ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 16. februára 2023 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Hospodárska sútaz - Náhrada skody spôsobenej postupom zakázaným podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ - Rozhodnutie Komisie konstatujúce existenciu tajných dohôd o urcovaní cien a zvýsení hrubých cien nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore (EHP) - Vnútrostátne pravidlo obcianskeho súdneho konania, ktoré v prípade ciastocného vyhovenia návrhu stanovuje, ze kazdý úcastník konania znása svoje trovy konania s výnimkou zneuzívajúceho konania - Procesná autonómia clenských státov - Zásady úcinnosti a rovnocennosti - Smernica 2014/104/EÚ - Ciele a celková rovnováha - Clánok 3 - Právo na úplnú náhradu utrpenej skody - Clánok 11 ods. 1 - Nerozdielna zodpovednost páchatelov porusenia práva hospodárskej sútaze - Clánok 17 ods. 1 - Moznost vnútrostátneho súdu odhadnút skodu - Podmienky - Prakticky nemozná alebo nadmerne stazená povaha kvantifikovania skody - Clánok 22 - Casová uplatnitelnost" Vo veci C-312/21, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Juzgado de lo Mercantil no 3 de Valencia (Obchodný súd c. 3 Valencia, Spanielsko) z 10. mája 2021 a dorucený Súdnemu dvoru 19. mája 2021, ktorý súvisí s konaním: Tráficos Manuel Ferrer SL, D. Ignacio proti Daimler AG, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory A. Prechal, sudcovia L. Arastey Sahún, F. Biltgen, N. Wahl (spravodajca) a J. Passer, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Tráficos Manuel Ferrer SL a D. Ignacio, v zastúpení: Á. Zanón Reyes, abogado, - Daimler AG, v zastúpení: E. de Félix Parrondo, J. M. Macías Castańo, M. López Ridruejo a M. Pérez Carrillo, abogados, C. von Köckritz a H. Weiß, Rechtsanwälte, - spanielska vláda, v zastúpení: J. Rodríguez de la Rúa Puig, splnomocnený zástupca, - Európska komisia, v zastúpení: A. Carrillo Parra, F. Jimeno Fernández a C. Zois, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní z 22. septembra 2022, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 101 ZFEÚ, najmä pokial ide o poziadavku úplnej náhrady skody spôsobenej protisútazným konaním, ktorá z nej vyplýva, ako aj clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane dvoma podnikmi cestnej prepravy tovaru, Tráficos Manuel Ferrer SL a D. Ignacio, a na druhej strane spolocnostou Daimler AG vo veci zaloby o náhradu skody podanej týmito dvoma podnikmi, ktorej predmetom je náhrada skody vyplývajúcej z porusenia clánku 101 ZFEÚ konstatovaného Európskou komisiou, ktorého sa dopustili viacerí výrobcovia nákladných vozidiel, medzi ktorých patrí aj Daimler. Právny rámec Právo Únie 3 Podla znenia odôvodnenia 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([2]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1): "V záujme zabezpecenia úcinných zalôb v rámci presadzovania práva súkromnoprávnymi prostriedkami podla obcianskeho práva a úcinného presadzovania práva verejnoprávnymi prostriedkami zo strany orgánov hospodárskej sútaze musia obidva nástroje pôsobit spolocne, aby sa zaistila co najvyssia úcinnost pravidiel hospodárskej sútaze. Je potrebné dôsledne upravit koordináciu týchto dvoch foriem presadzovania napríklad v súvislosti s mechanizmami prístupu k dokumentom, ktoré majú k dispozícii orgány hospodárskej sútaze. Takouto koordináciou na úrovni Únie sa takisto zabezpecí, ze nevzniknú rozdiely medzi uplatnitelnými pravidlami, ktoré by mohli ohrozit riadne fungovanie vnútorného trhu." 4 Odôvodnenie 11 tejto smernice uvádza: "V prípade, ze právna úprava na úrovni Únie chýba, zaloby o náhradu skody sa spravujú vnútrostátnymi pravidlami a postupmi clenských státov. Podla judikatúry [Súdneho dvora] si kazdá osoba môze uplatnit nárok na náhradu utrpenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi skodou a porusením práva hospodárskej sútaze. Vsetky vnútrostátne pravidlá upravujúce výkon práva na náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia clánku 101 alebo 102 [ZFEÚ] vrátane tých, ktoré sa týkajú aspektov, ktoré táto smernica neupravuje, ako napríklad problematika prícinnej súvislosti medzi porusením a skodou, musia byt v súlade so zásadou úcinnosti a zásadou rovnocennosti. To znamená, ze by sa nemali formulovat ani uplatnovat spôsobom, ktorý by nadmerne stazoval alebo prakticky znemoznoval výkon tohto práva na náhradu skody zaruceného Zmluvou [FEÚ], ani spôsobom, ktorý je nevýhodnejsí v porovnaní s pravidlami uplatnitelnými v prípade podobných zalôb pre porusenie vnútrostátnych právnych predpisov. Ak clenské státy stanovia dalsie podmienky pre náhradu skody podla vnútrostátneho práva, ako napríklad zodpovednost, primeranost alebo zavinenie, mali by mat moznost zachovat takéto podmienky, pokial sú v súlade s judikatúrou [Súdneho dvora], zásadou úcinnosti a zásadou rovnocennosti a touto smernicou." 5 Odôvodnenie 12 uvedenej smernice znie: "Touto smernicou sa opätovne potvrdzuje acquis communautaire upravujúce problematiku práva na náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze Únie, a to najmä pokial ide o aktívnu legitimáciu a vymedzenie skody, ako vyplýva z judikatúry [Súdneho dvora], a to bez toho, aby sa vopred vylucoval akýkolvek prípadný vývoj v tejto oblasti. Kazdý, kto utrpel skodu v dôsledku takéhoto porusenia, sa môze domáhat náhrady skutocnej skody (damnum emergens), náhrady zisku, o ktorý prisiel (uslý zisk alebo lucrum cessans), ako aj úroku bez ohladu na to, ci sú tieto kategórie vo vnútrostátnom práve vymedzené samostatne alebo kombinovane. ..." 6 Clánok 14 tej istej smernice znie: "Zaloby o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze Únie alebo vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze si obvykle vyzadujú komplexnú skutkovú a ekonomickú analýzu. Dôkazy potrebné na preukázanie nároku na náhradu skody má obvykle k dispozícii výlucne protistrana alebo tretie osoby a casto nie sú zalobcovi dostatocne známe alebo prístupné. ..." 7 Odôvodnenie 15 smernice 2014/104 znie: "Dôkazy sú dôlezitým prvkom pri podávaní zalôb o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze Únie alebo vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Kedze pre súdne spory v oblasti práva hospodárskej sútaze je príznacná informacná asymetria, je vhodné zabezpecit, aby sa zalobcom poskytlo právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich nárokmi bez toho, aby museli uviest jednotlivé dôkazy. ..." 8 Podla odôvodnenia 43 tejto smernice: "Porusenia práva hospodárskej sútaze sa casto týkajú podmienok, za akých sa predáva tovar alebo sluzby, a ich ceny, pricom v dôsledku nich dochádza k zvýseniu ceny alebo inej skode, ktorú utrpia zákazníci porusitelov. ..." 9 Odôvodnenie 45 uvedenej smernice znie: "Poskodená osoba, ktorá preukázala, ze v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze utrpela skodu, musí na to, aby za nu získala náhradu, preukázat aj jej rozsah. Kvantifikácia skody vo veciach z oblasti práva hospodárskej sútaze je obzvlást nárocná z pohladu skutkového zistovania, pricom si môze vyzadovat uplatnenie zlozitých ekonomických modelov. To býva casto velmi nákladné a spôsobuje zalobcom tazkosti, pokial ide o získanie potrebných údajov na odôvodnenie ich nárokov. Kvantifikácia skody vo veciach z oblasti práva hospodárskej sútaze môze predstavovat závaznú prekázku, ktorá bráni úcinnému domáhaniu sa náhrady skody." 10 Odôvodnenie 46 tej istej smernice znie: "Neexistencia pravidiel Únie upravujúcich problematiku kvantifikácie skody utrpenej v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze vedie k tomu, ze urcenie pravidiel kvantifikácie skody sa ponecháva na vnútrostátne právne poriadky clenských státov a na clenské státy a vnútrostátne súdy, aby urcili poziadavky, ktoré musí zalobca splnit, aby preukázal výsku utrpenej skody, metódy pouzitelné na kvantifikáciu skody a následky, ak sa stanovené poziadavky nesplnia v plnom rozsahu. Tieto poziadavky vnútrostátneho práva týkajúce sa kvantifikácie skody vo veciach z oblasti práva hospodárskej sútaze by vsak nemali byt menej priaznivé nez poziadavky, ktoré platia pre podobné vnútrostátne zaloby (zásada rovnocennosti), ani by nemali prakticky znemoznovat alebo nadmerne stazovat výkon práva na náhradu skody priznaného Úniou (zásada úcinnosti). Mali by sa zohladnovat akékolvek informacné asymetrie medzi úcastníkmi konania, ako aj skutocnost, ze kvantifikácia skody znamená, ze je nutné posudzovat, ako by sa bol predmetný trh vyvíjal, keby nedoslo k poruseniu. Takéto hodnotenie prinása porovnávanie so situáciou, ktorá je per definitionem hypotetická, a preto sa nikdy nemôze vykonat úplne presne. Z tohto dôvodu je vhodné zabezpecit, aby vnútrostátne súdy mali právomoc odhadnút výsku skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze. Clenské státy by mali zabezpecit, aby vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze mohli na poziadanie poskytnút usmernenia, pokial ide o výsku skody. Komisia by mala v záujme jednotnosti a predvídatelnosti poskytnút vseobecné usmernenia na úrovni Únie." 11 Podla odôvodnenia 47 smernice 2014/104: "S cielom napravit túto informacnú asymetriu, vyriesit niektoré tazkosti spojené s kvantifikáciou skody vo veciach z oblasti práva hospodárskej sútaze a zabezpecit úcinnost nárokov na náhradu skody je vhodné pracovat s domnienkou, ze v prípade kartelového porusenia takéto porusenie viedlo k skode, a to najmä tým, ze ovplyvnilo cenu. V závislosti od skutkového stavu urcitého prípadu to znamená, ze kartel viedol k urcitému zvýseniu ceny alebo zabránil znízeniu cien, ku ktorému by doslo bez kartelu. Táto domnienka by sa nemala vztahovat na konkrétnu výsku skody. Porusitelovi by sa malo umoznit túto domnienku vyvrátit. Je vhodné, aby sa táto vyvrátitelná domnienka obmedzila na kartely, a to pre ich tajnú povahu, ktorá zvysuje uvedenú informacnú asymetriu a zalobcom stazuje získavanie dôkazov potrebných na preukázanie utrpenej skody." 12 Clánok 3 tejto smernice s názvom "Právo na úplnú náhradu skody" stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby kazdá fyzická alebo právnická osoba, ktorá utrpela skodu spôsobenú porusením práva hospodárskej sútaze, mala moznost domáhat sa úplnej náhrady tejto skody a získat ju. 2. Úplná náhrada skody zabezpecí osobe, ktorá utrpela skodu, dosiahnut stav, v akom osoba bola pred porusením práva hospodárskej sútaze, tak ako keby k poruseniu práva hospodárskej sútaze nedoslo. Zahrna preto právo na náhradu skutocnej skody, uslého zisku, ako aj platbu úroku. 3. Úplná náhrada skody v zmysle tejto smernice nesmie viest k nadmernej náhrade skody ci uz prostredníctvom represívnej, viacnásobnej, alebo inej náhrady skody." 13 Clánok 5 uvedenej smernice, nazvaný "Sprístupnovanie dôkazov", stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby v konaní týkajúcom sa zaloby o náhradu skody v Únii na ziadost zalobcu, ktorý predlozil podlozené odôvodnenie obsahujúce primerane dostupné skutocnosti a dôkazy, ktoré dostatocne preukazujú odôvodnenost jeho nároku na náhradu skody, mohli vnútrostátne súdy za podmienok stanovených v tejto kapitole nariadit zalovanému alebo tretej osobe, aby sprístupnili relevantné dôkazy, ktoré majú pod kontrolou [ktoré majú k dispozícii - neoficiálny preklad]. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mohli na ziadost zalovaného nariadit zalobcovi alebo tretej osobe, aby sprístupnili relevantné dôkazy. ... 2. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mohli nariadit sprístupnenie urcitých dôkazov alebo relevantných kategórií dôkazov, ktoré sa vymedzia co najpresnejsie a najkonkrétnejsie na základe primerane dostupných skutocností uvedených v podlozenom odôvodnení. 3. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, co je primerané. ..." 14 Clánok 11 tej istej smernice s názvom "Spolocná a nerozdielna zodpovednost" vo svojom odseku 1 stanovuje: "Clenské státy zabezpecia, aby podniky, ktoré porusili právo hospodárskej sútaze spolocným správaním, spolocne a nerozdielne zodpovedali za skodu spôsobenú porusením práva hospodárskej sútaze s úcinkom, ze kazdý z týchto podnikov je povinný nahradit skodu v plnom rozsahu, a poskodená osoba má právo pozadovat úplnú náhradu od ktoréhokolvek z nich, az kým skoda nie je v plnom rozsahu nahradená." 15 Clánok 17 smernice 2014/104, nazvaný "Kvantifikácia skody", stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby dôkazné bremeno ani miera preukázania pozadované na úcely kvantifikácie skody prakticky neznemoznili ani nadmerne nestazili výkon práva na náhradu skody. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mali v súlade s vnútrostátnymi postupmi právomoc odhadom stanovit výsku skody, ak sa preukáze, ze zalobca utrpel skodu, ale na základe dostupných dôkazov je prakticky nemozné alebo nadmerne tazké utrpenú skodu presne kvantifikovat. 2. Platí domnienka, ze kartelové porusenie spôsobuje skodu. Porusitel má právo vyvrátit túto domnienku. 3. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze mal v konaní súvisiacom so zalobou o náhradu skody na ziadost vnútrostátneho súdu moznost pomôct vnútrostátnemu súdu, ak ide o urcenie výsky skody, pokial uvedený vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze povazuje takúto pomoc za vhodnú." 16 Podla znenia clánku 22 tejto smernice s názvom "Casová pôsobnost": "1. Clenské státy zabezpecia, aby sa vnútrostátne opatrenia prijaté... na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätným úcinkom. 2. Clenské státy zabezpecia, aby sa akékolvek vnútrostátne opatrenia prijaté..., iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, neuplatnovali na zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátny súd pred 26. decembrom 2014." Spanielske právo 17 Real Decreto-ley 9/2017, por el que se transponen directivas de la Unión Europea en los ámbitos financiero, mercantil y sanitario, y sobre el desplazamiento de trabajadores (královský zákonný dekrét c. 9/2017, ktorým sa preberajú smernice Európskej únie vo financnej, obchodnej a zdravotníckej oblasti a v oblasti vysielania pracovníkov) z 26. mája 2017 (BOE c. 126 z 27. mája 2017, s. 42820), mal za úcel najmä prebratie smernice 2014/104 do spanielskeho právneho poriadku. 18 Uvedený královský zákonný dekrét c. 9/2017 vlozil do Ley 1/2000, de Enjuiciamiento Civil (zákon c. 1/2000 o obcianskom súdnom konaní) zo 7. januára 2000 (BOE c. 7 z 8. januára 2000, s. 575, dalej len "Obciansky súdny poriadok") clánok 283a písm. a), týkajúci sa dokazovania v rámci súdnych konaní o zalobách na náhradu skody predstavujúcej odskodnenie za ujmu utrpenú z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze. Obsah odseku 1 prvého pododseku tohto ustanovenia je totozný s obsahom clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104. 19 Clánok 394 tohto poriadku stanovuje: "1. V konaní o merite veci sa povinnost nahradit trovy prvostupnového konania ulozí úcastníkovi konania, ktorého návrhy boli v celom rozsahu zamietnuté, okrem prípadu, ze súd konstatuje a odôvodní, ze vec vyvolávala závazné skutkové alebo právne pochybnosti. Pri posúdení, ci vec vyvoláva právne pochybnosti, na úcely ulozenia povinnosti nahradit trovy konania, sa zohladnuje judikatúra ustálená v podobných veciach. 2. V prípade ciastocného vyhovenia alebo zamietnutia zalobných návrhov kazdý úcastník konania znása trovy, ktoré mu vznikli v konaní, a je povinný nahradit polovicu spolocných trov okrem prípadu, ze je odôvodnené ulozit jednému z úcastníkov konania povinnost nahradit trovy konania z dôvodu zneuzívajúceho uplatnovania práva. ..." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 20 Dna 19. júla 2016 Komisia prijala rozhodnutie C(2016) 4673 final týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39824 - Nákladné vozidlá), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 6. apríla 2017 ([3]Ú. v. EÚ C 108, 2017, s. 6). Zalovaná vo veci samej patrí medzi osoby, ktorým bolo urcené toto rozhodnutie. 21 V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze pätnást výrobcov nákladných vozidiel, vrátane zalovanej vo veci samej, ako aj spolocnosti Renault Trucks SAS a Iveco SpA, boli úcastníkmi kartelu vo forme jediného a pokracujúceho porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([4]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3), ktorý sa týkal tajných dohôd o urcovaní cien a zvysovaní hrubých cien stredne velkých a tazkých nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore (EHP). 22 Pokial ide o zalovanú vo veci samej, zohladnené obdobie porusenia trvalo od 17. januára 1997 do 18. januára 2011. 23 Dna 11. októbra 2019 zalobcovia vo veci samej podali proti zalovanej vo veci samej zalobu o náhradu skody zalozenú na jej protiprávnom konaní. Pocas obdobia porusovania D. Ignacio kúpil nákladné motorové vozidlo znacky Mercedes, vyrábané zalovanou vo veci samej, zatial co spolocnost Tráficos Manuel Ferrer kúpila jedenást nákladných vozidiel, z toho pät znacky Mercedes, vyrobených uvedenou zalovanou, styri spolocnostou Renault Trucks a dve spolocnostou Iveco, ktoré mali technické charakteristiky vozidiel identifikovaných v rozhodnutí z 19. júla 2016. 24 Zalobcovia vo veci samej tvrdia, ze utrpeli skodu spocívajúcu v cenových prirázkach ku kúpeným vozidlám z dôvodu protiprávneho správania zalovanej vo veci samej. Na úcely stanovenia tejto cenovej prirázky predlozili znalecký posudok, v ktorom dospeli k záveru o priemerných cenových prirázkach na trhu dotknutom týmto kartelom vo výske 16,35 %. 25 Vzhladom na to, ze cast vozidiel kúpených zalobcami vo veci samej nebola vyrobená zalovanou vo veci samej, ale inými adresátmi rozhodnutia z 19. júla 2016, uvedená zalovaná 11. augusta 2020 poziadala o pribratie do konania spolocností Renault Trucks a Iveco, pricom tvrdila, ze ak by sa konanie uskutocnilo bez úcasti týchto výrobcov, bolo by porusené ich právo na obranu. Uznesením z 22. septembra 2020 vnútrostátny súd zamietol tento návrh a potvrdil toto zamietnutie uznesením z 23. októbra 2020. 26 Zalovaná vo veci samej tiez napadla dôvodnost zaloby, a to najmä vypracovaním svojho vlastného znaleckého posudku. 27 Po predbeznom prejednaní pred vnútrostátnym súdom bolo medzi úcastníkmi konania vo veci samej dohodnuté, ze zalobcovia budú mat prístup k údajom zohladneným v znaleckom posudku predlozenom zalovanou, a to s dvojakým cielom, teda umoznit jeho dôkladnejsiu kritiku, ako aj dospiet k prípadnému preformulovaniu znaleckého posudku predlozeného uvedenými zalobcami. Tento prístup bol realizovaný v rámci dátovej miestnosti v kanceláriách uvedenej zalovanej. Dna 18. marca 2021 zalobcovia vo veci samej predlozili technickú správu o výsledkoch získaných po nahliadnutí do predmetných údajov. 28 Po vypocutí úcastníkov konania vo veci samej, ktorí na hlavnom pojednávaní prediskutovali svoje znalecké posudky a predniesli svoje návrhy, vnútrostátny súd rozhodnutím z 25. marca 2021 rozhodol o prerusení plynutia lehoty na vyhlásenie rozsudku a poziadal ich, aby predlozili svoje pripomienky ku vhodnosti predlozenia Súdnemu dvoru návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Uvedení úcastníci konania tejto ziadosti vyhoveli. 29 Za týchto podmienok Juzgado de lo Mercantil no 3 de Valencia (Obchodný súd c. 3 Valencia, Spanielsko) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Je s právom poskodeného na úplnú náhradu skody spôsobenej protisútazným správaním uvedeným v clánku 101 ZFEÚ a podla judikatúry, v ktorej bol tento clánok vylozený, zlucitelná právna úprava obsiahnutá v clánku 394 ods. 2 [Obcianskeho súdneho poriadku], ktorá dovoluje, aby uvedený poskodený znásal cast trov konania v závislosti od výsky súm, ktoré boli zaplatené bez právneho dôvodu ako cenová prirázka a ktoré sa mu vrátia na základe ciastocného vyhovenia jeho návrhu na náhradu skody, pricom predpokladom vydania takého rozhodnutia je existencia porusenia práva hospodárskej sútaze a prícinnej súvislosti medzi týmto porusením a vznikom skody, ktorá sa s urcitostou uzná, vycísli a nahradí v dôsledku uvedeného konania? 2. Umoznuje právomoc vnútrostátneho súdu stanovit výsku skody odhadom subsidiárnu a samostatnú kvantifikáciu skody z dôvodu, ze sa zistí existencia informacnej asymetrie alebo neprekonatelných tazkostí spojených s kvantifikáciou, ktoré nesmú bránit právu poskodeného na úplnú náhradu skody spôsobenej protisútazným postupom uvedeným v clánku 101 ZFEÚ v spojení s clánkom 47 [Charty], a to aj v prípade, ak subjekt, ktorému vznikla skoda v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze spocívajúceho v kartelovej dohode, na základe ktorej sa uplatnovali cenové prirázky, mal pocas konania prístup k údajom, o ktoré sa samotná zalovaná opiera vo svojom znaleckom posudku, v ktorom sa konstatuje, ze neexistuje nahraditelná skoda? 3. Umoznuje právomoc vnútrostátneho súdu stanovit výsku skody odhadom subsidiárnu a samostatnú kvantifikáciu skody z dôvodu, ze sa zistí existencia informacnej asymetrie alebo neprekonatelných tazkostí spojených s kvantifikáciou, ktoré nesmú bránit právu poskodeného na úplnú náhradu skody spôsobenej protisútazným postupom uvedeným v clánku 101 ZFEÚ v spojení s clánkom 47 [Charty], a to aj v prípade, ak subjekt, ktorému vznikla skoda v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze spocívajúceho v kartelovej dohode, na základe ktorej sa uplatnovali cenové prirázky, uplatní svoj nárok na náhradu skody voci jednému z adresátov správneho rozhodnutia [konstatujúceho porusenie], ktorý je spolocne a nerozdielne zodpovedný za uvedenú skodu, ale ktorý neuvádzal výrobok alebo sluzbu, ktoré nadobudol dotknutý poskodený, na trh?" O prejudiciálnych otázkach Úvodné pripomienky 30 V prvom rade treba uviest, ze otázky vnútrostátneho súdu neuvádzajú smernicu 2014/104, ale odkazujú na pojmy, ktoré sú v nej uvedené, ako napríklad právo na úplnú náhradu skody spôsobenej protisútazným konaním uvedeným v clánku 101 ZFEÚ, informacná asymetria medzi úcastníkmi konania, tazkosti s kvantifikáciou skody vyplývajúcej z takého konania, ktorým môze celit vnútrostátny súd, a spolocná a nerozdielna zodpovednost autorov uvedeného konania. Okrem toho v odôvodnení návrhu na zacatie prejudiciálneho konania tento súd kladie otázku casového uplatnenia clánkov 3, 5 a 11, ako aj clánku 17 ods. 1 tejto smernice. 31 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci postupu spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v clánku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnút vnútrostátnemu súdu odpoved potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej vnútrostátny súd rozhoduje. Vzhladom na to Súdnemu dvoru prinálezí v prípade potreby preformulovat otázky, ktoré sú mu polozené. Povinnostou Súdneho dvora je totiz vykladat vsetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútrostátne súdy potrebujú na rozhodovanie o zalobách, ktoré im boli predlozené, aj ked tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach polozených Súdnemu dvoru týmito súdmi [rozsudok zo 7. júla 2022, Pensionsversicherungsanstalt (Doby starostlivosti o dieta dosiahnuté v zahranicí), [5]C-576/20, [6]EU:C:2022:525, bod [7]35 a citovaná judikatúra]. 32 V dôsledku toho, hoci z formálneho hladiska vnútrostátny súd svoje otázky obmedzil iba na výklad clánok 101 ZFEÚ v spojení, pokial ide o druhú a tretiu otázku, s clánkom 47 Charty, táto okolnost nebráni Súdnemu dvoru podat vnútrostátnemu súdu vsetky aspekty výkladu práva Únie, ktoré môzu byt uzitocné na rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predlozená, bez ohladu na to, ci ich vnútrostátny súd uviedol, alebo neuviedol v znení svojich otázok. Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prinálezí, aby zo vsetkých informácií, ktoré poskytol vnútrostátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútrostátneho súdu, vybral tie ustanovenia práva Únie, ktoré si so zretelom na predmet sporu vyzadujú výklad [pozri analogicky rozsudok zo 7. júla 2022, Pensionsversicherungsanstalt (Doby starostlivosti o dieta dosiahnuté v zahranicí), [8]C-576/20, [9]EU:C:2022:525, bod [10]36 a citovanú judikatúru]. 33 Pokial ide dalej o otázku casového uplatnenia clánkov 3, 5 a 11, ako aj clánku 17 ods. 1 smernice 2014/104, ktorú kladie vnútrostátny súd, treba rozlisovat podla toho, ci tieto ustanovenia z hladiska judikatúry vyplývajú zo samotného clánku 101 ZFEÚ, v prípade coho sa uplatnujú okamzite, alebo vyplývajú výlucne z tejto smernice, co si vyzaduje preskúmat ich casovú uplatnitelnost z hladiska clánku 22 uvedenej smernice. O prvej otázke 34 Pokial ide o právo na úplnú náhradu skody spôsobenej protisútazným správaním, ktoré sa uvádza v rámci prvej otázky, treba pripomenút, ze zo zásady efektivity a z práva kazdej osoby domáhat sa náhrady skody spôsobenej zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz vyplýva potreba, aby osoby, ktoré utrpeli ujmu, mohli ziadat nielen náhradu skutocnej skody (damnum emergens), ale aj uslý zisk (lucrum cessans), ako aj zaplatenie úrokov (rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., [11]C-295/04 az C-298/04, [12]EU:C:2006:461, bod [13]95). 35 Tým, ze v clánku 3 ods. 1 smernice 2014/104 sa pripomína povinnost clenských státov zabezpecit, aby kazdá fyzická alebo právnická osoba, ktorá utrpela skodu spôsobenú porusením práva hospodárskej sútaze, mala moznost domáhat sa úplnej náhrady tejto skody a jej definovaním v clánku 3 ods. 2 tejto smernice ako práva na náhradu skutocnej skody, uslého zisku, ako aj platbu úroku, mal normotvorca Únie v úmysle potvrdit existujúcu judikatúru, ako to vyplýva z odôvodnenia 12 uvedenej smernice, a tak vnútrostátne opatrenia, ktorými sa tieto ustanovenia preberajú, sa musia nevyhnutne uplatnovat s okamzitým úcinkom na vsetky zaloby o náhradu skody, ktoré patria do pôsobnosti tej istej smernice, ako to potvrdzuje jej clánok 22 ods. 2. 36 Z toho vyplýva, ze prvá otázka sa v podstate týka toho, ci právo na úplnú náhradu skody spôsobenej protisútazným konaním, ktoré bolo uznané a vymedzené v clánku 3 ods. 1 a 2 smernice 2014/104 a vyplývajúce z clánku 101 ZFEÚ, bráni vnútrostátnemu pravidlu obcianskeho súdneho konania, akým je pravidlo stanovené v clánku 394 ods. 2 Obcianskeho súdneho poriadku, podla ktorého v prípade ciastocného vyhovenia zalobe kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania a kazdý z úcastníkov konania znása polovicu spolocných trov okrem prípadu zneuzívajúceho konania. 37 V tejto súvislosti, ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku, právo na úplnú náhradu skody spôsobenej protisútazným konaním, a najmä porusením clánku 101 ZFEÚ sa netýka pravidiel upravujúcich rozdelenie trov konania v rámci súdnych konaní, ktorých cielom je uplatnenie tohto práva, kedze cielom týchto pravidiel nie je náhrada skody, ale urcujú na úrovni kazdého clenského státu v súlade s právom tohto clenského státu spôsob rozdelenia nákladov vzniknutých pri vedení takých konaní. 38 Okrem toho normotvorca Únie vylúcil otázku trov konania z pôsobnosti smernice 2014/104, pretoze táto smernica sa nou zaoberá len okrajovo, a to v clánku 8 ods. 2 tejto smernice, ktorý sa týka sankcií v prípade odmietnutia predlozenia dôkazov alebo znicenia dôkazov, a stanovuje moznost vnútrostátnych súdov ulozit povinnost nahradit trovy konania úcastníkovi konania, ktorý sa dopustil tohto odmietnutia predlozenia alebo znicenia. 39 Vzhladom na to treba pripomenút, ze pokial ide o clánok 101 ZFEÚ, uplatnuje sa judikatúra Súdneho dvora, podla ktorej pravidlá týkajúce sa zalôb urcených na zabezpecenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, nesmú byt menej výhodné ako pravidlá týkajúce sa podobných zalôb vnútrostátnej povahy (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemoznit alebo nadmerne stazit výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications, [14]C-637/17, [15]EU:C:2019:263, body [16]43 az [17]44). 40 Kedze v prejednávanej veci zjavne nejde o porusenie zásady ekvivalencie, je potrebné skúmat vzhladom na zásadu efektivity, ci vnútrostátne pravidlo obcianskeho súdneho konania, akým je pravidlo stanovené v § 394 ods. 2 Obcianskeho súdneho poriadku a ktoré je v prípade potreby upravené judikatúrou spanielskych súdov, podla ktorej je mozné dosiahnut ulozenie povinnosti náhrady trov konania aj v prípade, ze existuje malý rozdiel medzi tým, co sa pozadovalo, a tým, co bolo priznané v rámci konania, prakticky znemoznuje alebo nadmerne stazuje výkon práva na úplnú náhrady skody utrpenej v dôsledku protisútazného konania, ako je uznané a definované v clánku 3 ods. 1 a 2 smernice 2014/104 a vyplýva z clánku 101 ZFEÚ. 41 V tomto kontexte, ako vyplýva z odôvodnenia 6 smernice 2014/104, pokial ide o zaloby o náhradu skody podané na základe vnútrostátnych opatrení na prebratie tejto smernice, normotvorca Únie vychádzal z konstatovania, ze boj proti protisútaznému správaniu z podnetu verejnej sféry, t. j. Komisie a vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, nebol dostatocný na zarucenie úplného dodrziavania clánkov 101 a 102 ZFEÚ a ze bolo dôlezité ulahcit súkromnej sfére moznost prispiet k dosiahnutiu tohto ciela (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2022, PACCAR a i., [18]C-163/21, [19]EU:C:2022:863, bod [20]55). 42 Táto úcast súkromnej sféry na penaznej sankcii, a teda aj na prevencii protisútazných správaní je o to viac ziaduca, ze môze nielen napravit priamu ujmu, ktorá mala byt spôsobená dotknutej osobe, ale aj nepriamu ujmu spôsobenú struktúrou a fungovaním trhu, ktoré sa nemohli rozvinút do svojej úplnej hospodárskej úcinnosti najmä v prospech dotknutých spotrebitelov (rozsudok z 10. novembra 2022, PACCAR a i., [21]C-163/21, [22]EU:C:2022:863, bod [23]56 a citovaná judikatúra). 43 Práve na úcely dosiahnutia tohto ciela normotvorca Únie, ktorý v odôvodneniach 14, 15, 46 a 47 smernice 2014/104 zdôraznil informacnú asymetriu existujúcu medzi zalobcom a zalovaným pri type zalôb podla tejto smernice, kedze podla odôvodnenia 14 uvedenej smernice "dôkazy potrebné na preukázanie nároku na náhradu skody má obvykle k dispozícii výlucne protistrana alebo tretie osoby a casto nie sú zalobcovi dostatocne známe alebo prístupné", ulozil clenským státom povinnost stanovit opatrenia, ktoré uvedenému zalobcovi umoznia odstránit túto asymetriu. 44 Na tento úcel smernica 2014/104 v prvom rade ukladá clenským státom povinnost priznat tomuto úcastníkovi konania právomoc poziadat vnútrostátne súdy, aby za urcitých podmienok ulozili zalovanému alebo tretej osobe povinnost predlozit relevantné dôkazy, ktoré majú k dispozícii, podla clánku 5 tejto smernice. Po druhé táto smernica ukladá uvedeným státom povinnost, aby za urcitých podmienok splnomocnili tieto súdy prikrocit k odhadu výsku skody, ak je prakticky nemozné alebo nadmerne tazké skodu kvantifikovat, v súlade s clánkom 17 ods. 1 tejto smernice, ak si to tieto súdy zelajú, prípadne s pomocou vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, ako to vyplýva z clánku 17 ods. 3 uvedenej smernice. Po tretie táto smernica ukladá clenským státom povinnost zaviest domnienky, najmä domnienku týkajúcu sa existencie skody vyplývajúcej z kartelu, stanovenú v clánku 17 ods. 2 tej istej smernice. 45 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebitelských zmluvách ([24]Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), výklad ktorej viedol najmä k rozsudku zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria ([25]C-224/19 a C-259/19, [26]EU:C:2020:578), ktorý uvádza vnútrostátny súd, týkajúce sa zvycajne konfrontácie slabsej strany, spotrebitela, so silnejsou stranou, profesionálom, ktorý predal alebo prenajal tovar alebo poskytol sluzby, kde táto nerovnováha síl, zhmotnená v zmluvnom vztahu, nachádza svoje hranice najmä v zásade zákazu nekalých podmienok sankcionovaných v zásade zrusením takých zmluvných podmienok, smernica 2014/104 sa týka zalôb, ktoré sa týkajú mimozmluvnej zodpovednosti podniku a predstavujú pomer síl medzi úcastníkmi sporu, ktorý v dôsledku zásahu vnútrostátnych opatrení na prebratie vsetkých ustanovení tejto smernice uvedených v bode 44 tohto rozsudku, mozno v závislosti od vyuzitia nástrojov poskytnutých najmä zalobcovi, uviest do rovnováhy. 46 V dôsledku toho sa treba domnievat, ze túto judikatúru nemozno prebrat na druh sporov, pre ktorý je typický zásah normotvorcu Únie priznávajúci zalobcovi, pôvodne znevýhodnenému, prostriedky na obnovenie rovnováhy síl medzi ním a zalovaným vo svoj prospech. Vývoj tohto pomeru síl závisí od správania kazdého z týchto úcastníkov konania, ktoré suverénne posudzuje vnútrostátny súd rozhodujúci vo veci, a najmä od otázky, ci zalobca vyuzil alebo nevyuzil nástroje, ktoré sú mu poskytnuté, najmä pokial ide o moznost navrhnút tomuto súdu, aby ulozil zalovanému alebo tretej osobe povinnost predlozit relevantné dôkazy, ktoré majú k dispozícii, v súlade s clánkom 5 ods. 1 prvým pododsekom smernice 2014/104. 47 Z toho vyplýva, ako uviedla generálna advokátka v bode 68 svojich návrhov, ze pokial ide o konania o náhradu skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze, ak zalobca nemal úspech v casti predmetu konania, môze mu byt dôvodne ulozené, aby znásal svoje vlastné trovy konania alebo aspon cast týchto trov konania, ako aj cast spolocných trov konania, najmä pokial mu mozno pripisovat zodpovednost za vznik týchto trov konania, napríklad z dôvodu neprimeraných nárokov alebo postupu, akým viedol konanie. 48 Treba teda rozhodnút, ze vnútrostátne pravidlo obcianskeho súdneho konania, akým je pravidlo upravené v clánku 394 ods. 2 Obcianskeho súdneho poriadku v spojení s judikatúrou spanielskych súdov uvedenou v bode 40 tohto rozsudku, nerobí prakticky nemozným alebo nadmerne nestazuje výkon práva na plnú náhradu skody utrpenej v dôsledku protisútazného konania, ako je uznaná a definovaná v clánku 3 ods. 1 a 2 smernice 2014/104 a ako vyplýva z clánku 101 ZFEÚ, a tak zásada efektivity nie je porusená. 49 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedat tak, ze clánok 101 ZFEÚ a clánok 3 ods. 1 a 2 smernice 2014/104 sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnemu pravidlu obcianskeho súdneho konania, podla ktorého v prípade ciastocného vyhovenia zalobe kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania a kazdý z úcastníkov konania znása polovicu spolocných trov konania okrem prípadu zneuzívajúceho konania. O druhej a tretej otázke 50 Svojou druhou a tretou otázkou, ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104 vykladat v tom zmysle, ze súdny odhad skody spôsobenej protisútazným správaním zalovaného je prípustný za okolností, za ktorých na jednej strane zalovaný umoznil zalobcovi prístup k informáciám, na základe ktorých sám zalovaný vypracoval svoj znalecký posudok s cielom vylúcit existenciu nahraditelnej skody, a na druhej strane zaloba o náhradu skody smeruje len proti jednému z adresátov rozhodnutia konstatujúceho porusenie clánku 101 ZFEÚ, ktorý predával iba cast výrobkov nadobudnutých zalobcom, o ktorých sa tvrdí, ze v dôsledku tohto porusenia ich ovplyvnili cenové prirázky. Tento súd v tomto kontexte podmienuje moznost vykonat takýto odhad zistením informacnej asymetrie alebo neprekonatelnými tazkostami spojenými s kvantifikáciou skody. 51 Na úvod treba pripomenút, ze clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104 predstavuje procesné ustanovenie v zmysle clánku 22 ods. 2 tejto smernice (rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, [27]C-267/20, [28]EU:C:2022:494, bod [29]85), a tak vnútrostátne opatrenia zabezpecujúce prebratie tohto clánku 17 ods. 1 sa v súlade s uvedeným clánkom 22 ods. 2 uplatnujú na zaloby o náhradu skody podané po 26. decembri 2014. 52 Vzhladom na to treba po prvé uviest, ze zaloby o náhradu skody patriace do pôsobnosti smernice 2014/104 rovnako ako zaloby o náhradu skody vo vseobecnosti smerujú k co najpresnejsej moznej náhrade skody, ak je raz preukázaná existencia a pripísatelnost tejto skody, co neumoznuje vylúcit, ze v case, ked vnútrostátny súd rozhoduje s cielom urcit výsku náhrady, pretrvávajú urcité pochybnosti. Preto samotná existencia týchto pochybností, ktoré sú vlastné sporom o zodpovednosti a ktoré v skutocnosti vyplývajú zo stretu tvrdení a znaleckých posudkov v rámci kontradiktórnej diskusie, nezodpovedá miere zlozitosti pri posúdení skody, ktorá sa vyzaduje na to, aby bolo mozné uplatnit súdny odhad stanovený v clánku 17 ods. 1 tejto smernice. 53 Po druhé samotné znenie tohto ustanovenia obmedzuje pôsobnost súdneho odhadu skody na situácie, v ktorých je prakticky nemozné alebo nadmerne tazké kvantifikovat túto skodu po tom, ako bola preukázaná jej existencia vo vztahu k zalobcovi, co môze zodpovedat napríklad osobitne závazným tazkostiam pri výklade predlozených dokumentov, pokial ide o pomer vplyvu cenových prirázok vyplývajúcich z kartelu na ceny výrobkov nadobudnutých zalobcom od jedného z clenov kartelu. 54 V dôsledku toho pojem informacná asymetria, hoci je pôvodcom prijatia clánku 17 ods. 1 smernice 2014/104, ako vyplýva z bodu 43 tohto rozsudku, nezasahuje do vykonávania tohto ustanovenia, na rozdiel od toho, na co navádza znenie druhej a tretej otázky. V tejto súvislosti, ako zdôraznila generálna advokátka v bode 86 svojich návrhov, aj v prípade vyvázenej informovanosti úcastníkov konania, pokial ide o dostupné informácie, pri konkrétnej kvantifikácii skody môzu vzniknút tazkosti. 55 V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôraznit, ze dosiahnutie ciela pripomenutého v bode 41 tohto rozsudku predpokladalo zavedenie nástrojov, ktoré by mohli napravit informacnú asymetriu medzi úcastníkmi sporu, pretoze pôvodca porusenia uz z podstaty veci vie, co urobil a co sa mu prípadne vytýka, a pozná dôkazy, ktoré by mohli v takom prípade slúzit Komisii alebo príslusnému vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze na preukázanie jeho úcasti na protisútaznom správaní v rozpore s clánkami 101 a 102 ZFEÚ, zatial co poskodený, ktorému bola spôsobená ujma takýmto správaním, nemá takéto dôkazy (rozsudok z 10. novembra 2022, PACCAR a i., [30]C-163/21, [31]EU:C:2022:863, bod [32]59). 56 V druhom rade na úcely nápravy konstatovania tejto informacnej asymetrie teda normotvorca Únie prijal súbor opatrení vymenovaných v bode 44 tohto rozsudku, o ktorých treba uviest, ze vzájomne pôsobia, pretoze potreba vykonat súdny odhad skody môze závisiet najmä od výsledku, ktorý zalobca získal v nadväznosti na ziadost o predlozenie dôkazov podla clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104. 57 V tretom rade z dôvodu klúcovej úlohy tohto ustanovenia v rámci tejto smernice prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby pred tým, ako pristúpi k odhadu skody, overil, ci ho zalobca vyuzil. Za predpokladu, ze praktická nemoznost ohodnotit skodu vyplýva z necinnosti zalobcu, vnútrostátnemu súdu neprinálezí, aby nahrádzal zalobcu, ani odstranoval po nom jeho nedostatky. 58 V prejednávanej veci sa situácia zdá odlisná, kedze zalovaný sám po tom, ako mu to povolil vnútrostátny súd, sprístupnil zalobcovi údaje, z ktorých vychádzal, aby vyvrátil znalecký posudok zalobcu. V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze takéto sprístupnenie môze podnietit kontradiktórnu diskusiu tak o existencii, ako aj o výske skody, a preto prinása výhody tak úcastníkom konania, ktorí môzu spresnit, upravit alebo doplnit svoje tvrdenia, ako aj vnútrostátnemu súdu, ktorý prostredníctvom tohto znaleckého posudku, po ktorom nasleduje znalecký posudok protistrany spresnený sprístupnením údajov, z ktorých vychádzal, disponuje informáciami, ktoré umoznujú jednak ustálit existenciu skody utrpenej zalobcom, a v nadväznosti na to urcit jej rozsah, co mu môze umoznit vyhnút sa jej súdnemu odhadu. Na druhej strane toto sprístupnenie údajov vôbec nezbavuje relevantnosti pouzitie ziadosti o predlozenie dôkazov stanovenej v clánku 5 ods. 1 prvom pododseku smernice 2014/104, naopak môze byt pre zalobcu usmernením a poskytnút mu informácie o dokumentoch alebo údajoch, ktoré povazuje za nevyhnutné obstarat. 59 S výhradou tohto mozného vplyvu clánku 5 ods. 1 tejto smernice na moznost vnútrostátneho súdu vykonat odhad skody podla clánku 17 ods. 1 uvedenej smernice, okolnost charakterizujúca situáciu, o ktorú ide vo veci samej, teda skutocnost, ze zalovaný sám po tom, ako mu to povolil vnútrostátny súd, sprístupnil zalobcovi údaje, z ktorých vychádzal na úcely spochybnenia znaleckého posudku zalobcu, nie je sama osebe relevantná na posúdenie toho, ci je vnútrostátny súd oprávnený pristúpit k odhadu skody. 60 Po tretie úcastník konania, ktorý podal zalobu o náhradu skody zalozenú na existencii skody spôsobenej protisútazným správaním, môze smerovat túto zalobu iba voci jednej z osôb, ktoré sa tohto správania dopustili, kedze podla judikatúry, ako uviedla generálna advokátka v bode 102 svojich návrhov, porusenie práva hospodárskej sútaze má v zásade za následok spolocnú a nerozdielnu zodpovednost porusitelov (rozsudok z 29. júla 2019, Tibor-Trans, [33]C-451/18, [34]EU:C:2019:635, bod [35]36). 61 Preto clánok 11 ods. 1 smernice 2014/104 v rozsahu, v akom stanovuje takúto moznost, treba povazovat za ustanovenie, ktoré kodifikuje judikatúru Súdneho dvora, a z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 35 tohto rozsudku v súvislosti s clánkom 3 ods. 1 a 2 tejto smernice, patrí medzi ustanovenia uvedenej smernice, ktorých vnútrostátne opatrenia na prebratie sa uplatnujú okamzite. 62 Táto moznost vsak nemôze zbavit úcastníka konania, ktorý podal zalobu o náhradu skody patriacu do pôsobnosti smernice 2014/104, sance pozadovat, aby vnútrostátny súd, ktorému bola vec predlozená, ulozil ostatným páchatelom protiprávneho správania predlozit relevantné dôkazy spôsobom a v medziach stanovených v clánku 5 tejto smernice s cielom umoznit tomuto súdu urcit existenciu a výsku skody a vyhnút sa tak súdnemu odhadu tejto skody. 63 V prejednávanej veci totiz dalsí dvaja výrobcovia nákladných vozidiel sankcionovaní Komisiou v rozhodnutí z 19. júla 2016, Renault Trucks a Iveco, predávali vozidlá, ktoré kúpil podnik Tráficos Manuel Ferrer, a mohli mu teda predlozit dôkazy týkajúce sa cenových prirázok, ktoré vznikli na základe kartelu, s cielom urcit, ci a v akom rozsahu sa tieto cenové prirázky skutocne premietli do kúpnej ceny styroch nákladných vozidiel Renault Trucks a dvoch nákladných vozidiel Trucks. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zalovaná má podla clánku 5 ods. 1 prvého pododseku poslednej vety uvedenej smernice tiez moznost poziadat tento súd, aby ulozil dalsím uvedeným porusitelom povinnost predlozit relevantné dôkazy, co by mohlo byt osobitne uzitocné v situácii, ked tak ako v prejednávanej veci, vnútrostátny súd zamietol pribratie dvoch z nich do konania. 64 S výhradou tohto prípadného vplyvu clánku 5 ods. 1 smernice 2014/104 na moznost vnútrostátneho súdu vykonat odhad skody podla clánku 17 ods. 1 tejto smernice, okolnost charakterizujúca situáciu, o ktorú ide vo veci samej, teda ze zaloba o náhradu skody smeruje iba proti jednému z adresátov rozhodnutia konstatujúceho porusenie clánku 101 ZFEÚ, ktorý uviedol na trh iba cast výrobkov nadobudnutých zalobcom, o ktorých sa tvrdí, ze sa ich týkali cenové prirázky z dôvodu tohto porusenia, nie je sama osebe relevantná na posúdenie, ci je vnútrostátny súd oprávnený vykonat odhad skody. 65 V dôsledku toho vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba na druhú a tretiu otázku odpovedat tak, ze clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze ani skutocnost, ze zalovaný uvádzaný v zalobe, ktorá patrí do pôsobnosti tejto smernice, sprístupnil zalobcovi údaje, z ktorých vychádzal, aby vyvrátil znalecký posudok zalobcu, ani skutocnost, ze zalobca adresoval svoju zalobu len jednému z páchatelov uvedeného porusenia, nie sú samy osebe relevantné na posúdenie, ci sú vnútrostátne súdy oprávnené vykonat odhad skody, kedze tento odhad predpokladá jednak, ze existencia tejto skody bola preukázaná, a jednak, ze jej presná kvantifikácia je prakticky nemozná alebo nadmerne tazká, co znamená, ze je potrebné zohladnit vsetky parametre vedúce k takému konstatovaniu, a najmä neúspesnost krokov, ako je ziadost o predlozenie dôkazov, stanovená v clánku 5 uvedenej smernice. O trovách 66 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Clánok 101 ZFEÚ a clánok 3 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie sa majú vykladat v tom zmysle, ze: nebránia vnútrostátnemu pravidlu obcianskeho súdneho konania, podla ktorého v prípade ciastocného vyhovenia zalobe kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania a kazdý z úcastníkov konania znása polovicu spolocných trov konania okrem prípadu zneuzívajúceho konania. 2. Clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze: ani skutocnost, ze zalovaný uvádzaný v zalobe, ktorá patrí do pôsobnosti tejto smernice, sprístupnil zalobcovi údaje, z ktorých vychádzal, aby vyvrátil znalecký posudok zalobcu, ani skutocnost, ze zalobca adresoval svoju zalobu len jednému z páchatelov uvedeného porusenia, nie sú samy osebe relevantné na posúdenie, ci sú vnútrostátne súdy oprávnené vykonat odhad skody, kedze tento odhad predpokladá jednak, ze existencia tejto skody bola preukázaná, a jednak, ze jej presná kvantifikácia je prakticky nemozná alebo nadmerne tazká, co znamená, ze je potrebné zohladnit vsetky parametre vedúce k takému konstatovaniu, a najmä neúspesnost krokov, ako je ziadost o predlozenie dôkazov, stanovená v clánku 5 uvedenej smernice. Podpisy __________________________________________________________________ ( [36]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgMIXP1/L84138-8028TMP.html#t-ECR_62021CJ0312_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:349:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:108:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A525&locale=sk 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A525 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A525&anchor=#point35 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A525&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A525 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A525&anchor=#point36 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&anchor=#point95 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point43 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point44 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&anchor=#point55 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&anchor=#point56 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:095:TOC 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A578&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A578 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&anchor=#point85 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&anchor=#point59 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A635&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A635 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A635&anchor=#point36 36. file:///tmp/lynxXXXXgMIXP1/L84138-8028TMP.html#c-ECR_62021CJ0312_SK_01-E0001