ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 17. novembra 2022 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Rozhodnutie Európskej komisie týkajúce sa kompenzácií vyplatených sardínskym letiskám za povinnosti verejnej sluzby - Existencia státnych pomocí, ktoré sú protiprávne a nezlucitelné s vnútorným trhom, poskytnutých Talianskou republikou leteckým spolocnostiam prostredníctvom prevádzkovatelov letísk - Pojem 'státna pomoc` - Preukázanie existencie výhody - Urcenie jej výsky - Zásada súkromného subjektu v trhovej ekonomike - Uplatnitelnost a uplatnenie - Kritérium súkromného nadobúdatela tovarov alebo sluzieb - Podmienky - Dôkazné bremeno" V spojených veciach C-331/20 P a C-343/20 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 22. a 23. júla 2020, Volotea, SA, so sídlom v Barcelone (Spanielsko), v zastúpení: M. Carpagnano, avvocato, a M. Nordmann, Rechtsanwalt, zalobkyna vo veci C-331/20 P, easyJet Airline Co. Ltd, so sídlom v Lutone (Spojené královstvo), v zastúpení: A. Manzaneque Valverde a J. Rivas Andrés, abogados, zalobkyna vo veci C-343/20 P, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: D. Grespan, S. Noë, L. Armati a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory A. Prechal, sudcovia M. L. Arastey Sahún, F. Biltgen, N. Wahl a J. Passer (spravodajca), generálna advokátka: T. Capeta, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 7. apríla 2022, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Volotea, SA, a easyJet Airline Co. Ltd (dalej len "easyJet") sa svojimi odvolaniami domáhajú zrusenia rozsudkov Vseobecného súdu Európskej únie z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T-607/17, dalej len "rozsudok T-607/17", [2]EU:T:2020:180), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T-8/18, dalej len "rozsudok T-8/18", [3]EU:T:2020:182) (dalej spolu len "napadnuté rozsudky"), ktorými tento súd zamietol jednak zalobu spolocnosti Volotea a jednak zalobu spolocnosti easyJet a ktorými sa tieto spolocnosti domáhali zrusenia rozhodnutia Európskej komisie (EÚ) 2017/1861 z 29. júla 2016 o státnej pomoci SA.33983 (2013/C) (ex 2012/NN) (ex 2011/N) - Taliansko - Kompenzácia letiskám na Sardínii za záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme (SVHZ) ([4]Ú. v. EÚ L 268, 2017, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporom 2 Okolnosti predchádzajúce sporom, ako sú opísané v napadnutých rozsudkoch, ako aj v spornom rozhodnutí, mozno na úcely tohto rozsudku zhrnút takto. Sporné opatrenia 3 Na ostrove Sardínia (Taliansko) sa v roku 2010 nachádzalo pät letísk, medzi ktoré patrili aj letiská Cagliari-Elmas (Taliansko) a Olbia (Taliansko). 4 Letisko Cagliari-Elmas je prevádzkované spolocnostou So.G.Aer SpA (dalej len "Sogaer"), ktorej takmer 90 % základného imania vlastnila v období rokov 2010 az 2013 (dalej len "obdobie 2010/2013") obchodná komora v Cagliari, ktorá je verejnoprávnym subjektom nepodliehajúcim kontrole Regione autonoma della Sardegna (autonómny región Sardínia, Taliansko) (dalej len "autonómny región"). Letisko Olbia bolo v tom istom období prevádzkované spolocnostou Geasar SpA, ktorej takmer 80 % základného imania vlastnila súkromná spolocnost Meridiana SpA. Zákon c. 10/2010 5 Dna 13. apríla 2010 prijal autonómny región legge regionale n. 10 - Misure per lo sviluppo del trasporto aereo (regionálny zákon c. 10 - opatrenia na rozvoj leteckej dopravy) (Bollettino ufficiale della Regione autonoma della Sardegna c. 12 zo 16. apríla 2010, dalej len "zákon c. 10/2010"), ktorého clánok 3 stanovuje: "1. Výdavky vo výske 19700000 [eur] na rok 2010 a 24500000 [eur] na jednotlivé roky 2011 az 2013 sa povolia na financovanie letísk na ostrove s cielom posilnenia a rozvoja leteckej dopravy ako sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, a to aj znízením sezónnosti leteckých spojení ostrova v súlade s oznámením Komisie 2005/C 312/01 [z 9. decembra 2005] o usmerneniach Spolocenstva týkajúcich sa financovania letísk a státnej pomoci na zacatie cinnosti pre letecké spolocnosti s odletom z regionálnych letísk [([5]Ú. v. EÚ C 312, 2005, s. 1)]. 2. Kritériá, povaha a trvanie ponuky dopravy, ako aj pokyny týkajúce sa vypracovania plánov cinností zo strany spolocností prevádzkujúcich letiská... sú vymedzené v uznesení výkonného výboru regiónu... 3. Uznesenie uvedené v odseku 2 a plány cinností, vrátane tých, ktoré uz boli vymedzené spolocnostami, ktoré prevádzkujú letiská, ku dnu nadobudnutia úcinnosti tohto zákona, spolu s príslusnými aktmi a zmluvami, sa financujú, ak sú vypracované v súlade s kritériami, povahou, trvaním ponuky dopravy a pokynmi uvedenými v odseku 2 a sú vopred predlozené na záväzné stanovisko príslusnému výboru." Vykonávacie akty k clánku 3 zákona c. 10/2010 6 Výkonný orgán autonómneho regiónu prijal viacero aktov na vykonanie opatrení stanovených v clánku 3 zákona c. 10/2010, najmä deliberazione della Giunta regionale n. 29/36 (rozhodnutie regionálnej rady c. 29/36) z 29. júla 2010, deliberazione della Giunta regionale n. 43/37 (rozhodnutie regionálnej rady c. 43/37) zo 6. decembra 2010 (dalej len "sporné rozhodnutie c. 43/37") a deliberazione della Giunta regionale n. 52/117 (rozhodnutie regionálnej rady c. 52/117) z 23. decembra 2011 (dalej len "sporné rozhodnutie c. 52/117") (dalej spolu s clánkom 3 zákona c. 10/2010 len "sporné opatrenia"). 7 Tieto vykonávacie akty definovali tri druhy cinností, za ktoré mohli prevádzkovatelia letísk získat financovanie od autonómneho regiónu na roky 2010/2013, a to: - "zvysovanie leteckej prevádzky leteckými spolocnostami" (cinnost 1), pricom táto cinnost je definovaná ako zavádzanie obchodných stratégií a poskytovanie sluzieb leteckej dopravy, ktoré majú za ciel a spocívajú v znízení sezónnosti turistických tokov, zvýsení poctu leteckých spojení, zvýsení frekvencie letov a v posilnovaní kapacít prijímania a prepravy cestujúcich, - "propagácia [ostrova] Sardínia ako turistickej destinácie leteckými spolocnostami" (cinnost 2), pricom táto cinnost je definovaná ako cinnost zahrnajúca poskytovanie marketingových a reklamných sluzieb s cielom zvýsit pocet cestujúcich a podporit spádovú oblast letísk na ostrove, - "dalsie propagacné cinnosti zverené prevádzkovatelmi letísk v mene [autonómneho] regiónu tretím poskytovatelom sluzieb iným ako leteckým spolocnostiam" (cinnost 3). 8 Okrem toho rozhodnutie regionálnej rady c. 29/36 uvedené v bode 6 tohto rozsudku najmä spresnilo, ze vseobecnými cielmi opatrení stanovených v clánku 3 zákona c. 10/2010 bolo posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdrznosti ostrova Sardínia, ako aj rozvoj miestnej ekonomiky, cestovného ruchu a kultúry na tomto ostrove. Tieto vseobecné ciele mali byt v praxi dosiahnuté a konkretizované docasnými cielmi spocívajúcimi v rozvoji a posilnení leteckej dopravy s miestom odletu a príletu na rôznych letiskách ostrova, najmä zvýsením frekvencie a kapacity letov pocas medzisezóny a zimnej sezóny, ako aj otvorením nových leteckých spojení. 9 Napokon toto rozhodnutie definovalo kritériá, povahu a trvanie dopravných sluzieb, na ktoré sa mohlo poskytnút financovanie na obdobie rokov 2010/2013, ako aj usmernenia týkajúce sa plánov cinností, ktorých vypracovanie verejnoprávnymi alebo súkromnými subjektmi prevádzkujúcimi rôzne letiská ostrova (dalej len "prevádzkovatelia letísk") a následne schválenie autonómnym regiónom bolo podmienkou poskytnutia takéhoto financovania. Tieto plány cinností mali byt samy osebe vykonané prostredníctvom zmlúv uzavretých medzi týmito prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami. 10 Z uvedeného rozhodnutia najmä vyplýva, ze pokial ide o zvysovanie leteckej prevádzky leteckými spolocnostami (cinnost 1), uvedené plány cinností mali identifikovat národné alebo medzinárodné spojenia strategického záujmu a definovat rocné ciele, ktoré sa z pohladu kazdého dotknutého prevádzkovatela letiska zdajú uskutocnitelné z hladiska frekvencie letov, ktoré sa majú uskutocnit, poctu cestujúcich, ktorí majú byt prepravení, a nových leteckých spojení, ktoré majú byt zavedené. Okrem toho, pokial ide o propagáciu ostrova Sardínia ako turistickej destinácie leteckými spolocnostami (cinnost 2), tie isté plány cinnosti mali definovat konkrétne marketingové a reklamné sluzby, ktoré sa mali poskytovat s cielom zvýsit pocet prepravovaných cestujúcich a podporit spádovú oblast dotknutého letiska. V oboch prípadoch mali byt predmetné plány cinností podlozené ekonomickými a financnými prognózami týkajúcimi sa vyhliadok na rentabilitu sluzieb, ktoré sa mali poskytovat. 11 Okrem toho z rozhodnutí c. 43/37 a 52/117 vyplýva, ze po schválení predmetných plánov cinností mal autonómny región rozdelit verejné financné prostriedky uvedené v clánku 3 zákona c. 10/2010 tak, ze urcí výsku financných prostriedkov, ktoré sa majú poskytnút z jeho rozpoctu kazdému prevádzkovatelovi letiska, ktorý poziadal o ich poskytnutie. 12 V tejto súvislosti tieto rozhodnutia najmä stanovovali, ze financovanie, ktoré sa má poskytnút kazdému dotknutému prevádzkovatelovi letiska, pokrýva rozdiel medzi na jednej strane nákladmi, ktoré musia rôzne letecké spolocnosti, ktoré tento prevádzkovatel letiska vybral na realizáciu svojho plánu cinností, vynalozit na splnenie svojich povinností, ktoré sú stanovené v zmluve medzi zmluvnými stranami, voci prevádzkovatelovi letiska, a na druhej strane výnosom z predaja leteniek kazdou z týchto leteckých spolocností jej príslusným cestujúcim. Okrem toho malo byt toto financovanie poskytnuté v troch splátkach, prvá ako záloha, druhá ako priebezná platba a tretia ako zostatok, ktorý sa mohol vyplatit az po kontrole poskytnutých sluzieb, dosiahnutých výsledkov a vynalozených nákladov. Napokon bolo stanovené, ze autonómny región a prevádzkovatelia letísk zabezpecia v rámci svojich príslusných právomocí tak kontrolu nad týmito sluzbami, ako aj dohlad nad výkonmi leteckých spolocností, ktoré tieto sluzby poskytujú. Táto kontrola a tento dohlad by mohli viest najmä k prijatiu sankcií v prípade nedodrzania rôznych rocných cielov, ktoré majú dosiahnut letecké spolocnosti, ktoré uzavreli zmluvy o poskytovaní sluzieb leteckej dopravy, marketingových sluzieb alebo reklamných sluzieb s prevádzkovatelmi letísk, ako aj k vráteniu akejkolvek nadmernej kompenzácie, ktorá mohla byt týmto leteckým spolocnostiam vyplatená vzhladom na náklady, ktoré im skutocne vznikli. Vykonanie sporných opatrení vo vztahu k spolocnostiam Volotea a easyJet 13 Prevádzkovatelia letísk, ktorí poziadali o uplatnenie mechanizmu zavedeného spornými opatreniami, vrátane spolocnosti Sogaer, pokial ide o letisko Cagliari-Elmas, a spolocnosti Geasar, pokial ide o letisko Olbia, vykonali tento mechanizmus tak, ze uzavreli viaceré zmluvy so sirokou skálou leteckých spolocností, ktoré zahrnali jednak takzvané "klasické" spolocnosti, ako aj takzvané "nízkonákladové" a "charterové" spolocnosti, medzi ktoré patria najmä spolocnosti Volotea a easyJet. - Situácia spolocnosti Volotea 14 Volotea je letecká spolocnost so sídlom v Spanielsku, ktorá prevádzkuje siet spojení na krátke vzdialenosti s odletom a príletom na urcitom súbore letísk nachádzajúcich sa v Európskej únii, vrátane letísk Cagliari-Elmas a Olbia. 15 V odpovedi na výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorú uverejnila Geasar ako prevádzkovatel letiska Olbia, predlozila Volotea plán prevádzkovania a rozvoja leteckých spojení s odletom a príletom na toto letisko, ako aj program poskytovania marketingových a reklamných sluzieb. 16 Po preskúmaní tohto prevádzkového plánu a tohto programu Geasar predlozila autonómnemu regiónu plány cinností na rok 2010 a na obdobie 2011/2013 spolu s príslusnými ziadostami o financovanie. Rozhodnutiami c. 43/37 a 52/117 autonómny región schválil tieto plány cinností a stanovil sumy pridelené spolocnosti Geasar na rok 2010, ako aj na uvedené obdobie. 17 Dna 4. apríla 2012 a 31. marca 2013 uzavreli Geasar a Volotea dve zmluvy o prevádzkovaní leteckých spojení spolocnostou Volotea s príletom do Bordeaux (Francúzsko), Janova (Taliansko), Nantes (Francúzsko), Palerma (Taliansko) a Benátok (Taliansko), ako aj o poskytovaní marketingových a reklamných sluzieb v súvislosti s vytvorením nových leteckých spojení a so zvýsením kapacít prijímania a prepravy cestujúcich. 18 Okrem toho Volotea v odpovedi na oznámenie, ktoré uverejnila Sogaer ako prevádzkovatel letiska Cagliari-Elmas, predlozila prevádzkový plán a plán rozvoja leteckých spojení s odletom a príletom na toto letisko, ako aj program poskytovania marketingových a reklamných sluzieb. 19 Po preskúmaní tohto prevádzkového plánu a tohto programu Sogaer predlozila autonómnemu regiónu plány cinností na rok 2010 a na obdobie 2011/2013 spolu s príslusnými ziadostami o financovanie. Rozhodnutiami c. 43/37 a 52/117 autonómny región schválil tieto plány cinností a stanovil výsku financných prostriedkov pridelených spolocnosti Sogaer na rok 2010, ako aj na uvedené obdobie. 20 Dna 26. februára 2012 Sogaer a Volotea uzavreli zmluvu o poskytovaní marketingových sluzieb týkajúcich sa zriadenia nových leteckých spojení a zvýsenia kapacít prijímania a prepravy cestujúcich. - Situácia spolocnosti easyJet 21 easyJet je leteckou spolocnostou so sídlom v Spojenom královstve, ktorá prevádzkuje siet leteckých spojení na krátke vzdialenosti s odletom a príletom na letiskách Únie, vrátane letísk Cagliari-Elmas a Olbia. 22 V odpovedi na výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorú uverejnila Geasar ako prevádzkovatel letiska Olbia, predlozila easyJet prevádzkový plán a plán rozvoja leteckých spojení s odletom a príletom na toto letisko, ako aj program poskytovania marketingových a reklamných sluzieb. 23 Po preskúmaní tohto prevádzkového plánu a tohto programu, po následnom predlození plánov cinností uvedených v bode 16 tohto rozsudku spolocnostou Geasar, a napokon po ich schválení autonómnym regiónom, uzavreli Geasar a easyJet tri zmluvy, v ktorých sa easyJet zaviazala k tomu, ze jednak zachová alebo zabezpecí priame spojenia medzi Olbiou a letiskami Bazilej (Svajciarsko), Berlín-Schönefeld (Nemecko), Bristol (Spojené královstvo), Zeneva (Svajciarsko), Londýn Gatwick (Spojené královstvo), Lyon (Francúzsko), Madrid-Barajas (Spanielsko), Miláno Malpensa (Taliansko) a Paríz-Orly (Francúzsko) a dosiahne ciele v oblasti prepravy cestujúcich a jednak zrealizuje program marketingových a reklamných sluzieb. Prvá z týchto zmlúv bola podpísaná 17. marca 2011 a vztahovala sa na obdobie od 28. marca 2010 do 27. marca 2011. Druhá z týchto zmlúv bola podpísaná 25. januára 2012 a vztahovala sa na obdobie od 27. marca 2011 do 30. marca 2013. Tretia z týchto zmlúv bola podpísaná 1. marca 2013 a vztahovala sa na obdobie od 27. marca 2013 do 30. marca 2014. 24 Okrem toho easyJet v odpovedi na oznámenie, ktoré uverejnila Sogaer ako prevádzkovatel letiska Cagliari-Elmas, predlozila prevádzkový plán a plán rozvoja leteckých spojení s odletom a príletom na toto letisko, ako aj program poskytovania marketingových a reklamných sluzieb. 25 Po preskúmaní tohto prevádzkového plánu a tohto programu, po následnom predlození plánov cinností uvedených v bode 19 tohto rozsudku spolocnostou Sogaer, a napokon po ich schválení autonómnym regiónom, uzavreli Sogaer a easyJet zmluvu vztahujúcu sa na obdobie od 29. marca 2010 do 28. marca 2013, ktorou sa easyJet zaviazala k tomu, ze jednak zachová alebo zabezpecí priame lety medzi Cagliari-Elmas a Bazilejom, Berlínom-Schönefeldom, Zenevou a Londýnom-Stanstedom (Spojené královstvo) a dosiahne ciele v oblasti prepravy cestujúcich a jednak poskytne marketingové a reklamné sluzby. Sporné rozhodnutie 26 Dna 30. novembra 2011 Talianska republika oznámila Európskej komisii zákon c. 10/2010 v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. 27 Listom z 23. januára 2013 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa schémy zavedenej zákonom c. 10/2010. Dna 30. mája 2013 bolo toto rozhodnutie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([6]Ú. v. EÚ C 152, 2013, s. 30) a Komisia vyzvala dotknuté strany, aby jej predlozili svoje prípadné pripomienky k uvedenej schéme. V odpovedi na túto výzvu rôzne dotknuté strany, vrátane Volotea a easyJet, viackrát predlozili Komisii písomné pripomienky. 28 Dna 29. júla 2016 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorého výrok obsahuje clánok 1 znejúci takto: "1. Schéma, ktorú Taliansko zaviedlo zákonom [c. 10/2010] nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] v prospech... spolocností... [Sogaer]... a... [Geasar]... 2. Schéma, ktorú Taliansko zaviedlo zákonom c. 10/2010, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] v prospech [pätnástich leteckých spolocností, vrátane spolocností Volotea et easyJet] v rozsahu, v akom sa týka prevádzky týchto leteckých dopravcov na letisku Cagliari-Elmas a letisku Olbia. 3. Státnu pomoc uvedenú v odseku 2 Taliansko poskytlo v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ]. 4. Státna pomoc uvedená v odseku 2 je nezlucitelná s vnútorným trhom." 29 Clánky 2 az 4 tohto rozhodnutia najmä ukladajú Talianskej republike povinnost pristúpit k okamzitému a úcinnému vymáhaniu pomoci uvedenej v clánku 1 uvedeného rozhodnutia od jej príjemcov, ako aj oznámit Komisii vsetky informácie týkajúce sa tohto vymáhania. 30 Z odôvodnení 394 az 406 sporného rozhodnutia vyplýva, ze táto institúcia sa v podstate domnievala, ze sporné opatrenia nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc poskytnutú dotknutým prevádzkovatelom letísk z dvoch dôvodov. Na jednej strane títo prevádzkovatelia nemohli byt povazovaní za "priamych príjemcov" výhody poskytnutej na základe schémy státnej pomoci zavedenej týmito opatreniami, kedze konali de iure a de facto ako "sprostredkovatelia" v mene autonómneho regiónu a previedli vsetky verejné prostriedky, ktoré tento región na základe tejto schémy uvolnil na letecké spolocnosti, s ktorými boli zmluvne prepojení. Na druhej strane nemozno na ne hladiet ani tak, ze na základe uvedenej schémy získali "nepriamu výhodu", kedze mali prospech len z "cisto sekundárnych hospodárskych úcinkov" vyvolaných touto schémou, ktoré boli "podobné" úcinkom, z ktorých mali prospech podniky pôsobiace v iných hospodárskych odvetviach spojených s cestovným ruchom. 31 Komisia naopak kvalifikovala sporné opatrenia ako státnu pomoc, z ktorej mali prospech letecké spolocnosti uvedené v clánku 1 sporného rozhodnutia. 32 V tejto súvislosti Komisia na jednej strane najmä konstatovala, ze tieto opatrenia vychádzali zo zákona, ktorý upravoval poskytnutie verejných prostriedkov prevádzkovatelom niektorých letísk na ostrove Sardínia, a následné pouzitie týchto verejných prostriedkov na financovanie zmlúv uzavretých týmito prevádzkovatelmi letísk s leteckými spolocnostami v rámci mechanizmu, ktorého hlavné prvky boli stanovené v tomto zákone a podliehali kontrole autonómneho regiónu, teda prvky, na základe ktorých táto institúcia dospela k záveru o existencii státnych prostriedkov (odôvodnenia 355 az 361). 33 Na druhej strane sa Komisia v podstate domnievala, ze uvedené opatrenia priznávajú leteckým spolocnostiam dotáciu predstavujúcu výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorú nie je potrebné skúmat z hladiska zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (odôvodnenia 362 az 388). 34 Okrem toho sa Komisia v spornom rozhodnutí domnievala, ze státna pomoc takto poskytnutá leteckým spolocnostiam bola protiprávna (odôvodnenia 407 az 409) a nezlucitelná s vnútorným trhom (odôvodnenia 410 az 421). Rozsudok T-607/17 35 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 6. septembra 2017 podala Volotea zalobu, ktorou sa domáhala ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkalo státnej pomoci, ktorá jej údajne bola poskytnutá na základe schémy zavedenej zákonom c. 10/2010. 36 Volotea na podporu svojich návrhov uviedla pät zalobných dôvodov, ktoré sa v podstate zakladajú, prvý, na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, druhý, na porusení clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, tretí, na protiprávnej povahe nariadenia vymáhania adresovaného Talianskej republike, stvrtý, na nesplnení povinnosti nálezitej starostlivosti, ktorú mala Komisia v rámci vedenia konania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia, a piaty, na nedostatku odôvodnenia a na rozpornosti odôvodnenia. 37 V rozsudku T-607/17 Vseobecný súd konstatoval, ze ziadny z týchto zalobných dôvodov nie je dôvodný, a v dôsledku toho zamietol zalobu v celom rozsahu. Rozsudok T-8/18 38 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 11. januára 2018 podala easyJet zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia v celom rozsahu alebo subsidiárne v rozsahu, v akom sa týkalo státnej pomoci, ktorá jej údajne bola poskytnutá na základe schémy zavedenej zákonom c. 10/2010. 39 Na podporu svojich návrhov easyJet uviedla sest zalobných dôvodov, z ktorých sa v podstate, prvý az tretí, zakladajú na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, stvrtý, na porusení clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, piaty, na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, a siesty, na nedostatocnom odôvodnení a na rozpornosti odôvodnenia. 40 V rozsudku T-8/18 Vseobecný súd v prvom rade konstatoval, ze uvedená zaloba je prípustná, len pokial ide o zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti easyJet. V druhom rade sa tento súd domnieval, ze ziadny zo zalobných dôvodov, ktoré táto spolocnost uviedla, nie je dôvodný. V dôsledku toho zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania a konanie na Súdnom dvore 41 Svojím odvolaním vo veci C-331/20 P Volotea navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil rozsudok T-607/17, - zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, alebo subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy prvostupnového a odvolacieho konania. 42 Svojím odvolaním vo veci C-343/20 P easyJet navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil rozsudok T-8/18, - zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, alebo subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy prvostupnového a odvolacieho konania. 43 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor tieto dve odvolania zamietol a ulozil spolocnostiam Volotea a easyJet povinnost nahradit trovy konania. 44 Listami z 12. februára 2021 boli úcastníci týchto vecí vyzvaní, aby predlozili svoje pripomienky k prípadnému spojeniu týchto vecí, pricom tejto výzve úcastníci konania vyhoveli v stanovených lehotách. 45 Rozhodnutím z 22. februára 2021 boli uvedené veci po vypocutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta spojené na úcely ústnej casti konania a rozhodnutia Súdneho dvora. 46 Dna 10. júna 2021 boli úcastníci prejednávaných vecí vyzvaní, aby písomne odpovedali na niektoré otázky polozené Súdnym dvorom, co úcastníci konania urobili v stanovených lehotách. O odvolaniach 47 Volotea na podporu svojho odvolania uvádza pät odvolacích dôvodov, ktoré sa v podstate zakladajú, prvý, na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v prejednávanej veci, druhý, na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnení clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, tretí, na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení zásady ochrany legitímnej dôvery, stvrtý, na nesprávnom právnom posúdení pri posúdení dodrzania povinnosti odôvodnenia, ktorá je uvedená v clánku 296 ods. 2 ZFEÚ, a piaty, na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy zakotvený v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. 48 Prvý z týchto piatich odvolacích dôvodov sa delí na styri samostatné výhrady týkajúce sa výkladu a uplatnenia podmienok existencie výhody v prejednávanej veci, selektívnej povahy tejto výhody, existencie státnych prostriedkov a narusenia hospodárskej sútaze, od ktorých závisí charakteristika existencie státnej pomoci podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 49 easyJet uvádza styri odvolacie dôvody, ktoré sú vsetky zalozené v podstate na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnení podmienky týkajúcej sa existencie výhody uvedenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v prejednávanej veci. 50 Vzhladom na ich predmet a obsah, ktoré sa vo velkej miere prekrývajú, prvá výhrada prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-331/20 P a styri odvolacie dôvody vo veci C-343/20 P budú preskúmané spolocne. Argumentácia úcastníkov konania O prvej výhrade prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-331/20 P 51 V prvom rade Volotea v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil pochybení pri výklade podmienky týkajúcej sa existencie výhody uvedenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a pri právnej kvalifikácii skutkových okolností prejednávanej veci z hladiska tejto podmienky, ked v bodoch 102 az 110 rozsudku T-607/17 dospel k záveru, ze prevádzkovatelia letísk, s ktorými táto spolocnost uzavrela zmluvy o poskytovaní sluzieb leteckej dopravy, marketingových a reklamných sluzieb, sa nemôzu povazovat za subjekty, ktoré získali výhodu poskytnutú autonómnym regiónom, kedze konali len ako sprostredkovatelia na jeho úcet. Ako totiz vyplýva zo skutkových zistení, ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 92 a 169 tohto rozsudku, títo prevádzkovatelia letísk mali v rámci vykonávania schémy zavedenej spornými opatreniami volnú úvahu pri výbere leteckých spolocností, s ktorými mali v úmysle uzavriet zmluvy o poskytovaní sluzieb, a pri úprave odmeny, ktorá sa má týmto leteckým spolocnostiam za poskytovanie týchto sluzieb vyplatit, pricom v tomto ohlade nepodliehali kontrole autonómneho regiónu. Okrem toho na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bodoch 103, 104, 115, 116 a 120 uvedeného rozsudku, uzatvorenie týchto zmlúv pre uvedených prevádzkovatelov letísk predstavovalo hospodársky a obchodný záujem, ktorý spocíval vo zvýsení cinnosti a atraktivity letísk Cagliari-Elmas a Olbia a ich financovanie bolo aspon scasti zabezpecené vlastnými zdrojmi dotknutého prevádzkovatela, a to spolocností Sogaer a Geasar. 52 V druhom rade sa Vseobecný súd dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked v bodoch 116 az 121 a 124 az 151 rozsudku T-607/17 konstatoval, ze otázku, ci Volotea získala výhodu poskytnutú autonómnym regiónom, treba posúdit na základe uplatnenia kritéria súkromného nadobúdatela tovarov alebo sluzieb, a nie na základe zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. 53 Predovsetkým totiz zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve predstavuje vseobecné kritérium, ktoré sa musí uplatnit pri posúdení, ci dané verejné správanie zvýhodnuje jeden alebo viacero podnikov, vrátane prípadu, ked toto správanie spocíva, ako v prejednávanej veci, v nadobudnutí tovarov alebo sluzieb. V dôsledku toho na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bodoch 116 az 121 a 124 az 131 rozsudku T-607/17, sa táto zásada mohla, ci dokonca mala uplatnit v prejednávanej veci, aj ked autonómny región sledoval ciele verejnej politiky a aj ked na tento úcel konal prostredníctvom prevádzkovatelov letísk, ktorí sami nie sú vsetci nevyhnutne verejnoprávnymi subjektmi. Konkrétne sa autonómny región na základe sporných opatrení snazil získat prostredníctvom právne príslusných verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych subjektov letecké sluzby s odletom alebo príletom na ostrov Sardínia, ako aj marketingové a reklamné sluzby, ktorých cielom, ako aj úcinkom je podpora tejto destinácie, teda správanie, ktoré má hospodársky rozmer. 54 Kritérium súkromného nadobúdatela tovarov alebo sluzieb, ktoré Vseobecný súd pouzil v bodoch 131 az 136 rozsudku T-607/17, ked rozhodol, ze zahrna overenie splnenia dvoch podmienok týkajúcich sa po prvé existencie skutocnej potreby tovarov alebo sluzieb u osoby, ktorá ich nadobúda, a po druhé vykonania otvoreného, transparentného a nediskriminacného postupu verejného obstarávania, je samo osebe diskutabilné. Výklad, ktorý podal tento súd, je totiz v rozpore s clánkom 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý najmä nestanovuje ziadnu automatickú súvislost medzi neuskutocnením postupu verejného obstarávania a existenciou výhody v zmysle tohto ustanovenia. 55 Okrem toho aj za predpokladu, ze by sa uvedené kritérium uplatnovalo a bolo správne vykladané, bolo v prejednávanej veci uplatnené nesprávne, a to v bodoch 137 az 151 rozsudku T-607/17. Napriek strucným, povrchným a nepodlozeným tvrdeniam Vseobecného súdu v tejto súvislosti totiz autonómny región mal skutocnú potrebu sluzieb leteckej dopravy a marketingových a reklamných sluzieb. V kazdom prípade, kedze Komisia nepreukázala neexistenciu skutocnej potreby tovarov alebo sluzieb u verejnoprávneho subjektu konajúceho ako súkromný nadobúdatel tovarov alebo sluzieb, existencia takejto potreby by mala byt uznaná. Okrem toho na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, z podnetu prevádzkovatelov letísk sa uskutocnila výzva na vyjadrenie záujmu, ktorá je rovnako úcinná ako postupy verejného obstarávania. 56 Napokon Vseobecný súd v bodoch 105, 120, 143 a 144 rozsudku T-607/17 ulozil spolocnosti Volotea neodôvodnené dôkazné poziadavky tým, ze jej opakovane a kategoricky vytýkal, ze nepredlozila dôkazy na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa neexistencie výhody získanej od autonómneho regiónu, hoci v prvom rade prinálezí Komisii, aby v tejto súvislosti predlozila dôkazy potrebné a dostatocné na preukázanie existencie takejto výhody, co vsak táto institúcia v spornom rozhodnutí neurobila. 57 V tretom a poslednom rade Volotea tvrdí, ze odôvodnenie Vseobecného súdu týkajúce sa existencie výhody, ako je uvedené v bodoch 122 az 145 rozsudku T-607/17, predstavuje prekrocenie právomoci. Tento súd totiz prekrocil hranice, ktoré mu vyplývajú z jeho právomoci ako súdu posudzujúceho zákonnost rozhodnutí Komisie tým, ze nahradil svojím vlastným kritériom právnej analýzy a vlastným posúdením skutkového stavu, najmä pokial ide o existenciu skutocnej potreby sluzieb zo strany autonómneho regiónu, právne kritérium pouzité v spornom rozhodnutí a skutkové posúdenia vykonané na jeho základe. 58 Komisia sa v prvom rade v podstate domnieva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked posúdil a kvalifikoval situáciu prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia vzhladom na sporné opatrenia. Tento súd totiz v bodoch 102 az 110, 115 a 117 az 121 rozsudku T-607/17 správne dospel k záveru, ze výhoda poskytnutá autonómnym regiónom prostredníctvom týchto opatrení sa má povazovat za výhodu, z ktorej majú prospech nie títo dvaja prevádzkovatelia letísk, hoci títo prevádzkovatelia boli formálne a pôvodne príjemcami verejných financných prostriedkov vyplatených týmto regiónom, ale letecké spolocnosti, ktorým uvedení prevádzkovatelia konajúci ako sprostredkovatelia v mene uvedeného regiónu v konecnom dôsledku previedli tieto verejné financné prostriedky. 59 V druhom rade sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze autonómny región poskytol spolocnosti Volotea výhodu prostredníctvom dvoch dotknutých prevádzkovatelov letísk. Ako totiz vyplýva z bodov 118, 119, 122 az 133, 135 az 139 a 144 az 151 rozsudku T-607/17, Vseobecný súd po tom, co preskúmal, ci sa správanie autonómneho regiónu malo posudzovat podla zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, konstatoval, ze tento subjekt konal s cielom dosiahnut ciele verejnej politiky, co je situácia, ktorá vylucovala uplatnitelnost tejto zásady, a súcasne dospel k záveru, ze autonómny región tak tým, ze tak urobil, poskytol výhodu spolocnosti Volotea, ked od nej získal prostredníctvom dotknutých prevádzkovatelov letísk sluzby, ktoré nezodpovedali skutocnej potrebe. Ako dalej vyplýva z bodov 134, 135, 137, 140 az 143 a 146 tohto rozsudku, autonómny región neprijal také procesné opatrenia, ako je uskutocnenie postupu verejného obstarávania, ktoré by mu umoznili získat tieto sluzby za co najvýhodnejsích podmienok. 60 Okrem toho Vseobecný súd nestanovil neodôvodnené dôkazné poziadavky pre Volotea, ale obmedzil sa na konstatovanie, ze tvrdenia tejto spolocnosti týkajúce sa existencie skutocnej potreby sluzieb leteckej dopravy, marketingu a reklamy pre autonómny región, ako aj uskutocnenia tak úcinného postupu, akým je verejné obstarávanie, nie sú nicím podlozené. 61 V tretom a poslednom rade Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze prekrocil svoju právomoc tým, ze vykonal iné právne analýzy a posúdenia skutkových okolností, ako sú tie, ktoré sú uvedené v spornom rozhodnutí. Tento súd totiz analyzoval otázku existencie skutocnej potreby sluzieb pre autonómny región konajúci ako súkromný nadobúdatel tovarov alebo sluzieb len s cielom odpovedat na tvrdenia predlozené v tejto súvislosti samotnou spolocnostou Volotea na úcel spochybnenia dôvodnosti odôvodnení 386 a 387 sporného rozhodnutia, ako to vyplýva z bodu 131 rozsudku T-607/17. O styroch odvolacích dôvodoch vo veci C-343/20 P 62 Vo svojom prvom odvolacom dôvode easyJet tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bode 107 rozsudku T-8/18 dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zmiesal preskúmanie odlisných a kumulatívnych podmienok týkajúcich sa existencie výhody a státnych prostriedkov uvedených v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj tým, ze na základe tohto preskúmania dospel k záveru, ze jej bola poskytnutá výhoda. 63 Na rozdiel od toho, co bolo uvedené v tomto bode, totiz otázka, ci prostriedky, ktoré verejnoprávny subjekt alebo súkromný subjekt konajúci na úcet verejnoprávneho subjektu poskytuje podniku, sa poskytujú na základe zmluvy, ktorá odráza obvyklé trhové podmienky, je dôlezitá na urcenie, ci tento podnik získal výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Okrem toho kvalifikácia ako "výhody" by sa mala v prípade takých zmlúv, o aké ide v prejednávanej veci, vylúcit, ak tieto zmluvy mozno ex ante povazovat za zmluvy zodpovedajúce ekonomickej a obchodnej logike pre prevádzkovatelov letísk, ktorí ich uzatvorili. Napokon, kedze Vseobecný súd v bode 176 rozsudku T-8/18 pripustil, ze to bol prípad zmlúv medzi spolocnostou easyJet a prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia, mal konstatovat, ze spolocnosti easyJet nebola poskytnutá nijaká výhoda. 64 Vo svojom druhom odvolacom dôvode easyJet Vseobecnému súdu vytýka, ze na jednej strane konstatoval, ze zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve je v prejednávanej veci neuplatnitelná, a na druhej strane dospel k záveru, ze výhodu jej poskytol autonómny región konajúci prostredníctvom prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia v rámci zmlúv o poskytovaní sluzieb leteckej dopravy, marketingu a reklamy, ktoré s nimi uzatvorila. 65 V tejto súvislosti po prvé odmietnutie Vseobecného súdu uplatnit zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve predstavuje nesprávne právne posúdenie, kedze sa opiera, ako vyplýva najmä z bodov 175 az 178 a 190 az 193 rozsudku T-8/18, o okolnost, ze prevádzkovatelia letísk, prostredníctvom ktorých presli verejné financné prostriedky, na ktoré sa vztahujú sporné opatrenia, nie sú verejnoprávnymi subjektmi. 66 Toto formalistické odôvodnenie totiz v prvom rade porusuje clánok 345 ZFEÚ, ktorý vyzaduje neutralitu práva Únie vo vztahu k úprave vlastníckych vztahov, ako aj vseobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania. Uvedené odôvodnenie je rozporuplné, kedze priznáva rozhodujúci význam tomu, ze prevádzkovatelia letísk, o ktorých ide v prejednávanej veci, sú svojou povahou súkromnými podnikmi, v rámci posúdenia podmienky týkajúcej sa existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pricom ale Vseobecný súd v rámci svojho preskúmania podmienky týkajúcej sa existencie státnych prostriedkov, ktorá je stanovená v tomto ustanovení, rozhodol, ze rozhodujúci dohlad nad týmito prevádzkovatelmi vykonávaný autonómnym regiónom na úcel vykonania sporných rozhodnutí umoznoval pripísat Talianskej republike platby financných prostriedkov, ktoré títo prevádzkovatelia vyplatili leteckým spolocnostiam, a povazovat tieto prostriedky za státne prostriedky napriek tomu, ze títo prevádzkovatelia letísk sú svojou povahou súkromnými podnikmi. Okrem toho takéto odôvodnenie porusuje právo na obhajobu tým, ze pripisuje leteckým spolocnostiam, akou je easyJet, domnienku, ktorú v praxi nemozno vyvrátit, podla ktorej verejné zdroje, ktoré uvedení prevádzkovatelia pouzili na odmenenie sluzieb poskytovaných týmito spolocnostami, predstavujú výhodu poskytnutú týmto spolocnostiam státom, hoci tieto sluzby a zmluvy, ktoré ich stanovujú, sú racionálne a rentabilné z ekonomického, obchodného a financného hladiska. Napokon to vedie k tomu, ze kvalifikácia, ci ide o "státnu pomoc" závisí od formy, ktorú môzu státne opatrenia mat, alebo od prostriedkov, ktoré môzu byt pouzité na ich vykonanie, a nie od ich úcinkov. Rovnaká kritika platí aj, co sa týka zdôraznenia, ktoré Vseobecný súd vykonal v bodoch 189 a 190 rozsudku T-8/18, pokial ide o ciele verejnej politiky sledované spornými opatreniami. 67 Po druhé odmietnutie Vseobecného súdu uplatnit zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve mozno kritizovat v tom, ze predstavuje vseobecné kritérium, ktoré sa musí uplatnit, a to aj v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, s cielom urcit, ci bola urcitým podnikom poskytnutá výhoda priamo alebo nepriamo, a ze toto neuplatnenie viedlo tento súd k tomu, ze v bodoch 216 az 218 rozsudku T-8/18 dospel neoprávnene k záveru o existencii výhody poskytnutej spolocnosti easyJet, zatial co zmluvy, ktoré easyJet uzavrela s prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia, mali byt kvalifikované ako konanie za obvyklých trhových podmienok. Títo prevádzkovatelia, ktorí nemali ani právnu povinnost uzavriet akékolvek zmluvy s leteckými spolocnostami, ani povinnost pred uzatvorením týchto zmlúv vykonat verejné obstarávanie, si totiz dobrovolne zvolili uzavretie takýchto zmlúv. Okrem toho zmluvy, ktoré boli uzatvorené so spolocnostou easyJet, stanovovali, ze za rôzne sluzby leteckej dopravy, marketingu a reklamy, ktoré sa easyJet zaviazala poskytovat spolocnostiam Geasar a Sogaer, bude vyplatená spravodlivá odmena. 68 easyJet vo svojej replike dodáva, ze aj v prípade pochybností týkajúcich sa uplatnitelnosti zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktoré súvisia s výkonom výsad verejnej moci, si clenský stát, ktorý je autorom konania alebo opatrenia, na ktoré sa môze vztahovat zákaz státnej pomoci uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, zachováva, rovnako ako podniky, ktoré majú z tejto pomoci prospech, moznost preukázat prostredníctvom objektívnych a overitelných dôkazov, ze toto správanie alebo toto opatrenie zodpovedá správaniu alebo opatreniu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Z toho vyplýva, ze Komisia v spornom rozhodnutí a neskôr Vseobecný súd v rozsudku T-8/18 nemali ignorovat tieto skutocnosti, ktoré existovali v prejednávanej veci. 69 Okrem toho Vseobecný súd v bode 217 tohto rozsudku preniesol dôkazné bremeno tým, ze spolocnosti easyJet vytýkal, ze nepredlozila dostatok dôkazov na spochybnenie posúdení Komisie týkajúcich sa neobvyklej povahy odmeny, ktorá jej bola vyplatená, hoci tejto institúcii prinálezí najskôr preukázat, ze takáto odmena nepredstavovala normálnu trhovú cenu, co v spornom rozhodnutí neurobila. 70 Po tretie a v kazdom prípade sa Vseobecný súd v bodoch 178 a 218 uvedeného rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze výhoda získaná spolocnostou easyJet zodpovedala celej tejto odmene. Za "výhodu" totiz mozno kvalifikovat len rozdiel medzi odmenou, ktorú by si easyJet mohla za normálnych trhových podmienok nárokovat, a odmenou, ktorú jej skutocne vyplatili prevádzkovatelia letísk. 71 V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu easyJet v prvom rade tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze prevádzkovatelia letísk Cagliari-Elmas a Olbia sa mali povazovat za prevádzkovatelov, ktorí konali ako sprostredkovatelia autonómneho regiónu, hoci ich sporné opatrenia výslovne oznacili za príjemcov mechanizmu, ktorý zaviedli. Kvalifikácia za "sprostredkovatela" totiz predpokladá, ze dotknuté osoby nemajú nijakú mieru volnej úvahy pri pouzití prostriedkov, ktoré dostanú na základe takejto schémy, aká bola zavedená týmito opatreniami. Hoci v prejednávanej veci Vseobecný súd v bodoch 126 a 127 rozsudku T-8/18 konstatoval, ze uvedené opatrenia priznávajú prevádzkovatelom letísk volnú úvahu týkajúcu sa urcitých podstatných aspektov ich vykonávania, ako je výber cinností, ktoré majú byt financované z financných prostriedkov pridelených autonómnym regiónom, alebo výber podnikov poverených vykonávaním týchto cinností, nevyvodil právne dôsledky z týchto konstatovaní v rámci svojho preskúmania otázky, ci títo prevádzkovatelia v prejednávanej veci získali výhodu. 72 Tento súd nezohladnil dalsie objektívne a overitelné skutocnosti preukazujúce existenciu a význam predmetnej volnej úvahy, pocnúc okolnostou uvedenou v bode 209 rozsudku T-8/18, ze letecké spolocnosti boli vybraté prostredníctvom výzvy na vyjadrenie záujmu, ktorá umoznila prevádzkovatelom letísk vybrat si pre nich najatraktívnejsie ponuky. Rovnako títo prevádzkovatelia mali moznost rozhodnút o dobe platnosti a iných ustanoveniach zmlúv, ktoré zamýslali uzavriet s týmito spolocnostami. 73 Napokon Vseobecný súd porusil svoju vlastnú judikatúru, z ktorej vyplýva, ze v prípade takej schémy, akou je schéma zavedená spornými opatreniami, je potrebné urcit, ci sa volná úvaha priznaná subjektom povereným vykonávaním tejto schémy týka vymedzenia podstatných prvkov tejto schémy, pricom v takom prípade tieto subjekty nemozno povazovat za sprostredkovatelov, alebo ci sa táto volná úvaha obmedzuje na technické uplatnenie uvedenej schémy, pricom v takom prípade je takáto kvalifikácia mozná. 74 Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode easyJet kritizuje v prvom rade body 225 a 226 rozsudku T-8/18, v ktorých Vseobecný súd na jednej strane konstatoval, ze easyJet bola konecným príjemcom výhody poskytnutej autonómnym regiónom, rovnako ako iné letecké spolocnosti, a na druhej strane, ze prevádzkovatelia letísk Cagliari-Elmas a Olbia, prostredníctvom ktorých boli prevedené financné prostriedky predstavujúce takúto výhodu, nemali sami prospech zo ziadnej výhody, kedze previedli vsetky tieto prostriedky na uvedené spolocnosti. Toto odôvodnenie je totiz v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, ze bolo potrebné, aby Vseobecný súd urcil, ci prevádzkovatelia letísk, ktorí predstavovali priamych príjemcov sporných opatrení, získali výhodu prostredníctvom týchto opatrení bez toho, aby mohla byt existencia tejto výhody spochybnená neskorsím prevodom casti zodpovedajúcich financných prostriedkov leteckým spolocnostiam, akou je easyJet. 75 V druhom rade Vseobecný súd v bodoch 97, 120, 134, 179, 192, 216, 218, 225 a 226 tohto rozsudku v podstate nesprávne usúdil, ze sporné opatrenia priznávajú výhodu leteckým spolocnostiam, akou je easyJet, zatial co prevádzkovatelom letísk bola poskytnutá výhoda len vo forme jednoduchých sekundárnych ekonomických úcinkov. Správna právna kvalifikácia skutkových okolností v prejednávanej veci by ho totiz mala viest k opacnému záveru, kedze prevádzkovatelia letísk pouzili verejné financné prostriedky na financovanie získania sluzieb, ktoré mali sami financovat za obvyklých trhových podmienok, zatial co letecké spolocnosti boli za obvyklých trhových podmienok odmenované za sluzby, ktoré poskytli. 76 Komisia sa v prvom rade domnieva, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom presne alebo dostatocne presne neidentifikuje vsetky body rozsudku T-8/18 týkajúce sa existencie výhody, ktorej sa týka, a subsidiárne, ze tento odvolací dôvod je neúcinný alebo nedôvodný. Bod 107 tohto rozsudku, ktorý ako jediný presne identifikovala easyJet, sa totiz týkal otázky, ci sporné opatrenia predstavovali státne prostriedky, a nie otázky existencie výhody. Okrem toho body 141 a 169 az 238 uvedeného rozsudku týkajúce sa otázky existencie výhody neodkazujú na tento bod 107. 77 Pokial ide o druhý odvolací dôvod, Komisia v prvom rade tvrdí, ze hoci je dostatocne presný na to, aby ho bolo mozné povazovat za prípustný, nie je dôvodný, kedze easyJet Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 189 az 193 rozsudku T-8/18 dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie správne vylúcilo, ze zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve mozno uplatnit na správanie autonómneho regiónu. Kedze totiz prevádzkovatelia letísk neboli vo vlastníctve tohto subjektu, nebolo odôvodnené preskúmat, ci sa tento subjekt tým, ze im poskytol verejné financné prostriedky podla podmienok stanovených spornými opatreniami, správal ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve, ktorý sa snazil uskutocnit investície, ktoré mu mohli priniest ekonomický, obchodný a financný prospech. Navyse, ako Komisia zdôraznila v spornom rozhodnutí, prijatie sporných opatrení bolo jasne odôvodnené cielmi verejnej politiky a presnejsie regionálneho rozvoja, a nie úvahami hospodárskej, obchodnej a financnej povahy. 78 V druhom rade easyJet nemôze Vseobecnému súdu dôvodne vytýkat ani to, ze v bodoch 171 az 182 rozsudku T-8/18 dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie správne vylúcilo, ze by sa zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve mohla uplatnit na úcely posúdenia zmlúv uzavretých prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia s leteckými spolocnostami obsluhujúcimi tieto letiská z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 79 Na jednej strane totiz títo prevádzkovatelia letísk nie sú verejnoprávnymi subjektmi, ako konstatoval Vseobecný súd. 80 Na druhej strane sa tento súd nedopustil ziadneho pochybenia pri výklade alebo uplatnení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ked dospel k záveru, ze uvedení prevádzkovatelia sa v konecnom dôsledku obmedzili, ked uzavreli predmetné zmluvy, na vykonanie schémy státnej pomoci zavedenej spornými opatreniami a na pouzitie verejných financných prostriedkov, ktoré im boli poskytnuté na tento úcel, v súlade s pokynmi autonómneho regiónu, a následne z toho vyvodil, ze takáto situácia odôvodnuje ich kvalifikáciu ako sprostredkovatelov, a vylucuje moznost, ze by sa správali ako súkromné subjekty v trhovom hospodárstve. Zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve sa totiz podla judikatúry Súdneho dvora uplatnuje len v prípade, ak stát priamo alebo nepriamo prizná výhodu ako hospodársky subjekt a nie ako orgán verejnej moci, co nezodpovedá prejednávanej veci. Okrem toho easyJet nemôze dôvodne tvrdit ani to, ze Vseobecný súd pripustil, ze tieto zmluvy mohli byt alebo sa mohli zdat ako rentabilné v case ich uzavretia, ani to, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze príspevok prevádzkovatelov letísk na ich financovanie bol obmedzený. 81 V tretom a poslednom rade tvrdenia spolocnosti easyJet týkajúce sa bodov 189 az 218 rozsudku T-8/18, v ktorých Vseobecný súd posúdil správanie autonómneho regiónu ako súkromného nadobúdatela tovarov alebo sluzieb, nemôzu uspiet ani za predpokladu, ze by boli úcinné. easyJet totiz nespochybnuje konkrétne body tohto rozsudku, v ktorých Vseobecný súd dospel k záveru o neexistencii skutocnej potreby sluzieb pre autonómny región. Okrem toho nespochybnuje posúdenie tohto súdu, podla ktorého by prevádzkovatelia letísk neboli náchylní uzavriet zmluvy s leteckými spolocnostami, prinajmensom v takom velkom pocte a takým odmenovaním, ak by nedoslo k financovaniu z verejných financných prostriedkov. Napokon vzhladom na neexistenciu skutocnej potreby sluzieb pre autonómny región sú úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa neuskutocnenia postupu verejného obstarávania nadbytocné, a teda nemôzu byt úcinne kritizované spolocnostou easyJet. V kazdom prípade výzvy na vyjadrenie záujmu, ktoré predchádzali uzavretiu dotknutých zmlúv, nenahrádzajú postup verejného obstarávania. 82 Pokial ide o tretí odvolací dôvod, je neúcinný, kedze odôvodnenie rozsudku T-8/18, ktoré s ním súvisí, sa týka otázky, ci platby uskutocnené prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia v prospech leteckých spolocností, akou je easyJet, boli pripísatelné autonómnemu regiónu a predstavovali státne prostriedky, a nie samostatnej otázky, ci týmto leteckým spolocnostiam bola z tohto dôvodu poskytnutá výhoda. V kazdom prípade je tento odvolací dôvod nedôvodný. V bodoch, ktoré easyJet napadla v rámci uvedeného odvolacieho dôvodu, totiz Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na znenie a struktúru sporných opatrení, ako aj spôsoby ich vykonania, treba prevádzkovatelov letísk povazovat za subjekty, ktoré sú ex ante regulované a kontrolované autonómnym regiónom, pokial ide o vsetky zásadné zálezitosti, pricom disponovali urcitou volnou úvahou, pokial ide o vedlajsie aspekty, a toto posúdenie, ktoré nemozno spochybnit v rámci odvolania, neobsahuje ziadnu nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkových okolností alebo vnútorný rozpor. Okrem toho judikatúra Vseobecného súdu, na ktorú sa odvoláva easyJet, sa týka odlisnej otázky týkajúcej sa prvkov tvoriacich pojem "schéma státnej pomoci". 83 Stvrtý odvolací dôvod je prinajmensom scasti neúcinný v rozsahu, v akom sa týka posúdení, na základe ktorých Vseobecný súd pre úplnost zamietol tvrdenia spolocnosti easyJet, o ktorých predtým rozhodol, ze sú neprípustné, co easyJet vo svojom odvolaní nespochybnuje. V kazdom prípade je tento odvolací dôvod nedôvodný. Prevádzkovatelia letísk totiz boli Komisiou v spornom rozhodnutí a potom Vseobecným súdom v rozsudku T-8/18 povazovaní za sprostredkovatelov nie z dôvodu, ze previedli financné prostriedky, ktoré autonómny región poskytol leteckým spolocnostiam, ale ze sporné opatrenia ich nezbavili ziadnych nákladov alebo bremena, ktoré by im pripadli za normálnych trhových podmienok. Posúdenie Súdnym dvorom O prípustnosti 84 Komisia spochybnuje prípustnost prvého a druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-343/20 P. 85 Pokial ide o prvý z týchto odvolacích dôvodov, táto institúcia v prvom rade tvrdí, ze presne neidentifikuje odôvodnenie rozsudku T-8/18, na ktoré sa vztahuje. 86 V tejto súvislosti z clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze dôvody uvedené v odvolaní musia presne oznacovat casti odôvodnenia Vseobecného súdu, ktoré odvolatelka napáda. 87 Okrem toho z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze nedodrzanie tejto poziadavky má za následok neprípustnost odvolacieho dôvodu, ktorý ju nesplna (rozsudky z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, [7]C-382/12 P, [8]EU:C:2014:2201, bod [9]150, ako aj z 28. apríla 2022, Changmao Biochemical Engineering/Komisia,[10]C-666/19 P, [11]EU:C:2022:323, bod [12]186). 88 V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze prvý odvolací dôvod uvedený na podporu odvolania vo veci C-343/20 P oznacuje konkrétny bod odôvodnenia rozsudku T-8/18, proti ktorému easyJet namieta, a to jeho bod 107. Okrem toho tento odvolací dôvod presne identifikuje nesprávne právne posúdenie, ku ktorému údajne v tomto bode doslo a ktoré spocíva v podstate v tom, ze Vseobecný súd neprávom zmiesal preskúmanie dvoch odlisných a kumulatívnych podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutné na to, aby bolo mozné dospiet k záveru o existencii státnej pomoci, teda podmienky týkajúcej sa poskytnutia výhody státom na jednej strane a podmienky, podla ktorej táto výhoda musí byt poskytnutá zo státnych prostriedkov, na druhej strane. 89 Pokial ide o to, ze Komisia subsidiárne tvrdí, ze uvedený odvolací dôvod je v kazdom prípade nedostatocne presný, ci dokonca neúcinný, kedze bod, ktorý identifikuje, tvorí súcast odôvodnenia rozsudku T-8/18, ktoré sa týka casti sporného rozhodnutia venovanej existencii státnych prostriedkov, a nie súcast inej casti odôvodnenia, ktorá sa týka otázky existencie výhody, na ktorú sa sústredujú právne tvrdenia uvádzané spolocnostou easyJet, treba dodat, ze je to presné, ale táto pripomienka týkajúca sa struktúry odôvodnenia Vseobecného súdu neimplikuje, ze dotknutý dôvod by bol neúcinný. 90 Na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, totiz Vseobecný súd pri skúmaní otázky existencie výhody pristúpil k celkovému odkazu na odôvodnenie, ktoré predtým venoval otázke existencie státnych prostriedkov, ako vyplýva z bodu 174 rozsudku T-8/18, podla ktorého "pokial ide o argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z hladiska nezávislosti prevádzkovatelov letísk pri pouzívaní financných prostriedkov poskytnutých autonómnym regiónom a pri vymedzení ich zmluvných vztahov s leteckými spolocnostami, treba ju zamietnut z dôvodov, ktoré uz boli vyssie uvedené v rámci posudzovania druhej casti prvého zalobného dôvodu". 91 Navyse bod 107 tohto rozsudku, ktorý kritizuje easyJet, je jedným z klúcových bodov odôvodnenia, na ktoré Vseobecný súd takto odkázal. Tento súd totiz po prvýkrát uviedol svoje posúdenie, podla ktorého "treba konstatovat, ze pokial mozno preukázat, ako v prejednávanej veci, ze bezprostredný príjemca previedol výhodu vyplývajúcu zo státnych prostriedkov na konecného príjemcu, nie je pritom relevantné, ze príjemca tento prevod uskutocnil podla obchodnej logiky, alebo naopak, ze tento prevod zodpovedal cielu vseobecného záujmu". Okrem toho toto posúdenie je neskôr pri rôznych prílezitostiach prevzaté a spresnené uvedeným súdom na úcely preskúmania zákonnosti zistení a posúdení, ktoré vykonala Komisia v spornom rozhodnutí vo veci existencie výhody, najmä v bodoch uvedeného rozsudku, ktorých sa týkajú ostatné odvolacie dôvody spolocnosti easyJet, medzi ktoré patria body 176 az 178, 189 az 191, 225 a 226. 92 Vzhladom na tieto skutocnosti nemozno spolocnosti easyJet vytýkat, ze neidentifikovala presnejsie, ako to urobila, zdroj nesprávneho právneho posúdenia, ktoré pripisuje Vseobecnému súdu. 93 Pokial ide o druhý zalobný dôvod, ktorý uvádza easyJet, Komisia velmi vseobecne tvrdí, ze tento dôvod je prílis nepresný na to, aby bol prípustný. 94 V tejto súvislosti treba v prvom rade konstatovat, ze v súlade s poziadavkou stanovenou v clánku 169 ods. 2 rokovacieho poriadku a pripomenutou v bode 86 tohto rozsudku tento odvolací dôvod identifikuje presný celok castí odôvodnenia rozsudku T-8/18, v prípade ktorých sa easyJet domnieva, ze sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením, a to body 175 az 178, 189 az 193 a 216 az 218 tohto rozsudku. 95 V druhom rade z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze okrem tejto poziadavky je kazdý úcastník konania, ktorý podal odvolanie, povinný vzhladom na clánok 256 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ, clánok 58 prvý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj clánok 168 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku presne uviest právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú kazdý z rôznych uvádzaných odvolacích dôvodov, pricom v opacnom prípade budú odvolací dôvod alebo odvolacie dôvody, ktoré nesplnajú túto poziadavku, neprípustné (rozsudky z 3. septembra 2015, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia, [13]C-398/13 P, [14]EU:C:2015:535, bod [15]53, ako aj z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, [16]C-453/19 P, [17]EU:C:2021:608, bod [18]95). 96 V prejednávanej veci easyJet dodrzala takisto túto poziadavku, ako vyplýva z bodov 64 az 70 tohto rozsudku. 97 Prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C-343/20 P sú preto prípustné. O veci samej 98 Na úvod treba konstatovat, ze hoci právne tvrdenia, ktoré uvádza Volotea na podporu prvej výhrady v jej prvom odvolacom dôvode vo veci C-331/20 P, a právne tvrdenia, ktoré uvádza easyJet na podporu svojich styroch odvolacích dôvodov vo veci C-343/20 P, nie sú na jednej strane struktúrované rovnakým spôsobom, ale na druhej strane, hoci sa ich obsah v niektorých bodoch lísi, sa tieto dve série právnych tvrdení vo velkej miere prekrývajú. Konkrétne tak Volotea, ako aj easyJet spochybnujú prostredníctvom tvrdení, ktoré sú vo svojej podstate z velkej casti podobné a doplnajú sa, tri podstatné a rozhodujúce aspekty odôvodnenia Vseobecného súdu, ktoré sú v napadnutých rozsudkoch niekedy totozné a niekedy podobné. 99 Ako totiz vyplýva z bodov 52 az 55, 64 az 69, 72 a 75 tohto rozsudku, jedna aj druhá odvolatelka kritizujú v prvom rade posúdenia, na základe ktorých Vseobecný súd v podstate konstatoval, ze otázka, ci mali prospech z výhody poskytnutej autonómnym regiónom konajúcim prostredníctvom prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia, nemala byt preskúmaná z hladiska zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z dôvodu, ze táto zásada nebola v tomto prípade uplatnitelná vzhladom na ciele verejnej politiky sledované spornými opatreniami, na skutocnost, ze uvedení prevádzkovatelia letísk neboli verejnoprávnymi subjektmi, a na skutocnost, ze prevádzkovatelia letísk v súvislosti s vykonávaním týchto opatrení nemali vo vztahu k autonómnemu regiónu významnú autonómiu (body 116 az 119 a 124 az 127 rozsudku T-607/17, ako aj body 174 az 177 a 190 az 193 rozsudku T-8/18). 100 Volotea a easyJet dalej spochybnujú posúdenia, na základe ktorých Vseobecný súd dospel k záveru, ze otázku, ci mali prospech z výhody poskytnutej autonómnym regiónom konajúcim prostredníctvom prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia, treba analyzovat na základe kritéria spocívajúceho v urcení, ci sa tento región správal ako súkromný nadobúdatel tovarov alebo sluzieb konajúci za obvyklých trhových podmienok (body 128 az 136 rozsudku T-607/17 a body 194 az 203 rozsudku T-8/18). V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodov 54, 55, 66 az 69, 72 a 75 tohto rozsudku, Volotea zamerala svoju kritiku na skutocnosti, o ktorých Vseobecný súd rozhodol, ze budú predmetom preskúmania na základe tohto kritéria, teda na existenciu skutocnej potreby sluzieb pre uvedený región na jednej strane a na uskutocnenie postupu verejného obstarávania na druhej strane, kým easyJet, hoci sa odvoláva na druhý z týchto prvkov, zameriava svoju kritiku na skutocnost, ze preskúmanie týchto prvkov v podstate viedlo Vseobecný súd k tomu, ze sa vyhol alebo prinajmensom sa riadne nezaoberal otázkou, ci zmluvy zaväzujúce letecké spolocnosti s prevádzkovatelmi letísk boli uzavreté za obvyklých trhových podmienok. 101 Napokon tak Volotea, ako aj easyJet Vseobecnému súdu v podstate vytýkajú, ze nesprávne právne kvalifikoval skutkové okolnosti a ze váznym spôsobom nepreskúmal dôkazy, ktoré predlozili na spochybnenie posúdení a konstatovaní Komisie, podla ktorých zmluvy, ktoré uzavreli s prevádzkovatelmi letísk, predstavovali výhodu, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nezískali (body 139, 143 a 144 rozsudku T-607/17, ako aj body 189 az 193 a 216 az 218 rozsudku T-8/18). 102 V prvom rade treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora po prvé vyplýva, ze kvalifikácia opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyzaduje, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, [19]C-142/87, [20]EU:C:1990:125, bod [21]25, ako aj z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Polsko, [22]C-933/19 P, [23]EU:C:2021:905, bod [24]103). 103 Medzi ne patrí najmä podmienka, podla ktorej státne opatrenie, o ktoré ide v danom prípade, musí poskytovat selektívnu výhodu podniku alebo podnikom, ktoré ho vyuzívajú (rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [25]C-280/00, [26]EU:C:2003:415, bod [27]75, ako aj z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Polsko, [28]C-933/19 P, [29]EU:C:2021:905, bod [30]103). 104 Po druhé pojem "výhoda" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna nielen pozitívne plnenia, ako sú subvencie, ale aj zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku alebo podnikov, ktoré sú ich príjemcami, a ktoré teda majú rovnakú povahu ako subvencie a majú rovnaké úcinky (rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [31]C-387/92, [32]EU:C:1994:100, bod [33]13, a zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [34]C-362/19 P, [35]EU:C:2021:169, point 59). 105 Na preukázanie existencie výhody treba teda v podstate zohladnit úcinky státneho opatrenia, o ktoré ide v danom prípade, na podnik alebo podniky, ktoré sú jeho príjemcami, a to bez ohladu na to, ci toto opatrenie poskytne priamo stát alebo verejnoprávny ci súkromný subjekt, ktorý stát zriadil na tento úcel (rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, [36]78/76, [37]EU:C:1977:52, bod [38]21, ako aj z 15. mája 2019, Achema a i., [39]C-706/17, [40]EU:C:2019:407, bod [41]50). 106 Naopak, kedze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje medzi dôvodmi alebo cielmi státnych opatrení (rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [42]173/73, [43]EU:C:1974:71, bod [44]27, a z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [45]C-409/00, [46]EU:C:2003:92, bod [47]46), povaha cielov sledovaných clenským státom, ktorý je autorom týchto opatrení alebo ktorému tieto opatrenia mozno pripísat, nemá nijaký vplyv na otázku, ci tieto opatrenia poskytujú výhodu jednému alebo viacerým podnikom, a v sirsom zmysle na ich kvalifikáciu ako státnej pomoci (rozsudky z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [48]C-81/10 P, [49]EU:C:2011:811, bod [50]17, ako aj z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., [51]C-638/19 P, [52]EU:C:2022:50, bod [53]122). 107 V dôsledku toho treba povazovat za splnajúce podmienku uvedenú v bode 103 tohto rozsudku kazdé státne opatrenie, ktoré bez ohladu na jeho formu a ciele môze priamo alebo nepriamo zvýhodnit jeden alebo viacero podnikov alebo im poskytuje výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohli získat (rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [54]C-280/00, [55]EU:C:2003:415, bod [56]84, ako aj zo 17. septembra 2020, Compagnie des pęches de Saint-Malo, [57]C-212/19, [58]EU:C:2020:726, bod [59]39). 108 Napokon charakterizácia existencie takej výhody sa v zásade uskutocnuje uplatnením zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (rozsudky zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [60]C-579/16 P, [61]EU:C:2018:159, bod [62]45, ako aj z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Polsko, [63]C-933/19 P, [64]EU:C:2021:905, bod [65]105), iba zeby nebolo vôbec mozné porovnat konanie státu, o ktoré ide v danom prípade, s konaním súkromného subjektu, pretoze toto konanie je neoddelitelne spojené s existenciou infrastruktúry, ktorú by ziadny súkromný subjekt nikdy nemohol vytvorit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2003, Chronopost a i./Ufex a i., [66]C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, [67]EU:C:2003:388, body [68]31 az [69]38), alebo ze stát koná ako v postavení orgánu verejnej moci. V tejto súvislosti vsak treba poznamenat, ze samotné uplatnovanie výsad verejnej moci, ako je vyuzívanie prostriedkov legislatívnej alebo danovej povahy, samo osebe nespôsobuje neuplatnitelnost tejto zásady (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [70]C-124/10 P, [71]EU:C:2012:318, body [72]81 a [73]92; z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, [74]C-224/12 P, [75]EU:C:2014:213, bod [76]30, ako aj zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [77]C-579/16 P, [78]EU:C:2018:159, bod [79]48). Práve hospodárska povaha predmetného státneho zásahu, a nie prostriedky pouzité na tento úcel, totiz spôsobuje uplatnitelnost uvedenej zásady (rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [80]C-300/16 P, [81]EU:C:2017:706, bod [82]27). 109 Ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 63, 71 a 74 svojich návrhov, uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve samo osebe znamená, ze by sa v kazdom jednotlivom prípade mali uplatnit rôzne konkrétne kritériá, z ktorých kazdé má za ciel co najprimeranejsie a najvhodnejsie porovnanie státneho opatrenia, o ktoré ide v danom prípade, najmä vzhladom na jeho povahu, s opatrením, ktoré by mohol prijat súkromný subjekt nachádzajúci sa v co najpodobnejsej situácii a konajúci za obvyklých trhových podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [83]C-579/16 P, [84]EU:C:2018:159, body [85]52 a [86]55). 110 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, medzi tieto kritériá patrí najmä kritérium súkromného investora, ktorý sa uplatní v prípade státnych opatrení, akými sú kapitálové vklady (rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [87]C-305/89, [88]EU:C:1991:142, body [89]18 a [90]19, ako aj z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [91]C-160/19 P, [92]EU:C:2020:1012, bod [93]105). Tieto kritériá zahrnajú aj kritérium súkromného veritela, ktoré sa má uplatnit v prípade takých opatrení, akými sú úlavy pri splácaní dlhu (rozsudky z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, [94]C-342/96, [95]EU:C:1999:210, bod [96]46, ako aj z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [97]C-300/16 P, [98]EU:C:2017:706, body [99]22 a [100]28), kritérium súkromného dlzníka (rozsudok z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Polsko, [101]C-933/19 P, [102]EU:C:2021:905, body [103]123 a [104]156), alebo este kritérium súkromného predávajúceho, ktoré sa uplatnuje v prípade opatrení týkajúcich sa dodávok tovaru alebo poskytovania sluzieb priamo alebo prostredníctvom verejnoprávnych subjektov alebo súkromných podnikov pod kontrolou alebo vplyvom státu a stanovenia podmienok ich predaja, ako je cena (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, [105]67/85, 68/85 a 70/85, [106]EU:C:1988:38, bod [107]28; z 11. júla 1996, SFEI a i., [108]C-39/94, [109]EU:C:1996:285, bod [110]59, ako aj z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, [111]C-143/99, [112]EU:C:2001:598, body [113]39 a [114]40). 111 Po tretie treba pripomenút, ze v prípade, ak Komisia zacne konanie týkajúce sa státneho opatrenia a na jeho konci prijme rozhodnutie, v ktorom toto opatrenie kvalifikuje ako "státnu pomoc", prinálezí tejto institúcii, aby vo svojom rozhodnutí preukázala existenciu takejto pomoci, a teda najmä to, ze uvedené opatrenie priznáva výhodu podniku alebo podnikom, ktoré z neho majú prospech, vychádzajúc, v rámci presetrovania, ktoré malo byt vykonané svedomito a nestranne, z co najúplnejsích a najspolahlivejsích dôkazov na tento úcel (rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [115]C-362/19 P, [116]EU:C:2021:169, bod [117]62 a citovaná judikatúra). 112 Dodrzanie tejto povinnosti sa vsak musí posúdit v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v case, ked prijala svoje rozhodnutie (rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [118]234/84, [119]EU:C:1986:302, bod [120]16, a z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [121]C-300/16 P, [122]EU:C:2017:706, bod [123]70), pokial táto institúcia vyuzila právomoci, ktoré jej umoznujú získat informácie, ktoré povazuje za potrebné alebo uzitocné, najmä právomoc adresovat príkaz clenskému státu, ktorý je autorom dotknutého státneho opatrenia a ktorý má tieto informácie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [124]C-301/87, [125]EU:C:1990:67, body [126]19 az [127]22, a z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [128]C-300/16 P, [129]EU:C:2017:706, bod [130]71). 113 Pokial ide konkrétne o uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v danom prípade, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze táto zásada znamená, ze Komisia na základe celkového posúdenia zohladnujúceho vsetky relevantné skutocnosti prejednávanej veci preukáze, ze podnik alebo podniky, ktoré sú príjemcami predmetného státneho opatrenia, by zjavne nezískali porovnatelnú výhodu zo strany primerane pozorného a starostlivého súkromného subjektu nachádzajúceho sa v co najpodobnejsej situácii, konajúceho za normálnych trhových podmienok. V rámci tohto celkového posúdenia musí Komisia zohladnit vsetky moznosti, ktoré takýto hospodársky subjekt rozumne predvída, vsetky dostupné informácie, ktoré môzu mat významný vplyv na jej rozhodnutie, ako aj predvídatelný vývoj v case prijatia rozhodnutia o poskytnutí výhody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [131]C-244/18 P, [132]EU:C:2020:238, body [133]28 az [134]31 a [135]65, ako aj z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Polsko, [136]C-933/19 P, [137]EU:C:2021:905, body [138]108 az [139]113). 114 Komisia musí najmä posúdit, ci k tomuto dátumu transakcia, na základe ktorej bola poskytnutá výhoda, mohla byt povazovaná za transakciu, ktorá má hospodársku, obchodnú a financnú racionálnost vzhladom na jej perspektívu rentability v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, ako aj iné obchodné alebo hospodárske záujmy, ktoré obsahovala (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [140]234/84, [141]EU:C:1986:302, body [142]14 a [143]15; z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [144]C-303/88, [145]EU:C:1991:136, body [146]21 a [147]22; z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, [148]C-224/12 P, [149]EU:C:2014:213, bod [150]36, ako aj z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [151]C-160/19 P, [152]EU:C:2020:1012, bod [153]107). 115 V prejednávanej veci Vseobecný súd porusil niektoré poziadavky vyplývajúce z tejto judikatúry. 116 Je pravda, ze sa implicitne v rozsudku T-607/17 a výslovne v bode 185 rozsudku T-8/18 zdrzal oprávnene opierania sa o konstatovanie Komisie, podla ktorého sa Talianska republika neodvolala na zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, a to vzhladom na irelevantnost takéhoto konstatovania vzhladom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora (rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [154]C-124/10 P, [155]EU:C:2012:318, body [156]103 a [157]104, ako aj z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Polsko, [158]C-933/19 P, [159]EU:C:2021:905, bod [160]107). 117 Napriek tomu vsak dospel k záveru, ze túto zásadu treba povazovat za neuplatnitelnú v prejednávanej veci, a to z troch dôvodov, ktoré sa v podstate týkajú po prvé okolnosti, ze prevádzkovatelia letísk, ktorých sa týka sporné rozhodnutie, neboli subjektmi vo vlastníctve státu (body 117 az 119, 124 a 125 rozsudku T-607/17, ako aj body 175 az 177, 190 a 191 rozsudku T-8/18), po druhé okolnosti, ze schéma pomoci, ktorou sa zavádzajú sporné opatrenia, sleduje ciele verejného poriadku (body 124 az 127 a 130 rozsudku T-607/17, ako aj body 190 az 193 rozsudku T-8/18), a po tretie skutocnosti, ze títo prevádzkovatelia letísk sa obmedzili na vykonávanie tejto schémy a týchto opatrení bez toho, aby mali v tejto súvislosti významnú autonómiu vo vztahu k autonómnemu regiónu (body 116, 118 a 119 rozsudku T-607/17, ako aj body 174, 176 a 177 rozsudku T-8/18). 118 Ziadny z týchto dôvodov vsak nemohol vylúcit uplatnitelnost zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. 119 Ani prvý, ani tretí z uvedených dôvodov teda neumoznujú dospiet k záveru o tomto vylúcení, kedze táto zásada sa môze uplatnit aj vtedy, ked je výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom priamo státom alebo prostredníctvom súkromných podnikov, ktoré sú pod jeho kontrolou alebo pod jeho vplyvom, ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 105 a 110 tohto rozsudku a ako to pripomenula generálna advokátka v bode 94 svojich návrhov. 120 Rovnako druhý dôvod, ktorý uviedol Vseobecný súd, vôbec nevylucuje uplatnitelnost zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 106 tohto rozsudku a ako to pripomenula generálna advokátka v bodoch 80, 82 a 95 svojich návrhov. Sledovanie cielov verejnej politiky je totiz súcastou väcsiny státnych opatrení, ktoré mozno kvalifikovat ako "státna pomoc" a na tento úcel preskúmat z hladiska tejto zásady (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [161]C-305/89, [162]EU:C:1991:142, bod [163]20, a zo14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [164]C-42/93, [165]EU:C:1994:326, bod [166]14). Uplatnenie uvedenej zásady má vsak za následok, ze tieto opatrenia sa musia preskúmat bez ohladu na takéto ciele (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [167]234/84, [168]EU:C:1986:302, bod [169]14) a výhody spojené s postavením státu ako orgánu verejnej moci, ktoré môzu z realizácie týchto cielov vyplývat (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [170]C-124/10 P, [171]EU:C:2012:318, bod [172]79, ako aj zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [173]C-579/16 P, [174]EU:C:2018:159, body [175]55, [176]57 a [177]58). 121 Treba dalej konstatovat, ze hoci Vseobecný súd nesprávne dospel k záveru o neuplatnitelnosti zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, napriek tomu usúdil, ako uvádzajú Volotea a easyJet, ze letecké spolocnosti, ktoré uzavreli zmluvy o poskytovaní sluzieb leteckej dopravy, marketingu a reklame s prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia, sa mali povazovat za osoby, ktoré vyuzili "výhodu, ktorú by inak za obvyklých trhových podmienok nezískal[i]" z dôvodu, ze odmena, ktorá im bola vyplatená na základe týchto zmlúv nepredstavovala protihodnotu za sluzby, ktoré by uspokojovali skutocné potreby autonómneho regiónu, a ze uvedené zmluvy boli navyse uzatvorené dotknutými prevádzkovatelmi letísk bez predchádzajúceho uskutocnenia verejného obstarávania alebo rovnocenného postupu (body 128 az 149 rozsudku T-607/17, ako aj body 174 a 194 az 217 rozsudku T-8/18). 122 Vzhladom na tieto úvahy Vseobecný súd v bode 150 rozsudku T-607/17 a v bode 218 rozsudku T-8/18 rozhodol, ze Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze financovanie, ktoré autonómny región konajúci prostredníctvom uvedených prevádzkovatelov letísk poskytol spolocnostiam Volotea a easyJet ako protihodnotu za nimi poskytované dopravné, marketingové a reklamné sluzby, im poskytlo výhodu, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nezískali. 123 Ako vsak vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 109 a 110 tohto rozsudku a ako uviedla generálna advokátka v bode 99 svojich návrhov, kritérium súkromného nadobúdatela predstavuje, tak ako kritérium súkromného predávajúceho, ktorého je náprotivkom, jedno z rôznych kritérií konkretizujúcich zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Za týchto podmienok nesprávne právne posúdenia uvedené v bodoch 117 az 120 tohto rozsudku môzu viest k zruseniu napadnutých rozsudkov len vtedy, ak sa ukáze, ze tieto dodatocné dôvody Vseobecného súdu sú tiez z právneho hladiska nesprávne a ako také nemôzu odôvodnit výrok týchto rozsudkov. 124 V druhom rade treba v tejto súvislosti najskôr uviest, ze uvedené dôvody sú v podstate formulované v súvislosti s konstatovaniami a posúdeniami, ktoré Komisia predtým urobila v spornom rozhodnutí. Volotea preto neoprávnene vytýka Vseobecnému súdu, ze prekrocil hranice, ktoré mu vyplývajú z jeho úlohy súdu posudzujúceho zákonnost rozhodnutí Komisie, tým, ze uviedol tie isté dôvody. 125 Je potrebné zdôraznit, ze kritérium súkromného nadobúdatela treba v rozsahu, v akom predstavuje jeden z rôznych mozných výkladov zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, vykladat a uplatnovat v súlade s touto zásadou, ako aj s dôkaznými poziadavkami, ktoré upravujú jej uplatnenie. 126 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora nepochybne vyplýva, ze v prípade, ak sa stát alebo iný verejnoprávny subjekt rozhodne predat alebo, symetricky, nadobudnút tovary alebo sluzby priamo od jedného alebo viacerých súkromných podnikov, uplatnenie postupu verejného obstarávania organizovaného podla podmienok zarucujúcich jeho otvorenú, nestrannú a nediskriminacnú povahu, umoznuje za urcitých podmienok predpokladat, ze zmluvy alebo iné akty, ktoré sa na tento úcel na konci tohto postupu uzatvárajú, a odmena, ktorú stanovujú, odrázajú obvyklé trhové podmienky, a najmä obvyklú cenu alebo obvyklú trhovú hodnotu, ktorá vylucuje existenciu "výhody" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, BVVG, [178]C-39/14, [179]EU:C:2015:470, body [180]29 a [181]32, ako aj citovanú judikatúru). 127 Z tejto judikatúry vsak tiez vyplýva, ze uskutocnenie takéhoto postupu nie je vzdy povinné na úcely takéhoto predaja alebo nákupu, a navyse, ze existujú iné prostriedky na vylúcenie existencie takejto výhody. Je totiz mozné pouzit iné prostriedky, ako je napríklad vypracovanie nezávislého znaleckého posudku (rozsudok zo 16. júla 2015, BVVG, [182]C-39/14, [183]EU:C:2015:470, bod [184]31 a citovaná judikatúra), alebo spolahlivé, prísne a úplné vyhodnotenie relevantných nákladov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [185]C-290/07 P, [186]EU:C:2010:480, body [187]70 az [188]75), aby sa zabezpecilo, ze takto vykonaná transakcia predstavuje obvyklú trhovú transakciu, ktorej výsledkom je stanovenie obvyklej ceny alebo obvyklej trhovej hodnoty. 128 O to viac uplatnenie postupu verejného obstarávania nemôze byt jediným prostriedkom na vylúcenie existencie "výhody" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v prípade, ze stát uskutocní predaj alebo nadobudnutie tovarov alebo sluzieb od súkromných podnikov nie priamo, ale prostredníctvom iných súkromných podnikov, ktoré nie sú povinné vyuzit takýto postup. Bez ohladu na pouzitý prostriedok teda otázka, ci existencia takejto výhody musí byt vylúcená, alebo naopak potvrdená, vyzaduje, aby sa v kazdom prípade posúdilo, ci zmluvy alebo iné úkony, ktoré upravujú tento predaj alebo nadobudnutie, reflektujú, alebo nie, obvyklé trhové podmienky spôsobom pripomenutým v bodoch 113 a 114 tohto rozsudku. 129 Okrem toho, ako vyplýva z týchto istých bodov, práve Komisii prinálezí vykonat toto posúdenie a preukázat existenciu výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ za podmienok pripomenutých v bodoch 111 a 112 tohto rozsudku, pricom táto výhoda môze v prejednávanej veci, keby sa preukázala, zodpovedat iba rozdielu medzi odmenou, ktorú by si dotknutí príjemcovia mohli nárokovat za obvyklých trhových podmienok, a odmenou, ktorú im skutocne vyplatili prevádzkovatelia letísk. 130 V prejednávanej veci vsak Vseobecný súd porusil tieto rôzne hmotnoprávne a dôkazné poziadavky. 131 Na jednej strane totiz Vseobecný súd tak v rámci svojej analýzy poziadaviek vyplývajúcich z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj z právnej kvalifikácie skutkových okolností vo vztahu k týmto poziadavkám v podstate len uviedol, ze zmluvy, o ktoré ide v prejednávanej veci, neboli uzavreté súkromnými subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami ako výsledok postupu vereného obstarávania, ako vyplýva z bodov 136, 137 a 141 rozsudku T-607/17, ako aj z bodov 203, 204 a 208 rozsudku T-8/18, potom rozhodol vo vseobecnosti, ze uplatnenie tohto postupu "mohl[o] preukázat existenciu trhových podmienok, a teda neexistenciu výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ" a ze v predmetnom prípade Volotea a easyJet "nepreukázal[i]", ze prevádzkovatelia letísk Cagliari-Elmas a Olbia pouzili "rovnocenný" postup, ako to vyplýva z bodov 140, 142 a 143 rozsudku T-607/17, ako aj bodov 207, 209 a 210 rozsudku T-8/18. 132 Uvedený súd tým priznal neodôvodnený význam tomu, ci súkromné podniky, na ktoré sa nevztahuje povinnost zorganizovat verejné obstarávanie a ktoré zamýslajú uzavriet takéto zmluvy, uplatnili vopred takýto postup alebo rovnocenný postup, s tým, ze ak sa takýto postup neuskutocnil, budú celit tomu, ze tieto zmluvy sa automaticky budú povazovat za "výhodu" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v prípade, ak niektorý z týchto súkromných podnikov financuje svoje zmluvné záväzky z verejných financných prostriedkov. Ani potreba vyuzitia takéhoto postupu verejného obstarávania alebo rovnocenného postupu, ani automatický dôsledok, ktorý by z jeho nevyuzitia vyplýval, nevyplývajú z tohto ustanovenia alebo z judikatúry Súdneho dvora, ktoré naopak vyzadujú celkové a konkrétne posúdenie kazdého prípadu, ako bolo pripomenuté v bodoch 113, 114 a 128 tohto rozsudku, a okrem toho vyzadujú, aby Komisia preukázala existenciu výhody, a nie aby dotknuté podniky preukázali jej neexistenciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [189]C-160/19 P, [190]EU:C:2020:1012, bod [191]111). 133 Na druhej strane sa Vseobecný súd v bode 139 rozsudku T-607/17, ako aj v bode 206 rozsudku T-8/18 obmedzil na "spochybnenie" toho, ci marketingové sluzby, ktoré sú predmetom zmlúv uzavretých medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami, zodpovedali "skutocným potrebám" autonómneho regiónu. Toto posúdenie mu vsak neumoznovalo dospiet k záveru o existencii výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako to oprávnene tvrdí Volotea. 134 Zároven sa Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch nesnazil preskúmat, ci Komisia v spornom rozhodnutí splnila povinnost, ktorá jej prinálezí, urcit, ci zmluvy uzavreté medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami predstavovali obvyklé trhové transakcie. Naopak, poprel akúkolvek relevantnost tejto otázky, pricom v tejto súvislosti uviedol pomerne nejasné vseobecné posúdenia, ako to vyplýva z bodov 118, 125 a 143 rozsudku T-607/17, ako aj z bodov 176, 191 a 210 rozsudku T-8/18. Preskúmanie uvedenej otázky vsak bolo potrebné vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 113, 114 a 128 tohto rozsudku, ako to správne tvrdí easyJet. 135 V dôsledku toho sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze letecké spolocnosti, ktoré uzavreli zmluvy o poskytovaní sluzieb leteckej dopravy, marketingu a reklamy s prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia, treba povazovat za spolocnosti, ktoré získali "výhodu" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu, ze odmena, ktorá im bola vyplatená na základe týchto zmlúv, nepredstavovala protihodnotu za sluzby splnajúce skutocné potreby autonómneho regiónu a ze uvedené zmluvy boli navyse uzavreté dotknutými prevádzkovatelmi letísk bez predchádzajúceho uskutocnenia postupu verejného obstarávania alebo rovnocenného postupu. 136 Vseobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, ze v bode 150 rozsudku T-607/17 a v bode 218 rozsudku T-8/18 rozhodol, ze Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze financovanie, ktoré autonómny región konajúci prostredníctvom uvedených prevádzkovatelov letísk poskytol spolocnostiam Volotea a easyJet ako protihodnotu za nimi poskytované dopravné, marketingové a reklamné sluzby, im poskytlo výhodu, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nezískali. 137 Z toho vyplýva, ze prvá výhrada prvého odvolacieho dôvodu uvedeného vo veci C-331/20 P je dôvodná, ako aj styri odvolacie dôvody uvedené vo veci C-343/20 P v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu, uplatnitelnosti a uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v prejednávanej veci. 138 Kedze kvalifikácia urcitého opatrenia ako "státnej pomoci" si vyzaduje okrem iných kumulatívnych podmienok preukázanie toho, ze toto opatrenie poskytlo jednému alebo viacerým podnikom výhodu, ako bolo pripomenuté v bodoch 102 a 103 tohto rozsudku, a odvolacím dôvodom uvedeným v predchádzajúcom bode treba vyhoviet, je potrebné zrusit rozsudok T-607/17, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné výhrady a dôvody uvedené spolocnostou Volotea na podporu jej odvolania vo veci C-331/20 P, ako aj rozsudok vo veci T-8/18 v rozsahu, v akom zamietol zalobu spolocnosti easyJet ako nedôvodnú. O prvostupnových konaniach 139 Ak to stav konania dovoluje, Súdny dvor môze podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie sám vydat konecný rozsudok. 140 V prejednávanej veci Súdny dospel k záveru, ze je potrebné vydat konecný rozsudok v oboch prejednávaných sporoch, v ktorých stav konania dovoluje rozhodnút, kedze boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Vseobecným súdom a nevyzadujú si prijatie akéhokolvek dalsieho opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo dokazovania v spise vzhladom na otázky, ktoré je potrebné vyriesit s cielom ukoncit konanie. 141 Ako bolo uvedené v bodoch 35 az 40 tohto rozsudku, Volotea uviedla pät zalobných dôvodov na podporu svojej zaloby na Vseobecnom súde. easyJet uviedla sest zalobných dôvodov na podporu svojej zaloby. 142 V prvom rade treba spolocne preskúmat prvý a piaty zalobný dôvod uvádzaný spolocnostou Volotea, ktoré sú zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a na nedostatku odôvodnenia, ako aj na rozpornosti odôvodnenia, a druhý zalobný dôvod uvádzaný spolocnostou easyJet, ktorý je zalozený na porusení toho istého ustanovenia. 143 Kedze tieto rôzne zalobné dôvody sa týkajú tej casti sporného rozhodnutia, v ktorej Komisia dospela k záveru o existencii výhody, treba na úvod konstatovat, ze pokial ide o túto výhodu, Komisia v tomto rozhodnutí uviedla odôvodnenie, ktoré mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 144 V prvom rade sa Komisia v odôvodneniach 364 az 377 uvedeného rozhodnutia domnievala, ze sporné opatrenia treba kvalifikovat ako "subvencie", kedze stanovujú "poskytnutie""financných prostriedkov" alebo "platieb" autonómnym regiónom konajúcim "prostredníctvom" prevádzkovatelov letísk, leteckým spolocnostiam "výmenou za marketingové sluzby" a "zvýsenia leteckej prevádzky" vo forme otvorenia nových leteckých spojení, ako aj posilnenia existujúcich spojení, a tým, ze sa tak stalo, doslo k odlahceniu týchto leteckých spolocností od casti nákladov, ktoré by tieto spolocnosti museli obvykle znásat na rozvoj a reklamu ich cinnosti. V tejto súvislosti Komisia najmä poznamenala, ze bolo stanovené, ze dotknutí prevádzkovatelia letísk uzatvárajú s uvedenými leteckými spolocnostami "dohody", ktoré "výmenou" za "financné kompenzácie" stanovia "ciele v oblasti prepravy" a "rozsirovanie leteckej dopravy" spolu so "sankciami". 145 V druhom rade sa Komisia v odôvodneniach 378 a 380 az 388 sporného rozhodnutia zaoberala otázkou, ci sú sporné opatrenia "v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve". 146 V tejto súvislosti sa táto institúcia po prvé v odôvodneniach 380 az 386 sporného rozhodnutia domnievala, ze autonómny región "sa vo vztahu k leteckým dopravcom nesprával ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve". V tomto kontexte Komisia po tom, co uviedla, ze Talianska republika pocas správneho konania nevychádzala z tvrdenia zalozeného na zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, najprv uviedla, ze vzhladom na ciele verejnej politiky sledované autonómnym regiónom, kedze tento región kontroloval len jedného z rôznych dotknutých prevádzkovatelov letísk, a na okolnost, ze sporné opatrenia vyplývali skôr zo schémy stanovenej verejným orgánom nez z individuálnej dohody spájajúcej prevádzkovatela letiska a leteckú spolocnost, táto zásada sa neuplatní. Komisia dalej v podstate poznamenala, ze ak by sa uvedená zásada uplatnila, znamenalo by to na základe analýzy rentability alebo porovnávacieho hodnotenia urcit, ci sa autonómny región správal ako súkromný subjekt riadený vyhliadkou rentability, ako by to bolo v prípade zmlúv uzavretých prevádzkovatelom letiska, a potom dodala, ze takáto analýza alebo hodnotenie "nie [sú] v tejto veci relevantné". Napokon dospela k záveru, ze Talianska republika v kazdom prípade nepredlozila nijaký prevádzkový plán, ani ziadnu analýzu rentability, ani ziadnu inú skutocnost, ktorá by "jasne preukazovala" existenciu správania súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. 147 Po druhé Komisia v odôvodnení 386 sporného rozhodnutia uviedla, ze nebol zorganizovaný ziadny postup verejného obstarávania na úcely výberu leteckých spolocností, kedze prevádzkovatelia letísk iba "uverejnili oznámenia" a "vybrali najlepsiu ponuku", a potom dodala, ze vyuzitie takéhoto postupu "nemo[hlo] vylúcit existenciu výhody" v prejednávanej veci, kedze sporné opatrenia boli vytvorené s cielom "vyplatit verejné prostriedky leteckým dopravcom" bez toho, aby tieto prostriedky zodpovedali "odmene za produkty alebo sluzby, ktoré by uspokojovali skutocné potreby" autonómneho regiónu. 148 Po tretie Komisia v odôvodnení 387 sporného rozhodnutia konstatovala, ze "za týchto okolností nie je k dispozícii ani ziadny priestor na posúdenie individuálneho financného vztahu medzi letiskami a leteckými dopravcami" s cielom urcit, ci tento vztah bol v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, a ze bolo "jasné, ze prevádzkovatelia letísk pri uzatváraní jednotlivých zmlúv s leteckými dopravcami nekonali ako súkromné subjekty v trhovom hospodárstve", ale "vykonávali schému pomoci, ktorú [autonómny] región koncipoval s cielom zvýsit objem leteckej dopravy". Argumentácia úcastníkov konania 149 V rámci svojho druhého zalobného dôvodu easyJet najmä tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia po prvé tým, ze konstatovala existenciu "subvencií" este predtým, ako na základe zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve preskúmala sporné opatrenia, ako aj zmluvy, ktoré prevádzkovatelia letísk uzavreli s leteckými spolocnostami na úcely ich vykonania. Po druhé Komisia nesprávne odmietla vykonat toto preskúmanie z hladiska tejto zásady, pricom sa odvolávala na "ciele verejnej politiky", ktoré sledoval autonómny región, na okolnost, ze sporné opatrenia a zmluvy, ktorými sa tieto opatrenia vykonávajú, údajne vyplývali zo "schémy", ktorá nevyzaduje dodatocné vykonávacie opatrenia a vseobecne a abstraktne definuje jeho príjemcov, na "súkromnú" povahu casti dotknutých prevádzkovatelov letísk, ako aj na ich "sprostredkovatelskú" úlohu. Po tretie sa táto institúcia dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze správne a odôvodneným spôsobom neanalyzovala rentabilitu sporných opatrení vzhladom na rôzne mechanizmy zavedené týmito opatreniami, prisúdila neodôvodnený význam neuskutocneniu postupu verejného obstarávania a spochybnila existenciu skutocnej potreby sluzieb leteckej dopravy pre autonómny región. Po stvrté sa nesprávne rozhodla neurcit, ci zmluvy uzatvorené medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami mozno povazovat za správanie hospodárskych subjektov, ktoré konajú za obvyklých trhových podmienok vzhladom na obchodný a hospodársky záujem plnení poskytovaných na základe týchto zmlúv, na cenu zaplatenú za tieto sluzby, ako aj na iné právne a praktické podmienky uzatvárania a vykonávania uvedených zmlúv. V tejto súvislosti easyJet okrem iného odkazuje na plány cinností, ktoré museli vypracovat prevádzkovatelia letísk, na poziadavky rentability, ktorými sa mali riadit tak tieto plány cinnosti, ako aj zmluvy uzavreté s leteckými spolocnostami, ako aj na spôsob, akým Geasar a Sogaer v praxi realizovali tieto poziadavky. 150 Volotea v rámci svojho prvého a piateho zalobného dôvodu najmä tvrdí, ze Komisia nesprávne vylozila a uplatnila zásadu súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve, ze táto institúcia neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prinálezalo, tým, ze nepreukázala existenciu výhody z hladiska tejto zásady a ze v spornom rozhodnutí tieto otázky nedostatocne odôvodnila. V tomto rámci Volotea predovsetkým tvrdí, ze ked Geasar a Sogaer uzavreli zmluvy s leteckými spolocnostami, medzi ktoré patrí aj ona sama, po tom, co zverejnili výzvy na vyjadrenie záujmu a vybrali najatraktívnejsie ponuky, správali sa ako súkromné subjekty v trhovom hospodárstve, a to najprv tým, ze sa snazili získat sluzby, ktoré by mohli viest k zvýseniu dopravy a atraktívnosti svojich letísk, následne sa ubezpecili vopred o perspektíve rentability týchto sluzieb, a napokon ako protihodnotu poskytli zmluvným stranám odmenu formou spravodlivej ceny. Volotea tiez uvádza, ze namiesto dôkladného preskúmania tejto situácie z hladiska zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve sa Komisia v podstate obmedzila na porovnanie radu zmiesaných právnych a skutkových tvrdení, ktoré neboli relevantné, alebo boli nepodlozené, a ktoré neboli takej povahy, ze by jej umoznili dospiet k záveru o existencii výhody. Posúdenie Súdnym dvorom 151 V prvom rade z judikatúry citovanej v bodoch 107 az 110 tohto rozsudku vyplýva, ze na urcenie, ci sporné opatrenia a zmluvy, ktorými tieto opatrenia realizovali spolocnosti Geasar a Sogaer vo vztahu k spolocnostiam easyJet a Volotea, predstavovali pre tieto spolocnosti výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, prinálezalo Komisii, aby preskúmala tieto opatrenia, ako aj tieto zmluvy vzhladom na zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Okrem toho z judikatúry citovanej v bodoch 105, 106, 117 a 118 tohto rozsudku vyplýva, ze ciele verejnej politiky sledované autonómnym regiónom a súkromná povaha dotknutých prevádzkovatelov letísk nebránili uplatnitelnosti tejto zásady. 152 Uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v prejednávanej veci ukladalo Komisii povinnost preskúmat podla podmienok pripomenutých v bodoch 111 az 114 a 125 az 129 tohto rozsudku otázku, ci autonómny región ako verejnoprávny subjekt, ktorý zaviedol sporné opatrenia, a prevádzkovatelia letísk, ktorých Komisia oznacila za "sprostredkovatelov" a sú zmluvnými stranami zmlúv uzavretých s leteckými spolocnostami, mohli byt povazovaní za subjekty, ktoré konali ako súkromní nadobúdatelia tovaru alebo sluzieb, nachádzajúci sa v porovnatelnej situácii pri plánovaní uzavretia zmlúv o poskytovaní sluzieb leteckej dopravy a pri uzatváraní takýchto zmlúv. 153 Napokon, ako vyplýva z tých istých bodov tohto rozsudku, toto preskúmanie implikovalo vseobecné a konkrétne posúdenie, ci sa tieto subjekty snazili, kazdý sám za seba, získat dotknuté sluzby za obvyklých trhových podmienok, a to najmä vzhladom na racionálnost takejto transakcie, jej predpokladané vyhliadky rentability, obchodný a ekonomický záujem sluzieb stanovených na tento úcel, cenu, ktorá sa má zaplatit ako protihodnota za tieto sluzby, ako aj právne a praktické podmienky, za ktorých boli uzatvorené zmluvy stanovujúce poskytovanie uvedených plnení a zaplatenie uvedenej ceny. 154 Ako vsak vyplýva z odôvodnení sporného rozhodnutia, ktoré sú zhrnuté v bodoch 145 az 148 tohto rozsudku, Komisia na jednej strane jasne vylúcila z dôvodov, ktoré boli nesprávne zalozené na cieloch verejnej politiky sledovaných autonómnym regiónom, na súkromnoprávnej povahe prevádzkovatelov letísk, prostredníctvom ktorých tento región vykonal sporné opatrenia, a na forme týchto opatrení, tak "uplatnitelnost" zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ako aj "relevantnost" a "moznost" uplatnenia tejto zásady na "vztahy" medzi autonómnym regiónom a leteckými spolocnostami, ako aj na "individuálne financné vztahy" medzi týmito spolocnostami a prevádzkovatelmi letísk, najmä s cielom posúdit racionálnost a predvídatelnú rentabilitu zmlúv uzavretých na úcely vykonania uvedených opatrení. 155 Na druhej strane, hoci je pravda, ze napriek tomuto jasnému a opakovanému stanovisku Komisia v odôvodneniach 382 a 384 sporného rozhodnutia uviedla niekolko posúdení, ktoré mozno chápat ako náznak uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, treba po prvé konstatovat, ze tieto posúdenia sa týkajú len správania samotného autonómneho regiónu, pricom správanie prevádzkovatelov letísk sa naopak nikdy meritórne neskúmalo. Po druhé uvedené posúdenia sa zjavne sústredujú na otázku, ci sa autonómny región správal ako súkromný investor usilujúci sa získat "dividendy", "kapitálový zisk" alebo iné "financné výnosy", a nie na otázku, ci konal tak, ako by konal súkromný nadobúdatel tovarov v porovnatelnej situácii. Po tretie Komisia, na ktorej za podmienok pripomenutých v bodoch 111 a 112 tohto rozsudku spocíva dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou výhody, sa v tých istých úvahách obmedzila v podstate na kategorickú formuláciu, ze autonómny región "nemohol ocakávat ziadnu návratnost" alebo iný prospech, ktorý by mohol byt zohladnený v rámci analýzy na základe zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, a potom vytkla Talianskej republike, ze "neidentifikoval[a] ziadny prvok ziskovosti" alebo "v kazdom prípade" neposkytla informácie, ktoré by "jasne preukazovali", ze autonómny región sa správal ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve. Po stvrté táto institúcia nikdy dôkladne nepreskúmala informácie, ktoré mala skutocne k dispozícii, ako to správne tvrdia aj easyJet a Volotea. 156 Z ustanovení zákonov a iných právnych predpisov, o ktoré ide v prejednávanej veci, ako aj z ich spôsobov vykonania, tak ako boli uvedené v spornom rozhodnutí (odôvodnenia 44 az 46, 71 az 75 a 79 az 84), a zhrnutých v bodoch 5 az 25 tohto rozsudku, pritom zjavne vyplýva, ze zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami, predstavujú dvojstrannú realizáciu plánov cinnosti podliehajúcich predchádzajúcemu schváleniu a následnej kontrole zo strany autonómneho regiónu, ktoré mali obsahovat - a naozaj podla Komisie obsahovali - údaje týkajúce sa "iniciatív [ktoré] prevádzkovatelia letísk povazujú za realizovatelné", ako aj "hospodársky[ch] a financný[ch] prognó[z potvrdzujúcich] vyhliadky na ziskovost" sluzieb, ktoré sa majú poskytnút, na základe ktorých prinálezalo tejto institúcii rozhodnút. 157 Okrem toho zo sporného rozhodnutia nevyplýva, ze by Komisia vyuzila právomoci, ktoré jej umoznujú získat dodatocné informácie, ktoré sa jej zdali byt potrebné alebo uzitocné, najmä jej právomoc adresovat Talianskej republike príkaz, aby jej ich poskytla na základe clánku 12 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([192]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), co je okolnost, ktorú treba zohladnit v súlade s judikatúrou citovanou v bode 112 tohto rozsudku. 158 Komisia preto porusila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze v prejednávanej veci neuplatnila zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, a tým, ze konstatovala existenciu výhody na základe právnych a skutkových úvah, ktoré nemôzu byt základom pre takéto posúdenie. 159 Zo vsetkých vyssie uvedených dôvodov sú prvý a piaty zalobný dôvod spolocnosti Volotea a druhý odvolací dôvod spolocnosti easyJet dôvodné. 160 Kedze preukázanie existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predstavuje jednu z kumulatívnych podmienok nevyhnutných na úcely kvalifikácie daného opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle toho istého ustanovenia, ako bolo pripomenuté v bodoch 102, 103 a 138 tohto rozsudku, a zalobným dôvodom uvedeným v predchádzajúcom bode tohto rozsudku treba vyhoviet, je potrebné vyhoviet zalobám podaným spolocnostami Volotea a easyJet, a v dôsledku toho zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka týchto dvoch leteckých spolocností, v súlade s návrhmi predlozenými v prvostupnovom konaní kazdou z nich, tak ako sú uvedené v bodoch 35 a 38 uvedeného rozsudku, bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné zalobné dôvody uvedené na podporu týchto zalôb. O trovách 161 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 162 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 163 Kedze v prejednávanej veci Komisia nemala úspech v spojených veciach C-331/20 P a C-343/20 P, ako aj vo veciach T-607/17 a T-8/18, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v týchto styroch veciach v súlade s návrhmi spolocností Volotea a easyJet. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 13. mája 2020, Volotea/Komisia ([193]T-607/17, [194]EU:T:2020:180), sa zrusuje. 2. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia ([195]T-8/18, [196]EU:T:2020:182), sa zrusuje v rozsahu, v akom tento súd zamietol ako nedôvodnú zalobu o neplatnost podanú spolocnostou easyJet Airline Co. Ltd. 3. Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1861 z 29. júla 2016 o státnej pomoci SA.33983 (2013/C) (ex 2012/NN) (ex 2011/N) - Taliansko - Kompenzácia letiskám na Sardínii za záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme (SVHZ) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka jednak spolocnosti Volotea, SA a jednak spolocnosti easyJet Airline Co. Ltd. 4. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania týkajúce sa konaní na prvom stupni a odvolacích konaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [197]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTIoZju/L84252-5286TMP.html#t-ECR_62020CJ0331_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A180 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:268:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:312:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:152:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&anchor=#point150 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A323&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A323 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A323&anchor=#point186 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A535&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A535 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A535&anchor=#point53 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A608&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A608 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A608&anchor=#point95 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&anchor=#point25 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&anchor=#point103 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&anchor=#point75 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&anchor=#point103 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&anchor=#point13 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&anchor=#point21 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point50 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&anchor=#point27 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&anchor=#point46 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point17 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50&anchor=#point122 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&anchor=#point84 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A726&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A726 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A726&anchor=#point39 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point45 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&anchor=#point105 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A388&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A388 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A388&anchor=#point31 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A388&anchor=#point38 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point81 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point92 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&anchor=#point30 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point48 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point27 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point52 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point55 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A142&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A142 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A142&anchor=#point18 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A142&anchor=#point19 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point105 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210&anchor=#point46 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point22 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point28 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&anchor=#point123 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&anchor=#point156 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&anchor=#point28 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&locale=sk 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&anchor=#point59 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&anchor=#point39 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&anchor=#point40 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point62 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&locale=sk 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&anchor=#point16 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point70 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&anchor=#point19 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&anchor=#point22 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point71 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point28 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point31 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point65 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&locale=sk 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&anchor=#point108 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&anchor=#point113 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&anchor=#point14 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&anchor=#point15 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&anchor=#point21 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&anchor=#point22 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&anchor=#point36 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point107 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point103 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point104 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&anchor=#point107 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A142&locale=sk 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A142 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A142&anchor=#point20 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A326&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A326 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A326&anchor=#point14 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&anchor=#point14 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point79 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point55 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point57 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point58 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&locale=sk 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&anchor=#point29 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&anchor=#point32 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&locale=sk 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&anchor=#point31 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&anchor=#point70 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&anchor=#point75 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point111 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A180&locale=sk 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A180 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&locale=sk 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182 197. file:///tmp/lynxXXXXTIoZju/L84252-5286TMP.html#c-ECR_62020CJ0331_SK_01-E0001