ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 27. januára 2022 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Vnútorný trh s elektrickou energiou - Smernica 2009/72/ES - Clánok 15 ods. 4 - Prednostný dispecing - Bezpecnost dodávok - Clánok 32 ods. 1 - Volný prístup tretích strán - Garantovaný prístup do prenosových sústav - Smernica 2009/28/ES - Clánok 16 ods. 2 - Garantovaný prístup - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ - Státna pomoc" Vo veci C-179/20, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest, Rumunsko) z 3. marca 2020 a dorucený Súdnemu dvoru 7. apríla 2020, ktorý súvisí s konaním: Fondul Proprietatea SA proti Guvernul României, SC Complexul Energetic Hunedoara SA, v likvidácii, SC Complexul Energetic Oltenia SA, Compania Nationala de Transport al Energiei Electrice "Transelectrica" SA, za úcasti: Ministerul Economiei, Energiei si Mediului de Afaceri, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda piatej komory E. Regan, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu piatej komory, predseda stvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia I. Jarukaitis (spravodajca) a M. Ilesic, generálny advokát: P. Pikamäe, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. júna 2021, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Fondul Proprietatea SA, v zastúpení: C. Dontu, D. Petrache a J. Anghel, avocati, - SC Complexul Energetic Oltenia SA, v zastúpení: D. Burlan, V. Bobei a V. Boca, ako aj L. Diaconu Pintea, - Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet a L. Nicolae, splnomocnené zástupkyne, a A. Bouchagiar a K.-P. Wojcik, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. septembra 2021, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 107 ods. 1 a clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj clánku 15 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrusuje smernica 2003/54/ES ([2]Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostou Fondul Proprietatea SA na jednej strane a Guvernul României (rumunská vláda), spolocnostou SC Complexul Energetic Hunedoara SA, v likvidácii (dalej len "CE Hunedoara"), ktorú zastupoval jej insolvencný správca, Expert Insolventa SPRL, spolocnostou SC Complexul Energetic Oltenia SA (dalej len "CE Oltenia") a spolocnostou Compania Nationala de Transport al Energiei Electrice "Transelectrica" SA (národná spolocnost pre prenos elektrickej energie Transelectrica, dalej len "Transelectrica") na druhej strane, vo veci návrhu na zrusenie rozhodnutia rumunskej vlády, ktorým boli prijaté opatrenia na zabezpecenie dodávok elektrickej energie. Právny rámec Právo Únie Smernica 2005/89/ES 3 Podla odôvodnenia 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpecenie bezpecnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infrastruktúry ([3]Ú. v. EÚ L 33, 2006, s. 22): "Pri podpore vyuzívania elektrickej energie z obnovitelných zdrojov je potrebné zabezpecit dostupnost pridruzenej záloznej kapacity, ak je to technicky potrebné, s cielom zachovat spolahlivost a bezpecnost siete." Smernica 2009/28/ES 4 Odôvodnenie 60 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore vyuzívania energie z obnovitelných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrusení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES ([4]Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16) znelo takto: "Prednostný a garantovaný prístup elektriny z obnovitelných zdrojov energie je dôlezitý na integráciu obnovitelných zdrojov energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou v súlade s clánkom 11 ods. 2 a dalsí rozvoj clánku 11 ods. 3 smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2003/54/ES [z 26. júna 2003 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrusení smernice 96/92/ES, ([5]Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 37; Mim. vyd. 12/002, s. 211)]. Poziadavky súvisiace so zachovaním spolahlivosti a bezpecnosti sústavy a s riadením sústavy sa môzu lísit v závislosti od charakteristík národnej sústavy a jej bezpecnej prevádzky. Prednostný prístup do sústavy zarucuje pripojeným výrobcom elektriny z obnovitelných zdrojov energie, ze budú môct predávat a prenásat elektrinu z obnovitelných zdrojov energie v súlade s pravidlami pripojenia vzdy, ked bude daný zdroj k dispozícii. Ak sa elektrina z obnovitelných zdrojov energie integruje na krátkodobý (spotový) trh, garantovaný prístup zabezpecí, ze vsetka predaná a podporovaná elektrina získa prístup do sústavy, cím sa umozní vyuzitie maximálneho mnozstva elektriny z obnovitelných zdrojov energie zo zariadení pripojených do sústavy. ..." 5 Clánok 16 tejto smernice, nazvaný "Prístup do sústav a sietí a ich prevádzka", v odseku 2 stanovoval: "S výhradou poziadaviek súvisiacich so zachovaním spolahlivosti a bezpecnosti sústavy a na základe transparentných a nediskriminacných kritérií vymedzených príslusnými vnútrostátnymi orgánmi: ... b) clenské státy tiez poskytnú bud prednostný prístup alebo garantovaný prístup elektriny vyrobenej z obnovitelných zdrojov energie do sústavy;..." Smernica 2009/72 6 Odôvodnenia 3 a 5 smernice 2009/72 uvádzali: "(3) Slobody, ako sú volný pohyb tovaru, sloboda usadit sa a sloboda poskytovat sluzby, ktoré obcanom Európskej únie zarucuje zmluva, sú dosiahnutelné len na úplne otvorenom trhu, ktorý umoznuje vsetkým spotrebitelom slobodný výber svojich dodávatelov a vsetkým dodávatelom slobodu zásobovat svojich odberatelov. ... (5) Bezpecné dodávky elektriny sú velmi dôlezité pre vývoj európskej spolocnosti, implementáciu trvalo udrzatelnej politiky v oblasti klimatických zmien a podporu hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. Mali by sa preto dalej rozvíjat cezhranicné prepojenia, aby sa pre odberatelov a priemysel v rámci [Európskej únie] zabezpecili dodávky vsetkých zdrojov energie za co najkonkurencnejsie ceny." 7 Clánok 1 tejto smernice, nazvaný "Predmet a rozsah pôsobnosti", stanovoval: "Táto smernica ustanovuje spolocné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny spolu s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebitela s cielom zlepsit a integrovat konkurencné trhy s elektrinou v [Únii]. ..." 8 Podla clánku 2 uvedenej smernice s názvom "Vymedzenie pojmov": "Na úcely tejto smernice sa uplatnuje toto vymedzenie pojmov: ... 3. 'prenos` je preprava elektriny v prepojenej sústave velmi vysokého napätia a vysokého napätia s cielom jej prepravy koncovým odberatelom alebo distribútorom, nezahrna vsak dodávku; 4. 'prevádzkovatel prenosovej sústavy` je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za prevádzku, zabezpecovanie údrzby, a rozvoj prenosovej sústavy v danej oblasti a prípadne aj rozvoj jej prepojení s inými sústavami a za zabezpecovanie dlhodobej schopnosti sústavy uspokojovat primeraný dopyt po prenose elektriny; ... 16. 'hospodárska priorita` je klasifikácia zdrojov dodávky elektriny podla hospodárskych kritérií; 17. 'podporná sluzba` je sluzba potrebná na prevádzku prenosovej alebo distribucnej sústavy." 9 Clánok 3 uvedenej smernice s názvom "Povinnosti sluzby vo verejnom záujme a ochrana spotrebitela" v odseku 14 stanovuje: "Clenské státy sa môzu rozhodnút, ze nebudú uplatnovat ustanovenia clánkov 7, 8, 32 a/alebo clánku 34 do tej miery, pokial by ich uplatnovanie z právnych alebo skutkových dôvodov bránilo plneniu povinností ulozených elektroenergetickým podnikom vo vseobecnom hospodárskom záujme a pokial by nebol ovplyvnený rozvoj obchodu v takom rozsahu, ze by to bolo v rozpore so záujmami [Únie]. Medzi záujmy [Únie] okrem iného patrí hospodárska sútaz vzhladom na oprávnených odberatelov v súlade s touto smernicou a clánkom [106] [Z]mluvy [FEÚ]." 10 Clánok 15 smernice 2009/72, nazvaný "Dispecing a vyrovnávanie", v odsekoch 1 az 4 stanovoval: "1. Bez toho, aby bola dotknutá dodávka elektriny na základe zmluvných záväzkov vrátane tých, ktoré vyplývajú zo specifikácií výberového konania, je prevádzkovatel prenosovej sústavy, pokial vykonáva takúto cinnost, zodpovedný za dispecing výrobných zariadení vo svojej oblasti a za urcovanie vyuzitia spojovacích vedení s inými sústavami. 2. Dispecing výrobných zariadení a vyuzitie spojovacích vedení sa urcuje na základe kritérií, ktoré schvália národné regulacné orgány s príslusnou právomocou a ktoré musia byt objektívne, uverejnené a uplatnované nediskriminacným spôsobom, cím sa zabezpecí riadne fungovanie vnútorného trhu s elektrinou. Kritéria musia vziat do úvahy hospodársku prioritu elektriny z dostupných výrobných zariadení alebo prenosov spojovacími vedeniami a technické obmedzenia sústavy. 3. Clenský stát poziada prevádzkovatelov sústavy, aby konali v súlade s clánkom 16 smernice [2009/28] pri dispecingu výrobných zariadení vyuzívajúcich obnovitelné zdroje energie. Od prevádzkovatela sústavy môze tiez pozadovat, aby pri dispecingu výrobných zariadení uprednostnil kombinovanú výrobu tepla a elektriny. 4. Clenský stát môze z dôvodu bezpecnosti dodávky nariadit, aby bola daná prednost výrobným zariadeniam pouzívajúcim domáce primárne palivové energetické zdroje v rozsahu, ktorý v akomkolvek kalendárnom roku neprekracuje 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektriny spotrebovanej v dotknutom clenskom státe." 11 Clánok 32 smernice 2009/72, nazvaný "Prístup tretích strán", v odseku 1 stanovuje: "Clenské státy zabezpecia zavedenie systému pre prístup tretích strán do prenosových a distribucných sústav na základe uverejnených taríf platných pre vsetkých oprávnených odberatelov a uplatnovaných objektívne a bez diskriminácie medzi uzívatelmi sústavy. Clenské státy zabezpecia, aby tieto tarify alebo metodiky ich výpoctu boli pred nadobudnutím úcinnosti schválené v súlade s clánkom 37, a aby tieto tarify a metodiky - ak sú schvalované iba metodiky - boli pre nadobudnutím úcinnosti uverejnené." Rumunské právo Zákon c. 123/2012 12 Legea energiei electrice si a gazelor naturale nr. 123/2012 (zákon c. 123/2012 o elektrickej energii a zemnom plyne) z 10. júla 2012 (Monitorul Oficial al României, cast I, c. 485 zo 16. júla 2012), v znení uplatnitelnom na spor vo veci samej (dalej len "zákon c. 123/2012"), v clánku 5 ods. 3 stanovuje: "Na základe rozhodnutia vlády z dôvodu bezpecnosti dodávky elektriny mozno poskytnút garantovaný prístup do elektrických sústav pre elektrickú energiu vyrobenú v elektrárnach pouzívajúcich palivá tuzemskej výroby, avsak iba v súvislosti s rocným mnozstvom zodpovedajúcim primárnej energii, ktorá nepresahuje 15 % celkového mnozstva paliva potrebného na výrobu elektriny zodpovedajúcej hrubej konecnej spotrebe energie státu." Rozhodnutie vlády c. 138/2013 13 Hotarârea Guvernului nr. 138/2013 privind adoptarea unor masuri pentru siguranta alimentarii cu energie electrica (rozhodnutie vlády c. 138/2013 o prijatí opatrení na zabezpecenie bezpecnosti dodávok elektrickej energie) z 3. apríla 2013 (Monitorul Oficial al României, cast I, c. 196 z 8. apríla 2013) (dalej len "rozhodnutie c. 138/2013"), prijaté na základe clánku 5 ods. 3 zákona c. 123/2012, v clánku 1 stanovovalo: "Poskytuje sa garantovaný prístup do elektrických sústav pre elektrinu vyrobenú v tepelnej elektrárni v Mintia, ktorú vlastní [CE Hunedoara], cím sa zabezpecí jej nepretrzité fungovanie s priemerným elektrickým výkonom minimálne 200 MW." 14 Podla clánku 2 tohto rozhodnutia: "Poskytuje sa garantovaný prístup do elektrických sústav pre elektrinu vyrobenú spolocnostou [CE Oltenia], cím sa zabezpecí jej nepretrzité fungovanie s priemerným elektrickým výkonom minimálne 500 MW." 15 Clánok 3 uvedeného rozhodnutia uvádzal: "[Transelectrica] má ako prevádzkovatel prenosovej sústavy povinnost zabezpecit prednostný dispecing elektriny vyrobenej v tepelných elektrárnach uvedených v clánkoch 1 a 2 za podmienok stanovených právnou úpravou, ktorú prijal Autoritatea Nationala de reglementare în domeniul Energiei [Národný regulacný úrad v oblasti energetiky, Rumunsko]." 16 Clánok 4 tohto rozhodnutia stanovoval: "Na úcely zachovania stupna bezpecnosti vnútrostátnej elektrizacnej sústavy je [CE Hunedoara] povinná poskytovat podporné sluzby prevádzkovatelovi prenosovej sústavy s elektrickým výkonom minimálne 400 MW v súlade s právnymi predpismi, ktoré prijal Autoritatea Nationala de reglementare în domeniul Energiei [Národný regulacný úrad v oblasti energetiky]." 17 Clánok 5 rozhodnutia c. 138/2013 znel takto: "Na úcely zachovania stupna bezpecnosti vnútrostátnej elektrizacnej sústavy je [CE Oltenia] povinná poskytovat podporné sluzby prevádzkovatelovi prenosovej sústavy s elektrickým výkonom minimálne 600 MW v súlade s právnymi predpismi, ktoré prijal Autoritatea Nationala de reglementare în domeniul Energiei [Národný regulacný úrad v oblasti energetiky]." 18 Clánok 6 tohto rozhodnutia stanovoval: "Opatrenia stanovené týmto rozhodnutím sa uplatnujú od 15. apríla 2013 do 1. júla 2015." 19 Rozhodnutím vlády c. 941/2014 bola doba stanovená na uplatnenie opatrení stanovených v clánkoch 1, 3 a 4 rozhodnutia c. 138/2013 v prípade spolocnosti CE Hunedoara predlzená do 31. decembra 2017. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 20 Fondul Proprietatea, spolocnost, ktorá je minoritným akcionárom spolocnosti S.P.E.E.H. Hidroelectrica SA, podala na Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest, Rumunsko) zalobu o neplatnost rozhodnutia c. 138/2013 z dôvodu, ze týmto rozhodnutím bola v prospech spolocností CE Hunedoara a CE Oltenia, dvoch výrobcov elektrickej energie vyuzívajúcim domáce primárne palivové energetické zdroje, ktorých základné imanie je väcsinovo vo vlastníctve státu, poskytnutá protiprávna státna pomoc. 21 Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze rozhodnutím c. 138/2013 bol v prospech týchto dvoch spolocností zavedený súbor opatrení, ktoré sa uplatnovali od 15. apríla 2013 do 1. júla 2015 v prípade spolocnosti CE Oltenia a az do 31. decembra 2017 v prípade spolocnosti CE Hunedoara. V prvom rade clánky 1 a 2 rozhodnutia c. 138/2013 poskytli garantovaný prístup do elektrických sústav, pokial ide o elektrickú energiu vyrábanú tepelnými elektrárnami týchto dvoch spolocností, a to s cielom zabezpecit nepretrzité fungovanie s priemerným výkonom aspon 200 megawattov (MW) pre elektráren vo vlastníctve spolocnosti CE Hunedoara a minimálne 500 MW pre elektráren vo vlastníctve spolocnosti CE Oltenia. Dalej bola Transelectrica, jediný prevádzkovatel prenosovej sústavy, podla clánku 3 tohto rozhodnutia povinná zarucit prednostný dispecing elektrickej energie vyrobenej tepelnými elektrárnami týchto dvoch spolocností. Napokon clánky 4 a 5 uvedeného rozhodnutia stanovili pre CE Hunedoara a CE Oltenia povinnost poskytovat spolocnosti Transelectrica podporné sluzby dosahujúce hodnotu elektrického výkonu minimálne 400 MW (CE Hunedoara) a 600 MW (CE Oltenia). 22 Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest) rozsudkom z 10. marca 2015 zamietol zalobu spolocnosti Fondul Proprietatea. Táto spolocnost následne podala kasacný opravný prostriedok na Înalta Curte de Casatie si Justitie - Sectia de Contencios Administrativ si Fiscal (Najvyssí kasacný súd - senát pre správne a danové veci, Rumunsko), ktorý rozsudkom z 22. mája 2018 ciastocne zrusil napadnutý rozsudok z dôvodu, ze Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest) neposúdil vsetky zalobné dôvody, ktoré Fondul Proprietatea uviedla. Înalta Curte de Casatie si Justitie (Najvyssí kasacný súd) preto vrátil vec na Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest), aby tento súd preskúmal vsetky uvedené zalobné dôvody. 23 V rámci preskúmania zaloby o neplatnost po vrátení veci na Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest) Fondul Proprietatea navrhla, aby tento súd polozil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky. 24 Fondul Proprietatea v tejto súvislosti pred vnútrostátnym súdom uvádza, ze rozhodnutie c. 138/2013 môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 25 Fondul Proprietatea konkrétne uvádza, ze Transelectrica, spolocnost vo väcsinovom vlastníctve státu, je povinná zabezpecit v kazdom okamihu rovnováhu národnej elektrizacnej sústavy, teda rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektriny. V tejto súvislosti kupuje podporné sluzby v rámci postupov verejného obstarávania, podla ktorých sa ponuky predlozené výrobcami elektrickej energie zoradia vo vzostupnom poradí, zacínajúc najnizsou cenovou ponukou. Vo vseobecnosti tieto podporné sluzby poskytujú tí výrobcovia, ktorí majú nízke výrobné náklady a ktorí ich môzu ponúknut za konkurencieschopné ceny. 26 Podla spolocnosti Fondul Proprietatea majú elektrárne vlastnené spolocnostami CE Hunedoara a CE Oltenia vysoké výrobné náklady, takze nefungujú nepretrzite a nepredávajú velké mnozstvo elektrickej energie. Ked je v nich prerusená prevádzka, ich sance na poskytovanie podporných sluzieb sa výrazne zmensujú, pretoze obnovenie prevádzky v nich zaberá vela casu a je spojené s dodatocnými nákladmi. Ak by sa teda dodrziavali hospodárske kritériá, tieto spolocnosti by nemohli predávat takéto podporné sluzby. V tomto kontexte Rumunsko zasiahlo tak, ze im priznalo garantovaný prístup do prenosových sústav a prednostný dispecing spojený s povinnou kúpou podporných sluzieb. 27 Fondul Proprietatea sa domnieva, ze tieto opatrenia priznávajú týmto dvom spolocnostiam selektívnu hospodársku výhodu financovanú zo státnych prostriedkov, a to na úkor ostatných výrobcov elektrickej energie na trhu. Uvedené opatrenia oddelujú mechanizmus garantovaného prístupu vytvorený s cielom podporit výrobu elektriny z obnovitelných zdrojov energie, ktoré nie sú znecistujúce, od jeho úcelu, kedze takýto prístup sa poskytuje dvom spolocnostiam, ktoré vyrábajú elektrinu zo znecistujúcich zdrojov energie. Garantovaný prístup sa mal rozhodnutím c. 138/2013 priznat len na to, aby umoznil výrobným zariadeniam, ktoré fungujú nepretrzite, aby tak mohli vyrábat elektrickú energiu za lepsiu cenu a poskytovat podporné sluzby. 28 Rumunská vláda, zalovaná vo veci samej, pred vnútrostátnym súdom tvrdí, ze cielom povinnosti spolocnosti Transelectrica poskytovat prednostný dispecing elektrickej energie vyrobenej zariadeniami spolocností CE Hunedoara a CE Oltenia na základe clánku 3 rozhodnutia c. 138/2013 je uplatnit clánok 15 ods. 4 smernice 2009/72 na vnútrostátnej úrovni. 29 Pokial ide o podporné sluzby, táto vláda uvádza, ze v rozhodnutí c. 138/2013 sa spresnuje, ze povinnost dvoch výrobcov, t. j. spolocností CE Hunedoara a CE Oltenia, poskytovat podporné sluzby podlieha podmienkam stanoveným právnymi predpismi, ktoré prijal Autoritatea Nationala de Reglementare în domeniul Energiei (Národný regulacný úrad v oblasti energetiky, dalej len "ANRE"), orgán, ktorý na vnútrostátnej úrovni pripravuje a prijíma záväzné pravidlá potrebné pre riadne fungovanie sektora energetiky a dohliada na ich uplatnovanie. 30 Vo vztahu k vnútrostátnym opatreniam, o ktoré ide vo veci samej, tvrdí, ze nepredstavujú státnu pomoc. 31 Ministerul Economiei, Energiei si Mediului de Afaceri (Ministerstvo hospodárstva, energetiky a obchodu), vedlajsí úcastník konania pred vnútrostátnym súdom, uvádza, ze rozhodnutie c. 138/2013 zahrna opatrenia potrebné na to, aby národná elektrizacná sústava fungovala bezpecne, a ze bolo prijaté pri zohladnení rôznych hladísk. V prvom rade prudký nárast kapacít výroby z obnovitelných zdrojov znamenal pre rumunskú vládu nutnost prijat opatrenia na zabezpecenie bezpecnosti dodávok elektrickej energie v súlade s odôvodnením 5 smernice 2005/89. 32 Dalej sa fungovanie elektrární pouzívajúcich tradicné zdroje energie povazovalo za nevyhnutné na pokrytie zátazovej krivky spotreby elektrickej energie. 33 Zo stúdií týkajúcich sa bezpecnosti a primeraného stavu národnej elektrizacnej sústavy okrem toho vyplýva, ze je nevyhnutné, aby boli v prevádzke miestne elektrárne rozmiestnené po celom území krajiny, kedze tieto elektrárne zabezpecujú podporné sluzby a vyrovnávajú rovnováhu medzi ponukou a dopytom. V tejto súvislosti sa dospelo k záveru, ze CE Hunedoara mohla významným spôsobom prispiet k bezpecnosti v centrálnej a severozápadnej oblasti národnej elektrizacnej sústavy. 34 Napokon platí, ze zintenzívnenie cezhranicného obchodu prostredníctvom západného rozhrania a znízenie strát v prepravnej sústave, ktoré sú priamo úmerné vzdialenosti medzi výrobcami a spotrebitelmi, v case prijímania rozhodnutia c. 138/2013 spôsobili potrebu, aby v tejto oblasti existovala významná výrobná kapacita a CE Hunedoara bola jediným velkým výrobcom v centrálnej a severozápadnej oblasti krajiny. 35 Práve na základe týchto úvah prijala rumunská vláda rozhodnutie c. 138/2013, ktoré stanovuje poskytnutie garantovaného prístupu do prenosových sústav pre elektrickú energiu vyrábanú zariadeniami spolocností CE Hunedoara a CE Oltenia, aby sa zabezpecilo nepretrzité fungovanie pri elektrickom výkone aspon 200 MW a 500 MW, a to s vedomím, ze tieto hodnoty predstavovali pre dotknutých výrobcov právo, a nie povinnost fungovat pri takomto výkone. 36 Transelectrica pred vnútrostátnym súdom tvrdí, ze na zabezpecenie primeraného fungovania elektrickej siete a na pokrytie dopytu po elektrine musí mat národná elektrizacná sústava k dispozícii urcitý výkon, ktorý zabezpecujú elektrárne a ktorý je vyssí nez výkon, ktorý sa spotrebuje v spicke spotreby. Rovnako je povinné neustále zachovávat prevádzkovú rezervu, ktorá môze vyvázit nerovnováhu pri trvajúcich zmenách zátaze. 37 Okrem toho národná elektrizacná sústava zaznamenáva významný nárast poctu elektrární vyrábajúcich elektrinu z obnovitelných zdrojov energie, ktoré vyrábajú elektrickú energiu nepredvídatelne a nestálo. Elektrárne pouzívajúce tradicné zdroje energie, najmä tie, ktoré pouzívajú uhlie, navyse zaznamenávajú narastajúce náklady, pretoze nemôzu fungovat nepretrzite, a po zastavení prevádzky nemôzu poskytovat ziadnu podpornú sluzbu vzhladom na pomalost ich opätovného uvedenia do prevádzky a velmi vysokých nákladov. 38 Tieto elektrárne teda nedokázu byt na trhu konkurencieschopné, ale ich fungovanie ako elektrární vyrábajúcich elektrickú energiu z tradicných zdrojov energie zostáva nevyhnutné na pokrytie zátazovej krivky spotreby elektriny a zabezpecenie podporných sluzieb. Bezpecnost národnej elektrizacnej sústavy tiez vyzaduje pouzitie rôznych palív na výrobu elektriny potrebnej na pokrytie vnútrostátnej spotreby energie. V tejto súvislosti rumunská vláda prikladá osobitný význam prednostnému pouzívaniu domácich energetických zdrojov s cielom zabezpecit energetickú nezávislost. 39 Transelectrica tiez pred vnútrostátnym súdom tvrdí, ze Fondul Proprietatea si zamiena vyrovnávací trh s trhom podporných sluzieb. Podla nej sa na trhu podporných sluzieb nakupujú rezervy od dodávatelov kvalifikovaných na tento úcel a tieto rezervy sa aktivujú alebo neaktivujú na vyrovnávajúcom trhu. Aktivácia rezerv na vyrovnávacom trhu nie je v prípade ziadneho dodávatela podporných sluzieb zarucená a uskutocnuje sa v súlade s pravidlami trhu. Tieto pravidlá sa uplatnujú aj na výrobcov, na ktorých sa vztahuje rozhodnutie c. 138/2013, a neexistuje ziadna záruka, ze na vyrovnávanie sa prednostne pouzije energia, ktorú poskytujú títo výrobcovia. 40 Okrem toho je vnútrostátny trh s podpornými sluzbami velmi koncentrovaný a hospodárska sútaz je na nom slabá. V rámci obmedzenej ponuky sú konkurencné ceny na trhu podporných sluzieb velmi vysoké a vázené priemerné ceny v rámci verejného obstarávania casto prevysujú regulované ceny. Nemozno teda s istotou tvrdit, ze nákupná cena rezerv by v prípade neexistencie rozhodnutia c. 138/2013 bola nizsia. 41 Podla spolocnosti Transelectrica a rumunskej vlády clánok 3 rozhodnutia c. 138/2013, podla ktorého musí Transelectrica prednostne poskytovat dispecing elektrickej energie vyrobenej elektrárnami spolocností CE Hunedoara a CE Oltenia, vykonáva clánok 15 ods. 4 smernice 2009/72, ktorý bol prebratý do vnútrostátneho práva clánkom 5 ods. 3 zákona c. 123/2012. V tejto súvislosti ANRE pred prijatím tohto rozhodnutia tvrdil, ze zamýslané opatrenia respektujú tak uplatnitelné rumunské právne predpisy, ako aj právo Únie, zatial co rumunská rada pre hospodársku sútaz uviedla, ze tieto opatrenia nenarúsajú trh s elektrickou energiou a nezavádzajú protisútazné zaobchádzanie. 42 Vnútrostátny súd uvádza, ze sa mohlo stat, ze Rumunsko zaviedlo systém v prospech spolocností CE Hunedoara a CE Oltenia s cielom ponúknut týmto dvom spolocnostiam viac výhod, a to garantovaný nákup elektrickej energie vyrobenej nepretrzitým fungovaním týchto elektrární a výrobou elektrickej energie za lepsiu cenu vdaka odstráneniu nákladov na opätovné spustenie prevádzky v týchto elektrárnach, co by mohlo predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 43 Domnieva sa, ze treba spresnit, ci clánok 5 ods. 3 zákona c. 123/2012 predstavuje chybné prebratie clánku 15 ods. 4 smernice 2009/72. Znenie tohto posledného uvedeného ustanovenia podla tohto súdu odkazuje na rovnaký druh výrobcu elektrickej energie ako uvedený zákon, t. j. na výrobcov pouzívajúcich domáce primárne palivové energetické zdroje a stanovuje rovnakú hranicnú hodnotu, t. j. 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektrickej energie. Existuje vsak rozdiel medzi touto smernicou a rumunskými právnymi predpismi, ktoré ju preberajú, pretoze uvedená smernica sa netýka garantovaného prístupu, na ktorý odkazuje uvedený clánok 5 ods. 3, ale priznania prednostného dispecingu. 44 Domnieva sa preto, ze je potrebné posúdit, ci clánok 15 ods. 4 smernice 2009/72 predstavuje výnimku, ktorá sa uplatnuje restriktívne a ktorá umoznuje výlucne poskytovat prednostný dispecing do prenosových sústav, ale nie garantovaný prístup do týchto sústav, ako to stanovuje rozhodnutie c. 138/2013. 45 Vzhladom na ustanovenia tejto smernice vnútrostátny súd uvádza, ze garantovaný prístup do sústav sa poskytuje len energii z obnovitelných zdrojov. V dôsledku toho sa domnieva, ze garantovaný prístup priznaný elektrickej energii vyrábanej spolocnostami CE Hunedoara a CE Oltenia môze predstavovat porusenie clánku 15 ods. 4 smernice 2009/72. 46 Za týchto okolností Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. ... Predstavuje prijatie právnej úpravy Rumunskom, ktorá stanovuje v prospech dvoch spolocností, ktorých väcsinovým vlastníkom je stát: a) poskytnutie prednostného dispecingu a povinnost pre prevádzkovatela prenosovej sústavy nakupovat od týchto spolocností podporné sluzby a b) poskytnutie garantovaného prístupu do elektrických sústav pre elektrickú energiu vyrobenú týmito dvoma spolocnostami, cím sa zabezpecí nepretrzitá prevádzka týchto spolocností, státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, predstavuje teda opatrenie financované státom alebo zo státnych prostriedkov, ktoré má selektívny charakter a môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi? V prípade kladnej odpovede, podlieha táto státna pomoc oznamovacej povinnosti podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ?... 2. ... Je poskytnutie práva na garantovaný prístup do elektrickej sústavy Rumunskom týmto dvom spolocnostiam, ktorých väcsinovým vlastníkom je stát, cím sa zaistí ich nepretrzitá prevádzka, v súlade s ustanoveniami clánku 15 ods. 4 smernice [2009/72]?" O prejudiciálnych otázkach O druhej otázke 47 Svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmat ako prvú, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 15 ods. 4 smernice 2009/72 vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá na úcely zabezpecenia bezpecnosti dodávok elektrickej energie poskytuje garantovaný prístup do prenosových sústav urcitým výrobcom elektrickej energie, ktorých zariadenia pouzívajú domáce primárne palivové energetické zdroje. 48 Podla clánku 15 ods. 4 smernice 2009/72 clenský stát môze z dôvodu bezpecnosti dodávky nariadit, aby bola daná prednost výrobným zariadeniam pouzívajúcim domáce primárne palivové energetické zdroje v rozsahu, ktorý v akomkolvek kalendárnom roku neprekracuje 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektrickej energie spotrebovanej v dotknutom clenskom státe. 49 Na úvod treba uviest, ze zo skutocností, ktoré uviedol vnútrostátny súd, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania, vyplýva, ze cielom clánku 5 ods. 3 zákona c. 123/2012 je prebrat clánok 15 ods. 4 smernice 2009/72 do rumunského práva. Ako konstatuje vnútrostátny súd, clánok 5 ods. 3 zákona c. 123/2012 sa týka tých istých výrobných zariadení, v ktorých sa pouzívajú domáce primárne palivové energetické zdroje, a tej istej hranicnej hodnoty ako clánok 15 ods. 4 smernice 2009/72. Toto vnútrostátne ustanovenie vsak pre vyrobenú elektrickú energiu nestanovuje moznost priznania prednostného dispecingu, ale moznost priznania garantovaného prístupu do prenosových sústav. Hoci smernica 2009/72 neobsahuje ziadnu výslovnú zmienku o takomto garantovanom prístupe, treba konstatovat, ze jednak jej clánok 15 ods. 3 odkazuje na clánok 16 smernice 2009/28, ktorého odsek 2 písm. b) sa týka najmä garantovaného prístupu do sústavy pre elektrinu vyrobenú z obnovitelných zdrojov energie, a jednak clánok 32 ods. 1 smernice 2009/72 upravuje zásadu volného prístupu tretích strán do sústav. 50 Za týchto okolností je na úcely poskytnutia uzitocnej odpovede na otázku polozenú vnútrostátnym súdom potrebné poskytnút výklad clánku 15 ods. 3 a 4 a clánku 32 ods. 1 smernice 2009/72, ako aj clánku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28. 51 Pokial ide v prvom rade o výklad clánku 15 ods. 4 smernice 2009/72, treba preskúmat význam, ktorý sa má priznat moznosti zariadenia mat prospech z "prednostného dispecingu". 52 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze tak z poziadaviek jednotného uplatnovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, ze znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo clenských státov s cielom urcit jeho zmysel a pôsobnost, si v zásade vyzaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad [rozsudok z 9. septembra 2021, Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Následná ziadost o medzinárodnú ochranu), [6]C-18/20, [7]EU:C:2021:710, bod [8]32 a citovaná judikatúra]. 53 Kedze vsak clánok 15 ods. 4 smernice 2009/72 neobsahuje nijaký odkaz na vnútrostátne právo clenských státov, znenie uvedené v tomto ustanovení sa musí vykladat autonómne a jednotne. 54 V tejto súvislosti treba uviest, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze sluzba dispecingu umoznuje prevádzkovatelovi elektrickej sústavy, aby pristúpil k dispecingu výrobných zariadení v stanovenej oblasti, aby najmä zabezpecil energiu, ktorú vyuzije na pokrývanie energetických strát a zachovanie rezervných kapacít vo vlastnej sústave, a aby zabezpecil vyrovnávanie nerovnováhy tejto sústavy a zarucil riadne fungovanie vnútorného trhu s elektrinou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2018, Solvay Chimica Italia a i., [9]C-262/17, C-263/17 a C-273/17, [10]EU:C:2018:961, bod [11]63). 55 Podla clánku 15 ods. 2 smernice 2009/72 sa výrobné zariadenia, ktoré pri tejto prílezitosti zabezpecujú dispecing, urcujú na základe kritérií, ktoré musia byt objektívne, uverejnené a uplatnované nediskriminacným spôsobom a ktoré musia vziat predovsetkým do úvahy hospodársku prioritu. 56 Výraz "daná prednost" pouzitý v clánku 15 ods. 4 smernice 2009/72 znamená, ze prednostný dispecing sa odchyluje od pravidiel dispecingu uvedených v clánku 15 ods. 2 tej istej smernice. Ako teda uviedol generálny advokát v bode 29 svojich návrhov, pri prednostnom dispecingu prevádzkovatel prenosovej sústavy nasadzuje výrobné zariadenia na základe iných kritérií, ako je poradie hospodárskej priority. 57 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze clánkom 15 ods. 3 a 4 smernice 2009/72 normotvorca Únie zaviedol dva typy prednostného dispecingu, a to prednostný dispecing výrobných zariadení, ktoré vyuzívajú obnovitelné zdroje energie, a zariadení vykonávajúcich kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie podla clánku 15 ods. 3 tejto smernice, ktorý sa zakladá na cieli ochrany zivotného prostredia, a prednostný dispecing výrobných zariadení pouzívajúcich domáce primárne palivové energetické zdroje podla clánku 15 ods. 4 uvedenej smernice, ktorý sa zakladá na cieli bezpecnosti dodávok. 58 V druhom rade, pokial ide o výklad clánku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28, ktorý clenským státom ukladá povinnost poskytnút bud prednostný prístup, alebo garantovaný prístup do sústavy pre elektrinu vyrábanú z obnovitelných zdrojov energie, treba konstatovat, ze toto ustanovenie neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo clenských státov, co sa týka úcelu urcenia jeho zmyslu a rozsahu. Pojmy uvedené v tomto ustanovení sa preto musia vykladat autonómne a jednotne na území Únie v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 52 tohto rozsudku. 59 Z judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze prístup do sústavy sa chápe ako právo uzívat elektrické sústavy (pozri analogicky rozsudok z 9. októbra 2008, Sabatauskas a i., [12]C-239/07, [13]EU:C:2008:551, bod [14]42). 60 Tento prístup vsak nie je neobmedzený, pretoze závisí od maximálnej kapacity, ktorú prenosová sústava znesie. 61 Odôvodnenie 60 smernice 2009/28 uvádza, ze ak sa elektrina z obnovitelných zdrojov energie integruje na krátkodobý (spotový) trh, garantovaný prístup zabezpecí, ze vsetka predaná a podporovaná elektrina získa prístup do sústavy, cím sa umozní vyuzitie maximálneho mnozstva elektriny z obnovitelných zdrojov energie zo zariadení pripojených do sústavy. Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 35 svojich návrhov, ze garantovaný prístup, ako je uvedený v tomto odôvodnení 60, je mechanizmom, ktorý zabezpecuje výrobným zariadeniam vyuzívajúcim obnovitelné zdroje energie prístup do sústav na úcely prenosu vyrobenej elektriny. 62 Garantovaný prístup upravený v clánku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 má za ciel integrovat obnovitelné zdroje energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou prostredníctvom zabezpecenia prístupu do sústav pre vsetku elektrickú energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov, co umoznuje vyuzit maximálne mnozstvo elektrickej energie vyrábanej z obnovitelných zdrojov energie. 63 Ten istý clánok 16 ods. 2 vsak uvádza, ze garantovaný prístup elektriny vyrábanej z obnovitelných zdrojov nie je bezpodmienecný. Toto ustanovenie totiz stanovuje takýto garantovaný prístup pre elektrinu vyrábanú z obnovitelných zdrojov za predpokladu, ze sú splnené poziadavky súvisiace so zachovaním spolahlivosti a bezpecnosti sústavy zalozené na transparentných a nediskriminacných kritériách vymedzených príslusnými vnútrostátnymi orgánmi. 64 Ako v podstate uviedla Európska komisia vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní pred Súdnym dvorom, z výkladu clánku 15 ods. 4 smernice 2009/72 a clánku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28 tak vyplýva, ze pravidlá dispecingu urcujú, ktoré zariadenia na výrobu elektriny vyrábajú elektrickú energiu v urcitom okamihu dna, zatial co pravidlá prístupu urcujú, ktorý výrobca má prístup do elektrických sústav v prípade fyzického pretazenia sústavy, ked je jej kapacita nedostatocná. 65 V dôsledku toho, kedze clánok 15 ods. 4 smernice 2009/72 stanovuje len moznost priznat prednostný dispecing, toto ustanovenie nemôze pre clenské státy slúzit ako právny základ na úcely zavedenia práva na garantovaný prístup do prenosových sústav. Pokial ide o clánok 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28, je pravda, ze z neho vyplýva moznost zavedenia "garantovaného prístupu", ale len pokial ide o zelenú elektrickú energiu. Ani toto ustanovenie tak nemôze slúzit ako právny základ pre vnútrostátne ustanovenia stanovujúce garantovaný prístup pre zariadenia na výrobu elektriny z neobnovitelných zdrojov. 66 V tretom rade vsak na urcenie, ci môze vnútrostátna právna úprava priznat garantovaný prístup do prenosových sústav elektrickej energii vyrobenej z domácich primárnych palivových energetických zdrojov, treba vziat do úvahy tiez prístup tretích strán do sústav, upravený v clánku 32 ods. 1 smernice 2009/72. Podla tohto ustanovenia sú clenské státy v podstate povinné zaviest systém pre prístup tretích strán do prenosových a distribucných sústav na základe uverejnených taríf platných pre vsetkých oprávnených odberatelov a uplatnovaných objektívne a bez diskriminácie medzi uzívatelmi dotknutej sústavy. 67 Súdny dvor uz opakovanie zdôraznil, ze volný prístup tretích strán do týchto sústav, ktorý bol zavedený clánkom 32 ods. 1 smernice 2009/72, predstavuje jedno zo zásadných opatrení, ktoré musia clenské státy realizovat, ak má byt dobudovaný vnútorný trh s elektrickou energiou (rozsudok z 28. novembra 2018, Solvay Chimica Italia a i., [15]C-262/17, C-263/17 a C-273/17, [16]EU:C:2018:961, bod [17]54, ako aj citovaná judikatúra). 68 Ako totiz vyplýva z odôvodnenia 3 smernice 2009/72, jej cielom je najmä dosiahnut úplne otvorený trh, ktorý umoznuje vsetkým spotrebitelom slobodný výber svojich dodávatelov a vsetkým dodávatelom slobodu zásobovat svojich odberatelov. 69 V tejto súvislosti treba uviest, ze nediskriminacný, transparentný a za spravodlivú cenu poskytnutý prístup do elektrickej prenosovej a distribucnej sústavy je potrebný na riadne fungovanie hospodárskej sútaze a má prvoradý význam (rozsudok zo 17. októbra 2019, Elektrorazpredelenie Jug, [18]C-31/18, [19]EU:C:2019:868, bod [20]40 a citovaná judikatúra). 70 Clánok 32 ods. 1 smernice 2009/72, ktorý vyzaduje, aby cinnost státu pri uskutocnovaní prístupu do sústavy nebola diskriminacná, je konkrétnym vyjadrením vseobecnej zásady rovnosti (pozri analogicky rozsudok z 29. septembra 2016, Essent Belgium, [21]C-492/14, [22]EU:C:2016:732, bod [23]79 a citovanú judikatúru). 71 V súlade s ustálenou judikatúrou zákaz diskriminácie vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok z 29. septembra 2016, Essent Belgium, [24]C-492/14, [25]EU:C:2016:732, bod [26]80 a citovaná judikatúra). 72 Rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené, ak je zalozené na objektívnom a primeranom kritériu, to znamená ak je v súlade s právne prípustným cielom sledovaným predmetnou právnou úpravou a tento rozdiel je primeraný cielu, ktorý príslusné zaobchádzanie sleduje (rozsudok z 29. septembra 2016, Essent Belgium, [27]C-492/14, [28]EU:C:2016:732, bod [29]81 a citovaná judikatúra). 73 Hoci vnútrostátnemu súdu prinálezí overit, ci je odôvodnené také rozdielne zaobchádzanie, o aké ide vo veci samej, Súdnemu dvoru prinálezí, aby mu na tento úcel poskytol vsetky prvky výkladu práva Únie, ktoré mu umoznia rozhodnút. 74 V prejednávanej veci zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vyplýva, ze garantovaný prístup sa na základe rozhodnutia c. 138/2013 poskytuje len elektrickej energii vyrobenej dvoma zariadeniami, ktoré pouzívajú domáce primárne palivové energetické zdroje. Toto rozhodnutie sa neuplatnuje na iných výrobcov elektrickej energie pouzívajúcich domáce primárne palivové energetické zdroje, ani na výrobcov elektrickej energie pouzívajúcich obnovitelné zdroje a predstavuje rozdielne zaobchádzanie, kedze títo výrobcovia elektrickej energie na jednej strane a výrobcovia elektrickej energie uvedení v tomto rozhodnutí na druhej strane sa nachádzajú v porovnatelnej situácii vzhladom na prístup do prenosových sústav. 75 Pokial ide o prípadné odôvodnenie takéhoto rozdielneho zaobchádzania, treba uviest, ze cielom rozhodnutia c. 138/2013 bolo zabezpecit bezpecnost dodávok. Zo skutocností, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, totiz vyplýva, ze opatrenia prijaté na základe tohto rozhodnutia mali zabezpecit primeraný stav sústavy vytvorením rezervnej kapacity na cas spicky spotreby a boli nevyhnutné na vyriesenie problémov týkajúcich sa vyvázenosti sústavy vyplývajúcich zo zvýsenia kapacity výroby z obnovitelných zdrojov energie, a mali riesit aj zvýsenie objemu cezhranicného obchodu. Cielom tohto rozdielneho zaobchádzania bolo tiez zabezpecit, aby sa na výrobu elektrickej energie pouzívali rôzne palivá, a to tým, ze sa pouzívaniu domácich energetických zdrojov priznal osobitný význam s cielom zabezpecit energetickú nezávislost. 76 O legitímnosti ciela súvisiaceho s bezpecnostou dodávok niet pochýb. Ako totiz vyplýva z odôvodnenia 5 smernice 2009/72, bezpecné dodávky elektriny sú velmi dôlezité pre vývoj európskej spolocnosti, implementáciu trvalo udrzatelnej politiky v oblasti klimatických zmien a podporu hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. 77 Pokial ide o objektívne a primerané kritérium rozlisovania vo vztahu k sledovanému cielu, treba uviest, ze v prejednávanej veci zo skutocností poskytnutých Súdnemu dvoru nevyplýva takéto kritérium, ktoré by umoznilo odlísit tieto dve zariadenia, ktoré majú prospech z garantovaného prístupu k prepravným sústavám, od zariadení, ktoré takýto prospech nemajú. Prinálezí vsak vnútrostátnemu súdu, aby overil, ci by iní výrobcovia pouzívajúci domáce primárne palivové energetické zdroje alebo iné zdroje energie, ktorí sa nachádzajú v tej istej geografickej oblasti, mohli k vytvoreniu výrobnej kapacity prispiet aj viac a mat prístup do prenosových sústav. 78 Dalej je potrebné overit, ci je garantovaný prístup do prenosových sústav podla zásady proporcionality vhodný na to, aby zabezpecil uskutocnenie sledovaného ciela, a ci nejde nad rámec toho, co je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2016, Essent Belgium, [30]C-492/14, [31]EU:C:2016:732, bod [32]100). 79 V prejednávanej veci sa zdá, ze obe zariadenia uvedené v rozhodnutí c. 138/2013 vyuzívajúce domáce primárne palivové energetické zdroje mohli nepretrzite fungovat vdaka garantovanému prístupu do elektrických sústav v spojení s prednostným dispecingom týchto zariadení, co im umoznilo podielat sa na vytváraní výrobných kapacít umoznujúcich zabezpecit bezpecnost dodávok elektrickej energie. Garantovaný prístup v spojení s ostatnými opatreniami prijatými v rozhodnutí c. 138/2013 sa preto zdá byt vhodný na zabezpecenie bezpecnosti dodávok, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. 80 Vnútrostátny súd vsak bude musiet overit, ci poskytnutie garantovaného prístupu do prenosových sústav za podmienok stanovených rozhodnutím c. 138/2013 neprekrocilo hranice toho, co je primerané, a ci bolo opatrením nevyhnutným na dosiahnutie sledovaného ciela, ktorým je zaistit bezpecnost dodávok. V tejto súvislosti bude musiet preskúmat, ci tento ciel nebolo mozné dosiahnut inými prostriedkami, ktoré by menej zasahovali do zásady slobodného prístupu tretích strán do sústavy zakotvenej v clánku 32 ods. 1 smernice 2009/72. 81 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedat tak, ze clánok 32 ods. 1 smernice 2009/72 sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni tomu, aby clenský stát na úcely zarucenia bezpecnosti dodávok elektrickej energie priznal právo na garantovaný prístup do prenosových sústav urcitým výrobcom elektrickej energie, ktorých zariadenia pouzívajú domáce primárne palivové energetické zdroje, pokial je toto právo na garantovaný prístup zalozené na objektívnych a primeraných kritériách a zároven je primerané sledovanému legitímnemu cielu, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. O prvej otázke 82 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze súbor opatrení zavedený rozhodnutím vlády, ktorý pozostáva z prednostného dispecingu elektriny vyrobenej urcitými výrobcami elektrickej energie zo strany prevádzkovatela sústavy, z garantovaného prístupu do prenosových sústav pre elektrickú energiu vyrobenú zariadeniami týchto výrobcov a z povinnosti uvedených výrobcov poskytovat prevádzkovatelovi sústavy podporné sluzby v urcitom mnozstve vyjadrenom v megawattoch, mozno kvalifikovat ako "státnu pomoc" podla tohto ustanovenia a ak áno, ci v dôsledku toho takýto súbor opatrení podlieha povinnosti oznámenia podla clánku 108 ZFEÚ. 83 Na úvod treba pripomenút, ze Súdny dvor nemá právomoc rozhodovat o zlucitelnosti vnútrostátneho opatrenia s právom Únie. Nemôze sa vyjadrit ani k zlucitelnosti státnej pomoci alebo schémy pomoci s vnútorným trhom, kedze posúdenie tejto zlucitelnosti prinálezí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Únie (rozsudok zo 16. júla 2015, BVVG, [33]C-39/14, [34]EU:C:2015:470, bod [35]19 a citovaná judikatúra). 84 Súdny dvor má vsak právomoc poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky vyplývajúce z práva Únie, ktoré mu umoznia posúdit súlad vnútrostátneho opatrenia s týmto právom na úcely rozhodnutia veci, o ktorej rozhoduje. V oblasti státnej pomoci môze najmä vnútrostátnemu súdu poskytnút výkladové prvky, ktoré mu umoznia urcit, ci vnútrostátne opatrenie mozno povazovat za "státnu pomoc" v zmysle práva Únie (rozsudok zo 16. júla 2015, BVVG, [36]C-39/14, [37]EU:C:2015:470, bod [38]20 a citovaná judikatúra). 85 Na vnútrostátne súdy mozno predlozit spor, v súvislosti s ktorým budú musiet podat výklad a uplatnit pojem "pomoc", uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, najmä s cielom urcit, ci sa státne opatrenie malo alebo nemalo podrobit predbeznej kontrole stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, prípadne overit, ci si dotknutý clenský stát splnil túto povinnost (rozsudok z 19. marca 2015, OTP Bank, [39]C-672/13, [40]EU:C:2015:185, bod [41]31 a citovaná judikatúra). 86 Treba tiez pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak sa má opatrenie kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (rozsudok z 21. októbra 2020, Eco TLC, [42]C-556/19, [43]EU:C:2020:844, bod [44]18 a citovaná judikatúra). 87 V prvom rade, pokial ide o prvú z týchto podmienok, treba pripomenút, ze na to, aby mohli byt zvýhodnenia povazované za "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane musia byt pripísatelné státu (rozsudok z 21. októbra 2020, Eco TLC, [45]C-556/19, [46]EU:C:2020:844, bod [47]19 a citovaná judikatúra). 88 Na úcely posúdenia pripísatelnosti opatrenia státu treba preskúmat, ci sa verejné orgány podielali na prijatí tohto opatrenia (rozsudok z 21. októbra 2020, Eco TLC, [48]C-556/19, [49]EU:C:2020:844, bod [50]23 a citovaná judikatúra). 89 V prejednávanej veci z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze súbor predmetných opatrení bol zavedený predpismi legislatívnej a regulacnej povahy, a to zákonom c. 123/2012, na ktorom sa zakladá rozhodnutie c. 138/2013. Tieto opatrenia preto treba povazovat za pripísatelné státu v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode. 90 Na úcely urcenia, ci výhoda bola poskytnutá priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov, treba okrem toho pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zákaz uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna tak pomoc poskytnutú priamo státom alebo zo státnych prostriedkov, ako aj pomoc poskytovanú verejnými alebo súkromnými orgánmi zriadenými alebo urcenými týmto státom na úcely jej spravovania (rozsudok z 21. októbra 2020, Eco TLC, [51]C-556/19, [52]EU:C:2020:844, bod [53]25 a citovaná judikatúra). 91 V tomto ustanovení rozlisovanie medzi "pomocou poskytovanou clenským státom" a pomocou poskytovanou "zo státnych prostriedkov" neznamená, ze vsetky výhody poskytované státom predstavujú státnu pomoc bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale jeho cielom je iba zaclenit do tohto pojmu tak výhody priamo poskytované státom, ako aj výhody poskytované prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát zriadil alebo poveril (rozsudok z 21. októbra 2020, Eco TLC, [54]C-556/19, [55]EU:C:2020:844, bod [56]26 a citovaná judikatúra). 92 Z judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze opatrenie, ktoré predovsetkým spocíva v povinnosti nákupu elektrickej energie, teda môze spadat pod pojem "pomoci", aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov (rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i., [57]C-706/17, [58]EU:C:2019:407, bod [59]52, ako aj citovaná judikatúra). 93 Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa totiz vztahuje na vsetky penazné prostriedky, ktoré verejné orgány môzu úcinne vyuzit na podporu podnikov, bez ohladu na to, ci tieto prostriedky tvoria dlhodobý majetok verejného sektora. Aj ked sumy zodpovedajúce dotknutej pomoci nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve státnej pokladnice, skutocnost, ze sú stále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby sa povazovali za "státne prostriedky" (rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i., [60]C-706/17, [61]EU:C:2019:407, bod [62]53, ako aj citovaná judikatúra). 94 Presnejsie, Súdny dvor rozhodol, ze financné prostriedky pochádzajúce z povinných príspevkov ulozených právnou úpravou státu, ktoré sú spravované a rozdelované v zmysle tejto právnej úpravy, sa môzu povazovat za státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj ked sú ich správou poverené subjekty, ktoré nie sú verejnými orgánmi. V tejto súvislosti je rozhodujúce, ze tieto orgány sú poverené státom, aby spravovali státne prostriedky, a nie iba povinné uskutocnit nákup zo svojich vlastných financných prostriedkov (rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i., [63]C-706/17, [64]EU:C:2019:407, body [65]54 a [66]55, ako aj citovaná judikatúra). 95 V prejednávanej veci z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze Transelectrica, jediný prevádzkovatel prenosovej sústavy, je verejným podnikom, ktorého väcsinovým vlastníkom je stát. Táto spolocnost je povinná zabezpecit v ktoromkolvek okamihu rovnováhu národnej energetickej sústavy, t. j. rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektrickej energie. V tejto súvislosti Transelectrica nakupuje podporné sluzby na základe postupov verejného obstarávania v závislosti od poradia hospodárskej priority. Podla rozhodnutia c. 138/2013 je vsak Transelectrica povinná nakupovat podporné sluzby od dvoch výrobcov elektrickej energie za cenu, ktorú stanoví ANRE bez zohladnenia poradia hospodárskej priority, co môze viest k nákupu týchto podporných sluzieb za vyssie nez trhové ceny. To môze pre spolocnost Transelectrica predstavovat ulozenie financnej povinnosti, ktorá zatazuje státne prostriedky. 96 Pokial ide v druhom rade o podmienku, podla ktorej treba súbor opatrení, o ktorý ide vo veci samej, analyzovat ako poskytnutie výhody jej príjemcovi, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze za pomoc sa povazujú zásahy, ktoré akoukolvek formou môzu priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky, alebo ktoré mozno povazovat za opatrenia predstavujúce hospodársku výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za obvyklých trhových podmienok nezískal (rozsudok zo 17. septembra 2020, Compagnie des pęches de Saint-Malo, [67]C-212/19, [68]EU:C:2020:726, bod [69]39 a citovaná judikatúra). 97 Za pomoc sa tak predovsetkým povazujú zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú z toho dôvodu rovnakú povahu a rovnaké úcinky (rozsudok z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, [70]C-74/16, [71]EU:C:2017:496, bod [72]66). 98 V prejednávanej veci z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze súbor opatrení zavedený rozhodnutím c. 138/2013 predstavuje úplný súbor opatrení v prospech dvoch výrobcov elektrickej energie, spolocností CE Hunedoara a CE Oltenia. Tieto tri opatrenia sú prepojené a tvoria mechanizmus umoznujúci nepretrzité fungovanie týchto výrobných zariadení. Vnútrostátny súd uvádza, ze obe zariadenia uvedené v rozhodnutí c. 138/2013 majú vysoké výrobné náklady, takze obvykle nefungujú nepretrzite. Ak by sa v týchto zariadeniach zastavila prevádzka, znízilo by to ich sance poskytovat podporné sluzby z dôvodu pomalosti spustenia zariadení a viedlo by to k zvýseniu nákladov na spustenie a obnovenie cinnosti týchto zariadení. Súbor opatrení, o ktorý ide vo veci samej, uvedeným zariadeniam tým, ze im umoznuje sústavne fungovat, zabezpecuje, ze dodávajú urcité mnozstvo elektrickej energie a umoznuje im poskytovat podporné sluzby, usetrit náklady spojené so spustením a obnovením prevádzky zariadení a tiez vyrábat elektrickú energiu za lepsiu cenu vdaka eliminácii týchto nákladov. 99 Preto sa zdá, ze také opatrenia, aké stanovuje rozhodnutie c. 138/2013, poskytujú výrobcom elektrickej energie, ktorí sú ich príjemcami, ekonomickú výhodu v porovnaní s ich konkurentmi, co je výhoda, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nezískali. Preto sa treba domnievat, ze v prejednávanej veci môze byt podmienka týkajúca sa existencie selektívnej hospodárskej výhody splnená. 100 Pokial ide v tretom rade o podmienku, podla ktorej musí byt zásah spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením, treba pripomenút, ze na to, aby sa vnútrostátne opatrenie kvalifikovalo ako státna pomoc, sa nemusí zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudok z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [73]C-150/16, [74]EU:C:2017:388, bod [75]29 a citovaná judikatúra). 101 Najmä vtedy, ak pomoc poskytnutá clenským státom posilnuje v rámci obchodu v Únii postavenie jedného podniku voci iným konkurencným podnikom, je potrebné povazovat tieto podniky za ovplyvnené touto pomocou. V tejto súvislosti nie je nevyhnutné, aby sa podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, samy zúcastnovali na tomto obchode. Ak totiz clenský stát poskytne podnikom pomoc, cinnost na jeho vnútornom trhu sa môze zachovat alebo zvýsit s takým následkom, ze sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu sa znízia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [76]C-150/16, [77]EU:C:2017:388, body [78]31 a [79]32, ako aj citovanú judikatúru). 102 Okrem toho treba pripomenút, ze pomoc, ktorej cielom je odbremenit podnik od nákladov, ktoré by musel bezne znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo bezných cinností, v zásade narúsa podmienky hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i., [80]C-385/18, [81]EU:C:2019:1121, bod [82]52, ako aj citovanú judikatúru). 103 V prejednávanej veci, ako uvádza vnútrostátny súd, výrobcovia elektrickej energie vykonávajú svoju cinnost na trhu otvorenom konkurencii a obchodovaniu medzi clenskými státmi, kedze elektrická energia je predmetom cezhranicného obchodu. 104 Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 98 tohto rozsudku, zdá sa, ze opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, umoznili zariadeniam, ktoré z nich majú prospech, sústavne fungovat, cím im usetrili náklady spojené so spustením a obnovením prevádzky v zariadeniach, co by im tiez umoznilo znízit konecnú cenu elektrickej energie, ktorú ponúkajú. 105 Opatrenia, ako sú opatrenia zavedené rozhodnutím c. 138/2013, preto v zásade môzu mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz. 106 Z toho vyplýva, ze vzhladom na vyssie uvedené výkladové prvky sa opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, musia kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to s výhradou overení, ktoré prinálezí vykonat vnútrostátnemu súdu. 107 Vnútrostátny súd sa dalej pýta Súdneho dvora, ci by tieto opatrenia v prípade, ze by sa mali kvalifikovat ako "státna pomoc", mali alebo nemali podliehat postupu predchádzajúceho posúdenia stanovenému v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 108 Podla tohto ustanovenia musí byt nová pomoc Komisii vopred oznámená a nemôze byt vykonaná, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou. 109 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora opatrenie, ktoré je pomocou a je vykonané v rozpore s povinnostami vyplývajúcimi z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, je protiprávne (rozsudok z 19. marca 2015, OTP Bank, [83]C-672/13, [84]EU:C:2015:185, bod [85]66 a citovaná judikatúra). 110 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze za predpokladu, ze vnútrostátny súd kvalifikuje súbor opatrení, o ktorý ide vo veci samej, ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, by sa mal tento súbor opatrení povazovat za novú pomoc a z tohto dôvodu by mal podliehat povinnosti predchádzajúceho oznámenia Komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby overil, ci dotknutý clenský stát splnil túto povinnost. 111 V prejednávanej veci z písomných pripomienok Komisie vyplýva, ze jej nebolo dorucené ziadne oznámenie podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ týkajúce sa státnej pomoci poskytnutej spolocnostiam CE Hunedoara a CE Oltenia na základe rozhodnutia c. 138/2013. Navyse treba uviest, ze sa nezdá, ze uvedené opatrenia spadajú do pôsobnosti nariadenia Komisie (ES) c. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné so spolocným trhom podla clánkov [107] a [108] [Z]mluvy [o FEÚ] (Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách) ([86]Ú. v. EÚ L 214, 2008, s. 3) a nariadenia Komisie (EÚ) c. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 [Z]mluvy [o FEÚ] ([87]Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1), ktoré boli uplatnitelné pocas obdobia úcinnosti rozhodnutia c. 138/2013, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. 112 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedat tak, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze súbor opatrení zavedený rozhodnutím vlády, ktorý pozostáva z prednostného dispecingu elektriny, vyrobenej urcitými výrobcami elektrickej energie, ktorých zariadenia pouzívajú domáce primárne palivové energetické zdroje, zo strany prevádzkovatela sústavy, ktorého základné imanie je prevazne vo vlastníctve státu, z garantovaného prístupu do prenosových sústav pre elektrickú energiu vyrobenú týmito zariadeniami uvedených výrobcov a z povinnosti týchto výrobcov poskytovat prevádzkovatelovi sústavy podporné sluzby v urcitom mnozstve vyjadrenom v megawattoch, ktorou sa týmto výrobcom vyhradzuje právo toto mnozstvo poskytovat za ceny stanovené vopred, ktoré majú tendenciu byt vyssie ako trhové ceny, mozno kvalifikovat ako "státnu pomoc" podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V prípade kladnej odpovede sa takýto súbor opatrení musí povazovat za novú pomoc, a z tohto dôvodu podlieha povinnosti predchádzajúceho oznámenia Komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. O trovách 113 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: 1. Clánok 32 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrusuje smernica 2003/54/ES, sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni tomu, aby clenský stát na úcely zarucenia bezpecnosti dodávok elektrickej energie priznal právo na garantovaný prístup do prenosových sústav urcitým výrobcom elektrickej energie, ktorých zariadenia pouzívajú domáce primárne palivové energetické zdroje, pokial je toto právo na garantovaný prístup zalozené na objektívnych a primeraných kritériách a zároven je primerané sledovanému legitímnemu cielu, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. 2. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze súbor opatrení zavedený rozhodnutím vlády, ktorý pozostáva z prednostného dispecingu, elektriny vyrobenej urcitými výrobcami elektrickej energie, ktorých zariadenia pouzívajú domáce primárne palivové energetické zdroje, zo strany prevádzkovatela sústavy, ktorého základné imanie je prevazne vo vlastníctve státu, z garantovaného prístupu do prenosových sústav pre elektrickú energiu vyrobenú týmito zariadeniami uvedených výrobcov a z povinnosti týchto výrobcov poskytovat prevádzkovatelovi sústavy podporné sluzby v urcitom mnozstve vyjadrenom v megawattoch, ktorou sa týmto výrobcom vyhradzuje právo toto mnozstvo poskytovat za ceny stanovené vopred, ktoré majú tendenciu byt vyssie ako trhové ceny, mozno kvalifikovat ako "státnu pomoc" podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V prípade kladnej odpovede sa takýto súbor opatrení musí povazovat za novú pomoc, a z tohto dôvodu podlieha povinnosti predchádzajúceho oznámenia Európskej komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Podpisy __________________________________________________________________ ( [88]*1 ) Jazyk konania: rumuncina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAUu4ti/L84919-4902TMP.html#t-ECR_62020CJ0179_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:211:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:033:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:140:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:176:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A710&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A710 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A710&anchor=#point32 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A961&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A961 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A961&anchor=#point63 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A551&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A551 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A551&anchor=#point42 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A961&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A961 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A961&anchor=#point54 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A868&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A868 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A868&anchor=#point40 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&anchor=#point79 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&anchor=#point80 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&anchor=#point81 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A732&anchor=#point100 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&anchor=#point19 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&anchor=#point20 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&anchor=#point31 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&anchor=#point18 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&anchor=#point19 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&anchor=#point23 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&anchor=#point25 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&anchor=#point26 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point52 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point53 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point54 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point55 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A726&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A726 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A726&anchor=#point39 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&anchor=#point66 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point29 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point31 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point32 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point52 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&anchor=#point66 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:214:TOC 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:187:TOC 88. file:///tmp/lynxXXXXAUu4ti/L84919-4902TMP.html#c-ECR_62020CJ0179_SK_01-E0001