NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY TAMARA CAPETA prednesené 7. apríla 2022 ( [1]1 ) Vec C-721/20 DB Station & Service AG proti ODEG Ostdeutsche Eisenbahn GmbH [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kammergericht Berlin (Vyssí krajinský súd Berlín, Nemecko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Zeleznicná doprava - Clánok 102 ZFEÚ - Zneuzívanie dominantného postavenia - Smernica 2001/14/ES - Clánok 30 - Zeleznicný regulacný orgán - Kontrola poplatkov z hladiska práva hospodárskej sútaze - Sklbenie právomocí obcianskoprávnych súdov s právomocami regulacného orgánu" I. Úvod 1. Prejednávaná vec sa týka kolízie medzi na jednej strane záverom línie judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 9. novembra 2017, CTL Logistics ([2]C-489/15, dalej len rozsudok CTL Logistics, [3]EU:C:2017:834), potvrdenej rozsudkom z 8. júla 2021, Koleje Mazowieckie ([4]C-120/20, dalej len rozsudok Koleje Mazowieckie, [5]EU:C:2021:553), ktorý zakotvuje povinnost podat pred akýmkolvek súdnym konaním staznosti týkajúce sa zeleznicných poplatkov na regulacný orgán zriadený clánkom 30 smernice 2001/14/ES ( [6]2 ), a na druhej strane právnou náukou o priamom úcinku clánku 102 ZFEÚ ( [7]3 ), podla ktorej sú vnútrostátne súdy v zmysle tohto ustanovenia príslusné priamo preskúmat prípadné zneuzívajúce správanie manazéra infrastruktúry pri stanovení týchto poplatkov. 2. Konkrétnejsie Kammergericht Berlin (Vyssí krajinský súd Berlín, Nemecko) sa v podstate pýta, ci a prípadne za akých podmienok môzu obcianskoprávne súdy preskúmat výsku poplatkov za prístup k zeleznicnej infrastruktúre vzhladom na clánok 102 ZFEÚ. 3. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi ODEG Ostdeutsche Eisenbahn GmbH (dalej len "ODEG"), nemeckou zeleznicnou spolocnostou, a spolocnostou DB Station & Service AG, prevádzkujúcou priblizne 5400 zeleznicných staníc v Nemecku, týkajúceho sa vrátenia poplatkov zaplatených prvou spolocnostou za pouzívanie dopravných staníc ( [8]4 ) prevádzkovaných druhou spolocnostou za obdobie od novembra 2006 do decembra 2010. II. Spor vo veci samej, konanie na Súdnom dvore a prejudiciálne otázky 4. DB Station & Service, dcérska spolocnost Deutsche Bahn AG (historický prevádzkovatel v odvetví zeleznicnej dopravy v Nemecku), prevádzkuje zeleznicné stanice v tomto clenskom státe. Podmienky pouzívania týchto zariadení sú stanovené v rámcových zmluvách, ktoré táto spolocnost uzatvára s podnikmi zeleznicnej dopravy. Kazdé konkrétne pouzitie týchto zariadení je následne upravené v osobitnej zmluve. Výska poplatkov je stanovená podla sadzobníka staníc, ktorý zaviedla DB Station & Service podla kategórie a jednotlivej spolkovej krajiny. 5. ODEG je podnikom zeleznicnej dopravy, ktorý vyuzíva infrastruktúru spolocnosti DB Station & Service v rámci svojej cinnosti zeleznicnej prepravy cestujúcich na krátku vzdialenost. ( [9]5 ) Tieto dve spolocnosti uzatvorili na tento úcel rámcovú dohodu. 6. DB Station & Service zaviedla 1. januára 2005 nový sadzobník cien, oznacený skratkou "SPS 05". V prípade spolocnosti ODEG tento sadzobník viedol k zvýseniu poplatkov za infrastruktúru, ktoré platila s výhradou, kedze nesúhlasila s týmto zvýsením. 7. Rozhodnutím z 10. decembra 2009 Bundesnetzagentur (Spolková agentúra pre siete, Nemecko) ako príslusný regulacný orgán vyhlásila SPS 05 za neplatný so zachovaním jeho úcinnosti az do 1. mája 2010,s cielom umoznit uplatnovanie novej tarify od tohto dátumu. Táto agentúra v tomto rozhodnutí vyzvala stazovatelov, aby sa obrátili na obcianskoprávne súdy na úcely vrátenia uz zaplatených zvýsených súm. ( [10]6 ) 8. DB Station & Service napadla toto rozhodnutie. Dna 23. marca 2010 Oberverwaltungsgericht Nordrhein-Westfalen (Vyssí správny súd spolkovej krajiny Severné Porýnie - Vestfálsko, Nemecko) priznal tejto zalobe odkladný úcinok. V case podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci uvedený súd este nerozhodol vo veci samej. 9. Viacerými zalobami podanými na Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko) sa ODEG domáhala vrátenia sumy poplatkov zaplatených v období od novembra 2006 do decembra 2010 v rozsahu, v akom prevysovali sumu, ktorá mala byt zaplatená podla predchádzajúceho platného sadzobníka, teda podla SPS 99. Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín) vyhovel týmto zalobám z dôvodov spravodlivého zaobchádzania podla § 315 Bürgerliches Gesetzbuch (Obciansky zákonník, dalej len "BGB") ( [11]7 ), ktorý umoznuje sudcovi obnovit zmluvnú rovnováhu. DB Station & Service podala odvolanie na Kammergericht Berlin (Vyssí krajinský súd Berlín), ktorý spojil viacero vecí uznesením z 30. novembra 2015. 10. Medzitým v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania a v rámci podobného sporu pred obcianskoprávnymi súdmi Súdny dvor v rozsudku CTL Logistics rozhodol, ze preskúmanie primeranosti poplatkov za vlakové trasy vseobecnými súdmi nemôze byt vykonávané nezávisle od dohladu vykonávaného príslusným regulacným orgánom, kedze kontrola spôsobu výpoctu a výsky poplatkov vzhladom na smernicu 2001/14 patrí do výlucnej právomoci regulacného orgánu pre zeleznicné odvetvie, zriadeného clánkom 30 tejto smernice. ( [12]8 ) 11. V nadväznosti na tento rozsudok boli na Spolkovú agentúru pre siete znovu podané návrhy na vrátenie súm. Rozhodnutím z 11. októbra 2019 táto agentúra zamietla ako neprípustné návrhy viacerých podnikov zeleznicnej dopravy, ktorými ziadali a posteriori preskúmanie zákonnosti SPS 05 na úcely vrátenia prevysujúcej sumy poplatkov z dôvodu, ze tieto návrhy uz boli premlcané. ( [13]9 ) Toto rozhodnutie bolo napadnuté zalobou, o ktorej Verwaltungsgericht Köln (Správny súd Kolín, Nemecko) v case podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci este stále nerozhodol. 12. Kammergericht Berlin (Vyssí krajinský súd Berlín) sa domnieva, ze rozhodnutie v spore, ktorý mu bol predlozený, závisí od výkladu smernice 2001/14, ktorá je casovo a vecne uplatnitelná. 13. Tento súd sa predovsetkým pýta, ci sa závery rozsudku CTL Logistics majú uplatnit mutatis mutandis na preskúmanie týchto poplatkov vzhladom na clánok 102 ZFEÚ a vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, zakazujúce zneuzívanie dominantného postavenia. V nadväznosti na rozsudok v uvedenej veci je to totiz tento právny základ, o ktorý sa teraz spor vo veci samej opiera v odvolacom konaní. 14. Tento súd uvádza, ze viaceré nemecké obcianskoprávne súdy odpovedali na túto otázku kladne. Domnievali sa totiz, ze zásady vyvodené v rozsudku CTL Logistics bránia tomu, aby rozhodovali o zalobách o vrátenie platieb predtým, nez príslusný regulacný orgán prijme v tejto súvislosti právoplatné rozhodnutie. Naproti tomu v rozsudku z 29. októbra 2019 nazvanom "Trassenentgelte" (poplatky za vlakové trasy) ( [14]10 ) Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) konstatoval, ze uplatnenie clánku 102 ZFEÚ obcianskoprávnymi súdmi je mozné bez toho, aby sa vyzadovalo právoplatné rozhodnutie regulacného orgánu. 15. Podla vnútrostátneho súdu existujú pádne dôvody odchýlit sa od stanoviska obhajovaného najvyssím nemeckým obcianskoprávnym súdom. 16. Predovsetkým ak sa rozsudok CTL Logistics týkal nezlucitelnosti kontroly primeranosti poplatkov stanovenej nemeckým obcianskym právom so smernicou 2001/14, jeho odôvodnenie môze byt prenesené na uplatnovanie práva hospodárskej sútaze obcianskoprávnymi súdmi. Zásah týchto súdov nezávisle od regulacného orgánu by totiz mohol viest k nerovnosti, umoznujúc niektorým zeleznicným podnikom platit nizsie poplatky za infrastruktúru. Toto zvýhodnenie by odporovalo hlavnému cielu smernice 2001/14, ktorým je zabezpecit nediskriminacný prístup k zeleznicnej infrastruktúre a umoznit tým spravodlivú hospodársku sútaz. Preskúmanie obcianskoprávnymi súdmi by okrem toho predstavovalo zásah do výlucnej právomoci regulacného úradu. 17. Okrem toho hoci sú vnútrostátne súdy v súlade s judikatúrou Súdneho dvora povinné uplatnovat clánok 102 ZFEÚ priamo, Súdny dvor este nerozhodol o otázke, ci sa táto povinnost uplatnuje tiez v prípadoch, ked je regulacný orgán, ktorého rozhodnutia podliehajú súdnemu preskúmaniu, poverený dohladom nad poplatkami. 18. Napokon Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) svojím rozsudkom z 1. septembra 2020, nazývaným "Stationspreissystem II" ( [15]11 ), rozhodol, ze clánok 30 ods. 3 smernice 2001/14 nepriznáva regulacnému orgánu právomoc rozhodovat uz o zaplatených poplatkoch a uz vôbec nie nariadit ich vrátenie. Tento súd z toho vyvodzuje, ze kontrola zneuzívania podla clánku 102 ZFEÚ nezasahuje do právomocí regulacného orgánu, kedze táto kontrola je obmedzená na priznanie náhrady skody za správanie podnikov v minulosti. 19. Vnútrostátny súd sa vsak domnieva, ze táto analýza práva Únie je nesprávna. Na jednej strane ziadny prvok smernice 2001/14 nie je schopný podporit výklad, podla ktorého regulacný orgán rozhoduje iba pro futuro. Na druhej strane clánok 102 ZFEÚ umoznuje prijat rozhodnutia konstatujúce neplatnost aktov alebo nariadujúce zdrzat sa konania. Napokon aj vrátenie poplatkov získaných v minulosti by mohlo viest k naruseniu hospodárskej sútaze a byt v rozpore s cielmi smernice 2001/14. Podla vnútrostátneho súdu tieto úvahy preukazujú, ze Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) mal polozit Súdnemu dvoru v tomto smere prejudiciálne otázky. 20. Za týchto okolností Kammergericht Berlin (Vyssí krajinský súd Berlín) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Je v súlade so smernicou [2001/14], najmä jej ustanoveniami o nezávislosti riadenia podnikov infrastruktúry (clánok 4), zásadách stanovenia poplatkov (clánky 7 az 12) a úloh regulacného orgánu (clánok 30), ak vnútrostátne obcianskoprávne súdy v jednotlivom prípade a nezávisle od kontroly regulacným orgánom preskúmavajú výsku pozadovaných poplatkov podla kritérií clánku 102 ZFEÚ a/alebo vnútrostátneho kartelového práva? 2. Ak je odpoved na prvú otázku kladná: je kontrola zneuzívania vnútrostátnymi súdmi podla kritérií clánku 102 ZFEÚ a/alebo vnútrostátneho kartelového práva dovolená a pozadovaná, ak pre podniky zeleznicnej dopravy existuje moznost, aby sa preskúmanie primeranosti zaplatených poplatkov dosiahlo príslusným regulacným orgánom? Sú vnútrostátne obcianskoprávne súdy povinné pockat na zodpovedajúce rozhodnutie regulacného orgánu a, pokial je toto rozhodnutie napadnuté na súde, prípadne na jeho právoplatnost?" 21. Písomné pripomienky predlozili DB Station & Service, ODEG a Európska komisia. III. Analýza 22. Vnútrostátny súd sa svojimi dvoma otázkami, ktoré budem analyzovat spolocne, v podstate pýta, ci sa smernica 2001/14 má vykladat v tom zmysle, ze nezávisle od dohladu vykonávaného regulacným orgánom majú obcianskoprávne súdy právomoc rozhodovat vzhladom na clánok 102 ZFEÚ o návrhoch podaných zeleznicným podnikom a týkajúcich sa vrátenia neoprávnene zaplatených zvýsených súm poplatkov. 23. Hlavný dôvod, pre ktorý vnútrostátny súd pochybuje o svojej právomoci vo veci samej, sa zakladá na výklade, ktorý podal Súdny dvor vo veci CTL Logistics a ktorý bol potvrdený vo veci Koleje Mazowieckie (dalej len "línia judikatúry"), podla ktorého smernica 2001/14 priznáva regulacnému orgánu výlucnú právomoc kontroly poplatkov stanovených manazérom zeleznicnej siete, brániac tak vnútrostátnym obcianskoprávnym súdom rozhodovat o zákonnosti týchto poplatkov. 24. Existuje viacero spôsobov, ako odpovedat na otázku polozenú v prejednávanej veci. Prvá moznost spocíva v uplatnení línie judikatúry na otázku o právomoci vnútrostátnych súdov rozhodovat o návrhoch podaných na základe clánku 102 ZFEÚ. Toto uplatnenie by viedlo k záveru, ze tieto vnútrostátne súdy nemôzu rozhodovat o platnosti zeleznicných poplatkov, pretoze by to predstavovalo zásah do výlucnej právomoci regulacného orgánu. Ako vysvetlím (cast A), nemyslím si, ze toto riesenie je v súlade s judikatúrou týkajúcou sa právomoci súdov vyplývajúcej z priameho úcinku clánku 102 ZFEÚ. 25. Druhá moznost spocíva v domnienke, ze vnútrostátne súdy rozhodujúce na základe clánku 102 ZFEÚ disponujú nezávislou právomocou rozhodovat o poplatkoch. Aby sa dospelo k tomuto záveru, bude potrebné odlísit situáciu v prejednávanej veci od tých, o ktoré islo vo veciach CTL Logistics a Koleje Mazowiecke. Ako vysvetlím, domnievam sa, ze toto odlísenie z pochopitelných dôvodov nie je mozné (cast B). Navrhnem teda Súdnemu dvoru, aby prehodnotil túto líniu judikatúry (cast C). Napokon sa zameriam na druhú cast otázok vnútrostátneho súdu (cast D). A. Prebratie línie judikatúry existujúcej v prípade odkazu na clánok 102 ZFEÚ 26. V predmetnej línii judikatúry sa Súdny dvor domnieval, ze regulacný orgán zriadený podla clánku 30 smernice 2001/14 má výlucnú právomoc rozhodovat o poplatkoch stanovených manazérom infrastruktúry. Na základe toho dospel k záveru, ze priame uplatnenie ustanovení právnej úpravy v oblasti zeleznicnej dopravy týkajúcich sa poplatkov vnútrostátnym súdom by viedlo k zásahu do výlucnej právomoci tohto regulacného orgánu. ( [16]12 ) 27. Prebratie výkladu vyplývajúceho z tejto línie judikatúry v prípade odkazu na clánok 102 ZFEÚ vedie k záveru, ze obcianskoprávny súd rozhodujúci na základe tohto clánku nemôze rozhodovat ani o platnosti poplatkov stanovených manazérom infrastruktúry. DB Station & Service zdá sa súhlasí s týmto riesením. 28. Otázka, ci bol poplatok skutocne stanovený manazérom siete v rozpore s pravidlami upravujúcimi tieto poplatky, uvedenými v kapitole II smernice 2001/14, je nevyhnutnou etapou na úcely rozhodnutia o náhrade (údajne) neoprávnene zaplatených poplatkov. Vyzadovat od vnútrostátneho súdu rozhodujúceho o návrhu na náhradu skody, aby poziadal iný orgán o vyriesenie casti svojho rozhodovacieho sylogizmu, sa zdá byt v rozpore s ustálenou judikatúrou týkajúcou sa priameho úcinku clánku 102 ZFEÚ. ( [17]13 ) Podla tejto judikatúry prebranej normotvorcom v clánku 6 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [18]14 ) majú vnútrostátne súdy právomoc na uplatnovanie clánkov 81 a 82 ES (teraz clánky 101 a 102 ZFEÚ) nezávisle a paralelne s Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze. 29. Bolo by mozné uvazovat o systéme, v ktorom by bol nezávislý regulacný orgán oprávnený rozhodovat o sporoch medzi manazérom siete a zeleznicnými prevádzkovatelmi týkajúcich sa poplatkov a poskytovat úcinné prostriedky nápravy. ( [19]15 ) V takom prípade by ulozenie procesnej povinnosti pokúsit sa vyriesit spor pred týmto kontrolným orgánom, pred predlozením veci súdu, nebolo podla mna nevyhnutne v rozpore s priamym úcinkom clánku 102 ZFEÚ. Takéto riesenia existujú v mnohých oblastiach právnych systémov clenských státov, ako aj v právnom systéme Únie. ( [20]16 ) 30. Vo väcsine týchto prípadov je vsak orgán, na ktorý sa navrhovatel musí obrátit predtým, nez vec predlozí súdu, oprávnený priznat tomuto navrhovatelovi právo, ktorého sa domáha. 31. Nezdá sa mi, ze je to prípad prejednávanej veci. 32. Regulacný orgán vykonáva obmedzenú kontrolu, ktorá sa nerozsiruje na vseobecnú právomoc urovnávania sporov. ( [21]17 ) V kazdom prípade sa zdá, ze tento orgán nemôze rozhodovat o financných nárokoch, ako sú tie, ktorých predmetom je získanie náhrady skody. ( [22]18 ) 33. To je prvý dôvod, pre ktorý si nemyslím, ze prebratie línie judikatúry je v súlade s priamym úcinkom clánku 102 ZFEÚ. 34. Druhý dôvod, pre ktorý nie je vhodné podriadit súdne preskúmanie podla clánku 102 ZFEÚ predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu regulacného orgánu (co zahrna aj súdne preskúmania tohto rozhodnutia) je ten, ze za okolností prejednávanej veci by to mohlo viest k poruseniu práva na úcinnú súdnu ochranu. 35. Je síce pravda, ze clánok 30 ods. 5 smernice 2001/14 stanovuje, ze "regulacný orgán musí rozhodnút o kazdej staznosti a musí prijat nápravné opatrenia najneskôr do dvoch mesiacov od obdrzania vsetkých informácií" ( [23]19 ). Treba vsak konstatovat, ze táto lehota bola vo velkom rozsahu prekrocená a ze nápravné opatrenia zacaté pred viac ako desiatimi rokmi stále neviedli k výsledku. 36. Rozumiem potrebe zachovat potrebný úcinok regulujúcej úlohy regulacného orgánu. Poziadavky vyplývajúce z úcinnej súdnej ochrany v primeranej lehote ( [24]20 ) sú vsak rovnako naliehavé a svedcia v prospech paralelného uznania ( [25]21 ) právomoci vnútrostátnych súdov za takých okolností, o aké ide vo veci samej. 37. Vzhladom na vsetky tieto úvahy sa domnievam, ze výklad smernice 2001/14 vyplývajúci z rozsudkov CTL Logistics a Koleje Mazowieckie nemá byt prenesený na okolnosti, o ktoré ide vo veci samej, a ze nie je vhodné rozsírit ho. B. Odlísenie existujúcej línie judikatúry od judikatúry, ktorá zakotvila priamy úcinok clánku 102 ZFEÚ 38. Podla druhého riesenia má byt smernica 2001/14 vykladaná v tom zmysle, ze nebráni rozhodnutiu vnútrostátneho súdu, ktorý rozhoduje na základe clánku 102 ZFEÚ o platnosti alebo neplatnosti zeleznicných poplatkov. 39. ODEG a Komisia zdá sa súhlasia s týmto stanoviskom. 40. Toto riesenie vsak vyzaduje odlísit prejednávanú vec od okolností, ktoré boli základom vecí CTL Logistics a Koleje Mazowieckie. 41. Ak sa totiz nová vec zdá byt v podstate podobná, pokial ide o právne relevantné skutocnosti, s vecou, v ktorej bolo vytvorené isté pravidlo, je v zásade nevyhnutné uplatnit toto pravidlo na túto novú vec. Ak sa vsak chceme vyhnút uplatneniu tohto pravidla, je potrebné nájst rozdielny prvok, ktorý odôvodní odlísenie prvej veci od druhej. ( [26]22 ) 42. Pokial ide o prejednávanú vec, prevádzkovatel zelezníc (ODEG) sa v rámci súdneho konania domáha náhrady skody za poplatky, ktoré zaplatil prevádzkovatelovi siete, ale ktoré povazoval za neoprávnené, kedze tieto poplatky boli stanovené pri porusení uplatnitelného práva. ODEG v konaní na prvom stupni ziadala o vrátenie rozdielu medzi pôvodnou a novou tarifou, ktorú povazovala za neplatnú. ( [27]23 ) Základ tejto zaloby - § 315 BGB - bol nahradený clánkom 102 ZFEÚ v odvolacom konaní (v nadväznosti na rozsudok CTL Logistics a zmeny nemeckej právnej úpravy) ( [28]24 ) a jej predmetom je teraz návrh na náhradu skody (namiesto návrhu na vrátenie platieb). Vsetky ostatné prvky sú rovnaké, podstata návrhu podaného zalobcom vo veci samej sa medzi konaním na prvom stupni a odvolaním nezmenila, a síce vrátenie tejto prevysujúcej sumy. Len ustanovenie uvádzané na podporu tohto návrhu sa zmenilo, kedze clánok 102 ZFEÚ medzitým nahradil § 315 BGB. 43. Návrh, ktorý podal zalobca vo veci CTL Logistics, sa tiez zakladal na § 315 BGB a týkal sa vrátenia rozdielu medzi pôvodným poplatkom a novým poplatkom (z roku 2005), kedze tento nový poplatok bol povazovaný za neplatný. Návrh podaný vo veci Koleje Mazowieckie bol rovnakej povahy. Zalobca sa domáhal náhrady skody tak od státu, ako aj od manazéra siete z dôvodu, ze povolil stanovenie ceny, ktorá bola údajne v rozpore so zásadami smernice 2001/14. Základom tohto návrhu bola zodpovednost státu za skodu vyplývajúcu z porusenia povinností, ktoré mu vyplývajú podla práva Únie od rozsudkov vo veciach Francovich a i. ( [29]25 ), ako aj Brasserie du pęcheur a Factortame ( [30]26 ). Polská právna úprava uplatnitelná vo veci Koleje Mazowieckie okrem toho stanovovala prísnejsiu zodpovednost nez zodpovedajúci európsky koncept. 44. V týchto troch prípadoch, nezávisle od právneho základu zaloby, boli na vnútrostátne súdy podané návrhy na vrátenie platieb alebo na náhradu skody, v rámci ktorých bolo potrebné, aby tieto súdy rozhodli o platnosti poplatkov stanovených v zmluve o vyuzívaní zeleznicnej siete. 45. Navyse, ci uz sa zohladní úroven poplatkov alebo vseobecnejsie nediskriminacný prístup k sieti, týka sa to vzdy uplatnovania právnej úpravy z oblasti hospodárskej sútaze v odvetví zeleznicnej dopravy. 46. Z tohto dôvodu sa podla môjho názoru prejednávaná vec neodlisuje na základe okolností, ktoré boli relevantné na úcely výkladu smernice 2001/14 v línii judikatúry. Ci sa totiz pozrieme na problém z jednej alebo druhej strany, v konecnom dôsledku sa tieto tri veci týkajú návrhu na penaznú náhradu s odkazom na neoprávnene zaplatenú vyssiu sumu poplatkov. Okrem toho dôvodnost tohto návrhu závisela v kazdom z týchto prípadov od otázky, ci bol poplatok ulozený v súlade so smernicou 2001/14 alebo nie. 47. Vzhladom na podobnost relevantných okolností, aké iné faktory by mohli odôvodnit odlísenie prejednávanej veci s cielom zachovat predchádzajúcu líniu judikatúry? 48. Rozsudok CTL Logistics by mohol byt odôvodnený dôvodmi specifickými pre túto vec. Vnútrostátny súd mal na základe § 315 BGB právomoc rozhodnút ex ćquo et bono a sám stanovit primeranú výsku poplatku. 49. Súdny dvor v tomto rozsudku vysvetlil, ze toto vnútrostátne ustanovenie tým, ze stojí výlucne na ekonomickej racionálnosti individuálnej zmluvy, nerespektovalo skutocnost, ze len stanovenie poplatkov na jednotných kritériách môze zarucit politiku v oblasti poplatkov stanovenú smernicou 2001/14. ( [31]27 ) Mohlo by sa teda tvrdit, ze toto osobitné konanie stanovené vnútrostátnym právom ohrozovalo potrebný úcinok tejto smernice tým, ze vnútrostátnym súdom bola zverená právomoc rozhodnút, aké budú primerané výsky poplatkov v jednotlivých prípadoch. Takáto právomoc by mohla byt povazovaná za nezlucitelnú ( [32]28 ) so systémom urcenia poplatkov za vyuzívanie zeleznicnej siete stanoveným v tejto smernici a podliehajúcim kontrole regulacného orgánu. 50. Táto prípadná neprimeranost právomocí vnútrostátnych súdov podla § 315 BGB v porovnaní s tými, ktoré má regulacný orgán podla smernice 2001/14, vsak bolo odstránené nemeckým zákonodarcom, ktorý vylúcil uplatnovanie § 315 BGB na zmluvy medzi správcom siete a prevádzkovatelmi v odvetví zeleznicnej dopravy. ( [33]29 ) 51. Ak sa na základe toho vec CTL Logistics obmedzovala na osobitnú situáciu súdov, ktoré rozhodujú ex ćquo et bono a majú právomoc stanovit primeraný poplatok v jednotlivých prípadoch, mohlo by to umoznit odlísit okolnosti veci CTL Logistics od okolností prejednávanej veci. 52. Nielenze dôvody rozsudku CTL Logistics môzu naznacovat vseobecnejsie uplatnovanie, ale aj obmedzenie línie judikatúry po vyhlásení rozsudku Koleje Mazowieckie je podla mna tazko predstavitelné. Toto rozhodnutie potvrdilo stanovisko nacrtnuté v rozsudku CTL Logistics, podla ktorého môze len regulacný orgán vyhlásit poplatky za neplatné, a rozsírilo ho na prípad súdneho konania spochybnujúceho zodpovednost státu za nesprávne prebratie smernice 2001/14. 53. Vo veci Koleje Mazowieckie bol vnútrostátny súd konfrontovaný s potrebou rozhodnút o tom, ci prebratie smernice 2001/14 do vnútrostátneho práva, ktoré umoznilo stanovenie poplatku, ktoré zalobca povazoval za nezákonné, bolo v súlade s touto smernicou. ( [34]30 ) Napriek odlisnému kontextu rozsudku CTL Logistics sa Súdny dvor domnieval, ze táto judikatúra bola v plnom rozsahu uplatnitelná na dotknutú vec. ( [35]31 ) Bolo to z dôvodu, ze prvé hlavné odôvodnenie uvedené na popretie právomoci vnútrostátneho súdu rozhodovat o platnosti poplatkov bolo rovnaké, a síce mozný rozdiel v rozhodnutiach vnútrostátnych súdov. ( [36]32 ) 54. Táto moznost rozdielov v rozhodnutiach o súlade poplatkov so smernicou 2001/14 vsak existuje aj vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na základe clánku 102 ZFEÚ. 55. Druhé hlavné odôvodnenie v predchádzajúcej línii judikatúry bolo, ze vnútrostátne súdy rozhodujú v jednotlivých prípadoch, co by teda mohlo rovnako viest k situácii, v ktorej by prevádzkovatel, ktorý mal v konaní úspech, získal nevyhnutne výhodu voci svojim konkurentom, ktorí takúto zalobu nepodali ( [37]33 ). 56. Aj tu táto výhrada platí rovnako pre spory, v ktorých vnútrostátne súdy rozhodujú na základe clánku 102 ZFEÚ. 57. Nemyslím teda, ze je mozné povazovat prejednávanú vec za odlisnú od vecí z predchádzajúcej línie judikatúry na základe úvahy, ze hlavné odôvodnenia uvádzané v týchto veciach nie sú uplatnitelné na prejednávanú vec. 58. Napokon, rozsudok Koleje Mazowieckie obmedzil moznost odlisovat rozsudok CTL Logistics na základe logiky o hierarchii noriem. Hoci by sa dalo tvrdit, ze prejednávaná vec sa odlisuje na základe nadradenosti clánku 102 ZFEÚ, ktorý je právnym základom, na ktorom má vnútrostátny súd rozhodovat o platnosti poplatkov, zodpovednost clenského státu, o ktorú slo vo veci Koleje Mazowieckie, vyplýva tiez z primárneho práva, a síce z priameho úcinku práva Únie a z povinnosti lojálnej spolupráce. 59. Zdá sa mi teda zlozité odlísit prejednávanú vec od predchádzajúcej línie judikatúry na základe okolností, za ktorých sa stali jednotlivé veci, a práv, ktoré si úcastníci konania snazili uplatnit. Je tiez zlozité odlísit túto vec na základe neuplatnitelnosti rovnakých odôvodnení pre výklad smernice 2001/14 v tom zmysle, ze priznáva regulacnému orgánu výlucnú právomoc rozhodnút o platnosti poplatkov. Napokon, rozlísenie sa nemôze zakladat ani na hierarchii noriem, ktoré vnútrostátnym súdom priznávajú právomoc rozhodovat o platnosti poplatkov. 60. To ma privádza k tretiemu rieseniu. C. Prehodnotenie existujúcej línie judikatúry 61. Línia judikatúry vyplývajúca z rozsudkov CTL Logistics a Koleje Mazowieckie nemá byt prenesená na okolnosti prejednávanej veci a nie je ani mozné odlísit túto líniu od okolností prejednávanej veci. 62. Po dôkladnom zvázení povazujem teda za potrebné navrhnút Súdnemu dvoru tretie riesenie pozostávajúce z prehodnotenia tejto línie judikatúry, nielen v prípade, ked sa odvoláva na clánok 102 ZFEÚ, ale tiez v záujme jednoty a v súlade s clánkom 30 ods. 2 smernice 2001/14, bez ohladu na to, co slúzi ako právny základ návrhu "ziadatela" v zmysle tohto ustanovenia. 63. Podla mna neexistuje ziaden dôvod vykladat smernicu 2001/14 v tom zmysle, ze priznáva regulacnému orgánu výlucnú právomoc na posudzovanie platnosti poplatkov. Je to z dôvodu, ze právo Únie obsahuje mechanizmy zamerané na predchádzanie rizika rozdielov (cast 1), a preto, lebo táto výlucnost právomoci zdá sa nevyplýva zo systému zavedeného smernicou 2001/14 (cast 2). 1. Predchádzanie rizikám rozdielov 64. Hlavným odôvodnením navrhovaným Súdnym dvorom vo veci CTL Logistics a zopakovaným vo veci Koleje Mazowieckie bolo riziko rozdielov vo výklade zeleznicných poplatkov, ktoré mohli vyplynút z rôznych rozhodnutí vnútrostátnych obcianskoprávnych súdov. Mozný rozdiel bol povazovaný za odporujúci cielu smernice 2001/14 a dôvodom zriadenia regulacného orgánu. 65. Niektoré vnútrostátne rozhodnutia, na ktoré odkazuje vnútrostátny súd, prevzali toto tvrdenie, ktoré uvádza aj tento súd a ktoré uviedla aj DB Station & Service vo svojich pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru. Vsetci súhlasili s touto argumentáciou a preniesli ju na situácie, v ktorých musia byt rozhodnutia prijaté na základe clánku 102 ZFEÚ. 66. Je toto riziko rozdielov skutocne tak významné a je odlisné v situácii, ked sa právomoc súdu zakladá na § 315 BGB, na zodpovednosti clenského státu alebo na clánku 102 ZFEÚ? 67. Bez toho, aby bolo mozné úplne vylúcit vznik týchto rozdielov vo výklade konkrétnych ustanovení a ich uplatnovaní na kazdú skutocnost prejednávanej veci, je potrebné mat na mysli, ze prípadný vznik rozdielov je súcastou regionálnej integrácie, akou je integrácia Európskej únie. 68. Nejde teda o to vediet, ci rozdiely môzu vzniknút, ale ci existujú spôsoby kontroly alebo koordinácie umoznujúce zabránit tomu, aby tieto prípadné rozdiely pretrvávali a pribúdali. 69. V tejto súvislosti je povinnost vnútrostátnych súdov uplatnovat právo Únie, v spojení s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania zavedeným clánkom 267 ZFEÚ, stanovená Zmluvami na úcely zachovania potrebnej jednoty práva Únie. Prejednávaná vec a pred nou rozsudky CTL Logistics a Koleje Mazowieckie predstavujú výborné zobrazenie úcinnosti mechanizmu clánku 267 ZFEÚ, kedze v týchto veciach boli podané návrhy na zacatie prejudiciálneho konania. 70. Riziko, ze zásah obcianskoprávnych súdov bude zdrojom mozných rozdielov, sa mi preto zdá byt prehnané. Tieto súdy sú totiz povinné uplatnovat vsetky ustanovenia práva Únie, vrátane smernice 2001/14. 71. Okrem toho pri uplatnovaní vnútrostátnych ustanovení, aj tých, ktoré vychádzajú z takých odvetví práva, akým je obcianske právo, nie sú tieto právne normy nikdy samostatné. Vnútrostátne súdy, aj obcianskoprávne, tak musia prijat výklad vnútrostátnej právnej úpravy, ktorý je v súlade s poziadavkami práva Únie. 72. Ci uz ide o rozhodnutie o primeranosti poplatkov ( [38]34 ) alebo nesprávnom prebratí smernice 2001/14, ktoré umoznilo zmluvne stanovit poplatok na úrovni odporujúcej ustanoveniam tejto smernice, alebo ci ide o zneuzitie dominantného postavenia, ktoré sa prejavilo ulozením nadmerne vysokých poplatkov, tieto súdy sa nemôzu vyhnút uplatnovaniu uvedenej smernice. Zásady urcujúce stanovenie poplatku uvedené v kapitole II tejto smernice nemozno obíst v ziadnom z konaní, v ktorom majú vnútrostátne súdy (obcianskoprávne alebo iné) rozhodnút o platnosti týchto poplatkov. ( [39]35 ) V prípade pochybnosti o výklade týchto zásad sa príslusné súdy môzu, alebo, ak rozhodujú v poslednom stupni, musia obrátit na Súdny dvor. 73. V dôsledku toho právo Únie ponúka mechanizmy na zabránenie rozdielom vo výklade relevantnej právnej úpravy, aj ked je uplatnovaná paralelne vnútrostátnymi súdmi a regulacným orgánom, ktorý táto právna úprava zavádza. 2. Existencia paralelných právomocí 74. Pokial ide o uplatnovanie vseobecnej a odvetvovej právnej úpravy v oblasti hospodárskej sútaze, treba pripomenút, ze clánok 10 ods. 7 smernice 91/440/EHS ( [40]36 ) v konsolidovanom znení vyplývajúcom zo smernice 2001/12/ES ( [41]37 ) stanovuje, ze "bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy spolocenstva a vnútrostátne právne predpisy týkajúce sa politiky hospodárskej sútaze a institúcií zodpovedných v tejto oblasti, regulacný orgán zriadený podla clánku 30 [smernice 2001/14], alebo akýkolvek iný subjekt s rovnakým stupnom nezávislosti, monitoruje hospodársku sútaz na zeleznicných dopravných trhoch" ( [42]38 ). 75. Analogické rozdelenie právomocí sa nachádza v clánku 56 ods. 2 smernice 2012/34/EÚ ( [43]39 ), ktorý spresnuje, ze "bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz týkajúce sa zabezpecenia hospodárskej sútaze na trhoch so zeleznicnými dopravnými sluzbami, regulacný orgán má právomoc monitorovat situáciu týkajúcu sa hospodárskej sútaze na trhoch so zeleznicnými dopravnými sluzbami". 76. Právomoc pri uplatnovaní pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze v urcitom odvetví tak prislúcha nielen tomuto regulacnému orgánu, ale tiez vsetkým "institúciám zodpovedným v tejto oblasti", akými sú vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze, ako aj vnútrostátne súdy. Táto právomoc týchto orgánov nezasahuje do právomoci Komisie v zmysle clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, stanovujúceho mozné zastavenie konania pred týmito orgánmi v prospech Komisie. 77. Toto rozdelenie právomocí pri uplatnovaní odvetvových pravidiel a vseobecnejsích pravidiel týkajúcich sa hospodárskej sútaze bolo opakovane pripomenuté v rámci odvetvia telekomunikácií ( [44]40 ) alebo odvetvia leteckej dopravy ( [45]41 ) a zdá sa, ze bolo prijaté aj pre odvetvie postových sluzieb. ( [46]42 ) 78. Na základe toho regulacný orgán v zmysle clánku 30 ods. 2 smernice 2001/14 má podla mna paralelné právomoci, ( [47]43 ) a nie výlucné právomoci na uplatnovanie pravidiel z odvetvia zeleznicnej dopravy alebo vseobecných pravidiel týkajúcich sa hospodárskej sútaze, vrátane pravidiel o stanovení poplatkov. 79. Je teda nesprávne, ako je uvedené v bode 84 rozsudku CTL Logistics, ze obcianskoprávne súdy rozhodujúce o návrhoch na vrátenie poplatkov nemôzu uplatnovat právnu úpravu v oblasti zeleznicnej dopravy alebo iné ustanovenia bez toho, aby doslo k zásahu do právomocí regulacného orgánu z odvetvia zeleznicnej dopravy. ( [48]44 ) 80. V oblasti hospodárskej sútaze je paralelná a doplnujúca právomoc regulacného orgánu a súdov clenských státov podporená clánkom 6 nariadenia c. 1/2003 výslovne stanovujúcim, ze vnútrostátne súdy majú právomoc na uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy, teraz clánky 101 a 102 ZFEÚ. V rovnakom zmysle, prijatie smernice 2014/104/EÚ ( [49]45 ) vychádza z podobnej logiky úcinného a decentralizovaného uplatnovania európskeho práva hospodárskej sútaze, ktoré prechádza aj vnútrostátnymi súdmi. 81. V neposlednom rade samotné znenie smernice 2001/14 nenaznacuje ziaden úmysel európskeho normotvorcu priznat regulacnému orgánu pre zeleznicné odvetvie výlucnú právomoc týkajúcu sa rozhodnutí o platnosti poplatkov. 82. Clánok 30 ods. 2 smernice 2001/14 stanovuje, ze "ziadatel má právo odvolat sa na regulacný orgán, ak sa domnieva, ze sa s ním zaobchádzalo nespravodlivo, ze bol diskriminovaný alebo iným spôsobom poskodený" ( [50]46 ). Toto ustanovenie teda uvádza iba moznost obrátit sa na regulacný orgán. ( [51]47 ) 83. V porovnaní s ostatnými odvetviami treba tiez uviest, ze v odvetví komunikácií odôvodnenie 69 smernice 2018/1972 spresnuje, ze v prípade sporu existuje "moznost" obrátit sa na regulacný orgán. 84. Z tohto preskúmania vyplýva, ze regulacný orgán pre zeleznicné odvetvie, tak ako je zavedený v smernici 2001/14 a neskôr v smernici 2012/34, nemá výlucné právomoci na rozhodovanie o platnosti zeleznicných poplatkov. D. Je vnútrostátny súd povinný pockat na právoplatné rozhodnutie regulacného orgánu? 85. Vnútrostátny súd sa tiez pýta, ci v prípade, ze existuje právomoc vnútrostátnych súdov rozhodovat o spore na základe clánku 102 ZFEÚ nezávisle od regulacného orgánu, je tento súd aj tak povinný pockat na právoplatné rozhodnutie regulacného orgánu. 86. Napriek prvkom odpovede, ktoré som uviedla vyssie a bez toho, aby som im odporovala, prerusenie konania o návrhu podanom na vnútrostátne súdy je mozné, pokial sa tieto súdy dozvedeli o paralelnom konaní pred regulacným orgánom, a to na úcely zachovania uzitocnosti tohto druhého konania. ( [52]48 ) 87. Za okolností, o aké ide vo veci samej, je vsak nesporné, ze konanie pred regulacným orgánom trvalo uz niekolko rokov. ( [53]49 ) Je okrem toho pravdepodobné, ako, zdá sa, uvádza vnútrostátny súd, ze toto konanie alebo uplatnenie prostriedkov nápravy proti prípadnému rozhodnutiu, ktoré by z neho vyplynulo, neskoncia v blízkej budúcnosti. 88. Za týchto okolností sa preto vnútrostátny súd, na ktorý bola priamo podaná zaloba smerujúca k uznaniu zneuzívajúceho správania, musí pýtat, ci prerusenie konania nebráni v zabezpecení práva navrhovatela na rozhodnutie v jeho spore, ako aj jeho práva na náhradu skody, v primeranej lehote. ( [54]50 ) 89. V tomto prípade vzdy a s cielom zabránit prekroceniu primeranej lehoty na prijatie rozhodnutia môze právo na úcinnú súdnu ochranu vylúcit, aby bolo súdne konanie prerusené, kým nadobudne právoplatnost prípadné rozhodnutie regulacného orgánu a uplatnia sa dostupné opravné prostriedky. 90. Na základe toho sa domnievam, ze právo Únie neukladá ziadnu povinnost vnútrostátnym súdom, na ktoré bol podaný návrh podla clánku 102 ZFEÚ, pockat na rozhodnutie regulacného orgánu. Domnievam sa tiez, ze tieto súdy môzu rozhodnút prerusit konanie s cielom pockat na toto rozhodnutie, pokial to neohrozí práva úcastníkov konania na úcinnú súdnu ochranu. IV. Návrh 91. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Kammergericht Berlin (Vyssí krajinský súd Berlín, Nemecko), takto: 1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o pridelovaní kapacity zeleznicnej infrastruktúry, vyberaní poplatkov za pouzívanie zeleznicnej infrastruktúry a bezpecnostnej certifikácii sa má vykladat v tom zmysle, ze nezávisle od kontroly vykonávanej regulacným orgánom nebráni právomoci obcianskoprávnych súdov rozhodovat z hladiska clánku 102 ZFEÚ o návrhoch podaných podnikom zeleznicnej dopravy a týkajúcich sa vrátenia neoprávnene zaplatenej vyssej sumy poplatkov. 2. Právo Únie neukladá ziadnu povinnost vnútrostátnym súdom, na ktoré podal podnik zeleznicnej dopravy návrh na základe clánku 102 ZFEÚ na úcely preskúmania primeranosti zaplatených poplatkov, pockat na rozhodnutie regulacného orgánu zriadeného clánkom 30 smernice 2001/14 a v prípade napadnutia tohto rozhodnutia na súde na jeho právoplatnost. S výhradou dodrzania práva na úcinnú súdnu ochranu nebráni ani tomu, aby sa tieto vnútrostátne súdy rozhodli pockat na uvedené rozhodnutie. __________________________________________________________________ ( [55]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [56]2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2001 o pridelovaní kapacity zeleznicnej infrastruktúry, vyberaní poplatkov za pouzívanie zeleznicnej infrastruktúry a bezpecnostnej certifikácii ([57]Ú. v. ES L 75, 2001, s. 29; Mim. vyd. 07/005, s. 404). ( [58]3 ) Rozsudky z 30. januára 1974, BRT a Société belge des auteurs, compositeurs et éditeurs ([59]127/73, [60]EU:C:1974:6, body [61]14 az [62]16), a z 28. marca 2019, Cogeco Communications ([63]C-637/17, [64]EU:C:2019:263, bod [65]38). ( [66]4 ) Príloha II bod 2 smernice 2001/14 zahrna tratový prístup k servisným zariadeniam a poskytovanie sluzieb týkajúcich sa najmä osobných staníc, ich budov a iných zariadení. ( [67]5 ) Zo vsetkých informácií daných k dispozícii Súdnemu dvoru vyplýva, ze destinácie ponúkané spolocnostou ODEG sa obmedzujú na Nemecko. Nepredstavuje to vsak nevyhnutne prekázku uplatnovania clánku 102 ZFEÚ. V tejto súvislosti pozri oznámenie Komisie - Usmernenia k pojmu obmedzenie obchodu medzi státmi v clánkoch 81 a 82 Zmluvy [neoficiálny preklad] ([68]Ú. v. ES C 101, 2004, s. 81). ( [69]6 ) Rozhodnutie Spolkovej agentúry pre siete týkajúce sa cien staníc spolocnosti DB Station & Service AG z 10. decembra 2009, spis c. 705-07-038, s. 22. ( [70]7 ) § 315 BGB s názvom "Urcenie plnenia stranou" stanovuje v odsekoch 1 a 3: "1. Ak výsku plnenia urcuje jedna zo zmluvných strán, v prípade pochybnosti tak musí urobit na základe spravodlivého uvázenia. ... 3. Ak sa musí výska plnenia urcit na základe spravodlivého uvázenia, je dotknutá výska plnenia pre druhú stranu záväzná, len ak je primeraná. Ak nie je primeraná, urcí výsku plnenia súd rozsudkom..." ( [71]8 ) Rozsudok CTL Logistics (body 84 a 86). ( [72]9 ) Rozhodnutie Spolkovej agentúry pre siete c. BK10-19-0011 E z 11. októbra 2019. ( [73]10 ) KZR 39/19, DE:BGH:2019:291019UKZR39.19.0. ( [74]11 ) KZR 12/15, DE:BGH:2020:010920UKZR12.15.0. ( [75]12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky CTL Logistics (body 84 a 86), ako aj Koleje Mazowieckie (body 53 a 54). ( [76]13 ) Pozri poznámku pod ciarou 3 vyssie. ( [77]14 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([78]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [79]15 ) V odvetviach elektriny alebo telekomunikácií príslusné nástroje stanovujú, ze národné regulacné orgány zodpovedajú za zabezpecenie riesenia sporov medzi podnikmi [pozri clánok 5 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ([80]Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36) a clánok 59 ods. 3 písm. e), clánok 59 ods. 5 písm. b) a clánok 59 ods. 6 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ ([81]Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125)]. ( [82]16 ) Je to prípad clánku 91 ods. 2 Sluzobného poriadku úradníkov Európskej únie, podla ktorého je zaloba podaná na príslusné súdy Únie prípustná, len ak bola vec predtým predlozená menovaciemu orgánu. Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci Európska Komisia/Missir Mamachi di Lusignano ([83]C-54/20 P, [84]EU:C:2021:1025). ( [85]17 ) Právomoci regulacného orgánu sú upravené clánkom 30 smernice 2001/14. ( [86]18 ) Pozri rozhodnutie citované v poznámke pod ciarou 6. Zdá sa teda, ze samotný regulacný orgán má takéto zastúpenie svojho úradu, kedze je nesporné, ze daný orgán vyzval zeleznicné podniky, aby sa obrátili na obcianskoprávne súdy, pokial ide o financnú cast ich návrhov. ( [87]19 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. ( [88]20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg-Fürstenfeld (Premlcacia lehota) ([89]C-219/20, [90]EU:C:2022:89, bod [91]45 a citovaná judikatúra). ( [92]21 ) Takéto paralelné uznanie umoznuje tiez zabránit tomu, aby súdne preskúmanie predstavovalo naopak jediný spôsob nápravy. ( [93]22 ) Pozri TRIDIMAS, T.: Precedent and the Court of Justice, A Jurisprudence of Doubt? In: DICKINSON J., ELEFTHERIADISl, P. (ed.): Philosophical Foundations of EU Law. Oxford: OUP, 2012, s. 307 - 330; JACOBS, M.: Precedents and Case-Based Reasoning in the European Court of Justice. Cambridge: CUP, 2014, s. 127 a nasl. ( [94]23 ) Treba pripomenút, ze regulacný orgán rozhodol, ze tarifa 2005 bola skutocne v rozpore s poziadavkami smernice 2001/14. Toto rozhodnutie vsak bolo napadnuté spolocnostou DB Station & Service a na právoplatné súdne rozhodnutie sa stále caká. V tejto súvislosti pozri bod 8 vyssie. ( [95]24 ) Pozri v tejto súvislosti bod 13 vyssie. ( [96]25 ) Rozsudok z 19. novembra 1991 ([97]C-6/90 a C-9/90, [98]EU:C:1991:428). ( [99]26 ) Rozsudok z 5. marca 1996 ([100]C-46/93 a C-48/93, [101]EU:C:1996:79). ( [102]27 ) Rozsudok CTL Logistics (bod 74). Tento argument ma vsak nepresvedcil, kedze obcianskoprávny súd rozhodujúci o primeranosti ceny nemohol porusit zásadu stanovenia poplatkov zavedenú smernicou 2001/14. Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci CTL Logistics ([103]C-489/15, [104]EU:C:2016:901, body [105]39 az [106]41). ( [107]28 ) Aj ked netreba zabudnút na to, ze táto právomoc je obmedzená povinnostou vnútrostátneho súdu uplatnit smernicu 2001/14. V tejto súvislosti pozri bod 71 nizsie. ( [108]29 ) K tejto legislatívnej zmene doslo po mnohých akademických a politických sporoch v Nemecku. Z bodu 13 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci CTL Logistics ([109]C-489/15, [110]EU:C:2016:901), vyplýva, ze "interná diskusia vzniknutá z tohto prúdu judikatúry, zdá sa, nadobudla rozmer skutocného institucionálneho konfliktu, ako to potvrdzuje okrem iného nesúhlas, ktorý prejavila Bundesrat (Spolková rada, Nemecko), pokial ide o myslienku, obsiahnutú v návrhu zákona o zmene právnej úpravy v oblasti zelezníc a prebratí smernice [2001/14], vylúcit výslovne uplatnenie § 315 BGB v oblasti uplatnenia tejto právnej úpravy". V konecnom dôsledku sa zdá (kedze nemecká vláda sa nezúcastnila na tomto konaní), ze nemecký zákonodarca zasiahol na úcely vyhlásenia § 315 BGB za neuplatnitelný na situáciu, o akú slo vo veci samej (bod 14 uvedených návrhov). ( [111]30 ) Vnútrostátny súd mal rozhodnút o platnosti poplatku pri zohladnení rozsudku Súdneho dvora konstatujúceho nesplnenie povinnosti Polskom pri prebratí smernice 2001/14 (rozsudok z 30. mája 2013, Komisia/Polsko,[112]C-512/10, [113]EU:C:2013:338). ( [114]31 ) Rozsudok Koleje Mazowieckie (bod 52). ( [115]32 ) K tomuto tvrdeniu pozri bod 64 a nasl. nizsie. ( [116]33 ) Rozsudky CTL Logistics (bod 95) a Koleje Mazowieckie (bod 51). ( [117]34 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci CTL Logistics ([118]C-489/15, [119]EU:C:2016:901, body [120]39 az [121]41). ( [122]35 ) Pozri tiez, pokial ide o zohladnenie odvetvovej právnej úpravy pri uplatnovaní vseobecných pravidiel hospodárskej sútaze, rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([123]C-280/08 P, [124]EU:C:2010:603, bod [125]224), a z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia ([126]C-152/19 P, [127]EU:C:2021:238, bod [128]57). ( [129]36 ) Smernica Rady z 29. júla 1991 o rozvoji zelezníc spolocenstva ([130]Ú. v. ES L 237, 1991, s. 25; Mim. vyd. 07/001, s. 341). ( [131]37 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2001, ktorou sa mení a doplna smernica 91/440/EHS ([132]Ú. v. ES L 75, 2001, s. 1; Mim. vyd. 07/005, s. 376). ( [133]38 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. ( [134]39 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaduje jednotný európsky zeleznicný priestor ([135]Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 32). ( [136]40 ) Rozsudky z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([137]C-295/12 P, [138]EU:C:2014:2062), ako aj z 25. júla 2018, Orange Polska/Komisia ([139]C-123/16 P, [140]EU:C:2018:590). ( [141]41 ) Rozsudky z 30. apríla 1986, Asjes a i. ([142]209/84 az 213/84, [143]EU:C:1986:188), ako aj z 11. novembra 2021, Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands ([144]C-819/19, [145]EU:C:2021:904, bod [146]45, ako aj citovaná judikatúra). ( [147]42 ) Oznámenie Komisie o pouzívaní pravidiel sútaze v odvetví pôst a pri hodnotení niektorých státnych opatrení týkajúcich sa postových sluzieb ([148]Ú. v. ES C 39, 1998, s. 2, s. 6 a nasl.; Mim. vyd. 08/001, s. 174). ( [149]43 ) Pozri IDOT, L.: Rčgles de concurrence et régulations sectorielles. In: VAN DAMME, J., VAN DER MENSBRUGGHE, F.: La régulation des services publics en Europe. Paris: ASPE Europe, 2000, s. 377 - 415. ( [150]44 ) Nemozno sa ani domnievat, ze uplatnovanie vseobecných alebo odvetvových pravidiel hospodárskej sútaze vnútrostátnym súdom zasahuje do právomocí a volnej úvahy regulacného orgánu, ktoré ostávajú nedotknuté. Tieto pravidlá posudzované ako celok nezasahujú ani do nezávislosti tohto orgánu, tak ako je stanovená v clánku 30 smernice 2001/14, kedze tieto právomoci vyplývajú práve z tohto právneho rámca. To isté platí, pokial ide o nezávislost manazéra infrastruktúry zakotvenú v clánku 4 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Komisia/Taliansko,[151]C-369/11, [152]EU:C:2013:636, bod [153]43 a citovanú judikatúru). ( [154]45 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([155]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1). ( [156]46 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. ( [157]47 ) Spanielska a nemecká jazyková verzia tiez pouzívajú modálne sloveso "môct". Anglická, chorvátska a talianska verzia potvrdzujú existenciu práva. Hoci jednotlivé jazykové verzie, na ktoré som práve odkázala, stanovujú jedným alebo druhým spôsobom moznost alebo právo, v ziadnej z nich sa neuvádza povinná alebo výlucná právomoc. Jednotlivé jazykové verzie tak podporujú úvahu, podla ktorej smernica 2001/14 priznáva regulacnému orgánu zriadenému clánkom 30 smernice volitelnú právomoc na riesenie sporov. Takéto chápanie právomoci regulacného orgánu rozhodovat v sporoch sa nachádza v smernici 2012/34, ktorá medzitým nahradila smernicu 2001/14, kedze clánok 56 ods. 1 smernice 2012/34, ktorý zodpovedá pôvodnému clánku 30 smernice 2001/14, má rovnaké znenie ako ustanovenie, ktoré mu predchádzalo. ( [158]48 ) Pozri analogicky clánok 16 nariadenia c. 1/2003. ( [159]49 ) Pozri body 7 az 11 vyssie. ( [160]50 ) Pozri odkazy citované v poznámke pod ciarou 20. References 1. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A834 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A553&locale=sk 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A553 6. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0002 7. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0003 8. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0004 9. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0005 10. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0006 11. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0007 12. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0008 13. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0009 14. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0010 15. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0011 16. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0012 17. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0013 18. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0014 19. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0015 20. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0016 21. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0017 22. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0018 23. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0019 24. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0020 25. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0021 26. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0022 27. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0023 28. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0024 29. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0025 30. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0026 31. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0027 32. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0028 33. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0029 34. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0030 35. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0031 36. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0032 37. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0033 38. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0034 39. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0035 40. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0036 41. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0037 42. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0038 43. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0039 44. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0040 45. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0041 46. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0042 47. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0043 48. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0044 49. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0045 50. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0046 51. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0047 52. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0048 53. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0049 54. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#t-ECR_62020CC0721_SK_01-E0050 55. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0001 56. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0002 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:075:TOC 58. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0003 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6&anchor=#point14 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6&anchor=#point16 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point38 66. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0004 67. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0005 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 69. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0006 70. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0007 71. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0008 72. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0009 73. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0010 74. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0011 75. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0012 76. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0013 77. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0014 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 79. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0015 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:321:TOC 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:158:TOC 82. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0016 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1025&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A1025 85. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0017 86. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0018 87. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0019 88. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0020 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A89&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A89 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A89&anchor=#point45 92. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0021 93. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0022 94. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0023 95. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0024 96. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0025 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A428&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A428 99. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0026 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A79&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A79 102. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0027 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A901&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A901 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A901&anchor=#point39 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A901&anchor=#point41 107. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0028 108. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0029 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A901&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A901 111. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0030 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A338&locale=sk 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A338 114. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0031 115. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0032 116. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0033 117. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0034 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A901&locale=sk 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A901 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A901&anchor=#point39 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A901&anchor=#point41 122. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0035 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&anchor=#point224 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A238&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A238 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A238&anchor=#point57 129. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0036 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:237:TOC 131. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0037 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:075:TOC 133. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0038 134. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0039 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:343:TOC 136. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0040 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A590&locale=sk 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A590 141. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0041 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A188&locale=sk 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A188 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A904&anchor=#point45 147. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0042 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:039:TOC 149. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0043 150. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0044 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A636&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A636 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A636&anchor=#point43 154. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0045 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 156. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0046 157. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0047 158. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0048 159. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0049 160. file:///tmp/lynxXXXXV3fVEl/L84730-2536TMP.html#c-ECR_62020CC0721_SK_01-E0050