ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 27. októbra 2022 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Zeleznicná doprava - Clánok 102 ZFEÚ - Zneuzívanie dominantného postavenia - Smernica 2001/14/ES - Prístup k zeleznicnej infrastruktúre - Clánok 30 - Zeleznicný regulacný orgán - Kontrola poplatkov za pouzívanie infrastruktúry - Vnútrostátne súdy - Kontrola poplatkov z hladiska práva hospodárskej sútaze - Rozdelenie právomocí medzi regulacným orgánom a vnútrostátnymi súdmi" Vo veci C-721/20, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Kammergericht Berlín (Vyssí krajinský súd Berlín, Nemecko) z 10. decembra 2020 a dorucený Súdnemu dvoru 30. decembra 2020, ktorý súvisí s konaním: DB Station & Service AG proti ODEG Ostdeutsche Eisenbahn GmbH, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia L. S. Rossi, J.-C. Bonichot (spravodajca), S. Rodin a O. Spineanu-Matei, generálna advokátka: T. Capeta, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - DB Station & Service AG, v zastúpení: M. Köhler a M. Weitner, Rechtsanwälte, - ODEG Ostdeutsche Eisenbahn GmbH, v zastúpení: A. R. Schüssler a B. Uhlenhut, Rechtsanwälte, - Európska komisia, v zastúpení: B. Ernst a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 7. apríla 2022, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 102 ZFEÚ a clánkov 4, 7 az 12 a 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o pridelovaní kapacity zeleznicnej infrastruktúry a vyberaní poplatkov za pouzívanie zeleznicnej infrastruktúry ([2]Ú. v. ES L 75, 2001, s. 29; Mim. vyd. 07/005, s. 404), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/58/ES z 23. októbra 2007 ([3]Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 44) (dalej len "smernica 2001/14"). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostami DB Station & Service AG (dalej len "DB Station & Service") a ODEG Ostdeutsche Eisenbahn GmbH (dalej len "ODEG") týkajúceho sa výsky poplatku, ktorý mala ODEG zaplatit za pouzívanie zeleznicných staníc, ktoré prevádzkuje DB Station & Service. Právny rámec Právo Únie Smernica 2001/14 3 Odôvodnenia 5, 11, 16, 32, 40 a 46 smernice 2001/14 zneli takto: "(5) Na zabezpecenie transparentného a nediskriminacného prístupu k zeleznicnej infrastruktúre pre vsetky zeleznicné podniky vsetky potrebné informácie pozadované s cielom vyuzitia prístupových práv sa majú uverejnovat v podmienkach pouzitia siete. ... (11) Rezimy spoplatnovania a pridelovania kapacity by mali umoznovat rovnaký a nediskriminacný prístup pre vsetky podniky a mali by sa pokúsit riadne a nediskriminacne co mozno najviac splnit potreby vsetkých uzívatelov a typov prepravy[.] ... (16) Rezimy spoplatnovania a pridelovania kapacity by mali umoznovat spravodlivú hospodársku sútaz pri poskytovaní sluzieb zeleznicnej dopravy. ... (32) Je dôlezité minimalizovat narusovanie hospodárskej sútaze, ktoré môze nastat z dôvodu podstatných rozdielov v zásadách spoplatnovania bud medzi zeleznicnými infrastruktúrami, alebo medzi rôznymi druhmi dopravy. ... (40) Zeleznicná infrastruktúra predstavuje prirodzený monopol; z toho dôvodu je potrebné motivovat manazéra infrastruktúry k znizovaniu nákladov a k efektívnemu riadeniu svojej infrastruktúry. ... (46) Efektívne riadenie a spravodlivé a nediskriminacné pouzívanie zeleznicnej infrastruktúry si vyzaduje zriadenie regulacného orgánu, ktorý dozerá na uplatnovanie týchto právnych predpisov spolocenstva a pôsobí ako odvolací orgán bez ohladu na moznost súdneho preskúmania." 4 Clánok 1 ods. 1 tejto smernice stanovoval: "Predmetom tejto smernice sú princípy a postupy, ktoré majú byt uplatnované pri stanovení a vyberaní poplatkov za vyuzívanie zeleznicnej infrastruktúry a pri pridelovaní kapacity zeleznicnej infrastruktúry. ..." 5 Clánok 2 uvedenej smernice obsahoval definície. Bol formulovaný takto: "Na úcely tejto smernice: ... b) 'ziadatel` znamená licencovaný zeleznicný podnik a/alebo medzinárodné zoskupenie zeleznicných podnikov a v clenských státoch, ktoré ponúkajú takú moznost, dalsie osoby a/alebo právne subjekty, ktoré majú verejný alebo komercný záujem na získanie kapacity infrastruktúry s cielom prevádzkovania zeleznicnej dopravy na svojom príslusnom území...; ... f) 'rámcová dohoda` znamená právne záväznú vseobecnú dohodu na základe verejného alebo súkromného práva stanovujúcu práva a povinnosti ziadatela a manazéra infrastruktúry alebo pridelovacieho orgánu týkajúce sa pridelovanej kapacity zeleznicnej infrastruktúry a vyberaných poplatkov na obdobie dlhsie nez je jedno obdobie, na ktoré platí cestovný poriadok siete; ... h) 'manazér infrastruktúry` znamená ktorýkolvek orgán alebo podnik zodpovedný najmä za zriadenie a udrziavanie zeleznicnej infrastruktúry. ... ..." 6 Clánok 4 tej istej smernice, nazvaný "Zavedenie, vymedzenie a vyberanie poplatkov", stanovoval: "1. Clenské státy zriadia spoplatnovací rámec, pricom budú respektovat nezávislost riadenia podnikov stanovenú v clánku 4 [smernice Rady z 29. júla 1991[,] o rozvoji zelezníc spolocenstva (91/440/EHS)([4]Ú. v. ES L 237, 1991, s. 25; Mim. vyd. 07/001, s. 341)]. S výhradou vyssie uvedenej podmienky nezávislosti riadenia podniku zavedú clenské státy aj specifické pravidlá spoplatnovania alebo delegujú takú právomoc na manazéra infrastruktúry. Stanovenie poplatku za pouzívanie infrastruktúry a vyberanie tohto poplatku vykonáva manazér infrastruktúry. ... 5. Manazéri infrastruktúry zabezpecia, aby výsledkom pouzívania spoplatnovacích rezimov boli rovnocenné a nediskriminacné poplatky pre rôzne zeleznicné podniky, ktoré zabezpecujú sluzby rovnakého charakteru na podobnej casti trhu, a aby boli skutocne uplatnované poplatky v súlade s pravidlami stanovenými v podmienkach pouzívania siete. ..." 7 Clánok 5 ods. 1 smernice 2001/14 znel takto: "Zeleznicné podniky majú na nediskriminacnom základe nárok na minimálny prístupový balík a tratový prístup k servisným zariadeniam opísaným v prílohe II. Poskytovanie sluzieb uvedených v bode 2 prílohy II sa musí zabezpecit nediskriminacným spôsobom a poziadavky zeleznicných podnikov sa môzu odmietnut len vtedy, ked v trhových podmienkach existujú reálne alternatívy...." 8 Clánok 7 tejto smernice sa týkal princípov spoplatnovania a v odseku 7 stanovoval: "Tento clánok sa netýka poskytovania sluzieb uvedených v bode 2 prílohy II. Bez toho, aby bolo dotknuté vyssie uvedené, musí sa pri stanovení cien za sluzby uvedené v bode 2 prílohy II brat zretel na konkurencieschopnost zeleznicnej dopravy." 9 Clánok 9 ods. 1 smernice stanovoval: "Bez toho, aby boli dotknuté clánky 81, 82, 86 a 87 Zmluvy [o zalození ES] a bez ohladu na clánok 7 ods. 3 tejto smernice, kazdá zlava z poplatkov vyberaných manazérom infrastruktúry od zeleznicných podnikov za akékolvek sluzby musí byt v súlade s kritériami stanovenými v tomto clánku." 10 Clánok 17 tej istej smernice, nazvaný "Rámcové dohody", v odseku 1 stanovoval: "Bez toho, aby boli dotknuté clánky 81, 82 a 86 Zmluvy [o zalození ES], môze byt so ziadatelom uzavretá rámcová dohoda. Rámcová dohoda upresnuje charakteristiky kapacity infrastruktúry pozadovanej ziadatelom a ponúkanej ziadatelovi na obdobie presahujúce jedno obdobie platnosti cestovného poriadku siete. Rámcová dohoda nespecifikuje podrobne vlakovú cestu, ale mala by byt vypracovaná tak, aby vyhovovala oprávneným obchodným potrebám ziadatela. ..." 11 Clánok 24 ods. 2 smernice 2001/14 stanovoval: "Ak existujú vhodné alternatívne trasy, manazér infrastruktúry môze po porade so zainteresovanými stranami vymedzit urcitú infrastruktúru na specifické typy prepravy. Bez toho, aby boli dotknuté clánky 81, 82 a 86 Zmluvy [o zalození ES] v prípadoch, v ktorých nastane takéto vymedzenie, manazér infrastruktúry môze pri pridelovaní kapacity uprednostnit tento typ prepravy." 12 Podla clánku 30 uvedenej smernice, nazvaného "Regulacný orgán", platilo, ze: "1. Bez toho, aby bol dotknutý clánok 21 ods. 6, clenské státy zriadia regulacný orgán. Tento orgán, ktorým môze byt ministerstvo zodpovedné za dopravné zálezitosti alebo ktorýkolvek iný orgán, musí byt organizacne, financne, právne a pri rozhodovaní nezávislý na ktoromkolvek manazérovi infrastruktúry, spoplatnovacom orgáne, pridelovacom orgáne alebo na ziadatelovi. Okrem toho bude funkcne nezávislý na akomkolvek príslusnom orgáne, ktorý sa zúcastnuje na zadávaní zmluvy o poskytovaní sluzieb vo verejnom záujme. Na cinnost orgánu platia princípy uvedené v tomto clánku, pricom odvolacie a regulacné funkcie môzu byt prenesené na samostatné subjekty. 2. Ziadatel má právo odvolat sa na regulacný orgán, ak sa domnieva, ze sa s ním zaobchádzalo nespravodlivo, ze bol diskriminovaný alebo iným spôsobom poskodený a najmä právo odvolat sa proti rozhodnutiam prijatým manazérom infrastruktúry alebo prípadne zeleznicným podnikom, ktoré sa týkajú: a) podmienok pouzívania siete; ... d) rezimu spoplatnovania; e) úrovne alebo struktúry poplatkov za infrastruktúru, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatit [ktoré je alebo môze byt povinný zaplatit - neoficiálny preklad]; f) opatrení týkajúcich sa prístupu v súlade s clánkom 10 [smernice 91/440/EHS, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/51/ES z 29. apríla 2004 ([5]Ú. v. EÚ L 164, 2004, s. 164; Mim. vyd. 07/008, s. 251)]. 3. Regulacný orgán zabezpecí, aby poplatky stanovené manazérom infrastruktúry splnali poziadavky kapitoly II a aby boli nediskriminacné. Rokovanie medzi ziadatelmi a manazérom infrastruktúry týkajúce sa úrovne poplatkov za infrastruktúru sa pripústa len vtedy, ked sa uskutocnuje pod dohladom regulacného orgánu. Regulacný orgán zasiahne v prípade, ked sú rokovania pravdepodobne v rozpore s poziadavkami tejto smernice. ... 5. Regulacný orgán musí rozhodnút o kazdej staznosti a musí prijat nápravné opatrenia najneskôr do dvoch mesiacov od obdrzania vsetkých informácií. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 6, rozhodnutie regulacného orgánu je záväzné pre vsetky strany, na ktoré sa rozhodnutie vztahuje. ... 6. Clenské státy prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpecilo súdne preskúmanie rozhodnutí prijatých regulacným orgánom." 13 Bod 2 prílohy II k uvedenej smernice znel takto: "Tratový prístup k servisným zariadeniam a poskytovanie sluzieb zahrna: ... c) osobné stanice, ich budovy a iné zariadenia; ..." Smernica 2012/34/EÚ 14 Clánok 55 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaduje jednotný európsky zeleznicný priestor ([6]Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 32), stanovuje: "Kazdý clenský stát zriadi jediný vnútrostátny regulacný orgán pre sektor zeleznicnej dopravy. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, musí byt tento orgán samostatným orgánom, ktorý je organizacne, funkcne, hierarchicky a pri prijímaní rozhodnutí právne oddelený a nezávislý od akéhokolvek iného verejného alebo súkromného subjektu. Musí byt aj organizacne, financne, právne a pri rozhodovaní nezávislý od ktoréhokolvek manazéra infrastruktúry, spoplatnovacieho orgánu, pridelovacieho orgánu alebo od ziadatela. Okrem toho musí byt funkcne nezávislý od akéhokolvek príslusného orgánu, ktorý sa zúcastnuje na zadávaní zmluvy o sluzbách vo verejnom záujme." 15 Clánok 56 tejto smernice, nazvaný "Funkcie regulacného orgánu", stanovuje: "1. Bez toho, aby bol dotknutý clánok 46 ods. 6, má ziadatel právo odvolat sa na regulacný orgán, ak sa domnieva, ze sa s ním zaobchádzalo nespravodlivo, ze bol diskriminovaný alebo akýmkolvek iným spôsobom poskodený, a najmä právo odvolat sa proti rozhodnutiam prijatým manazérom infrastruktúry alebo prípadne zeleznicným podnikom alebo prevádzkovatelom servisného zariadenia, ktoré sa týkajú: a) podmienok pouzívania siete v ich predbeznej i konecnej verzii; ... d) rezimu spoplatnovania; e) úrovne alebo struktúry poplatkov za infrastruktúru, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatit [ktoré je alebo môze byt povinný zaplatit - neoficiálny preklad]; ... g) prístupu k sluzbám a ich spoplatnovania v súlade s clánkom 13. 2. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz týkajúce sa zabezpecenia hospodárskej sútaze na trhoch so zeleznicnými dopravnými sluzbami, má regulacný orgán právomoc monitorovat situáciu hospodárskej sútaze na trhoch so zeleznicnými dopravnými sluzbami a z vlastnej iniciatívy kontroluje najmä odsek 1 písm. a) az g) s cielom predíst diskriminácii ziadatelov. Kontroluje najmä to, ci podmienky pouzívania siete neobsahujú diskriminacné ustanovenia alebo ci neposkytujú manazérovi infrastruktúry diskrecné právomoci, ktoré by mohol vyuzit na diskrimináciu ziadatelov. ... 6. Regulacný orgán zabezpecí, aby poplatky stanovené manazérom infrastruktúry splnali poziadavky kapitoly IV oddielu 2 a aby boli nediskriminacné. ... ... 9. Regulacný orgán posúdi vsetky staznosti a v prípade potreby poziada o relevantné informácie a zacne konzultácie so vsetkými príslusnými stranami, a to do jedného mesiaca od prijatia staznosti. O vsetkých staznostiach, nápravných opatreniach a informovaní príslusných strán o svojom odôvodnenom rozhodnutí rozhodne vo vopred urcenej primeranej lehote, a v kazdom prípade do siestich týzdnov od prijatia vsetkých relevantných informácií. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz týkajúce sa zabezpecenia hospodárskej sútaze na trhoch so sluzbami zeleznicnej dopravy, regulacný orgán v príslusných prípadoch rozhoduje z vlastnej iniciatívy o primeraných opatreniach na nápravu diskriminácie ziadatelov, narusenia trhu a kazdého iného neziaduceho vývoja na týchto trhoch, najmä v súvislosti s odsekom 1 písm. a) az g). Rozhodnutie regulacného orgánu je záväzné pre vsetky strany, na ktoré sa rozhodnutie vztahuje, a nepodlieha kontrole inej administratívnej instancie. Regulacný orgán musí mat právomoc vynútit si plnenie svojich rozhodnutí prostredníctvom primeraných sankcií vrátane pokút. ..." Nariadenie (ES) c. 1/2003 16 Clánok 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([7]Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) znie takto: "Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku [101 ods. 1 ZFEÚ], ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok [101 ZFEÚ] na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na akékolvek zneuzitie zakázané clánkom [102 ZFEÚ], uplatnia aj clánok [102 ZFEÚ]." Nemecké právo 17 Allgemeines Eisenbahngesetz (vseobecný zákon o zelezniciach) v znení zmenenom Drittes Gesetz zur Änderung eisenbahnrechtlicher Vorschriften (tretí zákon o zmene právnej úpravy v oblasti zelezníc) z 27. apríla 2005 (BGB1. 2005 I, s. 1138), v znení úcinnom do 1. septembra 2016 (dalej len "AEG"), v § 14b stanovoval: "1. Úlohou regulacného orgánu je dohliadat na dodrziavanie ustanovení právnej úpravy v oblasti zelezníc, ktoré upravujú prístup k zeleznicnej infrastruktúre, najmä pokial ide o ... (4) podmienky pouzívania, zásady spoplatnovania a sumy poplatkov. 2. Tým nie sú dotknuté úlohy a právomoci orgánov hospodárskej sútaze stanovené v [Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen (zákon proti obmedzovaniu hospodárskej sútaze)]. Regulacný orgán a orgány dohladu nad oblastou zelezníc, ako aj orgány hospodárskej sútaze a príslusné orgány dohladu podla [Telekommunikationsgesetz (zákon o telekomunikáciách)] a [Energiewirtschaftsgesetz (zákon o energiách)] si navzájom vymienajú informácie, ktoré môzu byt dôlezité na úcely plnenia ich jednotlivých úloh. Sú povinné najmä navzájom si poskytovat informácie o zamýslaných rozhodnutiach smerujúcich k zákazu zneuzívajúceho alebo diskriminacného správania zo strany podnikov cinných v oblasti zeleznicnej infrastruktúry. Sú povinné navzájom si dat moznost predlozit pripomienky predtým, ako príslusný orgán ukoncí konanie." 18 § 14d AEG stanovoval: "Verejné podniky cinné v oblasti zeleznicnej infrastruktúry sú povinné informovat regulacný orgán o ... (6) zamýslanej zmene alebo úprave podmienok pouzívania zeleznicnej siete a podmienok pouzívania servisných zariadení, vrátane zásad spoplatnovania a výsky predpokladaných poplatkov." 19 § 14e ods. 1 tohto zákona stanovoval: "Regulacný orgán môze po obdrzaní informácií uvedených v § 14d v lehote ... (4) styroch týzdnov vzniest námietky proti zamýslanej zmene alebo úprave uvedenej v § 14d prvej vete bode 6 pokial plánované rozhodnutia porusujú ustanovenia právnych predpisov v oblasti zeleznicnej dopravy týkajúce sa prístupu k zeleznicnej infrastruktúre." 20 § 14f uvedeného zákona znel takto: "1. regulacný orgán môze ex offo overit ... (2) ustanovenia týkajúce sa výsky alebo struktúry poplatkov za pouzívanie infrastruktúry a iných poplatkov podniku cinného v oblasti zeleznicnej infrastruktúry. Regulacný orgán môze s úcinkom do budúcnosti (1) ulozit podniku cinnému v oblasti zeleznicnej infrastruktúry povinnost zmenit podmienky uvedené v prvej vete bode 1 alebo rezimy spoplatnovania uvedené v prvej vete bode 2 podla jeho pokynov, alebo (2) vyhlásit podmienky uvedené v prvej vete bode 1 alebo rezimy spoplatnovania uvedené v prvej vete bode 2 za neplatné, pokial tieto podmienky alebo rezimy porusujú ustanovenia právnych predpisov v oblasti zeleznicnej dopravy týkajúce sa prístupu k zeleznicnej infrastruktúre. 2. Ak nedôjde k uzatvoreniu ziadnej dohody týkajúcej sa prístupu uvedeného v § 14 ods. 6 ani rámcovej dohody uvedenej v § 14a, regulacný orgán môze na základe návrhu alebo ex offo overit rozhodnutia podniku cinného v oblasti zeleznicnej infrastruktúry. Návrh v tomto zmysle sú oprávnení podat drzitelia povolenia na prístup, ktorých právo na prístup k zeleznicnej infrastruktúre môze byt dotknuté. Návrh musí byt podaný v lehote, pocas ktorej mozno prijat návrh na uzavretie dohôd uvedených v prvej vete. Kontrola sa môze týkat najmä ... (3) výsky alebo struktúry poplatkov za pouzívanie infrastruktúry a iných poplatkov. Regulacný orgán musí vyzvat strany, aby poskytli vsetky potrebné informácie v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnut dva týzdne. Po uplynutí tejto lehoty sa regulacný orgán vyjadrí v lehote dvoch mesiacov. 3. Ak v prípade uvedenom v odseku 2 rozhodnutie podniku cinného v oblasti zeleznicnej infrastruktúry porusuje právo ziadatela na prístup k zeleznicnej infrastruktúre, (1) regulacný orgán ulozí podniku cinnému v oblasti zeleznicnej infrastruktúry povinnost zmenit rozhodnutie, alebo (2) regulacný orgán definuje zmluvné podmienky, rozhodne o platnosti zmluvy a vyhlási za neuplatnitelné zmluvy, ktoré nie sú s týmito podmienkami v súlade." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 21 DB Station & Service je dcérska spolocnost spolocnosti Deutsche Bahn AG, ktorá je v Nemecku historicky etablovaným prevádzkovatelom zeleznicnej dopravy a v tomto clenskom státe prevádzkuje priblizne 5400 zeleznicných staníc. Podmienky ich vyuzívania sú stanovené v rámcových zmluvách, ktoré uzatvára s podnikmi zeleznicnej dopravy. Podla týchto zmlúv sa suma poplatkov urcuje podla sadzobníka, ktorý stanovuje DB Station & Service. 22 ODEG je podnikom zeleznicnej dopravy, ktorý pouzíva infrastruktúru spolocnosti DB Station & Service v rámci svojej cinnosti zeleznicnej prepravy cestujúcich na krátku vzdialenost. Tieto dve spolocnosti uzatvorili na tento úcel rámcovú dohodu. 23 DB Station & Service zaviedla 1. januára 2005 nový sadzobník cien s názvom SPS 05. V prípade spolocnosti ODEG tento sadzobník viedol k zvýseniu poplatkov za infrastruktúru, ktoré platila, avsak neuznala ich za opodstatnené, kedze s ich výskou nesúhlasila. 24 Rozhodnutím z 10. decembra 2009 Bundesnetzagentur (Spolková agentúra pre siete, Nemecko) ako príslusný regulacný orgán vyhlásila SPS 05 za neplatné s úcinnostou od 1. mája 2010. DB Station & Service podala proti tomuto rozhodnutiu zalobu. Dna 23. marca 2010 Oberverwaltungsgericht Nordrhein-Westfalen (Vyssí správny súd spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko) priznal tejto zalobe odkladný úcinok. K momentu, ked vnútrostátny súd rozhodol podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci, vsak daný súd este nerozhodol vo veci samej. 25 Viacerými zalobami podanými na Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko) sa ODEG domáhala vrátenia sumy poplatkov zaplatených na základe SPS 05 v období mesiacov od novembra 2006 do decembra 2010 v rozsahu, v ktorom táto suma prevysovala sumu, ktorá mala byt zaplatená podla predchádzajúceho platného sadzobníka, teda podla SPS 99. Týmto zalobám sa vyhovelo "z dôvodov spravodlivého zaobchádzania" na základe § 315 Bürgerliches Gesetzbuch (nemecký Obciansky zákonník), ktorý umoznuje súdu obnovit zmluvnú rovnováhu, ak je táto rovnováha narusená. DB Station & Service podala odvolanie na vnútrostátny súd Kammergericht Berlin (Vyssí krajinský súd Berlín, Nemecko), ktorý uznesením z 30. novembra 2015 spojil jednotlivé veci. 26 Vnútrostátny súd uvádza, ze Bundesnetzagentur rozhodnutím z 11. októbra 2019 zamietla návrhy viacerých podnikov zeleznicnej dopravy, ktorými sa tieto podniky a posteriori domáhali preskúmania zákonnosti poplatkov zaplatených na základe SPS 05. Toto rozhodnutie je predmetom zaloby, o ktorej Verwaltungsgericht Köln (Správny súd Kolín, Nemecko) stále rozhodoval k momentu, ked vnútrostátny súd rozhodol podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci. 27 Vnútrostátny súd zastáva názor, ze vyriesenie sporu, ktorý mu bol predlozený, závisí od výkladu smernice 2001/14, ktorý je na tento spor z casového a vecného hladiska uplatnitelný. Tento súd sa konkrétne pýta na vztah právomocí regulacných orgánov uvedených v clánku 30 tejto smernice s právomocou vnútrostátnych obcianskoprávnych súdov, ked majú uplatnit clánok 102 ZFEÚ. 28 Tento súd v tejto súvislosti pripomína, ze Súdny dvor v bode 103 rozsudku z 9. novembra 2017, CTL Logistics ([8]C-489/15, [9]EU:C:2017:834), rozhodol, ze smernica 2001/14 bráni preskúmaniu primeranosti poplatkov za pouzívanie infrastruktúry vseobecnými súdmi v kazdom jednotlivom prípade bez ohladu na dohlad, ktorý vykonáva regulacný orgán v súlade s clánkom 30 tejto smernice. Nie je vsak isté, ci úvahy z tohto rozsudku mozno uplatnit aj za predpokladu, ze tieto súdy sú vyzvané, aby preskúmali zákonnost rovnakých poplatkov z hladiska ustanovení clánku 102 ZFEÚ a vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, ktoré okrem iného zakazujú zneuzitie dominantného postavenia. 29 Viacero nemeckých súdov rozhodlo, ze zásady formulované v rozsudku z 9. novembra 2017, CTL Logistics ([10]C-489/15, [11]EU:C:2017:834), bránia tomu, aby rozhodovali o zalobách o vrátenie platieb predtým, nez príslusný regulacný orgán prijme v tejto súvislosti právoplatné rozhodnutie. Naopak v rozsudku z 29. októbra 2019, nazývanom "Trafssenentgelte", Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozhodol, ze uplatnenie clánku 102 ZFEÚ obcianskoprávnymi súdmi je dovolené a pozaduje sa bez toho, aby bolo potrebné predchádzajúce právoplatné rozhodnutie regulacného orgánu. 30 Vnútrostátny súd sa vsak domnieva, ze existujú vázne dôvody odklonit sa od stanoviska zastávaného najvyssím nemeckým obcianskoprávnym súdom. 31 Po prvé by preskúmanie vykonávané obcianskoprávnymi súdmi mohlo ohrozit výlucnú právomoc regulacného orgánu uvedenú v rozsudku z 9. novembra 2017, CTL Logistics ([12]C-489/15, [13]EU:C:2017:834). 32 Po druhé je pravda, ze z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudku z 30. januára 1974, BRT a Société belge des auteurs, compositeurs et éditeurs ([14]127/73, [15]EU:C:1974:6), vyplýva, ze vnútrostátne súdy sú povinné priamo uplatnit clánok 102 ZFEÚ. Súdny dvor vsak este nerozhodol o prepojení tejto povinnosti s právomocami regulacného orgánu, ktorý je podla smernice 2001/14 poverený dohladom nad poplatkami. 33 Po tretie, hoci Súdny dvor v bode 135 rozsudku z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([16]C-295/12 P, [17]EU:C:2014:2062), rozhodol, ze uplatnenie clánku 102 ZFEÚ zo strany Európskej komisie nie je podmienené predchádzajúcim preskúmaním dotknutých opatrení zo strany vnútrostátneho regulacného orgánu, vnútrostátny súd zastáva názor, ze toto rozhodnutie je odôvodnené skutocnostou, ze na rozdiel od uplatnovania tohto ustanovenia obcianskoprávnymi súdmi, pri rozhodovaní Komisie neexistuje riziko, ze by prípadne doslo k nesúrodému, prípadne odlisnému rozhodovaniu. 34 Po stvrté a na záver rozsudkom z 1. septembra 2020, známym pod názvom "Stationspreissystem II", Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol, ze clánok 30 ods. 3 smernice 2001/14 neumoznuje regulacnému orgánu rozhodnút o uz zaplatených poplatkoch, a uz vôbec nie nariadit ich vrátenie. Tento súd z uvedeného vyvodil, ze kontrola zneuzívania podla clánku 102 ZFEÚ nezasahuje do právomocí regulacného orgánu, kedze takáto kontrola na základe tohto clánku 102 je obmedzená na ex post priznanie náhrady skody na základe predchádzajúceho konania podnikov. 35 Vnútrostátny súd sa domnieva, ze táto analýza práva Únie je nesprávna. Na jednej strane ziadny prvok smernice 2001/14 neumoznuje podporit výklad, podla ktorého regulacný orgán rozhoduje iba pro futuro. Na druhej strane clánok 102 ZFEÚ umoznuje prijat rozhodnutia, ktoré konstatujú neplatnost aktov alebo nariadujú zdrzat sa konania. Napokon aj vrátenie poplatkov získaných v minulosti by mohlo viest k naruseniu hospodárskej sútaze a byt v rozpore s cielmi smernice 2001/14. 36 Za týchto okolností Kammergericht Berlin (Vyssí krajinský súd Berlín) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Je v súlade so smernicou [2001/14], najmä jej ustanoveniami o nezávislosti riadenia podnikov infrastruktúry (clánok 4), zásadách stanovenia poplatkov (clánky 7 az 12) a úloh regulacného orgánu (clánok 30), ak vnútrostátne obcianskoprávne súdy v jednotlivom prípade a nezávisle od kontroly regulacným orgánom preskúmavajú výsku pozadovaných poplatkov podla kritérií clánku 102 ZFEÚ a/alebo vnútrostátneho kartelového práva? 2. Ak je odpoved na prvú otázku kladná: je kontrola zneuzívania vnútrostátnymi súdmi podla kritérií clánku 102 ZFEÚ a/alebo vnútrostátneho kartelového práva dovolená a pozadovaná, ak pre podniky zeleznicnej dopravy existuje moznost, aby sa preskúmanie primeranosti zaplatených poplatkov dosiahlo príslusným regulacným orgánom? Sú vnútrostátne obcianskoprávne súdy povinné pockat na zodpovedajúce rozhodnutie regulacného orgánu a, pokial je toto rozhodnutie napadnuté na súde, prípadne na jeho právoplatnost?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke Úvodné pripomienky 37 Na úvod treba uviest, ze ODEG, ktorá je podnikom zeleznicnej prepravy, podala na vnútrostátny súd zalobu, ktorou sa od spolocnosti DB Station & Service domáhala vrátenia údajného preplatku na poplatkoch za infrastruktúru, a to za sluzby uvedené v bode 2 prílohy II k smernici 2001/14, teda v prejednávanej veci za prístup k "osobným staniciam". 38 Táto zaloba sa týka len poplatkov, ktoré ODEG uz zaplatila, a to od novembra 2006 do decembra 2010. Tento podnik naopak nepozaduje úpravu poplatkov, ktoré bol alebo je povinný platit odvtedy. 39 Vnútrostátny súd sa svojou prvou otázkou pýta na moznost vnútrostátnych obcianskoprávnych súdov uplatnit jednak súcasne clánok 102 ZFEÚ a relevantné ustanovenia vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, a jednak výlucne tieto posledné uvedené ustanovenia. 40 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 platí, ze ak vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze alebo súdy uplatnujú vnútrostátne právo hospodárskej sútaze na zneuzívajúce konanie podniku s dominantným postavením na trhu, ktoré môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, sú povinné uplatnit aj clánok 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2011, Tele2 Polska,[18]C-375/09, [19]EU:C:2011:270, bod [20]20). 41 V prejednávanej veci sa na základe informácií uvedených v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania zdá, ze ide o takýto prípad. 42 Z opisu sporu vo veci samej naopak nijako nevyplýva, ze tento súd má moznost alebo úmysel uplatnit výlucne ustanovenia vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, ktoré zakazujú jednostranné konanie podniku. V dôsledku toho má táto cast jeho otázky hypotetickú povahu a je neprípustná. 43 Napokon z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze výkladové tazkosti, s ktorými sa stretol vnútrostátny súd, sa v podstate týkajú vztahu medzi právomocami regulacného orgánu, stanovenými v clánku 30 smernice 2001/14, a právomocou vnútrostátnych súdov uplatnovat clánok 102 ZFEÚ. 44 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 30 smernice 2001/14 vykladat v tom zmysle, ze bráni tomu, aby vnútrostátne súdy bez ohladu na dohlad vykonávaný príslusným regulacným orgánom rozhodovali o zalobe o vrátenie poplatkov za pouzívanie infrastruktúry zalozenej na clánku 102 ZFEÚ a súcasne na vnútrostátnom práve hospodárskej sútaze. Poziadavky vyplývajúce z clánku 102 ZFEÚ 45 Treba pripomenút, ze clánok 102 písm. a) a c) ZFEÚ sa týka takých zneuzívajúcich postupov, ako sú postupy spocívajúce v priamom alebo nepriamom ukladaní nákupných alebo predajných cien alebo iných nespravodlivých obchodných podmienok a v uplatnovaní nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri poskytovaní rovnakých plnení. 46 Clánok 102 ZFEÚ vyvoláva priame úcinky vo vztahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútrostátne súdy povinné ochranovat (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. januára 1974, BRT a Société belge des auteurs, compositeurs et éditeurs, [21]127/73, [22]EU:C:1974:6, bod [23]16, ako aj z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[24]C-637/17, [25]EU:C:2019:263, bod [26]38). 47 Úplná úcinnost clánku 102 ZFEÚ, a najmä potrebný úcinok zákazu uvedeného v tomto clánku, by boli spochybnené, ak by sa akákolvek osoba nemohla domáhat náhrady skody, ktorá jej bola údajne spôsobená zneuzívajúcim správaním podniku s dominantným postavením, ktoré môze obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz (rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[27]C-637/17, [28]EU:C:2019:263, bod [29]39 a citovaná judikatúra). 48 Z toho vyplýva, ze kazdá osoba má právo domáhat sa náhrady spôsobenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi takouto ujmou a zneuzitím dominantného postavenia zakázanými clánkom 102 ZFEÚ (rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[30]C-637/17, [31]EU:C:2019:263, bod [32]40 a citovaná judikatúra). 49 Právo akejkolvek osoby domáhat sa náhrady takejto skody totiz posilnuje operatívnu povahu pravidiel hospodárskej sútaze Únie a je takej povahy, ze odrádza od zneuzívania dominantného postavenia, ktoré by mohlo obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz, cím prispieva k zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze v Únii (rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[33]C-637/17, [34]EU:C:2019:263, bod [35]41 a citovaná judikatúra). 50 S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmat pôsobnost clánku 30 ods. 2 smernice 2001/14 a poziadavky, ktoré z neho vyplývajú pre vnútrostátny súd rozhodujúci o zalobe o vrátenie poplatkov za pouzívanie infrastruktúry na základe clánku 102 ZFEÚ. Rozsah pôsobnosti clánku 30 ods. 2 smernice 2001/14 51 V prvom rade treba uviest, ze z odôvodnenia 46 smernice 2001/14 vyplýva, ze efektívne riadenie a spravodlivé a nediskriminacné pouzívanie zeleznicnej infrastruktúry si vyzaduje zriadenie regulacného orgánu, ktorý dozerá na uplatnovanie týchto právnych predpisov Únie a pôsobí ako odvolací orgán bez ohladu na moznost súdneho preskúmania. 52 Clenské státy sú v súlade s clánkom 30 ods. 1 tejto smernice povinné zriadit taký orgán, na ktorý sa môze obrátit podla jej clánku 30 ods. 2 ziadatel, ak sa domnieva, "ze sa s ním zaobchádzalo nespravodlivo, ze bol diskriminovaný alebo iným spôsobom poskodený" (rozsudok z 9. novembra 2017, CTL Logistics,[36]C-489/15, [37]EU:C:2017:834, bod [38]56). 53 V prvom rade je teda opravný prostriedok stanovený v clánku 30 ods. 2 smernice 2001/14 je prístupný len "ziadatelom". Tento posledný uvedený pojem, definovaný v clánku 2 písm. b) tejto smernice, zahrna najmä kazdý licencovaný zeleznicný podnik (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2022, ORLEN KolTrans,[39]C-563/20, [40]EU:C:2022:113, bod [41]55), ako aj akúkolvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má verejný alebo komercný záujem na získaní kapacity infrastruktúry. 54 Dalej zo zoznamu uvedeného v clánku 30 ods. 2 písm. a) az f) smernice 2001/14 vyplýva, ze táto zaloba sa týka rozhodnutí a cinnosti manazérov infrastruktúry alebo prípadne podnikov zeleznicnej dopravy v rozsahu, v akom sa týkajú prístupu k zeleznicnej infrastruktúre, vrátane sluzieb uvedených v bode 2 prílohy II k tejto smernici. Konkrétne sa podla tohto clánku 30 ods. 2 písm. d) a e) mozno odvolat proti rozhodnutiam týkajúcim sa rezimu spoplatnovania alebo úrovne alebo struktúry poplatkov za infrastruktúru, ktoré ziadatel je alebo môze byt povinný zaplatit. 55 Napokon treba pripomenút, ze právomoc regulacného orgánu rozhodovat o odvolaní podla tohto clánku 30 ods. 2 má výlucnú povahu, s výhradou prípadného následného preskúmania zo strany vnútrostátnych súdov, ktoré rozhodujú o zalobách podaných proti jeho rozhodnutiam (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, CTL Logistics,[42]C-489/15, [43]EU:C:2017:834, bod [44]86). 56 Ziadatelia sú teda povinní obrátit sa na tento orgán, ak chcú získat náhradu akejkolvek skody súvisiacej s poplatkami za pouzívanie infrastruktúry stanovenými manazérom infrastruktúry alebo prevádzkovatelom sluzieb uvedených v bode 2 prílohy II k smernici 2001/14. 57 V druhom rade treba uviest, ze výlucná právomoc regulacného orgánu rozhodovat o vsetkých sporoch, na ktoré sa vztahuje clánok 30 ods. 2 smernice 2001/14, úzko súvisí s technickými obmedzeniami, ktoré sú specifické pre sektor zeleznicnej dopravy. 58 Ako totiz normotvorca Únie pripomenul, najmä v odôvodnení 40 smernice 2001/14, zeleznicná infrastruktúra je prirodzeným monopolom. Jej obmedzené kapacity môze vyuzívat len urcitý pocet podnikov, a to pri dodrzaní prevádzkových intervalov, ktoré im pridelili manazéri tejto infrastruktúry, t. j. organizácie alebo podniky zodpovedné najmä za organizáciu prístupu k nej. Tí sa teda z podstaty veci nachádzajú v dominantnom postavení vo vztahu k podnikom zeleznicnej dopravy. 59 Z tohto hladiska, ako vyplýva najmä z odôvodnení 5 a 11 smernice 2001/14, je cielom tejto smernice zabezpecit nediskriminacný prístup k zeleznicnej infrastruktúre. Odôvodnenie 16 tejto smernice v tejto poslednej uvedenej súvislosti stanovuje, ze rezimy spoplatnovania a pridelovania kapacity by mali umoznovat spravodlivú hospodársku sútaz pri poskytovaní sluzieb zeleznicnej dopravy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, CTL Logistics,[45]C-489/15, [46]EU:C:2017:834, body [47]36 a [48]37). 60 Ako teda vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, výlucná právomoc priznaná regulacným orgánom zeleznicnej dopravy je odôvodnená tými istými cielmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, CTL Logistics,[49]C-489/15, [50]EU:C:2017:834, bod [51]87) a vyplývajú z nej osobitné právomoci, ktoré im priznáva clánok 30 ods. 2, 3 a 5 smernice 2001/14. 61 Tieto právomoci totiz umoznujú regulacným orgánom dosiahnut uvedené ciele a splnit technické poziadavky zeleznicnej infrastruktúry uvedené v bode 58 tohto rozsudku. 62 V tejto súvislosti, pokial ide o smernicu 2012/34, ktorá zrusila a nahradila smernicu 2001/14, Súdny dvor rozhodol, ze právomoc regulacného orgánu monitorovat uplatnovanie pravidiel stanovených v tejto smernici nie je podmienená podaním staznosti alebo opravného prostriedku, a teda ju mozno uplatnovat ex offo. Súdny dvor tiez spresnil, ze efektívne riadenie a spravodlivé a nediskriminacné pouzívanie zeleznicnej infrastruktúry, tak ako je stanovené touto smernicou, si vyzadujú zriadenie orgánu, ktorý z vlastnej iniciatívy monitoruje uplatnovanie pravidiel stanovených v tejto smernici zo strany subjektov sektora zeleznicnej dopravy a zároven plní funkciu odvolacieho orgánu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2022, CityRail,[52]C-453/20, [53]EU:C:2022:341, body [54]57 a [55]60). 63 Ak teda vnútrostátny regulacný orgán zriadený podla clánku 55 smernice 2012/34 rozhoduje o odvolaní, táto okolnost nemá vplyv na právomoc tohto orgánu prijat, v prípade potreby ex offo, vhodné opatrenia na nápravu akéhokolvek porusenia uplatnitelnej právnej úpravy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2022, CityRail,[56]C-453/20, [57]EU:C:2022:341, bod [58]61). 64 Tieto úvahy sa uplatnujú aj na smernicu 2001/14, ktorej clánok 30 v podstate zodpovedá predovsetkým clánku 56 smernice 2012/34 uvedenému v bodoch 57, 60 a 61 rozsudku z 3. mája 2022, CityRail ([59]C-453/20, [60]EU:C:2022:341). 65 Z toho predovsetkým vyplýva, ze podla clánku 30 ods. 2 a 3 smernice 2001/14 je úlohou regulacného orgánu, aby konal ako odvolací orgán a zároven dohliadal z vlastnej iniciatívy na uplatnovanie pravidiel stanovených touto smernicou aktérmi v zeleznicnom sektore. Podla clánku 30 ods. 5 tejto smernice má právomoc prijat vsetky potrebné opatrenia na úcely nápravy porusenia uvedenej smernice, a to v prípade potreby aj ex offo. 66 Okrem toho toto posledné uvedené ustanovenie stanovuje, ze úcinky rozhodnutí, ktoré prijíma regulacný orgán, sa neobmedzujú len na úcastníkov sporu, o ktorom rozhoduje, ale vztahujú sa na vsetky dotknuté strany odvetvia zeleznicnej dopravy, ci uz ide o dopravné podniky alebo manazérov infrastruktúry. Týmto spôsobom je regulacný orgán schopný zabezpecit aj rovnost prístupu k infrastruktúre vsetkých dotknutých podnikov a zachovanie spravodlivej hospodárskej sútaze v odvetví poskytovania zeleznicných sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, CTL Logistics,[61]C-489/15, [62]EU:C:2017:834, body [63]94 a [64]96). 67 Po tretie odvolanie upravené v clánku 30 ods. 2 smernice 2001/14, po ktorom prípadne nasleduje súdne preskúmanie rozhodnutí vydaných regulacným orgánom v tomto rámci, umoznuje zabezpecit dodrziavanie clánku 102 ZFEÚ, ktorý zakazuje zneuzitie dominantného postavenia. 68 Zo samotných cielov smernice 2001/14, ktorými sú zabezpecenie nediskriminacného prístupu k infrastruktúre za podmienok spravodlivej hospodárskej sútaze a stanovenie povinností, ktoré sa z tohto hladiska ukladajú manazérom infrastruktúry, totiz vyplýva, ze podniky zeleznicnej dopravy sa môzu pred regulacným orgánom odvolávat na porusenie clánku 102 ZFEÚ. 69 Vecné pravidlá stanovené v smernici 2001/14, najmä pokial ide o stanovenie poplatkov za infrastruktúru, vrátane poplatkov za sluzby uvedené v bode 2 prílohy II k tejto smernici, prispievajú k zabezpeceniu cielov sledovaných clánkom 102 ZFEÚ. 70 V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, ze manazérom infrastruktúry, ktorí sú povinní stanovovat poplatky a vyberat ich nediskriminacným spôsobom, prinálezí nielen uplatnovat podmienky pouzitia zeleznicnej siete rovnakým spôsobom pre vsetkých pouzívatelov siete, ale tiez dbat o to, aby skutocne vybrané poplatky zodpovedali týmto podmienkam (rozsudok z 24. februára 2022, ORLEN KolTrans,[65]C-563/20, [66]EU:C:2022:113, bod [67]53 a citovaná judikatúra). 71 Okrem toho, ako vyplýva z clánkov 9, 17 a 24 smernice 2001/14, uplatnenie ustanovení týkajúcich sa prístupu k zeleznicnej infrastruktúre nemá vplyv na pravidlá hospodárskej sútaze, ktoré priamo vyplývajú zo Zmluvy o FEÚ, najmä z clánku 102 ZFEÚ. Normotvorca Únie tak chcel potvrdit, ze manazéri infrastruktúry sú pri prijímaní rozhodnutí o pridelovaní kapacity a poplatkoch týkajúcich sa infrastruktúry povinní dodrziavat tieto pravidlá primárneho práva Únie. 72 Toto konstatovanie platí najmä pre sluzby uvedené v bode 2 prílohy II k smernici 2001/14. Z clánku 5 ods. 1 a clánku 7 ods. 7 tejto smernice totiz vyplýva nielen to, ze tieto sluzby sa musia poskytovat nediskriminacným spôsobom, ale aj to, ze na úcely stanovenia uplatnitelných sadzieb treba zohladnit sútaznú situáciu v sektore zeleznicnej dopravy. 73 Za týchto podmienok platí, ze ak podnik zeleznicnej dopravy podá zalobu, regulacný orgán, ktorému prinálezí zabezpecit dodrziavanie povinností tak zo strany manazérov infrastruktúry, ako aj zo strany prevádzkovatelov zeleznicných sluzieb, je povinný podla samotného znenia clánku 30 ods. 2 smernice 2001/14 preskúmat nespravodlivé alebo diskriminacné zaobchádzanie, ako aj akúkolvek inú skodu, co zahrna otázky týkajúce sa tak spoplatnovania infrastruktúry alebo sluzieb, ako aj hospodárskej sútaze. 74 Z toho vyplýva, ze príslusný vnútrostátny regulacný orgán, rozhodujúci o veci predlozenej na základe clánku 30 ods. 2 smernice 2001/14, nemôze platne odmietnut rozhodnút o údajnom porusení clánku 102 ZFEÚ z dôvodu nedostatku právomoci na základe toho, ze ustanovenie vnútrostátneho práva, ako je § 14f AEG, mu neumoznuje rozhodnút o zákonnosti poplatkov za infrastruktúru, ktoré uz boli zaplatené. Prepojenie návrhov podaných na regulacný orgán a na vnútrostátne súdy 75 Clánok 30 ods. 5 druhý pododsek smernice 2001/14 stanovuje, ze rozhodnutia prijaté regulacným orgánom sú záväzné pre vsetky strany, na ktoré sa rozhodnutie vztahuje, ale neobsahuje pravidlá týkajúce sa ich prípadnej záväznosti vo vztahu k súdom, na ktoré bola podaná zaloba o vrátenie preplatku poplatkov za infrastruktúru na základe clánku 102 ZFEÚ. 76 Je pravda, ze v bode 97 rozsudku z 9. novembra 2017, CTL Logistics ([68]C-489/15, [69]EU:C:2017:834), Súdny dvor rozhodol, ze právomoc obcianskoprávnych súdov rozhodovat podla ustanovení vnútrostátneho obcianskeho práva o vrátení poplatkov za infrastruktúru je obmedzená na prípad, ked najskôr regulacný orgán alebo súd preskúmavajúci rozhodnutie tohto orgánu, konstatoval - aj v súlade s ustanoveniami vnútrostátneho práva - protiprávnu povahu poplatku vzhladom na pravidlá týkajúce sa prístupu k zeleznicnej infrastruktúre. Okrem toho z bodov 84 a 86 toho istého rozsudku vyplýva, ze zverenie úlohy priameho uplatnovania právnej úpravy v oblasti zelezníc, ktorá vyplýva zo smernice 2001/14, kazdému vnútrostátnemu obcianskoprávnemu súdu by bolo v rozpore s výlucnou právomocou, ktorú regulacnému orgánu priznáva clánok 30 tejto smernice. 77 Vec, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku, a teda aj návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Súdnemu dvoru, sa vsak týkali sporu medzi zeleznicným podnikom a manazérom infrastruktúry vo veci zaloby o vrátenie zeleznicných poplatkov, zalozenej na ustanoveniach nemeckého obcianskeho práva, ktoré v podstate umoznovali obcianskoprávnemu súdu posúdit ex ćquo et bono výsku týchto poplatkov. Na rozdiel od toho v prejednávanej veci vnútrostátny súd s cielom rozhodnút o návrhu na vrátenie poplatkov za pouzívanie infrastruktúry, ktorý podala ODEG, nemá uplatnit nemecké obcianske právo, ale ustanovenie primárneho práva Únie, konkrétne clánok 102 ZFEÚ a súcasne zodpovedajúce ustanovenia vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. 78 Okrem toho, hoci kontrola poplatkov za pouzívanie infrastruktúry z hladiska ustanovení obcianskeho práva clenského státu, ktoré sa netýkajú pravidiel stanovených smernicou 2001/14, je samotnou svojou povahou nezlucitelná s technickými poziadavkami odvetvia zeleznicnej dopravy, s cielmi tejto smernice a s úlohami regulacného orgánu, ktoré sú pripomenuté v bodoch 58 az 60 tohto rozsudku, nemôze to tak byt v prípade spochybnenia ich výsky na základe clánku 102 ZFEÚ, ako vyplýva najmä z bodov 71 az 73 tohto rozsudku. 79 Preto s cielmi zachovat plnú úcinnost clánku 102 ZFEÚ a najmä zarucit ziadatelom úcinnú ochranu pred skodlivými dôsledkami porusenia práva hospodárskej sútaze, nemôze výlucná právomoc priznaná regulacnému orgánu clánkom 30 smernice 2001/14 bránit príslusným vnútrostátnym súdom, aby rozhodovali o zalobách o vrátenie údajného preplatku na poplatkoch za pouzívanie infrastruktúry, zalozených na clánku 102 ZFEÚ. 80 Toto posledné uvedené ustanovenie vsak vzhladom na poziadavky jednotného riadenia zeleznicnej siete, pripomenuté najmä v bodoch 57 az 66 tohto rozsudku, nijako nebráni tomu, aby s výhradou nasledujúcich úvah bola zachovaná výlucná právomoc regulacného orgánu rozhodovat o vsetkých aspektoch sporov, ktoré mu boli predlozené podla clánku 30 ods. 2 smernice 2001/14. 81 Ak chce podnik zeleznicnej dopravy dosiahnut vrátenie údajného preplatku na poplatkoch za pouzívanie infrastruktúry na základe clánku 102 ZFEÚ, musí sa predtým, ako sa obráti na príslusné vnútrostátne súdy, obrátit na vnútrostátny regulacný orgán s otázkou ich zákonnosti. 82 Súdny dvor uz okrem toho rozhodol, ze regulacná povinnost môze byt relevantná pre posúdenie zneuzívajúceho správania dominantného podniku podliehajúceho odvetvovej právnej úprave v zmysle clánku 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia,[70]C-280/08 P, [71]EU:C:2010:603, bod [72]224, a z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia,[73]C-152/19 P, [74]EU:C:2021:238, bod [75]57). 83 S cielmi splnit technické poziadavky súvisiace s fungovaním zeleznicného sektora a zachovat potrebný úcinok pravidiel prístupu k infrastruktúre, ako aj súcasne zabezpecit dodrziavanie clánku 102 ZFEÚ a jeho plnú úcinnost majú vnútrostátne súdy rozhodujúce o zalobe o vrátenie preplatku na poplatkoch za pouzívanie infrastruktúry povinnost lojálnej spolupráce s vnútrostátnymi regulacnými orgánmi. Z toho vyplýva, ze aj ked tieto súdy nie sú viazané rozhodnutiami uvedených orgánov, sú povinné ich zohladnit a odôvodnit svoje vlastné rozhodnutia vzhladom na skutkové a právne posúdenia, ktoré tieto subjekty vykonali v spore, ktorý im bol predlozený, a to najmä pokial ide o uplatnenie relevantnej odvetvovej právnej úpravy na prejednávanú vec. 84 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze poziadavky týkajúce sa predchádzajúceho predlozenia veci vnútrostátnemu regulacnému orgánu a lojálnej spolupráce medzi týmto orgánom a vnútrostátnymi súdmi, ktoré sú uvedené v bodoch 81 a 83 tohto rozsudku, umoznujú - na rozdiel od situácie posudzovanej vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 8. júla 2021, Koleje Mazowieckie ([76]C-120/20, [77]EU:C:2021:553), a ako Súdny dvor uviedol v bode 54 tohto rozsudku - vyhnút sa spochybneniu úlohy regulacného orgánu a rovnako aj spochybneniu potrebného úcinku clánku 30 smernice 2001/14 v prípade, ked vnútrostátne súdy rozhodujú o návrhu na základe clánku 102 ZFEÚ. 85 S cielom zabezpecit plnú úcinnost tohto posledného uvedeného ustanovenia vnútrostátne súdy, ktoré na tomto základe rozhodujú o zalobe o vrátenie údajného preplatku na poplatkoch za pouzívanie infrastruktúry, nie sú povinné cakat na výsledok súdnych konaní zacatých proti rozhodnutiam príslusného regulacného orgánu. 86 Rovnaké úvahy platia aj v prípade, ak má vnútrostátny súd v súlade s clánkom 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 uplatnovat súcasne clánok 102 ZFEÚ a zodpovedajúce ustanovenia vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. 87 Okrem toho, pokial ide o konanie vo veci samej, treba pripomenút, ze Bundesnetzagentur sa svojimi rozhodnutiami uvedenými v bodoch 24 a 26 tohto rozsudku obmedzila na konstatovanie nezákonnosti sadzby za prístup k infrastruktúre, o ktorú ide vo veci samej, len s úcinkom do budúcnosti. Ako vsak vyplýva z bodu 74 tohto rozsudku, tento orgán, ktorý rozhoduje o veci na základe clánku 30 ods. 2 smernice 2001/14, nemôze platne odmietnut svoju právomoc rozhodovat o zákonnosti poplatkov za infrastruktúru, ku ktorých zaplateniu doslo v minulosti. 88 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedat tak, ze clánok 30 smernice 2001/14 sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni tomu, aby vnútrostátne súdy na úcely rozhodovania o zalobe o vrátenie poplatkov za infrastruktúru uplatnovali clánok 102 ZFEÚ a súcasne vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, avsak pod podmienkou, ze príslusný regulacný orgán najprv rozhodol o zákonnosti dotknutých poplatkov. V tomto rámci majú tieto súdy povinnost lojálnej spolupráce, pricom sú povinné zohladnit rozhodnutia, ktoré vyhlásil tento orgán ako podklad pre posúdenie, a odôvodnit svoje vlastné rozhodnutia s ohladom na vsetky skutocnosti uvedené v spisoch, ktoré im boli predlozené. O druhej otázke 89 Vzhladom na odpoved na prvú prejudiciálnu otázku nie je potrebné odpovedat na druhú prejudiciálnu otázku. O trovách 90 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: Clánok 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o pridelovaní kapacity zeleznicnej infrastruktúry a vyberaní poplatkov za pouzívanie zeleznicnej infrastruktúry, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/58ES z 23. októbra 2007, sa má vykladat v tom zmysle, ze: nebráni tomu, aby vnútrostátne súdy na úcely rozhodovania o zalobe o vrátenie poplatkov za infrastruktúru uplatnovali clánok 102 ZFEÚ a súcasne vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, avsak pod podmienkou, ze príslusný regulacný orgán najprv rozhodol o zákonnosti dotknutých poplatkov. V tomto rámci majú tieto súdy povinnost lojálnej spolupráce, pricom sú povinné zohladnit rozhodnutia, ktoré vyhlásil tento orgán ako podklad pre posúdenie, a odôvodnit svoje vlastné rozhodnutia s ohladom na vsetky skutocnosti uvedené v spisoch, ktoré im boli predlozené. Podpisy __________________________________________________________________ ( [78]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXugG05E/L84340-9680TMP.html#t-ECR_62020CJ0721_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:075:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:315:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:237:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:164:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:343:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&anchor=#point20 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6&anchor=#point16 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point38 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point39 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point40 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point41 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&anchor=#point56 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A113&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A113 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A113&anchor=#point55 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&anchor=#point86 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&anchor=#point36 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&anchor=#point37 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&anchor=#point87 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A341&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A341 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A341&anchor=#point57 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A341&anchor=#point60 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A341&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A341 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A341&anchor=#point61 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A341&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A341 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&anchor=#point94 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&anchor=#point96 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A113&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A113 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A113&anchor=#point53 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&anchor=#point224 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A238&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A238 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A238&anchor=#point57 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A553&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A553 78. file:///tmp/lynxXXXXugG05E/L84340-9680TMP.html#c-ECR_62020CJ0721_SK_01-E0001