NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ATHANASIOS RANTOS prednesené 7. júla 2022 ( [1]1 ) Vec C-42/21 P Lietuvos gelezinkeliai AB proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh zeleznicnej nákladnej dopravy - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 102 ZFEU - Prístup k infrastruktúre v správe litovskej národnej zeleznicnej spolocnosti - Demontáz úseku zeleznicnej trate - Pojem 'zneuzitie` - Judikatúra vo veci Bronner - Nevyhnutnost prístupu - Protisútazný úmysel - Výkon neobmedzenej súdnej právomoci - Znízenie výsky pokuty" I. Úvod 1. Svojím odvolaním sa spolocnost Lietuvos gelezinkeliai AB (dalej len "LG") domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 18. novembra 2020, Lietuvos gelezinkeliai/Komisia ([2]T-814/17, [3]EU:T:2020:545; dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu v rozsahu, v akom sa domáhala zrusenia rozhodnutia Komisie C(2017) 6544 final z 2. októbra 2017 týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ (vec AT.39813 - Baltic Rail) (dalej len "sporné rozhodnutie"), a tiez v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci znízil výsku pokuty ulozenú týmto rozhodnutím spolocnosti LG na 20068650 eur. 2. V prejednávanom prípade sporné rozhodnutie konstatovalo zneuzitie dominantného postavenia na základe toho, ze LG, národný zeleznicný podnik Litvy a manazér jej zeleznicnej infrastruktúry, odstránil 19 km dlhý úsek zeleznicnej trate v Litve vedúci k hranici s Lotysskom (dalej len "zeleznicná trat"). Podla názoru Komisie odstránenie zeleznicnej trate mohlo zabránit vstupu konkurencného zeleznicného podniku so sídlom v Lotyssku na litovský trh poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov alebo tento vstup prinajmensom výrazne stazit. 3. Prvé tri odvolacie dôvody v podstate smerujú proti posúdeniu existencie zneuzitia dominantného postavenia Vseobecným súdom. Stvrtý odvolací dôvod sa týka urcenia výsky pokuty. 4. Toto odvolanie poskytuje Súdnemu dvoru moznost vyjasnit judikatúru týkajúcu sa kritérií uplatnitelných na preukázanie existencie zneuzitia dominantného postavenia, a najmä spresnit aplikovatelnost judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, dalej len "rozsudok Bronner, [4]EU:C:1998:569), týkajúcej sa kritérií, ktoré umoznujú kvalifikovat odmietnutie prístupu alebo dodania podnikom v dominantnom postavení ako "zneuzívajúcu praktiku". Toto odvolanie zároven prinesie aj uzitocné závery týkajúce sa výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu. II. Okolnosti predchádzajúce sporu 5. Skutocnosti predchádzajúce sporu a obsah sporného rozhodnutia sú uvedené v bodoch 1 az 48 napadnutého rozsudku. Na úcely tohto odvolania ich mozno zhrnút takto. A. Skutkový stav 6. LG je litovská národná zeleznicná spolocnost, verejnoprávny podnik zalozený v tomto clenskom státe, ktorého jediným akcionárom je Litovská republika. Ako vertikálne integrovaný podnik je LG manazérom zeleznicnej infrastruktúry, ktorá vsak zostáva vo vlastníctve Litovskej republiky, a poskytuje sluzby zeleznicnej dopravy v Litve. 7. Orlen Lietuva AB (dalej len "Orlen") je podnik zalozený v Litve, ktorý sa specializuje na rafináciu surovej ropy a distribúciu rafinovaných ropných produktov. Jediným vlastníkom spolocnosti Orlen je polský podnik PKN Orlen SA. Cinnosti spolocnosti Orlen zahrnajú prevádzku niekolkých zariadení v Litve vrátane velkej rafinérie (dalej len "rafinéria"), ktorá sa nachádza v Bugeniai v okrese Mazeikiai na severozápade Litvy, v blízkosti hraníc s Lotysskom. Táto rafinéria je jediným zariadením tohto typu v troch pobaltských státoch. Koncom prvého desatrocia 21. storocia sa 90 % produkcie rafinovaných ropných produktov tejto rafinérie prepravovalo po zeleznici, v dôsledku coho bola Orlen jedným z najvýznamnejsích zákazníkov spolocnosti LG. 8. Produkcia rafinérie spolocnosti Orlen dosahovala v tom case priblizne 8 miliónov ton rafinovaných ropných produktov rocne. Tri stvrtiny tejto produkcie boli urcené na vývoz, a to hlavne námornou dopravou do krajín západnej Európy. Cez Litvu sa tak do námorného terminálu Klaipeda (Litva) prepravovalo po zeleznici 4,5 az 5,5 milióna ton rafinovaných ropných produktov. Zvysok vyvázanej produkcie, teda priblizne 1 az 1,5 milióna ton, sa tiez prepravoval vlakom do Lotysska alebo cez Lotyssko a bol urcený hlavne na spotrebu na estónskom a lotysskom vnútornom trhu. Na priblizne 60 % tejto produkcie prepravovanej vlakom do Lotysska alebo cez Lotyssko sa vyuzívala zeleznicná trat "Bugeniai-Mazeikiai-Renge", co je trasa vedúca z rafinérie nachádzajúcej sa v blízkosti zeleznicného uzla Mazeikiai do mesta Renge v Lotyssku, ktorej úsek v dlzke 34 km sa nachádza na litovskom území (dalej len "krátka trasa do Lotysska"). Na zvysok tejto produkcie prepravovanej vlakom do Lotysska alebo cez Lotyssko sa vyuzívala zeleznicná trat "Bugeniai-Kuziai-Joniskis-Meitene", co je dlhsia trasa, ktorej úsek v dlzke 152 km sa nachádza na litovskom území (dalej len "dlhá trasa do Lotysska"). 9. Na úcely prepravy svojich produktov po krátkej trase do Lotysska vyuzívala Orlen sluzby spolocnosti LG pre litovskú cast trasy, konkrétne od rafinérie po lotysskú hranicu. LG v tom case uzavrela subdodávatelskú zmluvu s Latvijas dzelzcels, lotysskou národnou zeleznicnou spolocnostou (dalej len "LDZ") na prepravu po tomto litovskom úseku trasy. Kedze LDZ nemala zákonné povolenia potrebné na nezávislý výkon svojich cinností na litovskom území, pôsobila ako subdodávatel spolocnosti LG. Po prechode cez hranicu LDZ pokracovala v preprave produktov spolocnosti Orlen na lotysskom území na základe rôznych zmlúv. 10. Obchodné vztahy medzi spolocnostami Orlen a LG, ktoré sa týkali dopravných sluzieb spolocnosti LG v litovskej zeleznicnej sieti vrátane dopravných sluzieb na krátkej trase do Lotysska, sa riadili dohodou podpísanou v roku 1999 (dalej len "dohoda z roku 1999"). Dohoda z roku 1999 okrem toho, ze upravovala tarify za dopravné sluzby úctované spolocnostou LG, obsahovala najmä osobitný záväzok spolocnosti LG prepravovat náklad spolocnosti Orlen po krátkej trase do Lotysska pocas celého obdobia trvania dohody, t. j. do roku 2024. 11. Zaciatkom roka 2008 vznikol medzi spolocnostami LG a Orlen obchodný spor týkajúci sa taríf, ktoré Orlen platila za prepravu svojich ropných produktov. V dôsledku tohto obchodného sporu Orlen zvazovala moznost, ze uzavrie zmluvu na sluzby zeleznicnej prepravy svojho nákladu po krátkej trase do Lotysska priamo so spolocnostou LDZ, ako aj ze presunie svoje námorné vývozné cinnosti z mesta Klaipeda v Litve do námorných terminálov v mestách Riga a Ventspils v Lotyssku. 12. Dna 12. júna 2008 sa uskutocnilo stretnutie medzi spolocnostami LG a Orlen, na ktorom bol spomenutý tento zámer presunút vývoznú cinnost spolocnosti Orlen. Okrem toho, kedze Orlen sa jednostranne rozhodla uplatnit nizsiu sadzbu, ako pozadovala LG, zacala LG 17. júla 2008 rozhodcovské konanie proti spolocnosti Orlen. 13. Dna 28. júla 2008 LG informovala Orlen, ze s úcinnostou od 1. septembra 2008 vypovedá dohodu z roku 1999. Orlen v priebehu správneho konania pred Komisiou spresnila, ze LG oznámila vypovedanie dohody z roku 1999 s úcinnostou od 1. septembra 2008, tri dni po tom, ako Orlen formálne poziadala LDZ o cenovú ponuku s cielom nahradit sluzby spolocnosti LG, pokial ide o prepravu priblizne 4,5 az 5 miliónov ton rafinovaných ropných produktov z rafinérie prostredníctvom krátkej trasy do Lotysska, a to do námorných terminálov nachádzajúcich sa na lotysskom území. Orlen takisto predpokladala, ze LG mohla byt o ziadosti o cenovú ponuku informovaná priamo od spolocnosti LDZ. 14. Dna 2. septembra 2008 po zistení, ze na niekolkých desiatkach metrov doslo k deformácii zeleznicnej trate (dalej len "deformácia"), LG pozastavila dopravu na zeleznicnej trati medzi Mazeikiai a hranicou s Lotysskom, pricom sa odvoláva najmä na bezpecnostné dôvody. 15. Dna 3. septembra 2008 LG vymenovala kontrolnú komisiu zlozenú z vedúcich zamestnancov jej miestnej dcérskej spolocnosti na úcely vysetrovania dôvodov vzniku deformácie. Kontrolná komisia predlozila dve správy, a to správu z vysetrovania z 5. septembra 2008 a technickú správu z toho istého dna. 16. Podla správy z vysetrovania z 5. septembra 2008 bola deformácia spôsobená fyzickým poskodením mnohých prvkov tvoriacich konstrukciu zeleznicnej trate. Táto správa tiez potvrdila, ze doprava musí zostat pozastavená "az do doby, kým nebudú ukoncené vsetky rekonstrukcné práce a opravy". 17. Stanoviská uvedené v správe z vysetrovania z 5. septembra 2008 potvrdila technická správa z toho istého dna, ktorá odkazovala len na miesto deformácie a identifikovala jej prícinu v rôznych problémoch súvisiacich s konstrukciou zeleznicnej trate. Táto technická správa dospela k záveru, ze dopravnú nehodu, ku ktorej doslo v dôsledku deformácie na zeleznicnej trati, treba kvalifikovat ako mimoriadnu udalost a ze bola spôsobená fyzickým opotrebovaním vrchných prvkov konstrukcie zeleznicnej trate. 18. V nadväznosti na stretnutie, ktoré sa konalo 22. septembra 2008, LDZ predlozila 29. septembra 2008 spolocnosti Orlen ponuku na prepravu jej ropných produktov. Podla spolocnosti Orlen bola táto ponuka "konkrétna a atraktívna". Od 3. októbra 2008 zacala LG s úplnou demontázou zeleznicnej trate. Koncom októbra 2008 bola zeleznicná trat úplne demontovaná. 19. Dna 17. októbra 2008 Orlen zaslala list spolocnosti LDZ, v ktorom potvrdila svoj zámer prepravit priblizne 4,5 milióna ton ropných produktov z rafinérie do lotysských námorných terminálov. Následne sa 20. februára 2009 uskutocnilo stretnutie a na jar roku 2009 prebehli pokrocilejsie rokovania. 20. V januári 2009 LG a Orlen uzavreli novú vseobecnú dohodu o preprave na dobu pätnástich rokov, t. j. do 1. januára 2024 (dalej len "dohoda z roku 2009"). Táto dohoda nahradila docasnú dohodu podpísanú 1. októbra 2008. 21. Rokovania medzi spolocnostami Orlen a LDZ pokracovali do konca júna 2009, kedy LDZ podala ziadost o udelenie licencie na prevádzku na litovskej casti krátkej trasy do Lotysska. 22. Dna 10. novembra 2009 rozhodcovský súd vyhlásil, ze jednostranná výpoved dohody z roku 1999 spolocnostou LG je protiprávna a ze túto dohodu treba povazovat za platnú do 1. októbra 2008, kedy Orlen a LG uzavreli docasnú dohodu o preprave uvedenú v bode 20 vyssie. 23. Podla spolocnosti Orlen boli rokovania so spolocnostou LDZ prerusené v polovici roka 2010, kedy táto spolocnost definitívne dospela k záveru, ze LG nemá v úmysle v krátkom case opravit zeleznicnú trat. LDZ vtedy stiahla svoju ziadost o udelenie licencie na prevádzku na litovskej casti krátkej trasy do Lotysska. B. Správne konanie 24. Dna 14. júla 2010 Orlen predlozila Komisii formálnu staznost podla clánku 7 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [5]2 ). Vo svojej staznosti Orlen v podstate uviedla, ze z dôvodu obchodného sporu medzi nou a spolocnostou LG táto spolocnost odstránila zeleznicnú trat, v dôsledku coho vyradila z prevádzky krátku trasu do Lotysska a donútila ju, aby na vlakovú prepravu casti svojej produkcie urcenej na prepravu do Lotysska alebo cez Lotyssko vyuzívala jedinú dostupnú trasu, teda dlhú trasu do Lotysska. 25. Po tom, co Komisia jednak zaslala spolocnosti LG oznámenie o výhradách a následne list opisujúci skutkový stav, ku ktorým úcastníci konania predlozili svoje pripomienky, a jednak zorganizovala vypocutie, prijala 2. októbra 2017 sporné rozhodnutie. C. Sporné rozhodnutie 1. Definícia relevantných trhov a dominantného postavenia 26. V uvedenom rozhodnutí Komisia vymedzila dva relevantné trhy, a to jednak dodávatelský trh správy zeleznicnej infrastruktúry a jednak odberatelský trh poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov (dalej len "relevantné trhy"). 27. Za relevantný geografický trh pre správu zeleznicnej infrastruktúry sa povazuje litovský vnútrostátny trh. Pokial ide o relevantný geografický trh poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných výrobkov, Komisia vyslovila záver, ze ide o trh zeleznicnej nákladnej prepravy z rafinérie do troch námorných terminálov v mestách Klaipeda, Riga a Ventspils. 28. Komisia konstatovala, ze podla litovských právnych predpisov mala LG zákonný monopol na dodávatelskom trhu správy zeleznicnej infrastruktúry v Litve. V tejto súvislosti vnútrostátna právna úprava stanovila, ze verejná zeleznicná infrastruktúra je vlastníctvom Litovskej republiky a jej správou je poverená LG. 29. Komisia tiez konstatovala, ze LG bola v zásade jediným podnikom pôsobiacim na odberatelskom trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov, v dôsledku coho má dominantné postavenie na tomto trhu. 2. Zneuzívajúce správanie 30. Komisia uviedla, ze LG zneuzila svoje dominantné postavenie manazéra zeleznicnej infrastruktúry v Litve tým, ze odstránila zeleznicnú trat, co mohlo mat protisútazné úcinky vylúcenia hospodárskej sútaze na trhu poskytovania sluzieb zeleznicnej prepravy ropných produktov medzi rafinériou a susednými námornými terminálmi tým, ze sa vytvorili prekázky vstupu na trh bez objektívneho odôvodnenia. Komisia najmä uviedla, ze LG úplným odstránením zeleznicnej trate pouzila iné prostriedky nez tie, ktorými sa vedie obvyklá hospodárska sútaz. 31. Komisia v tejto súvislosti uviedla po prvé, ze LG vedela o zámere spolocnosti Orlen preorientovat sa na lotysské námorné terminály s vyuzitím sluzieb spolocnosti LDZ, po druhé, ze LG odstránila trat velmi unáhlene bez zabezpecenia potrebných financných prostriedkov a vykonania akýchkolvek bezných prípravných opatrení na jej rekonstrukciu, po tretie, ze odstránenie trate bolo v rozpore s beznou praxou v odvetví, po stvrté, ze LG si bola vedomá rizika, ze v prípade rekonstrukcie zeleznicnej trate by prisla o celú cinnost prepravy produktov spolocnosti Orlen, a po piate, ze LG podnikla kroky s cielom presvedcit litovskú vládu, aby zeleznicnú trat nerekonstruovala. 32. Komisia poznamenala, ze zeleznicná trat umoznovala najkratsiu a najlacnejsiu trasu z rafinérie do lotysského námorného terminálu. Podla názoru Komisie táto trasa tiez vzhladom na jej blízkost k Lotyssku a logistickej základni spolocnosti LDZ poskytovala spolocnosti LDZ velmi výhodnú moznost vstúpit na litovský trh. 33. Pokial ide o protisútazné úcinky vyplývajúce zo správania spolocnosti LG, Komisia sa domnievala, ze odstránenie zeleznicnej trate mohlo zabránit spolocnosti LDZ vstúpit na trh alebo prinajmensom výrazne stazilo jej vstup na trh, a to aj napriek tomu, ze podla názoru Komisie mala LDZ pred odstránením zeleznicnej trate vierohodnú prílezitost prepravovat ropné produkty spolocnosti Orlen urcené na vývoz po mori po krátkej trase do Lotysska vedúcej z rafinérie do lotysských námorných terminálov. Po odstránení zeleznicnej trate musela akákolvek zeleznicná doprava z rafinérie do lotysského námorného terminálu prechádzat po ovela dlhsej trase na území Litvy. Po odstránení zeleznicnej trate by jedinou moznostou spolocnosti LDZ konkurovat spolocnosti LG bolo pokúsit sa pôsobit na trase do Klaipedy alebo na dlhej trase do Lotysska. Z tohto dôvodu by LDZ bola nútená pôsobit daleko od svojej logistickej základne v Lotyssku a bola by závislá od sluzieb správy infrastruktúry svojho konkurenta, spolocnosti LG. Za týchto okolností sa Komisia domnievala, ze z pohladu ex ante LDZ celila znacným obchodným rizikám, pricom bolo málo pravdepodobné, ze ho podstúpi. 34. Komisia sa tiez domnievala, ze LG nepreukázala nijaké objektívne odôvodnenie týkajúce sa odstránenia zeleznicnej trate, kedze uvedené vysvetlenia neboli vo vzájomnom súlade, niekedy si protirecili a boli málo presvedcivé. 3. Pokuta a príkaz 35. Komisia ulozila spolocnosti LG pokutu vo výske 27873000 eur a nariadila jej ukoncit protiprávne konanie a predlozit v lehote troch mesiacov od oznámenia sporného rozhodnutia návrh opatrení prijatých na tento úcel. III. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 36. LG podala na Vseobecný súd zalobu, ktorou sa domáhala predovsetkým zrusenia sporného rozhodnutia a alternatívne znízenia ulozenej pokuty. 37. Na podporu svojho návrhu na zrusenie sporného rozhodnutia LG uviedla pät zalobných dôvodov. Tieto zalobné dôvody sa v podstate zakladajú: prvý na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o zneuzívajúcu povahu správania spolocnosti LG, druhý na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o posúdenie predmetného konania, tretí na porusení clánku 296 ZFEÚ a clánku 2 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu nedostatocného vykonania dokazovania a nedostatku odôvodnenia, stvrtý, len vo svojej prvej casti, na pochybení pri urcení výsky pokuty a piaty na nesprávnom ulození nápravného opatrenia. 38. Vo svojej ziadosti o znízenie výsky pokuty LG uviedla viacero námietok a v druhej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu tvrdila, ze táto výska pokuty je neprimeraná, a v podstate spochybnila po prvé percentuálny podiel hodnoty trzieb stanovený Komisiou pri faktore závaznosti, po druhé dobu trvania protiprávneho konania a po tretie rozhodnutie zahrnút do základnej sumy dodatocnú sumu na úcely odradenia. 39. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol vsetky zalobné dôvody, ktoré LG uviedla jednak na podporu svojho návrhu na zrusenie sporného rozhodnutia, ako aj návrhu na znízenie výsky pokuty. Vseobecný súd vsak v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci stanovil výsku pokuty na 20068650 eur. IV. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 40. Svojím odvolaním LG ziada Súdny dvor, aby: - zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu alebo ciastocne v rozsahu, v akom tento rozsudok zamietol jej zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia, - zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu alebo ciastocne, - subsidiárne zrusil alebo este viac znízil výsku pokuty ktorá jej bola ulozená, a - ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy tohto konania ako aj konania na prvom stupni. 41. Komisia a Orlen navrhujú, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil spolocnosti LG povinnost nahradit trovy konania. V. Analýza 42. LG na podporu svojho odvolania uvádza styri odvolacie dôvody. Svojimi prvými tromi odvolacími dôvodmi v podstate spochybnuje posúdenie existencie zneuzitia dominantného postavenia Vseobecným súdom. Stvrtý odvolací dôvod sa týka posúdenia ulozenej pokuty zo strany Vseobecného súdu. 43. Komisia sa domnieva, ze tieto odvolacie dôvody treba zamietnut. Orlen navrhuje zamietnut prvé tri odvolacie dôvody, zatial co jej pripomienky sa netýkajú stvrtého odvolacieho dôvodu. 44. Predtým, ako pristúpim k preskúmaniu jednotlivých odvolacích dôvodov, je potrebné uviest niekolko úvodných poznámok procesnej povahy. A. Úvodné poznámky procesnej povahy 45. Po prvé je potrebné uviest, ze LG pred zhrnutím dôvodov, na ktorých je postavené odvolanie, uvádza zhrnutie relevantného skutkového stavu z jej pohladu. Komisia aj Orlen tvrdia, ze tento opis je zavádzajúci a chybný. V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze vzhladom na absenciu akéhokolvek tvrdenia o skreslení skutkového stavu a dôkazov zo strany spolocnosti LG, nemôze byt toto zhrnutie skutkového stavu nijako relevantné, kedze o vsetkých skutkových otázkach uz Vseobecný súd s konecnou platnostou rozhodol. Preto nie je potrebné rozhodnút o zavádzajúcej alebo chybnej povahe tohto skutkového stavu. 46. Po druhé sa Komisia aj Orlen vo svojich písomných pripomienkach odvolávajú na tlacovú správu z 30. decembra 2019 vydanú súcasným predsedom predstavenstva a generálnym riaditelom spolocnosti LG, v ktorej oznámil ukoncenie rekonstrukcie zeleznicnej trate, pricom táto správa obsahovala kritické hodnotenie predmetných udalostí. Je potrebné poznamenat, ako Komisia uznala na pojednávaní, ze vzhladom na to, ze tento dokument pochádza z obdobia po vzniku skutkových okolností predmetného sporu, nemá ziadny vplyv na zákonnost, rozsah alebo výklad sporného rozhodnutia, a uz vôbec nie na napadnutý rozsudok. B. O prvom odvolacom dôvode 47. Svojím prvým odvolacím dôvodom LG v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 90 az 99 napadnutého rozsudku neuplatnil kritériá rozsudku Bronner týkajúce sa odmietnutia prístupu k základnej infrastruktúre s cielom urcit, ci odstránenie zeleznicnej trate môze predstavovat zneuzívajúce konanie na úcely clánku 102 ZFEÚ. 48. LG predovsetkým poznamenáva, ze v bode 226 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rovnako ako Komisia konstatoval, ze odstránenie zeleznicnej trate predstavovalo zneuzívajúce konanie, pretoze mohlo mat úcinky vylúcenia z trhu na základe toho, ze sa prístup pre LDZ na trh stazí a bude podliehat menej výhodným podmienkam, kedze bude nútená pouzívat dlhú trasu do Lotysska na poskytovanie sluzieb spolocnosti Orlen, pricom táto dlhá trasa je súcastou toho istého trhu ako krátka trasa. Podla spolocnosti LG sa preto právna otázka v prejednávanej veci obmedzuje na to, ci clánok 102 ZFEÚ ukladá spolocnosti LG právnu povinnost poskytnút spolocnosti LDZ prístup k zeleznicnej trati. 49. Z rozsudku Bronner pritom podla názoru spolocnosti LG vyplýva, ze podnik v dominantnom postavení je povinný poskytnút takýto prístup len vtedy, ak jeho odmietnutie môze vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz na trhu zo strany ziadatela o prístup, ak odmietnutie nemozno objektívne odôvodnit a ak je samotný prístup nevyhnutný na výkon cinností tejto osoby. Tieto tri kumulatívne podmienky nie sú v prejednávanej veci splnené okrem iného preto, ze prístup k zeleznicnej trati nebol "nevyhnutný" na to, aby LDZ mohla konkurovat spolocnosti LG na relevantnom trhu. Vseobecný súd vsak v bodoch 90 az 99 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze táto judikatúra nie je relevantná pre prejednávanú vec. Tým sa dopustil styroch nesprávnych právnych posúdení. 50. Po prvé na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku, v judikatúre Súdneho dvora neexistuje pravidlo, podla ktorého by sa kritériá uvedené v rozsudku Bronner (dalej len "kritériá Bronner") uplatnovali len v prípade potreby chránit motiváciu podniku v dominantnom postavení investovat do výstavby základných zariadení. Ani návrhy, ktoré predniesol generálny advokát F. G. Jacobs ( [6]3 ), na ktoré Vseobecný súd odkazuje, neumoznujú predpokladat, ze takéto pravidlo existuje. 51. Po druhé na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v bodoch 91 a 92 napadnutého rozsudku, neexistuje pravidlo, podla ktorého by sa kritériá Bronner neuplatnili, ak platný právny rámec uz (ex ante) ukladá povinnost dodávat. V prvom rade neuplatnenie tohto testu by v takomto prípade vyzadovalo, aby vnútrostátne právo alebo sekundárne právo Únie vymedzovalo pôsobnost primárneho práva, co je nezlucitelné s prednostou práva Únie a poziadavkou jednotného uplatnovania práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze na celom jej území. Kontrola ex post podla clánku 102 ZFEÚ a právna úprava ex ante sledujú rôzne ciele. Okrem toho by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, ak by podniky v regulovaných odvetviach podliehali odlisným právnym kritériám podla clánku 102 ZFEÚ. V prejednávanej veci napokon LG nemala ziadnu povinnost poskytnút spolocnosti LDZ prístup k zeleznicnej trati v case odstránenia zeleznicnej trate, pretoze LDZ nepodala ziadost o udelenie povolenia na prevádzku v Litve, ani ho nezískala. Táto okolnost umoznuje odlísit prejednávanú vec od rozsudku z 13. decembra 2018, Slovak Telekom/Komisia ([7]T-851/14, [8]EU:T:2018:929), v ktorom Vseobecný súd rozhodol, ze kritériá Bronner sa neuplatnia, ak právny rámec uz ukladá povinnost dodávat. 52. Po tretie ziadne z ustanovení vseobecného právneho rámca, na ktoré Vseobecný súd odkazuje v bodoch 96 a 97 napadnutého rozsudku, neukladá takému manazérovi infrastruktúry, akým je LG, absolútnu právnu povinnost poskytnút prístup ku kazdej casti trate svojej siete, najmä ak sú k dispozícii alternatívne trasy. Ani jedno z týchto ustanovení takisto neukladá absolútnu povinnost obnovit znicenú zeleznicnú trat prostredníctvom riesenia, ktoré by manazér infrastruktúry povazoval za neúcinné a ekonomicky neprimerané. Clánok 5 smernice 2001/14/ES ( [9]4 ) v spojení s bodom 5 preambuly tejto smernice totiz stanovuje len spravodlivý a nediskriminacný prístup k existujúcej a prevádzkovanej zeleznicnej infrastruktúre. Podobne clánok 29 ods. 1 tejto smernice stanovuje len vseobecnú povinnost "prijat vsetky potrebné opatrenia na obnovenie normálneho stavu" v prípade zeleznicnej nehody. 53. Po stvrté v rozpore s tým, co Vseobecný súd uviedol v bodoch 91 a 93 napadnutého rozsudku, neexistuje ziadne právne pravidlo, podla ktorého by sa kritériá Bronner neuplatnovali, ak dominantné postavenie vyplýva zo státneho monopolu. Takúto úvahu nemozno vyvodit z bodu 23 rozsudku z 27. marca 2012, Post Danmark ([10]C-209/10, [11]EU:C:2012:172), citovaného Vseobecným súdom, v ktorom sa uvádza len vseobecná poznámka, ze je potrebné zohladnit skutocnost, ze takéto postavenie má pôvod v bývalom státnom monopole. V prípade, o aký ide v prejednávanej veci, nejde o to, ci LG bola povinná poskytnút prístup k funkcnej sieti vybudovanej v minulosti z verejných prostriedkov, ale o to, ci bola podla clánku 102 ZFEÚ povinná investovat svoje vlastné zdroje do opravy a výmeny zanedbaného zariadenia, aby ulahcila prístup na trh a zvýhodnila ho pre urcitého konkurenta na odberatelskom trhu. Vyvázenie záujmov týchto dvoch spolocností je základom kritérií Bronner. Tento záver napokon nemozno spochybnit odkazom na menej prísnu prahovú hodnotu stanovenú súdmi Únie v situáciách, ktoré nezahrnajú takéto vyvázenie záujmov. ( [12]5 ) 54. Na úcel ulahcenia analýzy tohto dôvodu [pozri bod (3) nizsie] je potrebné najprv zasadit rozsudok Bronner do normatívneho rámca clánku 102 ZFEÚ [pozri bod (1) nizsie] a potom pripomenút analýzu Vseobecného súdu, ktorú LG spochybnuje [pozri bod (2) nizsie]. 1. Rozsudok Bronner v normatívnom rámci clánku 102 ZFEÚ 55. Na úvod zdôraznujem, ze clánok 102 ZFEÚ vyhlasuje za nezlucitelné s vnútorným trhom a zakazuje akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi, ak sa tým môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Podnik v dominantnom postavení má totiz osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním nenarusil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu. ( [13]6 ) 56. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze pojem "zneuzívanie dominantného postavenia" v zmysle clánku 102 ZFEÚ je zalozený na objektívnom posúdení predmetného konania. Tento pojem sa preto vztahuje na konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré na trhu, kde je práve v dôsledku prítomnosti daného podniku uz oslabená úroven hospodárskej sútaze, bráni zachovaniu úrovne hospodárskej sútaze, ktorá na trhu este existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze. ( [14]7 ) 57. Pokial teda ide o konanie spocívajúce vo vylúcení, co je teda kategória, do ktorej spadá predmetné konanie, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zneuzívajúca povaha takéhoto konania si vyzaduje najmä to, aby bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, a najmä vyvolat vytýkané úcinky spocívajúce vo vylúcení, ktoré sa musia posudzovat vo svetle vsetkých relevantných skutkových okolností súvisiacich s predmetným konaním. ( [15]8 ) 58. Vzhladom na tieto vseobecné objasnenia je potrebné podrobit analýze judikatúru týkajúcu sa infrastruktúry, ktorá sa povazuje za "základnú infrastruktúru" (essential facilities) v tom zmysle, ze je nevyhnutná na vykonávanie cinností na trhu, kedze neexistuje ziadna skutocná alebo potenciálna náhrada, a tak odmietnutie prístupu k nej môze viest k vylúceniu akejkolvek hospodárskej sútaze. ( [16]9 ) Táto judikatúra sa v podstate týka okolností, za ktorých môze "odmietnutie dodávat" ( [17]10 ) zo strany dominantného podniku konkurentom zakladat zneuzívanie dominantného postavenia. Táto judikatúra, ktorá vychádza z doktríny známej ako "doktrína základnej infrastruktúry", ( [18]11 ) sa týka situácií, ked mozno obmedzit slobodný výkon výlucného práva v záujme nenarusenej hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. ( [19]12 ) 59. V prvom rade podotýkam, ze súd Únie tradicne rozhodoval, ze takéto odmietnutie dodávat nemôze samo osebe predstavovat zneuzitie dominantného postavenia. ( [20]13 ) Len za výnimocných okolností môze takéto odmietnutie z dôvodu výkonu vlastníckeho práva viest k takémuto zneuzitiu. Zatial co v prvých rozsudkoch Súdneho dvora bola nacrtnutá povaha povinnosti dodávat ( [21]14 ) len výnimocne, rozsudok Bronner priniesol zjednotenie príslusných kritérií v tejto oblasti. 60. Pripomínam, ze rozsudok Bronner sa týkal toho, ci je zneuzitím dominantného postavenia, ak tlacový podnik, ktorý mal velmi vysoký podiel na trhu s dennou tlacou v clenskom státe a prevádzkoval jediný národný systém dodávok do domu v tomto clenskom státe, odmietne prístup do tohto systému za primeraný poplatok vydavatelovi konkurencných novín, ktorý z dôvodu nízkeho nákladu nie je schopný sám alebo v spolupráci s inými vydavatelmi zriadit a prevádzkovat vlastný systém dodávok do domu za ekonomicky primeraných podmienok. 61. Pri odpovedi na túto otázku na základe inspirácie predchádzajúcou judikatúrou ( [22]15 ) Súdny dvor v bode 41 rozsudku Bronner rozhodol, ze na to, aby odmietnutie prístupu k sluzbe zo strany podniku v dominantnom postavení predstavovalo zneuzitie v zmysle (clánku 102 ZFEÚ), je potrebné, aby i) toto odmietnutie mohlo vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz na trhu zo strany ziadatela o sluzbu; ii) toto odmietnutie nemohlo byt objektívne odôvodnené, a iii) samotná sluzba bola nevyhnutná na vykonávanie cinnosti ziadatela v tom zmysle, ze neexistovala ziadna skutocná alebo potenciálna náhrada za tento systém dodávok do domu ("kritériá Bronner"). 62. Pokial ide najmä o kritérium nevyhnutnosti, z bodov 43 a 44 rozsudku Bronner vyplýva, ze na urcenie toho, ci je výrobok alebo sluzba nevyhnutná na to, aby mohol konkurent pôsobit na urcitom trhu, je potrebné zistit, ci existujú výrobky alebo sluzby, ktoré predstavujú alternatívne riesenie, aj ked sú menej výhodné, a ci existujú technické, právne alebo ekonomické prekázky, ktoré môzu znemoznit alebo aspon neprimerane stazit vývoj alternatívnych výrobkov alebo sluzieb pre akýkolvek konkurencný podnik, ktorý má v úmysle pôsobit na tomto trhu, prípadne v spolupráci s inými. Podla bodu 46 tohto rozsudku sa na preukázanie existencie prekázok hospodárskej povahy musí aspon preukázat, ze vytvorenie týchto výrobkov alebo sluzieb nie je hospodársky návratné v rozsahu porovnatelnom s výrobou podniku kontrolujúceho existujúci výrobok alebo sluzbu. 63. Ako vysvetlil generálny advokát F. G. Jacobs vo svojich návrhoch vo veci Bronner ( [23]16 ), výber kritéria nevyhnutnosti, ako aj kritéria týkajúceho sa rizika vylúcenia akejkolvek hospodárskej sútaze v podstate zodpovedá dvom cielom. 64. Po prvé z právneho hladiska je úcelom stanovenia týchto nárocných kritérií z hladiska dokazovania predovsetkým ochrana práva podniku vybrat si svojich zmluvných partnerov a volne nakladat so svojím majetkom, co sú zásady, ktoré sú vo vseobecnosti zakotvené v právnych systémoch clenských státov a niekedy majú ústavný charakter. Kazdá analýza odmietnutia dodávat musí vychádzat zo zásady, ze podnik, ci uz dominantný, alebo nie, musí mat právo uzatvárat zmluvy a volne nakladat so svojím majetkom. Preto kazdý zásah na základe clánku 102 ZFEÚ, ktorý spocíva v ulození povinnosti dominantnému podniku dodávat (úplne alebo ciastocne) svojim konkurentom, jednoznacne porusuje toto právo a musí byt starostlivo zvázený a odôvodnený. ( [24]17 ) Ako Súdny dvor vysvetlil v rozsudku Slovak Telekom, "konstatovanie, ze dominantný podnik zneuzil svoje postavenie z dôvodu, ze odmietol uzavriet zmluvu s konkurentom, má za následok, ze tento podnik je nútený zmluvu s týmto konkurentom uzavriet. Takáto povinnost vsak osobitne zasahuje do zmluvnej slobody a do práva vlastnit majetok podniku v dominantnom postavení, kedze podnik, hoci aj s dominantným postavením, môze v zásade slobodne odmietnut uzavriet zmluvu a vyuzívat infrastruktúru, ktorú vyvinul pre svoje vlastné potreby" ( [25]18 ). Z toho vyplýva, ze akýkolvek prístup, ktorý spocíva v striktnom výklade alebo uplatnovaní tohto rozsudku, podla môjho názoru porusuje tento základný ciel. ( [26]19 ) 65. Po druhé z ekonomického hladiska je cielom kritérií Bronner podporit hospodársku sútaz v dlhodobom záujme spotrebitelov tým, ze sa spolocnosti umozní vyhradit si zariadenia, ktoré vyvinula, na vlastné pouzitie. Úcelom kritérií Bronner je preto zabezpecit, aby povinnost ulozená podniku v dominantnom postavení poskytovat prístup k svojej infrastruktúre v konecnom dôsledku nenarusila hospodársku sútaz tým, ze znízi vstupnú motiváciu tohto podniku budovat takúto infrastruktúru. Dominantný podnik by bol skutocne menej motivovaný investovat do infrastruktúry, ak by sa jeho konkurenti mohli podielat na výhodách tejto infrastruktúry na poziadanie. V tejto súvislosti treba mat na pamäti, ze hlavným cielom clánku 102 ZFEÚ je zabránit naruseniu hospodárskej sútaze, a najmä chránit záujmy spotrebitelov, nie chránit postavenie konkurentov. ( [27]20 ) Povinnost dodávat podla clánku 102 ZFEÚ sa preto môze uplatnit len vtedy, ak odmietnutie dodávat môze spôsobit dostatocne váznu ujmu hospodárskej sútazi, a najmä záujmom spotrebitelov. Súdny dvor teda opakovane uznal, ze z hladiska hospodárskej sútaze, aj ked z krátkodobého hladiska, vyvodenie zodpovednosti voci podniku za zneuzitie dominantného postavenia odmietnutím uzavriet zmluvu s konkurentom podporuje hospodársku sútaz, z dlhodobého hladiska je naopak vo vseobecnosti priaznivejsie pre rozvoj hospodárskej sútaze a v záujme spotrebitelov umoznit podniku vyhradit si infrastruktúru, ktorú vytvoril, na jeho vlastné pouzitie. Existencia takejto povinnosti zásobovat konkurentov môze sama osebe odrádzat podniky od investícií a inovácií, a tým poskodzovat spotrebitelov. Najmä vedomie, ze môzu podliehat povinnosti dodávat proti svojej vôli, môze viest podniky (dominantné alebo tie, ktoré ocakávajú, ze sa stanú dominantnými) k tomu, ze nebudú investovat alebo budú investovat menej do tejto cinnosti. Podobne môzu byt konkurenti motivovaní k tomu, aby namiesto vlastných investícií lahko a bezplatne vyuzívali investície dominantného podniku (free-riding). Ani jeden z týchto dôsledkov nie je v dlhodobom horizonte v záujme spotrebitelov. Ak teda dominantný podnik odmietne sprístupnit infrastruktúru, ktorú vytvoril pre svoje vlastné cinnosti, rozhodnutie ulozit mu povinnost poskytnút takýto prístup môze byt z hladiska politiky hospodárskej sútaze odôvodnené len vtedy, ak má dominantný podnik nad dotknutým trhom skutocnú kontrolu. ( [28]21 ) 66. Vo svetle týchto úvah je potrebné preskúmat tvrdenia spolocnosti LG, ktoré spocívajú v kritike Vseobecného súdu, ktorý konstatoval, ze Komisia konala správne, ked neposúdila, ci sporné konanie splna kritériá Bronner. 2. Analýza Vseobecného súdu 67. Pripomínam, ze tvrdenie, ze Komisia mala v spornom rozhodnutí uplatnit kritériá Bronner, bolo predlozené aj v konaní na prvom stupni. ( [29]22 ) V tejto súvislosti Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia nepochybila, ked neposúdila, ci sporné konanie splna kritériá Bronner, a ze s výhradou prípadného objektívneho odôvodnenia stacilo preukázat, ze ide o správanie spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz a najmä predstavovat prekázku vstupu na trh. ( [30]23 ) 68. Vseobecný súd tento záver odôvodnil na základe nasledovných úvah. Po prvé v podstate pripomenul, ze úcelom kritérií Bronner je zabezpecit, aby povinnost ulozená podniku v dominantnom postavení poskytovat prístup k svojej infrastruktúre v konecnom dôsledku nenarusila hospodársku sútaz tým, ze znízi pociatocnú motiváciu podniku vybudovat takúto infrastruktúru. ( [31]24 ) Podla Vseobecného súdu vsak takáto poziadavka na ochranu motivácie dominantného podniku investovat do výstavby nevyhnutných zariadení neexistuje, ak platný právny rámec uz dominantnému podniku ukladá povinnost dodávat alebo ak dominantné postavenie, ktoré získal na trhu, vyplýva z bývalého státneho monopolu. ( [32]25 ) Tak to bolo v prejednávanej veci. 69. Konkrétnejsie sa na jednej strane kritériá Bronner uplatnujú len v prípade neexistencie zákonnej povinnosti poskytnút prístup k sluzbe alebo výrobku, pretoze v prípade existencie takejto povinnosti zákonodarca uz vykonal potrebné posúdenie proporcionality významu ekonomických stimulov v case, ked takúto povinnost ulozil. V prejednávanom prípade je vsak LG ako manazér litovskej zeleznicnej infrastruktúry podla práva Únie aj vnútrostátneho práva zodpovedná okrem iného za zabezpecenie prístupu k verejnej zeleznicnej infrastruktúre. ( [33]26 ) 70. Zároven poziadavka chránit motiváciu investovat neexistuje, ak dominantné postavenie vyplýva zo zákonného monopolu, ako v prejednávanom prípade, a podnik neinvestoval do výstavby infrastruktúry, pretoze bola vybudovaná a rozvinutá z verejných prostriedkov. ( [34]27 ) 3. O dôvodnosti prvého odvolacieho dôvodu 71. V prvom rade je na posúdenie dôvodnosti analýzy Vseobecného súdu potrebné preskúmat dôvodnost predpokladu, na ktorom je zalozená celá argumentácia spolocnosti LG, a to ze táto vec sa obmedzuje na otázku, ci clánok 102 ZFEÚ ukladá spolocnosti LG povinnost poskytnút spolocnosti LDZ prístup k zeleznicnej trati. ( [35]28 ) Inými slovami, je potrebné urcit, ci predmetná skutková situácia je taká, ze predmetné konanie predstavuje "odmietnutie dodávat", a teda je potrebné uplatnit kritériá Bronner. 72. V tejto súvislosti pripomínam, ze Vseobecný súd potvrdil kvalifikáciu vytýkaného konania v napadnutom rozsudku (pozri bod 84 napadnutého rozsudku) a rozhodol, ze toto konanie spocívalo v odstránení zeleznicnej trate ako takom, a to bez ohladu na pozastavenie dopravy na tejto trati 2. septembra 2008 a na jej neopravenie. Vseobecný súd teda nepriamo povazoval odstránenie zeleznicnej trate za samostatnú a odlisnú formu zneuzitia, a nie za "odmietnutie prístupu" ( [36]29 ). V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 85 napadnutého rozsudku správne pripomenul, ze zoznam zneuzívajúcich konaní uvedený v clánku 102 ZFEÚ nie je taxatívny, a tak zoznam zneuzívajúcich konaní obsiahnutý v tomto ustanovení nevycerpáva spôsoby zneuzitia dominantného postavenia zakázané právom Únie. 73. Táto kvalifikácia predmetného konania sa mi zdá byt správna. Po prvé LDZ, potenciálny konkurent spolocnosti LG na relevantnom trhu, mohla mat technicky prístup k litovskej zeleznicnej sieti inými prostriedkami, a to aj po odstránení zeleznicnej trate. Okrem toho je zo skutocností, ktoré predchádzali sporu, zrejmé, ze LG neodmietla ziadny prístup k zeleznicným sluzbám na prepravu ropných výrobkov na relevantnom geografickom trhu. ( [37]30 ) 74. Kedze neexistuje výslovné odmietnutie prístupu, vynára sa otázka, ci toto konanie predstavuje rovnaký problém ako pri "odmietnutí prístupu", kedze po odstránení zeleznicnej trate musela byt akákolvek zeleznicná doprava z rafinérie do lotysského námorného terminálu realizovaná cez ovela dlhsiu trasu cez litovské územie, cím sa LDZ vystavila obchodným rizikám, pricom bolo málo pravdepodobné, ze ich podstúpi. Z tohto hladiska mozno predmetné konanie kvalifikovat ako implicitné odmietnutie dodávky (constructive refusal to supply), ktoré de facto vedie k rovnakému výsledku ako (výslovné) odmietnutie dodávky. 75. Ak predmetné konanie predstavuje rovnaký problém ako pri "odmietnutí prístupu", najmä preto, ze môze mat rovnaký vylucujúci efekt, je potrebné zistit, ci sú prítomné aj prvky, ktoré predstavujú odmietnutie prístupu v zmysle rozsudku Bronner, a preto sa takéto konanie musí posúdit vo svetle tohto rozsudku. Je preto potrebné posúdit, ci takéto konanie, ktoré z technického hladiska nepredstavuje "odmietnutie prístupu", musí napriek tomu splnat podmienky rozsudku Bronner, aby ho bolo mozné kvalifikovat ako zneuzívajúce, alebo ako uviedol Vseobecný súd v bode 98 napadnutého rozsudku, na túto kvalifikáciu postacuje, ze predmetné konanie mohlo mat protisútazné úcinky. 76. V tejto súvislosti treba najprv poznamenat, ze akákolvek otázka ciastocného alebo úplného prístupu si nevyhnutne nevyzaduje uplatnenie podmienok stanovených v rozsudku Bronner, ktoré sa týkajú odmietnutia prístupu. Súdny dvor vo veci Slovak Telekom totiz rozhodol, ze ak dominantný podnik poskytuje prístup k svojej infrastruktúre, ale stanoví na tento prístup alebo na poskytovanie sluzieb alebo predaj výrobkov nespravodlivé podmienky, kritériá Bronner sa nepouzijú. Je pravda, ze ak je prístup k takejto infrastruktúre nevyhnutný pre konkurentov dominantného podniku, aby mohlo byt ich pôsobenie na odberatelskom trhu rentabilné, je pravdepodobnejsie, ze nekalé praktiky na tomto trhu budú mat aspon potenciálne protisútazné úcinky a budú predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Pokial vsak ide o iné konania ako odmietnutie prístupu, neexistencia takejto nevyhnutnosti nie je sama osebe rozhodujúca na úcely posúdenia potenciálne zneuzívajúceho správania dominantného podniku. ( [38]31 ) Ako uviedol Súdny dvor, z rozsudku Bronner nemozno vyvodzovat, ze podmienky potrebné na konstatovanie existencie zneuzívajúceho odmietnutia dodávat sa musia nevyhnutne uplatnit v kontexte posúdenia zneuzívajúcej povahy konania, ktoré spocíva v podriadení poskytovania sluzieb alebo predaja výrobkov nevýhodným podmienkam, o ktoré kupujúci nemusí mat záujem, pricom takéto konanie môze samo osebe predstavovat samostatnú formu zneuzitia, odlisnú od odmietnutia dodávat. ( [39]32 ) 77. Tak je to práve v prejednávanom prípade. 78. Po prvé na základe opisu predmetného konania je potrebné konstatovat, ze odstránenie zeleznicnej trate predstavovalo nezávislé znefunkcnenie infrastruktúry, ktoré bránilo nielen konkurentom, ako je LDZ, ale aj samotnej spolocnosti LG v jej vyuzívaní. Tento prípad sa preto jasne lísi od prípadov odmietnutia prístupu, ked dominantný podnik neutrpí ziadnu stratu infrastruktúry. Na druhej strane, ako sa javí zo spisu, zdá sa, ze toto správanie bolo motivované cisto úmyslom uskodit konkurentom. Toto konanie preto nemôze viest k riadnej hospodárskej sútazi a podla môjho názoru má rovnaké znaky ako prípady, ktoré sa v odbornej literatúre v oblasti práva hospodárskej sútaze oznacujú ako "cisté obmedzenia" (naked restrictions). ( [40]33 ) 79. Po druhé, ako správne uvádza Orlen, základnou charakteristikou predmetného konania je, ze sa riadi logikou "predátorstva". Podobne ako v prípade predátorských cien sa LG rozhodla znicit, a teda obetovat cenné aktívum, zeleznicnú trat, cím znemoznila jej pouzívanie, a tak ju nebude môct prevádzkovat a dosahovat príjmy, a zároven neumoznila jej pouzívanie ani konkurencným tretím stranám. Podobne ako v oblasti predátorských cien, ( [41]34 ) jediným rozumným vysvetlením správania spolocnosti LG bola odmena vo forme monopolného postavenia, ktorú získala vylúcením spolocnosti LDZ z trhu. Z toho vyplýva, ze tento prípad sa neriadi rovnakou logikou ako prípady týkajúce sa odmietnutia prístupu. V prejednávanej veci sa totiz protisútazné úcinky vylúcenia konkurentov prejavujú na základe logiky krátkodobej straty s cielom dosiahnut zisk v strednodobom a dlhodobom horizonte, zatial co prípady týkajúce sa odmietnutia prístupu sú nevyhnutne charakterizované logikou okamzitého zisku. 80. Po tretie poznamenávam, ze kritériá Bronner sa uplatnujú, ako sa nedávno potvrdilo v bode 47 rozsudku vo veci Slovak Telekom, ak "je vo vseobecnosti priaznivé pre rozvoj hospodárskej sútaze a v záujme spotrebitelov umoznit spolocnosti vyhradit si infrastruktúru, ktorú sama vyvinula, pre svoje vlastné pouzitie" ( [42]35 ). Z toho vyplýva, ze logika kritérií Bronner je zalozená na udrziavaní infrastruktúry. V prejednávanom prípade vsak dobrovolné znicenie infrastruktúry bez toho, aby bola nahradená, nemôze byt vo svojej podstate v súlade s logikou týchto kritérií, kedze LG nemá ziadny prospech z investície, ktorú vlozila do vlastnej infrastruktúry. 81. Po stvrté tiez uvádzam, ze v prejednávanom prípade nebolo potrebné, aby sa LG zbavila akéhokolvek majetku alebo uzavrela zmluvy s osobami, ktoré si nevybrala, s cielom ukoncit predmetné zneuzívanie. Je potrebné pripomenút, ze Komisia sporným rozhodnutím ulozila spolocnosti LG pokutu a nariadila jej ukoncit protiprávne konanie. Nenariadila vsak spolocnosti LG, aby spolocnosti LDZ umoznila prístup na relevantný trh. ( [43]36 ) Zistenie zneuzitia teda nemá za následok donútenie podniku uzavriet zmluvu s týmto konkurentom, co by v zmysle rozsudku Slovak Telekom "obzvlást zasahovalo do zmluvnej slobody a práva na majetok" ( [44]37 ). 82. Z toho vyplýva, ze odstránenie trate, napriek tomu, ze zakladá konanie podobné odmietnutiu prístupu majúce porovnatelný vylucujúci úcinok, nemozno analyzovat uplatnením kritérií Bronner. 83. Kedze prvý odvolací dôvod je teda zalozený výlucne na námietke právne nesprávneho predpokladu, a to konkrétne ze predmetné konanie predstavuje "odmietnutie prístupu" v zmysle kritérií Bronner, navrhujem ho zamietnut v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné preskúmat námietky spolocnosti LG, ktoré sú z tohto dôvodu nevyhnutne neúcinné. 84. V druhom rade a pre úplnost poznamenávam, ze neaplikovatelnost kritérií Bronner v prejednávanom prípade je odôvodnená aj vzhladom na úcel, ktorý tieto kritériá sledujú. 85. Na jednej strane z hladiska ochrany vlastníckeho práva dominantného podniku je zo znenia samotného rozsudku Bronner a z následnej judikatúry zrejmé, ze kritériá stanovené v tomto rozsudku sa vztahujú na infrastruktúru vo vlastníctve dominantného podniku, ktorá v zásade odráza jeho vlastné investície. ( [45]38 ) Avsak v prejednávanej veci, ako uviedol Vseobecný súd v bodoch 94 a 95 napadnutého rozsudku, je nesporné, ze i) predmetná infrastruktúra nie je zariadením vo vlastníctve spolocnosti LG (táto spolocnost nemá prospech z volného výkonu výlucného vlastníctva a je len manazérom verejnej zeleznicnej infrastruktúry vo vlastníctve Litovskej republiky), a tiez, ze ii) LG neinvestovala do litovskej zeleznicnej siete, kedze táto siet bola vybudovaná a rozvíjaná z verejných prostriedkov. Vzhladom na to neexistujú dôvody, ktoré by odôvodnovali uplatnenie takých zvýsených dôkazných poziadaviek smerujúcich k ochrane vlastníckeho práva, akými sú poziadavky stanovené na základe kritérií Bronner. Takisto nie je pravdepodobný zásah do zmluvnej slobody v okamihu, ked LG koná ako manazér zeleznicnej infrastruktúry, ktorá by viedla najmä k povinnosti poskytnút prístup k verejnej zeleznicnej infrastruktúre. 86. Na druhej strane z ekonomického hladiska, ako takisto uviedol Vseobecný súd v bodoch 91 a 92 napadnutého rozsudku, je ochrana motivácie dominantného podniku investovat do výstavby základnej infrastruktúry výrazne ovplyvnená, ak uz platný právny rámec ukladá povinnost dodávat. Konkrétne predmetná právna úprava predpokladá, ze motivácia dominantného podniku investovat do vytvárania výrobkov alebo sluzieb je chránená. ( [46]39 ) V tomto zmysle aplikovatelný právny rámec nemôze obmedzovat uplatnovanie clánku 102 ZFEÚ ( [47]40 ) a predstavuje relevantnú okolnost na úcely posúdenia zneuzívajúcej povahy správania dominantného podniku, pretoze prispieva k vymedzeniu podmienok hospodárskej sútaze, v rámci ktorých tento podnik pôsobí. ( [48]41 ) Bez ohladu na sledované ciele kontroly ex post v rámci práva hospodárskej sútaze doplnajú regulacný rámec ex ante. ( [49]42 ) 87. Berúc do úvahy vyssie uvedené úvahy, z ktorých nie vsetky boli výslovne uvedené v napadnutom rozsudku, sa domnievam, ze Vseobecný súd rozhodol správne, ked v bodoch 90 az 99 napadnutého rozsudku uviedol, ze sa v prejednávanej veci neuplatnia kritériá Bronner. Za týchto okolností treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. C. O druhom odvolacom dôvode 88. Vo svojom druhom odvolacom dôvode LG tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked odstránenie zeleznicnej trate kvalifikoval ako "zneuzívajúce konanie" v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Konkrétne tvrdí, ze v bodoch 168, 170, 177, 197, 204 a 231 napadnutého rozsudku Vseobecný súd neakceptoval záver Komisie, ze odstránenie zeleznicnej trate bolo zneuzitím "len" v dvoch kumulatívnych prvkoch, a to skutocnosti, ze odstránenie bolo vykonané "velmi unáhlene" ( [50]43 ) a "bez [predchádzajúceho] zabezpecenia potrebných financných prostriedkov [zo strany spolocnosti LG]" ( [51]44 ). Ani jeden z týchto dvoch prvkov vsak nezakladá takúto kvalifikáciu o to viac, ze Vseobecný súd v bode 168 rozsudku uznal, ze odstránenie zeleznicnej trate bolo "jedinou vhodnou a ekonomicky rozumnou moznostou". 1. O úcinnosti druhého odvolacieho dôvodu 89. Pokial Orlen tvrdí, ze tento dôvod je neúcinný, pripomínam, ze úcinnost dôvodu sa vztahuje na jeho schopnost, ak je dôvodný, dosiahnut záver, ktorý zalobca prostredníctvom tohto dôvodu pozaduje. ( [52]45 ) 90. V prejednávanom prípade druhým odvolacím dôvodom LG spochybnuje kvalifikáciu odstránenia zeleznicnej trate ako "zneuzívajúceho konanie" v zmysle clánku 102 ZFEÚ tým, ze spochybnuje dve skutocnosti, na ktoré sa Komisia a následne Vseobecný súd výlucne odvolávali. 91. Ako vyplýva najmä z bodov 42 a 194 napadnutého rozsudku, Komisia sa v spornom rozhodnutí domnievala, ze LG pri odstranovaní celej zeleznicnej trate pouzila iné prostriedky ako prostriedky beznej hospodárskej sútaze. Tento záver bol vyvodený zo vsetkých právnych a skutkových okolností (tieto okolnosti boli rozdelené do piatich kategórií a sú uvedené v bode 31 vyssie). ( [53]46 ) 92. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení spolocnosti LG, údajná zneuzívajúca povaha konania nie je výsledkom "iba dvoch kumulatívnych prvkov, ktoré urcil Vseobecný súd, a to, ze k odstráneniu doslo "velmi unáhlene" a "bez zabezpecenia potrebných financných prostriedkov". Tieto prvky predstavujú len cast súhrnu skutocností, na ktoré sa Komisia a následne Vseobecný súd odvolávali, aby mohli predmetné konanie kvalifikovat ako zneuzívajúce. To je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej sa posúdenie zneuzívajúcej povahy konania musí vykonat na základe vsetkých relevantných skutocností. ( [54]47 ) 93. Je preto potrebné zaoberat sa otázkou, ci mozno druhý odvolací dôvod povazovat za úcinný, ak LG spochybnuje len cast okolností, ktoré Komisia zohladnila pri kvalifikácii konania ako zneuzívajúceho. 94. V tejto súvislosti treba uviest, ze v bodoch 168, 170, 204 a 231 napadnutého rozsudku, na ktoré sa v tomto odvolacom dôvode odkazuje, Vseobecný súd len zamietol námietky spolocnosti LG proti urcitým hodnoteniam skutkového stavu, ktoré nie sú súcastou odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [55]48 ) Len z tohto tvrdenia vsak nemozno vyvodit, ze tento odvolací dôvod nemôze vyvrátit záver, ze predmetné konanie bolo zneuzívajúce. 95. Kedze oba tieto prvky sú súcastou vsetkých skutocností, ktoré Komisia zohladnila (v odôvodneniach 184 az 193 sporného rozhodnutia) a ktoré Vseobecný súd potvrdil (v bodoch 164 az 177 napadnutého rozsudku), a kedze neexistuje ziadne odstupnovanie alebo hierarchia medzi významom, ktorý sa prikladá vsetkým týmto prvkom, zastávam názor, ze nemozno vo výsledku s istotou konstatovat, ze ak by sa odstránenie zeleznicnej trate neuskutocnilo unáhlene alebo ak by sa uskutocnilo po tom, ako LG zabezpecila potrebné financné prostriedky, Komisia by napriek tomu uznala toto konanie za zneuzívajúce. 96. Preto zastávam názor, ze tento odvolací dôvod treba povazovat za úcinný. 2. O prípustnosti a dôvodnosti druhého odvolacieho dôvodu 97. Komisia a Orlen v podstate tvrdia, ze v rozsahu, v akom druhý odvolací dôvod smeruje k spochybneniu posúdenia skutkového stavu bez uvedenia nesprávneho právneho posúdenia, by mal byt zamietnutý ako neprípustný. 98. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ak Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podla clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat len právnu kvalifikáciu týchto skutocností a z nich vyvodené právne dôsledky. Posúdenie skutkového stavu, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, preto nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdneho dvora. ( [56]49 ) 99. V rámci druhého odvolacieho dôvodu LG netvrdí, ze doslo ku skresleniu dôkazov preskúmaných Vseobecným súdom, ktoré preukázali, ze zeleznicná trat bola odstránená "velmi unáhlene" alebo "bez zabezpecenia potrebných financných prostriedkov", a ze Súdnemu dvoru neprinálezí opätovne skúmat dôkaznú hodnotu týchto dôkazov. Tvrdí len, ze Vseobecný súd pochybil, ked rozhodol, ze Komisia sa mohla opriet o tieto dva prvky, aby dospela k záveru, ze doslo k zneuzitiu. Na prvý pohlad sa teda zdá, ze LG neziada Súdny dvor o opätovné posúdenie skutkového stavu, ale o preskúmanie jeho právnej kvalifikácie. Z podrobnejsej analýzy tvrdení spolocnosti LG vsak vyplýva, ze sa v skutocnosti domáha nového posúdenia skutkového stavu Súdnym dvorom oproti tomu, ako ho zistil Vseobecný súd. ( [57]50 ) 100. Po prvé, pokial ide o tvrdenia spolocnosti LG týkajúce sa jej unáhleného rozhodnutia o odstránení zeleznicnej trate, Vseobecný súd na rozdiel od toho, co tvrdí táto spolocnost, v bode 168 napadnutého rozsudku "neuznal", ze odstránenie zeleznicnej trate bolo "jedinou vhodnou a ekonomicky rozumnou moznostou". V tomto bode Vseobecný súd len hypoteticky argumentoval - co vyplýva z úvodnej vety "[z]a predpokladu, ako tvrdí zalobkyna, ze moznost c. 2 bola jedinou vhodnou a ekonomicky rozumnou moznostou" ( [58]51 ) - aby potvrdil, ze ani v rámci moznosti c. 2 nebolo potrebné odstránit zeleznicnú trat z dôvodu obáv o bezpecnost zelezníc. ( [59]52 ) Domnievam sa preto, ze LG sa snazí prekvalifikovat posúdenie skutkového stavu Vseobecným súdom tak, aby Súdny dvor konstatoval, ze odstránenie zeleznicnej trate bolo jedinou vhodnou a ekonomicky rozumnou moznostou. 101. Takisto je potrebné pripomenút, ze v rozpore s tvrdením spolocnosti LG z napadnutého rozsudku nevyplýva, ze "na úcely tohto odvolania mozno teda povazovat za preukázané, ze LG musela skôr ci neskôr odstránit celú zeleznicnú trat". Toto tvrdenie, na ktorom je zalozená argumentácia spolocnosti LG, je vyvrátené posúdením skutkových okolností uvedených v bodoch 164 az 166 napadnutého rozsudku. ( [60]53 ) Nemozno teda preukázat, ako tvrdí LG, ze zneuzitie, ktoré sa jej vycíta, "spocívalo skôr v nacasovaní, kedy pristúpila k odstráneniu zeleznicnej trate". Toto tvrdenie sa preto nepriamo snazí prekvalifikovat skutkový stav s cielom spochybnit právnu kvalifikáciu. 102. Po druhé, pokial ide o nezabezpecenie financných prostriedkov, domnievam sa, ze tvrdenie spolocnosti LG, ze "ocakávala, ze tieto prostriedky na rekonstrukciu zeleznicnej trate získa", na ktorom je zalozené jej druhé tvrdenie, je jasne vyvrátené posúdením skutkového stavu, ktoré vykonal Vseobecný súd, najmä v bodoch 151, 173, 175, 176, 177 a 181 napadnutého rozsudku. Kedze sa LG nedovoláva ziadneho skreslenia skutkového stavu, jeho posúdenie sa musí na úcely tohto odvolania povazovat za jednoznacne preukázané. 103. Vzhladom na uvedené skutocnosti navrhujem zamietnut druhý odvolací dôvod ako neprípustný alebo minimálne ako zjavne nedôvodný. D. O tretom odvolacom dôvode 104. Vo svojom tretom odvolacom dôvode LG tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked kvalifikoval odstránenie zeleznicnej trate ako akt, ktorý mohol mat protisútazné úcinky od 3. októbra 2008, hoci zeleznicná doprava na tejto trati bola pozastavená uz od 2. septembra 2008. Tento odvolací dôvod, ktorý sa delí na styri casti, ( [61]54 ) je v podstate zameraný na napadnutie bodov 219 az 233 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd zamietol tvrdenia spolocnosti LG, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze odstránenie zeleznicnej trate ako také a bez ohladu na predchádzajúce pozastavenie dopravy na tejto trati mohlo mat protisútazné úcinky na trh. 105. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd v bode 226 napadnutého rozsudku rozhodol, ze napriek predchádzajúcemu preruseniu sluzieb odstránenie zeleznicnej trate "mohlo zahrnat úcinky uzavretia trhu, ktoré spocívali v stazení prístupu na trh, kedze tento vstup by podliehal menej výhodným podmienkam". Konkrétne v odpovedi na rovnaké tvrdenie, ktoré predlozila LG v prvostupnovom konaní, Vseobecný súd v bode 227 napadnutého rozsudku rozhodol, ze LG nesprávne tvrdí, ze v rámci kontrafaktuálneho scenára by sa stav hospodárskej sútaze nelísil od stavu hospodárskej sútaze v existujúcej situácii. Podla Vseobecného súdu mohla byt situácia odlisná, kedze unáhleným odstránením zeleznicnej trate bez zabezpecenia financných prostriedkov potrebných na jej rekonstrukciu doslo jednak k zhorseniu situácie existujúcej v case pozastavenia dopravy tým, ze toto pozastavenie, ktoré je svojou povahou docasné, sa zmenilo na situáciu absolútnej nemoznosti vyuzívania zeleznicnej trate, a tiez stazilo opravu zeleznicnej trate tým, ze vylúcilo moznost spocívajúcu v pociatocných cielených opravách, po ktorých by nasledovala úplná rekonstrukcia celej zeleznicnej trate do piatich rokov (dalej len "moznost c. 1"), a tým, ze znemoznilo úplnú realizáciu moznosti spocívajúcej v úplnej a okamzitej rekonstrukcii zeleznicnej trate (dalej len "moznost c. 2"). 106. Z môjho pohladu sa vsak zdá, ze ziadne z tvrdení predlozených spolocnostou LG v rámci tretieho odvolacieho dôvodu nemôze preukázat, ze toto posúdenie Vseobecného súdu je postihnuté nesprávnymi právnymi posúdeniami alebo rozpormi. 1. O prvej casti 107. V prvej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu LG v rámci svojej prvej námietky uvádza, ze prístup Vseobecného súdu vychádza z nesprávneho predpokladu, ktorý vyplýva z bodov 223, 225 a 227 napadnutého rozsudku. Podla spolocnosti LG bola moznost c. 1 vhodnou a ekonomicky rozumnou alternatívou vo vztahu k moznosti c. 2. Vseobecný súd pritom neodmietol stanovisko spolocnosti LG, zhrnuté v bodoch 150, 151 a 167 toho rozsudku, spocívajúce v tom, ze moznost c. 2 bola jedinou vhodnou a ekonomicky rozumnou moznostou, ale len ponechal túto otázku nezodpovedanú v bode 168 rozsudku. LG dospela k záveru, ze body 223, 225 a 227 rozsudku sú vnútorne rozporné a nezlucitelné s výberom moznosti c. 2. Podla druhej námietky sú body 223, 225 a 227 napadnutého rozsudku zalozené na nesprávnom predpoklade, ze zeleznicná trat mohla byt uvedená do prevádzky "v krátkom case" vdaka pociatocným opravám v rámci moznosti c. 1. To tak vsak nie je, pretoze tieto opravy by si vyzadovali rovnaký postup, najmä na úcely získania financných prostriedkov od Litovskej republiky alebo Únie, ako v prípade moznosti c. 2. Vseobecný súd túto skutocnost nezohladnil, cím si protirecil. 108. Pokial ide o prvú námietku, konstatujem, ze Vseobecný súd v bodoch 223, 225 a 227 napadnutého rozsudku nekritizuje LG za to, ze si vybrala moznost c. 2, ale v bode 225 tohto rozsudku sa obmedzuje na konstatovanie, ze "odstránenie zeleznicnej trate de facto znemoznilo realizáciu moznosti c. 1, kedze uz nebolo mozné uvazovat o jej prvej etape, teda o lokálnych opravách na tých úsekoch zeleznicnej trate, ktoré neumoznovali bezpecnú zeleznicnú dopravu". Ako Vseobecný súd vysvetlil v bode 229 napadnutého rozsudku, "Komisia vsak [spolocnosti LG] nevytýka, ze si namiesto moznosti c. 1 zvolila moznost c. 2, ale skôr spôsob realizácie moznosti c. 2". Okrem toho sa Vseobecný súd v bode 168 tohto rozsudku iba obmedzil na konstatovanie, preco tvrdenie spolocnosti LG, ze moznost c. 2 bola jedinou vhodnou a ekonomicky rozumnou moznostou, nemohlo preukázat, ze zeleznicná trat sa musela urýchlene odstránit. Vzhladom na to, ze neexistuje ziadny vnútorný rozpor ani nesprávne posúdenie v zmysle, ktorý uvádza LG, navrhujem zamietnut tento prvý dôvod námietky ako nedôvodný. 109. Pokial ide o druhú námietku, podla ktorej Vseobecný súd opomenul zohladnit, ze realizácia moznosti c. 1 by si vyzadovala rovnaký postup získania financných prostriedkov ako v prípade moznosti c. 2, domnievam sa, ze toto tvrdenie, ktoré spocíva v opakovaní tvrdení predlozených na prvom stupni, ( [62]55 ) je predovsetkým pokusom spolocnosti LG spochybnit skutkové zistenia, co nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [63]56 ) Okrem toho sa v prejednávanom prípade LG neodvoláva na ziadne skreslenie skutkového stavu a neuvádza, ako by malo vyzerat zjavné neskreslené hodnotenie skutkového stavu. Napokon v kazdom prípade, teda aj v prípade tohto opomenutia zo strany Vseobecného súdu, by toto opomenutie nespôsobilo vnútorný rozpor s obnovením bezpecnej dopravy v krátkom case, kedze Vseobecný súd v bode 176 napadnutého rozsudku rozhodol, ze LG mohla získat financné prostriedky Únie, ak by vcas zacala administratívny proces potrebný na tento úcel. 110. Vzhladom na uz uvedené navrhujem zamietnut túto prvú cast tohto odvolacieho dôvodu ako scasti nedôvodnú a scasti neprípustnú. 2. O druhej casti 111. V druhej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu LG tvrdí, ze Vseobecný súd si protirecil, ked v bode 225 napadnutého rozsudku uviedol, ze realizácia moznosti c. 1 viedla k "lokálny[m] opravá[m] na tých úsekoch zeleznicnej trate, ktoré neumoznovali bezpecnú zeleznicnú dopravu", zatial co v bode 164 tohto rozsudku uznal potrebu opráv "pozdlz celej [zeleznicnej] trate". 112. Medzi týmito dvoma bodmi vsak nenachádzam rozpor. Vseobecný súd v bode 164 napadnutého rozsudku iba odkázal na obsah interného listu spolocnosti LG, ( [64]57 ) podla ktorého najmä oprava zeleznicnej trate v rámci moznosti c. 1 "musí zahrnat úplné a okamzité odstránenie zeleznicnej trate" aj napriek skutocnosti, ze "by sa mala celá zeleznicná trat opravit v horizonte piatich rokov", zatial co v bode 225 tohto rozsudku Vseobecný súd iba uviedol, ze prvá etapa realizácie moznosti 1 pozostávala z vykonania "lokálnych op[ráv] na tých úsekoch zeleznicnej trate, ktoré neumoznovali bezpecnú zeleznicnú dopravu". 113. Preto navrhujem túto druhú cast tohto odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. 3. O tretej casti 114. V tretej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu LG tvrdí, ze v rozpore s tým, co naznacuje Vseobecný súd v bodoch 221 az 223 napadnutého rozsudku, LG nemala absolútnu právnu povinnost uviest trat do normálneho stavu vykonaním pociatocných opráv podla moznosti c. 1 a mohla si legitímne zvolit moznost c. 2. Druhá moznost by umoznila obnovit normálny stav vecí s tým, ze cas odstránenia trate, ktorý je pri realizácii moznosti c. 2 nevyhnutný, by bol irelevantný. 115. V tejto súvislosti povazujem za potrebné v prvom rade uviest, tak ako bolo uvedené v prvej casti tohto odvolacieho dôvodu, ze toto tvrdenie vychádza z nesprávneho predpokladu, ze Vseobecný súd rozhodol, ze LG mala podla platných právnych predpisov Únie a vnútrostátnych právnych predpisov absolútnu právnu povinnost obnovit normálny stav vykonaním pociatocných opráv podla moznosti c. 1 a ze si nemohla vybrat moznost c. 2. 116. Pripomínam dalej, ze posúdenie uplatnitelného právneho rámca, a najmä povinností, ktoré tento rámec ukladá manazérom zeleznicnej infrastruktúry, bolo uvedené v bode 222 napadnutého rozsudku, a to najmä s cielom konstatovat po prvé, ze podla príslusného právneho rámca má manazér infrastruktúry nielen povinnost zaistit bezpecnost dopravy, ale má tiez povinnost "minimalizovat poruchy na zeleznicnej sieti a obnovit bezný stav po narusení chodu vlakov", a po druhé, ze "odstránenie celej zeleznicnej trate nemohlo byt odôvodnené len bezpecnostnými dôvodmi, kedze bezpecnost uz bola riadne zabezpecená pozastavením dopravy 2. septembra 2008". Okrem toho Vseobecný súd v bode 223 tohto rozsudku zhodnotil, ze kedze LG mala dominantné postavenie na relevantnom trhu, bolo jej povinnostou podla clánku 102 ZFEÚ "vyhnút sa vylúceniu akejkolvek moznosti v krátkom case opätovne uviest zeleznicnú trat do prevádzky prostredníctvom postupnej rekonstrukcie, a to v súlade so svojou povinnostou minimalizovat poruchy na zeleznicnej sieti obnovením bezného stavu po vzniku poruchy." 117. Zo záverov uvedených v týchto bodoch napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd nedospel k záveru, ze LG mala absolútnu právnu povinnost vykonat pociatocné opravy podla moznosti c. 1 a ze v kazdom prípade závery týkajúce sa povinností prevádzkovatelov zeleznicnej infrastruktúry vychádzali predovsetkým z osobitnej zodpovednosti spolocnosti LG podla clánku 102 ZFEÚ. 118. Preto navrhujem zamietnut tretiu cast tohto dôvodu ako nedôvodnú. 4. O stvrtej casti 119. Vo stvrtej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu LG uvádza, ze tvrdenia v bode 225 napadnutého rozsudku týkajúce sa úcinku vylúcenia z dôvodu, ze ked Orlen zistila, ze LG nemá v úmysle opravit zeleznicnú trat v krátkom case, LDZ stiahla svoju ziadost o udelenie licencie na prevádzkovanie litovskej casti krátkej trate do Lotysska, sú navzájom odporujúce vzhladom na závery uvedené v bodoch 24 a 25 tohto rozsudku, v ktorých Vseobecný súd konstatoval, ze LDZ podala ziadost o udelenie takejto licencie "do konca júna 2009", t. j. po odstránení zeleznicnej trate. Toto odstránenie teda nemalo ziadny vplyv na rozhodnutie stiahnut ziadost o udelenie licencie, ktoré bolo v skutocnosti spôsobené tým, ze Orlen v polovici roka 2010 dospela k záveru, ze LG nemá v úmysle v krátkom case opravit zeleznicnú trat, ako to vyplýva z bodu 26 napadnutého rozsudku. 120. V tejto súvislosti poznamenávam, ze na základe spolocného výkladu bodov 24, 25 a 225 napadnutého rozsudku mozno skutocne tvrdit, ze neexistuje prícinná súvislost medzi odstránením zeleznicnej trate a stiahnutím ziadosti o udelenie licencie zo strany spolocnosti LDZ. 121. Avsak odkaz v bode 225 napadnutého rozsudku na stiahnutie ziadosti zo strany spolocnosti LDZ treba chápat vo velmi specifickom kontexte. Vseobecný súd poukázal na stiahnutie ziadosti zo strany spolocnosti LDZ, aby ilustroval záver uvedený v predchádzajúcej vete, ze "zmena docasnej situácie na trvalú pritom môze mat vplyv na stav hospodárskej sútaze, kedze potenciálni konkurenti sa budú správat rozdielne v závislosti od toho, ci sa domnievajú, ze k obnoveniu 'bezného` stavu môze dôjst v krátkom case, v strednodobom casovom horizonte alebo nikdy". Skutocnost, ze ked bolo jasné, ze zeleznicná trat nebude v krátkom case opravená, LDZ stiahla svoju ziadost o prevádzkovanie cinnosti v Litve, ilustruje tento vseobecný záver o správaní sa konkurentov bez ohladu na dátum stiahnutia ziadosti. Preto navrhujem stvrtú cast tohto odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. 122. Ak by aj Súdny dvor zistil v napadnutom rozsudku vnútorný rozpor, ktorý by predstavoval vadu odôvodnenia bodu 225 tohto rozsudku, tento rozpor by nemohol podla môjho názoru spochybnit záver Vseobecného súdu, ze "unáhlené odstránenie zeleznicnej trate bez predchádzajúceho získania financných prostriedkov potrebných na jej rekonstrukciu zvýsilo riziko, ktoré vzniklo v prejednávanej veci, ze bezpecná zeleznicná doprava na krátkej trase sa obnoví o viac ako desat rokov neskôr". V tomto zmysle je stvrtá cast tretieho odvolacieho dôvodu neúcinná. 123. Vzhladom na uz uvedené skutocnosti navrhujem zamietnut stvrtú cast tretieho odvolacieho dôvodu, a teda aj tretí odvolací dôvod v celom rozsahu. E. O stvrtom odvolacom dôvode 124. Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode, ktorý sa skladá z dvoch castí, LG vytýka Vseobecnému súdu nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie zákonnosti pokuty, ktorá jej bola ulozená. 125. V prvej casti LG tvrdí, ze napadnutý rozsudok je postihnutý vadou spocívajúcou vo vnútornom rozpore v odôvodnení, kedze Vseobecný súd najmä v bode 196 napadnutého rozsudku uviedol, ze "Komisia na úcely odôvodnenia svojho záveru o existencii porusenia práva hospodárskej sútaze vôbec nevychádzala zo zámeru, protisútaznej stratégie alebo zlého úmyslu spolocnosti LG" ( [65]58 ), zatial co v nasledujúcich castiach rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd zaoberá zalobnými dôvodmi týkajúcimi sa urcenia výsky pokuty, sa odvoláva na údajný protisútazný úmysel spolocnosti LG. Kedze nic nenasvedcuje tomu, ze by Vseobecný súd chcel zmenit závery uvedené v bode 196 napadnutého rozsudku, tento rozpor svedcí o nesprávnom posúdení v dvoch ohladoch. Po prvé Vseobecný súd sa v bode 339 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, ked pri analýze otázky novej povahy právnej teórie, z ktorej vychádza sporné rozhodnutie, oznacil predmetné konanie za konanie, "ktorého cielom je udrzat konkurentov mimo trhu". Okrem toho Vseobecný súd nesprávne zopakoval tento opis sporného konania v rámci analýzy údajnej neprimeranosti koeficientu závaznosti pouzitého Komisiou, najmä v bode 368 napadnutého rozsudku (ktorý odkazuje na bod 339 vyssie) a v bode 374 tohto rozsudku, ktorý odkazuje na "odstránenie zeleznicnej trate s cielom udrzat konkurentov mimo trhu tým, ze im poskytne prístup na trh za menej výhodných podmienok". Takéto nesprávne posúdenie Vseobecným súdom malo vplyv na posúdenie potreby ulozenia pokuty, ako aj na prípadnú výsku samotnej pokuty. 126. V druhej casti LG tvrdí, pricom neuvádza dôkazy na ich podporu, ze údajne nová povaha sporného konania a neexistencia protisútazného úmyslu mohli ovplyvnit analýzu Vseobecného súdu pri výkone jeho neobmedzenej súdnej právomoci. LG na pojednávaní poskytla v tejto súvislosti dve vysvetlenia. Po prvé LG tvrdila, ze neexistencia protisútazného úmyslu je relevantná, kedze Vseobecný súd v bodoch 398 a 404 napadnutého rozsudku uviedol, ze v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci sa výska pokuty okrem iného urcuje na základe "správnej úvahy pri posúdení závaznosti porusenia", pricom protisútazný úmysel je klúcovým prvkom na posúdenie závaznosti porusenia. Okrem toho LG tvrdila, ze Vseobecný súd prekrocil svoju neobmedzenú súdnu právomoc, pretoze tým, ze predpokladal protisútazný úmysel ako prvok posúdenia závaznosti, zmenil konzistentné prvky zakladajúce protiprávne konanie, ktoré Komisia zistila zákonným spôsobom. 1. O úcinnosti stvrtého odvolacieho dôvodu 127. Komisia sa domnieva, ze stvrtý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako neúcinný, ( [66]59 ) kedze Vseobecný súd na jednej strane vyuzil neobmedzenú súdnu právomoc a nahradil posúdenie pokuty vykonané Komisiou svojím vlastným posúdením, a na druhej strane sa pri výkone tejto právomoci neodvolal na ziadny protisútazný úmysel spolocnosti LG. 128. V prejednávanej veci sa LG domáha dalsieho znízenia výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, pricom tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne posúdil zalobné dôvody týkajúce sa urcenia výsky pokuty. Skutocnost, ze Vseobecný súd vyuzil svoju neobmedzenú súdnu právomoc a nahradil posúdenie výsky pokuty vykonané Komisiou vlastným posúdením, nemôze sama osebe spôsobit neúcinnost tohto zalobného dôvodu. Táto skutocnost sama osebe nevylucuje moznost, ze jednak v prípade odôvodnenosti tohto stvrtého odvolacieho dôvodu by tento mohol viest k následnému znízeniu výsky pokuty pôvodne ulozenej Komisiou, kedze nesprávne posúdenie vo vztahu k úmyslu by skutocne mohlo ovplyvnit niektoré parametre pokuty, najmä mieru jej závaznosti, a ze jednak by takéto znízenie následne viedlo Vseobecný súd k záveru, ze uz nie je potrebné, aby vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc. Táto hypotéza je o to pravdepodobnejsia, ze Vseobecný súd jednak z vlastnej iniciatívy a v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci prehodnotil výsku pokuty, co ho viedlo k tomu, ze stanovil pokutu na podstatne nizsej úrovni, nez akú stanovila Komisia, a na druhej strane neuviedol dôvody, preco zmenil konecnú výsku ulozenej pokuty, hoci zamietol vsetky zalobné dôvody uvedené na odôvodnenie návrhu na zrusenie sporného rozhodnutia, ako aj vsetky námietky uvedené na podporu návrhu spolocnosti LG na znízenie výsky pokuty. 129. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tento dôvod nemozno bez dalsieho zamietnut ako neúcinný. Je preto potrebné ho vecne preskúmat. 2. O dôvodnosti stvrtého odvolacieho dôvodu 130. Na úvod poznamenávam, ze stvrtý odvolací dôvod je nevyhnutne zalozený na predpoklade, ze Vseobecný súd zohladnil údajný protisútazný úmysel spolocnosti LG v rámci preskúmania rozhodnutia Komisie o pokute, ako aj v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci. Na tomto základe LG tvrdí, ze v rozsudku dochádza k vnútornému rozporu, kedze Vseobecný súd údajne rozhodol, ze pri kvalifikácii správania ako zneuzívajúceho nebol zohladnený protisútazný úmysel spolocnosti LG. 131. V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze v bodoch 196 a 197 napadnutého rozsudku ( [67]60 ) Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí pri odôvodnení svojho záveru o porusení práva hospodárskej sútaze v ziadnom prípade neodvolávala na zámer spolocnosti LG, protisútaznú stratégiu alebo zlý úmysel. Vseobecný súd preto výslovne zamietol tvrdenie spolocnosti LG, ze sporné rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia, kedze Komisia preukazovala zneuzívajúcu povahu sporného konania najmä tým, ze sa opierala o jeho protisútazný úmysel. ( [68]61 ) 132. Okrem toho poznamenávam, ze ziadna z castí rozsudku uvedených vo stvrtom odvolacom dôvode sa výslovne netýka údajného protisútazného úmyslu spolocnosti LG. Jedinými skutocnostami, ktoré by mohli podporit tvrdenie spolocnosti LG, ze Vseobecný súd zohladnil jej údajný protisútazný úmysel, sú podla názoru spolocnosti LG jednak pouzitie formulácie, ktorá odkazuje na takýto úmysel (body 339, 368 a 374 napadnutého rozsudku, v rámci prvej casti), a jednak, a to skôr este implicitne, odkaz na posúdenie v rámci správnej úvahy závaznosti porusenia, kedze v tomto ohlade je relevantný úmysel narusit hospodársku sútaz (body 398 a 404 napadnutého rozsudku, v rámci druhej casti). 133. Z nasledujúcich dôvodov sa domnievam, ze ani jedna z týchto skutocností nie je dostatocná na preukázanie toho, ze Vseobecný súd zohladnil údajný protisútazný úmysel spolocnosti LG a ze obe casti stvrtého odvolacieho dôvodu sa preto musia zamietnut ako nedôvodné. a) O prvej casti 134. V prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu LG v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne posúdil zákonnost pokuty ulozenej Komisiou. V tejto súvislosti uvádza dve námietky, z ktorých prvá sa zakladá na nesprávnom posúdení v bode 339 napadnutého rozsudku v rámci analýzy novej povahy právnej teórie, na ktorej je zalozené sporné rozhodnutie, a druhý na nesprávnom posúdení v bodoch 368 a 374 napadnutého rozsudku v rámci analýzy údajnej neprimeranosti koeficientu závaznosti. 135. Po prvé, pokial ide o výhradu týkajúcu sa bodu 339 napadnutého rozsudku, poznamenávam, ze tento bod je súcastou analýzy Vseobecného súdu týkajúcej sa námietky spolocnosti LG, podla ktorej sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho urcenia výsky pokuty, ktorú jej ulozila, pretoze konanie vytýkané v spornom rozhodnutí predstavovalo novú kategóriu zneuzitia, pricom LG si nebola vedomá jej nezákonnosti. Vseobecný súd konstatuje, ze predmetné správanie "mohlo mat potenciálne protisútazné úcinky vylúcenia hospodárskej sútaze na [relevantnom] trhu... tým, ze sa vytvorili prekázky vstupu na trh bez objektívneho odôvodnenia". S prihliadnutím na toto zistenie a v reakcii na tvrdenie, ze zneuzívajúca povaha predmetného konania by mala byt kvalifikovaná ako nová, Vseobecný súd rozhodol, ze "súdy Únie uz odsúdili zneuzívajúcu povahu správania, akým je správanie zalobkyne, ktorého cielom je udrzat konkurentov mimo trhu" ( [69]62 ). 136. Hoci je formulácia "[správanie]... ktorého cielom je udrzat konkurentov mimo trhu" (v anglickej verzii, t. j. v jazyku konania, "conduct [...] seeking to keep competitors away from the market") nejednoznacná a v prípade vytrhnutia z kontextu by sa mohla skutocne chápat ako narázka na existenciu protisútazného úmyslu, je potrebné ju posúdit v specifickom kontexte. ( [70]63 ) 137. Táto formulácia je inspirovaná bodom 164 rozsudku AstraZeneca/Komisia, ( [71]64 ) v ktorom Súdny dvor okrem iného v súvislosti s posúdením novosti predmetných narusujúcich konaní a ich úcinkov spresnil, ze AstraZeneca "si bola vedomá silno protisútaznej povahy svojho správania a musela ocakávat, ze je nezlucitelné s právnymi normami Únie v oblasti hospodárskej sútaze" ( [72]65 ). Z toho vyplýva, ze úmysel v kontexte tejto judikatúry má iný význam v porovnaní s pojmom úmysel chápaný v rámci uplatnovania "obchodnej stratégie podniku". Ked Vseobecný súd v bodoch 196 a 197 napadnutého rozsudku poukazuje na úmysel, robí tak na základe "faktorov subjektívnej povahy, a to pohnútok, ktoré stoja za dotknutou obchodnou stratégiou" (pozri bod 191 napadnutého rozsudku). ( [73]66 ) Naopak v prípade správania, "ktorého cielom je udrzat konkurentov mimo trhu", má posúdenie objektívnu povahu a je spojené s otázkou, ci vzhladom na vsetky relevantné okolnosti môze toto konanie obmedzit hospodársku sútaz. 138. Domnievam sa preto, ze je potrebné zamietnut prvú výhradu prvej casti tohto odvolacieho dôvodu zalozenú na nesprávnom posúdení v bode 339 napadnutého rozsudku v rámci analýzy týkajúcej sa kvalifikácie predmetného konania ako nového. 139. Po druhé, pokial ide o výhradu týkajúcu sa bodov 368 a 374 napadnutého rozsudku, poznamenávam, ze tieto body sú súcastou analýzy Vseobecného súdu týkajúcej sa výhrady zalozenej na údajnej neprimeranosti koeficientu závaznosti, ktorý Komisia pouzila pri stanovení výsky pokuty. 140. V tejto súvislosti na úvod uvádzam, ze Vseobecný súd v bode 366 napadnutého rozsudku pripomenul, ze Komisia pri urcovaní závaznosti narusujúceho konania zohladnila styri skutocnosti, a to povahu porusenia, situáciu na relevantných trhoch spolocnosti LG, geografický rozsah porusenia a spôsoby skutocnej realizácie porusenia. Je potrebné poznamenat, ze medzi prvkami, ktoré Komisia zohladnuje pri urcovaní stupna závaznosti, nie je ziadny subjektívny prvok, ako je úmyselná povaha konania. ( [74]67 ) 141. Tento záver nemôze spochybnit ani tvrdenie spolocnosti LG, ze existujú dva odkazy, konkrétne body 368 a 374 napadnutého rozsudku, ktoré by pri samostatnom výklade mohli nasvedcovat, ze subjektívny prvok úmyslu bol zohladnený. 142. Konkrétne v prvom rade v bode 368 napadnutého rozsudku, ako aj v bode 339 citovanom vyssie Vseobecný súd uviedol, ze "súdy Únie opakovane odsúdili zneuzívajúcu povahu takého správania, akým je správanie [spolocnosti LG], ktorého cielom je udrzat konkurentov mimo trhu". Dôvodom tohto odkazu na rovnakú formuláciu pouzitú v bode 339 napadnutého rozsudku, ktorý bol preskúmaný vyssie, je skutocnost, ze LG sa odvoláva na tvrdenia právnej povahy uvedené na podporu dôvodu týkajúceho sa údajne novej a bezprecedentnej povahy konania s cielom spochybnit údajnú neprimeranost koeficientu závaznosti, ktorý uplatnila Komisia. Z toho vyplýva, ze analýza vykonaná v bodoch 135 a 136 tohto stanoviska sa uplatní mutatis mutandis. 143. V druhom rade v bode 374 napadnutého rozsudku Komisia odpovedala na tvrdenie spolocnosti LG, ze koeficient závaznosti je neprimeraný aj s ohladom na jej prax v porovnatelných prípadoch uplatnovania clánku 102 ZFEÚ, a preto porusuje zásadu rovnakého zaobchádzania. Vseobecný súd v tejto súvislosti uviedol, ze "odstránenie zeleznicnej trate s cielom udrzat konkurentov mimo trhu tým, ze sa im poskytne prístup na trh za menej výhodných podmienok, nemozno povazovat za [odmietnutie prístupu k základnej infrastruktúre]" ( [75]68 ). 144. Hoci je formulácia "s cielom" skutocne mätúca v tom zmysle, ze by sa mohla vykladat ako odkaz na protisútazný úmysel, domnievam sa, ze ide o nestastnú formuláciu Vseobecného súdu, kedze v tejto casti napadnutého rozsudku jednoducho len opakuje svoju analýzu kvalifikácie konania ako zneuzitia dominantného postavenia, podla ktorej predmetné konanie nemozno kvalifikovat ako "odmietnutie prístupu". Práve z tohto dôvodu je táto veta uvádzaná slovami "v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu preukázané". 145. Vseobecný súd teda v bode 374 napadnutého rozsudku nevykonal nové posúdenie úmyselnej povahy porusenia, ktoré by mohlo byt vnímané ako vnútorne rozporné, ale jednoducho len zopakoval záver, ku ktorému dospel uz v rámci analýzy prvého zalobného dôvodu, najmä v bode 98 napadnutého rozsudku, ze "predmetné správanie... nemozno analyzovat s prihliadnutím na ustálenú judikatúru v oblasti odmietnutia poskytnutia prístupu k základnej infrastruktúre". 146. Po tretie je potrebné pre úplnost pripomenút, ze na úcely tohto odvolania nie je potrebné skúmat údajný rozpor v odôvodnení z hladiska údajného nesplnenia povinnosti zo strany Vseobecného súdu rozhodnutie riadne odôvodnit, kedze z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a jednoznacne vyplýva, ze pri konstatovaní existencie narusujúceho konania neboli zohladnené subjektívne prvky, ako je úmysel spolocnosti LG, protisútazná stratégia alebo zlá viera. Neexistuje teda ziadny vnútorný rozpor, ktorý by bránil správnemu pochopeniu dôvodov, z ktorých vychádza analýza Vseobecného súdu v tomto ohlade. ( [76]69 ) 147. Vzhladom na uz uvedené skutocnosti navrhujem zamietnut druhú námietku prvej casti zalozenú na uplatnení nesprávneho právneho posúdenia v rámci analýzy týkajúcej sa údajnej neprimeranosti koeficientu závaznosti pouzitého Komisiou, a teda zamietnut aj túto prvú cast v celom rozsahu. b) O druhej casti 148. V druhej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu LG v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd pochybil v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci, ked pri posudzovaní závaznosti narusujúceho konania predpokladal existenciu protisútazného úmyslu. 1) O posúdení protisútazného úmyslu 149. Na zaciatok je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú Vseobecný súd výslovne odkazuje v bode 390 napadnutého rozsudku, sú súdy Únie v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci oprávnené, nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie, nahradit posúdenie Komisiou, teda autora aktu, v ktorom bola táto suma pôvodne stanovená, svojím posúdením na úcely stanovenia výsky sankcie, avsak s výnimkou akejkolvek úpravy skutocností zakladajúcich protiprávne konanie, ktoré Komisia v súlade s právom konstatovala v rozhodnutí, ktoré bolo Vseobecnému súdu predlozené. ( [77]70 ) 150. Z toho vyplýva, ze pokial Vseobecný súd v bodoch 196 a 197 napadnutého rozsudku ( [78]71 ) rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí správne nevychádzala okrem iného z protisútazného úmyslu spolocnosti LG pri zdôvodnení záveru o porusení práva hospodárskej sútaze, nie je oprávnený zmenit takúto "skutocnost vedúcu k poruseniu" tým, ze by tento úmysel zohladnil v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci. 151. Ako som uz navyse uviedol, najmä v bode 132 vyssie, pojem "úmysel" sa nikde nevyskytuje v casti rozsudku, ktorá sa týka výkonu neobmedzenej súdnej právomoci, teda konkrétne v bodoch 389 az 406 napadnutého rozsudku. Okrem toho LG vo svojej zalobe nespecifikovala, ktorá cast analýzy Vseobecného súdu má byt postihnutá úvahami o úmyselnej povahe predmetného konania, ale len na pojednávaní uviedla, ze úvahy spojené s úmyslom sú obsiahnuté v posúdení závaznosti konania. 152. V tejto súvislosti pripomínam, ze podla judikatúry Súdneho dvora neobmedzená súdna právomoc, ktorú súdom Únie priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ, oprávnuje tieto súdy nahradit posúdenie Komisie vlastným posúdením, nad rámec samotného preskúmania zákonnosti pokuty, a teda zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú sankciu alebo pokutu. Hoci výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci nie je rovnocenný s preskúmaním bez návrhu a konanie má kontradiktórny charakter, súdy Únie musia pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat vsetky právne a skutkové námietky, ktoré poukazujú na to, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a trvaniu narusujúceho konania. ( [79]72 ) Výkon neobmedzenej súdnej právomoci preto predpokladá, ze sa zohladní závaznost daného narusujúceho konania, ako aj jeho trvanie, pricom sa dodrzia najmä zásady proporcionality, individualizácie pokuty a rovnakého zaobchádzania. ( [80]73 ) Vseobecný súd uplatnil svoju právomoc práve na základe týchto dvoch kritérií, a teda závaznost a dlzku trvania porusenia. ( [81]74 ) 153. Pokial ide o závaznost porusenia, ktorá je v tejto súvislosti vo vztahu k prvej casti tohto odvolacieho dôvodu relevantným kritériom, ako vyplýva z bodu 399 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd povazoval za vhodné zohladnit tri faktory, a to povahu porusenia, situáciu spolocnosti LG na relevantných trhoch a geografický rozsah porusenia. Úmyselnú povahu porusenia mozno z povahy veci zohladnit len v rámci posúdenia prvého faktoru, a to povahy porusenia. 154. Treba vsak uviest, ze v bode 400 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd rozvinul svoju analýzu povahy porusenia, Vseobecný súd poukázal na objektívne okolnosti, ktoré priamo ani nepriamo nesúvisia s údajným protisútazným úmyslom. 155. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí LG, sa Vseobecný súd pri "riadnom posúdení závaznosti porusenia" neopieral o údajný protisútazný úmysel, a preto treba aj túto druhú cast stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. 156. Pre úplnost a na doplnenie povazujem za potrebné uviest dve spresnenia týkajúce sa posúdenia primeranosti výsky pokuty a povinnosti riadne odôvodnit rozhodnutie pri výkone neobmedzenej súdnej právomoci. 2) O posúdení primeranej výsky pokuty 157. Po prvé podla ustálenej judikatúry pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za to, ze porusili právo Únie. Len v prípade, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze úroven sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerne vysoká, ci dokonca disproporcná, treba konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty. ( [82]75 ) 158. V prejednávanom prípade LG spochybnuje posúdenie výsky pokuty Vseobecným súdom vzhladom na okolnosti prípadu, pricom nepreukázala a ani netvrdila, ze táto výska je nielen neprimeraná, ale aj nadmerne vysoká, a to v rozsahu, v akom je disproporcná. Súdny dvor Európskej únie môze preto aj túto cast stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako neprípustnú. 3) O povinnosti riadneho odôvodnenia 159. Po druhé pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry je Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci viazaný urcitými povinnostami, vrátane povinnosti riadneho odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z clánku 36 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa na Vseobecný súd vztahuje na základe clánku 53 prvého odseku tohto statútu. ( [83]76 ) 160. V prejednávanom prípade sa Vseobecný súd v bodoch 400 az 402 napadnutého rozsudku obmedzil iba na vágne odôvodnenie, z ktorého je tazké zistit, ako mohol dospiet k výraznému znízeniu výsky ulozenej pokuty. Tento nedostatok odôvodnenia je o to prekvapujúcejsí, ze Vseobecný súd potvrdil napadnuté rozhodnutie a zamietol vsetky tvrdenia predlozené spolocnostou LG. Je síce pravda, ze Vseobecný súd môze v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci zmenit napadnutý akt, okrem iného znízením výsky ulozenej pokuty, aj ked tento akt nezrusí, je vsak potrebné, aby takáto zmena pokuty bola odôvodnená takým spôsobom, aby bolo mozné identifikovat dôvody, ktoré takúto zmenu odôvodnujú, nie je vsak potrebné vykonávat presné aritmetické výpocty. 161. V prejednávanom prípade vsak LG nenamietala absenciu riadneho odôvodnenia v tomto rozsahu a Komisia, ktorá by tiez mala mat oprávnený záujem namietat porusenie povinnosti riadneho odôvodnenia, nepodala paralelné odvolanie namietajúce výsku pokuty. 162. V tejto specifickej situácii by podla môjho názoru Súdny dvor nemal na základe vlastnej iniciatívy vytýkat porusenie povinnosti riadneho odôvodnenia. Ak vsak Súdny dvor povazuje za vhodné konstatovat, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci je poznacený vadou absencie riadneho odôvodnenia, kedze posúdenie závaznosti porusenia prinálezí Vseobecnému súdu, vec by mala byt vrátená Vseobecnému súdu, aby podrobnejsie odôvodnil vykonaný výpocet. ( [84]77 ) Je pravda, ze v takom prípade Vseobecný súd v záujme dodrzania zásady zákazu reformatio in peius, ( [85]78 ) ako aj v záujme zachovania zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, navyse kedze to nebolo zo strany Komisie spochybnené, urcite nebude môct zvýsit výsku pokuty nad rámec pokuty ulozenej napadnutým rozsudkom. VI. O trovách 163. V zmysle clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskej únie, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. V zmysle clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze podla môjho názoru LG nemala vo veci úspech, navrhujem, aby jej bola ulozená povinnost nahradit trovy odvolacieho konania. VII. Návrh 164. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené závery navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: - zamietol odvolanie a - rozhodol, ze spolocnost Lietuvos gelezinkeliai AB znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. __________________________________________________________________ ( [86]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [87]2 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([88]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [89]3 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát F. G. Jacobs vo veci Bronner (C-7/97, dalej len "návrhy, ktoré predniesol generálny advokát F. G. Jacobs vo veci Bronner, [90]EU:C:1998:264). ( [91]4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2001 o pridelovaní kapacity zeleznicnej infrastruktúry, vyberaní poplatkov za pouzívanie zeleznicnej infrastruktúry a bezpecnostnej certifikácii ([92]Ú. v. ES L 75, 2001, s. 29; Mim. vyd. 07/005, s. 404). ( [93]5 ) V tejto súvislosti LG odkazuje na rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([94]T-321/05, [95]EU:T:2010:266). ( [96]6 ) Rozsudok z 25. marca 2021, Slovak Telekom/Komisia ([97]C-165/19 P, dalej len rozsudok Slovak Telekom, [98]EU:C:2021:239, bod [99]40 a citovaná judikatúra). ( [100]7 ) Rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. ([101]C-377/20, [102]EU:C:2022:379, bod [103]68 a citovaná judikatúra). ( [104]8 ) Pozri rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([105]C-52/09, [106]EU:C:2011:83, bod [107]68), a z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ([108]C 307/18, [109]EU:C:2020:52, bod [110]154). ( [111]9 ) V tomto zmysle pozri rozsudky z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia ([112]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, [113]EU:T:1998:198, body [114]208 a [115]212 a citovaná judikatúra), a z 10. novembra 2021, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) ([116]T-612/17, dalej len rozsudok Google Shopping, [117]EU:T:2021:763, bod [118]215, napadnutý odvolaním). ( [119]10 ) V praxi práva hospodárskej sútaze pojem "odmietnutie dodávat" zahrna siroký rozsah konaní, ako je odmietnutie dodávat výrobky existujúcim aj novým odberatelom, udelovat licencie na práva dusevného vlastníctva, v prípade potreby poskytovat relevantné informácie alebo umoznit prístup k dôlezitému zariadeniu alebo sieti (bod 78 oznámenia Komisie s názvom "Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku 82 (ES) na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu" [[120]Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7 (dalej len "usmernenie")]. ( [121]11 ) Co sa týka prehladu teórie základných zariadení, ako bola pôvodne stanovená v protimonopolnej právnej úprave Spojených státov, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát F. G. Jacobs vo veci Bronner (body 45 az 47). ( [122]12 ) Pozri rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([123]T-321/05, [124]EU:T:2010:266, bod [125]679). ( [126]13 ) Pozri rozsudky z 5. októbra 1988, Volvo ([127]238/87, [128]EU:C:1988:477, bod [129]8), a zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia ([130]T-201/04, [131]EU:T:2007:289, bod [132]331). ( [133]14 ) Vo svojej judikatúre pred rozsudkom Bronner Súdny dvor povazoval za zneuzívajúce konanie spocívajúce v odmietnutí zo strany dominantného podniku dodávat suroviny podniku na susediacom trhu [rozsudok zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia ([134]6/73 a 7/73, [135]EU:C:1974:18, bod [136]25)] alebo poskytovat sluzby [rozsudok z 3. októbra 1985, CBEM ([137]311/84, [138]EU:C:1985:394, bod [139]26)], ktoré boli nevyhnutné na výkon jeho cinností, len ak predmetné konanie mohlo vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz zo strany tohto podniku. Rovnaký prístup, podla ktorého výkon výlucného práva, akým je odmietnutie licencie zo strany majitela práva dusevného vlastníctva, môze predstavovat zneuzitie len za "výnimocných okolností", bol potvrdený v rozsudku zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia ([140]C-241/91 P a C-242/91 P, [141]EU:C:1995:98, body [142]49 a [143]50). ( [144]15 ) Pozri predchádzajúcu poznámku pod ciarou. ( [145]16 ) Pozri body 56, 57 a 62 vyssie. ( [146]17 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát F.G. Jacobs v rozsudku Bronner (bod 56). ( [147]18 ) Rozsudok Slovak Telekom (bod 46). ( [148]19 ) Napriek tomu, ze generálny advokát H. Saugmandsgaard Ře vo svojich návrhoch vo veci Deutsche Telekom/Komisia a Slovak Telekom/Komisia ([149]C-152/19 P a C-165/19 P, [150]EU:C:2020:678), uvádza, ze rozsudok Bronner je "osobitným prípadom v normatívnej oblasti clánku 102 ZFEÚ", ktorého "pôsobnost... je potrebné vykladat restriktívne tak, aby sa zachoval potrebný úcinok clánku 102 ZFEÚ" (bod 55 vyssie, ktorý odkazuje na bod 58 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [151]C-52/09, [152]EU:C:2011:83), domnievam sa, ze prípad Bronner je (a vzdy bol) východiskovým bodom pre akúkolvek analýzu týkajúcu sa odmietnutia dodávok konkurentom v oblasti práva hospodárskej sútaze. Rozsudok Bronner preto musí byt skôr zásadným rozsudkom a skôr pravidlom nez výnimkou. Stanovené kritériá nemozno vykladat restriktívne. ( [153]20 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát F. G. Jacobs vo veci Bronner (bod 58) a moje návrhy vo veci Servizio Elettrico Nazionale a i. ([154]C-377/20, [155]EU:C:2021:998, body [156]87 az [157]108). ( [158]21 ) Rozsudok Slovak Telekom (bod 48), ako aj body 57 a 65 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát F. G. Jacobs vo veci Bronner. ( [159]22 ) Pozri bod 70 napadnutého rozsudku. ( [160]23 ) Pozri body 99 a 103 napadnutého rozsudku. ( [161]24 ) Pozri bod 90 napadnutého rozsudku. ( [162]25 ) Pozri bod 91 napadnutého rozsudku. ( [163]26 ) Pozri body 91, 92, 95 a 96 napadnutého rozsudku. ( [164]27 ) Pozri body 91 a 94 napadnutého rozsudku. ( [165]28 ) Pozri bod 48 vyssie. ( [166]29 ) Pozri analogicky rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([167]C-295/12 P, [168]EU:C:2014:2062, bod [169]96), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát H. Saugmandsgaard Ře vo veci Deutsche Telekom/Komisia a Slovak Telekom/Komisia ([170]C-152/19 P a C-165/19 P, [171]EU:C:2020:678, bod [172]106). ( [173]30 ) Je potrebné poznamenat, ze rozsudok Bronner by sa mal vztahovat na situácie, v ktorých by doslo k "odmietnutiu" prístupu, co predpokladá existenciu "ziadosti" alebo minimálne vyjadrenie poziadavky získat prístup a tomu zodpovedajúce "odmietnutie" (pozri v tomto zmysle rozsudok Google Shopping, bod 232 a citovanú judikatúru). ( [174]31 ) Rozsudok Slovak Telekom (bod 50). ( [175]32 ) Ide najmä o prípady zneuzívania, ako je stlácanie marzí konkurencných podnikov na nadväzujúcich trhoch [pozri rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([176]C-52/09, [177]EU:C:2011:83, bod [178]58); z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([179]C-295/12 P, [180]EU:C:2014:2062, body [181]75 a [182]96), a Slovak Telekom (body 52 a 53)]. ( [183]33 ) Pozri v tomto zmysle usmernenie, bod 22. ( [184]34 ) Rozsudok z 3. júla 1991, AKZO/Komisia ([185]C-62/86, [186]EU:C:1991:286, bod [187]69). ( [188]35 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [189]36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia ([190]T-65/98, [191]EU:T:2003:281, bod [192]161). ( [193]37 ) Pozri bod 64 vyssie. ( [194]38 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky Bronner (bod 37), ako aj Slovak Telekom (body 43, 45, 46, 48 a 49). Poznamenávam, ze generálny advokát F. G. Jacobs vo svojich návrhoch vo veci Bronner ([195]C-7/97, [196]EU:C:1998:264, bod [197]66) mozno uvazoval o uplatnení kritérií Bronner na prípad, ked bolo predmetné zariadenie vytvorené za nekonkurencných podmienok, ciastocne s pomocou verejných prostriedkov. ( [198]39 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok Slovak Telekom (body 47 a 48), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát H. Saugmandsgaard Ře vo veci Deutsche Telekom/Komisia a Slovak Telekom/Komisia ([199]C-152/19 P a C-165/19 P, [200]EU:C:2020:678, body [201]75 az [202]78). ( [203]40 ) Rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([204]C-295/12 P, [205]EU:C:2014:2062, bod [206]128). ( [207]41 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok vo veci Slovak Telekom (body 42 a 57). ( [208]42 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([209]C-280/08 P, [210]EU:C:2010:603, bod [211]92). ( [212]43 ) S odkazom na body 148, 164 a 168 napadnutého rozsudku LG pripomína, ze Vseobecný súd pripustil, ze LG mohla rozhodnút o odstránení zeleznicnej trate namiesto vykonania ciastocných opráv, ktoré by viedli k jej neskorsej výmene. Zneuzitie, ktoré sa jej vytýka, sa teda týka len nacasovania tohto odstránenia, t. j. od 3. októbra 2008. Kedze vsak nacasovanie tohto odstránenia nemalo ziadny vplyv na jej náklady, rozhodnutie o okamzitom odstránení bolo rozumným manazérskym rozhodnutím. Okrem toho Vseobecný súd v bodoch 197, 204 a 209 rozsudku konstatoval, ze LG nesledovala ziadny protisútazný úmysel. Odstránenie zeleznicnej trate, ktoré by sa v kazdom prípade muselo vykonat neskôr bez dodatocných nákladov, bolo preto rozumným manazérskym rozhodnutím, ktoré nemozno povazovat za zneuzitie. ( [213]44 ) LG tvrdí, ze odstránenie zeleznicnej trate "bez zabezpecenia potrebných financných prostriedkov" tiez nepredstavuje zneuzívajúce konanie, kedze ocakávala, ze financné prostriedky na rekonstrukciu zeleznicnej trate získa po dokoncení väcsiny prác. S odkazom na body 152, 153, 160, 171, 174 az 176 a 196 napadnutého rozsudku LG tvrdí, ze ziadost o financovanie podala 2. októbra 2008, teda pred zacatím prác na odstránení zeleznicnej trate, ze v tom case, ako aj neskôr boli k dispozícii európske financné prostriedky a ze nekonala s protisútazným úmyslom. Pripomína, ze okolnosti, na ktoré sa Vseobecný súd odvoláva na úcely preukázania zneuzitia, nastali predovsetkým po 3. októbri 2008. V tejto súvislosti sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 164, 165, 170 a 178 napadnutého rozsudku vyzadoval od spolocnosti LG povinnost preukázat alebo odôvodnit cas odstránenia zeleznicnej trate, pricom bolo úlohou Komisie zneuzitie preukázat. Okrem toho Vseobecný súd v bodoch 152 a 170 napadnutého rozsudku nevykonal konkrétnu analýzu tvrdenia spolocnosti LG týkajúceho sa uskladnenia castí zeleznicnej trate, ktoré sa dajú opätovne pouzit, a ich opätovného pouzitia na iných tratiach pred zaciatkom zimy. V kazdom prípade na zacatie prípravných fáz projektu nie je potrebné vopred "zabezpecit" potrebné financné prostriedky na celý projekt. ( [214]45 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2000, EFMA/Rada ([215]C-46/98 P, [216]EU:C:2000:474, bod [217]38). ( [218]46 ) V tejto súvislosti pozri aj body 83, 193, 196 a 224 napadnutého rozsudku. ( [219]47 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. ([220]C-377/20, [221]EU:C:2022:379, bod [222]72, ako aj citovaná judikatúra). ( [223]48 ) Konkrétne i) bod 168 sa týka hypotézy predlozenej spolocnostou LG, ze moznost c. 2 bola jedinou vhodnou a ekonomicky rozumnou moznostou; ii) bod 170 sa týka údajnej potreby vyzdvihnutia vhodných materiálov zo zeleznicnej trate s cielom zabránit ich poskodeniu pocas zimy; iii) bod 204 sa týka údajného vplyvu rozhodcovského rozsudku zo 17. decembra 2010 na rozhodnutie nerekonstruovat zeleznicnú trat, a iv) bod 231 sa týka tvrdenia spolocnosti LG, ze moznost c. 1 bola ovela menej efektívna ako moznost c. 2. ( [224]49 ) Rozsudok z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia ([225]C-152/19 P, [226]EU:C:2021:238, bod [227]68 a citovaná judikatúra). ( [228]50 ) K problematike "rozlisovania medzi skutkovými a právnymi otázkami", najmä vo veciach hospodárskej sútaze, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát F. G. Jacobs vo veci Hilti/Komisia ([229]C-53/92 P, neuverejnené, [230]EU:C:1993:875, body [231]46 a [232]47). ( [233]51 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [234]52 ) Zdôraznujem, ze LG vo svojom odvolaní uznáva, ze "Vseobecný súd sa uspokojil s tým, ze o tejto otázke nerozhodol, a neuvádza ziadne skutocnosti svedciace o opaku". ( [235]53 ) Konkrétne Vseobecný súd rozhodol, ze LG "nepreukázala, ze po vzniku deformácie a podrobnom posúdení stavu celej zeleznicnej trate bola trat v takom stave, ktorý by odôvodnoval jej okamzité odstránenie v celom rozsahu" (bod 164), a ze LG "dostatocne nepodlozila tvrdenie, podla ktorého nedostatky... boli zistené aj na mnohých iných miestach celej zeleznicnej trate" (bod 165). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [236]54 ) Vzhladom na ich technickú povahu a lepsie pochopenie sa v mojej analýze budem venovat kazdej zo styroch castí tretieho odvolacieho dôvodu osobitne. ( [237]55 ) Pozri zhrnutie argumentácie spolocnosti LG v bode 216 napadnutého rozsudku. ( [238]56 ) Pozri body 98 az 101 vyssie. Pozri tiez rozsudok z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia ([239]C-466/19 P, [240]EU:C:2021:76, body [241]42 a [242]43, ako aj citovaná judikatúra). ( [243]57 ) List, ktorý 18. septembra 2008 zaslalo riaditelstvo zeleznicnej infrastruktúry spolocnosti LG rade pre strategické plánovanie tejto spolocnosti a ktorý bol zostavený na základe správy z kontroly mimoriadnej komisie z 12. septembra 2008. ( [244]58 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [245]59 ) Ako bolo pripomenuté v bode 89 vyssie, úcinnost dôvodu sa vztahuje na jeho schopnost, ak je odôvodnený, dosiahnut záver, ktorý zalobca prostredníctvom tohto dôvodu pozaduje. ( [246]60 ) Pozri najmä body 204 a 209 tohto rozsudku. ( [247]61 ) Pozri bod 185 napadnutého rozsudku. ( [248]62 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [249]63 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [250]64 ) Rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia ([251]C-457/10 P, [252]EU:C:2012:770). ( [253]65 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [254]66 ) Pozri v tomto kontexte rozsudky z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia ([255]C-549/10 P, [256]EU:C:2012:221, body [257]20 a [258]21), a z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ([259]C-307/18, [260]EU:C:2020:52, bod [261]162). ( [262]67 ) Pokial ide o "povahu porusenia" uvedenú v bode 366 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd zohladnil "skutocnost, ze správanie spocívajúce v odstránení verejnej zeleznicnej trate nachádzajúcej sa medzi dvoma clenskými státmi spôsobilo ujmu konsolidácii jednotného trhu, najmä jednotného európskeho zeleznicného trhu". ( [263]68 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [264]69 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 16. decembra 2015, Cargolux Airlines/Komisia ([265]T-39/11, neuverejnený, [266]EU:T:2015:991, bod [267]31). ( [268]70 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([269]C-603/13 P, [270]EU:C:2016:38, body [271]75 az [272]77). ( [273]71 ) Pozri tiez body 204 a 209 napadnutého rozsudku. ( [274]72 ) Rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia ([275]C-606/18 P, [276]EU:C:2020:571, body [277]96 a [278]97 a citovaná judikatúra). ( [279]73 ) Rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([280]C-603/13 P, [281]EU:C:2016:38, bod [282]90). ( [283]74 ) Pozri body 395 a 397 napadnutého rozsudku. ( [284]75 ) Rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia ([285]C-591/16 P, [286]EU:C:2021:243, body [287]197 a [288]198 a citovaná judikatúra). ( [289]76 ) Rozsudok z 18. marca 2021, Pometon/Komisia ([290]C-440/19 P, [291]EU:C:2021:214, bod [292]138). ( [293]77 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia ([294]C-606/18 P, [295]EU:C:2020:571, bod [296]95 a citovaná judikatúra). ( [297]78 ) Pozri v tejto súvislosti bod 273 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka J. Kokott v spojených veciach Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce ([298]C-293/13 P a C-294/13 P, [299]EU:C:2014:2439). References 1. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A545&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A545 4. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 5. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0002 6. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0003 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929 9. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0004 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172 12. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0005 13. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0006 14. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0007 15. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0008 16. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0009 17. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0010 18. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0011 19. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0012 20. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0013 21. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0014 22. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0015 23. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0016 24. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0017 25. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0018 26. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0019 27. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0020 28. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0021 29. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0022 30. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0023 31. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0024 32. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0025 33. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0026 34. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0027 35. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0028 36. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0029 37. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0030 38. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0031 39. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0032 40. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0033 41. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0034 42. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0035 43. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0036 44. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0037 45. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0038 46. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0039 47. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0040 48. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0041 49. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0042 50. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0043 51. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0044 52. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0045 53. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0046 54. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0047 55. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0048 56. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0049 57. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0050 58. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0051 59. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0052 60. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0053 61. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0054 62. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0055 63. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0056 64. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0057 65. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0058 66. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0059 67. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0060 68. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0061 69. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0062 70. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0063 71. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0064 72. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0065 73. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0066 74. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0067 75. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0068 76. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0069 77. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0070 78. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0071 79. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0072 80. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0073 81. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0074 82. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0075 83. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0076 84. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0077 85. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#t-ECR_62021CC0042_SK_01-E0078 86. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0001 87. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0002 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 89. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0003 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A264 91. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0004 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:075:TOC 93. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0005 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266 96. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0006 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A239&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A239 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A239&anchor=#point40 100. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0007 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A379&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A379 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A379&anchor=#point68 104. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0008 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&anchor=#point68 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point154 111. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0009 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A198&locale=sk 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A198 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A198&anchor=#point208 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A198&anchor=#point212 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A763&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A763 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A763&anchor=#point215 119. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0010 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:045:TOC 121. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0011 122. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0012 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&anchor=#point679 126. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0013 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A477&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A477 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A477&anchor=#point8 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A289&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A289 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A289&anchor=#point331 133. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0014 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A18&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A18 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A18&anchor=#point25 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A394&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A394 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A394&anchor=#point26 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98&anchor=#point49 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98&anchor=#point50 144. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0015 145. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0016 146. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0017 147. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0018 148. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0019 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A678&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A678 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 153. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0020 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A998&locale=sk 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A998 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A998&anchor=#point87 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A998&anchor=#point108 158. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0021 159. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0022 160. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0023 161. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0024 162. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0025 163. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0026 164. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0027 165. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0028 166. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0029 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point96 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A678&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A678 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A678&anchor=#point106 173. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0030 174. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0031 175. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0032 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&anchor=#point58 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point75 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point96 183. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0033 184. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0034 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&locale=sk 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&anchor=#point69 188. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0035 189. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0036 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&locale=sk 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&anchor=#point161 193. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0037 194. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0038 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A264&locale=sk 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A264 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A264&anchor=#point66 198. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0039 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A678&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A678 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A678&anchor=#point75 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A678&anchor=#point78 203. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0040 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point128 207. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0041 208. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0042 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&anchor=#point92 212. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0043 213. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0044 214. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0045 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A474&locale=sk 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A474 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A474&anchor=#point38 218. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0046 219. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0047 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A379&locale=sk 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A379 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A379&anchor=#point72 223. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0048 224. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0049 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A238&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A238 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A238&anchor=#point68 228. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0050 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A875&locale=sk 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A875 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A875&anchor=#point46 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A875&anchor=#point47 233. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0051 234. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0052 235. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0053 236. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0054 237. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0055 238. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0056 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&locale=sk 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&anchor=#point42 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&anchor=#point43 243. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0057 244. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0058 245. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0059 246. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0060 247. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0061 248. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0062 249. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0063 250. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0064 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&locale=sk 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770 253. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0065 254. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0066 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221 257. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&anchor=#point20 258. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&anchor=#point21 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 260. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 261. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point162 262. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0067 263. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0068 264. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0069 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A991&locale=sk 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A991 267. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A991&anchor=#point31 268. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0070 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 271. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point75 272. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point77 273. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0071 274. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0072 275. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 276. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 277. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point96 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point97 279. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0073 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 281. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 282. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point90 283. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0074 284. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0075 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243&locale=sk 286. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243 287. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243&anchor=#point197 288. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243&anchor=#point198 289. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0076 290. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A214&locale=sk 291. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A214 292. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A214&anchor=#point138 293. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0077 294. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 295. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 296. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point95 297. file:///tmp/lynxXXXXkOGR4s/L84499-9036TMP.html#c-ECR_62021CC0042_SK_01-E0078 298. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2439&locale=sk 299. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2439