NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ATHANASIOS RANTOS prednesené 14. júna 2022 ( [1]1 ) Spojené veci C-702/20 a C-17/21 SIA "DOBELES HES" (C-702/20) Sabiedrisko pakalpojumu regulesanas komisija (C-17/21) za úcasti: Sabiedrisko pakalpojumu regulesanas komisija, Ekonomikas ministrija, Finansu ministrija, SIA "GM", Ekonomikas ministrija, Finansu ministrija [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstaka tiesa (Senats) (Najvyssí súd, Lotyssko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Povinnost verejného prevádzkovatela získavat dodávky od výrobcov energie z obnovitelných zdrojov za cenu vyssiu, ako je trhová cena - Náhrada skody za nevyplatené sumy pomoci - Existujúca pomoc - Nová pomoc - Notifikacná povinnost - Pomoc de minimis - Kumulácia - Zaúctovanie náhrady skody na tarchu rozpoctu orgánu, ktorý sa musí pouzívat výlucne na úcely regulacnej cinnosti" I. Úvod 1. Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Augstaka tiesa (Senats) (Najvyssí súd, Lotyssko), sa týkajú výkladu clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o ustanovenia lotysského práva týkajúce sa nákupu elektrickej energie od podnikov vyrábajúcich elektrickú energiu vo vodných elektrárnach. 2. Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov medzi spolocnostami SIA "DOBELES HES" (zalobkyna vo veci C-702/20) a SIA "GM" (zalobkyna vo veci C-17/21) (dalej len "zalobkyne") a Sabiedrisko pakalpojumu regulesanas komisija (Komisia pre reguláciu verejných sluzieb, Lotyssko, (dalej len "regulacná komisia") z dôvodu, ze regulacná komisia neurcila za obdobie od 1. marca 2006 do 1. apríla 2010 priemernú tarifu za predaj elektrickej energie, na základe ktorej sa pocítala zvýsená cena, za ktorú verejnoprávny subjekt, konkrétne spolocnost AS Latvenergo, uskutocnoval výkup prebytku elektrickej energie vyrobenej zalobkynami. Vzhladom na to, ze sa zalobkyne domnievali, ze boli konaním regulacnej komisie poskodené, pozadovali náhradu skody, ktorá im údajne vznikla z dôvodu nestanovenia tejto tarify. 3. Prejudiciálne otázky, ktoré vnútrostátny súd polozil Súdnemu dvoru, sa týkajú troch "klasických" problematík v oblasti státnej pomoci. Tento súd sa v prvom rade zamýsla nad otázkou, ci vnútrostátne opatrenie spocívajúce v nákupe produkcie elektrickej energie z vodných zdrojov za dvojnásobok priemernej tarify za predaj elektrickej energie zahrna "státne zdroje", takze ho mozno kvalifikovat ako státnu pomoc. Dalej sa uvedený súd pýta, ci zaplatenie náhrady skody zo strany vnútrostátneho súdu mozno povazovat za "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Napokon tento súd kladie celý rad otázok týkajúcich sa kritérií, ktoré sa majú zohladnit pri analýze zlucitelnosti tohto opatrenia s právom Únie v prípade, ze by toto opatrenie bolo kvalifikované ako státna pomoc. II. Právny rámec A. Právo Únie 1. Nariadenie (EÚ) c. 1407/2013 4. Clánok 3 nariadenia (EÚ) c. 1407/2013 ( [2]2 ) s názvom "Pomoc de minimis" stanovuje: "1. Opatrenia pomoci sa povazujú za opatrenia, ktoré nesplnajú vsetky kritériá stanovené v clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ], a preto sú oslobodené od notifikacnej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 [ZFEÚ] v prípade, ze splnajú podmienky stanovené v tomto nariadení. 2. Celková výska pomoci de minimis, ktorú clenský stát poskytol jedinému podniku, nepresiahne 200000 [eur] v priebehu obdobia troch fiskálnych rokov. ..." 5. Clánok 5 ods. 2 tohto nariadenia znie: "Pomoc de minimis sa nekumuluje so státnou pomocou vo vztahu k rovnakým oprávneným nákladom alebo státnou pomocou na to isté opatrenie rizikového financovania, ak by takáto kumulácia presahovala najvyssiu príslusnú intenzitu pomoci alebo výsku pomoci stanovenú v závislosti od osobitných okolností jednotlivých prípadov v nariadení alebo rozhodnutí o skupinovej výnimke prijatých Komisiou. ..." 6. Clánok 7 ods. 1 uvedeného nariadenia v prechodných ustanoveniach stanovuje: "Toto nariadenie sa vztahuje na pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho úcinnosti, ak pomoc splna podmienky stanovené v tomto nariadení. Pomoc, ktorá tieto podmienky nesplna, bude posúdená Komisiou v súlade s príslusnými rámcami, usmerneniami a oznámeniami." 2. Nariadenie (EÚ) 2015/1589 7. V clánku 1 nariadenia (EÚ) 2015/1589 ( [3]3 ) sa uvádza: "Na úcely tohto nariadenia platia nasledujúce vymedzenia pojmov: ... b) 'existujúca pomoc` je: i) bez toho, aby boli dotknuté... bod 3 a dodatok k prílohe IV k Aktu o pristúpení..., kazdá pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti ZFEÚ v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli zavedené pred nadobudnutím platnosti a sú uplatnitelné aj po nadobudnutí platnosti ZFEÚ v príslusných clenských státoch; ii) schválená pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; iii) pomoc, ktorá sa povazuje za schválenú podla clánku 4 ods. 6 nariadenia (ES) c. 659/1999 [ ( [4]4 )] alebo clánku 4 ods. 6 tohto nariadenia alebo pred [nariadením c. 659/1999], avsak v súlade s týmto postupom; iv) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc podla clánku 17 tohto nariadenia; v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked bola zavedená, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja vnútorného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva Únie, tieto opatrenia sa nepovazujú za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu; c) 'nová pomoc` je kazdá pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ..." 8. Clánok 2 nariadenia 2015/1589 s názvom "Notifikovanie novej pomoci" znie: "1. Ak sa v nariadeniach prijatých podla clánku 109 ZFEÚ ani v iných príslusných ustanoveniach zmluvy nestanovuje inak, dotknutý clenský stát oznámi Komisii v dostatocnom casovom predstihu akékolvek plány poskytnút novú pomoc. ... ..." 9. Clánok 3 tohto nariadenia s názvom "Povinnost zachovat existujúci stav" stanovuje: "Pomoc notifikovaná podla clánku 2 ods. 1 sa nezavedie skôr, ako Komisia prijme, alebo sa má za to, ze prijala rozhodnutie, ktorým sa táto pomoc schvaluje." 10. V clánku 17 uvedeného nariadenia s názvom "Premlcacie doby pre vymáhanie pomoci" sa uvádza: "1. Na právomoc Komisie vymáhat pomoc sa vztahuje premlcacia doba desat rokov. 2. Premlcacia doba zacína plynút dnom, ked sa neoprávnená pomoc udelila príjemcovi bud ako individuálna pomoc alebo ako pomoc podla schémy pomoci. ... 3. Akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou premlcacia doba uplynula, sa povazuje za existujúcu pomoc." 3. Smernica 2002/20/ES 11. Odôvodnenie 30 smernice 2002/20/ES ( [5]5 ) znie: "Správne poplatky môzu byt ulozené poskytovatelom elektronických komunikacných sluzieb na financovanie cinností národného regulacného orgánu pri riadení povolovacieho systému a pre poskytovanie práv na pouzívanie. ..." 12. Clánok 12 tejto smernice s názvom "Správne poplatky" vo svojom odseku 1 stanovuje: "Akékolvek správne poplatky, ukladané podnikom poskytujúcim sluzbu alebo siet podla vseobecného povolenia, alebo ktorým bolo poskytnuté právo pouzívania, budú: a) celkovo, pokrývat len administratívne náklady, ktoré sú vynalozené pri riadení, kontrole a vymáhaní plánu vseobecného povolenia... ..." B. Lotysské právo 13. V § 40 ods. 1 Energetikas likums (zákon o energetike) v znení platnom a úcinnom v období od 1. júna 2001 do 7. júna 2005 sa stanovuje: "Autorizovaný distribútor elektrickej energie nakupuje od malých vodných elektrární prebytok elektrickej energie, ktorú uvedené elektrárne vyrábajú..., za cenu zodpovedajúcu dvojnásobku priemernej tarify za predaj elektrickej energie. Cena takéhoto nákupu bude následne stanovená regulacným orgánom." 14. V § 30 ods. 1 Elektroenergijas tirgus likums (zákon o trhu s elektrickou energiou) v znení platnom a úcinnom v období od 8. júna 2005 do 31. decembra 2014 sa uvádza: "Výrobcovia, ktorí na výrobu elektrickej energie vyuzívajú obnovitelné zdroje energie a ktorí svoju cinnost zacali pred nadobudnutím úcinnosti tohto zákona, predávajú elektrickú energiu verejnému prevádzkovatelovi v súlade s podmienkami týkajúcimi sa... cien, ktoré sa na nich uplatnovali v case nadobudnutia úcinnosti tohto zákona." 15. V § 30 ods. 3 tohto zákona v znení platnom a úcinnom v období od 8. júna 2005 do 14. mája 2008 sa stanovuje: "... Cenu tohto nákupu znásajú vsetci koncoví odberatelia elektrickej energie v Lotyssku v pomere k ich spotrebe elektriny, pokial sa cast elektrickej energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov energie nakúpi od verejného prevádzkovatela alebo pokial sú náklady, ktoré tento prevádzkovatel znása, predmetom kompenzácie." 16. V § 29 ods. 1 likums "Par sabiedrisko pakalpojumu regulatoriem" (zákon o regulacných orgánoch verejných sluzieb) sa uvádza: "Cinnost regulacného orgánu je financovaná z príjmov pochádzajúcich z výberu státneho poplatku za reguláciu verejných sluzieb a z platieb za sluzby poskytované zo strany regulacného orgánu, ktoré sú stanovené v iných zákonoch a podzákonných právnych predpisoch." III. Spory vo veciach samých, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore 17. Este pred vstupom Lotysskej republiky do Európskej únie zaviedol zákonodarca tohto clenského státu právnu úpravu na podporu výroby elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie. Konkrétne § 40 ods. 1 zákona o energetike poskytoval malým vodným elektrárnam po dobu ôsmich rokov od zaciatku ich prevádzky právo predávat prebytok svojej elektrickej energie autorizovanému distribútorovi elektrickej energie za dvojnásobok priemernej tarify za predaj elektrickej energie. Túto tarifu mala urcit regulacná komisia. 18. Po vstupe Lotysskej republiky do Únie bola táto výhoda zachovaná zákonom o trhu s elektrickou energiou, ktorý nadobudol úcinnost 8. júna 2005. V spornom období, t. j. od marca 2006 do septembra 2008, tak výrobcovia elektrickej energie z vodných zdrojov (tak ako zalobkyne) mali právo predávat prebytok svojej produkcie verejnoprávnemu subjektu, konkrétne spolocnosti Latvenergo, ktorej 100 % vlastníkom je stát, za zvýsenú cenu. Podla vnútrostátnych právnych predpisov stanovovala priemernú tarifu za predaj elektrickej energie regulacná komisia ako regulacný orgán trhu s elektrickou energiou. 19. V priebehu roka 2010 Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd, Lotyssko) rozhodol, ze regulacná komisia v rokoch 2005 az 2010 nesprávne vypocítala zvýsenú cenu. V dôsledku toho zalobkyne, ktoré v tomto období prevádzkovali vodné elektrárne, pozadovali od tohto orgánu náhradu skody vzniknutej z dôvodu nestanovenia príslusnej tarify, ( [6]6 ) a následne podali na správny súd zaloby proti zamietavým rozhodnutiam uvedeného orgánu. 20. Dvomi rozsudkami z 31. mája a 10. júla 2019 Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyssko) nariadil regulacnej komisii zaplatit im sumy vo výske 3406,63 eura a 662,26 eura. Tento súd vsak s prihliadnutím na stanovisko Európskej komisie, ktoré si vyziadal v priebehu konania, podmienil vyplatenie týchto súm splnením odkladnej podmienky, ze budú notifikované tejto institúcii ako státna pomoc a ze s tým táto institúcia bude súhlasit alebo sa jej súhlas bude povazovat za daný. 21. Regulacná komisia podala proti týmto rozsudkom kasacný opravný prostriedok na Augstaka tiesa (Senats) (Najvyssí súd), ktorý je vnútrostátnym súdom, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Tento súd rozhodol prerusit konanie v obidvoch veciach a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré sú v obidvoch veciach zhodné: "1. Má sa povinnost verejného prevádzkovatela nakupovat elektrickú energiu za cenu vyssiu, ako je trhová cena, od výrobcov vyuzívajúcich obnovitelné zdroje energie na výrobu elektrickej energie, na základe povinnosti konecného odberatela platit pomerne k skutocnej spotrebe, povazovat za zásah státu alebo zásah prostredníctvom státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]? 2. Má sa pojem 'liberalizácia trhu s elektrickou energiou` vykladat v tom zmysle, ze mozno povazovat, ze uz doslo k liberalizácii, ak existujú urcité prvky volného obchodu, ako napríklad zmluvy uzatvorené medzi verejným prevádzkovatelom a dodávatelmi z iných clenských státov? Mozno sa domnievat, ze liberalizácia trhu s elektrickou energiou zacína v okamihu, ked právna úprava priznáva niektorým odberatelom elektrickej energie (napríklad odberatelom elektrickej energie pripojeným k prenosovej sústave alebo odberatelom elektrickej energie v domácnosti pripojeným k distribucnej sústave) právo zmenit distribútora elektrickej energie? Aký vplyv má vývoj regulácie trhu s elektrickou energiou v Lotyssku na posúdenie pomoci poskytnutej výrobcom elektrickej energie s ohladom na clánok 107 ods. 1 [ZFEÚ] (na úcely odpovede na prvú otázku), najmä na situáciu pred rokom 2007? 3. Ak z odpovede na prvú a druhú otázku vyplynie, ze pomoc poskytnutá výrobcom elektrickej energie nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ], má sa náhrada skody povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] na základe skutocnosti, ze zalobkyna v súcasnosti pôsobí na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou a ze vyplatenie náhrady jej v súcasnosti poskytuje výhodu oproti iným subjektom pôsobiacim na predmetnom trhu? 4. Ak z odpovede na prvú a druhú otázku vyplynie, ze pomoc poskytnutá výrobcom elektrickej energie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ], mozno sa domnievat, ze v kontexte preskúmania státnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia predstavuje návrh zalobkyne na náhradu skody, ktorá vznikla v dôsledku neúplného dodrziavania zákonného práva na získanie vyssej platby za vyrobenú elektrickú energiu, ziadost o novú státnu pomoc alebo ziadost o vyplatenie casti státnej pomoci, ktorá predtým nebola poskytnutá? 5. Ak sa odpovie na stvrtú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, ze ziadost o náhradu skody sa má v kontexte minulých okolností posúdit ako ziadost o vyplatenie casti státnej pomoci, ktorá nebola predtým poskytnutá, vyplýva z clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] skutocnost, ze na úcely rozhodnutia o vyplatení uvedenej státnej pomoci v súcasnosti je potrebné analyzovat súcasnú situáciu na trhu a zohladnit platnú právnu úpravu (vrátane obmedzení, ktoré v súcasnosti existujú na zabránenie nadmernej kompenzácii)? 6. Je na úcely výkladu clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] relevantné, ze veterným elektrárnam bola v minulosti na rozdiel od vodných elektrární poskytnutá pomoc v plnej výske? 7. Je na úcely výkladu clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] relevantné, ze nárok na náhradu skody má v súcasnosti len cast vodných elektrární, ktorým bola poskytnutá neúplná pomoc? 8. Majú sa clánok 3 ods. 2 a clánok 7 ods. 1 [nariadenia c. 1407/2013] vykladat v tom zmysle, ze vzhladom na to, ze výska pomoci, o akú ide v prejednávanej veci, nepresahuje stropnú hodnotu pomoci de minimis, mozno sa domnievat, ze uvedená pomoc splna kritériá stanovené pre pomoc de minimis? Má sa clánok 5 ods. 2 tohto nariadenia vykladat v tom zmysle, ze v prejednávanej veci vzhladom na podmienky na zabránenie nadmernej kompenzácii uvedené v rozhodnutí Komisie SA.43140 môze skutocnost, ze sa vyplatenie náhrady vzniknutej skody povazuje za pomoc de minimis, viest k neprijatelnej kumulácii? 9. Ak sa v prejednávanej veci povazuje státna pomoc za poskytnutú/vyplatenú, má sa clánok 1 písm. b) a c) [nariadenia 2015/1589] vykladat v tom zmysle, ze okolnosti, o aké ide v prejednávanej veci, zodpovedajú novej státnej pomoci a nie existujúcej státnej pomoci? 10. V prípade kladnej odpovede na deviatu prejudiciálnu otázku, má sa na úcely posúdenia zlucitelnosti situácie zalobkyne s pomocou, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc uvedenú v clánku 1 písm. b) bode iv) nariadenia 2015/1589, zohladnit len dátum skutocného poskytnutia pomoci ako zaciatok plynutia premlcacej doby v zmysle clánku 17 ods. 2 tohto nariadenia? 11. Ak sa státna pomoc povazuje za poskytnutú/vyplatenú, má sa clánok 108 ods. 3 [ZFEÚ], clánok 2 ods. 1 a clánok 3 nariadenia 2015/1589 vykladat v tom zmysle, ze postup týkajúci sa oznámenia státnej pomoci, akým je postup v prejednávanej veci, sa povazuje za primeraný, ak vnútrostátny súd vyhovie ziadosti o náhradu vzniknutej skody za predpokladu, ze bolo prijaté rozhodnutie Komisie o schválení pomoci, a nariadi ministerstvu hospodárstva, aby do dvoch mesiacov od vydania rozhodnutia zaslalo Komisii príslusné vyhlásenie o pomoci týkajúce sa obchodnej cinnosti? 12. Je na úcely výkladu clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] relevantná skutocnost, ze náhrada vzniknutej skody sa pozaduje od subjektu verejného sektora (Regulacná komisia), ktorý z historického hladiska nemusel znásat tieto náklady, ako aj skutocnost, ze rozpocet tohto orgánu tvoria státne poplatky platené poskytovatelmi verejných sluzieb patriacich do regulovaných odvetví, ktoré musia byt urcené výlucne na regulacnú cinnost? 13. Je taký systém odskodnenia, o aký ide v prejednávanej veci, zlucitelný so zásadami uvedenými v práve Únie a uplatnitelnými na regulované odvetvia, najmä s clánkom 12 a odôvodnením 30 [smernice 2002/20]?" 22. Písomné pripomienky predlozili regulacný orgán, lotysská, nemecká a holandská vláda, ako aj Komisia. Títo úcastníci konania tiez písomne odpovedali v stanovenej lehote na otázky polozené Súdnym dvorom, na základe clánku 61 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Títo úcastníci konania, ako aj zalobkyne a spanielska vláda, sa okrem toho vyjadrili na pojednávaní, ktoré sa konalo 29. marca 2022 pred rozhodovacím zlozením velkej komory. IV. Právna analýza A. O prvej otázke 23. Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci rezim, ktorý ukladá verejným prevádzkovatelom povinnost nakupovat elektrickú energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov energie za cenu vyssiu, ako je trhová cena, a to prostredníctvom povinnosti financovania týchto platieb ulozenej konecnému spotrebitelovi, treba povazovat za "zásah státu alebo zásah prostredníctvom státnych prostriedkov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 24. Treba pripomenút, ze kvalifikácia "státnej pomoci" v zmysle tohto ustanovenia predpokladá splnenie styroch podmienok, a to, ze existuje zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, ze tento zásah je schopný ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze priznáva selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a ze narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. ( [7]7 ) 25. Otázka polozená Súdnemu dvoru sa týka len prvej z týchto podmienok, a to existencie státnych prostriedkov. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry mozno opatrenie kvalifikovat ako zásah zo strany státu alebo pomoc poskytovanú zo státnych prostriedkov, ak sú splnené dve osobitné a kumulatívne podmienky: 1. opatrenie je pripísatelné clenskému státu a 2. opatrenie sa poskytuje priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov. ( [8]8 ) 26. Pokial ide v prvom rade o podmienku týkajúcu sa pripísatelnosti, treba preskúmat, ci sa clenský stát musí povazovat za subjekt, ktorý sa podielal na prijatí tohto opatrenia. Táto podmienka sa povazuje za splnenú, pokial bolo predmetné opatrenie zavedené na základe zákona alebo iných právnych prepisov. ( [9]9 ) V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze mechanizmus náhrady skody, o aký ide vo veciach samých, bol zavedený zákonom, a preto ho treba povazovat za pripísatelný státu, co napokon ziadny z dotknutých úcastníkov konania nespochybnil. 27. V druhom rade, pokial ide o podmienku týkajúcu sa toho, aby bola výhoda poskytnutá zo státnych prostriedkov, treba poukázat na to, ze do rozsahu pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ patria len výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov. ( [10]10 ) 28. Hned na úvod poznamenávam, ze písomné pripomienky predlozené Komisiou, týkajúce sa tohto druhého kritéria, viedli k ziadosti zo strany nemeckej vlády, aby boli tieto veci prejednané vo velkej komore, v súlade s clánkom 16 ods. 3 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Podla tejto vlády je toto prejednanie odôvodnené skutocnostou, ze problematika týkajúca sa kritérií, ktoré sa majú zohladnit na úcely stanovenia existencie "státnych prostriedkov", má zásadný význam pre výklad clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétnejsie sa táto vláda domnieva, ze danová povaha urcitého opatrenia sama osebe nepriznáva získaným prostriedkom státny charakter, v rozpore so stanoviskom, ktoré v tejto súvislosti zastáva Komisia. Podla názoru vlády je naopak rozhodujúca tá skutocnost, ze sú získané prostriedky skutocne k dispozícii orgánom verejnej moci alebo pod státnou kontrolou. Danová povaha predstavuje v rámci celkového posúdenia iba indíciu existencie verejnej kontroly a dispozicnej právomoci k získaným prostriedkom. 29. Pred zaujatím stanoviska k tejto problematike je potrebné zistit, ci sa opatrenie, o aké ide v prejednávaných veciach, týka státnych prostriedkov. 1. Posúdenie predmetného lotysského rezimu z hladiska judikatúry Súdneho dvora 30. Hned na úvod poukazujem na to, ze vo veci opatrení na podporu energie z obnovitelných zdrojov, ktoré zaviedla väcsina clenských státov, sa rozvinula rozsiahla judikatúra. Táto judikatúra poskytuje uzitocné usmernenia na úcely poskytnutia odpovede na prvú prejudiciálnu otázku. 31. Z judikatúry Súdneho dvora tak vyplýva, ze opatrenie, ktoré spocíva v povinnosti nákupu elektrickej energie, môze spadat pod pojem "pomoc", aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov. ( [11]11 ) Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa totiz vztahuje na vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci skutocne pouzit na podporu podnikov bez ohladu na to, ci tieto prostriedky trvalo patria, alebo nepatria do majetku státu. Aj ked sumy zodpovedajúce dotknutému opatreniu pomoci nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve státnej pokladnice, skutocnost, ze sú stále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby sa povazovali za "státne prostriedky". ( [12]12 ) 32. Súdny dvor tiez rozhodol, ze financné prostriedky pochádzajúce z povinných príspevkov ulozených právnou úpravou clenského státu, ktoré sú spravované a rozdelované v zmysle tejto právnej úpravy, sa môzu povazovat za státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj ked sú ich správou poverené subjekty, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci. ( [13]13 ) V tejto súvislosti je rozhodujúcou skutocnostou to, ze takéto subjekty sú poverené státom na správu státnych prostriedkov, a nie jednoducho len viazané povinnostou nákupu zo svojich vlastných financných prostriedkov. ( [14]14 ) V tejto súvislosti je potrebné, aby na jednej strane existovala súvislost medzi predmetnou výhodou a znízením - prinajmensom potenciálnym - rozpoctu státu na druhej strane. ( [15]15 ) Táto súvislost existuje v kazdom prípade vtedy, ked zákonodarca nariadi konecným uzívatelom platit orgánu verejnej moci príspevok, a to podla objektívneho kritéria (napríklad spotreba energie). Takýto príspevok je totiz mozné prirovnat k dani. Rovnako tomu tak je aj v prípade, ze príspevok vyberá iný subjekt, nez orgán verejnej moci, ako napríklad prevádzkovatel siete. ( [16]16 ) 33. Súdny dvor vychádzal najmä z vyssie uvedených skutocností, ked rozhodol, ze opatrenia, ktorých sa týka nemalý pocet vecí vykazujúcich podobnosti s konaniami vo veciach samých, by sa mali povazovat za opatrenia zahrnajúce státne prostriedky. ( [17]17 ) 34. Okrem prípadov, v ktorých Súdny dvor rozhodol, ze nad predmetnými prostriedkami existuje státna kontrola, je potrebné preskúmat aj okolnosti, za ktorých Súdny dvor rozhodol, ze takáto kontrola neexistuje. 35. V rozsudku PreussenElektra tak Súdny dvor konstatoval, ze státne prostriedky nie sú zahrnuté v opatreniach, ktorými stát len stanovuje minimálnu alebo maximálnu cenu za nákup alebo predaj osobitného tovaru alebo sluzby. ( [18]18 ) Z uvedeného vyplýva, ze stát nekontroluje ani nedisponuje financnými prostriedkami, ked zákonodarca uskutocní reguláciu cien, a prípadne stanoví spôsob prerozdelenia financnej zátaze vyvolanej touto cenou medzi dotknuté súkromné subjekty, a to bez toho, aby vo zvysnej casti zasahoval do správy alebo pridelovania financných prostriedkov. V tomto prípade súkromné subjekty spravujú svoje vlastné financné prostriedky, a nie státne prostriedky. 36. Okrem toho prítomnost státnych prostriedkov nie je preukázaná v prípade, ze príplatok stanovený zákonom, ktorý má platit vopred vymedzená kategória osôb (t. j. spotrebitelia), nie je povinný. Súdny dvor tak v rozsudku Nemecko/Komisia usúdil, ze na to, aby sa dalo hovorit o státnych prostriedkoch, príplatok musí byt povinný de iure v tom zmysle, ze jeho povinný charakter musí vyplývat z vnútrostátneho práva. ( [19]19 ) V dôsledku uvedeného, ak vnútrostátna právna úprava jednoducho len "umozní" vyberat príplatok od danej kategórie osôb, tejto kategórii osôb nie je ulozený ziadny "povinný príplatok", a teda prostriedky vytazené z takéhoto príplatku sa nestávajú prostriedkami státu. 37. Teraz je potrebné zanalyzovat predmetné lotysské opatrenie s ohladom na vyssie uvedené. 38. V prvom rade poznamenávam, ze rezim zavedený lotysskou vládou spocíval v povinnom poplatku, ktorý bol ulozený vsetkým konecným spotrebitelom jednostranne zo strany zákonodarcu na základe právne záväzného aktu, takze ho mozno prirovnat k dani. ( [20]20 ) 39. V druhom rade treba zdôraznit, ze sumy vybrané od konecných spotrebitelov, ktoré boli pouzité na spätný nákup elektrickej energie vyrobenej z obnovitelných zdrojov, boli spravované subjektom pod verejnou kontrolou, konkrétne spolocnostou Latvenergo, ktorej 100 % vlastníkom je stát. Táto spolocnost spravovala financné prostriedky, ktoré prijala, a prerozdelovala ich medzi dodávatelov energie z obnovitelných zdrojov podla kritérií vymedzených lotysským zákonom. Skutocnost, ze Latvenergo nemala ziadnu volnú úvahu pri pridelovaní vybratých financných prostriedkov (ktoré sa musia pouzit výlucne na úcely stanovené týmto rezimom), nemení nic na skutocnosti, ze vsetky rozhodnutia v tejto súvislosti prijímajú práve orgány verejnej moci. ( [21]21 ) 40. Treba tak konstatovat, ze pocas celého zivotného cyklu distribuovania predmetných financných prostriedkov, t. j. od okamihu, ked boli zozbierané od konecných spotrebitelov elektrickej energie, az do ich prerozdelenia medzi predmetné podniky, sa tieto financné prostriedky stále nachádzali pod verejnou kontrolou v prísne regulovanom rámci. 41. Poukazujem tiez na to, ze vzhladom na tieto charakteristické vlastnosti sa lotysský rezim odlisuje od rezimov, o ktoré islo vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky PreussenElektra a Nemecko/Komisia. V rámci rezimu, o aký ide vo veciach samých, sa teda na náklady súvisiace s nákupom vztahuje záväzný právny akt, a to povinný poplatok stanovený zákonom, na rozdiel od príplatku, o aký islo vo veci Nemecko/Komisia. Okrem toho na rozdiel od rezimu, o aký islo vo veci PreussenElektra, ktorý stanovoval, ze financovanie opatrení na podporu obnovitelných zdrojov energie pochádza výlucne zo súkromných zdrojov, financné prostriedky pouzívané v rámci lotysského rezimu na kompenzáciu nákladov súvisiacich s nákupom elektrickej energie z obnovitelných zdrojov za vyssiu cenu stanovenú státom sa vyberali od konecných spotrebitelov. Treba tiez pripomenút, ze povinnost nákupu v rámci lotysského rezimu je ulozená konkrétnemu, plne verejnoprávnemu subjektu, a nie súkromným subjektom. 42. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti zastávam názor, ze bez ohladu na zvolený prístup týkajúci sa problematiky, ktorú vzniesla nemecká vláda, lotysský systém zahrna "státne prostriedky" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Jednak totiz, tak ako je vysvetlené v bode 38 vyssie, daný rezim je financovaný prostredníctvom povinného poplatku, ktorý mozno prirovnat k dani. Po druhé, tak ako je vysvetlené v bodoch 39 a 40 vyssie, financné prostriedky zapojené do financovania daného rezimu vyberá, spravuje a prerozdeluje spolocnost, ktorá je v plnom vlastníctve státu, a nachádzajú sa tak neustále pod státnou kontrolou. 2. Stanovisko k problematike vznesenej nemeckou vládou 43. Problematika, ktorú vzniesla nemecká vláda, svedcí o zlozitosti výkladu pojmu "státne prostriedky", najmä v oblasti obnovitelných zdrojov energie. Úlohou Súdneho dvora je tak stanovit rovnováhu medzi "rizikom nedostatocného zahrnutia", ktoré by viedlo k tomu, ze by právo Únie umoznovalo vytváranie zlozitých schém umoznujúcich obchádzanie pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci na jednej strane a "rizikom nadmerného zahrnutia", ktoré by vyplývalo z kvalifikácie opatrení na podporu obnovitelných zdrojov energie, ktoré nezahrnajú pouzitie státnych prostriedkov ako státnej pomoci na strane druhej. 44. Práve v tomto kontexte sa Súdny dvor zaoberal celým radom vecí týkajúcich sa rezimov na podporu obnovitelných zdrojov energie, ktoré zaviedli clenské státy. Rozhodujúcou skutocnostou, ktorá vyplýva z tejto judikatúry, je pritom to, ze na preukázanie existencie státnych prostriedkov sa zahrnuté financné prostriedky musia stále nachádzat pod verejnou kontrolou a musia byt skutocne k dispozícii státu. Inými slovami, existencia státnych prostriedkov bude závisiet od miery kontroly, ktorú stát vykonáva nad zahrnutými financnými prostriedkami. 45. Táto skutocnost mi v prvom rade umoznuje vylúcit uplatnenie pravidiel státnej pomoci v prípade, ze stát nad zahrnutými financnými prostriedkami nemá ziadnu kontrolu. Tak to bude napríklad v prípade, ked rezim na podporu energie z obnovitelných zdrojov stanovuje prerozdelenie financných prostriedkov súkromného pôvodu medzi podniky bez toho, aby boli tieto financné prostriedky dané k dispozícii státu, ako napríklad vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok PreussenElektra. 46. V druhom rade z judikatúry pripomenutej v bodoch 31 a 32 vyssie vyplýva, ze podmienka kontroly státnych prostriedkov sa povazuje za splnenú v dvoch prípadoch, a to jednak vtedy, ked sa predmetné opatrenie týka financných prostriedkov získaných z dane alebo iných povinných odvodov, akými sú príspevky alebo poplatky, ktoré plynú do státneho rozpoctu, a teda ich mozno prirovnat k dani, a po druhé vtedy, ked vnútrostátne právne predpisy stanovujú platbu príspevku a financné prostriedky, ktoré z toho vyplývajú, spravuje a vynakladá samotný stát alebo subjekt konajúci na úcet státu a pod jeho kontrolou. 47. Ide o dve kumulatívne podmienky? Práve to je v podstate problematika vznesená nemeckou vládou. Podla môjho názoru musí byt odpoved na túto otázku záporná. 48. Domnievam sa, ze judikatúra Súdneho dvora sa má vykladat v tom zmysle, ze v prípade financných prostriedkov získaných z dane alebo iných odvodov, príspevkov alebo poplatkov, ktoré sú stanovené pre vsetkých konecných spotrebitelov jednostranne zo strany zákonodarcu prostredníctvom právne záväzného aktu a ktoré teda mozno prirovnat k dani, majú tieto financné prostriedky vzdy státny charakter - ktorý je celkom zjavne obsiahnutý v pojme "dan" - takze podmienka týkajúca sa kontroly financných prostriedkov zo strany státu a toho, ze sú tieto financné prostriedky dané k dispozícii státu, sa povazuje za splnenú. Toto stanovisko podla môjho názoru potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora. ( [22]22 ) 49. Táto podmienka vsak nie je jedinou podmienkou, ktorá umoznuje kvalifikovat opatrenie ako opatrenie zahrnajúce státne prostriedky. Existenciu státnych prostriedkov tak mozno preukázat aj prostredníctvom druhého kritéria, ktoré umoznuje stanovit, ze financné prostriedky vybraté na základe legislatívneho aktu sa skutocne nachádzajú pod kontrolou státu. ( [23]23 ) 50. Okrem toho sa domnievam, ze skutocnost, ze Súdny dvor sa v niektorých prípadoch rozhodol uskutocnit analýzu tohto druhého kritéria napriek tomu, ze predtým konstatoval, ze ide o dan, by sa nemala vykladat ako implicitné uznanie toho, ze sú tieto dve podmienky kumulatívne, tak ako to tvrdí nemecká vláda. V tejto súvislosti pripomínam, ze analýza, ktorú mal vykonat Súdny dvor okrem iného v uz citovaných veciach, sa týkala opatrení, ktoré sa podstatne lísili tak z hladiska ich právnej, ako aj ekonomickej zlozitosti. Z toho vyplýva, ze analýza "vsetkých skutocností" konkrétneho opatrenia - aby som pouzil slová uvedené Súdnym dvorom v rozsudku Essent Netwerk Noord a i. - sa môze ukázat ako potrebná v prípadoch, ked danový charakter predmetného opatrenia nemozno vyvodit jasným a jednoznacným spôsobom. Okrem toho bude takáto analýza celkom zjavne potrebná v prípade, ze predmetné opatrenie nie je danou alebo povinným odvodom, ktorý by bolo mozné prirovnat k dani. 51. Poznamenávam tiez, ze to, ze tieto dve "podmienky" sú alternatívne, potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora. Podla môjho výkladu rozsudku Nemecko/Komisia ( [24]24 ) tak práve z dôvodu, ze príplatok EEG, o aký islo v tomto rozsudku, nevykazoval rovnako charakteristické znaky ako tarifný príplatok za elektrickú energiu, ktorý Súdny dvor skúmal v rozsudku Essent Netwerk Noord a i. (to znamená charakteristické znaky dane), Súdny dvor usúdil, ze má povinnost overit dalsie skutocnosti konstatované Vseobecným súdom v rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, svedciace v prospech státneho pôvodu financných zdrojov. ( [25]25 ) Okrem toho v rozsudku Achema a i. ( [26]26 ) Súdny dvor poukázal na to, ze financné prostriedky, ktoré povinne vyberajú správcovia elektrických sietí od hospodárskych subjektov a konecných odberatelov, mozno povazovat za státne prostriedky (body 64 a 65 tohto rozsudku), a následne "navyse" konstatoval, ze tieto financné prostriedky, ktoré medzi príjemcov daného rezimu rozdelil subjekt pod verejnou kontrolou, ktorý nemá ziadnu volnú úvahu, pokial ide o urcenie a pouzitie týchto prostriedkov, sa majú povazovat za prostriedky, ktoré ostávajú pod verejnou kontrolou (body 66 a 67 uvedeného rozsudku). 3. Odpoved na prejudiciálnu otázku 52. Vzhladom na vyssie uvedené zastávam názor, ze na prvú prejudiciálnu otázku treba odpovedat tak, ze povinnost, podla ktorej musí verejný prevádzkovatel nakupovat elektrickú energiu od výrobcov, ktorí pouzívajú obnovitelné zdroje energie, za vyssiu cenu, ako je trhová cena, pricom má prospech z povinnosti, podla ktorej musí konecný spotrebitel platit cenu pomernú k spotrebe, sa má povazovat za pomoc poskytnutú zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. B. O druhej otázke 53. Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, aké skutocnosti umoznujú urcit dátum liberalizácie trhu s elektrickou energiou v Lotyssku a do akej miery by situácia na uvedenom trhu pred rokom 2007 mala vplyv na posúdenie existencie státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 54. Podla lotysskej vlády by Súdny dvor mal túto otázku vyhlásit za neprípustnú vzhladom na to, ze nemôze mat vplyv na výsledok sporu vo veciach samých, kedze náhrada skody, ktorú pozadujú zalobkyne, splna kritériá "státnej pomoci", a to bez ohladu na okamih, ked doslo k liberalizácii trhu s elektrickou energiou. 55. Hoci prinálezí vnútrostátnemu súdu, ktorý jediný má právomoc zistit a posúdit skutkový stav sporu vo veciach samých, aby sa vyjadril k tejto otázke, myslím si, ze touto otázkou sa vnútrostátny súd zamýsla nad moznostou, ze by státna pomoc mohla existovat na trhu, ktorý nie je liberalizovaný. Mohla by totiz vzniknút otázka, ci v prípade, ze nedoslo k liberalizácii trhu s energiou, môzu niektoré z podmienok stanovených v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ ostat nesplnené. V tejto súvislosti pripomínam, ze kvalifikácia ako "státna pomoc" predpokladá splnenie styroch podmienok, vrátane tých, ktoré stanovujú, ze pomoc by mala "narusovat hospodársku sútaz" a "ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi". 56. Treba poznamenat jednak to, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze výhoda poskytnutá urcitým podnikom, napríklad v podobe dotácií, môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz, a to aj pred úplnou liberalizáciou trhu v predmetnom sektore. ( [27]27 ) Po druhé Súdny dvor poukázal na to, ze prinálezí vnútrostátnemu súdu posúdit, ci je trh otvorený hospodárskej sútazi. ( [28]28 ) Zdá sa pritom, ze vnútrostátny súd odpovedal na túto otázku kladne, ked uviedol, ze lotysský trh s elektrickou energiou uz bol liberalizovaný (a napojený na trhy s elektrickou energiou iných clenských státov) pred 1. júlom 2007, a teda pred obdobím, v ktorom nastali skutkové okolnosti sporov vo veciach samých. 57. Za týchto okolností sa domnievam, ze Súdny dvor by mal druhú otázku vyhlásit za neprípustnú, pretoze sa zdá byt hypotetickou a bez vplyvu na výsledok sporov vo veciach samých. V tejto súvislosti pripomínam, ze Súdny dvor rozhodol, ze nemá právomoc poskytnút vnútrostátnemu súdu odpoved, pokial otázky, ktoré mu boli polozené, nemajú ziadnu súvislost so skutkovými okolnostami alebo predmetom konania vo veci samej, a teda nezodpovedajú objektívnej potrebe vyriesenia sporu vo veci samej. ( [29]29 ) C. O tretej otázke 58. Vzhladom na odpoved, ktorú navrhujem dat na prvú prejudiciálnu otázku, zastávam názor, ze nie je potrebné odpovedat na tretiu otázku. Za predpokladu, ze Súdny dvor usúdi, ze na túto otázku treba odpovedat, odkazujem na nasledujúcu analýzu týkajúcu sa stvrtej prejudiciálnej otázky. D. O stvrtej a deviatej otázke 59. Svojou stvrtou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci v prípade, ze by predmetné opatrenie malo byt kvalifikované ako "státna pomoc", by priznanie nároku na náhradu skody predstavovalo novú pomoc alebo by sa malo povazovat za vyplatenie tej casti státnej pomoci, ktorá predtým nebola poskytnutá. Svojou deviatou otázkou sa tento súd pýta, ci sa státna pomoc poskytnutá z dôvodu takejto náhrady skody má kvalifikovat ako "nová pomoc" alebo ako "existujúca pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) a c) nariadenia 2015/1589. Myslím si, ze tieto dve otázky treba vzhladom na ich vzájomnú súvislost preskúmat spolocne. 1. O vplyve kvalifikácie návrhov zalobkýn na náhradu skody z hladiska ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci 60. V prvom rade treba poznamenat, ze úcastníci konaní vo veciach samých vzniesli otázku, ci konstatovanie existencie státnej pomoci môze závisiet od kvalifikácie zalôb podaných podla vnútrostátneho práva. 61. V tejto súvislosti sa zalobkyne a holandská vláda domnievajú, ze vnútrostátny súd musí v sporoch vo veciach samých rozhodnút o nároku na náhradu skody zalozenom na subjektívnej zodpovednosti regulacného orgánu. Ujma, ktorej náhrada sa pozaduje, totiz podla ich názoru vyplýva z pochybenia, ktorého sa dopustil tento orgán a ktoré navyse konstatoval vnútrostátny súd. Opierajúc sa o judikatúru zalozenú na rozsudku z 27. septembra 1988, Asteris a i. ([30]106/87 az 120/87, [31]EU:C:1988:457), popísanú v bode 63 nizsie, tak zalobkyne tvrdia, ze skutocnost, ze podaná zaloba je zalobou o náhradu skody, sama osebe postacuje na vylúcenie existencie státnej pomoci. 62. Lotysská vláda naopak tvrdí, ze náhrada skody, ktorú pozadujú zalobkyne, nezodpovedá zalobe o náhradu skody, zalozenej na ujme spôsobenej zásahom státu - a to bez ohladu na kvalifikáciu tejto zaloby ako takej na základe vnútrostátneho práva - ale skôr získaniu výhody podla § 30 ods. 3 zákona o trhu s elektrickou energiou. ( [32]30 ) 63. V druhom rade treba poznamenat, ze Súdny dvor sa uz k podobnej otázke vyjadril v rozsudku Asteris a i., pricom rozhodol, ze státna pomoc má zásadne odlisnú právnu povahu nez náhrada skody, ktorú sú vnútrostátne orgány povinné zaplatit jednotlivcom ako náhradu ujmy, ktorú im spôsobili. ( [33]31 ) Zaplatením náhrady skody sa teda stát snazí obnovit financnú situáciu, ktorá by existovala, ak by ju svojím zásahom nezhorsil. Niet pochýb o tom, ze niektoré formy kompenzácie poskytované podnikom nepredstavujú státnu pomoc. Na druhej strane cielom státnej pomoci je v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ poskytnút urcitým podnikom výhodu, ktorá zlepsí ich existujúcu financnú situáciu a postavenie na trhu vo vztahu k ostatným sútazitelom. 64. Takéto návrhy na náhradu skody by vsak nemali viest k obchádzaniu úcinného uplatnovania pravidiel v oblasti státnej pomoci. ( [34]32 ) Osoby, ktoré nemohli vyuzit pomoc, ktorá nebola oznámená Komisii a nebola nou schválená, nemôzu pozadovat z titulu "náhrady skody" ekvivalent sumy pomoci, ktorú nedostali, pretoze by to znamenalo nepriame poskytnutie protiprávnej pomoci. ( [35]33 ) 65. V tretom rade poznamenávam, ze skutocnost, ze je platba urcitej sumy výsledkom súdneho rozhodnutia, sama osebe nevylucuje, aby mohla byt kvalifikovaná ako "státna pomoc". V rozsudku Buonotourist/Komisia tak Súdny dvor rozhodol, ze Taliansko poskytlo státnu pomoc prostredníctvom rozsudku Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko), ktorým sa poskytovatelovi sluzieb autobusovej dopravy priznala náhrada za záväzky sluzby vo verejnom záujme. ( [36]34 ) Rovnako v rozsudku DEI a Komisia/Alouminion tis Ellados Súdny dvor rozhodol, ze Grécko poskytlo státnu pomoc prostredníctvom uznesenia v konaní o nariadení predbezného opatrenia, ktoré vydal Protodikeio Athinon (Súd prvého stupna Atény, Grécko) a ktorým sa opätovne po dobu niekolkých mesiacov zaviedla zvýhodnená sadzba za poskytovanie elektrickej energie v prospech výrobcu hliníka. ( [37]35 ) 66. Je pravda, ze z cisto teoretického hladiska je úvaha, ze státnu pomoc môze poskytnút vnútrostátny súd, v rozpore so zásadou delby moci. Súdne rozhodnutie totiz (samo osebe) nevytvára nové práva, ktoré predtým neexistovali, ale obmedzuje sa len na výklad uplatnovania existujúcich právnych noriem. Toto zásadné stanovisko vsak nemozno v plnej miere uplatnit v oblasti státnej pomoci, najmä vzhladom na skutocnost, ze v tejto oblasti je úplne jedno, ktorý státny orgán je orgánom poskytujúcim státnu pomoc (a to platí aj v prípade, ze ide o súd). 67. Z nasledujúcich dôvodov zastávam názor, ze súdne rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo návrhom podaným zalobkynami, môze predstavovat "státnu pomoc", a to bez ohladu na kvalifikáciu týchto návrhov ako zalôb o náhradu skody na základe vnútrostátneho práva. 68. Uvedené podla môjho názoru vyplýva predovsetkým tak z uvedeného rozsudku Buonotourist/Komisia, citovaného v bode 65 vyssie, ako aj z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, podla ktorej sú opatrenia státnej pomoci vymedzené objektívne na základe ich úcinkov, a nie na základe ich prícin alebo cielov. ( [38]36 ) Ak by sa pritom automaticky vylúcila existencia státnej pomoci v prípade, ze sa rozhodnutie "formálne" týka návrhu na náhradu skody, viedlo by to k tomu, ze by pojem státna pomoc nebol vymedzený objektívne v závislosti od jeho úcinkov, ale subjektívne podla verejného orgánu, ktorý dané rozhodnutie prijal. 69. Dalej, ak by sa uplatnilo formálne kritérium jedine na základe vnútrostátneho práva na úcely zistenia, aké úkony budú môct zalozit nárok na poskytnutie státnej pomoci, podla môjho názoru by to predstavovalo skutocné riziko obchádzania ustanovení práva Únie týkajúcich sa státnej pomoci. Stacilo by tak, aby bola ziadost o protiprávnu státnu pomoc formulovaná ako návrh na náhradu skody, s cielom vyhnút sa pravidlám státnej pomoci a preskúmaniu tak zo strany Komisie, ako aj zo strany vnútrostátnych súdov. Je pritom zjavné, ze takéto riesenie by narusilo potrebný úcinok clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 70. Napokon, prejednávané veci sú podla môjho názoru dost výraznou ilustráciou tohto rizika, kedze sa zdá, ze - na základe overení, ktoré prinálezí vykonat vnútrostátnemu súdu - zaloby o náhradu skody vedú k rovnakému výsledku ako uplatnenie zákona stanovujúceho nákup elektrickej energie za vyssiu cenu, co predstavuje státnu pomoc (tak ako bolo konstatované v odpovedi na prvú prejudiciálnu otázku). Zalobkyne tak prostredníctvom podaných zalôb o náhradu skody ziadajú vnútrostátny súd o to, aby im priznal státnu pomoc, ktorú predtým nemohli vyuzit na základe zákona. Skutocnost, ze ziadosti zalobkýn sú podla vnútrostátneho práva kvalifikované ako návrhy na náhradu skody, na tomto závere nic nemení. V dôsledku uvedeného, náhradu skody, ktorú pozadujú zalobkyne, mozno povazovat za "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 2. O kvalifikácii návrhov na náhradu skody ako "novej" alebo "existujúcej" pomoci 71. Domnievam sa, ze odpoved na otázku, ci v predmetnom prípade ide o "novú pomoc" alebo "existujúcu pomoc", mozno bez väcsích tazkostí vyvodit z výkladu nariadenia 2015/1589. 72. V tejto súvislosti pripomínam, ze clánok 1 písm. c) tohto nariadenia stanovuje, ze "nová pomoc" je kazdá pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci. Od okamihu, ked náhrada skody poskytnutá zalobkyniam nepatrí do ziadnej kategórie "existujúcej pomoci" uvedenej v bode b) tohto clánku, tak táto náhrada skody predstavuje "novú pomoc". Konkrétne státna pomoc, ktorú pozadujú zalobkyne, zjavne nespadá pod body ii) a iii) uvedeného ustanovenia, kedze nebola schválená Komisiou alebo Radou, a ani nebola oznámená Komisii. 73. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem na stvrtú a deviatu prejudiciálnu otázku odpovedat tak, ze rozhodnutie, ktorým by vnútrostátny súd priznal zalobkyniam náhradu skody, môze predstavovat "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a musí byt kvalifikované ako "nová pomoc" v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia 2015/1589, pretoze nepatrí do ziadnej z kategórií "existujúcej pomoci", uvedených v clánku 1 písm. b) tohto nariadenia. E. O piatej otázke 74. Svojou piatou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci v prípade, ze by sa návrhy na náhradu skody, o aké ide vo veciach samých, mali povazovat za ziadosti o vyplatenie predtým nezískanej státnej pomoci, musí toto vyplatenie závisiet od aktuálnej situácie na trhu s elektrickou energiou a od platnej vnútrostátnej právnej úpravy, vrátane aktuálnych obmedzení v oblasti nadmernej kompenzácie. 75. Vzhladom na odpoved, ktorú navrhujem dat na stvrtú otázku, usudzujem, ze na piatu otázku nie je potrebné odpovedat. 76. V kazdom prípade zastávam názor, ze táto otázka je neprípustná, pretoze sa zrejme týka posúdenia zlucitelnosti vyplatenia predmetnej náhrady skody s vnútorným trhom s elektrickou energiou v prípade, ze sa táto náhrada skody povazuje za státnu pomoc poskytnutú na základe rezimu státnej pomoci, ktorý bol platný v rokoch 2005 az 2008. V tejto súvislosti pripomínam, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo rezimov pomocí s vnútorným trhom prinálezí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Únie. ( [39]37 ) F. O siestej a siedmej otázke 77. Svojou siestou a siedmou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci jednak tá skutocnost, ze veterné elektrárne, na rozdiel od vodných elektrární, dostávali v minulosti plnú pomoc, a jednak skutocnost, ze len casti výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov je poskytnutá náhrada skody, sú relevantné pre výklad clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 78. Rovnako ako Komisia, a tiez aj lotysská vláda, zastávam taký názor, ze tieto okolnosti sú pre vyriesenie sporov vo veciach samých irelevantné. Tieto skutocnosti totiz prípadne predstavujú prvky posúdenia zlucitelnosti rezimu pomoci, ktorý bol platný v rokoch 2005 az 2008, s vnútorným trhom, ktoré, tak ako bolo uvedené v bode 76 vyssie, patrí do výlucnej právomoci Komisie. Preto sa podla môjho názoru musia tieto otázky zamietnut ako neprípustné. G. O ôsmej otázke 79. Svojou ôsmou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci kritériá, ktoré sú stanovené pre pomoc de minimis, sú uplatnitelné na pomoc, o akú ide vo veciach samých, kedze výska tejto pomoci nepresahuje stropnú hodnotu de minimis stanovenú v clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 1407/2013. ( [40]38 ) 80. Treba pripomenút, ze clánok 5 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, ze horná hranica pomoci de minimis sa musí posudzovat s ohladom na pomoc, ktorú uz zalobkyne získali na rovnakom základe podla tých istých právnych predpisov pocas rovnakého obdobia. 81. Zdôraznujem tiez, ze hoci vnútrostátne súdy nemajú právomoc rozhodovat o zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom, naopak im mozno predlozit spory, v ktorých budú musiet podat výklad a uplatnit pojem pomoc uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, najmä co sa týka urcenia, ci státne opatrenie, ktoré bolo prijaté bez predchádzajúcej kontroly stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, sa má, alebo nemá tejto kontrole podrobit. ( [41]39 ) 82. Vnútrostátny súd tak môze byt privedený k tomu, aby posúdil, ci státna pomoc spadá do rozsahu pôsobnosti rezimu výnimky de minimis. Je preto úlohou tohto súdu, aby v kazdom z konaní vo veciach samých overil, ci predmetná pomoc nie je kumulatívna s inou státnou pomocou, ktorú uz zalobkyne dostali na základe zákona o trhu s elektrickou energiou alebo na základe iných rezimov pomoci schválených Komisiou. ( [42]40 ) 83. Vzhladom na vyssie uvedené treba na ôsmu prejudiciálnu otázku odpovedat tak, ze prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby v súlade s clánkom 5 ods. 2 nariadenia c. 1407/2013 overil, ci kumulácia pomoci, o akú ide v kazdom z konaní vo veciach samých, s inou pomocou, ktorú získali tie isté zalobkyne, nevedie k prekroceniu stropnej hodnoty stanovenej v clánku 3 ods. 2 tohto nariadenia. H. O desiatej otázke 84. Svojou desiatou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, kedy zacína plynút desatrocná premlcacia lehota v zmysle clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589. 85. Rovnako ako lotysská vláda sa domnievam, ze na túto otázku nie je potrebné odpovedat, pretoze vychádza z predpokladu, ze poskytnutie predmetnej náhrady sa povazuje za existujúcu pomoc, pricom vsak túto náhradu skody treba vnímat ako "novú pomoc". 86. V kazdom prípade treba poznamenat, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze den, ked sa protiprávna pomoc skutocne udelila jej príjemcovi, predstavuje zaciatok plynutia premlcacej lehoty, ( [43]41 ) pricom spresnil, ze dátum poskytnutia pomoci nezodpovedá dátumu prijatia rezimu pomoci. ( [44]42 ) Taktiez v tejto súvislosti pripomínam, ze v rozsudku z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i. ([45]C-638/19 P, [46]EU:C:2022:50) (vo veci známej pod názvom "Micula"), Súdny dvor zasadajúci vo velkej komore spresnil, ze okamihom poskytnutia prípadnej pomoci nie je okamih, ked zalobca nadobudol vecný nárok pozadovat náhradu skody od státu z dôvodu namietaného porusenia, ale ten okamih, ked bol tento nárok uznaný a vycíslený v uznesení rozhodcovského súdu. Práve az presne v tomto okamihu totiz môze zalobca dosiahnut skutocné vyplatenie pozadovanej náhrady skody, a to tým, ze nadobudne definitívny nárok na získanie tejto pomoci, a stát je povinný túto pomoc poskytnút. Rovnako platí, ze práve k tomuto dátumu bolo opatrenie spôsobilé narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [47]43 ) 87. Treba vsak spresnit, ze v predmetnom prípade rozsudky Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd) stanovili odklad ich výkonu az do oznámenia pomoci, ktorá sa nimi poskytuje, a vydania následného rozhodnutia Komisie, ktoré sa jej týka. V dôsledku toho ku skutocnému poskytnutiu pomoci, t. j. k vyplateniu náhrady skody, doposial nedoslo a premlcacia lehota stanovená v clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 nezacala plynút. 88. Vzhladom na odpoved poskytnutú na stvrtú a deviatu prejudiciálnu otázku je potrebné na desiatu prejudiciálnu otázku odpovedat tak, ze so zretelom na kvalifikáciu zaloby o náhradu skody ako "novej pomoci" nie sú splnené podmienky stanovené v clánku 1 písm. b) bode iv) nariadenia 2015/1589, pretoze neuplynula desatrocná premlcacia lehota od poskytnutia pomoci. Táto lehota zacína plynút odo dna nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým sa vyhovelo zalobe o náhradu skody, pricom tento den predstavuje den, ked je pomoc poskytnutá príjemcovi v zmysle clánku 17 ods. 2 tohto nariadenia. I. O jedenástej otázke 89. Vnútrostátny súd sa svojou jedenástou otázkou v podstate pýta, ci vzhladom na clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj clánky 2 a 3 nariadenia 2015/1589, môze vyhoviet návrhu na náhradu skody len po splnení odkladnej podmienky, ze bude vopred oznámená Komisii a ze ju Komisia schváli. 90. Hned na úvod pripomínam, ze úloha, ktorú právo Únie zveruje vnútrostátnym súdom pri vykonávaní systému kontroly státnej pomoci, ( [48]44 ) zahrna, v prípade, ze tieto súdy konstatujú, ze predmetné opatrenie malo byt oznámené Komisii v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, predovsetkým povinnost overit, ci dotknutý clenský stát splnil túto povinnost, a ak to tak nie je, vyhlásit toto opatrenie za protiprávne. ( [49]45 ) Z uvedeného vyplýva, ze vnútrostátny súd je v súlade so svojím vnútrostátnym právom povinný vyvodit vsetky dôsledky z porusenia pravidiel v oblasti státnej pomoci, a osobitne z porusenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 91. Z uz citovanej judikatúry tak vyplýva, ze vnútrostátny súd návrhom výrobcov na náhradu skody nemôze vyhoviet, pretoze tieto návrhy sa zakladajú na protiprávnej pomoci. Ako sa uvádza v bode 70 vyssie, nárok na náhradu skody by mal de facto rovnaký úcinok ako uplatnovanie právnych predpisov, ktoré sú v rozpore s právom Únie a ktoré by viedli k naruseniu hospodárskej sútaze. Výrobcovia by totiz dostali sumu rovnajúcu sa sume, ktorú by dostali na základe rezimu protiprávnej pomoci, comu musí vnútrostátny súd v zásade zabránit. 92. Okrem toho pripomínam, ze v rámci prerozdelenia právomocí medzi Komisiu a vnútrostátne súdy posudzujú vnútrostátne súdy existenciu pomoci, no nie jej zlucitelnost s vnútorným trhom, pretoze toto posúdenie patrí do výlucnej právomoci Komisie a podlieha preskúmaniu zo strany Súdneho dvora. ( [50]46 ) 93. V predmetnom prípade pritom Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd) podmienil priznanie náhrady skody splnením odkladnej podmienky, na základe ktorej lotysské orgány nesmú vyplatit ziadnu pomoc, pokial ju neoznámili a nezískali predchádzajúci súhlas Komisie. Ked teda Administrativa apgabaltiesa (Krajský správny súd) vo svojich rozsudkoch z 31. mája a 10. júla 2019 stanovil, ze náhrada skody, ktorej zaplatenie zalobkyniam nariadil vnútrostátnym orgánom, môze predstavovat náhradu skody az po tom, ako Komisia dá svoj súhlas alebo sa jej súhlas bude povazovat za daný, dodrzal poziadavky stanovené v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 94. Preto sa domnievam, ze na jedenástu otázku treba odpovedat tak, ze clánok 108 ods. 3 ZFEÚ a clánky 2 a 3 nariadenia 2015/1589 sa majú vykladat v tom zmysle, ze umoznujú poskytnutie státnej pomoci v prípade, ze vnútrostátny súd vyhovie zalobe o náhradu skody, a to pod podmienkou, ze dotknutý clenský stát oznámi predmetnú pomoc Komisii a dostane rozhodnutie Komisie, ktorým sa toto opatrenie pomoci povoluje. J. O dvanástej otázke 95. Svojou dvanástou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci je pre posúdenie existencie státnej pomoci relevantné, ze sa náhrada skody pozaduje od iného verejného orgánu, ako je ten, ktorý je v zásade povinný nakupovat od výrobcov "zelenú" elektrickú energiu a ktorého rozpocet je urcený výlucne na zabezpecenie jeho vlastnej prevádzky. 96. Inými slovami, touto otázkou sa vlastne pozaduje zodpovedat to, ci právne postavenie a úlohy, ktoré sú zverené právnickej osobe, ktorej prinálezí vyplatit financnú výhodu, sú relevantné pre posúdenie, ci sa táto výhoda poskytuje zo "státnych prostriedkov". Táto otázka zrejme vyplýva z osobitných charakteristických vlastností prejednávaných vecí, a predovsetkým zo specifického charakteru vnútrostátneho práva, ktoré v predmetnom prípade zverilo stanovenie zvýsenej tarify za elektrickú energiu inej osobe, nez osobe s právomocou nakupovat "zelenú" elektrickú energiu za túto tarifu. ( [51]47 ) Podla vnútrostátneho práva pritom regulacný orgán v zásade nemohol pouzívat svoj vlastný rozpocet na vyplácanie státnej pomoci, a to vzhladom na obmedzenia stanovené vnútrostátnym právom, ktoré mu umoznovali pouzívat jeho financné prostriedky výlucne na zabezpecenie jeho vlastnej prevádzky. 97. Z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, ze normotvorca Únie pri posudzovaní pomoci neprikladal význam subjektu zodpovednému za vyplatenie státnej pomoci, ale pôvodu financných prostriedkov, z ktorých bude predmetná pomoc vyplatená. Okrem toho z judikatúry jasne vyplýva, ze na úcely rozhodnutia v tejto otázke nie je relevantné ani verejnoprávne alebo súkromnoprávne postavenie, ani nezávislost osoby zodpovednej za poskytnutie predmetnej výhody. ( [52]48 ) 98. Vzhladom na vyssie uvedené treba na dvanástu otázku odpovedat tak, ze právne postavenie a úlohy, ktoré sú zverené právnickej osobe na základe vnútrostátneho práva, sú irelevantné na úcely posúdenia, ci sa výhoda poskytuje zo "státnych prostriedkov", kedze konkrétny zdroj státnych prostriedkov nemá vplyv na kvalifikáciu opatrenia ako státnej pomoci. K. O trinástej otázke 99. Svojou trinástou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci smernica 2002/20 môze bránit prípadnému poskytnutiu náhrady skody zalobkyniam. 100. Treba pritom poukázat na to, ze prejednávané veci nepatria do pôsobnosti tejto smernice, pretoze sa neuplatnuje na odvetvie elektrickej energie. Okrem toho sa zdá, ze ziadne ustanovenie uvedenej smernice nenaznacuje, ze by sa táto uplatnovala v iných oblastiach, ako je trh elektronických komunikácií. Táto otázka sa preto musí odmietnut ako zjavne neprípustná. V. Návrh 101. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Augstaka tiesa (Senats) (Najvyssí súd, Lotyssko), takto: 1. Povinnost, podla ktorej musí verejný prevádzkovatel nakupovat elektrickú energiu od výrobcov, ktorí pouzívajú obnovitelné zdroje energie, za vyssiu cenu, ako je trhová cena, pricom má prospech z povinnosti, podla ktorej musí konecný spotrebitel platit cenu pomernú k spotrebe, sa má povazovat za pomoc poskytnutú zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 2. Rozhodnutie, ktorým vnútrostátny súd priznáva zalobkyniam náhradu skody, môze predstavovat "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a musí byt kvalifikované ako "nová pomoc" v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pretoze nepatrí do ziadnej z kategórií "existujúcej pomoci", uvedených v clánku 1 písm. b) tohto nariadenia. 3. Vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby v súlade s clánkom 5 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) c. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis overil, ci kumulácia pomoci, o akú ide v kazdom z konaní vo veciach samých, s inou pomocou, ktorú získali tie isté zalobkyne, nevedie k prekroceniu stropnej hodnoty stanovenej v clánku 3 ods. 2 tohto nariadenia. 4. Vzhladom na kvalifikáciu zaloby o náhradu skody ako "novej pomoci" nie sú splnené podmienky stanovené v clánku 1 písm. b) bode iv) nariadenia 2015/1589, pretoze neuplynula desatrocná premlcacia lehota od poskytnutia pomoci. Táto lehota zacína plynút odo dna nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým sa vyhovelo zalobe o náhradu skody, pricom tento den predstavuje den, ked je pomoc poskytnutá príjemcovi v zmysle clánku 17 ods. 2 tohto nariadenia. 5. Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj clánky 2 a 3 nariadenia 2015/1589 sa majú vykladat v tom zmysle, ze umoznujú poskytnutie státnej pomoci v prípade, ze vnútrostátny súd vyhovie zalobe o náhradu skody, a to pod podmienkou, ze dotknutý clenský stát oznámi predmetnú pomoc Európskej komisii a dostane rozhodnutie Komisie, ktorým sa toto opatrenie pomoci povoluje. 6. Právne postavenie a úlohy, ktoré sú zverené právnickej osobe na základe vnútrostátneho práva, sú irelevantné na úcely posúdenia, ci sa výhoda poskytuje zo "státnych prostriedkov", kedze konkrétny zdroj státnych prostriedkov nemá vplyv na kvalifikáciu opatrenia ako státnej pomoci. __________________________________________________________________ ( [53]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [54]2 ) Nariadenie Komisie z 18. decembra 2013 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis ([55]Ú. v. EÚ L 352, 2013, s. 1). ( [56]3 ) Nariadenie Rady z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([57]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). ( [58]4 ) Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([59]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [60]5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby ([61]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 ([62]Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37 (dalej len "smernica 2002/20"). ( [63]6 ) Údajná skoda zodpovedá rozdielu medzi cenou, ktorú zalobkyniam zaplatil verejný prevádzkovatel, a cenou, za ktorú by tento prevádzkovatel musel elektrickú energiu nakupovat, ak by doslo k stanoveniu priemernej tarify za predaj elektrickej energie na obdobie od 1. marca 2006 do 30. novembra 2007 pre spolocnost DOBELES HES a od 1. marca 2006 do 30. septembra 2008 pre spolocnost GM. ( [64]7 ) Rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA ([65]C-329/15, [66]EU:C:2017:671, bod [67]17 a citovaná judikatúra). ( [68]8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([69]C-482/99, [70]EU:C:2002:294, bod [71]24 a citovaná judikatúra). ( [72]9 ) Rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia (C-405/16 P, dalej len "rozsudok Nemecko/Komisia", [73]EU:C:2019:268, bod [74]49 a citovaná judikatúra). ( [75]10 ) Rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([76]C-482/99, [77]EU:C:2002:294, bod [78]24). ( [79]11 ) Rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA ([80]C-329/15, [81]EU:C:2017:671, bod [82]24 a citovaná judikatúra). ( [83]12 ) Tamze, bod 25 a citovaná judikatúra. ( [84]13 ) Rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia ([85]173/73, [86]EU:C:1974:71, bod [87]35), a z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i. ([88]C-262/12, [89]EU:C:2013:851, bod [90]25). ( [91]14 ) Rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i. ([92]C-262/12, [93]EU:C:2013:851, body [94]30 a [95]35, ako aj citovaná judikatúra). ( [96]15 ) Rozsudok Nemecko/Komisia (body 60 a 84, ako aj citovaná judikatúra). ( [97]16 ) Rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i. (C-206/06, dalej len "rozsudok Essent Netwerk Noord a i. ", [98]EU:C:2008:413, body [99]45 az [100]47 a [101]66), ako aj rozsudok Nemecko/Komisia (body 65 az 71). ( [102]17 ) Rozsudok Essent Netwerk Noord a i. Pozri tiez rozsudky z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i. ([103]C-262/12, [104]EU:C:2013:851), ako aj z 15. mája 2019, Achema a i. ([105]C-706/17, [106]EU:C:2019:407). ( [107]18 ) Rozsudok z 13. marca 2001 (C-379/98, dalej len "rozsudok PreussenElektra", [108]EU:C:2001:160, body [109]58 a [110]59). ( [111]19 ) Rozsudok Nemecko/Komisia (body 70 a 71). ( [112]20 ) Pozri bod 32 vyssie. ( [113]21 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Essent Netwerk Noord a i. (body 69 a 70). ( [114]22 ) Pozri rozsudok Essent Netwerk Noord a i. (body 69 az 75); pozri tiez rozsudky z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i. ([115]C-262/12, [116]EU:C:2013:851, body [117]21, [118]25, [119]28 az [120]36); z 15. mája 2019, Achema a i. ([121]C-706/17, [122]EU:C:2019:407, body [123]63 az [124]67), ako aj zo 16. septembra 2021, FVE Holýsov I a i./Komisia ([125]C-850/19 P, neuverejnený, [126]EU:C:2021:740, bod [127]46). ( [128]23 ) Na to, aby sa táto podmienka povazovala za splnenú, treba preukázat, ze financné prostriedky vyberá a spravuje podnik, ktorý sa nachádza pod kontrolou státu. ( [129]24 ) Pozri body 65 az 72 tohto rozsudku. Pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2021, FVE Holýsov a i. ([130]C-850/19 P, [131]EU:C:2021:740, bod [132]46). ( [133]25 ) V bode 72 rozsudku Nemecko/Komisia Súdny dvor az po vylúcení existencie "osobitného príplatku" usúdil, ze "v dôsledku toho" je potrebné overit, ci mu "vsak" dalsie dve uvedené skutocnosti (t. j. státna kontrola nad financnými prostriedkami alebo nad správcami siete) umoznujú dospiet k záveru, ze financné prostriedky získané na základe príplatku EEG predstavujú státne prostriedky. ( [134]26 ) Rozsudok z 15. mája 2019 ([135]C-706/17, [136]EU:C:2019:407). ( [137]27 ) Rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo ([138]C-140/09, [139]EU:C:2010:335, bod [140]49). ( [141]28 ) Tamze, bod 50. ( [142]29 ) Rozsudok zo 17. mája 1994, Corsica Ferries ([143]C-18/93, [144]EU:C:1994:195, bod [145]14). ( [146]30 ) Toto ustanovenie stanovilo právo predávat prebytok elektrickej energie verejnému prevádzkovatelovi za cenu zodpovedajúcu dvojnásobku priemernej tarify za predaj elektrickej energie, ktorá bola vyssia nez tarifa stanovená pocas príslusného obdobia. ( [147]31 ) Rozsudok z 27. septembra 1988, ([148]106/87 az 120/87, [149]EU:C:1988:457, bod [150]23). ( [151]32 ) Rozsudok z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen ([152]C-505/14, [153]EU:C:2015:742, body [154]42 az [155]44). ( [156]33 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer v spojených veciach Atzeni a i. ([157]C-346/03 a C-529/03, [158]EU:C:2005:256, bod [159]198). ( [160]34 ) Rozsudok zo 4. marca 2020 ([161]C-586/18 P, [162]EU:C:2020:152, body [163]88 az [164]97). ( [165]35 ) Rozsudok z 26. októbra 2016 ([166]C-590/14 P, [167]EU:C:2016:797, body [168]58 a [169]59). ( [170]36 ) Rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia ([171]C-81/10 P, [172]EU:C:2011:811, bod [173]17). ( [174]37 ) Rozsudok z 23. marca 2006, Enirisorse ([175]C-237/04, [176]EU:C:2006:197, bod [177]23). ( [178]38 ) Zdá sa, ze táto otázka je odôvodnená skutocnostou, ze kazdá zo súm, ktoré zalobkyne získali, je skutocne nizsia ako stropná hodnota de minimis. ( [179]39 ) Rozsudok z 26. októbra 2016, DEI a Komisia/Alouminion tis Ellados ([180]C-590/14 P, [181]EU:C:2016:797, bod [182]98 a citovaná judikatúra). ( [183]40 ) V tejto súvislosti poznamenávam, ze tak vnútrostátny súd, ako aj niektorí úcastníci konania, odkazujú na rezim státnej pomoci, ktorý bol v platnosti súbezne s opatrením, o aké ide vo veciach samých, a ktorý bol schválený rozhodnutím Komisie SA.43140 (2015/NN) z 24. apríla 2017 - Podpora obnovitelných zdrojov energie a kogenerácie. ( [184]41 ) Rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED ([185]C-233/16, [186]EU:C:2018:280, body [187]79 a [188]82). ( [189]42 ) Rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia ([190]C-81/10 P, [191]EU:C:2011:811, bod [192]81). ( [193]43 ) Rozsudok z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i. ([194]C-638/19 P, [195]EU:C:2022:50, body [196]123 az [197]125). ( [198]44 ) Rozsudok z 26. októbra 2016, DEI a Komisia/Alouminion tis Ellados ([199]C-590/14 P, [200]EU:C:2016:797, body [201]95 az [202]98 a citovaná judikatúra). ( [203]45 ) Rozsudok z 19. marca 2015, OTP Bank ([204]C-672/13, [205]EU:C:2015:185, bod [206]68). ( [207]46 ) Rozsudok z 2. mája 2019, A-Fonds ([208]C-598/17, [209]EU:C:2019:352, body [210]45 a [211]46). ( [212]47 ) V tejto súvislosti pripomínam, ze podla vnútrostátneho práva bolo úlohou spolocnosti Latvenergo nakupovat prebytok vyrobenej elektrickej energie za vyssiu cenu, zatial co priemerná tarifa za predaj elektrickej energie bola urcená regulacnou komisiou ako regulacným orgánom na trhu s elektrickou energiou. ( [213]48 ) Rozsudok z 9. novembra 2017, Komisia/TV2/Danmark ([214]C-656/15 P, [215]EU:C:2017:836, body [216]44 a [217]45). References 1. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0029 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457 32. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0030 33. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0031 34. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0032 35. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0033 36. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0034 37. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0035 38. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0036 39. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0037 40. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0038 41. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0039 42. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0040 43. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0041 44. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0042 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50 47. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0043 48. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0044 49. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0045 50. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0046 51. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0047 52. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#t-ECR_62020CC0702_SK_01-E0048 53. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0001 54. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0002 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:352:TOC 56. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0003 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 58. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0004 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 60. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0005 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:337:TOC 63. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0006 64. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0007 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point17 68. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0008 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point24 72. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0009 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point49 75. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0010 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point24 79. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0011 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point24 83. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0012 84. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0013 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&anchor=#point35 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point25 91. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0014 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point30 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point35 96. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0015 97. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0016 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&anchor=#point45 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&anchor=#point47 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&anchor=#point66 102. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0017 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 107. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0018 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&anchor=#point58 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&anchor=#point59 111. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0019 112. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0020 113. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0021 114. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0022 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point21 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point25 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point28 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point36 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point63 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point67 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A740&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A740 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A740&anchor=#point46 128. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0023 129. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0024 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A740&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A740 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A740&anchor=#point46 133. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0025 134. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0026 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 137. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0027 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&anchor=#point49 141. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0028 142. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0029 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A195&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A195 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A195&anchor=#point14 146. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0030 147. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0031 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&anchor=#point23 151. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0032 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A742&locale=sk 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A742 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A742&anchor=#point42 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A742&anchor=#point44 156. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0033 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A256&locale=sk 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A256 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A256&anchor=#point198 160. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0034 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A152&locale=sk 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A152 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A152&anchor=#point88 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A152&anchor=#point97 165. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0035 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&locale=sk 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&anchor=#point58 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&anchor=#point59 170. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0036 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point17 174. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0037 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&anchor=#point23 178. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0038 179. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0039 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&locale=sk 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&anchor=#point98 183. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0040 184. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0041 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&anchor=#point79 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&anchor=#point82 189. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0042 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point81 193. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0043 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50&locale=sk 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50&anchor=#point123 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50&anchor=#point125 198. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0044 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&anchor=#point95 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&anchor=#point98 203. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0045 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&anchor=#point68 207. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0046 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A352&locale=sk 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A352 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A352&anchor=#point45 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A352&anchor=#point46 212. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0047 213. file:///tmp/lynxXXXXEnfhml/L84566-3523TMP.html#c-ECR_62020CC0702_SK_01-E0048 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&locale=sk 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&anchor=#point44 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&anchor=#point45