ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozsírená komora) z 13. júla 2022 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Trh farmaceutického priemyslu - Clánok 22 nariadenia (ES) c. 139/2004 - Ziadost o postúpenie veci podaná orgánom na ochranu hospodárskej sútaze, ktorý podla vnútrostátneho práva nemá právomoc preskúmat koncentráciu - Rozhodnutie Komisie o preskúmaní koncentrácie - Rozhodnutia Komisie, ktorými vyhovela ziadostiam dalsích vnútrostátnych orgánov na ochranu hospodárskej sútaze o pripojenie sa k ziadosti o postúpenie veci - Právomoc Komisie - Lehota na podanie ziadosti o postúpenie veci - Pojem 'dozvedeli` - Primeraná lehota - Legitímna dôvera - Verejné vyhlásenia podpredsednícky Komisie - Právna istota" Vo veci T-227/21, Illumina, Inc., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené státy), v zastúpení: D. Beard, barrister, a P. Chappatte, advokát, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Grail LLC, predtým Grail, Inc., so sídlom v Menlo Park, Kalifornia (Spojené státy), v zastúpení: D. Little, solicitor, J. Ruiz Calzado, J. M. Jiménez-Laiglesia Ońate a A. Giraud, advokáti, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan, G. Conte a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Helénska republika, v zastúpení: K. Boskovits, splnomocnený zástupca, Francúzska republika, v zastúpení: T. Stéhelin, P. Dodeller, J.-L. Carré a E. Leclerc, splnomocnení zástupcovia, Holandské královstvo, v zastúpení: M. Bulterman a P. Huurnink, splnomocnení zástupcovia, a Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: C. Simpson, M. Sánchez Rydelski a M.-M. Joséphidčs, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je zaloba podaná podla clánku 263 ZFEÚ, ktorou sa zalobkyna domáha zrusenia po prvé rozhodnutia Komisie C(2021) 2847 final z 19. apríla 2021, ktorým vyhovela ziadosti Autorité de la concurrence française (Francúzsky orgán na ochranu hospodárskej sútaze) o preskúmanie koncentrácie v súvislosti s tým, ze spolocnost Illumina, Inc. získala výlucnú kontrolu nad spolocnostou Grail, Inc. (vec COMP/M.10188 - Illumina/Grail), po druhé rozhodnutí Komisie C(2021) 2848 final, C(2021) 2849 final, C(2021) 2851 final, C(2021) 2854 final a C(2021) 2855 final z 19. apríla 2021, ktorými vyhovela ziadostiam gréckeho, belgického, nórskeho, islandského a holandského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze o pripojenie sa k tejto ziadosti o postúpenie veci, a po tretie listu Komisie z 11. marca 2021, ktorým informovala spolocnosti Illumina a Grail o tejto ziadosti o postúpenie veci, VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory G. De Baere, sudcovia V. Kreuschitz (spravodajca), U. Öberg, R. Mastroianni a G. Steinfatt, tajomník: S. Jund, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. decembra 2021, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) ([2]Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), nazvaný "Pôsobnost", stanovuje: "1. Bez toho, aby bol dotknutý clánok 4 ods. 5 a clánok 22, toto nariadenie sa vztahuje na vsetky koncentrácie s [európskym významom] podla tohto clánku. 2. Koncentrácia má [európsky význam], ak: a) spolocný celkový celosvetový obrat vsetkých úcastníkov koncentrácie je vyssí ako 5000 miliónov EUR; a b) celkový obrat v rámci [EÚ] kazdého z najmenej dvoch úcastníkov koncentrácie je vyssí ako 250 miliónov EUR, pokial kazdý z úcastníkov koncentrácie nedosahuje viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v rámci [EÚ] v jednom a tom istom clenskom státe. 3. Koncentrácia, ktorá nedosahuje limity ustanovené v odseku 2, má [európsky význam], ak: a) spolocný celkový celosvetový obrat vsetkých úcastníkov koncentrácie je vyssí ako 2500 miliónov EUR; b) v kazdom z najmenej troch clenských státov je spolocný celkový celosvetový obrat vsetkých úcastníkov koncentrácie vyssí ako 100 miliónov EUR; c) v kazdom z najmenej troch clenských státov posudzovaných na úcely písmena b) je celkový obrat kazdého z najmenej dvoch úcastníkov koncentrácie vyssí ako 25 miliónov EUR; d) celkový obrat v rámci [EÚ] kazdého z najmenej dvoch úcastníkov koncentrácie je vyssí ako 100 miliónov EUR, pokial kazdý z úcastníkov koncentrácie nedosahuje viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v rámci [EÚ] v jednom a tom istom clenskom státe. ..." 2 V súlade s clánkom 3 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 ku koncentrácii dochádza, ak je trvalá zmena kontroly spôsobená: "a) fúziou dvoch alebo viacerých predtým nezávislých podnikov alebo castí podnikov; b) získaním priamej alebo nepriamej kontroly nad celým alebo nad castami jedného alebo viacerých dalsích podnikov jednou alebo viacerými osobami, ktoré uz kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo jedným alebo viacerými podnikmi, ci uz kúpou cenných papierov alebo aktív, Zmluvne alebo iným spôsobom." 3 Clánok 4 nariadenia c. 139/2004 stanovuje: "1. Koncentrácie s [európskym významom] definované v tomto nariadení sa oznámia Komisii pred ich uskutocnením a po uzatvorení zmluvy, uskutocnení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu. ... 2. Koncentráciu, ktorá spocíva vo fúzii v zmysle clánku 3 ods. 1 písm. a) alebo získaní spolocnej kontroly v zmysle clánku 3 ods. 1 písm. b), oznámia spolocne zmluvné strany fúzie, prípadne nadobúdatelia spolocnej kontroly. Vo vsetkých ostatných prípadoch oznámenie podá osoba alebo podnik, ktorý získal kontrolu nad celým alebo nad castami jedného alebo viacerých dalsích podnikov. ... 4. Pred oznámením koncentrácie v zmysle odseku 1 môzu osoby alebo podniky uvedené v odseku 2 informovat Komisiu formou odôvodneného návrhu, ze koncentrácia môze znacne ovplyvnit hospodársku sútaz na trhu v clenskom státe, ktorý má vsetky znaky samostatného priestorového relevantného trhu, a preto by mala byt úplne alebo ciastocne posúdená týmto clenským státom. Komisia bezodkladne dorucí tento návrh vsetkým clenským státom. Clenský stát, oznacený v odôvodnenom návrhu, v lehote 15 pracovných dní od dorucenia návrhu vyjadrí svoj súhlas alebo nesúhlas so ziadostou o postúpenie prípadu. Ak clenský stát v tejto lehote neprijme ziadne rozhodnutie, povazuje sa to za súhlas. Pokial tento clenský stát nesúhlasí s postúpením prípadu, Komisia môze rozhodnút o postúpení celého alebo casti prípadu na príslusné orgány tohto clenského státu so zámerom, aby sa uplatnovalo vnútrostátne právo hospodárskej sútaze tohto státu, ak sa nazdáva, ze takýto samostatný priestorový relevantný trh existuje a sútaz na tomto trhu môze byt touto koncentráciou podstatne ovplyvnená. Rozhodnutie, ci bude alebo nebude prípad postúpený v súlade s tretím pododsekom, prijme Komisia v lehote 25 pracovných dní od dorucenia návrhu. Komisia informuje ostatné clenské státy a osoby alebo podniky ako úcastníkov koncentrácie o svojom rozhodnutí. Pokial Komisia neprijme rozhodnutie v tejto lehote, povazuje sa to za prijatie rozhodnutia o postúpení prípadu v súlade s návrhom predlozeným osobami alebo podnikmi ako úcastníkmi koncentrácie. Pokial Komisia rozhodne, alebo sa necinnost povazuje za rozhodnutie, postúpit celý prípad podla tretieho a stvrtého pododseku, nie je potrebné ziadne oznámenie podla odseku 1 a uplatnuje sa vnútrostátne právo hospodárskej sútaze. clánok 9 ods. 6 az 9 sa uplatnujú mutatis mutandis. 5. Pri koncentráciách podla clánku 3, ktoré nemajú [európsky význam] v zmysle clánku 1 a ktoré môzu byt posudzované podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze najmenej troch clenských státov, osoby alebo podniky uvedené v odseku 2 môzu pred podaním oznámenia príslusným orgánom informovat Komisiu odôvodneným návrhom o tom, ze by koncentrácia mala byt posudzovaná Komisiou. Komisia bezodkladne dorucí tento návrh vsetkým clenským státom. Kazdý clenský stát oprávnený posudzovat koncentráciu podla svojho vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze môze v lehote 15 pracovných dní od dorucenia odôvodneného návrhu vyjadrit svoj nesúhlas so ziadostou o postúpenie prípadu. Ak najmenej jeden takýto clenský stát vyjadrí svoj nesúhlas v súlade s tretím pododsekom v lehote 15 pracovných dní, prípad sa nepostúpi. Komisia bezodkladne informuje vsetky clenské státy a osoby alebo podniky ako úcastníkov koncentrácie o kazdom takomto nesúhlase. Ak ziadny clenský stát nevyjadrí svoj nesúhlas v súlade s tretím pododsekom v lehote 15 pracovných dní, povazuje sa koncentrácia za koncentráciu s [európskym významom] a oznámi sa Komisii v súlade s odsekmi 1 a 2. V takýchto prípadoch ziaden clenský stát neuplatnuje na koncentráciu svoje vnútrostátne právo hospodárskej sútaze." 4 Clánok 9 nariadenia c. 139/2004 znie takto: "1. Komisia môze formou rozhodnutia oznámeného bezodkladne úcastníkom koncentrácie a príslusným orgánom ostatných clenských státov postúpit oznámenú koncentráciu príslusným orgánom dotknutého clenského státu za týchto podmienok. 2. V lehote 15 pracovných dní odo dna dorucenia kópie oznámenia môze clenský stát z vlastného podnetu alebo z podnetu Komisie informovat Komisiu, ktorá informuje úcastníkov koncentrácie o tom, ze: a) existuje hrozba, ze koncentrácia znacne ovplyvní hospodársku sútaz na trhu v tomto clenskom státe, ktorý má vsetky znaky samostatného priestorového relevantného trhu; alebo b) koncentrácia ovplyvnuje hospodársku sútaz na trhu v tomto clenskom státe, ktorý má vsetky znaky samostatného priestorového relevantného trhu a ktorý netvorí podstatnú cast spolocného trhu. 3. Ak Komisia zistí, ze vzhladom na trh predmetných výrobkov alebo sluzieb a na samostatný priestorový relevantný trh v zmysle odseku 7 existuje takýto samostatný priestorový relevantný trh a existuje takéto nebezpecenstvo, potom: a) zaoberá sa týmto prípadom sama v súlade s týmto nariadením; alebo b) postúpi celý prípad alebo jeho cast príslusným orgánom daného clenského státu so zámerom, aby sa uplatnovalo vnútrostátne právo hospodárskej sútaze tohto státu. Ak vsak Komisia zistí, ze takýto samostatný priestorový relevantný trh alebo nebezpecie neexistuje, prijme o tom rozhodnutie, ktoré adresuje príslusnému clenskému státu a zaoberá sa prípadom sama v súlade s týmto nariadením. V prípadoch, ked clenský stát informuje Komisiu podla odseku 2 písm. b), ze koncentrácia ovplyvnuje hospodársku sútaz na samostatnom priestorovom relevantnom trhu na jeho území, ktoré netvorí podstatnú cast [vnútorného] trhu, Komisia postúpi celý prípad alebo jeho cast týkajúcu sa príslusného samostatného priestorového relevantného trhu, ak uzná, ze takýto trh je ovplyvnený. ..." 5 Clánok 22 nariadenia c. 139/2004, nazvaný "Postúpenie Komisii", znie takto: "1. Jeden alebo viaceré clenské státy môzu poziadat Komisiu o posúdenie koncentrácie podla clánku 3, ktorá nemá [európsky význam] v zmysle clánku 1, ale ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a hrozí, ze znacne ovplyvní hospodársku sútaz na území clenského státu alebo státov, ktoré podávajú ziadost. Takáto ziadost sa podáva v lehote najneskôr 15 pracovných dní odo dna oznámenia koncentrácie, alebo ak oznámenie nie je potrebné, odo dna, kedy sa inak o nej príslusné clenské státy dozvedeli. 2. Komisia bezodkladne informuje príslusné orgány clenských státov a úcastníkov koncentrácie o kazdej dorucenej ziadosti podla odseku 1. Kazdý iný clenský stát má právo pripojit sa k pôvodnej ziadosti v lehote 15 pracovných dní odo dna, kedy bol Komisiou informovaný o tejto pôvodnej ziadosti. Vsetky národné lehoty týkajúce sa koncentrácie sa prerusujú, az kým sa v súlade s postupom ustanoveným v tomto clánku nerozhodne, kto bude koncentráciu posudzovat. Ihned ako clenský stát oznámi Komisii a úcastníkom koncentrácie, ze sa nepripojí k ziadosti, koncí prerusenie plynutia jeho národných lehôt. 3. Komisia môze v lehote najviac 10 pracovných dní po uplynutí lehoty podla odseku 2 rozhodnút, ze posúdi koncentráciu, pokial zistí, ze ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a hrozí, ze znacne ovplyvní hospodársku sútaz na území clenského státu alebo státov, ktoré podávajú ziadost. Ak Komisia neprijme rozhodnutie v tejto lehote, povazuje sa to za prijatie rozhodnutia o posudzovaní koncentrácie v súlade so ziadostou. Komisia informuje vsetky clenské státy a úcastníkov koncentrácie o svojom rozhodnutí. Môze poziadat o predlozenie oznámenia podla clánku 4. Clenský stát alebo státy, ktoré podali ziadost, uz na koncentráciu neuplatnujú svoje vnútrostátne právne predpisy hospodárskej sútaze. 4. Clánok 2, clánok 4 ods. 2 az 3, clánky 5, 6 a 8 az 21 sa uplatnujú, ak Komisia posudzuje koncentráciu podla odseku 3. clánok 7 sa uplatnuje v rozsahu, v ktorom sa nevykonala koncentrácia ku dnu, kedy Komisia informuje úcastníkov koncentrácie, ze bola podaná ziadost. Ak nie je potrebné oznámenie podla clánku 4, lehota podla clánku 10 ods. 1 na zacatie konania zacína plynút v pracovný den po dni, kedy Komisia informovala úcastníkov koncentrácie, ze sa rozhodla posudzovat koncentráciu podla odseku 3. 5. Komisia môze informovat jeden alebo viaceré clenské státy o tom, ze zistila, ze koncentrácia splna kritériá podla odseku 1. V takých prípadoch môze Komisia vyzvat tento clenský stát alebo tieto clenské státy, aby podali ziadost podla odseku 1." Okolnosti predchádzajúce sporu Úcastníci koncentrácie a sporná koncentrácia 6 Zalobkyna spolocnost Illumina, Inc., dodáva sekvencné a radové riesenia pre genetickú a genomickú analýzu. 7 Dna 20. septembra 2020 spolocnost Illumina uzavrela dohodu a plán zlúcenia s cielom získat výlucnú kontrolu nad spolocnostou Grail LLC (predtým Grail, Inc.), ktorá vyvíja krvné testy na vcasné odhalenie rakoviny a v ktorej uz mala podiel 14,5 % (dalej len "sporná koncentrácia"). 8 Dna 21. septembra 2020 spolocnosti Illumina a Grail (dalej len "úcastníci koncentrácie") vydali tlacovú správu, v ktorej oznámili túto koncentráciu. Neoznámenie 9 Kedze obrat dotknutých podnikov neprekracoval príslusné prahové hodnoty najmä vzhladom na skutocnost, ze spolocnost Grail nedosahovala príjmy v nijakom clenskom státe EÚ ani inde vo svete, predmetná koncentrácia nemala európsky význam v zmysle clánku 1 nariadenia c. 139/2004, a teda nebola oznámená Európskej komisii podla clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia. 10 Predmetná koncentrácia nebola oznámená ani v clenských státoch EÚ alebo v státoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore ([3]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3), lebo nepatrila do pôsobnosti ich vnútrostátnych pravidiel kontroly koncentrácií. Ziadost o postúpenie veci Komisii 11 Dna 7. decembra 2020 bola Komisii dorucená staznost týkajúca sa spornej koncentrácie. Dna 17. decembra 2020 sa medzi Komisiou a stazovatelom uskutocnilo stretnutie v podobe videokonferencie, na ktorom stazovatel opísal svoje obavy z tejto koncentrácie. Po tomto stretnutí Komisia dalej komunikovala so stazovatelom a s cielom objasnit svoju potenciálnu právomoc na preskúmanie tejto koncentrácie aj s nemeckými, rakúskymi, slovinskými a svédskymi orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze. Bola tiez v kontakte s Competition and Markets Authority (Orgán pre hospodársku sútaz a trhy, CMA) (Spojené královstvo), ktorému bola tiez dorucená staznost. Komisia dospela k predbeznému záveru, ze sporná koncentrácia by mohla byt predmetom postúpenia podla clánku 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 najmä vzhladom na skutocnost, ze význam spolocnosti Grail pre hospodársku sútaz sa neodráza v jej obrate. 12 Dna 19. februára 2021 Komisia informovala clenské státy o spornej koncentrácii na jednej strane tým, ze ju predlozila vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze v rámci pracovnej skupiny pre fúzie Európskej siete pre hospodársku sútaz, a na druhej strane im zaslala list v súlade s clánkom 22 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 (dalej len "list s výzvou"). V tomto liste Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré sa na prvý pohlad domnievala, ze koncentrácia zrejme splna podmienky stanovené v clánku 22 ods. 1 tohto nariadenia, a vyzvala clenské státy, aby podali ziadost o postúpenie veci podla tohto ustanovenia. Komisia následne komunikovala s viacerými vnútrostátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze s cielom prediskutovat tento list. 13 E-mailom z 26. februára 2021 sa Komisia obrátila na zalobkynu s cielom navrhnút telefonický rozhovor týkajúci sa predmetnej koncentrácie. V rámci tohto rozhovoru, ktorý sa uskutocnil 4. marca 2021, Komisia informovala právneho zástupcu kazdého z úcastníkov koncentrácie o liste s výzvou a o moznosti podat ziadost o postúpenie podla clánku 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 14 Dna 9. marca 2021 Autorité de la concurrence française (Francúzsky orgán na ochranu hospodárskej sútaze, dalej len "ACF") poziadal Komisiu, aby v súlade s clánkom 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 preskúmala spornú koncentráciu (dalej len "ziadost o postúpenie"). 15 Dna 10. marca 2021 Komisia v súlade s clánkom 22 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 informovala orgány na ochranu hospodárskej sútaze ostatných clenských státov a Dozorný úrad EZVO o ziadosti o postúpenie. Dna 11. marca 2021 Komisia informovala o ziadosti o postúpenie veci aj úcastníkov koncentrácie a pripomenula im, ze sporná koncentrácia sa nemôze uskutocnit, pokial platí povinnost pozastavenia stanovená v clánku 7 nariadenia c. 139/2004 v spojení s clánkom 22 ods. 4 prvým pododsekom druhou vetou tohto nariadenia (dalej len "informacný list"). 16 Listami z 24., 26. a 31. marca 2021 belgické, grécke, islandské, holandské a nórske orgány na ochranu hospodárskej sútaze poziadali o pripojenie sa k ziadosti o postúpenie veci podla clánku 22 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 (dalej len "ziadosti o pripojenie"). 17 Dna 16. a 29. marca 2021 úcastníci koncentrácie predlozili Komisii pripomienky proti ziadosti o postúpenie. Dna 2., 7. a 12. apríla 2021 zalobkyna odpovedala na ziadosti o informácie, ktoré jej Komisia zaslala 26. marca a 8. apríla 2021. 18 Dna 31. marca 2021 Komisia uverejnila usmernenie o uplatnovaní mechanizmu postupovania prípadov stanoveného v clánku 22 [nariadenia c. 139/2004] na urcité kategórie prípadov ([4]Ú. v. EÚ C 113, 2021, s. 1; dalej len "usmernenie k clánku 22"). 19 Rozhodnutím z 19. apríla 2021 Komisia vyhovela ziadosti o postúpenie (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Rozhodnutiami z toho istého dna, ktoré sa týkali Belgicka, Grécka, Islandu, Holandska a Nórska, vyhovela aj ziadostiam o pripojenie (dalej spolu s napadnutým rozhodnutím len "napadnuté rozhodnutia"). Napadnuté rozhodnutia Dodrzanie lehoty 15 pracovných dní 20 Komisia konstatovala, ze ziadost o postúpenie z 9. marca 2021 bola predlozená v lehote 15 pracovných dní stanovenej v clánku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia c. 139/2004, kedze predmetná koncentrácia bola prostredníctvom listu s výzvou oznámená Francúzskej republike 19. februára 2021 (body 20 a 29 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie práve tento list, ktorý bol zalozený na dôkladnom výskume, cielenej analýze a informáciách poskytnutých stazovatelom, umoznil Francúzskej republike vykonat predbezné posúdenie podmienok stanovených v clánku 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 (body 26 a 28 napadnutého rozhodnutia). 21 Komisia tiez konstatovala, ze ziadosti o pripojenie boli v súlade s lehotou stanovenou v clánku 22 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 139/2004, kedze Belgické královstvo, Helénska republika, Islandská republika, Holandské královstvo a Nórske královstvo podali tieto ziadosti 24., 26. a 31. marca 2021, a teda v lehote 15 pracovných dní odo dna, ked ich svojím listom z 10. marca 2021 informovala o ziadosti o postúpenie (body 21 a 22 rozhodnutí týkajúcich sa Belgicka, Islandu, Holandska a Nórska a body 16 a 17 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka). Úcinok na obchod medzi clenskými státmi a hrozba významného vplyvu na hospodársku sútaz 22 Komisia konstatovala, ze sporná koncentrácia môze po prvé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (body 39 az 45 napadnutého rozhodnutia, body 33 az 39 rozhodnutí týkajúcich sa Belgicka, Islandu, Holandska a Nórska a body 28 az 34 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka) a po druhé môze významne ovplyvnit hospodársku sútaz na francúzskom, gréckom, islandskom, belgickom, nórskom a holandskom území ako súcasti Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (body 51 a 80 napadnutého rozhodnutia, body 49 a 78 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, body 41 a 70 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, body 46 a 75 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska, ako aj body 50 a 79 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). Vhodnost postúpenia 23 Komisia konstatovala, ze predmetná koncentrácia splna kritériá postúpenia podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004 (bod 109 napadnutého rozhodnutia, bod 107 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, bod 99 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, bod 104 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a bod 108 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 24 V prvom rade Komisia konstatovala, ze podmienky stanovené v bode 45 jej oznámenia o postúpení veci v súvislosti s koncentráciami ([5]Ú. v. EÚ C 56, 2005, s. 2; dalej len "oznámenie o postúpení") sú splnené (bod 85 napadnutého rozhodnutia, bod 83 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, bod 75 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, bod 80 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a bod 84 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). Okrem toho sú sekvencné testy rakoviny zalozené na NGS vnímané ako významné zlepsenie boja proti rakovine, ktorý je jednou z hlavných priorít Komisie v oblasti zdravotníctva. Je preto ziaduce, aby bolo vysetrovanie v tomto smere na úrovni Európskej únie konzistentné (bod 84 napadnutého rozhodnutia, bod 82 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, bod 74 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, bod 79 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a bod 83 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 25 V druhom rade Komisia pripomenula, ze usmernenie k clánku 22 objasnuje, ako by sa mali kritériá stanovené v oznámení o postúpení veci uplatnovat v prípadoch, ked vnútrostátne orgány nemajú právomoc na posúdenie koncentrácie. Podla Komisie predmetná koncentrácia patrí do pôsobnosti tohto usmernenia, kedze jej súcastou je nadobudnutie podniku, ktorého význam pre hospodársku sútaz sa neodráza v jeho obrate (body 86 a 87 napadnutého rozhodnutia, body 84 a 85 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, body 76 a 77 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, body 81 a 82 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska, ako aj body 85 a 86 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 26 Komisia okrem toho uviedla, ze predmetná koncentrácia sa neuskutocnila ani nebola oznámená v iných clenských státoch (bod 88 napadnutého rozhodnutia, bod 86 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, bod 78 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, bod 83 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a bod 87 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 27 V tretom rade Komisia preskúmala tvrdenia dotknutých podnikov týkajúce sa dodrzania vseobecných zásad práva EÚ a práva na obhajobu (bod 89 napadnutého rozhodnutia, bod 87 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, bod 79 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, bod 84 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a bod 88 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 28 Po prvé, pokial ide o jej právomoc, Komisia sa domnievala, ze clánok 22 nariadenia c. 139/2004 umoznuje clenským státom poziadat Komisiu o postúpenie prípadu koncentrácie, "ktorý nepatrí do ich právomoci", Komisii, pokial sú splnené právne podmienky uvedené v tomto ustanovení. Ako sa uvádza v usmernení k clánku 22, tento záver vyplýva z doslovného výkladu tohto ustanovenia a je potvrdený jeho legislatívnou históriou, úcelom, vseobecnou struktúrou a kontextovým výkladom nariadenia c. 139/2004, ako aj praxou Komisie. 29 Predovsetkým clánok 22 nariadenia c. 139/2004, ktorý taxatívne stanovuje právne podmienky, ktoré musia ziadosti o postúpenie splnat, si nevyzaduje, aby "[sporná koncentrácia] patrila do právomoci postupujúceho clenského státu", ale výslovne aj implicitne uznáva, ze túto ziadost môze podat clenský stát, v ktorom oznámenie dotknutej koncentrácie nie je povinné. Komisia pripomenula, ze od prijatia nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([6]Ú. v. ES L 395, 1989, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31) je cielom umoznit jej preskúmat koncentrácie, ktoré by mohli spôsobit ujmu hospodárskej sútazi na vnútornom trhu, ktorú nemôzu posúdit orgány clenských státov. Restriktívny výklad clánku 22 nariadenia c. 139/2004 by mohol mat za následok zabránenie preskúmaniu takýchto koncentrácií a ich cezhranicných úcinkov. Clenský stát, ktorý nemá systém kontroly fúzií, mohol poziadat o postúpenie veci Komisii uz podla nariadenia c. 4064/89, ako to potvrdzuje rozsudok z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia ([7]T-22/97, [8]EU:T:1999:327). Komisia pripomenula, ze súhlasila s tým, aby sa clenské státy bez systému kontroly fúzií pripojili k ziadosti o postúpenie podanej iným clenským státom. Komisia sa domnieva, ze ak by normotvorca EÚ chcel obmedzit pôsobnost clánku 22 nariadenia c. 139/2004 vylúcením takýchto clenských státov, mohol pouzit rovnaké kritérium právomoci, aké je stanovené v clánku 4 ods. 5 tohto nariadenia (bod 90 napadnutého rozhodnutia, bod 88 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, bod 80 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, bod 85 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a bod 89 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 30 Po druhé, pokial ide o zásadu subsidiarity, na ktorú odkazuje odôvodnenie 8 nariadenia c. 139/2004, Komisia pripomenula, ze normotvorca EÚ rozhodol, ze mu môze byt postúpený prípad koncentrácie za podmienok stanovených v clánku 22 tohto nariadenia. Zásada subsidiarity sa uplatnuje len na oblasti, ktoré nepatria do výlucnej právomoci Európskej únie, ak je potrebné overit, ci navrhované opatrenie nemôzu uspokojivo vykonat clenské státy. V prípade neexistencie právomoci clenské státy nemôzu preskúmat spornú koncentráciu (bod 92 napadnutého rozhodnutia, bod 90 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, bod 82 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, bod 87 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a bod 91 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 31 Po tretie, pokial ide o ochranu legitímnej dôvery úcastníkov koncentrácie, Komisia uviedla, ze právo clenských státov postúpit jej podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004 prípady koncentrácie, ktoré si v týchto státoch nevyzadovali oznámenie, vzdy existovalo. Jej predchádzajúca prax spocívajúca v odrádzaní clenských státov, ktoré nemajú právomoc, od podania ziadosti o postúpenie veci, neznamená, ze vylúcila uplatnenie tohto ustanovenia na akýkolvek budúci prípad. Naopak, vo svojej bielej knihe z 9. júla 2014 Smerom k úcinnejsej kontrole koncentrácií v [Európskej únii] (COM/2014/0449 final) (dalej len "biela kniha z roku 2014") toto právo výslovne potvrdila. Komisia konstatovala, ze neposkytla nijaké presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa záruky vylucujúce urcité ziadosti o postúpenie veci v budúcnosti. Ani podpredsednícka Komisie vo svojom prejave z 11. septembra 2020 neposkytla takéto záruky, ale uviedla, ze je nacase zmenit túto doterajsiu prax a ze sa to neudeje zo dna na den (bod 94 napadnutého rozhodnutia, bod 92 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, bod 84 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, bod 89 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a bod 93 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 32 Po stvrté, pokial ide o právnu istotu, Komisia konstatovala, ze cas, ktorý uplynul od oznámenia spornej koncentrácie, a mozné nepriaznivé úcinky na úcastníkov koncentrácie boli prevázené potenciálne významnými nepriaznivými úcinkami tejto koncentrácie na hospodársku sútaz, ktoré si zasluhujú preskúmanie (bod 100 napadnutého rozhodnutia, bod 98 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, bod 90 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, bod 95 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a bod 99 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 33 Na prvý pohlad je potenciálny vplyv predmetnej koncentrácie na hospodársku sútaz na vnútornom trhu a na európskych spotrebitelov významný. Komisia uviedla, ze o tejto koncentrácii sa dozvedela v decembri 2020 prostredníctvom staznosti. Okamzite preskúmala okolnosti prípadu, a ked bola informovaná o tom, ze koncentrácia neprekrocila príslusné prahové hodnoty ani jedného z clenských státov, zaslala týmto clenským státom list s výzvou. Okrem toho vzhladom na skutocnost, ze predmetná koncentrácia nemohla byt vykonaná z dôvodu prebiehajúceho konania pred súdmi Spojených státov, vplyv plynutia casu na úcastníkov koncentrácie bol obmedzený (body 97 az 99 napadnutého rozhodnutia, body 95 az 97 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, body 87 az 89 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, body 92 az 94 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a body 96 az 98 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 34 Po piate, pokial ide o zásadu proporcionality, Komisia konstatovala, ze restriktívny výklad navrhovaný úcastníkmi koncentrácie je v rozpore so znením clánku 22 nariadenia c. 139/2004, ako aj s úcelom a vseobecnou struktúrou tohto ustanovenia. Jej posúdenie je v súlade s touto zásadou, kedze okrem iného zohladnila to, ci predmetná koncentrácia uz bola vykonaná, ci bola oznámená v jednom alebo vo viacerých clenských státoch, ktoré nepoziadali o postúpenie veci, a ci je jej cielom subjekt s "významným konkurencným potenciálom", ktorý sa neodráza v jeho obrate. Komisia v podstate uviedla, ze z mnohých koncentrácií, ktoré nemajú európsky význam v zmysle clánku 1 nariadenia c. 139/2004, len malý pocet na jednej strane splna podmienky stanovené v clánku 22 tohto nariadenia a na druhej strane ich mozno povazovat za vhodné na postúpenie veci v súlade s usmernením k clánku 22. Takéto prípady by sa preto mohli povazovat za výnimocné (body 102 a 103 napadnutého rozhodnutia, body 100 a 101 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, body 92 a 93 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, body 97 a 98 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska, ako aj body 101 a 102 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). 35 Po sieste Komisia zamietla ako nedôvodné tvrdenia úcastníkov koncentrácie, podla ktorých bolo porusené ich právo byt vypocutý a zásady spravodlivosti a riadnej správy vecí verejných. Poukázala na to, ze 26. februára 2021 informovala zalobkynu o zaslaní listu s výzvou, t. j. pred dorucením ziadosti o postúpenie veci. Komisia konstatovala, ze jej prístup je preto v súlade s bodom 27 usmernenia k clánku 22, podla ktorého ak sa posudzuje ziadost o postúpenie, Komisia co najskôr informuje úcastníkov transakcie. Cielom tohto bodu je navyse poukázat na prípadnú povinnost pozastavit koncentráciu. Okrem toho Komisia vcas informovala úcastníkov koncentrácie o ziadosti o postúpenie, ktorá im bola zaslaná okamzite po jej dorucení (body 104 az 108 napadnutého rozhodnutia, body 102 az 106 rozhodnutia týkajúceho sa Belgicka, body 94 az 98 rozhodnutia týkajúceho sa Grécka, body 99 az 103 rozhodnutí týkajúcich sa Islandu a Nórska a body 103 az 107 rozhodnutia týkajúceho sa Holandska). Konanie a návrhy úcastníkov konania 36 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 28. apríla 2021 podala zalobkyna túto zalobu. 37 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den zalobkyna v súlade s clánkami 151 a 152 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu navrhla, aby bola táto zaloba prejednaná v skrátenom súdnom konaní. Rozhodnutím z 3. júna 2021 Vseobecný súd tejto ziadosti vyhovel. 38 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 7. júna 2021 spolocnost Grail, Inc. poziadala o vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobkyne. Uznesením z 2. júla 2021 predseda rozsírenej tretej komory Vseobecného súdu tejto ziadosti vyhovel. Prostredníctvom opatrenia na zabezpecenie priebehu konania z toho istého dna bolo spolocnosti Grail, Inc. na základe clánku 154 ods. 3 v spojení s clánkom 145 ods. 1 a clánkom 89 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku umoznené podat vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 39 Na návrh tretej komory Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku rozhodol o postúpení veci rozsírenej komore. 40 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 22. júna, 6. júla, 21. júla a 29. júla 2021 Holandské královstvo, Francúzska republika, Helénska republika a Dozorný úrad EZVO poziadali o vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutiami z 12. a 22. júla a zo 6. augusta 2021, ako aj uznesením z 25. augusta 2021 predseda rozsírenej tretej komory Vseobecného súdu týmto ziadostiam vyhovel. Opatreniami na zabezpecenie priebehu konania zo 16. júla, 23. júla, 13. augusta a 25. augusta 2021 bolo Holandskému královstvu, Francúzskej republike, Helénskej republike a Dozornému úradu EZVO na základe clánku 154 ods. 3 rokovacieho poriadku v spojení s clánkom 145 ods. 1 a clánkom 89 ods. 3 písm. b) tohto rokovacieho poriadku umoznené podat vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 41 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 13. augusta 2021 Computer & Communications Industry Association (Asociácia pocítacového a komunikacného priemyslu) poziadala o vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobkyne. Uznesením zo 6. októbra 2021 predseda rozsírenej tretej komory Vseobecného súdu týmto ziadostiam vyhovel. 42 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 18. augusta 2021 zalobkyna informovala Vseobecný súd, ze v ten istý den nadobudla vsetky akcie spolocnosti Grail, Inc., pricom uzavrela dohodu o samostatnosti podniku. 43 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 5. októbra 2021 zalobkyna podala návrh opatrení na zabezpecenie priebehu konania. Komisia predlozila pripomienky k tomuto návrhu 19. októbra 2021. Dna 29. októbra 2021 zalobkyna predlozila pripomienky k pripomienkam Komisie. 44 Kazdý z vedlajsích úcastníkov konania predlozil svoje vyjadrenie v stanovenej lehote. 45 Komisia 7. októbra 2021 poziadala, aby bola spolocnost Grail vymazaná z veci ako vedlajsí úcastník konania. Zalobkyna, Helénska republika a spolocnost Grail predlozili svoje pripomienky k tejto ziadosti 3. a 4. novembra 2021. 46 Kedze dvaja clenovia komory prestali vykonávat svoju funkciu a bol zvolený nový predseda, predseda tretej komory rozhodnutím z 19. októbra 2021 podla clánku 17 ods. 2 rokovacieho poriadku v spojení s clánkom 27 ods. 5 tohto rokovacieho poriadku urcil dalsích dvoch sudcov na doplnenie komory. 47 Dna 11. novembra 2021 Vseobecný súd (rozsírená tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 48 V ten istý den Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 89 ods. 3 písm. a) a b) rokovacieho poriadku polozil Komisii písomné otázky týkajúce sa niektorých aspektov sporu. Komisia odpovedala na tieto otázky v stanovenej lehote. 49 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. decembra 2021 zalobkyna podala návrh na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania. Komisia, Dozorný úrad EZVO, spolocnost Grail, Francúzska republika a Holandské královstvo predlozili svoje pripomienky k tomuto návrhu 9. a 10. decembra 2021. 50 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní 16. decembra 2021. 51 Zalobkyna, podporovaná spolocnostou Grail, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutia a informacný list, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 52 Komisia, podporovaná Dozorným úradom EZVO, Helénskou republikou, Francúzskou republikou a Holandským královstvom, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - subsidiárne zamietol zalobu ako scasti zjavne neprípustnú a scasti nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právne posúdenie O návrhu na odnatie postavenia vedlajsieho úcastníka konania spolocnosti Grail 53 Komisia podporovaná Helénskou republikou v podstate tvrdí, ze v nadväznosti na list zalobkyne z 18. augusta 2021, ktorým informovala Vseobecný súd, ze v ten istý den nadobudla vsetky akcie spolocnosti Grail, Inc (pozri bod 42 vyssie), sa spolocnost Grail, Inc. stala spolocnostou Grail LLC, teda novým subjektom úplne kontrolovaným zalobkynou, takze spolocnost Grail stratila postavenie vedlajsieho úcastníka konania, ktoré jej bolo priznané uznesením z 2. júla 2021 (pozri bod 38 vyssie). Z hospodárskeho, ako aj z právneho hladiska sa teda postavenie vedlajsieho úcastníka konania stalo bezpredmetným a záujmy spolocnosti Grail LLC sú teraz neoddelitelné od záujmov zalobkyne, ktorá ich v tomto konaní v plnom rozsahu zastupuje. Kedze spolocnost Grail LLC nepodala dalsiu ziadost o vstup do konania ako vedlajsí úcastník v lehote stanovenej v clánku 143 ods. 1 rokovacieho poriadku, Komisia tvrdí, ze spolocnosti Grail by malo byt formálne odnaté postavenie vedlajsieho úcastníka konania. 54 Zalobkyna a spolocnost Grail spochybnujú tvrdenia Komisie, kedze Grail LLC je právnym nástupcom spolocnosti Grail, Inc., ktorej záujem na výsledku prejednávanej veci pretrváva. Podla vlastných vyhlásení Komisie je Grail LLC samostatným, nezávislým a autonómnym subjektom zalobkyne, ktorý vykonáva samostatné cinnosti a uplatnuje samostatnú stratégiu v rámci nezávislého riadenia. 55 Po prvé stací uviest, ze Grail LLC je právnická osoba podla práva obchodných spolocností Spojených státov, ktorá je právnym nástupcom spolocnosti Grail, Inc. Podla ustálenej judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2012, Marine Harvest Norway a Alsaker Fjordbruk/Rada, [9]T-113/06, neuverejnený, [10]EU:T:2012:135, body [11]24 az [12]33) teda 18. augusta 2021 spolocnost Grail LLC nahradila spolocnost Grail, Inc. ako jej univerzálny právny nástupca. 56 V tejto súvislosti uz bolo rozhodnuté, ze univerzálny právny nástupca môze pokracovat v konaní o zalobe o neplatnost podanej právnickou osobou najmä v prípade, ze právnická osoba prestane existovat a vsetky jej práva a povinnosti prejdú na inú osobu, pricom tento univerzálny právny nástupca nevyhnutne automaticky nahradí svojho predchodcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2012, Marine Harvest Norway a Alsaker Fjordbruk/Rada, [13]T-113/06, neuverejnený, [14]EU:T:2012:135, bod [15]28 a tam citovanú judikatúru). 57 Po druhé, hoci je spolocnost Grail LLC nepochybne výlucne kontrolovaná zalobkynou, nic to nemení na tom, ze ide o samostatný právny subjekt, ktorý má spôsobilost byt úcastníkom súdneho konania a môze preukázat záujem na výsledku sporu v súlade s clánkom 40 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s clánkom 53 prvým odsekom tohto statútu. Platí to tým viac, ze zalobkyna uzavrela dohodu o samostatnosti podniku (pozri bod 42 vyssie) a ze Komisia prijala rozhodnutím C(2021) 7675 final z 29. októbra 2021 (vec COMP/M.10493 - Illumina/Grail) predbezné opatrenia podla clánku 8 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 139/2004, ktorými pozaduje, aby bola spolocnost Grail LLC vo vztahu k zalobkyni zachovaná ako samostatný, nezávislý a autonómny subjekt, ktorý vykonáva samostatné cinnosti a uplatnuje samostatnú stratégiu v rámci nezávislého riadenia. 58 Z toho vyplýva, ze v rámci tohto sporu spolocnost Grail LLC ako univerzálny právny nástupca nahradila spolocnost Grail, Inc. ako vedlajsieho úcastníka konania a uplatní sa výrok uznesenia predsedu rozsírenej tretej komory Vseobecného súdu z 2. júla 2021 (pozri bod 38 vyssie). V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze spolocnost Grail LLC si ako druhá strana predmetnej koncentrácie zachováva záujem na výsledku sporu rovnakým spôsobom, aký preukázal jej právny predchodca Grail, Inc (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 21. marca 2012, Marine Harvest Norway a Alsaker Fjordbruk/Rada, [16]T-113/06, neuverejnený, [17]EU:T:2012:135, bod [18]30). 59 V dôsledku toho musí byt návrh Komisie na odnatie postavenia vedlajsieho úcastníka konania spolocnosti Grail zamietnutý. O prípustnosti 60 Komisia, podporovaná Helénskou republikou a Francúzskou republikou, bez formálneho vznesenia námietky neprípustnosti podla clánku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku tvrdí, ze táto zaloba je neprípustná. Po prvé tvrdí, ze ziadost o postúpenie veci nie je aktom Komisie, po druhé ze informacný list bol nahradený napadnutým rozhodnutím a po tretie ze napadnuté rozhodnutia sú prípravnými aktmi, ktorých protiprávnost mozno namietat v rámci zaloby podanej proti konecnému rozhodnutiu o spornej koncentrácii. 61 Zalobkyna podporovaná spolocnostou Grail tvrdí, ze táto zaloba je prípustná. 62 V prvom rade, pokial ide o ziadost o postúpenie veci, zo skráteného znenia zaloby, najmä z opomenutia výhrady týkajúcej sa tejto ziadosti v bode 214, vyplýva, ze v tomto skrátenom súdnom konaní uvedená ziadost nie je predmetom zaloby. Tvrdenia Komisie týkajúce sa tejto ziadosti sú preto neúcinné a musia sa zamietnut. 63 V druhom rade, pokial ide o napadnuté rozhodnutia, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa akékolvek akty prijaté institúciami Únie bez ohladu na ich formu, ktoré majú mat záväzné právne úcinky, povazujú za napadnutelné akty na úcely clánku 263 ZFEÚ (rozsudky z 13. februára 2014, Madarsko/Komisia, [19]C-31/13 P, [20]EU:C:2014:70, bod [21]54; z 25. októbra 2017, Rumunsko/Komisia, [22]C-599/15 P, [23]EU:C:2017:801, bod [24]47, a z 22. apríla 2021, thyssenkrupp Electrical Steel a thyssenkrupp Electrical Steel Ugo/Komisia, [25]C-572/18 P, [26]EU:C:2021:317, bod [27]46). 64 Na úcely urcenia, ci napadnutý akt vyvoláva záväzné právne úcinky, je potrebné zamerat sa na jeho podstatu. Tieto úcinky sa musia posudzovat podla objektívnych kritérií, akými sú obsah tohto aktu v prípade potreby s prihliadnutím na kontext, v ktorom bol prijatý, a právomoci institúcie, ktorá akt prijala (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. februára 2014, Madarsko/Komisia, [28]C-31/13 P, [29]EU:C:2014:70, bod [30]55; z 25. októbra 2017, Rumunsko/Komisia, [31]C-599/15 P, [32]EU:C:2017:801, bod [33]48, a z 22. apríla 2021, thyssenkrupp Electrical Steel a thyssenkrupp Electrical Steel Ugo/Komisia, [34]C-572/18 P, [35]EU:C:2021:317, bod [36]48). 65 V prípade zaloby o neplatnost podanej fyzickou alebo právnickou osobou musia byt záväzné právne úcinky napadnutého aktu spôsobilé zasiahnut do záujmov zalobcu tým, ze spôsobia výraznú zmenu jeho právneho postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [37]C-463/10 P a C-475/10 P, [38]EU:C:2011:656, bod [39]37, a z 25. februára 2021, VodafoneZiggo Group/Komisia, [40]C-689/19 P, [41]EU:C:2021:142, bod [42]48 a tam citovanú judikatúru). 66 V zásade sú teda napadnutelné práve opatrenia, ktoré s konecnou platnostou urcujú stanovisko institúcie po skoncení správneho konania a ktoré majú vyvolávat právne úcinky spôsobilé ovplyvnit záujmy stazovatela, a nie prechodné opatrenia, ktorých cielom je pripravit konecné rozhodnutie a ktoré nevyvolávajú tieto úcinky. V dôsledku toho prechodné opatrenia, ktoré stanovujú posúdenie institúcie a ktorých cielom je pripravit konecné rozhodnutie, v zásade nepredstavujú akty, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost (pozri rozsudok zo 6. mája 2021, ABLV Bank a i./ECB, [43]C-551/19 P a C-552/19 P, [44]EU:C:2021:369, bod [45]39 a tam citovanú judikatúru). 67 V prejednávanej veci boli napadnuté rozhodnutia prijaté v súlade s clánkom 22 ods. 3 prvým pododsekom nariadenia c. 139/2004. Z tohto ustanovenia vyplýva, ze preskúmanie koncentrácie Komisiou podla tohto clánku má formu rozhodnutia. Podla clánku 288 stvrtého odseku prvej vety ZFEÚ "rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu". Normotvorca EÚ mal preto v úmysle urobit tieto rozhodnutia záväznými (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [46]C-463/10 P a C-475/10 P, [47]EU:C:2011:656, bod [48]44). 68 Treba tiez uviest, ze napadnuté rozhodnutia podriadujú predmetnú koncentráciu pôsobnosti nariadenia c. 139/2004, hoci nemá európsky význam v zmysle jeho clánku 1, takze toto nariadenie sa neuplatnuje automaticky. Konkrétne je úcinkom napadnutých rozhodnutí to, ze koncentrácia v súlade s clánkom 22 ods. 4 prvým pododsekom tohto nariadenia podlieha clánku 2, clánku 4 ods. 2 a 3, ako aj clánkom 5, 6 a 8 az 21 tohto nariadenia, ktoré urcujú kritériá na posúdenie koncentrácie, rozhodovacie právomoci Komisie, ako aj prípadné postupy a sankcie. Rovnako povinnost pozastavit koncentráciu stanovená v clánku 7 nariadenia c. 139/2004 sa v súlade s clánkom 22 ods. 4 prvým pododsekom druhou vetou tohto nariadenia uplatnuje na predmetnú koncentráciu tým, ze bráni jej vykonaniu, az kým nebude vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom. 69 Naopak, ako tvrdí zalobkyna, v prípade neexistencie napadnutých rozhodnutí by Komisia predmetnú koncentráciu nepreskúmala v súvislosti s nariadením c. 139/2004 ani by nepodliehala potenciálnym obmedzeniam a sankciám podla tohto nariadenia vrátane povinnosti pozastavit koncentráciu, ale mohla by sa v Európskej únii vykonat okamzite. 70 Preto vzhladom na skutocnost, ze kazdé rozhodnutie, ktoré má za následok zmenu právnych pravidiel uplatnitelných na preskúmanie koncentrácie, môze ovplyvnit právne postavenie úcastníkov dotknutej transakcie, napadnuté rozhodnutia vyvolávajú záväzné právne úcinky voci zalobkyni, ktoré môzu ovplyvnit jej záujmy tým, ze spôsobia výraznú zmenu jej právneho postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia, [49]T-346/02 a T-347/02, [50]EU:T:2003:256, body [51]61 a [52]64). 71 Okrem toho napadnuté rozhodnutia tým, ze ukoncili konanie o postúpení veci, ktoré sa zacalo na základe ziadosti o postúpenie podla clánku 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a ktoré v súlade s odsekom 2 tohto nariadenia umoznovalo podanie ziadostí o pripojenie, s konecnou platnostou potvrdzujú stanovisko Komisie k postúpeniu spornej koncentrácie. Komisia týmito rozhodnutiami vyhovela uvedeným ziadostiam s prihliadnutím na pripomienky úcastníkov koncentrácie a v dôsledku toho sa rozhodla preskúmat spornú koncentráciu. V súlade s postupom stanoveným v clánku 22 nariadenia c. 139/2004 sa tak urcí miesto preskúmania koncentrácie, co vedie k preneseniu právomoci na toto preskúmanie na Komisiu (pozri body 68 az 70 vyssie). Konecnú a nezvratnú povahu týchto rozhodnutí potvrdzuje jednak lehota 10 pracovných dní stanovená v clánku 22 ods. 3 prvom pododseku prvej vete, v ktorej bola Komisia povinná rozhodnút o postúpení veci, a jednak skutocnost, ze ak by neprijala stanovisko, v súlade s týmto ustanovením by sa predpokladalo, ze prijala rozhodnutie o preskúmaní. 72 Napadnuté rozhodnutia tak ukoncujú konanie o postúpení veci podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004, ktoré je osobitným konaním odlisným od konania, ktoré umoznuje Komisii rozhodnút o povolení alebo zákaze koncentrácie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [53]60/81, [54]EU:C:1981:264, bod [55]11, a z 22. apríla 2021, thyssenkrupp Electrical Steel a thyssenkrupp Electrical Steel Ugo/Komisia, [56]C-572/18 P, [57]EU:C:2021:317, bod [58]49). 73 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia a Helénska republika, napadnuté rozhodnutia nie sú porovnatelné s rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 139/2004. Kedze postup kontroly fúzií pozostáva z dvoch etáp, rozhodnutie prijaté na základe tohto ustanovenia nepredstavuje vyvrcholenie postupu preskúmania ani neprejudikuje konecné rozhodnutie podla clánku 8 tohto nariadenia. Rozhodnutie podla clánku 6 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia je teda prípravným krokom, ktorého jediným cielom je zacat setrenia zamerané na zistenie skutocností, ktoré umoznia Komisii rozhodnút prostredníctvom konecného rozhodnutia na konci tohto konania o zlucitelnosti transakcie s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle uznesenia z 31. januára 2006, Schneider Electric/Komisia, [59]T-48/03, [60]EU:T:2006:34, bod [61]79, a z 27. novembra 2017, HeidelbergCement/Komisia, [62]T-902/16, neuverejnené, [63]EU:T:2017:846, body [64]18, [65]21 a [66]22 a tam citovanú judikatúru). Naopak, napadnuté rozhodnutia nie sú súcastou skúmania zlucitelnosti predmetnej koncentrácie s vnútorným trhom, ale ich cielom je s konecnou platnostou rozhodnút o postúpení tejto koncentrácie ukoncením osobitného konania upraveného v clánku 22 tohto nariadenia (pozri body 71 a 72 vyssie). Týmito rozhodnutiami Komisia s uvedením dôvodov, pre ktoré dospela k záveru, ze podmienky stanovené v tomto clánku sú splnené, vyhovela ziadosti o postúpenie veci a ziadostiam o pripojenie, co má za následok, ze táto koncentrácia patrí do pôsobnosti nariadenia c. 139/2004 (pozri bod 68 vyssie). Tieto rozhodnutia teda nepredstavujú prechodné opatrenia na prípravu rozhodnutia vo veci samej, ale urcujú konecné stanovisko Komisie k ziadosti o postúpenie veci. 74 Okrem toho táto zaloba si nevyzaduje, aby súd EÚ posúdil bud predbezné stanoviská Komisie, alebo otázky, ku ktorým Komisia este nemala moznost vyjadrit stanovisko, cize nemôze mat za následok predbiehanie diskusie o meritórnej stránke veci a miesanie jednotlivých fáz správneho a súdneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [67]60/81, [68]EU:C:1981:264, bod [69]20, z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [70]C-463/10 P a C-475/10 P, [71]EU:C:2011:656, bod [72]51, a z 15. marca 2017, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [73]C-415/15 P, [74]EU:C:2017:216, bod [75]45). Predovsetkým táto zaloba nemôze viest Vseobecný súd dvor k tomu, aby sa vyjadril k otázke zlucitelnosti spornej koncentrácie s vnútorným trhom, ktorá bude predmetom konania o preskúmaní upraveného v clánku 6 nariadenia c. 139/2004, ale len k otázke zákonnosti prijatia ziadosti o postúpenie veci a postúpenia veci Komisii podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004, ako aj zmeny uplatnitelného právneho rezimu, ktorú so sebou prinása (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [76]C-463/10 P a C-475/10 P, [77]EU:C:2011:656, bod [78]52). 75 V kazdom prípade, aj keby bolo potrebné domnievat sa, ze napadnuté rozhodnutia sú prechodnými opatreniami pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa ukoncuje konanie o preskúmaní zacaté podla clánku 6 nariadenia c. 139/2004, treba pripomenút, ze prechodné opatrenie, ktoré má samostatné právne úcinky, môze byt predmetom zaloby o neplatnost, kedze protiprávnost spojenú s týmto opatrením nemozno napravit zalobou podanou proti konecnému rozhodnutiu, pre ktoré predstavuje prípravný krok (rozsudok z 3. júna 2021, Madarsko/Parlament, [79]C-650/18, [80]EU:C:2021:426, bod [81]46). Na rozdiel od tvrdení Komisie v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutia vedú k uplatneniu nariadenia c. 139/2004 na spornú koncentráciu, a najmä v rozsahu, v akom uplatnenie clánku 7 nariadenia c. 139/2004 v spojení s clánkom 22 ods. 4 prvým pododsekom druhou vetou tohto nariadenia má odkladný úcinok (pozri bod 68 vyssie), zaloba o neplatnost rozhodnutia o ukoncení konania o preskúmaní zacatého podla clánku 6 nariadenia c. 139/2004 by neumoznila anulovat dôsledky oneskoreného vykonania spornej koncentrácie z dôvodu dodrzania tejto povinnosti pozastavit koncentráciu. Musí teda byt mozné, aby napadnuté rozhodnutia boli predmetom zaloby o neplatnost. 76 V dôsledku toho napadnuté rozhodnutia predstavujú napadnutelné akty v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 77 Tento záver nemôze byt spochybnený tvrdením, ktoré Komisia zakladá na rozsudku z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia ([82]T-22/97, [83]EU:T:1999:327). Po prvé v tomto rozsudku sa Súd prvého stupna nevyjadril k otázke, ci rozhodnutie o schválení ziadosti clenského státu o postúpenie veci predstavuje napadnutelný akt. Po druhé nebolo potrebné zohladnit ani záväzné právne úcinky takéhoto rozhodnutia, kedze uvedený rozsudok sa týkal, ako pripústa samotná Komisia, zaloby podanej proti rozhodnutiu vo veci samej, a to vyhlásenia nezlucitelnosti s vnútorným trhom na základe clánku 8 ods. 3 nariadenia c. 4064/89, ktoré trvalo bránilo vykonaniu dotknutej koncentrácie. Po tretie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia ([84]T-22/97, [85]EU:T:1999:327), bolo porusenie clánku 22 tohto nariadenia namietané s cielom spochybnit právomoc Komisie zacat konanie podla clánku 6 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia a týkalo sa otázky, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne overila, ze ziadost o postúpenie podal clenský stát. Uvedený rozsudok sa teda zaoberal konkrétnou otázkou, ktorá nie je porovnatelná s otázkou, ktorá vznikla v prejednávanej veci. 78 Táto zaloba je teda prípustná v rozsahu, v akom smeruje proti napadnutým rozhodnutiam. 79 V tretom rade, pokial ide o informacný list, treba pripomenút, ze tento list informoval úcastníkov koncentrácie o ziadosti o postúpenie v súlade s clánkom 22 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia c. 139/2004. Je pravda, ze tieto informácie vedú podla clánku 22 ods. 4 prvého pododseku tohto nariadenia k povinnosti pozastavit koncentráciu stanovenej v clánku 7 nariadenia. Ako vsak správne tvrdí Komisia, tento list neuvádza konecné stanovisko Komisie k preskúmaniu spornej koncentrácie a nepodriaduje koncentráciu tejto povinnosti s konecnou platnostou, ale len docasne s cielom zabezpecit potrebný úcinok prípadného rozhodnutia o postúpení veci. Po tomto liste v prejednávanej veci nasledovalo prijatie napadnutých rozhodnutí, ktorými Komisia schválila postúpenie veci a s konecnou platnostou podriadila spornú koncentráciu pôsobnosti tohto nariadenia vrátane povinnosti pozastavit koncentráciu (pozri body 68 a 72 vyssie). Informacný list teda predstavuje len medzistupen v rámci konania o postúpení veci, ktoré sa koncí konecným stanoviskom Komisie k ziadosti o postúpenie veci podla clánku 22 ods. 3 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004. 80 Informacný list preto predstavuje predbezné a prípravné opatrenie pre napadnuté rozhodnutia v zmysle judikatúry citovanej v bode 66 vyssie. V dôsledku toho sa v súlade s judikatúrou mozno odvolávat na prípadnú protiprávnost tohto listu na podporu zaloby podanej proti uvedeným rozhodnutiam, ktoré sú napadnutelnými aktmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [86]60/81, [87]EU:C:1981:264, bod [88]12, a z 22. apríla 2021, thyssenkrupp Electrical Steel a thyssenkrupp Electrical Steel Ugo/Komisia, [89]C-572/18 P, [90]EU:C:2021:317, bod [91]50). 81 V dôsledku toho je táto zaloba neprípustná v rozsahu, v akom smeruje proti informacnému listu. 82 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba túto zalobu vyhlásit za prípustnú v rozsahu, v akom namieta neplatnost napadnutých rozhodnutí, a za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti informacnému listu. O veci samej Zhrnutie dôvodov neplatnosti 83 V tomto skrátenom súdnom konaní zalobkyna uvádza na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody. 84 Prvým zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemá právomoc zacat podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004 vysetrovanie koncentrácie, ktorá nesplna podmienky umoznujúce clenskému státu, aby podla svojich vnútrostátnych pravidiel kontroly koncentrácií poziadal o jej postúpenie Komisii na preskúmanie. Druhým zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze ziadost o postúpenie spornej koncentrácie bola oneskorená a subsidiárne ze oneskorené zaslanie listu s výzvou Komisiou porusuje zásadu právnej istoty a právo na riadnu správu vecí verejných. Tretím zalobným dôvodom zalobkyna vytýka Komisii, ze porusila zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, kedze clenka Komisie zodpovedná za hospodársku sútaz uviedla, ze politika Komisie sa zmení, az ked sa zavedie usmernenie k clánku 22. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Komisie 85 Zalobkyna, podporovaná spolocnostou Grail, tvrdí, ze Komisia nesprávne vykladala nariadenie c. 139/2004, ked v napadnutých rozhodnutiach konstatovala, ze môze vyhoviet ziadosti o postúpenie podla clánku 22 tohto nariadenia v situácii, ked clenské státy, ktoré podali túto ziadost, nie sú podla svojich vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií oprávnené preskúmat koncentráciu, ktorá je predmetom tejto ziadosti. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze v takejto situácii zostatkový úcel clánku 22 tohto nariadenia umoznuje clenskému státu, ktorý nemá taký systém kontroly, podat ziadost o postúpenie s cielom zabránit tomu, aby koncentrácia ovplyvnujúca jeho územie nepodliehala nijakému preskúmaniu. Naopak, ak clenský stát prijal vlastnú právnu úpravu v oblasti kontroly fúzií, a teda definoval okolnosti, za ktorých skúma koncentrácie bez európskeho významu, tento clenský stát by vykonal právomoc, ktorá mu umoznuje skúmat koncentrácie, a jeho záujmy by boli primerane chránené. V prípade takého clenského státu sa ziadosti o postúpenie veci obmedzujú na prípady, na ktoré sa vztahujú jeho pravidlá kontroly, ktorých rozsah pôsobnosti vymedzil vnútrostátny zákonodarca. Zostatková právomoc postúpit preskúmanie koncentrácie Komisii nie je potrebná. Okrem toho zalobkyna a spolocnost Grail tvrdia, ze stanovisko Komisie je nezlucitelné s cielom jednostupnového konania zalozeným na prahových hodnotách obratu a s cielom umoznit príslusným vnútrostátnym orgánom delegovat vysetrovaciu právomoc na Komisiu, ak môze Komisia koncentráciu preskúmat lepsie. Zalobkyna a spolocnost Grail spochybnujú výklad znenia clánku 22 nariadenia c. 139/2004 zo strany Komisie a vytýkajú jej, ze nezohladnila jeho kontext. Podla nich je stanovisko Komisie dalej v rozpore so zásadami právnej istoty, subsidiarity a proporcionality a vyzaduje si legislatívnu zmenu. Kedze clánok 22 tohto nariadenia má výnimocnú povahu, treba ho vykladat restriktívne. 86 Komisia, podporovaná Helénskou republikou, Francúzskou republikou, Holandským královstvom a Dozorným úradom EZVO, v podstate tvrdí, ze zalobkyna nerespektuje prednost doslovného výkladu a neberie ohlad na jasné a presné znenie clánku 22 ods. 1 prvej vety prvej casti nariadenia c. 139/2004. Kedze ide o legislatívne ustanovenie stanovujúce podmienky, za akých má Komisia právomoc, legislatívna zmena nie je potrebná. Tento clánok nerozlisuje podla toho, ci clenský stát má alebo nemá vnútrostátny systém kontroly fúzií, a výklad navrhnutý zalobkynou nemozno zosúladit so zásadou jednotného uplatnovania práva EÚ a práva EHP. Tým, ze clenský stát ziada o postúpenie veci Komisii, vykonáva právomoc, ktorá má autonómny základ v práve EÚ. Podla Komisie a Helénskej republiky restriktívny výklad nemozno pouzit na vyriesenie otázky existencie právomoci a nevyplýva z neho zavedenie dodatocných poziadaviek do ustanovenia, ak v tomto ustanovení nie sú upravené. Systém jednostupnového konania nie je cielom nariadenia c. 139/2004, ale jeho dôlezitým prvkom. Okrem toho Helénska republika, Francúzska republika a Dozorný úrad EZVO tvrdia, ze mechanizmy postupovania vecí fungujú ako úcinné mechanizmy nápravy, ktoré umoznujú úcinné preskúmanie vsetkých koncentrácií podla ich vplyvu na struktúru hospodárskej sútaze v Európskej únii. 87 V rámci tohto zalobného dôvodu má Vseobecný súd poskytnút výklad pôsobnosti clánku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004, podla ktorého ACF podal ziadost o postúpenie veci. Konkrétne má Vseobecný súd posúdit otázku, ci má Komisia podla tohto ustanovenia právomoc preskúmat koncentráciu, ktorá je predmetom ziadosti o postúpenie podanej clenským státom, ktorý má vnútrostátny systém kontroly fúzií, ale táto koncentrácia nepatrí do pôsobnosti vnútrostátnej právnej úpravy. 88 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry si výklad ustanovenia práva EÚ vyzaduje zohladnit nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, ako aj ciele a úcel, ktorý sleduje akt, ktorého je súcastou. Legislatívna história ustanovenia práva EÚ môze tiez poskytnút informácie relevantné pre jeho výklad [pozri rozsudok z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele), [92]C-24/19, [93]EU:C:2020:503, bod [94]37 a tam citovanú judikatúru]. Preto je potrebné vykonat doslovný, kontextový, teleologický a historický výklad clánku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004. - Doslovný výklad 89 Treba poukázat na to, ze clánok 22 ods. 1 prvý pododsek nariadenia c. 139/2004 v rozsahu, v akom stanovuje, ze "jeden alebo viaceré clenské státy môzu poziadat Komisiu o posúdenie koncentrácie podla clánku 3, ktorá nemá [európsky význam] v zmysle clánku 1, ale ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a hrozí, ze znacne ovplyvní hospodársku sútaz na území clenského státu alebo státov, ktoré podávajú ziadost", stanovuje styri kumulatívne podmienky na povolenie postúpenia koncentrácie Komisii. Po prvé ziadost o postúpenie musí podat jeden alebo viac clenských státov, po druhé transakcia, ktorá je predmetom tejto ziadosti, musí splnat definíciu koncentrácie uvedenú v clánku 3 nariadenia a zároven nesmie dosahovat prahové hodnoty pre európsky význam stanovené v clánku 1 tohto nariadenia, po tretie musí koncentrácia ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a po stvrté musí hrozit, ze koncentrácia významne ovplyvní hospodársku sútaz na území clenského státu alebo státov, ktoré podali ziadost o postúpenie. 90 Zo znenia tohto ustanovenia teda nevyplýva, ze na to, aby clenský stát postúpil koncentráciu Komisii, musí táto koncentrácia patrit do pôsobnosti pravidiel kontroly fúzií tohto clenského státu, ani ze uvedený clenský stát musí mat taký systém kontroly. 91 Naopak, ako tvrdí Komisia, výraz "[akákolvek] koncentrácia" pouzitý v clánku 22 ods. 1 prvom pododseku prvej casti vety nariadenia c. 139/2004 naznacuje, ze koncentrácia môze byt predmetom postúpenia bez ohladu na existenciu alebo pôsobnost vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií, pokial sú splnené kumulatívne podmienky uvedené v bode 89 tohto rozsudku. 92 Naopak dodatocná podmienka presadzovaná zalobkynou a spolocnostou Grail, t. j. ze koncentrácia, ktorá je predmetom ziadosti o postúpenie, musí patrit do pôsobnosti pravidiel kontroly koncentrácií clenského státu, ktorý podal túto ziadost, nevyplýva zo znenia clánku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004. 93 Navyse vzhladom na to, ze táto formulácia nerozlisuje medzi clenskými státmi podla toho, ci na tento úcel prijali alebo neprijali vnútrostátnu právnu úpravu, aj clenský stát, ktorý takýto systém nemá, akým je Luxemburské velkovojvodstvo, je oprávnený poziadat Komisiu o postúpenie koncentrácie podla tohto ustanovenia, co zalobkyna uznáva. 94 Preto bez vyvodenia konecného záveru z doslovného výkladu clánku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004 jasne vyplýva, ze clenský stát je oprávnený postúpit Komisii akúkolvek koncentráciu, ktorá splna kumulatívne podmienky stanovené v uvedenom ustanovení, bez ohladu na existenciu alebo rozsah pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií. 95 V dôsledku toho Vseobecný súd povazuje za vhodné vykonat historický výklad, kedze tento výklad môze poskytnút objasnenie úmyslu normotvorcu EÚ pri prijímaní clánku 22 nariadenia c. 139/2004, ktorý treba zohladnit pri teleologickom a kontextovom výklade tohto ustanovenia. - Historický výklad 96 V prvom rade clánok 22 prvého nariadenia o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, a to nariadenia c. 4064/89, stanovoval mechanizmus umoznujúci postúpit prípad koncentrácie Komisii. Odsek 3 tohto clánku znel takto: "Ak Komisia na ziadost clenského státu zistí, ze koncentrácia podla definície clánku 3, ktorá nemá rozsah spolocenstva v zmysle clánku 1, vytvára alebo posilnuje dominantné postavenie, ktoré by malo za dôsledok prekázku úcinnej hospodárskej sútaze na území dotknutého clenského státu alebo státov, ktoré podali spolocnú ziadost, môze, ak má táto koncentrácia vplyv na obchod medzi clenskými státmi, prijat rozhodnutie podla clánku 8 ods. 2, druhého pododseku, clánku 3 a 4." 97 Tento mechanizmus postúpenia bol navrhnutý najmä pre tie clenské státy, ktoré este nemajú systém kontroly fúzií [pozri bod 97 zelenej knihy Komisie z 31. januára 1996 o revízii nariadenia o fúziách (COM(96) 19 final), bod 84 zelenej knihy Komisie z 11. decembra 2001 o revízii nariadenia Rady c. 4064/89 (COM(2001) 745 final) (dalej len "zelená kniha z roku 2001") a bod 21 návrhu Komisie na nariadenie Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (dalej len "nariadenie ES o fúziách") ([95]Ú. v. EÚ C 20, 2003, s. 4; dalej len "návrh z roku 2003")]. Konkrétne sa zdá, ze tento mechanizmus postúpenia vyhovel zelaniu Holandského královstva, ktoré v tom case taký systém nemalo, aby Komisia skúmala koncentrácie, ktoré majú nepriaznivé úcinky na jeho území, pokial koncentrácie ovplyvnujú aj obchod medzi clenskými státmi, a preto sa tento mechanizmus oznacoval ako "holandská dolozka" [pozri bod 133 pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie Rade - Správa o uplatnovaní nariadenia c. 139/2004 z 30. júna 2009 (SEC(2009) 808 final/2)]. 98 Skutocnost, ze mechanizmus postúpenia podla clánku 22 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 sa mal pouzívat najmä v prípade clenských státov, ktoré nemajú vlastný systém kontroly koncentrácií, vsak nebránila tomu, aby tento mechanizmus vyuzili aj iné clenské státy. Potvrdzuje to pouzitie výrazu "najmä" v bode 97 zelenej knihy Komisie z 31. januára 1996 o revízii nariadenia o fúziách (pozri bod 97 vyssie), podla ktorého sa toto ustanovenie "vo vseobecnosti povazuje za uzitocný nástroj, najmä pre tie clenské státy, ktoré v súcasnosti nemajú systém kontroly fúzií". V tomto nariadení nic nenasvedcuje tomu, ze normotvorca EÚ mal v úmysle vyhradit mechanizmus pre uvedené státy alebo ich v tejto súvislosti uprednostnit, a to najmä v situácii, o akú ide v prejednávanej veci. Naopak, pojem "clenský stát" pouzitý v tomto ustanovení zahrna vsetky clenské státy bez rozlisovania podla toho, ci takýto kontrolný systém existuje alebo nie. Odôvodnenie c. 29 nariadenia c. 4064/89 tak uznáva právomoc Komisie zasiahnut "na ziadost dotknutého clenského státu v prípadoch, ked by mohla byt na území tohto státu vázne narusená úcinná hospodárska sútaz". 99 Vzhladom na postupné zavádzanie vnútrostátnych systémov kontroly fúzií v clenských státoch a na skutocnost, ze ku dnu prijatia zelenej knihy z roku 2001 takýto systém nemalo len Luxemburské velkovojvodstvo, Komisia v bode 85 zelenej knihy z roku 2001 konstatovala, ze "v praxi... je potenciálny priestor na pouzitie clánku 22 ods. 3 v jeho pôvodnej podobe velmi obmedzený". Znízenie jeho praktického významu pre velkú väcsinu clenských státov z dôvodu, ze mali takéto vnútrostátne systémy kontroly, na rozdiel od názoru zalobkyne nevyhnutne neznamenalo, ze pouzitie clánku 22 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 z ich strany je teraz vylúcené. 100 V druhom rade ciele mechanizmu postúpenia stanoveného v clánku 22 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 boli postupne rozsirované. 101 Ked sa pocet vnútrostátnych systémov kontroly koncentrácií v rámci Európskej únie zvýsil, tento mechanizmus postúpenia sa tiez povazoval za prostriedok na posilnenie uplatnovania práva hospodárskej sútaze Spolocenstva na transakcie s cezhranicnými úcinkami a na zabezpecenie zásady jednostupnového konania a zabránenie súbeznému skúmaniu tej istej koncentrácie orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze viacerých clenských státov. Ako je uvedené v bode 86 zelenej knihy z roku 2001, tieto ciele sa odrázajú v zmenách a doplneniach zavedených nariadením Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997, ktorým sa mení a doplna nariadenie c. 4064/89 ([96]Ú. v. ES L 180, 1997, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164), co umoznilo viacerým clenským státom predkladat spolocné ziadosti o postúpenie (pozri odôvodnenie 13 nariadenia c. 1310/97). 102 Cielom mechanizmu postúpenia stanoveného v clánku 22 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 bolo teda umoznit clenským státom poziadat Komisiu o preskúmanie koncentrácie s cezhranicnými úcinkami v situácii, ked neboli dodrzané prahové hodnoty stanovené v clánku 1 tohto nariadenia, ktoré v zásade vymedzujú pôsobnost nariadenia. Clánok 1 nariadenia c. 4064/89 odrázal túto úlohu, kedze stanovoval uplatnovanie tohto nariadenia na vsetky koncentrácie s významom pre celé Spolocenstvo "bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 22". 103 Na rozdiel od názoru, ktorý zjavne zastáva zalobkyna odkazujúca na ciel nariadenia c. 1310/97, ktorým je zabránit viacnásobným oznámeniam a umoznit preskúmanie koncentrácie najvhodnejsím orgánom, a ako sa uvádza v tlacovej správe prilozenej k návrhu z roku 2003, jednotlivé ciele sledované mechanizmom postúpenia sa navzájom nevylucujú, ale doplnajú. Podla bodu 86 zelenej knihy z roku 2001 bolo zámerom normotvorcu posilnit uplatnovanie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze na transakcie s cezhranicnými úcinkami, zabezpecit zásadu jednostupnového konania a zmiernit problém viacnásobných podaní (pozri tiez bod 101 vyssie). Potvrdzuje to aj skutocnost, ze ciele sa postupne rozsirovali, pricom sa neupustilo od pôvodných cielov tohto mechanizmu (pozri body 97 az 99 a 101 vyssie). 104 Vývoj cielov mechanizmu postúpenia stanoveného v clánku 22 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 preto nemozno chápat tak, ze obmedzuje pôsobnost tohto nariadenia, ale skôr zdôraznuje ciel skúmat koncentrácie s cezhranicnými úcinkami. 105 V tretom rade tento výklad potvrdzujú opatrenia prijaté po návrhu z roku 2003 v rámci prepracovaného znenia nariadenia c. 4064/89 a prijatia nariadenia c. 139/2004. 106 Po prvé znenie clánku 22 navrhnuté v roku 2003 rozlisovalo na jednej strane medzi ziadostou o postúpenie podanou jedným alebo viacerými clenskými státmi za podobných podmienok, ako sú podmienky uvedené v súcasnom clánku 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, a na druhej strane vo svojom odseku 3 medzi ziadostami o postúpenie podanými najmenej tromi "clenskými státmi, ktoré by boli príslusné preskúmat koncentráciu podla svojich vnútrostátnych právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze", co je situácia, v ktorej sa vychádzalo z toho, ze existuje európsky význam odôvodnujúci výlucnú právomoc Komisie. 107 Pri prijímaní nariadenia c. 139/2004 vsak odsek 3 nebol prevzatý do clánku 22, ale bol v zmenenom a doplnenom znení zaclenený do clánku 4 ods. 5 tohto nariadenia, ktorý teda odkazuje na koncentrácie, ktoré mozno skúmat podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze najmenej troch clenských státov. Naopak, zostávajúca cast clánku 22 návrhu z roku 2003, najmä jeho odsek 1, bola prevzatá bez väcsích zmien. Na rozdiel od znenia clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 normotvorca EÚ v clánku 22 nariadenia c. 139/2004 neodkázal na právomoc clenského státu podla jeho vnútrostátnej právnej úpravy. To naznacuje, ze normotvorca nemal v úmysle obmedzit právo tohto clenského státu poziadat Komisiu o postúpenie akejkolvek "koncentrácie". 108 Po druhé v návrhu z roku 2003 Komisia neprijala myslienku "povinného systému 3+", ktorý by spocíval v automatickom priznaní európskeho významu koncentráciám podliehajúcim oznamovacej povinnosti aspon v troch clenských státoch, ako sa navrhuje v zelenej knihe z roku 2001 (pozri najmä body 60 a 62 tejto zelenej knihy). Domnievala sa, ze v takomto systéme je potrebné urcit, ci koncentrácia dosiahla prahové hodnoty na oznámenie aspon v troch clenských státoch, a ze zalozenie jej právomoci na rozdielnych vnútrostátnych kritériách alebo pojmoch na úcely výkladu vnútrostátnych oznamovacích prahov by narusilo právnu istotu najmä vzhladom na riziko rozdielneho výkladu vnútrostátneho práva zo strany Komisie, clenských státov a úcastníkov koncentrácie (body 13 az 15 návrhu z roku 2003). 109 Komisia tak uprednostnila rozsiahlejsie vyuzívanie mechanizmov postúpenia, najmä mechanizmu stanoveného v clánku 22 nariadenia c. 139/2004 (bod 18 návrhu z roku 2003), ktoré si teda na rozdiel od "povinného systému 3+" podla vsetkého nevyzadovali výklad vnútrostátnych prahových hodnôt na oznámenie. To podporuje názor, ze je mozné poziadat o postúpenie koncentrácie, ktorá nepatrí do pôsobnosti pravidiel kontroly fúzií clenského státu, ktorý poziadal o jej postúpenie. Naopak, výklad presadzovaný zalobkynou by si osobitne vyzadoval, aby Komisia najprv poskytla výklad pôsobnosti vnútrostátneho práva dozadujúceho clenského státu, a mohol by viest k rozdielnym výkladom zo strany Komisie a clenských státov, co je problematika opísaná v bode 59 a v poznámke pod ciarou 11 zelenej knihy z roku 2001. Tento výklad teda podriaduje uplatnenie uvedeného clánku podmienkam, ktoré boli výslovne zamietnuté v rámci legislatívneho postupu. 110 Okrem toho Súd prvého stupna v rozsudku z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia ([97]T-22/97, [98]EU:T:1999:327, bod [99]84), rozhodol, ze Komisii neprinálezí vyjadrovat sa k právomoci vnútrostátneho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze podat ziadost o postúpenie veci podla clánku 22 nariadenia c. 4064/89, ale ze musí len overit, ci ide na prvý pohlad o ziadost clenského státu. 111 Po tretie v bode 21 návrhu z roku 2003 Komisia pripomenula, ze "jedným z pôvodných cielov [tohto clánku] bolo poskytnút clenským státom, ktoré nemajú vnútrostátne právne predpisy o kontrole koncentrácií, moznost postúpit [jej] prípady s vplyvom na obchod medzi clenskými státmi...". Konstatovala, ze iba Luxemburské velkovojvodstvo sa stále nachádza v takejto situácii, na základe coho sa domnievala, ze "moznost, aby jediný clenský stát postúpil prípady Komisii, by nemala byt úplne vylúcená". Ak z toho vyplýva, ze clánok 22 nariadenia c. 4064/89 mali pôvodne vyuzívat predovsetkým tie clenské státy, ktoré nemajú vlastný systém kontroly fúzií, odkaz na "jeden" z pôvodných cielov potvrdzuje konstatovanie, uvedené v bodoch 98 a 99 vyssie, ze uplatnitelnost tohto clánku sa neobmedzuje len na túto situáciu, ale vztahuje sa na vsetky clenské státy vrátane tých, ktoré takýto systém mali. 112 Po stvrté v bode 22 návrhu z roku 2003 Komisia poukázala na to, ze zjednodusený systém postúpenia, ktorý navrhla, je okrem iného urcený na to, aby sa postúpenie veci podla clánku 22 uplatnilo vo fáze pred oznámením, kedze "hlavný nedostatok spocíva v tom, ze... ustanovenia o postúpení sa môzu uplatnit az po oznámení [koncentrácie]". Toto konstatovanie len opisuje situáciu, ktorá existovala pred prijatím nariadenia c. 139/2004 a ktorá sa vyznacuje, ako je uvedené aj v tomto bode 22, "významnou stratou casu a administratívnej efektívnosti", ako aj "zbytocnými nákladmi a zátazou pre úcastníkov fúzie", kedze títo úcastníci nemali moznost poziadat o postúpenie koncentrácie v pociatocnom stádiu tak, ze by priamo informovali Komisiu bez nutnosti obrátit sa na vnútrostátne orgány. Táto situácia sa teda týka len koncentrácií, ktoré môzu byt oznámené na vnútrostátnej úrovni. Prijatím clánku 4 ods. 4 a 5 tohto nariadenia sa tento problém vyriesil tým, ze sa úcastníkom koncentrácie umoznilo poziadat o jej postúpenie pred oznámením. Naopak, clánok 22 tohto nariadenia sa obsahom podstatne nelísil (pozri bod 107 vyssie). Treba pripomenút, ze normotvorca EÚ stanovil rôzne podmienky pre podanie ziadosti o postúpenie koncentrácie clenským státom Komisii podla clánku 22. Podla tohto clánku clenský stát, ktorý nemá vnútrostátne pravidlá kontroly fúzií, môze, ako vyplýva z bodu 21 návrhu z roku 2003, tiez podat ziadost o postúpenie veci (pozri bod 111 vyssie), co nevyhnutne vylucuje akékolvek predchádzajúce oznámenie v tomto státe. 113 Po piate bod 24 návrhu z roku 2003 vysvetluje, ze "na základe clánku 22 môzu clenské státy postúpit Komisii prípady, ktoré nedosahujú prahové hodnoty obratu uvedené v clánku 1 ods. 2 a 3 [nariadenia ES o fúziách], ale ktoré pravdepodobne budú mat významný cezhranicný vplyv". Tento bod tak potvrdzuje ciel umoznit Komisii preskúmat cezhranicné koncentrácie, ktoré nedosahujú prahové hodnoty stanovené v pravidlách EÚ v oblasti kontroly fúzií (pozri body 102 a 104 vyssie). 114 Po sieste podobne ako clánok 1 nariadenia c. 4064/89 aj clánok 1 nariadenia c. 139/2004 stanovuje, ze toto nariadenie sa uplatní na vsetky koncentrácie s európskym významom "bez toho, aby bol dotknutý... clánok 22". Skutocnost, ze toto znenie sa v priebehu casu prakticky nezmenilo a v nariadení c. 139/2004 bolo len doplnené pridaním odkazu na clánok 4 ods. 5 tohto nariadenia (pozri bod 121 nizsie), naznacuje, ze cielom clánku 22 nariadenia c. 139/2004 je umoznit Komisii skúmat cezhranicné koncentrácie, ktoré nedosahujú prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení (pozri bod 102 vyssie). 115 V stvrtom rade, pokial ide o neskorsie stanovisko Komisie týkajúce sa mechanizmu postúpenia podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004, ktoré je uvedené v oznámení o postúpení, v správe z 18. júna 2009 o fungovaní nariadenia c. 139/2004 [KOM(2009) 281 v konecnom znení], v bielej knihe z roku 2014, v pracovnom dokumente útvarov Komisie týkajúcom sa zhrnutia hodnotenia procesných a jurisdikcných aspektov kontroly fúzií v EÚ z 26. marca 2021 [SWD(2021) 67 final] a v usmernení k clánku 22, treba pripomenút, ze tieto dokumenty boli uverejnené po prijatí tohto nariadenia, a preto ich normotvorca EÚ v tomto stádiu nemohol zohladnit. Preto nie sú relevantné na úcely historického výkladu tohto nariadenia a v dôsledku toho na úcely vyriesenia tohto sporu. 116 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy historický výklad potvrdzuje, ze clánok 22 ods. 1 prvý pododsek nariadenia c. 139/2004 umoznuje clenskému státu bez ohladu na pôsobnost jeho vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií postúpit Komisii koncentrácie, ktoré nesplnajú prahové hodnoty obratu stanovené v clánku 1 tohto nariadenia, ktoré vsak môzu mat významné cezhranicné úcinky. 117 Tento záver nie je spochybnený odôvodneniami, na ktoré sa odvoláva zalobkyna s cielom preukázat, ze prenos právomocí v rámci postúpenia veci sa nemá uplatnit, ak clenský stát nemá právomoc preskúmat dotknutú koncentráciu v rámci vlastného systému kontroly fúzií. Ako tvrdí Komisia, odôvodnenie 27 nariadenia c. 4064/89, podla ktorého clenské státy nemôzu uplatnovat svoje vnútrostátne právne predpisy v oblasti hospodárskej sútaze na koncentrácie s významom pre celé Spolocenstvo, sa týka len clánku 21 tohto nariadenia, ktorý upravuje rozdelenie právomocí medzi Komisiu a clenské státy. Odkaz na ochranu záujmov clenských státov v odôvodnení 10 nariadenia c. 1310/97 zdôraznuje ciel umoznit, aby clenský stát mohol Komisiu poziadat o preskúmanie koncentrácií, ktoré majú nepriaznivé úcinky na jeho území. Podobný odkaz sa nachádza v odôvodnení 11 nariadenia c. 139/2004, ktoré bude preskúmané spolu s ostatnými relevantnými odôvodneniami tohto nariadenia v rámci teleologického výkladu (pozri body 140 az 148 nizsie). - Kontextový výklad 118 V prvom rade, pokial ide o právny základ nariadenia c. 139/2004, v jeho prvom odkaze je uvedené, ze je zalozené na clánkoch 83 ES a 308 ES (teraz clánky 103 a 352 ZFEÚ). 119 V tejto súvislosti treba uviest, ze ako vyplýva z odôvodnenia 7 nariadenia c. 139/2004, clánky 81 ES a 82 ES (teraz clánky 101 a 102 ZFEÚ) sa síce vztahujú na urcité druhy koncentrácií, no "nie sú dostatocné na kontrolu vsetkých cinností, ktoré sa môzu ukázat ako nezlucitelné so systémom nenarusenej hospodárskej sútaze podla Zmluvy [EC]". V dôsledku toho toto nariadenie muselo byt zalozené nielen na clánku 83 ES, ale aj na clánku 308 ES, podla ktorého si Európska únia môze priznat dodatocné právomoci potrebné na dosiahnutie svojich cielov. 120 Na rozdiel od toho, co podla vsetkého tvrdí zalobkyna, skutocnost, ze nariadenie c. 139/2004 bolo zalozené aj na clánku 308 ES, nemá vplyv na výklad clánku 22 tohto nariadenia, ale len preukazuje, ze normotvorca EÚ mal v úmysle pre systém kontroly fúzií v EÚ pouzit dostatocne siroký právny základ, co je v súlade s Protokolom (c. 27) o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi ([100]Ú. v. EÚ C 202, 2016, s. 308), podla ktorého vnútorný trh zahrna systém, ktorý zabezpecuje, aby hospodárska sútaz nebola narusená, a na tento úcel má Únia v prípade potreby prijat opatrenia v rámci ustanovení Zmlúv vrátane clánku 352 ZFEÚ. 121 V druhom rade clánok 1 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, ktorý vymedzuje pôsobnost tohto nariadenia, výslovne odkazuje na clánok 22. Konkrétne clánok 1 ods. 1 stanovuje, ze "bez toho, aby bol dotknutý clánok 4 ods. 5 a clánok 22, toto nariadenie sa vztahuje na vsetky koncentrácie s [európskym významom] podla tohto clánku". Koncentrácia má európsky význam, ak sú prekrocené prahové hodnoty obratu stanovené v clánku 1 ods. 2 a 3 tohto nariadenia. 122 Clánok 4 ods. 5 a clánok 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 umoznujú postúpenie koncentrácie, ktorá "nemá [európsky význam] v zmysle clánku 1 [tohto nariadenia]", Komisii. Tieto ustanovenia teda nie sú zalozené na prahových hodnotách obratu, ale na iných podmienkach, ktoré sú v nich stanovené (pozri bod 126 nizsie). 123 Z toho vyplýva, ze pôsobnost nariadenia c. 139/2004 a v dôsledku toho právomoc Komisie skúmat koncentrácie závisí v prvom rade od prekrocenia prahov obratu definujúcich európsky význam a subsidiárne od mechanizmov postúpenia stanovených v clánku 4 ods. 5 a clánku 22 tohto nariadenia, ktoré doplnajú tieto prahové hodnoty tým, ze Komisii umoznujú skúmat urcité koncentrácie, ktoré nemajú európsky význam. 124 Preto vzhladom na výslovný odkaz na clánok 22 v clánku 1 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je clánok 22 súcastou ustanovení tohto nariadenia, ktoré urcujú právomoc Komisie v oblasti kontroly koncentrácií. 125 V tretom rade clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 139/2004, ktorý tiez umoznuje na ziadost úcastníkov a pred oznámením postúpit koncentráciu, ktorá nemá európsky význam, Komisii, nemôze podporit výklad clánku 22 tohto nariadenia, ktorý presadzuje zalobkyna a spolocnost Grail. 126 Podmienky uplatnenia týchto dvoch ustanovení sú zásadne odlisné, kedze prvé výslovne stanovuje, ze koncentráciu, ktorá je predmetom postúpenia, musí byt "[mozné posudzovat] podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze najmenej troch clenských státov", zatial co druhé sa vztahuje na "koncentráci[u]... ktorá... ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a hrozí, ze znacne ovplyvní hospodársku sútaz na území clenského státu alebo státov, ktoré podávajú ziadost [o postúpenie]". Odkaz na vnútrostátne právo hospodárskej sútaze v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 sa v clánku 22 tohto nariadenia nenachádza. Tento rozdiel je zalozený na jednej strane na rozhodnutí normotvorcu EÚ neobmedzit moznost clenského státu poziadat Komisiu o postúpenie koncentrácie na úcely jej preskúmania podla clánku 22 tohto nariadenia (pozri bod 107 vyssie) a na druhej strane na rôznych cieloch týchto ustanovení. Zatial co cielom clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 je, ako uznáva samotná zalobkyna, umoznit úcastníkom koncentrácie, aby v pociatocnom stádiu poziadali o jej postúpenie Komisii s cielom zabránit viacnásobným oznámeniam rôznym príslusným vnútrostátnym orgánom (pozri odôvodnenie 16 tohto nariadenia a bod 112 vyssie), clánok 22 tohto nariadenia sleduje aj ciele uvedené v bodoch 102, 113 a 114 vyssie, ktoré umoznujú preskúmanie cezhranicných koncentrácií. 127 Po stvrté clánok 22 nariadenia c. 139/2004 navyse nie je zosúladený s mechanizmami postúpenia stanovenými v clánku 4 ods. 4 a clánku 9 tohto nariadenia, ktoré upravujú postúpenie koncentrácie s európskym významom príslusným orgánom clenského státu. 128 Hoci v súlade s clánkom 4 ods. 4 tretím pododsekom a clánkom 9 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 môze byt takáto koncentrácia na ziadost jej úcastníkov alebo z iniciatívy Komisie postúpená "príslusným orgánom" clenského státu, clánok 22 ods. 1 neodkazuje na tieto orgány, ale na "jeden alebo viaceré clenské státy", ktoré "môzu poziadat" o postúpenie koncentrácie Komisii. Okrem toho na rozdiel od clánku 4 ods. 4 prvého pododseku a clánku 9 ods. 1 clánok 22 ods. 1 neobsahuje výraz "pred oznámením" ani nepredpokladá existenciu "oznámenej koncentrácie", ale je formulovaný otvorenejsie v tom zmysle, ze sa uplatnuje na akúkolvek "koncentráciu". 129 V dôsledku toho clánok 22 nariadenia c. 139/2004 nemozno vykladat z hladiska mechanizmov postúpenia stanovených v clánku 4 ods. 4 a v clánku 9 tohto nariadenia. Je to spôsobené najmä tým, ze výslovne nestanovuje, ze vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze musí mat právomoc na preskúmanie koncentrácie, ktorá je predmetom postúpenia, ani to, ze táto koncentrácia musí byt oznámená. 130 V piatom rade, pokial ide o vztah medzi clánkom 22 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia c. 139/2004 a ostatnými ustanoveniami tohto clánku, treba po prvé uviest, ze clánok 22 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia stanovuje, ze ziadost o postúpenie veci "sa podáva v lehote najneskôr 15 pracovných dní odo dna oznámenia koncentrácie, alebo ak oznámenie nie je potrebné, odo dna, kedy sa inak o nej príslusné clenské státy dozvedeli". Toto ustanovenie teda upravuje na jednej strane situácie, v ktorých sa koncentrácie oznamujú príslusnému vnútrostátnemu orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, a teda patria do pôsobnosti systému kontroly koncentrácií tohto clenského státu, a na druhej strane, ako tvrdí Komisia a Francúzska republika, situácie, v ktorých sa koncentrácie neoznamujú, ale len dávajú na vedomie dotknutému clenskému státu bud preto, ze nepatria do pôsobnosti tohto systému, alebo preto, ze taký systém neexistuje. Z tohto pododseku teda nemozno vyvodit, ze clánok 22 nariadenia c. 139/2004 sa uplatnuje na clenské státy, ktoré majú vnútrostátne systémy kontroly fúzií, len ak sa tento systém vztahuje na dotknuté koncentrácie. 131 Po druhé zalobkyna a spolocnost Grail sa nemôzu odvolávat na skutocnost, ze clánok 22 ods. 2 prvý pododsek nariadenia c. 139/2004 stanovuje, ze "Komisia bezodkladne informuje príslusné orgány clenských státov a úcastníkov koncentrácie o kazdej dorucenej ziadosti podla odseku 1", kedze odkaz na "príslusné orgány" je urcený len na zabezpecenie toho, aby Komisia informovala vnútrostátne orgány, ktoré sú vo vseobecnosti zodpovedné za problematiku fúzií, o ziadosti o postúpenie veci. Tieto informácie umoznujú uvedeným orgánom zaujat stanovisko k tomu, ci majú podat ziadost o pripojenie podla clánku 22 ods. 2 druhého pododseku tohto nariadenia, a preto sú podmienkou skutocného výkonu práva pripojit sa k ziadosti. Naopak, v odkaze na tieto orgány nie je spomenutý presný rozsah ich vysetrovacích právomocí podla uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy týkajúcej sa koncentrácie, ktorá je predmetom ziadosti o postúpenie veci, lebo Komisia nie je povinná overovat ho (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, [101]T-22/97, [102]EU:T:1999:327, bod [103]84). 132 Po tretie clánok 22 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 139/2004 stanovuje, ze "kazdý iný clenský stát má právo pripojit sa k pôvodnej ziadosti [o postúpenie]", co je v súlade s clánkom 22 ods. 1 a potvrdzuje, ze kazdý clenský stát môze podat ziadost o postúpenie alebo pripojenie podla tohto clánku bez ohladu na rozsah pôsobnosti svojich vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií. 133 Po stvrté skutocnost, ze podla clánku 22 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia c. 139/2004 "vsetky národné lehoty týkajúce sa koncentrácie sa prerusujú...", na rozdiel od tvrdení spolocnosti Grail znamená len to, ze ak taká vnútrostátna lehota zacala plynút, prerusí sa. Je to nevyhnutné na zabránenie tomu, aby Komisia vybavovaním ziadostí o postúpenie veci nenarusovala vnútrostátne systémy kontroly koncentrácií, v ktorých sú lehoty na preskúmanie casto velmi krátke. Naopak, toto ustanovenie nemá vplyv na situáciu, v ktorej dotknutá koncentrácia nepatrí do pôsobnosti takého vnútrostátneho systému, ak takýto systém existuje. 134 Po piate v rozsahu, v akom clánok 22 ods. 3 tretí pododsek nariadenia c. 139/2004 stanovuje, ze "clenský stát alebo státy, ktoré podali ziadost, uz na koncentráciu neuplatnujú svoje vnútrostátne právne predpisy hospodárskej sútaze", jeho cielom je na rozdiel od názoru zalobkyne zabezpecit, aby sa orgány na ochranu hospodárskej sútaze týchto clenských státov uz neskôr nevyjadrovali k vecnej stránke koncentrácie, lebo by to mohlo byt v rozpore s rozhodnutiami prijatými Komisiou. Hrozilo by to najmä vtedy, ak sa tieto orgány nestotoznujú s konecným záverom Komisie. Aby sa predislo akémukolvek rozporu, toto ustanovenie sa neobmedzuje na pravidlá kontroly koncentrácií, ale je formulované sirsie s odkazom na vnútrostátne právo hospodárskej sútaze ako celok. Naopak, z tohto ustanovenia vyplýva, ze clenské státy, ktoré nepodali ziadost o postúpenie, môzu na dotknutú koncentráciu nadalej uplatnovat svoje vnútrostátne právo hospodárskej sútaze. Preto vzhladom na jeho znenie a ciele z toho nemozno vyvodit, ze clánok 22 ods. 3 tretí pododsek nariadenia c. 139/2004 stanovuje, ze koncentrácia, ktorá je predmetom postúpenia, musí patrit do pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly. 135 Po sieste clánok 22 ods. 4 prvý pododsek nariadenia c. 139/2004 stanovuje, ze pravidlá stanovené v clánku 2, clánku 4 ods. 2 a 3, clánkoch 5, 6 a 8 az 21 tohto nariadenia sa uplatnia, ak Komisia preskúma koncentráciu, ktorú jej postúpil clenský stát. 136 Pokial ide o povinnost pozastavit koncentráciu uvedenú v clánku 7 nariadenia c. 139/2004, podla clánku 22 ods. 4 prvého pododseku druhej vety tohto nariadenia "sa uplatnuje v rozsahu, v ktorom sa nevykonala koncentrácia ku dnu, kedy Komisia informuje úcastníkov koncentrácie, ze bola podaná ziadost". Toto ustanovenie teda zohladnuje skutocnost, ze pred podaním ziadosti o postúpenie nepatrí koncentrácia bez európskeho významu do pôsobnosti nariadenia c. 139/2004 a ze v dôsledku toho povinnost pozastavit koncentráciu nebráni jej vykonaniu. Na to, aby sa táto koncentrácia mohla vykonat v Európskej únii, si vsak jej pozastavenie nesmie vyzadovat ani vnútrostátna právna úprava týkajúca sa kontroly koncentrácií v clenskom státe. Z toho vyplýva, ze clánok 22 ods. 4 prvý pododsek nariadenia c. 139/2004 sa vztahuje tak na situácie, v ktorých koncentrácia, ktorá je predmetom ziadosti o postúpenie veci, ako v prejednávanej veci nepatrí do pôsobnosti akejkolvek vnútrostátnej právnej úpravy, ako aj na situácie, v ktorých sa takáto právna úprava uplatnuje, ale nestanovuje pozastavenie koncentrácie. 137 Po siedme v súlade s clánkom 22 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 "Komisia môze informovat jeden alebo viaceré clenské státy o tom, ze zistila, ze koncentrácia splna kritériá podla odseku 1 [uvedeného clánku]". Kedze táto formulácia odkazuje len na uvedené kritériá, nepozaduje, aby koncentrácia patrila do pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií. 138 Po ôsme, pokial ide o ostatné ustanovenia clánku 22 nariadenia c. 139/2004, treba uviest, ze neobsahujú nijakú relevantnú informáciu, ktorá by mohla este viac objasnit obsah clánku 22 ods. 1 prvého pododseku tohto nariadenia. 139 Z kontextového výkladu teda vyplýva, ze ziadost o postúpenie podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004 mozno podat bez ohladu na pôsobnost vnútrostátnych pravidiel kontroly koncentrácií. - Teleologický výklad 140 V prvom rade z odôvodnení 5, 6, 8, 24 a 25 nariadenia c. 139/2004 vyplýva, ze cielom tohto nariadenia je umoznit úcinnú kontrolu vsetkých koncentrácií s významným vplyvom na struktúru hospodárskej sútaze v Európskej únii. Podla zásady jednostupnového konania sa tieto koncentrácie skúmajú výlucne na úrovni EÚ. 141 Ako bolo konstatované v súvislosti s kontextovým výkladom (pozri bod 123 vyssie), v súlade s odôvodneniami 9 az 11 sa toto nariadenie usiluje podmienit vysetrovaciu právomoc Komisie predovsetkým prekrocením prahov obratu, ktoré vymedzujú európsky význam, a zároven doplnit tieto prahové hodnoty o pravidlá upravujúce postúpenie koncentrácií, ktoré musia predstavovat "úcinné nápravné mechanizmy". 142 Z tohto hladiska sú referencné mechanizmy nástrojom urceným na odstránenie nedostatkov v kontrole, vlastných systému zalozenému najmä na prahových hodnotách obratu, ktorý z dôvodu svojej nepruznej povahy nie je schopný pokryt vsetky koncentrácie, ktoré si zasluhujú preskúmanie na európskej úrovni (pozri tiez body 102, 113 a 114 vyssie). Ako zdôraznuje výraz "nápravný mechanizmus" pouzitý v odôvodnení 11 nariadenia c. 139/2004, tieto mechanizmy teda vytvárajú subsidiárnu právomoc Komisie, ktorá jej poskytuje flexibilitu potrebnú na dosiahnutie ciela tohto nariadenia, ktorým je umoznit kontrolu koncentrácií schopných významne narusit úcinnú hospodársku sútaz na vnútornom trhu. 143 Clánok 22 nariadenia c. 139/2004 zabezpecuje tento ciel v tom zmysle, ze poskytuje flexibilitu potrebnú na preskúmanie na úrovni EÚ v prípade koncentrácií, ktoré by mohli významným spôsobom narusit úcinnú hospodársku sútaz na vnútornom trhu, ale z dôvodu neprekrocenia prahových hodnôt obratu by inak unikli kontrole v rámci systémov kontroly fúzií na úrovni Európskej únie, ako aj clenských státov. 144 Okrem toho, kedze v takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ked prahové hodnoty obratu nie sú prekrocené na európskej a vnútrostátnej úrovni, len Komisia získa právomoc preskúmat túto koncentráciu na ziadost jedného alebo viacerých clenských státov, clánok 22 nariadenia c. 139/2004 je tiez súcastou cielov ochrany záujmov clenských státov, subsidiarity, právnej istoty, predchádzania viacnásobným oznámeniam, jednostupnového konania a postúpenia najvhodnejsiemu orgánu, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 11, 12 a 14 tohto nariadenia. 145 V druhom rade odôvodnenia 15 a 16 nariadenia c. 139/2004 v podstate pripomínajú hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby Komisia mohla postúpit koncentráciu clenskému státu podla clánku 4 ods. 4 alebo clánku 9 tohto nariadenia, a naopak, aby clenský stát mohol postúpit koncentráciu Komisii podla clánku 4 ods. 5 alebo clánku 22 tohto nariadenia. Zdôraznujú teda rozdiely medzi clánkom 22 nariadenia c. 139/2004 na jednej strane a clánkom 4 ods. 4 a 5 alebo clánkom 9 nariadenia na druhej strane, ako sú uvedené v bodoch 125 az 129 vyssie. 146 Konkrétne, zatial co odôvodnenie 16 nariadenia c. 139/2004, ktoré sa týka postúpenia koncentrácie Komisii pred jej oznámením, stanoveného v clánku 4 ods. 5 tohto nariadenia, výslovne pozaduje, aby koncentrácia "podlieha[la] posudzovaniu podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze najmenej troch clenských státov", odôvodnenie 15 tohto nariadenia, ktoré sa týka vsetkých ostatných foriem postúpenia koncentrácie Komisii vrátane postúpenia uvedeného v clánku 22 tohto nariadenia, takúto poziadavku neobsahuje. V odôvodnení 15 sa zdôraznuje, ze "clenský stát by mal mat moznost postúpit Komisii koncentráciu, ktorá nemá [európsky význam], ale ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a pri ktorej hrozí, ze znacne ovplyvní hospodársku sútaz na jeho území". Dalej stanovuje, ze "Komisia by mala mat právo posudzovat a zaoberat sa koncentráciou v mene clenského státu alebo clenských státov, ktoré ju o to poziadali". 147 Odôvodnenia 15 a 16 nariadenia c. 139/2004 preto podporujú konstatovanie uvedené v bodoch 126 a 129 vyssie, podla ktorého sa podmienky uplatnenia clánku 22 tohto nariadenia zásadne lísia od podmienok ostatných mechanizmov postúpenia. 148 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze teleologický výklad potvrdzuje, ze ziadost o postúpenie podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004 mozno podat bez ohladu na rozsah pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly koncentrácií. 149 Tento záver nemôze byt spochybnený odkazom na formuláciu, ze "ostatné clenské státy, ktoré majú tiez právomoc posudzovat koncentráciu, by tiez mali byt oprávnené pripojit sa k ziadosti", ktorá je uvedená v odôvodnení 15 nariadenia c. 139/2004 a na ktorú sa odvoláva zalobkyna a spolocnost Grail na podporu svojho stanoviska. 150 Tento odkaz len spresnuje, ze ostatné clenské státy sa môzu pripojit k ziadosti o postúpenie veci v súlade s moznostou novozavedenou clánkom 22 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia c. 139/2004, ktorá doplna moznost predkladat spolocné ziadosti o postúpenie veci stanovenú v nariadení c. 1310/97, aby sa zabránilo súbeznému skúmaniu tej istej koncentrácie viacerými clenskými státmi (pozri bod 101 vyssie). V tejto súvislosti a vzhladom na skutocnost, ze nariadenie c. 139/2004 sa tiez usiluje zabránit takémuto súbeznému skúmaniu (pozri odôvodnenia 12 a 14 tohto nariadenia), uvedený odkaz opisuje situáciu, ked dotknutá koncentrácia patrí do pôsobnosti viacerých vnútrostátnych systémov kontroly fúzií. Tento výklad potvrdzuje zostávajúca cast odôvodnenia 15 tohto nariadenia, ktorá sa týka pozastavenia vnútrostátnych lehôt, co predpokladá, ako tvrdí Komisia, uplatnitelnost pravidiel takéhoto vnútrostátneho systému. Preto ako tvrdí Dozorný úrad EZVO, treba dospiet k záveru, ze toto odôvodnenie treba chápat v tom zmysle, ze opisuje jeden zo scenárov, na ktoré sa vztahuje clánok 22 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 139/2004, a to scenár, ktorý vedie k zavedeniu moznosti pripojit sa k ziadosti o postúpenie veci. 151 Naopak, ak by sa malo vykladat odôvodnenie 15 nariadenia c. 139/2004 v rozpore s jednoznacným znením clánku 22 ods. 2 druhého pododseku tohto nariadenia (pozri bod 132 vyssie) v tom zmysle, ze clenský stát musí mat právomoc podla svojich vnútrostátnych právnych predpisov, clenský stát, ktorý nemá pravidlá kontroly koncentrácií, akým je Luxemburské velkovojvodstvo, by sa nikdy nemohol pripojit k ziadosti o postúpenie, alebo ak by sa tento výklad rozsíril na clánok 22 ods. 1 tohto nariadenia, co podla vsetkého presadzuje zalobkyna, tento stát by nikdy nemohol predlozit ziadost o postúpenie veci. Taký výsledok, ktorý je v rozpore s legislatívnou históriou tohto clánku (pozri bod 97 vyssie), nenavrhuje dokonca ani zalobkyna a spolocnost Grail. - Dalsie tvrdenia zalobkyne a spolocnosti Grail 152 Ostatné tvrdenia uvedené zalobkynou a spolocnostou Grail nemôzu spochybnit predchádzajúce úvahy. 153 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze clenský stát, ktorý definoval podmienky, za akých kontroluje koncentrácie bez európskeho významu, "vykonal svoju právomoc", takze uz nemá moznost postúpit koncentrácie Komisii, treba pripomenút, ze ako je uvedené v poslednej vete odôvodnenia 8 nariadenia c. 139/2004 a ako vyplýva z clánku 21 tohto nariadenia, vsetky koncentrácie, na ktoré sa toto nariadenie nevztahuje, patria v zásade do právomoci clenských státov. Z toho vyplýva, ze v súlade so zásadou prenesenia právomocí uvedenou v clánku 4 ods. 1 ZEÚ v spojení s clánkom 5 ZEÚ koncentrácia, ktorá v prípade, ze neboli prekrocené prahové hodnoty obratu stanovené v clánku 1 nariadenia c. 139/2004, nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, automaticky patrí do právomoci clenských státov. Z hladiska práva EÚ sú teda vzdy oprávnené podat ziadost o postúpenie veci podla clánku 22 tohto nariadenia. 154 V tejto súvislosti treba spresnit, ze vnútrostátne právo sa môze uplatnit len na koncentrácie, ktoré v zásade patria do právomoci clenských státov. Je pravda, ze ak taká koncentrácia napríklad v prípade, ze neboli prekrocené potrebné prahové hodnoty obratu, nepatrí do pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií, vnútrostátne orgány na ochranu hospodárskej sútaze nemajú právomoc na jej preskúmanie. To vsak neznamená, ze clenský stát stratil alebo odmietol svoju vseobecnú právomoc pre vsetky koncentrácie bez európskeho významu, ktorú má automaticky v súlade so zásadou prenesenia právomocí, ale len to, ze podla jeho vnútrostátneho práva jeho orgány nie sú oprávnené konat v súvislosti s touto koncentráciou na vnútrostátnej úrovni. Posledný uvedený aspekt sa týka výkonu alebo rozdelenia vnútrostátnych právomocí, takze právomoc clenského státu podat ziadost o postúpenie podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004 od neho nemôze závisiet. 155 V rozsahu, v akom tento clánok výslovne odkazuje na "clenské státy", im priamo priznáva právo poziadat za okolností, ktoré sú v nom uvedené, o postúpenie koncentrácie Komisii. Tvrdenie zalobkyne, ze clenský stát môze výkonom svojej vnútrostátnej právnej úpravy stratit právo, ktoré mu priznáva právo EÚ, je nielen tazko zlucitelné s poziadavkami clánku 4 ods. 1 ZEÚ v spojení s clánkom 5 ZEÚ (pozri bod 153 vyssie), ale nemá ani základ v judikatúre súdov EÚ. Okrem toho bráni jednotnému uplatnovaniu clánku 22 nariadenia c. 139/2004, kedze znevýhodnuje clenské státy, ktoré zaviedli systém kontroly koncentrácií, v porovnaní s tými, ktoré ho nezaviedli, lebo clenské státy, ktoré to neurobili, by boli oprávnené poziadat o postúpenie akejkolvek koncentrácie, zatial co clenské státy, ktoré taký systém zaviedli, by mohli podat takú ziadost len v prípade koncentrácií, ktoré patria do pôsobnosti týchto pravidiel. 156 Skutocnost, ze vnútrostátna právna úprava je nepodstatná na úcely uplatnenia clánku 22 nariadenia c. 139/2004, potvrdzuje rozsudok z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia ([104]T-22/97, [105]EU:T:1999:327). V bode 84 tohto rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze ak je Komisii dorucená ziadost o postúpenie veci podla clánku 22 ods. 3 nariadenia c. 4064/89, je povinná len overit, ci na prvý pohlad ide o ziadost podanú clenským státom, a nie urcit podla uplatnitelného vnútrostátneho práva právomoc vnútrostátneho orgánu, ktorý podal túto ziadost v mene a na úcet uvedeného státu. 157 V druhom rade, pokial ide o údajné porusenie zásady subsidiarity zakotvenej v clánku 5 ods. 1 a 3 ZEÚ a vykonávanej Protokolom (c. 2) o uplatnovaní zásad subsidiarity a proporcionality ([106]Ú. v. EÚ C 202, 2016, s. 206), treba pripomenút, ze podla tejto zásady Európska únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlucnej právomoci, koná len vtedy a len v takom rozsahu, v akom ciele navrhovaného opatrenia nemôzu byt uspokojivo dosiahnuté clenskými státmi na ústrednej úrovni ani na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodu rozsahu alebo úcinkov navrhovaného opatrenia môzu byt lepsie dosiahnuté na úrovni EÚ. 158 Táto zásada teda pozostáva na jednej strane z negatívneho kritéria, podla ktorého predpokladané ciele nemôzu byt uspokojivo dosiahnuté clenskými státmi, a na druhej strane z pozitívneho kritéria, podla ktorého tieto ciele mozno z dôvodu ich rozsahu alebo úcinkov lepsie dosiahnut na úrovni EÚ. Tieto dve zlozky zásady subsidiarity sa v konecnom dôsledku zaoberajú jedinou otázkou z dvoch rôznych hladísk, a to ci by sa na dosiahnutie týchto cielov mali prijat opatrenia na úrovni EÚ alebo na vnútrostátnej úrovni (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Pillbox 38, [107]C-477/14, [108]EU:C:2015:854, bod [109]165). 159 Dodrziavanie zásady subsidiarity preskúmava súd EÚ (rozsudok zo 4. mája 2016, Polsko/Parlament a Rada, [110]C-358/14, [111]EU:C:2016:323, bod [112]113). 160 V prejednávanej veci sa zásada subsidiarity uplatní, kedze systém kontroly fúzií zavedený nariadením c. 139/2004 je ciastocne zalozený na clánku 308 ES (teraz clánok 352 ZFEÚ) (pozri bod 118 vyssie), a preto nepatrí do oblasti výlucnej právomoci EÚ. 161 Kedze zalobkyna sa neodvoláva na protiprávnost nariadenia c. 139/2004, ako vyplýva z odôvodnení 6 a 8 tohto nariadenia, nespochybnuje jeho súlad s uvedenou zásadou. Preskúmanie tejto zásady Vseobecným súdom sa teda obmedzuje na výklad clánku 22 nariadenia c. 139/2004, ktorý bol prijatý v napadnutých rozhodnutiach a podla ktorého ziadost o postúpenie podla tohto ustanovenia mozno podat bez ohladu na rozsah pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly koncentrácií. 162 V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze kontrolu koncentrácií, ktoré ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi, mozno lepsie dosiahnut na úrovni EÚ. Konkrétne podla nariadenia c. 139/2004 má Komisia na úcely preskúmania zlucitelnosti koncentrácie s vnútorným trhom sirsie kritériá posudzovania a právomoci ako vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze, ktorého právomoci sú obmedzené na územie jedného clenského státu. 163 Po druhé výklad clánku 22 nariadenia c. 139/2004, ktorý bol prijatý v napadnutých rozhodnutiach, umoznuje clenskému státu, aby Komisiu poziadal o preskúmanie koncentrácie, ktorá ako v prejednávanej veci nepatrí do pôsobnosti jeho vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií ani nemá európsky rozmer v zmysle clánku 1 tohto nariadenia, ak hrozí, ze významne ovplyvní hospodársku sútaz na jeho území a ovplyvní obchod medzi clenskými státmi. Tento výklad teda zabezpecuje, aby Komisia mohla preskúmat koncentráciu, ktorá by napriek týmto významným negatívnym úcinkom nepodliehala skúmaniu ani zo strany vnútrostátnych orgánov, ani zo strany Komisie. Týka sa teda opatrenia, ktoré clenské státy nemôzu prijat. Naopak, v tejto situácii je nevyhnutné konat na úrovni EÚ. 164 Okrem toho, ako tvrdí Komisia a Francúzska republika, respektovanie záujmov clenských státov je zabezpecené aj tým, ze v rámci uplatnovania clánku 22 nariadenia c. 139/2004 môze Komisia preskúmat koncentráciu len vtedy, ak o postúpenie poziada clenský stát. Tieto záujmy sú navyse chránené obmedzenou územnou pôsobnostou skúmania koncentrácie podla clánku 22 ods. 3 tretieho pododseku tohto nariadenia. Podla tohto ustanovenia iba clenský stát, ktorý podal takú ziadost z vlastnej vôle, uz nemôze na dotknutú koncentráciu uplatnovat svoju vnútrostátnu právnu úpravu v oblasti hospodárskej sútaze (pozri bod 134 vyssie). 165 Výklad clánku 22 nariadenia c. 139/2004, ktorý bol prijatý v napadnutých rozhodnutiach a podla ktorého mozno podat ziadost o postúpenie podla tohto ustanovenia bez ohladu na rozsah pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly koncentrácií, je preto v súlade so zásadou subsidiarity. Predovsetkým zabezpecuje, ze ako vyplýva z odôvodnenia 11 nariadenia c. 139/2004, tento clánok predstavuje úcinný nápravný mechanizmus z hladiska uvedenej zásady tým, ze chráni záujmy clenských státov. Okrem toho tento výklad v súlade s odôvodnením 14 nariadenia zabezpecuje, ze vec bude prejednaná najvhodnejsím orgánom vzhladom na túto zásadu (pozri tiez bod 144 vyssie). 166 Tento záver nemôze byt spochybnený tvrdením zalobkyne, podla ktorého zásada subsidiarity obmedzuje uplatnenie clánku 22 nariadenia c. 139/2004 na clenské státy, ktoré zaviedli vlastné vnútrostátne systémy kontroly koncentrácií, kedze ako je uvedené v clánku 5 ods. 1 ZEÚ, táto zásada upravuje výkon právomocí EÚ, ale nie výkon právomocí clenských státov. Podobne rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i. ([113]C-547/14, [114]EU:C:2016:325, body [115]216 az [116]218), na ktorý sa odvoláva zalobkyna, je irelevantný, kedze len pripomína, ze výkon preskúmania zásady subsidiarity zabezpecujú vnútrostátne parlamenty a súdy EÚ. 167 V tretom rade, pokial ide o údajné porusenie zásady proporcionality uvedenej v clánku 5 ods. 1 a 4 ZEÚ, treba pripomenút, ze táto zásada si vyzaduje, aby obsah a forma cinnosti EÚ neprekracovali rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie cielov Zmlúv. 168 Táto zásada si najmä vyzaduje, aby akty institúcií EÚ neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, a ak existuje moznost volby medzi viacerými vhodnými opatreniami, treba sa uchýlit k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. januára 2017, Spanielsko/Rada, [117]C-128/15, [118]EU:C:2017:3, bod [119]71; z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, [120]C-132/19 P, [121]EU:C:2020:1007, bod [122]104, a z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia, [123]T-325/16, [124]EU:T:2018:368, bod [125]113). 169 Kedze zalobkyna v prejednávanej veci nenamieta nezákonnost nariadenia c. 139/2004 vzhladom na zásadu proporcionality, preskúmanie tejto zásady Vseobecným súdom sa obmedzuje na výklad clánku 22 nariadenia c. 139/2004, ktorý bol prijatý v napadnutých rozhodnutiach a podla ktorého ziadost o postúpenie podla tohto ustanovenia môze byt podaná bez ohladu na rozsah pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií. 170 Po prvé, pokial ide o údajný vysoký pocet koncentrácií, ktoré nemajú európsky význam a nevztahuje sa na ne vnútrostátny systém kontroly, ktorý by bol týmto výkladom dotknutý, stací uviest, ze ide o nepodlozené tvrdenie, ktoré nepreukazuje, ze tento výklad je neprimeraný vo vztahu k cielu preskúmania koncentrácií, ktoré môzu znacne narusit úcinnú hospodársku sútaz na vnútornom trhu. Rovnako tvrdenie, podla ktorého ten istý výklad znamená pre podniky zatazujúci postup v tom zmysle, ze im ukladá povinnost podat "neformálne" oznámenie, nemôze uspiet, kedze takéto oznámenie nie je ani upravené v clánku 22 nariadenia c. 139/2004, ani ho tento výklad nepozaduje. 171 Okrem toho výklad prijatý v napadnutých rozhodnutiach, podla ktorého ziadost o postúpenie podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004 môze byt podaná bez ohladu na rozsah pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly koncentrácií, umoznuje Komisii preskúmat koncentráciu podla tohto clánku len v urcitých osobitných prípadoch a za velmi specifických podmienok, a to ak sú splnené styri kumulatívne podmienky stanovené v clánku 22 ods. 1 prvom pododseku tohto nariadenia (pozri bod 89 vyssie). Vzhladom na tieto jasné a presné podmienky uplatnovania, ktoré znacne obmedzujú slobodu konania Komisie, tento výklad nie je neprimeraný na dosiahnutie ciela preskúmat koncentrácie, ktoré môzu znacne narusit úcinnú hospodársku sútaz na vnútornom trhu. 172 Výklad clánku 22 nariadenia c. 139/2004 prijatý v napadnutých rozhodnutiach je preto v súlade so zásadou proporcionality, a ako normotvorca EÚ uviedol v odôvodnení 6 tohto nariadenia, nejde nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela spocívajúceho v zabezpecení toho, aby hospodárska sútaz na vnútornom trhu nebola narusená. 173 V stvrtom rade, pokial ide o údajné porusenie zásady právnej istoty, treba uviest, ze táto zásada, ktorá je jednou zo vseobecných zásad práva EÚ, si na jednej strane vyzaduje, aby boli právne normy jasné a presné, a na druhej strane, aby ich uplatnovanie bolo predvídatelné pre osoby, ktoré im podliehajú. Táto zásada si najmä vyzaduje, aby právna úprava umoznila dotknutým osobám presne poznat rozsah povinností, ktoré im boli ulozené, a aby tieto osoby mohli jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat (pozri rozsudok z 1. júla 2014, Ĺlands Vindkraft, [126]C-573/12, [127]EU:C:2014:2037, body [128]127 a [129]128 a tam citovanú judikatúru). 174 V prejednávanej veci by výklad presadzovaný zalobkynou a spolocnostou Grail, ktorý podmienuje uplatnenie clánku 22 nariadenia c. 139/2004 poziadavkami vnútrostátneho systému kontroly fúzií, pricom stanovuje urcitú výnimku pre clenské státy, ktoré takýto systém nemajú, viedol k neistote, pokial ide o to, ktoré koncentrácie patria do pôsobnosti tohto ustanovenia. 175 Konkrétne by tento výklad po prvé vyvolal právnu neistotu spojenú s rôznymi kritériami a pojmami urcujúcimi rozsah pôsobnosti pravidiel kontroly fúzií existujúcich v clenských státoch. Uplatnenie clánku 22 nariadenia c. 139/2004 by teda záviselo od faktorov, ktoré Komisia pre ich nepredvídatelnú povahu zamietla vo svojom návrhu z roku 2003 (pozri bod 108 vyssie). Okrem toho by bol tento výklad v rozpore s judikatúrou, podla ktorej Komisii neprinálezí rozhodovat o právomoci vnútrostátnych orgánov na ochranu hospodárskej sútaze podávat ziadosti o postúpenie (rozsudok z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, [130]T-22/97, [131]EU:T:1999:327, bod [132]84). Po druhé tento výklad nemôze poskytnút väcsiu predvídatelnost, kedze clenský stát, ktorý nemá pravidlá kontroly koncentrácií, môze vzdy poziadat o postúpenie prípadu fúzie Komisii podla tohto clánku. Zalobkyna a spolocnost Grail konkrétne nevysvetlujú, v akom zmysle by bola právna istota väcsia, ak by v prejednávanej podalo ziadost o postúpenie veci, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, veci Luxemburské velkovojvodstvo, ktoré takéto pravidlá nemá, a nie Francúzska republika. 176 Naopak výklad prijatý v napadnutých rozhodnutiach, podla ktorého ziadost o postúpenie podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004 mozno podat bez ohladu na rozsah pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly koncentrácií, podmienuje uplatnenie tohto clánku len splnením styroch kumulatívnych podmienok stanovených v clánku 22 ods. 1 prvom pododseku, ako je uvedené v bode 89 vyssie. Tieto podmienky zabezpecujú jednotné uplatnovanie tohto ustanovenia v rámci Európskej únie, ako to tvrdí Komisia. 177 Je pravda, ze uplatnenie mechanizmu postúpenia stanoveného v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 zas závisí od vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze clenských státov (pozri bod 126 vyssie). To je vsak vysvetlené cielom vyhnút sa súbeznému skúmaniu tej istej koncentrácie viacerými vnútrostátnymi orgánmi (pozri tiez bod 126 vyssie), ktorý, ako pripústa samotná zalobkyna, odôvodnuje "[odkaz] na príslusné subjekty, ktorým by sa inak predkladali podania". V rozsahu, v akom clánok 22 tohto nariadenia sleduje aj iné ciele, najmä ciel umoznit v rámci "nápravného mechanizmu" úcinnú kontrolu vsetkých koncentrácií, ktoré môzu významne narusit úcinnú hospodársku sútaz na vnútornom trhu a ktoré nepatria do pôsobnosti pravidiel kontroly fúzií medzi Európskou úniou a clenskými státmi z dôvodu, ze prahové hodnoty obratu neboli prekrocené (pozri najmä body 102, 113, 114 a 142 vyssie), si vyzaduje jasné a presné podmienky uplatnovania, ktoré sú zalozené na práve EÚ. 178 Len výklad prijatý v napadnutých rozhodnutiach teda zabezpecuje potrebnú právnu istotu a jednotné uplatnovanie clánku 22 nariadenia c. 139/2004 v Európskej únii. 179 Toto konstatovanie nie je spochybnené dalsími tvrdeniami zalobkyne. 180 Po prvé v rozsahu, v akom sa zalobkyna odvoláva na konstatovanie Súdneho dvora v rozsudku z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([133]C-202/06 P, [134]EU:C:2007:814, bod [135]38), pokial ide o potrebu identifikovat predvídatelným spôsobom orgán, ktorý má právomoc preskúmat koncentráciu, treba uviest, ze výklad prijatý v napadnutých rozhodnutiach nemení jasné rozdelenie právomocí medzi vnútrostátnymi orgánmi a Európskou úniou na základe prahov obratu stanovených v clánku 1 nariadenia c. 139/2004. Konkrétne ak tieto prahové hodnoty neboli prekrocené, len orgány clenských státov sú príslusné preskúmat dotknutú koncentráciu alebo podat ziadost o postúpenie podla clánku 22 tohto nariadenia (pozri bod 153 vyssie). Úcastníci takej koncentrácie teda nie sú povinní oznámit koncentráciu Komisii ani posudzovat, ci boli splnené podmienky stanovené v clánku 22 ods. 1 tohto nariadenia. Okrem toho nie je pravdepodobné, ze by podliehali sankciám v prípade, ze orgány sa o koncentrácii "nedozvedeli" na základe ich aktivity v zmysle clánku 22 ods. 1 druhého pododseku tohto nariadenia. Príslusný orgán teda mozno identifikovat spôsobom, ktorý je predvídatelný. 181 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého by Komisia mala v súlade s bodom 21 usmernenia k clánku 22 moznost preskúmat koncentráciu dlho po jej uskutocnení, treba pripomenút, ze clánok 22 ods. 1 druhý pododsek nariadenia c. 139/2004 stanovuje, ze ziadost o postúpenie podla tohto clánku "sa podáva v lehote najneskôr 15 pracovných dní odo dna oznámenia koncentrácie, alebo ak oznámenie nie je potrebné, odo dna, kedy sa inak o nej príslusné clenské státy dozvedeli". Ako vyplýva z bodu 130 vyssie, tieto lehoty sa uplatnujú aj v prípadoch, ked prahové hodnoty vnútrostátneho systému kontroly fúzií nie sú dosiahnuté v case oznámenia koncentrácie clenskému státu. Vzhladom na to, ze ziadost o postúpenie podla clánku 22 tohto nariadenia podlieha osobitným lehotám, je teda zabezpecené dodrziavanie zásady právnej istoty. To isté platí pre poziadavku rýchlosti, ktorá sa uplatnuje v rámci kontroly koncentrácií a na ktorú sa odvoláva zalobkyna s odkazom na rozsudok zo 14. júla 2006, Endesa/Komisia ([136]T-417/05, [137]EU:T:2006:219, bod [138]209), a pre ochranu platnosti transakcií uvedenú v poslednej vete odôvodnenia 34 nariadenia c. 139/2004, na ktoré sa zalobkyna odvoláva aj vo svojich tvrdeniach. 182 V piatom rade výnimocná povaha postúpení podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004, na ktorú sa odvoláva zalobkyna, je zachovaná výkladom prijatým v napadnutých rozhodnutiach, kedze právomoc Komisie na preskúmanie koncentrácie nadalej závisí najmä od prekrocenia prahových hodnôt obratu stanovených v clánku 1 tohto nariadenia a mechanizmus postúpenia podla clánku 22 nariadenia predstavuje len subsidiárnu právomoc, ktorá v urcitých osobitných prípadoch a za velmi specifických podmienok umoznuje (pozri najmä styri kumulatívne podmienky uplatnenia uvedené v odseku 89 vyssie), aby bola koncentrácia, ktorá nedosahuje tieto prahové hodnoty napriek svojim cezhranicným úcinkom, tiez preskúmaná Komisiou na ziadost jedného alebo viacerých clenských státov, co zohladnuje funkciu clánku 22 ako "nápravného mechanizmu". To isté platí pre analogické uplatnenie rozsudku z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia ([139]T-119/02, [140]EU:T:2003:101, bod [141]354), na ktorý sa odvoláva zalobkyna a podla ktorého sa podmienky postúpenia veci stanovené v clánku 9 nariadenia c. 139/2004 musia vykladat restriktívne. Okrem toho, pokial ide o styri kumulatívne podmienky uplatnenia uvedené v bode 89 tohto rozsudku, zdá sa, ze ako tvrdí Francúzska republika, pocet transakcií, ktoré môzu patrit do pôsobnosti clánku 22 tohto nariadenia, zostáva obmedzený. 183 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy, najmä vzhladom na doslovný, historický, kontextový a teleologický výklad clánku 22 nariadenia c. 139/2004, treba konstatovat, ze clenské státy môzu za podmienok, ktoré sú v nom uvedené, podat ziadost o postúpenie podla tohto ustanovenia bez ohladu na rozsah pôsobnosti ich vnútrostátnych pravidiel kontroly koncentrácií. 184 Komisia teda napadnutými rozhodnutiami správne vyhovela ziadosti o postúpenie veci a ziadostiam o pripojenie podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004. Na rozdiel od názoru zalobkyne a spolocnosti Grail teda na uplatnenie tohto ustanovenia v prejednávanej veci nebola potrebná ani legislatívna zmena, ani revízia prahových hodnôt európskeho významu. 185 V dôsledku toho treba prvý zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze ziadost o postúpenie veci bola podaná oneskorene, a subsidiárne na porusení zásady právnej istoty a "riadnej správy vecí verejných" - O prvej casti zalozenej na tom, ze ziadost o postúpenie veci bola podaná oneskorene 186 Zalobkyna, podporovaná spolocnostou Grail, sa domnieva, ze ziadost o postúpenie veci bola podaná po uplynutí lehoty stanovenej v clánku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia c. 139/2004. Tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze na úcely konstatovania, ze clenský stát sa dozvedel o koncentrácii v zmysle tohto ustanovenia, by mal byt tento clenský stát informovaný nielen o existencii koncentrácie, ale mali by mu byt poskytnuté aj informácie umoznujúce vykonat predbeznú konkurencnú analýzu transakcie. Výklad Komisie by mal za následok, ze koncentrácia by sa mala oznamovat de facto vo vsetkých clenských státoch, aj ked nepodlieha oznamovacej povinnosti. Zalobkyna a spolocnost Grail tvrdia, ze sporná koncentrácia bola predmetom tlacovej správy z 21. septembra 2020, predbezných preskúmaní CMA v novembri a decembri 2020 a "druhej ziadosti" Federálnej obchodnej komisie USA (dalej len "FTC") z 9. novembra 2020. Okrem toho na konferencii 23. marca 2021 zástupca ACF uviedol, ze ACF monitoruje trh na úcely preskúmania koncentrácií, na ktoré sa môze uplatnit clánok 22 nariadenia c. 139/2004. Vzhladom na tieto skutocnosti sa zalobkyna domnieva, ze tento orgán o koncentrácii vedel skôr, nez mu bol dorucený list s výzvou. Vzhladom na to, ze tento list, ziadost o postúpenie veci a informacný list sú zalozené na informáciách, ktoré boli verejne známe uz 21. septembra 2020, ACF alebo akýkolvek iný orgán clenského státu mohol k tomuto dnu vykonat predbeznú analýzu predmetnej koncentrácie, v kazdom prípade pred 19. februárom 2021. Podla spolocnosti Grail dalej Komisia pripustila, ze pred zaslaním listu s výzvou iniciovala dialóg s vnútrostátnymi orgánmi s cielom urcit, ci je niektorý z nich oprávnený vykonat posúdenie. 187 Komisia a Francúzska republika v podstate odpovedajú, ze "dozvedeli" v zmysle clánku 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 znamená, ze dotknutému clenskému státu musia byt poskytnuté dostatocné informácie na to, aby mohol predbezne posúdit existenciu hmotnoprávnych podmienok obsiahnutých v tomto ustanovení. Tvrdia, ze samotné verejné oznámenie spornej koncentrácie v uvádzanej tlacovej správe nemohlo viest k zacatiu plynutia lehoty upravenej v tomto ustanovení a v kazdom prípade nepostacovalo na to, aby bolo mozné vykonat takéto predbezné posúdenie. V opacnom prípade by bola obmedzená úcinnost pravidiel upravujúcich postupovanie koncentrácií. Úcastníci koncentrácie si mali byt vedomí skutocnosti, ze koncentrácia by mohla vyvolat obavy z narusenia hospodárskej sútaze, a s cielom získat objasnenie mozného postúpenia mohli oznámit príslusným orgánom clenských státov a Komisii informácie, ktoré museli poskytnút FTC a Ministerstvu spravodlivosti (Spojené státy). Komisia tvrdí, ze CMA sa nachádzal v inej situácii ako ACF, kedze ho stazovatel kontaktoval a uz bol dobre informovaný o cinnosti zalobkyne. Okrem toho sa preskúmanie neuskutocnilo ani v lehote 15 pracovných dní od oznámenia spornej koncentrácie 21. septembra 2020. 188 V rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu má Vseobecný súd vykladat clánok 22 ods. 1 druhý pododsek nariadenia c. 139/2004, najmä slovné spojenie "príslusné clenské státy dozvedeli", ktoré podla tohto ustanovenia predstavuje zaciatok lehoty 15 pracovných dní na podanie ziadosti o postúpenie, ak sa nevyzaduje oznámenie koncentrácie. 189 Na tento úcel treba v súlade s judikatúrou citovanou v bode 88 vyssie vykonat doslovný, kontextový, teleologický a historický výklad clánku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004. V tejto súvislosti treba zohladnit skutocnost, ze právne predpisy EÚ sú vypracované v rôznych jazykoch a ze vsetky jednotlivé jazykové znenia sú rovnako autentické, co si môze vyzadovat porovnanie týchto znení (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júla 2016, Lotyssko/Komisia, [142]T-661/14, [143]EU:T:2016:412, bod [144]39 a tam citovanú judikatúru, a z 26. januára 2021, Hessischer Rundfunk, [145]C-422/19 a C-423/19, [146]EU:C:2021:63, bod [147]65). 190 V prvom rade, pokial ide o doslovný výklad, treba pripomenút, ze podla clánku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004 "[ziadost o postúpenie] sa podáva v lehote najneskôr 15 pracovných dní odo dna oznámenia koncentrácie, alebo ak oznámenie nie je potrebné, odo dna, kedy sa inak o nej príslusné clenské státy dozvedeli". 191 Clánok 22 ods. 1 druhý pododsek nariadenia c. 139/2004 tak podmienuje zaciatok lehoty 15 pracovných dní dvoma alternatívnymi podmienkami, a to po prvé dátumom oznámenia koncentrácie, ktorá je predmetom ziadosti o postúpenie, alebo po druhé, ak sa takéto oznámenie nevyzaduje, skutocnostou, ze dotknutý clenský stát "sa dozvedel" o koncentrácii. 192 Pokial ide o druhú alternatívnu podmienku, treba poznamenat, ze pojem "dozvedeli" neposkytuje nijaký údaj o tom, ci má íst o aktívne poskytnutie informácií alebo o pasívnu znalost koncentrácie, ani o obsahu informácií, ktoré musí mat clenský stát k dispozícii, aby sa dalo vychádzat z toho, ze sa "dozvedel" o koncentrácii. Pokial ide o prvý z týchto aspektov, treba poukázat na to, ze rôzne jazykové verzie nie sú rovnaké. Zatial co najmä z výrazov pouzitých v spanielskej, nemeckej, anglickej, francúzskej, chorvátskej, talianskej, madarskej, holandskej a portugalskej verzii clánku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004 vyplýva, ze pojem "dozvedeli" musí pozostávat z "akcie", predovsetkým z "poskytnutia", bulharské znenie tohto ustanovenia naznacuje, ze akákolvek znalost dotknutej koncentrácie je postacujúca. 193 Tento rozdiel medzi jednotlivými jazykovými zneniami má za následok, ze clánok 22 ods. 1 druhý pododsek nariadenia c. 139/2004 sa má vykladat s prihliadnutím na kontext a úcel právnej úpravy, ktorej je súcastou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. apríla 2016, Borealis Polyolefine a i., [148]C-191/14, C-192/14, C-295/14, C-389/14 a C-391/14 az C-393/14, [149]EU:C:2016:311, bod [150]90, a z 26. januára 2021, Hessischer Rundfunk, [151]C-422/19 a C-423/19, [152]EU:C:2021:63, bod [153]65 a tam citovanú judikatúru). 194 Pokial ide o druhý aspekt uvedený v bode 192 vyssie, vzhladom na to, ze v nijakom jazykovom znení nie je uvedené nic o rozsahu a obsahu výrazu dotknutý clenský stát "sa dozvedel", musia byt tieto informácie urcené inými spôsobmi výkladu. 195 V druhom rade ani historický výklad neobjasnuje znenie clánku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004. 196 Po prvé pojem "stala známou" pouzitý v pôvodnom znení clánku 22 ods. 4 nariadenia c. 4064/89 zodpovedá pojmu "dozvedeli" pouzitému v clánku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia c. 139/2004. Po druhé výraz "oznámená clenskému státu", vlozený nariadením c. 1310/97 do clánku 22 ods. 4 nariadenia c. 4064/89, bol, ako je uvedené v bodoch 91, 92 a 98 zelenej knihy z roku 2001, rovnako nepresný a nejednoznacný ako výraz "príslusné clenské státy dozvedeli". Po tretie napriek zámeru sledovanému návrhom z roku 2003, ktorým bolo objasnit procesné pravidlá upravujúce postúpenie podla clánku 22 nariadenia c. 4064/89 (pozri bod 27 tohto návrhu), nariadenie c. 139/2004 takéto objasnenie neposkytlo. 197 Okrem toho, pokial ide po prvé o oznámenie o postúpení veci a usmernenie k clánku 22, ktoré pozadujú poskytnutie dostatocných informácií na predbezné posúdenie kritérií postúpenia (pozri poznámku pod ciarou 43 k oznámeniu a bod 18 usmernenia), a po druhé o bielu knihu z roku 2014, ktorá pozaduje len vedomost o koncentrácii (pozri bod 69 bielej knihy), treba pripomenút, ze tieto dokumenty nie sú relevantné na úcely historického výkladu, kedze boli prijaté po prijatí nariadenia c. 139/2004 (pozri bod 115 vyssie). 198 V tretom rade, pokial ide o kontextový výklad, po prvé skutocnost, ze oznámenie a "dozvedenie sa" o koncentrácii sú alternatívy, z ktorých podla clánku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004 plynú rovnaké právne dôsledky, a to zacatie plynutia lehoty 15 pracovných dní (pozri bod 191 vyssie), sama osebe naznacuje, ze ich obsah musí byt porovnatelný. 199 Po druhé, ako tvrdí Francúzska republika, clánok 22 ods. 1 druhý pododsek nariadenia c. 139/2004 v rozsahu, v akom v prvej casti vety odkazuje na "ziadost [o postúpenie veci]", treba vykladat s ohladom na prvý pododsek tohto ustanovenia, ktorý stanovuje podmienky ziadosti o postúpenie (pozri bod 89 vyssie). Zo súvislosti medzi týmito dvoma pododsekmi treba vyvodit, ze ako tvrdí Komisia, "dozvedenie sa" o koncentrácii musí umoznit dotknutému clenskému státu vykonat predbezné preskúmanie týchto podmienok a posúdit, ci je vhodné podat ziadost o postúpenie. Ak by to tak nebolo, tento clenský stát by mohol byt povinný preventívne a výlucne na úcely dodrzania lehoty 15 pracovných dní podat ziadost o postúpenie koncentrácií, aj ked nie je isté, ci boli tieto podmienky splnené. 200 Po tretie ostatné mechanizmy obsiahnuté v clánku 4 ods. 4 a 5, ako aj v clánku 9 nariadenia c. 139/2004 podobne ako clánok 22 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia stanovujú, ze dotknuté clenské státy majú 15 pracovných dní na to, aby zaujali stanovisko k postúpeniu veci. Zacatie plynutia tejto lehoty závisí od zaslania kópie oznámenia alebo odôvodneného návrhu, ktorý musí v súlade s clánkom 6 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 802/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([154]Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88), zmeneného a doplneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) c. 1269/2013 z 5. decembra 2013 ([155]Ú. v. EÚ L 336, 2013, s. 1), obsahovat minimálne mnozstvo zodpovedajúcich informácií, ktoré tomuto clenskému státu umoznia posúdit, ci sú splnené podmienky na postúpenie. Aj ked sa podmienky uplatnenia clánku 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 lísia od podmienok ostatných mechanizmov postúpenia veci (pozri body 125 az 129 vyssie), v rámci harmonizovaného výkladu tohto nariadenia sa zdá byt konzistentné vychádzat z toho, ze pojem "dozvedeli",. pouzitý v clánku 22 ods. 1 druhom pododseku tohto nariadenia, zahrna aktívny prenos informácií umoznujúcich posúdit tieto podmienky uplatnenia. 201 Po stvrté clánok 22 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 139/2004, ktorý upravuje ziadosti o pripojenie, tiez stanovuje lehotu 15 pracovných dní na podanie takých ziadostí. Táto lehota zacína podla tohto ustanovenia plynút odo dna, "kedy bol[i] [príslusné orgány clenských státov] Komisiou informovan[é] o tejto pôvodnej ziadosti". Zaciatok tejto lehoty preto tiez závisí od aktívneho prenosu príslusných informácií. 202 Po piate ostatné pravidlá, ktorými sa riadi systém kontroly koncentrácií v EÚ, sú tiez zalozené na zásade aktívneho prenosu relevantných informácií. Koncentrácie s európskym významom v zmysle clánku 1 nariadenia c. 139/2004 sa tak podla clánku 4 tohto nariadenia musia oznámit Komisii pred ich vykonaním a pred zacatím plynutia lehoty na preskúmanie v súlade s clánkom 10 ods. 1 tohto nariadenia len "v pracovný den nasledujúci po dni dorucenia oznámenia alebo, ak sú informácie predlozené s oznámením neúplné, v pracovný den nasledujúci po dni dorucenia úplných informácií". 203 Zalobkyna tým, ze sa na úcely uplatnenia lehoty stanovenej v clánku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia c. 139/2004 odvoláva na okamih zverejnenia spornej koncentrácie najmä prostredníctvom tlacových správ a mediálneho pokrytia, poukazuje na prvok, ktorý je mimo systému kontroly fúzií v EÚ vo vseobecnosti a najmä jeho mechanizmov postúpenia, v rámci ktorých Komisia ani orgány na ochranu hospodárskej sútaze clenských státov nie sú povinné aktívne vyhladávat informácie o koncentráciách, ktoré môzu byt preskúmané v rámci tohto systému. 204 Preto vzhladom na kontext uvedený v bodoch 198 az 203 vyssie treba dospiet k záveru, ze pojem "dozvedenie sa" o koncentrácii v zmysle clánku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004 musí, pokial ide o jeho formu, byt zalozený na aktívnom poskytnutí relevantných informácií dotknutému clenskému státu, a pokial ide o jeho obsah, musí obsahovat dostatocné informácie, ktoré tomuto clenskému státu umoznia vykonat predbezné posúdenie podmienok stanovených v clánku 22 ods. 1 prvom pododseku. 205 V stvrtom rade toto posúdenie potvrdzuje aj teleologický výklad clánku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004. 206 Z odôvodnení 11 a 14 nariadenia c. 139/2004 vyplýva, ze postúpenie koncentrácií by sa malo uskutocnit úcinným spôsobom. Ako tvrdí Komisia a Francúzska republika, to bráni výkladu clánku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia v tom zmysle, ze clenské státy sú povinné po prvé neustále kontrolovat verejné oznámenia týkajúce sa koncentrácií s cielom identifikovat tie, ktoré môzu byt predmetom postúpenia podla tohto clánku, a po druhé aby sa dodrzala lehota 15 pracovných dní, musia podat preventívnu ziadost o postúpenie koncentrácií, pri ktorých nie je isté, ci boli splnené podmienky na uplatnenie tohto clánku. 207 Okrem toho iba tento výklad v záujme právnej istoty zabezpecuje, ze zaciatok plynutia lehoty je jasne definovaný a rovnaký pre vsetky koncentrácie, ktoré môzu patrit do pôsobnosti clánku 22 v prípade, ze sa oznámenie nevyzaduje. Skutocnost, ze sa clenské státy "dozvedeli" o koncentrácii prostredníctvom aktívneho prenosu dostatocných informácií, bráni tomu, aby zaciatok lehoty závisel od nepredvídatelných a neistých okolností, akou je rozsah mediálneho pokrytia alebo miera podrobnosti tlacových správ. V záujme toho zabezpecuje aj to, ze od tohto okamihu má dotknutý clenský stát len 15 pracovných dní na podanie ziadosti o postúpenie veci. 208 V piatom rade iba výklad uvedený v bode 204 vyssie je zlucitelný so zásadou právnej istoty, ktorá, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 173 vyssie, si na jednej strane vyzaduje, aby právne normy boli jasné a presné, a na druhej strane, aby ich uplatnenie bolo predvídatelné pre osoby, ktoré im podliehajú. Táto zásada si najmä vyzaduje, aby právna úprava umoznila dotknutým osobám presne poznat rozsah povinností, ktoré im boli ulozené, a aby tieto osoby mohli jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat. 209 Vdaka tomuto výkladu je uplatnenie clánku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004 predvídatelné pre subjekty, ktoré mu podliehajú, kedze podmienuje zaciatok lehoty 15 pracovných dní aktívnym prenosom relevantných informácií, ktoré dotknutému clenskému státu umoznia vykonat predbezné posúdenie splnenia podmienok prvého pododseku tohto odseku. Zabezpecuje teda, aby zaciatok tejto lehoty a povinnosti úcastníkov koncentrácie boli jasne definované (pozri tiez bod 207 vyssie). Tieto orgány vdaka zaslaniu týchto informácií predovsetkým s istotou vedia, ze lehota zacala plynút a ze podanie ziadosti o postúpenie uz po jej uplynutí nie je mozné. 210 Naopak stanovisko zalobkyne neumoznuje takú predvídatelnost alebo jasnost. Po prvé sa zdá, ze zalobkyna podmienuje zacatie plynutia lehoty 15 pracovných dní informáciami týkajúcimi sa výlucne existencie koncentrácie. Samotná vedomost o existencii koncentrácie neumoznuje clenskému státu vykonat predbezné posúdenie podmienok uplatnenia clánku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004. Malo by to za následok, ze dotknutý clenský stát by musel v prípade, ze sa mu nepodarí získat dostatocné informácie na toto posúdenie, preventívne podat ziadost o postúpenie veci len s cielom dodrzat túto lehotu, pricom by ani nevedel, ci sú tieto podmienky splnené (pozri tiez body 199 a 206 vyssie). Po druhé zalobkyna odkazuje na okamih, ked sa clenský stát mohol dozvediet o koncentrácii, co v skutocnosti znamená, ako tvrdí Komisia a Francúzska republika, ze ak clenské státy nechcú prehliadnut koncentráciu, ktorá by mohla patrit do pôsobnosti clánku 22 nariadenia, musia nepretrzite a dôsledne sledovat tlac a verejné oznámenia na celom svete (pozri tiez bod 206 vyssie). V tejto súvislosti by islo o tlacové správy a mediálne pokrytie, ktorých rozsah, prístupnost, jazyk, miera podrobnosti alebo iné charakteristiky sa môzu výrazne lísit (pozri tiez bod 207 vyssie). Výklad obhajovaný zalobkynou je preto prílis nejednoznacný na to, aby umoznil osobám, na ktoré sa vztahuje toto ustanovenie, jasne zistit, aké sú ich práva a povinnosti. Okrem toho z dôvodu znacnej administratívnej zátaze, ktorú predstavuje, a nedostatocnej úcinnosti by tento výklad zbavil mechanizmus postúpenia uvedený v clánku 22 nariadenia jeho potrebného úcinku. 211 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy a najmä vzhladom na kontext a úcel nariadenia c. 139/2004, ako aj na zásadu právnej istoty sa má výraz "príslusné clenské státy dozvedeli" uvedený v clánku 22 ods. 1 druhom pododseku tohto nariadenia vykladat v tom zmysle, ze príslusné informácie musia byt aktívne zaslané tomuto clenskému státu, co mu umozní predbezne posúdit, ci boli splnené podmienky na podanie ziadosti o postúpenie podla tohto clánku. V dôsledku toho ak sa oznámenie koncentrácie nevyzaduje, podla tohto výkladu lehota 15 pracovných dní stanovená v uvedenom ustanovení zacína plynút v okamihu zaslania týchto informácií. 212 V prejednávanej veci je nesporné, ze úcastníci koncentrácie nikdy aktívne neposkytli nijakú informáciu týkajúcu sa predmetnej koncentrácie ACF ani orgánom na ochranu hospodárskej sútaze clenských státov, ktoré podali ziadosti o pripojenie. Zalobkyna a spolocnost Grail nepreukázali, ze tieto orgány pred dorucením listu s výzvou získali relevantné informácie, ktoré im umoznili vykonat predbezné posúdenie podmienok uplatnenia clánku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004, z iných zdrojov alebo prostriedkov, ale len predpokladali, ze ACF "vedel" o predmetnej koncentrácii pred týmto dátumom. Z bodu 25 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ACF vo svojom liste z 29. marca 2021 potvrdil Komisii, ze to tak nie je. Francúzska republika dalej vo svojich pripomienkach zo 6. decembra 2021 k návrhu zalobkyne na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania uviedla, ze ACF o tejto koncentrácii nevedel az do 19. februára 2021, t. j. do dna, ked Komisia zaslala list s výzvou a predlozila túto koncentráciu vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze v rámci pracovnej skupiny pre fúzie Európskej siete pre hospodársku sútaz (pozri bod 12 vyssie). Pokial ide o orgány ostatných clenských státov, z odpovede Komisie na písomnú otázku Vseobecného súdu vyplýva, ze pred týmto dátumom Komisia komunikovala len s nemeckými, rakúskymi, slovinskými a svédskymi orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze s cielom urcit, ci majú právomoc na preskúmanie spornej koncentrácie (pozri tiez bod 11 vyssie). Táto komunikácia nie je podstatná na úcely vyriesenia tohto sporu, kedze uvedené orgány nepredlozili ani ziadost o postúpenie, ani ziadost o pripojenie podla clánku 22 ods. 1 a 2 nariadenia c. 139/2004. 213 Okrem toho vzhladom na neexistenciu dôkazov o aktívnom poskytnutí relevantných informácií bud úcastníkmi koncentrácie, alebo z inými zdrojov ci prostriedkov ACF alebo orgánom na ochranu hospodárskej sútaze clenských státov, ktoré podali ziadosti o pripojenie, je irelevantná otázka, ci list s výzvou, ziadost o postúpenie veci a informacný list boli zalozené na informáciách, ktoré boli verejnosti známe k 21. septembru 2020. To isté platí pre skutocnost, ze CMA skúmal spornú koncentráciu v novembri a decembri 2020. 214 Preto, ako uvádza Francúzska republika a ako vyplýva z bodu 20 napadnutého rozhodnutia, v prejednávanej veci práve list s výzvou týmto orgánom umoznil vykonat predbezné posúdenie podmienok uplatnenia clánku 22 ods. 1 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004, a teda sa clenské státy vdaka nemu "dozvedeli" o koncentrácii v zmysle druhého pododseku tohto odseku. Kedze tento list bol z 19. februára 2021 a ziadost o postúpenie bola podaná 9. marca 2021 (pozri body 12 a 14 vyssie), bola dodrzaná lehota 15 pracovných dní upravená v tomto ustanovení a list nemozno povazovat za oneskorený. 215 V dôsledku toho je prvá cast druhého zalobného dôvodu nedôvodná a musí sa zamietnut. - O druhej casti zalozenej na porusení zásad právnej istoty a "riadnej správy vecí verejných" 216 V druhej casti tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze aj keby sa dospelo k záveru, ze clenské státy sa o spornej koncentrácii "dozvedeli" prostredníctvom listu s výzvou zaslaného francúzskym orgánom alebo orgánom, ktoré poziadali o pripojenie sa k ziadosti o postúpenie veci, oneskorené zaslanie tohto listu Komisiou bolo v rozpore so základnou zásadou právnej istoty a s povinnostou konat v primeranej lehote podla zásady "riadnej správy vecí verejných". 217 Zalobkyna tvrdí, ze ku dnu zaslania informacného listu Komisia vedela o existencii spornej koncentrácie uz niekolko mesiacov vdaka verejne prístupným informáciám, informáciám od FTC a tretích osôb. Komisia a FTC sa navzájom informujú o koncentráciách najmä pred tým, ako FTC vydá "druhú ziadost", co v prejednávanej veci urobil 9. novembra 2020. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze po podaní staznosti Komisia vedela o tejto koncentrácii a o potenciálnych obavách z narusenia hospodárskej sútaze, ktoré vzniesla v decembri 2020, a diskutovala s iným nemenovaným orgánom na ochranu hospodárskej sútaze, pricom podla názoru zalobkyne islo o CMA, ktorý vykonal predbezné posúdenie tejto koncentrácie v novembri a decembri 2020. 218 Zalobkyna a spolocnost Grail s odvolaním sa na rozsudok z 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia ([156]T-144/02, [157]EU:T:2004:290, body [158]57 a [159]58), tvrdia, ze Komisia je povinná konat v primeranej lehote. Vzhladom na to, ze normotvorca EÚ stanovil krátke lehoty na kontrolu koncentrácií najmä v rámci clánku 22 nariadenia c. 139/2004, skutocnost, ze Komisia cakala niekolko mesiacov, kým zaslala list s výzvou, je v rozpore s riadnou správou vecí verejných a so základnou zásadou právnej istoty, pricom úcastníci koncentrácie v dôsledku tejto skutocnosti nemohli co najskôr vediet, ktoré orgány hospodárskej sútaze sú príslusné na preskúmanie predmetnej koncentrácie. V tejto súvislosti je Komisia povinná konat co najrýchlejsie v súlade s lehotou 15 pracovných dní a vykonávat svoje právomoci co najstarostlivejsie a najusilovnejsie. Spolocnost Grail v podstate tvrdí, ze rozsudok z 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia ([160]T-144/02, [161]EU:T:2004:290, body [162]57 a [163]58), sa týka situácií, v ktorých právne ustanovenia výslovne nestanovujú lehotu, takze primeraná lehota na zaslanie listu s výzvou podla clánku 22 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 sa má vykladat s ohladom na túto judikatúru. Komisia konala a informovala úcastníkov koncentrácie o svojom zámere uplatnit nový prístup k clánku 22 nariadenia c. 139/2004 na spornú koncentráciu prílis pomaly, co bolo v rozpore so zásadou právnej istoty. Podla spolocnosti Grail Komisia nemôze mat na zaslanie takého listu viac casu, nez majú clenské státy k dispozícii na overenie, ci boli splnené podmienky stanovené v clánku 22 ods. 1 tohto nariadenia, co si vyzaduje aj ciel, aby sa o postúpení veci rozhodlo co najskôr. Na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu na ústne zodpovedanie zalobkyna a spolocnost Grail v podstate uviedli, ze Komisia tým porusila aj ich právo na obhajobu najmä preto, ze nemali prílezitost vcas predlozit pripomienky, v dôsledku coho nemali ani moznost opravit závazné faktické chyby, ako sa uvádza v zápisnici z pojednávania. 219 Zalobkyna a spolocnost Grail sa domnievajú, ze Komisia od septembra 2020 vedela alebo mohla mat dostatocné vedomosti o skutkových okolnostiach na zaslanie listu s výzvou. Relevantné informácie boli od ohlásenia spornej koncentrácie verejne prístupné, co potvrdzuje skutocnost, ze dôkazy uvedené v liste s výzvou pochádzajú najneskôr z tohto mesiaca a Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza správu z 21. septembra 2020. Aj po prijatí staznosti Komisia cakala takmer dva mesiace a az následne zaslala tento list. Spolocnost Grail spochybnuje dôslednost vysetrovania, ktoré Komisia vykonala pocas tohto obdobia, kedze len overila verejne dostupné informácie a tvrdenia stazovatela, no nekontaktovala úcastníkov koncentrácie. Okrem toho tvrdenie, ktorým Komisia odôvodnuje cas, ktorý uplynul pred zaslaním listu s výzvou, a to "hlbková" analýza mozných dôsledkov spornej koncentrácie, je v rozpore s jej tvrdením, ze tento list obsahoval iba predbezný záver. 220 Komisia podporovaná Helénskou republikou spochybnuje tvrdenia zalobkýn. Konkrétne tvrdí, ze FTC ju o svojom vysetrovaní neinformoval pred dorucením staznosti 7. decembra 2020 a rovnako ju neinformoval CMA o vysetrovaní predmetnej koncentrácie. V kazdom prípade konala v primeranej lehote od dorucenia tejto staznosti. Lehota 15 pracovných dní sa uplatnuje az po tom, co sa dotknutý clenský stát "dozvedel" o koncentrácii, zatial co list s výzvou podla clánku 22 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 mozno zaslat, ak sa o koncentrácii "nedozvedel". Zalobkyna nespochybnuje vývoj skutkových okolností uvedený v bodoch 5 az 7 napadnutého rozhodnutia, ktorý preukazuje, ze ked Komisiu kontaktoval stazovatel, konala svedomito a bez zbytocného odkladu najmä s cielom overit jeho tvrdenia a podrobne preskúmat mozné dôsledky spornej koncentrácie. Okrem toho iniciovala dialóg s vnútrostátnymi orgánmi s cielom urcit, ci je jeden z nich príslusný posúdit túto koncentráciu, takze trvanie jej posúdenia treba posudzovat priaznivo v porovnaní s dlzkou posúdenia, ktoré vykonal CMA, pokial ide o mozný vplyv predmetnej koncentrácie len v Spojenom královstve. Komisia tiez spochybnuje tvrdenia zalobkyne týkajúce sa zásady právnej istoty. Konkrétne tvrdí, ze zalobkyna nevysvetluje, ako údajné oneskorenie ovplyvnilo obsah napadnutého rozhodnutia alebo právne postavenie úcastníkov koncentrácie. Na pojednávaní uviedla, ze zalobkyna a spolocnost Grail nepreukázali, ako si vyzaduje judikatúra, ze ich právo na obhajobu bolo porusené z dôvodu neprimeranej povahy lehoty a oneskoreného konania Komisie, ani nespresnili dôvody, pre ktoré údajne doslo k takému poruseniu. 221 Clánok 22 nariadenia c. 139/2004 nestanovuje nijakú výslovnú lehotu na to, aby Komisia informovala clenské státy podla odseku 5 o koncentrácii, ktorá splna kritériá na postúpenie. 222 Clánok 22 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 len stanovuje, ze "Komisia môze informovat jeden alebo viaceré clenské státy o tom, ze zistila, ze koncentrácia splna kritériá podla odseku 1", a ze "v takých prípadoch môze Komisia vyzvat tento clenský stát alebo tieto clenské státy, aby podali ziadost podla odseku 1". 223 Potreba konat v primeranej lehote pri vedení správnych konaní týkajúcich sa politiky hospodárskej sútaze je vsak vseobecnou zásadou práva EÚ, ktorá je zakotvená v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy EÚ. Porusenie zásady primeranej lehoty vsak môze byt dôvodom na zrusenie rozhodnutia len v rozsahu, v akom predstavuje aj porusenie práva na obhajobu dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. februára 2009, Omya/Komisia, [164]T-145/06, [165]EU:T:2009:27, bod [166]84 a tam citovanú judikatúru, a zo 17. decembra 2015, SNCF/Komisia, [167]T-242/12, [168]EU:T:2015:1003, body [169]392 a [170]393 a tam citovanú judikatúru). Navyse základná poziadavka právnej istoty, ktorá bráni tomu, aby Komisia mohla v prípade neexistencie lehoty stanovenej v uplatnitelnom legislatívnom akte odlozit výkon svojich právomocí na neurcito, znamená, ze súd EÚ musí posúdit, ci priebeh správneho konania naznacuje neprimerane oneskorené konanie tejto institúcie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [171]C-74/00 P a C-75/00 P, [172]EU:C:2002:524, body [173]140 a [174]141, a z 22. apríla 2016, Taliansko a Eurallumina/Komisia, [175]T-60/06 RENV II a T-62/06 RENV II, [176]EU:T:2016:233, body [177]180 a [178]182 a tam citovanú judikatúru). 224 Ak dlzka konania nie je stanovená ustanovením práva EÚ, primeranost lehoty, ktorú institúcia potrebuje na prijatie sporného aktu, sa posudzuje s prihliadnutím na vsetky okolnosti specifické pre daný prípad, akými sú jeho zlozitost a význam veci pre dotknutú osobu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [179]C-403/04 P a C-405/04 P, [180]EU:C:2007:52, bod [181]116; z 28. februára 2013, Preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB, [182]C-334/12 RX-II, [183]EU:C:2013:134, body [184]28 a [185]29, a z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [186]C-630/11 P az C-633/11 P, [187]EU:C:2013:387, bod [188]82). 225 Vzhladom na tieto zásady stanovené v judikatúre ak Komisia ako v prejednávanej veci dostane informácie prostredníctvom staznosti, ktorá jej umozní posúdit, ci koncentrácia splna podmienky na uplatnenie clánku 22 nariadenia c. 139/2004, nemôze odlozit informovanie clenských státov o svojich zámeroch podla odseku 5 tohto ustanovenia na neurcito. Naopak, v takom prípade musí v primeranej lehote zaujat stanovisko, v prípade potreby po vykonaní potrebných overení a predbezných analýz, pokial ide o to, ci boli splnené podmienky ziadosti o postúpenie a ci je potrebné zodpovedajúcim spôsobom informovat dotknutý clenský stát alebo clenské státy. 226 V súlade s judikatúrou citovanou v bode 224 vyssie treba na úcely uplatnenia clánku 22 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 vzhladom na zásadu primeranej lehoty zohladnit základné ciele efektivity a rýchlosti, na ktorých je zalozené toto nariadenie (pozri body 206 and 207 vyssie), a skutocnost, na ktorú správne poukázala zalobkyna, ze normotvorca EÚ mal v úmysle jasne rozdelit zásahy, ktoré majú vykonat vnútrostátne orgány a orgány EÚ, a ze chcel zabezpecit kontrolu fúzií v lehotách zlucitelných tak s poziadavkami riadnej správy vecí verejných, ako aj s poziadavkami podnikatelského sveta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, [189]C-202/06 P, [190]EU:C:2007:814, bod [191]37 a tam citovanú judikatúru), a teda problémov, ktoré vznikajú pre úcastníkov koncentrácie v rámci postupu kontroly koncentrácií. Podobne aby sa zabezpecila maximálna právna istota, ako aj riadna a efektívna administratívna cinnost v krátkych lehotách, musí byt mozné co najskôr urcit orgán na ochranu hospodárskej sútaze príslusný na preskúmanie danej koncentrácie (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, [192]C-202/06 P, [193]EU:C:2007:255, bod [194]44). 227 Vzhladom na zásady plynúce z judikatúry, uvedené v bodoch 223 az 226 vyssie, sa Vseobecný súd domnieva, ze treba preskúmat po prvé to, ci Komisia pri uplatnení clánku 22 ods. 5 nariadenia c. 139/2004 v prejednávanej veci dodrzala poziadavky vyplývajúce zo zásady primeranej lehoty, a po druhé to, ci prípadné nedodrzanie tejto zásady viedlo k poruseniu práva zalobkyne na obhajobu. 228 V prvom rade, pokial ide o dodrzanie zásady primeranej lehoty, z dodatocných informácií poskytnutých Komisiou v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu vyplýva, ze Komisia sa o existencii predmetnej koncentrácie dozvedela 7. decembra 2020 po podaní staznosti (pozri bod 11 vyssie). Od tohto dátumu teda do zaslania listu s výzvou 19. februára 2021 uplynula lehota 47 pracovných dní (pozri bod 12 vyssie). 229 Ako vyplýva najmä z bodov 5 a 6 napadnutého rozhodnutia, ako aj z odpovedí na písomnú otázku Vseobecného súdu, pocas tohto obdobia Komisia 17. decembra 2020 uskutocnila so stazovatelom videokonferenciu týkajúcu sa predmetnej koncentrácie, dalej komunikovala so stazovatelom, vykonala prieskum trhu a bola v kontakte s potenciálne príslusnými orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze styroch clenských státov, ako aj s CMA, ktorému bola tiez dorucená staznost (pozri bod 11 vyssie). 230 Pokial ide o informácie o predmetnej koncentrácii, z listu s výzvou vyplýva, ze Komisia vychádzala najmä z tlacových správ, správ, prospektov a prezentácií, ktoré boli verejne dostupné na internete a boli uverejnené najneskôr 21. septembra 2020 (pozri poznámky pod ciarou 1 a 5 az 9 k tomuto listu), ked bola sporná koncentrácia verejne ohlásená (pozri bod 8 vyssie). Okrem toho je v nom uvedené, ze túto koncentráciu preskúmal FTC, na ktorého "druhú ziadost" bola podla informácií poskytnutých v nadväznosti na písomnú otázku Vseobecného súdu Komisia upozornená pocas videokonferencie zo 17. decembra 2020, a odkazuje sa na formulár S-4 Komisie pre cenné papiere a burzy (Spojené státy) z 24. novembra 2020, ktorý vyplnila zalobkyna (pozri poznámku pod ciarou 11 k tomuto listu). 231 Pokial ide konkrétne o posúdenie kritérií týkajúcich sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a hrozby významného ovplyvnenia hospodárskej sútaze na ich príslusných územiach, Komisia s výnimkou dokumentu zo stretnutia, ktorého pôvod je nejasný (pozri poznámku pod ciarou 28 k listu s výzvou), pouzila podobné informácie (pozri poznámky pod ciarou 12 az 15, 24, 26 a 27 k tomuto listu), z ktorých najnovsia sa týka akvizície jedného z konkurentov spolocnosti Grail v januári 2021 (pozri poznámku pod ciarou 15 k tomuto listu). Spomínajú sa aj obavy z narusenia hospodárskej sútaze, ktoré v súvislosti s dotknutou koncentráciou vyjadrili FTC a CMA na svojich internetových stránkach (pozri poznámku pod ciarou 17 k tomuto listu), ako aj správa CMA z 24. októbra 2019 týkajúca sa predbezných zistení o inej navrhovanej akvizícii zalobkyne, ktorá je tiez dostupná na internete (pozri poznámky pod ciarou 18, 22, 25 a 29 k predmetnému listu). Ako Komisia potvrdila v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, o vysetrovaní CMA nevedela do 7. decembra 2020. 232 Z toho vyplýva, ze Komisia pouzila informácie, z ktorých väcsina bola v case dorucenia staznosti verejne dostupná. Ako vyplýva z obsahu listu s výzvou, po overení urcitých aspektov u stazovatela najmä pocas videokonferencie zo 17. decembra 2020 bola teda schopná pomerne rýchlo nadviazat potrebné dvojstranné kontakty so styrmi orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze, ktoré mohli mat právomoc na preskúmanie predmetnej koncentrácie, a presetrit podstatné znaky tejto koncentrácie, aby mohla predbezne posúdit, ci táto koncentrácia môze splnat podmienky na uplatnenie clánku 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a ci je vhodné informovat clenské státy podla odseku 5 tohto ustanovenia. 233 V tejto súvislosti so zretelom na základné ciele úcinnosti a rýchlosti, ktoré sleduje systém kontroly koncentrácií v EÚ (pozri bod 226 vyssie), a na okolnosti prejednávanej veci sa teda lehota 47 pracovných dní, ktorá uplynula medzi dorucením staznosti a zaslaním listu s výzvou, nezdá byt odôvodnená. 234 Po prvé z clánku 10 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 v spojení s clánkom 6 ods. 1 tohto nariadenia vyplýva, ze trvanie fázy predbezného preskúmania koncentrácie je 25 pracovných dní, pocas ktorých je Komisia povinná prijat rozhodnutie o tom, ci táto koncentrácia vyvoláva vázne pochybnosti, pokial ide o jej zlucitelnost s vnútorným trhom. Vzhladom na skutocnost, ze Komisia musí pocas tejto fázy v prípade potreby vykonat pomerne komplexné vecné preskúmanie koncentrácie, je dôvodné ocakávat, ze preskúmanie predchádzajúce zaslaniu listu s výzvou podla clánku 22 ods. 5 nariadenia c. 139/2004, ktoré zahrna len predbezné posúdenie kritérií uvedených v odseku 1 tohto clánku, nepresiahne lehotu 25 pracovných dní. 235 Po druhé, ako je uvedené v bodoch 212 az 214 vyssie, treba zohladnit skutocnost, ze list s výzvou predstavuje len "dozvedenie sa" o koncentrácii podla clánku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004, co v prípade neexistencie predchádzajúceho oznámenia alebo "dozvedenia sa" vedie k zacatiu plynutia lehoty 15 pracovných dní na podanie ziadosti o postúpenie dotknutým clenským státom alebo dotknutými clenskými státmi. Ak je taká ziadost podaná, akýkolvek iný clenský stát má právo pripojit sa k nej do 15 pracovných dní (clánok 22 ods. 2 tohto nariadenia). Az po uplynutí tejto lehoty môze Komisia v lehote 10 pracovných dní rozhodnút o preskúmaní koncentrácie (clánok 22 ods. 3 nariadenia). Zaslanie listu s výzvou podla clánku 22 ods. 5 nariadenia tak spústa plynutie niekolkých dalsích pomerne krátkych lehôt, ktoré predchádzajú prijatiu rozhodnutia Komisie o preskúmaní dotknutej koncentrácie. V prejednávanej veci tak medzi dorucením staznosti 7. decembra 2020 a prijatím napadnutých rozhodnutí 19. apríla 2021 uplynula lehota 90 pracovných dní. 236 Po tretie treba pripomenút, ze podla clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 koncentrácia, ktorá nemá európsky význam v zmysle clánku 1 tohto nariadenia, nemusí byt oznámená Komisii. Úcastníci takej koncentrácie by vsak boli znacne znevýhodnení v porovnaní s úcastníkmi koncentrácie, ktorá musí byt oznámená, ak by obdobie medzi po prvé informovaním Komisie, v prípade potreby prostredníctvom staznosti, o existencii koncentrácie a po druhé prijatím rozhodnutia o prijatí ziadosti o postúpenie Komisiou bolo ako v prejednávanej veci rovnako dlhé ako fáza podrobného preskúmania podla clánku 8 ods. 1 az 3 nariadenia c. 139/2004, ktorá zahrna komplexné ekonomické posúdenie zlucitelnosti koncentrácie s vnútorným trhom, pre ktoré clánok 10 ods. 3 tohto nariadenia v zásade stanovuje lehotu 90 pracovných dní. 237 Po stvrté v prejednávanej veci Komisia nemôze odôvodnit lehotu 47 pracovných dní od dorucenia staznosti do zaslania listu s výzvou sviatkami na konci roka 2020, pricom obdobie od 24. decembra 2020 do 1. januára 2021 bolo obdobím sviatkov podla clánku 1 rozhodnutia Komisie z 28. januára 2019 o sviatkoch pre institúcie Európskej únie na rok 2020 ([195]Ú. v. EÚ C 38, 2019, s. 4) a clánku 1 rozhodnutia Komisie z 2. marca 2020 o sviatkoch na rok 2021 ([196]Ú. v. EÚ C 69, 2020, s. 8). Okrem toho po podaní staznosti sa Komisia mohla ovela rýchlejsie obrátit na styri potenciálne príslusné vnútrostátne orgány na ochranu hospodárskej sútaze, a to súbezne, konkrétne na nemecké, rakúske, slovinské a svédske orgány, aby zistila, ci je pravdepodobné, ze budú splnené prahové hodnoty na zalozenie právomoci stanovené príslusnou vnútrostátnou právnou úpravou, co, ako vyplýva z jej odpovede na písomnú otázku Vseobecného súdu, urobila az v januári a februári 2021. 238 Preto vzhladom na krátke trvanie lehôt stanovených nariadením c. 139/2004, najmä v jeho clánku 22, samotná skutocnost, ze Komisia preukázala nepretrzitú cinnost v rámci vysetrovania veci pocas posudzovaného obdobia od 7. decembra 2020 do 19. februára 2021, ako vyplýva z tabulky pripojenej k jej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, nepostacuje na konstatovanie, ze táto lehota bola primeraná. 239 Z toho vyplýva, ze list s výzvou bol zaslaný v neprimeranej lehote. 240 Treba vsak pripomenút, ze porusenie zásady primeranej lehoty odôvodnuje zrusenie rozhodnutia prijatého na konci správneho konania týkajúceho sa hospodárskej sútaze len v rozsahu, v akom predstavuje aj porusenie práva dotknutého podniku na obhajobu. Naopak, ak sa nepreukáze, ze zbytocný odklad narusil schopnost dotknutých podnikov úcinne sa bránit, nedodrzanie zásady primeranej lehoty nemôze mat vplyv na platnost tohto správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [197]C-105/04 P, [198]EU:C:2006:592, body [199]42 a [200]43; z 8. mája 2014, Bolloré/Komisia, [201]C-414/12 P, neuverejnený, [202]EU:C:2014:301, body [203]84 a [204]85, ako aj z 9. júna 2016, PROAS/Komisia, [205]C-616/13 P, [206]EU:C:2016:415, bod [207]74), ale sankciou musí byt zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2014, Bolloré/Komisia, [208]C-414/12 P, neuverejnený, [209]EU:C:2014:301, body [210]106 a [211]109). 241 V prejednávanej veci zalobkyna na pojednávaní tvrdila, ze prekrocením primeranej lehoty bolo porusené jej právo na obhajobu najmä z toho dôvodu, ze Komisia mala kontaktovat úcastníkov koncentrácie a vypocut si ich názory pocas obdobia predchádzajúceho zaslaniu listu s výzvou, aby im umoznila predlozit pripomienky a opravit niektoré závazné faktické chyby, ktoré sú formálne zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 242 Tieto nejasné vysvetlenia vsak nepostacujú na preukázanie porusenia práva zalobkyne na obhajobu. V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní správne na jednej strane tvrdila, ze list s výzvou bol len prípravným aktom v rámci konania vedúceho k prijatiu rozhodnutia podla clánku 22 ods. 3 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004, a na druhej strane, ze úcastníci koncentrácie mohli úcinne vyjadrit svoje stanoviská pred jeho prijatím. 243 Po prvé predbezné opatrenia, akým je list s výzvou, ktorých cielom je len pripravit konecné rozhodnutie, nemajú za ciel samostatne vyvolat záväzné právne úcinky, ktoré by mohli ovplyvnit záujmy zalobcu, a teda spôsobit jeho ujmu, ak mozno namietat údajnú nezákonnost konecného rozhodnutia, pre ktoré predstavujú prípravný akt, a z tohto dôvodu podla ustálenej judikatúry také opatrenia nemozno napadnút (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [212]C-463/10 P a C-475/10 P, [213]EU:C:2011:656, body [214]50 az [215]54 a tam citovanú judikatúru). 244 Okrem toho zalobkyna nebola schopná dostatocne specifikovat údajné "závazné faktické chyby", ktorými je postihnuté napadnuté rozhodnutie a predtým bol nimi postihnutý list s výzvou, a teda mohli mat rozhodujúci vplyv na obsah ziadosti ACF o postúpenie veci. Pokial ide o jej tvrdenie, ze v bode 26 tohto listu je rovnako ako v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvedené, ze spolocnost Grail má na trhu "rivalov", stací uviest, ze ani tento list, ani táto ziadost nie sú zalozené na takej kvalifikácii. Naopak, ziadost o postúpenie odôvodnuje existenciu znacného rizika narusenia hospodárskej sútaze najmä skutocnostou, ze na jednej strane "v odvetví skríningových testov na rakovinu bude spolocnost Grail celit niekolkým hospodárskym subjektom, ktoré uz uviedli svoje výrobky na trh... alebo sa to chystajú urobit", a ze na druhej strane "nový subjekt bude schopný obmedzit alebo zlepsit prístup k svojmu NGS na úkor potenciálnych konkurentov spolocnosti Grail v odvetví skríningu rakoviny", a teda existenciou potenciálnej hospodárskej sútaze medzi spolocnostou Grail a týmito hospodárskymi subjektmi v prípade realizácie predmetnej koncentrácie. 245 Po druhé vzhladom na to, ze úcastníkov koncentrácie poskodzujú práve napadnuté rozhodnutia, a nie list s výzvou, mali právo byt vypocutí, co je jedno z práv na obhajobu, ktoré im zarucuje moznost úcinne vyjadrit svoje názory, pocas správneho konania vedúceho k prijatiu týchto rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia, [216]C-650/19 P, [217]EU:C:2021:879, bod [218]121), ale nie v stádiu pred zaslaním tohto listu ako prechodného opatrenia. Zalobkyna a spolocnost Grail nepopierajú, ze mohli predlozit svoje pripomienky pred prijatím napadnutých rozhodnutí, ale len namietajú, ze im táto moznost nebola poskytnutá ovela skôr. Je nesporné, ze úcastníci koncentrácie boli informovaní o tom, ze list s výzvou bol zaslaný 4. marca 2021 (pozri bod 13 vyssie), teda sest pracovných dní pred uplynutím lehoty stanovenej v clánku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia, v rámci ktorej sú clenské státy povinné predlozit ziadost o postúpenie veci. Komisia ich takisto informovala informacným listom z 11. marca 2021 o ziadosti o postúpenie veci (pozri bod 15 vyssie) a svoje pripomienky predlozili 16. a 29. marca 2021 (pozri bod 17 vyssie). Úcastníci koncentrácie boli teda informovaní dávno pred prijatím napadnutých rozhodnutí, ktoré sa uskutocnilo 19. apríla 2021, a mali viacero prílezitostí vyjadrit svoje názory pocas správneho konania vedúceho k prijatiu týchto rozhodnutí. 246 Za týchto podmienok treba zamietnut tvrdenie zalozené na porusení práva zalobkyne na obhajobu. 247 V dôsledku toho treba druhú cast druhého zalobného dôvodu vyhlásit za nedôvodnú, takze druhý zalobný dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu. 248 Rovnako je potrebné zamietnut návrhy zo 6. októbra a 6. decembra 2021, ktorými zalobkyna ziadala, aby Vseobecný súd nariadil opatrenia na zabezpecenie priebehu konania smerujúce k získaniu informácií týkajúcich sa po prvé komunikácie medzi Komisiou a ACF a znalostí Komisie o predmetnej koncentrácii (prvý návrh) a po druhé dátumu, ked Komisia po prvý raz spomenula túto koncentráciu vo vztahu k Francúzskej republike, ako aj dokumentov, ktoré Komisia poskytla clenským státom a ktoré odkazujú na túto koncentráciu (druhý návrh). 249 Ako vyplýva z predchádzajúcich úvah, Vseobecný súd po prvé mohol vykonat preskúmanie údajnej oneskorenej povahy ziadosti o postúpenie veci (pozri body 212 az 214 vyssie), na ktorú sa odvoláva prvá cast zalobného dôvodu, a po druhé bol schopný preukázat, ze lehota, v ktorej bol zaslaný list s výzvou, bola neprimeraná (pozri body 228 az 239 vyssie), ako sa uvádza v druhej casti zalobného dôvodu, na základe vyjadrení a dokumentov predlozených úcastníkmi konania pocas konania, a to najmä s prihliadnutím na odpovede Komisie na písomnú otázku Vseobecného súdu z 11. novembra 2021 a pripomienky Francúzskej republiky zo 6. decembra 2021. 250 Okrem toho Vseobecný súd ako jediný rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktoré má k dispozícii v súvislosti s vecami, ktoré prejednáva (pozri rozsudky z 26. januára 2017, Mamoli Robinetteria/Komisia, [219]C-619/13 P, [220]EU:C:2017:50, bod [221]117 a tam citovanú judikatúru, a z 12. novembra 2020, Fleig/ESVC, [222]C-446/19 P, neuverejnený, [223]EU:C:2020:918, bod [224]53). O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty 251 Zalobkyna podporovaná spolocnostou Grail tvrdí, ze napadnuté rozhodnutia porusujú zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. V podstate tvrdí, ze v súlade so svojou politikou v case, ked sa úcastníci koncentrácie dohodli na predmetnej koncentrácii, Komisia nevyhovela ziadostiam o postúpenie koncentrácií, ktoré nepatria do pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií. Z prejavu podpredsednícky Komisie z 11. septembra 2020 vyplýva, ze táto politika sa nadalej uplatnovala az do svojej zmeny uverejnením nového usmernenia v polovici roka 2021. Podla spolocnosti Grail to preukazuje, ze Komisia si bola vedomá dôlezitosti zmeny svojho prístupu, co je v rozpore so zisteniami a odporúcaniami Medzinárodnej siete pre hospodársku sútaz (ICN) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Zalobkyna a spolocnost Grail zdôraznujú jasnú a bezpodmienecnú povahu tohto prejavu, najmä pokial ide o postup a nacasovanie vykonávania novej politiky postupovania vecí. Zalobkyna navyse zdôraznuje, ze usmernenie k clánku 22 bolo prijaté po zaslaní listu s výzvou a bez verejnej konzultácie. 252 Komisia podporovaná Helénskou republikou sa domnieva, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa porusenia zásady právnej istoty nie sú podlozené. Pokial ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, zalobkyna nepreukázala, ze Komisia poskytla presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa záruky, ale len vágne odkázala na údajnú rozhodovaciu prax. Komisia predovsetkým v bielej knihe z roku 2014 výslovne potvrdila, ze clenské státy môzu poziadat o postúpenie koncentrácie, na ktorú sa nevztahujú ich vnútrostátne pravidlá kontroly fúzií. Túto moznost nevylúcil nijaký oficiálny dokument a Komisia uz akceptovala postúpenie takých koncentrácií. Prejav podpredsednícky Komisie z 11. septembra 2020 je vseobecným politickým vyhlásením o jej budúcej praxi, ktoré potvrdzuje, ze Komisia v zásade nevylúcila moznost zaoberat sa takými koncentráciami. Francúzska republika najmä pripomína, ze hospodárske subjekty nemôzu mat legitímnu dôveru v zachovanie existujúcej situácie, ktorú mozno zmenit pri výkone tejto volnej úvahy, a ze Komisia prijala postúpenie spornej koncentrácie az po uverejnení usmernenia k clánku 22. Komisia dalej uvádza, ze zalobkyni nic nebránilo v tom, aby sa obrátila na Komisiu alebo na vnútrostátne orgány na ochranu hospodárskej sútaze. Okrem toho zalobkyna nepreukázala, ze konala na základe údajných záruk poskytnutých Komisiou. 253 Na úvod treba uviest, ze hoci sa zalobkyna v rámci tretieho zalobného dôvodu odvoláva tak na zásadu právnej istoty, ako aj na zásadu ochrany legitímnej dôvery, ako tvrdí Komisia, jej tvrdenia sa v skutocnosti týkajú výlucne tejto druhej zásady. 254 Podla ustálenej judikatúry právo odvolávat sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery predpokladá, ze dotknutým subjektom boli zo strany príslusných orgánov Európskej únie poskytnuté presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov (pozri rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., [225]C-119/19 P a C-126/19 P, [226]EU:C:2020:676, bod [227]144 a tam citovanú judikatúru). Toto právo sa vztahuje na kazdého jednotlivca v situácii, v ktorej institúcia, orgán alebo agentúra EÚ tým, ze tejto osobe poskytla presné záruky, vyvolala u nej oprávnené ocakávania. Presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa informácie predstavujú takéto záruky bez ohladu na to, v akej forme sú poskytnuté (pozri rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [228]C-630/11 P az C-633/11 P, [229]EU:C:2013:387, bod [230]132 a tam citovanú judikatúru), pokial je to v súlade s platnými predpismi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Probelte/Komisia, [231]T-67/18, [232]EU:T:2019:873, bod [233]109 a tam citovanú judikatúru). 255 V prejednávanej veci sa zalobkyna na úcely preukázania údajnej politiky, v súlade s ktorou Komisia nevyhovela ziadostiam o postúpenie podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004 v prípade koncentrácií, ktoré nepatria do pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií, odvoláva na bod 5 listu s výzvou, bod 94 napadnutého rozhodnutia, bod 7 oznámenia o postúpení veci a na prejav podpredsednícky Komisie z 11. septembra 2020. Spolocnost Grail odkazuje aj na zistenia a odporúcania ICN a OECD. 256 V prvom rade stací poukázat na to, ze tieto zistenia a odporúcania nepochádzajú od správnych orgánov EÚ, a preto nesplnajú podmienky plynúce z judikatúry citovanej v bode 254 vyssie. 257 V druhom rade, pokial ide o dokumenty, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, treba pripomenút, ze v liste s výzvou sa Komisia na úvod domnievala, ze sporná koncentrácia by mohla byt predmetom postúpenia podla clánku 22 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 (pozri bod 12 vyssie), a toto stanovisko potvrdila akceptovaním ziadosti ACF o postúpenie v napadnutom rozhodnutí (pozri body 19 a 21 az 35 vyssie). Vzhladom na toto stanovisko, ktoré Komisia zaujala osobitne v súvislosti s dotknutou koncentráciou, sa zalobkyna nemôze odvolávat na tieto dokumenty s cielom preukázat, ze jej boli poskytnuté konkrétne záruky toho, ze údajná opacná politika bude zachovaná. Navyse vzhladom na to, ze po prvé bod 5 listu s výzvou a bod 94 napadnutého rozhodnutia obsahujú len opis skorsej situácie a po druhé tieto dokumenty este neexistovali v case uzavretia dohody a plánu zlúcenia, t. j. 20. septembra 2020 (pozri bod 7 vyssie), úcastníci koncentrácie na nich nemohli zalozit legitímnu dôveru. 258 Pokial ide o bod 7 oznámenia o postúpení veci, uvádza sa v nom, ze "Komisia a clenské státy si ponechávajú znacnú mieru volnej úvahy pri rozhodovaní o tom, ci postúpia veci patriace do ich 'pôvodnej právomoci` alebo ci budú akceptovat riesenie prípadov, ktoré nepatria do ich 'pôvodnej právomoci` podla... clánku 22 [nariadenia c. 139/2004]". 259 Tento bod teda len zdôraznuje po prvé sirokú mieru volnej úvahy, ktorú má Komisia v rámci politiky hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2018, Furukawa Electric/Komisia, [234]T-444/14, neuverejnený, [235]EU:T:2018:454, bod [236]222 a tam citovanú judikatúru), a po druhé rozdelenie právomocí medzi clenskými státmi a Komisiou, ktoré je uvedené v bode 153 vyssie. Naproti ani jedna z týchto skutocností nepreukazuje existenciu údajnej politiky Komisie, na ktorú sa zalobkyna odvoláva. Toto konstatovanie potvrdzujú body 42 az 45 oznámenia o postúpení veci, ktoré, ako tvrdí Francúzska republika, treba vykladat v spojení s bodom 7 tohto oznámenia a ktoré presne stanovujú relevantné kritériá upravujúce postúpenie podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004, nie je v nich vsak spomenutá takáto údajná prax. 260 V tretom rade, pokial ide o prejav podpredsednícky Komisie, treba pripomenút, ze tento prejav sa týkal "Budúcnosti kontroly fúzií v EÚ" a bol prednesený na 24. výrocnej konferencii Medzinárodnej advokátskej komory o hospodárskej sútazi 11. septembra 2020. Je nesporné, ze tento prejav sa týkal vseobecnej politiky Komisie v oblasti koncentrácií a nebola v nom spomenutá sporná koncentrácia, v súvislosti s ktorou boli dohoda a plán zlúcenia uzavreté neskôr, a to 20. septembra 2020 (pozri bod 7 vyssie). Tento prejav teda nemohol obsahovat presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa záruky o tom, ako sa bude zaobchádzat s touto koncentráciou. 261 Pokial ide o túto vseobecnú politiku, podpredsednícka Komisie vo svojom prejave z 11. septembra 2020 skutocne uviedla, ze "Komisia v minulosti odrádzala vnútrostátne orgány od toho, aby jej postupovali veci, na ktorých preskúmanie samy nemali právomoc". Z toho vsak nevyplýva, ze postúpenie takýchto koncentrácií bolo v zásade vylúcené, ale ako ukazuje výraz "odrádzala", Komisia sa len usilovala presvedcit clenské státy, aby v takej situácii nepredkladali ziadosti o postúpenie. Ako tvrdí Komisia, podpredsednícka Komisie dokonca zdôraznila, ze "cielom tejto praxe nikdy nebolo zabránit [Komisii] v riesení prípadov, ktoré by mohli vázne ovplyvnit hospodársku sútaz na jednotnom trhu". 262 Aj keby sa úcastníci koncentrácie mohli odvolávat na túto prax, Komisia sa napriek tomu mohla domnievat, ze predmetná koncentrácia pravdepodobne bude mat významný vplyv na hospodársku sútaz na vnútornom trhu, a z tohto dôvodu zaslat list s výzvou, prijat ziadost o postúpenie a preskúmat ju. V dôsledku toho oznámenie "zmeny prístupu" v budúcnosti v prejave podpredsednícky Komisie a priblizný casový harmonogram jeho vykonania nie sú podstatné a tvrdenia zalobkyne a spolocnosti Grail týkajúce sa nedosiahnutia súladu s týmto oznámením treba zamietnut ako neúcinné. To isté platí pre tvrdenia zalozené na skutocnosti, ze usmernenie k clánku 22 bolo prijaté po zaslaní listu s výzvou. 263 Zalobkyna, ktorá netvrdí, ze od Komisie získala presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa záruky, pokial ide o zaobchádzanie s dotknutou koncentráciou, teda nepreukázala ani existenciu takých záruk vo vztahu ku koncentráciám, ktoré vo vseobecnosti nepatria do pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel kontroly fúzií. Naopak, ako tvrdí Komisia a Francúzska republika, z bielej knihy z roku 2014 vyplýva, ze tento clánok sa vztahuje na také koncentrácie (pozri poznámku pod ciarou 45 k bielej knihe z roku 2014). 264 Toto posúdenie potvrdzuje skutocnost, ze ako Komisia správne tvrdí s odkazom na svoje rozhodnutia zo 6. februára 2018 (vec M.8788 - Apple/Shazam), z 15. marca 2018 (vec M.8832 - Knauf/Armstrong), z 26. septembra 2019 (vec M.9547 - Johnson & Johnson/Tachosil) a z 2. apríla 2020 (vec M.9744 - MasterCard/Nets), nedávno prijala viaceré ziadosti o pripojenie podla clánku 22 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004 od clenských státov, ktorých orgány neboli podla svojich vnútrostátnych pravidiel kontroly koncentrácií príslusné skúmat koncentrácie, na ktoré sa vztahujú tieto ziadosti. 265 V kazdom prípade v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 254 vyssie sa zalobkyna nemôze odvolávat na dokumenty alebo vyhlásenia, ktorých cielom by pri prijatí výkladu, ktorý presadzuje, bolo obmedzit právo clenských státov poziadat o postúpenie veci podla clánku 22 nariadenia c. 139/2004 za podmienok, ktoré sú v nom stanovené (pozri bod 155 vyssie). Podobne vzhladom na to, ze z prvého zalobného dôvodu vyplýva, ze napadnuté rozhodnutia boli zalozené na správnom výklade pôsobnosti tohto clánku, sa zalobkyna nemôze odvolávat na zmenu smerovania rozhodovacej praxe Komisie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [237]T-99/04, [238]EU:T:2008:256, bod [239]163). 266 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je preto potrebné tretí zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 267 V dôsledku toho, kedze ani jeden zo zalobných dôvodov uvedených zalobkynou na podporu jej zaloby nie je dôvodný, treba zalobu zamietnut v celom rozsahu. O trovách 268 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý nemal vo veci úspech, nariadi, aby nahradil trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je potrebné ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhmi Komisie. 269 Clánok 138 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, ze clenské státy a institúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania. Odsek 2 tohto clánku stanovuje, ze iné státy ako clenské státy, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ako aj Dozorný úrad EZVO tiez znásajú vlastné trovy konania, ak vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci. V súlade s odsekom 3 tohto ustanovenia môze Vseobecný súd rozhodnút, ze vedlajsí úcastník konania, ktorý nie je uvedený v odsekoch 1 a 2, znása vlastné trovy konania. 270 V dôsledku toho Helénska republika, Francúzska republika, Holandské královstvo, Dozorný úrad EZVO a spolocnost Grail znásajú vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Spolocnost Illumina, Inc., znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Helénska republika, Francúzska republika, Holandské královstvo, Dozorný úrad EZVO a spolocnost Grail LLC znásajú vlastné trovy konania. De Baere Kreuschitz Öberg Mastroianni Steinfatt Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2022. Tajomník Predseda Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Úcastníci koncentrácie a sporná koncentrácia Neoznámenie Ziadost o postúpenie veci Komisii Napadnuté rozhodnutia Dodrzanie lehoty 15 pracovných dní Úcinok na obchod medzi clenskými státmi a hrozba významného vplyvu na hospodársku sútaz Vhodnost postúpenia Konanie a návrhy úcastníkov konania Právne posúdenie O návrhu na odnatie postavenia vedlajsieho úcastníka konania spolocnosti Grail O prípustnosti O veci samej Zhrnutie dôvodov neplatnosti O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Komisie - Doslovný výklad - Historický výklad - Kontextový výklad - Teleologický výklad - Dalsie tvrdenia zalobkyne a spolocnosti Grail O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze ziadost o postúpenie veci bola podaná oneskorene, a subsidiárne na porusení zásady právnej istoty a "riadnej správy vecí verejných" - O prvej casti zalozenej na tom, ze ziadost o postúpenie veci bola podaná oneskorene - O druhej casti zalozenej na porusení zásad právnej istoty a "riadnej správy vecí verejných" O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty O trovách __________________________________________________________________ ( [240]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZOvC4N/L84492-3696TMP.html#t-ECR_62021TJ0227_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2021:113:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:056:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A135&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A135 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A135&anchor=#point24 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A135&anchor=#point33 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A135&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A135 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A135&anchor=#point28 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A135&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A135 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A135&anchor=#point30 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A70&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A70 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A70&anchor=#point54 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801&anchor=#point47 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317&anchor=#point46 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A70&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A70 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A70&anchor=#point55 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801&anchor=#point48 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317&anchor=#point48 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&anchor=#point37 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A142&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A142 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A142&anchor=#point48 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A369&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A369 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A369&anchor=#point39 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&anchor=#point44 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A256&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A256 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A256&anchor=#point61 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A256&anchor=#point64 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&anchor=#point11 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317&anchor=#point49 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A34&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A34 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A34&anchor=#point79 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A846&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A846 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A846&anchor=#point18 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A846&anchor=#point21 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A846&anchor=#point22 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&anchor=#point20 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&anchor=#point51 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A216&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A216 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A216&anchor=#point45 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&anchor=#point52 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A426&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A426 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A426&anchor=#point46 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&anchor=#point12 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A317&anchor=#point50 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A503&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A503 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A503&anchor=#point37 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:020:TOC 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:180:TOC 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&anchor=#point84 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:202:TOC 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&anchor=#point84 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:202:TOC 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A854&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A854 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A854&anchor=#point165 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A323&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A323 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A323&anchor=#point113 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A325&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A325 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A325&anchor=#point216 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A325&anchor=#point218 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A3&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A3 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A3&anchor=#point71 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&anchor=#point104 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A368&anchor=#point113 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2037&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2037 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2037&anchor=#point127 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2037&anchor=#point128 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&anchor=#point84 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A814&locale=sk 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A814 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A814&anchor=#point38 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A219&locale=sk 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A219 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A219&anchor=#point209 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A101&locale=sk 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A101 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A101&anchor=#point354 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A412&locale=sk 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A412 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A412&anchor=#point39 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A63&locale=sk 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A63 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A63&anchor=#point65 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A311&locale=sk 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A311 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A311&anchor=#point90 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A63&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A63 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A63&anchor=#point65 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:133:TOC 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:336:TOC 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A290&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A290 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A290&anchor=#point57 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A290&anchor=#point58 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A290&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A290 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A290&anchor=#point57 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A290&anchor=#point58 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A27&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A27 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A27&anchor=#point84 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&anchor=#point392 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&anchor=#point393 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&anchor=#point140 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&anchor=#point141 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A233&locale=sk 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A233 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A233&anchor=#point180 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A233&anchor=#point182 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&anchor=#point116 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A134&locale=sk 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A134 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A134&anchor=#point28 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A134&anchor=#point29 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&anchor=#point82 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A814&locale=sk 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A814 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A814&anchor=#point37 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A255&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A255 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A255&anchor=#point44 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2019:038:TOC 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2020:069:TOC 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&anchor=#point42 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&anchor=#point43 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&locale=sk 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point84 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point85 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&locale=sk 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&anchor=#point74 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&locale=sk 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point106 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point109 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 213. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&anchor=#point50 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&anchor=#point54 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A879&locale=sk 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A879 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A879&anchor=#point121 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&locale=sk 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&anchor=#point117 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A918&locale=sk 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A918 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A918&anchor=#point53 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A676&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A676 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A676&anchor=#point144 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&anchor=#point132 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A873&locale=sk 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A873 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A873&anchor=#point109 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A454&locale=sk 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A454 236. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A454&anchor=#point222 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&anchor=#point163 240. file:///tmp/lynxXXXXZOvC4N/L84492-3696TMP.html#c-ECR_62021TJ0227_SK_01-E0001