ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 10. novembra 2021 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Trh s elektrickou energiou vyrobenou z obnovitelných zdrojov, vrátane fotovoltickej energie - Povinnost kúpit elektrickú energiu za vyssiu ako trhovú cenu, ulozená francúzskym zákonom - Zamietnutie staznosti - Clánok 12 ods. 1 a clánok 24 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/1589 - Pôsobnost" Vo veci T-678/20, Solar Electric Holding, so sídlom v Le Lamentin (Francúzsko), Solar Electric Guyane, so sídlom v Le Lamentin, Solar Electric Martinique, so sídlom v Le Lamentin, Société de production d'énergies renouvelables, so sídlom v Le Lamentin, v zastúpení: S. Manna, advokátka, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Stromsky a A. Bouchagiar, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie z 3. septembra 2020, ktorým bola zamietnutá staznost zalobkýn z 20. júna 2020 týkajúca sa protiprávnej státnej pomoci pre fotovoltické zariadenia zalobkýn, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory J. Svenningsen, sudcovia R. Barents a J. Laitenberger (spravodajca), tajomník: E. Coulon, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Loi no 2000-108, du 10 février 2000, relative ŕ la modernisation et au développement du service public de l'électricité (zákon c. 2000-108 z 10. februára 2000 o modernizácii a rozvoji verejných sluzieb elektrickej energie) (JORF z 11. februára 2000, s. 2143) má za ciel podporit rozvoj energie z obnovitelných zdrojov na francúzskom území. Na tento úcel uvedený zákon zaviedol povinnost nákupu, ktorá bola prevzatá do clánkov L.314-1 a nasl. code de l'énergie (Energetický zákonník) a v súlade s ktorou spolocnost Electricité de France (EDF) a nezostátnení distribútori uvedení v clánku 23 loi no 46-628, du 8 avril 1946, sur la nationalisation de l'électricité et du gaz (zákon c. 46-628 z 8. apríla 1946 o znárodnení elektrickej energie a plynu) majú v prípade, ze o to poziadajú dotknutí výrobcovia elektrickej energie, povinnost uzavriet na 20 rokov zmluvu o nákupe elektrickej energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov, vrátane fotovoltickej energie, a to za cenu stanovenú ministerským sadzobným výnosom. Az do 31. decembra 2015 sa na náklady, ktoré spolocnost EDF a nezostátnení distribútori uvedení v clánku 23 zákona c. 46-628 znásali z dôvodu povinnosti nákupu podla décret no 2004-90, du 28 janvier 2004, relatif ŕ la compensation de charges de service public d'électricité (dekrét c. 2004-90 z 28. januára 2004 o náhradách za náklady na verejné sluzby elektrickej energie) vztahoval mechanizmus úplnej kompenzácie, financovaný z príspevku na verejné sluzby elektrickej energie, vyberaného od odberatelov elektrickej energie. Od 1. januára 2016 sú tieto náklady kompenzované z úctu urceného osobitne na energetický prechod, financovaného z daní zo spotreby energetických výrobkov. 2 Sadzobné výnosy takého druhu, aké sú uvedené v bode 1 vyssie, boli prijaté najmä 10. júla 2006 (dalej len "sadzobný výnos 2006"), 12. januára 2010 (dalej len "sadzobný výnos 1/2010"), 31. augusta 2010 (dalej len "sadzobný výnos 8/2010"), 4. marca 2011 a 9. mája 2017. Hoci len tento posledný uvedený výnos je stále úcinný, ostatné sadzobné výnosy, ktoré boli medzicasom zrusené, sa nadalej uplatnujú, kedze nákupná cena elektrickej energie zaplatená pocas celej doby trvania kúpnej zmluvy, teda 20 rokov, je cena vymedzená sadzobným výnosom úcinným v den, ked výrobca podal úplnú ziadost o pripojenie do verejnej siete. 3 Solar Electric Holding, holdingová spolocnost, ktorá je 100 % vlastníkom svojich dcérskych spolocností Solar Electric Guyane a Solar Electric Martinique, ktoré sa zaoberajú rozvojom a výstavbou projektov na výrobu elektrickej energie z fotovoltických zdrojov v Guyane a na Martiniku, ako aj spolocnosti Société de production d'énergies renouvelables (Soproder), ktorá sa zaoberá prevádzkovaním týchto rôznych fotovoltických zariadení, uzavrela so spolocnostou EDF zmluvy o nákupe elektrickej energie na základe sadzobných výnosov uvedených v bode 1 vyssie. Soproder bola teda v rámci skupiny tvorenej týmito rôznymi spolocnostami tou z nich, ktorá mala priamo a bezprostredne prospech zo zvýhodnených sadzieb vymedzených uvedenými výnosmi. 4 Rozsudkom z 18. septembra 2019 Cour de cassation (Kasacný súd, Francúzsko), na ktorý boli podané návrhy na náhradu skody, rozhodol, ze opatrenia zalozené na sadzobných výnosoch 2006 a 1/2010, ktorými sa vykonáva mechanizmus povinného nákupu za vyssiu ako trhovú cenu, predstavujú protiprávnu státnu pomoc, kedze neboli oznámené Európskej komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 5 Okrem toho Komisia listom z 26. marca 2020 adresovaným zalobkyniam, spolocnostiam Solar Electric Holding, Solar Electric Guyane, Solar Electric Martinique a Soproder, potvrdila, ze opatrenia zalozené na sadzobných výnosoch 2006, 1/2010 a 8/2010 jej neboli oznámené. 6 Dna 20. júna 2020 zalobkyne zaslali Komisii formulár staznosti týkajúcej sa protiprávnej státnej pomoci podla clánku 24 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce[ho] podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([2]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). V tomto formulári zalobkyne uviedli, ze schémy pomoci vyplývajúce zo sadzobných výnosov 2006, 1/2010 a 8/2010 boli vykonané, hoci Komisia nikdy nerozhodla o ich zlucitelnosti s vnútorným trhom a ze neexistencia rozhodnutia Komisie vytvára podla nich právne vákuum, ktoré poskodzuje vsetkých francúzskych výrobcov elektrickej energie z fotovoltických zdrojov, kedze príjmy zalozené na zmluvách uzatvorených na základe sadzby stanovenej uvedenými výnosmi by mohli byt spochybnené a mohli by sa stat predmetom vymáhania. Podla informácií poskytnutých zalobkynami v tomto formulári sú mechanizmy podpory výroby elektrickej energie z fotovoltických zdrojov, ktoré vyplývajú z tarifných výnosov 2006, 1/2010 a 8/2010, zlucitelné s vnútorným trhom. Zalobkyne, odvolávajúc sa na clánok 108 ods. 1 ZFEÚ, ako aj na clánok 12 ods. 1 nariadenia 2015/1589, v tomto formulári, konkrétne v jeho oddieloch 3.4, 8 a 9.3, "poziada[li] Komisiu, aby výslovne rozhodla o zlucitelnosti schém pomoci vyplývajúcich z [uvedených] výnosov". 7 Listom z 1. júla 2020 sluzby Komisie sformulovali viaceré otázky a ziadosti o doplnujúce informácie, na ktoré zalobkyne odpovedali e-mailom z 31. augusta 2020. 8 Listom z 3. septembra 2020 Komisia zamietla staznost zalobkýn z 20. júna 2020 týkajúcu sa neoprávnenej státnej pomoci pre fotovoltické zariadenia zalobkýn (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), pricom uviedla najmä toto: "[Generálne riaditelstvo pre hospodársku sútaz] sa domnieva, ze Vasu staznost treba zamietnut z dôvodu, ze predmet veci nepatrí do pôsobnosti clánku 12 ods. 1 a clánku 24 ods. 2 [nariadenia 2015/1589]... Stazovatelky ziadajú Komisiu, aby sa vyjadrila k zlucitelnosti schém pomoci, ako keby zastupovali Francúzsko v pomyselnom postupe oznamovania. Predmet Vasej staznosti teda nepatrí do pôsobnosti clánku 12 ods. 1 a clánku 24 ods. 2 [nariadenia 2015/1589], a preto staznost musí byt zamietnutá... Dakujeme Vám za informácie, ktoré ste nám zaslali. Komisia ich zaznamená ako vseobecné informácie o trhu." Konanie a návrhy úcastníkov konania 9 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 12. novembra 2020 podali zalobkyne túto zalobu. 10 Vyjadrenie k zalobe bolo podané do kancelárie Vseobecného súdu 27. januára 2021. 11 Rozhodnutím z 2. februára 2021 Vseobecný súd podla clánku 83 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku rozhodol, ze druhá výmena vyjadrení nie je nevyhnutná. 12 Listom z 15. apríla 2021 zalobkyne poziadali o nariadenie pojednávania podla clánku 106 ods. 1 rokovacieho poriadku. 13 Vseobecný súd 4. júna 2021 v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania polozil úcastníkom konania otázku, na ktorú úcastníci konania písomne odpovedali 21. júna 2021. 14 Listom z 9. júla 2021 zalobkyne informovali Vseobecný súd o spätvzatí svojej ziadosti o nariadenie pojednávania. 15 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie. 16 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 17 Na podporu svojej zaloby zalobkyne uvádzajú tri zalobné dôvody, z ktorých prvý je zalozený na porusení clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589, druhý na porusení clánku 12 ods. 1 toho istého nariadenia a tretí na povinnosti Komisie uplatnit Zmluvu o FEÚ. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 18 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne, opierajúc sa o znenie clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 tvrdia, ze na to, aby mohla byt pomoc predmetom staznosti prípustnej podla tohto clánku stací, aby bola pomoc protiprávna. Clánok 24 ods. 2 uvedeného nariadenia nijakým spôsobom nestanovuje dodatocnú podmienku spojenú s tým, ze by táto staznost musela smerovat k získaniu vyhlásenia o nezlucitelnosti predmetnej pomoci. Hoci je podla zalobkýn v praxi zriedkavé, ci sa dokonca nestáva, ze zainteresovaná strana podá staznost proti protiprávnej zlucitelnej pomoci, táto mimoriadna povaha staznosti nemôze spôsobit, ze táto staznost nespadá do pôsobnosti clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 bez toho, ze by doslo k pridaniu podmienky prípustnosti, ktorá nie je stanovená v Zmluve o FEÚ ani v uvedenom nariadení. 19 Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne vychádzala z podmienok zacatia konania vo veci formálneho zistovania, ktoré sa má zacat, ak po predbeznom preskúmaní pretrvávajú pochybnosti o zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom. Podla zalobkýn platí, ze aj ked väcsina stazností týkajúcich sa protiprávnej pomoci má v praxi za konecný ciel zacatie konania vo veci formálneho zistovania, moznost podat staznost spochybnujúcu protiprávnu pomoc, ktorá musí viest najskôr k predbeznému preskúmaniu, nemozno zamienat s prípadom zacatia konania vo veci formálneho zistovania. 20 Za týchto podmienok skutocnost, ze zalobkyne sa domnievajú, ze protiprávna pomoc, ktorá je predmetom ich staznosti, je zlucitelná s vnútorným trhom a ze ich cielom je prostredníctvom tejto staznosti dosiahnut vydanie rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok, pokial ide o túto pomoc, nevylucuje túto staznost z pôsobnosti clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589. 21 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 22 Na úvod treba uviest, ze cielom staznosti podanej zalobkynami bolo získat od Komisie rozhodnutie o nevznesení námietok, pokial ide o zlucitelnost opatrení vykonaných francúzskymi orgánmi a zalozených na sadzobných výnosoch 2006, 1/2010 a 8/2010. V tejto súvislosti prvý zalobný dôvod nastoluje otázku, ci clánok 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 priznáva príjemcovi novej protiprávne vyplatenej pomoci a, ako je to v prejednávanej veci, spolocnostiam, ktoré majú z dôvodu, ze prinálezia do tej istej skupiny, hospodársky záujem v spolocnosti, ktorá je príjemcom tejto pomoci, subjektívne právo obrátit sa na Komisiu so staznostou s cielom získat od Komisie rozhodnutie vyhlasujúce pomoc, ktorá nebola oznámená dotknutým clenským státom, za zlucitelnú s vnútorným trhom. 23 Clánok 24 nariadenia 2015/1589 s názvom "Práva zainteresovaných strán" v odseku 2 stanovuje, ze "kazdá zainteresovaná strana môze predlozit staznost a informovat tak Komisiu o údajnej neoprávnenej pomoci alebo údajnom zneuzití pomoci". Zároven platí, ze clánok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 dotknutú osobu vymedzuje tak, ze ním je "akýkolvek clenský stát a akákolvek osoba, podnik alebo zdruzenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byt ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné zdruzenia". 24 Hoci teda znenie vyssie citovaných ustanovení smeruje k preukázaniu, ze príjemcovia protiprávne poskytnutej pomoci môzu podat staznost Komisii, takýto záver musí byt zamietnutý z dôvodov týkajúcich sa struktúry preskúmania státnej pomoci, ako aj struktúry mechanizmu stazností. 25 Pokial ide v prvom rade o struktúru kontroly státnej pomoci, treba pripomenút, ze notifikacná povinnost predstavuje jeden zo základných prvkov systému preskúmania státnej pomoci zavedeného Zmluvou o FEÚ, ktorý stanovuje predbezné preskúmanie plánov novej pomoci zavedené clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ a smeruje k tomu, aby sa vykonala iba pomoc zlucitelná s vnútorným trhom, a to az po rozptýlení pochybností o jej zlucitelnosti konecným rozhodnutím Komisie (rozsudok z 24. novembra 2020, Viasat Broadcasting UK, [3]C-445/19, [4]EU:C:2020:952, body [5]18 a [6]19). Tento systém preventívnej kontroly bráni tomu, aby clenské státy, ktoré vyplatili pomoc v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, boli zvýhodnené na úkor tých, ktoré v súlade s týmto ustanovením oznámia pomoc vo fáze zámeru a zdrzia sa jej realizácie, kým Komisia prijme konecné rozhodnutie (rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [7]C-362/19 P, [8]EU:C:2021:169, bod [9]92). V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze posúdenie zlucitelnosti opatrení pomoci s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej konanie podlieha preskúmaniu vykonávanému súdmi Európskej únie (pozri rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [10]C-526/14, [11]EU:C:2016:570, bod [12]37 a citovanú judikatúru). 26 Zo samotnej struktúry clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorý vytvára dvojstranný vztah medzi Komisiou a clenskými státmi, vyplýva, ze notifikacnú povinnost majú tieto státy. Túto povinnost preto nemozno povazovat za splnenú v prípade oznámenia podnikom, ktorý je príjemcom pomoci. Ako uz rozhodol Súdny dvor, mechanizmus kontroly a preskúmania státnej pomoci, upravený v clánku 108 ZFEÚ, neukladá osobitné povinnosti príjemcovi pomoci. Na jednej strane sa notifikacná povinnost a predbezný zákaz vykonania navrhovanej pomoci vztahujú len na dotknutý clenský stát, ako implicitne vyplýva aj z clánku 10 nariadenia 2015/1589, ktorý stanovuje, ze dotknutý clenský stát môze vziat spät notifikáciu predtým, ako Komisia prijme rozhodnutie o zlucitelnosti s vnútorným trhom. Na druhej strane je clenský stát zároven jediným adresátom rozhodnutia, v ktorom Komisia rozhodla o nezlucitelnosti pomoci a vyzvala na jej zrusenie v lehote, ktorú urcila [rozsudky z 11. júla 1996, SFEI a i., [13]C-39/94, [14]EU:C:1996:285, bod [15]73, a z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [16]C-442/03 P a C-471/03 P, [17]EU:C:2006:356, bod [18]103]. 27 Pripustit, ze príjemca protiprávne vyplatenej pomoci môze podat Komisii staznost, aby konstatovala zlucitelnost tejto pomoci s vnútorným trhom, by vsak malo len ten úcinok, ze by to umoznilo tomuto príjemcovi zastúpit dotknutý clenský stát, ktorý je ako jediný oprávnený oznámit Komisii opatrenie pomoci. 28 Takáto moznost obrátit sa na Komisiu s cielom, aby konstatovala zlucitelnost tejto pomoci s vnútorným trhom, priznaná príjemcovi protiprávne vyplatenej pomoci, by navyse spochybnila zásadnú a naliehavú povahu povinnosti oznámit opatrenia pomoci a zákazu ich výkonu podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako ju pripomína judikatúra (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2019, Taliansko a Eurallumina/Komisia, [19]T-119/07 a T-207/07, neuverejnený, [20]EU:T:2019:613, bod [21]113), ako aj hlavnú sankciu spojenú predovsetkým s nedodrzaním tejto povinnosti predbezného oznámenia zo strany clenského státu, t. j. vrátenie tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i., [22]C-39/94, [23]EU:C:1996:285, bod [24]70). 29 Príjemcovi protiprávne vyplatenej pomoci by totiz umoznila napravit nesplnenie povinností zo strany dotknutého clenského státu vo svoj prospech tým, ze dosiahne vydanie rozhodnutia Komisie, ktoré mu následne umozní odvolat sa na bod 55 rozsudku z 12. februára 2008, CELF a Ministre de la Culture et de la Communication ([25]C-199/06, [26]EU:C:2008:79), podla ktorého vnútrostátny súd nie je povinný nariadit vymáhanie vrátenia pomoci poskytnutej v rozpore s poslednou vetou clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, pokial Komisia prijala konecné rozhodnutie, ktorým konstatovala zlucitelnost uvedenej pomoci s vnútorným trhom, co je cielom zalobkýn, ako to samy priznávajú. 30 Okrem toho treba pripomenút, stále z hladiska struktúry systému kontroly státnej pomoci, ze vnútrostátne súdy musia osobám podliehajúcim súdnej právomoci zarucit, ze vsetky dôsledky budú vyvodené z porusenia povinností vyplývajúcich z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ v súlade s ich vnútrostátnym právom, pokial ide tak o platnost aktov obsahujúcich vykonanie opatrení pomoci, ako aj o vrátenie financnej podpory poskytnutej v rozpore s týmto ustanovením alebo s prípadnými docasnými opatreniami (rozsudok z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, [27]C-354/90, [28]EU:C:1991:440, bod [29]12). Na tieto úcely mozno na vnútrostátne súdy predlozit spor, v súvislosti s ktorým budú musiet podat výklad a uplatnit pojem pomoc uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, najmä s cielom urcit, ci sa státne opatrenie malo alebo nemalo podrobit predbeznej kontrole stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Pokial uvedené súdy dospejú ku konstatovaniu, ze predmetné opatrenie skutocne malo byt vopred oznámené Komisii, musia ho vyhlásit za protiprávne (rozsudok z 19. marca 2015, OTP Bank, [30]C-672/13, [31]EU:C:2015:185, bod [32]37). 31 Z toho vyplýva, ze príjemcovia protiprávnej pomoci sa môzu obrátit na svoje vnútrostátne súdy s cielom dosiahnut ulozenie sankcie clenskému státu poskytujúcemu túto pomoc za výslovné alebo implicitné odmietnutie splnit si svoju notifikacnú povinnost. Preto im netreba priznat právo zacat prostredníctvom staznosti zaslanej Komisii na základe clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 preskúmanie zlucitelnosti pomoci s cielom, aby bola schválená, a to prípadne aj v rozpore s vôlou dotknutého clenského státu, vyjadrenou prostredníctvom neoznámenia pomoci z jeho strany. 32 Ako správne uvádza Komisia, v práve Únie neexistuje subjektívne právo na poskytnutie státnej pomoci. Príjemca preto nemôze nahradit právomoci clenského státu a z vlastnej iniciatívy vykonat oznámenie na úcet clenského státu s cielom získat od neho rozhodnutie povolujúce vykonanie neoznámenej pomoci [pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [33]C-442/03 P a C-471/03 P, [34]EU:C:2006:356, bod [35]103]. 33 Pokial ide o struktúru mechanizmu stazností a právo podat staznost Komisii, treba uviest, ze podla clánku 24 ods. 2 prvej vety nariadenia 2015/1589 je cielom tohto nariadenia informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci, co má v súlade s clánkom 15 ods. 1 prvou vetou toho istého nariadenia za následok zacatie fázy predbezného preskúmania stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorá vedie k prijatiu rozhodnutia Komisiou podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 nariadenia 2015/1589 (rozsudok z 5. mája 2021, ITD a Danske Fragtmćnd/Komisia, [36]T-561/18, vec v odvolacom konaní, [37]EU:T:2021:240, bod [38]47). 34 Okrem toho clánok 12 ods. 1 druhý pododsek nariadenia 2015/1589 stanovuje, ze Komisia "zabezpecí, aby bol dotknutý clenský stát v plnom rozsahu a pravidelne informovaný o postupe a výsledku preskúmania [kazdej staznosti]". Z tohto ustanovenia, ktorého cielom je chránit právo dotknutého clenského státu na obranu, vyplýva, ze rozhodnutie, ktoré nasleduje po staznosti, má byt pre tento stát nepriaznivé, a teda konstatovat nezlucitelnost pomoci, ktorá je predmetom staznosti. 35 Koncepcia mechanizmu staznosti v tom zmysle, ze smeruje k identifikácii pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom, je potvrdená aj bodom 8 formulára staznosti uvedeného v clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 a pripojeného k nariadeniu Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([39]Ú. v. EÚ L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), v znení zmien, ktorý vyzaduje, aby stazovatel uviedol "dôvody, pre ktoré podla [jeho názoru] nie je údajná pomoc zlucitelná s vnútorným trhom". 36 Navyse z bodu 3 toho istého formulára vyplýva, ze príjemcovia pomoci sa neobjavujú medzi úcastníkmi konania, ktorí môzu podat staznost. Zmienka o konkurentoch príjemcu alebo príjemcov pomoci, ako aj otázka nachádzajúca sa v tom istom bode, ktorej cielom je objasnit, preco a v akom rozsahu údajná státna pomoc ovplyvnuje konkurencné postavenie stazovatela, preukazuje, ze mechanizmus staznosti má za ciel najmä chránit práva tých, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci niektorým príjemcom. To potvrdzuje aj bod 7 uvedeného formulára, ktorý vyzaduje, aby stazovatel vysvetlil, v com údajná státna pomoc predstavuje hospodársku výhodu pre jej príjemcu alebo príjemcov. 37 Preto aj ked sú príjemcovia v clánku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 povazovaní za "zainteresované strany", struktúra mechanizmu staznosti bráni tomu, aby bol tento mechanizmus pouzitý úcastníkmi, ktorí - najmä ako príjemcovia oznámenej pomoci - majú záujem na konstatovaní zlucitelnosti tejto pomoci Komisiou. 38 Z toho vyplýva, ze pôsobnost clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 je obmedzená na staznosti, ktorých cielom je oznámenie protiprávnej pomoci, ktorú stazovatelia povazujú za nezlucitelnú s vnútorným trhom. Naopak, pôsobnost clánku 24 ods. 2 tohto nariadenia sa nevztahuje na staznosti, ktorými stazovatelia tvrdia, ze pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom, a z tohto dôvodu by mala byt povolená Komisiou. V dôsledku toho sa príjemcovia protiprávnej pomoci a spolocnosti, ktoré majú v tejto spolocnosti, ktorá je príjemcom pomoci, hospodársky záujem z toho dôvodu, ze s nou na základe vlastníctva 100 % základného imania stazovateliek materskou spolocnostou tvoria hospodársky celok, nemôzu opriet o clánok 24 ods. 2 prvú vetu nariadenia 2015/1589 na úcely podania staznosti týkajúcej sa protiprávnej pomoci, z ktorej majú priamo alebo nepriamo prospech, a to s cielom, aby Komisia prijala rozhodnutie konstatujúce zlucitelnost tejto pomoci. 39 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze staznost, ktorú zalobkyne podali 20. júna 2020 nepatrí do pôsobnosti clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589. 40 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatovala, ze staznost podaná zalobkynami nepatrí do pôsobnosti clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589. Prvý zalobný dôvod treba teda zamietnut ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 12 ods. 1 nariadenia 2015/1589 41 Druhým zalobným dôvodom zalobkyne poukazujú na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia tým, ze údajne konala v rozpore so svojou povinnostou zacat fázu predbezného preskúmania. Takáto povinnost podla zalobkýn vyplýva z clánku 12 ods. 1 nariadenia 2015/1589. Zalobkyne totiz zastávajú názor, ze podali staznost v súlade s clánkom 24 ods. 2 tohto nariadenia. 42 Komisia sa domnieva, ze druhý zalobný dôvod nie je vo vztahu k prvému zalobnému dôvodu samostatný, a preto jeho posúdenie závisí v celom rozsahu od prvého zalobného dôvodu na zrusenie, zalozenom na porusení clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589. Komisia to vsak spochybnuje ako nedôvodné, pricom berie do úvahy ustanovenia clánku 12 tohto nariadenia. Preto podla Komisie treba zamietnut aj tento druhý zalobný dôvod na zrusenie. 43 V odpovedi na tento zalobný dôvod treba uviest, ze podla clánku 12 ods. 1 druhého pododseku nariadenia 2015/1589 Komisia preskúma akúkolvek staznost "ktorú zainteresovaná strana predlozila v súlade s clánkom 24 ods. 2 [tohto nariadenia]". Komisia je tak povinná vykonat nálezité a nestranné preskúmanie stazností, ktoré jej boli predlozené, ak sú zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a jednoznacne a podrobne oznacujú opatrenia vedúce k tomuto poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2018, Naviera Armas/Komisia, [40]T-108/16, [41]EU:T:2018:145, bod [42]102). Kedze staznost, ktorú zalobkyne podali 20. júna 2020, neuvádza porusenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto nepatrí do pôsobnosti clánku 24 ods. 2 uvedeného nariadenia, Komisia nebola povinná zacat fázu predbezného preskúmania podla clánku 12 ods. 1 uvedeného nariadenia. 44 Za týchto podmienok sa musí druhý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na povinnosti Komisie uplatnovat Zmluvu o FEÚ 45 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia si nesplnila svoje povinnosti podla clánkov 107, 108 a 109 ZFEÚ a vyssie citovaného nariadenia 2015/1589. 46 Hoci bola Komisia informovaná o existencii schém pomoci vyplývajúcich zo sadzobných výnosov 2006, 1/2010 a 8/2010, ako aj o skutocnosti, ze neboli oznámené, nekonala, co podla zalobkýn zbavilo ustanovenia Zmluvy o FEÚ ich úcelu. Komisia si tým, ze zamietla staznost týkajúcu sa pomoci, ktorej protiprávnu povahu Komisia uznala, bez toho, aby predtým overila, ci táto pomoc nebola nezlucitelná s vnútorným trhom, nesplnila svoju úlohu garanta práva Únie a úlohu, ktorá spocíva v zabezpecení právnej istoty osôb podliehajúcich súdnej právomoci. Kedze Komisia mala výlucnú právomoc na posúdenie zlucitelnosti pomoci, prinálezalo jej overit, ci protiprávna pomoc, s ktorej existenciou ju zalobkyne oboznámili, nebola nezlucitelná. Okrem toho existujú skutocnosti predlozené zalobkynami, a to najmä stanovisko Commission de régulation de l'énergie (Komisia pre reguláciu energetiky, Francúzsko), ktoré spochybnovalo zlucitelnost pomoci s vnútorným trhom. 47 Za týchto podmienok skutocnost, ze Komisia nezaujala stanovisko k zlucitelnosti predmetnej pomoci, sa podla zalobkýn rovná odopretiu spravodlivosti, pretoze toto nezaujatie stanoviska vytvára právne vákuum, pricom úcelom clánkov 107 az 109 ZFEÚ, ako aj nariadenia 2015/1589 je vyhnút sa mu. 48 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 49 V odpovedi na tretí zalobný dôvod treba v prvom rade uviest, ako uvádzajú zalobkyne, ze Komisia má výlucnú právomoc posúdit zlucitelnosti opatrení pomoci s vnútorným trhom (pozri rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [43]C-526/14, [44]EU:C:2016:570, bod [45]37 a citovanú judikatúru). Právo Únie vsak neukladá Komisii absolútnu povinnost vykonat posúdenie zlucitelnosti neoznámenej pomoci, hned ako je o nej informovaná. 50 Nariadenie 2015/1589 totiz stanovuje len dva prípady, v ktorých je Komisia skutocne povinná preskúmat zlucitelnost opatrenia pomoci s vnútorným trhom. Takáto povinnost existuje na jednej strane v prípade notifikácie clenským státom poskytujúcim pomoc. Clánok 4 ods. 1 prvý pododsek tohto nariadenia stanovuje, ze "Komisia preskúma notifikáciu akonáhle jej bude dorucená". Na druhej strane Komisii prislúcha podla clánku 12 ods. 1 druhého pododseku uvedeného nariadenia povinnost preskúmania v prípade "staznos[ti], ktorú zainteresovaná strana predlozila v súlade s clánkom 24 ods. 2 [toho istého nariadenia]". 51 V prejednávanej veci je pritom nesporné, ze Francúzska republika neoznámila Komisii pomoc vyplývajúcu zo sadzobných výnosov 2006, 1/2010 a 8/2010. Navyse treba konstatovat, ze staznost podaná zalobkynami 20. júna 2020 nepatrí do pôsobnosti clánku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589. Za týchto podmienok Komisia nebola povinná preskúmat vyssie uvedené opatrenia pomoci. Preto skutocnost, ze vo vztahu k týmto opatreniam pomoci nevydala rozhodnutie, nemôze predstavovat odopretie spravodlivosti, ktoré by mohlo vyvolat právne vákuum. Ide on tým menej, ze ako bolo uvedené v bodoch 29 a 30 vyssie, zalobkyne sa môzu obrátit na súdy dotknutého clenského státu s cielom sankcionovat odmietnutie tohto státu oznámit nahlásené opatrenia, a to za predpokladu, ze tieto súdy konstatujú, ze tieto opatrenia spadajú pod kvalifikáciu novej státnej pomoci. 52 V tejto súvislosti treba uviest, ze zákaz vykonat plánovanú pomoc stanovený v clánku 108 ods. 3 poslednej vete ZFEÚ má priamy úcinok. Okamzitá uplatnitelnost zákazu vykonania uvedeného v tomto ustanovení sa rozsiruje na kazdú pomoc, ktorá sa uskutocnila bez oznámenia (pozri rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [46]C-284/12, [47]EU:C:2013:755, bod [48]29 a citovanú judikatúru). Okrem toho vnútrostátnym orgánom prinálezí, aby z vlastnej iniciatívy vymáhali akúkolvek nezákonne poskytnutú pomoc (rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [49]C-349/17, [50]EU:C:2019:172, bod [51]92). 53 Vzhladom na tento jasný právny rámec, pokial ide o rezim novej státnej pomoci poskytnutej bez predchádzajúcej notifikácie a neexistenciu subjektívneho práva skutocných a potenciálnych príjemcov pomoci na to, aby im clenský stát poskytol pomoc v prípade neoznámenia zo strany tohto clenského státu, vyplývajúceho z práva Únie, nemôze neexistencia rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti takejto protiprávnej pomoci porusovat zásadu právnej istoty. 54 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba zamietnut tretí zalobný dôvod a v konecnom dôsledku zalobu v celom jej rozsahu. O trovách 55 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Solar Electric Holding, Solar Electric Guyane, Solar Electric Martinique a Société de production d'énergies renouvelables sú povinné nahradit trovy konania. Svenningsen Barents Laitenberger Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. novembra 2021. Podpisy __________________________________________________________________ ( [52]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6LrY6G/L85041-5196TMP.html#t-ECR_62020TJ0678_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A952&locale=sk 4. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A952 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A952&anchor=#point18 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A952&anchor=#point19 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point92 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&anchor=#point37 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&anchor=#point73 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&anchor=#point103 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A613&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A613 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A613&anchor=#point113 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&anchor=#point70 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A440&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A440 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A440&anchor=#point12 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&anchor=#point37 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&anchor=#point103 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A240&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A240 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A240&anchor=#point47 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A145&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A145 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A145&anchor=#point102 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&anchor=#point37 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&anchor=#point29 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point92 52. file:///tmp/lynxXXXX6LrY6G/L85041-5196TMP.html#c-ECR_62020TJ0678_SK_01-E0001