ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozsírená komora) z 29. marca 2023 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Rumunský trh leteckej dopravy - Pomoc poskytnutá Rumunskom spolocnosti Blue Air v rámci pandémie COVID-19 - Pomoc na záchranu spolocnosti Blue Air - Úver zarucený rumunským státom - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Pomoc urcená na náhradu skôd spôsobených mimoriadnou udalostou - Clánok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ - Posúdenie skody - Prícinná súvislost - Uz existujúce financné tazkosti príjemcu - Zohladnenie nákladov, ktorým sa dalo predíst - Usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu nefinancných podnikov v tazkostiach - Clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ - Prispenie pomoci k cielu spolocného záujmu - Poskytnutie pomoci na záchranu len jedenkrát - Zásada zákazu diskriminácie - Slobodné poskytovanie sluzieb - Sloboda usadit sa - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-142/21, Wizz Air Hungary Légiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.), so sídlom v Budapesti (Madarsko), v zastúpení: E. Vahida, S. Rating a I.-G. Metaxas-Maranghidis, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, V. Bottka a I. Barcew, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, VSEOBECNÝ SÚD (desiata rozsírená komora), na poradách v zlození: predseda komory A. Kornezov, sudcovia E. Buttigieg, K. Kowalik-Banczyk, G. Hesse (spravodajca) a D. Petrlík, tajomník: P. Cullen, referent, so zretelom na písomnú cast konania, po pojednávaní z 12. júla 2022, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) 1 Svojou zalobou podanou na základe clánku 263 ZFEÚ sa zalobkyna, spolocnost Wizz Air Hungary Légiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.), domáha zrusenia rozhodnutia Komisie C(2020) 5830 final z 20. augusta 2020 o státnej pomoci SA.57026 (2020/N) - Rumunsko - COVID-19: Pomoc v prospech spolocnosti Blue Air (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Po fáze pred oznámením, ktorá zacala 10. apríla 2020, Rumunsko 18. augusta 2020 oznámilo Európskej komisii v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ opatrenie pomoci v prospech leteckej spolocnosti Blue Air Aviation S.A. (dalej len "Blue Air") vo forme úveru vo výske 300775000 rumunských lei (RON) (priblizne 62130000 eur) spolu s dotovanými úrokmi, za ktorý sa 100 % zarucil Rumunský stát (dalej len "dotknuté opatrenie"). 3 Blue Air je rumunská súkromná letecká spolocnost s leteckými základnami v Rumunsku, Taliansku a na Cypre, ktorej 99,99 % akcií vlastní rumunská spolocnost Airline Invest SA a 0,01 % americký obcan. Jej hlavná cinnost spocíva v poskytovaní sluzieb osobnej leteckej prepravy a údrzby lietadiel. V roku 2019 Blue Air prepravila priblizne 4 milióny cestujúcich a dosiahla obrat priblizne 414 miliónov eur. V septembri toho istého roku táto letecká spolocnost pouzívala lietadlový park pozostávajúci z 23 lietadiel. Blue Air prevádzkovala vnútrostátne, ako aj medzinárodné spojenia. 4 Dotknuté opatrenie sa týka dvoch rôznych pomocí zalozených na dvoch odlisných právnych základoch, pricom kazdá z nich zahrna urcitú výsku pomoci, a to: - opatrenie na náhradu skody na základe clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ vo výske 28290000 eur na obdobie siestich rokov, ktoré má za ciel nahradit spolocnosti Blue Air skody, ktoré jej priamo vznikli v dôsledku zrusenia alebo zmeny letov v nadväznosti na zavedenie cestovných obmedzení, a najmä obmedzení volného pohybu osôb v súvislosti s pandémiou COVID-19, v období od 16. marca do 30. júna 2020 (dalej len "opatrenie na náhradu skôd"), - pomoc na záchranu na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v spojení s usmerneniami o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu nefinancných podnikov v tazkostiach ([3]Ú. v. EÚ C 249, 2014, s. 1; dalej len "usmernenia") vo výske 33840000 eur a obmedzenú na sest mesiacov, ktorej cielom je ciastocne pokryt naliehavé potreby likvidity spolocnosti Blue Air vyplývajúce z vysokých prevádzkových strát, ktoré zaznamenala v dôsledku pandémie COVID-19, a umoznit jej tak pokracovat v cinnosti a zároven vypracovat zivotaschopný plán restrukturalizácie (dalej len "pomoc na záchranu"). [omissis] Návrhy úcastníkov konania 6 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 7 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav [omissis] O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a na zjavne nesprávnom posúdení primeranosti opatrenia na náhradu skôd [omissis] O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa posúdenia rozsahu skôd spôsobených spolocnosti Blue Air [omissis] 19 V prvom rade treba uviest, ako vyplýva z bodov 29, 30 a 93 az 96 napadnutého rozhodnutia, ze Komisia na úcely posúdenia rozsahu skôd porovnala financnú situáciu spolocnosti Blue Air, v ktorej sa uz prejavili skody spôsobené cestovnými obmedzeniami ulozenými v súvislosti s pandémiou COVID-19, s kontrafaktuálnym scenárom, ktorý by nastal v prípade neexistencie uvedených obmedzení a ktorý zohladnoval príjmy a náklady predpokladané v rozpocte na rok 2020 na obdobie od 16. marca do 30. júna 2020. 20 Oba tieto scenáre vsak zohladnujú problémy spolocnosti Blue Air, ktoré existovali uz pred pandémiou COVID-19. Na jednej strane financná situácia spolocnosti Blue Air, v ktorej sa uz prejavili skody spôsobené cestovnými obmedzeniami, totiz zodpovedala skutocným výsledkom spolocnosti Blue Air pocas dotknutého obdobia, co nevyhnutne odrázalo vplyv uz existujúcich problémov spolocnosti Blue Air. Na druhej strane treba uviest, ako to urobila Komisia a ako vyplýva z metodiky opísanej najmä v bodoch 29, 30 a 93 az 96 napadnutého rozhodnutia, ze vplyv problémov spolocnosti Blue Air, ktoré existovali uz pred pandémiou COVID-19, sa tiez odrazil v rozpocte na rok 2020 na obdobie od 16. marca do 30. júna 2020, na ktorom bol zalozený kontrafaktuálny scenár. Ako v podstate uvádza Komisia, kedze vplyv uz existujúcich problémov sa odrazil v oboch scenároch, implicitne, ale nevyhnutne teda z toho vyplýva, ze tento vplyv bol neutralizovaný pri výpocte skôd spôsobených cestovnými obmedzeniami ulozenými pocas obdobia od 16. marca do 30. júna 2020 v súvislosti s pandémiou COVID-19. 21 Bod 29 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze oprávnené náklady na obdobie od 16. marca do 30. júna 2020 zodpovedajú skodám, ktoré boli spolocnosti Blue Air priamo spôsobené obmedzeniami v dôsledku pandémie COVID-19 pocas tohto obdobia. Skoda je teda definovaná ako strata príjmov vyplývajúca z uvedených obmedzení, od ktorej sa odpocítajú náklady, ktorým sa predislo, zaznamenané vo vztahu k príjmom a nákladom odhadovaným v rozpocte na rok 2020 pocas uvedeného obdobia. Okrem toho je z výsky skody vylúcený cistý zisk odhadovaný v rozpocte na rok 2020 na rovnaké obdobie. 22 Hoci zalobkyna nespochybnuje metodiku, ktorá umoznila urcit výsku opatrenia na náhradu skôd (pozri bod 19 vyssie), predkladá argumentáciu týkajúcu sa primeranosti rozpoctu na rok 2020 zostaveného pred ulozením cestovných obmedzení. 23 Pokial teda ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia mala overit, ci je rozpocet na rok 2020 realistický alebo prípadne prílis optimistický, treba zdôraznit, ze Komisia zalozila svoj kontrafaktuálny scenár na tom, ze ako referencnú hodnotu pre výpocet skôd zohladnila príjmy a náklady predpokladané v rozpocte na rok 2020 na obdobie od 16. marca do 30. júna 2020, kedze tieto hodnoty podla Rumunska umoznujú lepsie odhadnút skody nez skutocné príjmy a náklady zaznamenané v príslusných mesiacoch roku 2019. V tejto súvislosti z bodov 30 a 95 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze túto volbu mozno vysvetlit snahou zohladnit dva faktory. Na jednej strane transformácia obchodného modelu spolocnosti Blue Air na plne nízkonákladového leteckého dopravcu jej v roku 2020 na rozdiel od roku 2019 znemoznila dosahovat príjmy z charterových letov alebo z prenájmu lietadiel vrátane posádky, údrzby a poistenia. Na druhej strane oneskorenie dodávky siestich nových lietadiel Boeing 737-MAX prinútilo Blue Air pokracovat v prevádzkovaní siestich starsích lietadiel, cím sa znízila odhadovaná priemerná kapacita disponibilných sedadiel o 10 % a vyuzitie existujúceho lietadlového parku takmer o 10 %, pricom v porovnaní s rokom 2019 sa zvýsili aj náklady na údrzbu o 25 miliónov eur. Z toho vyplýva, ze Komisia na základe rozpoctu na rok 2020 odhadla skody na 28,57 milióna eur, a to na základe príjmov pred zapocítaním úrokov a daní (BAII) za obdobie od 16. marca do 30. júna 2020. Komisia pritom zaujala konzervatívny prístup, ktorý viedol k nizsiemu vycísleniu skôd, ako by to bolo v prípade, ak by sa ako referencná hodnota pouzili skutocné financné výsledky zodpovedajúce za príslusné mesiace roku 2019, kedze tieto výsledky by viedli k vyssiemu odhadu skôd, vycíslenému na 33,51 milióna eur na základe BAII. 24 Okrem toho, ako sa uvádza v bode 32 napadnutého rozhodnutia, Blue Air utrpela stratu prevádzkových príjmov v dôsledku znízenia poctu uskutocnených letov a znízeného koeficientu obsadenosti niekolkých zostávajúcich letov v období od marca do júna 2020. Treba zdôraznit, ako vyplýva z toho istého bodu a ako uviedla Komisia na pojednávaní, ze suma znízenia nákladov bola odpocítaná od uslého zisku. Tieto znízenia zahrnali nizsie priame prevádzkové náklady, úspory nepriamych nákladov a rozdiely v nákladoch spojených s odpisom, prenájmom s posádkou a pokutami. To viedlo k cistým stratám oprávneným na náhradu vo výske 28,29 milióna eur. V tejto súvislosti treba spresnit, ze suma 28,57 milióna eur uvedená v bodoch 30 a 95 napadnutého rozhodnutia predstavuje medzistupen vo výpocte výsky skôd. 25 Okrem toho treba konstatovat, ako vyplýva z bodov 31 a 96 napadnutého rozhodnutia, ze rumunské orgány vylúcili z náhrady skôd zisk plánovaný v rozpocte na rok 2020 na obdobie od 16. marca do 30. júna 2020, co znamená, ze navrhovaná náhrada skody bola nizsia ako vycíslené skody. 26 Okrem toho, ako správne uvádza Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, pocet cestujúcich, ktorých Blue Air skutocne prepravila v januári a vo februári 2020, teda pred ulozením cestovných obmedzení, bol velmi blízky odhadom stanoveným v rozpocte na rok 2020. To preukazuje, ze príjmy rozpoctované pocas obdobia od 16. marca do 30. júna 2020 by boli v prípade neexistencie uvedených obmedzení tiez realistické. 27 Treba teda konstatovat, ze tvrdenie zalobkyne týkajúce sa mozného znízenia príjmov spolocnosti Blue Air v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 je cisto spekulatívne. Pokial totiz ide o tvrdenie, podla ktorého by znízenie celkovej kapacity a pouzívania lietadiel mohlo viest k znízeniu výsky príjmov spolocnosti Blue Air v porovnaní s rokom 2019, treba poznamenat, ako vyplýva z bodov 30 a 95 napadnutého rozhodnutia, ze Komisia pri posudzovaní rozpoctu na rok 2020 uz zohladnila vplyv znízenej kapacity disponibilných sedadiel, mensieho vyuzívania lietadiel a zvýsenia prevádzkových nákladov. 28 Preto treba konstatovat, ze tvrdenie zalobkyne nie je podlozené a nie je spôsobilé preukázat, ze kontrafaktuálny scenár vychádzajúci z rozpoctu na rok 2020, ktorý vypracovala Komisia, je nevierohodný. 29 Navyse treba konstatovat, ze hoci v prejednávanej veci Blue Air celila uz existujúcim problémom, zalobkyna neuviedla nijakú konkrétnu polozku nákladov, ktorú by podla nej mala Komisia vylúcit alebo s nou zaobchádzat inak z dôvodu, ze tieto náklady boli spôsobené uvedenými uz existujúcimi problémami, a nie cestovnými obmedzeniami ulozenými pocas obdobia od 16. marca do 30. júna 2020 v súvislosti s pandémiou COVID-19. 30 Preto treba konstatovat, ze kedze sa vplyv uz existujúcich problémov spolocnosti Blue Air na pandémiu COVID-19 odrazil v oboch vyssie uvedených scenároch, implicitne, ale nevyhnutne z toho vyplýva, ze tento vplyv bol neutralizovaný pri výpocte skôd spôsobených cestovnými obmedzeniami ulozenými pocas obdobia od 16. marca do 30. júna 2020 v súvislosti s uvedenou pandémiou. 31 Tvrdenie zalobkyne sa preto musí zamietnut. 32 Pokial ide v druhom rade o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia sa neubezpecila, ci Blue Air vykonala vsetko potrebné na znízenie svojich nákladov pocas obdobia od 16. marca do 30. júna 2020 tak, aby boli z náhrady skôd vylúcené nielen náklady, ktorým sa predislo, ale aj náklady, "ktorým sa dalo predíst", teda náklady, ktorým Blue Air mohla predíst, ale ktoré napriek tomu znásala, treba poznamenat, ze v bodoch 92 a 93 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze skody, ktoré sa mali nahradit, zodpovedali strate pridanej hodnoty vypocítanej ako rozdiel medzi na jednej strane uslým ziskom spolocnosti Blue Air, teda rozdielom medzi obratom, ktorého dosiahnutie mohla Blue Air ocakávat v období od 16. marca do 30. júna 2020 na základe rozpoctu na rok 2020, ak by nedoslo k cestovným obmedzeniam a ostatným opatreniam na obmedzenie pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19, a obratom skutocne dosiahnutým v tomto období, upraveným o ziskovú marzu spolocnosti Blue Air, a na druhej strane nákladmi, ktorým sa predislo. 33 V tejto súvislosti Komisia definovala náklady, ktorým sa predislo, ako náklady, ktoré by spolocnost Blue Air vynalozila v období od 16. marca do 30. júna 2020, ak by jej cinnost nebola ovplyvnená cestovnými obmedzeniami a opatreniami na obmedzenie pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19, a ktoré Blue Air nemusela znásat v dôsledku zrusenia svojich cinností. Komisia v bode 94 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze náklady, ktorým sa predislo, sa týkali napríklad nákladom na pohonné látky, ako aj nákladov na personál. Komisia tiez vysvetlila, ze náklady, ktorým sa predislo, sa mali vycíslit porovnaním nákladov predpokladaných v rozpocte na rok 2020 a nákladov, ktoré spolocnosti Blue Air skutocne vznikli v období od 16. marca do 30. júna 2020. 34 Za týchto okolností a na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa nemozno domnievat, ze posúdenie výsky nákladov, ktorým sa predislo, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, je nejasné. 35 Navyse v prejednávanej veci treba poznamenat, ze zalobkyna konkrétne nespresnila, akým dalsím nákladom, okrem uz zohladnených nákladov, ktorým sa predislo, sa Blue Air mohla vyhnút, a preto mali byt vylúcené z posúdenia výsky skôd, ktoré jej boli spôsobené. Za týchto okolností Vseobecný súd môze len konstatovat, ze výhrada zalobkyne týkajúca sa údajného opomenutia Komisie zohladnit náklady "ktorým sa dalo predíst", je prílis abstraktná a nie je podopretá nijakým konkrétnym údajom. 36 Toto tvrdenie sa preto musí zamietnut. 37 Pokial ide v tretom rade o tvrdenie, podla ktorého Komisia nezohladnila skody, ktoré vznikli iným leteckým spolocnostiam, treba najskôr pripomenút, ze podla clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ je s vnútorným trhom zlucitelná pomoc urcená na náhradu skody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami. 38 V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje posúdenie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sa pandémia COVID-19 musí povazovat za "mimoriadnu udalost" v zmysle clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. Okrem toho z bodov 7, 86 a 87 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pandémia COVID-19 viedla k preruseniu väcsej casti leteckej prepravy cestujúcich, a to najmä vzhladom na cestovné obmedzenia a iné zavedené opatrenia na obmedzenie pohybu, ako aj na uzavretie hraníc viacerých clenských státov Únie vrátane Rumunska. 39 Z toho vyplýva, ze zalobkyna správne uvádza, ze Blue Air nie je jediným podnikom, ani jedinou leteckou spolocnostou, ktorej sa predmetná mimoriadna udalost dotýka. 40 Skutocnostou vsak zostáva, ako správne tvrdí Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, ze neexistuje nijaká povinnost clenských státov poskytnút pomoc urcenú na náhradu skôd spôsobených mimoriadnou udalostou v zmysle clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. 41 Konkrétne na jednej strane clánok 108 ods. 3 ZFEÚ síce ukladá clenským státom povinnost oznámit Komisii svoje zámery v oblasti státnej pomoci pred ich vykonaním, neukladá im vsak povinnost poskytnút pomoc (uznesenie z 30. mája 2018, Jancev, [4]C-481/17, neuverejnené, [5]EU:C:2018:352, bod [6]22). 42 Na druhej strane pomoc môze byt urcená na náhradu skôd spôsobených mimoriadnou udalostou v súlade s clánkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ bez ohladu na skutocnost, ze nenahradí vsetky tieto skody. 43 V dôsledku toho z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ ani z clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ nevyplýva, ze by clenské státy boli povinné nahradit vsetky skody spôsobené mimoriadnou udalostou, takze nemôzu byt ani povinné poskytnút pomoc vsetkým, ktorým tieto skody vznikli [rozsudky zo14. apríla 2021, Ryanair/Komisia (SAS, Dánsko; Covid-19), [7]T-378/20, vec v odvolacom konaní, [8]EU:T:2021:194, bod [9]24, a zo 14. júla 2021, Ryanair a Laudamotion/Komisia (Austrian Airlines; Covid-19), [10]T-677/20, vec v odvolacom konaní, [11]EU:T:2021:465, bod [12]57]. 44 Za týchto okolností zalobkyna nemôze dôvodne tvrdit, ze Komisia bola v napadnutom rozhodnutí povinná posúdit výsku skodu, ktorá vznikla aj iným leteckým spolocnostiam nez spolocnosti Blue Air. [omissis] O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ [omissis] O oprávnenosti spolocnosti Blue Air na pomoc na záchranu [omissis] 55 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze bod 22 usmernení stanovuje tri kumulatívne podmienky umoznujúce povazovat pomoc poskytnutú spolocnosti, ktorá patrí do skupiny, za zlucitelnú s vnútorným trhom. Komisii teda prinálezí, aby po prvé preskúmala, ci príjemca pomoci patrí do skupiny, a prípadne jej zlozenie, po druhé, ci sú tazkosti, ktorým príjemca celí, vlastné tomuto príjemcovi a nevznikli v dôsledku svojvolného rozvrhnutia nákladov v rámci skupiny, a po tretie, ci sú tieto tazkosti prílis závazné na to, aby ich mohla riesit samotná uvedená skupina. 56 Cielom tohto zákazu je teda zabránit skupine podnikov, aby zatazila stát nákladmi na záchranu jedného z podnikov v tejto skupine, pokial je tento podnik v tazkostiach a samotná skupina je ich pôvodcom alebo má prostriedky na to, aby týmto tazkostiam sama celila (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, [13]T-511/09, [14]EU:T:2015:284, bod [15]159). 57 Z bodov 27 a 105 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze 99,99 % akcií spolocnosti Blue Air vlastní rumunská spolocnost Airline Invest zalozená v decembri 2019 a ze zvysných 0,01 % je vo vlastníctve amerického obcana. Tiez sa uvádza, ze 99,99 % akcií spolocnosti Airline Invest, ktorá okrem toho, ze vlastní akcie spolocnosti Blue Air, nevykonáva inú cinnost, vlastní fyzická osoba, ktorá nevykonáva nijakú inú priamu ani nepriamu cinnost. 58 Argumentácia zalobkyne vsak spocíva v tvrdení, ze fyzická osoba, ktorá vlastní 99,99 % akcií spolocnosti Airline Invest, môze byt "bielym konom" inej fyzickej alebo právnickej osoby. Treba konstatovat, ze táto argumentácia nie je podlozená a zostáva hypotetická, kedze je zalozená len na domnienkach vychádzajúcich z clánkov v tlaci, ktorých obsah, t. j. ze akcionár spolocnosti Airline Invest je "bielym konom", nemôze preukázat. Táto argumentácia je preto cisto spekulatívna a je podlozená len dôkazmi, na ktoré odkazuje zalobkyna. Okrem toho zalobkyna, ktorej bola v tejto súvislosti polozená otázka na pojednávaní, nebola schopná poskytnút v tejto súvislosti presnejsie informácie. 59 Preto vzhladom na neexistenciu indícií v tomto zmysle treba zamietnut tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia nedostatocne preskúmala prvú podmienku stanovenú v bode 22 usmernení, teda ci príjemca pomoci patril do skupiny. [omissis] O prínose pomoci na záchranu k dosiahnutiu ciela spolocného záujmu [omissis] 65 V prejednávanej veci treba preskúmat tvrdenia zalobkyne s cielom overit, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked na jednej strane konstatovala, ze predmetná sluzba je "dôlezitá", a na druhej strane, ze je tazko nahraditelná v zmysle bodu 44 písm. b) usmernení. 66 Po prvé, pokial ide o dôlezitú povahu sluzby poskytovanej spolocnostou Blue Air, z bodov 51, 52, 58, 108 a 109 napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, ze táto letecká spolocnost zabezpecovala prepojenost Rumunska prostredníctvom vnútrostátnych a medzinárodných leteckých spojení, z ktorých niektoré spájali odlahlé regióny tohto clenského státu, ktoré boli tazko dostupné po zemi z dôvodu zlého stavu rumunskej cestnej a zeleznicnej infrastruktúry. 67 Okrem toho treba konstatovat, ako sa uvádza v bode 111 napadnutého rozhodnutia, ze niektoré malé vnútrostátne letiská by po odchode spolocnosti Blue Air z trhu nemuseli byt vôbec obsluhované alebo obsluhované v znacne obmedzenom rozsahu, kedze iné nízkonákladové letecké spolocnosti nikdy neprejavili záujem obsluhovat vnútrostátne letecké spojenia z niektorých týchto letísk alebo na niektoré z nich a ze rumunská národná letecká spolocnost TAROM neponúka nízkonákladové letecké spojenia, co úcastníci konania nespochybnujú. 68 Navyse, pokial ide o medzinárodné letecké spojenia, z bodu 52 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Blue Air bola jedinou nízkonákladovou leteckou spolocnostou prevádzkujúcou spojenia s odletom z Rumunska a príletom na letiská vo Florencii (Taliansko), v Stuttgarte (Nemecko), Kolíne/Bonne (Nemecko), Amsterdame (Holandsko), Miláne-Linate (Taliansko), Parízi-Orly (Francúzsko) a v Helsinkách (Fínsko). 69 V tomto rozsahu sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze Blue Air poskytovala dôlezitú sluzbu tým, ze ponúkala na jednej strane spojenia s odletom a príletom do niekolkých rumunských odlahlých regiónov, ktorých letecké spojenie má vzhladom na stav vnútrostátnej pozemnej infrastruktúry mimoriadny hospodársky význam, a na druhej strane spojenia s príletom alebo odletom do niekolkých velkých európskych miest, cím prispievala k medzinárodnému prepojeniu uvedených regiónov. 70 Okrem toho, ako uviedla Komisia, sluzby leteckej prepravy cestujúcich poskytované spolocnostou Blue Air sa zameriavali najmä na dve specifické kategórie cestujúcich, a to malých miestnych podnikatelov a rumunskú komunitu usadenú mimo krajiny, najmä v Taliansku, Francúzsku, Spanielsku, Nemecku a v Spojenom královstve, a to vdaka jedinecnej sieti vnútrostátnych a medzinárodných liniek osobitne upravených podla ich potrieb, ktorú na tento úcel vytvorila za posledných pätnást rokov. Napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti spresnuje, ze v kontexte neexistencie platných alternatív z dôvodu zlého stavu rumunskej cestnej a zeleznicnej infrastruktúry, co zalobkyna nespochybnuje, sú tieto dve kategórie velmi mobilných cestujúcich, ktorí cestujú v rámci Rumunska na pracovné úcely (prvá kategória), alebo zijú a pracujú v zahranicí a casto cestujú tam a naspät medzi krajinou svojho pôvodu a príslusným miestom bydliska (druhá kategória), závislé od nízkonákladových leteckých spojení. 71 Analýza Komisie v prejednávanej veci vychádza v podstate z konstatovania, podla ktorého by ukoncenie cinnosti spolocnosti Blue Air poskodilo tak regionálne, ako aj medzinárodné prepojenie Rumunska, a najmä niektorých odlahlých regiónov krajiny, ako aj mobilitu dvoch kategórií cestujúcich uvedených v bode 70 vyssie, a ze v prípade odchodu príjemcu pomoci z trhu by existovalo konkrétne riziko prerusenia niektorých sluzieb osobnej leteckej dopravy, ktoré tento clenský stát povazuje za dôlezité. 72 Navyse z bodov 59, 62, 111 a 112 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Blue Air tým, ze zabezpecuje mobilitu malých miestnych podnikatelov medzi rôznymi regiónmi krajiny, prispieva k hospodárskemu zivotu týchto regiónov. 73 Okrem toho, ako vyplýva z bodov 53 a 110 napadnutého rozhodnutia, odchod spolocnosti Blue Air z trhu by mal priamy vplyv na viac ako 400000 cestujúcich, z ktorých viac ako 250000 malo zrusené lety v dôsledku cestovných obmedzení, ktoré zaviedli európske státy s cielom obmedzit sírenie pandémie COVID-19, a ktorí bud cakali na vrátenie ceny letenky, alebo prijali poukaz, ktorý mohli pouzit na iný let. Pokial ide o zostávajúcich 150000 cestujúcich, rezervovali si let so spolocnostou Blue Air v nasledujúcich dvanástich mesiacoch. 74 Vzhladom na skutocnosti uvedené v bodoch 65 az 73 vyssie zalobkyna nepredlozila Vseobecnému súdu nijakú skutocnost umoznujúcu konstatovat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze Blue Air poskyttovala dôlezitú sluzbu v zmysle bodu 44 písm. b) usmernení. 75 Okrem toho nijaké z tvrdení, ktoré zalobkyna uviedla pred Vseobecným súdom, nemôze tento záver spochybnit. 76 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Blue Air nie je nízkonákladovou leteckou spolocnostou a ze priemerná cena leteniek, ktoré táto spolocnost ponúka je dokonca vyssia ako cena leteniek predávaných samotnou zalobkynou, treba konstatovat, ze na podporu svojej argumentácie zalobkyna tvrdí, ze priemerná cena jej leteniek bola 68,27 eura v roku 2019 a 55,59 eura v roku 2020, zatial co v tých istých dvoch rokoch bola cena leteniek ponúkaných spolocnostou Blue Air v prvom prípade 89,09 eura a v druhom prípade 63,37 eura. 77 Zalobkyna, ktorej bola v tejto súvislosti polozená otázka na pojednávaní, dodala, ze okrem samotného tarifného aspektu je dalsou vlastnostou nízkonákladových leteckých spolocností obzvlást vysoká miera vytazenosti ich lietadiel. V prejednávanej veci je podla nej miera vytazenosti jej lietadiel celkovo vyssia ako miera vytazenosti lietadiel prevádzkovaných spolocnostou Blue Air. 78 Obe okolnosti uvádzané zalobkynou, aj keby boli preukázané, vsak nemôzu samy osebe preukázat, ze sluzba poskytovaná spolocnostou Blue Air nebola dôlezitá v zmysle bodu 44 písm. b) usmernení. Neumoznujú totiz spochybnit konstatovanie vyplývajúce z bodov 65 az 73 vyssie, podla ktorého sluzba poskytovaná spolocnostou Blue Air zabezpecovala prepojenost viacerých rumunských regiónov a ulahcovala cestovanie dvoch presne definovaných kategórií cestujúcich, teda malých podnikatelov a rumunských obcanov usadených v iných clenských státoch, cím zabezpecovala prepojenost Rumunska ako celku, a teda predstavovala dôlezitú sluzbu pre týchto cestujúcich. Okrem toho treba uviest, ze císelné porovnanie priemerných cien leteniek v kazdom prípade nepreukazuje, ze by Blue Air nebola nízkonákladovou leteckou spolocnostou rovnako ako zalobkyna, a navyse z neho vyplýva, ze Blue Air bola do jedného roku schopná znízit o viac ako 25 eur priemernú cenu svojich leteniek, ktorá bola v roku 2020 len o 7,78 eura vyssia nez cena leteniek zalobkyne. [omissis] 81 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze vnútrostátne spojenia prevádzkované spolocnostou Blue Air mohli byt predmetom záväzkov vyplývajúcich zo sluzieb vo verejnom záujme namiesto záchrany spolocnosti Blue Air, treba konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze ulozenie takýchto záväzkov vyplývajúcich zo sluzieb vo verejnom záujme by sa mohlo uskutocnit v dostatocne krátkom case a súcasne so zabezpecením pokracujúcej prepojenosti uvedených regiónov. 82 V druhom rade, pokial ide o otázku, ci sluzby poskytované spolocnostou Blue Air bolo tazké nahradit v zmysle bodu 44 písm. b) usmernení, z bodov 54, 55, 63, 109, 110 a 112 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze za okolností prejednávanej veci by vsetky uvedené sluzby nemohli byt v krátkom case poskytované inými leteckými spolocnostami, najmä tými nízkonákladovými, pretoze viaceré z nich uz nedávno zrusili niektoré zo svojich leteckých spojení, ktoré prevádzkuje aj Blue Air, a tak táto posledná uvedená spolocnost zostala na ich poskytovanie sama. 83 Okrem toho treba po prvé uviest, ze podla Komisie ostatné nízkonákladové letecké spolocnosti sú na väcsine trás spolocnosti Blue Air prítomné len v malej miere alebo vôbec, kedze ich obchodný model je zalozený na vyuzívaní takzvaných "sekundárnych" letísk, t. j. letísk nachádzajúcich sa v urcitej vzdialenosti od mestských letísk povazovaných za "primárne" letisko. Na "sekundárnych" letiskách sa totiz platia nizsie letiskové poplatky a prevádzkové intervaly sú lahsie dostupné ako na velkých vnútrostátnych letiskách. 84 V tejto súvislosti zalobkyna uznáva, ze neobsluhuje niektoré z "primárnych" letísk, ktoré obsluhuje Blue Air. 85 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze Komisia v bode 109 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze Blue Air obsadila medzeru, ktorú iné nízkonákladové letecké spolocnosti na rumunskom trhu nevyuzívali. Zalobkyna teda nepreukázala, ze by mohla prevziat letecké spojenia prevádzkované spolocnostou Blue Air, kedze jej obchodný model sa znacne odlisoval od obchodného modelu spolocnosti Blue Air. 86 V rovnakom duchu zalobkyna nespochybnila ani skutocnost, ze nízkonákladové letecké spolocnosti konkurujúce spolocnosti Blue Air nemali záujem obnovit letecké spojenia s odletom alebo príletom na niektoré rumunské regionálne letiská, ako sú napríklad letiská Oradea a Baia Mare, kedze tieto konkurencné letecké spolocnosti uz prevádzkovali letecké spojenia s odletom z iných regionálnych letísk, co by v prípade odchodu spolocnosti Blue Air z trhu mohlo viest k tomu, ze tieto prvé uvedené letiská nebudú vôbec obsluhované alebo budú obsluhované len v obmedzenom rozsahu. 87 Navyse v poznámke pod ciarou 19 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze nízkonákladové letecké spolocnosti konkurujúce spolocnosti Blue Air uz stiahli z Oradey a trasy Bukures - Kluz (Rumunsko) v roku 2018, co potvrdzuje posúdenie Komisie, pokial ide o neexistenciu záujmu týchto leteckých spolocností ponúknut toto pokrytie. 88 Okrem toho treba konstatovat, ze zalobkyna na pojednávaní uviedla, ze Blue Air uz neobsluhuje rôzne spojenia, ako sú napríklad spojenia s odletom alebo príletom na letisku Oradey. Zalobkyna sa vsak odvoláva na aktuálne údaje, a teda na údaje z obdobia po prijatí napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zákonnost napadnutého rozhodnutia sa musí posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mohla mat Komisia k dispozícii v case prijatia tohto rozhodnutia, a nie na základe neskorsích udalostí. Takéto tvrdenie sa teda musí zamietnut. 89 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze zabezpecovala viac ako 80 % medzinárodných leteckých spojení, ktoré takisto prevádzkovala Blue Air. V tejto súvislosti vsak treba zdôraznit, ako to urobila Komisia, ze z príloh k zalobe nevyplýva, ze by zalobkyna bola prítomná na 80 % leteckých spojení zabezpecovaných spolocnostou Blue Air, kedze uvedené prílohy odkazujú výlucne na medzinárodné "destinácie" s odletom z Rumunska, a nie na konkrétne spojenia. Okrem toho zalobkyna odkazuje na údaje z obdobia po prijatí napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, ze odkazuje na údaje, ktoré sa vztahujú na celý rok 2020. Vzhladom na ich obsah a obdobie, ktorého sa týkajú, tieto údaje teda dostatocne nepodporujú tvrdenie zalobkyne. V kazdom prípade tieto údaje potvrdzujú, ze zalobkyna neobsluhovala znacnú cast spojení, ktoré obsluhovala Blue Air. 90 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, ze kapacitu, ktorú stratila jedna letecká spolocnost, by mohli rýchlo nahradit iné letecké spolocnosti, ktoré by chceli vyuzit svoju nadbytocnú kapacitu, treba zdôraznit, ze nijaká skutocnost neumoznuje preukázat, ze by zalobkyna so svojou nadbytocnou kapacitou, ktorá vznikla v dôsledku opatrení prijatých clenskými státmi v súvislosti s pandémiou COVID-19, umoznila zalobkyni zabezpecit letecké spojenia, ktoré predtým prevádzkovala Blue Air. Nie je teda preukázané, ze by zalobkyna po obnovení svojej vlastnej cinnosti mala este dostatok dopravnej kapacity na prevzatie uvedených spojení. Nadbytocná kapacita v sektore totiz sama osebe nestací na to, aby sa dalo predpokladat, ze konkurenti vyuzijú svoje nevyuzité kapacity za akýchkolvek podmienok a budú znásat dodatocné náklady pri súcasnom poskytovaní nepretrzitej sluzby za prijatelné ceny. 91 V dôsledku toho treba konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze letecké spolocnosti konkurujúce spolocnosti Blue Air by boli pripravené prevziat vsetky letecké spojenia prevádzkované spolocnostou Blue Air v prípade jej odchodu z trhu. 92 Po stvrté aj za predpokladu, ze by nahradenie spolocnosti Blue Air bolo mozné na niektorých z dotknutých vnútrostátnych alebo medzinárodných spojení, zalobkyna nepreukázala ani to, ze vzhladom na pravdepodobné a blíziace sa ukoncenie cinnosti spolocnosti Blue Air by sa toto nahradenie mohlo uskutocnit v krátkom case, a to tak, aby sa v co najväcsej miere zabránilo preruseniu sluzby a za podmienok podobných tým, za ktorých boli tieto spojenia prevádzkované. 93 Hoci totiz zalobkyna uvádza, ze v prípade odchodu spolocnosti Blue Air bola pripravená zabezpecit jej spojenia za menej ako sest mesiacov, z príloh k zalobe týkajúcich sa rozsírenia zalobkyne v roku 2020 vyplýva, ze väcsinu leteckých spojení, ktoré zacala prevádzkovat, Blue Air v rokoch 2019 a 2020 bud vôbec neobsluhovala, alebo ich nadalej obsluhovala aj v roku 2020. Treba teda konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze Blue Air uz bola na niektorých spojeniach nahradená alebo ze by ju bolo mozné lahko nahradit do siestich mesiacov od ukoncenia jej cinnosti. 94 Vzhladom najmä na význam úlohy, ktorú zohrávala Blue Air pri zabezpecovaní cenovo dostupných leteckých spojení pre dve kategórie cestujúcich, ktorí významne prispievajú k regionálnemu hospodárstvu Rumunska, a to malých miestnych podnikatelov a rumunskú komunitu v zahranicí, ako aj na vplyv, ktorý by jej zlyhanie malo na toto hospodárstvo a na viac ako 400000 cestujúcich (pozri bod 73 vyssie), je potrebné dospiet k záveru, ze odchod spolocnosti Blue Air z trhu by znamenal riziko narusenia dôlezitej sluzby, ktorú by za osobitných okolností prejednávanej veci bolo tazké nahradit. 95 Komisia sa teda správne domnievala, ze pomoc na záchranu splna poziadavky stanovené v bodoch 43 a 44 usmernení. [omissis] O posúdení vhodnosti pomoci na záchranu [omissis] 99 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého úroková sadzba uplatnená na predmetný úver nie je dostatocne vysoká v porovnaní s rizikami spojenými s uvedeným úverom, treba zdôraznit, ze bod 56 usmernení stanovuje: "Miera náhrady, ktorú má príjemca zaplatit za pomoc na záchranu, by mala vyjadrovat základnú úverovú bonitu príjemcu a zároven diskontovat docasné vplyvy problémov s likviditou a vplyvy státnej pomoci. Takisto by mala poskytovat stimuly pre príjemcu, aby pomoc splatil co najskôr. Komisia preto bude vyzadovat, aby sa náhrada urcila: v sadzbe nie nizsej, ako je referencná sadzba stanovená v oznámení o referencných sadzbách pre slabé podniky ponúkajúce beznú úroven kolateralizácie (v súcasnosti 1-rocná sadzba IBOR plus 400 bázických bodov), a aby sa zvýsila o najmenej 50 bázických bodov v prípade pomoci na záchranu, ktorej schválenie sa predlzuje v súlade s bodom 55 písm. d) [podbodom ii)]." 100 V prejednávanej veci úcastníci konania nespochybnujú, ze úroková sadzba spojená s predmetným úverom je rovnocenná referencnej sadzbe uvedenej v bode 56 usmernení alebo sa jej priblizuje, a teda neporusuje stanovenú prahovú hodnotu. 101 Presnejsie z bodu 19 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ak by mal byt úver poskytnutý v dvoch tranziach, úroková sadzba casti úveru týkajúcej sa pomoci na záchranu a príslusnej státnej záruky by sa rovnala aspon úrovni Romanian Interbank Offer Rate (ROBOR) alebo Euro Interbank Offered Rate (Euribor) na jeden rok (podla meny, v ktorej by bol úver denominovaný), navýsenej o rizikovú marzu vo výske najmenej 400 bázických bodov. Ak by mal byt úver poskytnutý v jedinej tranzi, úroková sadzba celého úveru a záruky by sa rovnala aspon úrovni ROBOR alebo Euribor na jeden rok (podla meny, v ktorej by bol úver denominovaný), navýsenej o rizikovú marzu najmenej 400 bázických bodov. 102 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z bodu 56 usmernení vyplýva, ze túto sadzbu netreba zvýsit pred prípadným predlzením povolenia. 103 Vzhladom na to, ze Komisia nemohla s istotou predvídat, ci Rumunsko pred uplynutím lehoty predlozí alebo nepredlozí plán restrukturalizácie, zalobkyna jej teda nemôze vytýkat, ze nezvýsila úrokovú sadzbu uplatnenú od prijatia napadnutého rozhodnutia. Takáto lehota nie je v bode 56 usmernení stanovená. 104 Okrem toho treba uviest, ako to urobila Komisia, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého úroková sadzba mala byt vyssia v prípade, ak príjemca neposkytne záruku, vyplýva z nesprávneho výkladu bodu 56 usmernení. Tento bod stanovuje uplatnenie sadzby stanovenej pre slabé podniky, ktoré ponúkajú beznú úroven kolateralizácie (pozri bod 99 vyssie). Uvedený bod tak vyzaduje uplatnenie minimálnej úrokovej sadzby, ktorá sa uplatnuje na vsetky pomoci na záchranu bez ohladu na záruky poskytnuté príjemcami v kazdom jednotlivom prípade. Ako uvádza Komisia, mozno to vysvetlit naliehavostou, ktorá je vlastná pomoci na záchranu a ktorá vyzaduje stanovenie jasného a uplatnitelného pravidla vo vsetkých prípadoch, a tak Komisia nemusí pristúpit k preskúmaniu vhodnosti protiplnenia v prípade pomoci na záchranu v kazdom jednotlivom prípade. [omissis] 107 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze mala od Rumunska pozadovat predlozenie plánu restrukturalizácie v lehote kratsej ako sest mesiacov. Podla nej totiz uz od zaciatku bolo jasné, ze úver nebude splatený v stanovenej sestmesacnej lehote a ze Rumunsko ju nakoniec predlzi predlozením plánu restrukturalizácie. V súvislosti s pandémiou COVID-19 by vsak vsetky letecké spolocnosti utrpeli vázne straty a opatrenie pomoci poskytnuté de facto jednej z nich na viac ako sest mesiacov by viedlo k znacnému naruseniu. 108 Tieto tvrdenia zalobkyne vsak nezbavujú posúdenia Komisie vierohodnosti. 109 Zo znenia bodu 55 písm. d) usmernení jasne vyplýva, ze clenskému státu prinálezí, aby najneskôr do siestich mesiacov od schválenia opatrenia pomoci na záchranu predlozil Komisii dôkaz, ze úver bol splatený, plán restrukturalizácie (v prípade, ze príjemca je kvalifikovaný ako podnik v tazkostiach) alebo plán likvidácie. Hoci dotknutý clenský stát je vzdy oprávnený predlozit jeden z týchto dokumentov pred uplynutím sestmesacnej lehoty, zo znenia uvedeného bodu nevyplýva, ze Komisia je oprávnená z vlastnej iniciatívy stanovit kratsiu lehotu. 110 Rovnako v bode 55 písm. d) podbode ii) usmernení sa v prípade, ze clenský stát predlozil plán restrukturalizácie, jasne stanovuje, ze schválenie pomoci na záchranu sa automaticky predlzuje az dovtedy, kým Komisia nedosiahne konecné rozhodnutie o tomto pláne. V napadnutom rozhodnutí vsak takéto povolenie nebolo udelené. 111 Napokon treba zdôraznit, ze podla usmernení, a najmä ich bodu 60 má pomoc na záchranu za ciel udrzat príjemcu v cinnosti pocas siestich mesiacov, co je ciel, ktorý je tazko zlucitelný so skrátením doby trvania pomoci. [omissis] O posúdení primeranosti pomoci na záchranu [omissis] 115 Po prvé zalobkyna uvádza, ako vyplýva z bodu 123 napadnutého rozsudku, ze pomoc na záchranu scasti pokrývala potreby likvidity spolocnosti Blue Air spôsobené cestovnými obmedzeniami v súvislosti s pandémiou COVID-19. Podla zalobkyne Komisia tým, ze túto pomoc schválila, konala v rozpore s cielmi a logikou svojho oznámenia z 19. marca 2020 s názvom "Docasný rámec pre opatrenia státnej pomoci na podporu hospodárstva v súcasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19" ([16]Ú. v. EÚ C 91 I, 2020, s. 1) a zmeneného 3. apríla 2020 ([17]Ú. v. EÚ C 112 I, 2020, s. 1), ktoré vylucuje poskytnutie pomoci podnikom, ktoré sa uz 31. decembra 2019 nachádzali v tazkostiach, a umoznilo poskytnút pomoc podniku, ktorý je najmenej schopný splnit ciel pomoci v súvislosti s pandémiou COVID-19. 116 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze ani jedno z oboch predmetných opatrení pomoci nebolo schválené na základe oznámenia uvedeného v bode 115 vyssie. 117 Na druhej strane treba zdôraznit, ze opatrenie na náhradu skôd malo za ciel nahradit skody, ktoré vznikli spolocnosti Blue Air v období od 16. marca do 30. júna 2020, zatial co pomoc na záchranu umoznovala tejto spolocnosti pokryt jej potreby likvidity pocas iného obdobia, konkrétne od septembra 2020 do februára 2021. Navyse, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, pomoc poskytnutá spolocnosti Blue Air na základe opatrenia na náhradu skôd bola zohladnená v pláne likvidity na obdobie od septembra 2020 do februára 2021 a ze umoznila teda znízit potrebnú pomoc na záchranu. 118 Tvrdenie zalobkyne preto nemôze spochybnit posúdenie Komisie týkajúce sa primeranosti pomoci na záchranu. 119 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze pomoc na záchranu nepresahuje minimum potrebné na dosiahnutie ciela spolocného záujmu. 120 V tejto súvislosti bod 60 usmernení stanovuje: "Pomoc na záchranu musí byt obmedzená na sumu, ktorá je potrebná na udrzanie príjemcu na trhu pocas obdobia siestich mesiacov. Pri urcovaní tejto sumy je potrebné zohladnit výsledok vzorca uvedeného v prílohe I. Kazdá pomoc prevysujúca výsledok tohto výpoctu bude schválená len vtedy, ak bude riadne zdôvodnená poskytnutím plánu likvidity, v ktorom sa uvádzajú príjemcove potreby likvidity na nasledujúcich sest mesiacov." 121 Pokial ide o predpokladanú výsku pomoci na záchranu, z bodov 45, 47, 112 a 118 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto suma vychádza z plánu likvidity vypracovaného Rumunskom. Komisia posúdila tento plán, ktorý vychádzal z prognóz príjmov a nákladov, ktoré boli súcastou bezprecedentného a neistého kontextu doby, v ktorej boli vypracované, s ohladom na vsetky prognózy o cinnosti leteckých spolocností. Komisia vo svojom posúdení dospela k záveru, ze plán likvidity neobsahuje neobvyklé alebo neoprávnené výdavky, ako je financovanie strukturálnych opatrení alebo rozsírenie cinností nad rámec predchádzajúcich záväzkov. 122 Zalobkyna vsak neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit vierohodnost plánu likvidity. Naopak sa obmedzuje na porovnanie potrieb likvidity spolocnosti Blue Air v období zohladnenom pri pomoci na záchranu, teda v období od septembra 2020 do februára 2021, s nevyhnutnými nákladmi za predchádzajúce obdobie od marca do júna 2020. 123 Toto porovnanie je vsak na posúdenie výsky pomoci na záchranu irelevantné. Ako Komisia správne zdôraznuje vo svojom vyjadrení k zalobe, nie je nijaký dôvod predpokladat, ze by sa vyssie uvedené potreby likvidity a nevyhnutné náklady, ktoré sa navyse vztahujú na rôzne obdobia, zhodovali. Z toho vyplýva, ze Komisia správne vychádzala z predpokladu, ktorý sa v case prijatia napadnutého rozhodnutia javil ako najpravdepodobnejsí, ze letecká doprava bude obnovená pocas obdobia poskytovania pomoci na záchranu, co povedie k zvýseniu nákladov, ktorým sa pocas obdobia obmedzenia pohybu osôb predislo (palivo, údrzba lietadiel, poplatky za pristátie atd.). 124 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa v bode 122 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnievala, ze plán likvidity nezahrna výdavky na financovanie strukturálnych opatrení. Podla zalobkyne vsak Komisia nezohladnila skutocnost, ze predchádzajúce záväzky spolocnosti Blue Air zahrnali nákup siestich lietadiel Boeing 737-MAX v rámci rozsiahlej obmeny jej lietadlového parku. Pomoc na záchranu tak v skutocnosti umoznuje financovanie strukturálnych opatrení a cinností, ktoré idú nad rámec toho, co je nevyhnutné na udrzanie prevádzkyschopnosti spolocnosti Blue Air. 125 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze podla usmernení sa pomoc na záchranu musí obmedzit na sumu potrebnú na udrzanie cinnosti príjemcu pocas siestich mesiacov, a nesmie sa pouzit na financovanie strukturálnych opatrení, ako je akvizícia významnej casti podniku alebo aktív. Ako vsak uviedla Komisia, nemozno vylúcit, ze potreba likvidity pocas týchto siestich mesiacov zahrna aj zaplatenie splátok z predchádzajúcich záväzkov týkajúcich sa výmeny lietadiel, ktoré sa stali splatnými pocas tohto obdobia. Nesplatenie takýchto splátok by totiz mohlo spôsobit platobnú neschopnost podniku v tazkostiach, co by bolo zjavne v rozpore so sledovaným cielom. 126 Po stvrté, pokial ide o výhradu zalobkyne, ze Komisia nestanovila rozdelenie zatazenia, aby cast strát prevzali akcionári príjemcu, treba v tejto súvislosti zdôraznit, ze opatrenia na rozdelenie zatazenia medzi existujúcimi investormi sú potrebné len pocas obdobia restrukturalizácie, a nie pocas obdobia záchrany, ako to jasne vyplýva zo znenia bodu 61 usmernení. 127 Komisia preto správne nestanovila rozdelenie zatazenia. [omissis] O vhodnosti usmernení na posúdenie pomoci [omissis] 132 Pokial ide o usmernenia, treba uviest, ze zalobkyna nespochybnila, ze pomoc na záchranu mozno povazovat za takúto pomoc v zmysle uvedených usmernení. Vytýka Komisii len to, ze nepreskúmala, ci sú tieto opatrenia vhodné na posúdenie pomoci na záchranu vzhladom na výnimocné okolnosti krízy COVID-19. 133 Na podporu svojej argumentácie zalobkyna cituje rozsudok z 8. marca 2016, Grécko/Komisia ([18]C-431/14 P, [19]EU:C:2016:145), v ktorého bode 70 sa uvádza, ze "Komisia je... v specifickej oblasti státnej pomoci viazaná pravidlami, ktoré prijíma, pokial sa neodchylujú od noriem Zmluvy o FEÚ, medzi ktoré patrí najmä clánok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ..., a ich uplatnenie nie je v rozpore so vseobecnými zásadami práva, ako je rovnost zaobchádzania, najmä v prípade, ked sa výnimocné okolnosti, ktoré sú odlisné od okolností upravených týmito pravidlami, prejavujú v danom sektore hospodárstva clenského státu". 134 Bod 72 rozsudku z 8. marca 2016, Grécko/Komisia ([20]C-431/14 P, [21]EU:C:2016:145), spresnuje, ze "prijatie takýchto pravidiel nezbavuje Komisiu jej povinnosti preskúmat konkrétne výnimocné okolnosti, na ktoré v osobitnom prípade poukazuje clenský stát, aby sa domáhal priameho uplatnenia clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a prípadne odôvodnit to, ze takejto ziadosti nevyhovela". 135 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze pandémia COVID-19 a opatrenia prijaté na jej zvládnutie viedli k výnimocným okolnostiam pre mnohé podniky v Európe, najmä pre letecké spolocnosti. 136 Treba vsak uviest, ze v rámci piatej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna neoznacila osobitné pravidlá usmernení, ktoré sa podla nej stali nevhodnými z dôvodu výnimocných okolností súvisiacich s pandémiou COVID-19, ani nevysvetlila dôvody, preco by to tak malo byt. Nespresnila ani to, ci Komisia mala ponechat usmernenia bez uplatnenia a namiesto toho priamo uplatnit clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Takéto tvrdenie je teda prílis vseobecné a nepodlozené, a tak neumoznuje Vseobecnému súdu pochopit jeho podstatu. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (desiata rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Spolocnost Wizz Air Hungary Légiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.) je povinná nahradit trovy konania. Kornezov Buttigieg Kowalik-Banczyk Hesse Petrlík Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. marca 2023. Podpisy __________________________________________________________________ ( [22]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [23]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXsqKyJI/L84070-8091TMP.html#t-ECR_62021TJ0142_EXT_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXsqKyJI/L84070-8091TMP.html#t-ECR_62021TJ0142_EXT_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:249:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A352&locale=sk 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A352 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A352&anchor=#point22 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A194&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A194 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A194&anchor=#point24 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A465&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A465 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A465&anchor=#point57 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A284&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A284 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A284&anchor=#point159 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2020:091:TOC 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2020:112:TOC 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145 22. file:///tmp/lynxXXXXsqKyJI/L84070-8091TMP.html#c-ECR_62021TJ0142_EXT_SK_01-E0001 23. file:///tmp/lynxXXXXsqKyJI/L84070-8091TMP.html#c-ECR_62021TJ0142_EXT_SK_01-E0002