ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) zo 16. marca 2023 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Elektronické komunikacné siete a sluzby - Smernica (EÚ) 2018/1972 - Clánok 13 - Podmienky, ktoré sa môzu spájat so vseobecným povolením - Príloha I cast A bod 4 - Umoznenie odpocúvania zákonným spôsobom príslusnými vnútrostátnymi orgánmi - Clánok 3 - Vseobecné ciele - Vnútrostátna právna úprava v oblasti náhrady nákladov súvisiacich s cinnostami odpocúvania, ktoré súdne orgány nariadili telekomunikacným operátorom - Neexistencia mechanizmu poskytnutia plnej náhrady - Zásady nediskriminácie, proporcionality a transparentnosti" Vo veci C-339/21, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) z 11. mája 2021 a dorucený Súdnemu dvoru 31. mája 2021, ktorý súvisí s konaniami: Colt Technology Services SpA, Wind Tre SpA, Telecom Italia SpA, Vodafone Italia SpA proti Ministero della Giustizia, Ministero dello Sviluppo economico, Ministero dell'Economia e delle Finanze, Procura Generale della Repubblica presso la Corte d'appello di Reggio Calabria, Procura della Repubblica presso il Tribunale di Cagliari, Procura della Repubblica presso il Tribunale di Roma, Procura della Repubblica presso il Tribunale di Locri, a Ministero della Giustizia, Ministero dello Sviluppo economico, Procura Generale della Repubblica presso la Corte d'appello di Reggio Calabria, Procura della Repubblica presso il Tribunale di Cagliari, Procura della Repubblica presso il Tribunale di Roma proti Wind Tre SpA, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia D. Gratsias, M. Ilesic (spravodajca), I. Jarukaitis a Z. Csehi, generálny advokát: A. M. Collins, tajomník: C. Di Bella, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 18. mája 2022, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Colt Technology Services SpA, v zastúpení: F. Fioretti, M. Giustiniani a N. Moravia, avvocati, - Wind Tre SpA, v zastúpení: B. Caravita di Toritto, S. Fiorucci a R. Santi, avvocati, - Telecom Italia SpA, v zastúpení: D. Gallo, G. Vercillo a A. Zoppini, avvocati, - Vodafone Italia SpA, v zastúpení: S. D'Ercole, N. Palombi a F. Pignatiello, avvocati, - talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci C. Colelli, G. Galluzzo a P. Gentili, avvocati dello Stato, - Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari a P. Messina, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. októbra 2022, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 18, 26, 49, 54 a 55 ZFEÚ, clánkov 3 a 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ([2]Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36), ako aj clánkov 16 a 52 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 2 Tento návrh bol predlozený v rámci viacerých sporov, ktorých úcastníkmi sú po prvé na jednej strane spolocnosti Colt Technology Services SpA, Wind Tre SpA, Telecom Italia SpA a Vodafone Italia SpA (dalej spolocne ako "dotknutí telekomunikacní operátori") a na druhej strane Ministero della Giustizia (Ministerstvo spravodlivosti, Taliansko), Ministero dello Sviluppo economico (Ministerstvo hospodárskeho rozvoja, Taliansko) a Ministero dell'Economia et delle Finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko), a v niektorých prípadoch aj v závislosti od konkrétneho konania Procura Generale della Repubblica presso la Corte d'appello di Reggio Calabria (Generálna prokuratúra pri Odvolacom súde Reggio Calabria, Taliansko), Procura della Repubblica presso il Tribunale di Cagliari (Prokuratúra pri súde v Cagliari, Taliansko), Procura della Repubblica presso il Tribunale di Roma (Prokuratúra pri súde v Ríme, Taliansko) a Procura della Repubblica presso il Tribunale di Locri (Prokuratúra pri Súde Locri, Taliansko), a po druhé na jednej strane Ministero della Giustizia (Ministerstvo spravodlivosti), Ministero dello Sviluppo economico (Ministerstvo hospodárskeho rozvoja), Procura Generale della Repubblica presso la Corte d'appello di Reggio Calabria (Generálna prokuratúra pri Odvolacom súde Reggio Calabria), Procura della Repubblica presso il Tribunale di Cagliari (Prokuratúra pri súde v Cagliari) a Procura della Repubblica presso il Tribunale di Roma (Prokuratúra pri súde v Ríme), a na druhej strane Wind Tre, pricom spory sa týkajú vnútrostátnej právnej úpravy, ktorou sa za pausálny rocný poplatok ukladá vsetkým telekomunikacným operátorom pôsobiacim na území státu povinnost poskytovat na ziadost súdnych orgánov sluzby odpocúvania telekomunikacnej prevádzky. Právny rámec Právo Únie 3 Podla odôvodnenia 1 smernice 2018/1972: "Smernice Európskeho parlamentu a Rady..., 2002/20/ES [zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby (smernica o povolení) ([3]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21; Mim. vyd. 13/29, s. 337)], 2002/21/ES [zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) ([4]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349)]... boli podstatným spôsobom zmenené. Kedze je potrebné uskutocnit dalsie zmeny, v záujme jasnosti by sa uvedené smernice mali prepracovat." 4 Clánok 3 tejto smernice s názvom "Vseobecné ciele" v odsekoch 1 a 2 stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby národné regulacné orgány a iné príslusné orgány pri vykonávaní regulacných úloh uvedených v tejto smernici prijali vsetky zodpovedajúce opatrenia, ktoré sú potrebné a primerané na dosiahnutie cielov stanovených v odseku 2. ... ... 2. Národné regulacné orgány a iné príslusné orgány, ako aj [Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)], [Európska k]omisia a clenské státy sledujú v kontexte tejto smernice kazdý z týchto vseobecných cielov, ktoré nie sú zoradené podla priority: ... b) podporovat hospodársku sútaz pri poskytovaní elektronických komunikacných sietí a pridruzených prostriedkov... a pri poskytovaní elektronických komunikacných sluzieb a pridruzených sluzieb; c) prispievat k rozvoju vnútorného trhu odstránením zostávajúcich prekázok a ulahcením konvergentných podmienok pre investície do elektronických komunikacných sietí, elektronických komunikacných sluzieb, pridruzených prostriedkov a pridruzených sluzieb a ich poskytovanie v celej [Európskej ú]nii..." 5 Clánok 12 uvedenej smernice, nazvaný "Vseobecné povolenie elektronických komunikacných sietí a sluzieb", v odseku 1 prvej vete stanovuje: "Clenské státy zabezpecia právo slobodne poskytovat elektronické komunikacné siete a sluzby podliehajúce podmienkam stanoveným v tejto smernici." 6 Clánok 13 smernice 2018/1972 s názvom "Podmienky spojené so vseobecným povolením a s právami na vyuzívanie rádiového spektra a zdrojov císlovania a osobitné povinnosti" znie takto: "1. Vseobecné povolenie na poskytovanie elektronických komunikacných sietí alebo sluzieb a práva na vyuzívanie rádiového spektra i práva na vyuzívanie zdrojov císlovania môzu podliehat len podmienkam uvedeným v prílohe I. Takéto podmienky musia byt nediskriminacné, primerané a transparentné. ... ... 3. Vseobecné povolenie obsahuje len podmienky, ktoré sú specifické pre dané odvetvie a sú uvedené v castiach A, B a C prílohy I, a neduplikuje podmienky, ktoré sú platné pre podniky na základe iného vnútrostátneho práva. ..." 7 Príloha I k tejto smernici v casti A v zmysle názvu tejto casti spresnuje "vseobecné podmienky, ktoré sa môzu spájat so vseobecným povolením". Medzi nimi je v bode 4 uvedená táto podmienka: "Umoznenie odpocúvania zákonným spôsobom príslusnými vnútrostátnymi orgánmi v súlade s nariadením [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) 2016/679 [z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o volnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrusuje smernica 95/46/ES (vseobecné nariadenie o ochrane údajov) ([5]Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1)], a smernicou [Európskeho parlamentu a Rady] 2002/58/ES [z 12. júla 2002, týkajúcou sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) ([6]Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514)]." 8 Podla clánku 125 smernice 2018/1972 sa touto smernicou okrem iného zrusila a nahradila smernica 2002/20, zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 ([7]Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37) (dalej len "smernica 2002/20"), ako aj smernica 2002/21, zmenená smernicou 2009/140 (dalej len "smernica 2002/21"), s úcinnostou od 21. decembra 2020, pricom odkazy na smernice 2002/20 a 2002/21 sa povazujú za odkazy na smernicu 2018/1972 a vykladajú sa v súlade s tabulkou zhody uvedenou v prílohe XIII tejto smernice. Talianske právo 9 Clánok 28 decreto legislativo n. 259 - Codice delle comunicazioni elettroniche (legislatívny dekrét c. 259 - Zákonník elektronických komunikácií) z 1. augusta 2003 (GURI c. 214 z 15. septembra 2003, dalej len "Zákonník elektronických komunikácií"), nazvaný "Podmienky, ktoré môzu byt spojené so vseobecným povolením a s právami na vyuzívanie rádiových frekvencií a císiel", v znení uplatnitelnom na spory vo veciach samých, v odseku 1 stanovuje: "Vseobecné povolenie na poskytovanie elektronických komunikacných sietí alebo sluzieb a práva na vyuzívanie rádiových frekvencií a práva na vyuzívanie císiel môzu podliehat len dodrzaniu podmienok uvedených v castiach A, B a C prílohy 1. Takéto podmienky musia byt nediskriminacné, primerané a transparentné a v prípade práv na vyuzívanie rádiových frekvencií musia byt v súlade s clánkom 14 zákonníka. Vseobecné povolenie vzdy podlieha podmienke c. 11 casti A prílohy 1." 10 Uvedená príloha 1 obsahuje taxatívny zoznam podmienok, ktoré mozno pripojit ku vseobecným povoleniam (cast A), právam na vyuzívanie rádiových frekvencií (cast B) a právam na vyuzívanie císlovania (cast C). V bode 11 casti A tejto prílohy sa uvádza okrem iného podmienka "zabezpecit sluzby na úcely vykonávania spravodlivosti, uvedené v clánku 96 Zákonníka [elektronických komunikácií] od zaciatku výkonu cinnosti". 11 Clánok 96 tohto zákonníka, nazvaný "Povinne poskytované sluzby", stanovuje: "1. Sluzby na úcely vykonávania spravodlivosti v súlade s poziadavkami príslusných súdnych orgánov týkajúcich sa odpocúvania a súvisiacich údajov poskytujú operátori povinne; do schválenia dekrétu podla odseku 2 sú príslusné lehoty a spôsoby predmetom dohody s vyssie uvedenými orgánmi. 2. Na úcely urcenia pausálnych rocných poplatkov za povinne poskytované sluzby podla odseku 1 sa dekrétom ministra spravodlivosti a ministra hospodárskeho rozvoja, prijatým po porade s ministrom hospodárstva a financií, ktorý sa vydá do 31. decembra 2017, vykoná úprava poloziek cenníka uvedeného v dekréte Ministro delle comunicazioni [minister komunikácií, Taliansko] z 26. apríla 2001, uverejnenom v GURI c. 104 zo 7. mája 2001. Tento dekrét: a) upravuje druhy povinne poskytovaných sluzieb a stanovuje príslusné poplatky, a to s prihliadnutím na vývoj nákladov a sluzieb, tak, aby sa dosiahla úspora výdavkov aspon 50 % v porovnaní s aktuálnymi poplatkami. Poplatok zahrna náklady za vsetky sluzby súcasne aktivované alebo pouzívané kazdou sietovou identitou; b) vymedzuje subjekty, ktorých sa týka povinnost poskytovat sluzby odpocúvania, a to aj spomedzi poskytovatelov sluzieb, ktorých infrastruktúra umoznuje prístup do siete alebo distribúciu informacného alebo komunikacného obsahu, ako aj osôb, ktoré z akéhokolvek dôvodu poskytujú elektronické komunikacné sluzby alebo aplikácie, hoci ich mozno vyuzívat prostredníctvom iných ako vlastných prístupových alebo prepravných sietí; c) vymedzuje povinnosti subjektov povinných poskytovat povinné sluzby a spôsob ich vykonávania, vrátane dodrziavania jednotných IT postupov pri prenose a správe komunikácie správnej povahy, a to aj pokial ide o fázy pred platbou za samotné sluzby. ..." 12 V súlade s týmto clánkom 96 ods. 2 boli sluzby povinne poskytované telekomunikacnými operátormi a zodpovedajúce poplatky spresnené v decreto interministeriale del Ministro della Giustizia e del Ministro dello Sviluppo Economico di concerto con il Ministro dell'Economia e delle Finanze - Disposizione di riordino delle spese per le prestazioni obbligatorie di cui all'articolo 96 del decreto legislativo n. 259 del 2003 (medzirezortný ministerský dekrét, ktorý vydali minister spravodlivosti a minister hospodárskeho rozvoja po porade s ministrom hospodárstva a financií, týkajúci sa ustanovení o reforme výdavkov za povinne poskytované sluzby podla clánku 96 legislatívneho dekrétu c. 259/2003) z 28. decembra 2017 (GURI c. 33 z 9. februára 2018, dalej len "medzirezortný ministerský dekrét z 28. decembra 2017"). Spory vo veciach samých a prejudiciálna otázka 13 Podla talianskeho práva, predovsetkým podla clánku 96 Zákonníka elektronických komunikácií, sú telekomunikacní operátori povinní v prípade ziadosti súdnych orgánov vykonávat operácie odpocúvania komunikácií (hlasových, pocítacových, telematických a dátových komunikácií) za pausálny rocný poplatok. 14 Dotknutí telekomunikacní operátori boli v rámci svojej cinnosti povinní takéto operácie odpocúvania poskytnút. Na základe tohto clánku 96 ods. 2 boli sumy, ktoré sa im na tento úcel vyplácali a ktoré sa pôvodne stanovovali dekrétom ministra komunikácií z 26. apríla 2001, zmenené medzirezortným ministerským dekrétom z 28. decembra 2017. 15 V súlade s týmto ustanovením spocívala táto zmena predovsetkým v znízení náhrad výdavkov spojených s uvedenými operáciami odpocúvania aspon o 50 %. 16 Dotknutí telekomunikacní operátori sa samostatnými zalobami podanými na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) domáhali zrusenia medzirezortného ministerského dekrétu z 28. decembra 2017, pricom tvrdili, ze odplata, ktorú im talianske orgány majú priznat na základe tohto dekrétu, nepokrýva v celom rozsahu náklady vynalozené na poskytovanie povinných sluzieb súvisiacich s odpocúvaním elektronickej komunikácie nariadenej príslusnými vnútrostátnymi súdnymi orgánmi. 17 Rozsudkami c. 4594/2019, 4596/2019, 4600/2019 a 4604/2019 z 9. apríla 2019 tento súd zamietol tieto zaloby z dôvodu, ze nebolo preukázané, ze poplatky stanovené týmto dekrétom nestacia na kompenzáciu nákladov, ktoré operátorom vznikajú v rámci vykonávania operácií odpocúvania. 18 Dotknutí telekomunikacní operátori, a pokial ide o rozsudok c. 4604/2019, ktorým sa ciastocne vyhovelo zalobe spolocnosti Wind Tre z iného dôvodu, aj ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo hospodárskeho rozvoja, Generálna prokuratúra pri Odvolacom súde Reggio Calabria, Prokuratúra pri súde v Cagliari a Prokuratúra pri súde v Ríme podali proti týmto rozsudkom odvolanie na Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko), ktorý je vnútrostátnym súdom, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania. 19 Rozhodnutím z 13. februára 2020 tento súd podal na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu clánkov 18, 26, ako aj 102 a nasl. ZFEÚ. Kedze tento návrh nesplnal poziadavky stanovené v clánku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, uznesením z 26. novembra 2020, Colt Technology Services a i. ([8]C-318/20, neuverejnené, [9]EU:C:2020:969), bol zamietnutý ako zjavne neprípustný. 20 Po tom, co sa v konaní vo veci samej zacalo zase konat, vnútrostátny súd znova dospel k záveru, ze je ako súd posledného stupna povinný opätovne predlozit Súdnemu dvoru návrh na zacatie prejudiciálneho konania s cielom získat presný výklad práva Únie relevantného na úcely sporov, o ktorých rozhoduje. 21 V tejto súvislosti daný súd uvádza, ze má pochybnosti týkajúce sa vztahu medzi clánkom 13 smernice 2008/1972 a niektorými normami primárneho práva Únie. 22 Spresnuje, ze dotknutí telekomunikacní operátori v konaní pred ním tvrdia, ze napadnutá vnútrostátna právna úprava po prvé vedie k diskriminácii zalozenej na velkosti podniku, pricom malé podniky sú pomerne menej penalizované ako velké podniky, po druhé vytvára diskrimináciu zalozenú na státnej príslusnosti, kedze podniky, ktoré nemajú v Taliansku sídlo, sú zvýhodnované oproti prevádzkovatelom so sídlom v Taliansku, po tretie vytvára skreslenie hospodárskej sútaze na úrovni Únie, kedze zavádza strukturálnu a neodôvodnenú prekázku prístupu zahranicných subjektov na taliansky trh, a po stvrté porusuje právo na slobodný výkon obchodnej cinnosti, kedze uskutocnuje znacnú expropriáciu podnikatelských schopností súkromných hospodárskych subjektov, ktorá je neprimeraná vo vztahu k uvádzanému cielu vseobecného záujmu. 23 Vnútrostátny súd vsak uvádza, ze na základe clánku 13 a prílohy I smernice 2018/1972, vseobecné povolenie na poskytovanie elektronických komunikacných sluzieb môze byt podla vnútrostátneho práva podmienené vykonávaním odpocúvania nariadeného súdnymi orgánmi a ze jediným obmedzením, ktoré je vseobecne upravené v tomto clánku 13, je to, aby stanovené podmienky boli nediskriminacné, primerané a transparentné. 24 Tento súd tak zastáva názor, ze ani relevantné sekundárne právo Únie, ani vseobecné zásady Zmluvy o FEÚ, na ktoré sa odvolávajú dotknutí telekomunikacní operátori, nevyzadujú plnú náhradu nákladov, ktoré skutocne vznikli operátorom v rámci vykonania takéhoto odpocúvania, a teda nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá nestanovuje takúto náhradu v plnom rozsahu a ktorá okrem toho viaze revíziu náhrad, ktoré mozno priznat, na ciel znizovania výdavkov. 25 Daný súd zdôraznuje predovsetkým to, ze poplatky vseobecne stanovené v Zákonníku elektronických komunikácií sú úplne porovnatelné pre vsetkých operátorov, ktorí poskytujú sluzby v Taliansku, ze ich správny orgán musí vypocítat s prihliadnutím jednak na vývoj nákladov a technologický pokrok, na základe ktorého doslo k zlacneniu niektorých sluzieb, ako aj na skutocnost, ze tieto sluzby sledujú ciele patriace do prevazujúceho verejného záujmu a môzu ich poskytovat len telekomunikacní operátori a ze tieto poplatky sú verejné. Podmienka, ktorá sa spája so vseobecným povolením poskytovat elektronické komunikacné siete a sluzby, o aké ide vo veci samej, je tak nediskriminacná, primeraná a transparentná, v súlade s týmto clánkom 13. Navyse v kazdom prípade predchádzajúce zavedenie prostriedkov potrebných na takéto odpocúvanie predstavuje nevyhnutné vlastné náklady obchodnej cinnosti spocívajúcej v poskytovaní elektronických komunikacných sluzieb, kedze poskytovanie takýchto sluzieb za súcasného stavu podlieha vseobecnému povoleniu a s týmto povolením sa spája sporná podmienka. 26 Za týchto okolností Consiglio di Stato (Státna rada) rozhodla prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Bránia clánky 18, 26, 49, 54 a 55 ZFEÚ, clánky 3 a 13 [smernice 2018/1972], ako aj clánky 16 a 52 [Charty] vnútrostátnej právnej úprave, ktorá poveruje správny orgán úlohou stanovit výsku náhrady, ktorá sa má priznat telekomunikacným operátorom za vykonanie odpocúvania komunikacnej prevádzky v rámci ich povinnosti vyplývajúcej z príkazu súdneho orgánu, a to takým spôsobom, ze od povereného správneho orgánu nevyzaduje súlad so zásadou úplnej náhrady nákladov, ktoré dotknutí operátori v súvislosti s predmetnou cinnostou konkrétne znásajú a majú ich riadne zdokumentované, pricom, navyse, uvedený správny orgán zaväzuje, aby v porovnaní s predchádzajúcimi kritériami výpoctu náhrady dosiahol úsporu výdavkov?" O prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 27 Talianska vláda spochybnuje prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Po prvé podla jej názoru Consiglio di Stato (Státna rada) vzhladom na to, ze nevyjadrila ziadne odôvodnené pochybnosti vo vztahu k tomu, aký výklad práva Únie sa má uplatnit, vyuzila mechanizmus prejudiciálneho konania stanovený v clánku 267 ZFEÚ takým spôsobom, ktorý je v rozpore s tým, co Súdny dvor nedávno spresnil v rozsudku zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi ([10]C-561/19, [11]EU:C:2021:799). Po druhé je polozená otázka údajne hypotetická. Consiglio di Stato (Státna rada) totiz neuviedla skutkové okolnosti, z ktorých by vyplývalo, ze poplatky stanovené predmetnou právnou úpravou nepostacujú na odmenovanie operátorov. Polozená otázka je pritom relevantná len za predpokladu, ze poplatky nie sú plnou odplatou. 28 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze je pravda, ze vnútrostátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podla vnútrostátneho práva, nemá pri dodrzaní podmienok pripomenutých v bodoch 40 az 46 rozsudku zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi ([12]C-561/19, [13]EU:C:2021:799), povinnost obrátit sa na Súdny dvor s otázkou o výklade práva Únie a môze o nej rozhodnút na vlastnú zodpovednost, pokial je správny výklad práva Únie taký jasný, ze tu nie je priestor na ziadne dôvodné pochybnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, [14]C-561/19, [15]EU:C:2021:799, body [16]39 a [17]47, ako aj citovanú judikatúru). 29 Údajná jasnost odpovedí na polozené otázky vsak vnútrostátnemu súdu nijako nezakazuje, aby Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky polozil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2008, UGT-Rioja a i., [18]C-428/06 az C-434/06, [19]EU:C:2008:488, body [20]42 a [21]43). 30 Okrem toho, pokial ide o to, ze talianska vláda tvrdí, ze polozená otázka je hypotetická, lebo je podla jej názoru zalozená na nesprávnom predpoklade, podla ktorého náhrady stanovené vnútrostátnou právnou úpravou, o akú ide vo veci samej, neumoznujú pokryt náklady skutocne vynalozené dotknutými operátormi, treba pripomenút, ze v rámci konania zavedeného clánkom 267 ZFEÚ je Súdny dvor oprávnený rozhodnút o výklade predpisu Únie len na základe skutkového stavu, ktorý mu uvedie vnútrostátny súd (rozsudok z 12. januára 2023, DOBELES HES, [22]C-702/20 a C-17/21, [23]EU:C:2023:1, bod [24]85 a citovaná judikatúra). V dôsledku toho Súdnemu dvoru neprinálezí spochybnovat skutkový predpoklad, na ktorom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania zalozený. 31 Pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie polozených vnútrostátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednost a ktorých správnost Súdnemu dvoru neprinálezí preverovat, tak platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môze odmietnut rozhodnút o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podanom vnútrostátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislost s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré mu boli polozené (rozsudok z 27. októbra 2022, Climate Corporation Emissions Trading, [25]C-641/21, [26]EU:C:2022:842, bod [27]23 a citovaná judikatúra). 32 V predmetnom prípade treba konstatovat, ze v rozsahu, v akom sa polozená otázka týka výkladu clánkov 18, 26, 49, 54 a 55 ZFEÚ, ako aj clánkov 16 a 52 Charty, vnútrostátny súd neuviedol ani dôvody, ktoré ho viedli k zamysleniu sa nad otázkou výkladu týchto ustanovení, ani to, aká je podla jeho názoru súvislost medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnou právnou úpravou uplatnitelnou na spor vo veci samej, a teda Súdny dvor nepozná skutkové a právne okolnosti potrebné na to, aby uzitocne odpovedal na polozenú otázku v rozsahu, v akom sa týka týchto ustanovení. Naopak v rozsahu, v akom sa návrh na zacatie prejudiciálneho konania týka ustanovení smernice 2018/1972, uvádzajú sa v nom nielen relevantné skutkové a právne okolnosti, ale aj dôvody, pre ktoré vnútrostátny súd vo vztahu k nim kladie otázky. Navyse z tohto návrhu jasne vyplýva vztah medzi týmito otázkami a predmetom sporov vo veciach samých, ktorého existencia navyse nie je spochybnená. 33 Preto je návrh na zacatie prejudiciálneho konania v rozsahu, v akom sa týka smernice 2018/1972, prípustný. O prejudiciálnej otázke 34 Na úvod treba uviest, ze vnútrostátny súd ziada o výklad ustanovení smernice 2018/1972. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vsak vyplýva, ze vnútrostátnou právnou úpravou uplatnitelnou na spory vo veciach samých sa prebrala smernica, ktorá predchádzala smernici 2018/1972, a to konkrétne smernica 2002/20, a ze táto bola v súlade s clánkom 125 smernice 2018/1972 zrusená a nahradená touto druhou uvedenou smernicou az s úcinnostou od 21. decembra 2020, t. j. po prijatí medzirezortného ministerského dekrétu z 28. decembra 2017 a po tom, ako dotknutí telekomunikacní operátori podali zaloby na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio), ktorými sa domáhajú zrusenia tohto dekrétu. 35 Za predpokladu, ze by vnútrostátny súd v konecnom dôsledku konstatoval, ze na spory vo veciach samých sa vztahuje smernica 2002/20, treba uviest, ze odpoved poskytnutá v tomto rozsudku je uplatnitelná aj na tento skorsí akt. Ako totiz vyplýva z odôvodnenia 1 smernice 2018/1972, touto smernicou boli okrem iného prepracované styri skorsie smernice, v znení zmien, ktoré upravovali odvetvie elektronických komunikacných sietí a sluzieb, vrátane smernice 2002/20, pricom sa nou neuskutocnila zmena, ktorá by bola relevantná pre prejednávanú vec, vo vztahu k ustanoveniam, ktorých výklad je potrebný na vyriesenie sporov vo veciach samých, ci uz ide o ich znenie, kontext alebo ciel. 36 Konkrétne clánok 13 ods. 1 prvá a druhá veta, ako aj clánok 13 ods. 3 a bod 4 casti A prílohy I k smernici 2018/1972 preberajú bez zmeny podstaty, ktorá by bola v predmetnom prípade relevantná, ustanovenia clánku 6 ods. 1 a 3, ako aj casti A bod 11 prílohy k smernici 2002/20. 37 Okrem toho spomedzi dvoch ustanovení smernice 2018/1972, ktoré vnútrostátny súd uviedol vo svojej otázke, sa na úcely vyriesenia sporov vo veciach samých zdá byt priamo relevantný iba clánok 13, hoci aj analýza otázky musí zohladnovat ciele stanovené v clánku 3 tejto smernice. Naopak práve v casti A bode 4 prílohy I sa stanovuje podmienka, v súvislosti s ktorou bola vnútrostátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, prijatá. 38 V dôsledku toho treba konstatovat, ze vnútrostátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta to, ci sa clánok 13 s prihliadnutím na clánok 3 a cast A bod 4 prílohy I k smernici 2018/1972 má vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá neukladá povinnost uskutocnit plnú náhradu nákladov, ktoré skutocne vznikli poskytovatelom elektronických komunikacných sluzieb v rámci toho, ako umoznujú odpocúvanie elektronických komunikácií zákonným spôsobom vnútrostátnymi orgánmi. 39 Podla ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovení práva Únie potrebné zohladnit nielen ich znenie, ale aj ich kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súcastou (rozsudok z 20. júna 2022, London Steam-Ship Owners' Mutual Insurance Association, [28]C-700/20, [29]EU:C:2022:488, bod [30]55 a citovaná judikatúra). 40 Treba pripomenút, ze clánok 13 ods. 1 prvá veta smernice 2018/1972 stanovuje, ze vseobecné povolenie na poskytovanie elektronických komunikacných sietí alebo sluzieb môze podliehat len podmienkam uvedeným v prílohe I tejto smernice, pricom druhá veta tohto ustanovenia spresnuje, ze tieto podmienky musia byt nediskriminacné, primerané a transparentné. Odsek 3 tohto clánku okrem toho spresnuje, ze vseobecné povolenie obsahuje len podmienky, ktoré sú specifické pre dané odvetvie a sú uvedené v castiach A az C prílohy I k uvedenej smernici. Medzi týmito podmienkami sa v bode 4 tejto casti A, v ktorom sú vymenované vseobecné podmienky, ktoré môzu byt s takýmto vseobecným povolením spojené, nachádza podmienka umoznenia odpocúvania zákonným spôsobom príslusnými vnútrostátnymi orgánmi. 41 Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, ze nad rámec povinnosti clenských státov, ktoré sa rozhodnú spojit vseobecné povolenie na poskytovanie elektronických komunikacných sietí alebo sluzieb s podmienkou uvedenou v casti 4 bode 4 prílohy I k smernici 2018/1972, ulozit túto podmienku nediskriminacným, primeraným a transparentným spôsobom, normotvorca Únie ani nestanovil povinnost, ani nevylúcil, aby zo strany dotknutých clenských státov dochádzalo k náhrade nákladov, ktoré by vznikli dotknutým clenským státom v rámci toho, ako umoznujú odpocúvanie zákonným spôsobom v súlade s tým, co stanovuje táto podmienka. 42 Preto vzhladom na to, ze smernica 2018/1972 v tejto súvislosti neobsahuje ziadne spresnenia, majú clenské státy v tejto oblasti priestor na volnú úvahu. V dôsledku toho clánok 13 a cast A bod 4 prílohy I nemozno vykladat v tom zmysle, ze by tieto ustanovenia ukladali clenským státom povinnost stanovit náhradu, a fortiori plnú náhradu týchto prípadných nákladov. 43 Tento výklad uvedených ustanovení je podporený tak kontextom, do ktorého patria, ako aj cielmi sledovanými smernicou 2018/1972. Konkrétne po prvé, hoci clánok 12 ods. 1 prvá veta tejto smernice, ktorý preberá obsah clánku 3 ods. 1 prvej vety smernice 2002/20, stanovuje, ze clenské státy zarucujú slobodu poskytovat elektronické komunikacné siete a sluzby, zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze túto slobodu mozno vykonávat len za podmienok stanovených v uvedenej smernici. Z toho teda nemôze vyplývat povinnost clenských státov nahradit náklady v tom zmysle, ako to uvádzajú dotknutí telekomunikacní operátori. 44 Po druhé treba konstatovat, ze takúto povinnost nemozno vyvodit ani zo vseobecných cielov uvedených v clánku 3 smernice 2018/1972, na ktorých dosahovanie sú clenské státy prostredníctvom národných regulacných úradov a iných príslusných orgánov povinné dbat. Platí to predovsetkým pre ciel, ktorým je podporovat hospodársku sútaz pri poskytovaní elektronických komunikacných sluzieb, stanovený v tomto clánku 3 ods. 2 písm. b) a ciel rozvoja vnútorného trhu stanovený v písmene c) tohto istého ustanovenia, ktoré boli predtým v podstate uvedené v clánku 8 ods. 2 a 3 smernice 2002/21. Z ich znenia totiz nevyplýva ziadna vôla normotvorcu Únie obmedzit volnú úvahu clenských státov, pokial ide o vykonanie podmienky stanovenej v casti A bode 4 prílohy I k smernici 2018/1972, nad rámec poziadaviek pripomenutých v bodoch 41 a 42 tohto rozsudku. 45 Vzhladom na to, ze sa táto miera volnej úvahy musí vykonávat v súlade so zásadami zákazu diskriminácie, proporcionality a transparentnosti, je tak na to, aby clánok 13 s prihliadnutím na clánok 3 a cast A bod 4 prílohy I smernice 2018/1972 nebránil vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá nevyzaduje, aby sa uskutocnovala plná náhrada nákladov, ktoré by skutocne vznikli poskytovatelom elektronických telekomunikacných sluzieb v rámci toho, ako umoznujú odpocúvanie elektronických komunikácií zákonným spôsobom príslusnými vnútrostátnymi orgánmi, potrebné, aby táto právna úprava bola v súlade s týmito zásadami. 46 V predmetnom prípade z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ako aj zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, vyplýva po prvé to, ze náhrady stanovené vnútrostátnou právnou úpravou, o akú ide vo veci samej, v súvislosti s podmienkou umoznenia odpocúvania zákonným spôsobom, ktorá je spojená so vseobecným povolením v Taliansku a ktorej súlad so smernicou 2018/1972 nie je spochybnený, sú porovnatelné pre vsetkých operátorov, ktorí ponúkajú elektronické komunikacné sluzby v Taliansku, pricom náhrady sú stanovené na základe jednotných pausálnych poplatkov urcených podla typu poskytnutej sluzby odpocúvania. 47 Po druhé, ako uviedol vnútrostátny súd, tieto poplatky musí podla uplatnitelnej talianskej právnej úpravy správny orgán vypocítat s prihliadnutím na technologický pokrok v odvetví, na základe ktorého doslo k zlacneniu niektorých sluzieb, ako aj na skutocnost, ze tieto sluzby sú zásadné pri dosahovaní vseobecných cielov patriacich do prevazujúceho verejného záujmu a môzu ich poskytovat len telekomunikacní operátori. 48 Po tretie vnútrostátny súd spresnil, ze v súlade s touto právnou úpravou sú tieto poplatky stanovené formálnym správnym aktom, ktorý je uverejnený a volne dostupný. 49 Za týchto okolností sa zdá, ze vnútrostátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, je v rozsahu, v akom stanovuje spornú náhradu nákladov, skutocne nediskriminacná, primeraná a transparentná, co vsak prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. 50 Kedze sa napokon tento súd pýta aj na to, ci clenský stát, ktorý stanovil náhradu nákladov vynalozených poskytovatelmi elektronických komunikacných sluzieb v situácii, ze títo v súlade so smernicou 2018/1972 umoznujú odpocúvanie zákonným spôsobom, môze s cielom znizovania verejných výdavkov znízit úroven predtým priznaných náhrad, treba dodat, ze vzhladom na mieru volnej úvahy priznanú clenským státom pri vykonávaní podmienky stanovenej v casti A bode 4 prílohy I k tejto smernici, táto smernica nemôze takémuto znízeniu bránit, kedze predmetná vnútrostátna právna úprava je nediskriminacná, primeraná a transparentná. 51 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba na polozenú otázku odpovedat tak, ze clánok 13 s prihliadnutím na clánok 3 a cast A bod 4 prílohy I k smernici 2018/1972 sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá neukladá povinnost uskutocnit plnú náhradu nákladov, ktoré skutocne vznikli poskytovatelom elektronických komunikacných sluzieb v rámci toho, ako umoznujú odpocúvanie elektronických komunikácií zákonným spôsobom príslusnými vnútrostátnymi orgánmi, pokial je táto právna úprava nediskriminacná, primeraná a transparentná. O trovách 52 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: Clánok 13 s prihliadnutím na clánok 3 a cast A bod 4 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií, sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá neukladá povinnost uskutocnit plnú náhradu nákladov, ktoré skutocne vznikli poskytovatelom elektronických komunikacných sluzieb v rámci toho, ako umoznujú odpocúvanie elektronických komunikácií zákonným spôsobom príslusnými vnútrostátnymi orgánmi, pokial je táto právna úprava nediskriminacná, primeraná a transparentná. Podpisy __________________________________________________________________ ( [31]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXGjz0dS/L84075-8384TMP.html#t-ECR_62021CJ0339_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:321:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:119:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:201:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:337:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A969&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A969 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799&anchor=#point39 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799&anchor=#point47 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A488&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A488 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A488&anchor=#point42 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A488&anchor=#point43 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2023%3A1&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2023%3A1 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2023%3A1&anchor=#point85 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A842&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A842 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A842&anchor=#point23 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A488&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A488 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A488&anchor=#point55 31. file:///tmp/lynxXXXXGjz0dS/L84075-8384TMP.html#c-ECR_62021CJ0339_SK_01-E0001