Predbezné znenie NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 14. júla 2022([1]1) Vec C-682/20 P Les Mousquetaires, ITM Entreprises SAS proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa nariaduje inspekcia - Námietka nezákonnosti clánku 20 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Údajná neexistencia úcinného prostriedku nápravy proti podmienkam výkonu rozhodnutí o inspekcii - Rozhodnutie Komisie zadrzat a skopírovat údaje ulozené na komunikacných a pamätových zariadeniach obsahujúcich údaje týkajúce sa súkromia uzívatelov - Odmietnutie ziadosti odvolateliek o vrátenie dotknutých údajov - Zaloba o neplatnost" 1. Spolocnosti Les Mousquetaires SAS (dalej len "LM") a ITM Entreprises SAS (dalej len "ITM" alebo "Intermarché" a spolocne s LM len "odvolatelky") sa svojím odvolaním domáhajú ciastocného zrusenia rozsudku Vseobecného súdu z 5. októbra 2020, Les Mousquetaires a ITM Entreprises/Komisia (T-255/17, dalej len "napadnutý rozsudok", EU:T:2020:460), ktorým Vseobecný súd ciastocne zamietol ich návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie po prvé a najmä dvoch rozhodnutí prijatých Európskou komisiou dna 21. februára 2017([2]2), ktorými sa spolocnosti LM, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, nariaduje podrobit sa inspekcii v súlade s clánkom 20 ods. 1 a 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003([3]3), a subsidiárne dvoch rozhodnutí prijatých Komisiou dna 9. februára 2017, ktorými sa spolocnosti ITM, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, nariaduje podrobit sa inspekcii v súlade s clánkom 20 ods. 1 a 4 nariadenia c. 1/2003([4]4), a po druhé rozhodnutia, ktorým Komisia na jednej strane zadrzala a skopírovala údaje ulozené na komunikacných a pamätových zariadeniach obsahujúcich údaje týkajúce sa súkromia uzívatelov týchto zariadení a na druhej strane zamietla ziadost o vrátenie uvedených údajov podanú odvolatelkami. I. Okolnosti predchádzajúce sporu 2. Okolnosti predchádzajúce sporu, ktoré sú uvedené v bodoch 2 az 11 napadnutého rozsudku, mozno na úcely prejednávanej veci zhrnút nasledujúcim spôsobom. 3. LM je holdingová spolocnost skupiny Les Mousquetaires, ktorá vykonáva cinnost v odvetví distribúcie potravín a nepotravinárskych výrobkov vo Francúzsku a Belgicku. ITM je jej dcérska spolocnost. 4. Po tom, ako Európska komisia získala informácie týkajúce sa výmeny informácií medzi spolocnostou ITM a najmä spolocnostou Casino, ktorá tiez vykonáva cinnost v odvetví distribúcie potravín a nepotravinárskych výrobkov, prijala rozhodnutie Tute 1 z 9. februára 2017. 5. Výrok tohto rozhodnutia znie: "Clánok 1 ... Spolocnost Intermarché..., ako aj vsetky spolocnosti, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, sú povinné podrobit sa inspekcii týkajúcej sa ich moznej úcasti na zosúladených postupoch v rozpore s clánkom 101 [ZFEÚ] na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby, na trhu predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov a na trhoch predaja tovarov beznej spotreby spotrebitelom. Tieto zosúladené postupy predstavovali: a) výmeny informácií od roku 2015 medzi podnikmi a/alebo zdruzeniami podnikov, najmä AgeCore a/alebo jeho clenmi, najmä spolocnostou Intermarché, a ICDC... a/alebo jeho clenmi, najmä spolocnostou Casino, týkajúce sa zliav, ktoré získali na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov a cien na trhu predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov vo viacerých clenských státoch Európskej únie, najmä vo Francúzsku, a b) výmeny informácií najneskôr od roku 2016 medzi spolocnostami Casino a Intermarché, týkajúce sa ich budúcich obchodných stratégií, najmä pokial ide o sortiment, rozvoj predajní, elektronický obchod a propagacnú politiku na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby a na trhoch predaja tovarov beznej spotreby spotrebitelom vo Francúzsku. Táto inspekcia sa môze vykonat v akomkolvek priestore podniku... Intermarché povolí úradníkom a iným osobám povereným Komisiou na vykonanie inspekcie a úradníkom a iným osobám povereným orgánom pre hospodársku sútaz clenského státu na to, aby im pomáhali, alebo menovaným clenským státom na tento úcel, vstúpit do vsetkých svojich priestorov a dopravných prostriedkov pocas beznej pracovnej doby. Predlozí na úcely inspekcie obchodné knihy a vsetky ostatné obchodné záznamy bez ohladu na formu, v akej sú uchovávané, pokial o ne úradníci a ostatné poverené osoby poziadajú, a umozní im ich preskúmanie na mieste a vyhotovenie alebo získanie v akejkolvek forme kópie alebo výpisu z týchto obchodných kníh alebo záznamov. Povolí zapecatenie vsetkých obchodných priestorov a obchodných kníh alebo záznamov pocas doby trvania inspekcie a v rozsahu, v akom to bude potrebné na jej úcely. Poskytne bezprostredne na mieste ústne vysvetlenia k predmetu a úcelu inspekcie, pokial o to títo úradníci alebo osoby poziadajú, a poverí ktoréhokolvek zástupcu alebo zamestnanca poskytnút takéto vysvetlenia. Povolí záznam týchto vysvetlení v akejkolvek forme. Clánok 2 Inspekcia môze zacat 20. februára 2017 alebo krátko potom. Clánok 3 Toto rozhodnutie je urcené spolocnosti Intermarché..., ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje. Toto rozhodnutie sa bezprostredne pred inspekciou oznámi podniku, ktorému je urcené, v súlade s clánkom 297 ods. 2 [ZFEÚ]." 6. Po tom, ako Európska komisia získala aj informácie týkajúce sa výmeny informácií najmä medzi spolocnostou Intermarché a inými podnikmi alebo zdruzeniami podnikov, prijala rozhodnutie Tute 2 z 9. februára 2017. Clánok 1 tohto rozhodnutia poukazoval na moznú úcast spolocnosti Intermarché na zosúladených postupoch, ktoré predstavovali "výmeny informácií od roku 2015 medzi podnikmi a/alebo zdruzeniami podnikov, najmä AgeCore a/alebo jeho clenmi, najmä spolocnostou Coopernic a/alebo jej clenmi a spolocnostou Eurelec a/alebo jej clenmi, týkajúce sa zliav, ktoré získali na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov a cien na trhu predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov vo viacerých clenských státoch Európskej únie, najmä vo Francúzsku a v Nemecku". Clánky 2 a 3 uvedeného rozhodnutia mali rovnaký obsah ako clánky 2 a 3 rozhodnutia Tute 1 z 9. februára 2017. 7. Francúzsky Autorité de la concurrence (orgán na ochranu hospodárskej sútaze) sa po tom, ako ho Komisia o tejto inspekcii informovala, obrátil na sudcu rozhodujúceho o slobodách a väzbe na Tribunal de grande instance d'Evry (Súd prvého stupna Evry, Francúzsko), aby ho poziadal o povolenie na prehliadku a zaistenie vecí v priestoroch odvolateliek. Uznesením zo 17. februára 2017 sudca rozhodujúci o slobodách a väzbe povolili prehliadku a zaistenie vecí, o ktoré bolo vopred poziadané formou predbezného opatrenia. Vzhladom na to, ze ziadne z opatrení prijatých pri inspekcii nevyzadovalo pouzitie "donucovacích opatrení" v zmysle clánku 20 ods. 6 az 8 nariadenia c. 1/2003, toto uznesenie nebolo odvolatelkám oznámené. 8. Inspekcia zacala 20. februára 2017, co je tiez dátum, ked sa inspektori Komisie spolu so zástupcami francúzskeho Autorité de la concurrence (orgán na ochranu hospodárskej sútaze) dostavili do priestorov spolocnosti Intermarché. 9. V dôsledku pochybností týkajúcich sa toho, ci jedna z osôb dotknutých inspekciou má postavenie zamestnanca spolocnosti ITM alebo LM, Komisia prijala rozhodnutia Tute 1 a Tute 2 z 21. februára 2017, a to na základe rovnakých dôvodov, ako boli dôvody uvedené v rozhodnutiach Tute 1 a Tute 2 z 9. februára 2017, zmenilo sa len oznacenie hlavného subjektu podliehajúceho inspekcii (ITM namiesto LM)([5]5). 10. Komisia v rámci inspekcie najmä prehladala kancelárie, zozbierala materiál, predovsetkým výpoctovú techniku (notebooky, mobilné telefóny, tablety, zariadenia na ukladanie dát), vypocula niekolko osôb a skopírovala obsah zozbieraného materiálu. 11. Odvolatelky zaslali Komisii niekolko listov z 24. februára 2017, v ktorých uviedli výhrady k rozhodnutiam o inspekcii a k priebehu inspekcie vedenej na ich základe, pricom namietali najmä proti kopírovaniu dokumentov týkajúcich sa súkromia ich zamestnancov. Tieto výhrady doplnili listom zaslaným Komisii 13. apríla 2017, v ktorom pozadovali najmä vrátenie niektorých skopírovaných dokumentov. II. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 12. Zalobou podanou do kancelárie Vseobecného súdu 28. apríla 2017 odvolatelky napadli rozhodnutia Tute 1 a Tute 2 z 21. februára 2017 a v prípade potreby aj rozhodnutia Tute 1 a Tute 2 z 9. februára 2017. Odvolatelky uviedli na podporu svojej zaloby v podstate pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na námietke nezákonnosti clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 a namietali ním nedostatocnost dostupných prostriedkov nápravy proti podmienkam priebehu inspekcií, druhý zalobný dôvod bol zalozený na neexistencii riadneho oznámenia napadnutých rozhodnutí, tretí zalobný dôvod bola zalozený na odopretí ich práva bránit sa proti inspekcii, stvrtý zalobný dôvod bol zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a piaty zalobný dôvod bol zalozený na porusení práva na nedotknutelnost obydlia. 13. Uznesením z 22. septembra 2017 predseda deviatej komory Vseobecného súdu vyhovel návrhu Rady Európskej únie na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na Vseobecnom súde na podporu návrhov Komisie. 14. Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval Komisiu, aby predlozila nedôvernú verziu nepriamych dôkazov o údajných poruseniach, ktoré mala k dispozícii k dátumu prijatia napadnutých rozhodnutí, a poziadal odvolatelky, aby sa k predlozeným nepriamym dôkazom vyjadrili. V odpovedi na túto výzvu Komisia predlozila najmä zápisnice z vypocúvaní, ktoré sa konali v rokoch 2016 a 2017 s trinástimi dodávatelmi výrobkov beznej spotreby dotknutých inspekciou, ktorí pravidelne uzatvárajú dohody so spolocnostami Casino a ITM (dalej len "zápisnice z vypocúvaní"). 15. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd po prvé v nadväznosti na konstatovanie, ze Komisia nemala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy odôvodnujúce podozrenie, ze doslo k poruseniu spocívajúcemu vo výmene informácií medzi spolocnostami Casino a ITM týkajúcich sa ich budúcich obchodných stratégií, zrusil clánok 1 písm. b) rozhodnutia Tute 1 z 9. februára 2017 a clánok 1 písm. b) rozhodnutia Tute 1 z 21. februára 2017([6]6). Po druhé Vseobecný súd vzhladom na svoje rozhodnutie, ze dostupné prostriedky nápravy tak proti zákonnosti, ako aj proti priebehu inspekcií sú úcinné, a na konstatovanie, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne odôvodnila a mohla platne nariadit inspekcie týkajúce sa moznej úcasti odvolateliek na zosúladených postupoch uvedených v clánku 1 písm. a) rozhodnutí Tute 2 z 9. a 21. februára 2017, zalobu v zostávajúcej casti zamietol([7]7). III. Návrhy úcastníkov konania 16. Odvolatelky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor zrusil bod 2 výroku napadnutého rozsudku, vyhovel ich návrhom uplatneným v prvostupnovom konaní tým, ze zrusí rozhodnutia Tute 1 z 9. a 21. februára 2017 (dalej spolocne len "sporné rozhodnutia"), a ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy celého konania vrátane konania na Vseobecnom súde. 17. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. 18. Rada navrhuje, aby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod a ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. IV. O odvolaní 19. Odvolatelky uvádzajú na podporu svojho odvolania pät odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia Vseobecného súdu v rámci jeho analýzy úcinnosti prostriedkov nápravy týkajúcich sa priebehu inspekcií. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánkov 6 a 8 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), clánku 296 ZFEÚ a clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia a obmedzenia rozhodnutí o inspekcii. Tretí odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a na porusení nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom Vseobecný súd kvalifikoval procesnú fázu "pred prijatím opatrení obsahujúcich výhradu, ze doslo k poruseniu", na ktorú sa toto nariadenie nevztahuje. Stvrtý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánkov 6 a 8 EDLP a clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom Vseobecný súd kvalifikoval skutocnosti poznacené formálnymi a vecnými vadami ako "dostatocne závazné nepriame dôkazy". Napokon piaty odvolací dôvod je zalozený na nedostatku odôvodnenia, ktorý vyplýva z nepreskúmania dôkaznej hodnoty týchto nepriamych dôkazov a z nesprávnej kvalifikácie "nepriameho dôkazu". A. O prvom odvolacom dôvode 20. Prvým odvolacím dôvodom odvolatelky v podstate napádajú body 83 az 112 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd preskúmal a zamietol ich námietku nezákonnosti clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. V rámci tejto námietky nezákonnosti odvolatelky namietali, ze clánok 20 nariadenia c. 1/2003 neobsahuje ustanovenia, ktoré priznávajú opatreniam patriacim do priebehu inspekcie povahu aktov napadnutelných zalobou podla Zmluvy a ktoré ukladajú povinnost uviest v rozhodnutí o inspekcii poucenie o práve na preskúmanie podobne, ako musí byt na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 uvedené poucenie o práve na preskúmanie samotného rozhodnutia o inspekcii súdom Únie([8]8). 1. Napadnutý rozsudok 21. Vseobecný súd v bodoch 58 az 75 napadnutého rozsudku zamietol námietky neprípustnosti vznesené Komisiou a Radou proti námietke nezákonnosti uplatnenej odvolatelkami a následne pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti tejto námietky. V bode 82 napadnutého rozsudku najprv pripomenul rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") týkajúce sa dodrziavania clánkov 6 a 13 EDLP v súvislosti s domovými prehliadkami a uviedol styri podmienky vyplývajúce z týchto rozsudkov, ktoré musia byt splnené na úcely uznania existencie práva na úcinný prostriedok nápravy, ktorými sú konkrétne "podmienka úcinnosti", "podmienka efektívnosti", "podmienka istoty" a "podmienka primeranej lehoty". V bode 83 napadnutého rozsudku Vseobecný súd spresnil, ze tvrdenie uvedené v týchto rozsudkoch, podla ktorého priebeh inspekcie musí byt mozné podrobit úcinnému súdnemu preskúmaniu za konkrétnych okolností dotknutej veci, znamená, ze je potrebné zohladnit vsetky právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podnik, ktorý je predmetom inspekcie. Pred vykonaním takejto analýzy Vseobecný súd zdôraznil, ze "je irelevantné, ze kazdý z právnych prostriedkov, posudzovaný samostatne, nesplna styri podmienky vyzadované judikatúrou ESLP"([9]9). 22. Vseobecný súd dalej identifikoval sest právnych prostriedkov umoznujúcich napadnút inspekciu na súde, ktorými sú konkrétne zaloba proti rozhodnutiu o inspekcii, zaloba proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa ukladá sankcia za marenie inspekcie na základe clánku 23 ods. 1 písm. c) az e) nariadenia c. 1/2003, zaloba proti "kazdému aktu splnajúcemu poziadavky stanovené judikatúrou na akt napadnutelný zalobou, ktorý prijala Komisia v nadväznosti na rozhodnutie o inspekcii a v rámci priebehu inspekcie, ako je rozhodnutie zamietajúce ziadost o ochranu dokumentov z dôvodu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi", na základe rozsudku zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia([10]10) (dalej len rozsudok "Akzo"), zaloba proti konecnému rozhodnutiu, ktorým sa ukoncuje konanie zacaté na základe clánku 101 ZFEÚ, návrh na nariadenie predbezného opatrenia a napokon zaloba o mimozmluvnú zodpovednost. 23. V bodoch 90 az 98 napadnutého rozsudku Vseobecný súd analyzoval, do akej miery kazdý z týchto právnych prostriedkov umoznuje kritizovat podmienky, za ktorých sa inspekcia vykonala, a poskytnút nápravu prípadných pochybení, ktorých sa Komisia dopustila v priebehu inspekcie. 24. Na záver tejto analýzy Vseobecný súd v bodoch 99 az 110 napadnutého rozsudku vysvetlil dôvody, preco sa domnieva, ze systém preskúmania priebehu inspekcií vytvorený súborom takýchto právnych prostriedkov splna styri podmienky uvedené v bode 21 týchto návrhov. V tomto kontexte v bode 101 tohto rozsudku v súvislosti s podmienkou úcinnosti predovsetkým spresnil, ze hoci kazdý z uvedených právnych prostriedkov, pokial je uplatnený individuálne, neumoznuje vykonat preskúmanie dôvodnosti vsetkých opatrení prijatých pocas inspekcie, ich kombinované uplatnenie také preskúmanie umoznuje. 25. V bode 111 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preto zamietol námietku nezákonnosti clánku 20 nariadenia c. 1/2003, zalozenú na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy, ako nedôvodnú. 2. Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 26. Odvolatelky poukázali na skutocnost, ze clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 zveruje Komisii siroké vysetrovacie právomoci, ktoré vázne zasahujú do práv podnikov a jednotlivcov zakotvených v clánku 8 EDLP a v clánku 7 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), a následne pripomínajú, ze ESLP vo svojom rozsudku z 2. októbra 2014, Delta Pekárny v. Ceská republika([11]11) (dalej len rozsudok "Delta Pekárny"), rozhodol, ze súlad takéhoto zásahu s EDLP vyzaduje okrem iného úcinný prostriedok nápravy umoznujúci po právnej aj po skutkovej stránke namietat nielen zákonnost povolenia, ale aj podmienky, za ktorých sa vykonáva inspekcia, ktorej je podnik povinný sa podrobit. 27. Odvolatelky po prvé uvádzajú, ze v rozpore s tvrdením Vseobecného súdu, uvedeným najmä v bodoch 83 a 87 napadnutého rozsudku, z rozsudkov ESLP nevyplýva, ze úcinnost prostriedkov nápravy proti zákonnosti a priebehu inspekcie sa musí posudzovat na základe "celkovej analýzy" mozných právnych prostriedkov, a uz vôbec nie na základe analýzy zalozenej na kompenzácii. Vseobecný súd tým, ze spolocne preskúmal mozné zaloby, ktorými sa napáda zákonnost, a zaloby, ktorými sa napáda priebeh inspekcií, a tvrdil, ze nevýhody jedného prostriedku sú kompenzované výhodami druhého, dospel v bodoch 83 a 99 az 111 napadnutého rozsudku k nesprávnemu záveru. 28. Podla odvolateliek by samostatné preskúmanie vykonané s prihliadnutím na konkrétne okolnosti predmetnej veci viedlo Vseobecný súd k tomu, ze by hned na úvod vylúcil tri z prostriedkov nápravy, ktoré uznal za úcinné, a to zalobu proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorá nie je istá, nie je dostupná v primeranej lehote a neumoznuje dosiahnut primeranú nápravu, dalej zalobu, ktorou sa napáda zákonnost rozhodnutia o inspekcii, ktorej predmetom nemôzu byt podmienky priebehu inspekcie, co potvrdzuje skutocnost, ze Vseobecný súd zamietol zalobné dôvody uvedené v tejto súvislosti odvolatelkami ako neprípustné alebo neúcinné, a napokon zalobu o mimozmluvnú zodpovednost, kedze jej úcelom je len náhrada skody. 29. Vsetky ostatné prostriedky nápravy, konkrétne zaloba týkajúca sa ziadostí o ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom, návrh na nariadenie predbezného opatrenia uvedený v rozsudku Vseobecného súdu vo veci ochrany súkromných údajov alebo tiez zaloba proti rozhodnutiu o marení inspekcie, sú len ciastkové a neumoznujú z právneho a skutkového hladiska overit, ci vsetky podmienky priebehu inspekcie boli v súlade s clánkom 8 EDLP. Kumulácia ciastkových prostriedkov nápravy, ktoré neumoznujú in concreto konstatovat existenciu prostriedku nápravy splnajúceho podmienky úcinnosti, efektívnosti, istoty a primeranej lehoty pri vsetkých problémoch, ktoré môzu nastat v priebehu kontroly, totiz nesplna poziadavky clánku 8 EDLP o nic viac ako neexistencia prostriedku nápravy. 30. Po druhé odvolatelky tvrdia, ze pokial ide o prostriedky nápravy uvedené v predchádzajúcom bode týchto návrhov, Vseobecný súd presunul bremeno vytvorenia podmienok na ich uplatnenie na osobu podliehajúcu súdnej právomoci. Tak návrh na nariadenie predbezného opatrenia, ako aj zaloba ex post na ochranu údajov a zaloba na základe judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Akzo vo veci ochrany komunikácie medzi klientom a advokátom teda vyzadujú, aby podnik tým, ze sa distancuje od prebiehajúcej inspekcie, dosiahol vydanie výslovného alebo implicitného zamietavého rozhodnutia Komisie. Tieto prostriedky nápravy sú tiez zalozené na súhlase Komisie s ulozením údajov do zapecatenej obálky az do rozhodnutia Vseobecného súdu. Pokial ide o zalobu proti rozhodnutiu o marení inspekcie, jej predpokladom je, ze podnik sa dopustí marenia, za ktoré sa mu ulozí sankcia. 31. Komisia a Rada vsetky tieto tvrdenia spochybnujú. 3. Analýza 32. Kým pristúpim k postupnému preskúmaniu oboch výhrad tvoriacich prvý odvolací dôvod, je potrebné uviest, ze odvolatelky v záhlaví svojho prvého odvolacieho dôvodu poukazujú aj na nedostatok odôvodnenia, ktorým je poznacená analýza Vseobecného súdu zaoberajúca sa úcinnostou prostriedkov nápravy týkajúcich sa priebehu inspekcií. Túto výhradu vsak rozvinuli az v replike, pricom sa v podstate obmedzili len na odkaz na argumentáciu uvedenú v bodoch 27 az 29 týchto návrhov. 33. Bez toho, aby bolo potrebné zaoberat sa otázkou prípustnosti uvedenej výhrady, ktorú spochybnuje Rada, alebo otázkou jej prípadnej preskúmatelnosti ex offo([12]12), stací konstatovat, ze dôvody, na základe ktorých sa Vseobecný súd domnieval, ze je potrebné zamietnut argumentáciu odvolateliek, ktorou podlozili svoj návrh, aby konstatoval neexistenciu úcinného prostriedku nápravy, pokial ide o podmienky priebehu inspekcií, jasne a jednoznacne vyplývajú z bodov 78 az 112 napadnutého rozsudku, takze z tohto hladiska tento rozsudok podla môjho názoru bezpochyby splna poziadavky odôvodnenia, ako ich spresnil Súdny dvor([13]13). a) O prvej výhrade 34. V prvej výhrade prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky v podstate spochybnujú prístup Vseobecného súdu spocívajúci v analýze vsetkých právnych prostriedkov, ktoré majú podniky k dispozícii na úcely napadnutia zákonnosti priebehu inspekcie, s cielom overit, ci ako celok splnajú poziadavky clánku 47 Charty. 35. V prvom rade tento prístup nie je podla odvolateliek v súlade s judikatúrou ESLP. 36. V tejto súvislosti na úvod pripomínam, ze z clánku 52 ods. 3 Charty vyplýva, ze v rozsahu, v akom Charta upravuje práva zodpovedajúce právam zaruceným EDLP, tieto práva majú rovnaký zmysel a rozsah ako im priznáva EDLP. Vo vysvetlivkách k Charte([14]14) sa v súvislosti s týmto clánkom spresnuje, ze zmysel a rozsah práv zarucených EDLP je ustanovený nielen znením EDLP a jeho protokolov, ale aj judikatúrou ESLP. Z týchto vysvetliviek navyse vyplýva, ze clánok 47 Charty zodpovedá clánku 6 ods. 1 a clánku 13 EDLP. 37. Clánok 6 ods. 1 EDLP zakotvuje okrem iného právo na prístup k súdu. Toto právo na prístup musí byt "konkrétne a úcinné"([15]15), teda musí kazdému jednotlivcovi zabezpecit "jasnú a konkrétnu moznost napadnút akt predstavujúci zásah do jeho práv"([16]16) alebo jasnú a konkrétnu moznost domáhat sa nápravy([17]17). Clánok 13 EDLP([18]18) ukladá zmluvným státom tohto dohovoru povinnost stanovit úcinný prostriedok nápravy, prostredníctvom ktorého môzu osoby podliehajúce súdnej právomoci zabránit vzniku alebo pokracovaniu údajného porusovania svojich práv zarucených EDLP alebo dosiahnut primeranú nápravu akéhokolvek porusenia, ku ktorému uz doslo([19]19). 38. Pokial ide o vztah medzi týmito dvomi ustanoveniami, ESLP spresnil, ze v prípadoch, ked sa uplatnuje clánok 6 ods. 1 EDLP, "predstavuje lex specialis vo vztahu k clánku 13" a "jeho poziadavky, ktoré zahrnajú celú skálu záruk vlastných súdnemu konaniu, sú prísnejsie ako poziadavky clánku 13, ktoré sú v nich zakomponované"([20]20). 39. Vo veciach domových prehliadok vykonávaných orgánmi hospodárskej sútaze ESLP preskúmal otázku existencie úcinného prostriedku nápravy z hladiska clánku 6 ods. 1 a clánku 8 EDLP. Ked bola zaloba zalozená aj na clánku 13 EDLP, tento súd bud vyhlásil, ze sa uplatní len clánok 6 ods. 1 EDLP([21]21), alebo výhradu neskúmal z dôvodu, ze takéto preskúmanie povazoval za nadbytocné([22]22). 40. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze prístup Vseobecného súdu uplatnený najmä v bodoch 83 a 87 napadnutého rozsudku, ktorý spocíva v celkovej analýze právnych prostriedkov, ktoré majú k dispozícii podniky dotknuté inspekciami Komisie na základe clánku 20 nariadenia c. 1/2003 na úcely napadnutia zákonnosti priebehu týchto inspekcií, odkazuje na judikatúru ESLP týkajúcu sa clánku 13 EDLP. V tejto judikatúre bolo totiz spresnené, ze ochrana poskytovaná týmto clánkom nezachádza az tak daleko, ze by vyzadovala urcitú konkrétnu formu prostriedku nápravy([23]23), a ze "prostriedky nápravy dostupné podla vnútrostátneho práva môzu ako celok splnat poziadavky clánku 13 [EDLP], aj ked ich ani jeden z nich sám o sebe v plnom rozsahu nesplna"([24]24). 41. Takýto prístup, hoci ho ESLP v kontexte clánku 6 ods. 1 alebo clánku 8 EDLP výslovne neschválil, sa pritom v rozpore s tvrdeniami odvolateliek nezdá byt nezlucitelný s nimi uvádzanou judikatúrou týkajúcou sa domových prehliadok. 42. V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze pocnúc rozsudkom z 21. februára 2008, Ravon a i. v. Francúzsko([25]25) (dalej len "rozsudok Ravon"), ESLP rozhodol, ze podniky dotknuté domovými prehliadkami musia mat moznost dosiahnut súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nariadení prehliadky alebo prípadne opatrení prijatých na jeho základe, a to tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke([26]26). 43. Ako pritom správne uvádza Komisia, v tomto rozsudku rovnako ako v ostatných rozsudkoch, na ktoré sa odvolatelky odvolávajú, ESLP najprv pripomenul, ze neexistencia a priori preskúmania opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie môze byt kompenzovaná súdnym preskúmaním tohto opatrenia a jeho priebehu ex post facto, ktoré je úcinné tak zo skutkového, ako aj z právneho hladiska, a následne uviedol, ze "ak uz doslo k úkonu, ktorý sa povazuje za neoprávnený, dostupný prostriedok alebo prostriedky nápravy musia umoznit poskytnút dotknutej osobe primeranú nápravu"([27]27), cím odmietol úvahu, ze jedinecnost prostriedku nápravy je nevyhnutnou podmienkou úcinnosti súdnej ochrany proti takýmto opatreniam. 44. Okrem toho ESLP v tom istom rozsudku na základe kazuistického prístupu a bez zastavenia sa pri skutocnosti, ze v posudzovanom vnútrostátnom právnom systéme zjavne neexistuje samostatný prostriedok nápravy proti napadnutému opatreniu, ktorý by splnal poziadavky stanovené v clánku 6 ods. 1 EDLP alebo v clánku 8 EDLP, analyzoval, ci rôzne prostriedky nápravy, ktoré majú dotknuté osoby k dispozícii, im s ohladom na nimi uplatnené výhrady poskytujú právo na úcinný prostriedok nápravy a na primeranú nápravu([28]28). 45. Tvrdenia predlozené odvolatelkami podla môjho názoru nemôzu spochybnit záver, ku ktorému som dospel v bode 41 týchto návrhov. 46. Po prvé odvolatelky síce správne zdôraznili, ze z rozsudku Canal Plus vyplýva, ze podmienka úcinnosti sa posudzuje na úrovni kazdého z dvoch typov preskúmania pozadovaných rozsudkom Ravon, ktoré sú uvedené v bode 42 týchto návrhov, a ze neexistenciu jedného z nich nemozno kompenzovat zárukou druhého([29]29), Vseobecný súd sa vsak v napadnutom rozsudku nedomnieval, v rozpore s tým, co odvolatelky zrejme naznacujú, ze existencia prostriedku nápravy proti rozhodnutiu o inspekcii je sama osebe spôsobilá kompenzovat údajnú neexistenciu súdneho preskúmania priebehu inspekcií. 47. Z bodov 90 az 98 napadnutého rozsudku totiz jasne vyplýva, ze Vseobecný súd preskúmal, do akej miery jednotlivé prostriedky nápravy, ktoré majú odvolatelky k dispozícii, vrátane zaloby proti rozhodnutiu o inspekcii, umoznujú predlozit súdu výhrady týkajúce sa zákonnosti priebehu týchto inspekcií, a teda do akej miery systém napriek neexistencii jediného a jednotného prostriedku nápravy poskytuje moznost súdneho preskúmania týchto inspekcií, ktoré splna poziadavky stanovené judikatúrou ESLP. V tomto zmysle sa prístup uplatnený Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku zjavne lísi od obranného postoja, ktorý zaujala francúzska vláda a ktorý ESLP zamietol v rozsudku Canal Plus([30]30). 48. Po druhé, pokial ide o bod 87 rozsudku Delta Pekárny, na ktorý sa odvolatelky tiez odvolávajú, z tvrdenia uvedeného v tomto bode, podla ktorého úcinnost súdneho preskúmania - ci uz ide o preskúmanie a posteriori zákonnosti a nevyhnutnosti opatrenia spocívajúceho v domovej prehliadke, ako je to v spore, v ktorom bol vydaný uvedený rozsudok, alebo o preskúmanie aktov vykonávajúcich takéto opatrenie -, sa má posudzovat "za konkrétnych okolností dotknutej veci", nemozno vyvodit, ze toto posúdenie nemozno vykonat s prihliadnutím na vsetky prostriedky nápravy dostupné dotknutým podnikom. 49. Takéto tvrdenie má totiz len spresnit, ze úcinnost prostriedku nápravy sa má posudzovat in concreto([31]31), kedze ESLP opakovane rozhodol, ze jeho úlohou nie je abstraktne preskúmavat príslusné vnútrostátne právne predpisy alebo prax, ale musí sa obmedzit na riesenie otázok, ktoré vzniknú v konkrétnom prípade, ktorý je mu predlozený([32]32), a obzvlást na zohladnenie len tých prostriedkov nápravy, ktoré mohli mat pre stazovatela význam([33]33). Bod 87 rozsudku Delta Pekárny teda hovorí skôr v prospech prístupu podobného tomu, ktorý zvolil Vseobecný súd a ktorý zohladnuje vsetky dostupné prostriedky nápravy, ako napokon uviedol samotný Vseobecný súd v bode 83 napadnutého rozsudku. Ako som uz uviedol v bode 44 týchto návrhov, ESLP v skutocnosti uplatnil takýto prístup vo vsetkých veciach spomenutých odvolatelkami([34]34). 50. Po tretie Vseobecný súd v rozpore s tvrdeniami odvolateliek samostatne preskúmal sest právnych prostriedkov, ktoré identifikoval, pricom spresnil tak výhrady týkajúce sa zákonnosti inspekcií, ktoré môzu dotknuté podniky uplatnit, ako aj nápravu prípadných pochybení pri týchto inspekciách, ktorú môzu dosiahnut prostredníctvom kazdého z týchto právnych prostriedkov. 51. Je pravda, ze preskúmanie Vseobecného súdu sa koncí celkovým posúdením systému preskúmania priebehu inspekcií, pozostávajúceho zo vsetkých posudzovaných právnych prostriedkov, ktoré nutne nedosahuje rovnaký stupen konkrétnosti ako v rozsudkoch ESLP. Treba vsak zdôraznit, ze Vseobecný súd mal v napadnutom rozsudku rozhodnút o námietke nezákonnosti clánku 20 nariadenia c. 1/2003, vznesenej podla clánku 277 ZFEÚ, co si vyzadovalo vykonanie vseobecného posúdenia tohto systému prekracujúceho "konkrétne okolnosti dotknutej veci". 52. V rámci prvej výhrady prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky v druhom rade tvrdia, ze v záujme zosúladenia sa s judikatúrou ESLP mal Vseobecný súd hned na úvod vylúcit zo svojej analýzy tri právne prostriedky, a to zalobu proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým sa rozhodlo o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, zalobu proti rozhodnutiu o inspekcii a zalobu o mimozmluvnú zodpovednost. 53. V tejto súvislosti treba na úvod poznamenat, ze vzhladom na prístup Vseobecného súdu - ktorý povazujem za prístup v súlade s judikatúrou ESLP -, nemozno logicky vylúcit nijaký právny prostriedok, ktorým disponujú podniky podliehajúce opatreniu spocívajúcemu vo vykonaní inspekcie, pokial im tento prostriedok umoznuje predlozit súdu Únie jednu alebo viacero výhrad týkajúcich sa nezákonnosti priebehu inspekcií. K trom právnym prostriedkom, ktorých relevantnost odvolatelky spochybnujú, uvádzam nasledovné pripomienky. 54. Po prvé, pokial ide o zalobu proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým sa rozhodlo o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, je zaiste pravda, ako zdôraznujú odvolatelky, ze ESLP v rozsudku Canal Plus konstatoval jednak, ze dostupnost tohto prostriedku nápravy je neistá vzhladom na predchádzajúcu poziadavku rozhodnutia vo veci samej a opravného prostriedku proti nemu, a jednak, ze tento prostriedok neposkytuje primeranú nápravu, pokial neexistuje istota súdneho preskúmania v primeranej lehote([35]35). 55. Tieto konstatovania vsak podla môjho názoru nestacia na vyvodenie záveru, ze Vseobecný súd mal vylúcit takýto právny prostriedok zo svojej analýzy. 56. V prvom rade je totiz potrebné uviest, ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Canal Plus, ESLP skúmal, do akej miery môze zaloba proti rozhodnutiu vo veci samej prijatému vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz predstavovat úcinný prostriedok nápravy ex post facto, pokial ide o zákonnost rozhodnutia o inspekcii a nie, tak ako v prejednávanej veci, o zákonnost jedného alebo viacerých opatrení prijatých na základe tohto rozhodnutia. Dostupnost okamzitého prostriedku nápravy proti opatreniu, ktorým sa rozhodlo o inspekcii, spolu s moznostou poziadat o jej pozastavenie, má pritom prvoradý význam, aby sa predislo dôsledkom nezákonného zásahu do práva na nedotknutelnost obydlia zakotveného v clánku 8 EDLP, alebo prípadne aby sa predislo samotnému zásahu. 57. Dalej treba poznamenat, ze ESLP v prísnejsie chránenom kontexte domových prehliadok fyzických osôb([36]36) pripustil, ze za urcitých okolností preskúmanie opatrenia zasahujúceho do clánku 8 EDLP, vykonávané ex post facto trestnými súdmi - a teda za podmienok neistoty a chýbajúcej bezprostrednosti porovnatelných s podmienkami, ktorými sa vyznacuje vysetrovanie v oblasti porusenia práva hospodárskej sútaze -, poskytuje dotknutej osobe primeranú nápravu, pokial súd vykoná úcinné preskúmanie zákonnosti a nevyhnutnosti napadnutého opatrenia a v prípade potreby vylúci získané dôkazy z trestného konania([37]37). 58. Vzhladom na uvedené v kazdom prípade poznamenávam, ze v kontexte celkovej analýzy vykonanej Vseobecným súdom právny prostriedok spocívajúci v zalobe proti konecnému rozhodnutiu - v rámci ktorého, ako sa správne uvádza v bode 90 napadnutého rozsudku, sa dotknuté podniky môzu domáhat preskúmania toho, ci Komisia dodrzala vsetky obmedzenia, ktoré musí pri vykonávaní inspekcie dodrzat -, umoznuje týmto podnikom najmä vyhnút sa ujme, ktorá by im vznikla v dôsledku porusenia ich základného práva na nedotknutelnost obydlia, keby sa Komisii umoznilo pouzit v ich neprospech dôkazy nezákonne získané pocas inspekcie. 59. K vzniku takejto ujmy vsak môze dôjst len v prípade a v okamihu, ak sa prijme konecné rozhodnutie konstatujúce porusenie. Okrem toho, kedze takáto ujma je vylúcená, pokial sú z konania vylúcené nezákonne získané dôkazy, odvolatelkami uvádzané skutocnosti, ze výhrady voci priebehu inspekcie, ktoré môzu byt vznesené v rámci zaloby proti konecnému rozhodnutiu, nemusia v prípade vyhovenia týmto výhradám viest k zruseniu tohto rozhodnutia, ako aj ze táto zaloba neumoznuje dosiahnut vrátenie nezákonne získaných dokumentov, sú irelevantné. 60. Po druhé, pokial ide o zalobu proti rozhodnutiu o inspekcii, podotýkam, ze Vseobecný súd zohladnuje tento právny prostriedok len v rozsahu, v akom umoznuje v prípade konstatovania nezákonnosti vyhlásit vsetky opatrenia prijaté na vykonanie tohto rozhodnutia za neplatné. Hoci je pravda, ze v rámci takejto zaloby nie je prípustné vznásat námietky priamo proti priebehu inspekcií, nic to nemení na skutocnosti, ze táto zaloba nepriamo umoznuje overit zákonnost týchto inspekcií prostredníctvom preskúmania zákonnosti aktu, na základe ktorého sú tieto inspekcie vykonávané. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked v rámci svojej celkovej analýzy právnych prostriedkov, ktoré majú podniky k dispozícii na úcely napadnutia zákonnosti priebehu inspekcií, zohladnil aj zalobu proti samotnému rozhodnutiu o inspekcii. 61. Po tretie, pokial ide o zalobu o mimozmluvnú zodpovednost, odvolatelky na podporu svojej argumentácie proti zohladneniu tohto prostriedku nápravy odkazujú na bod 33 rozsudku Ravon, v ktorom ESLP vylúcil, ze taký prostriedok nápravy, ktorý "umoznuje skôr dosiahnutie náhrady skody v prípade skôd spôsobených pri domovej prehliadke nez preskúmania zákonnosti rozhodnutia o nariadení prehliadky a opatrení prijatých na jeho základe", by mohol predstavovat "úcinné súdne preskúmanie", aké vyzaduje jeho judikatúra. V tejto súvislosti stací uviest, ze z uvedeného bodu síce vyplýva, ze v prípade domových prehliadok nemôze zaloba, ktorej cielom je len zabezpecenie náhrady skody, sama osebe splnat poziadavky clánku 6 ods. 1 EDLP([38]38) alebo clánku 8 tohto dohovoru, neznamená to vsak, ze takáto zaloba nemôze byt súcastou opravných prostriedkov, ktoré majú dotknuté podniky k dispozícii, a poskytovat im primeranú nápravu, a to najmä za predpokladu, ze uz doslo k vykonaniu inspekcie, ktorá sa povazuje za nezákonnú. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v rámci svojej celkovej analýzy zohladnil aj moznost, ktorú majú podniky domnievajúce sa, ze im bola nezákonnými postupmi Komisie pri inspekcii spôsobená ujma, ktorá môze viest k vzniku zodpovednosti Únie, podat proti nej zalobu o mimozmluvnú zodpovednost. 62. V rámci svojej prvej výhrady odvolatelky v tretom rade tvrdia, ze vsetky ostatné prostriedky nápravy spomenuté Vseobecným súdom sú len "ciastkové" a neumoznujú z právneho a skutkového hladiska overit, ci vsetky podmienky priebehu inspekcie boli v súlade s clánkom 8 EDLP. Odvolatelky poukazujú najmä na neexistenciu prostriedku nápravy v súlade s EDLP, ktorý by umoznoval napadnút neprimeranú dlzku trvania inspekcie. 63. V tejto súvislosti stací uviest, ze podla judikatúry ESLP pripomenutej vyssie je na splnenie poziadaviek clánku 6 ods. 1 EDLP potrebné, aby podniky dotknuté domovou prehliadkou mali moznost dosiahnut preskúmanie obsahu svojich výhrad a poskytnutie primeranej nápravy. Naproti tomu sa nevyzaduje, aby vsetky výhrady, ktoré môzu byt vznesené proti opatreniam, ktoré orgán verejnej moci prijal na základe rozhodnutia o nariadení inspekcie a ktoré údajne zasahujú do práva zaruceného týmto clánkom, boli vznesené v rámci jedného a toho istého prostriedku nápravy. 64. Pokial ide o údajnú neexistenciu úcinného a istého prostriedku nápravy, ktorý by umoznoval uplatnit výhradu zalozenú na neprimeranej dlzke trvania inspekcie a dosiahnut primeranú nápravu, uvádzam, ze takúto výhradu mozno vzniest tak v rámci zaloby proti konecnému rozhodnutiu, ako aj v rámci zaloby o mimozmluvnú zodpovednost. V prvom prípade môze táto výhrada, ak sa jej vyhovie, viest k nepouzitelnosti dokumentov zadrzaných Komisiou po uplynutí lehoty, ktorá sa povazuje za primeranú([39]39); v druhom prípade môze táto výhrada viest k priznaniu náhrady skody. V súvislosti s priznaním náhrady skody zdôraznujem, ze pokial ide o výhradu zalozenú na porusení práva na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle clánku 6 ods. 1 EDLP, z judikatúry ESLP vyplýva, ze v zásade existuje moznost zvolit si medzi "preventívnym alebo zrýchleným" prostriedkom nápravy, ktorý môze skrátit dlzku konania, aby sa zabránilo tomu, ze sa toto konanie stane neprimeraným, a prostriedkom nápravy zameraným na "náhradu skody, kompenzáciu, odskodnenie alebo penaznú náhradu", ktorý umoznuje získat a posteriori náhradu za uz vzniknuté prietahy bez ohladu na to, ci konanie este prebieha alebo uz bolo ukoncené([40]40). 65. V súvislosti s prvou výhradou prvého odvolacieho dôvodu, ktorá smeruje k spochybneniu celkového posúdenia vykonaného Vseobecným súdom, odvolatelky vo stvrtom rade tvrdia, ze oba prostriedky nápravy uvedené v bodoch 94 a 96 napadnutého rozsudku, teda návrh na nariadenie predbezného opatrenia spocívajúceho v pozastavení inspekcie a zaloba ex post na ochranu súkromných údajov vedúcich predstavitelov a zamestnancov podniku podliehajúceho inspekcii, neboli doposial vyuzité a ich dostupnost je este potrebné preukázat. Za týchto okolností tieto prostriedky nápravy nemôzu splnat podmienku úcinnosti. 66. V tejto súvislosti síce odvolatelky správne poukazujú na to, ze predovsetkým z rozsudku Mac Farlane v. Írsko([41]41) vyplýva, ze prostriedok nápravy, ktorého dostupnost je potrebné preukázat a ktorého reálna vyuzitelnost je znacne neistá, nemozno kvalifikovat ako "úcinný" v zmysle clánku 13 EDLP, ja vsak poznamenávam, ze ESLP bez váhania vyhlásil za úcinný podla tohto ustanovenia prostriedok nápravy aj predtým, ako bolo mozné preukázat prax vnútrostátnych súdov([42]42), takze v rozpore s tým, co zrejme tvrdia odvolatelky, neexistencia ustálenej súdnej praxe nemusí byt rozhodujúca([43]43). 67. V prejednávanej veci je potrebné uviest, ze judikatúra vyplývajúca z rozsudku Akzo, ktorá uznáva prípustnost zaloby proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa výslovne alebo implicitne zamieta ziadost o ochranu dokumentov z dôvodu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi podaná v priebehu inspekcie, predstavuje len uplatnenie ustálenej judikatúry pripomenutej v bodoch 33 az 35 napadnutého rozsudku na konkrétny prípad, pricom podla tejto judikatúry sú aktmi, ktoré mozno napadnút zalobou o neplatnost v zmysle clánku 263 ZFEÚ, opatrenia, ktoré majú záväzné právne úcinky spôsobilé dotknút sa záujmov zalobcu tým, ze výrazne menia jeho právne postavenie([44]44). 68. Kazdý akt Komisie, ktorý je prijatý v priebehu inspekcie a zodpovedá tejto definícii, pritom v zásade predstavuje akt napadnutelný zalobou o neplatnost v zmysle clánku 263 ZFEÚ. V tejto súvislosti zastávam názor, ze za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené v rozsudku Akzo, by právo podat zalobu proti rozhodnutiu, ktorým Komisia výslovne alebo implicitne zamieta námietku vznesenú kontrolovaným podnikom proti zadrzaniu urcitých dokumentov, malo byt uznané nielen vtedy, ked je táto námietka zalozená na dôvode, ze predmetné dokumenty sú chránené tajomstvom korespondencie medzi advokátom a klientom, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Akzo, alebo ked ide o dokumenty chránené z titulu ochrany súkromia zamestnancov tohto podniku([45]45), co je prípad, ktorý Vseobecný súd pripustil v bode 37 napadnutého rozsudku, ale tiez vtedy, ked sa tvrdí, ze tieto dokumenty nespadajú do rámca predmetu inspekcie, alebo ze trvanie inspekcie prekrocilo dobu, ktorá sa povazuje za primeranú. 69. Vseobecný súd teda v bode 94 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze podniky podliehajúce inspekcii majú celkom iste moznost podat za rovnakých podmienok, aké boli uvedené v rozsudku Akzo, zalobu proti rozhodnutiu o zamietnutí ziadosti o ochranu jeho zamestnancov z dôvodu ich súkromného zivota. 70. Rovnako poukazujem na to, ze podla clánkov 278 a 279 ZFEÚ v skrátenom konaní upravenom v clánku 39 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako je vymedzené v príslusných ustanoveniach rokovacích poriadkov Súdneho dvora a Vseobecného súdu, predseda Súdneho dvora a predseda Vseobecného súdu môzu tak nariadit odklad výkonu napadnutého aktu, ak sa domnievajú, ze si to okolnosti vyzadujú, ako aj nariadit potrebné predbezné opatrenia vo veciach prejednávaných Súdnym dvorom alebo Vseobecným súdom. Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze moznost dosiahnut na základe clánku 157 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vydanie predbezného opatrenia nariadujúceho pozastavenie inspekcie, uvedená v bode 96 napadnutého rozsudku, je skutocne reálna. 71. Zo vsetkých uvedených dôvodov sa domnievam, ze prvá výhrada prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. b) O druhej výhrade 72. V druhej výhrade odvolatelky v podstate vytýkajú Vseobecnému súdu, ze bremeno vytvorenia podmienok umoznujúcich uplatnenie jednotlivých vymenovaných prostriedkov nápravy presunul na osoby podliehajúce súdnej právomoci. 73. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze právo na prístup k súdu zakotvené v clánku 6 ods. 1 EDLP a v clánku 47 Charty nie je absolútnym právom a vztahujú sa nan implicitne prijaté obmedzenia, ktoré sa týkajú najmä podmienok prípustnosti zaloby. Tieto obmedzenia vsak nemôzu obmedzit prístup osoby podliehajúcej súdnej právomoci takým spôsobom alebo do takej miery, aby jej právo na prístup k súdu bolo dotknuté v samotnej jeho podstate. Obmedzenia musia sledovat legitímny ciel a musí existovat rozumný vztah proporcionality medzi pouzitými prostriedkami a sledovaným cielom([46]46). Treba tiez uviest, ze podla ustálenej judikatúry cielom clánku 47 Charty nie je zmena systému súdneho preskúmania upraveného v Zmluvách, a najmä pravidiel o prípustnosti zaloby podanej priamo na súd Únie([47]47). 74. Pokial ide v prvom rade o moznost napadnút explicitné alebo implicitné zamietavé rozhodnutie Komisie v priebehu inspekcie v prípade sporu vo veci oprávnenia inspektorov zadrzat urcité dokumenty, uvádzam, ze v rozsudku Akzo sa kontrolovaným podnikom ukladá len povinnost vyjadrit svoju námietku proti získaniu predmetných dokumentov a odôvodnit ju([48]48). Vzhladom na to, ze takáto námietka predstavuje jedinú moznost, ako tieto podniky môzu bezprostredne chránit svoje záujmy a zabránit vzniku ujmy vyplývajúcej z neoprávneného prístupu Komisie k dokumentom, ktoré sú predmetom námietky, podla môjho názoru nemozno platne tvrdit, ze jej uplatnenie predstavuje pre uvedené podniky nadmernú zátaz, ktorá im de facto bráni vo výkone práva na úcinný prostriedok nápravy. 75. Okrem toho z bodu 49 rozsudku Akzo jasne vyplýva, ze v rozpore s tvrdením odvolateliek Vseobecný súd uznal existenciu napadnutelného aktu nielen vtedy, ked Komisia súhlasí s vlozením sporných dokumentov do zapecatenej obálky a následne zamietne námietku vznesenú kontrolovaným podnikom, ale aj vtedy, ked rozhodne o ich zadrzaní. Odvolatelky preto nie sú podla môjho názoru oprávnené tvrdit, ze prostriedky nápravy zalozené na judikatúre Akzo vyzadujú splnenie "mnozstva predpokladov, ktoré sú výlucne v rukách Komisie". 76. Rovnako tak podla môjho názoru nemôze obstát tvrdenie odvolateliek, ze prostriedok nápravy spocívajúci v nariadení predbezného opatrenia, uvedený v bode 96 napadnutého rozsudku, je pre dotknuté podniky len tazko dostupný, lebo keby ho uplatnili, distancovali by sa od prebiehajúcej inspekcie. Nemôzem sa totiz stotoznit s tým, ze by samotné podanie návrhu na nariadenie predbezného opatrenia na Vseobecný súd, ktorý umoznuje okamzite napadnút zákonnost prebiehajúcich inspekcií, mohlo pre dotknutý podnik predstavovat nadmernú zátaz, obzvlást vzhladom na to, ze takýto prostriedok ponúka moznost dosiahnut odklad výkonu namietaných inspekcií. 77. Napokon nemôzem súhlasit ani s tvrdením odvolateliek, podla ktorého prostriedok nápravy spocívajúci v zalobe proti rozhodnutiu o marení inspekcie nemôze predstavovat úcinný prostriedok nápravy, lebo by nútil kontrolovaný podnik porusit svoju povinnost spolupráce s Komisiou do tej miery, aby mu bola ulozená sankcia. 78. Odvolatelky sa na podporu tohto tvrdenia odvolávajú na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, nedávno potvrdenú v rozsudku zo 6. októbra 2020, État luxembourgeois (Právo na opravný prostriedok proti ziadosti o informácie v oblasti daní)([49]49), podla ktorej respektovanie podstaty práva na úcinný prostriedok nápravy zakotveného v clánku 47 Charty, ktoré zahrna právo na prístup k súdu, bráni tomu, aby osoba, ktorá je nositelom tohto práva, bola na uplatnenie moznosti obrátit na súd nútená porusit právnu normu alebo povinnost a vystavit sa sankcii spojenej s týmto porusením. 79. V tejto súvislosti po prvé uvádzam, ze zaloba proti rozhodnutiu Komisie prijatému na základe clánku 23 nariadenia c. 1/2003 v prípade marenia inspekcie nie je jediným prostriedkom, ktorý majú kontrolované podniky k dispozícii, aby mohli napadnút zákonnost priebehu inspekcií. Z tohto hladiska situácia týchto podnikov nie je porovnatelná so situáciou spolocností, ktoré podali zaloby vo veci samej, ktoré viedli k podaniu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, na základe ktorého bol vydaný rozsudok État luxembourgeois, kedze uvedené podniky nie sú zbavené svojho práva na prístup k súdu, ibaze by porusili právnu normu alebo právnu povinnost a vystavili sa tým sankcii za toto porusenie. V uvedených veciach sa v rozhodnutí, ktorým sa týmto spolocnostiam nariadilo poskytnút pozadované informácie, konkrétne uvádzalo, ze proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok([50]50). Podniky, ktorých sa rozhodnutie o inspekcii týka, vsak môzu napadnút na Vseobecnom súde tak zákonnost, ako aj nevyhnutnost tohto rozhodnutia bez toho, aby boli nútené vystavit sa akejkolvek sankcii. Môzu tiez vyuzit rôzne prostriedky nápravy vymenované Vseobecným súdom, aby sa domáhali preskúmania zákonnosti inspekcií alebo poziadali o náhradu prípadnej ujmy vzniknutej v súvislosti s priebehom týchto inspekcií. 80. Po druhé, ako som uz mal prílezitost uviest v bode 53 týchto návrhov, ak sa uplatní podla môjho názoru správny prístup, ktorý pouzil Vseobecný súd v napadnutom rozsudkom a ktorý spocíva v celkovej analýze vsetkých prostriedkov nápravy, ktoré ponúka systém zavedený v rámci Únie, nemozno a priori vylúcit nijaký prostriedok nápravy, a to aj ked ho mozno uplatnit len v osobitných situáciách a za urcitých okolností. V tejto súvislosti navyse poukazujem na to, ze v rozsudku Delta Pekárny samotný ESLP - ktorý, ako som uz tiez uviedol, postupoval podobne ako Vseobecný súd v napadnutom rozsudku -, zo svojej analýzy a priori nevylúcil relevantnost prostriedku nápravy proti rozhodnutiu, ktorým orgán hospodárskej sútaze sankcionoval stazujúci sa podnik za marenie inspekcie, ale posúdil, ci tento podnik mal v rámci takéhoto prostriedku nápravy moznost napadnút zákonnost a nevyhnutnost rozhodnutia o inspekcii([51]51). 81. Po tretie treba uviest, ze prijatie rozhodnutia o marení inspekcie je len jedným z mozných výsledkov uplatnenia práva bránit sa inspekcii, ktoré sa kontrolovaným podnikom priznáva podla clánku 20 ods. 6 nariadenia c. 1/2003([52]52). Svedcí o tom, ze priebeh inspekcie sa ocitol v takpovediac "patologickej" fáze. Komisia môze uplatnit mechanizmus sankcií upravený v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 iba v prípade evidentnej obstrukcie alebo zneuzitia práva bránit sa inspekcii a nie ako hrozbu s cielom získat súhlasy od podnikov, ktoré by prekracovali striktné hranice ich povinnosti spolupráce([53]53). 82. Mimo týchto hranicných prípadov majú dotknuté podniky pocas celého konania inspekcie právo bránit svoje záujmy a vznásat námietky proti postupom inspekcie, ktoré podla nich prekracujú hranice, ktoré musí Komisia dodrziavat([54]54). Ako som uz uviedol, uplatnením tohto práva môzu tieto podniky poziadat Komisiu a získat od nej implicitné alebo explicitné stanovisko k opodstatnenosti dôvodov takejto námietky, ktoré budú môct napadnút na Vseobecnom súde za podmienok stanovených clánkom 263 ZFEÚ, a to pri súcasnom dodrzaní ich povinnosti spolupráce. 83. Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, ze aj druhá výhrada prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. c) Záver k prvému odvolaciemu dôvodu 84. Na základe vsetkých dôvodov, ktoré som uviedol, navrhujem, aby Súdny dvor prvý odvolací dôvod zamietol. B. O druhom odvolacom dôvode 85. Druhým odvolacím dôvodom odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze porusil clánky 6 a 8 EDLP, clánok 296 ZFEÚ a clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 tým, ze nezohladnil povinnost odôvodnenia, ktorú má Komisia pri prijímaní rozhodnutia o inspekcii, ako aj povinnost tejto institúcie v co najväcsej miere obmedzit rozsah presetrovania, ktoré má vykonat. Tento odvolací dôvod sa týka najmä bodov 121 az 147 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd zamietol stvrtý zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia, ako aj bodov 158 az 165 tohto rozsudku. 1. Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 86. Po prvé odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd upustil od akéhokolvek preskúmania presnosti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, kedze sa uspokojil s identifikáciou trhov dodávok a so zmienkou o moznom postupe výmeny informácií medzi distribútormi a/alebo ich alianciami, ktoré potenciálne zahrnali vsetky cenové aspekty rokovaní s dodávatelmi, pricom v nadväznosti na odpoved Komisie na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania nariadené Vseobecným súdom doslo k výraznému obmedzeniu pôvodných domnienok. 87. Po druhé odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd mal konstatovat, ze sporné rozhodnutia poskytli Komisii neobmedzený priestor na kontrolu, kedze ju oprávnili na uskutocnenie ozajstnej "fishing expedition" ("prieskumnej výpravy"), ktorá jej umoznila zaistit akýkolvek dokument týkajúci sa ich dodávok v Európe a ich predaja vo Francúzsku. 88. Po tretie odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd úcinným spôsobom nepreskúmal, ci rozsah vymedzený v clánku 1 písm. a) sporných rozhodnutí je primeraný predmetným nepriamym dôkazom. 89. Napokon odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 161 napadnutého rozsudku uviedol, ze v rozhodnutí o inspekcii nemusel byt stanovený dátum ukoncenia inspekcie, ci uz na základe povinnosti odôvodnenia, alebo na základe zásady proporcionality. 90. Komisia nesúhlasí so vsetkými výhradami, ktoré odvolatelky uplatnujú v rámci druhého odvolacieho dôvodu. 2. Analýza 91. Je potrebné pripomenút, ze clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 ukladá Komisii povinnost odôvodnit rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia, s vymedzením predmetu a úcelu inspekcie. 92. Ako spresnil Súdny dvor, táto povinnost odôvodnenia predstavuje podstatnú nálezitost nielen na to, aby sa preukázala dôvodnost zamýslaného zásahu v dotknutých podnikoch, ale aj na to, aby sa umoznilo týmto podnikom pochopit rozsah ich povinnosti spolupracovat, pricom sa vsak v plnej miere zachová ich právo na obranu([55]55). Z uvedeného vyplýva, ze rozsah povinnosti odôvodnit rozhodnutia, ktorými sa nariaduje presetrenie, nemôze byt obmedzený úvahami týkajúcimi sa úcinnosti vysetrovania([56]56). Okrem toho, kedze mozno vyhladávat len tie dokumenty, ktoré sa týkajú predmetu inspekcie, dôsledkom odôvodnenia rozhodnutia o inspekcii je tiez obmedzenie rozsahu právomocí priznaných zamestnancom Komisie([57]57). 93. Komisia musí na úcely splnenia tejto povinnosti odôvodnenia jasne uviest domnienky, ktoré má v úmysle presetrit([58]58), teda co sa inspekciou hladá a skutocnosti, ktorých sa má inspekcia týkat([59]59). 94. Nie je vsak naopak povinná oznámit adresátovi rozhodnutia o inspekcii vsetky informácie týkajúce sa predpokladaných porusení, ktoré má k dispozícii, ani dôkladne právne kvalifikovat tieto porusenia([60]60). Nie je ani nevyhnutné, aby rozhodnutie o inspekcii uvádzalo presné ohranicenie dotknutého trhu ani presnú právnu kvalifikáciu predpokladaných porusení alebo urcenie obdobia, pocas ktorého k týmto poruseniam doslo, pod podmienkou, ze toto rozhodnutie o inspekcii obsahuje podstatné nálezitosti uvedené v bode 93 týchto návrhov([61]61). 95. Vzhladom na skutocnost, ze inspekcie sa vykonávajú na zaciatku vysetrovania, Komisia este nemá k dispozícii presné informácie na to, aby vydala specifické právne stanovisko, a musí najprv preverit dôvodnost týchto podozrení, ako aj rozsah skutocností, ktoré nastali, kedze cielom inspekcie je práve zhromazdenie dôkazov týkajúcich sa porusenia, o existencii ktorého má podozrenie([62]62). 96. V prejednávanej veci, pokial ide o prvú výhradu vznesenú odvolatelkami v rámci druhého odvolacieho dôvodu, ktorá je zalozená na nedostatocnom preskúmaní odôvodnenia sporných rozhodnutí, uvádzam, ze clánok 1 písm. a) týchto rozhodnutí obsahoval tak jasné oznacenie údajného porusenia, ktorého sa inspekcia týkala, a to "výmena informácií" týkajúcich sa "cien" a "zliav", ako aj vymedzenie trhov, na ktorých malo k tomuto poruseniu dochádzat. Pokial ide po prvé o trhy s výrobkami, v tomto ustanovení sa uvádzal v súvislosti so zlavami trh "s dodávkami tovarov beznej spotreby v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov" a v súvislosti s cenami trh "predaja sluzieb výrobcom znackových výrobkov v odvetviach potravinárskych výrobkov, hygienických výrobkov a cistiacich výrobkov". Pokial ide po druhé o vymedzenie geografického trhu, tento bol oznacený ako trh zahrnajúci územie "viacerých clenských státov, najmä [územie] Francúzska". Uvedené ustanovenie napokon obsahovalo aj podrobnosti o dalsích podnikoch zapojených do údajného porusenia. 97. Vzhladom na skutocnosti obsiahnuté v clánku 1 písm. a) sporných rozhodnutí, uvedené v predchádzajúcom bode, a s prihliadnutím na vyssie uvedenú judikatúru sa domnievam, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 130 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia si splnila povinnost presne uviest domnienky, ktoré má v úmysle overit. 98. Pokial ide o tvrdenia, ktoré odvolatelky vyvodzujú z upresnení, ktoré Komisia poskytla v súvislosti s povahou sporných obmedzení v odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania nariadené Vseobecným súdom([63]63), treba uviest, ze informácie, na ktoré sa odvolatelky odvolávajú, sú obsiahnuté vo výnatkoch z nedôvernej verzie nepriamych dôkazov, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o koluzívnych postupoch týkajúcich sa zliav a cien, ktorých predlozenie si Vseobecný súd vyziadal, aby overil, ci tieto nepriame dôkazy sú dostatocne závazné na to, aby odôvodnili prijatie napadnutých rozhodnutí v súvislosti s uvedenými postupmi([64]64). 99. Treba pritom pripomenút, ze podla judikatúry uvedenej v bode 94 týchto návrhov Komisia nie je na úcely splnenia tejto povinnosti povinná oznámit adresátovi rozhodnutia o inspekcii vsetky informácie týkajúce sa predpokladaných porusení, ktoré má k dispozícii, ani dôkladne právne kvalifikovat tieto porusenia. 100. Z toho vyplýva, ze odvolatelky nemôzu zo skutocnosti, ze údajné porusenia týkajúce sa zliav a cien sú podrobnejsie opísané vo výnatkoch z nedôvernej verzie nepriamych dôkazov, ktorými Komisia disponovala a ktoré predlozila Vseobecnému súdu, vyvodit, ze Vseobecný súd "upustil od akéhokolvek preskúmania presnosti odôvodnenia rozhodnutí o inspekcii"([65]65). 101. Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil význam vyssie uvedenej judikatúry, ked v bodoch 250 a 254 napadnutého rozsudku rozhodol, ze geografický rozsah postupov a úlohu odvolateliek v predpokladanom porusení mozno platne odvodit z jednoduchej zmienky, uvedenej v odôvodnení rozhodnutí o inspekcii, o existencii aliancie, ktorej bola Intermarché clenom, stací uviest, ze tieto body sa nachádzajú v casti odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej Vseobecný súd preskúmava otázku dostatocne závaznej povahy nepriamych dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii. 102. Preto, ako táto institúcia správne poznamenala vo svojich písomných pripomienkach, toto tvrdenie je zalozené na zámene medzi preskúmaním dodrzania podstatnej formálnej nálezitosti, ktorou je povinnost odôvodnenia napadnutého aktu, a preskúmaním dôvodnosti tohto odôvodnenia, ktoré zahrna vecné preskúmanie zákonnosti uvedeného aktu([66]66). 103. Na rovnakej zámene je zalozená tak tretia výhrada - ktorú navyse odvolatelky uvádzajú bez blizsieho spresnenia -, vychádzajúca z neexistencie úcinného preskúmania otázky, ci rozsah vymedzený v clánku 1 písm. a) sporných rozhodnutí je primeraný nepriamym dôkazom, ktorými Komisia disponovala, ako aj druhá výhrada toho istého odvolacieho dôvodu, vychádzajúca z tvrdenia, ze Vseobecný súd neuznal, ze rozhodnutia o inspekcii mali neobmedzený rozsah, cím oprávnovali na uskutocnenie ozajstnej "výpravnej expedície". 104. Pokial ide konkrétne o túto poslednú výhradu, po prvé poznamenávam, ze Vseobecný súd uz v bode 124 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze otázka polozená odvolatelkami, ci Komisia uskutocnila takúto "výpravu" - ktorá je podla nariadenia c. 1/2003 neprípustná([67]67) -, závisí od dostatocnosti nepriamych dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii v case prijatia sporných rozhodnutí, a teda sa má preskúmat v rámci zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva kontrolovaných podnikov na nedotknutelnost obydlia a nie v rámci zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnom odôvodnení týchto rozhodnutí. 105. Po druhé poznamenávam, ze odvolatelky sa na podporu tejto výhrady odvolávajú na rozsah pôsobnosti sporných rozhodnutí, ako vyplýva nielen z ich clánku 1 písm. a), ale aj z ich clánku 1 písm. b), v ktorých sa uvádza domnienka o porusení, ktorého predmetom sú výmeny týkajúce sa "budúcich obchodných stratégií", najmä pokial ide o sortiment, rozvoj predajní, elektronický obchod a propagacnú politiku "na trhoch s dodávkami tovarov beznej spotreby a na trhoch predaja tovarov beznej spotreby spotrebitelom vo Francúzsku". Kedze vsak Vseobecný súd v bode 1 výroku napadnutého rozsudku s konecnou platnostou zrusil clánok 1 písm. b) týchto rozhodnutí, odvolatelky sa uz v nijakom prípade nemôzu opierat o jeho obsah na podporu svojej argumentácie zalozenej na prílis sirokom rozsahu predmetu inspekcie. 106. Vzhladom na to, ze tvrdenie uvedené v bode 102 týchto návrhov, ako aj výhrady uvedené v bode 103 týchto návrhov by mal Súdny dvor vykladat tak, ze majú spochybnit posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa nepriamych dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii, treba konstatovat po prvé, ze toto tvrdenie a tieto výhrady nie sú nijako podlozené, a po druhé, ze Súdny dvor nemá v nijakom prípade právomoc preskúmat tieto nepriame dôkazy v rámci odvolania, kedze ich skreslenie sa vôbec nenamieta([68]68). 107. Napokon, pokial ide o stvrtú výhradu uplatnenú odvolatelkami v rámci druhého odvolacieho dôvodu, uvádzam, ze táto výhrada smeruje proti bodom 158 az 165 napadnutého rozsudku, ktoré sú súcastou preskúmania zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva na nedotknutelnost obydlia, a najmä casti tejto analýzy venovanej preskúmaniu dodrzania zásady proporcionality. V týchto bodoch Vseobecný súd opierajúc sa o svoju predchádzajúcu judikatúru konstatoval, ze skutocnost, ze Komisia nestanovila konecnú lehotu na vykonanie inspekcie, nepredstavuje neprimeraný zásah do sféry súkromnej cinnosti odvolateliek. 108. V tejto súvislosti treba uviest, ze v clánku 2 sporných rozhodnutí bol stanovený dátum, od ktorého inspekcia môze zacat, nebol v nom vsak stanovený dátum jej ukoncenia. Takýto údaj bol v súlade s clánkom 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ktorý ukladá Komisii povinnost stanovit dátum zacatia inspekcie, nespomína vsak prípadnú povinnost stanovit dátum ukoncenia inspekcie. 109. Ako Vseobecný súd správne zdôraznil v bode 161 napadnutého rozsudku, neuvedenie dátumu ukoncenia inspekcie neznamená, ze táto sa mohla vykonávat casovo neobmedzene, kedze Komisia je v tejto súvislosti povinná dodrzat primeranú lehotu v súlade s clánkom 41 ods. 1 Charty([69]69). 110. Z toho vyplýva, ze casový rámec rozhodnutia o inspekcii síce nemusí byt vopred vymedzený vo vsetkých aspektoch, je vsak vymedzený tak, aby priebeh inspekcie neprekracoval primeranú lehotu s ohladom na vsetky relevantné okolnosti a skutocnosti prejednávanej veci. 111. Po prvé tento casový rámec predstavuje - prinajmensom v prípade, ked sa inspekcia vykonala bez toho, aby Komisia pouzila vnútrostátne donucovacie prostriedky podla clánku 20 ods. 6 az 8 nariadenia c. 1/2003 -, primeranú a dostatocnú záruku proti svojvôli, najmä ked sa pri posúdení primeranosti dlzky trvania inspekcie zohladnuje poziadavka, aby zásah do práv stanovených v clánku 7 Charty a v clánku 8 EDLP bol casovo obmedzený na obdobie nevyhnutne potrebné na vykonanie presetrovaní, ktoré si vyzaduje predmet inspekcie. 112. Po druhé takýto casový rámec zabezpecuje, ako uviedol Vseobecný súd v bodoch 163 a 164 napadnutého rozsudku, úcinnost vysetrovacích právomocí Komisie, ktorá vyzaduje, aby dlzka trvania inspekcie bola upravená nielen v závislosti od vopred známych skutocností, ale aj v závislosti od skutocností, ktoré sa objavia az po prijatí rozhodnutia o inspekcii - akými sú objem informácií získaných na mieste, technológie pouzité pri vysetrovaní([70]70) a správanie kontrolovaného podniku -, a aby sa zároven zabránilo tomu, aby zohladnenie týchto náhodných skutocností vopred viedlo Komisiu k tomu, ze v rozhodnutí, ktorým sa nariaduje inspekcia, stanoví dlhsiu dobu trvania inspekcie, ako je nevyhnutne potrebné. 113. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa domnievam, ze druhý odvolací dôvod je v celom rozsahu nedôvodný. C. O tretom odvolacom dôvode 114. Tretím odvolacím dôvodom odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porusenia nariadenia c. 1/2003 tým, ze kvalifikoval procesnú fázu, na ktorú sa toto nariadenie nevztahuje, ktorá nastáva pred tým, ako Komisia prijme opatrenia zahrnajúce výhradu, ze doslo k poruseniu. Tento odvolací dôvod smeruje proti bodom 189 az 196 napadnutého rozsudku, ktoré sú obsiahnuté v casti tohto rozsudku, v ktorej Vseobecný súd preskúmal otázku dostatocne závaznej povahy nepriamych dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii. 1. Napadnutý rozsudok 115. V bode 189 Vseobecný súd na úvod zdôraznil, ze pokial ide o posúdenie dostatocne závaznej povahy nepriamych dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, toto posúdenie sa musí vykonat s ohladom na to, ze napadnuté rozhodnutie je súcastou fázy predbezného vysetrovania, ktorá má Komisii umoznit zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce alebo vyvracajúce existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. V bode 190 spresnil, ze preto nemozno "v tomto stádiu konania" pred prijatím rozhodnutia o inspekcii od Komisie vyzadovat, aby disponovala dôkazmi preukazujúcimi existenciu porusenia, a treba rozlisovat "medzi dôkazmi o porusení a nepriamymi dôkazmi, [ktoré] sú spôsobilé vyvolat dôvodné podozrenie, ze doslo k údajnému poruseniu". 116. V bodoch 192 a 193 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze toto rozlísenie "má dôsledky [najmä] na poziadavky na formu... nepriamych dôkazov odôvodnujúcich rozhodnutie o inspekcii" a ze "na tieto nepriame dôkazy sa nemôzu klást rovnaké formálne poziadavky ako na dôkazy týkajúce sa dodrzania pravidiel stanovených nariadením c. 1/2003 a judikatúrou vydanou na jeho základe, pokial ide o vysetrovacie právomoci Komisie". Podla Vseobecného súdu platí, ze "pokial by sa na zber nepriamych dôkazov, predchádzajúci inspekcii, a zhromazdovanie dôkazov o porusení uplatnovali tie isté formálne poziadavky, znamenalo by to totiz, ze Komisia musí dodrziavat pravidlá, ktorými sa riadia jej vysetrovacie právomoci, hoci ziadne vysetrovanie v zmysle kapitoly V nariadenia c. 1/2003 este nebolo formálne zacaté a hoci Komisia doposial nevyuzila vysetrovacie právomoci, ktoré jej zverujú najmä clánky 18, 19 a 20 nariadenia c. 1/2003, teda neprijala opatrenie, ktorým sa vytýka, ze doslo k poruseniu, najmä rozhodnutie o inspekcii" (bod 193 napadnutého rozsudku). Podla Vseobecného súdu "táto definícia východiskového bodu vysetrovania a fázy prípravného vysetrovania vychádza z ustálenej judikatúry" (bod 194 napadnutého rozsudku). 117. V bode 196 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze medzi ustanovenia, ktoré Komisia nie je povinná dodrziavat, patria poziadavky ulozené clánkom 19 nariadenia c. 1/2003 a clánkom 3 nariadenia (ES) c. 773/2004([71]71), ako boli vylozené v rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia([72]72). 118. V bode 206 napadnutého rozsudku Vseobecný súd teda dospel k záveru, ze v prejednávanej veci Komisia nebola povinná vyhotovit zápisnice z vypocúvaní, ktoré sa konali v roku 2016 a 2017 s trinástimi dodávatelmi dotknutých výrobkov beznej spotreby, ktorí so spolocnostami Casino a ITM uzatvárajú pravidelne dohody (dalej len "vypocúvania dodávatelov"), a ze nepriame dôkazy vychádzajúce z týchto vypocúvaní nemozno vylúcit ako obsahujúce formálnu vadu z dôvodu nesplnenia povinnosti vyhotovit záznam stanovenej clánkom 19 nariadenia c. 1/2003 a clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. 2. Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 119. Odvolatelky po prvé tvrdia, ze definícia východiskového bodu vysetrovania a fázy prípravného vysetrovania uvedená v napadnutom rozsudku skresluje judikatúru Súdneho dvora. Jediným rozlísením v oblasti práv uplatnitelných vo vsetkých rozsudkoch citovaných v bode 194 tohto rozsudku, ktoré sa navyse týkajú len posúdenia zaciatku obdobia, ktoré sa má zohladnit na úcely posúdenia primeranej dlzky konania, je totiz "rozlisovanie medzi dvoma fázami správneho konania, teda fázou vysetrovania, ktorá predchádza oznámeniu o výhradách, a fázou zodpovedajúcou zvysnej casti správneho konania", ktoré navyse vyplýva zo samotného nariadenia c. 773/2004. 120. Po druhé odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked contra legem rozhodol, ze nariadenie c. 1/2003 sa neuplatnuje pred prijatím prvého rozhodnutia o inspekcii, zatial co podla nich z odôvodnenia 25 tohto nariadenia, ako aj z clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 773/2004 vyplýva, ze "sa v plnom rozsahu uplatnuje na vsetky akty Komisie prijaté na úcely uplatnenia clánku 101 ZFEÚ a nasl. uz od fázy odhalovania praktík". Tento výklad potvrdzuje aj skutocnost, ze poziadavkám nariadenia c. 1/2003 podlieha tak odvetvové vysetrovanie upravené v clánku 17 tohto nariadenia, ako aj vyhlásenie o zhovievavosti([73]73), ktoré nezahrnajú prijatie opatrení zahrnajúcich výhradu, ze doslo k poruseniu. 121. Po tretie odvolatelky spochybnujú dôsledky, ktoré Vseobecný súd vyvodil z rozlisovania medzi dôkazmi o porusení a nepriamymi dôkazmi, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, a najmä tvrdenie uvedené v bode 193 napadnutého rozsudku, podla ktorého na tieto nepriame dôkazy sa nemôzu klást rovnaké formálne poziadavky. Tvrdia, ze vsetky dôkazné prostriedky zhromazdené Komisiou a pouzité v konaniach zacatých na základe nariadenia c. 1/2003, ci uz ako nepriame dôkazy alebo ako dôkazy, musia splnat rovnaké podmienky a musia podliehat rovnakým formálnym poziadavkám a rovnakým procesným pravidlám, ktorých cielom je zabezpecit pravost, poctivost a dôveryhodnost dôkazu. Dodrziavanie týchto pravidiel pritom zarucuje ako pravost dôkazu, tak aj nepriameho dôkazu, co je nevyhnutným predpokladom na posúdenie ich dôveryhodnosti. 122. Komisia tvrdí, ze dôkazná hodnota vyzadovaná na to, aby faktický prvok mohol predstavovat nepriamy dôkaz umoznujúci prijatie rozhodnutia o inspekcii, je nevyhnutne nizsia ako dôkazná hodnota vyzadovaná na to, aby faktický prvok predstavoval dôkazný prostriedok na úcely preukázania porusenia, a ze z tohto rozlísenia vyplýva, ze na nepriame dôkazy sa nevyhnutne kladú miernejsie formálne poziadavky ako na dôkazy. 123. Predovsetkým sa nevyzaduje, aby tieto nepriame dôkazy boli zaznamenané podla clánku 19 nariadenia c. 1/2003 a clánku 3 nariadenia c. 773/2004, pokial sa teda formálne poziadavky stanovené v týchto ustanoveniach nepovazujú za uplatnitelné este pred zacatím vysetrovania. 124. Komisia v tejto súvislosti spresnuje, ze k zacatiu vysetrovania - ktoré zodpovedá dnu, ked Komisia po prvýkrát vyuzije svoje vysetrovacie právomoci a prijme opatrenia, ktoré zahrnajú výhradu, ze doslo k poruseniu, a majú vázny dosah na situáciu podozrivých subjektov -, dochádza v inom okamihu a má odlisné právne následky ako zalozenie spisu a zacatie konania v zmysle clánku 2 nariadenia c. 773/2004. Zatial co zalozenie spisu je interný akt, ktorý vykonáva kancelária Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz pri pridelení císla veci, ktorého jediným úcelom je umoznit Generálnemu riaditelstvu pre hospodársku sútaz uchovávat dokumenty, zacatie konania zodpovedá dnu, ked Komisia prijme rozhodnutie podla clánku 2 nariadenia c. 773/2004 na úcely prijatia rozhodnutia podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003. 125. Komisia pripomína, ze zo znenia clánku 19 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze "vypocúvanie" v zmysle tohto clánku má mat za ciel "získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania", ktoré musí byt z podstaty veci zacaté uz predtým. Okrem toho spochybnuje relevantnost odkazov odvolateliek na odôvodnenie 25 nariadenia c. 1/2003, ako aj na odvetvové vysetrovanie a na vyhlásenie o zhovievavosti. 126. V prejednávanej veci sa stretnutia a konferencné hovory s trinástimi dotknutými dodávatelmi konali pred zacatím vysetrovania podla nariadenia c. 1/2003, a teda pred akýmkolvek "konaním". Komisia teda nebola povinná dodrzat formálne poziadavky stanovené týmto ustanovením. 127. Keby to tak nebolo, bolo by tým z viacerých dôvodov dotknuté uplatnovanie práva hospodárskej sútaze Komisiou. Po prvé by to Komisii bránilo zhromazdovat a pouzívat nepriame dôkazy, ktoré môzu mat len ústnu formu, napríklad prezradenie informácie, ktorú si zástupca Komisie vypocuje na stretnutí, na neformálnej návsteve priestorov alebo na verejne prístupnom mieste. Po druhé by to znamenalo, ze nepriame dôkazy by nikdy nemohli mat ústnu formu, co by ohrozilo úcinnost vysetrovania Komisie posunutím dátumu inspekcie. 128. Komisia sa navyse domnieva, ze skutocnost, ze na nepriame dôkazy sa kladú miernejsie formálne poziadavky ako na dôkazy, naplna poziadavku rýchlosti konania, ktorou sa riadi prijímanie rozhodnutí o inspekcii a úcinnost vysetrovania Komisie. 129. Komisia napokon dodáva, ze tvrdenia odvolateliek týkajúce sa pravosti dôkazov v kazdom prípade vychádzajú z nesprávneho výkladu judikatúry. Pravost dôkazu totiz nie je "nevyhnutným predpokladom" ich dôveryhodnosti. V práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov, z ktorej vyplýva, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie dôkaznej hodnoty riadne predlozených dôkazov je ich dôveryhodnost a ze dôkazná hodnota dôkazu sa musí posudzovat celkovo, takze samotné uvedenie nepodlozených pochybností o pravosti dôkazu nestací na spochybnenie jeho dôveryhodnosti. Tieto zásady sa uplatnujú o to viac na nepriame dôkazy, lebo dôkazná hodnota pozadovaná na to, aby faktický prvok predstavoval nepriamy dôkaz, je zo svojej podstaty nizsia. 3. Analýza 130. Je vhodné pripomenút, ze podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 Komisia môze klást otázky kazdej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s tým súhlasí, s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. Vypocúvania zalozené na tomto ustanovení musia splnat formálne nálezitosti stanovené v clánku 3 nariadenia c. 773/2004. V súlade s odsekom 1 tohto clánku Komisia na zaciatku vypocúvania uvedie právny základ a úcel vypocúvania, pripomenie jeho dobrovolný charakter a informuje vypocúvanú osobu o svojom zámere vyhotovit záznam z vypocúvania. Podla odseku 3 tohto clánku Komisia môze zaznamenávat vyhlásenia vykonané vypocúvanými osobami akoukolvek formou. Kópia akéhokolvek záznamu musí byt predlozená vypocúvanej osobe na schválenie. Tam, kde je to potrebné, Komisia stanoví lehotu, v rámci ktorej jej vypocúvaná osoba môze oznámit akékolvek opravy, ktoré sa musia vo vyhlásení vykonat. 131. V rozsudku Intel Súdny dvor v súvislosti s rozsahom formálnych poziadaviek, ktorým podliehajú vypocúvania vykonané podla clánku 19 nariadenia c. 1/2003, spresnil, ze ak sa Komisia rozhodne, so súhlasom vypocúvanej osoby, viest pohovor na základe tohto ustanovenia, je povinná zaznamenat celý tento výsluch, pricom nie je dotknuté to, ze sa jej ponecháva výber formy, akou tento záznam vyhotoví([74]74). 132. Z toho vyplýva, ze Komisia má povinnost zaznamenat vo forme, akú si zvolí, kazdé vypocúvanie, ktoré sa konalo podla clánku 19 nariadenia c. 1/2003, na úcely získania informácií týkajúcich sa predmetu vysetrovania([75]75). 133. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd v podstate dospel k záveru, ze táto povinnost sa nevztahuje na vypocúvania dodávatelov, lebo jednak tieto vypocúvania sa konali pred zacatím vysetrovania podla nariadenia c. 1/2003, teda predtým, ako Komisia prijala opatrenie zahrnajúce výhradu, ze doslo k poruseniu, a jednak na úcely prijatia rozhodnutia o inspekcii, ku ktorému dochádza vo fáze predbezného vysetrovania, ktorá predchádza zaslaniu oznámenia o výhradách, musí mat Komisia k dispozícii len dôlezité faktické skutocnosti spôsobilé zalozit podozrenie o porusení, na ktoré sa nemôzu klást rovnaké formálne poziadavky ako na zhromazdovanie dôkazov o porusení. Odvolatelky spochybnujú tento záver rôznymi tvrdeniami, zatial co Komisia sa domnieva, ze tento záver nie je poznacený nijakým nesprávnym právnym posúdením. 134. Na úcely rozhodnutia o tretom odvolacom dôvode bude preto potrebné, aby Súdny dvor objasnil, ci má Komisia povinnost vyhotovit v súlade s clánkom 19 nariadenia c. 1/2003 a s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004 záznam z vypocúvaní, z ktorých pochádzajú informácie pouzité ako nepriame dôkazy odôvodnujúce prijatie rozhodnutia o inspekcii v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 135. Z dôvodov, ktoré objasním nizsie, sa domnievam, ze na túto otázku treba odpovedat kladne. 136. Výhrady vznesené odvolatelkami vyzadujú, aby sa Súdny dvor zaoberal jednak otázkou, od akého okamihu vysetrovania veci Komisiou sa nou vykonávané vypocúvania majú povazovat za vypocúvania vedené "s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania", a jednak otázkou, ci nizsia dôkazná hodnota vyzadovaná pri nepriamych dôkazoch, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, v porovnaní s dôkazmi o porusení odôvodnuje, aby sa na tieto nepriame dôkazy kládli miernejsie formálne poziadavky, ktoré nezahrnajú najmä dodrziavanie poziadaviek týkajúcich sa formy stanovených v clánku 3 nariadenia c. 773/2004 pri vypocúvaniach vykonávaných podla clánku 19 nariadenia c. 1/2003. 137. Zacnem analýzou druhej z týchto otázok. 138. V tejto súvislosti zastávam názor, ze ani nizsia dôkazná hodnota vyzadovaná pri nepriamych dôkazoch, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, ani okolnost, ze takéto rozhodnutie sa prijíma vo fáze predbezného vysetrovania, ktorá predchádza zaslaniu oznámenia o výhradách, nemajú v rozpore s konstatovaniami uvedenými v bodoch 189 az 192 napadnutého rozsudku nijaký vplyv na formálne poziadavky, ktoré musí Komisia na základe platných právnych predpisov dodrziavat pri zhromazdovaní dôkazov, ktoré majú byt pouzité na úcely jej vysetrovania. 139. To samozrejme neznamená, ze forma faktického prvku nemá vplyv na jeho dôkaznú hodnotu. Napríklad notárska zápisnica má spravidla vyssiu dôkaznú hodnotu ako súkromná listina. Tento vztah medzi formou a dôkaznou hodnotou vsak nevyhnutne neznamená, ze formálne poziadavky na jednotlivé kategórie dôkazov sa stupnujú v závislosti od dôkaznej hodnoty vyzadovanej na pouzitie týchto dôkazov. 140. Pokial ide najmä o informácie, ktoré Komisia získava z vypocúvaní fyzických lebo právnických osôb, z rozsudku Intel mozno podla môjho názoru vyvodit, ze neexistuje nijaká súvislost medzi dôkaznou hodnotou a dodrziavaním formálnych poziadaviek stanovených v clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a v clánku 3 nariadenia c. 773/2004. 141. Z tohto rozsudku a najmä z jeho bodu 87, v ktorom Súdny dvor spresnil, ze nijaká skutocnost vyplývajúca zo znenia clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 alebo z ciela, ktorý sleduje, neumoznuje dospiet k záveru, ze normotvorca chcel zaviest rozlisovanie medzi dvoma kategóriami vypocúvania na základe tohto ustanovenia alebo vylúcit z pôsobnosti uvedeného ustanovenia niektoré z týchto vypocúvaní, totiz jasne vyplýva, ze povinnost vyhotovit záznam vyplývajúca z tohto ustanovenia sa vztahuje na akékolvek vypocúvanie vykonávané Komisiou, pokial sa "týka predmetu vysetrovania". Existencia takejto povinnosti teda nemôze závisiet ani od dôkaznej hodnoty, ktorú mozno priznat vyhláseniam získaným pocas týchto vypocúvaní, ktorú je navyse mozné posúdit az po vykonaní vypocúvaní, ani od spôsobu, akým Komisia pouzije tieto informácie v jednotlivých fázach konania. V tejto súvislosti sa domnievam, ze odkaz Komisie na prípravné práce k nariadeniu c. 1/2003 nemôze sám osebe spochybnit tento záver([76]76). 142. Okrem toho poukazujem na to, ze tvrdenie o existencii súvislosti medzi dôkaznou hodnotou nepriamych dôkazov, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, a dodrzaním formálnych poziadaviek, uvedené v bodoch 189 az 192 napadnutého rozsudku, je v prípade nepriamych dôkazov získaných z vypocúvaní vykonaných Komisiou v rozpore s tým, ako Vseobecný súd v bodoch 195, 200 az 203 a 205 tohto rozsudku vykladá clánok 19 nariadenia c. 1/2003 a rozsudok Intel. Z uvedených bodov totiz vyplýva, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze po zacatí vysetrovania v zmysle spresnenom v bode 194 napadnutého rozsudku je Komisia v zásade povinná dodrzat povinnost vyhotovit záznam z vypocúvaní týkajúcich sa predmetu tohto vysetrovania, pricom táto povinnost existuje bez ohladu na dôkaznú hodnotu informácií, ktoré Komisia môze získat z týchto vypocúvaní, a bez ohladu na pouzitie týchto informácií, ci uz ako nepriamych dôkazov v rámci fázy predbezného vysetrovania, a to aj na úcely prijatia rozhodnutia o inspekcii([77]77), alebo ako dôkazov v stádiu zaslania oznámenia o výhradách. 143. Vseobecnejsie povedané, rozdiel medzi nepriamymi dôkazmi a dôkazmi spocíva v tom, ze nepriame dôkazy umoznujú len predpokladat existenciu skutocnosti, ktorá sa má preukázat, zatial co dôkazy túto skutocnost preukazujú. Ak vytvorenie dôkazu vyzaduje splnenie urcitých formálnych poziadaviek, casto na úcely zabezpecenia jeho pravosti a dôveryhodnosti, nedodrzanie týchto formálnych poziadaviek znamená, ze tento dôkaz nemôze bez ohladu na svoju hodnotu splnat svoju dôkaznú funkciu. 144. Pokial ide o prvú z otázok uvedených v bode 136 týchto návrhov, v podstate vyzaduje výklad pojmu "vypocúvanie" s cielom "získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania" v zmysle clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 145. Pripomínam, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku konstatoval, ze zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze predmetné vypocúvania sú vypocúvaniami, ktorých úcelom je "získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania", ktoré musí byt z podstaty veci zacaté a ktorého predmet sa musí urcit predtým, nez sa uvedené vypocúvania konajú. Z toho vyvodil, ze povinnost vyhotovit záznam z uvedených vypocúvaní, stanovená v clánku 3 nariadenia c. 773/2004, sa neuplatní "v prípade vypocúvaní uskutocnených pred zacatím vysetrovania zo strany Komisie..."([78]78). V bode 193 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd v podstate domnieval, ze vysetrovanie sa formálne zacína az vtedy, ked Komisia vyuzije vysetrovacie právomoci, ktoré jej zverujú najmä clánky 18, 19 a 20 nariadenia c. 1/2003, prijatím opatrenia, ktorým sa vytýka, ze doslo k poruseniu, najmä rozhodnutia o inspekcii, pricom v bode 194 tohto rozsudku uviedol, ze táto definícia východiskového bodu vysetrovania vychádza z ustálenej judikatúry. 146. Z tejto judikatúry - ktorá vychádza z rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia([79]79) -, vyplýva, ze správne konanie vedené Komisiou môze viest k preskúmaniu dvoch po sebe nasledujúcich období, pricom kazdé z nich má svoju vlastnú vnútornú logiku. Prvá fáza, ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, zacína plynút odo dna, ked Komisia na základe právomocí, ktoré jej zveril normotvorca Únie, prijala opatrenia zahrnujúce výhradu, ze doslo k poruseniu, a musí Komisii umoznit zaujat postoj k dalsiemu smerovaniu konania. Druhá fáza sama osebe trvá od oznámenia výhrad az po prijatie konecného rozhodnutia. Táto fáza má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení. 147. V tejto súvislosti treba pripomenút, ako to robia odvolatelky, ze zásady uvedené v predchádzajúcom bode týchto návrhov boli vypracované na úcely uplatnenia zásady primeranej lehoty. V rozsudku LMV sa Súdny dvor vychádzajúc z judikatúry ESLP([80]80) snazil urcit okamih, ked sa cinnost Komisie spocívajúca vo vysetrovaní a odhalovaní porusení práva hospodárskej sútaze pretaví do aktu zahrnajúceho, ak aj nie este formálne obvinenie, aspon výhradu, ktorá "má vázny dosah na situáciu podozrivých podnikov"([81]81). 148. Podobne ako odvolatelky vsak nie som presvedcený o tom, ze základná logika stanovenia pociatocného okamihu doby, ktorá sa má zohladnit na úcely posúdenia primeranej dlzky správneho konania, ktorá sa zameriava na urcenie okamihu, ked sa dotknutý podnik dozvie o výhrade vznesenej voci nemu alebo ked sa v jeho situácii prejaví vplyv opatrení prijatých Komisiou, je relevantná na úcely výkladu znenia clánku 19 nariadenia c. 1/2003. 149. V tejto súvislosti pripomínam, ze tento clánok je zaradený do kapitoly V tohto nariadenia, nazvanej "Právomoci týkajúce sa vysetrovania". Ked Komisia vedie vypocúvanie v zmysle tohto ustanovenia, vykonáva teda "vysetrovaciu právomoc", rovnako ako túto právomoc vykonáva vtedy, ked zasiela ziadosti o informácie podla clánku 18 uvedeného nariadenia, alebo tiez ked prijíma rozhodnutie o inspekcii v zmysle clánku 20 tohto nariadenia. Je síce nesporné, ze prijatie aktu podla clánkov 18 a 20 nariadenia c. 1/2003 urcuje zacatie "vysetrovania", podla výkladu clánku 19 nariadenia c. 1/2003, ktorý podal Vseobecný súd a ktorý obhajuje Komisia, vsak vyuzitie právomoci zakotvenej v tomto clánku samo osebe nepredstavuje zaciatok takéhoto vysetrovania, ale vyzaduje, aby vysetrovanie uz bolo zacaté. 150. Podla môjho názoru tu ide o znak nesúladu, ktorý nemozno napravit tým, ze Vseobecný súd implicitne uzná moznost, ze konanie vypocúvania v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003 predstavuje - podobne ako ziadost o informácie alebo inspekcia -, zacatie vysetrovania v prípade, ked takéto vypocúvanie zahrna výhradu, ze jeden z vypocúvaných podnikov alebo podnik, ktorého sa týkajú Komisiou získané výpovede, sa dopustil porusenia([82]82). Takéto uznanie totiz jednak spochybnuje tvrdenie Vseobecného súdu, podla ktorého zo znenia clánku 19 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze vysetrovanie musí byt zacaté a jeho predmet sa musí urcit predtým, ako sa konajú vypocúvania na základe tohto clánku. Taktiez len ciastocne zodpovedá logike, z ktorej vychádza judikatúra citovaná v bode 194 napadnutého rozsudku, kedze vznesenie podozrenia voci tretiemu podniku pocas vypocúvania neznamená, ze tento podnik sa dozvedel o prípadných výhradách vznesených voci nemu. 151. Nesúlad, na ktorý som poukázal v predchádzajúcom bode týchto návrhov, je este zretelnejsí, ak sa vezme do úvahy, ako správne uviedli odvolatelky, ze Komisia môze zacat odvetvové vysetrovanie s vyuzitím právomoci zakotvenej v clánku 17 nariadenia c. 1/2003 bez toho, aby bola dotknutému podniku zaslaná výhrada, ze sa dopustil porusenia([83]83). 152. Podla môjho názoru si znenie clánku 19 nariadenia c. 1/2003, a najmä slovné spojenie "s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania" vyzaduje iný výklad, ktorý nutne nevyzaduje, aby sa predmetné vypocúvania konali v urcitej fáze správneho konania, ani aby sa urcilo, pocnúc ktorým formálnym úkonom Komisie je táto institúcia povinná dodrziavat formálne poziadavky stanovené v clánku 3 nariadenia c. 773/2003. 153. Domnievam sa totiz, ze vymedzenie rozsahu tejto povinnosti, a teda urcenie prípadov, v ktorých dochádza k výkonu právomoci zakotvenej v clánku 19 nariadenia c. 1/2003, závisí hlavne od predmetu a obsahu vypocúvaní vykonávaných Komisiou. 154. V prejednávanej veci z napadnutého rozsudku a zo spisového materiálu týkajúceho sa konania na Vseobecnom súde vyplýva, ze vypocúvania sa konali s dodávatelmi výrobkov kazdodennej spotreby, ktorých sa týkala domnienka porusenia uvedená v clánku 1 písm. a) sporných rozhodnutí, ze títo dodávatelia pravidelne uzatvárali dohody so spolocnostou Intermarché a ze Komisia v rámci prípravy týchto vypocúvaní zaslala vypocúvaným dodávatelom dotazníky týkajúce sa najmä správania aliancií distribútorov pocas rokovaní s dodávatelmi, vývoja ich vyjednávacej sily v case a jej vplyvu na podmienky hospodárskej sútaze na distribucnom trhu. Komisia sa v nich tiez otvorene pýtala, ci dodávatel vedel o výmene citlivých obchodných informácií medzi distribútormi v rámci aliancie, a ak áno, ziadala o spresnenie týchto informácií. Okrem toho z napadnutého rozsudku vyplýva, ze predmetné vypocúvania sa konali krátko po konferencii, ktorá sa konala 16. septembra 2016 v sídle spolocnosti Intermarché za úcasti zástupcov aliancií, na ktorú boli pozvaní dodávatelia retazca, a ze trvali az do dna predchádzajúceho dnu prijatia sporných rozhodnutí. 155. Domnievam sa pritom, ze ked Komisia vykonáva vypocúvania tohto druhu, ktorých predmet je vopred definovaný a ktorých cielom je otvorene získat informácie o fungovaní dotknutého trhu a o správaní subjektov na tomto trhu, s cielom odhalit prípadné protiprávne správanie alebo upevnit svoje podozrenia o existencii takéhoto správania, vykonáva svoju právomoc podla clánku 19 nariadenia c. 1/2003, a to bez ohladu na fázu konania, v ktorej sa vypocúvanie vykonáva. 156. Za takých okolností je podla môjho názoru na to, aby bolo mozné domnievat sa, ze cielom takýchto vypocúvaní je "získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania" v zmysle tohto ustanovenia, postacujúce, ze bol v kancelárii Komisie zalozený spis([84]84). Inak povedané, ako uviedol generálny advokát Wahl v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Intel Corporation/Komisia([85]85), "kazdé stretnutie s tretou osobou specificky urcené na získanie podstatných informácií, ktoré budú pouzité pri posudzovaní veci, musí patrit do pôsobnosti clánku 19 nariadenia c. 1/2003"([86]86). 157. Odlisný výklad by viedol k výsledku, podla môjho názoru neprípustnému, ze vypocúvania uvedeného druhu sa vykonávajú mimo právneho rámca vytvoreného nariadením c. 1/2003. V rozpore s tým, co zrejme vyplýva z bodu 193 napadnutého rozsudku, ked Komisia de facto vykonáva svoje vysetrovacie právomoci, takýto právny rámec sa pritom nevyhnutne uplatní, aj ked vysetrovanie nebolo "formálne zacaté"([87]87). 158. Uvedené platí o to viac v prípade, ked sa, tak ako v prejednávanej veci, informácie získané prostredníctvom takýchto vypocúvaní pouzijú ako závazné nepriame dôkazy, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, teda opatrenie zahrnajúce zásah do sféry súkromnej cinnosti podniku a obmedzenie jeho základných práv zakotvených v clánku 7 Charty a v clánku 8 EDLP. 159. Napokon zdôraznujem, ze výklad clánku 19 nariadenia c. 1/2003, ktorý navrhujem prijat, neznamená, ako tvrdí Komisia, ze táto institúcia uz nebude môct zhromazdovat a pouzívat nepriame dôkazy, ak tieto dôkazy môzu mat len ústnu formu. 160. V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze scenár opísaný v bode 154 týchto návrhov je velmi vzdialený od scenára, ktorý Komisia opísala vo svojich písomných pripomienkach (zástupca Komisie si vypocuje urcitú informáciu prezradenú na stretnutí, na neformálnej návsteve priestorov alebo na verejne prístupnom mieste). Na druhej strane treba spresnit, ze Komisia nevykonáva vypocúvanie v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003, a teda nie je viazaná povinnostou vyhotovit záznam z komunikácie s tretími osobami, ak sa táto komunikácie netýka predmetu dotknutého vysetrovania([88]88). 161. Na základe prechádzajúcich úvah sa domnievam, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze nepriame dôkazy vychádzajúce z vypocúvaní dodávatelov nemozno vylúcit ako obsahujúce formálnu vadu z dôvodu nesplnenia povinnosti vyhotovit záznam stanovenej clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. 162. Pre prípad, ze by sa Súdny dvor rozhodol potvrdit výklad clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktorý prijal Vseobecný súd, a rozhodol, ze povinnost vyhotovit záznam z vypocúvaní vykonávaných podla tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ked sa tieto vypocúvania konajú po zacatí vysetrovania v zmysle spresnenom v bodoch 193 a 194 napadnutého rozsudku, sa aj tak domnievam, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze Komisia nie je v prejednávanej veci viazaná touto povinnostou. 163. Zastávam totiz názor, ze ak Komisia zvazuje moznost pouzit informácie vyplývajúce z jej komunikácie s tretími osobami na úcely prijatia rozhodnutia o inspekcii - ako v prejednávanej veci zjavne vyplýva z predmetu, obsahu a chronológie vypocúvaní, ktoré vykonala s dodávatelmi -, je v kazdom prípade povinná vyhotovit záznam z tejto komunikácie v súlade s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. Podla môjho názoru ide o nevyhnutnú záruku vzhladom na zásah do základných práv kontrolovaného podniku, ktorý inspekcia predstavuje, najmä s cielom umoznit súdom Únie overit závaznost nepriamych dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii a ktoré odôvodnujú takýto zásah. 164. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy preto navrhujem, aby Súdny dvor tretiemu odvolaciemu dôvodu vyhovel. D. O stvrtom odvolacom dôvode 165. Stvrtý odvolací dôvod je rozdelený na styri casti. Prvé tri casti, zalozené na skreslení skutkového stavu, na nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení, ktorých sa Vseobecný súd dopustil, ked rozhodol po prvé, ze vysetrovanie nebolo zacaté pred prijatím prvého rozhodnutia o inspekcii (rozhodnutie Tute 1 z 9. februára 2017), po druhé, ze zápisnice z vypocúvaní môzu byt pouzité ako nepriame dôkazy bez toho, aby boli splnené poziadavky clánku 19 nariadenia c. 1/2003 a clánku 3 nariadenia c. 773/2004, a po tretie, ze dodrzanie formálnych poziadaviek stanovených týmito ustanoveniami by ohrozilo odhalovanie protisútazných postupov, sa v podstate zhodujú s tvrdeniami, ktoré odvolatelky predlozili v rámci tretieho odvolacieho dôvodu. Odkazujem preto na úvahy, ktoré som rozvinul v rámci preskúmania uvedeného odvolacieho dôvodu. 166. Zostáva teda analyzovat stvrtú cast stvrtého odvolacieho dôvodu. O stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu 167. Vo stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 219 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia mala ku dnu prijatia sporných rozhodnutí k dispozícii dostatocne závazné dôkazy, pricom nebolo potrebné presne urcit dátumy vytvorenia a finalizácie zápisníc z vypocúvaní. 168. Na jednej strane podla tvrdenia odvolateliek z judikatúry vyplýva, ze nepriame dôkazy, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, musia byt súcastou spisu Komisie uz pred dnom prijatia tohto rozhodnutia, a to najmä preto, aby jednotlivé subjekty podielajúce sa na postupe vypracovania tohto rozhodnutia mohli overit dostatocne závaznú povahu takýchto nepriamych dôkazov a správne vymedzenie rozsahu inspekcie. Vseobecný súd teda v bode 208 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze "relevantným dátumom, ktorý treba zohladnit na urcenie, ci mala k dátumu [sporných] rozhodnutí nepriame dôkazy, je dátum vypocúvaní s dodávatelmi, ktoré boli predmetom zápisníc". 169. Na druhej strane odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd na ne v bode 215 napadnutého rozsudku preniesol dôkazné bremeno spocívajúce v preukázaní, ze Komisia vyhotovila vsetky zápisnice po dátume prijatia prvého sporného rozhodnutia (rozhodnutie Tute 1 z 9. februára 2017). 170. Komisia tvrdí, ze relevantným dátumom na posúdenie toho, ci Komisia disponovala nepriamymi dôkazmi vo forme ústnych vyhlásení, je dátum poskytnutia týchto vyhlásení a nie dátum, kedy tieto vyhlásenia formalizovala do písomnej podoby. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia([89]89), prijatý v kontexte konania o zhovievavosti a spomenutý v bode 209 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia má k dispozícii dôkaz, sa rovná znalosti jeho obsahu. V prejednávanej veci sa vsak vsetky vypocúvania dodávatelov konali pred dátumom prvého sporného rozhodnutia (rozhodnutie Tute 1 z 9. februára 2017). Okrem toho, kedze Vseobecný súd uznal, ze ku dnu prijatia sporných rozhodnutí uz Komisia mala k dispozícii nepriame dôkazy získané pocas postupne uskutocnených stretnutí alebo konferencných hovorov s trinástimi dodávatelmi, napadnutým rozsudkom sa Komisii nepriznala moznost nápravy a posteriori. 171. Na úvod uvádzam, ze z bodov 207 a 210 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze odôvodnenie tohto rozsudku, ktoré odvolatelky napádajú vo stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, vychádza z predpokladu, ze Komisia v prejednávanej veci nemala povinnost vyhotovit záznam podla clánku 3 nariadenia c. 773/2004, a teda nemusela preukázat, k akému dátumu boli vyhotovené zápisnice z vypocúvaní, lebo otázka, ci nepriame dôkazy získané z týchto vypocúvaní pochádzajú zo skorsieho dátumu, sa má posudzovat vo vztahu k dátumu poskytnutia vyhlásení, teda k dátumu, kedy sa vypocúvania konali. Vseobecný súd sa totiz domnieval, ze vzhladom na neexistenciu takejto povinnosti vyhotovit záznam môzu mat nepriame dôkazy, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii a ktoré boli získané z vypocúvaní Komisie vykonaných s tretími osobami, len ústnu formu a ze v prejednávanej veci vypocúvania dodávatelov znamenali znalost informácií oznámených pocas týchto vypocúvaní a disponovanie predmetnými informáciami ku dnu konania uvedených vypocúvaní. 172. Z toho vyplýva, ze ak by Súdny dvor v súlade s mojím návrhom vyhovel tretiemu odvolaciemu dôvodu - bez ohladu na dôsledky takéhoto rozhodnutia, pokial ide o zrusenie alebo potvrdenie napadnutého rozsudku, ktoré preskúmam dalej v týchto návrhoch -, bolo by tiez nutné zrusit tie body odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorých sa týka preskúmavaná cast odvolacieho dôvodu. Nasledujúce úvahy teda rozviniem pre prípad, ze by sa Súdny dvor nestotoznil s mojím návrhom. 173. V rámci úvodu tiez podla môjho názoru mozno uviest niekolko výhrad k úcinnosti tejto casti odvolacieho dôvodu, kedze smeruje len proti jednému z dvoch dôvodov, na základe ktorých Vseobecný súd zamietol výhradu zalozenú na nedostatku týkajúcom sa skorsej povahy nepriamych dôkazov, na ktorých sú zalozené sporné rozhodnutia, kedze Komisia nepreukázala dátum vyhotovenia zápisníc z vypocúvaní. 174. Na úcely zamietnutia tejto výhrady totiz Vseobecný súd po prvé primárne konstatoval, ako som uviedol v bode 171 týchto návrhov, ze relevantným dátumom, ktorý treba zohladnit na urcenie, ci Komisia mala pred prijatím sporných rozhodnutí k dispozícii nepriame dôkazy vychádzajúce z vypocúvaní dodávatelov, je dátum, ked sa tieto vypocúvania konali. Po druhé Vseobecný súd v bode 215 napadnutého rozsudku pre úplnost rozhodol, ze aj v prípade, ze by dátumom, ktorý sa má zohladnit, bol dátum vyhotovenia zápisníc z uvedených vypocúvaní, a napriek tomu, ze Komisia nepredlozila dôkaz o tomto dátume, na základe dôkazov predlozených Komisiou a vzhladom na vyjadrenie Komisie, ze zápisnice vypracovala s cielom splnit to, co povazovala za povinnost vyhotovit záznam podla clánku 3 nariadenia c. 773/201, sa mozno odôvodnene domnievat, ze uvedené zápisnice boli vyhotovené postupne v priebehu výmen informácií, teda od zaciatku týchto výmen, datovaných prevazne z konca roku 2016([90]90). 175. Je síce pravda, ze odvolatelky uviedli výhradu aj proti tomuto bodu 215 napadnutého rozsudku, táto výhrada sa vsak týka len údajného obrátenia dôkazného bremena, ktoré nijako nevyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku Vseobecného súdu, ktorý naopak povazoval dôkazy predlozené Komisiou za dostatocné na preukázanie toho, ze podstatná cast zápisníc z vypocúvaní bola vyhotovená pred dátumom prvého sporného rozhodnutia (rozhodnutie Tute 1 z 9. februára 2017). Odvolatelky naopak nespochybnili standard dokazovania uplatnený Vseobecným súdom, ani netvrdili, ze by Vseobecný súd skreslil dôkazy, co je jediná výhrada, ktorá by im umoznila dovolávat sa nesprávneho posúdenia týchto dôkazov. 176. Pre prípad, ze by sa Súdny dvor rozhodol meritórne preskúmat analyzovanú cast odvolacieho dôvodu, povazujem ju za dôvodnú. 177. V tejto súvislosti treba totiz pripomenút, ze cielom inspekcií vykonávaných Komisiou je zhromazdit dokumentáciu potrebnú na overenie urcitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorom uz Komisia má informácie([91]91). Z tohto vyplýva, ze Komisia musí pred prijatím rozhodnutia o inspekcii disponovat informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, ktoré ju vedú k podozreniu, ze sa dotknutý podnik dopustil porusenia([92]92). V rozhodnutí, ktorým sa nariaduje inspekcia, musí byt navyse podrobne uvedené, ze Komisia disponuje takýmito informáciami a skutocnostami([93]93). 178. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze na úcely preukázania skutocnosti, ze nepriame dôkazy, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, pochádzajú z obdobia pred dátumom prijatia tohto rozhodnutia, Komisii prinálezí preukázat nielen to, ze k tomuto dátumu skutocne disponovala zdrojom informácií, o ktoré sa opiera na úcely odôvodnenia inspekcie, ale aj to, ze bola schopná konkrétne posúdit jednak to, ci a v akom rozsahu tieto informácie umoznovali vyslovit domnienky o existencii porusenia a vymedzit podstatné prvky tohto porusenia tak, aby bol vymedzený rozsah inspekcie a skutocnosti hladané v priebehu presetrovania, a jednak to, ci tieto nepriame dôkazy boli závazné. 179. Inak povedané, samotné "disponovanie" informáciami zo strany Komisie neznamená, ze nepriame dôkazy, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, pochádzajú z dátumu predchádzajúceho dátumu prijatia tohto rozhodnutia. Preto domnienka vyplývajúca z judikatúry, ktorá sa týka rozhodnutí o zhovievavosti a ktorá je uvedená v bode 209 napadnutého rozsudku, podla ktorej samotné disponovanie informáciou zo strany Komisie sa rovná jej znalosti, nie je podla môjho názoru uplatnitelná na rozhodnutia o inspekcii, takze v rozpore s konstatovaním Vseobecného súdu táto judikatúra nie je uplatnitelná na túto oblast. 180. Okrem toho, aby bolo mozné súdne preskúmat, ci zásah do sféry súkromnej cinnosti dotknutého podniku, ktorý inspekcia predstavuje, nie je svojvolný, Komisia musí preukázat, ze rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia, je zalozené na dostatocne závazných nepriamych dôkazoch, ktoré bola schopná konkrétne posúdit, a ze rozsah presetrenia vymedzený v tomto rozhodnutí je obmedzený na porusenie, o existencii ktorého môze mat Komisia na základe týchto nepriamych dôkazov podozrenie. 181. Podla môjho názoru vsak v prípade informácií vyplývajúcich z ústnych vyhlásení tretích strán, ktoré neboli zaznamenané podla clánku 3 nariadenia c. 773/2004, takýto dôkaz mozno predlozit, len ak je predlozený prepis alebo podrobná zápisnica ich obsahu. Preto sa priklánam k názoru, ze relevantným dátumom, ktorý sa má zohladnit na úcely urcenia, ci nepriame dôkazy, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, pochádzajú z dátumu predchádzajúceho dátumu prijatia tohto rozhodnutia, je v prípade nepriamych dôkazov vyplývajúcich z takýchto vyhlásení dátum vyhotovenia prepisu alebo zápisnice z výmeny informácií medzi Komisiou a dotknutou osobou alebo osobami, v rámci ktorej boli tieto vyhlásenia získané. 182. Dodávam, ze poziadavka prijat rozhodnutia o inspekcii rýchlo po oznámení informácií o poruseniach s cielom minimalizovat riziko úniku a zatajenia dôkazov, na ktorú Vseobecný súd poukázal v bode 210 napadnutého rozsudku, podla môjho názoru nemôze viest k zavedeniu vseobecného pravidla uplatnitelného na vsetky prípady, podla ktorého jediným relevantným dátumom na stanovenie skorsej povahy nepriamych dôkazov, na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, je dátum, ked Komisia prijala ústne vyhlásenia, z ktorých tieto nepriame dôkazy vyplývajú. Hoci takúto poziadavku, samozrejme, vnímam, nemyslím si, ze môze odôvodnit neexistenciu akéhokolvek písomného záznamu z vypocúvaní, ktoré Komisia viedla s tretími osobami, ked neexistujú formálne opatrenia týkajúce sa vyhotovovania záznamov z týchto vypocúvaní, a to najmä v takých prípadoch, o aký ide v prejednávanej veci, v ktorých sa predmetné vypocúvania konali v rozpätí niekolkých týzdnov ci dokonca mesiacov, a Komisia teda mala cas vyhotovovat zápisnice postupne, ako zhromazdovala vyhlásenia dodávatelov. 183. Na druhej strane, aj ked si myslím, ze minimálne zápisnica z vypocúvaní, o ktoré sa Komisia opiera na odôvodnenie rozhodnutia o inspekcii, musí byt, pokial je to mozné, vlozená do spisu pred dátumom prijatia rozhodnutia o inspekcii([94]94), domnievam sa, ze poziadavky rýchlosti konania môzu v konkrétnom prípade odôvodnit odchýlenie sa Komisie od tohto pravidla. 184. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa domnievam, ze ak by sa Súdny dvor rozhodol meritórne rozhodnút o stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, mal by ju vyhlásit za dôvodnú. E. O piatom odvolacom dôvode 185. Piatym odvolacím dôvodom, ktorý je zalozený na nedostatku odôvodnenia vyplývajúcom z nepreskúmania dôkaznej hodnoty nepriamych dôkazov a na nesprávnej kvalifikácii "nepriameho dôkazu", odvolatelky napádajú body 220 az 232, 253 a 254 napadnutého rozsudku. 186. Odvolatelky v prvom rade vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nevykonal, ako to pozadovali a ako to vyzadujú clánky 6 a 8 EDLP, preskúmanie in concreto, v akom rozsahu pocetné nezrovnalosti, na ktoré poukázali a ktorými sú poznacené dôkazy predlozené Komisiou, ovplyvnili dôveryhodnost, a teda dôkaznú hodnotu týchto dôkazov. 187. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bodoch 224 az 232 napadnutého rozsudku vykonal takéto preskúmanie, v rámci ktorého postupne posúdil dôveryhodnost a dôkaznú hodnotu vyhlásení dodávatelov uvedených v zápisniciach z vypocúvaní (bod 225), e-mailu z 22. novembra 2016, ktorý zaslal generálny riaditel zdruzenia dodávatelov a v ktorom sú zaznamenané pohyby a vztahy medzi velkými distribucnými retazcami najmä v rámci zdruzenia velkých distribútorov (dalej len "list riaditela zdruzenia N", bod 226), a zápisníc z vypocúvaní vyhotovených Komisiou (bod 229). V tých istých bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku Vseobecný súd okrem toho preskúmal a odmietol vsetky tvrdenia odvolateliek, ktoré mali spochybnit dôveryhodnost alebo dôkaznú hodnotu týchto jednotlivých dôkazov, ako aj ich kvalifikáciu ako "nepriamych dôkazov". 188. Za týchto podmienok podla môjho názoru nemozno tejto prvej výhrade piateho odvolacieho dôvodu vyhoviet. 189. V druhom rade odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v bodoch 253 a 254 napadnutého rozsudku kvalifikoval ako "dôlezité faktické skutocnosti" "vágne a spekulatívne" vyhlásenia, z ktorých vyvodil len existenciu paralelného postupu a skutocnost, ze "ziadny dodávatel neuvádza, ze povazuje za málo pravdepodobné", ze dochádza k výmene informácií. Neexistencia vyhlásení, ktoré popierajú pravdepodobnost kartelu, vsak nemôze predstavovat dôlezitú faktickú skutocnost dokazujúcu jeho existenciu. 190. Rovnako ako Komisia sa domnievam, ze týmito tvrdeniami - ktoré sa navyse obmedzujú na spochybnenie izolovaných pasází napadnutého rozsudku vytrhnutých z kontextu -, sa odvolatelky v skutocnosti usilujú spochybnit posúdenie predlozených dôkazov Vseobecným súdom, pricom nepreukazujú a napokon ani netvrdia, ze doslo ku skresleniu týchto dôkazov. 191. Táto druhá výhrada piateho odvolacieho dôvodu sa má preto podla môjho názoru vyhlásit za neprípustnú. Odvolatelky v replike tvrdia, ze uvedenou výhradou chcú spochybnit právnu kvalifikáciu skutkového stavu prijatú Vseobecným súdom a nie jeho posúdenie. 192. V tejto súvislosti len uvediem, ze Vseobecný súd v bodoch 253 a 254 napadnutého rozsudku rozvinul doplnujúce odôvodnenie, o com svedcí pouzitie výrazu "navyse" na zaciatku bodu 252 uvedeného rozsudku. 193. V bodoch 248 az 251 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd po analýze informácií vyplývajúcich z vypocúvaní dodávatelov, ako sú uvedené v zápisniciach vyhotovených Komisiou, dospel k záveru, ze tieto informácie predstavujú dostatocne závazné nepriame dôkazy o existencii paralelného postupu medzi dvomi medzinárodnými alianciami distribútorov, konkrétne ICDC a AgeCore (ktorej clenom je Intermarché), ktorý sa vyznacoval súbeznostou a podobnostou ich ziadostí o zlavy pre dodávatelov. 194. V bode 252 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze Komisia sa "neobmedzila na oznámenie nepriamych dôkazov týkajúcich sa tohto prvého konstitutívneho prvku zosúladeného postupu, ktorým je paralelný postup na trhu, ktorý navyse môze za urcitých podmienok umoznit domnienku o existencii druhého konstitutívneho prvku zosúladeného postupu, ktorým je vzájomná zhoda", ale predlozila tiez "nepriame dôkazy týkajúce sa existencie takej vzájomnej zhody spocívajúcej v prejednávanom prípade vo výmene informácií, ktoré sa môzu rovnako ako celok povazovat za dostatocne závazné". Predmetom bodov 253 a 254 napadnutého rozsudku, ktoré odvolatelky kritizujú, je pritom práve ad abundantiam posúdenie dostatocne závaznej povahy takýchto nepriamych dôkazov. 195. Okrem toho v bodoch 256 az 258 uvedeného rozsudku Vseobecný súd tiez uviedol, ze vyhlásenia dodávatelov o výmenách informácií o zlavách medzi distribútormi podporujú "informácie uvádzajúce kanály, prostredníctvom ktorých môzu tieto výmeny informácií prebiehat", ktoré vyplývajú z vyhlásení viacerých dodávatelov a z listu riaditela zdruzenia N. 196. Z toho vyplýva, ze v prípade, ak odvolatelky druhou výhradou piateho odvolacieho dôvodu vytýkajú Vseobecnému súdu nesprávnu právnu kvalifikáciu, túto výhradu treba vyhlásit za neúcinnú. 197. Na základe vsetkých predchádzajúcich úvah sa domnievam, ze priaty odvolací dôvod je ciastocne neprípustný a ciastocne neúcinný. F. O dôsledkoch nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd 198. Z analýzy tretieho odvolacieho dôvodu vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze nepriame dôkazy vychádzajúce z vypocúvaní dodávatelov nemozno vylúcit ako obsahujúce formálnu vadu z dôvodu nesplnenia povinnosti vyhotovit záznam stanovenej clánkom 19 nariadenia c. 1/2003 a clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. 199. Pokial ide o dôsledky, ktoré sa majú vyvodit z takéhoto nesprávneho posúdenia, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ak odôvodnenie rozhodnutia Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porusenie nemá za následok zrusenie tohto rozhodnutia a je potrebné nahradit odôvodnenie([95]95). 200. Poukazujem pritom na to, ze ako vyplýva z bodu 206 napadnutého rozsudku, vzhladom na to, ze Vseobecný zamietol tvrdenia odvolateliek zalozené na nedodrzaní povinnosti vyhotovit záznam z vypocúvaní dodávatelov, domnieval sa, ze nie je potrebné rozhodnút o tvrdení Komisie, podla ktorého zápisnice z týchto vypocúvaní predstavujú záznamy v súlade s clánkom 19 nariadenia c. 1/2003 a clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. 201. Je teda potrebné preskúmat toto tvrdenie. Ak by sa totiz ukázalo, ze je dôvodné, napadnutá cast výroku rozsudku Vseobecného súdu by mohla byt zachovaná na základe iných dôvodov, nez tých, ktoré sú nesprávne([96]96). 202. Komisia pred Vseobecným súdom tvrdila, ze si splnila povinnost vyhotovit záznamy z vypocúvaní trinástich vypocúvaných dodávatelov tým, ze do spisu vlozila dlhé a podrobné zápisnice, ktoré verne odrázajú obsah týchto vyhlásení. Podla Komisie podrobná zápisnica vlozená do spisu predstavuje jednu z "foriem" záznamu, ktorej výber ponecháva clánok 3 ods. 3 nariadenia c. 773/2004 na Komisii, rovnako ako zvukový ci audiovizuálny záznam alebo doslovný prepis. Tvrdila tiez, ze aj keby si nesplnila povinnost vyhotovit záznam, vyhlásenia trinástich vypocúvaných dodávatelov v kazdom prípade predstavujú nepriame dôkazy. 203. V tejto súvislosti zastávam názor, ze hoci nemozno vylúcit, ze podrobná zápisnica vyhotovená Komisiou po vypocúvaní vykonanom na základe clánku 19 nariadenia c. 1/2003 a vlozená do spisu môze splnat formálne poziadavky clánku 3 nariadenia c. 773/2004, v nijakom prípade to tak vsak nemôze byt vtedy, ak osoba, ktorá poskytla vyhlásenia, nedostala kópiu tejto zápisnice, a teda nemala moznost schválit jej obsah alebo v prípade potreby opravit svoje vyhlásenia. Odlisný výklad by bol v rozpore so samotným znením clánku 3 ods. 3 nariadenia c. 773/2004, ktorý stanovuje, ze "kópia akéhokolvek záznamu musí byt predlozená vypocúvanej osobe na schválenie" a v prípade potreby Komisia stanoví "lehotu, v rámci ktorej jej vypocúvaná osoba môze oznámit akékolvek opravy, ktoré sa musia vo vyhlásení previest". 204. Odlisný výklad nemozno podla môjho názoru nepriamo vyvodit ani z bodu 92 rozsudku Intel, v ktorom Súdny dvor skúmal, ci poskytnutie internej poznámky Komisie, ktorá obsahuje strucné zhrnutie obsahu sporného vypocúvania, dotknutému podniku napravilo nevykonanie formálneho záznamu z takejto výmeny informácií. Na jednej strane Súdny dvor sa totiz v tomto bode nezaoberal otázkou, ci táto poznámka môze predstavovat formálny záznam podla clánku 3 ods. 3 nariadenia c. 773/2004, ale len otázkou, ci uvedená poznámka mohla napravit porusenie tohto clánku v spojení s clánkom 19 nariadenia c. 1/2003. Na druhej strane sa obmedzil na konstatovanie, ze predmetná poznámka neobsahuje nijaký údaj, pokial ide o obsah diskusií, ktoré sa uskutocnili na tomto vypocúvaní, a o druh informácií, ktoré poskytla vypocúvaná osoba, a teda bez ohladu na akýkolvek iný faktor nemohla poskytnút dotknutému podniku informácie potrebné na výkon jeho práva na obhajobu. Okrem toho z bodov 95 a 96 rozsudku Intel vyplýva, ze Komisia na úcely preukázania porusenia nevychádzala z predmetnej poznámky, a ze jedinou otázkou bolo, ci vyhlásenia poskytnuté pocas sporného vypocúvania obsahovali dôkazy v prospech dotknutého podniku. 205. Na záver sa domnievam, ako som uz uviedol v bode 143 týchto návrhov, ze nedodrzanie ustanovení týkajúcich sa vyhotovenia záznamu má za následok nepouzitelnost informácií získaných Komisiou v priebehu vypocúvaní, ktoré neboli riadne zaznamenané na úcely prijatia rozhodnutia o inspekcii. G. Záver k odvolaniu 206. Na základe vsetkých predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor odvolaniu vyhovel a zrusil bod 2 výroku napadnutého rozsudku. V. O zalobe 207. Z dôvodov uvedených najmä v bodoch 144 az 163 a 202 az 205 týchto návrhov sa domnievam, ze výhrada odvolateliek uplatnená na Vseobecnom súde, ktorá je zalozená na nesplnení povinnosti Komisie vyhotovit záznam stanovenej v clánku 19 nariadenia c. 1/2003 a v clánku 3 nariadenia c. 773/2004, je dôvodná a nepriame dôkazy vychádzajúce z vypocúvaní dodávatelov sa z tohto dôvodu majú zamietnut ako obsahujúce formálnu vadu. 208. Zo spisu pritom vyplýva, ze informácie vyplývajúce z týchto vypocúvaní predstavovali podstatnú cast nepriamych dôkazov, na ktorých boli zalozené sporné rozhodnutia, pricom list riaditela zdruzenia N - ktorého dôkazná hodnota je navyse obmedzená tým, ze obsahuje len sprostredkované vyjadrenia, ktoré nie sú zalozené na osobnej a priamej znalosti dotknutých obchodných vztahov -, ako aj jeho prílohy sú len doplnením týchto informácií. 209. Za týchto okolností je podla môjho názoru potrebné konstatovat, ze Komisia k dátumu prijatia sporných rozhodnutí nemala k dispozícii dostatocne závazné nepriame dôkazy, ktoré by odôvodnovali domnienky uvedené v clánku 1 písm. a) sporných rozhodnutí, a zrusit tieto rozhodnutia v celom rozsahu. VI. Návrh 210. Na základe vsetkých predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor: - zrusil bod 2 výroku napadnutého rozsudku, - zrusil rozhodnutie Komisie C(2017) 1057 final z 9. februára 2017, ktorým sa spolocnosti Intermarché, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, nariaduje podrobit sa inspekcii v súlade s clánkom 20 ods. 1 a 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] (vec AT.40466 - Tute 1), ako aj rozhodnutie Komisie C(2017) 1361 final z 21. februára 2017, ktorým sa spolocnosti Mousquetaires, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, nariaduje podrobit sa inspekcii v súlade s clánkom 20 ods. 1 a 4 nariadenia c. 1/2003 (vec AT.40466 - Tute 1), - ulozil Európskej komisii povinnost nahradit trovy konania vrátane trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s konaním na Vseobecnom súde, a - rozhodol, ze Rada Európskej únie znása svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ [97]1 Jazyk prednesu: francúzstina __________________________________________________________________ [98]2 Ide o rozhodnutie Komisie C(2017) 1361 final (vec AT.40466 - Tute 1, dalej len "rozhodnutie Tute 1 z 21. februára 2017") a o rozhodnutie Komisie C(2017) 1360 final (vec AT.40467 - Tute 2, dalej len "rozhodnutie Tute 2 z 21. februára 2017"). __________________________________________________________________ [99]3 Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). __________________________________________________________________ [100]4 Ide o rozhodnutie Komisie K(2017) 1057 final (vec AT.40466 - Tute 1, dalej len "rozhodnutie Tute 1 z 9. februára 2017") a o rozhodnutie Komisie C(2017) 1061 final (vec AT.40467 - Tute 2, dalej len "rozhodnutie Tute 2 z 9. februára 2017"). __________________________________________________________________ [101]5 V rámci rozhodnutí Tute 1 z 9. februára 2017 a z 21. februára 2017 na jednej strane a rozhodnutí Tute 2 z 9. februára 2017 a z 21. februára 2017 na druhej strane doslo len k zmene oznacenia hlavného subjektu podliehajúceho inspekcii, kde v prvých rozhodnutiach islo o spolocnost LM a v druhých rozhodnutiach o spolocnost ITM. __________________________________________________________________ [102]6 Prvý bod výroku. __________________________________________________________________ [103]7 Druhý bod výroku. __________________________________________________________________ [104]8 Pozri bod 74 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [105]9 Pozri bod 87 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [106]10 T-125/03 a T-253/03 EU:T:2007:287, body 48 a 49 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [107]11 CE:ECHR:2014:1002JUD000009711. __________________________________________________________________ [108]12 Pozri, pokial ide o preskúmatelnost nedostatku odôvodnenia ex offo, rozsudok z 28. januára 2016, Quimitécnica.com a de Mello/Komisia (C-415/14 P, neuverejnený, EU:C:2016:58, bod 57). __________________________________________________________________ [109]13 Pozri rozsudok z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C-152/19 P, EU:C:2021:238, bod 98 a citovaná judikatúra). __________________________________________________________________ [110]14 Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17. __________________________________________________________________ [111]15 Pozri rozsudok ESLP z 5. apríla 2018, Zubac v. Chorvátsko (CE:ECHR:2018:0405JUD004016012, body 76 az 79). __________________________________________________________________ [112]16 Pozri v tomto zmysle rozsudky ESLP zo 4. decembra 1995, Bellet v. Francúzsko (CE:ECHR:1995:1204JUD002380594, bod 38), a z 20. októbra 2020, Camelia Bogdan v. Rumunsko (CE:ECHR:2020:1020JUD003688918, body 75 az 77). __________________________________________________________________ [113]17 Rozsudok ESLP, 26. októbra 2011, Georgel a Georgeta Stoicescu v. Rumunsko (CE:ECHR:2011:0726JUD000971803, body 72 az 76). __________________________________________________________________ [114]18 V rozsudku ESLP zo 14. januára 2020, X a i. v. Rusko (CE:ECHR:2020:0114JUD007804216, bod 50). __________________________________________________________________ [115]19 Pozri v tomto zmysle rozsudky ESLP z 30. októbra 1991 Vilvarajah a i. v. Spojené královstvo (CE:ECHR:1991:1030JUD001316387, bod 122); z 15. novembra 1996, Chahal v. Spojené královstvo (CE:ECHR:1996:1115JUD002241493, bod 145); z 27. septembra 1999, Smith a Grady v. Spojené královstvo (CE:ECHR:1999:0927JUD003398596, bod 135), a z 25. júna 2019, Nicolae Virgiliu Tanase v. Rumunsko (CE:ECHR:2019:0625JUD004172013, bod 217). __________________________________________________________________ [116]20 Pozri v tomto zmysle rozsudky ESLP z 20. novembra 2008, société IFB v. Francúzsko (CE:ECHR:2008:1120JUD000205804, bod 22); z 21. februára 2008, Ravon a i. v. Francúzsko (CE:ECHR:2008:0221JUD001849703, bod 27), a z 21. decembra 2010, Primagaz v. Francúzsko (CE:ECHR:2010:1221JUD002961308, bod 23). __________________________________________________________________ [117]21 Rozsudok ESLP, 21. decembra 2010, Primagaz v. Francúzsko (CE:ECHR:2010:1221JUD002961308, bod 23). __________________________________________________________________ [118]22 Pozri napríklad rozsudok ESLP z 21. decembra 2010, Canal Plus a i. v. Francúzsko (CE:ECHR:2010:1221JUD002940808, dalej len "rozsudok Canal Plus"), a rozsudok Delta Pekárny, bod 103. V prípade domových prehliadok vykonávaných vo veciach iných ako právo hospodárskej sútaze vsak ESLP preskúmal otázku existencie úcinného prostriedku nápravy aj z hladiska clánku 13 EDLP, pozri napríklad rozsudok ESLP z 19. januára 2017, Posevini v. Bulharsko (CE:ECHR:2017:0119JUD006363814, bod 84, dalej len "rozsudok Posevini"), v ktorom ESLP spolocne preskúmal výhradu zalozené na porusení clánkov 8 a 13 EDLP a konstatoval, ze nie je potrebné preskúmat zalobu z hladiska jej tretieho uplatneného zalobného dôvodu, konkrétne clánku 6 ods. 1 EDLP. __________________________________________________________________ [119]23 Rozsudok ESLP, 20. marca 2008, Boudaďeva a i. v. Rusko (CE:ECHR:2008:0320JUD001533902, bod 190). __________________________________________________________________ [120]24 Pozri rozsudok ESLP z 24. októbra 1983, Silver a i. v. Spojené královstvo (CE:ECHR:1983:1024JUD000594772, bod 113), vyhlásený v súvislosti s uplatnením clánku 8 v spojení s clánkom 13 EDLP; z 26. marca 1987, Leander v. Svédsko (CE:ECHR:1987:0326JUD000924881, body 77 a 84); z 15. novembra 1996, Chahal v. Spojené královstvo (CE:ECHR:1996:1115JUD002241493, bod 145); z 26. októbra 2000, Kudl/a v. Polsko (CE:ECHR:2000:1026JUD003021096, bod 157); z 13. decembra 2012, De Souza Ribeiro v. Francúzsko (CE:ECHR:2012:1213JUD002268907, body 79 a 80), ako aj z 10. júla 2020, Mugemangango v. Belgicko (CE:ECHR:2020:0710JUD000031015, bod 131). __________________________________________________________________ [121]25 CE:ECHR:2008:0221JUD001849703. __________________________________________________________________ [122]26 Pozri rozsudok Ravon, body 28 az 35, ako aj rozsudky ESLP z 18. septembra 2008, Kandler a i. v. Francúzsko (CE:ECHR:2008:0918JUD001865905, bod 26); z 20. novembra 2008, société IFB v. Francúzsko (CE:ECHR:2008:1120JUD000205804, bod 26), a zo 16. októbra 2008, Maschino v. Francúzsko (CE:ECHR:2008:1016JUD001044703, bod 22). __________________________________________________________________ [123]27 Pozri rozsudok Ravon, bod 87 a citovaná judikatúra (kurzívou zvýraznil generálny advokát). __________________________________________________________________ [124]28 Pozri napríklad v kontexte analýzy clánku 8 EDLP rozsudky Delta Pekárny, body 89 az 91, a Canal Plus, body 37 az 43. V súvislosti s rovnakým prístupom, avsak v odlisnom kontexte (domové prehliadky a prehliadky kancelárskych priestorov fyzickej osoby), pozri rozsudok Posevini, body 84 az 86. __________________________________________________________________ [125]29 Pozri rozsudok Canal Plus, bod 42. __________________________________________________________________ [126]30 Pozri rozsudok Canal Plus, bod 34. __________________________________________________________________ [127]31 Pozri v tomto zmysle rozsudok Ravon, bod 29. __________________________________________________________________ [128]32 Pokial ide o clánok 13 EDLP, pozri rozsudky ESLP zo 16. februára 2000, Amann v. Svajciarsko (CE:ECHR:2000:0216JUD002779895, bod 88), a z 28. januára 2003, Peck v. Spojené královstvo (CE:ECHR:2003:0128JUD004464798, bod 102). __________________________________________________________________ [129]33 Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudky Delta Pekárny, bod 89, a Posevini, bod 84. __________________________________________________________________ [130]34 Pozri rozsudky Ravon, body 30 az 33, Delta Pekárny, body 89 az 91, a Canal Plus, body 38 az 43. __________________________________________________________________ [131]35 Pozri rozsudok Canal Plus, bod 40. __________________________________________________________________ [132]36 Pozri rozsudok ESLP zo 14. marca 2013, Bernh Larsen Holding As a i. v. Nórsko (CE:ECHR:2013:0314JUD002411708, bod 104). Pozri tiez rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia (dalej len "rozsudok Súdneho dvora Deutsche Bahn", C-583/13 P, EU:C:2015:404, bod 20). __________________________________________________________________ [133]37 Pozri rozsudky ESLP z 10. apríla 2007, Panarisi v. Taliansko (CE:ECHR:2007:0410JUD004679499, body 76 a 77); z 2. decembra 2010, Uzun v. Nemecko (CE:ECHR:2010:0902JUD003562305, body 71 a 72), ako aj z 30. mája 2017, Trabajo Rueda v. Spanielsko (CE:ECHR:2017:0530JUD003260012 bod 37). __________________________________________________________________ [134]38 Pripomínam, ze ESLP v rozsudku Ravon analyzoval výhradu vznesenú stazovatelkami vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, výlucne z hladiska clánku 6 ods. 1 ESLP. __________________________________________________________________ [135]39 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, ze uvedená výhrada môze len výnimocne viest k zruseniu konecného rozhodnutia, odkazujem na svoje vyjadrenie uvedené v bode 59 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [136]40 Pozri najmä rozsudok ESLP z 8. júna 2006, Sürmeli v. Nemecko (CE:ECHR:2006:0608JUD007552901, bod 99 a citovaná judikatúra). __________________________________________________________________ [137]41 Pozri rozsudok ESLP z 10. septembra 2010, Mac Farlane v. Írsko (CE:ECHR:2010:0910JUD003133306, body 115 az 122). __________________________________________________________________ [138]42 Pozri v rámci posúdenia prípustnosti návrhu na základe clánku 35 ods. 1 EDLP rozsudky ESLP zo 4. júla 2002, Slavicek v. Chorvátsko (CE:ECHR:2002:0704DEC002086202), a z 5. septembra 2002, Nogolica v. Chorvátsko (CE:ECHR:2002:0905DEC007778401). __________________________________________________________________ [139]43 Pozri rozsudok ESLP z 1. marca 2005, Charzynski v. Polsko (CE:ECHR:2005:0301DEC001521203, bod 41). Pozri tiez ESLP, Prírucka k clánku 13 EDLP, dostupná na internetovej adrese: https://www.echr.coe.int/Documents/Guide_Art_13_FRA.pdf. __________________________________________________________________ [140]44 Pozri rozsudok Akzo, body 45 az 53 a 56. __________________________________________________________________ [141]45 Pokial ide o vylúcenie dokumentov, ktoré nemajú profesijnú povahu, teda dokumentov, ktoré sa netýkajú cinnosti podniku na trhu, z rozsahu vysetrovania, pozri rozsudky z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia (155/79, EU:C:1982:157, bod 16), a z 22. októbra 2002, Roquette Frčres (C-94/00, dalej len "rozsudok Roquette Frčres", EU:C:2002:603, bod 45). __________________________________________________________________ [142]46 Pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. novembra 2010, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia (C-73/10 P, EU:C:2010:684, bod 53); pozri tiez rozsudok ESLP z 28. októbra 1998, Pérez de Rada Cavanilles v. Spanielsko (CE:ECHR:1998:1028JUD002809095, bod 44). __________________________________________________________________ [143]47 Rozsudok z 30. apríla 2020, Izba Gospodarcza Producentów i Operatorów Urzadzen Rozrywkowych/Komisia (C-560/18 P, EU:C:2020:330, bod 62). __________________________________________________________________ [144]48 Pozri najmä rozsudok Akzo, body 80 a 82, ako aj rozsudok AM & S. Vseobecný súd v bodoch 44 a 45 napadnutého rozsudku vytkol odvolatelkám práve to, ze tak neurobili za podmienok stanovených v rozsudku Akzo. Tieto body v kazdom prípade nie sú predmetom tohto odvolania. __________________________________________________________________ [145]49 C-245/19 a C-246/19, dalej len "rozsudok État luxembourgeois", EU:C:2020:795, bod 66. __________________________________________________________________ [146]50 Pozri rozsudok État luxembourgeois, body 27 a 37. __________________________________________________________________ [147]51 Odvolatelky sa teda nemôzu odvolávat na rozsudok ESLP z 29. júla 1998, Guérin v. Francúzsko (CE:ECHR:1998:0729JUD002520194, bod 43). __________________________________________________________________ [148]52 Pokial ide o potvrdenie takéhoto práva bránit sa inspekcii, pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia (T-289/11, T-290/11 a T-521/11, dalej len "rozsudok Vseobecného súdu Deutsche Bahn", EU:T:2013:404, bod 87). __________________________________________________________________ [149]53 Pozri rozsudok Vseobecného súdu Deutsche Bahn, bod 90. __________________________________________________________________ [150]54 Takéto právo bránit sa inspekcii má mimoriadny význam v rámci systému záruk, ktorý umoznuje udrziavat výkon právomocí inspekcie Komisiou v medziach zlucitelných s respektovaním základných práv uznaných v clánku 7 Charty a v clánku 8 EDLP. __________________________________________________________________ [151]55 Pozri rozsudok Súdneho dvora Deutsche Bahn, bod 56 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [152]56 Pozri rozsudok zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia (85/87, EU:C:1989:379, bod 8 a citovaná judikatúra). __________________________________________________________________ [153]57 Pozri rozsudok Súdneho dvora Deutsche Bahn, bod 60. __________________________________________________________________ [154]58 Pozri rozsudok zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia (85/87, EU:C:1989:379, bod 9). __________________________________________________________________ [155]59 Pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia (C-37/13 P, EU:C:2014:2030, bod 36 a citovaná judikatúra). __________________________________________________________________ [156]60 Pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia (C-37/13 P, EU:C:2014:2030, bod 35 a citovaná judikatúra). __________________________________________________________________ [157]61 Pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia (C-37/13 P, EU:C:2014:2030, bod 36 a citovaná judikatúra). __________________________________________________________________ [158]62 Pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia (C-37/13 P, EU:C:2014:2030, bod 37 a citovaná judikatúra). __________________________________________________________________ [159]63 Ide o opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktoré Vseobecný súd nariadil 3. decembra 2018, ako aj 13. mája a 25. septembra 2019, uvedené v bode 176 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [160]64 Pozri bod 176 napadnutého rozsudku. Z bodu 130 napadnutého rozsudku naproti tomu vyplýva, ze Vseobecný súd nepovazoval za potrebné nariadit opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, o ktoré ziadali odvolatelky s cielom, aby Komisia spresnila domnienky, z ktorých sporné rozhodnutia vychádzali, pricom sa domnieval, ze tieto domnienky boli opísané dostatocne podrobne na to, aby bola splnená povinnost odôvodnenia prislúchajúca Komisii. __________________________________________________________________ [161]65 Okrem toho poukazujem na to, ze z vysvetlení Komisie poskytnutých v odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania z 5. júna 2019 vyplýva, ze v stádiu prijímania sporných rozhodnutí táto institúcia váhala, ci sa má predmet údajnej výmeny informácií správne kvalifikovat ako "zlavy na trhoch s dodávkami" alebo "ceny predaja sluzieb výrobcom", co by mohlo byt dôvodom, preco v týchto rozhodnutiach pouzila obsírnejsiu formuláciu pri vymedzení domnienok, ktoré sa majú presetrit. __________________________________________________________________ [162]66 Pozri okrem iného rozsudok z 2. septembra 2021, EPSU/Komisia (C-928/19 P, EU:C:2021:656, bod 108). __________________________________________________________________ [163]67 V tejto súvislosti súhlasím s návrhmi, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans France a Nexans/Komisia (C-606/18 P, EU:C:2020:207, bod 55). __________________________________________________________________ [164]68 Pozri najnovsie uznesenie z 2. júna 2022, Arnautu/Parlament (C-573/21 P, neuverejnené, EU:C:2022:448, bod 93 a citovaná judikatúra). __________________________________________________________________ [165]69 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2018, Nexans France a Nexans/Komisia (T-449/14, EU:T:2018:456, bod 69). __________________________________________________________________ [166]70 Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans France a Nexans/Komisia (C-606/18 P, EU:C:2020:207, bod 65), ako aj rozsudok vyhlásený v tejto veci, rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia (C-606/18 P, EU:C:2020:571, body 88 a 89). __________________________________________________________________ [167]71 Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). __________________________________________________________________ [168]72 C-413/14 P, dalej len "rozsudok Intel", EU:C:2017:632. __________________________________________________________________ [169]73 V súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch, 2006/C 298/11, z 8. decembra 2006 (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17). __________________________________________________________________ [170]74 Pozri rozsudok Intel, bod 90. __________________________________________________________________ [171]75 Pozri rozsudok Intel, bod 91. __________________________________________________________________ [172]76 Pozri návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ], ktorým sa menia a doplnajú nariadenia (EHS) c. 1017/68, (EHS) c. 2988/74, (EHS) c. 4056/86 a (EHS) c. 3975/87 [KOM(2000) 582 v konecnom znení, Ú. v. ES C 365 E, 2000, s. 284]. V komentári k clánku 19 tohto návrhu, ktorý upravuje právomoc Komisie vypocúvat fyzické alebo právnické osoby, ci uz sú, alebo nie sú predmetom konania, a zaznamenávat ich odpovede, Komisia spresnuje, ze "toto ustanovenie vyplna medzeru na úrovni právomocí Komisie tým, ze umoznuje zaznamenávat ústne odpovede a predkladat ich ako dôkazný prostriedok v konaní". Výraz "dôkazný prostriedok" sa má pritom podla môjho názoru chápat v sirokom zmysle slova "dôkaz" bez ohladu na jeho dôkaznú hodnotu vo vztahu k preukazovanej skutocnosti. __________________________________________________________________ [173]77 Nemozno vylúcit, ze Komisia po vyuzití jednej z vysetrovacích právomocí stanovených v kapitole V nariadenia c. 1/2003, napríklad zaslaním ziadosti o informácie konkrétnemu podniku alebo vykonaním inspekcie v jeho priestoroch, získa pocas vypocúvania fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa týka vysetrovanie zacaté prijatím týchto aktov, informácie, na základe ktorých bude môct predpokladat, ze podnik, ktorý bol doposial mimo podozrenia, je zapojený do údajných porusení, ktoré viedli k zacatiu vysetrovania. V takom prípade by pritom Komisia v súlade s logikou bodov 195, 200 az 203 a 205 napadnutého rozsudku bola povinná uplatnit clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a vyhotovit záznam v súlade s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004, aj ked má v úmysle pouzit získané informácie len ako nepriame dôkazy, na ktorých bude zalozené rozhodnutie o inspekcii vo vztahu k tomuto podniku. __________________________________________________________________ [174]78 Pozri napadnutý rozsudok, body 200 a 201. __________________________________________________________________ [175]79 C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, dalej len "rozsudok LMV", EU:C:2002:582, bod 182. __________________________________________________________________ [176]80 Podla ESLP je úcelom práva kazdého na prejednanie veci v primeranej lehote, zakotveného v clánku 6 ods. 1 EDLP, v trestných veciach zabezpecit, aby obvinení neboli obvinení prílis dlho a aby sa rozhodlo o dôvodnosti obvinenia. Pozri rozsudky ESLP z 27. júna 1968, Wemhoff v. Nemecko (CE:ECHR:1968:0627JUD000212264, bod 18), a z 3. decembra 2009, Kart v. Turecko (CE:ECHR:2008:0708JUD000891705, bod 68). V súlade s týmto úcelom obdobie, ktoré sa má zohladnit na úcely posúdenia primeranej dlzky konania, zacína podla ESLP plynút dnom, ked je osobe vznesené obvinenie [pozri rozsudok ESLP z 27. júna 1968, Neumeister v. Rakúsko (CE:ECHR:1968:0627JUD000193663, bod 18)], alebo skorsím dnom, napríklad dnom zacatia predbezného vysetrovania [pozri rozsudok ESLP zo 16. júla 1971, Ringeisen v. Rakúsko (CE:ECHR:1971:0716JUD000261465, bod 110, ktorým sa Súdny dvor inspiroval v rozsudku LMV)], pricom relevantným okamihom je okamih, ked sa stazovatel dozvie o obvinení alebo ked sa v jeho situácii prejaví podstatný vplyv opatrení prijatých v rámci vysetrovania alebo trestného konania [pozri rozsudky ESLP z 27. júla 2006, Mamic v. Slovinsko (c. 2) (CE:ECHR:2006:0727JUD007577801, body 23 a 24), a z 28. mája 2019, Liblik a i. v. Estónsko (CE:ECHR:2019:0528JUD000017315, bod 94)]. __________________________________________________________________ [177]81 Pozri rozsudok LMV, bod 182. __________________________________________________________________ [178]82 Pozri bod 205 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [179]83 Odkaz Komisie na rozsudok z 25. marca 2021, Xellia Pharmaceuticals a Alpharma/Komisia (C-611/16 P, EU:C:2021:245), podla môjho názoru nemôze spochybnit konstatovanie neexistencie výhrady v zmysle judikatúry spomenutej v bode 194 napadnutého rozsudku pri zacatí odvetvového vysetrovania. V bodoch 153 a 154 rozsudku z 25. marca 2021, Xellia Pharmaceuticals a Alpharma/Komisia (C-611/16 P, EU:C:2021:245), na ktoré Komisia odkazuje, sa totiz Súdny dvor obmedzil na konstatovanie, ze "odvetvové vysetrovania predstavujú nástroj, ktorého cielom je potvrdit predpoklad obmedzenia hospodárskej sútaze v odvetví, ktorého sa tieto vysetrovania týkajú" a "ked teda Komisia pristúpi k zacatiu takého vysetrovania, musia podniky patriace do dotknutého odvetvia a osobitne tie, ktoré uzavreli dohody výslovne uvedené v rozhodnutí o zacatí predmetného vysetrovania... ocakávat to, ze voci nim môzu byt zacaté individuálne konania v budúcnosti". V bode 139 tohto rozsudku Súdny dvor navyse jasne uviedol, ze prvé opatrenia zahrnajúce výhradu Komisie adresovanú odvolatelkám vo veci, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok, boli prijaté v dnoch nasledujúcich po zacatí predmetného odvetvového vysetrovania (ide o den, ked Komisia informovala o existencii odvetvového vysetrovania). __________________________________________________________________ [180]84 Okrem toho podotýkam, ze interná prírucka postupov Komisie v oblasti uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ z 12. marca 2012 (https://ec.europa.eu/competition/antitrust/antitrust_manproc_11_2019_e n.pdf, kapitola 8, bod 2.5, dalej len "prírucka postupov Komisie") sa zrejme tiez uberá týmto smerom, ked uvádza, ze "pokial ide o istotu v otázke predmetu vysetrovania v okamihu vypocúvania, aspon jedna vec musí byt zaregistrovaná pod osobitným císlom veci". Zdôraznujem, ze zalozenie spisu pred vykonaním vypocúvania umoznuje získat poznatky potrebné na úcely uplatnenia clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [181]85 C-413/14 P, EU:C:2016:788, bod 232. __________________________________________________________________ [182]86 Poznamenávam tiez, ze v bode 233 týchto návrhov generálny advokát Wahl nevylucuje ani moznost, ze vypocúvanie v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003 sa môze konat pred "prebiehajúcim" vysetrovaním. __________________________________________________________________ [183]87 Napokon podla môjho názoru treba v tomto zmysle vykladat clánok 2 ods. 3 nariadenia c. 773/2004. Komisia môze vykonávat svoje právomoci vysetrovania podla kapitoly V nariadenia c. 1/2003 - vrátane právomoci upravenej v jeho clánku 19 - aj "pred zacatím konania". __________________________________________________________________ [184]88 Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Intel Corporation/Komisia (C-413/14 P, EU:C:2016:788, bod 233). Pozri tiez prírucku postupov Komisie, kapitolu 8, bod 2.4. __________________________________________________________________ [185]89 C-617/13 P, EU:C:2016:416, body 66 az 74. __________________________________________________________________ [186]90 Hoci tento záver jasnejsie vyplýva z bodu 216 napadnutého rozsudku, ktorý je vsak zalozený na dôkaznom prostriedku, ktorý Komisia predlozila oneskorene a ktorý Vseobecný súd vyhlásil za neprípustný, podla môjho názoru dostatocne jasne vyplýva uz z bodu 215 uvedeného rozsudku. __________________________________________________________________ [187]91 Pozri rozsudok z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia (136/79, EU:C:1980:169, body 13 a 21). __________________________________________________________________ [188]92 Pozri rozsudok Roquette Frčres, bod 99; rozsudok Vseobecného súdu Deutsche Bahn, bod 172, a rozsudok z 27. novembra 2014, Alstom Grid/Komisia (T-521/09, EU:T:2014:1000, bod 53). __________________________________________________________________ [189]93 Pozri najmä rozsudok z 20. júna 2018, Ceské dráhy/Komisia (T-621/16, neuverejnený, EU:T:2018:367, bod 85 a citovaná judikatúra). __________________________________________________________________ [190]94 Je síce pravda, ze rozsudok Roquette Frčres sa nezaoberal otázkou, v akom okamihu sa mozno domnievat, ze Komisia má k dispozícii nepriame dôkazy, ktoré zhromazdila a na ktorých je zalozené rozhodnutie o inspekcii, z jeho bodu 61 vsak vyplýva, ze pravidlom je, ze takéto nepriame dôkazy musia byt v jej spise uz pred prijatím tohto rozhodnutia. __________________________________________________________________ [191]95 Pozri rozsudok Intel, bod 94. __________________________________________________________________ [192]96 Domnievam sa, ze za okolnosti prejednávanej veci Súdny dvor môze prípadne nahradit odôvodnenie, aj ked to zahrna preskúmanie tvrdenia, ku ktorému sa Vseobecný súd nevyjadril. References 1. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref1 98. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref2 99. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref3 100. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref4 101. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref5 102. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref6 103. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref7 104. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref8 105. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref9 106. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref10 107. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref11 108. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref12 109. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref13 110. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref14 111. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref15 112. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref16 113. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref17 114. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref18 115. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref19 116. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref20 117. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref21 118. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref22 119. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref23 120. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref24 121. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref25 122. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref26 123. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref27 124. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref28 125. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref29 126. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref30 127. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref31 128. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref32 129. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref33 130. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref34 131. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref35 132. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref36 133. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref37 134. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref38 135. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref39 136. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref40 137. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref41 138. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref42 139. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref43 140. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref44 141. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref45 142. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref46 143. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref47 144. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref48 145. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref49 146. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref50 147. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref51 148. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref52 149. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref53 150. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref54 151. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref55 152. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref56 153. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref57 154. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref58 155. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref59 156. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref60 157. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref61 158. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref62 159. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref63 160. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref64 161. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref65 162. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref66 163. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref67 164. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref68 165. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref69 166. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref70 167. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref71 168. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref72 169. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref73 170. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref74 171. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref75 172. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref76 173. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref77 174. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref78 175. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref79 176. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref80 177. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref81 178. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref82 179. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref83 180. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref84 181. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref85 182. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref86 183. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref87 184. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref88 185. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref89 186. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref90 187. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref91 188. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref92 189. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref93 190. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref94 191. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref95 192. file:///tmp/lynxXXXXbLBpS1/L84478-1763TMP.html#Footref96