Predbezné znenie NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MACIEJ SZPUNAR prednesené 14. júla 2022([1]1) Veci C-31/22 P(I), C-32/22 P(I) a C-74/22 P(I) Atlas Copco Airpower, Atlas Copco AB [C-31/22 P(I)] Anheuser-Busch Inbev, Ampar [C-32/22 P(I)] Soudal NV, Esko-Graphics BVBA [C-74/22 P(I)] proti Magnetrol International a Európskej komisii "Odvolanie - Vedlajsie úcastníctvo - Odvolanie týkajúce sa vedlajsieho úcastníctva - Povolenie vstupu vedlajsích úcastníkov do konania o odvolaní proti rozsudku Vseobecného súdu - Zrusenie tohto rozsudku a vrátenie veci Vseobecnému súdu na dalsie konanie - Implicitné vylúcenie, zo strany Vseobecného súdu, vedlajsích úcastníkov odvolacieho konania ako úcastníkov konania vo veci vrátenej na dalsie konanie" I. Úvod 1. Prejednávané veci po prvýkrát explicitne nastolujú otázku pretrvávania postavenia vedlajsieho úcastníka konania, ktoré priznal Súdny dvor v stádiu odvolacieho konania, aj v stádiu vrátenia veci na rozhodnutie Vseobecnému súdu. Táto otázka poskytuje Súdnemu dvoru takisto prílezitost vyjadrit sa k pravidlám upravujúcim prípustnost odvolaní proti rozhodnutiam o zamietnutí návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. II. Právny rámec A. Statút Súdneho dvora Európskej únie 2. Clánok 39 prvý odsek protokolu (c. 3) o Statúte Súdneho dvora Európskej únie (dalej len "Statút Súdneho dvora Európskej únie") stanovuje: "Predseda Súdneho dvora môze skráteným konaním, ktoré sa môze v nevyhnutnej miere odchýlit od pravidiel uvedených v tomto statúte a je upravené v rokovacom poriadku, rozhodovat o návrhoch na odklad výkonu napadnutého aktu, ktorý je ustanovený v clánku 278 [ZFEÚ] a clánku 157 Zmluvy o Euratom alebo o vydaní predbezného opatrenia podla clánku 279 [ZFEÚ], alebo zastavit výkon rozhodnutia v súlade so stvrtým odsekom clánku 299 [ZFEÚ] alebo clánkom 164 tretím odsekom Zmluvy o Euratom." 3. Clánok 40 prvý, druhý a stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje: "Clenské státy a orgány Únie môzu vo veciach prejednávaných pred Súdnym dvorom vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník. Rovnaké právo majú orgány, úrady a agentúry Únie a akákolvek iná osoba, ktoré preukázu oprávnený záujem na rozhodnutí veci prejednávanej Súdnym dvorom. Fyzické alebo právnické osoby nemôzu vstupovat do konaní ako vedlajsí úcastníci medzi clenskými státmi, medzi institúciami Únie navzájom alebo medzi clenskými státmi na jednej strane a institúciami Únie na strane druhej. ... Návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania." 4. Clánok 56 prvý a tretí odsek tohto statútu stanovuje: "Proti konecným rozhodnutiam Vseobecného súdu [Európskej únie] a proti rozhodnutiam Vseobecného súdu [Európskej únie], ktorými rozhodol len o casti prejednávanej veci alebo ktorými rozhodol o prekázke konania súvisiacej s námietkou nedostatku právomoci alebo neprípustnosti, mozno do dvoch mesiacov od dorucenia napadnutého rozhodnutia podat odvolanie na Súdny dvor. ... S výnimkou prípadov týkajúcich sa sporov medzi Úniou a jej zamestnancami môzu odvolanie podat aj clenské státy a orgány Únie, ktoré nevstúpili do konania pred Vseobecným súdom ako vedlajsí úcastníci. Takéto clenské státy a orgány majú rovnaké postavenie ako clenské státy alebo orgány, ktoré vstúpili do konania na prvom stupni." 5. Clánok 57 uvedeného statútu znie: "Kazdá osoba, ktorej návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník Vseobecný súd zamietol, sa môze odvolat na Súdny dvor do dvoch týzdnov od dorucenia rozhodnutia o zamietnutí ziadosti. Úcastníci konania sa môzu u Súdneho dvora odvolat proti kazdému rozhodnutiu Vseobecného súdu prijatému podla clánku 278 alebo 279 alebo clánku 299 stvrtého pododseku [ZFEÚ] alebo clánku 157 alebo clánku 164 tretieho pododseku Zmluvy o Euratom do dvoch mesiacov od ich dorucenia. Odvolanie uvedené v prvých dvoch pododsekoch tohto clánku sa prejedná a rozhodne sa o nom podla postupu uvedeného v clánku 39." 6. Clánok 61 prvý a druhý odsek toho istého statútu stanovuje: "Ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. Ak je vec vrátená spät Vseobecnému súdu, tento súd je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora." B. Rokovací poriadok Súdneho dvora 7. Clánok 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora s názvom "Úcastník konania oprávnený podat vyjadrenie k odvolaniu" stanovuje: "Kazdý úcastník konania v predmetnej veci pred Vseobecným súdom, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, môze podat svoje vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od jeho dorucenia. Lehotu na podanie vyjadrenia nemozno predlzit." C. Rokovací poriadok Vseobecného súdu 8. Clánok 1 ods. 2 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu stanovuje: "2 Na úcely uplatnovania tohto poriadku: ... c) pojmy 'úcastník konania` a 'úcastníci konania` pouzité bez dalsieho spresnenia oznacujú kazdého úcastníka konania vrátane vedlajsích úcastníkov konania; ..." 9. Clánok 142 tohto rokovacieho poriadku, nazvaný "Predmet a úcinky vedlajsieho úcastníctva", stanovuje: "1. Predmetom vedlajsieho úcastníctva môze byt len úplná alebo ciastocná podpora návrhov jedného z hlavných úcastníkov konania. Vedlajsí úcastník konania nemá rovnaké procesné práva ako hlavný úcastník konania, nemá najmä právo domáhat sa nariadenia pojednávania. 2. Vedlajsie úcastníctvo má vo vztahu k hlavnému konaniu vedlajsiu povahu. Ak je vec vymazaná z registra Vseobecného súdu v nadväznosti na spätvzatie zaloby alebo dohodu medzi hlavnými úcastníkmi konania, alebo ak je zaloba vyhlásená za neprípustnú, stane sa bezpredmetným. 3. Vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania." 10. Clánok 143 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, nazvaný "Návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania", stanovuje: "1. Návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania musí byt podaný v lehote siestich týzdnov od uverejnenia oznámenia podla clánku 79." 11. Clánok 217 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku stanovuje: "Ak bolo rozhodnutie, ktoré Súdny dvor neskôr zrusil, vydané po tom, ako Vseobecný súd rozhodol o skoncení písomnej casti konania vo veci samej, úcastníci konania pred Vseobecným súdom môzu v lehote dvoch mesiacov od dorucenia rozhodnutia Súdneho dvora predlozit písomné pripomienky k záverom, ktoré treba z rozhodnutia Súdneho dvora vyvodit na riesenie sporu. Túto lehotu nemozno predlzit." 12. Clánok 219 toho istého poriadku s názvom "Trovy konania" stanovuje: "Vseobecný súd rozhodne o trovách konania na Vseobecnom súde a o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore." III. Okolnosti predchádzajúce sporom 13. Rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/1699 z 11. januára 2016 o schéme státnej pomoci týkajúcej sa zdanovania nadmerného zisku SA.37667 (2015/C) (ex 2015/NN), vykonávanej Belgickom (Ú. v. EÚ L 260, 2016, s. 61, dalej len "sporné rozhodnutie"), Európska komisia konstatovala, ze výnimky udelené Belgickým královstvom predstavovali schému pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá bola nezlucitelná s vnútorným trhom a ktorá bola vykonaná v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia nariadila vymáhanie takto priznanej pomoci od príjemcov, ktorých konecný zoznam mal byt následne vypracovaný Belgickým královstvom. IV. Konanie na Vseobecnom súde a Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 14. Návrhmi dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 22. marca a 25. mája 2016 Belgické královstvo a spolocnost Magnetrol International NV podali zaloby o neplatnost sporného rozhodnutia. 15. Vseobecný súd rozhodol o spojení vecí T-131/16, Belgicko/Komisia, a T-263/16, Magnetrol International/Komisia, na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia konecného rozhodnutia. 16. Rozsudkom zo 14. februára 2019, Belgicko a Magnetrol International/Komisia (T-131/16 a T-263/16, EU:T:2019:91), Vseobecný súd Európskej únie zrusil sporné rozhodnutie. 17. Dna 24. apríla 2019 Komisia podala odvolanie proti tomuto rozsudku. 18. Uzneseniami predsedu Súdneho dvora z 15. októbra 2019 bolo spolocnostiam Soudal NV, Esko-Graphics BVBA, Flir Systems Trading Belgium BVBA, Anheuser-Busch InBev SA/NV, Ampar BVBA, Atlas Copco Airpower SAS, Atlas Copco AB, Wabco Europe BVBA a Celio International NV povolené vstúpit do konania ako vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov spolocnosti Magnetrol International. 19. Súdny dvor rozsudkom zo 16. septembra 2021, Komisia/Belgicko a Magnetrol International (C-337/19 P, EU:C:2021:741): - zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie zo 14. februára 2019, Belgicko a Magnetrol International/Komisia (T-131/16 a T-263/16, EU:T:2019:91), - zamietol prvý a druhý zalobný dôvod vo veci T-131/16, ako aj prvý zalobný dôvod a prvú cast tretieho zalobného dôvodu vo veci T-263/16, - vrátil vec spät Vseobecnému súdu, aby rozhodol o tretom az piatom zalobnom dôvode vo veci T-131/16, ako aj o druhom zalobnom dôvode, druhej a tretej casti tretieho zalobného dôvodu a stvrtom zalobnom dôvode vo veci T-263/16, a - rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 20. Saudal a Esko-Graphics, ako aj Atlas Copco Airpower a Atlas Copco, Anheuser-Busch Inbev a Ampar zaslali Vseobecnému súdu pripomienky k záverom, ktoré treba vyvodit z rozsudku zo 16. septembra 2021, Komisia/Belgicko a Magnetrol International (C-337/19 P, EU:C:2021:741), na rozhodnutie veci listami zo 16. a z 25. novembra 2021. 21. Dna 17. decembra 2021 bol spolocnostiam Atlas Copco Airpower, Atlas Copco, Anheuser-Busch Inbev, Ampar Soudal a Esko-Graphics dorucený list kancelárie Vseobecného súdu zo 6. decembra 2021, ktorým boli informované o tom, ze kedze tieto pripomienky nepredstavujú dokument stanovený Rokovacím poriadkom Vseobecného súdu, predseda komory Vseobecného súdu, ktorá vec prejednáva, rozhodol nezaradit ich do spisu. 22. Listom z 29. decembra 2021 adresovaným predsedovi Vseobecného súdu a jeho clenom týchto sest spolocností s odkazom na odôvodnenie uznesenia predsedu Súdneho dvora z 15. októbra 2019, Komisia/Belgicko a Magnetrol International (C-337/19 P, neuverejnené, EU:C:2019:915), a na judikatúru Vseobecného súdu, ziadali po prvé napravit "omyl" (oversight), ktorého sa dopustil Vseobecný súd, ked odmietol zalozit ich pripomienky do spisu, a po druhé potvrdit ich postavenie vedlajsích úcastníkov konania pred Vseobecným súdom. 23. V uvedenom liste poziadalo týchto sest spolocností o poskytnutie odpovede v lehote piatich dní, kedze boli nútené podat v stanovených lehotách odvolania proti prípadnému implicitnému odmietnutiu priznat im postavenie vedlajsieho úcastníka konania v prejednávanej veci. 24. Dna 10. januára 2022 Atlas Copco Airpower a Atlas Copco, ako aj Anheuser-Busch Inbev a Ampar podali odvolania vo veciach C-31/22 P a C-32/22 P. 25. Tajomník Vseobecného súdu listom z 11. januára 2022 potvrdil prijatie listu od spolocností Soudal a Esko-Graphics z 29. decembra 2021, ktoré upozornil na skutocnost, ze predlozenie pripomienok vo veci T-263/16 RENV vedlajsími úcastníkmi konania, ktorým bolo povolené zúcastnit sa na konaní pred Súdnym dvorom vo veci C-337/19 P, nebolo v Rokovacom poriadku Vseobecného súdu ustanovené. 26. Dna 28. januára 2022 Soudal a Esko-Graphics podali odvolanie vo veci C-74/22 P. 27. Atlas Copco Airpower a Atlas Copco navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil rozhodnutie obsiahnuté v liste Vseobecného súdu zo 6. decembra 2021, ktorý im bol adresovaný, a - rozhodol, ze Atlas Copco Airpower a Atlas Copco si zachovávajú postavenie vedlajsieho úcastníka konania vo veci T-263/16 RENV aj po tom, co Súdny dvor vrátil túto vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 28. Anheuser-Busch Inbev a Ampar navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil rozhodnutie obsiahnuté v liste Vseobecného súdu zo 6. decembra 2021, ktorý im bol adresovaný, a - rozhodol, ze Anheuser-Busch Inbev a Ampar si zachovávajú postavenie vedlajsieho úcastníka konania vo veci T-263/16 RENV aj po tom, co Súdny dvor vrátil túto vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 29. Soudal a Esko-Graphics navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil rozhodnutie obsiahnuté v liste Vseobecného súdu zo 6. decembra 2021, ktorý im bol adresovaný, - nariadil, aby ich písomné pripomienky boli zalozené do spisu, a - rozhodol, ze Soudal a Esko-Graphics si zachovávajú postavenie vedlajsieho úcastníka konania vo veci T-263/16 RENV aj po tom, co Súdny dvor vrátil túto vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 30. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - vyhlásil odvolania za neprípustné, - v opacnom prípade zamietol odvolania ako nedôvodné, - ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. 31. Pojednávanie sa nekonalo. V. Analýza A. O prípustnosti 1. O prípustnosti odvolaní vo veciach C-31/22 P a C-32/22 P 32. Komisia tvrdí, ze odvolania vo veciach C-31/22 P a C-32/22 P sú neprípustné v rozsahu, v akom sú zalozené na clánku 57 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Tento clánok umoznuje podat odvolanie proti rozhodnutiu Vseobecného súdu o zamietnutí návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. V týchto dvoch veciach vsak Vseobecný súd takéto rozhodnutie neprijal. Vseobecný súd iba rozhodol nezaradit do spisu vo veci T-263/16 RENV písomné pripomienky predlozené spolocnostami Atlas Copco Airpower a Atlas Copco, ako aj spolocnostami Anheuser-Busch Inbev a Ampar. 33. Hned na úvod musím rovnako ako Komisia poznamenat, ze cielom listu Vseobecného súdu zo 6. decembra 2021 bolo informovat Atlas Copco Airpower a Atlas Copco, ako aj Anheuser-Busch Inbev a Ampar o tom, ze pripomienky, ktoré predlozili, neboli zaradené do spisu, lebo nepredstavovali dokumenty stanovené v Rokovacom poriadku Vseobecného súdu. Okrem toho je pravda, ze Atlas Copco Airpower a Atlas Copco, ako aj Anheuser-Busch Inbev a Ampar formálne nepodali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. Z formálneho hladiska teda rozhodnutie obsiahnuté v napadnutom liste nie je zamietnutím návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania a na prvý pohlad sa zdá, ze nemôze byt predmetom odvolania podla clánku 57 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 34. Formalistický výklad tohto clánku vsak nepovazujem za uspokojivý. Vzhladom na velmi osobitý kontext týchto vecí vyznacujúci sa najmä tým, ze dotknuté spolocnosti sa mohli oprávnene domnievat, ze si zachovávajú postavenie vedlajsích úcastníkov konania aj v stádiu vrátenia veci, samotná skutocnost, ze rozhodnutím Vseobecného súdu sa výslovne nezamieta postavenie vedlajsieho úcastníka konania, podla môjho názoru nemôze sama osebe vylúcit, ze to tak skutocne implicitne bolo. 35. Atlas Copco Airpower a Atlas Copco, ako aj Anheuser-Busch Inbev a Ampar totiz predlozili Vseobecnému súdu pripomienky "podla clánku 217 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu", ktorý sa týka úcastníkov konania pred Vseobecným súdom. V tomto zmysle sa odvolávajú na toto postavenie ako vedlajsí úcastníci konania. 36. Za týchto podmienok rozhodnutie Vseobecného súdu nezaradit tieto pripomienky do spisu, v sebe zahrna, síce implicitne, ale nevyhnutne, rozhodnutie nepriznat spolocnostiam Atlas Copco Airpower a Atlas Copco, ako aj spolocnostiam Anheuser-Busch Inbev a Ampar postavenie vedlajsieho úcastníka konania. 37. Takéto implicitné rozhodnutie, ktoré má podla môjho názoru rovnaké úcinky ako rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania alebo ako rozhodnutie o ukoncení vedlajsieho úcastníctva, môze byt z rovnakého dôvodu ako toto posledné uvedené rozhodnutie predmetom odvolania podla clánku 57 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 38. Platí to o to viac, ze výklad tohto clánku, ktorý navrhujem, je v skutocnosti jediným výkladom, ktorý môze zabezpecit súdnu ochranu osôb, ktoré podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania a ktorým bolo priznané postavenie vedlajsieho úcastníka konania pred Súdnym dvorom, a v konecnom dôsledku zabezpecit úcinnost práva na vstup vedlajsieho úcastníka do konania zakotveného v clánku 40 tohto statútu, kedze tieto osoby nemajú k dispozícii ziadny iný opravný prostriedok. 39. Po prvé sa domnievam, ze od úcastníka konania, ktorý má postavenie vedlajsieho úcastníka konania pred Súdnym dvorom, nemozno pozadovat, aby podal na Vseobecný súd formálny návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania s jediným cielom, a to, aby mohol následne podat odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí tohto návrhu, ku ktorému bude systematicky dochádzat. Návrh by bol vzdy predmetom preklúzie v tom zmysle, ze zjavne nebol podaný do siestich týzdnov od uverejnenia dotknutého návrhu na zacatie konania, ako to stanovuje clánok 143 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 40. Na druhej strane ani mozný opravný prostriedok nepredstavuje zalobu podanú proti konecnému rozhodnutiu Vseobecného súdu, kedze takúto zalobu môzu podat iba úcastníci konania pred Vseobecným súdom, a teda úcastníci konania, ktorým uz bolo priznané postavenie vedlajsieho úcastníka konania pred týmto súdom. 41. Za týchto podmienok zastávam názor, ze odvolania vo veciach C-31/22 P a C-32/22 P by sa mali povazovat za prípustné. 2. O prípustnosti odvolania vo veci C-74/22 P 42. Komisia tvrdí, ze odvolanie vo veci C-74/22 P je neprípustné. Na jednej strane uvádza, ze rozhodnutie, proti ktorému smeruje odvolanie, nepatrí do ziadnej z kategórií uvedených v clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, a teda Soudal a Esko-Graphics nemôzu zalozit svoje odvolanie na tomto clánku. 43. Na druhej strane Komisia tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by sa odvolanie mohlo prekvalifikovat na "odvolanie podané podla clánku 57 Statútu Súdneho dvora Európskej únie", o com sama pochybuje, muselo by sa takisto zamietnut z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené vo veciach C-31/22 P a C-32/22 P. Podla Komisie je takéto odvolanie v kazdom prípade podané po uplynutí lehoty. 44. Zastávam názor, ze odvolanie treba v rozsahu, v akom je zalozené na clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, povazovat za neprípustné, kedze napadnuté rozhodnutie nie je ani konecným rozhodnutím a ani sa ním nerozhodlo o prekázke konania súvisiacej s námietkou nepríslusnosti alebo neprípustnosti. 45. Po prvé treba konstatovat, ze preskúmanie veci T-263/16 RENV pokracuje pred Vseobecným súdom po prijatí napadnutého rozhodnutia, ktoré neriesi ziadny aspekt sporu vo veci samej. 46. Po druhé nezhody týkajúce sa návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania síce skutocne predstavujú prekázku konania, avsak netýkajú sa námietky neprípustnosti alebo nedostatku právomoci, co sú jediné prekázky konania uvedené v clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Námietky neprípustnosti alebo nedostatku právomoci podliehajú totiz tak pred Vseobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom osobitným pravidlám([2]2) a ich cielom je, aby konajúci súd ukoncil spor pred prejednaním veci samej. Skutocnost, ze môzu mat za následok ukoncenie konania okrem iného odôvodnuje volbu podriadit odvolania podané proti týmto rozhodnutiam rovnakému rezimu, ako je rezim, ktorému podliehajú odvolania podané proti konecným rozhodnutiam vydaným v konaní po tom, ako súd prejednal vec samu. 47. Naproti tomu nedostatky podmienok konania týkajúce sa vedlajsieho úcastníctva majú odlisnú povahu. Ako sa zdôraznuje v Rokovacom poriadku Vseobecného súdu, vedlajsie úcastníctvo má vo vztahu k hlavnému konaniu vedlajsiu povahu([3]3) a rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú, nie sú v ziadnom prípade spôsobilé toto konanie ukoncit. 48. Za týchto podmienok zastávam názor, ze napadnuté rozhodnutie nemôze byt predmetom odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, takze odvolanie vo veci C-74/22 P by sa v tomto ohlade malo povazovat za neprípustné. 49. Z judikatúry Súdneho dvora vsak takisto vyplýva, ze súd môze na úcely zabezpecenia potrebného úcinku zaloby na základe jej posúdenia ako celku vylozit zalobu nad rámec výslovného oznacenia, ktoré uviedol zalobca.([4]4) Rovnako tak Súdny dvor uz preskúmal aj dva alternatívne dôvody odvolania, pricom sa neobmedzil len na dôvod uvádzaný odvolatelom v odvolacom konaní.([5]5) 50. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor môze na zabezpecenie potrebného úcinku odvolania kvalifikovat predmetné odvolanie ako "odvolanie podané podla clánku 57 Statútu Súdneho dvora Európskej únie", kedze z návrhov úcastníkov konania jasne vyplýva, ze týmto odvolaním napádajú rozhodnutie Vseobecného súdu, ktorým sa im nepriznalo postavenie vedlajsích úcastníkov konania. 51. Táto zmena kvalifikácie vsak podla mna neumoznuje uznat prípustnost odvolania vo veci C-74/22 P. Rovnako ako Komisia zastávam názor, ze toto odvolanie je v kazdom prípade podané po uplynutie lehoty. 52. V súlade s clánkom 57 Statútu Súdneho dvora Európskej únie mali Soudal a Esko-Graphics podat odvolanie v lehote dvoch týzdnov od rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vstup do konania ako vedlajsí úcastník konania alebo o ukoncenie vedlajsieho úcastníctva, ku ktorému sa pripocíta 10-dnová lehota zohladnujúca vzdialenost. 53. Dotknuté rozhodnutie o zamietnutí je vsak obsiahnuté v liste Vseobecného súdu zo 6. decembra 2021, ktorý bol úcastníkom konania dorucený 17. decembra 2021. Týmto listom Vseobecný súd, síce implicitne, ale nevyhnutne, nepriznal spolocnostiam Soudal a Esko-Graphics postavenie vedlajsích úcastníkmi konania, takze odvolanie malo byt podané najneskôr 10. januára 2022. 54. Odvolanie je teda podla môjho názoru neprípustné z dôvodu jeho podania po uplynutí lehoty. 55. Tento záver nie je spochybnený ziadnym z tvrdení úcastníkov konania, podla ktorých jednak zaciatkom plynutia lehoty na podanie odvolania nie je list zo 6. decembra 2021, ale list z 11. januára 2022, a jednak Soudal a Esko-Graphics sa dopustili ospravedlnitelného pochybenia. 56. Pokial ide po prvé o zaciatok plynutia lehoty na podanie odvolania, poukazujem na to, ze druhý list Vseobecného súdu z 11. januára 2022 má len potvrdzujúci charakter. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze rozhodnutie je iba potvrdzujúcim aktom, ktorým sa len potvrdzuje skorsie rozhodnutie, ak neobsahuje ziadny nový prvok v porovnaní so skorsím aktom, a ktorému nepredchádzalo opätovné preskúmanie situácie osoby, ktorej bol tento skorsí akt urcený.([6]6) 57. List z 11. januára 2022 je odpovedou na ziadost spolocností Soudal a Esko-Graphics o potvrdenie, ze sa nadalej zúcastnujú na konaní ako vedlajsí úcastníci konania, v ktorom Vseobecný súd len zopakoval závery obsiahnuté v liste zo 6. decembra 2021. Dalej poznamenávam, ze Soudal a Esko-Graphics v odpovedi na otázky Súdneho dvora zdôraznujú, ze "druhý list potvrdil obsah prvého listu". 58. List z 11. januára 2022 teda predstavuje len rozhodnutie potvrdzujúce list zo 6. decembra 2021, a preto ho nemozno povazovat za zaciatok lehoty na podanie odvolania. 59. Pokial ide po druhé o existenciu ospravedlnitelného omylu v súvislosti s lehotou na podanie odvolania podla clánku 57 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze v rámci pravidiel týkajúcich sa lehôt na podanie zalôb sa pojem "ospravedlnitelný omyl", ktorý umoznuje odchýlit sa od týchto pravidiel, vztahuje len na výnimocné okolnosti, najmä ked príslusná institúcia konala pre seba samotnú alebo v rozhodujúcej miere takým spôsobom, ze toto konanie mohlo vyvolat akceptovatelný omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala vsetku nálezitú starostlivost vyzadovanú od bezne informovaného subjektu.([7]7) 60. Takéto okolnosti podla môjho názoru nenastali. Je pravda, ze rozhodnutie Vseobecného súdu obsiahnuté v liste zo 6. decembra 2021 je nejednoznacné v tom zmysle, ze spolocnostiam Soudal a Esko-Graphics výslovne nezamieta postavenie vedlajsích úcastníkov konania. Táto nejednoznacnost vsak nemôze postacovat na vyvolanie akceptovatelného omylu v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala vsetku nálezitú starostlivost vyzadovanú od bezne informovaného subjektu. 61. Predovsetkým zdôraznujem, ze Soudal a Esko-Graphics v odpovedi na list Vseobecného súdu zo 6. decembra 2021 adresovali tomuto súdu ziadost, aby napravil opomenutie, ktoré viedlo k tomu, ze ich pripomienky neboli uznané, a potvrdil ich postavenie vedlajsieho úcastníka konania. 62. Zdôraznujem dalej, ze este dôlezitejsie je to, ze Soudal a Esko-Graphics listom zaslaným Vseobecnému súdu 29. decembra 2021 poziadali Vseobecný súd, aby v lehote piatich dní odpovedal na ich ziadost o potvrdenie ich postavenia strany zúcastnenej na konaní vzhladom na to, ze v prípade zamietnutia tejto ziadosti Vseobecným súdom budú "nútené podat v stanovenej lehote odvolanie proti implicitnému rozhodnutiu, ktorým sa im nepriznáva postavenie vedlajsieho úcastníka konania". 63. Z uvedených skutocností je teda potrebné vyvodit to, ze Soudal a Esko-Graphics si nielenze správne vylozili list Vseobecného súdu zo 6. decembra 2021 v tom zmysle, ze im síce implicitne, ale nevyhnutne nepriznáva postavenie strany zúcastnenej na konaní, ale predovsetkým to, ze si boli plne vedomé lehôt na podanie odvolania proti takémuto rozhodnutiu, lebo ich prvotným zámerom bolo podat odvolanie v stanovenej lehote. 64. Skutocnost, ze toto odvolanie bolo podané po uplynutí týchto lehôt, teda nevyplýva z ospravedlnitelného omylu spôsobeného nejednoznacnostou rozhodnutia Vseobecného súdu obsiahnutého v liste zo 6. decembra 2021, ale len z konania spolocností Soudal a Esko-Graphics. 65. Za týchto okolností zastávam názor, ze odvolanie vo veci C-74/22 P treba zamietnut ako neprípustné z dôvodu uplynutia lehoty na jeho podanie. B. O veci samej 66. Na úvod by som chcel zdôraznit, ze úvahy týkajúce sa veci samej, ktoré idem rozvinút, sa týkajú len vecí C-31/22 P a C-32/22 P, kedze sa domnievam, ze odvolanie podané vo veci C-74/22 P by malo byt vyhlásené za neprípustné. Spresnujem vsak, ze ak by sa aj Súdny dvor s mojou analýzou nestotoznil, nasledujúce úvahy sa dajú preniest na prejednávanú vec. 67. Na podporu svojich odvolaní uplatnujú Atlas Copco Airpower, Atlas Copco, Anheuser-Busch Inbev a Ampar (dalej len "odvolatelky") jediný odvolací dôvod, ktorý má dve casti. V rámci prvej casti jediného odvolacieho dôvodu poukazujú na to, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nezohladnil svoju vlastnú judikatúru, podla ktorej si úcastníci konania, ktorým sa povolil vstup do odvolacieho konania ako vedlajsím úcastníkom konania, zachovávajú svoje postavenie vedlajsieho úcastníka aj v konaní vo veci vrátenej Vseobecnému súdu na dalsie konanie. V rámci druhej casti jediného odvolacieho dôvodu odvolatelky dalej uvádzajú, ze Vseobecný súd porusil clánok 217 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Podla ich názoru z judikatúry Vseobecného súdu vyplýva, ze toto ustanovenie sa má vykladat v tom zmysle, ze slovné spojenie "úcastníci konania pred Vseobecným súdom", ktorý sa týka úcastníkov konania oprávnených predlozit svoje pripomienky po vrátení veci Súdnym dvorom spät na dalsie konanie, zahrna aj tých úcastníkov konania, ktorým sa povolil vstup do odvolacieho konania. 68. Kedze obe casti jediného odvolacieho dôvodu vyvolávajú otázku kontinuity postavenia vedlajsieho úcastníka konania, budem ich skúmat spolocne. 69. Na zaciatku mojej analýzy musím zdôraznit, ze hoci predpisy uplatnitelné na vedlajsie úcastníctvo nie sú jednoznacné, pokial ide o otázku kontinuity postavenia vedlajsieho úcastníka konania (oddiel 1), no jednako judikatúra týkajúca sa vedlajsieho úcastníctva poskytuje uzitocné východiská v prospech pretrvávania postavenia vedlajsieho úcastníka konania v stádiu vrátenia veci na dalsie konanie (cast 2). Vysvetlím, ze podla môjho názoru toto pretrvávanie vyplýva aj z funkcnej kontinuity odvolacích konaní a konaní vo veciach vrátených na dalsie konanie (oddiel 3). Nakoniec doplním urcité úvahy týkajúce sa vztahu medzi riesením, ktoré navrhujem, a praxou v oblasti takzvaných "pilotných" vecí (oddiel 4). 1. O nejednoznacnosti predpisov týkajúcich sa vedlajsieho úcastníc tva 70. Otázka kontinuity postavenia vedlajsieho úcastníka konania pred Súdnym dvorom v stádiu konania o veci vrátenej na nové konanie je priamo spojená s výkladom clánku 217 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ktorý upravuje konanie o vrátení veci na dalsie konanie po zrusení jeho rozsudku v tejto veci. 71. Toto ustanovenie oprávnuje "úcastníkov konania pred Vseobecným súdom" na predlozenie písomných pripomienok k záverom, ktoré treba vyvodit z rozhodnutia Súdneho dvora o vrátení veci na dalsie konanie([8]8) v prípade, ze bola písomná cast konania vo veci samej ukoncená pred odvolacím konaním. Hoci slovné spojenie "úcastníci konania pred Vseobecným súdom" oznacuje aj vedlajsích úcastníkov konania pred Vseobecným súdom,([9]9) je otázne, ci oznacuje vedlajsích úcastníkov konania, ktorým Súdny dvor povolil vstup do odvolacieho konania. 72. Predpisy, ktoré upravujú vedlajsie úcastníctvo, vsak neprinásajú jasnú odpoved na túto otázku a vzhladom na neexistenciu výslovného ustanovenia, ktoré by stanovovalo kontinuitu vedlajsieho úcastníctva povoleného v stádiu odvolania, je otázne, ci jej nestanovenie v predpisoch nemozno vykladat ako implicitné potvrdenie zániku vedlajsieho úcastníctva po skoncení konania pred Súdnym dvorom. 73. Tento výklad by mohla podporit skutocnost, ze relevantné ustanovenia výslovne potvrdzujú kontinuitu vedlajsieho úcastníctva v obdobných prípadoch. Po prvé podla clánku 217 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu nie sú pochybnosti o tom, ze úcastníci konania, ktorým sa povolil vstup do konania pred Vseobecným súdom ako vedlajsím úcastníkom konania vo veci samej, sú oprávnení vstúpit do konania vo veci vrátenej na dalsie konanie. Po druhé clánok 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze úcastníci konania vo veci samej pred Vseobecným súdom môzu vstúpit do odvolacieho konania, ak na tom majú oprávnený záujem. Neexistencia rovnocenného ustanovenia vztahujúceho sa na opacnú situáciu, ktoré by jednoznacne potvrdzovalo kontinuitu vedlajsieho úcastníctva povoleného Súdnym dvorom v stádiu odvolacieho konania, by sa mohla vykladat a contrario tak, ze potvrdzuje jeho zánik. 74. Podla môjho názoru je vsak takýto výklad sporný. Po prvé z clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie jasne vyplýva, ze právo na vstup vedlajsieho úcastníka do konania je podmienené existenciou oprávneného záujmu vedlajsieho úcastníka na rozhodnutí veci. Ak vsak takýto záujem existuje v stádiu odvolacieho konania, co clánok 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora výslovne predpokladá, neexistujú ziadne známky toho, ze by v okamihu vrátenia veci na dalsie konanie zanikol, hoci výsledok sporu zostáva vo svojej podstate stále neurcitý.([10]10) 75. Hoci je pravda, ze podla ustanovení clánku 40 v spojení s clánkom 56 tretím odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie môzu do odvolacieho konania([11]11) vzdy vstúpit "privilegovaní" vedlajsí úcastníci konania, ktorými sú clenské státy a orgány Únie, nemozno z tohto ustanovenia a contrario vyvodit, ze neprivilegovaní úcastníci konania nikdy nemôzu vstúpit do konania ako vedlajsí úcastníci konania, ale len to, ze toto vedlajsie úcastníctvo je podmienené existenciou oprávneného záujmu na rozhodnutí veci. 76. Nakoniec vzhladom na preukázaný záujem vedlajsieho úcastníka konania na rozhodnutí veci, potvrdený Súdnym dvorom v stádiu odvolacieho konania, nemoznost úcinne podat nový návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania vo veci vrátenej na dalsie konanie pod hrozbou preklúzie([12]12) mozno vykladat ako implicitné potvrdenie kontinuity vedlajsieho úcastníctva. 77. Za týchto okolností sa domnievam, ze predpisy samy osebe neumoznujú zodpovedat otázku kontinuity postavenia vedlajsieho úcastníka konania v stádiu konania vo veci vrátenej na dalsie konanie. Z tohto dôvodu budem skúmat problematiku týkajúcu sa dlzky trvania vedlajsieho úcastníctva z hladiska judikatúry, ktorá podla môjho názoru obsahuje prvky uzitocné na vyriesenie otázky polozenej Súdnemu dvoru. 2. O judikatúre týkajúcej sa dlzky trvania vedlajsieho úcastníctva 78. Na prvý pohlad sa môze zdat, ze riesenia prijaté judikatúrou sú protichodné. Z hladiska oprávneného záujmu na rozhodnutí veci, ktorý je základom práva na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, sú vsak formulované koherentne. 79. Prvé z týchto riesení vyplýva z judikatúry Vseobecného súdu, na ktorú sa odvolávajú odvolatelky a podla ktorej si úcastníci konania, ktorým sa povolil vstup do odvolacieho konania, zachovávajú svoje postavenie aj v konaní vo veci vrátenej na dalsie konanie, co im predovsetkým umoznuje predlozit pripomienky k záverom, ktoré je potrebné vyvodit z rozsudku Súdneho dvora. Na rozdiel od toho, co vo svojich písomných pripomienkach tvrdí Komisia, toto riesenie nie je zalozené len na dvoch samostatných rozsudkoch, ktoré ho výslovne zakotvili a potvrdili,([13]13) ale mozno ho tiez vyvodit zo zaobchádzania s vedlajsími úcastníkmi konania vo viacerých veciach, ktoré boli vrátené na rozhodnutie Vseobecného súdu.([14]14) V súlade s dôvodmi, ktoré uviedol Vseobecný súd vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Spanielsko a i./Komisia([15]15), je toto riesenie zalozené na úvahách o riadnom výkone spravodlivosti v tom zmysle, ze podporuje kontinuitu súdneho konania po vrátení veci Súdnym dvorom na dalsie konanie. 80. Druhé z týchto súdnych riesení umoznuje úcastníkom konania namietat neprípustnost vedlajsieho úcastníctva povoleného v skorsom stádiu konania. Predchádzajúce povolenie na vstup vedlajsieho úcastníka do konania teda nebráni novému preskúmaniu prípustnosti jeho vedlajsieho úcastníctva, a to ani v rámci konania vo veci samej,([16]16) ani v rámci odvolacieho konania.([17]17) Z toho vyplýva, ze právo na vstup do konania ako vedlajsí úcastník konania nie je nikdy nadobudnuté s konecnou platnostou, a v prípade zmeny okolností vedúcej k strate záujmu na rozhodnutí veci môze byt spochybnené.([18]18) 81. Zdôraznujem, ze tieto riesenia v judikatúre výslovne nevyplývajú z predpisov upravujúcich konanie pred súdmi Únie. Opierajú sa vsak o logiku, z ktorej vychádza právo na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktorého uznanie je zalozené na existencii priameho a skutocného záujmu na rozhodnutí veci.([19]19) V skutocnosti je to tak, ze ak Vseobecný súd môze v konaní vo veci vrátenej na dalsie konanie vyhoviet vedlajsím úcastníkom konania, ktorým bol povolený vstup do konania, je to preto, lebo tento záujem v zásade pretrváva az do konecného rozhodnutia veci. Práve z dôvodu moznej straty tohto záujmu v priebehu konania, spôsobenej prípadnou zmenou okolností, môzu úcastníci konania kedykolvek v priebehu konania napadnút prípustnost predtým povoleného vedlajsieho úcastníctva. 82. Z predpisov a judikatúry týkajúcich sa vedlajsieho úcastníctva teda vyplýva, ze postavenie vedlajsieho úcastníka konania priznáva dotknutej osobe procesné právo a s ním spojené procesné záruky, ktoré odrázajú jej oprávnený záujem na rozhodnutí veci, a ze toto postavenie môze byt spochybnené v prípade, ze jej následná zmena okolností spôsobí stratu predmetného záujmu. 83. V prípade ciastocného zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu, po ktorom nasleduje vrátenie veci na dalsie konanie, z toho podla môjho názoru vyplýva, ze úcastník konania, ktorému sa povolil vstup do odvolacieho konania, si v zásade zachová svoju aktívnu legitimáciu vedlajsieho úcastníka konania, pokial záujem, ktorý má na výsledku odvolania, zostane nevyhnutne skutocný az do konecného rozhodnutia vo veci. 3. O funkcnej kontinuite konania pri vrátení veci na dalsie konani e 84. Toto pretrvávanie záujmu na rozhodnutí veci vyplýva okrem iného z funkcnej kontinuity medzi odvolacím konaním a konaním vo veci vrátenej na dalsie konanie, pricom toto druhé konanie slúzi na vyvodenie dôsledkov z prvého konania. 85. Po prvé clánok 219 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu túto kontinuitu naznacuje, pretoze Vseobecnému súdu vyhradzuje rozhodnutie o trovách konania, ktoré vznikli vedlajsiemu úcastníkovi konania v odvolacom konaní, kedze opodstatnenost vedlajsieho úcastníctva mozno v plnom rozsahu posúdit az v case konecného rozhodnutia veci. 86. Po druhé sa domnievam, ze takáto kontinuita vyplýva aj z toho, ze Súdny dvor má moznost rozhodnút vo veci samej po podaní odvolania, kedze k vráteniu veci Vseobecnému súdu na dalsie konanie dôjde len v prípade, ze stav konania nedovoluje vo veci rozhodnút. Takéto vrátenie veci je teda úplne závislé od výsledku konania pred Vseobecným súdom a podla môjho názoru sa nemozno domnievat, ze vec vrátená na dalsie konanie sa lísi od veci, ktorá bola predmetom odvolania, na základe ktorého bolo nariadené jej vrátenie na dalsie konanie, kedze konanie, pokial je vedené Súdnym dvorom, sa nevyhnutne povazuje za jediné. 87. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze ak by sa pretrvávanie postavenia vedlajsieho úcastníka konania v stádiu vrátenia veci zamietlo, nevyhnutne by to malo za následok nesúlad v zaobchádzaní s úcastníkmi konania, ktorým bolo povolené vstúpit do konania pred Súdnym dvorom ako vedlajsím úcastníkom konania, v závislosti od stavu, v ktorom sa vec nachádza po ukoncení odvolacieho konania. V prípade, ze Súdny dvor rozhodne vo veci samej v rámci odvolacieho konania, úcastníci konania, ktorým bol povolený vstup do odvolacieho konania ako vedlajsím úcastníkom konania, si zachovajú postavenie vedlajsieho úcastníka konania az do konecného rozhodnutia veci. V opacnom prípade stratia toto svoje postavenie v konaní vo veci postúpenej na dalsie konanie. Podla môjho názoru nie je takéto rozlisovanie práv priznaných vedlajsím úcastníkom konania odôvodnené. Okrem toho v prípade druhého odvolania podaného po vrátení veci na dalsie konanie by toto riesenie mohlo viest k dvom po sebe idúcim vedlajsím úcastníctvam v konaní pred Súdnym dvorom s tým, ze zainteresovaná strana by bola vylúcená z pojednávania, ktoré by sa medzicasom konalo pred Vseobecným súdom. Výsledná roztriestenost sporného postavenia sa zdá byt len tazko odôvodnitelná vzhladom na vseobecnú systematiku práva vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania, ktorá je zalozená na zohladnení záujmu vedlajsieho úcastníka konania na rozhodnutí veci a funkcnej kontinuite medzi odvolacím konaním a následným konaním vo veci vrátenej na dalsie konanie. 88. Za týchto podmienok systémové úvahy zalozené na koherencii riesení prijatých judikatúrou a kontinuite zabezpecenej medzi odvolacím konaním a následným konaním vo veci vrátenej na dalsie konanie svedcia podla môjho názoru v prospech zachovania vedlajsieho úcastníctva po vrátení veci Súdnym dvorom na dalsie konanie, s výhradou prípadnej straty oprávneného záujmu vedlajsieho úcastníka konania na vedlajsom úcastníctve v dôsledku následnej zmeny okolností. 4. Dodatocné úvahy týkajúce sa praxe "pilotných právnych vecí" 89. Pripomínam, ze prax pri takzvaných pilotných právnych veciach spocíva v zabezpecení prednostného prejednania príslusnej veci, zatial co konania prebiehajúce v podobných veciach sú prerusené dovtedy, kým sa v uvedenej veci nerozhodne. Uprednostnením koncentrácie konania má táto prax zabezpecit rovnorodé a úcinné prejednanie celého radu podobných vecí a pritom usetrit zdroje vyclenené Vseobecným súdom. 90. Zaobchádzanie poskytnuté odvolatelkám v prejednávanej veci je teda mozné vysvetlit snahou Vseobecného súdu zabránit prípadným prietahom vyplývajúcim z povolenia vstupu do konania ako vedlajsí úcastník konania v stádiu vrátenia veci na dalsie konanie. Riesenie, ktoré navrhujem, vsak podla môjho názoru nemôze ovplyvnit prednostné postavenie, ktoré bolo v prejednávanej veci priznané veci Magnetrol International/Komisia (T-263/16), ktorá bola Vseobecným súdom oznacená za pilotnú vec a je predmetom konania, do ktorého sa odvolatelky snazia vstúpit ako vedlajsí úcastníci konania. 91. Predovsetkým sa domnievam, ze len tazko mozno súhlasit s argumentáciou Komisie, ze povolenie vedlajsích úcastníctiev v pilotnej veci vrátenej na dalsie konanie by znamenalo "obídenie" prerusenia konania vo veciach T-278/16 a T-370/16, ktoré boli zacaté zalobami podanými odvolatelkami. Prípustnost vedlajsieho úcastníctva sa posudzuje nezávisle od toho, ako dopadne zainteresovaná osoba ako hlavný úcastník konania v inom spore, ibaze by výsledok tohto sporu ovplyvnil jej oprávnený záujem na vedlajsom úcastníctve. Z ustálenej judikatúry predovsetkým vyplýva, ze preklúzia zalobcu, ktorá mu bráni napadnút rozhodnutie, ktoré mu je urcené, prostredníctvom priamej zaloby, nebráni vstúpit do konania zacatého inou osobou, ktorej je urcené to isté rozhodnutie.([20]20) Ak návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktorému sa za týchto okolností vyhovelo, nie je povazovaný za pokus o obídenie lehoty na podanie návrhu na zacatie súdneho konania, je to tak preto, lebo prípustnost vedlajsieho úcastníctva sa posudzuje výlucne so zretelom na oprávnený záujem navrhovatela na rozhodnutí veci. 92. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa mi nepozdáva, ze by snaha zabezpecit úcinné prejednanie pilotnej veci([21]21) mohla byt dôvodom na to, aby bola dotknutá osoba zbavená postavenia vedlajsieho úcastníka konania, ktorého priznanie poskytuje dotknutej osobe právo zúcastnit sa konania a záruky, ktoré sú s tým spojené. 93. V takej situácii, o akú ide v prejednávanej veci, ked vedlajsí úcastníci konania patria medzi osoby, ktorým je urcené rozhodnutie napadnuté v pilotnej veci, sa okrem toho zdá vhodné skoncentrovat sporové konanie tak, ze sa povolí vedlajsie úcastníctvo tým úcastníkom konania, ktorí sa dovolávajú priameho záujmu na rozhodnutí veci, lebo tento ich záujem je rozhodujúci pre pokracovanie pozastavených konaní. VI. Návrh 94. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie vo veci C-74/22 P ako neprípustné, - zrusil rozhodnutie Vseobecného súdu Európskej únie obsiahnuté v liste zo 6. decembra 2021 vo veciach C-31/22 P a C-32/22 P. __________________________________________________________________ [22]1 Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [23]2 Clánok 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu a clánok 151 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. __________________________________________________________________ [24]3 Clánok 142 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. __________________________________________________________________ [25]4 Uznesenie z 28. júna 2011, Verein Deutsche Sprache/Rada (C-93/11 P, neuverejnené, EU:C:2011:429, body 20 a 21). __________________________________________________________________ [26]5 Rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia (C-654/17 P, EU:C:2019:634, body 27 a 28). __________________________________________________________________ [27]6 Rozsudky zo 14. apríla 1970, Nebe/Komisia (24/69, EU:C:1970:22, bod 145), a z 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia (23/80, EU:C:1980:284), ako aj uznesenie zo 7. decembra 2004, Internationaler Hilfsfonds/Komisia (C-521/03 P, neuverejnené, EU:C:2004:778, bod 41). __________________________________________________________________ [28]7 Rozsudok z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia (C-195/91 P, EU:C:1994:412, bod 26), a uznesenie zo 14. januára 2010, SGAE/Komisia (C-112/09 P, EU:C:2010:16, bod 20). __________________________________________________________________ [29]8 Podobné ustanovenie sa uplatní v prípade vrátenia veci po jej preskúmaní (clánok 222 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu). __________________________________________________________________ [30]9 Clánok 1 ods. 2 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. __________________________________________________________________ [31]10 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa vec vráti Vseobecnému súdu po ukoncení odvolacieho konania, ak Súdny dvor sám nevydá konecný rozsudok vo veci samej z dôvodu, ze mu to stav konania nedovoluje. __________________________________________________________________ [32]11 Pozri MUguet-Poullenec, G., Domenicucci, D. P.: L'intervention devant le Tribunal aprčs l'entrée en vigueur du nouveau rčglement de procédure: entre droit d'ingérence et urgence judiciaire. In: Revue Lamy de la concurrence, c. 45, c. 2015. __________________________________________________________________ [33]12 Clánok 143 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Pozri tiez bod 39 vyssie. __________________________________________________________________ [34]13 Pozri rozsudky z 23. marca 1993, Gill/Komisia (T-43/89 RV, EU:T:1993:24), a z 23. septembra 2020, Spanielsko a i./Komisia (T-515/13 RENV a T-719/13 RENV, EU:T:2020:434). __________________________________________________________________ [35]14 Pozri najmä rozsudky z 24. septembra 2019, Xinyi PV Products (Anhui) Holdings/Komisia (T-586/14 RENV, EU:T:2019:668); zo 14. decembra 2018, Hamas/Rada (T-400/10 RENV, EU:T:2018:966); z 21. novembra 2018, Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe/Komisia (T-545/11 RENV, EU:T:2018:817); z 25. januára 2017, Rusal Armenal/Rada (T-512/09 RENV, EU:T:2017:26); z 15. decembra 2016, DEI/Komisia, T-169/08 RENV, EU:T:2016:733); z 2. júla 2015, Francúzsko a Orange/Komisia (T-425/04 RENV a T-444/04 RENV, EU:T:2015:450), ako aj zo 14. apríla 2015, Ayadi/Komisia (T-527/09 RENV, neuverejnený, EU:T:2015:205). __________________________________________________________________ [36]15 Rozsudok z 23. septembra 2020 (T-515/13 RENV a T-719/13 RENV, EU:T:2020:434, bod 65). __________________________________________________________________ [37]16 Pozri rozsudky zo 16. decembra 1999, Acciaierie di Bolzano/Komisia (T-158/96, EU:T:1999:335, bod 33); z 10. februára 2000, Nederlandse Antillen/Komisia (T-32/98 a T-41/98, EU:T:2000:36; bod 30); z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia (T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, EU:T:2009:314, bod 95), ako aj z 12. apríla 2019, Deutsche Lufthansa/Komisia (T-492/15, EU:T:2019:252, bod 98). __________________________________________________________________ [38]17 Pozri najmä rozsudok z 8. júla 1999, Hüls/Komisia (C-199/92 P, EU:C:1999:358, bod 52), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas v tejto veci (EU:C:1997:358, body 10 az 17). __________________________________________________________________ [39]18 Napríklad materská spolocnost, ktorá vstúpila do konania týkajúceho sa státnej pomoci poskytnutej jednej z jej dcérskych spolocností ako vedlajsí úcastník konania, by mohla príst o svoju aktívnu legitimáciu vedlajsieho úcastníka konania po prevode podniku, ktorý bol príjemcom spornej pomoci. __________________________________________________________________ [40]19 Pozri najmä rozsudok z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia (T-415/05, T-416/05 a T-423/05, EU:T:2010:386, body 64 a 65). __________________________________________________________________ [41]20 Pozri napríklad uznesenie zo 17. februára 2010, Fresh Del Monte Produce/Komisia (T-587/08, EU:T:2010:42), body 30 az 32. __________________________________________________________________ [42]21 V uznesení predsedu Súdneho dvora z 10. septembra 2019, Rada/K. Chrysostomides & Co. a i. (C-597/18 P, neuverejnené, EU:C:2019:743), sa v tomto kontexte pripomína riziko, ktoré predstavujú vedlajsie úcastníctva pre prejednanie pilotných vecí. Pripomienky uvedené v tejto súvislosti v bode 19 tohto uznesenia sa mi vsak nejavia ako rozhodujúce. Predmetné uznesenie bolo vydané v skutkovom kontexte, ktorý sa podstatne lísi od skutkového kontextu prípadov skúmaných v prejednávanej veci, a to v rámci konania o náhradu skody, lebo zamietnutie návrhov na vstup vedlajsieho úcastníka do konania bolo diktované neexistenciou priameho záujmu na rozhodnutí veci na strane zalobcov (pozri body 14 az 17 uvedeného uznesenia). Súdny dvor skúmal prípadný vplyv vedlajsích úcastníctiev na rozhodnutie pilotnej veci len okrajovo. References 1. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref1 23. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref2 24. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref3 25. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref4 26. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref5 27. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref6 28. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref7 29. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref8 30. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref9 31. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref10 32. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref11 33. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref12 34. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref13 35. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref14 36. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref15 37. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref16 38. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref17 39. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref18 40. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref19 41. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref20 42. file:///tmp/lynxXXXX977aQA/L84488-7477TMP.html#Footref21