Predbezné znenie NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 14. júla 2022([1]1) Vec C-690/20 P Casino, Guichard-Perrachon, Achats Marchandises Casino SAS (AMC) proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Námietka nezákonnosti vznesená vo vztahu k clánku 20 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Údajná neexistencia úcinného prostriedku nápravy proti priebehu inspekcie - Zaloba o neplatnost" 1. Svojím odvolaním sa spolocnosti Casino, Guichard-Perrachon (dalej len "Casino") a Achats Marchandises Casino SAS (dalej len "AMC" a spolocne so spolocnostou Casino dalej len "odvolatelky") domáhajú ciastocného zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 5. októbra 2020, Casino, Guichard-Perrachon a AMC/Komisia([2]2) (dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd ciastocne zamietol ich zalobu podanú na základe clánku 263 ZFEÚ, ktorou sa domáhali zrusenia rozhodnutia Komisie C(2017) 1054 final z 9. februára 2017([3]3) (dalej len "sporné rozhodnutie"), ktorým sa spolocnosti Casino, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, nariaduje podrobit sa inspekcii v súlade s clánkom 20 ods. 1 a 4 nariadenia (ES) c. 1/2003([4]4). Okolnosti predchádzajúce sporu 2. Okolnosti predchádzajúce sporu, ktoré sú uvedené v bodoch 2 az 8 napadnutého rozsudku, mozno pre potreby tohto konania zhrnút takto. 3. Casino je materskou spolocnostou skupiny Casino, ktorá vykonáva svoju cinnost najmä vo Francúzsku, hlavne v odvetví distribúcie potravín a nepotravinárskych výrobkov. Jej dcérska spolocnost AMC je nákupnou centrálou, ktorá dojednáva podmienky nákupu od dodávatelov pre predajné retazce skupiny Casino vo Francúzsku. 4. Po tom, co Európska komisia získala informácie o výmene informácií medzi spolocnostou Casino a dalsími podnikmi alebo zdruzeniami podnikov, najmä spolocnostou Intermarché, co je spolocnost, ktorá tiez vykonáva svoje cinnosti v odvetví distribúcie potravín a nepotravinárskych výrobkov, prijala Európska komisia sporné rozhodnutie. 5. Výrok tohto rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Spolocnost Casino..., ako aj vsetky spolocnosti, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, sú povinné podrobit sa inspekcii týkajúcej sa ich moznej úcasti na zosúladených postupoch v rozpore s clánkom 101 [ZFEÚ] na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby, na trhu predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov a na trhoch predaja tovarov beznej spotreby spotrebitelom. Tieto zosúladené postupy predstavovali: a) výmeny informácií od roku 2015 medzi podnikmi a/alebo zdruzeniami podnikov, najmä ICDC..., a/alebo ich clenmi, najmä spolocnostami Casino a AgeCore a/alebo ich clenmi, najmä spolocnostou Intermarché, týkajúce sa zliav, ktoré získali na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov a cien na trhu predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov vo viacerých clenských státoch Európskej únie, najmä vo Francúzsku, a b) výmeny informácií najneskôr od roku 2016 medzi spolocnostami Casino a Intermarché, týkajúce sa ich budúcich obchodných stratégií, najmä pokial ide o sortiment, rozvoj predajní, elektronický obchod a propagacnú politiku na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby a na trhoch predaja tovarov beznej spotreby spotrebitelom vo Francúzsku. Táto inspekcia sa môze vykonat v akomkolvek priestore podniku... Casino povolí úradníkom a iným osobám povereným Komisiou na vykonanie inspekcie a úradníkom a iným osobám povereným orgánom pre hospodársku sútaz clenského státu na to, aby im pomáhali, alebo menovaným clenským státom na tento úcel, vstúpit do vsetkých svojich priestorov a dopravných prostriedkov pocas beznej pracovnej doby. Predlozí na úcely inspekcie obchodné knihy a vsetky ostatné obchodné záznamy bez ohladu na formu, v akej sú uchovávané, pokial o ne úradníci a ostatné poverené osoby poziadajú, a umozní im ich preskúmanie na mieste a vyhotovenie alebo získanie v akejkolvek forme kópie alebo výpisu z týchto obchodných kníh alebo záznamov. Povolí zapecatenie vsetkých obchodných priestorov a obchodných kníh alebo záznamov pocas doby trvania inspekcie a v rozsahu, v akom to bude potrebné na jej úcely. Poskytne bezprostredne na mieste ústne vysvetlenia k predmetu a úcelu inspekcie, pokial o to títo úradníci alebo osoby poziadajú, a poverí ktoréhokolvek zástupcu alebo zamestnanca poskytnút takéto vysvetlenia. Povolí záznam týchto vysvetlení v akejkolvek forme. Clánok 2 Inspekcia môze zacat 20. februára 2017 alebo krátko potom. Clánok 3 Toto rozhodnutie je urcené spolocnosti Casino, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje. Toto rozhodnutie sa bezprostredne pred inspekciou oznámi podniku, ktorému je urcené, v súlade s clánkom 297 ods. 2 [ZFEÚ]." 6. Francúzsky Autorité de la concurrence (orgán na ochranu hospodárskej sútaze) sa po tom, co ho Komisia o tejto inspekcii informovala, obrátil na sudcov rozhodujúcich o slobodách a väzbe na Tribunaux de grande instance de Créteil et de Paris (súdy prvého stupna v Créteil a Parízi, Francúzsko), aby ich poziadal o povolenie na prehliadku a zaistenie vecí v priestoroch odvolateliek. Uzneseniami zo 17. februára 2017 títo sudcovia rozhodujúci o slobodách a väzbe povolili prehliadku a zaistenie vecí, o ktoré bolo vopred poziadané formou predbezného opatrenia (dalej len "uznesenia zo 17. februára 2017"). Vzhladom na to, ze ziadne z opatrení prijatých pri inspekcii nevyzadovalo pouzitie "donucovacích opatrení" v zmysle clánku 20 ods. 6 az 8 nariadenia c. 1/2003, neboli tieto uznesenia odvolatelkám oznámené. 7. Inspekcia zacala 20. februára 2017, co je tiez dátum, kedy sa inspektori Komisie spolu so zástupcami francúzskeho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze dostavili do parízskeho sídla skupiny Casino, ako aj do priestorov spolocnosti AMC, a oznámili odvolatelkám sporné rozhodnutie. 8. Komisia v rámci inspekcie najmä prehladala kancelárie, zozbierala materiál, predovsetkým výpoctovú techniku (notebooky, mobilné telefóny, tablety, zariadenia na ukladanie dát), vypocula niekolko osôb a skopírovala obsah zozbieraného materiálu. 9. Kazdá z odvolateliek zaslala Komisii list z 24. februára 2017, v ktorom vyjadrila svoje výhrady k [spornému] rozhodnutiu a k priebehu inspekcie vykonanej na jeho základe. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 10. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 28. apríla 2017 podali odvolatelky na základe clánku 263 ZFEÚ zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. Rade Európskej únie bol povolený vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi konania na podporu návrhov Komisie. 11. Na podporu svojej zaloby uviedli odvolatelky v podstate tri zalobné dôvody. Prvý vychádzal z námietky nezákonnosti clánku 20 nariadenia c. 1/2003, druhý bol zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a tretí na porusení práva na nedotknutelnost obydlia. V rámci tohto tretieho zalobného dôvodu odvolatelky tvrdili, ze doslo k neprimeranému zásahu do ich súkromnej sféry, okrem iného vzhladom na spolocnosti a priestory, ktorých sa sporné rozhodnutie týka. 12. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd, ktorý konstatoval, ze Komisia nemala k dispozícii dostatocne vázne nepriame dôkazy, ktoré by odôvodnovali podozrenie z existencie porusenia spocívajúceho vo výmene informácií medzi spolocnostami Casino a Intermarché, týkajúcich sa ich budúcich obchodných stratégií, zrusil clánok 1 písm. b) sporného rozhodnutia.([5]5) Vo zvysnej casti zalobu zamietol.([6]6) Odvolanie a návrhy úcastníkov konania 13. Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolatelky styri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na tom, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze ústne vyhlásenia, ktoré Komisia zhromazdila, nemuseli byt zaznamenávané na to, aby slúzili ako nepriame dôkazy odôvodnujúce sporné rozhodnutie. Druhý odvolací dôvod je zalozený na tom, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze základné právo na nedotknutelnost obydlia nevyzaduje, aby rozhodnutie casovo obmedzovalo výkon právomocí Komisie vykonávat inspekcie. Tretí odvolací dôvod je zalozený na tom, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze základné právo na nedotknutelnost obydlia nevyzaduje, aby sporné rozhodnutie obmedzovalo osoby a priestory, ktoré sa môzu kontrolovat. Stvrtý odvolací dôvod je zalozený na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze základné právo na úcinný prostriedok nápravy nevyzaduje samostatnú a okamzitú zalobu proti priebehu inspekcií. 14. Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor zrusil bod 2 výroku napadnutého rozsudku, vyhovel ich návrhom predlozeným v prvostupnovom konaní, a v dôsledku toho zrusil sporné rozhodnutie a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy tohto odvolacieho konania, ako aj trovy konania vynalozené na Vseobecnom súde. 15. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. 16. Rada navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie v rozsahu, v akom odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze základné právo na úcinný prostriedok nápravy nevyzaduje samostatnú a okamzitú zalobu proti priebehu inspekcií, a aby ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy odvolacieho konania. O tretom odvolacom dôvode 17. V súlade s poziadavkou Súdneho dvora zameriam svoju analýzu na tretí odvolací dôvod. 18. Svojím tretím odvolacím dôvodom zalozeným na tom, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze základné právo na nedotknutelnost obydlia nevyzaduje, aby sporné rozhodnutie obmedzovalo osoby a priestory, ktoré sa môzu kontrolovat, odvolatelky namietajú najmä proti bodom 144 az 147 napadnutého rozsudku. 19. Najprv zhrniem odôvodnenie Vseobecného súdu, ktoré je predmetom námietok vznesených odvolatelkami, a následne zanalyzujem postupne vsetky styri výhrady, na ktoré sa clení analyzovaný odvolací dôvod. Napadnutý rozsudok 20. V bode 133 napadnutého rozsudku Vseobecný súd predovsetkým konstatoval, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ani spolocnosti, ani kontrolované priestory nie sú menovite oznacené, kedze sa jednak v clánku 1 druhom odseku napadnutého rozhodnutia uvádzalo, ze "inspekcia sa môze vykonat v akomkolvek priestore podniku", po com nasledoval výraz "a najmä", po ktorom boli zase uvedené dve adresy, a po druhé v clánku 1 prvom odseku, ako aj v clánku 3 prvom odseku napadnutého rozhodnutia sa uvádzalo, ze rozhodnutie o inspekcii sa uplatní na "Casino..., ako aj vsetky spolocnosti, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje". 21. Následne v bode 135 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze prílis siroký rozsah inspekcie, ku ktorému také formulácie vedú, pritom judikatúra nepovazovala za rozsah, ktorý by ako taký predstavoval neprimeraný zásah do sféry súkromnej cinnosti podniku. 22. Po tom, co Vseobecný súd v bodoch 137 az 141 pripomenul judikatúru, ktorá podriaduje výkon sirokých právomocí vykonat inspekciu, ktoré Komisii priznáva nariadenie c. 1/2003, podmienkam, ktoré zarucujú dodrziavanie práv dotknutých podnikov, odpovedal na výhradu vznesenú odvolatelkami, podla ktorej mala Komisia v prejednávanej veci z dôvodu záruk smerujúcich k ich ochrane pred neprimeranými zásahmi presnejsie specifikovat spolocnosti a priestory, ktorých sa inspekcia týka, takto. 23. Po prvé v bode 144 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze informácie obsiahnuté v spornom rozhodnutí umoznujú spolocne urcit spolocnosti a priestory, ktorých sa inspekcia týka. V tejto súvislosti spresnil, ze "vdaka urceniu predmetu a úcelu inspekcie, a najmä trhov s dotknutými výrobkami a sluzbami a spresneniu, podla ktorého sú dotknuté Casino a jej dcérske spolocnosti, ako aj ich priestory, totiz mozno z napadnutého rozhodnutia lahko vyvodit, ze inspekcia sa týka spolocnosti Casino a jej dcérskych spolocností pôsobiacich v odvetviach dotknutých predpokladaným porusením - teda trhy s dodávkami tovarov beznej spotreby (potravinárske výrobky, hygienické výrobky a cistiace výrobky), trhy predaja týchto tovarov spotrebitelom a trh predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov v odvetví tovarov beznej spotreby - a ze inspekcia sa bude môct vykonat vo vsetkých ich priestoroch". Za týchto okolností Vseobecný súd konstatoval, ze "presnejsie specifikovanie rozsahu inspekcie teda nebolo na ochranu práv zalobkýn nevyhnutné". 24. Po druhé v bode 145 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol kritiku odvolateliek, ze rozsah inspekcie bol z dôvodu chýbajúceho urcenia spolocností a priestorov, na ktoré sa inspekcia vztahuje, prílis siroký. V tejto súvislosti tiez uviedol, ze Komisia v spornom rozhodnutí uviedla "základný subjekt práva hospodárskej sútaze, ktorým je podnik zahrnajúci najcastejsie materskú spolocnost, ako aj jej dcérsku spolocnost alebo spolocnosti, ktorému mozno pripisovat porusenie, a najmä porusenia predpokladané v prejednávanom prípade, ktoré odôvodnujú, aby v [spornom] rozhodnutí boli uvedené tak materská spolocnost Casino, ako aj jej dcérske spolocnosti". 25. Po tretie v bode 146 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze "nedostatok presnosti oznacenia dotknutých spolocností a priestorov prispieva k riadnemu priebehu inspekcií Komisie, kedze jej poskytuje potrebný manévrovací priestor na zhromazdenie maxima mozných dôkazov a kedze umoznuje zachovat efekt prekvapenia, ktorý je nevyhnutný na zabránenie nebezpecenstvu znicenia alebo zatajenia týchto dôkazov". 26. Napokon v bode 147 napadnutého rozsudku Vseobecný súd poznamenal, ze v uzneseniach zo 17. februára 2017, zmienených v bode 6 vyssie, ktorými boli vo forme predbezného opatrenia povolené dotknuté prehliadky a zaistenia vecí pre prípad odporu proti prehliadke, sa výslovne a taxatívne spresnili priestory, v ktorých sa tieto prehliadky a zaistenia môzu vykonat. Podla Vseobecného súdu teda dodatocná záruka spocívajúca v oznacení priestorov, ktoré sa môzu prehladat, bola uznaná pre prípad, ze by sa zásah vyplývajúci z inspekcie ukázal byt zásadnejsí, najmä preto, ze sa inspekcia vykonala napriek odporu kontrolovaných spolocností, s vyuzitím polície na základe clánku 20 ods. 6 az 8 nariadenia c. 1/2003. Vzhladom na to, ze odvolatelky proti inspekcii nenamietali, táto dodatocná záruka nebola v prejednávanej veci opodstatnená. Analýza 27. Odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze porusil clánok 7 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a poziadavku ochrany proti svojvolným zásahom verejnej moci do súkromnej sféry osoby. V podstate tvrdia, ze Vseobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nerozhodol, ze sporné rozhodnutie, v ktorom neboli individuálne oznacené ani právnické osoby, na ktoré sa inspekcia vztahovala, ani priestory, v ktorých bola táto inspekcia povolená, je zjavne nezákonné, kedze zasahuje do práva na nedotknutelnost obydlia. 28. Ako som uz uviedol vyssie, odvolatelky uvádzajú na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu styri výhrady. 29. Vo svojej prvej výhrade odvolatelky tvrdia, ze v rozpore s tým, co uviedol Vseobecný súd okrem iného v bode 144 napadnutého rozsudku, vymedzenie predmetu a úcelu inspekcie nemôze napravit neexistenciu obmedzenia právomocí Komisie, pokial ide o oznacenie osôb a priestorov, ktoré sa môzu kontrolovat. Opierajúc sa o rozsudok nemeckého Ústavného súdu([7]7), dodávajú, ze nie je prijatelné, aby nositelia práva na respektovanie obydlia - v prejednávanej veci kazdá právnická osoba, ktorá tvorí skupinu Casino - museli vyvodit z vymedzenia predmetu vysetrovania, a teda v case príchodu inspektorov, ze patria medzi subjekty, ktoré sa majú kontrolovat. 30. V tejto súvislosti hned na úvod uvádzam, ze, tak ako správne zdôraznila Komisia a v rozpore s tým, co tvrdia odvolatelky, Vseobecný súd nekonstatoval, ze vymedzenie predmetu a úcelu inspekcie napravilo údajnú neexistenciu obmedzenia právomocí Komisie. 31. Naopak Vseobecný súd po prvé konstatoval, ze dodrzanie práva na nedotknutelnost obydlia si nevyzaduje, aby boli spolocnosti a kontrolované priestory v rozhodnutí o inspekcii menovite oznacené. V tejto súvislosti pripomenul, ze formulácie podobné tým, ktoré sú obsiahnuté v spornom rozhodnutí, sa nachádzajú v rozhodnutiach, o aké islo v iných veciach, v ktorých rozhodoval Vseobecný súd([8]8), a ze prílis siroký rozsah inspekcie, ku ktorému takéto formulácie vedú, nepovazuje judikatúra za rozsah, ktorý by ako taký predstavoval neprimeraný zásah do sféry súkromnej cinnosti podniku. 32. Po druhé Vseobecný súd dospel k záveru, ze v prejednávanej veci bolo specifikovanie vo vztahu k rozsahu inspekcie, ktoré je obsiahnuté v spornom rozhodnutí, dostatocné na to, aby umoznilo urcit spolocnosti a priestory dotknuté inspekciou, a ze na ochranu práv odvolateliek nebolo presnejsie specifikovanie nevyhnutné. Pri tomto závere zohladnil nielen oznacenie predmetu a úcelu inspekcie, uvedených v spornom rozhodnutí, a predovsetkým urcenie trhov s dotknutými výrobkami a sluzbami, ale aj spresnenie obsiahnuté v tomto rozhodnutí, ze "sú dotknuté Casino a jej dcérske spolocnosti, ako aj ich priestory". Okrem toho uviedol, ze vsetky tieto údaje umoznujú zo sporného rozhodnutia lahko vyvodit, ze inspekcia sa týkala len spolocnosti Casino a jej dcérskych spolocností pôsobiacich na dotknutých trhoch. 33. Vyssie opísaný prístup Vseobecného súdu vsak pritom podla môjho názoru nie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") v oblasti domových prehliadok v obchodných priestoroch spolocností, predovsetkým na úcely kontrol zameraných na stíhanie porusení práva hospodárskej sútaze, ani neoprávnuje Komisiu prijat opatrenia zasahujúce do práva na nedotknutelnost obydlia, stanoveného v clánku 7 Charty a v clánku 8 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"), ktoré sú neprimerané a svojvolné. 34. V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze tak ako uviedol Súdny dvor v rozsudku z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia([9]9) (dalej len "rozsudok Deutsche Bahn"), hoci z judikatúry ESLP vyplýva, ze ochrana stanovená v clánku 8 EDLP sa môze vztahovat na niektoré obchodné priestory, nic to nemení na tom, ze tento súd rozhodol, ze verejný zásah by mohol byt v porovnaní s inými prípadmi rozsiahlejsí, pokial ide o obchodné priestory alebo profesijné ci obchodné cinnosti. 35. Dalej treba zdôraznit, ze preskúmavacie právomoci, ktoré má Komisia podla clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, sa obmedzujú na to, ze zamestnanci Komisie majú okrem iného povolenie na vstup do miest podla ich výberu, na získanie dokumentov, o ktoré ziadajú, a na prezretie obsahu hnutelných vecí, ktoré oznacia.([10]10) Presnejsie, v clánku 20 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia sa uvádza, ze úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú okrem iného oprávnené vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podniku a zdruzení podnikov. Súdny dvor mal pritom prílezitost spresnit, ze takáto právomoc má osobitný význam, kedze musí Komisii umoznit zhromazdit dôkazy o poruseniach pravidiel hospodárskej sútaze na miestach, kde sa obvykle nachádzajú, to znamená v obchodných priestoroch podnikov, a ze tak z úcelu nariadenia c. 1/2003, ako aj z vymenovania právomocí, ktoré sú zverené úradníkom Komisie na základe jeho clánku 20, vyplýva, ze kontrola môze mat velmi siroký rozsah.([11]11) 36. Nakoniec je potrebné pripomenút jednak to, ze výkon právomocí Komisie vykonat inspekciu je na jednej strane obklopený dostatocnými zárukami poskytujúcimi ochranu pred svojvolnými zásahmi orgánov verejnej moci([12]12) - spomedzi ktorých, tak ako uviedol Súdny dvor, zohráva klúcovú úlohu povinnost uviest konkrétne dôvody rozhodnutia o inspekcii([13]13) - a jednak to, ze inspekcie, ktoré sa tak ako v prejednávanom prípade vykonávajú na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, nezahrnajú výkon donucovacích právomocí, ktoré môzu vnútrostátne orgány vykonávat len v prípade uplatnenia postupu stanoveného v clánku 20 ods. 6 az 8 tohto nariadenia. 37. Za týchto okolností nemozno podla môjho názoru Vseobecnému súdu vytýkat, ze dospel k záveru, ze pokial podniky a priestory podliehajúce inspekcii nie sú v rozhodnutí o inspekcii menovite oznacené, ale odôvodnenie tohto rozhodnutia umoznuje lahko, a teda bez nadmerného výkladového úsilia, vyvodit, ktoré sú to tie právnické osoby a ich priestory, ktoré sú konkrétne dotknuté danými kontrolami, nedochádza k poruseniu zásady proporcionality, ktorej dodrzanie je pri prijímaní opatrení predstavujúcich zásah do clánku 7 Charty nevyhnutné.([14]14) 38. ESLP zaujal podobný prístup v rozsudku z 20. decembra 2010, Société Canal Plus a i. v. Francúzsko([15]15), v ktorom konstatoval, ze skutocnost, ze jedna zo spolocností kontrolovaných vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, nebola presne uvedená v uznesení povolujúcom predmetné prehliadky obydlia, "nespochybnuje zákonnost zásahu, pretoze uznesenie o povolení sa vo vseobecnosti týkalo priestorov spolocnosti 'Canal Plus`" "bez toho, aby sa spresnila právna forma jednotlivých subjektov, ktoré sú z tohto dôvodu dotknuté, ale urcite spadajúcich pod toto oznacenie". 39. Pokial ide o rozsudok nemeckého Ústavného súdu, na ktorý sa odvolávajú odvolatelky, poukazujem na to, ze v tomto rozsudku uvedený súd dospel k záveru o porusení práva na nedotknutelnost obydlia, kedze predmetné uznesenie o prehliadke neumoznovalo urcit spolocnost, ktorej priestory sa majú prehliadnut, a teda bolo neurcité. 40. Nemecký Ústavný súd dospel k tomuto záveru po tom, co konstatoval, ze ziadny podnik, ktorý by mal len obchodné meno uvedené v uznesení o prehliadke, nepouzíval priestory na adrese uvedenej v tomto uznesení a ze spomedzi podnikov, ktoré majú kancelárie na tejto adrese a ktorých obchodné meno sa skladá zo slov, ktoré sú pouzité v uvedenom uznesení a po nich nasleduje doplnujúci údaj, nebolo mozné pochopit, ktorý z nich je dotknutý. Tento súd okrem toho konstatoval, ze neistotu, pokial ide o spolocnost, ktorá je dotknutá, nie je mozné odstránit tým, ze sa zohladnia dalsie formulácie obsiahnuté v príkaze na prehliadku. 41. Tým, ze takto rozhodol, teda nevylúcil moznost, ze by v prípade, ze akt, ktorým sa nariadujú domové prehliadky, menovite neoznacuje spolocnost, ktorej sa tieto prehliadky týkajú, bolo mozné túto spolocnost urcit nepriamo na základe obsahu aktu. V tejto súvislosti treba uviest, ze nemecký Ústavný súd naopak nesúhlasil s moznostou, aby sa takéto urcenie mohlo uskutocnit na základe skutocností, ktoré nesúvisia s predmetným uznesením o prehliadke, akou je napríklad vysetrovací spis. 42. V prejednávanej veci pritom Vseobecný súd konstatoval, ze spolocnosti, ktorých sa toto rozhodnutie týka, sú jasne urcitelné, len na základe zohladnenia formulácií obsiahnutých v spornom rozhodnutí. 43. Treba tiez poznamenat, ze jedným z faktorov, ktoré spôsobili nejasnost urcenia spolocnosti dotknutej príkazom na prehliadku, o aký islo vo veci, v ktorej bol vydaný vyssie uvedený rozsudok nemeckého Ústavného súdu, bol nedostatok presnosti týkajúci sa odvetvia cinnosti tejto spolocnosti. V spornom rozhodnutí sú pritom jasne uvedené trhy, na ktorých sa predpokladá existencia porusenia clánku 101 ZFEÚ, a preto je na jeho základe mozné jasne urcit odvetvie cinnosti spolocností, ktorých sa inspekcia týka. 44. V druhej výhrade svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze pojem "podnik" - ktorý je ekonomickým a cisto funkcným pojmom pouzívaným výlucne na úcely uplatnovania hmotnoprávnych noriem práva hospodárskej sútaze, ako napríklad kvalifikácia kartelu - nemôze byt prekázkou dodrziavania základných práv spojených s pojmom "právnická osoba". Pokial ide o spolocnosti, jedinou osobou s právom na nedotknutelnost obydlia je právnická osoba, a nie podnik, ktorý nemá právnu subjektivitu. V tejto súvislosti odvolatelky odkazujú na rozsudok z 25. októbra 2011, Uralita/Komisia([16]16), v ktorom Vseobecný súd uviedol, ze ked Komisia prijme rozhodnutie podla clánku 101 ZFEÚ, musí urcit jednu alebo viacero osôb, ci uz fyzických alebo právnických, ktoré mozno povazovat za zodpovedné za správanie predmetného podniku a ktoré môzu byt z tohto dôvodu sankcionované. 45. V tejto súvislosti po prvé poukazujem na to, ze tvrdeniami uvádzanými odvolatelkami v rámci tejto druhej výhrady nemozno spochybnit platnost prístupu, ktorý uplatnil Vseobecný súd, a záveru, ku ktorému tento súd dospel v bode 144 napadnutého rozsudku. 46. Po druhé v rozpore s tým, co tvrdia odvolatelky, z bodu 145 napadnutého rozsudku podla môjho názoru jasne vyplýva, ze ked Vseobecný súd odkázal na podnik ako na "základný subjekt práva hospodárskej sútaze", nemal v úmysle tvrdit, ze "podnik" v zmysle práva hospodárskej sútaze, a nie právnické osoby, ktoré ho tvoria, treba povazovat za nositela základného práva na nedotknutelnost obydlia, obmedzeného prijatím opatrenia inspekcie. Tento odkaz treba chápat skôr ako spresnenie rozsahu, ktorý sa má pripísat oznaceniu uvedenému v clánku 1 prvom odseku a v clánku 3 prvom odseku tohto rozhodnutia, podla ktorého sú na úcely správneho vymedzenia osobnej pôsobnosti tohto rozhodnutia povinné podrobit sa inspekcii "spolocnost Casino..., ako aj vsetky spolocnosti, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje". 47. V tomto kontexte odkaz odvolateliek na rozsudok z 25. októbra 2011, Uralita/Komisia([17]17), týkajúci sa rozhodnutia konstatujúceho porusenie, a nie rozhodnutia o inspekcii, nemôze, tak ako správne uviedla Komisia, mat pre odvolatelky ziadny úzitok. Inspekcie sa uskutocnujú v stádiu, ked Komisia este nemá podrobné informácie, vrátane informácií o páchateloch údajného porusenia, a musí najprv overit dôvodnost svojich podozrení, ako aj rozsah skutocností, ku ktorým doslo, pretoze cielom inspekcie je práve zhromazdenie dôkazov súvisiacich s údajným porusením. 48. Tretou výhradou svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky spochybnujú tvrdenie Vseobecného súdu uvedené v bode 146 napadnutého rozsudku, podla ktorého nedostatok presnosti oznacenia dotknutých spolocností a priestorov prispieva k riadnemu priebehu inspekcií. Odvolatelky tvrdia, ze príklad súdov, na ktorých sa vyzaduje urcenie spolocností a/alebo dotknutých priestorov, preukazuje, ze takýmto spresnením riadny priebeh domových prehliadok nie je dotknutý. 49. V tejto súvislosti treba po prvé uviest to, ze aj za predpokladu, ze by Vseobecný súd nesprávne posúdil alebo nadhodnotil výhody, pokial ide o efektívnost inspekcií, spojené s nedostatkom presnosti pri oznacení spolocností a priestorov, ktorých sa inspekcia týka, nestacilo by to na spochybnenie platnosti prístupu, ktorý tento súd uplatnil, a záveru, ku ktorému dospel v bode 144 napadnutého rozsudku. 50. Po druhé treba pripomenút, ze vnútrostátne legislatívne alebo súdne postupy, aj za predpokladu, ze sú spolocné pre vsetky clenské státy, sa nemôzu presadit v rámci uplatnovania pravidiel Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze.([18]18) 51. Napokon v rámci stvrtej výhrady svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze v rozpore s tým, ako rozhodol Vseobecný súd v bode 147 napadnutého rozsudku, nemozno tvrdit, ze riziko svojvôle spojené s nedostatkom presnosti sporného rozhodnutia, pokial ide o osoby a priestory, ktoré sa môzu kontrolovat, bolo kompenzované úrovnou doplnkovej ochrany, ktorý by poskytlo prípadné vykonanie uznesení zo 17. februára 2017. Právo Únie by si totiz malo samo osebe vystacit, a to tým, ze osobám podliehajúcim súdnej právomoci priamo ponúkne vsetky záruky vyzadované na ochranu ich základných práv, a nemalo by sa spoliehat na ustanovenia vnútrostátneho práva, ktoré sa môzu uplatnit inde. Navyse na to, aby boli tieto uznesenia vykonatelné, odvolatelky nemali úradníkom Komisie umoznit vstup do ich priestorov, cím by ich donútili poziadat o zásah francúzskych orgánov. Takýto odpor by ich vystavil riziku vysokej pokuty. 52. Aj táto argumentácia odvolateliek je podla môjho názoru zalozená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Vseobecný súd totiz nekonstatoval, ze nezrovnalost vyplývajúca z nedostatku presného uvedenia spolocností a priestorov podliehajúcich inspekcii bola kompenzovaná výslovným oznacením miestností, ktoré sa môzu prehliadnut, uvedeným v uzneseniach zo 17. februára 2017. Obmedzil sa totiz len na konstatovanie toho, ze v prípade, ze by si zásah Komisie z dôvodu odporu odvolateliek vyziadal výkon donucovacích právomocí, odvolatelky by mali nárok na dodatocnú záruku spocívajúcu vo výslovnom a taxatívnom uvedení priestorov, ktorých sa inspekcia týka. 53. Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah zastávam názor, ze tretiemu odvolaciemu dôvodu nemozno vyhoviet. Návrh 54. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor tretí odvolací dôvod zamietol ako nedôvodný. __________________________________________________________________ [19]1 Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [20]2 T-249/17, EU:T:2020:458. __________________________________________________________________ [21]3 Vec AT.40466 - Tute 1. __________________________________________________________________ [22]4 Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). __________________________________________________________________ [23]5 Bod 1 výroku napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [24]6 Bod 2 výroku napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [25]7 Bundesverfassungsgericht, 16. apríl 2015, 2 BvR 440/14, NJW 2015, 2870. __________________________________________________________________ [26]8 V bode 134 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zmienuje veci, v ktorých boli vydané rozsudky zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia (T-135/09, EU:T:2012:596), a zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia (T-289/11, T-290/11 a T-521/11, EU:T:2013:404). __________________________________________________________________ [27]9 C-583/13 P, EU:C:2015:404, bod 20. __________________________________________________________________ [28]10 Pozri rozsudok Súdneho dvora Deutsche Bahn (bod 23). __________________________________________________________________ [29]11 Pozri v tomto zmysle, pokial ide o nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie, ktorým sa vykonávajú clánky 81 a 82 Zmluvy [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204/62), rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia (46/87 a 227/88, EU:C:1989:337, bod 26). __________________________________________________________________ [30]12 Pozri rozsudok Deutsche Bahn (bod 28), ako aj rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia (T-289/11, T-290/11 a T-521/11, EU:T:2013:404, bod 74). __________________________________________________________________ [31]13 Pozri rozsudok z 30. januára 2020, Ceské dráhy/Komisia (C-538/18 P a C-539/18 P, neuverejnený, EU:C:2020:53, bod 40). __________________________________________________________________ [32]14 Pokial ide o rozhodnutia pozadujúce informácie, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci HeidelbergCement/Komisia (C-247/14 P, EU:C:2015:694, bod 42). __________________________________________________________________ [33]15 CE:ECHR:2010:1221JUD002940808, bod 52. __________________________________________________________________ [34]16 T-349/08, neuverejnený, EU:T:2011:622, bod 36. __________________________________________________________________ [35]17 T-349/08, neuverejnený, EU:T:2011:622, bod 36. __________________________________________________________________ [36]18 Pozri rozsudok zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia (43/82 a 63/82, EU:C:1984:9, bod 40). References 1. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref1 20. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref2 21. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref3 22. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref4 23. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref5 24. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref6 25. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref7 26. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref8 27. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref9 28. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref10 29. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref11 30. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref12 31. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref13 32. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref14 33. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref15 34. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref16 35. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref17 36. file:///tmp/lynxXXXXe1MXaU/L84475-9852TMP.html#Footref18