ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 27. januára 2022 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Charta základných práv Európskej únie - Clánok 17 - Vlastnícke právo - Smernica 2009/147/ES - Kompenzácia za skody spôsobené na akvakultúre na území sústavy Natura 2000 chráneným volne zijúcim vtáctvom - Náhrada nizsia ako skutocne utrpená skoda - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Státna pomoc - Pojem 'výhoda` - Podmienky - Nariadenie (EÚ) c. 717/2014 - Pravidlo de minimis" Vo veci C-238/20, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Augstaka tiesa (Senats) (Najvyssí súd, Lotyssko) zo 4. júna 2020 a dorucený Súdnemu dvoru 5. júna 2020, ktorý súvisí s konaním: "Satini-S" SIA, za úcasti: Dabas aizsardzibas parvalde, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predsednícka druhej komory A. Prechal vykonávajúca funkciu predsedu tretej komory, sudcovia J. Passer (spravodajca), F. Biltgen, L. S. Rossi a N. Wahl, generálny advokát: A. Rantos tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. júna 2021, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - "Satini-S" SIA, v zastúpení: A. Grigorjevs, - lotysská vláda, v zastúpení: pôvodne K. Pommere, V. Soneca a V. Kalnina, neskôr K. Pommere, splnomocnené zástupkyne, - Írsko, v zastúpení: M. Browne, J. Quaney, M. Lane a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Kingston, SC, a G. Gilmore, BL, - holandská vláda, v zastúpení: M. de Ree, splnomocnená zástupkyna, - Európska komisia, v zastúpení: pôvodne V. Bottka, C. Hermes a I. Naglis, neskôr V. Bottka a C. Hermes, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. septembra 2021, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), clánkov 107 a 108 ZFEÚ, ako aj clánku 3 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) c. 717/2014 z 27. júna 2014 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry ([2]Ú. v. EÚ L 190, 2014, s. 45). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostou "Satini-S" SIA a Dabas aizsardzibas parvalde (Úrad na ochranu zivotného prostredia, Lotyssko) vo veci zamietnutia zo strany tohto úradu priznat tejto spolocnosti kompenzáciu skody spôsobenej na jej prevádzke akvakultúry na území sústavy Natura 2000 volne zijúcim vtáctvom z dôvodu, ze uz získala maximálnu výsku súm, ktoré jej mohli byt poskytnuté vzhladom na pravidlo de minimis v oblasti státnej pomoci. Právny rámec Právo Únie Smernica 92/43/EHS 3 Clánok 6 ods. 2 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a volne zijúcich zivocíchov a rastlín ([3]Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, dalej len "smernica o biotopoch") stanovuje: "Clenské státy podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predislo poskodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj ruseniu druhov, pre ktoré boli územia oznacené za chránené, pokial by takéto rusenie bolo podstatné vo vztahu k cielom tejto smernice." Smernica 2009/147/ES 4 Clánok 4 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane volne zijúceho vtáctva ([4]Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7; dalej len "smernica o vtáctve") znie: "Co sa týka ochrany oblastí uvedených vyssie v odsekoch 1 a 2, clenské státy prijmú vhodné opatrenia, aby zabránili znecisteniu alebo poskodzovaniu biotopov alebo akýmkolvek rusivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokial by boli vázne vzhladom na ciele tohto clánku. Clenské státy sa takisto budú snazit zabránit znecisteniu alebo poskodzovaniu biotopov mimo týchto chránených území." 5 Clánok 5 tejto smernice stanovuje: "Bez toho, aby boli dotknuté clánky 7 a 9, clenské státy prijmú opatrenia nevyhnutné na vytvorenie vseobecného systému ochrany vsetkých druhov vtáctva uvedených v clánku 1, zakazujúce najmä: a) úmyselné usmrcovanie alebo odchyt akýmkolvek spôsobom; b) úmyselné nicenie alebo poskodzovanie ich hniezd a vajec alebo odstranovanie ich hniezd; c) zber vajec vo volnej prírode a drzbu týchto vajec, a to aj prázdnych; d) úmyselné rusenie týchto vtákov, hlavne pocas obdobia hniezdenia a výchovy mládat, pokial by rusenie bolo znacné vzhladom na ciele tejto smernice; e) drzbu a chov tých druhov vtákov, ktorých lov alebo odchyt je zakázaný." Nariadenie c. 717/2014 6 Odôvodnenie 15 nariadenia c. 717/2014 uvádza: "Na úcely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a úcinného monitorovania by sa toto nariadenie malo uplatnovat len na pomoc de minimis, pri ktorej je mozné vopred presne vypocítat ekvivalent hrubého grantu bez akejkolvek potreby vykonat posúdenie rizika ('transparentná pomoc`). Takýto presný výpocet sa môze urobit napríklad v prípade grantov, bonifikácie úrokových sadzieb a obmedzených oslobodení od dane ci iných nástrojov so stanovenou hornou hranicou, ktorá zarucuje, ze nebude prekrocený príslusný strop. Stanovenie hornej hranice znamená, ze pokial nie je známa alebo este nie je známa presná výska pomoci, clenský stát musí vychádzat z predpokladu, ze výska pomoci sa rovná hornej hranici, aby sa zabezpecilo, ze viacero opatrení pomoci spolu nepresiahne strop stanovený v tomto nariadení, a aby sa dodrzali pravidlá kumulácie." 7 Clánok 1 tohto nariadenia s názvom "Rozsah pôsobnosti" stanovuje: "1. Toto nariadenie sa uplatnuje na pomoc poskytnutú podnikom v sektore rybolovu a akvakultúry s výnimkou: a) pomoci, ktorej výska sa stanovuje na základe ceny alebo mnozstva kúpených výrobkov a výrobkov uvedených na trh; b) pomoci na cinnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo clenských státov, konkrétne pomoci priamo súvisiacej s vyvázanými mnozstvami, na zriadenie a prevádzkovanie distribucnej siete alebo inými beznými výdavkami súvisiacimi s vývoznou cinnostou; c) pomoci, ktorá je podmienená uprednostnovaním pouzívania domáceho tovaru pred dovázaným; d) pomoci na zakúpenie rybárskych plavidiel; e) pomoci na modernizáciu alebo výmenu hlavných alebo pomocných motorov rybárskych plavidiel; f) pomoci na operácie, ktoré zvysujú rybolovnú kapacitu plavidla, alebo na zariadenie zvysujúce rybolovnú kapacitu plavidla; g) pomoci na výstavbu nových rybárskych plavidiel alebo dovoz rybárskych plavidiel; h) pomoci na docasné alebo trvalé ukoncenie rybolovných cinností s výnimkou prípadov, ked bola výslovne stanovená v nariadení [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) c. 508/2014 [z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrusujú nariadenia Rady (ES) c. 2328/2003, (ES) c. 861/2006, (ES) c. 1198/2006 a (ES) c. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) c. 1255/2011 ([5]Ú. v. EÚ L 149, 2014, s. 1]; i) pomoci na prieskumný rybolov; j) pomoci na prevod vlastníctva podniku; k) pomoci na priame opätovné zarybnovanie, pokial sa s ním výslovne nepocíta ako s ochranným opatrením v právnom akte Únie alebo pokial nejde o experimentálne zarybnovanie. 2. Ak podnik pôsobí v sektore rybolovu a akvakultúry a zároven pôsobí v jednom alebo vo viacerých zo sektorov alebo vykonáva iné cinnosti, na ktoré sa vztahuje nariadenie [Komisie] (EÚ) c. 1407/2013 [z 18. decembra 2013 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis ([6]Ú. v. EÚ L 352, 2013, s. 1)], potom sa uvedené nariadenie vztahuje na pomoc poskytnutú v súvislosti so sektormi alebo cinnostami podliehajúcimi uvedenému nariadeniu za predpokladu, ze príslusný clenský stát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením cinností alebo rozlísením nákladov, zarucí, ze na cinnosti v sektore rybolovu a akvakultúry sa neposkytuje pomoc de minimis udelená v súlade s uvedeným nariadením. 3. Ak podnik pôsobí v sektore rybolovu a akvakultúry a zároven v prvovýrobe polnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vztahuje nariadenie Komisie (EÚ) c. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis v sektore polnohospodárstva ([7]Ú. v. EÚ L 352, 2013, s. 9)], potom sa toto nariadenie vztahuje na pomoc poskytnutú v súvislosti so sektorom rybolovu a akvakultúry za predpokladu, ze príslusný clenský stát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením cinností alebo rozlísením nákladov, zarucí, ze na prvovýrobu polnohospodárskych výrobkov sa neposkytuje pomoc de minimis udelená v súlade s týmto nariadením." 8 Clánok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný "Pomoc de minimis", v odsekoch 1 az 3 stanovuje: "1. Opatrenia pomoci sa povazujú za opatrenia, ktoré nesplnajú vsetky kritériá stanovené v clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ], a preto sú oslobodené od notifikacnej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 [ZFEÚ] v prípade, ze splnajú podmienky stanovené v tomto nariadení. 2. Celková výska pomoci de minimis, ktorú clenský stát poskytuje jedinému podniku v sektore rybolovu a akvakultúry, nesmie presiahnut 30000 [eur] v priebehu obdobia troch fiskálnych rokov. 3. Kumulatívna výska pomoci de minimis, ktorú clenský stát poskytuje podnikom v sektore rybolovu a akvakultúry v období troch fiskálnych rokov, nesmie presiahnut vnútrostátnu hornú hranicu stanovenú v prílohe." 9 Clánok 4 toho istého nariadenia, nazvaný "Výpocet ekvivalentu hrubého grantu", stanovuje: "1. Toto nariadenie sa vztahuje iba na pomoc, pri ktorej je mozné vopred presne vypocítat ekvivalent hrubého grantu pomoci bez akejkolvek potreby vykonat posúdenie rizika ('transparentná pomoc`). 2. Pomoc vo forme grantov alebo bonifikácie úrokových sadzieb sa povazuje za transparentnú pomoc de minimis. ... 7. Pomoc vo forme iných nástrojov sa pokladá za transparentnú pomoc de minimis, ak nástroj stanovuje hornú hranicu, ktorá zabezpecuje, ze nebude prekrocený príslusný strop." Lotysské právo 10 § 4 Sugu un biotopu aizsardzibas likums (zákon o ochrane druhov a biotopov) zo 16. marca 2000 (Latvijas Vestnesis, 2000, c. 121/122), nazvaný "Právomoci vlády", v bode 6 stanovuje: "Vláda stanoví: ... 6) postupy na urcenie výsky strát, ktoré vznikli uzívatelom pôdy v dôsledku váznych skôd spôsobených stahovavými druhmi zivocíchov a osobitne chránenými nelovnými druhmi zivocíchov, a minimálne poziadavky, ktoré musia splnat potrebné ochranné opatrenia na predchádzanie skodám. ..." 11 § 10 tohto zákona, nazvaný "Právo vlastníkov alebo uzívatelov pôdy na kompenzáciu", stanovuje: "1. Vlastníci alebo uzívatelia pôdy majú nárok na kompenzáciu z prostriedkov státneho rozpoctu stanovených na tento úcel za vázne skody spôsobené stahovavými druhmi zivocíchov a osobitne chránenými nelovnými druhmi zivocíchov, pokial prijali potrebné ochranné opatrenia a na základe svojich vedomostí, schopností a praktických zrucností zaviedli ekologické metódy na zabránenie alebo znízenie skôd. Vlastníci alebo uzívatelia pôdy nemajú nárok na kompenzáciu, ak so zlým úmyslom prispeli ku vzniku skody alebo k zvýseniu jej výsky s cielom získat kompenzáciu. ... 3. Kompenzácia za vázne skody spôsobené stahovavými druhmi zivocíchov a osobitne chránenými nelovnými druhmi zivocíchov sa nevyplatí, ak vlastník alebo uzívatel pôdy získal iné platby od státu, miestnej samosprávy alebo Európskej únie, ktoré boli poskytnuté priamo alebo nepriamo za rovnaké obmedzenia hospodárskej cinnosti alebo za rovnaké skody spôsobené stahovavými druhmi zivocíchov a osobitne chránenými nelovnými druhmi zivocíchov a v súvislosti s ktorými je kompenzácia stanovená v právnych ustanoveniach, alebo ak ziadatel získa pomoc podla [nariadenia c. 508/2014]." 12 § 5 Lauksaimniecibas un lauku attistibas likums (zákon o polnohospodárstve a rozvoji vidieka) zo 7. apríla 2004 (Latvijas Vestnesis, 2004, c. 64), nazvaný "Státna pomoc a pomoc Európskej únie", v odseku 7 stanovuje: "Vláda stanoví pravidlá riadenia a kontroly státnej pomoci a pomoci Európskej únie pre polnohospodárstvo, ako aj státnej pomoci a pomoci Európskej únie pre rozvoj vidieka a rybolov." 13 Ministru kabineta noteikumi Nr. 558 "De minimis atbalsta uzskaites un pieskirsanas kartiba zvejniecibas un akvakulturas nozare" (nariadenie vlády c. 558 o pravidlách úctovania a poskytovania pomoci de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry) z 29. septembra 2015 (Latvijas Vestnesis, 2015, c. 199) bolo v jeho znení uplatnitelnom na konanie vo veci samej formulované takto: "Bod 1: toto nariadenie stanovuje pravidlá úctovania a poskytovania pomoci de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry v súlade s [nariadením c. 717/2014]. Bod 2: na úcely získania pomoci de minimis v súlade s podmienkami stanovenými v clánkoch 3, 4 a 5 nariadenia c. 717/2014, musí ziadatel o pomoc predlozit poskytovatelovi pomoci ziadost o pomoc de minimis (príloha 1) (dalej len 'ziadost`). V ziadosti sa uvedie pomoc de minimis, ktorú ziadatel získal v príslusnom roku a v dvoch predchádzajúcich fiskálnych rokoch, ako aj navrhovaná pomoc de minimis, bez ohladu na spôsob, akým sa pomoc poskytuje a kto ju poskytuje. V prípade kumulácie pomoci de minimis ziadatel o pomoc poskytne tiez informácie o inej pomoci získanej pre daný projekt na základe rovnakých oprávnených nákladov. Pri poskytovaní informácií o pomoci de minimis a inej plánovanej státnej pomoci musí ziadatel o pomoc uviest tie pomoci, o ktoré poziadal, ale o ktorých poskytovatel pomoci este nerozhodol. Ak ziadatel o pomoc de minimis nikdy predtým nezískal takýto druh pomoci, uvedie vo svojej ziadosti relevantné informácie." 14 Ministru kabineta noteikumi Nr. 353 "Kartiba, kada zemes ipasniekiem vai lietotajiem nosakami to zaudejumu apmeri, kas saistiti ar ipasi aizsargajamo nemedijamo sugu un migrejoso sugu dzivnieku nodaritajiem butiskiem postijumiem, un minimalas aizsardzibas pasakumu prasibas postijumu noversanai" (nariadenie vlády c. 353 o postupe na urcenie výsky strát, ktoré vznikli vlastníkom alebo uzívatelom pôdy v dôsledku váznych skôd spôsobených stahovavými druhmi zivocíchov a osobitne chránenými nelovnými druhmi zivocíchov, a o minimálnych poziadavkách, ktoré musia splnat ochranné opatrenia na predchádzanie skodám) zo 7. júna 2016 (Latvijas Vestnesis, 2016, c. 111) v jeho znení uplatnitelnom na konanie vo veci samej, stanovuje: "Bod 1: toto nariadenie stanovuje: 1.1. postup na urcenie výsky strát, ktoré vznikli vlastníkom alebo uzívatelom pôdy v dôsledku váznych skôd spôsobených stahovavými druhmi zivocíchov a osobitne chránenými nelovnými druhmi zivocíchov (dalej len 'straty`); ... Bod 39: správny orgán musí pri prijímaní rozhodnutia o poskytnutí kompenzácie splnit nasledujúce poziadavky: 39.1. Poskytnút kompenzáciu s prihliadnutím na obmedzenia sektora a cinnosti uvedené v clánku 1 ods. 1 [nariadenia c. 1408/2013] alebo v clánku 1 ods. 1 [nariadenia c. 717/2014]; 39.2. Overit, ci výska kompenzácie nezvysuje celkovú výsku pomoci de minimis prijatej pocas príslusného fiskálneho roka a pocas dvoch predchádzajúcich fiskálnych rokov na úroven, ktorá presahuje hornú hranicu pomoci de minimis stanovenú v clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 1408/2013 (hospodárske subjekty pôsobiace v prvovýrobe polnohospodárskych výrobkov) alebo v clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 717/2014 (hospodárske subjekty pôsobiace v sektore rybolovu a akvakultúry...). Pri posudzovaní výsky kompenzácie sa prijatá pomoc de minimis posudzuje vo vztahu k jedinému podniku. 'Jediný podnik` je podnik, ktorý splna kritériá stanovené v clánku 2 ods. 2 nariadenia c. 1408/2013 a v clánku 2 ods. 2 nariadenia c. 717/2014. Bod 40: do dvoch mesiacov od stanovenia výsky strát [príslusný] úradník prijme bud rozhodnutie o poskytnutí kompenzácie, v ktorom sa stanoví výska kompenzácie, alebo rozhodnutie o zamietnutí." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 15 V roku 2002 spolocnost Satini-S kúpila dve nehnutelnosti s celkovou rozlohou 687 ha, z toho 600,70 ha rybníkov v chránenej prírodnej rezervácii, ktorá bola následne v roku 2005 v Lotyssku zahrnutá do sústavy Natura 2000. 16 V roku 2017 Satini-S podala na Úrad na ochranu zivotného prostredia ziadost o vyplatenie kompenzácie za skody spôsobené na akvakultúre vtáctvom a inými chránenými zivocíchmi. Tento orgán túto ziadost zamietol z dôvodu, ze spolocnosti Satini-S uz bola priznaná celková suma zodpovedajúca pravidlu de minimis vo výske 30000 eur za obdobie troch fiskálnych rokov stanovené v clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 717/2014. 17 Satini-S podala proti tomuto rozhodnutiu zalobu, pricom tvrdila, ze kompenzácia za skody spôsobené na akvakultúre chránenými zivocíchmi vzhladom na svoju kompenzacnú povahu nepredstavuje státnu pomoc. Kedze jej návrh bol zamietnutý na prvom a druhom stupni, Satini-S podala kasacný opravný prostriedok na vnútrostátny súd, ktorým je Augstaka tiesa (Senats) (Najvyssí súd, Lotyssko). 18 Tento súd sa predovsetkým pýta, ci vlastnícke právo zarucené clánkom 17 Charty nebráni tomu, aby kompenzácia za straty spôsobené na akvakultúre na území sústavy Natura 2000 vtáctvom chráneným podla smernice o vtáctve bola podstatne nizsia nez straty, ktoré ziadatel skutocne utrpel. V nadväznosti na to vzniká otázka, ci kompenzácia pozadovaná spolocnostou Satini-S predstavuje "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Ak by to tak malo byt, uvedený súd sa pýta, ci sa uplatní strop pomoci de minimis vo výske 30000 eur stanovený v clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 717/2014. 19 Za týchto okolností Augstaka tiesa (Senats) (Najvyssí súd) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Umoznuje právo na spravodlivú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zaruceného clánkom 17 [Charty], aby kompenzácia poskytnutá státom za straty spôsobené na akvakultúre na území sústavy Natura 2000 vtáctvom chráneným podla smernice [o vtáctve] bola podstatne nizsia ako skutocne vzniknuté straty? 2. Predstavuje kompenzácia poskytnutá státom za straty spôsobené na akvakultúre na území sústavy Natura 2000 vtáctvom chráneným podla smernice [o vtáctve] státnu pomoc v zmysle clánkov 107 a 108 ZFEÚ? 3. V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: uplatnuje sa na kompenzáciu, o akú ide vo veci samej, horná hranica pomoci de minimis vo výske 30000 eur stanovená v clánku 3 ods. 2 [nariadenia c. 717/2014]?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 20 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 17 Charty vykladat v tom zmysle, ze bráni tomu, aby kompenzácia poskytnutá clenským státom za straty, ktoré utrpel hospodársky subjekt v dôsledku ochranných opatrení uplatnitelných na území sústavy Natura 2000 podla smernice o vtáctve bola podstatne nizsia ako skody, ktoré tomuto hospodárskemu subjektu skutocne vznikli. O právomoci Súdneho dvora 21 Európska komisia namieta nedostatok právomoci Súdneho dvora pre rozhodovanie o prvej otázke. Uvádza, ze vyplatenie kompenzácie spornej vo veci samej totiz nepredstavuje vykonanie práva Únie v zmysle clánku 51 ods. 1 Charty, kedze ani smernica o vtáctve, ani smernica o biotopoch nestanovujú kompenzáciu za skody spôsobené pri ich vykonávaní na súkromnom majetku, najmä na rybníkoch akvakultúry. Komisia sa domnieva, ze riesenie podobné rieseniu, ktoré prijal Súdny dvor v rozsudku z 22. mája 2014, Érsekcsanádi Mezo"gazdasági ([8]C-56/13, [9]EU:C:2014:352), by malo v prejednávanej veci prevázit, kedze Súdny dvor v tomto rozsudku v podstate rozhodol, ze vzhladom na to, ze povinnost náhrady skody dotknutá vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, nebola zalozená na práve Únie, ale na vnútrostátnej právnej úprave, Súdny dvor nemal právomoc na posúdenie takejto vnútrostátnej právnej úpravy vzhladom na právo na úcinný prostriedok nápravy, ako aj slobodu podnikania zarucenú Chartou. 22 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze pôsobnost Charty je v súvislosti s konaním clenských státov vymedzená v jej clánku 51 ods. 1, podla ktorého sú ustanovenia Charty urcené pre clenské státy výlucne vtedy, ak vykonávajú právo Únie (rozsudok z 13. júna 2017, Florescu a i., [10]C-258/14, [11]EU:C:2017:448, bod [12]44, ako aj citovaná judikatúra). 23 Clenské státy vsak vykonávajú právo Únie v zmysle clánku 51 ods. 1 Charty, ak v súlade s poziadavkami smernice o vtáctve a biotopoch prijmú vhodné opatrenia na zabránenie zhorseniu prirodzených biotopov na osobitne chránených územiach a opatrenia potrebné na vytvorenie vseobecného systému ochrany druhov vtáctva uvedených v prvej smernici. 24 Clánok 5 smernice o vtáctve totiz na jednej strane ukladá clenským státom prijat opatrenia nevyhnutné na vytvorenie vseobecného systému ochrany vsetkých druhov vtáctva uvedených v clánku 1 tejto smernice. 25 Na druhej strane clánok 6 ods. 2 smernice o biotopoch stanovuje, ze clenské státy podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predislo poskodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj ruseniu druhov, pre ktoré boli územia oznacené za chránené, pokial by takéto rusenie bolo podstatné vo vztahu k cielom tejto smernice. 26 Okrem toho prebratie a vykonanie týchto opatrení na ochranu vtáctva a ich biotopov zo strany clenských státov má nevyhnutne dopad na vlastnícke právo osôb, ktorým patria nehnutelnosti nachádzajúce sa na dotknutých územiach, kedze prinajmensom podliehajú obmedzeniam pouzívania týchto nehnutelností. 27 Clenské státy vykonávajú právo Únie v zmysle clánku 51 ods. 1 Charty tiez, ked zavádzajú rezimy, ktoré poskytujú platby podla smernice o vtáctve a smernice o biotopoch. 28 V tejto súvislosti samotnú skutocnost, ze tieto smernice samy osebe nestanovujú rezim kompenzácie, alebo ze nezaväzujú clenské státy stanovit takýto rezim, nemozno vykladat v tom zmysle, ze clánok 17 Charty sa neuplatní (pozri analogicky rozsudok z 9. júna 2016, Pesce a i., [13]C-78/16 a C-79/16, [14]EU:C:2016:428, bod [15]86). 29 Za týchto podmienok má Súdny dvor právomoc rozhodnút o prvej otázke. O veci samej 30 Na úvod treba uviest, ze zo znenia clánku 17 Charty vyplýva, ze tento clánok výslovne priznáva právo na kompenzáciu len v prípade odnatia vlastníckeho práva, akým je vyvlastnenie, co zjavne nie je prípad v prejednávanej veci. 31 V tejto súvislosti treba najmä odlísit konanie vo veci samej od vecí, v ktorých bol vydaný rozsudok z 9. júna 2016, Pesce a i. ([16]C-78/16 a C-79/16, [17]EU:C:2016:428), kedze tieto posledné uvedené veci sa týkali systémového výrubu stromov, a to olivovníkov, a teda zbavenia vlastníctva k nim ako takého. V prejednávanej veci vsak povinnosti vyplývajúce z predpisov, ktoré bránia slobode vlastníkov majetku, ktorý patrí do sústavy Natura 2000, pokial ide o výber a vykonanie opatrení na ochranu akvakultúry v súvislosti s chráneným volne zijúcim vtáctvom, nepredstavujú odnatie vlastníckeho práva k tomuto majetku, ale obmedzenie jeho vyuzívania, ktoré môze byt upravené zákonom v rozsahu potrebnom pre vseobecný záujem v súlade s tým, co stanovuje clánok 17 ods. 1 tretia veta Charty. 32 Pokial ide o obmedzenia, ktoré mozno ulozit na vyuzívanie vlastníckeho práva, je potrebné pripomenút, ze právo vlastnit majetok zarucené clánkom 17 Charty nie je absolútnou poziadavkou a ze jeho výkon môze byt predmetom obmedzení odôvodnených cielmi vseobecného záujmu sledovanými Úniou (pozri rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB, [18]C-8/15 P az C-10/15 P, [19]EU:C:2016:701, bod [20]69 a citovanú judikatúru). 33 Z clánku 52 ods. 1 Charty tak vyplýva, ze vyuzívanie vlastníckeho práva môze byt obmedzené pod podmienkou, ze tieto obmedzenia skutocne zodpovedajú sledovaným cielom vseobecného záujmu a nepredstavujú vo vztahu k sledovanému úcelu neprimeraný a neúnosný zásah, ktorým by bola zasiahnutá samotná podstata takto zaruceného práva (pozri rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB, [21]C-8/15 P az C-10/15 P, [22]EU:C:2016:701, bod [23]70 a citovanú judikatúru). 34 Na jednej strane z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ochrana zivotného prostredia je jedným z cielov vseobecného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2010, ERG a i., [24]C-379/08 a C-380/08, [25]EU:C:2010:127, bod [26]81 ako aj citovanú judikatúru). Ochrana zivotného prostredia teda môze odôvodnit obmedzenie vyuzívania vlastníckeho práva (rozsudok z 15. januára 2013, Krizan a i., [27]C-416/10, [28]EU:C:2013:8, bod [29]114, ako aj citovaná judikatúra). 35 Na druhej strane sa nezdá, s výhradou prípadného overenia, ktoré v tejto súvislosti prislúcha vnútrostátnemu súdu, ze by také opatrenia, o aké ide vo veci samej, prijaté na úcely ochrany prírody a zivotného prostredia na základe smernice o vtáctve a smernice o biotopoch, ktoré nebránia vykonávaniu akvakultúry na dotknutých pozemkoch, ale len upravujú podmienky výkonu uvedenej cinnosti s cielom zabránit zásahu do takto chránených environmentálnych záujmov, predstavovali v prípade neexistencie kompenzácie v prospech dotknutých vlastníkov neprimeraný a neúnosný zásah, ktorým by bola zasiahnutá samotná podstata vlastníckeho práva (pozri analogicky rozsudok z 10. júla 2003, Booker Aquaculture a Hydro Seafood, [30]C-20/00 a C-64/00, [31]EU:C:2003:397, bod [32]70). 36 Hoci je pravda, ze clenské státy sa môzu prípadne domnievat, pokial tak konajú v súlade s právom Únie, ze je potrebné ciastocne alebo úplne odskodnit vlastníkov pozemkov dotknutých ochrannými opatreniami prijatými podla smernice o vtáctve a smernice o biotopoch, z tohto konstatovania nemozno vyvodit existenciu povinnosti poskytnút takúto kompenzáciu v práve Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2003, Booker Aquaculture a Hydro Seafood, [33]C-20/00 a C-64/00, [34]EU:C:2003:397, bod [35]85). 37 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedat tak, ze clánok 17 Charty sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni tomu, aby kompenzácia poskytnutá clenským státom za straty, ktoré utrpel hospodársky subjekt v dôsledku ochranných opatrení uplatnitelných na území sústavy Natura 2000 podla smernice o vtáctve, bola podstatne nizsia ako skody, ktoré tomuto hospodárskemu subjektu skutocne vznikli. O druhej otázke 38 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 107 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze kompenzácia poskytnutá státom za straty, ktoré utrpel hospodársky subjekt v dôsledku ochranných opatrení uplatnitelných na území sústavy Natura 2000 podla smernice o vtáctve, predstavuje "státnu pomoc" v zmysle uvedeného ustanovenia. 39 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora na kvalifikáciu opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je nutné, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri najmä rozsudok zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [36]C-579/16, [37]EU:C:2018:159, bod [38]43, ako aj citovanú judikatúru). Okrem toho clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje tieto zásahy na základe ich úcinkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [39]C-124/10 P, [40]EU:C:2012:318, bod [41]77 a citovanú judikatúru). 40 V prejednávanej veci z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze vnútrostátny súd sa pýta, ci sa má náhrada skody, ktorú pozaduje zalobkyna vo veci samej, vzhladom na jej kompenzacnú povahu kvalifikovat ako státna pomoc, kedze ide o kompenzáciu skôd spôsobených na akvakultúre chránenými zivocíchmi. Cielom druhej otázky je teda v podstate urcit, ci náhrada skody poskytnutá zo státnych prostriedkov, o akú ide vo veci samej, poskytuje svojmu príjemcovi výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vzhladom na jej údajne kompenzacnú povahu. 41 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze za státnu pomoc sa povazujú zásahy, ktoré akoukolvek formou môzu priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky, alebo ktoré je nutné povazovat za opatrenia predstavujúce hospodársku výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za obvyklých trhových podmienok nezískal (rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [42]C-362/19 P, [43]EU:C:2021:169, bod [44]58 a citovaná judikatúra). 42 Okrem toho udelené výhody môzu byt nielen pozitívne plnenia, ako sú dotácie, pôzicky alebo podiely na kapitáli podnikov, ale aj rôzne formy zásahov, ktoré znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktoré teda bez toho, aby boli dotáciami v uzsom zmysle slova, majú rovnakú povahu a totozné úcinky (pozri rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [45]C-341/06 P a C-342/06 P, [46]EU:C:2008:375, bod [47]123 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti pojem "zatazenie, ktoré za bezných okolností znása rozpocet podniku", zahrna najmä dodatocné náklady, ktoré musia podniky znásat z dôvodu povinností, ktoré sú zákonného, regulacného alebo zmluvného pôvodu, ktoré sa uplatnujú na hospodársku cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Belgicko/Komisia, [48]C-270/15 P, [49]EU:C:2016:489, body [50]35 a [51]36). 43 Ako uviedol generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, z toho vyplýva, ze existencia výhody poskytnutej prostredníctvom státneho opatrenia nie je spochybnená kompenzacnou povahou takéhoto opatrenia z dôvodu, ze má za ciel napravit straty vzniknuté hospodárskemu subjektu v dôsledku uplatnenia povinnosti vyplývajúcej z právnej úpravy Únie, alebo, ako je to vo veci samej, nahradit takémuto hospodárskemu subjektu skody spôsobené jeho podniku prírodnými javmi, ku ktorým doslo v rámci bezného výkonu jeho hospodárskej cinnosti. 44 Náklady spojené s dodrziavaním povinností vyplývajúcich z predpisov týkajúcich sa ochrany zivotného prostredia, najmä divokej fauny, a so znásaním skôd, ktoré môze táto fauna spôsobit podniku v odvetví akvakultúry, ako je podnik vo veci samej, totiz patria medzi bezné prevádzkové náklady takéhoto podniku. Poskytnutie kompenzácie za skody spôsobené jeho podniku chránenými zivocíchmi teda predstavuje ekonomickú výhodu, vyuzívania ktorej sa dotknutý podnik v zásade nemôze za normálnych trhových podmienok domáhat. 45 Vnútrostátny súd sa vsak pýta aj na to, ci by kvalifikácia státnej pomoci nemala byt vylúcená, pokial ide o náhrady skody, o aké ide vo veci samej, z dôvodu, ze tieto náhrady majú za ciel kompenzovat skodu, ktorú dotknuté hospodárske subjekty utrpeli z dôvodu, ze tieto subjekty musia prebrat povinnosti verejného záujmu, stanovené clenským státom v ktorom sa nachádzajú, v rámci vykonania právnych predpisov Únie v oblasti ochrany zivotného prostredia, v danom prípade smernicou o vtáctve. 46 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na to, aby sa vylúcilo, ze výhoda podniku povereného záväzkami sluzby vo verejnom záujme môze predstavovat "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, treba overit, ci za daných okolností sú splnené vsetky styri podmienky, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([52]C-280/00, [53]EU:C:2003:415). 47 Po prvé podnik prijímatel musí byt skutocne poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byt jasne definované. Po druhé kritériá, na základe ktorých sa vypocíta kompenzácia alebo odskodnenie, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené. Po tretie kompenzácia alebo odskodnenie by nemali presiahnut sumu nevyhnutnú na krytie vsetkých výdavkov alebo ich casti vynalozených pri realizácii záväzkov sluzieb vo verejnom záujme, zohladniac pri tom súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk súvisiaci s realizáciou týchto záväzkov. Nakoniec po stvrté, ak sa výber podniku povereného realizáciou záväzkov sluzieb vo verejnom záujme neuskutocnil prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej sútaze, výska nevyhnutnej kompenzácie alebo odskodnenia sa musí urcit na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne velký podnik, dobre riadený a primerane vybavený na umoznenie splnenia poziadaviek sluzby vo verejnom záujme vynalozil pri realizácii týchto záväzkov, zohladniac pri tom súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk súvisiaci s realizáciou týchto záväzkov. 48 Samotná skutocnost, ze hospodársky subjekt, akým je Satini-S, je povinný splnit si vnútrostátne povinnosti stanovené právnymi predpismi, vyplývajúce z vykonania práva Únie a konkrétnejsie z povinností stanovených v rámci sústavy Natura 2000, nemôze preukázat, ze takýto prevádzkovatel bol poverený realizáciou jasne definovaných záväzkov sluzby vo verejnom záujme, v zmysle prvej zo styroch kumulatívnych podmienok uvedených v predchádzajúcom bode. 49 Okrem toho Írsko tvrdí, odvolávajúc sa na rozsudok z 27. septembra 1988, Asteris a i. ([54]106/87 az 120/87, [55]EU:C:1988:457), ze takú kompenzáciu, o akú ziada Satini-S, nemozno povazovat za kompenzáciu, ktorá by jej priznávala výhodu. 50 V tejto súvislosti vsak treba uviest, ze spor vo veci samej treba odlísit od veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, kedze sa netýka súm dlzných alebo zaplatených na základe mimozmluvnej zodpovednosti dotknutého clenského státu, ale kompenzácie nákladov - vyplývajúcich z povinností stanovených právnymi predpismi alebo z prírodných udalostí - obvykle znásaných dotknutými podnikmi v rámci ich hospodárskej cinnosti. V prejednávanej veci teda vôbec nejde o kompenzáciu urcenú na náhradu skôd spôsobených vnútrostátnymi orgánmi. 51 Napokon, ako správne poznamenala Komisia, také odskodnenie, aké pozaduje Satini-S v rámci konania vo veci samej, nemozno povazovat za vrátenie protiprávne vybratých daní, ako to bolo vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 27. marca 1980, Denkavit italiana ([56]61/79, [57]EU:C:1980:100), a z 10. júla 1980, Ariete ([58]811/79, [59]EU:C:1980:195), ani za vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 1. júla 2010, Nuova Terni Industrie Chimiche/Komisia ([60]T-64/08, neuverejnený, [61]EU:T:2010:270). V oboch týchto prípadoch, ked sa dospelo k záveru, ze dotknutý clenský stát neposkytol "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, bol tento clenský stát povinný vrátit sumy, ktoré neoprávnene prijal, alebo zaplatit protihodnotu za majetok, ktorý bol vlastníkovi vyvlastnený. 52 V dôsledku toho kompenzácia poskytnutá clenským státom z dôvodu strát, ktoré utrpel hospodársky subjekt v dôsledku ochranných opatrení uplatnitelných na území sústavy Natura 2000 podla smernice o vtáctve, priznáva dotknutej osobe "výhodu", ktorá môze predstavovat"státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial sú splnené ostatné podmienky týkajúce sa takejto kvalifikácie pripomenuté v bode 39 tohto rozsudku, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. 53 Preto treba na druhú otázku odpovedat tak, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze kompenzácia poskytnutá clenským státom za straty, ktoré utrpel hospodársky subjekt v dôsledku ochranných opatrení uplatnitelných na území sústavy Natura 2000 podla smernice o vtáctve, priznáva výhodu, ktorá môze predstavovat "státnu pomoc" v zmysle tohto ustanovenia, pokial sú splnené ostatné podmienky týkajúce sa takejto kvalifikácie. O tretej otázke 54 Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 717/2014 vykladat v tom zmysle, ze za predpokladu, ze kompenzácia, akou je kompenzácia opísaná v druhej otázke, splna podmienky clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, uplatní sa na nu horná hranica pomoci de minimis vo výske 30000 eur stanovená v tomto ustanovení. 55 Clánok 1 ods. 1 nariadenia c. 717/2014 vymenúva prípady vylúcenia pomoci poskytnutej podnikom v odvetví rybolovu a akvakultúry z pôsobnosti tohto nariadenia. 56 Ako uviedol generálny advokát v bode 56 svojich návrhov, na takú kompenzáciu, o akú ide vo veci samej, sa neuplatnuje ziadna z týchto výnimiek. 57 Okrem toho z clánku 4 nariadenia c. 717/2014 v spojení s odôvodnením 15 tohto nariadenia, na ktoré poukazuje vnútrostátny súd, vyplýva, ze uvedené nariadenie sa uplatnuje len na tzv. "transparentnú" pomoc, teda na pomoc, pri ktorej je mozné presne a vopred vypocítat ekvivalent hrubého grantu pomoci bez akejkolvek potreby vykonat posúdenie rizika. Vzhladom na to, ze odskodnenie, aké pozaduje Satini-S v rámci konania vo veci samej, spocíva v kompenzácii ex post a s hornou hranicou, táto kompenzácia sa musí povazovat za transparentnú, kedze umoznuje presne a vopred vypocítat ekvivalent hrubého grantu pomoci. 58 V rozsahu, v akom sa uplatnuje nariadenie c. 717/2014, dotknutý clenský stát môze, ak sa rozhodne tak ako v prejednávanej veci stanovit hornú hranicu predmetnej pomoci na 30000 eur, kvalifikovat ju ako "pomoc de minimis" a v dôsledku toho neoznámit túto pomoc Komisii. 59 Preto treba na tretiu otázku odpovedat tak, ze clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 717/2014 sa má vykladat v tom zmysle, ze za predpokladu, ze kompenzácia, akou je kompenzácia opísaná v druhej otázke, splna podmienky clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, uplatní sa na nu horná hranica pomoci de minimis vo výske 30000 eur stanovená v uvedenom clánku 3 ods. 2. O trovách 60 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Clánok 17 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni tomu, aby kompenzácia poskytnutá clenským státom za straty, ktoré utrpel hospodársky subjekt v dôsledku ochranných opatrení uplatnitelných na území sústavy Natura 2000 podla smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane volne zijúceho vtáctva, bola podstatne nizsia ako skody, ktoré tomuto hospodárskemu subjektu skutocne vznikli. 2. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze kompenzácia poskytnutá clenským státom za straty, ktoré utrpel hospodársky subjekt v dôsledku ochranných opatrení uplatnitelných na území sústavy Natura 2000 podla smernice 2009/147, priznáva výhodu, ktorá môze predstavovat "státnu pomoc" v zmysle tohto ustanovenia, pokial sú splnené ostatné podmienky týkajúce sa takejto kvalifikácie. 3. Clánok 3 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) c. 717/2014 z 27. júna 2014 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry sa má vykladat v tom zmysle, ze za predpokladu, ze kompenzácia, akou je kompenzácia opísaná v bode 2 tohto výroku, splna podmienky clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, uplatní sa na nu horná hranica pomoci de minimis vo výske 30000 eur stanovená v uvedenom clánku 3 ods. 2. Podpisy __________________________________________________________________ ( [62]*1 ) Jazyk konania: lotystina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXm6fjMO/L84916-4645TMP.html#t-ECR_62020CJ0238_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:190:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:206:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:020:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:149:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:352:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:352:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A352&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A352 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A448&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A448 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A448&anchor=#point44 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A428&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A428 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A428&anchor=#point86 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A428&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A428 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701&anchor=#point69 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A701&anchor=#point70 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A127&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A127 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A127&anchor=#point81 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A8&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A8 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A8&anchor=#point114 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A397&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A397 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A397&anchor=#point70 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A397&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A397 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A397&anchor=#point85 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point43 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point77 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point58 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&anchor=#point123 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&anchor=#point35 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&anchor=#point36 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A100&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A100 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A195&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A195 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A270&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A270 62. file:///tmp/lynxXXXXm6fjMO/L84916-4645TMP.html#c-ECR_62020CJ0238_SK_01-E0001