Predbezné znenie ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora) z 27. apríla 2023 ([1]*) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Elektronický obchod - Smernica 2000/31/ES - Clánok 1 - Pôsobnost - Clánok 2 písm. c) - Pojem 'usadený poskytovatel sluzieb` - Clánok 3 ods. 1 - Poskytovanie sluzieb informacnej spolocnosti zo strany poskytovatela sluzieb usadeného na území clenského státu - Spolocnost so sídlom na území Svajciarskej konfederácie - Neuplatnitelnost ratione personae - Clánok 56 ZFEÚ - Dohoda medzi Európskym spolocenstvom a jeho clenskými státmi na jednej strane a Svajciarskou konfederáciou na strane druhej o volnom pohybe osôb - Pôsobnost - Zákaz obmedzovania cezhranicného poskytovania sluzieb, ktoré neprekracuje 90 dní v kalendárnom roku - Poskytovanie sluzieb v Taliansku pocas obdobia dlhsieho nez 90 dní - Neuplatnitelnost ratione personae - Clánok 102 ZFEÚ - Neprítomnost akejkolvek skutocnosti, ktorá by umoznovala preukázat súvislost medzi sporom vo veci samej a prípadným zneuzitím dominantného postavenia v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania - Neprípustnost" Vo veci C-70/22, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) z 27. januára 2022 a dorucený Súdnemu dvoru 1. februára 2017, ktorý súvisí s konaním: Viagogo AG proti Autoritŕ per le Garanzie nelle Comunicazioni (AGCOM), Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato (AGCM), za úcasti: Ticketone SpA, SÚDNY DVOR (siedma komora), v zlození: predsednícka siedmej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia N. Wahl (spravodajca) a J. Passer, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Viagogo AG, v zastúpení: E. Apa, E. Foco, M. V. La Rosa, E. Marasŕ, M. Montinari a I. Picciano, avvocati, - talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci R. Guizzi a F. Varrone, avvocati dello Stato, - Európska komisia, v zastúpení: M. Angeli, S. Kaleda, U. Mal/ecka a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka jednak výkladu clánkov 3, 14 a 15 smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o urcitých právnych aspektoch sluzieb informacnej spolocnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399), v spojení s clánkom 56 ZFEÚ, a jednak výkladu clánkov 102 a 106 ZFEÚ. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostou Viagogo AG so sídlom v Zeneve (Svajciarsko) a úradmi Autoritŕ per le Garanzie nelle Comunicazioni (AGCOM, Úrad pre reguláciu komunikácií, Taliansko) a Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato (AGCM, Úrad pre ochranu hospodárskej sútaze a dodrziavanie pravidiel trhu, Taliansko) vo veci pokuty vo výske 3 700 000 eur, ktorú spolocnosti Viagogo ulozil AGCOM. Právny rámec Dohoda medzi ES a Svajciarskom 3 Európske spolocenstvo a jeho clenské státy na jednej strane a Svajciarska konfederácia na strane druhej podpísali 21. júna 1999 v Luxemburgu (Luxembursko) sedem dohôd, medzi nimi aj Dohodu o volnom pohybe osôb (Ú. v. EÚ L 353, 2009, s. 71, dalej len "dohoda medzi ES a Svajciarskom"). Rozhodnutím Rady (a Komisie v prípade dohody o vedeckej a technologickej spolupráci) zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Svajciarskou konfederáciou (2002/309/ES, Euratom) (Ú. v. ES L 114, 2002, s. 1; Mim. vyd. 11/041, s. 89) bolo týchto sedem dohôd schválených v mene Spolocenstva. Dohody nadobudli úcinnost 1. júna 2002. 4 Clánok 1 tejto smernice, nazvaný "Ciel", stanovuje: "V prospech státnych príslusníkov clenských státov Európskeho spolocenstva a Svajciarska je cielom tejto dohody: ... b) umoznit zabezpecenie [ulahcit poskytovanie - neoficiálny preklad] sluzieb na území zmluvných strán, a najmä liberalizovat poskytovanie krátkodobých sluzieb..." 5 Clánok 5 dohody medzi ES a Svajciarskom s názvom "Osoby poskytujúce sluzby" znie takto: "1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné osobitné dohody medzi zmluvnými stranami, najmä dohody o poskytovaní sluzieb..., osoby poskytujúce sluzby, vrátane spolocností v súlade s ustanoveniami prílohy I, majú právo poskytovat sluzbu na území druhej zmluvnej strany pocas obdobia najviac 90 dní skutocnej práce v danom kalendárnom roku. ..." 6 Podla clánku 15 dohody medzi ES a Svajciarskom s názvom "Prílohy a protokoly" tvoria prílohy a protokoly k tejto dohode neoddelitelnú súcast dohody. 7 Clánok 17 prílohy I k dohode medzi ES a Svajciarskom, nazvaný "Osoby poskytujúce sluzby", stanovuje: "Pokial ide o poskytovanie sluzieb, podla clánku 5 tejto dohody sú zakázané: a) akékolvek obmedzenia cezhranicného poskytovania sluzieb na území zmluvnej strany, ktoré neprekracuje 90 dní skutocnej práce v kalendárnom roku; ..." 8 Podla clánku 18 tejto prílohy sa ustanovenia clánku 17 uvedenej prílohy uplatnujú na spolocnosti, ktoré sú zalozené v súlade s právom clenského státu Európskeho spolocenstva alebo Svajciarskej konfederácie a majú zaregistrované sídlo, centrálnu správu alebo hlavné miesto podnikania na území zmluvnej strany. 9 Clánok 21 tej istej prílohy stanovuje: "1. Celkové trvanie poskytovania sluzieb podla clánku 17 písm. a) tejto prílohy, tiez bez prerusenia alebo pozostávajúce z následných období poskytovania sluzieb, nesmie byt dlhsie ako 90 dní skutocnej práce v kalendárnom roku. ..." Právo Únie 10 Podla odôvodnenia 19 smernice 2000/31 platí, ze: "Miesto, kde má poskytovatel sluzby sídlo, by malo byt urcené v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej pojem sídlo zahrna skutocné sústavne vykonávanie ekonomickej cinnosti prostredníctvom stálej prevádzky na neurcitú dobu;... miestom prevádzky spolocnosti poskytujúcej sluzby prostredníctvom webstránky na internete, nie je miesto, kde sa nachádza technológia podporujúca webstránku alebo miesto, na ktorom je webstránka prístupná, ale miesto, kde spolocnost vykonáva svoju obchodnú cinnost;..." 11 Clánok 1 tejto smernice, nazvaný "Ciel a rozsah", znie takto: "1. Táto smernica sa snazí prispiet k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu zabezpecením volného pohybu sluzieb informacnej spolocnosti medzi clenskými státmi. ... 4. Táto smernica neustanovuje dodatocné pravidlá medzinárodného práva súkromného, ani sa nezaoberá súdnou právomocou." 12 Clánok 2 uvedenej smernice s názvom "Definície" stanovuje: "Na úcely tejto smernice majú nasledujúce výrazy uvedený význam: a) 'sluzby informacnej spolocnosti`: sluzby v zmysle clánku 1 ods. 2 smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 98/34/ES [z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vztahujúcich sa na sluzby informacnej spolocnosti (Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337)], naposledy zmenenej a doplnenej smernicou [Európskeho parlamentu a Rady] 98/48/ES [z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8)]; b) 'poskytovatel sluzieb`: kazdá fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje sluzby informacnej spolocnosti; c) 'zriadený [usadený - neoficiálny preklad] poskytovatel sluzieb`: poskytovatel sluzieb, ktorý efektívne vykonáva ekonomickú cinnost a pouzíva stále miesto podnikania pocas neurcitej doby. Prítomnost a pouzívanie technických prostriedkov a technológií potrebných na poskytovanie sluzby samo osebe nepredstavuje sídlo podnikatela [usadenie poskytovatela - neoficiálny preklad]; ..." 13 Clánok 3 tej istej smernice, nazvaný "Vnútorný trh", stanovuje: "1. Kazdý clenský stát zabezpecí, aby sluzby informacnej spolocnosti poskytované poskytovatelom sluzieb, ktorý má sídlo na jeho území, boli v súlade s vnútrostátnymi ustanoveniami, ktoré sa uplatnujú v príslusnom clenskom státe a ktoré spadajú do koordinovanej oblasti. 2. Clenské státy nemôzu z dôvodov spadajúcich do koordinovanej oblasti obmedzit slobodu poskytovania sluzieb informacnej spolocnosti z iného clenského státu. ..." Talianske právo 14 Legge n. 232 - Bilancio di previsione dello Stato per l'anno fanziario 2017 e bilancio pluriennale per il triennio 2017 - 2019 (zákon c. 232 o státnom rozpocte na rozpoctový rok 2017 a viacrocnom rozpocte na trojrocné obdobie 2017 az 2019) z 11. decembra 2016 (GURI c. 297 z 21. decembra 2016, riadny dodatok GURI c. 57) v znení uplatnitelnom na spor vo veci samej (dalej len "zákon z roku 2016") obsahuje clánok 1, ktorého odsek 545 stanovuje: "S cielom bojovat proti danovým únikom a podvodom, ako aj s cielom zabezpecit ochranu spotrebitelov a zarucit verejný poriadok sa predaj alebo akákolvek iná forma ponúkania vstupeniek na predstavenia, ktoré vykonáva iná osoba ako drzitelia, a to aj na základe zmluvy alebo osobitnej dohody, systémov na vydávanie takýchto vstupeniek, trestá zákazom takéhoto konania a pokutou od 5 000 do 180 000 eur, okrem prípadu, ked toto konanie naplna skutkovú podstatu trestného cinu, a ak sa uvedené konanie uskutocnuje prostredníctvom elektronických komunikacných sietí, spôsobom vymedzeným v odseku 546, odstránením obsahu alebo v závaznejsích prípadoch zablokovaním internetovej stránky, prostredníctvom ktorej bolo porusenie spáchané, a to bez toho, aby boli dotknuté nároky na náhradu skody. [AGCOM] a ostatné príslusné orgány vykonávajú potrebné vysetrovania a zásahy, pricom konajú ex offo alebo na základe oznámenia dotknutých osôb. V kazdom prípade sa netrestá predaj ani akákolvek iná forma ponúkania vstupeniek na predstavenia, ktoré prílezitostne vykonáva fyzická osoba, ak táto cinnost nemá obchodný úcel." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 15 Spolocnost Viagogo, ktorej sídlo a danový domicil sa nachádzajú v Zeneve, prevádzkuje internetové stránky zalozené na tom, ze fungujú ako sprostredkovatel medzi spotrebitelmi na úcely dalsieho predaja vstupeniek na predstavenia a sportové podujatia. Po získaní vstupeniek od oficiálnych pôvodcov, akými sú organizátori príslusného predstavenia alebo podujatia, alebo autorizovaní distribútori ("primárny trh"), ich urcité osoby môzu chciet dalej predat. Viagogo bola vytvorená s cielom prepojit ponuku a dopyt na trhu predaja lístkov z druhej ruky (dalej len "sekundárny trh"). 16 Vzhladom na rýchlost, s akou vstupenky dostupné na primárnom trhu prestávajú byt k dispozícii, najmä v dôsledku pouzívania automatizovaných nákupných programov zo strany niektorých pouzívatelov, pocet ludí, ktorí vyhladávajú vstupenky, najmä na renomované predstavenia alebo podujatia, neustále rastie a internetové stránky urcené pre dotknutý sekundárny trh sa stávajú velmi úspesnými. 17 V tejto súvislosti Viagogo vopred vyberá na internetových stránkach, ktoré prevádzkuje prostredníctvom platformy umiestnenej v Spojených státoch amerických, urcitý pocet predstavení alebo podujatí. Drzitelia vstupeniek, ktorí si zvolia predstavenie alebo podujatie zodpovedajúce týmto vstupenkám, ich môzu ponúkat na predaj na týchto internetových stránkach. Viagogo spája predajcov a potenciálnych kupujúcich tým, ze ponúka podporné sluzby, ako je asistencia prostredníctvom telefónu a elektronickej posty, navrhovanie cien na základe softvéru a automatizovaného systému propagácie vstupeniek na urcité predstavenia alebo podujatia. 18 Vzhladom na to, ze jav opísaný v bode 16 tohto rozsudku dosiahol v Taliansku rozmery povazované za znepokojujúce, a to najmä z dôvodu jednoduchosti vyuzívania takýchto internetových stránok na pranie penazí pochádzajúcich z nezákonných cinností a predajná cena vstupeniek na sekundárnom trhu prestala akokolvek súvisiet s cenou, za ktorú sa tieto vstupenky ponúkajú na primárnom trhu, taliansky zákonodarca zaviedol politiku zameranú na obmedzenie tohto javu, a to najmä prijatím clánku 1 ods. 545 zákona z roku 2016. 19 Potom, co spolocnosti pôsobiace v oblasti organizácie hudobných podujatí, spolocnosti predávajúce vstupenky na hudobné podujatia na primárnom trhu a profesijné zdruzenia podali niekolko stazností, AGCOM vykonal inspekciu internetovej stránky www.viagogo.it, ktorú spravuje Viagogo. 20 V nadväznosti na túto inspekciu ulozil AGCOM rozhodnutím c. 104/20/CONS zo 16. marca 2020 spolocnosti Viagogo pokutu vo výske 3 700 000 eur. Spolocnosti Viagogo bola pripísaná zodpovednost za spáchanie 37 porusení prostredníctvom tejto internetovej stránky a prostredníctvom odkazu na nu na sociálnej sieti, ku ktorým doslo sprístupnením vstupeniek na koncerty a predstavenia na predaj v období od marca do mája 2019, a to za vyssie ceny, ako sú nominálne ceny uvedené na povolených predajných miestach, pricom Viagogo nebola majitelkou systémov, ktoré vydávajú tieto vstupenky. 21 Viagogo podala zalobu o neplatnost tohto rozhodnutia na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko), ktorý túto zalobu zamietol. Proti rozsudku prvostupnového súdu vo veci samej podala odvolanie na Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko), ktorá je vnútrostátnym súdom a ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania. 22 Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Státna rada) rozhodla prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Bráni smernica [2000/31], najmä jej clánky 3, 14 a 15 v spojení s clánkom 56 ZFEÚ, uplatneniu právnej úpravy clenského státu o predaji vstupeniek na podujatia na sekundárnom trhu, ktorá má za následok, ze prevádzkovatelovi platformy na ukladanie a zdielanie súborov pôsobiacemu v [Európskej únii], akým je odvolatelka v prejednávanej veci, sa zabraní v poskytovaní reklamných sluzieb tretím osobám na predaj vstupeniek na podujatia na sekundárnom trhu, pricom sa táto cinnost vyhradí výlucne predajcom, organizátorom podujatí alebo iným subjektom, ktorým orgány verejnej moci udelili povolenie vydávat vstupenky na primárnom trhu pomocou certifikovaných systémov? 2. Okrem toho bráni clánok 102 ZFEÚ v spojení s clánkom 106 ZFEÚ uplatneniu právnej úpravy clenského státu o predaji vstupeniek na podujatia, ktorá vyhradzuje vsetky sluzby súvisiace so sekundárnym trhom so vstupenkami (a najmä sprostredkovanie) výlucne predajcom, organizátorom podujatí alebo iným subjektom oprávneným vydávat vstupenky na primárnom trhu pomocou certifikovaných systémov, a vylucuje takúto cinnost pre poskytovatelov sluzieb informacnej spolocnosti, ktorí majú v úmysle pôsobit ako poskytovatelia hostingových sluzieb v zmysle clánkov 14 a 15 smernice [2000/31], najmä ak má takáto výhrada za následok, ze umoznuje dominantnému subjektu na primárnom trhu distribúcie vstupeniek rozsírit svoje dominantné postavenie na sprostredkovatelské sluzby na sekundárnom trhu? 3. Môze sa v zmysle právnych predpisov Únie, a najmä smernice [2000/31] pojem 'pasívny poskytovatel hostingových sluzieb` pouzívat len v prípade, neexistencie cinností filtrovania, výberu, indexovania, organizovania, katalogizácie, agregácie, vyhodnocovania, pouzívania, úpravy, extrakcie alebo propagácie obsahu zverejneného pouzívatelmi, chápaných ako ilustratívne príklady, ktoré sa nemusia vsetky vyskytnút, pretoze samy osebe sa majú povazovat za významné v súvislosti s podnikatelským riadením sluzby a/alebo zavedením techniky hodnotenia správania uzívatelov s cielom zvýsit ich lojalitu, alebo je relevantnost týchto okolností ponechaná na uvázenie vnútrostátneho súdu, pricom aj v prípade výskytu jedného alebo viacerých z týchto prvkov je mozné povazovat neutralitu sluzby za prevazujúcu, ktorá vedie ku kvalifikácii pasívneho poskytovatela hostingových sluzieb?" O prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 23 Po prvé treba pripomenút, ze na to, aby bol návrh na zacatie prejudiciálneho konania prípustný, musí byt potrebný na vyriesenie sporu, o ktorom má vnútrostátny súd rozhodnút (rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, C-561/19, EU:C:2021:799, bod 30, ako aj citovaná judikatúra), co predpokladá, ze ustanovenia práva Únie, ktorých sa tento návrh týka, sú na tento spor uplatnitelné. 24 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze tri otázky polozené vnútrostátnym súdom sa týkajú výkladu smernice 2000/31. Túto smernicu vsak nie je mozné uplatnit ratione personae na skutkové okolnosti vo veci samej. 25 Cielom smernice 2000/31 je totiz podla jej clánku 1 prispiet k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu zabezpecením volného pohybu sluzieb informacnej spolocnosti "medzi clenskými státmi". Na to, aby sa táto smernica uplatnovala ratione personae, je teda potrebné, aby predmetné sluzby poskytovali poskytovatelia sluzieb usadení na území clenského státu, ako to pripomína clánok 3 ods. 1 uvedenej smernice. 26 V tejto súvislosti clánok 2 písm. c) tej istej smernice definuje "usadeného poskytovatela sluzby" ako poskytovatela sluzieb, ktorý efektívne vykonáva ekonomickú cinnost a pouzíva stále miesto podnikania pocas neurcitej doby, pricom toto ustanovenie spresnuje, ze prítomnost a pouzívanie technických prostriedkov a technológií potrebných na poskytovanie dotknutej sluzby ako také nepredstavuje takéto usadenie poskytovatela. 27 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze kedze moznost uplatnovat clánok 3 ods. 1 a 2 smernice 2000/31 je podmienená identifikovaním clenského státu, na ktorého území je príslusný poskytovatel dotknutej sluzby informacnej spolocnosti skutocne usadený, vnútrostátnemu súdu prinálezí overit, ci je tento poskytovatel skutocne usadený na území clenského státu. Ak nie je takto usadený, mechanizmus stanovený v clánku 3 ods. 2 smernice 2000/31 sa neuplatnuje (rozsudok z 15. marca 2012, G, C-292/10, EU:C:2012:142, bod 71 a citovaná judikatúra). 28 Rovnako zákaz obmedzovania slobodného poskytovania sluzieb, ktoré upravuje smernica 2000/31, z dôvodov patriacich do koordinovanej oblasti sa podla výslovného znenia clánku 3 ods. 2 tejto smernice týka výlucne obmedzení slobodného poskytovania sluzieb "z iného clenského státu". 29 Je pravda, ze Spolocný výbor Európskeho hospodárskeho priestoru na základe uplatnenia Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) prostredníctvom rozhodnutia c. 91/2000 z 27. októbra 2000, ktorým sa mení a doplna príloha XI (Telekomunikacné sluzby) k Dohode o EHP (Ú. v. ES L 7, 2001, s. 13; Mim. vyd. 11/005, s. 175), rozsíril pôsobnost smernice 2000/31 na EHP, a táto smernica sa tak vztahuje aj na státy, ktoré sú zmluvnými stranami uvedenej dohody. Svajciarska konfederácia vsak nie je uvedená medzi týmito státmi. Okrem toho spolocný výbor EÚ-Svajciarsko, zriadený na základe dohody medzi ES a Svajciarskom, neprijal ziadne rozhodnutie s cielom rozsírit uplatnovanie uvedenej smernice na tento tretí stát. 30 Je pritom nesporné, ze Viagogo je usadená v Zeneve, tam má svoje sídlo a sústreduje tam svoju hospodársku cinnost, bez ohladu na okolnost, ze pouzíva svoje internetové stránky vo verziách prístupných v rôznych clenských státoch Únie, okrem iného v Taliansku. Predmetné sluzby sú teda poskytované z tretieho státu spolocnostou, ktorá sa riadi právom tohto tretieho státu. 31 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co predpokladá vnútrostátny súd, sa zalobkyna vo veci samej nemôze odvolávat na smernicu 2000/31. Kedze vsetky otázky polozené týmto súdom sa týkajú tejto smernice, návrh na zacatie prejudiciálneho konania je v celom rozsahu neprípustný. 32 V druhom rade treba navyse spresnit, pokial ide o prvú otázku, ze Viagogo sa nemôze odvolávat ani na clánok 56 ZFEÚ. 33 Tento clánok sa totiz s výnimkou prípadu, ked tak stanovuje zmluva alebo medzinárodná dohoda, neuplatnuje na spolocnost usadenú v tretom státe, ktorý nie je clenom Únie, a to ani ked táto spolocnost poskytuje sluzby, ktoré môzu vyuzit státni príslusníci niektorých clenských státov alebo spolocnosti usadené na území týchto clenských státov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2015, Wagner-Raith, C-560/13, EU:C:2015:347, bod 36 a citovanú judikatúru). 34 V prejednávanej veci pôsobnost dohody medzi ES a Svajciarskom neumoznuje spolocnosti Viagogo dovolávat sa uplatnenia clánku 56 ZFEÚ, pretoze osobitost tejto dohody spocíva v tom, ze pokial ide o uplatnenie obdobného rezimu, ako sa uplatnuje na poskytovatelov sluzieb usadených na území clenského státu, na poskytovatelov sluzieb usadených vo Svajciarsku, stanovuje casové obmedzenie v dlzke trvania 90 dní na kalendárny rok. 35 Clánok 1 dohody medzi ES a Svajciarskom tak stanovuje najmä "liberalizáciu poskytovania krátkodobých sluzieb", zatial co pokial ide o clánok 5 ods. 1 tejto dohody, tento priznáva svajciarskym poskytovatelom sluzieb najmä "právo poskytovat sluzbu na území druhej zmluvnej strany pocas obdobia najviac 90 dní skutocnej práce v danom kalendárnom roku". Príloha I k uvedenej dohode, ktorá podla clánku 15 tej istej dohody tvorí jej neoddelitelnú súcast, obsahuje clánok 17, ktorý zakazuje "akékolvek obmedzenia cezhranicného poskytovania sluzieb na území zmluvnej strany, ktoré neprekracuje 90 dní skutocnej práce v kalendárnom roku". Okrem toho clánok 18 tejto prílohy stanovuje, ze ustanovenia clánku 17 uvedenej prílohy sa uplatnujú na spolocnosti, ktoré sú zalozené v súlade s právom clenského státu Európskeho spolocenstva alebo Svajciarska a majú zaregistrované sídlo, centrálnu správu alebo hlavné miesto podnikania na území zmluvnej strany. Napokon clánok 21 tej istej prílohy spresnuje, ze týchto 90 dní zodpovedá celkovému trvaniu poskytovania sluzieb, bez ohladu na to, ci ide o nepretrzité poskytovanie, alebo o po sebe nasledujúce obdobia poskytovania sluzieb. 36 V prejednávanej veci vsak zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, ze Viagogo poskytuje sluzby pocas dlhsieho obdobia, nez je doba stanovená v dohode medzi ES a Svajciarskom. 37 V prvom rade poskytovatel sluzieb, ktorý vykonáva svoju cinnost výlucne prostredníctvom internetových stránok, dáva tejto cinnosti z podstaty veci takmer nepretrzitú, ci dokonca trvalú povahu. Konkrétne, pokial ide o ponuku týkajúcu sa inzerátu na predaj vstupeniek na predstavenie alebo urcité podujatie, prostredníctvom dotknutej internetovej stránky budú potenciálni nadobúdatelia môct prejavit svoj záujem kedykolvek. V tejto súvislosti z informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom nevyplýva, ze internetová stránka prevádzkovaná zalobkynou vo veci samej od svojho zalozenia v akomkolvek okamihu ukoncila svoju cinnost, co potvrdzuje talianska vláda, ktorá uvádza, ze "[Viagogo] poskytuje sprostredkovatelské sluzby na sekundárnom trhu nepretrzite pocas celého kalendárneho roka". 38 Zo skutocností uvedených v prvostupnovom konaní vo veci samej dalej vyplýva, ze AGCOM uz v roku 2016 ulozil spolocnosti Viagogo sankciu a ze jej cinnost sa nejaví ako obmedzená z casového hladiska. 39 Na jednej strane sa rozhodnutie AGCOM zo 16. marca 2020, ktoré sa konkrétne vztahuje na mesiace od marca do mája 2019, teda 92 dní, napokon týka obdobia presahujúceho maximálnu dlzku 90 dní stanovenú v dohode medzi ES a Svajciarskom. Na druhej strane z rozsudku prvostupnového súdu vo veci samej vyplýva, ze posledný prípad predaja, ktorý bol predmetom inspekcie AGCOM, sa uskutocnil 7. septembra 2019, teda v kazdom prípade ovela neskôr ako 90 dní stanovených v dohode medzi ES a Svajciarskom. 40 Viagogo teda nepatrí do pôsobnosti ratione personae clánku 56 ZFEÚ, a preto sa nemôze dovolávat porusenia tohto clánku v rámci sporu vo veci samej, a tak prvá otázka v rozsahu, v akom sa týka výkladu uvedeného clánku, je z tohto dôvodu tiez neprípustná. 41 Po druhé, druhá a tretia otázka vedú Súdny dvor k tomu, aby pre úplnost pripomenul svoju judikatúru, podla ktorej je prejudiciálna otázka polozená vnútrostátnym súdom neprípustná, ak Súdnemu dvoru neposkytuje skutkové a právne podklady potrebné na to, aby poskytol uzitocnú odpoved (rozsudok z 2. júla 2015, Gullotta a Farmacia di Gullotta Davide & C., C-497/12, EU:C:2015:436, bod 26). 42 Pokial ide o druhú otázku, vnútrostátny súd tak v rozpore s poziadavkami stanovenými v clánku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nikde neuvádza dôvody, ktoré ho viedli k polozeniu otázky týkajúcej sa výkladu clánkov 102 a 106 ZFEÚ, ani súvislost, ktorú vnútrostátny súd vidí medzi týmito clánkami, a najmä zákonom z roku 2016. 43 Konkrétne, pokial ide o clánok 102 ZFEÚ a nasledujúce, a konkrétnejsie o existenciu prípadného zneuzitia dominantného postavenia, vnútrostátny súd v kontexte konania vo veci samej vôbec neodkazuje na podstatné znaky dominantného postavenia v zmysle tohto clánku 102 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2013, Ragn-Sells, C-292/12, EU:C:2013:820, bod 41). Neuvádza sa nic o tom, co by malo predstavovat toto zneuzitie dominantného postavenia, ani o tom, ako by k tomu mohol zákon z roku 2016 viest (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júla 2015, Gullotta a Farmacia di Gullotta Davide & C., C-497/12, EU:C:2015:436, bod 25). 44 Pokial ide o tretiu otázku, ktorej hypotetická povaha je zjavná, treba pripomenút, ze opodstatnením návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na vseobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba efektívneho riesenia sporu (pozri najmä rozsudky zo 16. decembra 2001, Foglia, C-244/80, EU:C:1981:302, bod 18, a z 20. januára 2005, García Blanco, C-225/02, EU:C:2005:34, bod 28, ako aj citovanú judikatúru). 45 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je preto návrh na zacatie prejudiciálneho konania neprípustný. O trovách 46 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: Návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) rozhodnutím z 27. januára 2022, je neprípustný. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXwh112/L84034-81TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXXwh112/L84034-81TMP.html#Footref*