ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 10. novembra 2022 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Hospodárska sútaz - Náhrada ujmy spôsobenej postupom zakázaným podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ - Tajné dohody o urcení cien a zvysovaní hrubých cien nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore (EHP) - Smernica 2014/104/EÚ - Pravidlá upravujúce zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody spôsobenej porusením ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie - Clánok 22 ods. 2 - Uplatnitelnost ratione temporis - Clánok 5 ods. 1 prvý pododsek - Pojem relevantné dôkazy, ktorých drzitelom je zalovaný alebo tretia osoba - Clánok 5 ods. 2 - Predlozenie urcitých dôkazov alebo relevantných kategórií dôkazov na základe primerane dostupných skutkových údajov - Clánok 5 ods. 3 - Preskúmanie primeranosti ziadosti o predlozenie dôkazov - Zvázenie legitímnych záujmov úcastníkov konania a tretích osôb - Rozsah povinností vyplývajúcich z týchto ustanovení" Vo veci C-163/21, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Juzgado de lo Mercantil no 7 de Barcelona (Obchodný súd c. 7 Barcelona, Spanielsko) z 21. februára 2020 a dorucený Súdnemu dvoru 11. marca 2021, ktorý súvisí s konaním: AD a i. proti PACCAR Inc, DAF TRUCKS NV, DAF Trucks Deutschland GmbH, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory A. Prechal, sudcovia L. Arastey Sahún, F. Biltgen, N. Wahl (spravodajca) a J. Passer, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - AD a i., v zastúpení: J. A. Roger Gámir, abogados, a F. Bertrán Santamaría, procurador, - PACCAR Inc, DAF TRUCKS NV a DAF Trucks Deutschland GmbH, v zastúpení: C. Gual Grau, abogado, M. de Monchy a J. K. de Pree, advocaten, D. Sarmiento Ramírez-Escudero a P. Vidal Martínez, abogados, - spanielska vláda, v zastúpení: L. Aguilera Ruiz a J. Rodríguez de la Rúa Puig, splnomocnení zástupcovia, - holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia, - Európska komisia, v zastúpení: S. Baches Opi, A. Carrillo Parra a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. apríla 2022, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([2]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi AD a dalsími 44 zalobcami vo veci samej na jednej strane a spolocnostami PACCAR Inc, DAF Trucks NV a DAF Trucks Deutschland GmbH na druhej strane vo veci náhrady skody, ktorá mala byt spôsobená úcastou týchto spolocností na porusení clánku 101 ZFEÚ, ktoré zistila a sankcionovala Európska komisia. Právny rámec Právo Únie 3 Odôvodnenie 6 smernice 2014/104 uvádza: "V záujme zabezpecenia úcinných zalôb v rámci presadzovania práva súkromnoprávnymi prostriedkami podla obcianskeho práva a úcinného presadzovania práva verejnoprávnymi prostriedkami zo strany orgánov hospodárskej sútaze musia obidva nástroje pôsobit spolocne, aby sa zaistila co najvyssia úcinnost pravidiel hospodárskej sútaze. Je potrebné dôsledne upravit koordináciu týchto dvoch foriem presadzovania napríklad v súvislosti s mechanizmami prístupu k dokumentom, ktoré majú k dispozícii orgány hospodárskej sútaze. ..." 4 Podla odôvodnenia 14 uvedenej smernice: "Zaloby o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze [Európskej ú]nie alebo vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze si obvykle vyzadujú komplexnú skutkovú a ekonomickú analýzu. Dôkazy potrebné na preukázanie nároku na náhradu skody má obvykle k dispozícii výlucne protistrana alebo tretie osoby a casto nie sú zalobcovi dostatocne známe alebo prístupné. Za takýchto okolností môzu prísne právne poziadavky na zalobcov, aby podrobne uviedli vsetky tvrdené skutocnosti uz na zaciatku konania a predlozili presne urcené podporné dôkazy, nadmerne bránit úcinnému výkonu práva na náhradu skody, ktoré zarucuje ZFEÚ." 5 Odôvodnenie 15 uvedenej smernice uvádza: "Dôkazy sú dôlezitým prvkom pri podávaní zalôb o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze Únie alebo vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Kedze pre súdne spory v oblasti práva hospodárskej sútaze je príznacná informacná asymetria, je vhodné zabezpecit, aby sa zalobcom poskytlo právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich nárokmi bez toho, aby museli uviest jednotlivé dôkazy. V záujme zabezpecenia rovnakého postavenia úcastníkov konania by toto právo mali pozívat aj zalovaní v konaniach o zalobách o náhradu skody, aby aj oni mohli pozadovat sprístupnenie dôkazov zalobcami. Vnútrostátne súdy by mali mat tiez moznost nariadit, aby dôkazy sprístupnili aj tretie osoby vrátane orgánov verejnej moci. Ak chce vnútrostátny súd nariadit, aby dôkazy sprístupnila Komisia, uplatní sa zásada lojálnej spolupráce medzi Úniou a clenskými státmi stanovená v clánku 4 ods. 3 [ZEÚ], a pokial ide o ziadost o informácie, clánok 15 ods. 1 nariadenia [c. 1/2003]. ..." 6 Odôvodnenie 16 tej istej smernice znie: "Vnútrostátne súdy by mali mat moznost na ziadost úcastníka nariadit, aby sa sprístupnili konkrétne dôkazy alebo ich kategórie, a to pod ich prísnou kontrolou, najmä pokial ide o nutnost a primeranost tohto sprístupnenia. Z poziadavky primeranosti vyplýva, ze sprístupnenie mozno nariadit, len ak zalobca na základe skutocností, ktoré sú mu primerane dostupné, preukázal, ze utrpel skodu, ktorú mu spôsobil zalovaný. Ak sa ziada o sprístupnenie urcitej kategórie dôkazov, táto kategória by sa mala oznacit odkazom na spolocné znaky prvkov, ktoré ju tvoria, napríklad povahou, predmetom alebo obsahom dokumentov, casom, ked boli vyhotovené, alebo inými kritériami, pokial sú takéto dôkazy v danej kategórii relevantné podla tejto smernice. Takéto kategórie by sa mali vymedzit co najpresnejsie a najkonkrétnejsie, a to na základe primerane dostupných skutocností." 7 Odôvodnenie 28 smernice 2014/104 znie: "Vnútrostátne súdy by v súvislosti so zalobami o náhradu skody mali mat moznost kedykolvek nariadit sprístupnenie dôkazov, ktoré existujú nezávisle od konaní vedených orgánom hospodárskej sútaze (dalej len 'uz existujúce informácie`)." 8 Podla odôvodnenia 39 tejto smernice: "... Je vhodné stanovit, ze v prípade, ze porusitel vyuzije takúto obhajobu zalozenú na prenesení, musí preukázat, ze k preneseniu zvýsenia ceny doslo, ako aj rozsah tohto prenesenia. Týmto dôkazným bremenom by nemala byt dotknutá moznost porusitela pouzit iné dôkazy, ako sú tie, ktoré má v drzbe, napríklad dôkazy získané v konaní alebo dôkazy, ktoré majú k dispozícii iní úcastníci alebo tretie osoby." 9 Clánok 2 uvedenej smernice s názvom "Vymedzenie pojmov" stanovuje: "Na úcely tejto smernice sa uplatnuje toto vymedzenie pojmov: ... 13. 'dôkazy` sú vsetky druhy dôkazných prostriedkov, ktoré sú prípustné na konajúcom vnútrostátnom súde, a to najmä dokumenty a vsetky dalsie predmety obsahujúce informácie, bez ohladu na to, na akom nosici sa tieto informácie uchovávajú; ... 17. 'uz existujúce informácie` sú dôkazy, ktoré existujú bez ohladu na konanie vedené orgánom hospodárskej sútaze a bez ohladu na to, ci sa nachádzajú v spise orgánu hospodárskej sútaze; ..." 10 Clánok 5 tej istej smernice, nazvaný "Sprístupnovanie dôkazov", stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby v konaní týkajúcom sa zaloby o náhradu skody v Únii na ziadost zalobcu, ktorý predlozil podlozené odôvodnenie obsahujúce primerane dostupné skutocnosti a dôkazy, ktoré dostatocne preukazujú odôvodnenost jeho nároku na náhradu skody, mohli vnútrostátne súdy za podmienok stanovených v tejto kapitole nariadit zalovanému alebo tretej osobe, aby sprístupnili relevantné dôkazy, ktoré majú pod kontrolou [ktorých sú drzitelmi - neoficiálny preklad]. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mohli na ziadost zalovaného nariadit zalobcovi alebo tretej osobe, aby sprístupnili relevantné dôkazy. Týmto odsekom nie sú dotknuté práva a povinnosti vnútrostátnych súdov vyplývajúce z nariadenia [Rady] (ES) c. 1206/2001 [z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi clenských státov pri vykonávaní dôkazov v obcianskych a obchodných veciach ([3]Ú. v. ES L 174, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 121)]. 2. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mohli nariadit sprístupnenie urcitých dôkazov alebo relevantných kategórií dôkazov, ktoré sa vymedzia co najpresnejsie a najkonkrétnejsie na základe primerane dostupných skutocností uvedených v podlozenom odôvodnení. 3. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, co je primerané. Vnútrostátne súdy pri urcovaní toho, ci je akékolvek sprístupnenie, ktoré pozaduje jeden úcastník, primerané, zohladnia oprávnené záujmy vsetkých úcastníkov a dotknutých tretích osôb. Zohladnia predovsetkým: a) mieru, do akej je zaloba alebo obhajoba podporená dostupnými skutocnostami a dôkazmi odôvodnujúcimi ziadost o sprístupnenie dôkazov; b) rozsah sprístupnenia a náklady nan, a to najmä v prípade akýchkolvek dotknutých tretích osôb, ako aj to, aby sa predislo nespecifickému hladaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú dôlezité pre úcastníkov konania; c) ci dôkazy, ktorých sprístupnenie sa ziada, obsahujú dôverné informácie, a to najmä dôverné informácie týkajúce sa akýchkolvek tretích osôb, ako aj to, ci existujú mechanizmy na ochranu takýchto dôverných informácií. ..." 11 Clánok 21 smernice 2014/104 s názvom "Transpozícia" v odseku 1 stanovuje: "Clenské státy uvedú do úcinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 27. decembra 2016. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení. ..." 12 Clánok 22 tej istej smernice, nazvaný "Casová pôsobnost", uvádza: "1. Clenské státy zabezpecia, aby sa vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21 na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätným úcinkom. 2. Clenské státy zabezpecia, aby sa akékolvek vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21, iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, neuplatnovali na zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátny súd pred 26. decembrom 2014." Spanielske právo 13 Smernica 2014/104 bola prebratá do spanielskeho práva prostredníctvom Real Decreto-ley 9/2017, por el que se transponen directivas de la Unión Europea en los ámbitos financiero, mercantil y sanitario, y sobre el desplazamiento de trabajadores (královský zákonný dekrét c. 9/2017, ktorým sa preberajú smernice Európskej únie v oblasti financií, obchodu a zdravia, ako aj o vysielaní pracovníkov), z 26. mája 2017 (BOE c. 126 z 27. mája 2017, s. 42820). 14 Královským zákonným dekrétom c. 9/2017 bol do Ley 1/2000, de Enjuiciamiento Civil (zákon c. 1/2000 o Obcianskom súdnom poriadku) zo 7. januára 2000 (BOE c. 7 z 8. januára 2000, s. 575, dalej len "Obciansky súdny poriadok") vlozený clánok 283a týkajúci sa dokazovania v rámci súdnych konaní týkajúcich sa zalôb o náhradu skody s cielom náhrady skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze. Obsah odseku 1 prvého pododseku tohto ustanovenia je totozný s obsahom clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104. 15 Okrem toho clánok 328 Obcianskeho súdneho poriadku v podstate stanovuje, ze kazdý úcastník konania môze ziadat od ostatných úcastníkov konania predlozenie dokumentov, pricom k tejto ziadosti prilozí obycajnú kópiu takýchto dokumentov, alebo ak takáto kópia neexistuje alebo ju nemá, uvedie co najpresnejsie obsah týchto dokumentov. 16 Napokon clánok 330 tohto zákonníka uvádza, ze na návrh úcastníka konania mozno od tretích osôb v rámci sporu pozadovat predlozenie dokumentov, ktoré majú, ak konajúci súd zistí, ze takéto dokumenty sú zásadné pre vyriesenie tohto sporu. Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka 17 Komisia prijala 19. júla 2016 rozhodnutie C(2016) 4673 final týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (Vec AT.39824 - Nákladné vozidlá), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie6. apríla 2017 ([4]Ú. v. EÚ C 108, 2017, s. 6). Zalované vo veci samej patria medzi osoby, ktorým bolo urcené toto rozhodnutie. 18 V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze pätnást výrobcov nákladných vozidiel, vrátane zalovaných vo veci samej, bolo úcastníkom kartelu vo forme jediného a pokracujúceho porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3), ktorý sa týkal tajných dohôd o urcovaní cien a zvysovaní hrubých cien stredne velkých úzitkových vozidiel a tazkých nákladných vozidiel v EHP. 19 Pokial ide o zalované vo veci samej, toto porusenie bolo zistené v období od 17. januára 1997 do 18. januára 2011. 20 Dna 25. marca 2019 zalobcovia vo veci samej, ktorí kúpili nákladné motorové vozidlá, na ktoré sa mohlo vztahovat porusenie tvoriace predmet rozhodnutia C(2016) 4673 final, podali v súlade s clánkom 283a písm. a) Obcianskeho súdneho poriadku na Juzgado de lo Mercantil no 7 de Barcelona (Obchodný súd c. 7 Barcelona, Spanielsko), ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania, návrh na sprístupnenie dôkazov, ktoré majú zalované vo veci samej. V tejto súvislosti tvrdili, ze potrebujú získat urcité dôkazy na vycíslenie umelého navýsenia cien, najmä preto, aby mohli porovnat odporúcané ceny pred vznikom dotknutého kartelu, pocas jeho trvania a po jeho skoncení. 21 Na pojednávaní pred vnútrostátnym súdom 7. októbra 2019 a v rámci svojich pripomienok týkajúcich sa prípadného predlozenia veci Súdnemu dvoru na základe clánku 267 ZFEÚ sa zalované vo veci samej okrem iných tvrdení odvolávali na skutocnost, ze niektoré z pozadovaných dokumentov by sa museli vytvorit ad hoc a ze takáto povinnost by vo vztahu k nim predstavovala nadmernú zátaz, ktorá ide nad rámec jednoduchého "príkazu predlozit" dôkazy, co by bolo najmä v rozpore so zásadou proporcionality. 22 Podla vnútrostátneho súdu tak z ustanovení smernice 2014/104, ako aj z Obcianskeho súdneho poriadku v znení královského zákonného dekrétu c. 9/2017 upravujúceho predkladanie relevantných dôkazov vyplýva, ze na návrh jedného z úcastníkov konania môze nariadit navrhovatelovi, odporcovi alebo tretej osobe, aby "predlozili relevantné dôkazy, ktorých sú drzitelmi". 23 V prejednávanej veci sa návrh na predlozenie dôkazov podla neho týkal dokumentov, ktoré tak, ako boli pozadované, nemuseli v case podania tohto návrhu existovat, co by si preto vyzadovalo od zalovaných vo veci samej ich vytvorenie pozostávajúce zo zhromazdenia a utriedenia údajov podla parametrov definovaných zalobcami vo veci samej. Podla názoru vnútrostátneho súdu táto úloha presahuje jednoduché vyhladávanie a výber uz existujúcich dokumentov alebo jednoduché sprístupnenie vsetkých dotknutých údajov zalobcom vo veci samej prostredníctvom dôverného zaobchádzania s nimi, pretoze ide o zhromazdenie v novom dokumente na digitálnom alebo inom nosici informácií, poznatkov alebo údajov, ktoré má úcastník konania, voci ktorému je smerovaný návrh na predlozenie dôkazov. 24 Nevyhnutnost, aby dokument, ktorého predlozenie sa ziada, uz existoval v case podania návrhu, ktorého je predmetom, pritom zrejme vyplýva zo znenia odôvodnenia 14 smernice 2014/104 uvádzajúceho, ze "dôkazy... má... k dispozícii výlucne protistrana", a jej clánku 5 ods. 1 prvého pododseku odkazujúceho na "relevantné dôkazy, [ktorých je drzitelom]", co podla vnútrostátneho súdu potvrdzuje predstavu, ze pozadovaný dokument uz musí existovat v case podania návrhu, ktorého je predmetom, a nemá sa vytvorit az po jeho podaní. Táto predstava predchádzajúcej existencie podla neho tiez vyplýva z poziadavky, aby sa dotknutý návrh týkal "relevantných kategórií dôkazov, ktoré sa vymedzia co najpresnejsie a najkonkrétnejsie na základe primerane dostupných skutocností uvedených v podlozenom odôvodnení" v súlade s clánkom 5 ods. 2 a odôvodnením 16 tejto smernice. Vylúcenie dokumentov vytvorených ako nové z dokumentov, ktoré mozno pozadovat na základe clánku 5 uvedenej smernice, by okrem toho bolo mozné vyvodit zo skutocnosti, ze táto smernica spomína predlozenie alebo sprístupnenie dôkazov, v prejednávanej veci listinných dôkazov, ale neodkazuje na predlozenie alebo sprístupnenie informácií, poznatkov alebo údajov. 25 V tejto súvislosti vnútrostátny súd vyjadruje svoje pochybnosti, ci niektoré z tvrdení uvedených v prospech sirsieho výkladu by nemohli byt dôvodné. Bolo by teda mozné domnievat sa, ze restriktívny výklad v oblasti predkladania dôkazov ohrozuje právo na úplnú náhradu spôsobenej skody. Smernica 2014/104 navyse podla neho uvádza náklady a výdavky na predlozenie dôkazov ako prvok zásady proporcionality na úcely prijatia tohto predlozenia, co by mohlo znamenat, ze úcastník konania, od ktorého sa ziadajú dôkazy, je povinný vykonat prácu, ktorá môze viest k nákladom, a teda môze íst nad rámec jednoduchého vyhladávania a odovzdania uz existujúcich dokumentov. 26 Za týchto okolností Juzgado de lo Mercantil no 7 de Barcelona (Obchodný súd c. 7 Barcelona) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Má sa clánok 5 ods. 1 [smernice 2014/104] vykladat v tom zmysle, ze sprístupnovanie relevantných dôkazov sa týka len dokumentov, ktoré uz existujú a ktoré má zalovaný alebo tretia osoba k dispozícii, alebo naopak clánok 5 ods. 1 zahrna aj moznost sprístupnenia nových dokumentov, ktoré musí osoba, ktorej je urcená ziadost o informácie, vytvorit zhromazdením alebo roztriedením informácií, poznatkov alebo údajov, ktorými disponuje?" O prejudiciálnej otázke O casovej pôsobnosti clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104 27 Najskôr treba pripomenút, ze pokial ide o uplatnenie smernice 2014/104 ratione temporis, táto smernica obsahuje osobitné ustanovenie, ktoré výslovne uvádza podmienky na uplatnenie svojich hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení z casového hladiska (rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, [6]C-267/20, [7]EU:C:2022:494, bod [8]35, ako aj citovaná judikatúra). 28 Na jednej strane totiz podla clánku 22 ods. 1 smernice 2014/104 clenské státy museli zabezpecit, aby sa vnútrostátne ustanovenia prijaté na základe clánku 21 tejto smernice s cielom dosiahnut súlad s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätnou úcinnostou. 29 Na druhej strane podla clánku 22 ods. 2 smernice 2014/104 clenské státy museli zabezpecit, aby sa na zaloby o náhradu skody, o ktorých vnútrostátny súd rozhodoval pred 26. decembrom 2014, t. j. pred dnom prijatia uvedenej smernice, neuplatnovalo ziadne iné vnútrostátne ustanovenie, nez sú ustanovenia uvedené v clánku 22 ods. 1 tejto smernice. 30 Preto na úcely urcenia casovej pôsobnosti ustanovení smernice 2014/104 treba v prvom rade zistit, ci dotknuté ustanovenie je alebo nie je hmotnoprávnym ustanovením, pricom treba spresnit, ze táto otázka sa vzhladom na to, ze clánok 22 tejto smernice neodkazuje na vnútrostátne právo, musí posúdit z hladiska práva Únie, a nie z hladiska príslusného vnútrostátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, [9]C-267/20, [10]EU:C:2022:494, body [11]38 a [12]39). 31 V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze cielom clánku 5 ods. 1 prvého pododseku uvedenej smernice je poskytnút vnútrostátnym súdom moznost ulozit povinnost zalovanému alebo tretej osobe, aby za urcitých podmienok predlozili relevantné dôkazy, ktorých sú drzitelmi. 32 V rozsahu, v akom toto ustanovenie ukladá clenským státom povinnost priznat týmto súdom osobitné právomoci v rámci preskúmania sporov týkajúcich sa zalôb o náhradu skody, ktoré sa týkajú náhrady skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze, je jeho cielom napravit informacnú asymetriu, ktorá v zásade charakterizuje tieto spory na úkor poskodených, ako je to pripomenuté v odôvodnení 47 smernice 2014/104, a ktorá týmto osobám stazuje získanie informácií nevyhnutných na podanie zaloby o náhradu skody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, [13]C-267/20, [14]EU:C:2022:494, body [15]55 a [16]83). 33 Po druhé vzhladom na to, ze cielom clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104 je práve umoznit zalobcovi v takýchto sporoch nahradit nedostatok svojich vlastných informácií, nepochybne vedie k tomu, aby sa tomuto úcastníkovi konania, pokial sa v tejto súvislosti obráti na vnútrostátny súd, umoznilo získat prostriedky, ktoré nemá. Nic to vsak nemení na tom, ze ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, predmet tohto clánku 5 ods. 1 prvého pododseku sa týka len procesných opatrení uplatnujúcich sa pred vnútrostátnymi súdmi, ktoré im priznávajú osobitné právomoci na úcely zistenia skutkového stavu, ktorý uvádzajú úcastníci konania v rámci sporov týkajúcich sa zalôb o náhradu skody za takéto porusenia, a teda priamo neovplyvnuje právne postavenie uvedených úcastníkov, kedze toto ustanovenie sa netýka nálezitostí tvoriacich mimozmluvnú obcianskoprávnu zodpovednost. 34 Predovsetkým sa nezdá, ze by clánok 5 ods. 1 prvý pododsek smernice 2014/104 stanovoval nové hmotnoprávne povinnosti niektorého z úcastníkov tohto typu sporov, co by umoznilo povazovat toto ustanovenie za hmotnoprávne v zmysle clánku 22 ods. 1 tejto smernice (pozri analogicky rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, [17]C-267/20, [18]EU:C:2022:494, bod [19]83). 35 Treba preto dospiet k záveru, ze clánok 5 ods. 1 prvý pododsek smernice 2014/104 nepatrí medzi hmotnoprávne ustanovenia tejto smernice v zmysle jej clánku 22 ods. 1 a ze v dôsledku toho je súcastou ostatných ustanovení uvedených v clánku 22 ods. 2 uvedenej smernice, teda ze je procesným ustanovením. 36 V druhom rade, kedze zaloba vo veci samej bola v prejednávanej veci podaná 25. marca 2019, teda po 26. decembri 2014 a po dátume prebratia smernice 2014/104 do spanielskeho právneho poriadku, clánok 5 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice sa uplatnuje ratione temporis na takúto zalobu v súlade s clánkom 22 ods. 2 uvedenej smernice, v dôsledku coho treba meritórne odpovedat na otázku vnútrostátneho súdu. O veci samej 37 Svojou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 5 ods. 1 prvý pododsek smernice 2014/104 vykladat v tom zmysle, ze tam uvedená zmienka o predlození relevantných dôkazov, ktorých drzitelom je zalovaný alebo tretia osoba, sa týka len dokumentov v jej drzbe, ktoré uz existujú, alebo aj tých, ktoré úcastník konania, voci ktorému je smerovaný návrh na predlozenie dôkazov, musí vytvorit ako nové, zhromazdením alebo zatriedením svojich informácií, poznatkov alebo údajov. 38 Pokial ide o obsah slovného spojenia "[ktorých sú drzitelmi]" uvedeného v clánku 5 ods. 1 prvom pododseku smernice 2014/104, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohladnit nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (rozsudok z 28. apríla 2022, Nikopolis AD Istrum 2010 a Agro - eko 2013, [20]C-160/21 a C-217/21, [21]EU:C:2022:315, bod [22]30, ako aj citovaná judikatúra). 39 V prvom rade znenie tohto ustanovenia vedie k záveru, ze ako poznamenal vnútrostátny súd a ako je uvedené v bode 24 tohto rozsudku, pokial ide o návrh na predlozenie dôkazov, ktorý zalobca podal na dotknutý vnútrostátny súd, týka sa iba dôkazov, ktoré uz existujú. 40 V druhom rade, pokial ide o kontext clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104, po prvé treba zohladnit definíciu pojmu "dôkazy" uvedenú v clánku 2 bode 13 tejto smernice. Obsah tohto pojmu totiz podmienuje to, coho je "[drzitelom]" zalovaný alebo tretia osoba v zmysle prvého uvedeného ustanovenia. 41 Podla clánku 2 bodu 13 smernice 2014/104 sa pritom uvedený pojem vztahuje na "vsetky druhy dôkazných prostriedkov, ktoré sú prípustné na konajúcom vnútrostátnom súde, a to najmä dokumenty a vsetky dalsie predmety obsahujúce informácie, bez ohladu na to, na akom nosici sa tieto informácie uchovávajú". Okrem skutocnosti, ze slovo "dôkazy" je samo osebe vseobecným pojmom, táto definícia potvrdzuje, pokial ide o povahu dôkazov, ktorých predlozenie môze nariadit tento vnútrostátny súd, siroký význam tohto pojmu "dôkazy" vyplývajúci z clánku 5 ods. 1 prvého pododseku tejto smernice. V tejto súvislosti sa v uvedenej definícii vôbec nerozlisuje, ci dôkazy, ktorých predlozenie sa pozaduje, uz existujú alebo este neexistujú. Z toho vyplýva, ze dôkazy uvedené v tomto poslednom uvedenom ustanovení nevyhnutne nezodpovedajú uz existujúcim "dokumentom", ako to vnútrostátny súd naznacuje vo svojej prejudiciálnej otázke. 42 Tento záver potvrdzujú odôvodnenia 28 a 39 smernice 2014/104, z ktorých prvé uvedené odkazuje na "dôkaz[y], ktoré existujú nezávisle od konaní vedených orgánom hospodárskej sútaze" a druhé uvedené na "iné dôkazy, ako sú tie, ktoré má v drzbe" pôvodca porusenia, "napríklad dôkazy získané v konaní alebo dôkazy, ktoré majú k dispozícii iní úcastníci alebo tretie osoby", cím sa pripomína rozmanitost dotknutých dôkazov, najmä pokial ide o osoby, ktoré sú ich drzitelmi. 43 Po druhé treba uviest, ze clánok 5 ods. 1 prvý pododsek smernice 2014/104 sa skladá z dvoch viet. Tá prvá uvádza, ze zalobca, ktorý predlozil podlozené odôvodnenie obsahujúce "primerane dostupné" skutocnosti a "dôkazy", ktoré dostatocne preukazujú odôvodnenost jeho nároku na náhradu skody, môze dosiahnut, aby vnútrostátny súd nariadil odporcovi alebo tretej osobe, aby sprístupnili "relevantné dôkazy, [ktorých sú drzitelmi]", a to za podmienok stanovených v kapitole II tejto smernice, nazvanej "Sprístupnovanie dôkazov". Tá druhá uvádza, ze zalovaný musí mat moznost poziadat tento súd, aby nariadil zalobcovi alebo tretej osobe predlozit "relevantné dôkazy". Treba teda poukázat na rozdiel v znení prvej a druhej vety clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104, pretoze iba táto prvá veta obsahuje výraz "[ktorých sú drzitelmi]". 44 Pokial ide o ratio legis týchto dvoch viet, obzvlást poucné je odôvodnenie 14 smernice 2014/104, kedze sa v nom uvádza, ze "dôkazy potrebné na preukázanie nároku na náhradu skody má obvykle k dispozícii výlucne protistrana alebo tretie osoby a casto nie sú zalobcovi dostatocne známe alebo prístupné", takze z tohto dôvodu by sa nemali klást "prísne právne poziadavky na zalobcov, aby podrobne uviedli vsetky tvrdené skutocnosti uz na zaciatku konania a predlozili presne urcené podporné dôkazy", lebo by sa nenálezite bránilo úcinnému výkonu práva na náhradu skody, ktoré zarucuje Zmluva o FEÚ. 45 V dôsledku toho normotvorca Únie tým, ze odkazuje na dôkazy, ktorých "[drzitelmi]" sú zalovaný alebo tretia osoba, pristupuje predovsetkým ku skutkovému konstatovaniu ilustrujúcemu informacnú asymetriu, ktorú chce napravit, ako to zdôraznil generálny advokát v bode 72 svojich návrhov, a toto konstatovanie tiez vysvetluje, preco sa výraz "[ktorých sú drzitelmi]" neopakuje v druhej vete clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104. Kedze táto druhá veta sa týka návrhu na predlozenie dôkazov, ktorý tentoraz predlozil zalovaný, a kedze "[potrebné] dôkazy... casto nie sú zalobcovi dostatocne známe", bolo by protirecením predpokladat, ze zalobca je "drzitelom" týchto dôkazov. To je navyse dôvod, pre ktorý sa toto ustanovenie obmedzuje na to, ze od neho pozaduje "primerane dostupné... [dostatocné] dôkazy", vzhladom na nedostatok informácií, ktoré vo vseobecnosti má pri podaní zaloby o náhradu skody. 46 V tejto poslednej uvedenej súvislosti odôvodnenie 15 smernice 2014/104 opätovne pripomína, ze dôvod existencie clánku 5 ods. 1 prvého pododseku tejto smernice spocíva v tom, ze spory týkajúce sa práva hospodárskej sútaze sa vyznacujú informacnou asymetriou medzi dotknutými úcastníkmi a na jednej strane uvádza, ze na úcely vyriesenia takýchto tazkostí "je vhodné zabezpecit, aby sa zalobcom poskytlo právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich nárokmi bez toho, aby museli uviest jednotlivé dôkazy", a na druhej strane, ze "by toto právo mali pozívat aj zalovaní v konaniach o zalobách o náhradu skody, aby aj oni mohli pozadovat sprístupnenie dôkazov zalobcami". 47 Z tohto odôvodnenia teda vyplýva, ze ako zdôraznil generálny advokát v bode 76 a v poznámke pod ciarou 27 svojich návrhov, normotvorca Únie kládol dôraz na "vztah medzi pozadovaným dôkazom a nárokom na náhradu skody", co je pre dotknutý vnútrostátny súd prvoradé, aby mohol úcinne rozhodnút o návrhu na predlozenie dôkazov, ktorý nan bol podaný, pri dodrzaní zásady rovnosti zbraní medzi úcastníkmi sporu, o ktorom rozhoduje. 48 V tom istom zmysle, ale este jasnejsie, odôvodnenie 16 smernice 2014/104 vyjadruje nevyhnutnost, aby príslusný vnútrostátny súd nariadil, "aby sa sprístupnili konkrétne dôkazy alebo ich kategórie", ktoré by sa mali oznacit odkazom na spolocné znaky prvkov, ktoré ich tvoria, napríklad v prípade dokumentov "casom, ked boli vyhotovené". 49 Výklad týchto odôvodnení tak objasnuje znenie clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104 a poukazuje na to, ze odkaz v tomto ustanovení na relevantné dôkazy, ktorých drzitelom je zalovaný alebo tretia osoba, sa obmedzuje na to, ze odráza, ako je pripomenuté v bode 44 tohto rozsudku, konstatovanie, ze zalovaný alebo tretia osoba sú "casto" drzitelmi takýchto dôkazov, ktoré vo vseobecnom chápaní mozno roztriedit, ako bolo pripomenuté v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, do "kategórií dôkazov" alebo sa môzu vztahovat len na "konkrétne dôkazy". Inak povedané cielom pouzitia výrazu "ktorých sú drzitelmi" je zohladnit faktickú situáciu, ktorú chce normotvorca Únie napravit. 50 Po tretie túto analýzu potvrdzuje výklad clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104 z hladiska odsekov 2 a 3 tohto clánku, kedze uvedený odsek 2 stanovuje poziadavku specifickosti návrhu na predlozenie dôkazov, zatial co odsek 3 uvedeného clánku pripomína uplatnenie zásady proporcionality v tejto oblasti. 51 Clánok 5 ods. 2 smernice 2014/104 tak vyzaduje od vnútrostátnych súdov, aby obmedzili predlozenie dôkazov na "sprístupnenie urcitých dôkazov alebo relevantných kategórií dôkazov, ktoré sa vymedzia co najpresnejsie a najkonkrétnejsie na základe primerane dostupných skutocností uvedených v podlozenom odôvodnení". 52 Clánok 5 ods. 3 písm. b) tejto smernice stanovuje pre vnútrostátne súdy, na ktoré bola podaná zaloba, povinnost, aby obmedzili "sprístupnenie dôkazov len na to, co je primerané", najmä aby zohladnili "rozsah sprístupnenia a náklady nan, a to najmä v prípade akýchkolvek dotknutých tretích osôb, ako aj to, aby sa predislo nespecifickému hladaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú dôlezité pre úcastníkov konania". 53 Takéto ustanovenie vsak implicitne, ale nevyhnutne predpokladá, ze náklady na predlozenie dôkazov môzu prípadne výrazne presahovat náklady zodpovedajúce jednoduchému prenosu fyzických nosicov, najmä dokumentov, ktorých drzitelom je zalovaný alebo tretia osoba. 54 V tretom rade treba overit, ci je táto analýza zlucitelná s úcelom clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104. 55 Treba pripomenút, ze normotvorca Únie pri prijatí smernice 2014/104 vychádzal zo zistenia, ze boj proti protisútaznému správaniu z podnetu verejnej sféry, t. j. Komisie a vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, nebol dostatocný na zarucenie úplného dodrziavania clánkov 101 a 102 ZFEÚ a ze bolo dôlezité ulahcit súkromnej sfére moznost prispiet k dosiahnutiu tohto ciela, ako to ilustruje odôvodnenie 6 tejto smernice. 56 Táto úcast súkromnej sféry na penaznej sankcii, a teda aj na prevencii protisútazných správaní je o to viac ziaduca, ze môze nielen napravit priamu ujmu, ktorá mala byt spôsobená dotknutej osobe, ale aj nepriamu ujmu spôsobenú struktúrou a fungovaním trhu, ktoré sa nemohli rozvinút do svojej úplnej hospodárskej úcinnosti najmä v prospech dotknutých spotrebitelov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal, [23]C-882/19, [24]EU:C:2021:800, bod [25]36). 57 S cielom umoznit to a súcasne zamedzit zneuzívaniu takýchto postupov smernica 2014/104 zavádza vyvázenie "oprávnených záujmov vsetkých úcastníkov a dotknutých tretích osôb" podla clánku 5 ods. 3 tejto smernice. 58 V tejto súvislosti sa normotvorca Únie najmä v clánku 6 ods. 5 tejto smernice postaral o to, aby boli zachované právomoci Komisie a vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze tak, aby nebola narusená povinnost predlozit dôkazy na ich strane alebo na strane podnikov, ktorých sa týka niektoré z ich vysetrovaní. 59 Dosiahnutie ciela uvedeného v bode 55 tohto rozsudku predpokladalo zavedenie nástrojov, ktoré by mohli napravit informacnú asymetriu medzi úcastníkmi sporu, pretoze pôvodca porusenia uz z podstaty veci vie, co urobil a co sa mu prípadne vytýka, a pozná dôkazy, ktoré by mohli v takom prípade slúzit Komisii alebo príslusnému vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze na preukázanie jeho úcasti na protisútaznom správaní v rozpore s clánkami 101 a 102 ZFEÚ, zatial co poskodený, ktorému bola spôsobená ujma takýmto správaním, nemá takéto dôkazy. 60 Práve vzhladom na tieto úvahy týkajúce sa úcelu clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104 treba toto ustanovenie vykladat. 61 Po prvé z praktického hladiska je potrebné poznamenat, ze skutocnost, ze navrhovatelovi sa majú poskytnút nespracované existujúce dokumenty, potenciálne vo velmi velkom pocte, zodpovedá jeho ziadosti len nedokonalo, hoci je naopak nevyhnutné uplatnit toto ustanovenie úcinným spôsobom tak, aby sa poskodeným poskytli nástroje umoznujúce vyvázit informacnú asymetriu medzi úcastníkmi sporu. 62 Po druhé úplné vylúcenie moznosti navrhnút predlozenie takých dokumentov alebo iných dôkazov, ktoré by mal úcastník, voci ktorému návrh smeruje, vytvorit ako nové, by v urcitých prípadoch viedlo k vytvoreniu prekázok, ktoré by stazili uplatnovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze súkromnou sférou, zatial co, ako vyplýva z bodu 55 tohto rozsudku, ulahcenie tohto uplatnovania predstavuje prvotný ciel smernice 2014/104, ako to vyplýva z odôvodnenia 6 tejto smernice. 63 Takýto výklad nemozno spochybnit z dôvodu, ze by narusil rovnováhu medzi záujmom navrhovatela získat informácie, ktoré sú relevantné pre jeho vec, a záujmom osoby, ktorej je ulozená povinnost predlozit tieto informácie, aby bola uchránená pred "lovom informácií (fishing expeditions)", ako je opísaný v odôvodnení 23 tejto smernice, a nadmernou zátazou v tejto súvislosti. 64 Najmä z clánku 5 ods. 2 a 3 smernice 2014/104 totiz vyplýva, ze normotvorca Únie zaviedol mechanizmus vyvázenia dotknutých záujmov pod prísnou kontrolou konajúcich vnútrostátnych súdov, ktoré musia, ako vyplýva z bodov 51 a 52 tohto rozsudku, pristupovat k preskúmaniu návrhov, ktoré na ne boli podané, pokial ide o relevantnost pozadovaných dôkazov, súvislost medzi týmito dôkazmi a predlozeným návrhom na náhradu skody, dostatocnú úroven presnosti uvedených dôkazov a ich proporcionalitu. Týmto súdom teda prislúcha posúdit, ci návrh na predlozenie dôkazov, novovytvorených z uz existujúcich dôkazov, ktorých drzitelom je zalovaný alebo tretia osoba, môze napríklad vzhladom na svoju neprimeranost alebo prílis vseobecnú povahu predstavovat neprimeranú zátaz pre zalovaného alebo dotknutú tretiu osobu, ci uz ide o náklady alebo pracovné zatazenie spôsobené týmto návrhom. 65 V tejto súvislosti vzhladom na právomoci, ktoré majú Komisia a vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze v oblasti inspekcií a oznamovania dokumentov, nemozno hovorit o prenesení zásad, uplatnujúcich sa na boj proti protisútaznému správaniu na podnet verejnej sféry, do tohto boja v prípade, ak k nemu dochádza na podnet súkromnej sféry. 66 Vzhladom na kritériá pripomenuté v bodoch 51 a 52 tohto rozsudku, na ktorých dodrziavanie musia dbat konajúce vnútrostátne súdy, výklad clánku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104 nemôze viest k tomu, aby zalované vo veci samej nahradili zalobcov vo veci samej pri ich vlastnej úlohe preukázat existenciu a rozsah spôsobenej skody. Tieto úvahy platia o to viac pre konania, v rámci ktorých predtým Komisia alebo vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze nesankcionovali ziadne protiprávne správanie. 67 Okrem toho, ako bolo pripomenuté v odôvodnení 53 tejto smernice, jej ustanovenia sa musia uplatnovat v súlade so základnými právami a zásadami uznanými Chartou základných práv Európskej únie. 68 V tomto rámci musia teda súdy na základe zásady proporcionality zohladnit primeranost alebo neprimeranost pracovného zatazenia a nákladov vzniknutých novým vytváraním fyzických nosicov, najmä dokumentov, a zohladnit vsetky okolnosti dotknutej veci, najmä vzhladom na kritériá uvedené v clánku 5 ods. 3 písm. a) az c) uvedenej smernice, akými sú obdobie, za ktoré sa ziada predlozenie dôkazov. 69 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze na polozenú otázku treba odpovedat tak, ze clánok 5 ods. 1 prvý pododsek smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze tam uvedená zmienka o predlození relevantných dôkazov, ktorých drzitelom je zalovaný alebo tretia osoba, sa týka aj takých dokumentov, ktoré úcastník konania, voci ktorému je smerovaný návrh na predlozenie dôkazov, musí vytvorit ako nové, zhromazdením alebo zatriedením svojich informácií, poznatkov alebo údajov, s výhradou prísneho dodrzania clánku 5 ods. 2 a 3 tejto smernice, ktorý ukladá konajúcim vnútrostátnym súdom povinnost, aby obmedzili predlozenie dôkazov na to, co je relevantné, primerané a nevyhnutné vzhladom na oprávnené záujmy a základné práva tohto úcastníka. O trovách 70 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Clánok 5 ods. 1 prvý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie sa má vykladat v tom zmysle, ze: tam uvedená zmienka o predlození relevantných dôkazov, ktorých drzitelom je zalovaný alebo tretia osoba, sa týka aj takých dokumentov, ktoré úcastník konania, voci ktorému je smerovaný návrh na predlozenie dôkazov, musí vytvorit ako nové, zhromazdením alebo zatriedením svojich informácií, poznatkov alebo údajov, s výhradou prísneho dodrzania clánku 5 ods. 2 a 3 tejto smernice, ktorý ukladá konajúcim vnútrostátnym súdom povinnost, aby obmedzili predlozenie dôkazov na to, co je relevantné, primerané a nevyhnutné vzhladom na oprávnené záujmy a základné práva tohto úcastníka. Podpisy __________________________________________________________________ ( [26]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLvJb1x/L84300-233TMP.html#t-ECR_62021CJ0163_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:174:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:108:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&anchor=#point35 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&anchor=#point38 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&anchor=#point39 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&anchor=#point55 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&anchor=#point83 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494&anchor=#point83 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A315&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A315 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A315&anchor=#point30 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A800&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A800 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A800&anchor=#point36 26. file:///tmp/lynxXXXXLvJb1x/L84300-233TMP.html#c-ECR_62021CJ0163_SK_01-E0001