NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 8. septembra 2022 ( [1]1 ) Vec C-25/21 ZA, AZ, BX, CV, DU, ET proti Repsol Comercial de Productos Petrolíferos SA [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Mercantil no 2 de Madrid (Obchodný súd c. 2 Madrid, Spanielsko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Hospodárska sútaz - Súkromnoprávne vymáhanie - Clánok 101 ods. 1 a 2 ZFEÚ - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 2 - Zaloba o neplatnost - Zaloba o náhradu skody - Smernica 2014/104/EÚ - Casová pôsobnost - Dôkazná hodnota rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze v konaní o zalobe o neplatnost a v konaní o zalobe o náhradu skody - Procesná autonómia clenských státov - Zásada efektivity a právnej istoty" 1. V kontexte súkromnoprávneho vymáhania ("private enforcement") pravidiel hospodárskej sútaze Únie zohrávajú zásadnú úlohu otázky súvisiace s poziadavkami dokazovania. Obcianskoprávne zaloby pre porusenie práva hospodárskej sútaze si zvycajne vyzadujú komplexnú skutkovú a ekonomickú analýzu a vyznacujú sa vysokou mierou informacnej asymetrie. Tieto faktory môzu ohrozit moznost osôb podávajúcich takéto obcianskoprávne zaloby úcinne uplatnovat svoje práva. 2. V tejto súvislosti je otázka dôkaznej hodnoty rozhodnutí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze pred vnútrostátnymi obcianskoprávnymi súdmi, rozhodujúcimi v konaniach o zalobách o náhradu skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze, v súcasnosti upravená v clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104/EÚ o zalobách o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze ( [2]2 ). Na mnohé otázky vsak este treba odpovedat. 3. Aká je teda okrem otázok súvisiacich s výkladom uvedeného ustanovenia dôkazná hodnota takýchto rozhodnutí v konaniach o zalobách o neplatnost na základe clánku 101 ods. 2 ZFEÚ? Akú povahu má navyse ustanovenie clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104, ktoré stanovuje jej uplatnitelnost ratione temporis? V prípade, ze sa toto ustanovenie neuplatní, aká je dôkazná hodnota týchto rozhodnutí v prípade konaní o zalobách o náhradu skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze Únie? 4. V prejednávanej veci, ktorá sa týka návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podaného Juzgado de lo Mercantil no 2 de Madrid (Obchodný súd c. 2 Madrid, Spanielsko), vnútrostátnym súdom, bude mat Súdny dvor moznost objasnit vsetky uvedené otázky. I. Právny rámec A. Právo Únie 5. Clánok 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ( [3]3 ) s názvom "Dôkazné bremeno" stanovuje: "Vo vsetkých vnútrostátnych konaniach alebo konaniach spolocenstva, ktoré sa týkajú uplatnovania clánkov [101 a 102 ZFEÚ], bremeno dokazovania porusenia clánku [101] ods. 1 alebo clánku [102 ZFEÚ] znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol. ..." 6. V odôvodnení 34 smernice 2014/104 sa uvádza: "Zabezpecenie úcinného a jednotného uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze si v celej Únii vyzaduje spolocný prístup k úcinku konecných rozhodnutí vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze o poruseniach na následné konania o zalobách o náhradu skody. ... S cielom posilnit právnu istotu, predíst nejednotnosti pri uplatnovaní clánkov 101 a 102 ZFEÚ, zvýsit úcinnost a procesnú efektívnost konaní o zalobách o náhradu skody a pomôct fungovaniu vnútorného trhu pre podniky a spotrebitelov by o zistení, ze doslo k poruseniu clánkov 101 alebo 102 ZFEÚ, v konecnom rozhodnutí prijatom vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze alebo preskúmacím súdom, nemalo byt mozné opätovne konat v následných konaniach o zalobách o náhradu skody. Preto by sa takéto zistenie malo povazovat za nevyvrátitelne preukázané v konaniach o zalobách o náhradu skody podaných v clenskom státe orgánu hospodárskej sútaze alebo preskúmacieho súdu, ktoré sa týkajú daného porusenia. Úcinok zistenia by sa vsak mal vztahovat len na povahu porusenia a jeho vecný, osobný, casový a územný rozsah, ako ich pri výkone svojej právomoci urcil orgán hospodárskej sútaze alebo preskúmací súd." 7. Clánok 9 ods. 1 a 2 smernice 2014/104 s názvom "Úcinok vnútrostátnych rozhodnutí" stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby sa porusenie práva hospodárskej sútaze konstatované v konecnom rozhodnutí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze alebo preskúmacieho súdu povazovalo za nevyvrátitelne preukázané na úcely zalôb o náhradu skody podaných na ich vnútrostátne súdy podla clánku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. 2. Clenské státy zabezpecia, aby v prípade konecného rozhodnutia uvedeného v odseku 1 v inom clenskom státe mohlo byt toto konecné rozhodnutie predlozené pred vnútrostátnymi súdmi v súlade s vnútrostátnym právom aspon ako dôkaz prima facie skutocnosti, ze doslo k poruseniu práva hospodárskej sútaze, a aby sa podla potreby mohlo posudzovat spolu s akýmkolvek dalsím dôkazom predlozeným úcastníkmi." 8. Clánok 22 smernice 2014/104 s názvom "Casová pôsobnost" stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby sa vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21 na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätným úcinkom. 2. Clenské státy zabezpecia, aby sa akékolvek vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21, iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, neuplatnovali na zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátny súd pred 26. decembrom 2014." B. Spanielske právo 9. Smernica 2014/104 bola prebratá do spanielskeho práva prostredníctvom Real Decreto-ley 9/2017, por el que se transponen directivas de la Unión Europea en los ámbitos financiero, mercantil y sanitario, y sobre el desplazamiento de trabajadores (královský zákonný dekrét c. 9/2017, ktorým sa preberajú smernice Európskej únie vo financnej, obchodnej a zdravotníckej oblasti a v oblasti vysielania pracovníkov) ( [4]4 ) z 26. mája 2017, ktorým bol zmenený Ley 15/2007 de Defensa de la Competencia (zákon c. 15/2007 o ochrane hospodárskej sútaze) z 3. júla 2007 ( [5]5 ). II. Skutkový stav sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky 10. Dedicia KN sú vlastníkmi cerpacej stanice, ktorú postavil KN, nachádzajúcej sa v Spanielsku. Repsol SA je poprednou spanielskou spolocnostou pôsobiacou v oblasti výroby energetických výrobkov získaných z rafinácie surovej ropy. V rokoch 1987 az 2009 uzavrel KN alebo jeho dedicia so spolocnostou Repsol pät zmlúv o dodávke pohonných hmôt v súvislosti s prevádzkou cerpacej stanice. 11. Prvé dve zmluvy boli uzavreté v roku 1987 a 1996. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze napriek tomu, ze tieto zmluvy boli oznacené ako zmluvy o výhradnom zásobovaní, v skutocnosti ich mozno povazovat za zmluvy o dalsom predaji. ( [6]6 ) Tieto dve zmluvy stanovovali, ze odmena prevádzkovatela cerpacej stanice pozostáva z provízie, ktorú si môze uplatnit z maloobchodnej ceny pohonných hmôt, pricom táto cena bola odporúcaná spolocnostou Repsol. 12. Rozhodnutím z 11. júla 2001 (dalej len "rozhodnutie z roku 2001") Tribunal de Defensa de la Competencia (Súd pre ochranu hospodárskej sútaze, Spanielsko) konstatoval porusenie vnútrostátnych predpisov hospodárskej sútaze spolocnostou Repsol a vydal toto rozhodnutie: "1. Urcit, ze [Repsol] sa dopustila postupu zakázaného clánkom 1 ods. 1 Ley de Defensa de la Competencia [zákon o ochrane hospodárskej sútaze] tým, ze urcovala maloobchodné ceny pohonných hmôt distribútorom, ktorí s nou obchodovali v údajnom komisionárskom rezime alebo údajnom rezime obchodného zastúpenia, na základe zmlúv uvedených [omissis] v predlozenom spise. 2. Ulozit spolocnosti [Repsol], aby upustila od urcovania cien vo vztahoch s cerpacími stanicami, s ktorými je viazaná zmluvou s podobnými charakteristikami." 13. Toto rozhodnutie potvrdil Audiencia Nacional (Vrchný súd, Spanielsko) ( [7]7 ) a následne Tribunal Supremo (Najvyssí súd, Spanielsko) ( [8]8 ), cím sa stalo konecným. 14. V dnoch 22. februára 2001, 22. februára 2006 a 17. júla 2009 KN alebo jeho dedicia uzavreli so spolocnostou Repsol tri neskorsie zmluvy, ktoré boli oznacené ako "výhradné komisionárske zmluvy". Tieto tri zmluvy obsahovali povinnost výhradného odberu od spolocnosti Repsol na pät, tri a pät rokov. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze ekonomický rezim bol len "údajne" komisionársky a v skutocnosti zastieral zmluvu o dalsom predaji, pretoze komisionár preberal nebezpecenstvo skody na produkte a musel zaplatit cenu za objednané produkty (maloobchodnú cenu stanovenú spolocnostou Repsol znízenú o províziu) v dostatocnom predstihu, aby Repsol mohla potvrdit platbu pred dodaním. 15. Z uvedeného návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze v týchto troch zmluvách bolo formálne uznané oprávnenie komisionára poskytovat zákazníkom zlavy zo svojej provízie. Táto moznost vsak bola v praxi cisto teoretická. 16. Po presetrovaní, ktoré potvrdilo, ze Repsol dalej porusovala pravidlá hospodárskej sútaze, kedze sa ukázalo, ze moznost prevádzkovatelov cerpacích staníc v jej sieti uplatnovat zlavy z provízie nebola reálna, Comisión Nacional de la Competencia (Národná komisia pre hospodársku sútaz, dalej len "CNC") ( [9]9 ) rozhodnutím z 30. júla 2009 (dalej len "rozhodnutie z roku 2009") rozhodla okrem iného o ulození sankcií spolocnosti Repsol za uvedené porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Výroková cast rozhodnutia z roku 2009 znie: "PO PRVÉ - Urcit, ze Repsol... porusila clánok 1 [zákona o ochrane hospodárskej sútaze] a clánok [101 ods. 1 ZFEÚ] tým, ze nepriamo stanovila maloobchodné ceny nezávislým dodávatelom pôsobiacim pod jej obchodnou znackou, cím obmedzila hospodársku sútaz medzi cerpacími stanicami patriacimi do jej siete a ostatnými cerpacími stanicami. PO DRUHÉ - Urcit, ze vsetky zmluvy obsahujúce podmienky, na základe ktorých komitent prevedie na druhú zmluvnú stranu významné obchodné alebo financné riziko, sa na úcely uplatnenia práva hospodárskej sútaze povazujú za zmluvy o dalsom predaji. PO TRETIE - Urcit, ze akákolvek iná zmluvná podmienka uvedená v zmluvách o dodávkach pohonných hmôt spolocnostou Repsol, ktorá stanovuje, ze cena za nákup paliva je stanovená s odkazom na maximálnu alebo odporúcanú cenu, ci uz samotnej cerpacej stanice alebo konkurencných cerpacích staníc v danej oblasti, je v rozpore s clánkom 1 [zákona o ochrane hospodárskej sútaze] a clánkom [101 ods. 1 ZFEÚ]... PO STVRTÉ - Urcit, ze akákolvek iná zmluvná podmienka v zmluvách o dodávkach pohonných hmôt spolocnostou Repsol..., ktorá stanovuje, ze provízie/marze, ktoré sa majú úctovat, sú stanovené na podobnej úrovni ako v regióne, kde sa nachádza cerpacia stanica, ktorá je predmetom zmluvy, je v rozpore s clánkom 1 [zákona o ochrane hospodárskej sútaze] a clánkom [101 ods. 1 ZFEÚ]... PO PIATE - Ulozit spolocnosti Repsol..., aby od oznámenia tohto rozhodnutia prijala opatrenia potrebné na upustenie od akýchkolvek postupov, ktoré prispievajú k nepriamemu stanovovaniu cien palív predávaných na cerpacích staniciach sietí, ktoré sú predmetom zmluvy o franchisingu uzavretej so spolocnostou Repsol... a ktorých prevádzkovatelia sú nezávislými dodávatelmi na úcely uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze..." 17. Rozhodnutie z roku 2009 bolo potvrdené spanielskymi súdmi, ( [10]10 ) a preto je konecné. 18. V konaní týkajúcom sa dohladu CNMC vydala tri rozhodnutia, ( [11]11 ) v ktorých konstatovala, ze Repsol pokracovala vo svojom nezákonnom postupe az do roku 2019. 19. Za týchto okolností podali dedicia KN na vnútrostátny súd zalobu podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ o neplatnost zmlúv existujúcich medzi úcastníkmi konania z dôvodu stanovenia maloobchodných cien pohonných hmôt spolocnostou Repsol v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ako aj o náhradu skody spôsobenej porusením clánku 101 ZFEÚ. Ako dôkaz o tomto nezákonnom postupe predlozili dedicia KN konecné rozhodnutia spanielskych orgánov hospodárskej sútaze (rozhodnutia z roku 2001 a 2009). 20. Vnútrostátny súd pripomína, ze podla clánku 2 nariadenia c. 1/2003 dôkazné bremeno týkajúce sa porusenia clánku 101 ZFEÚ znása úcastník konania, ktorý túto námietku vzniesol. Odkazuje tiez na zásadu efektivity a kvalifikuje zalobu podanú dedicmi KN ako zalobu o neplatnost zmlúv existujúcich medzi stranami s nárokom na náhradu spôsobenej skody ("stand-alone"). 21. Dalej uvádza, ze vnútrostátna judikatúra ( [12]12 ) nepriznáva rozhodnutiam orgánu hospodárskej sútaze v rámci zaloby o neplatnost, akou je zaloba podaná dedicmi KN, ziadnu dôkaznú hodnotu. Z tejto judikatúry vyplýva, ze opatrenia prijaté spanielskymi orgánmi hospodárskej sútaze, vrátane opatrení potvrdených príslusnými súdmi, by nemali viest k neplatnosti vsetkých zmlúv o franchisingu uzavretých ropnými spolocnostami. Tieto rozhodnutia nepredstavujú v obcianskoprávnom konaní ani len nepriamy dôkaz o nezákonnom postupe. Na urcenie neplatnosti predmetných zmlúv preto zalobca musí v konaní pred súdom zopakovat dôkazy predlozené v správnom konaní. 22. Vnútrostátny súd okrem toho uvádza, ze v rámci zaloby nazývanej "follow-on" môze zalobca v súcasnosti v súlade s clánkom 9 smernice 2014/104 uniest bremeno dokazovania týkajúce sa nezákonného postupu tým, ze jednoducho preukáze, ze konecné rozhodnutia orgánu hospodárskej sútaze sa týkajú predmetného zmluvného vztahu. V prejednávanej veci vsak dedicia pána KN nepodali len zalobu o náhradu skody, ale tiez namietali neplatnost dotknutých zmlúv podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ. Podla vnútrostátneho súdu by vsak odmietnutie akejkolvek dôkaznej hodnoty rozhodnutí z roku 2001 a 2009 viedlo k zachovaniu zmlúv zakázaných clánkom 101 ZFEÚ, ako aj k neexistencii náhrady skody spôsobenej dotknutým osobám zakázaným postupom. Tento dôsledok neprichádza do úvahy, kedze zmluvy medzi spolocnostou Repsol a dedicmi KN zodpovedajú sankcionovaným postupom a zmluvám, ktoré analyzovali orgány hospodárskej sútaze v týchto rozhodnutiach, a najmä boli uzavreté v rovnakom období a na rovnakom geografickom trhu ako tieto zmluvy. 23. Za týchto okolností vnútrostátny súd prerusil konanie a polozil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Ak zalobca preukáze, ze jeho zmluvný vztah výhradného zásobovania a franchisingu (formou komisionárskej zmluvy alebo priameho predaja za referencnú cenu pri dalsom predaji so zlavou) so [spolocnostou Repsol] spadá do rámca územnej a casovej pôsobnosti, ktorú skúmal vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, má sa tento zmluvný vztah povazovat za dotknutý rozhodnutím vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze [z roku 2001] (vec 490/00 REPSOL) alebo rozhodnutím [z roku 2009] (vec 652/07 REPSOL/CEPSA/BP), pricom poziadavky clánku 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o bremeno týkajúce sa preukázania porusenia, sa na základe týchto rozhodnutí povazujú za splnené? 2. V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku a ak sa preukáze, ze zmluvný vztah je dotknutý rozhodnutím [z roku 2001] (vec 490/00 REPSOL) alebo rozhodnutím [z roku 2009] (vec 652/07 REPSOL/CEPSA/BP), musí z toho nevyhnutne vyplývat urcenie absolútnej neplatnosti tejto dohody v súlade s clánkom 101 ods. 2 ZFEÚ?" III. Analýza 24. Cielom dvoch prejudiciálnych otázok, ktoré polozil vnútrostátny súd v prejednávanej veci, je urcit s ohladom na právo Únie dôkaznú hodnotu, ktorú treba v rámci obcianskoprávneho konania pred vnútrostátnym súdom priznat dvom konecným rozhodnutiam spanielskych orgánov hospodárskej sútaze, ktoré konstatovali porusenie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, ako aj práva Únie. 25. Predtým, ako sa budem podrobne zaoberat prejudiciálnymi otázkami, je podla môjho názoru potrebné uviest úvodné úvahy. 26. Na jednej strane sa zdá vhodné objasnit niektoré aspekty týkajúce sa zaloby podanej dedicmi KN na vnútrostátny súd v spore vo veci samej. 27. Na druhej strane otázka úcinku konecného rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze na úcely zaloby o náhradu skody podanej na vnútrostátnom súde je v súcasnosti upravená clánkom 9 ods. 1 smernice 2014/104, ktorý bol prebratý do spanielskeho práva clánkom 75 zákona c. 15/2007 o ochrane hospodárskej sútaze v znení královského zákonného dekrétu c. 9/2017. Na úvod teda treba overit, ci je toto ustanovenie uplatnitelné na spor vo veci samej. A. Úvodné pripomienky 1. O zalobe podanej na vnútrostátnom súde 28. V prejednávanej veci spanielske orgány hospodárskej sútaze v rozhodnutiach z roku 2001 a 2009 konstatovali, ze Repsol pocas niekolkých rokov porusovala zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz stanovený vnútrostátnym právom hospodárskej sútaze a právom Únie tým, ze nepriamo stanovila maloobchodné ceny pohonných hmôt vo vztahu k cerpacím staniciam, s ktorými bola prepojená. Uvedené orgány konstatovali vertikálne obmedzenia hospodárskej sútaze v rámci zmluvných vztahov medzi výrobcom a dodávatelom pohonných hmôt, spolocnostou Repsol, a jeho distribútormi, teda cerpacími stanicami. 29. Pocas obdobia, na ktoré sa vztahujú dve vyssie uvedené rozhodnutia, KN a jeho dedicia, zalobcovia pred vnútrostátnym súdom, uzavreli so spolocnostou Repsol niekolko zmlúv o výhradnom zásobovaní pohonnými hmotami na dalsí predaj vo svojej cerpacej stanici. Kedze sa dedicia KN domnievajú, ze boli poskodení protisútazným správaním, ktorého sa dopustila Repsol, podali na vnútrostátny súd obcianskoprávnu zalobu. 30. V rámci tejto zaloby dedicia KN navrhujú, aby uvedený súd ako samostatné dôsledky porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ jednak vyhlásil príslusné zmluvy za neplatné priamo na základe clánku 101 ods. 2 ZFEÚ a jednak ulozil spolocnosti Repsol povinnost nahradit skodu spôsobenú týmto porusením. ( [13]13 ) 31. Vnútrostátny súd v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania výslovne kvalifikuje túto zalobu ako zalobu "stand-alone". Zdá sa, ze uvedený súd túto kvalifikáciu vyvodil zo skutocnosti, ze zaloba o náhradu skody, ktorú podali dedicia KN, je spojená so zalobou o neplatnost existujúcich zmlúv na základe clánku 101 ods. 2 ZFEÚ. Táto kvalifikácia, ktorá bola predmetom diskusií tak v pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru, ako aj na pojednávaní, si zasluhuje urcité objasnenia. 32. V práve hospodárskej sútaze a osobitne v rámci "private enforcement" sa obcianskoprávne zaloby o náhradu skody v prípade porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze zvycajne delia na dva typy: "samostatné zaloby" (alebo "actions stand-alone") a "nadväzné zaloby" (alebo "actions follow-on"). 33. Hoci v rámci "private enforcement" práva hospodárskej sútaze sa toto rozlisovanie v praxi casto pouzíva, ( [14]14 ) v práve Únie neexistuje presná právna definícia týchto dvoch typov zalôb. Smernica 2014/104 teda výslovne neodkazuje na toto rozlísenie, ani na tieto dva typy zalôb. Jediné odkazy na rozlisovanie medzi "samostatnými" a "nadväznými" zalobami sú uvedené v prípravných dokumentoch Komisie týkajúcich sa prijatia tejto smernice. ( [15]15 ) 34. Z týchto dokumentov, ako aj z pouzitia týchto pojmov v praxi vyplýva, ze "samostatné zaloby" (alebo "actions stand-alone") sú obcianskoprávne zaloby, najmä zaloby o náhradu skody, ( [16]16 ) predlozené súdu bez predchádzajúceho rozhodnutia príslusného orgánu hospodárskej sútaze. Na druhej strane "nadväzné zaloby" (alebo "actions follow-on") sú obcianskoprávne zaloby, ktoré nasledujú po tom, co orgán hospodárskej sútaze zistil porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 35. Z toho vyplýva, ze dichotómia medzi zalobami typu "follow-on" a "stand-alone" sa týka rozlisovania medzi obcianskoprávnymi zalobami podanými s cielom dosiahnut v obcianskoprávnym konaní uznanie právnych následkov vo vztahoch medzi súkromnými osobami, vyplývajúcich z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze - najmä náhradu skody, ktorá vznikla v dôsledku takéhoto porusenia - podla toho, ci existuje predchádzajúce zistenie porusenia rozhodnutím orgánu hospodárskej sútaze. Nejde teda o rozdiel medzi zalobami o neplatnost na jednej strane a zalobami o náhradu skody na strane druhej, ako to zrejme chápe vnútrostátny súd a prinajmensom cast spanielskej judikatúry. ( [17]17 ) 36. V prejednávanej veci vsak bez ohladu na to, aký úcinok in concreto majú tieto dve rozhodnutia spanielskych orgánov hospodárskej sútaze v rámci obcianskoprávneho konania pred vnútrostátnym súdom, zo spisu jasne vyplýva, ze obcianskoprávna zaloba podaná dedicmi KN vyplýva zo zistení spanielskych orgánov hospodárskej sútaze v dvoch rozhodnutiach z roku 2001 a 2009, z ktorých vyplýva, ze Repsol porusila zákaz kartelových dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz. 37. Dedicia KN sa dokonca chcú odvolávat na tieto zistenia na úcely odôvodnenia svojej zaloby. Okrem toho prejudiciálne otázky polozené vnútrostátnym súdom týkajúce sa dôkaznej hodnoty týchto dvoch rozhodnutí v rámci tohto obcianskoprávneho konania potvrdzujú, ze táto zaloba bola podaná v dôsledku týchto rozhodnutí. Vzhladom na tieto okolnosti mám pochybnosti, pokial ide o kvalifikáciu predmetnej zaloby o náhradu skody vnútrostátnym súdom ako zaloby "stand-alone". 38. Na tom nic nemení ani skutocnost, ze zaloba o náhradu skody je spojená so zalobou o neplatnost zmlúv existujúcich medzi úcastníkmi konania podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ. 39. Hoci tieto dve zaloby spolu nepochybne súvisia, kedze sa obe týkajú toho istého porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ide o odlisné zaloby, pretoze sledujú rôzne právne následky vyplývajúce z tohto porusenia a majú odlisný právny základ. Cielom zaloby o neplatnost je urcenie absolútnej neplatnosti zmlúv uzatvorených v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ. Cielom zaloby o náhradu skody je naopak dosiahnut náhradu skody, ktorá vznikla v dôsledku tohto porusenia, a zakladá sa na práve priznanom právom Únie, ( [18]18 ) ktoré sa vykonáva prostredníctvom vnútrostátnych predpisov týkajúcich sa zmluvnej alebo mimozmluvnej obcianskoprávnej zodpovednosti. 40. V tejto súvislosti z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nie je jasné, ci dedicia KN odôvodnujú svoju zalobu o náhradu skody zmluvnou alebo mimozmluvnou zodpovednostou spolocnosti Repsol. ( [19]19 ) Kvalifikácia nároku na náhradu skody ako zmluvného alebo mimozmluvného podla vnútrostátneho práva vsak nemá vplyv na právo na náhradu skody, ktorá vznikla v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze. Ani judikatúra, ktorá uznala právo pozadovat náhradu skody za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ( [20]20 ) ani smernica 2014/104 ( [21]21 ) totiz nepodmienujú výkon takéhoto práva existenciou osobitnej formy zodpovednosti. 41. Preto aj keby sa vychádzalo z tvrdenia zástupcov spolocnosti Repsol na pojednávaní, ze v prejednávanej veci je zaloba o náhradu skody podmienená vyhlásením neplatnosti - co sa mi vsak v skutocnosti nezdá byt zrejmé zo zaloby podanej dedicmi KN na vnútrostátnom súde ( [22]22 ) -, nic to nemení na skutocnosti, ze skoda, ktorej náhrada sa pozaduje, je priamym dôsledkom porusenia práva hospodárskej sútaze (práva Únie), a ze nárok na náhradu skody predstavuje výkon autonómneho práva uznaného právom Únie, ktoré nie je závislé od prípadného urcenia neplatnosti dotknutých zmlúv. 2. O uplatnitelnosti clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104 42. Ako som uz uviedol, otázka úcinku konecného rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze clenského státu na úcely zaloby o náhradu skody podanej na súde clenského státu z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze sa v súcasnosti riadi clánkom 9 ods. 1 smernice 2014/104. 43. Kedze zaloba podaná dedicmi KN na vnútrostátnom súde bola na jednej strane podaná 12. februára 2018, teda po prebratí clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104 ( [23]23 ) do spanielskeho práva, a na druhej strane zahrna takúto zalobu o náhradu skody, je potrebné najprv overit, ci je toto ustanovenie uplatnitelné ratione materiae a ratione temporis na prejednávanú vec. a) O uplatnitelnosti ratione materiae 44. Pokial ide o uplatnitelnost ratione materiae smernice 2014/104 a konkrétne jej clánku 9 ods. 1 na prejednávanú vec, niektorí úcastníci konania, ktorí predlozili Súdnemu dvoru pripomienky, tvrdili, ze táto smernica sa v prejednávanej veci neuplatnuje, pretoze sa uplatnuje výlucne na konania o zalobách o náhradu skody typu "follow-on". S odkazom na úvahy uvedené v bodoch 32 az 41 vyssie, týkajúce sa tak rozlisovania medzi zalobami "stand-alone" a "follow-on", ako aj analýzy zaloby podanej v prejednávanej veci, poukazujem na to, ze clánok 1 smernice 2014/104 s názvom "Predmet a rozsah pôsobnosti" v odseku 2 uvádza, ze touto smernicou sa stanovujú pravidlá presadzovania pravidiel hospodárskej sútaze "v rámci konaní o zalobách o náhradu skody na vnútrostátnych súdoch" ( [24]24 ), bez akéhokolvek odkazu na rozlisovanie medzi zalobami "stand-alone" a "follow-on". Ako som uz uviedol, uvedená smernica takéto rozlisovanie ani neuvádza. Z toho vyplýva, ze smernica 2014/104 sa vztahuje na vsetky typy zalôb o náhradu skody spôsobenej porusením ustanovení práva hospodárskej sútaze bez ohladu na to, ci je zaloba kvalifikovaná ako "follow-on" alebo "stand-alone". 45. Kedze ustanovenie clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104 upravuje úcinok rozhodnutí vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, je zrejmé, ze toto ustanovenie sa nemôze uplatnit, ak takéto rozhodnutie neexistuje. Na jednej strane to vsak neznamená, ze smernica sa neuplatnuje ratione materiae na zaloby typu "stand-alone". Na druhej strane v prejednávanej veci skutocne existujú dve rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, pricom cielom prejudiciálnych otázok je práve urcit úcinky a dôkaznú hodnotu týchto rozhodnutí v rámci obcianskoprávnej zaloby podanej na vnútrostátnom súde, vrátane zaloby o náhradu skody. 46. Napokon treba este zdôraznit, ze ako vyplýva z uvedeného clánku 1 smernice 2014/104, táto smernica sa vztahuje výlucne na konania o zalobách o náhradu skody a nevztahuje sa na obcianskoprávne zaloby o urcenie neplatnosti dohôd, ktoré sú v rozpore s clánkom 101 ods. 2 ZFEÚ. Konania o zalobách o neplatnost tohto typu teda nie sú upravené sekundárnym právom Únie. b) O uplatnitelnosti ratione temporis 47. Pokial ide o uplatnovanie clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104 ratione temporis, poznamenávam, ze Súdny dvor v nedávnom rozsudku z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks (C-267/20, dalej len "rozsudok Volvo, [25]EU:C:2022:494), poskytol vysvetlenia, pokial ide o kritériá na urcenie uplatnitelnosti ratione temporis rôznych ustanovení smernice 2014/104. Okrem toho islo o návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný spanielskym súdom. ( [26]25 ) 48. V tomto kontexte Súdny dvor najprv pripomenul, ze smernica 2014/104 obsahuje osobitné ustanovenie, a to clánok 22, ktorý výslovne uvádza podmienky na uplatnenie procesných a hmotnoprávnych ustanovení tejto smernice z casového hladiska. ( [27]26 ) 49. Konkrétne na jednej strane podla clánku 22 ods. 1 smernice 2014/104 clenské státy zabezpecia, aby sa vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21 smernice na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätným úcinkom. ( [28]27 ) 50. Na druhej strane podla clánku 22 ods. 2 smernice 2014/104 clenské státy zabezpecia, aby sa akékolvek vnútrostátne opatrenia prijaté na zosúladenie s procesnými ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali na konania o zalobách o náhradu skody podaných na vnútrostátny súd pred 26. decembrom 2014. ( [29]28 ) 51. Z toho vyplýva, ze na úcely urcenia casovej pôsobnosti clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104 bude potrebné v prvom rade urcit, ci dotknuté ustanovenie je alebo nie je hmotnoprávnym ustanovením. ( [30]29 ) 52. Súdny dvor dalej rozhodol, ze po urcení, ci dotknuté ustanovenie má alebo nemá hmotnoprávnu povahu, treba v druhom rade overit, ci za okolností, o aké ide vo veci samej, ked bola smernica 2014/104 prebratá oneskorene, bola predmetná situácia, pokial ju nemozno kvalifikovat ako novú, dokonaná pred uplynutím lehoty na prebratie smernice alebo ci nadalej vyvolávala úcinky aj po uplynutí tejto lehoty ( [31]30 ). 53. Pokial ide o smernice, z judikatúry totiz vyplýva, ze vo vseobecnosti by do pôsobnosti tejto smernice ratione temporis mohli spravidla spadat na jednej strane len právne situácie dokonané po uplynutí lehoty na prebratie smernice alebo na druhej strane právne situácie, ktoré vznikli pocas úcinnosti predchádzajúceho pravidla a ktoré nadalej vyvolávajú úcinky po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátnych aktov prijatých na prebratie smernice po uplynutí lehoty na jej prebratie. ( [32]31 ) 1) O povahe clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104 ako hmotnoprávneho alebo procesného ustanovenia 54. Hoci smernica 2014/104 vo svojom clánku 22 stanovuje odlisné podmienky pôsobnosti ratione temporis jej ustanovení podla toho, ci ide o procesné alebo hmotnoprávne ustanovenia, nedefinuje, ktoré z jej ustanovení sa majú povazovat za hmotnoprávne alebo procesné. 55. Vo vseobecnosti mozno konstatovat, ze hmotnoprávne predpisy urcujú existenciu a rozsah zodpovednosti osôb zúcastnených na porusení práva hospodárskej sútaze, zatial co procesné predpisy urcujú priebeh konania. ( [33]32 ) 56. Aj ked uvedené nevyplýva zo smernice 2014/104, Súdny dvor vo svojej judikatúre vykonal presnú analýzu obsahu a úcelu kazdého ustanovenia uvedenej smernice, ktorého uplatnitelnost ratione temporis bola sporná, aby urcil jeho hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu povahu. 57. Pokial ide o clánok 9 ods. 1 smernice 2014/104, je potrebné pripomenút, ze zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze clenské státy zabezpecia, aby sa porusenie práva hospodárskej sútaze konstatované v konecnom rozhodnutí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze alebo preskúmacieho súdu povazovalo za nevyvrátitelne preukázané na úcely zalôb o náhradu skody podaných na ich vnútrostátne súdy podla clánku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. 58. Ako vyplýva z odôvodnenia 34 smernice 2014/104, cielom tohto ustanovenia je posilnit právnu istotu, predíst nejednotnosti pri uplatnovaní clánkov 101 a 102 ZFEÚ, zvýsit úcinnost a procesnú efektívnost konaní o zalobách o náhradu skody a pomôct fungovaniu vnútorného trhu pre podniky a spotrebitelov. 59. Na dosiahnutie týchto cielov uvedené ustanovenie v podstate priznáva konecným rozhodnutiam prijatým vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze alebo preskúmacím súdom, ktorými sa konstatuje porusenie práva hospodárskej sútaze, hodnotu nevyvrátitelného dôkazu o tomto konstatovaní na úcely konaní o zalobách o náhradu skody. Z tohto hladiska sa mozno domnievat, ze clánok 9 ods. 1 smernice 2014/104 upravuje dôkaznú hodnotu kvalifikovaného dôkazného prostriedku, konkrétne rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze. V prípade, ze existuje zhoda ( [34]33 ) medzi porusením konstatovaným v rozhodnutí vnútrostátneho orgánu a porusením, ktoré údajne spôsobilo skodu, ktorej náhrada sa pozaduje v obcianskoprávnom konaní, uvedené rozhodnutie sa bude povazovat za nevyvrátitelný dôkaz porusenia v rámci uvedeného konania. 60. Hoci vsak z predchádzajúceho bodu týchto návrhov vyplýva, ze clánok 9 ods. 1 smernice 2014/104 upravuje hodnotenie (kvalifikovaného) dôkazného prostriedku, konkrétne rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, toto ustanovenie nemozno podla môjho názoru povazovat za ustanovenie s výhradne dôkazným úcelom. ( [35]34 ) 61. Existencia porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré údajne spôsobilo skodu, ktorej náhrada sa pozaduje v konaní o zalobe o náhradu skody, je totiz jedným z nevyhnutných predpokladov, ktoré poskodená osoba musí splnat, aby mohla podat zalobu o náhradu skody. ( [36]35 ) 62. Vzhladom na to, ze clánok 9 ods. 1 smernice 2014/104 stanovuje, ze v prípade, ak je porusenie práva hospodárskej sútaze konstatované právoplatným rozhodnutím orgánu hospodárskej sútaze, je potrebné ho povazovat za nevyvrátitelne preukázané, takze nie je nevyhnutné, aby poskodená osoba, ktorá podá zalobu, preukázala existenciu takéhoto porusenia, podla môjho názoru treba konstatovat, ze toto ustanovenie sa týka jednej zo skutocností zakladajúcich obcianskoprávnu zodpovednost za porusenie práva hospodárskej sútaze. ( [37]36 ) 63. Toto ustanovenie v podstate stanovuje nevyvrátitelnú domnienku ( [38]37 ) existencie jednej z týchto skutocností, konkrétne porusenia, na úcely konania o zalobe o náhradu skody, ak to isté porusenie bolo konstatované konecným rozhodnutím vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze clenského státu súdu, na ktorom bola podaná zaloba, alebo odvolacím orgánom toho istého clenského státu. Pokial ide o nevyvrátitelnú domnienku skutocnosti zakladajúcej obcianskoprávnu zodpovednost za skodu, táto domnienka priamo ovplyvnuje právne postavenie spolocnosti, proti ktorej je podaná zaloba o náhradu skody. ( [39]38 ) 64. Vzhladom na tieto okolnosti sa domnievam, ze clánok 9 ods. 1 smernice 2014/104 je pravidlom, ktoré úzko súvisí so vznikom, pripísaním a rozsahom obcianskoprávnej zodpovednosti spolocností, ktoré porusili clánok 101 ZFEÚ, a ze ako také ho mozno charakterizovat ako hmotnoprávne pravidlo. ( [40]39 ) Z toho vyplýva, ze má hmotnoprávny charakter v zmysle clánku 22 ods. 1 uvedenej smernice. 2) O otázke, ci situácia, o ktorú ide vo veci samej, bola dokonaná pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 2014/104 65. Ako vyplýva z bodu 52 vyssie, na urcenie casovej uplatnitelnosti clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104 treba tiez overit, ci za okolností, o aké ide vo veci samej, bola predmetná situácia dokonaná pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice, alebo ci nadalej vyvolávala úcinky aj po uplynutí tejto lehoty. ( [41]40 ) 66. V prejednávanej veci vsak právna situácia, o ktorú ide vo veci samej, v súvislosti s ktorou treba overit, ci bola predmetná situácia dokonaná pred týmto dátumom, musí byt podla môjho názoru posudzovaná s odkazom na konkretizáciu skutocností, ktoré zakladajú právo dedicov KN na náhradu skody spôsobenej porusením pravidiel hospodárskej sútaze zo strany spolocnosti Repsol. ( [42]41 ) 67. V prejednávanej veci dedicia KN pozadujú náhradu skody, ktorá im bola spôsobená z dôvodu obmedzení hospodárskej sútaze obsiahnutých v piatich zmluvách uvedených v bodoch 11 a 14 vyssie, ktoré uzavreli so spolocnostou Repsol. 68. V tejto súvislosti na jednej strane z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze posledná zmluva uzavretá dedicmi KN, z ktorej vyvodzujú zodpovednost spolocnosti Repsol, bola uzavretá 17. júla 2009 na dobu piatich rokov. Zdá sa teda, ze táto zmluva zanikla najneskôr v roku 2014, to znamená pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 2014/104, t. j. 27. decembra 2016. ( [43]42 ) Z uvedeného vyplýva, ze v tento den uz ustanovenia zmlúv obsahujúce vertikálne obmedzenia, ktoré boli základom protiprávneho správania, neboli úcinné, a teda, aspon pokial ide konkrétne o dedicov KN, ( [44]43 ) porusenie skoncilo pred týmto dnom uplynutia lehoty na prebratie. ( [45]44 ) 69. Po druhé, z návrhu na zacatie konania, ktorý podali dedicia KN na vnútrostátnom súde, výslovne vyplýva, ze pozadujú náhradu skody, ktorá im bola údajne spôsobená v období od 14. januára 1993 do 17. apríla 2013, t. j. do dátumu poslednej dodávky od spolocnosti Repsol dedicom KN. ( [46]45 ) Je preto potrebné konstatovat, ze sa domáhajú náhrady skody, ktorá im vznikla v období, ktoré uplynulo pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 2014/104. 70. Za týchto okolností je podla môjho názoru potrebné konstatovat, ze ku dnu uplynutia lehoty na prebratie smernice 2014/104 sa právna situácia v konaní vo veci samej, mala povazovat za dokonanú. 71. Za týchto podmienok vzhladom na clánok 22 ods. 1 smernice 2014/104 treba dospiet k záveru, ze clánok 9 ods. 1 tejto smernice nie je uplatnitelný ratione temporis na zalobu o náhradu skody, ktorá hoci bola podaná po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátnych ustanovení, ktorými bola uvedená smernica neskoro prebratá do vnútrostátneho práva, sa týka jednak porusenia vyplývajúceho z obmedzení hospodárskej sútaze obsiahnutých v zmluvách, ktorých úcinky zanikli pred dátumom uplynutia lehoty na prebratie tejto istej smernice, a na druhej strane sa týka nároku na náhradu skody spôsobenej pocas obdobia, ktoré uplynulo pred týmto dátumom. 72. Z vyssie uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze clánok 9 ods. 1 smernice 2014/104 sa vo veci samej neuplatnuje. B. O prejudiciálnych otázkach 73. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba analyzovat obe prejudiciálne otázky polozené vnútrostátnym súdom v prejednávanej veci. 74. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, akú dôkaznú hodnotu má v obcianskoprávnom konaní, ktoré mu bolo predlozené, priznat rozhodnutiam spanielskych orgánov hospodárskej sútaze z rokov 2001 a 2009. Uvedený súd chce konkrétne vediet, ci podmienky stanovené v clánku 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o bremeno dokazovania, sa povazujú za splnené, ak zalobca na základe týchto rozhodnutí preukázal, ze jeho zmluvný vztah výhradného zásobovania a franchisingu spadá do územnej a casovej pôsobnosti skúmanej vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze. 75. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci v prípade, ak sa podmienky stanovené v clánku 2 nariadenia c. 1/2003 týkajúce sa bremena dokazovania majú povazovat za splnené podla uvedených dvoch rozhodnutí, je nevyhnutným následkom urcenie absolútnej neplatnosti predmetných zmlúv v súlade s clánkom 101 ods. 2 ZFEÚ. 76. Kedze tieto dve otázky spolu súvisia, povazujem za potrebné zodpovedat ich spolocne. 77. V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenút, ze podla clánku 2 nariadenia c. 1/2003 bremeno dokazovania týkajúce sa porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ znása úcastník konania, ktorý túto námietku vzniesol. 78. Je preto na dedicoch KN, aby v konaní vo veci samej preukázali, tak na úcely podanej zaloby o neplatnost, ako aj zaloby o náhradu skody, ze Repsol sa dopustila porusenia zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz. Na tento úcel predlozili vnútrostátnemu súdu rozhodnutia z rokov 2001 a 2009. 79. Ako bolo uvedené vyssie, ( [47]46 ) obe zaloby (o neplatnost a o náhradu skody) podané dedicmi KN sú prepojené, ale z právneho hladiska odlisné. Kedze harmonizácia dosiahnutá smernicou 2014/104 v súvislosti so zalobami o náhradu skody sa zatial neuplatnuje ratione temporis vo veci samej, ( [48]47 ) neexistujú ziadne osobitné sekundárne právne predpisy týkajúce sa otázky dôkaznej hodnoty rozhodnutí vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze vo vztahu k ziadnej z týchto zalôb. Za týchto okolností je vhodné vykonat analýzu oboch zalôb, vychádzajúc z ustanovení primárneho práva a vseobecných zásad práva Únie, tak ako ich vykladá judikatúra Súdneho dvora. 1. Relevantné zásady stanovené judikatúrou 80. V tejto súvislosti treba najprv pripomenút, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ vyvoláva priame úcinky vo vztahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútrostátne súdy povinné ochranovat. ( [49]48 ) 81. Akákolvek osoba má totiz právo súdnou cestou namietat porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a z tohto dôvodu na základe tohto ustanovenia namietat aj neplatnost kartelovej dohody alebo nedovoleného postupu, ako je stanovené v clánku 101 ods. 2 ZFEÚ, ako aj domáhat sa náhrady spôsobenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi uvedenou skodou a touto kartelovou dohodou alebo týmto postupom. ( [50]49 ) 82. V tejto súvislosti Súdny dvor uznal, ze úplná úcinnost clánku 101 ZFEÚ, a najmä potrebný úcinok zákazu uvedeného v jeho odseku 1, by boli spochybnené, ak by sa akákolvek osoba nemohla domáhat náhrady skody, ktorá jej bola údajne spôsobená zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz. ( [51]50 ) To isté platí, ak by sa ktorákolvek strana zmluvy, ktorá je podla tohto ustanovenia zakázaná, nemohla dovolávat neplatnosti zmluvy, pretoze bez rozhodnutia súdu o neplatnosti by pretrvávala právna neistota, pokial ide o úcinky zmluvy, ktorá by sa mohla povazovat za úcinnú, hoci je absolútne neplatná, pretoze odporuje clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 83. Vnútrostátne súdy tak majú právomoc uplatnit clánok 101 ZFEÚ najmä v súkromnoprávnych sporoch, kedze táto právomoc vyplýva z priameho úcinku tohto clánku. ( [52]51 ) 84. Tak ako to vyplýva z ustálenej judikatúry, úlohou vnútrostátnych súdov poverených v rámci ich právomocí uplatnovaním ustanovení práva Únie je nielen zabezpecenie úplnej úcinnosti týchto noriem, ale aj ochrana práv, ktoré poskytujú jednotlivcom. Práve týmto súdom je zverená úloha zabezpecit právnu ochranu vyplývajúcu pre osoby podliehajúce súdnej právomoci z priameho úcinku ustanovení práva Únie. ( [53]52 ) 85. V prípade neexistencie právnej úpravy Únie - pokial ide o zalobu o neplatnost a, pokial ide o zalobu o náhradu skody, uplatnitelnú ratione temporis - v danej oblasti nepochybne prinálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby upravil spôsoby výkonu práva domáhat sa neplatnosti alebo náhrady skody, ktorá vznikla na základe kartelu alebo postupom zakázaným clánkom 101 ZFEÚ, vrátane tých, ktoré sa týkajú dôkaznej hodnoty rozhodnutí orgánu hospodárskej sútaze v obcianskoprávnom konaní, pricom vsak musia byt respektované zásady ekvivalencie a efektivity. ( [54]53 ) 86. Pravidlá vztahujúce sa na zaloby urcené na zabezpecenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z priameho úcinku práva Únie, tak predovsetkým nesmú byt menej výhodné ako tie, ktoré sa vztahujú na podobné zaloby vnútrostátnej povahy (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemoznit alebo nadmerne stazit výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity). ( [55]54 ) 87. V tejto súvislosti a osobitne v oblasti práva hospodárskej sútaze tieto pravidlá nesmú poskodit úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, konkrétne clánku 101 ZFEÚ. ( [56]55 ) 88. Okrem toho treba spresnit, ze z judikatúry vyplýva, ze výkon právomoci takto priznanej vnútrostátnym súdom uplatnovat clánok 101 ZFEÚ v obcianskoprávnych sporoch uvedených v bode 83 vyssie, môze byt obmedzený najmä zásadou právnej istoty, konkrétne potrebou vyhnút sa tomu, aby tieto súdy a subjekty poverené správnym vykonávaním pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze vydávali protichodné rozhodnutia. ( [57]56 ) 2. Uplatnitelnost v prejednávanej veci: procesná autonómia a obmedzenia vyplývajúce zo zásady efektivity a právnej istoty 89. Zo zásad judikatúry uvedených v predchádzajúcich bodoch týchto návrhov v prvom rade vyplýva, ze v prípade neexistencie právnej úpravy Únie, ktorá by upravovala túto oblast, prinálezí clenským státom, aby v rámci svojej procesnej autonómie upravili dôkaznú hodnotu rozhodnutí orgánu hospodárskej sútaze v súkromnoprávnych sporoch, v ktorých sa osoba odvoláva na porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, aby sa mohla domáhat neplatnosti dohody alebo postupu zakázaného týmto ustanovením podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ a aby mohla pozadovat náhradu spôsobenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi touto skodou a kartelovou dohodou alebo postupom. 90. Z uvedených zásad judikatúry vsak vyplýva, ze procesná autonómia clenských státov je v tejto súvislosti obmedzená na jednej strane zásadami ekvivalencie a efektivity a na druhej strane zásadou právnej istoty. 91. V prvom rade, pokial ide o zásadu efektivity, na ktorú poukázal vnútrostátny súd vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ( [58]57 ) stotoznujem sa s názorom, ze uplatnovanie nárokov na náhradu skody z dôvodu porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ by sa nadmerne stazilo, ak by predchádzajúca cinnost orgánu hospodárskej sútaze nemala ziadne úcinky v obcianskoprávnom konaní o náhradu skody. ( [59]58 ) Vzhladom na mimoriadnu zlozitost mnohých protisútazných správaní a na praktické tazkosti, ktoré majú poskodení pri preukázaní týchto správaní, zásada efektivity vyzaduje, aby sa právoplatnému urceniu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze priznala aspon hodnota nepriameho dôkazu, ci dokonca hodnota pociatocného dôkazu v konaní o náhradu skody. ( [60]59 ) 92. To isté podla môjho názoru platí aj v prípade zalôb o neplatnost kartelovej dohody alebo postupu zakázaného týmto ustanovením, ktoré sú uvedené v clánku 101 ods. 2 ZFEÚ. Vzhladom na to, ze konecné konstatovanie porusenia vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze je relevantné na urcenie takejto neplatnosti, zásada efektivity vyzaduje, aby sa takému konstatovaniu priznala aspon hodnota nepriameho dôkazu, ci hodnota pociatocného dôkazu v konaní o zalobe o neplatnost s cielom zarucit úplnú úcinnost clánku 101 ZFEÚ a najmä potrebný úcinok zákazu stanoveného v jeho odseku 1. 93. Prístup, podla ktorého obcianskoprávny súd nemôze ignorovat konstatovania vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze z hladiska porusení práva hospodárskej sútaze Únie, je navyse v súlade s nevyhnutnou funkcnou komplementárnostou medzi verejnoprávnym a súkromnoprávnym vymáhaním tohto práva. Ako som uviedol, ( [61]60 ) Súdny dvor uznal, ze súkromnoprávne vymáhanie a verejnoprávne vymáhanie sú nevyhnutnými nástrojmi na posilnenie úcinnosti politiky potlácania protisútazných praktík. Súkromnoprávne vymáhanie z tohto hladiska nesleduje iba odskodnovaciu funkciu zameranú na uspokojovanie súkromných záujmov, ale má aj odrádzajúcu funkciu, ktorá prispieva k dosahovaniu cielov verejného záujmu, ktoré sú základom ochrany hospodárskej sútaze. Preto cím viac sa vylúcia praktické prekázky - ako je poziadavka preukázania porusenia, ked rovnaké porusenie alebo aspon ciastocne sa zhodujúce porusenie uz bolo zistené orgánom hospodárskej sútaze - súvisiace s uplatnovaním zalôb o náhradu skody osobami poskodenými v dôsledku porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, tým viac sa posilní uvedená odrádzajúca funkcia. 94. Je pravda, ze zásadu efektivity a poziadavku zabezpecit úplnú úcinnost clánku 101 ZFEÚ nemozno vykladat tak, ze sa od clenských státov vyzaduje, aby uznali nevyvrátitelnú domnienku, ktorá je teraz stanovená v súvislosti so zalobami o náhradu skody v clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104. ( [62]61 ) Napriek tomu podla môjho názoru v rámci volnej úvahy, ktorou disponuje obcianskoprávny súd na základe svojich vlastných vnútrostátnych procesných pravidiel - patriacich do procesnej autonómie clenských státov - týkajúcich sa hodnotenia dôkazov, sa hodnota, ktorú je tento súd na základe zásady efektivity povinný priznat konstatovaniu porusenia obsiahnutému v konecnom rozhodnutí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, musí lísit v závislosti od stupna zhody medzi porusením konstatovaným v tomto rozhodnutí a údajným porusením, ktoré tvorí základ obcianskoprávneho konania vedeného na tomto súde. 95. Ak teda existuje zhoda medzi porusením clánku 101 ods. 1 ZFEÚ konstatovaným vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze a údajným porusením, na ktorom je zalozená obcianskoprávna zaloba podaná na vnútrostátnom súde, ktorá sa týka povahy porusenia, ako aj jeho vecného, osobného, casového a územného rozsahu, ( [63]62 ) domnievam sa, ze zásada efektivity a poziadavka zabezpecit úplnú úcinnost clánku 101 ZFEÚ ukladajú obcianskoprávnemu súdu povinnost priznat tomuto konstatovaniu nielen hodnotu nepriameho dôkazu ci pociatocného dôkazu, ale aspon hodnotu dôkazu prima facie o existencii tohto porusenia. ( [64]63 ) V takom prípade by totiz doslo k úplnej zhode zisteného porusenia a porusenia uvádzaného na úcely obcianskoprávneho konania, ktoré by podla môjho názoru z hladiska vyssie uvedených zásad neodôvodnovalo priznanie konstatovaniu vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze len hodnoty nepriameho ci pociatocného dôkazu. 96. V tejto súvislosti odkaz na "povahu porusenia" znamená, ze musí íst o to isté porusenie, ktoré je zalozené na rovnakej kvalifikácii skutkového stavu obsiahnutého v rozhodnutí orgánu hospodárskej sútaze. Odkaz na "vecný rozsah" porusenia znamená, ze zhoda sa musí týkat správania výslovne uvedeného v rozhodnutí orgánu hospodárskej sútaze. ( [65]64 ) Odkaz na "osobný rozsah" porusenia znamená, ze len v prípade tých spolocností, v súvislosti s ktorými sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze konstatuje v konecnom rozhodnutí, predstavuje toto rozhodnutie dôkaz prima facie o porusení. ( [66]65 ) Odkaz na "casový rozsah" porusenia znamená, ze zistenia obsiahnuté v konecnom rozhodnutí predstavujú pre obcianskoprávny súd dôkaz prima facie len v súvislosti s trvaním porusenia, ako sa uvádza v tomto konecnom rozhodnutí. Podobne odkaz na "územný rozsah" porusenia znamená, ze charakter rozhodnutia ako dôkazu prima facie pre obcianskoprávny súd sa vztahuje len na územie, na ktorom bolo porusenie v tom istom rozhodnutí zistené. 97. Naopak, ak zhoda medzi porusením zisteným vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a porusením, na ktorom je zalozená obcianskoprávna zaloba podaná na vnútrostátnom súde, nie je úplná, ale len ciastocná, pretoze konstatovanie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze sa týka napríklad protisútazných postupov, ktoré sú síce podobné a vykonávané rovnakou spolocnostou, ale nezhodujú sa presne s postupmi, ktoré boli zistené v rozhodnutí orgánu hospodárskej sútaze, vnútrostátny súd nebude môct toto rozhodnutie úplne opomenút, ale na základe zásady efektivity a poziadavky zarucit úplnú úcinnost clánku 101 ZFEÚ mu bude musiet priznat hodnotu nepriameho ci pociatocného dôkazu. 98. Príkladom takejto situácie môze byt prípad inspirovaný prejednávaným prípadom, v ktorom distribútor podá obcianskoprávnu zalobu pre porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu, ze urcité ustanovenia jeho zmlúv obsahujú vertikálne obmedzenia podobné tým, ktoré boli v rozhodnutí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze výslovne kvalifikované ako porusenie. V takom prípade sa vecný rozsah porusenia zisteného v rozhodnutí a porusenia, na ktoré sa odvoláva v obcianskoprávnom konaní, nezhodujú, ale vsetky ostatné skutocnosti (t. j. povaha porusenia a osobná, casová a územná pôsobnost) áno. V takom prípade vsak obcianskoprávny súd nemôze ignorovat rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze konstatujúce porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ale musí mu priznat hodnotu nepriameho ci pociatocného dôkazu o existencii porusenia v zmysle vysvetlenom v bode 106 nizsie. 99. V druhom rade, pokial ide o zásadu právnej istoty, treba najprv pripomenút, ze podla clánku 5 nariadenia c. 1/2003 majú orgány hospodárskej sútaze clenských státov právomoc na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ v jednotlivých prípadoch. Uvedené nariadenie vsak stanovuje záväzný úcinok výlucne pre rozhodnutia Komisie v konaniach pred vnútrostátnymi súdmi, najmä v jeho clánku 16, pricom tento úcinok nemozno rozsírit na rozhodnutia vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, pokial to normotvorca Únie výslovne nestanoví. ( [67]66 ) 100. To vsak nic nemení na skutocnosti, ze ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 88 vyssie, zásada právnej istoty vyzaduje, aby sa vnútrostátne súdy v co najväcsej miere vyhýbali vydávaniu rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s rozhodnutiami orgánov zodpovedných za administratívne vykonávanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, teda okrem Komisie aj vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze. 101. Z toho tiez vyplýva, ze zásada právnej istoty ukladá vnútrostátnym súdom povinnost priznat konecnému zisteniu porusenia clánku 101 ZFEÚ vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze aspon hodnotu nepriameho ci pociatocného dôkazu v obcianskoprávnom konaní, prejednávanom v súvislosti s porusením práva hospodárskej sútaze Únie a dôkaznú hodnotu prima facie, pokial existuje zhoda medzi porusením zisteným vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze a porusením, na ktorom je zalozené obcianskoprávne konanie na vnútrostátnom súde, pokial ide o povahu porusenia, ako aj jeho vecnú, osobnú, casovú a územnú pôsobnost. 102. V tejto súvislosti povazujem za vhodné uviest este styri doplnujúce úvahy. 103. V prvom rade z vyssie uvedeného vyplýva, ze obcianskoprávne súdy napriek procesnej autonómii clenských státov nemôzu ignorovat rozhodnutie orgánu hospodárskej sútaze konstatujúce porusenie práva hospodárskej sútaze Únie. Z toho vyplýva, ze vnútrostátna právna úprava ( [68]67 ) alebo judikatúra, ako ju uvádza vnútrostátny súd, ktorá popiera akúkolvek, hoci aj orientacnú hodnotu takéhoto rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, sú v rozpore s právom Únie a osobitne s poziadavkou zarucenia plnej úcinnosti clánku 101 ZFEÚ, ako aj s poziadavkami vyplývajúcimi zo zásad efektivity a právnej istoty. 104. V druhom rade musím objasnit, ze úvahy uvedené v bodoch 89 az 101 vyssie sa vztahujú výlucne na obcianskoprávne zaloby, ktoré sú zalozené na zistení vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze týkajúceho sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie. Uvedené zásady sa preto neuplatnujú na obcianskoprávne zaloby, ktoré sa týkajú výlucne porusenia vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Poziadavky spojené so zásadou efektivity a poziadavka zabezpecit úplnú úcinnost sa totiz týkajú výlucne práva Únie a konkrétne v prejednávanej veci clánku 101 ZFEÚ. Nevztahujú sa nevyhnutne na vnútrostátne právo. Situácia je samozrejme odlisná v prípade zaloby o náhradu skody, na ktorú sa vztahuje clánok 9 ods. 1 smernice 2014/104. ( [69]68 ) 105. V tretom rade povazujem za vhodné na usmernenie vnútrostátneho súdu poskytnút niekolko doplnujúcich vysvetlení k tomu, co treba rozumiet pod hodnotou "nepriameho alebo pociatocného dôkazu" a hodnotou "dôkazu prima facie". Predovsetkým je zrejmé, ze tieto pojmy musí vnútrostátny súd vykladat v kontexte svojich procesných pravidiel hodnotenia dôkazov, ktoré, ako uz bolo uvedené, patria do procesnej autonómie clenských státov. 106. "Nepriamy dôkaz" alebo "pociatocný dôkaz" vsak podla môjho názoru svedcí v prospech konstatovania existencie porusenia obcianskoprávnym súdom, ktoré vsak musí byt hodnotené a odôvodnené vo vztahu k iným dôkazom, aby bolo mozné povazovat existenciu porusenia za preukázanú. 107. Na druhej strane dôkaz prima facie ( [70]69 ) vo vseobecnosti zodpovedá dôkazu, ktorý je schopný preukázat pravdepodobnost skutocnosti, ktorá sa tvrdí, na základe maximy skúsenosti, vdaka ktorej sa existencia tejto skutocnosti javí ako pravdepodobná. Z tohto hladiska vnútrostátne rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie, umoznuje súdu, aby v rámci volnej úvahy o dôkazných prostriedkoch podla svojho vnútrostátneho práva predpokladal existenciu porusenia na základe maximy skúsenosti, podla ktorej porusenia konstatované v rozhodnutiach orgánov na ochranu hospodárskej sútaze vo vseobecnosti nastali. Zalovaná strana vsak má nadalej moznost predlozit dôkazy, ktoré vedú súd k opacnému záveru. ( [71]70 ) 108. Po stvrté, pokial ide o spory vo veci samej, vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby na základe vsetkých predchádzajúcich úvah a svojho vnútrostátneho práva posúdil dôkaznú hodnotu rozhodnutí z rokov 2001 a 2009 v rámci obcianskoprávneho konania, ktoré pred ním prebieha. S cielom usmernit vnútrostátny súd pri tomto posúdení mu vsak môze Súdny dvor poskytnút vsetky výkladové prostriedky vyplývajúce z práva Únie, ktoré môzu byt pre neho uzitocné. ( [72]71 ) 109. V tejto súvislosti sa zdá, ze pokial ide o rozhodnutie z roku 2001, týka sa výlucne zistenia porusenia vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze bez súbezného uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Ak je to tak, co prinálezí potvrdit vnútrostátnemu súdu, dôkazná hodnota tohto rozhodnutia v obcianskoprávnom konaní prebiehajúcom na vnútrostátnom súde je upravená výlucne vnútrostátnym právom, ako to vyplýva z bodu 104 vyssie. 110. Rozhodnutie z roku 2009 vsak obsahuje paralelné uplatnovanie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 111. Za týchto okolností prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby overil, ci existuje zhoda medzi konstatovaným porusením a skodou, na ktorej sú zalozené obcianskoprávne zaloby (o neplatnost a o náhradu skody), ktoré mu boli predlozené, pokial ide o povahu porusenia a jeho vecný, osobný, casový a územný rozsah, ako to vyplýva z úvah uvedených v bode 96 vyssie. 112. V takom prípade by mal na úcely obcianskoprávneho konania vnútrostátny súd priznat dôkaznú hodnotu prima facie zisteniu porusenia uvedenému v rozhodnutí z roku 2009. V prípade, ze naopak existuje iba ciastocná zhoda, toto rozhodnutie bude mat hodnotu nepriameho dôkazu o existencii porusenia na úcely oboch zalôb o neplatnost a o náhradu skody. 113. Konkrétne z prejudiciálnych otázok vyplýva, ze pokial ide o casovú a územnú pôsobnost, urcili ich dedicia KN. Zo spisu skutocne vyplýva, ze zmluvy uzavreté medzi dedicmi KN a spolocnostou Repsol casovo a územne spadajú do rozsahu porusenia konstatovaného v rozhodnutí z roku 2009. 114. Zdá sa tiez, ze osobná pôsobnost oboch porusení sa zhoduje, kedze Repsol sa dopustila tak zisteného porusenia, ako aj porusenia namietaného v obcianskoprávnom konaní. 115. Zostáva teda preskúmat, ci existuje zhoda medzi konstatovaným porusením a porusením namietaným v obcianskoprávnom konaní, pokial ide o povahu a vecný rozsah porusenia. 116. V tejto súvislosti vsak uvádzam, ze zo znenia výroku rozhodnutia z roku 2009 uvedeného v bode 16 vyssie sa zdá, ze konstatovanie porusenia obsiahnuté v tomto rozhodnutí má velmi siroký vecný rozsah. Týka sa totiz vsetkých nezávislých dodávatelov pôsobiacich pod obchodnou znackou Repsol a vsetkých zmlúv obsahujúcich podmienky, ktoré viedli k poruseniu a vsetkých ustanovení v nich uvedených. V konecnom dôsledku je úlohou vnútrostátneho súdu preskúmat, ci ustanovenia zmlúv, ktoré KN alebo jeho dedicia uzavreli so spolocnostou Repsol a ktoré spadajú do casovej pôsobnosti rozhodnutia z roku 2009, mozno povazovat za ustanovenia, ktoré spadajú do vecnej pôsobnosti zistenia obsiahnutého v tomto rozhodnutí, tak aby bolo mozné konstatovat, ze existuje úplná zhoda medzi zisteným porusením a porusením namietaným v obcianskoprávnom konaní. IV. Návrh 117. S prihliadnutím na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré podal Juzgado de lo Mercantil no 2 de Madrid (Obchodný súd c. 2 Madrid, Spanielsko) odpovedal takto: 1. Clánok 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie nie je uplatnitelný ratione temporis na zalobu o náhradu skody, ktorá hoci bola podaná po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátnych ustanovení, ktorými bola táto smernica neskoro prebratá do vnútrostátneho práva, sa týka jednak porusenia vyplývajúceho z obmedzení hospodárskej sútaze obsiahnutých v zmluvách, ktorých úcinky zanikli pred dátumom uplynutia lehoty na prebratie uvedenej smernice, a na druhej strane sa týka nároku na náhradu skody spôsobenej pocas obdobia, ktoré uplynulo pred týmto dátumom. 2. V prípade neexistencie právnej úpravy Únie, ktorá by upravovala túto oblast alebo sa uplatnovala ratione temporis, prinálezí clenským státom, aby v rámci svojej procesnej autonómie upravili dôkaznú hodnotu rozhodnutí orgánu hospodárskej sútaze v súkromnoprávnych sporoch, v ktorých sa osoba odvoláva na porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, aby sa mohla domáhat neplatnosti kartelovej dohody alebo postupu zakázaného týmto ustanovením podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ a/alebo aby mohla pozadovat náhradu spôsobenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi touto skodou a kartelovou dohodou alebo postupom. Zásada efektivity a poziadavka zabezpecit úplnú úcinnost clánku 101 ZFEÚ, ako aj zásada právnej istoty ukladajú obcianskoprávnemu súdu povinnost priznat konecnému konstatovaniu vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ aspon hodnotu nepriameho, ci pociatocného dôkazu. Ak medzi porusením clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktoré s konecnou platnostou konstatoval vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, a údajným porusením, na ktorom je zalozená obcianskoprávna zaloba podaná na vnútrostátnom súde, existuje zhoda, pokial ide o povahu porusenia a jeho vecný, osobný, casový a územný rozsah, co prinálezí preskúmat vnútrostátnemu súdu, zásada efektivity a poziadavka zarucit úplnú úcinnost clánku 101 ZFEÚ, ako aj zásada právnej istoty vyzadujú, aby sa tomuto konecnému zisteniu vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze na úcely obcianskoprávnej zaloby priznala aspon hodnota dôkazu prima facie o existencii porusenia. __________________________________________________________________ ( [73]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [74]2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([75]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1). ( [76]3 ) [77]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. ( [78]4 ) BOE c. 126 z 27. mája 2017, s. 42820. ( [79]5 ) BOE c. 159 zo 4. júla 2007, s. 28848. ( [80]6 ) Z tohto rozhodnutia totiz vyplýva, ze pohonné hmoty dodané spolocnostou Repsol sa stali vlastníctvom KN od momentu, ked boli natankované do cisterny cerpacej stanice. ( [81]7 ) Rozsudok z 11. júla 2007, odvolanie c. 866/01. ( [82]8 ) Rozsudok zo 17. novembra 2010, odvolanie c. 6188/2007. ( [83]9 ) V súcasnosti Comisión Nacional de los Mercados y la Competencia (Národná komisia pre trhy a hospodársku sútaz, dalej len "CNMC") ( [84]10 ) V poslednej instancii bolo potvrdené rozsudkami Tribunal Supremo (Najvyssí súd) z 22. mája a 2. júna 2015. ( [85]11 ) Rozhodnutia z 20. decembra 2013, 27. júla 2017 a 12. júna 2020 (spis VS/652/07 REPSOL/CEPSA/BP). ( [86]12 ) Pozri spanielsku judikatúru uvedenú v casti b) návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. ( [87]13 ) Pozri strany 6 a 69 urcovacej zaloby, ktorú podali dedicia KN na vnútrostátny súd 12. februára 2018. ( [88]14 ) Pozri okrem iného napríklad návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Medina vo veci Daimler (Kartely - Vozidlá na odvoz odpadu) ([89]C-588/20, [90]EU:C:2022:130, body [91]1 a [92]6) alebo návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Volvo a DAF Trucks ([93]C-267/20, [94]EU:C:2021:884, body [95]18, [96]45, [97]46 a [98]49). ( [99]15 ) Pozri napr. pracovný dokument útvarov Komisie, zhrnutie posúdenia vplyvu, zaloby o náhradu skody pre porusenie antitrustových pravidiel EÚ, sprievodný dokument k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o niektorých pravidlách upravujúcich zaloby podávané na základe vnútrostátneho práva s cielom získat náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia predpisov clenských státov a Európskej únie na ochranu hospodárskej sútaze z 11. júna 2013 [SWD(2013) 204 final, bod 10] alebo pracovný dokument útvarov Komisie, sprievodný dokument k návrhu k Bielej knihe o zalobách o náhradu skody pre porusenie antitrustových pravidiel z 2. apríla 2008 [SEC(2008)404, pozri okrem iného poznámku pod ciarou 3 a bod 21]. ( [100]16 ) V prípade neexistencie normatívnej definície týchto dvoch typov zalôb nie je vylúcené, ze by bolo mozné pouzit rozlisovanie medzi zalobou "stand-alone" a "follow-on" aj v prípade zalôb o neplatnost podla toho, ci nasledujú po zistení porusenia pravidiel hospodárskej sútaze orgánom hospodárskej sútaze. Zvycajne sa vsak toto rozlísenie pouzíva v súvislosti so zalobami o náhradu skody. ( [101]17 ) Z citácií judikatúry obsiahnutej v pripomienkach Spanielskeho královstva totiz vyplýva, ze prinajmensom v niektorých rozsudkoch spanielskych súdov sa rozlisuje medzi "zalobami o neplatnost" (actions "stand-alone") a zalobami týkajúcimi sa zodpovednosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie (actions "follow-on"). ( [102]18 ) Pozri rozsudky z 13. júla 2006, Manfredi a i. ([103]C-295/04 az C-298/04, [104]EU:C:2006:461, bod [105]61), ako aj z 5. júna 2014, Kone a i. ([106]C-557/12, [107]EU:C:2014:1317, bod [108]22 a citovaná judikatúra). ( [109]19 ) Zdá sa, ze skutocnost, ze zaloba o náhradu skody je spojená so zalobou o neplatnost, svedcí v prospech zmluvnej zodpovednosti. Vyplýva to aj zo skutocnosti, ze pokial ide o porusenie práva hospodárskej sútaze, ku ktorému doslo v rámci vertikálnych vztahov, existuje zmluvný vztah medzi podnikom, ktorý porusil pravidlá hospodárskej sútaze, a údajne poskodenou osobou. Urcenie povahy zodpovednosti za skodu vsak prinálezí vnútrostátnemu právu. ( [110]20 ) Pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 18 vyssie. ( [111]21 ) Pozri najmä definície pojmu "zaloba o náhradu skody" a "nárok na náhradu skody" podla clánku 2 bodov 4 a 5 smernice 2014/104. ( [112]22 ) Pozri bod 30 a poznámku pod ciarou 13 vyssie. ( [113]23 ) Pozri bod 8 vyssie. ( [114]24 ) O vecnej pôsobnosti smernice 2014/104 pozri tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([115]C-637/17, [116]EU:C:2019:32, body [117]55 az [118]58). ( [119]25 ) O uplatnitelnosti z hladiska ratione temporis smernice 2014/104 pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci PACCAR a i. ([120]C-163/21, [121]EU:C:2022:286, body [122]52 az [123]58), a vo veci RegioJet ([124]C-57/21, [125]EU:C:2022:363, body [126]27 az [127]36). ( [128]26 ) Pozri rozsudok Volvo (bod 35) a rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications (C-637/17, dalej len "rozsudok Cogeco, [129]EU:C:2019:263, bod [130]25). ( [131]27 ) Pozri rozsudky Volvo (bod 36) a Cogeco (bod 26). ( [132]28 ) Pozri rozsudky Volvo (bod 37) a Cogeco (bod 27). ( [133]29 ) Pozri rozsudok Volvo (bod 38). V bode 39 tohto rozsudku Súdny dvor uviedol, ze otázku, ktoré z ustanovení smernice 2014/104 sú hmotnoprávne a ktoré nie, treba vzhladom na absenciu odkazu na vnútrostátne právo v clánku 22 tejto smernice posudzovat z hladiska práva Únie, a nie z hladiska uplatnitelného vnútrostátneho práva. ( [134]30 ) Pozri rozsudok Volvo (bod 42). ( [135]31 ) Pozri rozsudok Volvo (body 33 az 34, ako aj citovaná judikatúra). ( [136]32 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci RegioJet ([137]C-57/21, [138]EU:C:2022:363, bod [139]29). ( [140]33 ) V tejto súvislosti z odôvodnenia 34 smernice 2014/104 na jednej strane vyplýva, ze zistenie porusenia clánku 101 alebo 102 ZFEÚ obsiahnuté v konecnom rozhodnutí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze sa má povazovat za jednoznacne preukázané v konaniach o zalobách o náhradu skody týkajúcich sa tohto porusenia vedených v clenskom státe orgánu hospodárskej sútaze. Na druhej strane je vsak zrejmé, ze úcinok zistenia sa má vztahovat len na povahu porusenia a jeho vecný, osobný, casový a územný rozsah, ako ich pri výkone svojej právomoci urcil orgán hospodárskej sútaze. Z výkladu tohto odôvodnenia na jednej strane vyplýva, ze na to, aby sa zistenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze obsiahnuté v konecnom rozhodnutí orgánu hospodárskej sútaze mohlo podla clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104 povazovat za nevyvrátitelné v rámci konania o zalobe o náhradu skody, musí sa týkat toho istého porusenia, ktoré údajne spôsobilo skodu, ktorú utrpela poskodená osoba, ktorá podala zalobu. Medzi oboma poruseniami teda musí existovat zhoda. Na druhej strane z tohto odôvodnenia vyplýva, ze táto zhoda sa musí týkat povahy porusenia, ako aj jeho vecného, osobného, casového a územného rozsahu (pozri v tejto súvislosti aj bod 96 nizsie). ( [141]34 ) Pozri v tejto súvislosti aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([142]C-637/17, [143]EU:C:2019:32, bod [144]61). ( [145]35 ) Pozri rozsudok Volvo (bod 60). ( [146]36 ) Pozri v tejto súvislosti, pokial ide o ostatné skutocnosti, ktoré zakladajú zodpovednost (konkrétne prícinnú súvislost a skodu), rozsudok Volvo (bod 94). ( [147]37 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([148]C-637/17, [149]EU:C:2019:32, bod [150]95). ( [151]38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Volvo (bod 95). ( [152]39 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Volvo (body 95 a 96), a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([153]C-637/17, [154]EU:C:2019:32, bod [155]62). ( [156]40 ) Pozri rozsudok Volvo (bod 49). Z bodu 8 vyssie tiez vyplýva, ze smernica 2014/104 nebola do spanielskeho práva prebratá v rámci lehoty na prebratie. ( [157]41 ) Pozri analogicky rozsudok zo 16. decembra 2010, Stichting Natuur en Milieu a i. ([158]C-266/09, [159]EU:C:2010:779, bod [160]34 a [161]35). ( [162]42 ) Pozri clánok 21 ods. 1 smernice 2014/104. ( [163]43 ) Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania totiz vyplýva, ze ako bolo uvedené v bode 18 vyssie, CNMC vo viacerých rozhodnutiach vydaných v rámci dohladu konstatovala, ze Repsol pokracovala vo svojom nezákonnom postupe aj po uplynutí lehoty na prebratie smernice 2014/104. Kedze sa vsak porusenie, ktorého sa Repsol dopustila v prejednávanej veci, týka urcitých vertikálnych obmedzení obsiahnutých v zmluvách s konkrétnymi distribútormi pohonných hmôt, nemôzu sa na ne vztahovat protiprávne praktiky konstatované v týchto rozhodnutiach vydaných v rámci dohladu, ku ktorým doslo po dátume uplynutia platnosti poslednej zmluvy uzavretej dedicmi KN so spolocnostou Repsol. ( [164]44 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Volvo (bod 103). ( [165]45 ) Pozri stranu 6 urcovacej zaloby, ktorý podali dedicia KN na vnútrostátnom súde. ( [166]46 ) Pozri body 30 a 39 vyssie. ( [167]47 ) Pozri body 47 az 72 vyssie. ( [168]48 ) Rozsudok z 11. novembra 2021, Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands ([169]C-819/19, [170]EU:C:2021:904, bod [171]48 a citovaná judikatúra). ( [172]49 ) Rozsudok z 11. novembra 2021, Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands ([173]C-819/19, [174]EU:C:2021:904, bod [175]49 a citovaná judikatúra). ( [176]50 ) Pozri napríklad rozsudok zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions a i. ([177]C-724/17, [178]EU:C:2019:204, bod [179]25 a citovaná judikatúra). ( [180]51 ) Rozsudok z 11. novembra 2021, Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands ([181]C-819/19, [182]EU:C:2021:904, bod [183]51 a citovaná judikatúra). ( [184]52 ) Rozsudok z 11. novembra 2021, Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands ([185]C-819/19, [186]EU:C:2021:904, bod [187]52 a citovaná judikatúra). ( [188]53 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions a i. ([189]C-724/17, [190]EU:C:2019:204, bod [191]27 a citovaná judikatúra), a analogicky rozsudok Cogeco (bod 42). ( [192]54 ) Pozri rozsudok z 5. júna 2014, Kone a i. ([193]C-557/12, [194]EU:C:2014:1317, bod [195]25), a analogicky rozsudok Cogeco (bod 43). ( [196]55 ) Pozri rozsudok z 5. júna 2014, Kone a i. ([197]C-557/12, [198]EU:C:2014:1317, bod [199]26). ( [200]56 ) Rozsudok z 11. novembra 2021, Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands ([201]C-819/19, [202]EU:C:2021:904, bod [203]55). Pozri v tejto súvislosti tiez odôvodnenie 34 smernice 2014/104. ( [204]57 ) Ani vnútrostátny súd vo svojej prejudiciálnej otázke, ani úcastníci konania vo svojich odpovediach pred Súdnym dvorom neuviedli mozný problém so zásadou ekvivalencie. ( [205]58 ) Pozri v tomto zmysle a analogicky návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([206]C-637/17, [207]EU:C:2019:32, bod [208]93). ( [209]59 ) Pozri v tomto zmysle a analogicky návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([210]C-637/17, [211]EU:C:2019:32, bod [212]93). Pozri tiez analogicky s rozhodnutiami Komisie podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i. ([213]C-547/16, [214]EU:C:2017:891, bod [215]29). ( [216]60 ) Pozri moje návrhy, ktoré som predniesol vo veci Sumal ([217]C-882/19, [218]EU:C:2021:293, bod [219]67 a citovaná judikatúra). ( [220]61 ) Generálna advokátka Kokott v bodoch 95 a 96 svojich návrhov vo veci Cogeco Communications ([221]C-637/17, [222]EU:C:2019:32) podrobne vysvetluje, preco je to tak. ( [223]62 ) Odkaz na tieto kritériá zjavne odráza odôvodnenie 34 smernice 2014/104, ktoré, ako uz bolo uvedené, sa v prejednávanej veci neuplatnuje. Súdny dvor vsak môze vychádzat z tejto smernice a spresnit rozsah práva na základe výkladu zalozeného na vseobecných zásadách. ( [224]63 ) Pojem "dôkaz prima facie", ktorého vymedzenie je uvedené v bode 107 vyssie, sa výslovne pouzíva v clánku 9 ods. 2 smernice 2014/104. V tejto súvislosti poznamenávam, ze hoci prevazná väcsina jazykových verzií tohto ustanovenia pouzíva pojem "dôkaz prima facie" (pozri anglickú, francúzsku, nemeckú, taliansku, portugalskú, bulharskú, ceskú, dánsku, estónsku, chorvátsku, litovskú, madarskú, maltskú, holandskú, rumunskú, slovenskú, slovinskú a svédsku verziu), spanielska verzia tohto ustanovenia pouzíva pojem "principio de prueba", ktorý doslovne zodpovedá pojmu "pociatocný dôkaz". Zdá sa vsak, ze ide o nepresnost v texte spanielskej verzie tohto ustanovenia, ktorá nezodpovedá ostatným jazykovým verziám. V kazdom prípade, ako je podrobnejsie vysvetlené v bodoch 105 az 107 vyssie, v kontexte smernice 2014/104 sa pojem "dôkaz prima facie" musí odlisovat od pojmu "nepriamy alebo pociatocný dôkaz" a vztahuje sa na dôkazný prostriedok s väcsou dôkaznou hodnotou ako len "pociatocný dôkaz". ( [225]64 ) Ak sa v zalobe o náhradu skody uvádza iné protisútazné správanie, aj ked súvisí so správaním, ktoré bolo zistené a kvalifikované ako porusenie v konecnom rozhodnutí orgánu hospodárskej sútaze, bude sa musiet preukázat v obcianskoprávnom konaní pred súdom, ktorý ho bude môct posúdit bez akéhokolvek obmedzenia. ( [226]65 ) Preto nie je mozné rozsírit úcinok dôkazu prima facie tohto rozhodnutia na iné spolocnosti, ako sú uvedené v tomto rozhodnutí. Ak chce poskodená osoba uplatnit zodpovednost iných spolocností, prinálezí jej, aby preukázala, ze tieto spolocnosti sa dopustili porusenia, a vnútrostátny súd môze volne posúdit jednotlivé dôkazy predlozené v tejto súvislosti. ( [227]66 ) Tak ako to stanovil v clánku 9 ods. 1 smernice 2014/104, ktorý, ako bolo uvedené, nie je uplatnitelný ratione temporis. Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([228]C-637/17, [229]EU:C:2019:32, bod [230]96). ( [231]67 ) Pozri napríklad úvahy o portugalskej právnej úprave analyzované v bode 92 a nasl. návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([232]C-637/17, [233]EU:C:2019:32). ( [234]68 ) Pozri poslednú vetu tohto clánku a poslednú vetu odôvodnenia 34 smernice 2014/104. ( [235]69 ) Ako som uz uviedol vyssie v poznámke pod ciarou 63, pojem "dôkaz prima facie" sa výslovne pouzíva v clánku 9 ods. 2 smernice 2014/104. Zdá sa, ze bol prevzatý z nemeckého právneho pojmu "Anscheinbeweis". Kedze vsak chýba odkaz na právo clenského státu, ide o pojem práva Únie, ktorého výklad prinálezí Súdnemu dvoru. ( [236]70 ) Nejde teda o vyvrátitelnú domnienku vo vlastnom zmysle slova, ale skôr o dôkazný prostriedok, ktorý pôsobí v rámci volnej úvahy súdu, ktorý ho pri výkone tejto právomoci vedie k tomu, aby predpokladal skutocnost, ktorá sa tvrdí, a to v tomto kontexte existenciu porusenia. ( [237]71 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. ([238]C-377/20, [239]EU:C:2022:379, bod [240]87 a citovaná judikatúra). References 1. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0024 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A494 26. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0025 27. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0026 28. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0029 31. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0030 32. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0031 33. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0032 34. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0033 35. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0034 36. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0035 37. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0036 38. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0037 39. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0038 40. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0039 41. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0040 42. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0041 43. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0042 44. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0043 45. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0044 46. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0045 47. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0046 48. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0047 49. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0048 50. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0049 51. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0050 52. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0051 53. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0052 54. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0053 55. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0054 56. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0055 57. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0056 58. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0057 59. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0058 60. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0059 61. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0060 62. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0061 63. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0062 64. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0063 65. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0064 66. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0065 67. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0066 68. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0067 69. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0068 70. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0069 71. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0070 72. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#t-ECR_62021CC0025_SK_01-E0071 73. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0001 74. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0002 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 76. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0003 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 78. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0004 79. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0005 80. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0006 81. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0007 82. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0008 83. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0009 84. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0010 85. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0011 86. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0012 87. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0013 88. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0014 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A130&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A130 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A130&anchor=#point1 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A130&anchor=#point6 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A884&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A884 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A884&anchor=#point18 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A884&anchor=#point45 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A884&anchor=#point46 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A884&anchor=#point49 99. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0015 100. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0016 101. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0017 102. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0018 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&anchor=#point61 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point22 109. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0019 110. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0020 111. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0021 112. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0022 113. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0023 114. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0024 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point55 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point58 119. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0025 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A286&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A286 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A286&anchor=#point52 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A286&anchor=#point58 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A363&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A363 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A363&anchor=#point27 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A363&anchor=#point36 128. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0026 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point25 131. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0027 132. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0028 133. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0029 134. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0030 135. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0031 136. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0032 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A363&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A363 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A363&anchor=#point29 140. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0033 141. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0034 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point61 145. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0035 146. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0036 147. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0037 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point95 151. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0038 152. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0039 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point62 156. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0040 157. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0041 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A779&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A779 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A779&anchor=#point34 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A779&anchor=#point35 162. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0042 163. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0043 164. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0044 165. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0045 166. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0046 167. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0047 168. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0048 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&locale=sk 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&anchor=#point48 172. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0049 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&anchor=#point49 176. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0050 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&anchor=#point25 180. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0051 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&locale=sk 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&anchor=#point51 184. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0052 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&locale=sk 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&anchor=#point52 188. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0053 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&locale=sk 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&anchor=#point27 192. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0054 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point25 196. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0055 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point26 200. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0056 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&locale=sk 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&anchor=#point55 204. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0057 205. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0058 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point93 209. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0059 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point93 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point29 216. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0060 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A293&locale=sk 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A293 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A293&anchor=#point67 220. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0061 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 223. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0062 224. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0063 225. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0064 226. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0065 227. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0066 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point96 231. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0067 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 234. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0068 235. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0069 236. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0070 237. file:///tmp/lynxXXXXktLQxw/L84421-5948TMP.html#c-ECR_62021CC0025_SK_01-E0071 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A379&locale=sk 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A379 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A379&anchor=#point87