ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU ( [1]i ) (prvá komora) z 21. decembra 2022 ( [2]*1 ) "Státna pomoc - Výroba elektrickej energie z obnovitelných zdrojov - Staznost - Zaloba na necinnost - Výzva na konanie - Prípustnost - Povinnost konat - Neexistencia" Vo veci T-702/21, Ekobulkos EOOD, so sídlom v Todorichene (Bulharsko), v zastúpení: M. Dimitrov, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: C.-M. Carrega a C. Georgieva, splnomocnené zástupkyne, zalovanej, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory D. Spielmann (spravodajca), sudcovia R. Mastroianni a I. Gâlea, tajomník: E. Coulon, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na to, ze úcastníci konania nepredlozili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týzdnov od dorucenia oznámenia o skoncení písomnej casti konania a kedze sa na základe clánku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu rozhodlo, ze o zalobe sa rozhodne bez ústnej casti konania, vyhlásil tento Rozsudok 1 Zalobou podanou na základe clánku 265 ZFEÚ zalobkyna, spolocnost Ekobulkos EOOD, navrhuje, aby Vseobecný súd urcil, ze Európska komisia sa protiprávne nevyjadrila k jej staznosti predlozenej 21. februára 2020 týkajúcej sa údajného opatrenia státnej pomoci poskytnutej Bulharskou republikou a zvýhodnujúcej urcitých výrobcov elektrickej energie z obnovitelných zdrojov. Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Zalobkyna je výrobcom elektrickej energie pôsobiacim na území Bulharska a vlastní fotovoltickú elektráren, ktorá bola uvedená do prevádzky 19. mája 2012. 3 Rozhodnutím C(2016) 5205 final zo 4. augusta 2016 vo veci SA.44840 (2016/NN) (dalej len "rozhodnutie vo veci SA.44840"), Komisia usúdila, ze bulharská schéma pomoci na výrobu energie z obnovitelných zdrojov, oznámená bulharskými orgánmi a pozostávajúca zo Zakon za energiata ot vazobnovjaemi iztocnici (ZEVI) (zákon o energii z obnovitelných zdrojov), platného od 3. mája 2011 (DV c. 35, z 3. mája 2011), ako aj z dvoch uznesení z 18. marca 2013 o regulácii cien elektrickej energie a z 20. februára 2004 o regulácii cien elektrickej energie, bola zlucitelná s vnútorným trhom v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a rozhodla, ze nevznesie námietky. 4 Dna 21. februára 2020 zalobkyna zaslala Komisii staznost zaevidovanú pod císlom SA.56620, v ktorej tvrdila, ze Bulharská republika poskytla výrobcom elektrickej energie z obnovitelných zdrojov neoprávnenú a nezlucitelnú státnu pomoc vo forme preferencných nákupných cien elektrickej energie z obnovitelných zdrojov. Zalobkyna vo svojej staznosti vysvetlila, ze pomoc vyplývala zo zmeny zavedenej § 18 Zakon za izmenenie i dopalnenie na Zakona za energetikata (ZID-ZE) (zákon, ktorým sa mení a doplna zákon o energii) z 24. júla 2015 (DV c. 56 z 24. júla 2015, dalej len "pozmenujúci zákon"), ktorý sa výrazne odchyluje od opatrenia, ktoré predtým schválila Komisia. Podla nej zmena zavedená § 18 pozmenujúceho zákona rozlisuje medzi rovnakými výrobcami, ktorí investovali rovnakú sumu, uviedli svoje zariadenia do prevádzky v rovnakom case a dostali pomoc v rovnakej výske v závislosti od dátumu podania ziadosti o pomoc. Niektorí výrobcovia tak napríklad dostali výsku pomoci styrikrát vyssiu ako iní, a to z dôvodu, ze o pomoc poziadali v rámci vnútrostátnych schém pomoci alebo schém pomoci Európskej únie po 3. máji 2011, co je v rozpore so zásadou rovnosti. 5 Komisia potvrdila prijatie tejto staznosti 6. marca 2020. 6 Dna 7. októbra 2020 Komisia zaslala zalobkyni list, v ktorom okrem iného uviedla, ze ako je uvedené v bodoch 27 a 28 rozhodnutia vo veci SA.44840, podla pravidiel proti kumulácii a bodu 129 usmernení o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020 ([3]Ú. v. EÚ C 200, 2014, s. 1) sa predtým získaná investicná pomoc musí odpocítat od prevádzkovej pomoci, ktorá má rovnaký ciel. Podla Komisie vzhladom na to, ze investicná pomoc poskytnutá pred 3. májom 2011, teda pred nadobudnutím úcinnosti zákona o energii z obnovitelných zdrojov, nebola odpocítaná od prevádzkovej pomoci, § 18 pozmenujúceho zákona tento rozdiel v zaobchádzaní napravil, aby sa odstránila nadmerná kompenzácia výrobcov, ktorí dostali pomoc pred rokom 2011. Bulharská schéma podpory obnovitelných zdrojov energie bola pritom podla názoru Komisie v súlade s rozhodnutím vo veci SA.44840, ktorým bola bulharská schéma vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom a ktorého § 29 uvádza, ze "v prípade, ze investicná pomoc nebola pôvodne odpocítaná pri stanovení výsky podpory, preferencná kúpna cena bola znízená zmenou ZEVI z 24. júla 2015 s cielom zabezpecit súlad s pravidlami kumulácie a odstránit riziko nadmernej kompenzácie". Komisia uviedla, ze schválila pozmenujúci zákon, vrátane § 18 a ze na základe informácií uvedených v staznosti nezistila ziadne nesprávne pouzitie pomoci povolenej rozhodnutím vo veci SA.44840, ani ziadne nové opatrenia, ktoré by predstavovali státnu pomoc. Dospela k záveru, ze nie je schopná správne urcit opatrenie, ktoré údajne predstavuje pomoc, a okolnosti relevantné pre posúdenie tohto opatrenia. Napokon vyzvala zalobkynu, aby jej v prípade potreby predlozila dalsie dôkazy na podporu svojej staznosti v lehote jedného mesiaca, inak sa bude jej staznost povazovat za vzatú spät. 7 Listom zo 7. novembra 2020 adresovaným Komisii zalobkyna trvala na argumentoch uvedených v jej staznosti. 8 V prvom rade zalobkyna zdôraznila, ze dostala nenávratnú podporu (de minimis) z rozpoctu Únie na základe programu rozvoja vidieka 2007 - 2013, prijatého na vykonanie nariadenia Rady (ES) c. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho polnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ([4]Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1). Uviedla, ze táto podpora bola poskytnutá na úcely dosiahnutia cielov politiky Únie v oblasti rozvoja vidieka zameranej na vytváranie nových pracovných miest v nepolnohospodárskych mikropodnikoch vo vidieckych oblastiach a na podporu podnikania v týchto oblastiach, co nepredstavuje investicnú pomoc a má iný ciel. Zalobkyna tvrdila, ze nie je vhodné, aby sa financné prostriedky, ktoré sú urcené na ciel politiky rozvoja vidieka Únie, ktorým je "vytváranie pracovných prílezitostí a podmienok rastu" v rámci spolocnej polnohospodárskej politiky (SPP), povazovali za financné prostriedky na dosiahnutie orientacného podielu energie z obnovitelných zdrojov na hrubej konecnej spotrebe energie v rámci politiky Únie v oblasti zivotného prostredia. Pripomenula, ze bod 190 usmernení Únie o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia z roku 2008 umoznuje kumuláciu investicnej a prevádzkovej pomoci, ak bola poskytnutá na dosiahnutie rôznych cielov rôznych politík Únie, za predpokladu, ze celková suma nepresiahne stropy stanovené v právnych predpisoch. Okrem toho uviedla, ze aj keby to mohla byt investicná pomoc, bulharské orgány nedodrzali pravidlá o kumulácii pomoci, najmä preto, ze neodpocítali investicnú pomoc od prevádzkovej pomoci, ale neodôvodnene styrikrát znízili prevádzkovú pomoc predtým, ako od nej odpocítali investicnú pomoc. Okrem toho ceny stanovené v § 18 pozmenujúceho zákona podla jej názoru nezodpovedali tomu, co bolo uvedené v § 16 az 19 rozhodnutia vo veci SA.44840. 9 Po druhé zalobkyna tvrdila, ze § 18 pozmenujúceho zákona je v rozpore so zásadou rovnosti, pretoze vedie k zvýhodneniu niektorých výrobcov v porovnaní s inými, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii z hladiska jej podstatných prvkov, bez toho, aby to bolo odôvodnené objektívnymi dôvodmi. Na jednej strane k tejto diskriminácia dochádza medzi jednotlivými subjektmi, na ktoré sa vztahujú ustanovenia § 18 pozmenujúceho zákona, kedze subjekty, ktoré vlastnia energetické zariadenia ktoré boli vybudované a uvedené do prevádzky v rôznom case, s rôznymi investicnými nákladmi a mierou návratnosti (cena voltických zariadení v rokoch 2009 az 2014 prudko klesla), vyuzívajú rovnakú zvýhodnenú cenu na nákup elektrickej energie. Na druhej strane k tejto diskriminácii dochádza vo vztahu k vlastníkom energetických zariadení, ktorých ziadosti o pomoc boli podané po nadobudnutí úcinnosti zákona o obnovitelných zdrojoch energie, a vo vztahu k iným kategóriám výrobcov energie z obnovitelných zdrojov, ktorí tiez získali pomoc pred nadobudnutím úcinnosti zákona o obnovitelných zdrojoch energie. Ustanovenie § 18 pozmenujúceho zákona teda porusuje zásadu rovnosti a zásadu nediskriminácie zarucenú clánkom 20 Charty základných práv Európskej únie. 10 Listom z 22. júna 2021 adresovaným Komisii zalobkyna zopakovala svoje tvrdenia smerujúce k preukázaniu, ze § 18 pozmenujúceho zákona zaviedol nové opatrenie, ktoré predstavuje neoprávnenú pomoc a zavádza diskriminacné podmienky pre skupinu výrobcov, ktorí poziadali o pomoc pred 3. májom 2011. Poukázala na to, ze pozmenujúci zákon nebol uvedený v rozhodnutí vo veci SA.44840, ze bol v rozpore so zákonom o energii z obnovitelných zdrojov a s pravidlami o kumulácii pomoci. Tvrdila, ze Bulharská republika porusila clánok 72 písm. a) nariadenia c. 1698/2005 a clánok 175 ZFEÚ tým, ze nedodrzala ciele politiky rozvoja vidieka Únie. Na základe clánku 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovania clánku 108 ZFEÚ ([5]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), poziadala Komisiu, aby prijala rozhodnutie o pozastavení uplatnovania opatrenia uvedeného v § 18 pozmenujúceho zákona az do prijatia konecného rozhodnutia o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom, a spresnila, ze jej list predstavuje výzvu na konanie v zmysle clánku 265 druhého odseku ZFEÚ. Návrhy úcastníkov konania 11 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - urcil necinnost Komisie v rozsahu, v akom neprijala rozhodnutie o staznosti zaevidovanej pod císlom SA.56620, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, a to aj v prípade, ze prijme rozhodnutie po podaní zaloby. 12 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú a nedôvodnú, - zaviazal úcastníkov konania znásat vlastné trovy konania. Právny rámec 13 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreskúmala jej staznost vcas, ako to stanovuje clánok 12 ods. 1 druhý pododsek nariadenia 2015/1589, a ze neprijala rozhodnutie, ako to stanovuje clánok 4 a clánok 15 ods. 1 toho istého nariadenia. 14 Komisia tvrdí, ze zaloba je neprípustná a nedôvodná. O prípustnosti zaloby 15 Komisia tvrdí, ze zaloba je neprípustná. Pripomína, ze formálna výzva je podstatnou formalitou, ktorá má okrem iného za následok vymedzenie rámca prípadnej zaloby na necinnost. V prejednávanej veci vsak tvrdí, ze obsah výzvy na konanie z 22. júna 2021 zalozenej na porusení clánku 72 písm. a) nariadenia c. 1698/2005 a clánku 175 ZFEÚ sa lísi od predmetu zaloby, ktorá je zalozená na clánkoch 12, 13 a 15 nariadenia 2015/1589. 16 Zalobkyna tvrdí, ze jej zaloba je prípustná, kedze Komisia v nadväznosti na informácie a doplnujúce tvrdenia, ktoré poskytla, neukoncila konanie o staznosti, co ju nútilo zopakovat svoje argumenty v rámci výzvy na konanie z 22. júna 2021. Uvádza, ze hoci sa táto výzva na konanie týkala len clánku 13 ods. 1 nariadenia 2015/1589, bolo jasné, ze sa týkala rozhodnutia o zlucitelnosti opatrenia, a nie jeho docasného pozastavenia. 17 Treba pripomenút, ze podla clánku 265 druhého odseku ZFEÚ zaloba na necinnost je prípustná len vtedy, ak bola príslusná institúcia vyzvaná, aby konala. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze táto výzva institúcii je podstatnou nálezitostou a jej dôsledkom je jednak zacatie plynutia dvojmesacnej lehoty, v ktorej je institúcia povinná vyjadrit sa, a jednak urcenie rámca, v ktorom mozno podat zalobu v prípade, ak sa institúcia nevyjadrí. Aj ked výzva nepodlieha podmienke osobitnej formy, napriek tomu je nevyhnutné, aby bola dostatocne jasná a presná, aby umoznila Komisii konkrétne poznat obsah rozhodnutia, ktoré má prijat, a musí z nej vyplývat, ze jej úcelom je zaviazat túto institúciu, aby sa vyjadrila (rozsudky z 3. júna 1999, TF1/Komisia, [6]T-17/96, [7]EU:T:1999:119, bod [8]41, a z 29. septembra 2011, Ryanair/Komisia, [9]T-442/07, neuverejnený, [10]EU:T:2011:547, bod [11]22). Znenie zaloby na necinnost a výzvy vsak nemusí byt rovnaké (rozsudok z 10. marca 2021, ViaSat/Komisia, [12]T-245/17, [13]EU:T:2021:128, bod [14]39). 18 V prejednávanej veci treba konstatovat, ako uvádza Komisia, ze existuje rozpor jednak medzi uzavretím výzvy na konanie z 22. júna 2021, ktorá vymedzuje rozsah predmetnej zaloby a jednak zalobou podanou na Vseobecný súd. Listom z 22. júna 2021 totiz zalobkyna na jednej strane vyzýva Komisiu, aby prijala rozhodnutie o pozastavení uplatnovania § 18 pozmenujúceho zákona az do prijatia konecného rozhodnutia o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom v súlade s clánkom 13 ods. 1 nariadenia 2015/1589, ktoré Komisii umoznuje nariadit dotknutému clenskému státu, aby pozastavil vyplácanie akejkolvek neoprávnenej pomoci az do prijatia rozhodnutia o zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom. Na druhej strane zalobkyna vo svojej zalobe namieta porusenie ustanovení o státnej pomoci, konkrétne clánkov 107 a 108 ZFEÚ, ako aj clánkov 4, 12 a 15 nariadenia 2015/1589, a teda navrhuje vyslovenie necinnosti Komisie z dôvodu, ze neprijala rozhodnutie o zákonnosti alebo zlucitelnosti § 18 pozmenujúceho zákona so zákonom o státnej pomoci. 19 Takýto rozpor medzi výzvou na konanie, ktorá vymedzuje rámec sporu, a predmetnou zalobou, ako je vymedzená v zalobe, vsak nemôze mat za následok neprípustnost predmetnej zaloby v súlade s vyssie citovanou judikatúrou (pozri bod 17 vyssie). 20 Zo staznosti zalobkyne z 21. februára 2020, na ktorú odkazuje na zaciatku svojej výzvy na konanie, vyplýva, ze v podstate tvrdila, ze § 18 pozmenujúceho zákona predstavuje najmä pomoc, ktorá je neoprávnená a nezlucitelná s vnútorným trhom. Vyplýva to aj z listu zo 7. novembra 2020, z ktorého je zrejmé, ze zalobkyna chcela nielen pozastavit vykonávanie § 18 pozmenujúceho zákona, ale aj dosiahnut rozhodnutie o zlucitelnosti opatrenia s vnútorným trhom, co zalobkyna potvrdzuje v replike pred Vseobecným súdom. 21 Okrem toho, ako vyplýva z bodu 10 vyssie, vo výzve na konanie sa zalobkyna obmedzuje len na pozastavenie predmetného opatrenia az do prijatia konecného rozhodnutia o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom. Opakuje vsak svoju analýzu, podla ktorej § 18 pozmenujúceho zákona zavádza nové opatrenie, ktoré predstavuje neoprávnenú pomoc, ktorá je v rozpore najmä s pravidlami o kumulácii pomoci poskytnutej na dosiahnutie rôznych cielov rôznych politík Únie a podla ktorého ide o neoprávnenú pomoc, ktorá ukladá diskriminacné podmienky skupine výrobcov. 22 Okrem toho sa zdá, ze pozastavenie predmetného opatrenia zo strany Komisie, ako sa pozaduje vo výzve na konanie, je na prvý pohlad nevyhnutne spojené s preskúmaním vecnej stránky zákonnosti a zlucitelnosti uvedeného opatrenia z hladiska práva státnej pomoci. 23 Preto napriek uzavretiu výzvy na konanie z 22. júna 2021, ktorou sa Komisia vyzýva, aby pozastavila uplatnovanie § 18 pozmenujúceho zákona na základe clánku 13 nariadenia 2015/1589, vzhladom na skutocnosti uvedené v spise a najmä na správne konanie, ktoré jej predchádzalo, bola táto výzva, ktorá odkazuje na staznost a ocakávanie rozhodnutia o zlucitelnosti s vnútorným trhom, dostatocne jasná a presná, aby umoznila Komisii konkrétne poznat obsah rozhodnutia, ktoré mala prijat, a to nielen pozastavit predmetné opatrenie, ale aj zaujat stanovisko k jeho zlucitelnosti s právom státnej pomoci. 24 V dôsledku toho treba túto zalobu vyhlásit za prípustnú v rozsahu, v akom smeruje k urceniu, ze Komisia sa protiprávne nevyjadrila k tomu, ci § 18 pozmenujúceho zákona predstavuje opatrenie pomoci, ktorá je neoprávnená alebo nezlucitelná s vnútorným trhom. O dôvodnosti zaloby 25 Zalobkyna tvrdí, ze § 18 pozmenujúceho zákona zavádza postup nákupu elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie, ktorý predstavuje pomoc, ktorá je neoprávnená a nezlucitelná s vnútorným trhom. Tvrdí, ze toto ustanovenie nebolo zohladnené v rozhodnutí vo veci SA.44840. Uvádza, ze v nadväznosti na svoju staznost poskytla listom zo 7. novembra 2020 dodatocné informácie a ze bez odpovede Komisie zaslala 22. júna 2021 výzvu na konanie. V podstate tvrdí, ze Komisia v rozpore s clánkom 12 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia 2015/1589 vcas nepreskúmala jej staznost týkajúcu sa prípadnej neoprávnenej pomoci, v rozpore s clánkom 15 ods. 1 a 2 a clánkom 4 uvedeného nariadenia neprijala rozhodnutie, ze jej nezaslala kópiu svojho rozhodnutia a ze neprijala primerané opatrenia. Podla jej názoru mala Komisia rozhodnút o zlucitelnosti § 18 pozmenujúceho zákona so ZFEÚ a analýza Komisie v liste zo 7. októbra 2020 nepredstavovala konecné stanovisko alebo konecný postoj k jej staznosti. Dospela k záveru, ze Komisia nekonala. 26 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. 27 Treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej na to, aby bolo mozné rozhodnút o dôvodnosti návrhov týkajúcich sa necinnosti, treba preverit, ci Komisia v case výzvy na konanie v zmysle clánku 265 ZFEÚ mala povinnost konat (rozsudky z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, [15]T-95/96, [16]EU:T:1998:206, bod [17]71; z 19. mája 2011, Ryanair/Komisia, [18]T-423/07, [19]EU:T:2011:226, bod [20]25, a z 29. septembra 2011, Ryanair/Komisia, [21]T-442/07, neuverejnený, [22]EU:T:2011:547, bod [23]28). 28 V oblasti státnej pomoci sú situácie, v ktorých je Komisia povinná konat v súvislosti s neoprávnenou alebo nezlucitelnou pomocou, upravené nariadením 2015/1589. 29 Treba pripomenút, ze pokial ide o neoprávnenú pomoc, v clánku 12 ods. 1 druhom pododseku nariadenia 2015/1589 sa okrem iného stanovuje, ze Komisia bez zbytocného odkladu presetrí kazdú staznost podanú zainteresovanou stranou v súlade s clánkom 24 ods. 2 uvedeného nariadenia. Toto ustanovenie týkajúce sa práv zainteresovaných strán okrem iného stanovuje, ze ak skutkové a právne skutocnosti predlozené zainteresovanou stranou nepostacujú na preukázanie existencie neoprávnenej státnej pomoci alebo zneuzitia pomoci na základe prima facie, Komisia o tom informuje zainteresovanú stranu a vyzve ju, aby predlozila svoje pripomienky v stanovenej lehote, ktorá zvycajne nepresiahne jeden mesiac. V prípade, ze zainteresovaná strana sa v stanovenej lehote nevyjadrí, staznost sa povazuje za vzatú spät. 30 Clánok 15 ods. 1 prvá veta nariadenia 2015/1589 stanovuje, ze výsledkom preskúmania moznej neoprávnenej pomoci je rozhodnutie podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 uvedeného nariadenia, podla ktorého Komisia preskúma oznámenie hned po jeho dorucení a prijme bud rozhodnutie, v ktorom konstatuje, ze opatrenie nepredstavuje pomoc, alebo rozhodnutie o nevznesení námietok, ak opatrenie nevyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom, alebo rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak opatrenie vyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom. 31 Treba teda overit, ci v prejednávanej veci Komisia dostala staznost alebo mala k dispozícii informácie týkajúce sa údajne neoprávnenej pomoci alebo pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom, po ktorých malo nasledovat rozhodnutie zalozené na týchto ustanoveniach. 32 Treba konstatovat, ze Komisia vo svojom rozhodnutí vo veci SA.44840 zohladnila zmeny zákona o energii z obnovitelných zdrojov, a najmä pozmenujúci zákon, o ktorý ide v prejednávanej veci. 33 Po prvé to vyplýva z poznámky pod ciarou 2 rozhodnutia vo veci SA.44840, ktorá odkazuje na pozmenujúci zákon. Po druhé to vyplýva z bodu 29 tohto rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze ak investicná pomoc nebola pôvodne odpocítaná pri urcovaní výsky pomoci, preferencná kúpna cena bola znízená pozmenujúcim zákonom s cielom zabezpecit dodrziavanie pravidiel kumulácie a odstránit riziko nadmernej kompenzácie. Práve to je cielom zmeny, ktorú zaviedol § 18 pozmenujúceho zákona. Po tretie ako vyplýva z bodu 40 rozhodnutia vo veci SA.44840, v case analýzy schémy oznámenej Bulharskou republikou boli Komisii dorucené staznosti od bulharského fotovoltického zdruzenia a malých výrobcov týkajúce sa najmä zmeny zavedenej § 18 pozmenujúceho zákona. Po stvrté z bodu 46 rozhodnutia vo veci SA.44840 vyplýva, ze výska pomoci pre zariadenia bola znízená s cielom napravit nezrovnalosti zistené pocas auditu vykonaného v rámci programu rozvoja vidieka na obdobie rokov 2007 - 2013. Ako uvádza Komisia, cielom tejto zmeny právnej úpravy, ktorú zaviedol § 18 pozmenujúceho zákona, bolo znízit výsku pomoci pre urcité zariadenia s cielom napravit nezrovnalosti zistené bulharskými orgánmi. Táto oprava sa týkala príjemcov investicnej pomoci v rámci programu rozvoja vidieka, na ktorý sa odvolávala zalobkyna, ktorí dostávali plné preferencné ceny a financné prostriedky v rámci vnútrostátnych schém pomoci a schém pomoci Únie. Zavedením zmeny stanovenej v § 18 pozmenujúceho zákona sa teda napravila existujúca nadmerná kompenzácia poskytnutá výrobcom, ktorí podali ziadosti o pomoc pred nadobudnutím úcinnosti zákona o energii z obnovitelných zdrojov, t. j. pred rokom 2011, co Komisia vysvetlila zalobkyni vo svojom liste zo 7. októbra 2020 v odpovedi na jej staznost (pozri bod 6 vyssie). 34 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne teda z rozhodnutia vo veci SA.44840 vyplýva, ze Komisia v rámci tohto rozhodnutia zohladnila § 18 pozmenujúceho zákona, a preto rozhodla aj o zlucitelnosti tohto ustanovenia s právom státnej pomoci. 35 Ziadne ustanovenie nariadenia 2015/1589 vsak nevyzaduje, aby Komisia prijala nové rozhodnutie o zlucitelnosti opatrenia státnej pomoci s vnútorným trhom, o ktorom uz rozhodla. Ako uvádza Komisia, takáto povinnost by zainteresovaným stranám umoznila spochybnit jej analýzu zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom, a to aj po uplynutí lehoty na podanie zaloby o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ. 36 Okrem toho v nadväznosti na staznost zalobkyne z 21. februára 2020 jej Komisia odpovedala listom zo 7. októbra 2020. Po tom, co pripomenula obsah svojho rozhodnutia vo veci SA.44840, uviedla, ze v tomto rozhodnutí preskúmala ustanovenia pozmenujúceho zákona vrátane §18. Dodala, ze na základe staznosti zalobkyne nebolo mozné identifikovat ziadne nesprávne uplatnenie tohto ustanovenia (pozri bod 6 vyssie). 37 Zalobkyna vsak pred Vseobecným súdom nijako nepreukázala, ze toto posúdenie je nesprávne a akým spôsobom § 18 pozmenujúceho zákona zaviedol iné opatrenie pomoci, ktoré nebolo preskúmané v rozhodnutí SA.44840 a o ktorom mala Komisia rozhodnút. 38 Okrem toho, ako uvádza Komisia, jediným cielom a úcinkom rozhodnutia vo veci SA.44840 je schválenie schémy pomoci vyhlásením jej zlucitelnosti s vnútorným trhom a clenský stát môze odmietnut poskytnút pomoc alebo ju znízit bez toho, aby to viedlo k zavedeniu novej státnej pomoci. 39 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v case výzvy na konanie adresovanej Komisii, neexistovala ziadna povinnost konat v zmysle uplatnitelnej judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode 27, takze jej v prejednávanej veci nemozno vytýkat necinnost. 40 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa necinnosti Komisie v súvislosti s lehotou na preskúmanie jej staznosti, vzhladom na neexistenciu povinnosti Komisie konat nemozno takúto necinnost konstatovat. 41 Z toho vyplýva, ze túto zalobu na necinnost treba zamietnut. O trovách 42 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 43 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost znásat svoje vlastné trovy konania. 44 V súlade s návrhmi Komisie je opodstatnené rozhodnút, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Ekobulkos EOOD a Európska komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. Spielmann Mastroianni Gâlea Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. decembra 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [24]i ) Znenie bodu 4 bolo po jeho uverejnení v Zbierke predmetom zmeny lingvistickej povahy. ( [25]*1 ) Jazyk konania: bulharcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXIhaduL/L84197-7962TMP.html#t-ECR_62021TJ0702_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXIhaduL/L84197-7962TMP.html#t-ECR_62021TJ0702_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:200:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:277:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A119&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A119 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A119&anchor=#point41 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A547&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A547 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A547&anchor=#point22 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A128&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A128 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A128&anchor=#point39 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A206&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A206 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A206&anchor=#point71 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A226&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A226 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A226&anchor=#point25 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A547&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A547 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A547&anchor=#point28 24. file:///tmp/lynxXXXXIhaduL/L84197-7962TMP.html#c-ECR_62021TJ0702_SK_01-E0001 25. file:///tmp/lynxXXXXIhaduL/L84197-7962TMP.html#c-ECR_62021TJ0702_SK_01-E0002