ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 12. januára 2023 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Státna pomoc - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Vnútrostátna právna úprava stanovujúca povinnost verejného prevádzkovatela získavat dodávky od výrobcov energie z obnovitelných zdrojov za cenu vyssiu, ako je trhová cena - Nevyplatenie casti predmetnej pomoci - Ziadost o kompenzáciu podaná týmito výrobcami na iný verejný orgán, ako je ten, ktorý je v zásade povinný vyplácat túto pomoc na základe tejto vnútrostátnej právnej úpravy, pricom jeho rozpocet je urcený výlucne na zabezpecenie jeho vlastnej prevádzky - Nová pomoc - Notifikacná povinnost - Pomoc de minimis - Nariadenie (EÚ) c. 1407/2013 - Clánok 5 ods. 2 - Kumulácia - Zohladnenie súm pomoci, ktoré uz boli vyplatené pocas referencného obdobia na základe uvedenej vnútrostátnej právnej úpravy" V spojených veciach C-702/20 a C-17/21, ktorých predmetom sú dva návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Augstaka tiesa (Senats) (Najvyssí súd, Lotyssko) z 18. decembra 2020 a zo 7. januára 2021 a dorucené Súdnemu dvoru 22. decembra 2020 a 11. januára 2021, ktoré súvisia s konaniami: "DOBELES HES" SIA (C-702/20) Sabiedrisko pakalpojumu regulesanas komisija (C-17/21) za úcasti: Sabiedrisko pakalpojumu regulesanas komisija, Ekonomikas ministrija, Finansu ministrija, "GM" SIA, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsednícky komôr A. Prechal, K. Jürimäe, L. S. Rossi, L. Arastey Sahún, sudcovia M. Ilesic, J.-C. Bonichot (spravodajca), N. Piçarra, I. Jarukaitis, A. Kumin, N. Jääskinen, N. Wahl, M. Gavalec a O. Spinenu-Matei, generálny advokát: A. Rantos, tajomník: C. Di Bella, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 29. marca 2022, so zretelom na pripomienky, ktoré prelozili: - "DOBELES HES" SIA a "GM" SIA, v zastúpení: J. Vaits, - Sabiedrisko pakalpojumu regulesanas komisija, v zastúpení: E. Bergmane, I. Birzins, J. Mikelsons a A. Ozola, - lotysská vláda, v zastúpení: E. Bardins, J. Davidovica, I. Huna a K. Pommere, splnomocnení zástupcovia, - nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, A. Hoesch a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia, - spanielska vláda, v zastúpení: M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnená zástupkyna, - holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a M. A. M. de Ree, splnomocnené zástupkyne, - Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar, G. Braga da Cruz, I. Naglis a I. Rubene, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní zo 14. júna 2022, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, nariadenia Komisie (EÚ) c. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis ([2]Ú. v. EÚ L 352, 2013, s. 1) a nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([3]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). 2 Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov medzi spolocnostami "DOBELES HES" SIA a "GM" SIA (dalej spolocne ako "zalobkyne vo veciach samých") na jednej strane a Sabiedrisko pakalpojumu regulesanas komisija (Komisia pre reguláciu verejných sluzieb, Lotyssko) (dalej len "regulacná komisia") na druhej strane, týkajúcich sa toho, ze autorizovaný distribútor stanovil cenu výkupu elektrickej energie v prílis nízkej tarife za obdobie od 1. marca 2006 do 30. novembra 2007, pokial ide o spolocnost DOBELES HES, a za obdobie od 1. marca 2006 do 30. septembra 2008, pokial ide o spolocnost GM. Právny rámec Právo Únie Zmluva o pristúpení a akt o pristúpení 3 Zmluva medzi Belgickým královstvom, Dánskym královstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Spanielskym královstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským velkovojvodstvom, Holandským královstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Svédskym královstvom, Spojeným královstvom Velkej Británie a Severného Írska (clenskými státmi Európskej únie) a Ceskou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotysskou republikou, Litovskou republikou, Madarskou republikou, Maltskou republikou, Polskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii ([4]Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 17) bola podpísaná Lotysskou republikou 16. apríla 2003 a nadobudla platnost 1. mája 2004 (dalej len "Zmluva o pristúpení"). 4 Podla clánku 1 ods. 2 Zmluvy o pristúpení podmienky prijatia a úpravy zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia, nevyhnutné so zretelom na toto prijatie, sú stanovené v Akte o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia ([5]Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33, dalej len "akt o pristúpení"). 5 Clánok 22 aktu o pristúpení, ktorý rovnako ako ostatné jeho ustanovenia tvorí neoddelitelnú súcast Zmluvy o pristúpení, stanovuje, ze opatrenia uvedené v jeho prílohe IV sa budú uplatnovat za podmienok stanovených v tejto prílohe. 6 Bod 3 ods. 1 prílohy IV k aktu o pristúpení stanovuje: "Nasledujúce systémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli v novom clenskom státe zavedené predo dnom pristúpenia a sú uplatnované aj po tomto dni, sa ku dnu pristúpenia povazujú za existujúcu pomoc v zmysle clánku [108 ods. 1 ZFEÚ]: a) opatrenia pomoci zavedené pred 10. decembrom 1994; b) opatrenia pomoci uvedené v dodatku k tejto prílohe; c) opatrenia pomoci, ktoré boli pred dnom pristúpenia preskúmané orgánom pre kontrolu státnej pomoci nového clenského státu a uznané za zlucitelné s acquis a voci ktorým [Európska k]omisia nevzniesla ziadnu námietku z dôvodu váznych pochybností o súlade opatrenia so spolocným trhom podla postupu ustanoveného v odseku 2. Vsetky opatrenia, ktoré sa budú uplatnovat po pristúpení a predstavujú státnu pomoc a nesplnajú uvedené podmienky, sa ku dnu pristúpenia na úcely clánku [108 ods. 3 ZFEÚ] povazujú za novú pomoc." 7 Bod 3 ods. 2 prílohy IV k aktu o pristúpení stanovuje postup uplatnitelný v prípade, ze si nový clenský stát zelá, aby Komisia preskúmala pomoc v rámci postupu uvedeného v odseku 1 písm. c) tohto bodu, v ktorom sa uvádza, ze v tomto prípade clenský stát s touto institúciou pravidelne komunikuje. Podla odseku 3 uvedeného bodu sa akékolvek rozhodnutie Komisie vzniest námietky voci opatreniu v zmysle odseku 1 písm. c) tohto bodu povazuje za rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v zmysle nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatnovania clánku [108 ZFEÚ] ([6]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Nariadenie c. 1407/2013 8 Clánok 3 nariadenia c. 1407/2013, nazvaný "Pomoc de minimis", stanovuje: "1. Opatrenia pomoci sa povazujú za opatrenia, ktoré nesplnajú vsetky kritériá stanovené v clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ], a preto sú oslobodené od notifikacnej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 [ZFEÚ] v prípade, ze splnajú podmienky stanovené v tomto nariadení. 2. Celková výska pomoci de minimis, ktorú clenský stát poskytol jedinému podniku, nepresiahne 200000 [eur] v priebehu obdobia troch fiskálnych rokov. ..." 9 Clánok 5 ods. 2 tohto nariadenia znie: "Pomoc de minimis sa nekumuluje so státnou pomocou vo vztahu k rovnakým oprávneným nákladom alebo státnou pomocou na to isté opatrenie rizikového financovania, ak by takáto kumulácia presahovala najvyssiu príslusnú intenzitu pomoci alebo výsku pomoci stanovenú v závislosti od osobitných okolností jednotlivých prípadov v nariadení alebo rozhodnutí o skupinovej výnimke prijatých Komisiou. Pomoc de minimis, ktorá sa neposkytuje na konkrétne oprávnené náklady, ani sa k nim nedá priradit, mozno kumulovat s inou státnou pomocou poskytnutou na základe nariadenia o skupinovej výnimke alebo rozhodnutia prijatých Komisiou." 10 Clánok 7 uvedeného nariadenia s názvom "Prechodné ustanovenia" vo svojom odseku 1 stanovuje: "Toto nariadenie sa vztahuje na pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho úcinnosti, ak pomoc splna podmienky stanovené v tomto nariadení. Pomoc, ktorá tieto podmienky nesplna, bude posúdená Komisiou v súlade s príslusnými rámcami, usmerneniami a oznámeniami." Nariadenie 2015/1589 11 Clánok 1 nariadenia 2015/1589 stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia platia nasledujúce vymedzenia pojmov: a) 'pomoc` je akékolvek opatrenie, ktoré splna vsetky kritéria stanovené v clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]; b) 'existujúca pomoc` je i) bez toho, aby boli dotknuté clánky 144 a 172 Aktu o [podmienkach] pristúpen[ia] Rakúsk[ej republiky], Fínsk[ej republiky] a Svédsk[eho královstva a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia ([7]Ú. v. ES C 241, 1994, s. 21, a [8]Ú. v. ES L 1, 1995, s. 1)], bod 3 a dodatok k prílohe IV k [aktu o pristúpení], bod 2 a bod 3 písm. b) a dodatok k prílohe V k Aktu o [podmienkach] pristúpen[ia] Bulharsk[ej republiky] a Rumunska [k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia ([9]Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203)] a bod 2 a bod 3 písm. b) a dodatok k prílohe IV k aktu o [podmienkach] pristúpen[ia] Chorvátsk[ej republiky k Európskej únii a o úpravách Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva pre atómovú energiu ([10]Ú. v. EÚ L 112, 2012, s. 21)], kazdá pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti [Zmluvy o FEÚ] v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli zavedené pred nadobudnutím platnosti a sú uplatnitelné aj po nadobudnutí platnosti [Zmluvy o FEÚ] v príslusných clenských státoch; ii) schválená pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou [Európskej únie]; iii) pomoc, ktorá sa povazuje za schválenú podla clánku 4 ods. 6 nariadenia (ES) c. 659/1999 alebo clánku 4 ods. 6 tohto nariadenia alebo pred nariadením (ES) c. 659/1999, avsak v súlade s týmto postupom; iv) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc podla clánku 17 tohto nariadenia; v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked bola zavedená, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja vnútorného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva Únie, tieto opatrenia sa nepovazujú za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu; c) 'nová pomoc` je kazdá pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ..." 12 Clánok 2 tohto nariadenia s názvom "Notifikovanie novej pomoci" znie: "1. Ak sa v nariadeniach prijatých podla clánku 109 [ZFEÚ] ani v iných príslusných ustanoveniach zmluvy nestanovuje inak, dotknutý clenský stát oznámi Komisii v dostatocnom casovom predstihu akékolvek plány poskytnút novú pomoc. Komisia bez meskania informuje dotknutý clenský stát o tom, ze jej bola notifikácia dorucená. 2. Dotknutý clenský stát poskytne v notifikácii vsetky potrebné informácie s cielom umoznit Komisii prijat rozhodnutie podla clánkov 4 a 9..." 13 Clánok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný "Povinnost zachovat existujúci stav", stanovuje: "Pomoc notifikovaná podla clánku 2 ods. 1 sa nezavedie skôr, ako Komisia prijme, alebo sa má za to, ze prijala rozhodnutie, ktorým sa táto pomoc schvaluje." 14 Clánok 17 tohto nariadenia, nazvaný "Premlcacie doby pre vymáhanie pomoci", stanovuje: "1. Na právomoc Komisie vymáhat pomoc sa vztahuje premlcacia doba desat rokov. 2. Premlcacia doba zacína plynút dnom, ked sa neoprávnená pomoc udelila príjemcovi bud ako individuálna pomoc alebo ako pomoc podla schémy pomoci. Akýkolvek úkon Komisie alebo clenského státu, konajúceho na ziadost Komisie, v súvislosti s neoprávnenou pomocou prerusí premlcaciu dobu. Po kazdom prerusení zacne premlcacia doba plynút odznovu. Ak je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskej únie[,] premlcacia doba po dobu tohto konania neplynie. 3. Akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou premlcacia doba uplynula, sa povazuje za existujúcu pomoc." Lotysské právo 15 V § 40 ods. 1 energetikas likums (zákon o energetike) z 3. septembra 1998 (Latvijas Vestnesis, 1998, c. 273) v znení platnom a úcinnom v období od 1. júna 2001 do 7. júna 2005 (Latvijas Vestnesis, 2001, c. 83) sa stanovuje: "Autorizovaný distribútor elektrickej energie nakupuje od malých vodných elektrární - ktoré sa nachádzajú v zóne, pre ktorú platí jeho autorizácia, a ktorých kapacita nepresahuje dva megawatty, pod podmienkou, ze prevádzka týchto elektrární a ich zariadení zacala pred 1. januárom 2003 -, prebytok elektrickej energie, ktorú uvedené elektrárne vyrábajú, po tom, ako sú uspokojené ich vlastné potreby a v súlade s národnými parametrami kvality elektrickej energie, a to pocas ôsmich rokov od zacatia prevádzkovania danej elektrárne, za cenu zodpovedajúcu dvojnásobku priemernej tarify za predaj elektrickej energie. Cena takéhoto nákupu bude následne stanovená regulacným orgánom." 16 V § 30 ods. 1 elektroenergijas tirgus likums (zákon o trhu s elektrickou energiou) z 5. mája 2005 (Latvijas Vestnesis, 2005, c. 82) v znení platnom a úcinnom v období od 8. júna 2005 do 31. decembra 2014 sa stanovuje: "Výrobcovia, ktorí na výrobu elektrickej energie vyuzívajú obnovitelné zdroje energie a ktorí svoju cinnost zacali pred nadobudnutím úcinnosti tohto zákona, predávajú elektrickú energiu verejnému prevádzkovatelovi v súlade s podmienkami týkajúcimi sa spôsobu prevádzky, lehôt na poskytnutie dodávky a cien, ktoré sa na nich uplatnovali v case nadobudnutia úcinnosti tohto zákona." 17 V § 30 ods. 3 tohto zákona v znení platnom a úcinnom v období od 8. júna 2005 do 14. mája 2008 sa stanovuje: "Verejný prevádzkovatel vedie oddelenú evidenciu o objeme a nákladoch na nakúpenú elektrickú energiu v súlade s postupmi vymedzenými v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia. Cenu tohto nákupu znásajú vsetci koncoví odberatelia elektrickej energie v Lotyssku v pomere k ich spotrebe elektriny, pokial sa cast elektrickej energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov energie nakúpi od verejného prevádzkovatela alebo pokial sú náklady, ktoré tento prevádzkovatel znása, predmetom kompenzácie." 18 V § 29 ods. 1 likums "Par sabiedrisko pakalpojumu regulatoriem" (zákon o regulacných orgánoch verejných sluzieb) z 19. októbra 2000 (Latvijas Vestnesis, 2000, c. 394) sa stanovuje: "Cinnost regulacného orgánu je financovaná z príjmov pochádzajúcich z výberu státneho poplatku za reguláciu verejných sluzieb (dalej len "státny poplatok") a z platieb za sluzby poskytované zo strany regulacného orgánu, ktoré sú stanovené v iných zákonoch a podzákonných právnych predpisoch." 19 V § 30 tohto zákona sa uvádza: "1. Na zabezpecenie regulácie verejných sluzieb platia vsetci poskytovatelia sluzieb vo verejnom záujme v regulovaných odvetviach státny poplatok. 2. Státny poplatok v regulovaných odvetviach sa odvádza do státneho rozpoctu a je zaúctovaný na úcet regulacného orgánu v rámci státnej pokladnice. Státny poplatok platený v regulovaných odvetviach je urcený výlucne na zabezpecenie prevádzky tohto orgánu." Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky 20 Zalobkyne vo veciach samých prevádzkujú vodné elektrárne a vyrábajú tak elektrickú energiu z obnovitelných zdrojov energie. 21 Do 7. júna 2005 § 40 ods. 1 zákona o energetike stanovoval, ze výrobcovia elektrickej energie majú za urcitých podmienok právo predat svoj prebytok produkcie elektrickej energie autorizovanému distribútorovi elektrickej energie za cenu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej tarify za predaj elektrickej energie. 22 Toto ustanovenie sa uplatnovalo na zalobkyne vo veciach samých. 23 Priemerná tarifa za elektrickú energiu bola urcená regulacným orgánom, ktorý je nezávislým subjektom verejného práva zriadeným zákonom o regulacných orgánoch verejných sluzieb. Tento regulacný orgán má svoju vlastnú právnu subjektivitu, koná samostatne a spravuje svoj vlastný rozpocet, ktorý sa schvaluje prostredníctvom prijatia právneho predpisu. 24 Zákon o trhu s elektrickou energiou v znení platnom a úcinnom od 8. júna 2005 zmenil postup uplatnitelný na predaj nadprodukcie výrobcami elektrickej energie za vyssiu sadzbu. V § 30 ods. 1 tohto zákona sa vsak stanovovalo, ze výrobcovia elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie, ktorí uz k tomuto dátumu svoju cinnost zacali, si zachovávajú výhodu vyplývajúcu z predchádzajúcich podmienok, pokial ide predovsetkým o ceny. 25 Regulacný orgán si toto ustanovenie vylozil tak, ze vo vztahu k týmto výrobcom má za dôsledok zablokovanie priemernej tarify za predaj elektrickej energie v jej hodnote platnej k 7. júnu 2005, a preto túto tarifu prestal aktualizovat. Od 8. júna 2005 tak zalobkyne vo veciach samých predávali prebytok svojej produkcie za cenu zodpovedajúcu dvojnásobku vtedy platnej priemernej tarify za predaj elektrickej energie, pricom regulacný orgán uz od tohto dátumu túto tarifu neaktualizoval. 26 V rozhodnutí z 20. januára 2010 vsak Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd, Lotyssko) konstatoval, ze pojem "cena" pouzitý v § 30 ods. 1 zákona o trhu s elektrickou energiou sa má chápat ako mechanizmus urcovania cien, a nie ako pevná cena, a ze výklad, podla ktorého uz regulacný orgán po nadobudnutí úcinnosti zákona o trhu s elektrickou energiou nemá právomoc urcovat priemernú sadzbu za predaj elektrickej energie, je nesprávny. 27 Zalobkyne vo veciach samých pozadovali od regulacného orgánu zaplatenie "náhrady skody" za straty vzniknuté z dôvodu neurcenia predmetnej tarify od 8. júna 2005. Uvádzaná skoda zodpovedá rozdielu medzi cenou, ktorú verejný prevádzkovatel zaplatil zalobkyniam vo veciach samých, a cenou, za ktorú by tento verejný prevádzkovatel musel od nich elektrickú energiu kúpit, ak by priemerná tarifa za predaj elektrickej energie bola správne stanovená, a to za obdobie od 1. marca 2006 do 30. novembra 2007, pokial ide o spolocnost DOBELES HES, a za obdobie od 1. marca 2006 do 30. septembra 2008, pokial ide o spolocnost GM. 28 Vzhladom na to, ze regulacný orgán odmietol zalobkyniam vo veciach samých zaplatit príslusné sumy, tieto sa v roku 2011 obrátili so zalobou na správny súd. Rozsudkami z 31. mája 2019 a z 10. júla 2019 Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyssko) ciastocne vyhovel návrhom spolocností DOBELES HES a GM a ulozil regulacnému orgánu povinnost zaplatit im sumy 3406,63 eura a 662,26 eura. Kedze sa vsak Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd) domnieval, ze ide o poskytnutie státnej pomoci, podmienil vyplatenie týchto súm splnením podmienky, ze Komisia prijme rozhodnutie o schválení tejto pomoci alebo ze sa takéto rozhodnutie bude povazovat za prijaté. V priebehu konania totiz uvedený súd poziadal Komisiu o stanovisko k uplatnovaniu clánkov 107 a 108 ZFEÚ, ktoré bolo v tomto zmysle vydané 12. decembra 2018. 29 Regulacný orgán podal proti týmto rozsudkom kasacný opravný prostriedok na vnútrostátny súd, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Za týchto okolností Augstaka tiesa (Senats) (Najvyssí súd, Lotyssko) rozhodol prerusit konanie v obidvoch konaniach vo veci samej a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré sú v obidvoch týchto veciach formulované rovnako: "1. Má sa povinnost verejného prevádzkovatela nakupovat elektrickú energiu za cenu vyssiu, ako je trhová cena, od výrobcov vyuzívajúcich obnovitelné zdroje energie na výrobu elektrickej energie, na základe povinnosti konecného odberatela platit pomerne k skutocnej spotrebe, povazovat za zásah státu alebo zásah prostredníctvom státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]? 2. Má sa pojem 'liberalizácia trhu s elektrickou energiou` vykladat v tom zmysle, ze mozno povazovat, ze uz doslo k liberalizácii, ak existujú urcité prvky volného obchodu, ako napríklad zmluvy uzatvorené medzi verejným prevádzkovatelom a dodávatelmi z iných clenských státov? Mozno sa domnievat, ze liberalizácia trhu s elektrickou energiou zacína v okamihu, ked právna úprava priznáva niektorým odberatelom elektrickej energie (napríklad odberatelom elektrickej energie pripojeným k prenosovej sústave alebo odberatelom elektrickej energie v domácnosti pripojeným k distribucnej sústave) právo zmenit distribútora elektrickej energie? Aký vplyv má vývoj regulácie trhu s elektrickou energiou v Lotyssku na posúdenie pomoci poskytnutej výrobcom elektrickej energie s ohladom na clánok 107 ods. 1 [ZFEÚ] (na úcely odpovede na prvú otázku), najmä na situáciu pred rokom 2007? 3. Ak z odpovede na prvú a druhú otázku vyplynie, ze pomoc poskytnutá výrobcom elektrickej energie nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ], má sa náhrada skody povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] na základe skutocnosti, ze zalobkyna v súcasnosti pôsobí na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou a ze vyplatenie náhrady jej v súcasnosti poskytuje výhodu oproti iným subjektom pôsobiacim na predmetnom trhu? 4. Ak z odpovede na prvú a druhú otázku vyplynie, ze pomoc poskytnutá výrobcom elektrickej energie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ], mozno sa domnievat, ze v kontexte preskúmania státnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia predstavuje návrh zalobkyne na náhradu skody, ktorá vznikla v dôsledku neúplného dodrziavania zákonného práva na získanie vyssej platby za vyrobenú elektrickú energiu, ziadost o novú státnu pomoc alebo ziadost o vyplatenie casti státnej pomoci, ktorá predtým nebola poskytnutá? 5. Ak sa odpovie na stvrtú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, ze ziadost o náhradu skody sa má v kontexte minulých okolností posúdit ako ziadost o vyplatenie casti státnej pomoci, ktorá nebola predtým poskytnutá, vyplýva z clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] skutocnost, ze na úcely rozhodnutia o vyplatení uvedenej státnej pomoci v súcasnosti je potrebné analyzovat súcasnú situáciu na trhu a zohladnit platnú právnu úpravu (vrátane obmedzení, ktoré v súcasnosti existujú na zabránenie nadmernej kompenzácii)? 6. Je na úcely výkladu clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] relevantné, ze veterným elektrárnam bola v minulosti na rozdiel od vodných elektrární poskytnutá pomoc v plnej výske? 7. Je na úcely výkladu clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] relevantné, ze nárok na náhradu skody má v súcasnosti len cast vodných elektrární, ktorým bola poskytnutá neúplná pomoc? 8. Majú sa clánok 3 ods. 2 a clánok 7 ods. 1 [nariadenia c. 1407/2013] vykladat v tom zmysle, ze vzhladom na to, ze výska pomoci, o akú ide v prejednávanej veci, nepresahuje stropnú hodnotu pomoci de minimis, mozno sa domnievat, ze uvedená pomoc splna kritériá stanovené pre pomoc de minimis? Má sa clánok 5 ods. 2 tohto nariadenia vykladat v tom zmysle, ze v prejednávanej veci vzhladom na podmienky na zabránenie nadmernej kompenzácii uvedené v rozhodnutí Komisie SA.43140 [z 24. apríla 2017 - Podpora obnovitelných energií a kogenerácie v Lotyssku (NN/2015) ([11]Ú. v. EÚ C 176, 2017, s. 2)] môze skutocnost, ze sa vyplatenie náhrady vzniknutej skody povazuje za pomoc de minimis, viest k neprijatelnej kumulácii? 9. Ak sa v prejednávanej veci povazuje státna pomoc za poskytnutú/vyplatenú, má sa clánok 1 písm. b) a c) [nariadenia 2015/1589] vykladat v tom zmysle, ze okolnosti, o aké ide v prejednávanej veci, zodpovedajú novej státnej pomoci, a nie existujúcej státnej pomoci? 10. V prípade kladnej odpovede na deviatu prejudiciálnu otázku, má sa na úcely posúdenia zlucitelnosti situácie zalobkyne s pomocou, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc uvedenú v clánku 1 písm. b) bode iv) nariadenia 2015/1589, zohladnit len dátum skutocného poskytnutia pomoci ako zaciatok plynutia premlcacej doby v zmysle clánku 17 ods. 2 tohto nariadenia? 11. Ak sa státna pomoc povazuje za poskytnutú/vyplatenú, má sa clánok 108 ods. 3 [ZFEÚ], clánok 2 ods. 1 a clánok 3 nariadenia 2015/1589 vykladat v tom zmysle, ze postup týkajúci sa oznámenia státnej pomoci, akým je postup v prejednávanej veci, sa povazuje za primeraný, ak vnútrostátny súd vyhovie ziadosti o náhradu vzniknutej skody za predpokladu, ze bolo prijaté rozhodnutie Komisie o schválení pomoci, a nariadi ministerstvu hospodárstva, aby do dvoch mesiacov od vydania rozhodnutia zaslalo Komisii príslusné vyhlásenie o pomoci týkajúce sa obchodnej cinnosti? 12. Je na úcely výkladu clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] relevantná skutocnost, ze náhrada vzniknutej skody sa pozaduje od subjektu verejného sektora (Regulacná komisia), ktorý z historického hladiska nemusel znásat tieto náklady, ako aj skutocnost, ze rozpocet tohto orgánu tvoria státne poplatky platené poskytovatelmi verejných sluzieb patriacich do regulovaných odvetví, ktoré musia byt urcené výlucne na regulacnú cinnost? 13. Je taký systém odskodnenia, o aký ide v prejednávanej veci, zlucitelný so zásadami uvedenými v práve Únie a uplatnitelnými na regulované odvetvia, najmä s clánkom 12 a odôvodnením 30 [smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby (smernica o povolení) ([12]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 ([13]Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37)?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 30 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátna právna úprava, ktorá ukladá autorizovanému distribútorovi elektrickej energie povinnost nakupovat elektrickú energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov energie za cenu vyssiu, ako je trhová cena, a ktorá stanovuje, ze dodatocné náklady, ktoré z toho vyplývajú, sú financované na základe povinného poplatku plateného konecnými spotrebitelmi, predstavuje zásah "zo státnych prostriedkov" v zmysle tohto ustanovenia. 31 Treba pripomenút, ze kvalifikácia "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá splnenie styroch podmienok, a to, ze existuje zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, ze tento zásah je schopný ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze uvedený zásah priznáva selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a ze tento zásah narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze (rozsudok z 2. marca 2021, Komisia/Taliansko a i., [14]C-425/19 P, [15]EU:C:2021:154, bod [16]57, ako aj citovaná judikatúra). 32 Prvá prejudiciálna otázka sa týka výlucne prvej z týchto podmienok. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry môze byt opatrenie kvalifikované ako zásah zo strany státu alebo pomoc poskytnutá "zo státnych prostriedkov" v prípade, ze je opatrenie jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo z týchto prostriedkov, a jednak ze je pripísatelné clenskému státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2021, Komisia/Taliansko a i., [17]C-425/19 P, [18]EU:C:2021:154, bod [19]58, ako aj citovanú judikatúru). 33 Pokial ide v prvom rade o podmienku týkajúcu sa pripísatelnosti clenskému státu, treba konstatovat, ze mechanizmus kompenzácie, o aký ide vo veciach samých, bol zavedený prostredníctvom prijatia právneho predpisu, a teda je pripísatelný dotknutému clenskému státu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. decembra 2013, Vent de colčre!, [20]C-262/12, [21]EU:C:2013:851, bod [22]18, a z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [23]C-405/16 P, [24]EU:C:2019:268, bod [25]50). 34 Pokial ide v druhom rade o podmienku týkajúcu sa toho, aby bola výhoda poskytnutá "zo státnych prostriedkov", konkrétne na ktorú sa pýta vnútrostátny súd, Súdny dvor rozhodol, ze sumy vyplývajúce z tarifného príplatku, povinnost platenia ktorého ulozil stát odberatelom elektrickej energie, sú podobné dani, ktorá zatazuje elektrickú energiu, a pochádzajú zo "státnych prostriedkov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., [26]C-206/06, [27]EU:C:2008:413, body [28]47 a [29]66). 35 Financné prostriedky sa tak musia povazovat za "státne prostriedky" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak pochádzajú z povinných príspevkov ulozených právnou úpravou dotknutého clenského státu a ak sú spravované a rozdelované v súlade s touto právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Vent De Colčre!, [30]C-262/12, [31]EU:C:2013:851, bod [32]25). Preto je nepodstatné, ze mechanizmus financovania v úzkom slova zmysle nepatrí do kategórie poplatkov danovej povahy vo vnútrostátnom práve (rozsudok zo 16. septembra 2021, FVE Holýsov I a i., [33]C-850/19 P, [34]EU:C:2021:740, bod [35]46, ako aj citovaná judikatúra). 36 Naopak, tak ako uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, skutocnost, ze financnú zátaz v podobe príplatku v skutocnosti znása vymedzená kategória osôb, nepostacuje na preukázanie toho, ze financné prostriedky pochádzajúce z tohto príplatku majú charakter "státnych prostriedkov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Este je potrebné to, aby bol uvedený poplatok povinný podla vnútrostátneho práva. 37 Súdny dvor tak rozhodol, ze nestací, aby prevádzkovatelia sietí premietli do predajnej ceny elektrickej energie pre svojich koncových odberatelov zvýsené náklady spôsobené ich povinnostou nakupovat elektrickú energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov energie za zákonom stanovené sadzby, kedze táto kompenzácia vyplýva len z praxe, a nie zo zákonnej povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [36]C-405/16 P, [37]EU:C:2019:268, body [38]70 a [39]71). 38 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze financné prostriedky pochádzajúce z dane alebo iných poplatkov, ktoré sú podla vnútrostátnej právnej úpravy povinné a ktoré sú spravované a prerozdelované v súlade s touto právnou úpravou, predstavujú "státne prostriedky" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 39 Ako vsak zdôraznil generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, kritérium uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku nie je jediným kritériom, ktoré umoznuje identifikovat "státne prostriedky" v zmysle tohto ustanovenia. Skutocnost, ze financné prostriedky zostávajú nepretrzite pod kontrolou státu, a teda k dispozícii príslusných vnútrostátnych orgánov, postacuje na to, aby boli kvalifikované ako "státne prostriedky" (rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [40]C-482/99, [41]EU:C:2002:294, bod [42]37, a z 21. októbra 2020, Eco TLC, [43]C-556/19, [44]EU:C:220:844, bod [45]36). 40 V predmetnom prípade z návrhov na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze dodatocné náklady, ktoré pre autorizovaného distribútora predstavuje nákup elektrickej energie vyrábanej z obnovitelných zdrojov energie za cenu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej tarify za predaj elektrickej energie, sa na základe predmetnej lotysskej právnej úpravy financuje z povinného poplatku, ktorý platia vsetci koncoví odberatelia pomerne k svojej spotrebe. 41 Okrem toho podla informácií poskytnutých Súdnemu dvoru, konkrétne lotysskou vládou na pojednávaní, prostriedky pochádzajúce z tohto poplatku sú vyberané, spravované a prerozdelované spolocnostou, ktorá je vo výlucnom vlastníctve dotknutého clenského státu, a nemôzu byt vynalozené na iné úcely, nez sú tie, ktoré stanovuje zákon a ktorým je konkrétne kompenzácia dodatocných nákladov uvedených v predchádzajúcom bode. Tieto financné prostriedky tak zostávajú nepretrzite pod verejnou kontrolou. 42 Z uvedeného vyplýva, ze s výhradou overení, ktoré prinálezí vykonat vnútrostátnemu súdu, financné prostriedky, prostredníctvom ktorých sa na základe predmetnej lotysskej právnej úpravy priznáva cenová výhoda výrobcom elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie, sú "státnymi prostriedkami" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, so zretelom na dve alternatívne kritériá tohto pojmu pripomenuté v bodoch 38 a 39 tohto rozsudku. 43 S ohladom na vyssie uvedené úvahy treba na prvú prejudiciálnu otázku odpovedat tak, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátna právna úprava, ktorá ukladá autorizovanému distribútorovi elektrickej energie povinnost nakupovat elektrickú energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov energie za cenu vyssiu, ako je trhová cena, a ktorá stanovuje, ze dodatocné náklady, ktoré z toho vyplývajú, sú financované na základe povinného poplatku plateného konecnými spotrebitelmi, alebo ktorá stanovuje, ze financné prostriedky slúziace na financovanie týchto dodatocných nákladov zostávajú nepretrzite pod verejnou kontrolou, predstavuje zásah "zo státnych prostriedkov" v zmysle tohto ustanovenia. O druhej otázke 44 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze kvalifikácia výhody ako "státnej pomoci" v zmysle tohto ustanovenia podlieha podmienke, aby bol dotknutý trh najprv úplne liberalizovaný, a v takomto prípade, aké sú skutocnosti umoznujúce urcit dátum liberalizácie trhu s elektrickou energiou v Lotyssku. 45 Podla lotysskej vlády treba túto otázku vyhlásit za neprípustnú, kedze nemôze mat vplyv na vyriesenie sporov vo veciach samých. Sumy pozadované zalobkynami vo veciach samých totiz zodpovedajú kritériám státnej pomoci bez ohladu na dátum liberalizácie predmetného trhu s elektrickou energiou. 46 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze prinálezí iba vnútrostátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niest zodpovednost za následné súdne rozhodnutie, aby so zretelom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto ak sa polozené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút (rozsudky zo 16. júna 2015, Gauweiler a i., [46]C-62/14, [47]EU:C:2015:400, bod [48]24, ako aj zo 7. februára 2018, American Express, [49]C-304/16, [50]EU:C:2018:66, bod [51]31). 47 Z toho vyplýva, ze pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môze odmietnut rozhodnút o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, ze výklad právnej normy Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi nevyhnutnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili (rozsudky zo 16. júna 2015, Gauweiler a i., [52]C-62/14, [53]EU:C:2015:400, bod [54]25, ako aj zo 7. februára 2018, American Express, [55]C-304/16, [56]EU:C:2018:66, bod [57]32). 48 V predmetnom prípade sa druhá prejudiciálna otázka týka pojmu "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ZFEÚ a preto sa na nu vztahuje prezumpcia relevantnosti pripomenutá v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. 49 Túto prezumpciu relevantnosti nemozno v predmetnom prípade vyvrátit. Je totiz nesporné, ze spory vo veciach samých sa týkajú kvalifikácie cenovej výhody, ktorá sa priznáva výrobcom elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie podla dotknutej lotysskej právnej úpravy, ako pomoci. Tak ako pritom tvrdí Komisia vo svojich pripomienkach, neexistencia liberalizácie trhu s elektrickou energiou by mohla mat vplyv na podmienky tejto kvalifikácie, ktoré sú pripomenuté v bode 31 tohto rozsudku a ktoré sa týkajú toho, ci je dotknutý zásah spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. 50 Z uvedeného vyplýva, ze námietka neprípustnosti vznesená lotysskou vládou sa musí zamietnut. 51 Pokial ide o vplyv liberalizácie dotknutého trhu na posúdenie existencie pomoci, treba pripomenút, ze státna pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením, aj ked je dotknutý trh len ciastocne otvorený hospodárskej sútazi. Na to, aby zásah zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov mohol ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením, je postacujúce, ze v okamihu nadobudnutia úcinnosti opatrenia pomoci existuje na dotknutom trhu stav efektívnej hospodárskej sútaze (rozsudok z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo ([58]C-387/17, [59]EU:C:2019:51, body [60]39 a [61]40). 52 Z toho vyplýva, ze výhoda poskytnutá urcitým podnikom môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz aj pred úplnou liberalizáciou tohto trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA, [62]C-140/09, [63]EU:C:2010:335, bod [64]49). 53 Dátum úplnej liberalizácie trhu s elektrickou energiou v Lotyssku je preto irelevantný na úcely posúdenia, ci sa pomoc poskytovaná zo strany verejného prevádzkovatela v tomto clenskom státe na základe nakupovania elektrickej energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov za cenu vyssiu, ako je trhová cena, má kvalifikovat ako státna pomoc. 54 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba na druhú prejudiciálnu otázku odpovedat tak, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze kvalifikácia výhody ako "státnej pomoci" v zmysle tohto ustanovenia nepodlieha podmienke, aby bol dotknutý trh najprv úplne liberalizovaný. O tretej otázke 55 Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze v prípade, ze by výhoda, ktorá sa poskytuje výrobcom elektrickej energie vyrábanej z obnovitelných zdrojov energie podla príslusnej lotysskej právnej úpravy, nepredstavovala "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyplatenie súm pozadovaných zalobkynami vo veciach samých by naopak mohlo predstavovat poskytnutie "pomoci" v zmysle tohto ustanovenia. 56 V prvom rade treba pripomenút, ze v rámci konania zavedeného clánkom 267 ZFEÚ nie je Súdny dvor oprávnený rozhodovat o skutkovom stave vo veci samej alebo uplatnit predpisy Únie, ktorých výklad uskutocnil, na vnútrostátne opatrenia alebo situácie, kedze tieto otázky patria do výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu (rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA/Presidenza del Consiglio dei Ministri, [65]C-140/09, [66]EU:C:2010:335, bod [67]22, ako aj citovaná judikatúra). 57 Z toho vyplýva, ze v predmetnom prípade Súdny dvor konkrétne nemá právomoc rozhodnút, ci sumy, o aké ide vo veciach samých, predstavujú státnu pomoc. 58 Súdny dvor naopak má právomoc poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky vyplývajúce z práva Únie, ktoré mu umoznia posúdit súlad vnútrostátneho opatrenia s týmto právom na úcely rozhodnutia veci, o ktorej rozhoduje. V oblasti státnej pomoci môze Súdny dvor najmä vnútrostátnemu súdu poskytnút výkladové prvky, ktoré mu umoznia urcit, ci vnútrostátne opatrenie mozno povazovat za "státnu pomoc" v zmysle práva Únie (rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo SpA, [68]C-140/09, [69]EU:C:2010:335, bod [70]24, ako aj citovaná judikatúra). 59 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze verejná pomoc, ktorá predstavuje opatrenia orgánu verejnej moci zvýhodnujúce urcité podniky alebo urcité výrobky, má podstatne odlisnú právnu povahu nez náhrada skody, ktorú sú vnútrostátne orgány prípadne povinné vyplatit jednotlivcom z titulu ujmy, ktorú im spôsobili. Tiez platí, ze náhrada skody nepredstavuje státnu pomoc v zmysle práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 1988, Asteris a i., [71]106/87 az 120/87, [72]EU:C:1988:457, body [73]23 a [74]24). 60 Naproti tomu, tak ako uviedol generálny advokát v bodoch 69 a 70 svojich návrhov, na úcely urcenia, ci sumy zodpovedajú "státnej pomoci", je irelevantné, ci zaloby o ich vyplatenie sú podla vnútrostátneho práva kvalifikované ako "návrhy na vyplatenie náhrady" alebo ako "návrhy na náhradu skody". 61 V predmetnom prípade z informácií poskytnutých zo strany vnútrostátneho súdu vyplýva, ze cielom zalôb, ktoré podali zalobkyne vo veciach samých proti regulacnému orgánu na lotysskom správnom súde, je dosiahnut vyplatenie súm, o ktorých sa domnievajú, ze im majú byt vyplatené na základe § 40 ods. 1 zákona o energetike, vo vztahu ku ktorému usudzujú, ze sa na nich po roku 2005 nadalej vztahuje na základe § 30 ods. 1 zákona o trhu s elektrickou energiou. V rozhodnutí z 20. januára 2010 totiz Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd) konstatoval, ze regulacný orgán v dôsledku nesprávneho výkladu tohto § 30 ods. 1 nesprávne neaktualizoval cenu, za ktorú sa vykupuje elektrická energia vyrábaná z obnovitelných zdrojov energie, od 8. júna 2005. 62 Na druhej strane z vysvetlení poskytnutých zo strany vnútrostátneho súdu nevyplýva, ze by sumy, o aké ide vo veciach samých, mali povahu "náhrady skody" v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 59 tohto rozsudku. Zalobkyne vo veciach samých totiz nepozadujú náhradu inej ujmy nez tej, ktorá spocíva v celkovom nevyplatení výhody, o ktorej sa domnievajú, ze na nu mali nárok na základe dotknutej lotysskej právnej úpravy od roku 2006 do roku 2008. Bolo by to naopak inak, ak by predmetom zalôb vo veciach samých bola náhrada ujmy, ku ktorej vzniku doslo az následne po tomto nevyplatení. 63 Z toho vyplýva, ze sumy, o aké ide vo veciach samých, majú rovnakú povahu ako sumy, ktoré uz zalobkyne vo veciach samých získali v rokoch 2006 az 2008 na základe tejto právnej úpravy a vo vztahu ku ktorým tieto zalobkyne pozadujú len opravu sumy. 64 Za týchto okolností kvalifikácia takých súm, akými sú sumy pozadované zalobkynami vo veciach samých, na základe relevantnej lotysskej právnej úpravy ako "státnej pomoci", závisí od toho, ci samotná výhoda, ktorá sa priznáva výrobcom elektrickej energie vyrábanej z obnovitelných zdrojov energie podla tejto právnej úpravy, predstavuje státnu pomoc. 65 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedat tak, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze pokial vnútrostátna právna úprava zaviedla "státnu pomoc" v zmysle tohto ustanovenia, takúto pomoc predstavuje aj vyplatenie sumy pozadovanej v súdnom konaní na základe tejto právnej úpravy. O stvrtej otázke 66 Svojou stvrtou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze v prípade, ze by cenová výhoda, ktorá sa poskytuje podnikom vyrábajúcim elektrickú energiu z obnovitelných zdrojov energie, predstavovala "státnu pomoc" v zmysle tohto ustanovenia, návrhy zalobkýn vo veciach samých by sa mali povazovat za návrhy na vyplatenie tej casti tejto státnej pomoci, ktorá nebola vyplatená, alebo za návrhy na poskytnutie odlisnej státnej pomoci zo strany konajúceho súdu. 67 V tejto súvislosti z bodov 61 az 63 tohto rozsudku vyplýva, ze cielom návrhov zalobkýn vo veciach samých je dosiahnut vyplatenie tej casti cenovej výhody priznanej výrobcom elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie, o ktorej sa domnievajú, ze im má byt vyplatená na základe lotysskej právnej úpravy úcinnej od roku 2006 do roku 2008. 68 V dôsledku toho, ak táto cenová výhoda predstavuje "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, návrhy zalobkýn vo veciach samých predstavujú návrh na vyplatenie casti tejto státnej pomoci. 69 Podla Komisie vsak sumy, ktoré vnútrostátny súd priznal zalobkyniam vo veciach samých, predstavujú státnu pomoc, ktorá je odlisná od cenovej výhody zavedenej dotknutou lotysskou právnou úpravou. 70 Na podporu svojho tvrdenia Komisia v prvom rade tvrdí, ze právnym základom "státnej pomoci" poskytnutej zalobkyniam vo veciach samých v rozsudkoch Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd) nie je zákon o energetike, ale samotné rozsudky tohto súdu. 71 Treba vsak konstatovat, ze v týchto rozsudkoch uvedený súd priznal sumy pozadované zalobkynami vo veciach samých na základe toho, ze výslovne uplatnil zákon o trhu s elektrickou energiou, tak ako jeho výklad poskytol Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd). 72 Dalej Komisia, ktorá sa odvoláva na bod 17 rozsudku z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia ([75]C-81/10 P, [76]EU:C:2011:811), vo vseobecnosti usudzuje, ze z hladiska práva Únie nie je podstatné, ci státnu pomoc poskytol súd alebo iný orgán, najmä správny orgán. Opatrenia státnej pomoci sú podla jej názoru objektívne vymedzené svojimi úcinkami, a nie svojimi prícinami alebo cielmi. Ak by vsak státnu pomoc nebolo mozné poskytnút zo strany vnútrostátneho súdu, pojem "státna pomoc" by nebol definovaný "objektívne" v závislosti od úcinkov dotknutého opatrenia, ale "subjektívne" podla orgánu verejnej moci, ktorý ju prijal. 73 Judikatúra citovaná v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, v ktorej sa uvádza, ze "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa vyznacuje svojimi úcinkami, a nie svojimi cielmi, vsak predsa len neznamená, ze je státna pomoc vycerpávajúco definovaná svojimi úcinkami, s vylúcením akéhokolvek iného kritéria. Státna pomoc je totiz definovaná aj svojou povahou, a to uz len preto, ze sa poskytuje "zo státnych prostriedkov", tak ako to výslovne stanovuje clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. Preto judikatúra citovaná Komisiou nemá taký rozsah, aký jej priznáva táto institúcia. Predovsetkým z nej nemozno vyvodit nijaký záver, pokial ide o moznost, aby vnútrostátny súd poskytol státnu pomoc. 74 Komisia sa napokon odvoláva na rozsudok zo 4. marca 2020, Buonotourist/Komisia ([77]C-586/18 P, [78]EU:C:2020:152), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze Talianska republika prostredníctvom rozsudku Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) poskytla poskytovatelovi sluzieb autobusovej dopravy státnu pomoc spocívajúcu v náhrade za jeho záväzky sluzby vo verejnom záujme. 75 Treba vsak poukázat na to, ze v tomto rozsudku Súdny dvor uviedol len to, ze tak ako vyplýva z bodu 97 tohto rozsudku, predmetné opatrenie pomoci "bolo predmetom rozhodnutia Consiglio di Stato (Státna rada)". Hoci vnútrostátny súd prípadne môze vydat rozsudok, z ktorého vyplýva, ze jednému z úcastníkov konania sa na základe vnútrostátneho práva musí vyplatit suma zodpovedajúca státnej pomoci, vôbec to neznamená, ze v takomto prípade túto pomoc poskytuje samotný súd. Jediným úcinkom takéhoto rozsudku je na základe právnej sily rozhodnutej veci ulozit druhému úcastníkovi konania, ktorým je vo vseobecnosti príslusný správny orgán, povinnost vyplatit uvedenú pomoc. Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 4. marca 2020, Buonotourist/Komisia ([79]C-586/18 P, [80]EU:C:2020:152), tak bola náhrada za záväzky sluzby vo verejnom záujme stanovená rozhodnutím talianskych orgánov, tak ako to vyplýva z bodu 17 tohto rozsudku. 76 V kazdom prípade samotné zavedenie státnej pomoci nemôze mat pôvod v rozhodnutí súdu. Toto zavedenie státnej pomoci je totiz zalozené na posúdení vhodnosti, ktoré nepatrí medzi úlohy súdu. 77 Treba dodat, ze uplatnenie pravidiel v oblasti státnej pomoci sa zakladá na povinnosti lojálnej spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi na jednej strane a Komisiou a súdmi Únie na strane druhej, v rámci ktorej kazdý koná podla úlohy, ktorú mu urcuje Zmluva o FEÚ. Vnútrostátne súdy musia v rámci tejto spolupráce prijat vsetky potrebné opatrenia, ci uz vseobecné alebo osobitné, vhodné na zabezpecenie plnenia si záväzkov vyplývajúcich z práva Únie a neprijat ziadne opatrenia, ktoré by mohli ohrozit dosiahnutie cielov tejto Zmluvy, ako to vyplýva z clánku 4 ods. 3 ZEÚ (rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [81]C-284/12, [82]EU:C:2013:755, bod [83]41). 78 V dôsledku uvedeného, pokial dotknutá vnútrostátna právna úprava zavádza výhodu, ktorá predstavuje státnu pomoc v prospech výrobcov elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie, sumy, ktoré boli priznané zalobkyniam vo veciach samých, v ktorých boli vydané rozsudky Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd), v kazdom prípade nemozno povazovat za státnu pomoc, ktorá by bola odlisná od tejto výhody. 79 Na stvrtú otázku preto treba odpovedat tak, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze pokial vnútrostátna právna úprava, ktorou sa zavádza právny nárok na zvýsenú platbu za elektrickú energiu vyrábanú z obnovitelných zdrojov energie, predstavuje "státnu pomoc" v zmysle tohto ustanovenia, návrhy na zacatie konania, ktorých cielom je dosiahnut plný prospech z uplatnenia tohto nároku, treba povazovat za návrhy na vyplatenie tej casti tejto státnej pomoci, ktorá nebola vyplatená, a nie za návrhy na poskytnutie odlisnej státnej pomoci zo strany konajúceho súdu. O piatej otázke 80 Svojou piatou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze v prípade, ze by sa návrhy, o aké ide vo veciach samých, mali povazovat za návrhy na vyplatenie tej casti státnej pomoci, ktorá nebola vyplatená, táto platba by mala zohladnovat situáciu na trhu s elektrickou energiou a stav právnej úpravy úcinnej v case, ked k tomuto vyplateniu dochádza, vrátane obmedzení existujúcich v oblasti nadmernej kompenzácie. 81 V súlade s ustálenou judikatúrou sa prejudiciálna otázka polozená Súdnemu dvoru musí týkat výkladu práva Únie, ktorý reaguje na objektívnu potrebu rozhodnutia, ktoré musí vnútrostátny súd prijat (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 7. septembra 2016, Velikova, C-228/15, neuverejnené, [84]EU:C:2016:641, bod [85]35 a citovaná judikatúra). 82 Treba uviest, ze okolnosti uvádzané v piatej prejudiciálnej otázke sa v podstate týkajú posúdenia zlucitelnosti opatrení, o aké ide vo veciach samých, s vnútorným trhom, ak by sa tieto opatrenia mali kvalifikovat ako státna pomoc. Posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo rezimu pomoci s vnútorným trhom pritom patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Únie (rozsudky z 23. marca 2006, Enirisorse, [86]C-237/04, [87]EU:C:2006:197, bod [88]23, a z 27. januára 2022, Fondul Proprietatea, [89]C-179/20, [90]EU:C:2022:58, bod [91]83, ako aj citovaná judikatúra). V dôsledku toho je táto otázka zjavne irelevantná pre rozhodnutie sporov vo veciach samých. 83 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze piata otázka je neprípustná. O siestej a siedmej otázke 84 Svojou siestou a siedmou otázkou, ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci jednak tá skutocnost, ze veterné elektrárne, na rozdiel od vodných elektrární, dostávali v minulosti plnú pomoc, a jednak skutocnost, ze len cast výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov je odskodnená, sú relevantné pre výklad clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 85 Treba pripomenút, ze nevyhnutnost dospiet k takému výkladu práva Únie, ktorý bude pre vnútrostátny súd uzitocný, vyzaduje, aby vnútrostátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého spadajú ním kladené otázky, alebo aby aspon objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa uvedené otázky zakladajú. Súdny dvor je totiz v rámci konania zavedeného clánkom 267 ZFEÚ oprávnený rozhodnút o výklade predpisu Únie len na základe skutkového stavu, ktorý mu uvedie vnútrostátny súd (rozsudok z 26. októbra 2017, Balgarska energijna borsa, [92]C-347/16, [93]EU:C:2017:816, bod [94]56 a citovaná judikatúra). 86 Podla judikatúry Súdneho dvora sa táto poziadavka presnosti uplatnuje predovsetkým v oblasti hospodárskej sútaze, pre ktorú sú charakteristické komplexné skutkové a právne okolnosti (rozsudok z 26. októbra 2017, Balgarska energijna borsa, [95]C-347/16, [96]EU:C:2017:816, bod [97]57 a citovaná judikatúra). 87 Je dôlezité zdôraznit, ze informácie obsiahnuté v návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania neslúzia iba na to, aby Súdnemu dvoru umoznili poskytnút uzitocné odpovede, ale aj na to, aby vládam clenských státov, ako aj dalsím dotknutým stranám bola poskytnutá moznost podat pripomienky v súlade s clánkom 23 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Poziadavky na obsah návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v clánku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý má vnútrostátny súd v rámci spolupráce zavedenej clánkom 267 ZFEÚ poznat a ktorý je povinný nálezite dodrziavat (rozsudok z 26. októbra 2017, Balgarska energiyna borsa, [98]C-347/16, [99]EU:C:2017:816, body [100]58 a [101]59 a citovaná judikatúra). 88 V predmetnom prípade pritom treba konstatovat, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý sa v podstate obmedzuje na uvedenie okolností zmienených v bode 84 tohto rozsudku, neobsahuje vysvetlenia, pokial ide o dôvody, pre ktoré sa vnútrostátny súd pýta Súdneho dvora na relevantnost týchto okolností v rámci výkladu clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 89 Za týchto okolností treba siestu a siedmu otázku vyhlásit za neprípustné. O ôsmej otázke 90 Svojou ôsmou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa nariadenie c. 1407/2013, predovsetkým jeho clánok 5 ods. 2, má vykladat v tom zmysle, ze kritériá stanovené pre pomoc de minimis sa uplatnujú na pomoc, o akú ide vo veciach samých, pokial výska tejto pomoci nepresahuje stropnú hodnotu de minimis stanovenú v clánku 3 ods. 2 tohto nariadenia. 91 Napriek tomu, ze tak ako je pripomenuté v bode 82 tohto rozsudku, vnútrostátne súdy nemajú právomoc rozhodovat o zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom, naopak na ne mozno podat zaloby týkajúce sa státnej pomoci, na základe ktorých budú mat tieto súdy povinnost podat výklad a uplatnit pojem "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to predovsetkým na úcely urcenia toho, ci státne opatrenie, ktoré bolo prijaté bez predbeznej kontroly stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, sa malo alebo nemalo tejto kontrole podrobit (rozsudky z 18. júla 2007, Lucchini, [102]C-119/05, [103]EU:C:2007:434, bod [104]50, a z 26. októbra 2016, DEI a Komisia/Alouminion tis Ellados, [105]C-590/14 P, [106]EU:C:2016:797, bod [107]98). Vnútrostátny súd tak môze mat za úlohu posúdit, ci sa na státnu pomoc vztahuje rezim výnimky v podobe pomoci de minimis, na ktorú sa nevztahuje oznamovacia povinnost stanovená v tomto clánku 108 ods. 3. 92 V predmetnom prípade sa vnútrostátny súd pýta na uplatnitelnost nariadenia c. 1407/2013 v sporoch vo veciach samých z dôvodu nízkej výsky súm, ktoré zalobkyniam vo veciach samých priznal súd rozhodujúci vo veciach samých, a to konkrétne súm 3406,63 eura a 662,26 eura. Podla clánku 5 ods. 2 tohto nariadenia sa vsak horná hranica pomoci de minimis musí posudzovat s ohladom na pomoc uz poskytnutú "vo vztahu k rovnakým oprávneným nákladom" alebo na základe "to[ho] isté[ho] opatreni[a] rizikového financovania". Tak ako je pritom vysvetlené v bodoch 63 a 67 tohto rozsudku, sumy priznané zalobkyniam vo veciach samých zodpovedajú oprave celkových súm, ktoré uz boli týmto zalobkyniam vyplatené a ktoré tieto pozadovali aj za roky 2006 az 2008 na základe § 30 ods. 1 zákona o trhu s elektrickou energiou. V dôsledku uvedeného práve s ohladom na celkovú výsku uz vyplatených súm a súm, ktoré este zalobkyne vo veciach samých pozadujú na tomto základe pocas referencného obdobia, treba za predpokladu, ze ide o státnu pomoc, posúdit, ci pomoc, o akú ide vo veciach samých, má charakter pomoci de minimis. 93 Na ôsmu prejudiciálnu otázku preto treba odpovedat tak, ze nariadenie c. 1407/2013, predovsetkým jeho clánok 5 ods. 2, sa má vykladat v tom zmysle, ze dodrzanie stropnej hodnoty de minimis stanovenej v clánku 3 ods. 2 tohto nariadenia sa má posudzovat s ohladom na výsku pomoci, ktorá sa pozaduje na základe príslusnej vnútrostátnej právnej úpravy, kumulovanú s výskou platieb, ktoré uz boli vyplatené pocas referencného obdobia na základe tejto právnej úpravy. O deviatej a desiatej otázke 94 Svojou deviatou a desiatou otázkou, ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 1 písm. b) a c) nariadenia 2015/1589 vykladat v tom zmysle, ze za predpokladu, ze sumy pozadované zalobkynami vo veciach samých predstavujú státnu pomoc, treba túto pomoc kvalifikovat ako "novú" alebo "existujúcu" v zmysle tohto ustanovenia. Vnútrostátny súd sa konkrétne pýta, ci tieto sumy mozno povazovat za "existujúcu pomoc" na základe clánku 1 písm. b) bodu iv) nariadenia 2015/1589. 95 Tak ako je uvedené v bodoch 62 a 63 tohto rozsudku, sumy pozadované zalobkynami vo veciach samých predstavujú cast cenovej výhody, o ktorej sa domnievajú, ze im má byt vyplatená ako výrobcom elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie na základe lotysskej právnej úpravy platnej a úcinnej od roku 2006 do roku 2008. Tieto sumy majú preto rovnakú povahu ako táto cenová výhoda. 96 Z tohto dôvodu otázka, ci sa sumy, o aké ide vo veciach samých, majú kvalifikovat ako "nová pomoc" alebo "existujúca pomoc", závisí od otázky, ktorý z týchto dvoch kvalifikovaných pojmov má byt predmetom poskytnutia uvedenej cenovej výhody, na ktorú sa tieto sumy vztahujú, a to za predpokladu, ze by sa tá istá výhoda mala kvalifikovat ako "státna pomoc". 97 Pokial ide o otázku právnej kvalifikácie skutkových okolností sporu vo veciach samých, ktorá patrí do výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu, treba pripomenút, ze Súdnemu dvoru prinálezí iba poskytnút tomuto súdu výkladové prvky ustanovení práva Únie, ktorých uplatnenie bude úlohou tohto vnútrostátneho súdu. 98 Clánok 1 písm. c) nariadenia 2015/1598 oznacuje za "novú pomoc""kazd[ú] pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci". Na to, aby sa tak státna pomoc povazovala za "novú pomoc", treba stanovit, ze nie je "existujúcou pomocou" v zmysle clánku 1 písm. b) nariadenia 2015/1589, ktorý rozlisuje viacero kategórií existujúcej pomoci. 99 Po prvé clánok 1 písm. b) bod i) nariadenia 2015/1589 oznacuje za "existujúcu pomoc""schémy pomoci a individuáln[u] pomoc, ktoré boli zavedené pred nadobudnutím platnosti [Zmluvy o FEÚ] a sú uplatnitelné aj po nadobudnutí úcinnosti [Zmluvy o FEÚ] v príslusných clenských státoch". 100 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze uplatnovanie cenovej výhody v prospech výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, zavedenej v § 40 ods. 1 zákona o energetike pred pristúpením Lotysskej republiky k Únii, bolo predlzené na základe § 30 ods. 1 zákona o trhu s elektrickou energiou. 101 Ako vsak vyplýva zo znenia clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589, toto ustanovenie sa uplatnuje "bez toho, aby bo[l] dotknut[ý]... dodatok k prílohe IV k [aktu o pristúpení]". Z bodu 3 ods. 1 druhého pododseku tejto prílohy IV pritom vyplýva, ze vsetky opatrenia, ktoré sa budú uplatnovat po pristúpení a predstavujú státnu pomoc a nesplnajú uvedené podmienky, sa povazujú za novú pomoc, ibaze boli zavedené pred 10. decembrom 1994, sú uvedené v dodatku k vyssie uvedenej prílohe IV alebo boli oznámené Komisii, pricom táto voci nim nevzniesla ziadnu námietku z dôvodu váznych pochybností o súlade opatrenia s vnútorným trhom. 102 V predmetnom prípade príslusná vnútrostátna právna úprava nie je uvedená v dodatku k prílohe IV aktu o pristúpení a z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nevyplýva, ze by bola zavedená pred 10. decembrom 1994, ani ze by bola oznámená Komisii ako schéma pomoci. 103 Za týchto okolností platí, ze cenová výhoda, ktorá bola zavedená zákonom o energetike a uplatnovanie ktorej bolo predlzené na základe zákona o trhu s elektrickou energiou, za predpokladu, ze predstavuje státnu pomoc, nemôze byt kvalifikovaná ako "existujúca pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589, co vsak prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. 104 Po druhé clánok 1 písm. b) body ii) a iii) nariadenia 2015/1589 "existujúc[u] pomoc" oznacuje za "schválen[ú] pomoc, to znamená schémy pomoci a individuáln[u] pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou" alebo pomoc, "ktorá sa povazuje za schválenú" Komisiou. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, ze cenová výhoda, o akú ide vo veciach samých, nebola schválená ani Radou, ani Komisiou, ze ju ani nemozno povazovat za schválenú Komisiou, kedze jej nebola oznámená. Preto aj keby táto výhoda mala byt kvalifikovaná ako státna pomoc, nemozno ju povazovat za "existujúcu pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) bodov ii) a iii) nariadenia 2015/1589, co vsak prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. 105 Po tretie "existujúcu pomoc" podla clánku 1 písm. b) bodu iv) nariadenia 2015/1589 predstavuje aj "pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc podla clánku 17 [nariadenia 2015/1589]". 106 Clánok 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 stanovuje, ze na právomoc Komisie vymáhat pomoc sa vztahuje premlcacia doba desat rokov. Podla odseku 2 tohto clánku zacína táto premlcacia lehota plynút dnom, ked sa neoprávnená pomoc udelila príjemcovi bud ako individuálna pomoc alebo ako pomoc podla schémy pomoci, a akýkolvek úkon Komisie alebo clenského státu, konajúceho na ziadost Komisie, v súvislosti s neoprávnenou pomocou túto dobu prerusí. Navyse podla odseku 3 uvedeného clánku akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou uvedená premlcacia doba uplynula, sa povazuje za existujúcu pomoc (rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED, [108]C-233/16, [109]EU:C:2018:280, bod [110]79). 107 Na úcely posúdenia, ci sumy pozadované zalobkynami vo veciach samých mozno kvalifikovat ako "existujúcu pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu iv) nariadenia 2015/1589, sa vnútrostátny súd vo svojej desiatej prejudiciálnej otázke pýta Súdneho dvora na to, ci by sa zaciatok plynutia premlcacej doby uvedenej v clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 mal stanovit ku dnu zavedenia cenovej výhody, vo vztahu ku ktorej zalobkyne vo veciach samých ziadajú, aby sa na nich vztahovala, alebo ku dnu skutocného vyplatenia, ku ktorému by v ich prospech doslo na tomto základe. 108 V tejto súvislosti z clánku 17 ods. 2 tohto nariadenia vyplýva, ze na stanovenie dátumu, od ktorého zacína plynút desatrocná premlcacia lehota, toto ustanovenie odkazuje na poskytnutie pomoci príjemcovi, a nie na prijatie rezimu pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [111]C-81/10 P, [112]EU:C:2011:811, bod [113]81). 109 Okrem toho sa na úcely výpoctu premlcacej lehoty musí dotknutá pomoc povazovat za priznanú jej príjemcovi az vtedy, ked mu bola skutocne poskytnutá (rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [114]C-81/10 P, [115]EU:C:2011:811, bod [116]82). 110 Cielom clánku 17 nariadenia 2015/1589 je totiz urcit lehotu, v ktorej môze Komisia vymáhat protiprávne vyplatenú pomoc. Preto zaciatok plynutia tejto lehoty nemozno stanovit na den, ktorý je skorsí nez den, ked bola protiprávna pomoc vyplatená. 111 V predmetnom prípade, tak ako je vysvetlené v bode 67 tohto rozsudku, sumy, ktoré pozadujú zalobkyne vo veciach samých, zodpovedajú tej casti cenovej výhody, o ktorej sa tieto domnievajú, ze im má byt vyplatená na základe lotysskej právnej úpravy platnej a úcinnej od roku 2006 do roku 2008, a ktorá im nebola vyplatená v rovnakom case ako zvysok tejto výhody. Pokial pritom tieto sumy neboli skutocne vyplatené, z predchádzajúceho bodu vyplýva, ze premlcacia doba stanovená v clánku 17 nariadenia 2015/1589 vo vztahu k nim nezacala plynút. Je pravda, ze Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd) vyhovel návrhom zalobkýn vo veciach samých, ked im priznal sumy vo výske 3406,63 eura a 662,26 eura. Ako vsak pripomenul generálny advokát v bode 87 svojich návrhov, v rozsudkoch tohto súdu sa odlozila ich vykonatelnost az do oznámenia predmetnej pomoci a následného rozhodnutia Komisie, ktoré sa jej týka. V dôsledku toho k skutocnému poskytnutiu tejto pomoci, to znamená k vyplateniu priznaných súm, este nedoslo a premlcacia doba stanovená v clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 teda nezacala plynút, a a fortiori ani neuplynula. 112 Preto podmienky stanovené v clánku 1 písm. b) bode iv) nariadenia 2015/1589 nie sú splnené, takze sumy, o aké ide vo veciach samých, v prípade, ze by sa mali kvalifikovat ako opatrenia pomoci, nemozno povazovat za "existujúcu pomoc" v zmysle tohto ustanovenia. 113 Po stvrté "existujúcu pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 predstavuje aj pomoc, ktorá sa za takú povazuje, "pretoze mozno stanovit, ze v case, ked bola zavedená, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja vnútorného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval". V tomto ustanovení sa spresnuje, ze "pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva Únie, tieto opatrenia sa nepovazujú za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu". 114 Treba poukázat na to, ze v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa neuvádza predpoklad, na základe ktorého by sa z mechanizmu zavedeného v prospech elektrickej energie vyrábanej z obnovitelných zdrojov energie stala pomoc z dôvodu vývoja vnútorného trhu. Napokon, tak ako vyplýva z bodu 54 tohto rozsudku, kvalifikácia ako "státna pomoc" nevyzaduje, aby bol trh s elektrickou energiou najprv úplne liberalizovaný. 115 Treba preto konstatovat, ze sumy pozadované zalobkynami vo veciach samých, za predpokladu, ze by mali byt kvalifikované ako státna pomoc, by nepredstavovali "existujúcu pomoc" ani v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589. 116 So zretelom na vyssie uvedené úvahy treba na deviatu a desiatu prejudiciálnu otázku odpovedat tak, ze clánok 1 písm. b) a c) nariadenia 2015/1589 sa má vykladat v tom zmysle, ze vzhladom na to, ze státna pomoc nezodpovedá ziadnej z kategórií existujúcej pomoci stanovených v clánku 1 písm. b) tohto nariadenia, táto pomoc, vrátane tej jej casti, ktorej vyplatenie sa neskôr pozaduje, sa má kvalifikovat ako "nová pomoc" v zmysle clánku 1 písm. c) uvedeného nariadenia. O jedenástej otázke 117 Svojou jedenástou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa majú clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, clánok 2 ods. 1 a clánok 3 nariadenia 2015/1589 vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd môze vyhoviet návrhu, ktorého predmetom je vyplatenie sumy zodpovedajúcej novej pomoci, ktorá nebola oznámená Komisii, a to pod podmienkou, ze dotknuté vnútrostátne orgány túto pomoc vopred riadne oznámia Komisii a ze Komisia v tejto súvislosti poskytne svoj súhlas alebo sa jej súhlas bude povazovat za poskytnutý. 118 Cielom tejto otázky je umoznit vnútrostátnemu súdu posúdit súlad rozsudkov Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd), vo vztahu ku ktorým v súcasnosti prebieha odvolacie konanie, s ustanoveniami práva Únie uvedenými v predchádzajúcom bode. Ako je totiz uvedené v bode 28 tohto rozsudku, uvedený súd týmito rozsudkami ciastocne vyhovel ziadostiam spolocností DOBELES HES a GM a ulozil regulacnému orgánu povinnost zaplatit týmto spolocnostiam sumy 3406,63 eura a 662,26 eura pod podmienkou, ze Komisia prijme rozhodnutie o schválení tejto pomoci alebo ze sa takéto rozhodnutie bude povazovat za prijaté. 119 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze úloha, ktorú právo Únie zveruje vnútrostátnym súdom pri vykonávaní systému preskúmania státnej pomoci, zahrna najmä povinnost, aby v prípade, ze tieto súdy konstatujú, ze dotknuté opatrenie malo byt oznámené Komisii, dané súdy overili, ci si dotknutý clenský stát túto povinnost splnil, a ak to tak nie je, aby vyhlásili toto opatrenie za protiprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2015, OTP Bank, [117]C-672/13, [118]EU:C:2015:185, bod [119]68). 120 Vnútrostátnym súdom prinálezí vyvodit vsetky dôsledky z porusenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ podla ich vnútrostátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2015, OTP Bank, [120]C-672/13, [121]EU:C:2015:185, bod [122]69). 121 V prípade, ze vnútrostátny súd rozhoduje o návrhu na vyplatenie protiprávnej pomoci, pokial táto pomoc nebola oznámená Komisii, úloha spocívajúca v preskúmaní státnej pomoci, ktorú právo Únie zveruje tomuto súdu, v zásade musí viest k tomu, ze vnútrostátny súd tento návrh zamietne. 122 Rozhodnutie vnútrostátneho súdu, ktorým sa zalovanému ukladá povinnost vyplatit predmetnú pomoc, avsak pod podmienkou, ze dotknuté vnútrostátne orgány túto pomoc vopred oznámia Komisii a ze táto institúcia poskytne svoj súhlas alebo sa jej súhlas bude povazovat za poskytnutý, je tiez takej povahy, ze môze zabránit tomu, aby bola nová pomoc vyplatená v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, clánkom 2 ods. 1 a clánkom 3 nariadenia 2015/1589. 123 Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj clánok 2 ods. 1 a clánok 3 nariadenia 2015/1589 sa preto majú vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd môze vyhoviet návrhu, ktorého predmetom je vyplatenie sumy zodpovedajúcej novej pomoci, ktorá nebola oznámená Komisii, a to pod podmienkou, ze dotknuté vnútrostátne orgány túto pomoc vopred riadne oznámia tejto institúcii a ze táto institúcia v tejto súvislosti poskytne svoj súhlas alebo sa jej súhlas bude povazovat za poskytnutý. O dvanástej otázke 124 Svojou dvanástou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze na úcely posúdenia toho, ci majú sumy charakter "státnej pomoci" v zmysle tohto ustanovenia, je relevantné, ze sa tieto sumy pozadujú od iného orgánu verejnej moci, ako je ten, ktorý je v zásade povinný vyplácat túto pomoc na základe dotknutej vnútrostátnej právnej úpravy, pricom jeho rozpocet je urcený výlucne na zabezpecenie jeho vlastnej prevádzky. 125 Z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, ze existencia státnej pomoci nezávisí od subjektu povereného jej vyplácaním podla vnútrostátneho práva, ale od toho, ci prostriedky, z ktorých sa dotknutá pomoc vypláca, sú státnymi prostriedkami. V tejto súvislosti je predovsetkým nepodstatné, ci osoba poverená poskytovaním predmetnej výhody má postavenie verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu alebo ci má statutárnu autonómiu podla vnútrostátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, Komisia/TV2/Danmark, [123]C-656/15 P, [124]EU:C:2017:836, body [125]44 a [126]45). 126 Na to, aby bola výhoda kvalifikovaná ako státna pomoc, tak nemôze mat ziadny vplyv okolnost, ze cast tejto výhody, ktorá nebola vyplatená zo strany subjektu, ktorý je v zásade poverený jej vyplácaním v súlade s vnútrostátnym právom, sa v rámci zaloby podanej na súd pozaduje od iného verejného orgánu. 127 V dôsledku uvedeného treba na dvanástu otázku odpovedat tak, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze na úcely posúdenia toho, ci majú sumy charakter "státnej pomoci" v zmysle tohto ustanovenia, je irelevantné, ze sa tieto sumy pozadujú od iného orgánu verejnej moci, ako je ten, ktorý je v zásade povinný vyplácat túto pomoc na základe dotknutej vnútrostátnej právnej úpravy, pricom jeho rozpocet je urcený výlucne na zabezpecenie jeho vlastnej prevádzky. O trinástej otázke 128 Svojou trinástou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci smernica 2002/20 môze bránit "prípadnému poskytnutiu náhrady skody" zalobkyniam vo veciach samých zo strany regulacného orgánu. 129 Treba poukázat na to, ze, tak ako uviedol generálny advokát v bode 100 svojich návrhov, táto smernica, ktorá sa týka trhu s elektronickými komunikáciami, nie je uplatnitelná na odvetvie elektrickej energie. 130 Z toho vyplýva, ze trinásta otázka je zjavne irelevantná pre vyriesenie sporov vo veciach samých, a teda podla judikatúry pripomenutej v bode 47 tohto rozsudku neprípustná. O trovách 131 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veciach samých incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátna právna úprava, ktorá ukladá autorizovanému distribútorovi elektrickej energie povinnost nakupovat elektrickú energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov energie za cenu vyssiu, ako je trhová cena, a ktorá stanovuje, ze dodatocné náklady, ktoré z toho vyplývajú, sú financované na základe povinného poplatku plateného konecnými spotrebitelmi, alebo ktorá stanovuje, ze financné prostriedky slúziace na financovanie týchto dodatocných nákladov zostávajú nepretrzite pod verejnou kontrolou, predstavuje zásah "zo státnych prostriedkov" v zmysle tohto ustanovenia. 2. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze kvalifikácia výhody ako "státnej pomoci" v zmysle tohto ustanovenia nepodlieha podmienke, aby bol dotknutý trh najprv úplne liberalizovaný. 3. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze pokial vnútrostátna právna úprava zaviedla "státnu pomoc" v zmysle tohto ustanovenia, takúto pomoc predstavuje aj vyplatenie sumy pozadovanej v súdnom konaní na základe tejto právnej úpravy. 4. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze pokial vnútrostátna právna úprava, ktorou sa zavádza právny nárok na zvýsenú platbu za elektrickú energiu vyrábanú z obnovitelných zdrojov energie, predstavuje "státnu pomoc" v zmysle tohto ustanovenia, návrhy na zacatie konania, ktorých cielom je dosiahnut plný prospech z uplatnenia tohto nároku, treba povazovat za návrhy na vyplatenie tej casti tejto státnej pomoci, ktorá nebola vyplatená, a nie za návrhy na poskytnutie odlisnej státnej pomoci zo strany konajúceho súdu. 5. Nariadenie Komisie (EÚ) c. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis, predovsetkým jeho clánok 5 ods. 2, sa má vykladat v tom zmysle, ze dodrzanie stropnej hodnoty de minimis stanovenej v clánku 3 ods. 2 tohto nariadenia sa má posudzovat s ohladom na výsku pomoci, ktorá sa pozaduje na základe príslusnej vnútrostátnej právnej úpravy, kumulovanú s výskou platieb, ktoré uz boli vyplatené pocas referencného obdobia na základe tejto právnej úpravy. 6. Clánok 1 písm. b) a c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] sa má vykladat v tom zmysle, ze vzhladom na to, ze státna pomoc nezodpovedá ziadnej z kategórií existujúcej pomoci stanovených v clánku 1 písm. b) tohto nariadenia, táto pomoc, vrátane tej jej casti, ktorej vyplatenie sa neskôr pozaduje, sa má kvalifikovat ako "nová pomoc" v zmysle clánku 1 písm. c) uvedeného nariadenia. 7. Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj clánok 2 ods. 1 a clánok 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] sa majú vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd môze vyhoviet návrhu, ktorého predmetom je vyplatenie sumy zodpovedajúcej novej pomoci, ktorá nebola oznámená Komisii, a to pod podmienkou, ze dotknuté vnútrostátne orgány túto pomoc vopred riadne oznámia tejto institúcii a ze táto institúcia v tejto súvislosti poskytne svoj súhlas alebo sa jej súhlas bude povazovat za poskytnutý. 8. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze na úcely posúdenia toho, ci majú sumy charakter "státnej pomoci" v zmysle tohto ustanovenia, je irelevantné, ze sa tieto sumy pozadujú od iného orgánu verejnej moci, ako je ten, ktorý je v zásade povinný vyplácat túto pomoc na základe dotknutej vnútrostátnej právnej úpravy, pricom jeho rozpocet je urcený výlucne na zabezpecenie jeho vlastnej prevádzky. Podpisy __________________________________________________________________ ( [127]*1 ) Jazyk konania: lotystina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvn6Hu3/L84185-3665TMP.html#t-ECR_62020CJ0702_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:352:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:236:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:236:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:241:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1995:001:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:157:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:112:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:176:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:337:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&anchor=#point57 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&anchor=#point58 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point18 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point50 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&anchor=#point47 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&anchor=#point66 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point25 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A740&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A740 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A740&anchor=#point46 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point70 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point71 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point37 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A220%3A844&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A220%3A844 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A220%3A844&anchor=#point36 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A400&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A400 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A400&anchor=#point24 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A66&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A66 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A66&anchor=#point31 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A400&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A400 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A400&anchor=#point25 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A66&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A66 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A66&anchor=#point32 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51&anchor=#point39 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51&anchor=#point40 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&anchor=#point49 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&anchor=#point22 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&anchor=#point24 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&anchor=#point23 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&anchor=#point24 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A152&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A152 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A152&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A152 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&anchor=#point41 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A641 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A641&anchor=#point35 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&anchor=#point23 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A58&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A58 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A58&anchor=#point83 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A816&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A816 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A816&anchor=#point56 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A816&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A816 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A816&anchor=#point57 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A816&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A816 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A816&anchor=#point58 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A816&anchor=#point59 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&locale=sk 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&anchor=#point50 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&anchor=#point98 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&anchor=#point79 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point81 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point82 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&anchor=#point68 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&anchor=#point69 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&anchor=#point44 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&anchor=#point45 127. file:///tmp/lynxXXXXvn6Hu3/L84185-3665TMP.html#c-ECR_62020CJ0702_SK_01-E0001