ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 22. júna 2022 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Kartely - Clánok 101 ZFEÚ - Smernica 2014/104/EÚ - Clánky 10, 17 a 22 - Zaloby o náhradu skody spôsobenej porusením ustanovení práva hospodárskej sútaze Európskej únie - Premlcacia lehota - Vyvrátitelná domnienka skody - Vycíslenie spôsobenej skody - Oneskorené prebratie smernice - Casová pôsobnost - Hmotnoprávne a procesné ustanovenia" Vo veci C-267/20, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Audiencia Provincial de León (Provincný súd León, Spanielsko) z 12. júna 2020 a dorucený Súdnemu dvoru 15. júna 2020, ktorý súvisí s konaním: Volvo AB (publ.), DAF Trucks NV proti RM, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Arabadziev (spravodajca), sudcovia I. Ziemele, T. von Danwitz, P. G. Xuereb a A. Kumin, generálny advokát: A. Rantos, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Volvo AB (publ.), v zastúpení: N. Gómez Bernardo a R. Murillo Tapia, abogados, - DAF Trucks NV, v zastúpení: C. Gual Grau, abogado, M. de Monchy a J. K. de Pree, advocaten, D. Sarmiento Ramírez-Escudero a P. Vidal Martínez, abogados, - RM, v zastúpení: M. Picón González, procuradora, a I. San Primitivo Arias, abogado, - spanielska vláda, v zastúpení: L. Aguilera Ruiz a S. Centeno Huerta, splnomocnení zástupcovia, - estónska vláda, v zastúpení: A. Kalbus, splnomocnená zástupkyna, - Európska komisia, v zastúpení: S. Baches Opi, M. Farley a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. októbra 2021, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 101 ZFEÚ, clánkov 10 a 17 a clánku 22 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([2]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1), ako aj zásady efektivity. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane spolocnostami Volvo AB (publ.) a DAF Trucks NV a na druhej strane spolocnostou RM vo veci zaloby o náhradu skody podanej spolocnostou RM, ktorej predmetom je náhrada skody vyplývajúcej z porusenia clánku 101 ZFEÚ zisteného Európskou komisiou, ktorého sa dopustili viacerí výrobcovia nákladných vozidiel, a medzi nimi aj spolocnosti Volvo a DAF Trucks. Právny rámec Právo Únie 3 Odôvodnenie 47 smernice 2014/104 uvádza: "S cielom napravit túto informacnú asymetriu, vyriesit niektoré tazkosti spojené s kvantifikáciou skody vo veciach z oblasti práva hospodárskej sútaze a zabezpecit úcinnost nárokov na náhradu skody je vhodné pracovat s domnienkou, ze v prípade kartelového porusenia takéto porusenie viedlo k skode, a to najmä tým, ze ovplyvnilo cenu. V závislosti od skutkového stavu urcitého prípadu to znamená, ze kartel viedol k urcitému zvýseniu ceny alebo zabránil znízeniu cien, ku ktorému by doslo bez kartelu. Táto domnienka by sa nemala vztahovat na konkrétnu výsku skody. Porusitelovi by sa malo umoznit túto domnienku vyvrátit. Je vhodné, aby sa táto vyvrátitelná domnienka obmedzila na kartely, a to pre ich tajnú povahu, ktorá zvysuje uvedenú informacnú asymetriu a zalobcom stazuje získavanie dôkazov potrebných na preukázanie utrpenej skody." 4 Clánok 10 tejto smernice, nazvaný "Premlcacie lehoty", stanovuje: "1. Clenské státy v súlade s týmto clánkom stanovia pravidlá uplatnitelné na premlcacie lehoty na podanie zalôb o náhradu skody. Týmito pravidlami sa urcí, kedy predmetné lehoty zacínajú plynút, ich trvanie, ako aj okolnosti, za akých sa prerusujú alebo spocívajú. 2. Premlcacie lehoty nesmú zacat plynút skôr, nez sa porusenie práva hospodárskej sútaze skoncí a nez sa zalobca dozvie alebo nez mozno odôvodnene predpokladat, ze sa dozvedel o: a) správaní a o tom, ze toto správanie predstavuje porusenie práva hospodárskej sútaze; b) skutocnosti, ze v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze utrpel skodu, a c) totoznosti porusitela. 3. Clenské státy zabezpecia, aby premlcacia lehota na podanie zaloby o náhradu skody bola najmenej pät rokov. 4. Clenské státy zabezpecia, aby premlcacia lehota spocívala alebo v závislosti od vnútrostátneho práva bola prerusená, ak orgán hospodárskej sútaze vykoná úkony na úcely vysetrovania alebo jeho konania v súvislosti s porusením práva hospodárskej sútaze, ktorého sa týka zaloba o náhradu skody. Spocívanie premlcacej lehoty sa skoncí najskôr jeden rok po tom, ako sa rozhodnutie o porusení stalo konecným alebo ako sa konanie skoncilo iným spôsobom." 5 Clánok 17 tejto smernice, nazvaný "Kvantifikácia skody", stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby dôkazné bremeno ani miera preukázania pozadované na úcely kvantifikácie skody prakticky neznemoznili ani nadmerne nestazili výkon práva na náhradu skody. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mali v súlade s vnútrostátnymi postupmi právomoc odhadom stanovit výsku skody, ak sa preukáze, ze zalobca utrpel skodu, ale na základe dostupných dôkazov je prakticky nemozné alebo nadmerne tazké utrpenú skodu presne kvantifikovat. 2. Platí domnienka, ze kartelové porusenie spôsobuje skodu. Porusitel má právo vyvrátit túto domnienku. 3. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze mal v konaní súvisiacom so zalobou o náhradu skody na ziadost vnútrostátneho súdu moznost pomôct vnútrostátnemu súdu, ak ide o urcenie výsky skody, pokial uvedený vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze povazuje takúto pomoc za vhodnú." 6 Clánok 21 ods. 1 tejto istej smernice znie: "Clenské státy uvedú do úcinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 27. decembra 2016. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení. Clenské státy uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia clenské státy." 7 Clánok 22 smernice 2014/104, nazvaný "Casová pôsobnost", stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby sa vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21 na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätným úcinkom. 2. Clenské státy zabezpecia, aby sa akékolvek vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21, iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, neuplatnovali na zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátny súd pred 26. decembrom 2014." 8 Clánok 25 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "Cas zacína plynút dnom zaciatku porusovania [Premlcacia lehota zacína plynút dnom, ked doslo k poruseniu - neoficiálny preklad]. Avsak v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania zacína cas [lehota - neoficiálny preklad] plynút dnom ukoncenia porusovania." 9 Podla clánku 30 tohto nariadenia, nazvaného "Uverejnenie rozhodnutí": "1. Komisia uverejní rozhodnutia, ktoré prijala podla clánkov 7 az 10, 23 a 24. 2. Uverejnenie obsahuje mená strán a obsah rozhodnutia, vrátane akýchkolvek ulozených pokút. Zohladnuje oprávnený záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev." Spanielske právo 10 Podla clánku 74 ods. 1 Ley 15/2007 de Defensa de la Competencia (zákon c. 15/2007 o ochrane hospodárskej sútaze) z 3. júla 2007 (BOE c. 159 zo 4. júla 2007, s. 28848), v znení Real Decreto-ley 9/2017, por el que se transponen directivas de la Unión Europea en los ámbitos financiero, mercantil y sanitario, y sobre el desplazamiento de trabajadores (královský zákonný dekrét c. 9/2017, ktorým sa preberajú smernice Európskej únie vo financnej, obchodnej a zdravotníckej oblasti a v oblasti vysielania pracovníkov) z 26. mája 2017 (BOE c. 126 z 27. mája 2017, s. 42820) (dalej len "zákon c. 15/2007 v znení královského zákonného dekrétu c. 9/2017"): "Premlcacia lehota na podanie zaloby o náhradu skodu spôsobenú porusením práva hospodárskej sútaze je pät rokov." 11 Clánok 76 ods. 2 a 3 zákona c. 15/2007 v znení královského zákonného dekrétu c. 9/2017 stanovuje: "2. Ak sa preukáze, ze zalobcovi bola spôsobená skoda, ale na základe dostupných dôkazov je prakticky nemozné alebo nadmerne stazené presne vycíslit spôsobenú skodu, súdy majú právomoc odhadom stanovit výsku náhrady skody. 3. Pokial sa nepreukáze opak, platí domnienka, ze kartelové porusenie spôsobuje skodu." 12 Prvé prechodné ustanovenie královského zákonného dekrétu c. 9/2017 preberajúceho do spanielskeho práva smernicu 2014/104, nazvané "Prechodný rezim v oblasti zalôb o náhradu skody vyplývajúcej z porusení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie", stanovuje: "1. Ustanovenia clánku 3 tohto královského zákonného dekrétu sa neuplatnujú so spätnou úcinnostou. 2. Ustanovenia clánku 4 tohto královského zákonného dekrétu sa uplatnujú len na konania zacaté po nadobudnutí jeho úcinnosti." 13 Clánok 1902 Código Civil (Obciansky zákonník) stanovuje: "Kazdý, kto v dôsledku úmyselného pochybenia alebo z nedbanlivosti spôsobí svojím konaním alebo opomenutím inému skodu, je povinný spôsobenú skodu nahradit." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 14 V rokoch 2006 a 2007 spolocnost RM kúpila od spolocností Volvo a DAF Trucks tri nákladné vozidlá vyrobené týmito spolocnostami. 15 Dna 19. júla 2016 Komisia prijala rozhodnutie C(2016) 4673 final týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39824 - Nákladné vozidlá) a v tejto súvislosti uverejnila tlacovú správu. Dna 6. apríla 2017 táto institúcia v súlade s clánkom 30 nariadenia c. 1/2003 uverejnila zhrnutie tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. 16 Komisia v uvedenom rozhodnutí konstatovala, ze viacerí výrobcovia nákladných vozidiel, medzi nimi aj Volvo a DAF Trucks, porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([4]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3) tým, ze sa dohodli jednak na stanovovaní cien a zvysovaní brutto cien nákladných vozidiel s hmotnostou od 6 do 16 ton, teda stredne tazkých nákladných vozidiel, alebo s hmotnostou viac ako 16 ton, teda tazkých nákladných vozidiel, v Európskom hospodárskom priestore, a jednak na nacasovaní a prenose nákladov na zavedenie emisných technológií vyzadovaných normami EURO 3 az 6. V prípade spolocností Volvo a DAF Trucks toto porusenie trvalo od 17. januára 1997 do 18. januára 2011. 17 Dna 27. mája 2017, teda pät mesiacov po uplynutí lehoty na prebratie smernice 2014/104, nadobudol úcinnost královský zákonný dekrét c. 9/2017, ktorým bola táto smernica prebratá do spanielskeho práva. 18 Dna 1. apríla 2018 RM podala na Juzgado de lo Mercantil de León (Obchodný súd León, Spanielsko) zalobu proti spolocnostiam Volvo a DAF Trucks. Touto zalobou sa RM domáha náhrady skody, ktorá jej bola spôsobená z dôvodu protisútazných postupov, ktoré uskutocnovali tieto dve spolocnosti. Uvedená zaloba je zalozená primárne na relevantných ustanoveniach zákona c. 15/2007 v znení královského zákonného dekrétu c. 9/2017 a subsidiárne na vseobecnom rezime mimozmluvnej zodpovednosti, najmä na clánku 1902 Obcianskeho zákonníka. Táto zaloba predstavuje zalobu o náhradu skody podanú v nadväznosti na konecné rozhodnutie Komisie, ktorým bolo konstatované porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore. 19 Volvo a DAF Trucks sa proti tejto zalobe bránili, pricom najmä tvrdili, ze zalobný nárok bol premlcaný a ze RM nepreukázala, ze medzi porusením zisteným v rozhodnutí C(2016) 4673 final a zvýsením ceny nákladných vozidiel existovala prícinná súvislost. 20 Rozsudkom z 15. októbra 2019 Juzgado de lo Mercantil de León (Obchodný súd León) ciastocne vyhovel zalobe spolocnosti RM a spolocnostiam Volvo a DAF Trucks ulozil povinnost zaplatit RM náhradu vo výske 15 % obstarávacej ceny nákladných vozidiel spolu so zákonnými úrokmi, pricom náhradu trov konania týmto spolocnostiam neulozil. Tento súd zamietol námietku premlcania vznesenú spolocnostami Volvo a DAF Trucks, a to najmä z dôvodu, ze pätrocná lehota stanovená v clánku 74 zákona c. 15/2007 v znení královského zákonného dekrétu c. 9/2017, ktorým bol prebratý clánok 10 ods. 3 smernice 2014/104 do vnútrostátneho práva, bola v case podania zaloby platná, a teda bola v prejednávanej veci uplatnitelná. Okrem toho uvedený súd, ktorý sa domnieval, ze clánok 76 ods. 2 a 3 tohto zákona, ktorým bol prebratý clánok 17 ods. 1 a 2 tejto smernice do vnútrostátneho práva, je procesným ustanovením, sa v prvom rade opieral o domnienku skody stanovenú v clánku 76 ods. 3 zákona c. 15/2007 v znení královského zákonného dekrétu c. 9/2017, ked konstatoval existenciu skody spôsobenej spolocnosti RM a v druhom rade o clánok 76 ods. 2 tohto zákona, ked vycíslil výsku tejto skody. 21 Volvo a DAF Trucks podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Audiencia Provincial de Léon (Provincný súd León, Spanielsko). Tieto dve spolocnosti uvádzajú, ze smernica 2014/104 sa v prejednávanej veci neuplatní, pretoze v case spáchania predmetného porusenia nebola úcinná, kedze uvedené porusenie sa skoncilo 18. januára 2011. Podla uvedených spolocností je pre urcenie rezimu uplatnitelného na zalobu spolocnosti RM o náhradu skody relevantný dátum spáchania tohto porusenia. 22 Volvo a DAF Trucks preto trvajú na tom, ze zaloba spolocnosti RM o náhradu skody je premlcaná. V tejto súvislosti DAF Trucks tvrdí, ze uplatnitelnou nie je pätrocná premlcacia doba stanovená v clánku 10 smernice 2014/104, ktorý bol prebratý do clánku 74 ods. 1 zákona c. 15/2007 v znení královského zákonného dekrétu c. 9/2017, ale lehota jedného roka stanovená v clánku 1968 Obcianskeho zákonníka. Okrem toho táto premlcacia lehota jedného roka podla nej zacala plynút od uverejnenia tlacovej správy Komisie týkajúcej sa rozhodnutia C(2016) 4673 final. Z tohto dôvodu uvedená spolocnost tvrdí, ze ku dnu, kedy RM podala svoju zalobu o náhradu skody, teda k 1. aprílu 2018, uz uvedená premlcacia lehota uplynula. 23 Volvo a DAF Trucks este uvádzajú, ze vzhladom na to, ze táto smernica nie je uplatnitelná, treba v prejednávanej veci preukázat tak existenciu, ako aj výsku skody, v opacnom prípade by musela byt táto zaloba zamietnutá. 24 V tomto kontexte sa vnútrostátny súd pýta na casovú pôsobnost clánku 10 a clánku 17 ods. 1 a 2 smernice 2014/104. Domnieva sa, ze táto pôsobnost je spresnená v clánku 22 tejto smernice. 25 S cielom urcit, ci ustanovenia clánku 10 a clánku 17 ods. 1 a 2 uvedenej smernice, ktoré stanovujú pravidlá upravujúce premlcaciu lehotu, existenciu skody vyplývajúcej z kartelu a vycíslenie tejto skody, sú uplatnitelné na spor vo veci samej, sa vnútrostátny súd na jednej strane pýta, ci sú tieto ustanovenia hmotnoprávnej alebo procesnej povahy. 26 Na druhej strane sa vnútrostátny súd pýta na relevantný okamih, vo vztahu ku ktorému treba preskúmat casovú pôsobnost uvedených ustanovení s cielom urcit, ci sú v prejednávanej veci uplatnitelné. 27 Za týchto podmienok Audiencia Provincial de León (Provincný súd León) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Majú sa clánok 101 ZFEÚ a zásada efektivity vykladat v tom zmysle, ze bránia takému výkladu vnútrostátneho pravidla, ktorý stanovuje ako rozhodujúci okamih pre uplatnenie spätnej úcinnosti dátum ulozenia sankcie, a nie dátum podania zaloby, a podla ktorého sa tak so spätným úcinkom neuplatní pätrocná premlcacia lehota na podanie zaloby stanovená v clánku 10 smernice [2014/104] a clánok 17 [tejto smernice] týkajúci sa stanovenia skody odhadom zo strany súdu? 2. Majú sa clánok 22 ods. 2 smernice 2014/104 a pojem 'so spätným úcinkom` vykladat v tom zmysle, ze clánok 10 tejto smernice sa uplatní na zalobu, akou je zaloba podaná v spore vo veci samej, ktorá hoci bola podaná po nadobudnutí úcinnosti smernice a úcinnosti predpisu prijatého na jej prebratie, týka sa skorsích skutkových okolností alebo sankcií? 3. Má sa pri uplatnení ustanovenia, akým je clánok 76 [zákona c. 15/2007], vykladat clánok 17 smernice 2014/104 týkajúci sa stanovenia skody odhadom zo strany súdu v tom zmysle, ze ide o pravidlo procesnej povahy, ktoré sa uplatní na spor vo veci samej, v ktorom bola zaloba podaná po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátneho predpisu prijatého na prebratie smernice?" O prejudiciálnych otázkach 28 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci postupu spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v clánku 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru prinálezí poskytnút vnútrostátnemu súdu uzitocnú odpoved, ktorá mu umozní rozhodnút o spore, ktorý prejednáva. V tomto smere Súdnemu dvoru prinálezí v prípade potreby preformulovat otázky, ktoré sú mu predlozené. Okolnost, ze vnútrostátny súd po formálnej stránke polozil prejudiciálnu otázku s odkazom na urcité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu vsetky prvky výkladu, ktoré môzu byt uzitocné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, ci uz na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prinálezí, aby zo vsetkých informácií, ktoré poskytol vnútrostátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si vyzadujú výklad so zretelom na predmet sporu (rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[5]C-637/17, [6]EU:C:2019:263, bod [7]35 a citovaná judikatúra). 29 V prejednávanej veci je vzhladom na vsetky informácie poskytnuté vnútrostátnym súdom potrebné na úcely poskytnutia uzitocnej odpovede vnútrostátnemu súdu preformulovat prejudiciálne otázky. 30 Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania totiz vyplýva, ze svojimi tromi otázkami, ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánok 10 a clánok 17 ods. 1 a 2 smernice 2014/104 v súlade s clánkom 22 tejto smernice uplatnia z casového hladiska na zalobu o náhradu skody, ktorá napriek tomu, ze sa týkala porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré sa skoncilo pred nadobudnutím úcinnosti tejto smernice, bola podaná po nadobudnutí úcinnosti ustanovení, ktoré ju prebrali do vnútrostátneho práva. Úvodné poznámky 31 Je potrebné pripomenút, ze na rozdiel od procesných predpisov, ktoré sa vo vseobecnosti uplatnujú od dátumu, kedy nadobudnú úcinnost (rozsudok z 3. júna 2021, Jumbocarry Trading,[8]C-39/20, [9]EU:C:2021:435, bod [10]28 a citovaná judikatúra), hmotnoprávne predpisy práva Únie sa majú na úcely zabezpecenie dodrziavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladat ako pravidlá vztahujúce sa na situácie, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich úcinnosti, iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo zo systematiky jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný [rozsudok z 21. decembra 2021, Skarb Panstwa (Poistenie motorových vozidiel), [11]C-428/20, [12]EU:C:2021:1043, bod [13]33 a citovaná judikatúra]. 32 Z judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze nová právna norma sa v zásade uplatnuje od nadobudnutia úcinnosti aktu, ktorým sa táto norma zavádza. Hoci sa nová právna norma neuplatní na právne situácie, ktoré vznikli a definitívne prebehli pocas úcinnosti predchádzajúceho zákona, uplatní sa na budúce úcinky situácie, ktorá vznikla pocas úcinnosti predchádzajúceho pravidla, ako aj na nové právne situácie. S výhradou zásady zákazu retroaktivity právnych aktov by to bolo iné len vtedy, ak by novú normu sprevádzali osobitné ustanovenia, ktoré konkrétne urcujú podmienky jej casovej pôsobnosti [rozsudok z 21. decembra 2021, Skarb Panstwa (Poistenie motorových vozidiel), [14]C-428/20, [15]EU:C:2021:1043, bod [16]31 a citovaná judikatúra]. 33 Pokial ide konkrétnejsie o smernice, do pôsobnosti tejto smernice ratione temporis by mohli spravidla spadat len právne situácie dokonané po uplynutí lehoty na prebratie smernice (uznesenie zo 16. mája 2019, Luminor Bank, [17]C-8/18, neuverejnené, [18]EU:C:2019:429, bod [19]32 a citovaná judikatúra). 34 To platí a fortiori v prípade právnych situácií vzniknutých pocas úcinnosti predchádzajúceho pravidla, ktoré nadalej vyvoláva úcinky po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátnych aktov prijatých na prebratie smernice po uplynutí lehoty na jej prebratie. 35 V tomto kontexte, pokial ide o uplatnenie ratione temporis smernice 2014/104, treba pripomenút, ze táto smernica obsahuje osobitné ustanovenie, ktoré výslovne uvádza podmienky na uplatnenie procesných a hmotnoprávnych ustanovení tejto smernice z casového hladiska (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[20]C-637/17, [21]EU:C:2019:263, bod [22]25). 36 Konkrétne na jednej strane podla clánku 22 ods. 1 smernice 2014/104 clenské státy zabezpecia, aby sa vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21 smernice na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätným úcinkom (rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[23]C-637/17, [24]EU:C:2019:263, bod [25]26). 37 Na druhej strane podla clánku 22 ods. 2 smernice 2014/104 clenské státy zabezpecia, aby sa akékolvek vnútrostátne opatrenia prijaté na zosúladenie s procesnými ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali na zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátny súd pred 26. decembrom 2014 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[26]C-637/17, [27]EU:C:2019:263, bod [28]27). 38 Preto na úcely urcenia casovej pôsobnosti ustanovení smernice 2014/104 bude potrebné v prvom rade urcit, ci dotknuté ustanovenie je alebo nie je hmotnoprávnym ustanovením. 39 V tejto súvislosti treba spresnit, ze otázka, ktoré z ustanovení tejto smernice sú hmotnoprávne ustanovenia a ktoré nimi nie sú, sa musí pri chýbajúcom odkaze na vnútrostátne právo v clánku 22 smernice 2014/104 posudzovat z hladiska práva Únie a nie z hladiska uplatnitelného vnútrostátneho práva. 40 Okrem toho hoci tento clánok pre kazdé jednotlivé ustanovenie nespresnuje, ci je alebo nie je hmotnoprávne, zo znenia tohto clánku, ktorého odsek 1 odkazuje na "hmotnoprávne ustanovenia tejto smernice", jednoznacne vyplýva, ze ustanovenia tejto smernice, a nie vnútrostátne opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu s touto smernicou, sú oznacené ako hmotnoprávne alebo ako procesné ustanovenia. 41 Navyse priznanie diskrecnej právomoci clenským státom, pokial ide o urcenie hmotnoprávnej, resp. procesnej povahy ustanovení smernice 2014/104, by mohlo narusit úcinné, koherentné a jednotné uplatnovanie týchto ustanovení na území Únie. 42 Po urcení, ci dotknuté ustanovenie má alebo nemá hmotnoprávnu povahu, treba v druhom rade overit, ci za okolností, o aké ide vo veci samej, ked bola táto smernica prebratá oneskorene, bola predmetná situácia, pokial ju nemozno kvalifikovat ako novú, dokonaná pred uplynutím lehoty na prebratie uvedenej smernice, alebo ci nadalej vyvolávala úcinky aj po uplynutí tejto lehoty. O casovej pôsobnosti clánku 10 smernice 2014/104 43 Pokial ide v prvom rade o to, ci clánok 10 smernice 2014/104 má hmotnoprávnu alebo procesnú povahu, je potrebné pripomenút, ze podla jeho clánku 10 ods. 1 tento clánok stanovuje pravidlá uplatnitelné na premlcacie lehoty na podanie zalôb o náhradu skody pri porusení práva hospodárskej sútaze. Odseky 2 a 4 uvedeného clánku konkrétne vymedzujú okamih, od ktorého premlcacia lehota zacína plynút, a okolnosti, za ktorých môze byt táto lehota prerusená alebo môze spocívat. 44 Clánok 10 ods. 3 tejto smernice stanovuje minimálnu dlzku premlcacej lehoty. Podla tohto ustanovenia clenské státy zabezpecia, aby premlcacia lehota na podanie zaloby o náhradu skody pri porusení práva hospodárskej sútaze bola najmenej pät rokov. 45 Úcelom premlcacej lehoty stanovenej v clánku 10 ods. 3 smernice 2014/104 je predovsetkým na jednej strane zabezpecit ochranu práv poskodenej osoby, aby táto osoba mala dostatok casu na získanie relevantných informácií na prípadné podanie zaloby, a na druhej strane zabránit tomu, aby poskodená osoba mala moznost donekonecna oddalovat uplatnenie svojho práva na náhradu skody v neprospech osoby zodpovednej za skodu. V konecnom dôsledku táto lehota chráni tak poskodenú osobu, ako aj osobu zodpovednú za skodu (pozri analogicky rozsudok z 8. novembra 2012, Evropaďki Dynamiki/Komisia,[29]C-469/11 P, [30]EU:C:2012:705, bod [31]53). 46 V tejto súvislosti treba uviest, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze na rozdiel od procesných lehôt sa dotknutá premlcacia lehota tým, ze jej uplynutím dochádza k zániku moznosti podat zalobu na súd, vztahuje na hmotné právo, lebo má vplyv na výkon subjektívneho práva, ktorého sa dotknutá osoba uz viac nemôze úcinne dovolávat na súde (pozri analogicky rozsudok z 8. novembra 2012, Evropaďki Dynamiki/Komisia,[32]C-469/11 P, [33]EU:C:2012:705, bod [34]52). 47 Preto ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 66 a 67 svojich návrhov, treba konstatovat, ze clánok 10 smernice 2014/104 je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle clánku 22 ods. 1 tejto smernice. 48 V druhom rade kedze v prejednávanej veci je nesporné, ze smernica 2014/104 bola prebratá do spanielskeho právneho poriadku pät mesiacov po uplynutí lehoty na prebratie stanovenej v clánku 21 tejto smernice, kedze královský zákonný dekrét c. 9/2017 preberajúci túto smernicu nadobudol úcinnost 27. mája 2017, je potrebné na úcely urcenia casovej pôsobnosti clánku 10 uvedenej smernice overit, ci situácia, o ktorú ide vo veci samej, je dokonaná pred uplynutím lehoty na prebratie tej istej smernice alebo ci nadalej vyvoláva úcinky aj po uplynutí tejto lehoty. 49 Na tento úcel vzhladom na osobitosti pravidiel premlcania, ich povahu, ako aj mechanizmus ich fungovania, najmä v kontexte zaloby o náhradu skody podanej v nadväznosti na konecné rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, treba urcit, ci ku dnu uplynutia lehoty na prebratie smernice 2014/104, teda k 27. decembru 2016, uplynula premlcacia lehota uplatnitelná na predmetnú situáciu, a teda treba urcit okamih, od ktorého táto premlcacia lehotu zacala plynút. 50 Pokial ide o okamih, od ktorého zacala uvedená premlcacia lehota plynút, je pritom potrebné pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti, uplatnitelnej ratione temporis, prinálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého clenského státu upravit spôsoby výkonu práva domáhat sa náhrady skody vyplývajúcej z porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ, vrátane podrobností týkajúcich sa premlcacích lehôt, pokial sú dodrzané zásady ekvivalencie a efektivity, pricom zásada efektivity vyzaduje, aby pravidlá uplatnitelné na zaloby urcené na zabezpecenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z priameho úcinku práva Únie, prakticky neznemoznovali alebo nadmerne nestazovali výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[35]C-637/17, [36]EU:C:2019:263, body [37]42 a [38]43). 51 V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, ze pred prebratím uvedenej smernice do spanielskeho právneho poriadku sa premlcacia lehota uplatnitelná na zaloby o náhradu skody pri porusení práva hospodárskej sútaze riadila vseobecným rezimom mimozmluvnej zodpovednosti a ze podla clánku 1968 ods. 2 Obcianskeho zákonníka zacala táto jednorocná premlcacia lehota plynút az od okamihu, kedy sa dotknutý zalobca dozvedel o skutocnostiach, ktoré viedli ku vzniku zodpovednosti. Hoci z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania výslovne nevyplýva, aké sú podla spanielskeho práva skutocnosti, ktoré viedli ku vzniku zodpovednosti a s ktorými oboznámenie sa spôsobuje zacatie plynutia premlcacej lehoty, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, podla vsetkého vyplýva, ze tieto skutocnosti zahrnajú znalost informácií nevyhnutných na podanie zaloby o náhradu skody. Toto urcenie prinálezí vnútrostátnemu súdu. 52 Nic to vsak nemení na tom, ze ak má vnútrostátny súd rozhodnút spor medzi jednotlivcami, prinálezí mu, aby prípadne vykladal predmetné vnútrostátne ustanovenia v co najväcsej moznej miere s prihliadnutím na právo Únie a konkrétnejsie na znenie a úcel clánku 101 ZFEÚ bez toho, aby vykonal výklad týchto vnútrostátnych ustanovení contra legem (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2021, Whiteland Import Export,[39]C-308/19, [40]EU:C:2021:47, body [41]60 az [42]62). 53 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze vnútrostátna právna úprava stanovujúca dátum, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota, dlzku a podmienky týkajúce sa jej spocívania alebo prerusenia, musí byt prispôsobená specifikám práva hospodárskej sútaze a cielom vykonávania pravidiel tohto práva dotknutými osobami, aby nebola narusená plná úcinnost clánkov 101 a 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[43]C-637/17, [44]EU:C:2019:263, bod [45]47). 54 Podanie zalôb o náhradu skody z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze Únie si totiz v zásade vyzaduje vykonanie komplexnej skutkovej a hospodárskej analýzy (rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[46]C-637/17, [47]EU:C:2019:263, bod [48]46). 55 Treba takisto zohladnit skutocnost, ze spory týkajúce sa porusení práva hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze sa v zásade vyznacujú informacnou asymetriou v neprospech poskodenej osoby, ako sa spomína v odôvodnení 47 smernice 2014/104, v dôsledku ktorej poskodená osoba má tazsí prístup k informáciám nevyhnutným na podanie zaloby o náhradu skody, nez majú orgány hospodárskej sútaze pri získavaní informácií potrebných na výkon ich právomocí v oblasti hospodárskej sútaze. 56 V tomto kontexte sa treba domnievat, ze na rozdiel od pravidla uplatnitelného na Komisiu, uvedeného v clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého premlcacia lehota na ukladanie sankcií zacína plynút dnom, ked doslo k poruseniu, alebo v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania dnom ukoncenia porusovania, premlcacie lehoty uplatnitelné na zaloby o náhradu skody pri porusení ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Únie nemôzu zacat plynút predtým, ako bolo porusenie ukoncené a ako sa poskodená osoba dozvedela, alebo mozno odôvodnene predpokladat, ze sa dozvedela, skutocnosti nevyhnutné na podanie zaloby o náhradu skody. 57 V opacnom prípade by výkon práva domáhat sa náhrady skody bol prakticky znemoznený alebo nadmerne stazený. 58 Pokial ide o informácie nevyhnutné na podanie zaloby o náhradu skody, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze kazdá osoba má právo domáhat sa náhrady spôsobenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi uvedenou skodou a porusením práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2014, Kone a i., [49]C-557/12, [50]EU:C:2014:1317, bod [51]22, ako aj citovanú judikatúru, a z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[52]C-637/17, [53]EU:C:2019:263, bod [54]40). 59 Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze na to, aby poskodená osoba mohla podat zalobu o náhradu skody, je nevyhnutné, aby vedela, kto je osobou zodpovednou za porusenie práva hospodárskej sútaze (rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications,[55]C-637/17, [56]EU:C:2019:263, bod [57]50). 60 Z toho vyplýva, ze k nevyhnutným informáciám, ktoré poskodená osoba musí mat k dispozícii, aby mohla podat zalobu o náhradu skody, patria informácie o existencii porusenia práva hospodárskej sútaze, o existencii skody, o prícinnej súvislosti medzi touto skodou a týmto porusením, ako aj o totoznosti osoby, ktorá sa tohto porusenia dopustila. 61 Za týchto podmienok sa treba domnievat, ze premlcacie lehoty uplatnitelné na zaloby o náhradu skody pri poruseniach ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Únie nemôzu zacat plynút predtým, ako bolo porusenie skoncené, a predtým, ako sa poskodená osoba dozvedela, alebo mozno odôvodnene predpokladat, ze sa dozvedela, skutocnosti o tom, ze jej bola spôsobená skoda týmto porusení, ako aj totoznost pôvodcu tohto porusenia. 62 V prejednávanej veci bolo porusenie skoncené 18. januára 2011. Pokial vsak ide o dátum, ku ktorému mozno odôvodnene predpokladat, ze RM získala nevyhnutné informácie, ktoré by jej umoznovali podat zalobu o náhradu skody, Volvo a DAF Trucks sa domnievajú, ze relevantným dátumom je dátum uverejnenia tlacovej správy týkajúcej sa rozhodnutia C(2016) 4673 final, a teda 19. júl 2016, a ze v dôsledku toho zacala plynút premlcacia lehota stanovená v clánku 1968 Obcianskeho zákonníka odo dna tohto uverejnenia. 63 Naproti tomu RM, spanielska vláda a Komisia tvrdia, ze za relevantný dátum treba povazovat den uverejnenia zhrnutia rozhodnutia C(2016) 4673 final v Úradnom vestníku Európskej únie, a teda 6. apríl 2017. 64 Hoci nie je vylúcené, ze poskodená osoba sa mohla oboznámit so skutocnostami nevyhnutnými na podanie zaloby o náhradu skody este pred uverejnením zhrnutia rozhodnutia Komisie v Úradnom vestníku Európskej únie, ci dokonca pred uverejnením tlacovej správy týkajúcej sa tohto rozhodnutia, a to aj vo veci kartelovej dohody, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, ze by v prejednávanej veci islo o takýto prípad. 65 Je teda potrebné urcit, ktoré z týchto dvoch uverejnení je tým, ktoré umoznuje odôvodnene predpokladat, ze sa RM prostredníctvom neho oboznámila s nevyhnutnými skutocnostami umoznujúcimi jej podat zalobu o náhradu skody. 66 Na tento úcel treba zohladnit predmet a povahu tlacových správ týkajúcich sa rozhodnutí Komisie a zhrnutí týchto rozhodnutí, ktoré sú uverejnované v Úradnom vestníku Európskej únie. 67 Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 125 az 127 svojich návrhov, tlacové správy predovsetkým v zásade obsahujú menej podrobné informácie o okolnostiach daného sporu a o dôvodoch, pre ktoré mozno správanie obmedzujúce hospodársku sútaz povazovat za porusenie, nez zhrnutia rozhodnutí Komisie uverejnované v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré podla clánku 30 nariadenia c. 1/2003 obsahujú mená strán a podstatný obsah príslusného rozhodnutia, vrátane ulozených pokút. 68 Dalej tlacové správy nemajú vyvolávat právne úcinky voci tretím osobám, najmä voci poskodeným osobám. Naopak, sú iba krátkymi dokumentami, ktoré sú v zásade urcené tlaci a médiám. Nemozno sa teda domnievat, ze existuje vseobecná povinnost nálezitej starostlivosti zo strany osôb poskodených porusením práva hospodárskej sútaze, ktorá by im prikazovala sledovat uverejnovanie takýchto tlacových správ. 69 Napokon na rozdiel od zhrnutia rozhodnutí Komisie, ktoré podla bodu 148 oznámenia Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ sú uverejnované v Úradnom vestníku Európskej únie vo vsetkých úradných jazykoch Únie krátko po prijatí predmetného rozhodnutia, tlacové správy nie sú nevyhnutne uverejnované vo vsetkých úradných jazykoch Únie. 70 V prejednávanej veci, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 129 az 131 svojich návrhov, sa nezdá, ze by tlacová správa - na rozdiel od zhrnutia rozhodnutia C(2016) 4673 final - presne identifikovala totoznost pôvodcov dotknutého porusenia, jeho presnú dlzku a výrobky, ktorých sa toto porusenie týka. 71 Za týchto podmienok nemozno v prejednávanej veci odôvodnene predpokladat, ze RM sa dozvedela o nevyhnutných skutocnostiach, ktoré by jej umoznovali podat zalobu o náhradu skody, ku dnu uverejnenia tlacovej správy týkajúcej sa rozhodnutia C(2016) 4673 final, teda19. júla 2016. Naopak, mozno odôvodnene predpokladat, ze RM sa o týchto skutocnostiach dozvedela ku dnu uverejnenia zhrnutia rozhodnutia C(2016) 4673 final v Úradnom vestníku Európskej únie, teda 6. apríla 2017. 72 V dôsledku toho úplná úcinnost clánku 101 ZFEÚ vyzaduje predpoklad, ze premlcacia lehota zacala v prejednávanej veci plynút od dna tohto uverejnenia. 73 Vzhladom na to, ze premlcacia lehota zacala plynút po dátume uplynutia lehoty na prebratie smernice 2014/104, teda po 27. decembri 2016, a nadalej plynula aj po nadobudnutí úcinnosti královského zákonného dekrétu c. 9/2017 preberajúceho túto smernicu, teda po 27. máji 2017, táto lehota musela nutne uplynút az po týchto dvoch dátumoch. 74 Zdá sa teda, ze situácia, o ktorú ide vo veci samej, nadalej vyvolávala svoje úcinky aj po uplynutí lehoty na prebratie smernice 2014/104, a dokonca aj po nadobudnutí úcinnosti královského zákonného dekrétu c. 9/2017 preberajúceho túto smernicu. 75 Ak v spore vo veci samej ide o takúto situáciu, co musí overit vnútrostátny súd, clánok 10 uvedenej smernice je v prejednávanej veci uplatnitelný ratione temporis. 76 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora smernica sama osebe nemôze zakladat povinnosti jednotlivcovi, takze sa na smernicu ako takú voci nemu nemozno odvolávat. Rozsírit moznost odvolávat sa na neprebraté alebo nesprávne prebraté ustanovenie smernice na oblast vztahov medzi jednotlivcami by totiz znamenalo priznat Európskej únii právomoc stanovovat s okamzitým úcinkom povinnosti pre jednotlivcov, hoci túto právomoc má len tam, kde jej je priznaná právomoc prijímat nariadenia (rozsudok zo 7. augusta 2018, Smith,[58]C-122/17, [59]EU:C:2018:631, bod [60]42 a citovaná judikatúra). 77 Z judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze v rámci sporu medzi jednotlivcami, o aký ide vo veci samej, je vnútrostátny súd po uplynutí lehoty na prebratie smernice, ktorá nebola prebratá, povinný vykladat vnútrostátne právo tak, aby bola daná situácia ihned v súlade s ustanoveniami tejto smernice, avsak bez toho, aby uskutocnil výklad vnútrostátneho práva contra legem (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. októbra 2018, Klohn,[61]C-167/17, [62]EU:C:2018:833, body [63]45 a [64]65). 78 V kazdom prípade vzhladom na skutocnost, ze medzi dnom uverejnenia zhrnutia rozhodnutia C(2016) 4673 final v Úradnom vestníku Európskej únie a podaním zaloby o náhradu skody spolocnostou RM uplynulo menej ako dvanást mesiacov, táto zaloba sa s výhradou overenia vnútrostátnym súdom nezdá byt v case jej podania premlcaná. 79 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné sa domnievat, ze clánok 10 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle clánku 22 ods. 1 tejto smernice a ze do jeho casovej pôsobnosti spadá zaloba o náhradu skody pri porusení práva hospodárskej sútaze, ktorá, hoci sa týka porusenia práva hospodárskej sútaze skonceného pred nadobudnutím úcinnosti uvedenej smernice, bola podaná po nadobudnutí úcinnosti ustanovení preberajúcich túto smernicu do vnútrostátneho práva, pokial premlcacia lehota uplatnitelná na túto zalobu podla starých pravidiel neuplynula pred dnom uplynutia lehoty na prebratie tejto smernice. O casovej pôsobnosti clánku 17 ods. 1 a 2 smernice 2014/104 80 Pokial ide v prvom rade o casovú pôsobnost clánku 17 ods. 1 smernice 2014/104 v prejednávanej veci, je potrebné pripomenút, ze zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze clenské státy zabezpecia, aby dôkazné bremeno ani miera preukázania pozadované na úcely vycíslenia skody prakticky neznemoznili ani nadmerne nestazili výkon práva na náhradu skody. Tieto státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mali v súlade s vnútrostátnymi postupmi právomoc odhadom stanovit výsku skody spôsobenú porusením pravidiel v oblasti práva hospodárskej sútaze, ak sa preukáze, ze zalobca utrpel skodu, ale na základe dostupných dôkazov je prakticky nemozné alebo nadmerne tazké utrpenú skodu presne vycíslit. 81 Uvedené ustanovenie má tak zabezpecit úcinnost zalôb o náhradu skody pri porusení práva hospodárskej sútaze, najmä v osobitných situáciách, kde by bolo prakticky nemozné alebo nadmerne tazké presne vycíslit výsku spôsobenej skody. 82 Cielom toho ustanovenia je totiz zmiernit poziadavky na dokazovanie stanovené na úcely urcenia výsky spôsobenej skody a napravit existujúcu asymetriu v informovaní dotknutého zalobcu, ako aj tazkosti vyplývajúce zo skutocnosti, ze vycíslenie spôsobenej skody si vyzaduje posúdenie, akým spôsobom by sa dotknutý trh vyvíjal, ak by k poruseniu nedoslo. 83 Ako uviedol generálny advokát v bode 73 svojich návrhov, clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104 nestanovuje nové hmotnoprávne povinnosti, ktoré by mal ten ci onen úcastník dotknutého sporu. Toto ustanovenie a konkrétnejsie jeho druhá veta má naopak v súlade s "vnútrostátnymi postupmi", na ktoré odkazuje, za ciel zverit vnútrostátnym súdom osobitnú právomoc v rámci sporov týkajúcich sa zalôb o náhradu skody pri porusení práva hospodárskej sútaze. 84 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a poziadaviek na dokazovanie sa v zásade povazujú za procesné pravidlá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Eturas a i., [65]C-74/14, [66]EU:C:2016:42, body [67]30 az [68]32). 85 Treba teda konstatovat, ze clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104 predstavuje procesné ustanovenie v zmysle clánku 22 ods. 2 tejto smernice. 86 V tejto súvislosti, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 31 tohto rozsudku, sa procesné pravidlá vo vseobecnosti majú uplatnovat ku dnu nadobudnutia svojej úcinnosti. 87 Takisto je potrebné pripomenút, ze podla clánku 22 ods. 2 smernice 2014/104 clenské státy zabezpecia, aby sa nijaké vnútrostátne opatrenie prijaté na zosúladenie s procesnými ustanoveniami tejto smernice neuplatnovalo na zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátny súd pred 26. decembrom 2014. 88 V prejednávanej veci bola zaloba o náhradu skody podaná 1. apríla 2018, teda po 26. decembri 2014 a po dátume prebratia smernice 2014/104 do spanielskeho právneho poriadku. Preto bez ohladu na úvahy uvedené v bodoch 76 a 77 tohto rozsudku je clánok 17 ods. 1 tejto smernice uplatnitelný ratione temporis na takúto zalobu. 89 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze je procesným ustanovením v zmysle clánku 22 ods. 2 tejto smernice a ze do jeho casovej pôsobnosti spadá zaloba o náhradu skody, ktorá, hoci sa týka porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré sa skoncilo pred nadobudnutím úcinnosti uvedenej smernice, bola podaná po 26. decembri 2014, a teda nadobudnutí úcinnosti vnútrostátnych ustanovení preberajúcich túto smernicu do vnútrostátneho práva. 90 Pokial ide v druhom rade o casovú pôsobnost clánku 17 ods. 2 smernice 2014/104, treba na úvod pripomenút, ze podla znenia tohto ustanovenia platí domnienka, ze kartelové porusenie spôsobuje skodu. Porusitel má vsak právo vyvrátit túto domnienku. 91 Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, ze stanovuje vyvrátitelnú domnienku týkajúcu sa existencie skody spôsobenej kartelovou dohodou. Z odôvodnenia 47 smernice 2014/104 pritom vyplýva, ze normotvorca Únie obmedzil túto domnienku na kartely vzhladom na ich tajnú povahu, ktorá zvysuje informacnú asymetriu a stazuje poskodeným osobám získavanie dôkazov nevyhnutných na preukázanie existencie skody. 92 Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 78, 79 a 81 svojich návrhov, aj ked clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104 nutne upravuje rozdelenie dôkazného bremena, kedze stanovuje domnienku, toto ustanovenie nemá cisto dôkazný úcel. 93 V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodov 58 az 60 tohto rozsudku, existencia skody, prícinná súvislost medzi touto skodou a porusením práva hospodárskej sútaze, ako aj totoznost osoby, ktorá sa tohto porusenia dopustila, patria k nevyhnutným informáciám, ktoré poskodená osoba musí mat k dispozícii, aby mohla podat zalobu o náhradu skody. 94 Okrem toho vzhladom na to, ze clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104 stanovuje, ze nie je nevyhnutné, aby osoby poskodené kartelovou dohodou zakázanou clánkom 101 ZFEÚ preukazovali existenciu skody vyplývajúcej z takéhoto porusenia a/alebo prícinnú súvislost medzi uvedenou skodou a touto kartelovou dohodou, treba konstatovat, ze toto ustanovenie sa týka skutocností, ktoré zakladajú mimozmluvnú zodpovednost. 95 Vyvrátitelná domnienka stanovená v uvedenom ustanovení, podla ktorej sa predpokladá existencia skody spôsobenej kartelom, je priamo spojená so vznikom mimozmluvnej zodpovednosti pôvodcu dotknutého porusenia a v dôsledku toho priamo ovplyvnuje jeho právne postavenie. 96 Treba sa teda domnievat, ze clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104 je pravidlom, ktoré úzko súvisí so vznikom, pripísaním a rozsahom mimozmluvnej zodpovednosti spolocností, ktoré porusili clánok 101 ZFEÚ svojou úcastou na karteli. 97 Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 81 svojich návrhov, takéto pravidlo môze byt kvalifikované ako hmotnoprávne pravidlo. 98 Treba teda konstatovat, ze clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104 je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle clánku 22 ods. 1 tejto smernice. 99 Ako vyplýva z bodu 42 tohto rozsudku, na úcely urcenia casovej pôsobnosti clánku 17 ods. 2 smernice 2014/104 je potrebné overit, ci bola situácia, o ktorú ide vo veci samej, dokonaná pred uplynutím lehoty na prebratie tej istej smernice, alebo ci nadalej vyvolávala úcinky aj po uplynutí tejto lehoty. 100 Na tento úcel je potrebné zohladnit povahu a mechanizmus fungovania clánku 17 ods. 2 smernice 2014/104. 101 Toto ustanovenie stanovuje vyvrátitelnú domnienku, podla ktorej sa v prípade existencie kartelu automaticky predpokladá existencia skody vyplývajúcej z tohto kartelu. 102 Kedze skutocnostou, ktorú normotvorca Únie identifikoval ako skutocnost umoznujúcu vychádzat z domnienky existencie skody, je existencia kartelu, treba overit, ci dátum skoncenia dotknutého kartelu predchádza dátumu uplynutia lehoty na prebratie smernice 2014/104, kedze táto smernica nebola v tejto lehote prebratá do spanielskeho práva. 103 V prejednávanej veci kartel trval od 17. januára 1997 do 18. januára 2011. Toto porusenie tak skoncilo pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 2014/104. 104 Za týchto okolností vzhladom na clánok 22 ods. 1 smernice 2014/104 je potrebné dospiet k záveru, ze vyvrátitelnú domnienku stanovenú v clánku 17 ods. 2 tejto smernice nemozno uplatnit ratione temporis na zalobu o náhradu skody, ktorá napriek tomu, ze bola podaná po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátnych ustanovení, ktorými sa uvedená smernica oneskorene preberá do vnútrostátneho práva, sa týka porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré sa skoncilo pred uplynutím lehoty na jej prebratie. 105 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné na polozené otázky odpovedat takto: - Clánok 10 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle clánku 22 ods. 1 tejto smernice a ze do jeho casovej pôsobnosti spadá zaloba o náhradu skody pri porusení práva hospodárskej sútaze, ktorá, hoci sa týka porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré sa skoncilo pred nadobudnutím úcinnosti uvedenej smernice, bola podaná po nadobudnutí úcinnosti ustanovení preberajúcich túto smernicu do vnútrostátneho práva, pokial premlcacia lehota uplatnitelná na túto zalobu podla starých pravidiel neuplynula pred dnom uplynutia lehoty na prebratie tejto smernice. - Clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze je procesným ustanovením v zmysle clánku 22 ods. 2 tejto smernice a ze do jeho casovej pôsobnosti spadá zaloba o náhradu skody, ktorá, hoci sa týka porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré sa skoncilo pred nadobudnutím úcinnosti uvedenej smernice, bola podaná po 26. decembri 2014, a teda po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátnych ustanovení preberajúcich túto smernicu do vnútrostátneho práva. - Clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle clánku 22 ods. 1 tejto smernice a ze do jeho casovej pôsobnosti nepatrí zaloba o náhradu skody, ktorá napriek tomu, ze bola podaná po nadobudnutí úcinnosti ustanovení, ktorými bola uvedená smernica oneskorene prebratá do vnútrostátneho práva, sa týka porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré sa skoncilo pred uplynutím lehoty na jej prebratie. O trovách 106 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: Clánok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie sa má vykladat v tom zmysle, ze je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle clánku 22 ods. 1 tejto smernice a ze do jeho casovej pôsobnosti spadá zaloba o náhradu skody, ktorá, hoci sa týka porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré sa skoncilo pred nadobudnutím úcinnosti uvedenej smernice, bola podaná po nadobudnutí úcinnosti ustanovení preberajúcich túto smernicu do vnútrostátneho práva, pokial premlcacia lehota uplatnitelná na túto zalobu podla starých pravidiel neuplynula pred dnom uplynutia lehoty na prebratie tejto smernice. Clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze je procesným ustanovením v zmysle clánku 22 ods. 2 tejto smernice a ze do jeho casovej pôsobnosti spadá zaloba o náhradu skody, ktorá, hoci sa týka porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré sa skoncilo pred nadobudnutím úcinnosti uvedenej smernice, bola podaná po 26. decembri 2014, a teda po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátnych ustanovení preberajúcich túto smernicu do vnútrostátneho práva. Clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle clánku 22 ods. 1 tejto smernice a ze do jeho casovej pôsobnosti nespadá zaloba o náhradu skody, ktorá napriek tomu, ze bola podaná po nadobudnutí úcinnosti ustanovení, ktorými bola uvedená smernica oneskorene prebratá do vnútrostátneho práva, sa týka porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré sa skoncilo pred uplynutím lehoty na jej prebratie. Podpisy __________________________________________________________________ ( [69]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8Vgg4Q/L84526-4359TMP.html#t-ECR_62020CJ0267_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point35 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A435&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A435 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A435&anchor=#point28 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1043&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1043 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1043&anchor=#point33 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1043&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1043 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1043&anchor=#point31 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A429&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A429 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A429&anchor=#point32 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point25 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point26 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point27 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705&anchor=#point53 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705&anchor=#point52 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point42 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point43 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A47&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A47 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A47&anchor=#point60 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A47&anchor=#point62 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point47 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point46 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point22 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point40 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point50 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A631&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A631 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A631&anchor=#point42 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A833&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A833 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A833&anchor=#point45 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A833&anchor=#point65 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42&anchor=#point30 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A42&anchor=#point32 69. file:///tmp/lynxXXXX8Vgg4Q/L84526-4359TMP.html#c-ECR_62020CJ0267_SK_01-E0001