ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 15. septembra 2022 ([1]*) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Státna pomoc - Schémy pomoci zavedené vládou Gibraltáru týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb - Rozhodnutie (EÚ) 2019/700 - Nezdanovanie príjmov získaných z pasívnych úrokov a licencných poplatkov - Rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom - Povinnost vymáhania - Rozsah - Vnútrostátne ustanovenie, ktoré nebolo predmetom vysetrovania Komisie týkajúceho sa spornej státnej pomoci - Zapocítanie dane zaplatenej v zahranicí s cielom zamedzit dvojitému zdaneniu" Vo veci C-705/20, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Income Tax Tribunal of Gibraltar (Súd pre dan z príjmov, Gibraltár) zo 16. decembra 2020 a dorucený Súdnemu dvoru 21. decembra 2020, ktorý súvisí s konaním: Fossil (Gibraltar) Ltd proti Commissioner of Income Tax, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory A. Prechal, sudcovia J. Passer, F. Biltgen, N. Wahl (spravodajca) a M. L. Arastey Sahún, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Fossil (Gibraltar) Ltd, v zastúpení: D. Feetham, KC, M. Levy, solicitor, a R. Pennington-Benton, barrister, - Commissioner of Income Tax, v zastúpení M. Llamas, KC, M. Petite, avocat, T. Rocca a Y. Sanguinetti, barristers, - Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn, P. Nemecková a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní z 10. marca 2022, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/700 z 19. decembra 2018 o státnej pomoci SA.34914 (2013/C), ktorú zaviedlo Spojené královstvo, pokial ide o rezim dane z príjmov právnických osôb na Gibraltári (Ú. v. EÚ L 119, 2019, s. 151). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Fossil (Gibraltar) Ltd a Commissioner of Income Tax (Komisár pre dan z príjmov, Gibraltár) vo veci plnenia povinnosti vymáhania státnej pomoci uvedenej v clánku 1 rozhodnutia 2019/700. Právny rámec Právo Únie Nariadenie (EÚ) 2015/1589 3 Podla odôvodnenia 25 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9): "V prípadoch neoprávnenej pomoci, ktorá nie je zlucitelná s vnútorným trhom, by sa mala obnovit efektívna sútaz. Na tento úcel je potrebné, aby bola pomoc vrátane úrokov bez meskania vymozená. Je vhodné, aby sa vymáhanie uskutocnilo v súlade s postupmi vnútrostátneho práva. Uplatnenie týchto postupov by nemalo stazit obnovu efektívnej sútaze tým, ze zabráni okamzitému a efektívnemu vykonaniu rozhodnutia [Európskej k]omisie. Aby sa dosiahol tento výsledok, clenské státy by mali prijat vsetky opatrenia potrebné na zabezpecenie úcinnosti rozhodnutia Komisie." 4 Clánok 16 tohto nariadenia, nazvaný "Vymáhanie pomoci", stanovuje: "1. Ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, ze dotknutý clenský stát prijme vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu... Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie. ... 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek uznesenie Súdneho dvora Európskej únie podla clánku 278 ZFEÚ, vymáhanie sa uskutocní bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva dotknutého clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na vnútrostátnych súdoch dotknuté clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie." Rozhodnutie 2019/700 5 Dna 16. októbra 2013 zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania s cielom overit, ci nezdanovanie príjmov získaných z pasívnych úrokov a licencných poplatkov, ktoré stanovuje Income Tax Act 2010 (zákon o dani z príjmov z roku 2010), ktorý je zákonom o zdanení spolocností na Gibraltári (dalej len "ITA 2010"), selektívne zvýhodnuje urcité podniky v rozpore s pravidlami Únie v oblasti státnej pomoci. 6 Dna 1. októbra 2014 Komisia informovala Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska o svojom rozhodnutí rozsírit konanie stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ tak, aby zahrnalo prax záväzných stanovísk na Gibraltári a konkrétne prijatie 165 záväzných stanovísk. 7 Dna 19. decembra 2018 prijala Komisia rozhodnutie 2019/700. Komisia v podstate na jednej strane konstatovala, ze "oslobodenie" príjmov získaných z pasívnych úrokov a licencných poplatkov, ktoré sa uplatnovalo na Gibraltári od roku 2011 do roku 2013 na základe ITA 2010, predstavovalo schému státnej pomoci, ktorá bola protiprávne zavedená a nezlucitelná s vnútorným trhom, a ze danové zaobchádzanie poskytnuté vládou Gibraltáru na základe záväzných stanovísk priznané piatim spolocnostiam usadeným na Gibraltári, ktoré vlastnia podiely v holandských komanditných spolocnostiach (commanditaire vennootschap) a získavajú príjmy z pasívnych úrokov a licencných poplatkov, predstavovalo individuálnu státnu pomoc, ktorá je protiprávna a nezlucitelná s vnútorným trhom. 8 Clánok 1 tohto rozhodnutia stanovuje: "1. Schéma státnej pomoci vo forme oslobodenia príjmov z pasívnych úrokov od dane platná na Gibraltári na základe [ITA 2010] medzi 1. januárom 2011 a 30. júnom 2013, ktorú Gibraltár protiprávne zaviedol v rozpore s clánkom 108 ods. 3... ZFEÚ, je nezlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1... ZFEÚ. 2. Schéma státnej pomoci vo forme oslobodenia príjmov z licencných poplatkov od dane platná na Gibraltári na základe [ITA 2010] medzi 1. januárom 2011 a 31. decembrom 2013, ktorú Gibraltár protiprávne zaviedol v rozpore s clánkom 108 ods. 3... ZFEÚ, je nezlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1... ZFEÚ." 9 V zmysle clánku 2 uvedeného rozhodnutia: "Individuálna státna pomoc, ktorú poskytla gibraltárska vláda na základe záväzných stanovísk... piatim gibraltárskym spolocnostiam s podielmi v holandských komanditných spolocnostiach (Commanditaire vennootschap), ktoré majú príjem z licencných poplatkov a pasívnych úrokov, ktorá bola protiprávne zavedená Spojeným královstvom v rozpore s clánkom 108 ods. 3... ZFEÚ, je nezlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1... ZFEÚ." 10 Podla clánku 5 ods. 1 rozhodnutia 2019/700 je Spojené královstvo povinné vymáhat najmä kazdú nezlucitelnú pomoc poskytnutú na základe schém pomoci uvedených v clánku 1 tohto rozhodnutia. 11 Podla clánku 7 ods. 1 rozhodnutia 2019/700: "1. Do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia poskytne Spojené královstvo Komisii tieto informácie: ... b) zoznam príjemcov, ktorí prijali pomoc na základe schém pomoci uvedených v clánku 1, spolu s týmito informáciami za kazdého z nich a za kazdý príslusný danový rok: - výska dosiahnutých ziskov (s osobitným uvedením ziskov dosiahnutých z príjmov z licencných poplatkov a ziskov dosiahnutých z príjmov z pasívnych úrokov), danový základ, príslusná sadzba dane z príjmov, sumy zaplatenej dane z príjmov a výska uslej dane, - celková výska prijatej pomoci; ... d) celková suma (istina a úroky z vymáhania), ktoré sa majú vymôct od kazdého príjemcu (za vsetky danové roky, ktoré sú predmetom vymáhania); ... f) podklady, z ktorých vyplýva, ze príjemcom bol vydaný príkaz na vrátenie pomoci." 12 Oddiel 10, nazvaný "Vymáhanie pomoci", rozhodnutia 2019/700 obsahuje údaje týkajúce sa výsky individuálnej pomoci, ktorú musia vnútrostátne orgány vymáhat od príjemcov pomoci. Konkrétne odôvodnenia 223, 224 a 226 znejú takto: "(223) V prípade neoprávnenej státnej pomoci vo forme danových opatrení by sa suma, ktorá sa má vymáhat, mala vypocítat na základe porovnania medzi skutocne zaplatenou danou a sumou, ktorá mala byt vyplatená v prípade neexistencie preferencného danového zaobchádzania. (224) V tomto prípade by mali orgány Spojeného královstva prehodnotit danovú povinnost subjektov vyuzívajúcich príslusné opatrenia za kazdý danový rok, pocas ktorého vyuzívali tieto opatrenia, s cielom dospiet k výske dane, ktorá mala byt zaplatená pri neexistencii preferencného danového zaobchádzania. ... (226) Výska uslej dane s ohladom na konkrétny danový rok by sa mala vypocítat takto: - po prvé, orgány Spojeného královstva by mali stanovit celkový zisk príslusnej spolocnosti za daný danový rok (vrátane zisku dosiahnutého z príjmov z licencných poplatkov a/alebo pasívnych úrokov), - na základe tohto zisku by orgány Spojeného královstva mali vypocítat zdanitelný základ príslusnej spolocnosti za daný danový rok, - zdanitelný základ by sa mal vynásobit sadzbou dane z príjmov právnických osôb platnou pre daný danový rok, - orgány Spojeného královstva by mali napokon odpocítat dan z príjmov právnických osôb, ktorú spolocnost uz za daný danový rok zaplatila (ak nejakú zaplatila)." Vnútrostátne právo Gibraltar Constitution Order 2006 13 Systém vládnutia Gibraltáru upravuje Gibraltar Constitution Order 2006 (Ústava Gibraltáru z roku 2006), ktorá nadobudla úcinnost 1. januára 2007. 14 Clánok 47 ods. 3 tejto ústavy uvádza: "Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednost Spojeného královstva za konanie Gibraltáru v súlade s právnymi predpismi Únie, zálezitosti, ktoré sú podla tejto ústavy v kompetencii ministrov vlády Gibraltáru, zostávajú v ich kompetencii aj vtedy, ked vznikajú v kontexte Európskej únie." ITA 2010 15 ITA 2010 nadobudol úcinnost 1. januára 2011 a nahradil predchádzajúci zákon o zdanení spolocností na Gibraltári z roku 1952 (Income Tax Act 1952). ITA 2010 zaviedol vseobecnú sadzbu zdanenia spolocností vo výske 10 %, ktorá sa uplatnuje na vsetky podniky na Gibraltári s výnimkou poskytovatelov verejnoprospesných a telekomunikacných sluzieb, ako aj podnikov, ktoré majú a zneuzívajú dominantné postavenie na trhu a ktoré podliehajú osobitnej sadzbe vo výske 20 %. 16 Spolocnosti podliehajúce dani podla ITA 2010 sú spolocnosti, ktoré sú obvykle usadené na Gibraltári, ako aj spolocnosti, ktoré tam nie sú obvykle usadené, ale vykonávajú tam podnikatelskú cinnost prostredníctvom organizacnej zlozky alebo obchodného zastúpenia. 17 ITA 2010 zavádza rezim teritoriálneho zdanenia spocívajúci v tom, ze zisky alebo výnosy mozno zdanit len vtedy, ak príjmy z nich "vznikajú alebo majú svoj pôvod v" Gibraltári. V súlade s clánkom 74 ITA 2010 výraz "vznikajú alebo majú svoj pôvod" znamená miesto, kde sa vykonávajú cinnosti, ktoré sú základom ziskov alebo výnosov, a ktoré je teda obvykle urcené v kazdom jednotlivom prípade. Toto ustanovenie tiez stanovuje, ze cinnosti vyzadujúce si povolenie a upravené právnou úpravou Gibraltáru sa povazujú za cinnosti vykonávané na Gibraltári. 18 Podla ITA 2010 v jeho pôvodnom znení (úcinnom od 1. januára 2011), neboli pasívne úroky a licencné poplatky zdanitelné bez ohladu na zdroj príjmov a bez ohladu na uplatnenie zásady teritoriality. Po zmenách a doplneniach ITA 2010 v roku 2013, s úcinnostou od 1. júla 2013, boli vsetky úroky z pôziciek medzi podnikmi zdanené vseobecnou sadzbou dane vo výske 10 %, pokial úroky prijaté alebo splatné spolocnosti pri zdroji prekrocia 100 000 libier sterlingov (GBP) rocne. Okrem toho, po zmenách v ITA 2010 v roku 2013, s úcinnostou od 1. januára 2014, vsetky licencné poplatky prijaté alebo splatné podniku registrovanému na Gibraltári tiez podliehali dani s rovnakou sadzbou 10 %. 19 Clánok 37 ITA 2010 s názvom "Danová úlava v súvislosti s danou zaplatenou v zahranicí" vo svojom odseku 1 stanovuje: "S výhradou odsekov 2 a 8 kazdá osoba, ktorá prostredníctvom zrázky alebo iným spôsobom zaplatila dan splatnú podla tohto zákona zo ziskov alebo výnosov dosiahnutých zo zdrojov nachádzajúcich sa na Gibraltári alebo v akejkolvek inej krajine, území alebo jurisdikcii, alebo ktorá je povinná zaplatit takú dan a ktorá k spokojnosti Commissioner [of Income Tax] preukáze, ze zaplatila dan z príjmov v inej krajine, na inom území alebo v inej jurisdikcii v súvislosti s tými istými ziskami alebo výnosmi zrázkou alebo iným spôsobom, alebo je povinná zaplatit takúto dan, má nárok na znízenie dane splatnej podla tohto zákona, ktorú zaplatila, alebo je povinná zaplatit v súvislosti s týmito ziskami alebo výnosmi, a to az do výsky rovnajúcej sa nizsej z týchto dvoch súm: a) dan splatnú podla tohto zákona za uvedené zisky alebo výnosy, alebo b) dan z príjmov v inej krajine, území alebo jurisdikcii z uvedeného príjmu." 20 Clánok 37 ods. 8 ITA 2010 stanovuje: "Tento clánok sa uplatnuje len na dan zaplatenú v krajine, v ktorej vznikajú príjmy z obchodnej cinnosti, ktorá viedla k ziskom alebo výnosom uvedeným v odseku 1, alebo tam majú svoj pôvod." 21 Na úcely vykonania rozhodnutia 2019/700 Income Tax (Amendment) Regulations 2019 [nariadenie z roku 2019 o dani z príjmov (zmena)] zmenilo ITA 2010 s cielom umoznit retroaktívne zdanenie príjmov získaných v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013. Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka 22 Fossil (Gibraltar), spolocnost so sídlom na Gibraltári, je 100 % dcérskou spolocnostou Fossil Group Inc., ktorá má sídlo v Spojených státoch amerických a ktorá pôsobí v oblasti výroby módnych výrobkov. Fossil (Gibraltar) vyberá licencné poplatky, ktoré vznikajú pouzívaním viacerých ochranných známok a dizajnov, ktorých majitelkou je Fossil Group, na celosvetovej úrovni. 23 Fossil (Gibraltar), ktorá nie je uvedená v zozname 165 záväzných stanovísk uvedenom v bode 6 tohto rozsudku, dosiahla príjmy z licencných poplatkov, ktoré neboli zdanené podla ITA 2010. Naopak, priznala vsetky tieto príjmy, ktoré dosiahla, danovej správe Spojených státov, kde bola dan z týchto príjmov zaplatená sadzbou 35 %. 24 Dna 19. februára 2019 Commissioner of Income Tax, ktorý je na Gibraltári orgánom povereným výberom dane z príjmov a zo zisku, zaslal Komisii zoznam príjemcov pomoci, na ktorom sa nachádzala Fossil (Gibraltar), a oznámil jej výpocet sumy pomoci, ktorá sa mala vymôct od Fossil (Gibraltar). 25 Listom z 8. apríla 2019 Commissioner of Income Tax navrhla Komisii úpravu výsky pomoci, ktorá sa má vymáhat od spolocnosti Fossil (Gibraltar). Navrhovaná úprava zohladnovala dodatocnú dan, ktorú Fossil Group zaplatila v Spojených státoch v nadväznosti na uplatnenie pravidiel Spojených státov týkajúcich sa ovládaných zahranicných spolocností. 26 Listami z 13. mája a 6. júna 2019 Generálne riaditelstvo (GR) Komisie pre hospodársku sútaz vyjadrilo názor, ze túto úpravu treba odmietnut. 27 Listom z 26. marca 2020 GR pre hospodársku sútaz spresnilo, ze Commissioner of Income Tax na úcely stanovenia dlznej dane nemôze zohladnit dan zaplatenú v Spojených státoch z príjmov spolocnosti Fossil (Gibraltar) získaných z licencných poplatkov. 28 Podla GR pre hospodársku sútaz metóda výpoctu splatnej dane na úcely vymáhania pomoci opísaná v odôvodnení 226 rozhodnutia 2019/700 nemá za ciel povolit odpocítanie daní zaplatených v Spojených státoch podla pravidiel Spojených státov týkajúcich sa ovládaných zahranicných spolocností. Dan stanovená týmito pravidlami totiz zodpovedá vlastnej danovej logike, a to boju proti podvodom, takze nemá vplyv na odôvodnenie, ktoré je základom rozhodnutia 2019/700, a na metódu výpoctu pomoci, ktorá sa má vymôct od spolocnosti Fossil (Gibraltar). Servisy Komisie okrem iného spresnili, ze bod 102 oznámenia Komisie o vymáhaní neoprávnenej a nezlucitelnej státnej pomoci (Ú. v. EÚ C 247, 2019, s. 1), ktorý umoznuje clenskému státu zohladnit pri výpocte sumy pomoci, ktorá sa má vymôct, skutocnost, ze príjemca neoprávnenej pomoci zaplatil alebo nezaplatil dane z prijatej pomoci, nie je vo veci samej uplatnitelný, kedze Fossill (Gibraltar) nezaplatila takéto dane. 29 Dna 31. októbra 2020 po tom, co Komisia zamietla výpocet pomoci, ktorá sa má vymáhat od spolocnosti Fossil (Gibraltar), ktorý uskutocnil Commissioner of Income Tax, táto spolocnost zaslala Fossil (Gibraltar) nové príkazy na vrátenie pomoci. 30 Dna 4. decembra 2020 Fossil (Gibraltar) podala zalobu proti týmto príkazom na vrátenie pomoci na vnútrostátny súd, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania. 31 Commissioner of Income Tax pred týmto súdom tvrdí, ze sa musí riadit stanoviskom GR pre hospodársku sútaz. Domnieva sa, ze hoci danové zvýhodnenie stanovené v clánku 37 ITA 2010 ako také nebolo zo strany GR pre hospodársku sútaz preskúmané, stanovisko, ktoré GR zaujalo, má za následok znemoznenie uplatnenia tohto ustanovenia. 32 Fossil (Gibraltar) tvrdí, ze hoci vnútrostátna právna úprava týkajúca sa dane z príjmov uvedená v bode 21 tohto rozsudku teraz umoznuje retroaktívne zdanenie príjmov z licencných poplatkov dosiahnutých v rokoch 2011 az 2013, Commissioner of Income Tax je nadalej oprávnený na základe vnútrostátneho práva a v súlade s clánkom 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 priznat pri zdanení týchto príjmov akúkolvek danovú úlavu, ktorá je k dispozícii podla ITA 2010. V tejto súvislosti uvádza, ze rozhodnutie 2019/700 sa nevyslovilo k uplatneniu clánku 37 ITA 2010 alebo k súladu tohto clánku s právom Únie. Podla Fossil (Gibraltar) si Commissioner of Income Tax zamiena výpocet splatnej dane na úcely vymáhania pomoci, ako ho stanovuje rozhodnutie 2019/700, a danové úlavy, ktoré môzu orgány Gibraltáru uplatnit na hrubú sumu, ktorá sa má vymôct podla ITA 2010. 33 Za týchto okolností vnútrostátny súd rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Porusilo by poskytnutie danovej úlavy zo strany Commissioner of Income Tax podla ITA 2010 za dan zaplatenú v [Spojených státoch] v súvislosti s príjmami [Fossil (Gibraltar)] z licencných poplatkov rozhodnutie 2019/700, resp. bráni toto rozhodnutie poskytnutiu takejto úlavy z akéhokolvek iného dôvodu?" O prejudiciálnej otázke 34 Svojou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má rozhodnutie 2019/700 vykladat v tom zmysle, ze bráni tomu, aby vnútrostátne orgány poverené vymáhat od príjemcu protiprávnu pomoc, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom, uplatnovali vnútrostátne ustanovenie stanovujúce mechanizmus zapocítania daní zaplatených týmto príjemcom v zahranicí na dan, ktorú je povinný zaplatit na Gibraltári. 35 Na úvod treba uviest, ze otázka, ako ju formuloval vnútrostátny súd a na ktorú má Súdny dvor odpovedat, vychádza z predpokladu, ze clánok 37 ITA 2010, ktorý stanovuje mechanizmus zapocítania dane zaplatenej v tretom státe s cielom zamedzit dvojitému zdaneniu, sa vo veci samej uplatní. 36 Je pravda, ze Commissioner of Income Tax a Komisia uviedli, ze podmienky vyzadované na úcely vyuzitia mechanizmu zapocítania podla clánku 37 ITA 2010 zrejme vo veci samej nie sú splnené. Úvahy uvedené v tejto súvislosti vsak spochybnujú posúdenie vnútrostátneho práva vykonané vnútrostátnym súdom, ktorý dospel k záveru, ze podmienky uplatnenia clánku 37 ITA 2010 boli vo veci samej splnené. 37 Je vsak úlohou výlucne vnútrostátneho súdu, a nie Súdneho dvora, aby overil dôvodnost tohto posúdenia vnútrostátneho práva. Clánok 267 ZFEÚ totiz zavádza postup priamej spolupráce medzi Súdnym dvorom a súdmi clenských státov. V rámci tohto postupu, ktorý vychádza z jednoznacného rozdelenia úloh medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom, je na posúdenie konkrétneho skutkového stavu príslusný vnútrostátny súd, ktorému prinálezí, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnost prejudiciálneho rozhodnutia pre moznost vydat svoj rozsudok, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru, pricom Súdny dvor je oprávnený vyjadrit sa výlucne k výkladu alebo platnosti textu práva Únie na základe skutkového stavu, ktorý mu opísal vnútrostátny súd (rozsudky zo 16. júna 2015, Gauweiler a i., C-62/14, EU:C:2015:400, bod 15, ako aj z 20. apríla 2021, Repubblika, C-896/19, EU:C:2021:311, bod 28). 38 V prejednávanej veci a vychádzajúc z predpokladu, ze clánok 37 ITA 2010 sa uplatní vo veci samej, treba urcit, ci poskytnutie znízenia sumy pomoci, ktorá sa má vymáhat od spolocnosti Fossil (Gibraltar) na základe tohto ustanovenia, môze ohrozit úcinné vykonanie príkazu na vymáhanie obsiahnutého v rozhodnutí 2019/700. 39 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odstránenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom vyhlásenia jej protiprávnosti. V dôsledku toho je clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhat protiprávnu pomoc, povinný v zmysle clánku 288 ZFEÚ prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenie vykonania tohto rozhodnutia. Musí pristúpit k úcinnému vymáhaniu dlzných súm na úcely odstránenia skreslenia hospodárskej sútaze spôsobenej konkurencnou výhodou dosiahnutou protiprávnou pomocou (rozsudok z 24. januára 2013, Komisia/Spanielsko, C-529/09, EU:C:2013:31, body 90 a 91, ako aj citovaná judikatúra). Vrátením pomoci jej príjemca stratí výhodu, ktorú na trhu pozíval voci svojim konkurentom, a nastolí sa nanovo skorsia situácia existujúca pred poskytnutím pomoci (rozsudok z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, EU:C:2005:774, bod 113). 40 Podla clánku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 sa vymáhanie pomoci vyhlásenej rozhodnutím Komisie za neoprávnenú a nezlucitelnú s vnútorným trhom, ako vyplýva takisto aj z odôvodnenia 25 tohto nariadenia, musí uskutocnit bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva dotknutého clenského státu za predpokladu, ze tieto postupy umoznia okamzité a úcinné vykonanie uvedeného rozhodnutia, pricom takáto podmienka odráza poziadavky zásady efektivity zakotvenej judikatúrou Súdneho dvora (pozri analogicky rozsudok z 24. januára 2013, Komisia/Spanielsko, C-529/09, EU:C:2013:31, bod 92 a citovanú judikatúru). 41 Na úcely vycíslenia sumy pomoci, ktorá sa má vrátit, je vnútrostátny súd povinný zohladnit vsetky relevantné skutocnosti, o ktorých má vedomost. Nemozno vylúcit, ze s ohladom na vsetky tieto skutocnosti tento výpocet vykonaný vnútrostátnym súdom bude viest k nizsej sume pomoci, nez aká vyplýva z oddeleného zohladnenia rozhodnutia Komisie nariadujúceho vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, alebo k sume rovnajúcej sa nule (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2014, Mediaset, C-69/13, EU:C:2014:71, body 36 a 37). 42 Súdny dvor tak spresnil, ze návrat do pôvodného stavu znamená co najrýchlejsí návrat k situácii, ktorá by prevládala, ak by sa predmetné operácie uskutocnili bez poskytnutia sporného opatrenia pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, EU:C:2005:774, bod 117). 43 Ak sumy, ktoré sa majú vrátit, nemozno urcit s prihliadnutím na hypotetické operácie, ktoré mohli podniky vykonat, ak by si nezvolili formu operácie spojenú s pomocou, príjemcovia schémy pomoci sa môzu v stádiu vymáhania domáhat odpoctov a znízení stanovených vnútrostátnym právom, ak sa vzhladom na konkrétne uskutocnené operácie preukáze, ze skutocne mali právo na ich poskytnutie. Návrat do pôvodného stavu vyzaduje v stádiu vymáhania pomoci vnútrostátnymi orgánmi zohladnit len danové zaobchádzanie, prípadne výhodnejsie ako podla vseobecnej právnej úpravy, ktoré by bolo poskytnuté pri neexistencii protiprávnej pomoci, a podla vnútrostátnych noriem zlucitelných s právom Únie na základe skutocne vykonanej operácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, EU:C:2005:774, body 114 az 119). 44 Vzhladom na to, pokial ide najprv o otázku, ci rozhodnutie 2019/700 ako také bráni pozadovanému znízeniu podla clánku 37 ITA 2010, je potrebné pripomenút, ze Komisia týmto rozhodnutím vyhlásila na jednej strane schému poskytnutú vo forme nezdanenia príjmov získaných z pasívnych úrokov a z licencných poplatkov a na druhej strane opatrenia individuálnej pomoci pozostávajúce z piatich záväzných stanovísk, spomedzi 165 uvedených v rozhodnutí Komisie z 1. októbra 2014 o rozsírení konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré je uvedené v bode 6 tohto rozsudku, za neoprávnené a nezlucitelné s vnútorným trhom. 45 Pokial ide o opatrenia prijaté vo forme nezdanenia príjmov získaných z pasívnych úrokov a licencných poplatkov, ktoré sú ako jediné predmetom sporu vo veci samej, z rozhodnutia 2019/700 vyplýva, ze tieto opatrenia boli kvalifikované ako státna pomoc zakázaná clánkom 107 ods. 1 ZFEÚ najmä z dôvodu, ze poskytovali selektívnu výhodu. 46 Zohladnila sa najmä skutocnost, ze takéto nezdanenie bolo v rozpore so vseobecnou zásadou, podla ktorej sa dan z príjmov právnických osôb vyberá od vsetkých zdanitelných osôb, ktoré dostávajú príjem vznikajúci alebo majúci pôvod na Gibraltári. Podla Komisie by preto "príjmy z pasívnych úrokov a licencných poplatkov mali obvykle patrit do rozsahu zdanenia" (odôvodnenie 82 rozhodnutia 2019/700). Znízenie dane, ktorú by podniky inak museli zaplatit, predstavuje a priori selektívnu výhodu (odôvodnenie 83 tohto rozhodnutia), kedze prinása výhody najmä nadnárodným skupinám (odôvodnenia 103 a 104 uvedeného rozhodnutia). Komisia v odôvodnení 107 toho istého rozhodnutia uviedla, ze na nezdanovanie sa neuplatní argument týkajúci sa potreby zamedzit dvojitému zdaneniu, "pretoze (zahranicný) platobný subjekt má vo vseobecnosti právo na odpocítanie úrokov alebo licencných poplatkov na danové úcely". 47 Z týchto úvah vyplýva, ze rozhodnutie 2019/700 sa vztahuje len na konstatovanie, podla ktorého niektoré kategórie príjmov, v danom prípade tie, ktoré sú tvorené pasívnymi úrokmi a licencnými poplatkami, nepodliehajú dani z príjmov právnických osôb na Gibraltári. 48 Aj ked rozhodnutie 2019/700 ukladá príslusným vnútrostátnym orgánom povinnost vymáhat dan, ktorá by sa mala vybrat v prípade neexistencie oslobodenia od dane pre príjmy získané z pasívnych úrokov a licencných poplatkov (odôvodnenie 223 tohto rozhodnutia), neupravuje vsak prípadnú moznost dovolávat sa odpoctov a znízení stanovených právnou úpravou Gibraltáru, ktoré by sa mohli uplatnit pri výpocte splatnej dane. Uvedené rozhodnutie, a najmä jeho odôvodnenie 226, teda nebráni tomu, aby sa v súlade so zásadou zakotvenou v judikatúre citovanej v bode 43 tohto rozsudku uplatnoval mechanizmus, akým je mechanizmus stanovený v clánku 37 ITA 2010. Nespochybnuje teda ani moznost danových orgánov Gibraltáru pri uplatnení tohto mechanizmu zapocítat dane súvisiace s licencnými poplatkami zaplatené v zahranicí na dan vztahujúcu sa na tieto poplatky, ktorá sa má zaplatit na Gibraltári. 49 Pokial ide o stanoviská vyplývajúce z listov, ktoré Komisia zaslala vnútrostátnym orgánom v rámci komunikácie s cielom zabezpecit okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia 2019/700, ako sú uvedené v bodoch 26 az 28 tohto rozsudku, ktoré nie sú uvedené medzi aktmi, ktoré mozno prijat na základe nariadenia 2015/1589, nemôzu viest k doplneniu alebo zmene obsahu tohto rozhodnutia a musia sa povazovat za akty, ktoré nemajú ziadnu záväznú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2014, Mediaset, C-69/13, EU:C:2014:71, body 24 az 28). 50 V druhom rade treba preskúmat, ci zohladnenie danového úveru poskytnutého na základe clánku 37 ITA 2010 v stádiu vymáhania pomoci vedie k ohrozeniu úcinnosti rozhodnutia 2019/700, kedze toto zohladnenie vedie k tomu, ze Fossil (Gibraltar) sa nachádza vo výhodnejsej situácii, nez je situácia, ktorá by prevládala, ak by sa predmetné operácie uskutocnili bez poskytnutia pomoci, o ktorú ide vo veci samej. 51 V tejto súvislosti, ako sa uvádza v odôvodnení 25 nariadenia 2015/1589, dotknutý clenský stát musí "prijat vsetky opatrenia potrebné na zabezpecenie úcinnosti rozhodnutia Komisie", ktorým sa nariaduje vymáhanie pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom. 52 Ako totiz bolo pripomenuté v bode 39 tohto rozsudku, dotknutý clenský stát musí dosiahnut úcinné vymáhanie dlzných súm s cielom odstránit narusenie hospodárskej sútaze spôsobené konkurencnou výhodou, ktorú poskytla neoprávnená pomoc. Hoci je pravda, ze takáto poziadavka nevyhnutne znamená, ze clenský stát nemôze obíst rozsah rozhodnutia Komisie prijatím kompenzacných opatrení urcených na to, aby sa dôsledky tohto rozhodnutia stali neúcinnými, nemôze príjemcom dotknutej pomoci bránit v tom, aby sa v stádiu vymáhania odvolávali na odpocty a znízenia stanovené vnútrostátnym právom, ak sa vzhladom na konkrétne uskutocnené operácie preukáze, ze v case týchto operácií mali skutocne nárok na ich vyuzitie. 53 Uvedená poziadavka predovsetkým a priori neohrozuje uplatnovanie mechanizmu, akým je mechanizmus stanovený v clánku 37 ITA 2010, ktorý s cielom zamedzit dvojitému zdaneniu toho istého príjmu umoznuje priznat znízenie dane vzhladom na dan zaplatenú právnickou alebo fyzickou osobou v krajine alebo na území, na ktorom tento príjem vzniká alebo má svoj pôvod. 54 V tretom a poslednom rade treba preskúmat, ci rozhodnutie 2019/700, ktoré kvalifikuje schému nezdanenia príjmov získaných z pasívnych úrokov a licencných poplatkov ako státnu pomoc najmä v rozsahu, v akom sa tento rezim odchyluje od zásady teritoriality zakotvenej v danovej právnej úprave Gibraltáru, v sirsom zmysle znamená, ze clánok 37 ITA 2010, na ktorý sa Fossil (Gibralar) odvoláva vo veci samej, sa musí povazovat za takúto schému, a teda za státnu pomoc zakázanú v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 55 V prípade, ze sa Fossil (Gibraltar) mohla v case predmetných operácií skutocne odvolávat na uplatnenie clánku 37 ITA 2010, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu, treba preskúmat, ci zapocítanie dane z licencných poplatkov zaplatenej v zahranicí, upravené v tomto ustanovení, môze predstavovat státnu pomoc zakázanú v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 56 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze podla judikatúry Súdneho dvora, hoci Súdnemu dvoru neprinálezí, aby v rámci konania zacatého podla clánku 267 ZFEÚ posudzoval súlad noriem vnútrostátneho práva s právom Únie ani aby vykladal zákony a iné právne predpisy vnútrostátneho práva, napriek tomu je príslusný poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva Únie, ktoré mu umoznia rozhodnút vo veci, o ktorej rozhoduje. V oblasti státnej pomoci Súdny dvor môze vnútrostátnemu súdu najmä poskytnút výkladové prvky, ktoré mu umoznia urcit, ci vnútrostátne opatrenie mozno v zmysle práva Únie povazovat za státnu pomoc (rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., C-78/08 az C-80/08, EU:C:2011:550, body 34 a 35, ako aj citovaná judikatúra). 57 Treba pripomenút, ze ak sa má vnútrostátne opatrenie kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah státu alebo o zásah zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí mat schopnost ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (rozsudok zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Spanielsko/Komisia, C-51/19 P a C-64/19 P, EU:C:2021:793, bod 30, ako aj citovaná judikatúra). 58 Pokial ide konkrétne o vnútrostátne opatrenia, ktoré poskytujú danovú výhodu, je potrebné pripomenút, ze opatrenie takejto povahy, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, môze príjemcom zabezpecovat selektívnu výhodu, a predstavuje tak "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Za státnu pomoc sa tak povazuje najmä pomoc, ktorá znizuje náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktorá, hoci nie je subvenciou v úzkom zmysle slova, má z tohto dôvodu rovnakú povahu a rovnaké úcinky. Naopak, danová výhoda, ktorá vyplýva zo vseobecného opatrenia, ktoré sa uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty bez rozdielu, nepredstavuje takúto pomoc v zmysle tohto ustanovenia (rozsudok zo 16. marca 2021, Komisia/Polsko, C-562/19 P, EU:C:2021:201, bod 30 a citovaná judikatúra). 59 Z toho vyplýva, ze okrem oblastí, v ktorých je danové právo Únie predmetom harmonizácie, urcenie podstatných charakteristík kazdej dane patrí do volnej úvahy clenských státov pri dodrzaní ich danovej autonómie, pricom táto právomoc sa musí v kazdom prípade vykonávat v súlade s právom Únie. To platí najmä pre stanovenie jej vymeriavacieho základu a zdanitelnej udalosti (rozsudok zo 16. marca 2021, Komisia/Polsko, C-562/19 P, EU:C:2021:201, bod 38). 60 Ako pritom v podstate uviedla generálna advokátka v bode 59 svojich návrhov, rozhodnutie, ktoré zahranicné dane mozno zapocítat na tuzemský danový dlh a za akých podmienok je toto zapocítanie mozné, je vseobecným rozhodnutím patriacim do volnej úvahy clenských státov pri urcení charakteristických znakov dane. 61 Také opatrenie, aké je uvedené v clánku 37 ITA 2010, ktorého cielom je zamedzit dvojitému zdaneniu tým, ze stanovuje mechanizmus zapocítania daní zaplatených danovníkom v zahranicí na dane, ktoré je povinný zaplatit na Gibraltári, patrí v zásade do danovej autonómie clenských státov a nemôze byt, pokial sa nepreukáze, ze je zalozené na diskriminacných parametroch, kvalifikované ako státna pomoc zakázaná v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tomto kontexte treba pripomenút, ze cielom práva Únie v tejto oblasti je len zrusenie selektívnych výhod, z ktorých môzu mat prospech urcité podniky na úkor iných podnikov, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej situácii (rozsudok zo 16. marca 2021, Komisia/Polsko, C-562/19 P, EU:C:2021:201, bod 41). 62 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba na polozenú otázku odpovedat tak, ze rozhodnutie 2019/700 sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni tomu, aby vnútrostátne orgány poverené vymáhat od príjemcu protiprávnu pomoc, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom, uplatnovali vnútrostátne ustanovenie stanovujúce mechanizmus zapocítania daní zaplatených týmto príjemcom v zahranicí na dan, ktorú je povinný zaplatit na Gibraltári, za predpokladu, ze sa ukáze, ze toto ustanovenie bolo uplatnitelné v case sporných operácií. O trovách 63 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/700 z 19. decembra 2018 o státnej pomoci SA.34914 (2013/C), ktorú zaviedlo Spojené královstvo, pokial ide o rezim dane z príjmov právnických osôb na Gibraltári, sa má vykladat v tom zmysle, ze: nebráni tomu, aby vnútrostátne orgány poverené vymáhat od príjemcu protiprávnu pomoc, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom, uplatnovali vnútrostátne ustanovenie stanovujúce mechanizmus zapocítania daní zaplatených týmto príjemcom v zahranicí na dan, ktorú je povinný zaplatit na Gibraltári, za predpokladu, ze sa ukáze, ze toto ustanovenie bolo uplatnitelné v case sporných operácií. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXSdq5Vf/L84407-3692TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXSdq5Vf/L84407-3692TMP.html#Footref*