ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora) zo 7. júla 2022 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Clánok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ - Povinnost clenských státov stanovit prostriedky nápravy potrebné na zabezpecenie úcinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vztahuje právo Únie - Clánok 267 ZFEÚ - Povinnost vnútrostátneho súdu plne uplatnovat výklad práva Únie, ktorý podal Súdny dvor - Charta základných práv Európskej únie - Clánok 47 - Prístup k nezávislému a nestrannému súdu vopred zriadenému zákonom - Rozsudok vnútrostátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni po rozhodnutí Súdneho dvora o prejudiciálnej otázke - Údajný nesúlad tohto rozsudku s výkladom práva Únie podaným Súdnym dvorom - Vnútrostátna právna úprava, ktorá bráni podaniu návrhu na obnovu konania na úcely napadnutia uvedeného rozsudku" Vo veci C-261/21, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) z 18. marca 2021 a dorucený Súdnemu dvoru 21. apríla 2021, ktorý súvisí s konaním: F. Hoffmann-La Roche Ltd, Novartis AG, Novartis Farma SpA, Roche SpA, proti Autoritŕ Garante della Concorreza e del Mercato, za úcasti: Societŕ Oftalmologica Italiana (SOI) - Associazione Medici Oculisti Italiani (AMOI), Regione Emilia-Romagna, Regione Lombardia, Altroconsumo, Novartis Farma SpA, Roche SpA, Novartis AG, F. Hoffmann-La Roche Ltd, Associazione Italiana delle Unitŕ Dedicate Autonome Private di Day Surgery e dei Centri di Chirurgia Ambulatoriale (Aiudapds), Coordinamento delle associazioni per la tutela dell'ambiente e dei diritti degli utenti e consumatori (Codacons), Ministero della Salute - Agenzia Italiana del Farmaco, SÚDNY DVOR (deviata komora), v zlození: predseda deviatej komory S. Rodin, sudcovia C. Lycourgos (spravodajca) a O. Spineanu-Matei, generálny advokát: A. M. Collins, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - F. Hoffmann-La Roche Ltd, v zastúpení: P. Merlino, M. Siragusa a M. Zotta, avvocati, - Novartis AG a Novartis Farma SpA, v zastúpení: P. Bertolini, L. D'Amario a A. Villani, avvocati, - Roche SpA, v zastúpení: F. Elefante a E. Raffaelli, avvocati, - Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato, v zastúpení: G. Galluzzo a P. Gentili, avvocati dello Stato, - Societŕ Oftalmologica Italiana (SOI) - Associazione Medici Oculisti Italiani (AMOI), v zastúpení: R. La Placa, avvocato, - Regione Emilia-Romagna, v zastúpení: R. Bonatti a R. Russo Valentini, avvocati, - Regione Lombardia, v zastúpení: M. L. Tamborino, avvocata, - talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci M. Cherubini, procuratore dello Stato, C. Colelli a M. Russo, avvocati dello Stato, - Európska komisia, v zastúpení: G. Conte a C. Sjödin, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 4 ods. 3 a clánku 19 ods. 1 ZEÚ, ako aj clánku 2 ods. 1 a 2 a clánku 267 ZFEÚ v spojení s clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 2 Tento návrh bol podaný v rámci styroch sporov medzi spolocnostami F. Hoffmann-La Roche Ltd, Roche SpA (dalej spolocne len "skupina Roche") na jednej strane a Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato (Úrad na ochranu hospodárskej sútaze a trhu, Taliansko) (dalej len "AGCM") na strane druhej a medzi spolocnostami Novartis AG a Novartis Farma SpA (dalej spolocne len "skupina Novartis") na jednej strane a AGCM na strane druhej vo veci návrhu skupín Roche a Novaris na obnovu konania na úcely napadnutia rozsudku Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) z dôvodu, ze tento rozsudok nie je v súlade s výkladom práva Únie podaným Súdnym dvorom v rozsudku vydanom v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal tento súd. Právny rámec 3 Clánok 6 ods. 1 codice del processo amministrativo (Správny súdny poriadok) stanovuje: "[Consiglio di Stato (Státna rada)] je orgán správneho súdnictva rozhodujúci na poslednom stupni." 4 Clánok 91 tohto poriadku stanovuje: "Opravné prostriedky proti rozsudkom [správnych súdov] sú odvolanie, obnova konania, námietky tretích osôb a, výlucne z dôvodov týkajúcich sa súdnej právomoci, kasacný opravný prostriedok." 5 Podla clánku 106 ods. 1 uvedeného poriadku: "... rozsudky... Consiglio di Stato [(Státna rada)] mozno napadnút prostredníctvom obnovy konania v prípadoch a za podmienok stanovených v clánkoch 395 a 396 [codice di procedura civile (Civilný sporový poriadok)]." 6 Clánok 395 Civilného sporového poriadku stanovuje: "Rozsudky vydané v odvolacom konaní alebo v prvom alebo poslednom stupni mozno napadnút prostredníctvom obnovy konania: 1. ak boli vydané na základe úmyselného pochybenia niektorého z úcastníkov konania na úkor druhého úcastníka, 2. ak boli vydané na základe dôkazov uznaných za nepravdivé alebo ktoré boli dokonca vyhlásené za nepravdivé po vydaní rozsudku alebo o ktorých úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, nevedel, ze boli za také uznané alebo posúdené pred vyhlásením rozsudku, 3. ak sa po vyhlásení rozsudku objaví jedna alebo viacero rozhodných písomností, ktoré úcastník konania nemohol zalozit do spisu z dôvodu vyssej moci alebo z dôvodu na strane protistrany, 4. ak je rozsudok výsledkom nesprávneho posúdenia skutkového stavu vyplývajúceho z písomností alebo dokumentov predlozených v konaní. O takéto nesprávne posúdenie ide vtedy, ak je rozhodnutie zalozené na predpoklade skutocnosti, ktorej existencia je nepochybne vylúcená, alebo ak sa predpokladá neexistencia skutocnosti, ktorej existencia je kladne preukázaná, a v oboch prípadoch v okamihu, ked táto skutocnost nepredstavovala spornú otázku, o ktorej sa malo rozhodnút rozsudkom, 5. ak je rozsudok v rozpore s iným predchádzajúcim rozsudkom, ktorý nadobudol právnu silu rozhodnutej veci (res iudicata), pokial nebolo rozhodnuté o príslusnej námietke, 6. ak je rozsudok výsledkom úmyselného pochybenia sudcu konstatovaného rozsudkom, ktorý nadobudol právnu silu rozhodnutej veci (res iudicata)." 7 Podla § 396 Civilného sporového poriadku: "Rozsudky, v prípade ktorých lehota na podanie odvolania uplynula, mozno napadnút prostredníctvom obnovy konania v prípadoch uvedených v bodoch 1, 2, 3 a 6 predchádzajúceho clánku za predpokladu, ze k zisteniu úmyselného pochybenia alebo nepravdivosti, alebo k získaniu dokumentov ci k vyhláseniu rozsudku uvedeného v bode 6 dôjde po uplynutí tejto lehoty. Ak skutocnosti uvedené v predchádzajúcom pododseku nastali pocas lehoty na podanie odvolania, táto lehota sa predlzi o 30 dní odo dna, ked predmetná skutocnost nastala." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 8 AGCM rozhodnutím z 27. februára 2014 (dalej len "rozhodnutie AGCM") ulozil dve pokuty, z toho jednu skupine Roche vo výske priblizne 90,6 milióna eur a druhú skupine Novartis vo výske priblizne 92 miliónov eur, z dôvodu, ze tieto spolocnosti uzavreli kartelovú dohodu v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, ktorej cielom bolo dosiahnut umelé rozlísenie liekov Avastin a Lucentis ovplyvnovaním vnímania rizík spojených s uzívaním lieku Avastin v oftalmológii. 9 Oba tieto lieky boli vyvinuté spolocnostou usadenou v Spojených státoch amerických, ktorej cinnost je obmedzená na územie tejto tretej krajiny. Táto spolocnost zverila obchodné vyuzívanie lieku Avastin mimo tohto územia skupine Roche a obchodné vyuzívanie lieku Lucentis skupine Novartis. 10 Lieku Avastin bolo 12. januára 2005 udelené povolenie na uvedenie na trh (dalej len "PUT") pre Európsku úniu na liecbu niektorých nádorových ochorení. Dna 22. januára 2007 bolo lieku Lucentis udelené PUT na liecbu ocných ochorení. 11 Pred uvedením lieku Lucentis na trh zacali niektorí lekári predpisovat liek Avastin svojim pacientom postihnutým ocnými ochoreniami, teda pre indikácie, ktoré nezodpovedali indikáciám uvedeným v PUT uvedeného lieku (dalej len "uzívanie nad rámec PUT"). Táto prax pokracovala aj po uvedení drahsieho lieku Lucentis na trh. 12 Podla rozhodnutia AGCM skupiny Roche a Novartis uzatvorili dohodu o rozdelení trhu predstavujúcu obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Avastin a Lucentis sú dva rovnocenné lieky na liecbu ocných ochorení. Liek Avastin, ktorý je hlavným výrobkom konkurujúcim lieku Lucentis, bol z dôvodu svojho uzívania nad rámec PUT, siroko rozsírený na liecbu tohto druhu ochorení. Kartel medzi skupinami Roche a Novartis spocíval v sírení stanovísk, ktoré mohli u verejnosti vyvolat obavy, pokial ide o bezpecnost uzívania lieku Avastin v oftalmológii. To malo za následok pokles predajov lieku Avastin a presunutie dopytu na liek Lucentis. 13 Po tom, co Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) zamietol zaloby, ktoré proti tomuto rozhodnutiu podali skupiny Roche a Novartis, uvedené skupiny podali odvolanie na vnútrostátny súd, a to na Consiglio di Stato (Státna rada), ktorá polozila Súdnemu dvoru niekolko prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu clánku 101 ZFEÚ. 14 V odpovedi na tieto otázky Súdny dvor v bode 67 rozsudku z 23. januára 2018, F. Hoffmann-La Roche a i. (C-179/16, dalej len "rozsudok Hoffmann-La Roche", [2]EU:C:2018:25), rozhodol, ze na úcely uplatnenia clánku 101 ZFEÚ môze vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze zahrnút do relevantného trhu okrem liekov povolených na liecbu dotknutých ochorení aj iný liek, ktorého PUT sa na túto liecbu nevztahuje, ktorý sa ale na tento úcel pouzíva, a teda má konkrétny vztah nahraditelnosti s prvými uvádzanými liekmi. Na urcenie, ci takýto vztah nahraditelnosti existuje, tento orgán musí, pokial príslusné orgány alebo súdy vykonali preskúmanie zlucitelnosti predmetného výrobku s uplatnitelnými ustanoveniami upravujúcimi jeho výrobu alebo jeho uvádzanie na trh, zohladnit výsledok tohto preskúmania, a to vyhodnotením jeho prípadných úcinkov na struktúru dopytu a ponuky. 15 Súdny dvor v bode 95 rozsudku Hoffmann-La Roche tiez spresnil, ze kartelová dohoda medzi podnikmi uvádzajúcimi na trh konkurencné lieky, ktorá sa v kontexte vyznacujúcom sa neistotou vedeckých poznatkov týka toho, ze pred Európskou agentúrou pre lieky (EMA), zdravotníckymi pracovníkmi a sirokou verejnostou budú sírené klamlivé informácie o neziadúcich úcinkoch uzívania jedného z týchto liekov uzívaných mimo rámca PUT, s cielom znízenia konkurencného tlaku vyplývajúceho z toto uzívania na uzívanie druhého lieku, predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", ktoré clánok 101 ZFEÚ zakazuje. 16 V nadväznosti na toto rozhodnutie o prejudiciálnej otázke vnútrostátny súd rozsudkom c. 4990/2019 odvolania zamietol (dalej len "rozsudok c. 4990/2019"). 17 Skupiny Roche a Novartis podali na vnútrostátny súd na základe clánku 106 Správneho súdneho poriadku návrh na obnovu konania na úcely napadnutia tohto rozsudku, pricom tvrdia, ze tento rozsudok vychádza z nesprávneho skutkového posúdenia v zmysle clánku 395 bodu 4 Civilného sporového poriadku. 18 Tieto skupiny predovsetkým tvrdia, ze odôvodnenie rozsudku c. 4990/2019, podla ktorého "orgány, ktoré majú právomoc kontrolovat dodrziavanie právnej úpravy vo farmaceutickej oblasti, alebo vnútrostátne súdy v prejednávanej veci pri uplatnovaní clánku 101 ZFEÚ zo strany AGCM nekonstatovali prípadnú nezákonnost podmienok prebalovania a predpisovania lieku Avastin urceného na uzívanie nad rámec PUT", je fakticky nesprávne, kedze nezákonnost ponuky lieku Avastin pre indikácie, ktoré nezodpovedajú indikáciám uvedeným v PUT tohto lieku, bola podla nich niekolkokrát konstatovaná v rámci oficiálnych stanovísk príslusných orgánov a súdov. Rozsudok c. 4990/2019 tým, ze nezohladnuje takto vykonané preskúmania zlucitelnosti, nerespektuje výklad podaný Súdnym dvorom v rozsudku Hoffmann-La Roche, podla ktorého je potrebné zohladnit výsledok takýchto preskúmaní. 19 Uvedené skupiny tiez poznamenávajú, ze rozsudok c. 4990/2019 neobsahuje nijaké posúdenie týkajúce sa klamlivej povahy informácií sírených dotknutými podnikmi. Z rozsudku Hoffmann-La Roche vsak vyplýva, ze je nevyhnutné vykonat takéto posúdenie. Výklad podaný Súdnym dvorom znamená, ze v situácii, o akú ide vo veci samej, môze k obmedzeniu hospodárskej sútaze z hladiska ciela dôjst iba pod podmienkou, ze informácie sírené dotknutými podnikmi boli klamlivé. Súdny dvor spresnil, ze vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby tento aspekt preskúmal. 20 Skupina Roche okrem toho tvrdí, ze rezim súdneho preskúmania zavedený clánkom 106 Správneho súdneho poriadku v spojení s clánkami 395 a 396 Civilného sporového poriadku má medzery, pretoze nestanovuje moznost podat návrh na obnovu konania na úcely napadnutia rozsudku vnútrostátneho správneho súdu, pokial tento rozsudok obsahuje zjavné porusenie právnych zásad stanovených Súdnym dvorom v rámci prejudiciálneho konania. Táto medzera má údajne za následok, ze súdne rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s právom Únie, môzu nadobudnút právnu silu rozhodnutej veci (res iudicata). Takáto situácia ohrozuje záväznú povahu a úcinok erga omnes rozhodnutí Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach a môze viest k tomu, ze Európska komisia podá proti Talianskej republike zalobu o nesplnenie povinnosti. 21 Vnútrostátny súd uvádza, ze v talianskom práve neexistuje nijaký právny prostriedok, ktorý by umoznoval overit, ci rozhodnutie vydané vnútrostátnym súdom rozhodujúcim v poslednom stupni nie je v rozpore s právom Únie, a osobitne s judikatúrou Súdneho dvora. 22 Pýta sa, ci je takáto situácia zlucitelná s clánkom 4 ods. 3 a clánkom 19 ods. 1 ZEÚ, ako aj s clánkom 2 ods. 1 a 2 a clánkom 267 ZFEÚ v spojení najmä s clánkom 47 Charty. 23 Je nepochybne pravda, ze Súdny dvor najmä v bodoch 22 az 24 rozsudku z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub ([3]C-2/08, [4]EU:C:2009:506), rozhodol, ze podmienky uplatnovania zásady právnej sily rozhodnutej veci (res iudicata) patria na základe zásady procesnej autonómie clenských státov do vnútrostátneho právneho poriadku clenských státov, a to s jedinou výhradou dodrzania zásad ekvivalencie a efektivity, pricom právo Únie vnútrostátnemu súdu neukladá povinnost neuplatnit vnútrostátne procesné normy, na základe ktorých súdne rozhodnutie nadobúda právnu silu rozhodnutej veci (res iudicata), aj keby to umoznilo napravit porusenie práva Únie. 24 Vnútrostátny súd má vsak pochybnosti, pokial ide o relevantnost tejto judikatúry v situácii, ked osoba podliehajúca súdnej právomoci tvrdí, ze vnútrostátny súd, ktorý vydal rozhodnutie v poslednom stupni, nerespektoval rozhodnutie o prejudiciálnej otázke vydané Súdnym dvorom vo veci, v ktorej bolo vydané toto vnútrostátne rozhodnutie, proti ktorému uz nie je prípustný opravný prostriedok. 25 V tejto súvislosti sa vnútrostátny súd domnieva, ze sa zdá, ze moznost ovplyvnit rozhodnutie predtým, ako nadobudne právnu silu rozhodnutej veci, aby sa tak zabránilo konkretizácii porusenia práva Únie, je vhodnejsia nez náprava a posteriori, ktorá v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 30. septembra 2003, Köbler ([5]C-224/01, [6]EU:C:2003:513), spocíva v tom, ze osoba, ktorej bola z tohto dôvodu spôsobená skoda, môze získat jej náhradu. Táto náprava by totiz a posteriori nútila túto osobu zacat nové konanie, v rámci ktorého by musela preukázat nielen existenciu porusenia práva Únie, ale aj zjavnú povahu tohto porusenia. 26 Tento súd sa vsak domnieva, ze v prejednávanej veci rozsudok c. 4990/2019 respektuje výklad práva Únie vyplývajúci z rozsudku Hoffmann-La Roche. Podla neho teda neexistuje nijaký rozpor medzi rozsudkom c. 4990/2019 a právom Únie. Consiglio di Stato (Státna rada) by bolo mozné nanajvýs vytýkat to, ze nesprávne uplatnila toto právo na skutkové okolnosti vo veci samej. Aj keby sa takéto pochybenie preukázalo, nepredstavovalo by pritom porusenie záväznej povahy rozsudku Hoffmann-La Roche. Mechanizmus stanovený v clánku 267 ZFEÚ ponecháva nedotknutú súdnu funkciu, ktorá je vyhradená vnútrostátnemu súdu, uplatnit výklad práva Únie, ktorý podal Súdny dvor, na skutkové okolnosti vo veci samej. 27 Vnútrostátny súd sa vsak domnieva, ze rozhodnutie o zlucitelnosti rozsudku c. 4990/2019 s rozsudkom Hoffmann-La Roche neprislúcha jemu, ale Súdnemu dvoru. V tejto súvislosti tento súd pripomína, ze clánok 267 ZFEÚ priznáva Súdnemu dvoru právomoc rozhodovat o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú platnosti a výkladu "aktov institúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie". Je mozné, ze rozhodnutia Súdneho dvora patria medzi tieto akty, a v tomto stádiu teda neexistuje definitívna istota o zlucitelnosti rozsudku c. 4990/2019 s rozsudkom Hoffmann-La Roche. 28 Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Státna rada) rozhodla prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Môze vnútrostátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podla vnútrostátneho práva, v konaní, v ktorom návrh úcastníka konania smeruje priamo proti poruseniu zásad vyjadrených [Súdnym dvorom] v tom istom konaní s cielom dosiahnut zrusenie napadnutého rozsudku, overit v konkrétnom prípade správne uplatnenie zásad vyjadrených [Súdnym dvorom] v rámci toho istého konania alebo prinálezí toto posúdenie [Súdnemu dvoru]? 2. Porusil rozsudok Consiglio di Stato [(Státna rada)] c. 4990/2019 v zmysle uvedenom úcastníkmi konania zásady vyjadrené [Súdnym dvorom] v rozsudku [Hoffmann-La Roche], pokial ide o: a) zaradenie oboch liekov do toho istého relevantného trhu bez zohladnenia stanovísk orgánov, ktoré konstatovali nezákonný dopyt a ponuku lieku Avastin nad rámec PUT, a b) neoverenie údajných klamlivých informácií sírených spolocnostami? 3. Bránia clánok 4 ods. 3 a clánok 19 ods. 1 ZEÚ, ako aj clánok 2 ods. 1 a 2 a clánok 267 ZFEÚ v spojení najmä s clánkom 47 [Charty] takému systému, akým je systém týkajúci sa clánku 106 Správneho súdneho poriadku a clánkov 395 a 396 Civilného sporového poriadku, kedze neumoznuje pouzit opravný prostriedok spocívajúci v obnove konania na úcely napadnutia rozsudkov Consiglio di Stato (Státna rada), ktoré sú v rozpore s rozsudkami [Súdneho dvora], a najmä s právnymi zásadami potvrdenými [Súdnym dvorom] v rámci prejudiciálneho konania?" O návrhoch na zacatie ústnej casti konania 29 Návrhmi podanými 16. a 17. marca 2022 skupina Roche poziadala o zacatie ústnej casti konania podla clánku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, pricom poukázala na existenciu novej skutocnosti, ktorá by mohla mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora. 30 Táto nová skutocnost spocíva v tom, ze EMA 24. februára 2022 s konecnou platnostou prijala negatívne stanovisko o uzívaní látky "bevacizumab" na liecbu ocného ochorenia z dôvodu, ze riziká spojené s takýmto uzívaním sú vyssie ako terapeutický prínos. 31 Skupina Roche poznamenáva, ze bevacizumab zodpovedá úcinnej látke v lieku Avastin. Negatívne stanovisko EMA k uzívaniu látky bevacizumab na liecbu ocného ochorenia podla tejto skupiny preukazuje, ze liek Avastin nemôze nahradit liek Lucentis a ze tieto dva lieky teda nepatria na ten istý trh. Toto stanovisko EMA okrem toho potvrdzuje skutocnost, ze informácie sírené skupinami Roche a Novartis v súvislosti s rizikami spojenými s uzívaním lieku Avastin v oftalmológii neboli klamlivé. 32 V rozhodnutí AGCM teda doslo k pochybeniam. Podla skupiny Roche by vnútrostátny súd tieto chyby zistil, ak by v súlade so závermi vyplývajúcimi z rozsudku Hoffmann-La Roche preskúmal dostupné údaje o rizikách spojených s uzívaním lieku Avastin v oftalmológii. Podla tejto skupiny mal tento súd najmä konstatovat, ze nijaký príslusný orgán v danej oblasti nikdy nepreukázal údajnú terapeutickú rovnocennost medzi liekom Avastin a liekom Lucentis, z ktorej AGCM vychádzal. Vnútrostátny súd tak mal dospiet k záveru, ze AGCM riadne nepreukázal existenciu protisútazného správania. 33 Negatívne stanovisko EMA je podla tejto skupiny rozhodujúce najmä pre odpoved na druhú otázku, ktorá sa týka toho, ci rozsudok c. 4990/2019 nerespektuje zásady vyjadrené Súdnym dvorom v rozsudku Hoffmann-La Roche. 34 V tejto súvislosti treba uviest, ze v súlade s clánkom 83 svojho rokovacieho poriadku môze Súdny dvor kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta rozhodnút o zacatí alebo opätovnom zacatí ústnej casti konania, najmä ak usúdi, ze nemá dostatok informácií alebo ak úcastník konania uviedol po skoncení tejto casti konania novú skutocnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnút na základe tvrdenia, ktoré este nebolo prejednané. 35 Skutocnost, na ktorú sa odvoláva skupina Roche na podporu návrhov na zacatie ústnej casti konania, spocívajúca v negatívnom stanovisku vydanom EMA 24. februára 2022 v súvislosti s uzívaním látky bevacizumab na liecbu ocného ochorenia opísaného v tomto stanovisku, pritom nemôze mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré má byt vydané v prejednávanej veci. 36 Súdnemu dvoru totiz neprislúcha posúdit, ci obsah tohto stanoviska vydaného EMA preukazuje existenciu pochybení v rozhodnutí AGCM, ktoré mal vnútrostátny súd konstatovat vo svojom rozsudku c. 4990/2019. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze výlucne vnútrostátny súd je príslusný na konstatovanie a posúdenie skutkových okolností sporu vo veci samej (rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, [7]C-561/19, [8]EU:C:2021:799, bod [9]35 a citovaná judikatúra). 37 V prejednávanej veci sa Súdny dvor po vypocutí generálneho advokáta na základe návrhu na zacatie prejudiciálneho konania a písomností v rámci písomnej casti konania domnieva, ze má k dispozícii vsetky informácie potrebné na prejednanie tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Nie je preto potrebné nariadit zacatie ústnej casti konania. O prejudiciálnych otázkach O tretej otázke 38 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry platí, ze v rámci postupu spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom, ktorú zaviedol clánok 267 ZFEÚ, prinálezí Súdnemu dvoru poskytnút vnútrostátnemu súdu uzitocnú odpoved, ktorá mu umozní rozhodnút spor, ktorý prejednáva. V tomto smere Súdnemu dvoru v prípade potreby prinálezí preformulovat polozené otázky (rozsudok z 15. júla 2021, The Department for Communities in Northern Ireland, [10]C-709/20, [11]EU:C:2021:602, bod [12]61 a citovaná judikatúra). 39 Tretia otázka, ktorú treba preskúmat ako prvú, sa týka najmä clánku 2 ods. 1 a 2 ZFEÚ. Tieto ustanovenia vsak nie sú pre odpoved na túto otázku relevantné. 40 Clánok 2 ZFEÚ sa totiz týka rozdelenia právomoci vykonávat legislatívnu cinnost a prijímat právne záväzné akty medzi Úniou a jej clenskými státmi. Pravidlá, ktoré sú v tejto súvislosti uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto clánku, nesúvisia s otázkou existencie právnych prostriedkov v clenskom státe, ktorú polozil vnútrostátny súd (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, [13]C-497/20, [14]EU:C:2021:1037, bod [15]45). 41 Tretiu otázku treba preto preformulovat tak, ze sa z jej predmetu vylúci clánok 2 ods. 1 a 2 ZFEÚ. 42 Táto otázka sa v podstate týka toho, ci sa majú clánok 4 ods. 3 a clánok 19 ods. 1 ZEÚ, ako aj clánok 267 ZFEÚ v spojení s clánkom 47 Charty vykladat v tom zmysle, ze bránia ustanoveniam procesného práva clenského státu, ktoré majú za následok, ze ak najvyssí súd sústavy správnych súdov tohto clenského státu vydá rozhodnutie v spore, v rámci ktorého podal na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania na základe tohto clánku 267, strany tohto sporu nemôzu podat návrh na obnovu konania na úcely napadnutia tohto rozhodnutia vnútrostátneho súdu z dôvodu, ze toto rozhodnutie nerespektuje výklad práva Únie podaný Súdnym dvorom v odpovedi na tento návrh. 43 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze clánok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ ukladá clenským státom povinnost stanovit prostriedky nápravy potrebné na to, aby sa osobám podliehajúcim súdnej právomoci zabezpecilo dodrziavanie ich práva na úcinnú súdnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vztahuje právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Miasto L/owicz a Prokurator Generalny, [16]C-558/18 a C-563/18, [17]EU:C:2020:234, bod [18]32, ako aj citovanú judikatúru). 44 S výhradou existencie pravidiel Únie v danej oblasti, prinálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého clenského státu, aby na základe zásady procesnej autonómie upravil procesné podmienky týchto prostriedkov nápravy, avsak za predpokladu, ze tieto podmienky nie sú v situáciách, na ktoré sa vztahuje právo Únie, menej priaznivé ako v podobných situáciách podliehajúcich vnútrostátnemu právu (zásada ekvivalencie) a v praxi neznemoznujú alebo nadmerne nestazujú výkon práv priznaných právom Únie (zásada efektivity) (rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, [19]C-497/20, [20]EU:C:2021:1037, bod [21]58). 45 Pokial ide o dodrzanie zásady ekvivalencie, na základe informácií poskytnutých v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania a s výhradou overenia vnútrostátnym súdom sa zdá, ze clánok 106 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s clánkami 395 a 396 Civilného sporového poriadku obmedzuje moznost osôb podliehajúcich súdnej právomoci podat návrh na obnovu konania na úcely napadnutia rozsudku Consiglio di Stato (Státna rada) za rovnakých podmienok, a to bez ohladu na to, ci sa návrh na obnovu konania zakladá na ustanoveniach vnútrostátneho práva alebo na ustanoveniach práva Únie. 46 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze procesné pravidlá vnútrostátneho práva neporusujú zásadu ekvivalencie. 47 Pokial ide o zásadu efektivity, treba pripomenút, ze právo Únie neukladá clenským státom povinnost zaviest iné právne prostriedky, nez sú tie, ktoré stanovuje vnútrostátne právo, ibaze by zo struktúry dotknutého vnútrostátneho právneho poriadku vyplývalo, ze neexistuje nijaký súdny prostriedok nápravy umoznujúci, hoci len incidencne, zabezpecit dodrziavanie práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, alebo ze jediný prostriedok nápravy spocívajúci v prístupe k súdu znamená nútit osoby podliehajúce súdnej právomoci k poruseniu práva (pozri najmä rozsudky zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendészeti Fo"igazgatóság Dél-alföldi Regionális Igazgatóság, [22]C-924/19 PPU a C-925/19 PPU, [23]EU:C:2020:367, bod [24]143, a z 21. decembra 2021, Randstad Italia, [25]C-497/20, [26]EU:C:2021:1037, bod [27]62). 48 V prejednávanej veci nijaká skutocnost uvedená v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania alebo v pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru nenasvedcuje tomu, ze by talianske procesné právo samo osebe znemoznovalo alebo nadmerne stazovalo výkon práv, ktoré právo Únie priznáva jednotlivcom, v oblasti práva hospodárskej sútaze. Za týchto podmienok ustanovenie, akým je clánok 106 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s clánkami 395 a 396 Civilného sporového poriadku, neporusuje ani zásadu efektivity, a preto sa nezdá byt v rozpore s clánkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ. 49 V situácii, ktorá sa vyznacuje existenciou takéhoto súdneho prostriedku nápravy umoznujúceho zabezpecit dodrziavanie práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, je, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 47 tohto rozsudku, z hladiska práva Únie úplne prípustné, aby dotknutý clenský stát priznal najvyssiemu súdu svojej sústavy správnych súdov právomoc rozhodnút v poslednom stupni z meritórneho a právneho hladiska v predmetom spore (rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, [28]C-497/20, [29]EU:C:2021:1037, bod [30]64). 50 Ak sa ako v prejednávanej veci ustanovenia práva Únie uplatnujú na vnútrostátnom súde, ktorý vydá svoje rozhodnutie po tom, co mu bola dorucená odpoved na otázky, ktoré polozil Súdnemu dvoru v súvislosti s výkladom týchto ustanovení, podmienka existencie právneho prostriedku v dotknutom clenskom státe, ktorá umozní zabezpecit dodrziavanie práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, je nevyhnutne splnená. Tento clenský stát môze v dôsledku toho obmedzit moznost podat návrh na obnovu konania na úcely napadnutia rozsudku najvyssieho správneho súdu na výnimocné a striktne vymedzené situácie, ktoré nezahrnajú prípad, ked by podla osoby podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá nemala úspech na uvedenom súde, uvedený súd nerespektoval výklad práva Únie, ktorý poskytol Súdny dvor v odpovedi na jeho návrh na zacatie prejudiciálneho konania. 51 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze clánok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ neukladá clenským státom povinnost umoznit osobám podliehajúcim súdnej právomoci podat návrh na obnovu konania na úcely napadnutia súdneho rozhodnutia vydaného v poslednom stupni z dôvodu, ze toto rozhodnutie nerespektovalo výklad práva Únie podaný Súdnym dvorom v odpovedi na návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý bol podaný v tej istej veci. 52 Tento záver nemozno spochybnit s ohladom na clánok 4 ods. 3 ZEÚ, ktorý ukladá clenským státom povinnost, aby prijali vsetky vhodné opatrenia, ci uz vseobecnej alebo osobitnej povahy, na zabezpecenie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv alebo z aktov institúcií Únie. Pokial totiz ide o systém prostriedkov nápravy potrebných na zabezpecenie úcinného súdneho preskúmania v oblastiach, na ktoré sa vztahuje právo Únie, clánok 4 ods. 3 ZEÚ nemozno vykladat v tom zmysle, ze vyzaduje, aby clenské státy stanovili nové právne prostriedky, ktoré im vsak nie sú ulozené podla clánku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ (rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, [31]C-497/20, [32]EU:C:2021:1037, bod [33]66). 53 Uvedený záver nemozno spochybnit ani z hladiska clánku 267 ZFEÚ. 54 Toto ustanovenie nepochybne vyzaduje, aby vnútrostátny súd zabezpecil plný úcinok výkladu práva Únie, ktorý podal Súdny dvor v rozsudku vydanom v prejudiciálnom konaní (rozsudok z 12. februára 2020, Kolev a i., [34]C-704/18, [35]EU:C:2020:92, bod [36]37 a citovaná judikatúra). Consiglio di Stato (Státna rada) bola teda pri vydaní rozsudku c. 4990/2019 povinná zabezpecit, aby bol tento rozsudok v súlade s výkladom clánku 101 ZFEÚ, ktorý Súdny dvor podal na ziadost tohto vnútrostátneho súdu v rozsudku Hoffmann-La Roche. 55 Ako vsak bolo pripomenuté v bode 36 tohto rozsudku, vnútrostátny súd je výlucne príslusný na konstatovanie a posúdenie skutkových okolností sporu vo veci samej. Z toho vyplýva, ze Súdnemu dvoru neprinálezí vykonávat v rámci nového návrhu na zacatie prejudiciálneho konania preskúmanie, ktoré by bolo urcené na zabezpecenie toho, aby tento súd po tom, ako podal na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu ustanovení práva Únie uplatnitelných na spor, ktorý mu bol predlozený, uplatnil tieto ustanovenia v súlade s ich výkladom podaným Súdnym dvorom. Hoci sa vnútrostátne súdy môzu v rámci spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotvenej v clánku 267 ZFEÚ znovu obrátit na Súdny dvor pred rozhodnutím sporu, ktorý im bol predlozený, s cielom získat dodatocné spresnenia týkajúce sa výkladu práva Únie poskytnutého Súdnym dvorom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, [37]C-561/19, [38]EU:C:2021:799, bod [39]38 a citovanú judikatúru), nemozno toto ustanovenie naopak vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd by mohol podat na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa otázky, ci tento vnútrostátny súd správne uplatnil na konanie vo veci samej výklad, ktorý Súdny dvor poskytol v odpovedi na návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý mu predtým predlozil v tej istej veci. 56 Mechanizmus spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedený týmto ustanovením Zmluvy o FEÚ teda vôbec nevyzaduje, aby clenské státy stanovili právny prostriedok, ktorý umozní osobám podliehajúcim súdnej právomoci podat návrh na obnovu konania na úcely napadnutia súdneho rozhodnutia vydaného v poslednom stupni vnútrostátnym súdom v danom spore s cielom prinútit tento súd obrátit sa na Súdny dvor so ziadostou o overenie, ci je toto rozhodnutie v súlade s výkladom poskytnutým Súdnym dvorom v odpovedi na návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý mu predtým predlozil uvedený vnútrostátny súd v tej istej veci. 57 Záver vyvodený v bode 51 tohto rozsudku nemozno spochybnit ani z hladiska clánku 47 Charty. V tejto súvislosti stací poznamenat, ze kedze osoby podliehajúce súdnej právomoci majú v danej oblasti práva Únie prístup k nezávislému a nestrannému súdu zriadenému zákonom, co zrejme platí v talianskom právnom poriadku, s výhradou overenia vnútrostátnym súdom, je právo na prístup k takémuto súdu, zakotvené v Charte, dodrzané bez toho, aby pravidlo vnútrostátneho práva, ktoré obmedzuje moznost podat návrh na obnovu konania na úcely napadnutia rozsudkov najvyssieho súdu sústavy správnych súdov na výnimocné a striktne vymedzené situácie, povazované za obmedzenie tohto práva uvedeného v clánku 47 Charty v zmysle clánku 52 ods. 1 Charty (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, [40]C-497/20, [41]EU:C:2021:1037, bod [42]69). 58 Bez ohladu na vyssie uvedené treba pripomenút, ze jednotlivci, ktorým bola prípadne spôsobená skoda porusením práv, ktoré im priznáva právo Únie v dôsledku rozhodnutia súdu rozhodujúceho v poslednom stupni, môzu uplatnit zodpovednost uvedeného clenského státu za predpokladu, ze sú splnené podmienky týkajúce sa dostatocne závaznej povahy porusenia a existencie priamej prícinnej súvislosti medzi týmto porusením a skodou, ktorú utrpeli títo jednotlivci (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, [43]C-224/01, [44]EU:C:2003:513, bod [45]59, a z 21. decembra 2021, Randstad Italia, [46]C-497/20, [47]EU:C:2021:1037, bod [48]80). 59 Zásada zodpovednosti clenského státu za skody spôsobené jednotlivcom porusením práva Únie, ktoré mu mozno pripísat, je totiz vlastná systému Zmluvy bez ohladu na to, ci je pôvod skody pripísatelný zákonodarnej, súdnej alebo výkonnej moci. S prihliadnutím na rozhodujúcu úlohu, ktorú zohráva súdna moc pri ochrane práv prislúchajúcich jednotlivcom na základe právnych noriem Únie, by bola ohrozená ich plná úcinnost a oslabená ochrana z nich vyplývajúcich práv, ak by sa jednotlivci za urcitých podmienok nemohli domôct nijakej nápravy v prípade porusenia svojich práv v dôsledku porusenia práva Únie, ktoré mozno pripísat rozhodnutiu súdu clenského státu rozhodujúceho v poslednom stupni (rozsudok zo 4. marca 2020, Telecom Italia, [49]C-34/19, [50]EU:C:2020:148, body [51]67 a [52]68). 60 Vzhladom na vsetko vyssie uvedené treba na tretiu otázku odpovedat tak, ze clánok 4 ods. 3 a clánok 19 ods. 1 ZEÚ, ako aj clánok 267 ZFEÚ v spojení s clánkom 47 Charty sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia ustanoveniam procesného práva clenského státu, ktoré pri dodrzaní zásady ekvivalencie majú za následok, ze ak najvyssí súd sústavy správnych súdov tohto clenského státu vydá rozhodnutie v spore, v rámci ktorého podal na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania na základe tohto clánku 267, strany tohto sporu nemôzu podat návrh na obnovu konania na úcely napadnutia tohto rozhodnutia vnútrostátneho súdu z dôvodu, ze toto rozhodnutie nerespektuje výklad práva Únie podaný Súdnym dvorom v odpovedi na tento návrh. O prvej a druhej otázke 61 Vzhladom na odpoved poskytnutú na tretiu otázku nie je potrebné odpovedat na prvú a druhú otázku. O trovách 62 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: Clánok 4 ods. 3 a clánok 19 ods. 1 ZEÚ, ako aj clánok 267 ZFEÚ v spojení s clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia ustanoveniam procesného práva clenského státu, ktoré pri dodrzaní zásady ekvivalencie majú za následok, ze ak najvyssí súd sústavy správnych súdov tohto clenského státu vydá rozhodnutie v spore, v rámci ktorého podal na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania na základe tohto clánku 267, strany tohto sporu nemôzu podat návrh na obnovu konania na úcely napadnutia tohto rozhodnutia vnútrostátneho súdu z dôvodu, ze toto rozhodnutie nerespektuje výklad práva Únie podaný Súdnym dvorom v odpovedi na tento návrh. Podpisy __________________________________________________________________ ( [53]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXb01UKA/L84505-9703TMP.html#t-ECR_62021CJ0261_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A25 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A506&locale=sk 4. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A506 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A513&locale=sk 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A513 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799&anchor=#point35 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A602&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A602 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A602&anchor=#point61 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&anchor=#point45 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A234&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A234 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A234&anchor=#point32 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&anchor=#point58 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A367&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A367 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A367&anchor=#point143 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&anchor=#point62 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&anchor=#point64 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&anchor=#point66 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A92&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A92 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A92&anchor=#point37 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A799&anchor=#point38 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&anchor=#point69 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A513&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A513 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A513&anchor=#point59 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1037&anchor=#point80 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A148&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A148 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A148&anchor=#point67 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A148&anchor=#point68 53. file:///tmp/lynxXXXXb01UKA/L84505-9703TMP.html#c-ECR_62021CJ0261_SK_01-E0001