ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 12. januára 2023 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Pravidlá upravujúce zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie - Smernica 2014/104/EÚ - Clánky 5 a 6 - Sprístupnovanie dôkazov - Dôkazy zo spisu orgánu hospodárskej sútaze - Konanie prebiehajúce pred Európskou komisiou týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze - Vnútrostátne konanie o zalobe o náhradu skody týkajúce sa rovnakého porusenia - Podmienky týkajúce sa sprístupnenia dôkazov" Vo veci C-57/21, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyssího soudu (Ceská republika) zo 16. decembra 2020 a dorucený Súdnemu dvoru 1. februára 2021, ktorý súvisí s konaním: RegioJet a. s. proti Ceským dráhám a. s., za úcasti: Ceskej republiky, Ministerstva dopravy SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory A. Prechal, sudcovia M. L. Arastey Sahún, F. Biltgen, N. Wahl (spravodajca) a J. Passer, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. februára 2022, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - RegioJet a.s., v zastúpení: O. Dolezal, advokát, - Ceské dráhy a.s., v zastúpení: J. Kindl, S. Mikes a K. Muzikár, advokáti, - grécka vláda, v zastúpení: K. Boskovits, splnomocnený zástupca, - talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci F. Sclafani, avvocato dello Stato, - Európska komisia, v zastúpení: B. Ernst, P. Nemecková a C. Zois, splnomocnené zástupkyne, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. mája 2022, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 5 ods. 1 a 4, clánku 6 ods. 5 písm. a), ako aj clánku 6 ods. 7 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([2]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostami RegioJet a. s. a Ceské dráhy a. s. vo veci ziadosti o sprístupnenie dôkazov, ktorú podala RegioJet v súvislosti so zalobou o náhradu skody, ktorá tejto spolocnosti údajne vznikla v dôsledku protisútazného konania zo strany spolocnosti Ceské dráhy. Právny rámec Právo Únie Nariadenie (ES) c. 1/2003 3 Podla odôvodnení 7 a 21 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205): "(7) Vnútrostátne súdy hrajú dôlezitú úlohu pri uplatnovaní sútazných pravidiel [Únie]. Pri rozhodovaní o sporoch medzi súkromnými osobami chránia osobné práva podla právnych predpisov [Únie], napríklad odskodnením poskodených. Úloha vnútrostátnych súdov v tomto ohlade doplna úlohu orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Mali by mat preto moznost plne uplatnovat clánky [101] a [102 ZFEÚ]. ... (21) Jednotné uplatnovanie sútazných pravidiel si tiez vyzaduje vytvorenie foriem spolupráce medzi súdmi clenských státov a [Európskou] komisiou. To platí pre vsetky súdy clenských státov, ktoré uplatnujú clánky [101] a [102 ZFEÚ] bez ohladu na to, ci uplatnujú tieto pravidlá v súdnych sporoch medzi súkromnými osobami, alebo konajú ako verejní vynucovatelia, alebo ako odvolacie súdy. Najmä vnútrostátne súdy by mali mat moznost vyziadat si od Komisie informácie alebo jej stanoviská k bodom týkajúcim sa uplatnovania sútazného práva [Únie]. ..." 4 Clánok 2 tohto nariadenia s názvom "Dôkazné bremeno" stanovuje: "Vo vsetkých vnútrostátnych konaniach alebo konaniach [Únie], ktoré sa týkajú uplatnovania clánkov [101] a [102 ZFEÚ], bremeno dokazovania porusenia clánku [101] ods. 1 alebo clánku [102 ZFEÚ] znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol. ..." 5 Clánok 5 uvedeného nariadenia znie takto: "Orgány hospodárskej sútaze clenských státov majú právomoc na uplatnovanie clánkov [101] a [102 ZFEÚ] v jednotlivých prípadoch. Na tento úcel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti, môzu prijímat tieto rozhodnutia: - nariadit skoncenie porusovania, - nariadit docasné opatrenia, - prijímat záväzky - ukladat pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. Ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz, môzu tiez rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany." 6 Kapitola III toho istého nariadenia sa týka rozhodnutí, ktoré Komisia prijíma na základe clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Týmito rozhodnutiami môze byt zistenie a ukoncenie porusenia (clánok 7), prijatie docasných opatrení (clánok 8), rozhodnutia vyhlasujúce záväzky za záväzné (clánok 9) a nakoniec urcenie neuplatnitelnosti clánkov 101 a 102 ZFEÚ (clánok 10). 7 Clánok 11 nariadenia c. 1/2003, nazvaný "Spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov", v odsekoch 1 a 6 stanovuje: "1. Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov musia v úzkej spolupráci uplatnovat sútazné pravidlá [Únie]. ... 6. Ak Komisia zacne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podla kapitoly III, zbavuje tým orgány hospodárskej sútaze clenských státov ich práva na uplatnovanie clánkov [101] a [102 ZFEÚ]. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov uz konajú v prípade, Komisia zacne konanie len po konzultácii s týmito vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze." 8 Clánok 16 tohto nariadenia, nazvaný "Jednotné uplatnovanie sútazného práva [Únie]", stanovuje: "1. Ked vnútrostátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podla clánku [101] alebo clánku [102 ZFEÚ], ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. Musia sa vyhnút takým rozhodnutiam, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, o ktorom uvazuje Komisia v postupe, ktorý iniciovala [s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýsla prijat v konaní, ktoré zacala - neoficiálny preklad]. Na tento úcel môzu vnútrostátne súdy posúdit, ci je nevyhnutné zastavit príslusný postup [prerusit príslusné konanie - neoficiálny preklad]. Táto povinnost nemá vplyv na práva a povinnosti podla clánku [267 ZFEÚ]. 2. Ked orgány hospodárskej sútaze clenských státov rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podla clánku [101] alebo [102 ZFEÚ], ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou." Nariadenie (ES) c. 773/2004 9 Clánok 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), zmeneného nariadením Komisie (ES) c. 622/2008 z 30. júna 2008 ([5]Ú. v. EÚ L 171, 2008, s. 3), stanovuje: "Komisia môze rozhodnút zacat konanie s cielom prijat rozhodnutie podla kapitoly III nariadenia (ES) c. 1/2003 kedykolvek, avsak najneskôr k dátumu, ked vydá predbezné posúdenie uvedené v clánku 9 ods. 1 daného nariadenia, vyhlásenie o námietkach alebo ziadost, aby strany vyjadrili svoj záujem zapojit sa do rozhovorov o urovnaní, alebo k dátumu uverejnenia oznámenia podla clánku 27 ods. 4 daného nariadenia, podla toho, ktorý z týchto úkonov nastane skôr." Smernica 2014/104 10 Podla odôvodnení 6, 15, 21, 23 a 25 az 28 smernice 2014/104: "(6) V záujme zabezpecenia úcinných zalôb v rámci presadzovania práva súkromnoprávnymi prostriedkami podla obcianskeho práva a úcinného presadzovania práva verejnoprávnymi prostriedkami zo strany orgánov hospodárskej sútaze musia obidva nástroje pôsobit spolocne, aby sa zaistila co najvyssia úcinnost pravidiel hospodárskej sútaze. Je potrebné dôsledne upravit koordináciu týchto dvoch foriem presadzovania napríklad v súvislosti s mechanizmami prístupu k dokumentom, ktoré majú k dispozícii orgány hospodárskej sútaze. ... ... (15) Dôkazy sú dôlezitým prvkom pri podávaní zalôb o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze Únie alebo vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Kedze pre súdne spory v oblasti práva hospodárskej sútaze je príznacná informacná asymetria, je vhodné zabezpecit, aby sa zalobcom poskytlo právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich nárokmi bez toho, aby museli uviest jednotlivé dôkazy. V záujme zabezpecenia rovnakého postavenia úcastníkov konania by toto právo mali pozívat aj zalovaní v konaniach o zalobách o náhradu skody, aby aj oni mohli pozadovat sprístupnenie dôkazov zalobcami. Vnútrostátne súdy by mali mat tiez moznost nariadit, aby dôkazy sprístupnili aj tretie osoby vrátane orgánov verejnej moci. Ak chce vnútrostátny súd nariadit, aby dôkazy sprístupnila Komisia, uplatní sa zásada lojálnej spolupráce medzi Úniou a clenskými státmi stanovená v clánku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a pokial ide o ziadost o informácie, clánok 15 ods. 1 nariadenia... c. 1/2003. Ak vnútrostátny súd nariadi, aby dôkazy sprístupnili orgány verejnej moci, uplatnia sa zásady právnej a administratívnej spolupráce podla práva Únie alebo vnútrostátneho práva. ... (21) Úcinné a jednotné uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze si vyzaduje spolocný prístup v celej Únii, pokial ide o sprístupnovanie dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisoch orgánov hospodárskej sútaze. Sprístupnenie dôkazov by nemalo neprimerane znizovat úcinnost presadzovania práva hospodárskej sútaze orgánom hospodárskej sútaze. ... ... (23) Poziadavka primeranosti by sa mala pozorne posúdit, ked by sprístupnenie mohlo rozlozit vysetrovaciu stratégiu orgánu hospodárskej sútaze, a to tým, ze by sa odhalilo, ktoré dokumenty sú súcastou spisu, resp. ked by toto sprístupnenie mohlo negatívne ovplyvnit spoluprácu dotknutých podnikov s uvedeným orgánom hospodárskej sútaze. Osobitný dôraz by sa mal klást na predchádzanie tzv. 'fishing expeditions`, t. j. nespecifickému alebo prílis sirokému hladaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú dôlezité pre úcastníkov konania. Preto by sa urcité ziadosti o sprístupnenie nemali povazovat za primerané, ak by len vseobecne odkazovali na dokumenty v spise orgánu hospodárskej sútaze v súvislosti s urcitým prípadom, resp. ak by vseobecne odkazovali na dokumenty, ktoré predlozil urcitý úcastník v kontexte urcitého prípadu. Takto siroko formulované ziadosti o sprístupnenie by neboli ani v súlade s povinnostou ziadatela co najpresnejsie a najkonkrétnejsie specifikovat dôkazy alebo kategórie dôkazov, ktorých sprístupnenie sa pozaduje. ... (25) Výnimka by sa mala uplatnit vo vztahu k akémukolvek sprístupneniu, ktoré by v prípade, ak sa umoznilo, neprimerane zasiahlo do prebiehajúceho vysetrovania uskutocnovaného orgánom hospodárskej sútaze v súvislosti s porusením práva hospodárskej sútaze Únie alebo vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Informácie vypracované orgánom hospodárskej sútaze v rámci jeho konaní vedených na úcely presadzovania práva hospodárskej sútaze Únie alebo vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a zaslané úcastníkom týchto konaní (napríklad oznámenie námietok), resp. informácie, ktoré vypracoval úcastník týchto konaní (napríklad odpovede úcastníka na ziadosti orgánov hospodárskej sútaze o poskytnutie informácií alebo výpovede svedkov), by preto mali podliehat sprístupneniu na úcely konaní o zalobách o náhradu skody az po tom, ako tento orgán ukoncil konanie, napríklad prijatím rozhodnutia podla clánku 5 alebo podla kapitoly III nariadenia... c. 1/2003 s výnimkou rozhodnutí o docasných opatreniach. (26) Programy zhovievavosti a konania o urovnaní sú významnými nástrojmi na presadzovanie práva hospodárskej sútaze Únie verejnoprávnymi prostriedkami, pretoze prispievajú k odhalovaniu a efektívnemu stíhaniu a ukladaniu sankcií za najzávaznejsie porusenia práva hospodárskej sútaze. ... S cielom zabezpecit, aby boli podniky nadalej ochotné dobrovolne sa obracat na orgány hospodárskej sútaze s vyhláseniami v rámci programov zhovievavosti alebo podaniami v rámci konania o urovnaní, by takéto dokumenty mali byt zo sprístupnenia dôkazov vylúcené. ... (27) Pravidlá stanovené v tejto smernici týkajúce sa sprístupnenia iných dokumentov ako vyhlásení v rámci programov zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní zabezpecia, aby poskodené osoby mali aj tak iné dostatocné alternatívne prostriedky, ako získat prístup k príslusným dôkazom potrebným na prípravu svojich zalôb o náhradu skody. Vnútrostátne súdy by na ziadost zalobcu mali mat moznost získat prístup k dokumentom, vo vztahu ku ktorým sa uplatnila výnimka, s cielom potvrdit vo vztahu k akémukolvek inému dokumentu, ci jeho obsah nespadá mimo vymedzenie vyhlásení v rámci programov zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní ustanovených v tejto smernici. Akýkolvek obsah, ktorý spadá mimo tieto vymedzenia, by malo byt mozné sprístupnit v súlade s príslusnými podmienkami. (28) Vnútrostátne súdy by v súvislosti so zalobami o náhradu skody mali mat moznost kedykolvek nariadit sprístupnenie dôkazov, ktoré existujú nezávisle od konaní vedených orgánom hospodárskej sútaze (dalej len "uz existujúce informácie")." 11 Podla clánku 2 bodu 17 smernice 2014/104 pojem "uz existujúce informácie" znamená dôkazy, ktoré existujú bez ohladu na konanie vedené orgánom hospodárskej sútaze a bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú zo spisu orgánu hospodárskej sútaze. 12 Clánok 5 tejto smernice s názvom "Sprístupnovanie dôkazov" stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby v konaní týkajúcom sa zaloby o náhradu skody v Únii na ziadost zalobcu, ktorý predlozil podlozené odôvodnenie obsahujúce primerane dostupné skutocnosti a dôkazy, ktoré dostatocne preukazujú odôvodnenost jeho nároku na náhradu skody, mohli vnútrostátne súdy za podmienok stanovených v tejto kapitole nariadit zalovanému alebo tretej osobe, aby sprístupnili relevantné dôkazy, ktoré majú pod kontrolou. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mohli na ziadost zalovaného nariadit zalobcovi alebo tretej osobe, aby sprístupnili relevantné dôkazy. ... 2. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mohli nariadit sprístupnenie urcitých dôkazov alebo relevantných kategórií dôkazov, ktoré sa vymedzia co najpresnejsie a najkonkrétnejsie na základe primerane dostupných skutocností uvedených v podlozenom odôvodnení. 3. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, co je primerané. Vnútrostátne súdy pri urcovaní toho, ci je akékolvek sprístupnenie, ktoré pozaduje jeden úcastník, primerané, zohladnia oprávnené záujmy vsetkých úcastníkov a dotknutých tretích osôb. Zohladnia predovsetkým: a) mieru, do akej je zaloba alebo obhajoba podporená dostupnými skutocnostami a dôkazmi odôvodnujúcimi ziadost o sprístupnenie dôkazov; b) rozsah sprístupnenia a náklady nan, a to najmä v prípade akýchkolvek dotknutých tretích osôb, ako aj to, aby sa predislo nespecifickému hladaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú dôlezité pre úcastníkov konania; c) ci dôkazy, ktorých sprístupnenie sa ziada, obsahujú dôverné informácie, a to najmä dôverné informácie týkajúce sa akýchkolvek tretích osôb, ako aj to, ci existujú mechanizmy na ochranu takýchto dôverných informácií. 4. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mali právomoc nariadit sprístupnenie dôkazov obsahujúcich dôverné informácie, ak to povazujú za relevantné pre konanie o zalobe o náhradu skody. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mali pri nariadení sprístupnenia takýchto informácií k dispozícii úcinné nástroje na ochranu takýchto informácií. 5. Záujem podnikov na tom, aby predisli zalobám o náhradu skody v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze, nepredstavuje záujem hodný ochrany. ... 8. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 7 a clánok 6, tento clánok nebráni clenským státom v tom, aby zachovali alebo zaviedli pravidlá vedúce k sirsiemu sprístupnovaniu dôkazov." 13 Clánok 6 uvedenej smernice, nazvaný "Sprístupnovanie dôkazov zo spisu orgánu hospodárskej sútaze", stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby sa na úcely konaní o zalobách o náhradu skody v prípadoch, ked vnútrostátne súdy nariadujú sprístupnenie dôkazov zo spisu orgánu hospodárskej sútaze, popri clánku 5 uplatnoval aj tento clánok. ... 4. Pri posudzovaní primeranosti príkazu na sprístupnenie informácií v súlade s clánkom 5 ods. 3 vnútrostátne súdy zvázia takisto: a) ci bola ziadost o sprístupnenie formulovaná konkrétne, pokial ide o povahu, predmet alebo obsah dokumentov predlozených orgánu hospodárskej sútaze alebo nachádzajúcich sa v spise takéhoto orgánu hospodárskej sútaze, a nie ako neurcitá ziadost týkajúca sa dokumentov predlozených orgánu hospodárskej sútaze; b) ci úcastník pozaduje sprístupnenie v súvislosti so zalobou o náhradu skody pred vnútrostátnym súdom a c) potrebu zabezpecit úcinnost presadzovania pravidiel hospodárskej sútaze verejnoprávnymi prostriedkami vo vztahu k odsekom 5 a 10 alebo na ziadost orgánu hospodárskej sútaze podla odseku 11. 5. Az po tom, ako orgán hospodárskej sútaze ukoncil konanie prijatím rozhodnutia alebo iným spôsobom, vnútrostátne súdy môzu nariadit sprístupnenie nasledujúcich kategórií dôkazov: a) informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na úcely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej sútaze; b) informácie, ktoré vypracoval orgán hospodárskej sútaze a zaslal úcastníkom v rámci jeho konania, a c) podania v rámci konania o urovnaní, ktoré boli vzaté spät. 6. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy na úcely konaní o zalobách o náhradu skody nesmeli úcastníkovi ani tretej osobe nikdy nariadit sprístupnenie ktorejkolvek z týchto kategórií dôkazov: a) vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti; b) podania v rámci konania o urovnaní. 7. Zalobca môze predlozit odôvodnenú ziadost o to, aby vnútrostátny súd mal prístup k dôkazom uvedeným v odseku 6 písm. a) alebo b) výlucne na úcely potvrdenia, ze ich obsah zodpovedá vymedzeniu pojmov uvedených v clánku 2 bodoch 16 a 18. Vnútrostátne súdy môzu v rámci takéhoto posúdenia poziadat o pomoc len príslusný orgán hospodárskej sútaze. Autori dotknutých dôkazov môzu tiez mat moznost byt vypocutí. Súd v ziadnom prípade neumozní prístup k uvedeným dôkazom ostatným úcastníkom alebo tretím osobám. 8. Ak sa odsek 6 tohto clánku vztahuje len na casti pozadovaného dôkazu, zvysné casti dôkazov budú v závislosti od kategórie, do ktorej patria, prístupné v súlade s príslusnými odsekmi tohto clánku. 9. Sprístupnenie dôkazu zo spisu orgánu hospodárskej sútaze, ktorý nepatrí ani do jednej z kategórií uvedených v tomto clánku, sa môze v rámci konaní o zalobách o náhradu skody nariadit kedykolvek bez toho, aby tým bol dotknutý tento clánok. ... 11. Pokial je orgán hospodárskej sútaze ochotný uviest svoje stanovisko k primeranosti ziadosti o sprístupnenie, môze orgán hospodárskej sútaze na vlastný podnet predlozit pripomienky vnútrostátnemu súdu, na ktorom sa ziada o vydanie príkazu na sprístupnenie." 14 Clánok 22 smernice 2014/104 s názvom "Casová pôsobnost" stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby sa vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21 na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätným úcinkom. 2. Clenské státy zabezpecia, aby sa akékolvek vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21, iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, neuplatnovali na zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátny súd pred 26. decembrom 2014." Ceské právo Zákon c. 143/2001 15 Zákon c. 143/2001 Sb. o ochrane hospodárské souteze, v znení uplatnitelnom na spor vo veci samej (dalej len "zákon c. 143/2001"), v § 1 ods. 1 stanovuje, ze "upravuje ochranu hospodárskej sútaze na trhu výrobkov a sluzieb... proti jej vylúceniu, obmedzeniu, inému naruseniu alebo ohrozeniu". 16 Ustanovenie § 21ca ods. 2 zákona c. 143/2001 v podstate stanovuje, ze podklady a informácie, ktoré boli vypracované a predlozené na úcely správneho konania prebiehajúceho pred vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze, mozno sprístupnit orgánom verejnej moci az po ukoncení vysetrovania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze o ukoncení správneho konania. Zákon c. 262/2017 17 Zákon c. 262/2017 Sb. o náhrade skody v oblasti hospodárské souteze (dalej len "zákon c. 262/2017") preberá smernicu 2014/104 do ceského právneho poriadku. 18 Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. c) tohto zákona stanovuje, ze dôvernou informáciou chránenou povinnostou mlcanlivosti sú okrem iného "podklady a informácie, ktoré boli predlozené osobitne na úcely správneho konania alebo výkon dozoru pred [vnútrostátnym] orgánom ochrany hospodárskej sútaze". 19 Z § 10 ods. 1 uvedeného zákona v podstate vyplýva, ze pred zacatím konania o zalobe o náhradu skody spôsobenej obmedzením hospodárskej sútaze predseda senátu na návrh navrhovatela, ktorý s istotou zodpovedajúcou dostupným skutkovým okolnostiam potvrdí hodnovernost jeho práva na náhradu skody spôsobenej obmedzením hospodárskej sútaze, ak je to potrebné a primerané na vykonanie práva navrhovatela na náhradu skody, ulozí tomu, kto má pod kontrolou urcité dokumenty umoznujúce zistit stav veci, povinnost sprístupnit ich. 20 Ustanovenie § 15 ods. 4 toho istého zákona stanovuje, ze "ulozit povinnost sprístupnit dôverné informácie podla § 2 ods. 2 písm. c) mozno najskôr po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany hospodárskej sútaze o ukoncení správneho konania". 21 Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. c) zákona c. 262/2017 v podstate stanovuje, ze v prípade ziadosti o sprístupnenie dokumentov zo spisu vnútrostátneho orgánu ochrany hospodárskej sútaze obsahujúcich dôverné informácie, predseda senátu preskúma, ci by ich sprístupnenie neohrozilo úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze. Z odseku 3 tohto ustanovenia vyplýva, ze dokumenty obsahujúce dôverné informácie mozno sprístupnit az po ukoncení vysetrovania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vnútrostátneho orgánu ochrany hospodárskej sútaze o ukoncení správneho konania. 22 Podla § 18 ods. 1 tohto zákona môze predseda senátu za podmienok stanovených v § 10 a 16 uvedeného zákona ulozit povinnost sprístupnit dôkazy aj po zacatí konania vo veci samej. 23 Ustanovenie § 27 ods. 1 toho istého zákona stanovuje, ze v rámci konania o zalobe o náhradu skody je súd viazaný rozhodnutím iného súdu, Úradu pro ochranu hospodárské souteze (dalej len "ÚOHS") a Komisie o tom, ze doslo k obmedzeniu hospodárskej sútaze a o totoznosti jeho autora. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 24 Dna 25. januára 2012 ÚOHS zacal z vlastného podnetu správne konanie vo veci mozného zneuzitia dominantného postavenia zo strany spolocnosti Ceské dráhy, národného zeleznicného dopravcu vo vlastníctve ceského státu. 25 RegioJet, spolocnost, ktorá poskytuje okrem iného sluzby osobnej zeleznicnej dopravy na trati Praha - Ostrava (Ceská republika), podala v roku 2015 proti spolocnosti Ceské dráhy na Mestský soud v Praze (Ceská republika) zalobu o náhradu skody, ktorou sa domáhala náhrady skody spôsobenej údajným konaním spolocnosti Ceské dráhy v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. 26 Dna 10. novembra 2016 Komisia rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 s cielom posúdit existenciu údajných predátorských cien zo strany spolocnosti Ceské dráhy v súvislosti s poskytovaním sluzieb osobnej zeleznicnej dopravy v Ceskej republike, a najmä na trati Praha - Ostrava (vec c. AT.40156 - Czech Rail). 27 Dna 14. novembra 2016 ÚOHS prerusil správne konanie bez toho, aby ho formálne ukoncil, z dôvodu, ze samotná Komisia zacala konanie, ktoré sa z vecného hladiska týkalo tých istých konaní, aké boli predmetom správneho konania. 28 Dna 11. októbra 2017 podala RegioJet v rámci svojho konania o náhradu skody ziadost o sprístupnenie dokumentov podla ustanovení zákona c. 262/2017. RegioJet ziadala najmä sprístupnit dokumenty, o ktorých sa domnievala, ze sú v drzbe spolocnosti Ceské dráhy, najmä polozkové výkazy a výkazy o verejnej zeleznicnej dopravy, ako aj úctovníctvo komercného segmentu tejto spolocnosti. 29 ÚOHS na základe § 21ca ods. 2 zákona c. 143/2001 uviedol, ze pozadované dokumenty, ktoré má k dispozícii v rámci správneho konania, nemôzu byt sprístupnené, a to az do právoplatného ukoncenia tohto správneho konania. Okrem toho uviedol, ze ostatné pozadované dokumenty patria do kategórie dokumentov, ktoré predstavujú ucelený súbor dokumentov, a ich sprístupnenie odmietol z dôvodu, ze by to mohlo znízit úcinnost politiky stíhania porusení práva hospodárskej sútaze. 30 Dna 26. februára 2018 Komisia v odpovedi na ziadost, ktorú podal Mestský soud v Praze 12. januára 2018, zdôraznila, ze súd by mal pri rozhodovaní o sprístupnení dôkazných prostriedkov v záujme ochrany oprávnených záujmov vsetkých úcastníkov konania a tretích osôb uplatnit najmä zásadu primeranosti a prijat opatrenia na ochranu takýchto informácií. Okrem toho uviedla, ze podla clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 vnútrostátne súdy nemôzu pri rozhodovaní o otázkach patriacich do pôsobnosti clánkov 101 a 102 ZFEÚ prijímat rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutiami prijatými Komisiou. Vnútrostátne súdy by sa tiez mali vyhnút prijímaniu rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s tými, ktoré táto institúcia zamýsla prijat v konaní, ktoré zacala. Na tento úcel bol vnútrostátny súd vyzvaný, aby posúdil, ci bolo nevyhnutné prerusit jeho konanie. 31 Dna 14. marca 2018 uvedený vnútrostátny súd nariadil spolocnosti Ceské dráhy, aby sprístupnila formou zalozenia do spisu súbor dokumentov. Tieto dokumenty obsahovali jednak informácie, ktoré táto spolocnost osobitne vypracovala na úcely konania pred ÚOHS a jednak informácie povinne vypracované a uchovávané mimo rámca tohto konania, ako sú polozkové výkazy vlakových spojov, stvrtrocné výkazy o verejnej zeleznicnej doprave a zoznam spojov prevádzkovaných spolocnostou Ceské dráhy. Tento súd vsak zamietol ziadosti spolocnosti RegioJet o sprístupnenie úctovníctva komercného segmentu spolocnosti Ceské dráhy, vrátane kódov podla jednotlivých liniek a typu vlaku a jednak o sprístupnenie zápisníc zo zasadnutí predstavenstva spolocnosti Ceské dráhy za september a október 2011. 32 Uznesením z 19. decembra 2018 tento súd na základe § 27 ods. 1 zákona c. 262/2017 rozhodol prerusit konanie vo veci samej týkajúce sa zaloby o náhradu skody az do skoncenia konania uvedeného v bode 26 tohto rozsudku. 33 RegioJet a Ceské dráhy podali proti uzneseniu zo 14. marca 2018 odvolanie na Vrchní soud v Praze (Ceská republika). Tento posledný uvedený súd uznesením z 29. novembra 2019 potvrdil uznesenie zo 14. marca 2018 a s cielom zabezpecit ochranu sprístupnených dôkazných prostriedkov prijal opatrenia spocívajúce v ich ulození do súdnej úschovy a ich sprístupnení len úcastníkom konania, ich zástupcom a znalcom, a to v kazdom prípade vzdy na základe odôvodnenej písomnej ziadosti a po predchádzajúcom súhlase sudcu, ktorý vec prejednáva, v závislosti od rozvrhu práce. 34 Ceské dráhy podali proti tomuto uzneseniu z 29. novembra 2019 dovolanie na Nejvyssí soud (Ceská republika), ktorý predlozil návrh na zacatie prejudiciálneho konania. 35 Za týchto okolností Nejvyssí soud rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Zodpovedá výkladu clánku 5 ods. 1 [smernice 2014/104] postup, podla ktorého súd rozhodne ulozit povinnost sprístupnit dôkazy, hoci zároven prebieha konanie zacaté Komisiou s cielom prijat rozhodnutie podla kapitoly III [nariadenia c. 1/2003], v dôsledku coho súd z tohto dôvodu prerusí konanie o náhrade skody spôsobenej porusením právnych predpisov o hospodárskej sútazi? 2. Bráni výklad clánku 6 ods. 5 písm. a) a clánku 6 ods. 9 smernice 2014/104 vnútrostátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje sprístupnenie vsetkých informácií predlozených v rámci konania na ziadost orgánu hospodárskej sútaze, a to aj vtedy, ked ide o informácie, ktoré má úcastník konania povinnost vypracovat a uchovávat na základe iných právnych predpisov (alebo ich vypracováva a uchováva), nezávisle od konania o porusení právnych predpisov o hospodárskej sútazi? 3. Mozno skutocnost, ze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze prerusil konanie hned, ako Komisia zacala konanie s cielom prijatia rozhodnutia podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003, povazovat za ukoncenie konania iným spôsobom v zmysle clánku 6 ods. 5 smernice 2014/104? 4. Je v súlade s clánkom 5 ods. 1 v spojení s clánkom 6 ods. 5 smernice 2014/104, pri zohladnení úcelov a cielov tejto smernice, postup vnútrostátneho súdu, ktorým analogicky aplikuje vnútrostátnu právnu úpravu vykonávajúcu clánok 6 ods. 7 uvedenej smernice na také kategórie informácií, ako sú informácie podla clánku 6 ods. 5 tej istej smernice, teda rozhodne o sprístupnení dôkazov s tým, ze otázkou, ci dôkazy obsahujú informácie, ktoré vypracovala fyzická alebo právnická osoba osobitne na úcely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej sútaze (v zmysle clánku 6 ods. 5 smernice 2014/104), sa bude zaoberat az po sprístupnení dôkazov súdu? 5. V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, má sa clánok 5 ods. 4 smernice 2014/104 vykladat v tom zmysle, ze úcinné opatrenia na ochranu dôverných informácií prijaté súdom môzu pred konecným posúdením súdom, ci sprístupnené dôkazy alebo niektoré z nich spadajú do kategórie dôkazov uvedených v clánku 6 ods. 5 písm. a) tejto smernice, vylúcit prístup zalobcu alebo iných úcastníkov konania a ich zástupcov ku sprístupneným dôkazom?" O prejudiciálnych otázkach O uplatnitelnosti clánkov 5 a 6 smernice 2014/104 ratione temporis 36 Na úvod treba pripomenút, ze pokial ide o uplatnenie smernice 2014/104 ratione temporis, táto smernica obsahuje osobitné ustanovenie, ktoré výslovne uvádza podmienky na uplatnenie svojich hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení z casového hladiska (rozsudok z 10. novembra 2022, PACCAR a i., [6]C-163/21, [7]EU:C:2022:863, bod [8]27, ako aj citovaná judikatúra). 37 Na jednej strane totiz podla clánku 22 ods. 1 smernice 2014/104 clenské státy musia zabezpecit, aby sa vnútrostátne ustanovenia prijaté na základe jej clánku 21 s cielom dosiahnut súlad s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätnou úcinnostou. 38 Na druhej strane podla clánku 22 ods. 2 smernice 2014/104 clenské státy musia zabezpecit, aby sa na zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátny súd pred 26. decembrom 2014, neuplatnovali ziadne iné vnútrostátne ustanovenia, nez sú ustanovenia uvedené v clánku 22 ods. 1 uvedenej smernice. 39 Na úcely urcenia casovej pôsobnosti ustanovení smernice 2014/104 treba preto v prvom rade zistit, ci dotknuté ustanovenie je alebo nie je hmotnoprávnym ustanovením, pricom treba spresnit, ze táto otázka sa vzhladom na to, ze clánok 22 tejto smernice neodkazuje na vnútrostátne právo, musí posúdit z hladiska práva Únie, a nie z hladiska uplatnitelného vnútrostátneho práva (rozsudok z 10. novembra 2022, PACCAR a i., [9]C-163/21, [10]EU:C:2022:863, bod [11]30, ako aj citovaná judikatúra). 40 V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze cielom clánkov 5 a 6 uvedenej smernice je poskytnút vnútrostátnym súdom moznost ulozit povinnost zalovanému alebo tretej osobe, aby za urcitých podmienok sprístupnili relevantné dôkazy, ktoré majú v drzbe, a teda urcit priebeh konania o zalobe o náhradu skody. 41 V rozsahu, v akom tieto ustanovenia ukladajú clenským státom povinnost priznat týmto súdom osobitné právomoci v rámci preskúmania sporov týkajúcich sa zalôb o náhradu skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze, je ich cielom napravit informacnú asymetriu, ktorá v zásade charakterizuje tieto spory na úkor poskodených, ako je to pripomenuté v odôvodnení 15 smernice 2014/104, a ktorá týmto osobám stazuje získanie informácií nevyhnutných na podanie zaloby o náhradu skody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2022, PACCAR a i., [12]C-163/21, [13]EU:C:2022:863, bod [14]32, ako aj citovanú judikatúru). 42 Po druhé vzhladom na to, ze cielom clánkov 5 a 6 smernice 2014/104 je práve umoznit zalobcovi v takýchto sporoch nahradit nedostatok ich vlastných informácií, nepochybne vedú k tomu, aby sa tomuto úcastníkovi konania, pokial sa v tejto súvislosti obráti na vnútrostátny súd, umoznilo získat výhody, ktoré nemal. Nic to vsak nemení na tom, ze predmet týchto clánkov sa týka len procesných opatrení uplatnitelných pred vnútrostátnymi súdmi, ktoré im priznávajú osobitné právomoci na úcely zistenia skutkového stavu, ktorý uvádzajú úcastníci konania v rámci sporov týkajúcich sa zalôb o náhradu skody v prípade takéhoto porusenia, a teda priamo neovplyvnujú právne postavenie týchto úcastníkov, kedze tieto ustanovenia sa netýkajú skutocností zakladajúcich mimozmluvnú obcianskoprávnu zodpovednost. 43 Predovsetkým sa nezdá, ze by clánky 5 a 6 smernice 2014/104 stanovovali nové hmotnoprávne povinnosti niektorého z úcastníkov tohto typu sporov, co by umoznilo povazovat tieto ustanovenia za hmotnoprávne v zmysle clánku 22 ods. 1 tejto smernice (pozri analogicky rozsudok z 10. novembra 2022, PACCAR a i., [15]C-163/21, [16]EU:C:2022:863, bod [17]34, ako aj citovanú judikatúru). 44 Treba preto dospiet k záveru, ze clánky 5 a 6 smernice 2014/104 nepatria medzi hmotnoprávne ustanovenia tejto smernice v zmysle jej clánku 22 ods. 1, a ze sú preto súcastou iných ustanovení uvedených v clánku 22 ods. 2 uvedenej smernice, ktoré sú v prejednávanej veci procesnými ustanoveniami, ako to v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 29 a 34 svojich návrhov. 45 V druhom rade z clánku 22 ods. 2 smernice 2014/104 vyplýva, ze clenské státy mali pri preberaní tejto smernice diskrecnú právomoc rozhodnút, ci sa vnútrostátne pravidlá na prebratie procesných ustanovení uvedenej smernice uplatnia na zaloby o náhradu skody podané po 26. decembri 2014, ale pred dnom prebratia uvedenej smernice, alebo najneskôr pred uplynutím lehoty na jej prebratie (rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications, [18]C-637/17, [19]EU:C:2019:263, bod [20]28). 46 V prejednávanej veci zo zákona c. 262/2017 vyplýva, ze ceský normotvorca rozhodol, aby sa vnútrostátne ustanovenia na prebratie procesných ustanovení smernice 2014/104 priamo a bezpodmienecne uplatnili aj na zaloby podané pred týmto dátumom prebratia, avsak po 26. decembri 2014. Zaloba o náhradu skody, na úcely ktorej bola podaná ziadost o sprístupnenie dokumentov, vsak bola podaná 25. novembra 2015. 47 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze clánky 5 a 6 vo veci samej uplatnitelné ratione temporis, a ze je preto potrebné odpovedat na prejudiciálne otázky týkajúce sa týchto ustanovení. O veci samej Úvodné pripomienky 48 Treba pripomenút, ze k plnej úcinnosti pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 101 a 102 ZFEÚ, a najmä potrebný úcinok zákazov stanovených v týchto ustanoveniach, prispieva tiez moznost kazdej osoby domáhat sa náhrady skody, ktorá jej bola spôsobená zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ alebo zneuzívajúcim správaním podniku v dominantnom postavení v zmysle clánku 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, [21]C-453/99, [22]EU:C:2001:465, bod [23]26, ako aj zo 6. októbra 2021, Sumal, [24]C-882/19, [25]EU:C:2021:800, bod [26]33). 49 Ako sa uvádza v odôvodnení 7 nariadenia c. 1/2003, vnútrostátne súdy hrajú dôlezitú úlohu pri uplatnovaní sútazných pravidiel. Pri rozhodovaní o sporoch medzi súkromnými osobami chránia osobné práva podla právnych predpisov Únie, napríklad odskodnením poskodených. Úloha vnútrostátnych súdov v tomto ohlade doplna úlohu orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. 50 Ak pri rozhodovaní o zalobách o náhradu skody v situácii, ked neexistuje konecné rozhodnutie orgánu hospodárskej sútaze o tých istých skutocnostiach (tzv. zaloba "stand-alone"), musia tieto súdy v zásade rozhodovat o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, t. j. o existencii dohôd, rozhodnutí alebo praktík v zmysle clánku 101 ods. 1 a clánku 102 ZFEÚ, avsak obcianskoprávne zaloby nemôzu nahradit vnútrostátne konania a konania Únie na vykonanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ vo verejnoprávnej sfére a v súvislosti s ktorými je stanovené, ako sa uvádza v clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ze dôkazné bremeno o porusení clánku 101 ods. 1 alebo clánku 102 ZFEÚ znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol. 51 Výklad ustanovení smernice 2014/104 týkajúcich sa sprístupnenia dôkazov preto nemôze viest k obchádzaniu zásad upravujúcich dôkazné bremeno existencie protisútazného správania, ak sa preukáze, ze predmetom danej zaloby nie je striktne len náhrada skody. 52 Pri prijímaní smernice 2014/104 vychádzal normotvorca EÚ v skutocnosti práve z konstatovania uvedeného v odôvodnení 6 tejto smernice, podla ktorého je potrebné, aby obidva nástroje urcené na zabezpecenie úcinného uplatnovania pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, ktorými sú presadzovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze orgánmi verejnej moci ("public enforcement") a zaloby o náhradu skody spôsobenej porusením týchto pravidiel súkromnoprávnymi prostriedkami ("private enforcement"), pôsobili vzájomne jednotným spôsobom, najmä pokial ide o prístup k dokumentom, ktoré majú orgány hospodárskej sútaze v drzbe. 53 Pokial ide o zaloby o náhradu skody spôsobenej porusením pravidiel hospodárskej sútaze súkromnoprávnymi prostriedkami, ustanovenia o sprístupnovaní dokumentov uvedené v kapitole II (clánky 5 az 8) smernice 2014/104 odrázajú rovnováhu medzi úcinnostou zalôb orgánov na ochranu hospodárskej sútaze na jednej strane a úcinnostou zalôb o náhradu skody podaných osobami, ktoré sa povazujú za poskodené protisútazným konaním, na strane druhej. 54 Vzhladom na asymetriu informácií, ktorá je casto charakteristická pre spory vyplývajúce zo zalôb o náhradu skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze, je teda cielom smernice 2014/104 zlepsit osobám poskodeným v dôsledku protisútazného konania prístup k dôkazom, ktoré potrebujú na preukázanie opodstatnenosti svojich nárokov na náhradu skody, avsak pre tento prístup stanovuje takisto striktný rámec. 55 Po prvé clánok 5 smernice 2014/104 stanovuje niekolko pravidiel vseobecnej povahy o sprístupnovaní dôkazov v konaniach o zalobách o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze. 56 Po druhé clánok 6 tejto smernice stanovuje osobitné pravidlá pre sprístupnovanie dôkazov obsiahnutých v spise orgánu hospodárskej sútaze, ktoré svedcia najmä o rozdielnej úrovni ochrany v závislosti od pozadovaných informácií a o potrebe zabezpecit úcinnost konaní vedených vo verejnoprávnej sfére. Toto ustanovenie totiz rozlisuje viacero kategórií dôkazov. 57 Pokial ide najskôr o dôkazy týkajúce sa vyhlásení v rámci zhovievavosti a podania o urovnaní (dalej len "dôkazy uvedené v ciernom zozname"), clánok 6 ods. 6 smernice 2014/104 stanovuje, ze clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy nesmeli úcastníkovi ani tretej osobe nariadit sprístupnenie týchto dôkazov. 58 Pokial ide dalej o informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na úcely správneho konania, ktoré vedie orgán hospodárskej sútaz, informácie vypracované týmto orgánom a zaslané úcastníkom v rámci tohto konania, ako aj návrhy na urovnanie, ktoré boli vzaté spät, clánok 6 ods. 5 smernice 2014/104 stanovuje, ze vnútrostátne súdy môzu nariadit sprístupnenie týchto kategórií dôkazov (dalej len "dôkazy uvedené v sivom zozname") az po tom, co orgán hospodárskej sútaze ukoncil konanie prijatím rozhodnutia alebo iným spôsobom. 59 Napokon podla clánku 6 ods. 9 smernice 2014/104 sprístupnenie dôkazov zo spisu orgánu hospodárskej sútaze, ktoré nepatria ani do jednej z vyssie uvedených kategórií (dalej len "dôkazy uvedené v bielom zozname"), mozno nariadit kedykolvek v rámci konaní o zalobách o náhradu skody bez toho, aby tým bol dotknutý tento clánok. 60 Po tretie treba uviest, ako to vyplýva z clánku 5 ods. 3 a clánku 6 ods. 4 smernice 2014/104, ze táto smernica takto stanovuje osobitný rezim pre ziadosti o sprístupnenie dôkazov, v rámci ktorého sa týmto ziadostiam nevyhovuje automaticky, ale posudzujú sa s ohladom na zásadu primeranosti a na okolnosti a dotknuté oprávnené záujmy. Vnútrostátny súd, ktorému je vec predlozená, je preto povinný vykonat prísne preskúmanie primeranosti, pricom v prípade potreby zohladní stanoviská, ktoré môze príslusný orgán hospodárskej sútaze vyjadrit pred týmto súdom v súlade s clánkom 6 ods. 11 smernice 2014/104. 61 Na otázky polozené vnútrostátnym súdom treba odpovedat s prihliadnutím na vyssie uvedené úvahy. O prvej otázke 62 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 5 ods. 1 smernice 2014/104 vykladat v tom zmysle, ze bráni tomu, aby vnútrostátny súd nariadil sprístupnenie dôkazov na úcely vnútrostátneho konania zacatého pred týmto súdom vo veci zaloby o náhradu skody týkajúcej sa porusenia práva hospodárskej sútaze, hoci pred Komisiou prebieha konanie týkajúce sa tohto porusenia na úcely prijatia rozhodnutia podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003, co viedlo vnútrostátny súd k preruseniu konania zacatého pred ním. 63 Na úvod je dôlezité poznamenat, ze v súlade s clánkom 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 zacatie konania Komisiou zbavuje orgány hospodárskej sútaze clenských státov ich práva na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ, pokial ide o tie isté porusenia. 64 Naopak v súlade s clánkom 16 ods. 1 tohto nariadenia nestráca vnútrostátny súd, na ktorý bola podaná zaloba o náhradu skody, z dôvodu zacatia konania zo strany Komisie automaticky právo uplatnovat clánky 101 a 102 ZFEÚ a rozhodovat o poruseniach preskúmavaných touto institúciou. Podla tohto ustanovenia sa od vnútrostátnych súdov vyzaduje len to, aby sa na jednej strane zdrzali prijímania rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s rozhodnutiami prijatými Komisiou, a na druhej strane, aby sa vyhli prijímaniu rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýsla prijat v konaní, ktoré zacala a aby na tento úcel posúdili, ci je potrebné konanie prerusit. 65 Okrem toho z ustanovení smernice 2014/104 v ich vzájomnom spojení vyplýva, ze táto smernica neukladá vnútrostátnym súdom clenských státov povinnost prerusit svoje konanie o zalobách o náhradu skody v súvislosti s porusením pravidiel hospodárskej sútaze, z dôvodu zacatia konania pred Komisiou týkajúceho sa tých istých porusení. 66 Je síce pravda, ako bolo uvedené v bode 52 tohto rozsudku, ze medzi presadzovaním pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze orgánmi verejnej moci ("public enforcement") na jednej strane a zalobami o náhradu skody spôsobenej porusením týchto pravidiel súkromnoprávnymi prostriedkami ("private enforcement") na druhej strane musí existovat vzájomné pôsobenie a ze musia byt vedené jednotným spôsobom, najmä pokial ide o prístup k dokumentom, ktoré majú v drzbe orgány hospodárskej sútaze, to vsak nic nemení na skutocnosti, ze sa obidva typy konaní navzájom doplnajú a v zásade sa môzu viest súbezne. 67 V tejto súvislosti ustanovenia clánku 6 ods. 5 a 9 smernice 2014/104 svedcia o tom, ze konanie o zalobe o náhradu skody môze pokracovat napriek existencii konania prebiehajúceho pred orgánom hospodárskej sútaze. Zatial co vnútrostátne súdy môzu nariadit sprístupnenie dôkazov uvedených v sivom zozname az vtedy, ked takýto orgán ukoncil konanie (clánok 6 ods. 5 tejto smernice), sprístupnenie dôkazov uvedených v bielom zozname mozno nariadit "v rámci konaní o zalobách o náhradu... kedykolvek (clánok 6 ods. 9 uvedenej smernice). 68 V tomto kontexte vzniká otázka, ci smernica 2014/104 bráni tomu, aby vnútrostátny súd nariadil sprístupnenie dôkazov podla vnútrostátnych ustanovení, ktorých cielom je prebrat clánky 5 a 6 tejto smernice, napriek preruseniu vnútrostátneho konania o zalobe o náhradu skody z dôvodu existencie konania pred Komisiou. 69 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze uvedená smernica automaticky nebráni tomu, aby vnútrostátny súd nariadil sprístupnenie dôkazov v rámci prebiehajúceho konania o zalobe o náhradu skody z dôvodu údajného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ak Komisia súcasne vedie konanie týkajúce sa rovnakého porusenia a vnútrostátny súd prerusil konanie o zalobe o náhradu skody az do skoncenia konania vedeného Komisiou. 70 Hned ako sa totiz vnútrostátny súd rozhodne nariadit sprístupnenie dôkazov na úcely konania o zalobe o náhradu skody, ktoré bolo prerusené z dôvodu zacatia konania Komisiou, v zásade tým neprijíma rozhodnutie, ktoré by mohlo byt v rozpore s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýsla prijat v tomto konaní v zmysle clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 71 Hoci vnútrostátne súdy môzu ulozit zalovanému alebo tretej osobe povinnost sprístupnit relevantné dôkazy, ktoré majú v drzbe, musia tak urobit pod podmienkou dodrzania poziadaviek vyplývajúcich zo smernice 2014/104. 72 Vnútrostátne súdy prejednávajúce vec, ktoré sú povinné obmedzit sprístupnenie dôkazov len na to, co je striktne relevantné, primerané a nevyhnutné, musia zabezpecit, aby rozhodnutie o sprístupnení dôkazov neprimerane nezasahovalo do prebiehajúceho vysetrovania orgánu hospodárskej sútaze vo veci porusenia práva hospodárskej sútaze. Tieto súdy teda musia vykonat nárocné preskúmanie predlozenej ziadosti z hladiska relevantnosti pozadovaných dôkazov, vztahu medzi týmito dôkazmi a uplatneným nárokom na náhradu skody, dostatocnosti miery presnosti týchto dôkazov a ich primeranosti. 73 Ako je uvedené v odôvodnení 23 tejto smernice poziadavka primeranosti by sa mala pozorne posúdit, ak by sprístupnenie mohlo odhalit vysetrovaciu stratégiu orgánu hospodárskej sútaze, a to tým, ze by sa prezradilo, ktoré dokumenty sú súcastou spisu, resp. ak by toto sprístupnenie mohlo negatívne ovplyvnit spoluprácu dotknutých podnikov s uvedeným orgánom hospodárskej sútaze. Osobitnú pozornost treba venovat predchádzaniu "fishing expeditions", teda nespecifickému alebo prílis sirokému hladaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú dôlezité pre úcastníkov konania. 74 V tejto súvislosti clánok 6 ods. 4 písm. b) smernice 2014/104 spresnuje, ze ked vnútrostátne súdy posudzujú primeranost príkazu na sprístupnenie informácií, zvázia takisto otázku, ci "úcastník konania pozaduje sprístupnenie v súvislosti so zalobou o náhradu skody pred vnútrostátnym súdom". 75 Z toho mozno vyvodit, ze v rámci posúdenia primeranosti príkazu na sprístupnenie dôkazov, preskúmanie, ktoré musí byt vykonané pozorne najmä v prípade, ak ide o dôkazy zo spisu orgánu hospodárskej sútaze, musí vnútrostátny súd zohladnit aj skutocnost, ze konanie o zalobe o náhradu skody bolo prerusené. 76 Hoci príkaz na sprístupnenie dôkazov na úcely konania o zalobe o náhradu skody a priori nepatrí do rozsahu pôsobnosti "rozhodnutí" uvedených v clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ale tak zásada lojálnej spolupráce stanovená v clánku 4 ods. 3 ZEÚ, ako aj ciel úcinného a jednotného uplatnovania práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze vyzadujú, aby vnútrostátny súd pri prijímaní akéhokolvek rozhodnutia alebo opatrenia zohladnil konania prebiehajúce pred Komisiou, najmä ak sa toto rozhodnutie alebo opatrenie týka zistenia existencie rovnakého alebo podobného porusenia práva hospodárskej sútaze. 77 Preto ak súd nariadi sprístupnenie dôkazov úcastníkom konania alebo tretím osobám v rámci konania o zalobe o náhradu skody, ktoré bolo prerusené z dôvodu zacatia vysetrovacieho konania Komisiou, musí sa uistit, ze takéto sprístupnenie, ktoré musí nasledovat po dostatocne vymedzenej a odôvodnenej ziadosti, bolo nevyhnutné a primerané na úcely, na ktorý sa toto konanie vedie. 78 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedat tak, ze clánok 5 ods. 1 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni tomu, aby vnútrostátny súd nariadil sprístupnenie dôkazov na úcely vnútrostátneho konania vedeného pred týmto súdom vo veci zaloby o náhradu skody týkajúcej sa porusenia práva hospodárskej sútaze, hoci pred Komisiou prebieha konanie týkajúce sa tohto porusenia na úcely prijatia rozhodnutia podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003, co viedlo vnútrostátny súd k preruseniu pred ním zacatého konania. Je vsak úlohou vnútrostátneho súdu, aby sa uistil, ze sprístupnenie dôkazov pozadovaných v tomto stádiu konania, ktoré musí splnat podmienky stanovené v clánkoch 5 a 6 smernice 2014/104, nepresiahlo rámec toho, co je nevyhnutné v súvislosti s nárokom na náhradu skody, o ktorom rozhoduje. O tretej otázke 79 Svojou tretou otázkou, ktorú je vhodné preskúmat pred druhou otázkou, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 6 ods. 5 smernice 2014/104 vykladat v tom zmysle, ze prerusenie správneho konania vedeného vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze, z dôvodu, ze Komisia zacala konanie podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003, mozno povazovat za ukoncenie tohto správneho konania týmto orgánom "prijatím rozhodnutia alebo iným spôsobom" v zmysle tohto ustanovenia. 80 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 6 ods. 5 tejto smernice môzu vnútrostátne súdy nariadit sprístupnenie dôkazov uvedených v sivom zozname, "az po tom, ako orgán hospodárskej sútaze ukoncil konanie prijatím rozhodnutia alebo iným spôsobom". 81 Doslovný výklad tohto ustanovenia, kontext, do ktorého je zasadený, a ciele, ktoré sleduje, naznacujú, ze prerusenie konania týkajúceho sa zaloby o náhradu skody, o aké ide vo veci samej, nemozno povazovat za ukoncenie konania. 82 Po prvé "prerusenie" doslova znamená docasné zastavenie konania. Konanie teda nie je ukoncené, pretoze sa obnovuje, len co pominie dôvod prerusenia. 83 Potvrdzuje to odôvodnenie 25 smernice 2014/104, v ktorom sa uvádzajú príklady rozhodnutí o ukoncení konania, najmä s odkazom na rozhodnutia, ktoré môze Komisia prijat v súlade s kapitolou III nariadenia c. 1/2003. Toto odôvodnenie tak spresnuje, ze ukoncenie konania vyplýva napríklad z prijatia rozhodnutia podla clánku 5 nariadenia c. 1/2003 "s výnimkou rozhodnutí o docasných opatreniach". 84 Okrem toho, ked teda smernica 2014/104 odkazuje na ukoncenie konania "prijatím rozhodnutia alebo iným spôsobom", ide o opatrenia ktoré sú, pokial ide o ich podstatu a úcel, prijímané v prípade, ze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze rozhodne, ze na základe informácií získaných v rámci konania je mozné, ci dokonca nutné rozhodnút a konanie ukoncit. 85 Skutocnost, ze vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz prerusí svoje správne konanie, aj ked by takéto prerusenie bolo odôvodnené zacatím konania zo strany Komisie, teda nemozno povazovat za ukoncenie tohto správneho konania zo strany tohto orgánu "iným spôsobom". 86 Po druhé prerusenie správneho konania vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 treba vnímat v kontexte pravidiel upravujúcich paralelné právomoci Komisie na jednej strane a vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze na strane druhej. 87 Ako rozhodol Súdny dvor, zacatie konania Komisiou natrvalo a s konecnou platnostou nepozbavuje vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz právomoci uplatnovat vnútrostátne právne predpisy v oblasti hospodárskej sútaze, pretoze právomoc vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz je obnovená, len co sa skoncí konanie vedené Komisiou (rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., [27]C-17/10, [28]EU:C:2012:72, body [29]79 a [30]80). 88 Okrem toho podla clánku 16 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 orgány hospodárskej sútaze clenských státov si zachovávajú svoju právomoc konat tak v rámci práva Únie, ako aj vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, aj ked samotná Komisia uz prijala rozhodnutie pod podmienkou, ze neprijímajú rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., [31]C-17/10, [32]EU:C:2012:72, body [33]84 az [34]86). 89 Prerusenie správneho konania az do ukoncenia vysetrovania Komisie v dotknutej veci preto nepredstavuje ukoncenie tohto konania v zmysle prijatia konecného aktu týkajúceho sa predmetného porusenia, ale musí sa povazovat za predbezné opatrenie. Ak sa teda Komisia rozhodne ukoncit svoje konanie bez vydania rozhodnutia o porusení, príslusný vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze sa môze v zásade rozhodnút svoje konanie obnovit. 90 Napokon, pokial ide o ciele sledované clánkom 6 ods. 5 smernice 2014/104, je potrebné uviest, ze ako to vyplýva z odôvodnenia 25 tejto smernice, ochrana uplatnitelná na dôkazy uvedené v sivom zozname má zabezpecit, aby sprístupnenie dokumentov neprimerane nezasahovalo do prebiehajúceho vysetrovania vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze týkajúceho sa porusenia práva Únie alebo vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Umoznit sprístupnenie dôkazov uvedených v sivom zozname po prerusení konania nariadeného vnútrostátnym orgánom pre ochranu údajov, ale este pocas prebiehajúceho vysetrovania Komisie, by mohlo vázne narusit úcinnost tohto vysetrovania Komisie, a tým aj ciele uvedenej smernice. 91 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedat tak, ze clánok 6 ods. 5 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze prerusenie správneho konania vedeného vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze z dôvodu, ze Komisia zacala konanie podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003, nemozno povazovat za ukoncenie tohto správneho konania týmto orgánom "prijatím rozhodnutia alebo iným spôsobom" v zmysle tohto ustanovenia. O druhej otázke 92 Na úvod treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou prinálezí Súdnemu dvoru v rámci postupu spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného clánkom 267 ZFEÚ, poskytnút vnútrostátnemu súdu uzitocnú odpoved, ktorá mu umozní rozhodnút spor, ktorý prejednáva. Z tohto pohladu Súdnemu dvoru prislúcha v prípade potreby nielen preformulovat otázku, ktorá mu bola predlozená, ale tiez zohladnit právne predpisy Únie, na ktoré sa vnútrostátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok z 13. októbra 2022, Herios, [35]C-593/21, [36]EU:C:2022:784, bod [37]19 a citovaná judikatúra). 93 V tomto ohlade sa síce druhá prejudiciálna otázka, tak ako ju formuluje vnútrostátny súd, výslovne týka len výkladu clánku 6 ods. 5 a 9 smernice 2014/104, avsak tento súd sa snazí zistit, ako to vyplýva zo znenia jeho návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ci táto smernica bráni prijatiu vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá rozsiruje okruh informácií, ktorých sprístupnenie je pocas konania pred orgánom hospodárskej sútaze vylúcené. Vzhladom na to, ze miera volnej úvahy, ktorou disponujú clenské státy v súvislosti s preberaním clánkov 5 a 6 uvedenej smernice, je ohranicená ustanoveniami clánku 5 ods. 8 tej istej smernice, je potrebné preformulovat druhú prejudiciálnu otázku a rozsírit jej rozsah aj na toto posledné uvedené ustanovenie. 94 Treba preto konstatovat, ze svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa majú clánok 5 ods. 8, clánok 6 ods. 5 písm. a) a clánok 6 ods. 9 smernice 2014/104 vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá docasne obmedzuje na základe clánku 6 ods. 5 tejto smernice nielen sprístupnenie informácií "vypracovaných" osobitne na úcely konania vedeného orgánom hospodárskej sútaze, ale aj sprístupnenie vsetkých informácií "predlozených" na tento úcel. 95 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade rozhodnút o prípustnosti tejto druhej otázky, ktorú spolocnost Ceské dráhy spochybnuje, ked tvrdí, ze táto otázka je predcasná a hypotetická, kedze ceské vnútrostátne súdy doteraz nerozhodovali o tom, ci dokumenty, ktorých sprístupnenie spolocnost Ceské dráhy pozadovala ako dôkaz, boli osobitne vypracované na úcely konania zacatého ÚOHS alebo konania vedeného Komisiou. 96 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze pri otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môze odmietnut rozhodnút o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré mu boli polozené (rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal, [38]C-882/19, [39]EU:C:2021:800, body [40]27 a [41]28). 97 V prejednávanej veci vsak nejde o taký prípad. Odpoved na druhú otázku polozenú vnútrostátnym súdom mu má pomôct identifikovat dôkazy, ktoré nie sú uvedené v sivom zozname, ale sú uvedené v bielom zozname, a ktoré prípadne môzu byt, bez ohladu na skutocnost, ze orgán hospodárskej sútaze neukoncil svoje konanie, predmetom ziadosti o sprístupnenie dokumentov podla vnútrostátnych ustanovení preberajúcich smernicu 2014/104. 98 Z toho vyplýva, ze druhá otázka je prípustná. 99 Po druhé, pokial ide o vec samu, vnútrostátny súd ziada Súdny dvor, aby rozhodol o rozsahu informácií, na ktoré sa vztahuje docasná ochrana stanovená v clánku 6 ods. 5 smernice 2014/104, pokial ide o dôkazy uvedené v sivom zozname. 100 Vnútrostátny súd v tejto súvislosti uvádza, ze zo znenia § 16 ods. 3 zákona c. 262/2017, v spojení s jeho § 2 ods. 2 písm. c) vyplýva, ze casové obmedzenie uplatnitelné na sprístupnenie dôkazov pocas obdobia, kedy prebieha konanie pred orgánom hospodárskej sútaze, sa vztahuje na vsetky informácie predlozené orgánu hospodárskej sútaze na úcely tohto konania, a nie iba na informácie "vypracované osobitne" na úcely uvedeného konania. 101 V tejto súvislosti zo znenia clánku 6 ods. 5 smernice 2014/104 v spojení s odôvodnením 25 tejto smernice jednoznacne vyplýva, ze docasná ochrana poskytnutá podla tohto ustanovenia sa netýka vsetkých informácií, ktoré boli predlozené výslovne, spontánne alebo na ziadost orgánu hospodárskej sútaze na úcely takéhoto konania, ale iba informácií, ktoré boli osobitne vypracované na úcely konania vedeného týmto orgánom. 102 Tento záver potvrdzuje systematický výklad predmetného ustanovenia. 103 V tejto súvislosti treba v prvom rade odkázat na clánok 6 ods. 9 smernice 2014/104, ktorý sa týka dôkazov uvedených v bielom zozname, podla ktorého sprístupnenie dôkazov zo spisu orgánu hospodárskej sútaze, ktoré nie sú zaradené do sivého a cierneho zoznamu, sa môze v rámci konania o zalobe o náhradu skody nariadit kedykolvek. Odôvodnenie 28 tejto smernice objasnuje pôsobnost tohto ustanovenia v rozsahu, v akom pouzíva pojem "dôkazy, ktoré existujú nezávisle od konaní vedených orgánom hospodárskej sútaze (dalej len 'uz existujúce informácie`)" na ilustráciu dôkazov, ktorých sprístupnenie nie je uvedenou smernicou automaticky zakázané z dôvodu ich zaradenia do sivého alebo cierneho zoznamu. 104 V druhom rade treba tiez poznamenat, ze clánok 2 bod 17 tej istej smernice definuje pojem "uz existujúce informácie" ako "dôkazy, ktoré existujú bez ohladu na konanie vedené orgánom hospodárskej sútaze a bez ohladu na to, ci sa nachádzajú v spise orgánu hospodárskej sútaze". 105 Z tejto definície vyplýva, ze dôkazy z takéhoto spisu budú pravdepodobne tiez uvedené v bielom zozname. Konkrétne informácie, ktoré má úcastník konania povinnost vypracovat a uchovávat (alebo vypracováva a uchováva) na základe inej právnej úpravy a bez ohladu na konanie o porusení práva v oblasti hospodárskej sútaze, predstavujú uz existujúce informácie, ktorých sprístupnenie môzu vnútrostátne súdy v zásade nariadit kedykolvek, kedze ide o dôkazy uvedené v bielom zozname. 106 V tretom rade clánok 6 ods. 8 smernice 2014/104 tým, ze odzrkadluje myslienku, ze je jednak potrebné obmedzit ochranu poskytovanú dôkazom uvedeným v sivom a ciernom zozname len na prípady, ked by táto ochrana bola skutocne nevyhnutná, a teda aj primeraná z hladiska cielov sledovaných touto smernicou, a jednak je potrebné umoznit primerane siroký prístup k dôkazom, stanovuje, ze ak sú v ciernom zozname uvedené iba niektoré casti pozadovaných dôkazov, sprístupnia sa zvysné casti dôkazov v závislosti od kategórie, do ktorej patria, v súlade s príslusnými odsekmi clánku 6 uvedenej smernice. 107 Vo stvrtom rade z clánku 5 ods. 8 smernice 2014/104, ktorý umoznuje clenským státom prijat pravidlá vedúce k sirsiemu sprístupnovaniu dôkazov bez toho, aby tým boli dotknuté odseky 4 a 7 tohto clánku, a z clánku 6 tejto smernice vyplýva, ze clenské státy nesmú pri preberaní smernice 2014/104 rozlisovat podmienky, podla ktorých sa dôkazy uvádzajú na sivý, cierny alebo biely zoznam. 108 Konkrétne, ak by bolo clenským státom umoznené rozsírit rozsah informácií uvedených v sivom zozname, viedlo by to k obmedzenejsiemu sprístupnovaniu dôkazov v rozpore s logikou clánku 5 ods. 8 tejto smernice. Ak by clenské státy mali v oblasti sprístupnovania dôkazov moznost zaviest prísnejsie pravidlá, ako sú pravidlá uvedené v clánkoch 5 a 6 tej istej smernice, ciel harmonizácie uvedenej smernice by tak bol ohrozený. 109 Vnútrostátna právna úprava, ktorá docasne obmedzuje sprístupnovanie vsetkých informácií predlozených v priebehu konania na ziadost orgánu hospodárskej sútaze alebo spontánne, vrátane uz existujúcich informácií, preto nie je v súlade s clánkom 6 ods. 5 písm. a) a clánkom 6 ods. 9 smernice 2014/104. 110 Tento záver neznamená, ze by sudca, ktorému je predlozená ziadost o sprístupnenie dôkazov v rámci konania o zalobe o náhradu skody spôsobenej porusením pravidiel hospodárskej sútaze, bol nutne povinný nariadit sprístupnenie vsetkých dokumentov, ktoré neboli osobitne vypracované na úcely konania prebiehajúceho pred orgánom hospodárskej sútaze. 111 V kazdom prípade je totiz úlohou vnútrostátneho súdu, a to viac v prípade, ak bolo konanie prerusené do skoncenia správneho konania zacatého orgánom hospodárskej sútaze, aby sa uistil, ze sprístupnenie dôkazov, ktoré sa pozaduje v tomto stádiu konania a ktoré musí splnat podmienky stanovené v clánkoch 5 a 6 smernice 2014/104, nepresahuje rámec toho, co je nevyhnutné v súvislosti s nárokom na náhradu skody, o ktorom rozhoduje. 112 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze na druhú otázku treba odpovedat tak, ze clánok 5 ods. 8, clánok 6 ods. 5 písm. a) a clánok 6 ods. 9 smernice 2014/104 sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá na základe clánku 6 ods. 5 tejto smernice docasne obmedzuje nielen sprístupnenie informácií "vypracovaných" osobitne na úcely konania orgánu hospodárskej sútaze, ale aj sprístupnenie vsetkých informácií "predlozených" na tieto úcely. O stvrtej otázke 113 Svojou stvrtou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 5 ods. 1 smernice 2014/104, v spojení s jej clánkom 6 ods. 5 písm. a) vykladat v tom zmysle, ze tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vnútrostátny súd rozhodol o ziadosti o sprístupnenie dôkazov a nariadil, aby tieto dôkazy boli ulozené do súdnej úschovy, s tým, ze preskúmanie otázky, ci sú tieto dôkazy uvedené v sivom zozname, v rozsahu, v akom obsahujú v zmysle posledného uvedeného ustanovenia "informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na úcely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej sútaze", odlozí dovtedy, kým budú tieto dôkazy tomuto súdu sprístupnené. 114 Bez ohladu na odkaz na clánok 6 ods. 7 smernice 2014/104 sa totiz vnútrostátny súd v konecnom dôsledku pýta, ci súd môze nariadit sprístupnenie dôkazov podla clánku 5 ods. 1 tejto smernice s cielom posúdit, ci tieto dôkazy obsahujú "informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na úcely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej sútaze" v zmysle clánku 6 ods. 5 písm. a) uvedenej smernice. 115 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze normotvorca v clánku 6 ods. 7 smernice 2014/104 stanovil pre dôkazy uvedené v ciernom zozname mechanizmus predbezného overovania, aby mal vnútrostátny súd umoznený prístup k takýmto dôkazom, a to výlucne s cielom zabezpecit, aby obsah týchto dôkazov zodpovedal "vyhláseniu v rámci programu zhovievavosti" alebo "podaniu v rámci konania o urovnanie", vymedzeným v clánku 2 bodoch 16 a 18 uvedenej smernice, a ze teda skutocne ide o dôkazy uvedené na ciernom zozname. 116 Takýto mechanizmus overovania vsak nie je stanovený pre dôkazy uvedené v sivom zozname, ktoré patria do pôsobnosti clánku 6 ods. 5 smernice 2014/104. Dôvodom je, ze na rozdiel od dôkazov uvedených v ciernom zozname je ochrana poskytovaná dôkazom uvedeným v sivom zozname len docasná. 117 V prejednávanej veci vzniká otázka, ci smernica 2014/104 bráni tomu, aby vnútrostátny súd mohol na základe moznosti, ktorú mu poskytuje uplatnitelné vnútrostátne procesné právo, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu, prijat opatrenia na úcely posúdenia, ci dôkazy, ktorých sprístupnenie sa ziada na podporu zaloby o náhradu skody z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, zatial co konanie vedené orgánom hospodárskej sútaze este prebieha, sú skutocne uvedené v sivom zozname. 118 V prejednávanej veci sa zdá, ze odvolací súd nariadil sprístupnenie dôkazov, pricom z vlastného podnetu urcil, ze otázka, ci sa medzi týmito dôkazmi nachádzajú dôkazy uvedené v sivom zozname, bude preskúmaná po sprístupnení dôkazov sudcovi, avsak pred ich sprístupnením ziadatelovi na základe ním predlozenej ziadosti. 119 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze ako vyplýva aj z odôvodnenia 21 smernice 2014/104, úcelom rezimu stanoveného v clánku 6 ods. 5 tejto smernice pre dôkazy uvedené v sivom zozname, je zabránit tomu, aby rozhodnutie o sprístupnení dôkazov neprimerane nezasahovalo do prebiehajúceho vysetrovania vedeného orgánom hospodárskej sútaze z dôvodu porusenia práva Únie alebo vnútrostátneho práva v oblasti hospodárskej sútaze. 120 Z toho vyplýva, ze úplná harmonizácia stanovená v tomto ustanovení bola normotvorcom Únie uskutocnená najmä v prospech záujmu presadzovania práva hospodárskej sútaze verejnoprávnymi prostriedkami. 121 Sledovanie takéhoto ciela znamená, ze prístup k dôkazom uvedeným v sivom zozname by sa nemal poskytnút zalobcom alebo iným tretím osobám skôr, ako orgán hospodárskej sútaze ukoncí svoje konanie. 122 Naopak, tento ciel nebráni tomu, aby vnútrostátny súd pri uplatnovaní vnútrostátneho procesného nástroja nariadil sprístupnenie dôkazov, ktoré by mohli byt uvedené v sivom zozname, s jediným cielom, a to ulozit dané dokumenty do súdnej úschovy a sprístupnit ich zalobcovi na základe jeho ziadosti az po tom, co súd overí, ci tieto dokumenty skutocne obsahujú dôkazy uvedené na tomto zozname. 123 Vzhladom na potrebu odstránit asymetriu informácií a zabezpecit úcinnost presadzovania práva hospodárskej sútaze súkromnoprávnymi prostriedkami, ktorá bola dôvodom pre prijatie smernice 2014/104, táto smernica v zásade umoznuje vnútrostátnemu súdu, aby v súlade s uplatnitelným vnútrostátnym procesným právom vyuzil takýto vnútrostátny nástroj najmä na zabránenie nadmernému vyuzívaniu výnimky stanovenej v clánku 6 ods. 5 tejto smernice. 124 Tento procesný nástroj môze prispiet k úcinnosti nárokov na náhradu skody súkromnoprávnymi prostriedkami a zároven zachovávat ochranu, ktorú majú pozívat dôkazy uvedené v sivom zozname, pokial orgán hospodárskej sútaze svoje konanie ziadnym spôsobom neukoncil. 125 Pouzitie takéhoto nástroja vsak musí splnat poziadavky vyplývajúce zo zásady primeranosti, ktoré sú spresnené v clánku 5 ods. 3 a v clánku 6 ods. 4 smernice 2014/104. 126 Treba zohladnit najmä rozsah a náklady na sprístupnenie dôkazov, relevantnost pozadovaných dôkazov na podporu opodstatnenosti nároku na náhradu skody alebo to, ci ziadost o sprístupnenie dôkazov zo spisu orgánu hospodárskej sútaze bola formulovaná osobitným spôsobom, pokial ide o povahu, predmet alebo obsah uvedených dokumentov. 127 Ako je pripomenuté v odôvodnení 23 smernice 2014/104, malo by sa zabránit tomu, aby sa vyhovovalo nespecifickému alebo prílis sirokému hladaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú dôlezité pre úcastníkov konania. Ziadosti o vseobecné sprístupnenie dokumentov zo spisu orgánu hospodárskej sútaze v súvislosti s danou vecou alebo o vseobecné sprístupnenie dokumentov predlozených úcastníkom konania v danej veci musia byt preto predmetom osobitnej pozornosti, a teda tieto ziadosti by sa nemali povazovat za primerané. 128 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na stvrtú otázku odpovedat tak, ze clánok 5 ods. 1 smernice 2014/104 v spojení s jej clánkom 6 ods. 5 písm. a) sa má vykladat v tom zmysle, ze tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vnútrostátny súd na základe procesného nástroja vnútrostátneho práva rozhodol o sprístupnení dôkazov a nariadil ich ulozenie do súdnej úschovy s tým, ze preskúmanie otázky, ci tieto dôkazy obsahujú v zmysle tohto posledného ustanovenia "informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na úcely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej sútaze", odlozí dovtedy, kým mu budú tieto dôkazy sprístupnené. Pouzitie takéhoto nástroja vsak musí splnat poziadavky vyplývajúce zo zásady primeranosti, ktoré sú spresnené v clánku 5 ods. 3 a v clánku 6 ods. 4 smernice 2014/104. O piatej otázke 129 Svojou piatou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 6 ods. 5 písm. a) smernice 2014/104 vykladat v tom zmysle, ze ak vnútrostátny súd odlozí preskúmanie otázky, ci dôkazy, ktorých sprístupnenie sa pozaduje, obsahujú "informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na úcely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej sútaze", môze tento súd odmietnut prístup zalobcovi alebo iným úcastníkom konania, ako aj ich zástupcom k týmto dôkazom, a to v súlade s clánkom 5 ods. 4 tejto smernice. 130 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze podla clánku 6 ods. 5 písm. a) smernice 2014/104 majú vnútrostátne súdy nielen právo, ale aj povinnost zabezpecit, aby iný úcastníci konania nemali v priebehu konania vedeného orgánom hospodárskej sútaze prístup k informáciám, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na úcely tohto konania. 131 Pokial teda vnútrostátny súd na základe procesného nástroja vnútrostátneho práva nariadi sprístupnenie dôkazov, ktoré by mohli byt uvedené v sivom zozname na úcely overenia, ci to tak skutocne je, musí tento súd zabezpecit, a to bez ohladu na to, ci uvedené dokumenty obsahujú alebo neobsahujú dôverné informácie, aby iný úcastník konania nemal k týmto dôkazom prístup, ak sú uvedené v bielom zozname, kým jeho overovanie neskoncí, alebo ak sú uvedené v sivom zozname, kým príslusný orgán hospodárskej sútaze neukoncil svoje konanie. 132 Na piatu otázku preto treba odpovedat tak, ze clánok 6 ods. 5 písm. a) smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze len co vnútrostátny súd na základe procesného nástroja vnútrostátneho práva odlozí preskúmanie otázky, ci dôkazy, o ktorých sprístupnenie sa ziada, obsahujú "informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na úcely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej sútaze", musí tento súd zabezpecit, aby zalobca alebo iný úcastník konania, ako aj ich zástupcovia nemali k týmto dôkazom prístup, kým jeho overovanie neskoncí, ak ide o dôkazy uvedené v bielom zozname, alebo kým príslusný orgán hospodárskej sútaze neukoncil svoje konanie, ak ide o dôkazy uvedené v sivom zozname. O trovách 133 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Clánok 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie sa má vykladat v tom zmysle, ze: nebráni tomu, aby vnútrostátny súd nariadil sprístupnenie dôkazov na úcely vnútrostátneho konania vedeného pred týmto súdom vo veci zaloby o náhradu skody týkajúcej sa porusenia práva hospodárskej sútaze, hoci pred Európskou komisiou prebieha konanie týkajúce sa tohto porusenia na úcely prijatia rozhodnutia podla kapitoly III nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ], co viedlo vnútrostátny súd k preruseniu pred ním zacatého konania. Je vsak úlohou vnútrostátneho súdu, aby sa uistil, ze sprístupnenie dôkazov pozadovaných v tomto stádiu konania, ktoré musí splnat podmienky stanovené v clánkoch 5 a 6 smernice 2014/104, nepresiahlo rámec toho, co je nevyhnutné v súvislosti s nárokom na náhradu skody, o ktorom rozhoduje. 2. Clánok 6 ods. 5 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze: prerusenie správneho konania vedeného vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze z dôvodu, ze Európska komisia zacala konanie podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003, nemozno povazovat za ukoncenie tohto správneho konania týmto orgánom "prijatím rozhodnutia alebo iným spôsobom" v zmysle tohto ustanovenia. 3. Clánok 5 ods. 8, clánok 6 ods. 5 písm. a) a clánok 6 ods. 9 smernice 2014/104 sa majú vykladat v tom zmysle, ze: bránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá docasne obmedzuje na základe clánku 6 ods. 5 tejto smernice nielen sprístupnenie informácií "vypracovaných" osobitne na úcely konania orgánu hospodárskej sútaze, ale aj sprístupnenie vsetkých informácií "predlozených" na tieto úcely. 4. Clánok 5 ods. 1 smernice 2014/104 v spojení s jej clánkom 6 ods. 5 písm. a) sa má vykladat v tom zmysle, ze: tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vnútrostátny súd na základe procesného nástroja vnútrostátneho práva rozhodol o sprístupnení dôkazov a nariadil ich ulozenie do súdnej úschovy s tým, ze preskúmanie otázky, ci tieto dôkazy obsahujú v zmysle tohto posledného ustanovenia "informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na úcely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej sútaze", odlozí dovtedy, kým mu budú tieto dôkazy sprístupnené. Pouzitie takéhoto nástroja vsak musí splnat poziadavky vyplývajúce zo zásady primeranosti, ktoré sú spresnené v clánku 5 ods. 3 a v clánku 6 ods. 4 smernice 2014/104. 5. Clánok 6 ods. 5 písm. a) smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze: len co vnútrostátny súd na základe procesného nástroja vnútrostátneho práva odlozí preskúmanie otázky, ci dôkazy, o ktorých sprístupnenie sa ziada, obsahujú "informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba vypracovala osobitne na úcely konania, ktoré vedie orgán hospodárskej sútaze", musí tento súd zabezpecit, aby zalobca alebo iný úcastník konania, ako aj ich zástupcovia nemali k týmto dôkazom prístup, kým jeho overovanie neskoncí, ak ide o dôkazy uvedené v bielom zozname, alebo kým príslusný orgán hospodárskej sútaze neukoncil svoje konanie, ak ide o dôkazy uvedené v sivom zozname. Podpisy __________________________________________________________________ ( [42]*1 ) Jazyk konania: cestina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPI6gET/L84189-5458TMP.html#t-ECR_62021CJ0057_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:171:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&anchor=#point27 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&anchor=#point30 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&anchor=#point32 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A863&anchor=#point34 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point28 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&anchor=#point26 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A800&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A800 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A800&anchor=#point33 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point79 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point80 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point84 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point86 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A784&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A784 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A784&anchor=#point19 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A800&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A800 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A800&anchor=#point27 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A800&anchor=#point28 42. file:///tmp/lynxXXXXPI6gET/L84189-5458TMP.html#c-ECR_62021CJ0057_SK_01-E0001