ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozsírená komora) z 23. novembra 2022 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost a o náhradu skody - Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s predpínacou ocelou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP - Odklad povinnosti zriadit bankovú záruku - Rozlozenie predbezne vykonaných platieb - Rozsudok, ktorý ciastocne zrusil rozhodnutie a stanovil pokutu v rovnakej výske ako pôvodne ulozená pokuta - Zapocítanie predbezne vykonaných platieb - Úroky z omeskania - Clánok 266 prvý odsek ZFEÚ - Bezdôvodné obohatenie - Dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom - Vydanie plnenia - Neexistencia právneho základu - Protiprávnost" Vo veci T-275/20, Westfälische Drahtindustrie GmbH, so sídlom v Hamm (Nemecko), Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG, so sídlom v Hamm, Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG, so sídlom v Iserlohn (Nemecko), v zastúpení: O. Duys a N. Tkatchenko, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Rossi a L. Mantl, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, VSEOBECNÝ SÚD (siedma rozsírená komora), na poradách v zlození: predseda komory R. da Silva Passos, sudcovia V. Valancius, I. Reine, L. Truchot a M. Sampol Pucurull (spravodajca), tajomník: E. Coulon, so zretelom na písomnú cast konania, najmä: - zalobu podanú do kancelárie Vseobecného súdu 11. mája 2020, - námietku neprípustnosti a nepríslusnosti, ktorú vzniesla Komisia podla clánku 130 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 13. augusta 2020, - uznesenie o spojení konania o námietke neprípustnosti s konaním vo veci samej z 1. februára 2021, so zretelom na to, ze úcastníci konania nepredlozili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týzdnov od dorucenia oznámenia o skoncení písomnej casti konania, a vzhladom na rozhodnutie podla clánku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku, ze o zalobe sa rozhodne bez ústnej casti konania, vyhlásil tento Rozsudok 1 Zalobkyne, Westfälische Drahtindustrie GmbH (dalej len "WDI"), Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG (dalej len "WDV") a Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG (dalej len "Pampus"), svojou zalobou predovsetkým navrhujú, po prvé zrusenie listu Európskej komisie z 2. marca 2020 na základe clánku 263 ZFEÚ, ktorým ich vyzvala na zaplatenie sumy 12236931,69 eura, ktorá podla nej zodpovedá neuhradenému zostatku pokuty, ktorá im bola ulozená 30. septembra 2010; po druhé urcenie, ze pokuta bola v plnej výske zaplatená 17. októbra 2019 uhradením sumy 18149636,24 eura, a po tretie, aby bola Komisii ulozená povinnost zaplatit WDI sumu 1633085,17 eura spolu s úrokmi od vyssie uvedeného dátumu z dôvodu bezdôvodného obohatenia tejto institúcie. Zalobkyne subsidiárne navrhujú, aby bola Komisii ulozená povinnost na základe clánku 268 ZFEÚ zaplatit im sumu 12236931,69 eura, ktorú Komisia pozaduje od WDI a sumu zodpovedajúcu preplatku, ktorú obdrzala táto institúcia, vo výske 1633085,17 eura spolu s úrokmi od 17. októbra 2019 az do úplného vrátenia dlznej sumy. I. Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Zalobkyne sú dodávatelkami predpínacej ocele. 3 Rozhodnutím K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúcim sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38344 - Predpínacia ocel) (dalej len "rozhodnutie o predpínacej oceli") Komisia ulozila viacerým podnikom, vrátane zalobkýn, sankcie za ich úcast na karteli na trhu s predpínacou ocelou. Komisia ulozila pokutu vo výske 56050000 eur spolocnosti WDI. Spolocnosti WDV a Pampus boli zaviazané spolocne a nerozdielne na zaplatenie 45600000 eur zo strany spolocnosti WDV a 15485000 eur zo strany spolocnosti Pampus. 4 Táto sankcia bola ulozená v clánku 2 prvom odseku bode 8 rozhodnutia o predpínacej oceli. 5 V priebehu správneho konania zalobkyne navrhli znízenie pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti na základe bodu 35 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([2]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). Uvedený bod stanovuje toto: "Za výnimocných okolností môze Komisia na návrh prihliadnut na platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Na znízenie pokuty nebude Komisii stacit samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej financnej situácii podniku. Znízenie môze byt povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, ze ulozenie pokuty podla podmienok stanovených v týchto usmerneniach, by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku". 6 V rozhodnutí o predpínacej oceli Komisia návrhu zalobkýn na výnimocné znízenie pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti nevyhovela. 7 Zalobkyne návrhom zapísaným do registra kancelárie Vseobecného súdu 14. septembra 2010 podali zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia a zmeny rozhodnutia o predpínacej oceli. Vec bola zapísaná pod císlom T-393/10. 8 Rozhodnutím K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 (dalej len "rozhodnutie z 30. septembra 2010") Komisia zmenila rozhodnutie o predpínacej oceli, najmä jeho clánok 2 prvý odsek bod 8 s cielom znízit výsku pokút ulozených niektorým spolocnostiam (dalej len spolocne "sporné rozhodnutie"). Pokuta ulozená WDI tak bola stanovená na 46550000 eur. WDV a Pampus boli zaviazané spolocne a nerozdielne na zaplatenie 38855000 eur zo strany spolocnosti WDV a 15485000 eur zo strany spolocnosti Pampus. 9 Rozhodnutie z 30. septembra 2010 stanovilo, ze odchýlne od clánku 2 druhého odseku rozhodnutia o predpínacej oceli sa platba pokút ulozených v clánku 2 prvom odseku bode 8 sporného rozhodnutia mala uskutocnit v lehote troch mesiacov odo dna dorucenia rozhodnutia z 30. septembra 2010 a ze po uplynutí tejto lehoty automaticky vzniknú úroky vo výske sadzby, ktorú uplatnuje Európska centrálna banka (ECB) na svoje hlavné refinancné operácie v prvý den mesiaca, v ktorom bolo toto rozhodnutie z 30. septembra 2010 prijaté, zvýsenou o 3,5 percentuálneho bodu. Tiez sa stanovilo, ze v prípade, ak sankcionovaný podnik podá zalobu, môze splnit záväzok uhradit pokutu ku dnu splatnosti bud poskytnutím bankovej záruky alebo vykonaním predbeznej platby pokuty v súlade s clánkom 85a ods. 1 nariadenia Komisie (ES, EURATOM) c. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) c. 1605/2002 o rozpoctových pravidlách, ktoré sa vztahujú na vseobecný rozpocet Európskych spolocenstiev ([3]Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145). 10 Dna 3. decembra 2010 zalobkyne dorucili do kancelárie Vseobecného súdu návrh na nariadenie predbezného opatrenia vo veci T-393/10, ktorým sa v podstate domáhali odkladu vykonatelnosti sporného rozhodnutia az do vyhlásenia rozsudku vo veci samej. 11 Listom zo 14. februára 2011 generálny riaditel Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaze zamietol nový návrh podaný zalobkynami na znízenie pokuty z dôvodu ich platobnej neschopnosti (dalej len "list zo 14. februára 2011"). 12 Uznesením z 13. apríla 2011, Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia (T-393/10 R, dalej len "uznesenie o nariadení predbezného opatrenia", [4]EU:T:2011:178), predseda Vseobecného súdu ciastocne vyhovel návrhu zalobkýn na nariadenie predbezného opatrenia nariadením odkladu povinnosti zriadit bankovú záruku v prospech Komisie, aby zamedzil okamzitému vymáhaniu pokút, pod podmienkou, ze do 30. júna 2011 zalobkyne predbezne zaplatia tejto institúcii sumu 2 milióny eur a od 15. júla 2011 az do vydania nového rozhodnutia, avsak najneskôr do vyhlásenia rozsudku vo veci samej, jej budú k 15. dnu v kazdom mesiaci platit mesacné splátky vo výske 300000 eur. 13 Rozsudkom z 15. júla 2015, Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia (T-393/10, dalej len "rozsudok z 15. júla 2015", [5]EU:T:2015:515), Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked v spornom rozhodnutí vo vztahu k zalobkyniam konstatovala existenciu porusenia clánku 101 ZFEÚ. 14 Vseobecný súd vsak zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom ukladalo zalobkyniam pokutu, a zrusil aj list zo 14. februára 2011 z dôvodu, ze Komisia sa dopustila pochybení pri posudzovaní platobnej schopnosti zalobkýn. 15 V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci Vseobecný súd ulozil zalobkyniam povinnost zaplatit pokutu v rovnakej výske ako pokuta, ktorá im bola ulozená v spornom rozhodnutí, co sa odráza vo výroku rozsudku z 15. júla 2015. 16 Tento výrok uvádza: "1. Konanie o prejednávanej zalobe sa zastavuje v rozsahu, v akom sa týka znízenia pokuty priznaného [WDI] a [WDV] v rozhodnutí... z 30. septembra 2010. 2. Clánok 2 [prvý odsek] bod 8 [sporného] rozhodnutia sa zrusuje. 3. List... zo 14. februára 2011 sa zrusuje. 4. [WDI], [WDV] et Pampus... sú spolocne a nerozdielne povinné zaplatit pokutu vo výske 15485000 eur. 5. [WDI] a [WDV] sú spolocne a nerozdielne povinné zaplatit pokutu vo výske 23370000 eur. 6. [WDI] je povinná zaplatit pokutu vo výske 7695000 eur. 7. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 8. [WDI], [WDV] a Pampus... znásajú polovicu svojich vlastných trov konania, vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania spolocností [WDI], [WDV] a Pampus... vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia." 17 V rámci výkonu predbezného opatrenia spolocnost WDI predbezne zaplatila Komisii v období od 29. júna 2011 do 16. júna 2015 celkovú sumu vo výske 16400000 eur. 18 Po vyhlásení rozsudku z 15. júla 2015 sa právni zástupcovia zalobkýn skontaktovali s GR Komisie pre rozpocet, aby sa dohodli na harmonograme splácania pokút stanovených v bodoch 4 az 6 výroku tohto rozsudku. Vtedy sa objavili rozdielne názory na dátum, od ktorého by mali plynút úroky z týchto pokút. Zalobkyne sa totiz domnievali, ze úroky by mali zacat plynút odo dna vyhlásenia rozsudku z 15. júla 2015, zatial co podla GR pre rozpocet nárok na úroky vznikol odo dna vyplývajúceho z clánku 2 druhého a tretieho odseku sporného rozhodnutia, teda pokial ide o zalobkyne, v lehote troch mesiacov od oznámenia rozhodnutia z 30. septembra 2010. Uvedené stanovisko bolo vyjadrené v e-maile GR pre rozpocet z 12. augusta 2015 ako odpoved na e-mail právneho zástupcu zalobkýn z 5. augusta 2015, a zopakované pocas stretnutia, ktoré sa konalo 4. septembra 2015 medzi Komisiou a WDI. 19 Dna 17. novembra 2015, WDI zaslala Komisii návrh harmonogramu na rozlozenie platieb pokuty do 15. decembra 2029 prostredníctvom mesacných splátok vo výske 300000 eur spolu s úrokmi z omeskania od 15. januára 2011 vypocítanými na základe úrokovej sadzby 4,5 %. 20 Dna 27. novembra 2015 Komisia oznámila spolocnosti WDI harmonogram na rozlozenie platieb pokuty do 15. marca 2030. Tento harmonogram tiez spocíval na mesacných splátkach vo výske 300000 eur a vychádzal z predpokladu, ze pohladávka je vymozitelná od 4. januára 2011 a má byt navýsená o úroky z omeskania vo výske 4,5 %. 21 Zalobkyne podali proti rozsudku z 15. júla 2015 odvolanie, ktorým spochybnili najmä to, ze Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zohladnil ich platobnú schopnost v roku 2015 a nie v roku 2010. Toto odvolanie bolo zamietnuté uznesením zo 7. júla 2016, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia ([6]C-523/15 P, [7]EU:C:2016:541). 22 Po zamietnutí odvolania zalobkyne navrhli, aby Vseobecný súd, vykladal rozsudok z 15. júla 2015 v tom zmysle, ze nárok na úroky z pokuty ulozenej v tomto rozsudku vznikne od jeho vyhlásenia. Subsidiárne zalobkyne poziadali Vseobecný súd, aby opravil alebo doplnil tento rozsudok tak, ze upresní, od ktorého dátumu zacnú úroky plynút. 23 Uznesením zo 17. mája 2018, Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia ([8]T-393/10 INTP, neuverejnené, [9]EU:T:2018:293), Vseobecný súd vyhlásil tieto návrhy za neprípustné. Pokial ide o návrh na výklad, Vseobecný súd pripomenul, ze takýto návrh je prípustný iba vtedy, ak sa týka otázky, o ktorej sa rozhodlo v rozsudku, ktorý sa má vykladat. Otázka, od kedy sa majú platit úroky z omeskania z odlozenej platby pokút ulozených zalobkyniam vsak nebola v rozsudku z 15. júla 2015 riesená. Podla Vseobecného súdu sa zalobkyne svojím návrhom domáhali poskytnutia stanoviska k dôsledkom rozsudku z 15. júla 2015, na co sa návrh na výklad podaný na základe clánku 168 ods. 1 jeho rokovacieho poriadku nevztahuje. Pokial ide o dva dalsie návrhy, tieto sa povazovali za oneskorené. 24 Dna 16. októbra 2019 spolocnost WDI informovala Komisiu, ze uz zaplatila 31700000 eur, a ze má v úmysle zaplatit zostatok dlznej pokuty vo forme istiny a úrokov, ktorú vycíslila na 18149636,24 eura. Na úcely tohto výpoctu WDI zohladnila úroky, na ktoré vznikol nárok od 15. októbra 2015, teda tri mesiace po vyhlásení rozsudku z 15. júla 2015, a uplatnila úrokovú sadzbu 3,48 %. 25 Dna 17. októbra 2019 spolocnost WDI uhradila uvedenú sumu vo výske 18149636,24 eura na bankový úcet Komisie, cím celková suma platieb uskutocnených od 29. júna 2011 v rámci úhrady pokuty dosiahla 49849636,24 eura. 26 Listom z 2. marca 2020 (dalej len "napadnutý akt") Komisia vyslovila nesúhlas so stanoviskom, ktoré WDI vyjadrila vo svojom liste zo 16. októbra 2019. Komisia uviedla, ze v súlade s kritériami stanovenými v rozsudku zo 14. júla 1995, CB/Komisia ([10]T-275/94, [11]EU:T:1995:141), úroky nezacali plynút od rozsudku z 15. júla 2015, ale od dátumu stanoveného v spornom rozhodnutí, teda od 4. januára 2011 a vo výske 4,5 %. Komisia v dôsledku toho vyzvala WDI, aby jej zaplatila sumu vo výske 12236931,69 eura zodpovedajúcu neuhradenému zostatku ku dnu 31. marca 2020. II. Návrhy úcastníkov konania 27 Zalobkyne v zalobe navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnutý akt, - v dôsledku toho urcil, ze Komisia mala zapocítat platby, ktoré WDI uskutocnila v období od 29. júna 2011 do 16. júna 2015 (16400000 eur) spolu s úrokmi z tejto ciastky za uvedené obdobie (1420610 eur), teda v celkovej výske 17820610 eur, na pokutu, o ktorej Vseobecný súd rozhodol v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci v rozsudku z 15. júla 2015, s úcinnostou od tohto dátumu, a ze táto pokuta bola teda zaplatená v celom rozsahu platbou vykonanou WDI 17. októbra 2019 vo výske 18149636,24 eura, - ulozil Komisii povinnost zaplatit WDI sumu 1633085,17 eura spolu s úrokmi od 17. októbra 2019 az do úplného vrátenia dlznej sumy, - subsidiárne v prípade, ak Vseobecný súd nevyhovie prvým trom zalobným návrhom, ulozil Európskej únii, zastúpenej Komisiou, povinnost zaplatit im náhradu skody vo výske sumy pozadovanej v napadnutom akte, teda 12236931,69 eura, a zaplatit WDI sumu vo výske 1633085,17 eura spolu s úrokmi od 17. októbra 2019 az do úplného vrátenia dlznej sumy, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 28 Zalobkyne vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti a nepríslusnosti navrhujú, aby Vseobecný súd: - vyhovel zalobným návrhom vyjadreným v zalobe rozsudkom pre zmeskanie v zmysle clánku 123 rokovacieho poriadku, - subsidiárne zamietol námietku neprípustnosti a nepríslusnosti, - subsidiárne spojil túto námietku s konaním vo veci samej, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 29 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu primárne ako neprípustnú a subsidiárne ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav A. O návrhu zalobkýn, aby Vseobecný súd rozhodol o ich zalobných návrhoch rozsudkom pre zmeskanie 30 Zalobkyne vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti a nepríslusnosti navrhujú, aby Vseobecný súd rozhodol o ich zalobných návrhoch rozsudkom pre zmeskanie v súlade s clánkom 123 rokovacieho poriadku, pretoze Komisia námietku vzniesla po uplynutí stanovenej lehoty. 31 Zalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, ze ich Vseobecný súd listom z 26. mája 2020 informoval, ze zaloba bola dorucená Komisii. Za týchto okolností lehota na podanie námietky neprípustnosti a nepríslusnosti uplynula 5. augusta 2020. Námietka vsak bola podaná az 13. augusta 2020. 32 Clánok 123 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak Vseobecný súd zistí, ze zalovaný, ktorému bola zaloba riadne dorucená, sa k tejto zalobe nevyjadril vo forme alebo v lehote pozadovanej v clánku 81 tohto rokovacieho poriadku, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 45 druhého odseku statútu Súdneho dvora Európskej únie, zalobca môze navrhnút, aby sa o veci rozhodlo rozsudkom pre zmeskanie. 33 Z výkladu clánku 81 v spojení s clánkom 130 ods. 1 rokovacieho poriadku vyplýva, ze námietka neprípustnosti a nepríslusnosti vznesená zalovaným formou samostatného podania musí byt predlozená v lehote dvoch mesiacov od dorucenia zaloby. V súlade s clánkom 60 tohto poriadku sa k uvedenej lehote pripocíta desatdnová lehota zohladnujúca vzdialenost. 34 Clánok 6 druhý odsek rozhodnutia Vseobecného súdu z 11. júla 2018 o podávaní a dorucovaní procesných písomností prostredníctvom aplikácie e-Curia ([12]Ú. v. EÚ L 240, 2018, s. 72) stanovuje, ze adresáti dorucení uvedení v tomto rozhodnutí budú elektronickou postou upozornení na kazdé im adresované dorucenie prostredníctvom e-Curie. Tretí odsek tohto clánku 6 upresnuje, ze procesná písomnost sa povazuje za dorucenú v momente, ked adresát (zástupca alebo asistent) poziada o prístup k danej písomnosti v systéme e-Curia. V prípade, ak o prístup nepoziada, písomnost sa povazuje za dorucenú uplynutím siedmeho dna od zaslania upozornenia adresátovi elektronickou postou, ze mu bola adresovaná písomnost. 35 Kedze v prejednávanom prípade podala Komisia námietku neprípustnosti a nepríslusnosti v stanovenej lehote, Vseobecný súd nevyzval zalobkyne, aby predlozili pripomienky v súlade s clánkom 123 ods. 1 rokovacieho poriadku o moznosti rozhodnutia o ich zalobných návrhoch rozsudkom pre zmeskanie. 36 Ako totiz vyplýva zo správy e-Curia, kancelária Vseobecného súdu elektronickou postou z 2. júna 2020 upozornila zalobkyne na dorucenie listu z 2. júna 2020 spomenutého v bode 31 vyssie prostredníctvom tejto aplikácie. Elektronickou postou z 2. júna 2020 kancelária Vseobecného súdu tiez upozornila Komisiu na zaslanie listu, takisto z 26. mája 2020, prostredníctvom aplikácie e-Curia, ktorým sa dorucuje zaloba a k nej prilozené prílohy. Komisia získala prístup k týmto dokumentom prostredníctvom systému e-Curia 3. júna 2020. V súlade s clánkom 6 tretím odsekom rozhodnutia Vseobecného súdu z 11. júla 2018 o podávaní a dorucovaní procesných písomností prostredníctvom aplikácie e-Curia uvedenom v bode 34 vyssie, zacala lehota dvoch mesiacov a desiatich dní, pocas ktorej môze táto institúcia podat námietku neprípustnosti a nepríslusnosti, plynút 3. júna 2020. Kedze táto námietka bola podaná 13. augusta 2020, uvedená lehota bola dodrzaná. 37 Z uvedeného vyplýva, ze návrh zalobkýn, aby Vseobecný súd rozhodol o ich zalobných návrhoch rozsudkom pre zmeskanie, musí byt zamietnutý. B. O predmete zaloby 38 Premetom zaloby je návrh na zrusenie, návrh na urcenie a návrh na zaplatenie z dôvodu bezdôvodného obohatenia ako aj, subsidiárne, návrh na náhradu skody, ktorá vznikla v dôsledku protiprávnosti konania Komisie. Tieto návrhy boli formulované v prvých styroch zalobných návrhoch uvedených v bode 27 vyssie. 39 Uvedené styri zalobné návrhy zalobkýn sú zalozené na tvrdení, podla ktorého Vseobecný súd rozsudkom z 15. júla 2015, po prvé zrusil ex tunc pokutu ulozenú Komisiou sporným rozhodnutím. Týmto zrusením mala vzniknút v prospech zalobkýn pohladávka zodpovedajúca sume, ktorú predbezne zaplatili medzi 29. júnom 2011 a 16. júnom 2015 na základe uznesenia o nariadení predbezného opatrenia (16400000 eur) spolu s úrokmi (1420610 eur). Nárok na úroky vznikol v súlade s rozsudkom z 12. februára 2019, Printeos/Komisia ([13]T-201/17, [14]EU:T:2019:81). Vseobecný súd po druhé stanovil novú odlisnú pokutu s úcinnostou odo dna vyhlásenia rozsudku z 15. júla 2015. Zalobkyne túto pokutu oznacujú ako "súdnu pokutu" na rozdiel od "zrusenej pokuty" z roku 2010. 40 Návrh na zrusenie uvedený v prvom zalobnom návrhu zalobkýn sa týka napadnutého aktu, ktorým Komisia zalobkyne vyzvala, aby jej zaplatili sumu 12236931,69 eura, ktorá podla nej zodpovedá neuhradenému zostatku pokuty ku dnu 31. marca 2020. 41 Návrh na urcenie uvedený v druhom zalobnom návrhu zalobkýn smeruje k tomu, aby Vseobecný súd urcil, ze Komisia mala na základe rozsudku z 15. júla 2015 zapocítat platby, ktoré uskutocnila WDI v období od 29. júna 2011 do 16. júna 2015 (16400000 eur) spolu s úrokmi (1420610 eur), na pokutu, o ktorej rozhodol Vseobecný súd, a ze v dôsledku toho bola táto pokuta zaplatená v celom rozsahu platbou vykonanou WDI 17. októbra 2019 vo výske 18149636,24 eura. 42 Návrh zalozený na bezdôvodnom obohatení uvedený v tretom zalobnom návrhu zalobkýn smeruje k tomu, aby Komisia vrátila WDI sumu 1633085,17 eura spolu s úrokmi od 17. októbra 2019. 43 Tento posledný návrh sa zakladá na chybe vo výpocte, ktorej sa zalobkyne podla ich tvrdenia dopustili v predchádzajúcich návrhoch adresovaných Komisii. 44 V e-maile z 5. augusta 2015 a v liste zo 16. októbra 2019 WDI totiz Komisiu iba poziadala, aby zapocítala na pokutu sumu zaplatenú na základe uznesenia o nariadení predbezného opatrenia (16400000 eur) bez toho, aby k nej pripocítala úroky z tejto ciastky za obdobie od 29. júna 2011 do 16. júna 2015 (1420610 eur) a zlozené úroky od 15. júla 2015. Podla zalobkýn na základe nového výpoctu zo 7. mája 2020, ktorý predlozili Vseobecnému súdu, spolu so zohladnením týchto úrokov bola suma, ktorú mali este zaplatit 17. októbra 2019 na úcely vyrovnania zostatku "súdnej pokuty", iba vo výske 16516551,07 eura a nie 18149636,24 eura, ako bolo vypocítané 16. októbra 2019, co by viedlo k vzniku preplatku vo výske 1633085,17 eura v prospech Komisie. 45 Napokon, návrh na náhradu skody, ktorý bol podaný vo vztahu k ostatným trom návrhom subsidiárne a ktorý je uvedený v stvrtom zalobnom návrhu, smeruje k tomu, aby Vseobecný súd ulozil Komisii povinnost nahradit skodu, ktorá údajne vznikla v súvislosti s vykonaním rozsudku z 15. júla 2015, a to vo výske ciastky, ktorú Komisia pozadovala v napadnutom akte (12236931,69 eura) a výske preplatku získaného touto institúciu 17. októbra 2019 (1633085,17 eura) spolu s úrokmi od tohto dátumu. Podla zalobkýn predstavuje nesprávne vykonanie rozsudku 15. júla 2015 dostatocne závazné porusenie povinností, ktoré je Komisia povinná dodrziavat podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ. Vzniknutá skoda zodpovedá strate vyplývajúcej z nároku na sumu neoprávnene vybranú vykonaním tohto rozsudku. 46 Z toho vyplýva, ze druhý az stvrtý zalobný návrh uvedené v bode 27 vyssie spolu súvisia. 47 Jedno z konstatovaní uvedených v druhom zalobnom návrhu, a to povinnost Komisie na základe rozsudku z 15. júla 2015 zapocítat na zostávajúcu sumu pokuty nielen sumy predbezne zaplatené WDI v období od 29. júna 2011 do 16. júna 2015, ale aj súvisiace úroky, totiz odôvodnuje nároku na vrátenie sumy 1633085,17 eura spolu s úrokmi od 17. októbra 2019, ktorý je uvedený v tretom zalobnom návrhu. 48 Pokial ide o tretí zalobný návrh, treba pripomenút, ze zaloba zalozená na bezdôvodnom obohatení nepodlieha striktne rezimu mimozmluvnej zodpovednosti, ktorej vznik je podmienený súcasným splnením niekolkých podmienok, a to protiprávnostou konania vytýkaného Únii, existenciou skody a existenciou prícinnej súvislosti medzi konaním a uvádzanou skodou. Odlisuje sa od zalôb podaných na základe uvedeného rezimu v tom, ze nevyzaduje dôkaz o protiprávnom konaní zalovaného ani existenciu konania ako takého, ale len dôkaz o obohatení zalovaného bez platného právneho dôvodu a o ochudobnení zalobcu, ktoré súvisí s týmto obohatením [pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, [15]C-47/07 P, [16]EU:C:2008:726, bod [17]49 a citovanú judikatúru]. 49 Napriek týmto specifikám vsak nemôze byt úcastníkovi sporu moznost podat zalobu zalozenú na bezdôvodnom obohatení proti Únii odopretá iba z dôvodu, ze Zmluva o FEÚ výslovne neupravuje druh zaloby urcený pre takéto konanie. Výklad clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ, ktorý by vylucoval túto moznost, by viedol k výsledku, ktorý by bol v rozpore so zásadou úcinnej súdnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2020, Ceská republika/Komisia, [18]C-575/18 P, [19]EU:C:2020:530, bod [20]82 a citovanú judikatúru). 50 Ako v prejednávanom prípade pripustila Komisia vo vyjadrení k zalobe, mozno sa domnievat, ze tretí a stvrtý zalobný návrh obsahujú nároky na náhradu skody zalozené na clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhom odseku ZFEÚ. V týchto zalobných návrhoch sa alternatívne pozaduje suma 1633085,17 eura spolu s úrokmi od 17. októbra 2019. 51 Vzhladom na súvislosti medzi druhým a stvrtým zalobným návrhom, ktoré uz boli konstatované v bodoch 46 az 50 vyssie, a na skutocnost, ako vyplýva z bodov 40 a 45 vyssie, ze existuje aj súvislost medzi návrhom na zrusenie, ktorý je predmetom prvého zalobného návrhu, a castou návrhu na náhradu skody, ktorá je predmetom stvrtého zalobného návrhu sa Vseobecný súd domnieva, ze v záujme riadneho výkonu spravodlivosti je v prvom rade potrebné spolocne preskúmat druhý az stvrtý zalobný návrh uvedené v bode 27, ktoré sa týkajú dôsledkov, ktoré sa majú vyvodit z rozsudku z 15. júla 2015. 52 V druhom rade Vseobecný súd preskúma prvý zalobný návrh zalobkýn na zrusenie napadnutého aktu. C. O druhom, tretom a stvrtom zalobnom návrhu zalobkýn týkajúcich sa dôsledkov, ktoré sa majú vyvodit z rozsudku z 15. júla 2015 1. O prípustnosti a príslusnosti Vseobecného súdu 53 Komisia tvrdí, ze druhý az stvrtý zalobný návrh zalobkýn sú neprípustné a ze Vseobecný súd nie je príslusný rozhodnút o druhom zalobnom návrhu. 54 Pokial ide o druhý zalobný návrh, Komisia tvrdí, ze okrem toho, ze sa v rozpore s clánkom 76 písm. d) rokovacieho poriadku nezakladá na ziadnom "ustanovení procesného práva", smeruje k tomu, aby Vseobecný súd vyhlásil deklaratórny rozsudok, ktorý by po zrusení napadnutého aktu ulozil Komisii povinnost zapocítat sumy zaplatené pred rozsudkom z 15. júla 2015 spolu s úrokmi na pokuty uvedené vo výroku tohto rozsudku. 55 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze v konaniach pred súdom Únie neexistuje nijaký právny prostriedok, ktorý by umoznoval súdu zaujat stanovisko prostredníctvom vseobecného alebo zásadného vyhlásenia (pozri rozsudok z 21. marca 2012, Fulmen a Mahmoudian/Rada, [21]T-439/10 a T-440/10, [22]EU:T:2012:142, bod [23]41 a citovanú judikatúru). Okrem toho v rámci preskúmania zákonnosti na základe clánku 263 ZFEÚ Vseobecný súd nemá právomoc dávat príkazy institúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie (pozri uznesenie z 26. októbra 1995, Pevasa a Inpesca/Komisia, [24]C-199/94 P a C-200/94 P, [25]EU:C:1995:360, bod [26]24 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 25. septembra 2018, Svédsko/Komisia, [27]T-260/16, [28]EU:T:2018:597, bod [29]104 a citovanú judikatúru). 56 Z uvedeného vyplýva, ze druhý zalobný návrh treba zamietnut z dôvodu nepríslusnosti. 57 Pokial ide o tretí a stvrtý zalobný návrh, Komisia sa domnieva, ze sú neprípustné, pretoze smerujú k spochybneniu právoplatného aktu, ktorým je sporné rozhodnutie. Podla nej sa totiz zalobkyne týmito zalobnými návrhmi domáhajú vrátenia súm, na ktoré vznikol nárok uz na základe pokuty ulozenej sporným rozhodnutím, ktorej výska bola následne potvrdená rozsudkom z 15. júla 2015. 58 Komisia v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu netvrdila, ze tretí a stvrtý zalobný návrh smerujú k spochybneniu aktov, ktoré prijala a ktoré v dôsledku nepodania zaloby nadobudli právoplatnost. Podla Komisie totiz ziadne e-maily a listy, ktoré adresovala zalobkyniam bezodkladne po rozsudku z 15. júla 2015 nepredstavujú akty napadnutelné na základe clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, pretoze ide o akty vykonávajúce sporné rozhodnutie. 59 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze stvrtým zalobným návrhom zalobkyne nespochybnujú sporné rozhodnutie, ale domáhajú sa náhrady skody spôsobnej vykonaním údajne nesprávneho rozsudku z 15. júla 2015. 60 Je totiz potrebné uviest, ze zalobu na náhradu skody podla clánku 268 ZFEÚ mozno podat v prípade pochybenia Komisie alebo jej zamestnancov spôsobeného v rámci výkonu rozhodnutia Vseobecného súdu (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 17. mája 2018, Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia, [30]T-393/10 INTP, neuverejnený, [31]EU:T:2018:293, bod [32]21). 61 Okrem iného, existencia predbeznej komunikácie v prejednávanom prípade medzi Komisiou a zalobkynami v súvislosti s výkonom rozsudku z 15. júla 2015 nebráni právu podat návrh na náhradu skody na základe clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ. 62 Ako totiz vyplýva z bodov 44 a 45 vyssie, návrh na náhradu skody formulovaný zalobkynami vo stvrtom zalobnom návrhu má sirsí rozsah ako návrh, ktorý Komisia zamietla vo svojom e-maile z 12. augusta 2015. Ten návrh nezohladnoval úroky zo sumy 16400000 eur v období od 29. júna 2011 do 16. júna 2015. Aj za predpokladu, ze by tento e-mail mohol byt predmetom zaloby podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, co Komisia spochybnuje, zrusenie tohto aktu by preto neviedlo k rovnakému výsledku, k akému smeruje návrh na náhradu skody podaný Vseobecnému súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia, [33]C-447/17 P a C-479/17 P, [34]EU:C:2019:672, body [35]49 az [36]64). 63 Pokial ide o tretí zalobný návrh, tiez sa týka náhrady skody (pozri body 49 a 50 vyssie). Jeho cielom nie je spochybnit právoplatný akt Komisie, ale poukázat na neexistenciu právneho základu pri výbere preplatku 1633085,17 eura touto institúciou. Tento preplatok bol dôsledkom pochybenia, ktorého sa dopustila WDI 17. októbra 2019, ked vypocítala neuhradený zostatok spornej pokuty bez zohladnenia úrokov zo sumy 16400000 eur v období od 29. júna 2011 do 16. júna 2015. 64 Tretí a stvrtý zalobný návrh sú preto prípustné. 65 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze námietka vznesená Komisiou je dôvodná iba v súvislosti s druhým zalobným návrhom zalobkýn. 2. O veci samej 66 Vseobecný súd povazuje za odôvodnené vzhladom na riadny výkon spravodlivosti preskúmat najskôr stvrtý zalobný návrh zalobkýn, ktorý sa týka návrhu na náhradu skody zalozeného na protiprávnosti konania Komisie, a az potom preskúmat tretí zalobný návrh zalozený na existencii jej bezdôvodného obohatenia. a) O návrhu na náhradu skody zalozenom na protiprávnosti konania Komisie 67 Na úvod treba pripomenút, ze vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok, a to aby porusená právna norma priznávala práva jednotlivcom, a porusenie bolo dostatocne závazné, aby skoda skutocne vznikla, a napokon aby existovala priama prícinná súvislost medzi porusením povinnosti, ktorá prinálezí autorovi aktu, a skodou spôsobenou poskodeným osobám (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, [37]C-352/98 P, [38]EU:C:2000:361, body [39]39 az [40]42, a zo 6. septembra 2018, Klein/Komisia, [41]C-346/17 P, [42]EU:C:2018:679, body [43]60 a [44]61 a citovanú judikatúru). Ak institúcia Únie disponuje iba výrazne obmedzenou, ci dokonca ziadnou mierou volnej úvahy, na preukázanie dostatocne závazného porusenia práva Únie, ktoré môze zakladat mimozmluvnú zodpovednost Únie, môze postacovat samotné porusenie tohto práva (pozri rozsudok z 20. januára 2021, Komisia/Printeos, [45]C-301/19 P, [46]EU:C:2021:39, bod [47]103 a citovanú judikatúru). 68 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nevykonala správne rozsudok z 15. júla 2015, co predstavuje dostatocne závazné porusenie povinností, ktoré je Komisia povinná dodrziavat podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ. Vzniknutá skoda, ktorej náhrady sa domáhajú, zodpovedá sume, ktorej sa Komisia domáha v napadnutom akte, teda 12236931,69 eura, a výske preplatku získaného touto institúciu 17. októbra 2019, teda 1633085,17 eura spolu s úrokmi od tohto dátumu. 69 Na podporu svojho návrhu na náhradu skody zalozeného na protiprávnosti konania Komisie zalobkyne v podstate uvádzajú styri zalobné dôvody. 70 V rámci prvého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 266 prvého odseku ZFEÚ zalobkyne tvrdia, ze pokuta, ktorá im bola ulozená sporným rozhodnutím, bola ex tunc zrusená rozsudkom z 15. júla 2015 a nahradená "súdnou pokutou", ktorá je vymozitelná az odo dna vyhlásenia tohto rozsudku. 71 Druhým zalobným dôvodom zalobkyne v podstate tvrdia, ze výkonom rozsudku z 15. júla 2015 a zrusením pôvodne ulozenej pokuty s úcinkom ex tunc, nárok na predbezne zaplatené sumy medzi 9. júnom 2011 a 16. júnom 2015 na základe uznesenia o nariadení predbezného opatrenia nevznikol, a ze WDI má právo na vrátenie týchto súm spolu s úrokmi zodpovedajúcimi tomuto obdobiu. Kedze zrusená pokuta bola nahradená "súdnou pokutou", tieto ciastky sa mali zapocítat na súdnu pokutu z roku 2015. Zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu nenamietajú iba porusenie clánku 266 prvého odseku ZFEÚ, ale tiez clánku 98 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpoctových pravidlách, ktoré sa vztahujú na vseobecný rozpocet Únie, o zmene nariadení (EÚ) c. 1296/2013, (EÚ) c. 1301/2013, (EÚ) c. 1303/2013, (EÚ) c. 1304/2013, (EÚ) c. 1309/2013, (EÚ) c. 1316/2013, (EÚ) c. 223/2014, (EÚ) c. 283/2014 a rozhodnutia c. 541/2014/EÚ a o zrusení nariadenia (EÚ, Euratom) c. 966/2012 ([48]Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1). 72 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze povinnost zaplatit úroky z omeskania od 4. januára 2011, na ktorú sa odvoláva Komisia, porusuje clánok 266 prvý odsek ZFEÚ ako aj clánok 99 ods. 4 a clánok 98 ods. 1 prvý odsek písm. b) nariadenia 2018/1046. Pokuta je teda vymozitelná az od 15. júla 2015. 73 Stvrtý zalobný dôvod, zalozený tiez na porusení clánku 266 prvého odseku ZFEÚ a clánku 99 ods. 4 písm. d) nariadenia 2018/1046 sa týka výsky úrokovej sadzby stanovenej Komisiou, ktorá zodpovedá úrokovej sadzbe vymedzenej v rozhodnutí z 30. septembra 2010. Podla zalobkýn by sa mala pre "súdnu pokutu" stanovit nová a nizsia sadzba, ktorá sa mala vypocítat na základe priemernej sadzby stanovenej ECB v auguste 2015 pre jej hlavné refinancné operácie. 74 Na úvod treba poznamenat, ze dôsledky, ktoré zalobkyne uvádzajú v rámci druhého az stvrtého zalobného dôvodu, by bolo mozné z rozsudku z 15. júla 2015 vyvodit iba v prípade, ak je správny predpoklad stanovený v rámci prvého zalobného dôvodu. 75 Vsetky protiprávnosti, ktoré zalobkyne namietajú, totiz vychádzajú z predpokladu, ze pokuta ulozená v spornom rozhodnutí nebola "zachovaná" alebo "potvrdená" Vseobecným súdom, ale bola zrusená a nahradená "súdnou pokutou". 76 Tento predpoklad vyplýva z prvého zalobného dôvodu, ktorý sa týka úcinkov zrusenia pokuty ulozenej sporným rozhodnutím rozsudkom z 15. júla 2015, ktoré neboli zrusené tým, ze Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci stanovil pokutu v rovnakej výske. 77 Vseobecný súd tiez konstatuje, ze v rámci druhého a tretieho zalobného dôvodu zalobkyne uviedli niektoré tvrdenia na podporu predpokladu stanoveného v rámci prvého zalobného dôvodu. Tieto tvrdenia budú tiez dalej preskúmané spolu s prvým zalobným dôvodom. 1) O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nezohladnení úcinkov zrusenia pokuty ulozenej sporným rozhodnutím rozsudkom z 15. júla 2015 78 Zalobkyne na podporu prvého zalobného dôvodu tvrdia, ze Komisia po vyhlásení rozsudku z 15. júla 2015, ktorým sa zrusila pokuta ulozená sporným rozhodnutím, porusila svoje povinnosti, ktoré jej prinálezia podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ. Tieto povinnosti vyplývajú tak z výroku uvedeného rozsudku ako aj z odôvodnenia, na ktorom je zalozený. 79 V prvom rade, pokial ide o výrok rozsudku z 15. júla 2015, pokuta ulozená na základe clánku 2 prvého odseku bodu 8 sporného rozhodnutia sa zrusila bez toho, aby Vseobecný súd rozhodol o casovom obmedzení úcinkov takého zrusenia. Clánok 2 prvý odsek bod 8 sporného rozhodnutia uz teda nemôze predstavovat právny základ pohladávky. 80 Zalobkyniam potom bola rozsudkom z 15. júla 2015 ulozená "povinnost zaplatit" novú pokutu, ktorej výska bola rovnaká ako výska pokuty ulozenej v clánku 2 prvom odseku bode 8 sporného rozhodnutia. Islo o druhé samostatné rozhodnutie vydané po zrusení pôvodnej pokuty, ktoré nemalo na toto zrusenie nijaký vplyv. 81 Vseobecný súd napokon zaviazal Komisiu znásat okrem svojich vlastných trov konania aj polovicu trov konania zalobkýn vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Uvedené ulozenie povinnosti preukazuje, ze zaloba zalobkýn bola úspesná, pretoze zrusená pokuta bola nevyhnutne nahradená "súdnou pokutou" z dôvodu zistenej protiprávnosti. Téza obhajovaná Komisiou by znamenala, ze zalobkyniam by v rozpore so zásadou ne bis in idem bola povinnost zaplatit pokutu ulozená dvakrát. 82 V druhom rade, pokial ide o odôvodnenie rozsudku z 15. júla 2015, zalobkyne tvrdia po prvé, ze Vseobecný súd jednoznacne stanovil, ze Komisia nebola oprávnená ulozit im pokutu ani v roku 2010 ani v roku 2011. 83 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci a odlisne od situácie, ktorá nastala vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 14. júla 1995, CB/Komisia ([49]T-275/94, [50]EU:T:1995:141), nemal v úmysle "nariadit pokracovanie" zrusenej pokuty ulozenej Komisiou. 84 Odkaz uvedený v bode 335 rozsudku z 15. júla 2015 na "stav, ktorý existuje ku dnu, ked rozhoduje" podciarkuje nezávislost a autonómiu "súdnej pokuty" stanovenej Vseobecným súdom. 85 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze v bode 346 rozsudku z 15. júla 2015 Vseobecný súd konstatoval, ze v nadväznosti na predbeznú platbu vo výske viac ako 15000000 eur "otázka, ci im ich financná situácia dovoluje zaplatit pokutu, sa týka uz len sumy, ktorá predstavuje priblizne dve tretiny sumy pôvodne ulozenej spolocnosti WDI", teda 46550000 eur. Uvedené tvrdenie preukazuje, ze Vseobecný súd vychádzal zo zásady priameho zapocítania predbezne zaplatených súm na "súdnu pokutu", o ktorej rozhodol, pricom vylúcil tak vznik úrokov spätne od 4. januára 2011. 86 Z bodu 356 rozsudku z 15. júla 2015 tiez vyplýva, ze pokuta sa nepovazovala za vymozitelnú pred 15. júlom 2015. Zalobkyne totiz tvrdia, ze Vseobecný súd v tomto bode pripomenul, ze tým, ze sa ciastocne vyhovelo ich návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, "doslo k odkladu vymozitelnosti celej pokuty, ktorá im bola ulozená, az do vyhlásenia tohto rozsudku". 87 Navyse z uznesenia zo 17. mája 2018, Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia ([51]T-393/10 INTP, neuverejnené, [52]EU:T:2018:293), vyplýva, ze Vseobecný súd v rozsudku z 15. júla 2015 neskúmal otázku úrokov, co potvrdzuje, ze úroky nevznikli v dôsledku zrusenia pokuty ulozenej sporným rozhodnutím. 88 Po tretie v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu zalobkyne uviedli, ze v rozsudku z 15. júla 2015 Vseobecný súd nepristúpil k reformatio in pejus. Naopak, zmena výsky pokuty, ktorú zmienil Súdny dvor v bode 42 uznesenia zo 7. júla 2016, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia ([53]C-523/15 P, [54]EU:C:2016:541), bola nevyhnutne v ich prospech. 89 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. 90 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze právomoc Komisie ulozit rozhodnutím pokuty, ktorou disponuje podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([55]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), zahrna aj právomoc pozadovat úroky z omeskania v prípade nezaplatenia pokút v lehote stanovenej rozhodnutím (pozri analogicky rozsudok zo 14. júla 1995, CB/Komisia, [56]T-275/94, [57]EU:T:1995:141, bod [58]81). Podla clánku 299 ZFEÚ je toto rozhodnutie vykonatelné. 91 Clánok 3 druhý a tretí odsek sporného rozhodnutia stanovoval, ze pokuty sa musia zaplatit v lehote troch mesiacov odo dna dorucenia a ze po uplynutí tejto lehoty automaticky vzniknú úroky vo výske sadzby, ktorú uplatnuje Európska centrálna banka (ECB) na svoje hlavné refinancné operácie v prvý den mesiaca, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté, zvýsenej o 3,5 percentuálneho bodu. Stvrtý odsek clánku 2 sporného rozhodnutia stanovoval, ze v prípade, ak sankcionovaný podnik podá zalobu, môze splnit záväzok uhradit pokutu ku dnu splatnosti bud poskytnutím bankovej záruky alebo vykonaním predbeznej platby pokuty. 92 Zalobkyne, odvolávajúc sa predovsetkým na nedostatok platobnej schopnosti, ktorá by im umoznila zaplatit pokutu ulozenú sporným rozhodnutím, podali na Vseobecný súd návrh na odklad vykonatelnosti tohto rozhodnutia podla clánku 278 ZFEÚ. 93 Predseda Vseobecného súdu tomuto návrhu v uznesení o nariadení predbezného opatrenia vyhovel iba ciastocne. Nariadil totiz iba odklad výkonu povinnosti zalobkýn zriadit bankovú záruku v prospech Komisie, aby sa zamedzilo okamzitému vymáhaniu pokút, pod podmienkou, ze do 30. júna 2011 jej zaplatia sumu 2000000 eur, ako aj mesacné splátky vo výske 300000 eur, k 15. dnu v kazdom mesiaci od 15. júla 2011 az do vydania nového rozhodnutia, avsak najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. 94 Odklad povinnosti zriadit bankovú záruku neznamenal odklad vymozitelnosti pohladávky, z ktorej nadalej plynuli úroky (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. decembra 1999, DSR-Senator Lines/Komisia, [59]T-191/98 RII, [60]EU:T:1999:332, bod [61]46). 95 Rozsudkom z 15. júla 2015 Vseobecný súd najskôr zrusil v bode 2 výroku tohto rozsudku clánok 2 prvý odsek bod 8 sporného rozhodnutia, ktoré ukladalo zalobkyniam pokutu 46550000 eur, a následne im "ulozil povinnost" v bodoch 4 az 6 tohto výroku zaplatit pokutu v rovnakej výske. Vseobecný súd totiz na základe dôkazov predlozených úcastníkmi konania v súvislosti s financnou situáciou zalobkýn, tak ako sa vyvinula po prijatí sporného rozhodnutia, zastával názor, ze zalobkyne neodôvodnene namietali, ze im malo byt priznané znízenie pokuty z dôvodu ich platobnej neschopnosti, a to z dôvodov obdobných ako tých, ktoré sú uvedené v bode 35 usmernení z roku 2006. 96 Ako vyplýva z uznesenia zo 17. mája 2018, Westfälische Drahtindustrie a i,/Komisia ([62]T-393/10 INTP, neuverejnené, [63]EU:T:2018:293, bod [64]14), otázka, od kedy sa majú platit úroky z omeskania z pokuty, nebola medzi úcastníkmi konania pocas súdneho konania ziadnym spôsobom riesená a rozsudok z 15. júla 2015 sa nou výslovne nezaoberá, ci uz v odôvodnení alebo vo výroku tohto rozsudku. 97 Vzhladom na absenciu výslovného preskúmania otázky úrokov v rozsudku z 15. júla 2015 je potrebné urcit, ci z tohto rozsudku mozno vyvodit, ze pokuta stanovená Vseobecným súdom je z právneho hladiska odlisná od pokuty ulozenej Komisiou v spornom rozhodnutí. 98 Je potrebné zdôraznit, ze uz zo znenia clánku 31 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze neobmedzená právomoc zverená súdom Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá im umoznuje zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou, sa vztahuje a obmedzuje na pokutu pôvodne ulozenú Komisiou. Pokuta, ktorú stanoví súd Únie tak nepredstavuje novú pokutu, ktorá by bola z právneho hladiska odlisná od pokuty ulozenej Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1995, CB/Komisia, [65]T-275/94, [66]EU:T:1995:141, body [67]58 a [68]60). 99 V prípade, ze súd Únie nahradí posúdenie Komisie vlastným posúdením a znízi výsku pokuty v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci, nahradí v rámci rozhodnutia Komisie výsku pokuty pôvodne stanovenú v tomto rozhodnutí výskou, ktorá vyplýva z jeho vlastného posúdenia. Rozhodnutie Komisie sa tak má z dôvodu nahrádzajúceho úcinku rozsudku vyhláseného súdom Únie vzdy povazovat za rozhodnutie vyplývajúce z posúdenia súdu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1995, CB/Komisia, [69]T-275/94, [70]EU:T:1995:141, body [71]60 az [72]65 a [73]85 az [74]87). 100 V rozsudku z 15. júla 2015 Vseobecný súd v prvom rade zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom stanovovalo výsku pokuty ulozenej zalobkyniam, a v druhom rade, v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci stanovil výsku tejto pokuty na rovnakú úroven. 101 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, ze hoci výkon preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia Vseobecným súdom viedol k zruseniu tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom ním Komisia ulozila zalobkyniam pokutu, táto okolnost vôbec neznamená, ze Vseobecný súd z tohto dôvodu stratil oprávnenie uplatnit svoju neobmedzenú právomoc (uznesenie zo 7. júla 2016, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia, [75]C-523/15 P, [76]EU:C:2016:541, bod [77]38). Súdny dvor tiez uviedol, ze okolnost, ze Vseobecný súd nakoniec povazoval za vhodné zachovat v prejednávanom prípade rovnakú výsku pokuty, ako je výska urcená v spornom rozhodnutí, nemá vplyv na riadny výkon jeho neobmedzenej právomoci (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. júla 2016, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia, [78]C-523/15 P, [79]EU:C:2016:541, bod [80]40). 102 V dôsledku toho skutocnost, ze Vseobecný súd v rozsudku z 15. júla 2015 vykonal svoju neobmedzenú právomoc na úcely stanovenia výsky pokuty na rovnakej úrovni ako bola výska pokuty stanovená Komisiou v spornom rozhodnutí, nebráni uplatneniu zásad uvedených v bodoch 98 a 99 vyssie. V prejednávanej veci tak Komisia dôvodne tvrdila, ze pokuta stanovená Vseobecným súdom nebola novou pokutou, a teda bola vymáhatelná od 4. januára 2011. 103 Tvrdenia uvádzané zalobkynami toto posúdenie nespochybnujú. 104 V prvom rade, v bode 2 výroku rozsudku z 15. júla 2015 Vseobecný súd nesporne zrusil clánok 2 prvý odsek bod 8 sporného rozhodnutia, ktorý zalobkyniam ukladal pokutu, na rozdiel od výroku rozsudku z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia ([81]T-39/92 a T-40/92, [82]EU:T:1994:20), ktorý sa obmedzil na stanovenie nizsej ciastky pokuty bez toho, aby najskôr zrusil pokutu pôvodne ulozenú Komisiou. 105 Nahrádzajúci úcinok podobný tomu, aký je uvedený v bode 99 vyssie, vsak uz bol uznaný v prípade výroku, v ktorom Vseobecný súd najskôr zrusil ciastku, do výsky ktorej bola materská spolocnost spolocne a nerozdielne zaviazaná na zaplatenie pokuty ulozenej Komisiou, a následne znovu stanovil túto ciastku v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2016, Trioplast Industrier/Komisia, [83]T-669/14, neuverejnený, [84]EU:T:2016:285, body [85]15 a [86]56 az [87]62). 106 Tiez je dôlezité zdôraznit, ze na rozdiel o tvrdení zalobkýn zrusenie pokuty ulozenej sporným rozhodnutím nebolo odôvodnené úvahou, ze Komisia nebola oprávnená ulozit zalobkyniam pokutu ani v roku 2010 ani v roku 2011 z dôvodu ich platobnej neschopnosti v tomto období. 107 V rámci preskúmania zákonnosti sa totiz Vseobecný súd obmedzil na konstatovanie, ze Komisia sa dopustila protiprávností pri posudzovaní platobnej schopnosti zalobkýn, neuviedol vsak, ze im nemohla byt ulozená ziadna pokuta v rokoch 2010 a 2011. Z tohto pochybenia nevyvodil ziaden iný dôsledok okrem toho, ze na jednej strane zrusil clánok 2 prvý odsek bod 8 sporného rozhodnutia a, na druhej strane, odôvodnil výkon svojej neobmedzenej právomoci uskutocnený na návrh zalobkýn. Uvedené jasne vyplýva z bodov 324 a 332 rozsudku z 15. júla 2015. 108 V rámci svojho vlastného preskúmania platobnej schopnosti zalobkýn v roku 2015 Vseobecný súd konstatoval v bode 346 napadnutého rozsudku z 15. júla 2015, ze na základe harmonogramu predbezných platieb stanoveného v uznesení o nariadení predbezného opatrenia boli zalobkyne od roku 2011 uz schopné zaplatit sumu vo výske viac ako 15000000 eur. 109 Vseobecný súd v rozsudku z 15. júla 2015 teda konstatoval existenciu urcitej platobnej schopnosti zalobkýn v rokoch 2010 a 2011, na rozdiel od ich tvrdení. 110 Z uvedeného vyplýva, ze dôsledky, ktoré zalobkyne vyvodzujú zo zrusenia clánku 2 prvého odseku bodu 8 sporného rozhodnutia Vseobecným súdom, sú nedôvodné. 111 V druhom rade, pokial ide pouzitie slovných spojení "sú... povinné" alebo "je povinná" v bodoch 4 az 6 výroku rozsudku z 15. júla 2015, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze výrok rozsudku treba vykladat so zretelom na odôvodnenie, z ktorého vychádza a ktoré predstavuje jeho potrebnú oporu v tom zmysle, ze odôvodnenie je nevyhnutné na urcenie presného významu toho, co sa vyhlasuje vo výroku (pozri rozsudok zo 14. júla 1995, CB/Komisia, [88]T-275/94, [89]EU:T:1995:141, bod [90]62 a citovanú judikatúru). 112 V prejednávanom prípade, ako uz Súdny dvor rozhodol, z odôvodnenia rozsudku z 15. júla 2015 z právneho hladiska dostatocne vyplýva, ze Vseobecný súd uplatnil svoju neobmedzenú právomoc (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. júla 2016, Westfälische Drahtindustrie a Pampus Industriebeteiligungen/Komisia, [91]C-523/15 P, [92]EU:C:2016:541, bod [93]41). 113 Ako uz bolo spomenuté v bode 99 vyssie, výkonom svojej neobmedzenej právomoci Vseobecný súd zmenil sporné rozhodnutie so spätným úcinkom. 114 Slovným spojeniam "sú... povinné" alebo "je povinná" uvedených vo výroku rozsudku z 15. júla 2015 preto nemozno priradit význam, ktorý im pripisujú zalobkyne. 115 V tretom rade, z bodov 335, 346 a 356 rozsudku z 15. júla 2015 nemozno vyvodit záver, ze Vseobecný súd obmedzil spätný úcinok zmeny vykonanej v spornom rozhodnutí. 116 Po prvé, pokial ide o odkaz v bode 335 rozsudku z 15. júla 2015 na platobnú schopnost zalobkýn k okamihu, kedy Vseobecný súd rozhodoval, bolo uz rozhodnuté, ze Vseobecný súd môze v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zohladnit skutocnosti, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia Komisie bez toho, aby sa tým pokute stanovenej Vseobecným súdom priznala právne odlisná povaha v porovnaní s pokutou ulozenou Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1995, CB/Komisia, [94]T-275/94, [95]EU:T:1995:141, bod [96]64 a citovanú judikatúru). 117 Po druhé, pokial ide o odhad uvedený v bode 346 rozsudku z 15. júla 2015, podla ktorého výska pokuty nezaplatenej k tomuto dátumu predstavuje "priblizne dve tretiny" pokuty ulozenej Komisiou, je nesporné, ze sumy, ktoré Vseobecný súd zohladnil vo svojom výpocte, sa týkali iba istiny pokút. 118 Vseobecný súd vsak uz rozhodol, ze takýto odhad nepredstavuje zaujatie stanoviska v súvislosti s dnom zacatia plynutia úrokov, ktoré mali zaplatit zalobkyne (uznesenie zo 17. mája 2018, Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia, [97]T-393/10 INTP, neuverejnený, [98]EU:T:2018:293, bod [99]17). 119 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, navyse takýto odhad nespochybnuje retroaktívny úcinok výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu, ktorý je pripomenutý v bode 99 vyssie. 120 V bode 346 rozsudku z 15. júla 2015 sa totiz Vseobecný súd obmedzil na konstatovanie, ze na základe uznesenia o nariadení predbezného opatrenia zalobkyne k tomuto dátumu uz zaplatili sumu vo výske viac ako 15000000 eur, co predstavuje priblizne tretinu pokuty ulozenej v roku 2010 (46550000 eur). 121 Kedze Vseobecný súd preskúmaval platobnú schopnost zalobkýn, nemohol pri výkone svojej neobmedzenej právomoci nezohladnit predbezné ciastocné zaplatenie pokuty. Samotný odhad výsky neuhradeného zostatku, vyjadreného vo forme istiny, ku dnu, kedy rozhodoval, neznamená, ze Komisia v rámci výkonu rozsudku z 15. júla 2015 mala zapocítat predbezne zaplatené sumy spolu s úrokmi na údajnú "súdnu pokutu" ulozenú Vseobecným súdom, ktorá mala byt z právneho hladiska odlisná od pokuty ulozenej Komisiou. 122 Po tretie, pokial ide o bod 356 rozsudku z 15. júla 2015, tento bod takisto nespochybnuje vykonatelnost úrokov z pokuty stanovenej Vseobecným súdom od 4. januára 2011. 123 V bode 356 rozsudku z 15. júla 2015 sa totiz Vseobecný súd obmedzil na odpoved na tvrdenie zalobkýn zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti Vseobecný súd uviedol, ze podanie zaloby zalobkynami proti spornému rozhodnutiu ako aj to, ze sa ciastocne vyhovelo ich návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, malo za následok, ze doslo k odkladu vymozitelnosti celej pokuty, ktorá im bola ulozená, az do vyhlásenia tohto rozsudku, na rozdiel od iných podnikov, ktoré zalobu nepodali. 124 Ako bolo pripomenuté v bodoch 92 a 93 vyssie, v uznesení o nariadení predbezného opatrenia predseda Vseobecného súdu iba nariadil odklad výkonu povinnosti zalobkýn zriadit bankovú záruku v prospech Komisie, aby sa zamedzilo okamzitému vymáhaniu pokút, pricom sám stanovil harmonogram predbezných platieb priaznivý pre zalobkyne, ktorý sa mal uplatnovat najneskôr do dna vyhlásenia rozsudku vo veci samej. Ako bolo uvedené v bode 94 vyssie, odklad povinnosti zriadit bankovú záruku neznamenal odklad vymozitelnosti pohladávky, z ktorej nadalej plynuli úroky z omeskania pocas súdneho konania. 125 Napokon a v stvrtom rade, o zaviazaní Komisie na zaplatenie polovice trov konania zalobkýn sa rozhodlo na základe clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, a to v dôsledku zrusenia clánku 2 prvého odseku bodu 8 sporného rozhodnutia. 126 Ako vsak bolo uvedené v bodoch 104 az 110 vyssie, dôsledky, ktoré zalobkyne vyvodzujú z tohto zrusenia sú nedôvodné. 127 Okrem iného sa rozhodlo, ze v prípade, ked Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci potvrdí cast pokuty, povinnost zaplatit úroky z omeskania ab initio nepredstavuje sankciu doplnajúcu pokutu pôvodne ulozenú Komisiou, ktorá by predstavovala prekázku práva na podanie zaloby. Skutocnost, ze pri preskúmaní pokuty súdom Únie nedochádza k zmene jej právnej povahy, ako aj zásada, ze zaloby nemajú odkladný úcinok, totiz bránia tomu, aby Komisia oslobodila podnik, ktorý túto pokutu nezaplatil okamzite a ktorého zalobe sa ciastocne vyhovelo, od povinnosti zaplatit odo dna vymáhatelnosti pokuty ulozenej Komisiou úroky z pokuty stanovenej súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1995, CB/Komisia, [100]T-275/94, [101]EU:T:1995:141, body [102]86 a [103]87). 128 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. 2) O druhom az stvrtom zalobnom dôvode, ktoré sa týkajú dôsledkov zrusenia pokuty ulozenej sporným rozhodnutím 129 Ako sa uviedlo v bodoch 74 a 75 vyssie, druhý az stvrtý zalobný dôvod vychádzajú z predpokladu uvedeného v rámci prvého zalobného dôvodu, podla ktorého pokuta ulozená Komisiou bola zrusená a nahradená "súdnou pokutou". 130 Kedze tento predpoklad bol vyvrátený v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu, druhý az stvrtý zalobný dôvod nie sú dôvodné, a preto musia byt zamietnuté. 3) Záver 131 Kedze zalobné dôvody uvádzané zalobkynami nie sú dôvodné, je potrebné dospiet k záveru, ze nedoslo k protiprávnosti, a a fortiori k dostatocne závaznému poruseniu povinností, ktoré je Komisia povinná dodrziavat podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ, a je potrebné zamietnut stvrtý zalobný návrh zalobkýn bez toho, aby bolo treba zaoberat sa dalsími podmienkami na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie, uvedenými v bode 67 vyssie. b) O návrhu zalozenom na bezdôvodnom obohatení 132 Svojím tretím zalobným návrhom zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný ulozil Komisii povinnost vrátit WDI sumu 1633085,17 eura spolu s úrokmi od 17. októbra 2019 z dôvodu bezdôvodného obohatenia Komisie. 133 K tomuto obohateniu malo dôjst v dôsledku chyby vo výpocte, ktorej sa zalobkyne dopustili, ked WDI 17. októbra 2019 zaplatila Komisii sumu 18149636,24 eura bez toho, aby zohladnila úroky, ktoré vznikli zo sumy 16400000 eur v období od 29. júna 2011 do 16. júna 2015. 134 Komisia tvrdenia zalobkýn spochybnuje. 135 Ako zdôraznuje Komisia, tvrdenia uvádzané zalobkynami na to, aby bola Komisii ulozená povinnost na základe bezdôvodného obohatenia, iba preberajú tvrdenia uvedené na podporu stvrtého zalobného návrhu, zalozeného na údajne protiprávnom konaní Komisie, ktorý bol preskúmaný a zamietnutý v bodoch 67 az 131 vyssie. 136 Z odôvodnenia zamietnutia stvrtého zalobného návrhu vyplýva, ze Komisia nezískala preplatok vo výske 1633085,17 eura. 137 Z uvedeného vyplýva, ze tretí zalobný návrh zalobkýn nie je dôvodný a musí byt teda tiez zamietnutý. D. O prvom zalobnom návrhu zalobkýn, ktorý smeruje k zruseniu napadnutého aktu 138 Svojím prvým zalobným návrhom zalobkyne navrhujú zrusenie napadnutého aktu, ktorým Komisia vyzvala WDI, aby jej zaplatila sumu 12236931,69 eura, ktorá podla nich zodpovedá neuhradenému zostatku pohladávky ku dnu 31. marca 2020. 139 Na podporu tohto zalobného návrhu zalobkyne uvádzajú styri zalobné dôvody preskúmané v bodoch 78 az 130 vyssie a piaty zalobný dôvod, ktorý je zalozený na porusení clánku 266 prvého odseku ZFEÚ a zásady riadnej správy vecí verejných. V rámci tohto piateho zalobného dôvodu zalobkyne opakujú argumenty, ktoré uz uviedli na podporu prvých styroch zalobných dôvodov. 140 Komisia tvrdí, ze prvý zalobný návrh je neprípustný. Napadnutý akt je iba aktualizované pôvodné oznámenie o dlhu z roku 2010. Tento akt ani netvorí základ pre novú pohladávku voci zalobkyniam, ide o upomienku v zmysle clánku 103 ods. 2 nariadenia 2018/1046. Rozsudok z 15. júla 2015 neukladal nové pokuty a nedotýkal sa otázky úrokov z omeskania. Tento rozsudok sa obmedzil na zrusenie clánku 2 prvého odseku bodu 8 sporného rozhodnutia. Naproti tomu, tretí odsek clánku 2 tohto rozhodnutia, ktorý sa týka platieb úrokov z omeskania, zostal nezmenený, a teda plne uplatnitelný. Kedze napadnutý akt má prípravnú a výlucne potvrdzujúcu povahu, nemôze byt proti nemu podaná zaloba. 141 Ako vyplýva z bodov 128 a 130 vyssie, prvé styri zalobné dôvody uvádzané zalobkynami nie sú dôvodné a musia byt zamietnuté. Kedze piaty zalobný dôvod je zalozený na rovnakých tvrdeniach, je potrebné ho tiez zamietnut. 142 Za týchto podmienok prvý zalobný návrh zalobkýn musí byt zamietnutý ako nedôvodný bez toho, aby bolo potrebné skúmat námietku neprípustnosti vznesenú proti tomuto návrhu Komisiou. IV. O trovách 143 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené ulozit im povinnost znásat ich vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siedma rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Westfälische Drahtindustrie GmbH, Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG a Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG sú povinné nahradit trovy konania. da Silva Passos Valancius Reine Truchot Sampol Pucurull Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu, 23. novembra 2022. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu II. Návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O návrhu zalobkýn, aby Vseobecný súd rozhodol o ich zalobných návrhoch rozsudkom pre zmeskanie B. O predmete zaloby C. O druhom, tretom a stvrtom zalobnom návrhu zalobkýn týkajúcich sa dôsledkov, ktoré sa majú vyvodit z rozsudku z 15. júla 2015 1. O prípustnosti a príslusnosti Vseobecného súdu 2. O veci samej a) O návrhu na náhradu skody zalozenom na protiprávnosti konania Komisie 1) O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nezohladnení úcinkov zrusenia pokuty ulozenej sporným rozhodnutím rozsudkom z 15. júla 2015 2) O druhom az stvrtom zalobnom dôvode, ktoré sa týkajú dôsledkov zrusenia pokuty ulozenej sporným rozhodnutím 3) Záver b) O návrhu zalozenom na bezdôvodnom obohatení D. O prvom zalobnom návrhu zalobkýn, ktorý smeruje k zruseniu napadnutého aktu IV. O trovách __________________________________________________________________ ( [104]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXyFChlN/L84244-8017TMP.html#t-ECR_62020TJ0275_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:357:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A178 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A515 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:240:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A81&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A81 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&anchor=#point49 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530&anchor=#point82 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A142&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A142 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A142&anchor=#point41 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A360&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A360 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A360&anchor=#point24 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A597&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A597 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A597&anchor=#point104 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293&anchor=#point21 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A672&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A672 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A672&anchor=#point49 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A672&anchor=#point64 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&anchor=#point39 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&anchor=#point42 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A679&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A679 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A679&anchor=#point60 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A679&anchor=#point61 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A39&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A39 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A39&anchor=#point103 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:193:TOC 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point81 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A332&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A332 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A332&anchor=#point46 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293&anchor=#point14 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point58 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point60 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point60 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point65 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point85 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point87 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&anchor=#point38 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&anchor=#point40 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A20&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A20 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A285&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A285 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A285&anchor=#point15 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A285&anchor=#point56 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A285&anchor=#point62 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point62 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A541&anchor=#point41 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point64 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A293&anchor=#point17 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point86 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point87 104. file:///tmp/lynxXXXXyFChlN/L84244-8017TMP.html#c-ECR_62020TJ0275_SK_01-E0001