NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ATHANASIOS RANTOS prednesené 9. decembra 2021 ( [1]1 ) Vec C-377/20 Servizio Elettrico Nazionale SpA, ENEL SpA, Enel Energia SpA proti Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato, za úcasti: Eni Gas e Luce SpA, Eni SpA, Axpo Italia SpA, Gala SpA, E.Ja SpA, Green Network SpA, Associazione Italiana di Grossisti di Energia e Trader - AIGET, Ass.ne Codici - Centro per i Diritti del Cittadino, Associazione Energia Libera, Metaenergia SpA [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Clánok 102 ZFEÚ - Otvorenie trhu s elektrickou energiou hospodárskej sútazi - Pouzívanie obchodne citlivých informácií v rámci dominantnej skupiny podnikov - Pripísatelnost správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti" I. Úvod 1. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania vyvoláva znacný pocet otázok týkajúcich sa výkladu a uplatnovania clánku 102 ZFEÚ v oblasti zneuzívajúcich praktík dominantných podnikov spocívajúcich vo vylúcení konkurentov z trhu. 2. V prejednávanej veci sa správanie, o ktoré ide vo veci samej a ktoré preskúmava Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato (dalej len "AGCM") ( [2]2 ), vztahuje na otvorenie trhu s dodávkami energie v Taliansku a má podobu údajnej stratégie vykonávanej troma spolocnostami skupiny ENEL SpA (historický prevádzkovatel), ktorej cielom je v podstate stazit vstup konkurentov na liberalizovaný trh. Konkrétne táto stratégia spocívala v diskriminacnom pouzití údajov týkajúcich sa zákazníkov na chránenom trhu, ktoré mala pred liberalizáciou k dispozícii Servizio Elettrico Nazionale SpA (dalej len "SEN"), jedna zo spolocností skupiny ENEL, ako prevádzkovatel tohto trhu. Sledovaným cielom bolo pouzit tieto údaje na oslovenie zákazníkov na uvedenom trhu s obchodnými ponukami na úcely ich prechodu v rámci skupiny ENEL, t. j. zo spolocnosti SEN na dcérsku spolocnost skupiny pôsobiacu na volnom trhu, konkrétne na spolocnost Enel Energia SpA (dalej len "EE"). Tým sa zabránilo masívnemu odchodu týchto zákazníkov k tretím dodávatelom, a to vzhladom na zrusenie chráneného trhu. 3. V tejto súvislosti vnútrostátny súd ziada Súdny dvor, aby spresnil niektoré aspekty pojmu "zneuzitie" v zmysle clánku 102 ZFEÚ, a to: - základné prvky zneuzívajúceho správania, ktoré umoznujú rozlisovat medzi praktikami, ktoré patria do rámca tzv. "beznej" hospodárskej sútaze, a praktikami, ktoré patria do rámca "narusenej" hospodárskej sútaze; - na filozofickejsej úrovni, záujmy chránené clánkom 102 ZFEÚ na úcely urcenia dôkazov, ktoré sa majú zohladnit pri posúdení existencie zneuzívajúceho správania; - prípustnost a relevantnost dôkazov predlozených ex post dominantnými podnikmi, ktoré preukazujú neexistenciu skutocných úcinkov údajne zneuzívajúceho správania, s cielom spochybnit spôsobilost tohto správania vyvolat obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz, a - relevantnost úmyslu obmedzit hospodársku sútaz pri posudzovaní zneuzívajúceho charakteru správania. 4. Hoci existujúca judikatúra poskytuje návod na uzitocné odpovede na tieto otázky, prejednávaná vec vykazuje crty, ktoré jej priznávajú osobitný význam. 5. V prvom rade správanie dotknuté vo veci samej je vnútrostátnym súdom správne opísané ako "atypické", pretoze nesúvisí so správaním uvedeným v clánku 102 ZFEÚ a nepredstavuje druh správania, ktoré je systematicky predmetom analýzy vo vnútrostátnej rozhodovacej praxi alebo v rozhodovacej praxi Európskej komisie. V tejto súvislosti poznamenávam, ze súdy Únie mali prílezitost uplatnit clánok 102 ZFEÚ v rámci liberalizovaných trhov na úcely zabezpecenia spravodlivého prístupu nových podnikov na liberalizovaný trh. Tieto veci sa vsak prevazne týkali správania historického prevádzkovatela v rámci vecí súvisiacich so sietovými odvetviami, ktoré predstavovali vylucovacie praktiky cenovej povahy. ( [3]3 ) Prejednávaná vec tak poskytuje Súdnemu dvoru prílezitost posúdit sirsiu problematiku uplatnovania clánku 102 ZFEÚ na liberalizované trhy, a to pokial sa zneuzívajúce správanie zakladá na konkurencnej výhode, ktorú historický prevádzkovatel legitímne "zdedil" po svojom predchádzajúcom zákonnom monopole, ako je imidz ochrannej známky, vseobecná známost alebo zákazníci. ( [4]4 ) 6. Dalej prejednávaná vec umozní Súdnemu dvoru vymedzit svoju nedávnu judikatúru vychádzajúcu z rozsudkov TeliaSonera ( [5]5 ), Post Danmark I a II ( [6]6 ), Intel ( [7]7 ), Generics (UK) ( [8]8 ) a Deutsche Telekom II, v ktorých preukázal menej formálny prístup pri posudzovaní zneuzívajúcej povahy správania na základe preskúmania úcinkov a zohladnil právne charakteristiky predmetného správania, ako aj hospodársky kontext, v ktorom sa uskutocnuje. Konkrétne prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru prílezitost spresnit, ci niektoré zásady vyplývajúce z tejto nedávnej judikatúry týkajúcej sa vylucujúcich praktík cenovej povahy, a najmä test "rovnako efektívneho konkurenta", sa môzu uplatnit v rámci správania cenovej povahy spocívajúceho vo vylúcení, akým je správanie v spore vo veci samej. 7. Nakoniec prejednávaná vec je obzvlást zaujímavá, pretoze v nej ide o druh správania súvisiaceho so zneuzívaním databáz údajov, ktoré je v súcasnosti velmi dôlezitým ukazovatelom sily na urcitých trhoch, a to aj mimo rámec digitálneho hospodárstva. Poskytnuté usmernenia sa teda môzu v budúcnosti ukázat ako uzitocné pri posudzovaní správania spojeného s pouzívaním údajov z hladiska clánku 102 ZFEÚ. II. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore 8. Prejednávaná vec patrí do rámca postupnej liberalizácie trhu s maloobchodnými dodávkami elektrickej energie v Taliansku. 9. Otvorenie tohto trhu sa spociatku vyznacovalo rozlisovaním medzi na jednej strane tzv. "oprávnenými" zákazníkmi, ktorí si na volnom trhu mohli vybrat iného dodávatela ako svojho územne príslusného distribútora, a na druhej strane tzv. "závislými" zákazníkmi pozostávajúcimi z jednotlivcov a malých podnikov, ktorí, kedze sa povazovali za neschopných rokovat o energetických produktoch s úplnou znalostou veci alebo v postavení sily, vyuzívali regulovaný rezim, konkrétne "servizio di maggior tutela" (sluzba lepsej ochrany), teda chránený trh podliehajúci kontrole vnútrostátneho sektorového regulacného orgánu, pokial ide o vymedzenie podmienok predaja. 10. Následne sa postupne umoznila úcast na otvorenom trhu aj "závislým" zákazníkom. Taliansky zákonodarca predpokladal definitívny prechod z chráneného trhu na volný trh - kde si spotrebitelia budú môct slobodne vybrat ponuku, ktorú budú povazovat za najvhodnejsiu pre svoje potreby bez akejkolvek ochrany - stanovením dátumu, od ktorého uz nebudú k dispozícii osobitné ochrany v oblasti cien. Po niekolkých odkladoch bol dátum prechodu stanovený na 1. januára 2021 pre malé a stredné podniky a 1. januára 2022 pre domácnosti. 11. Práve v tejto súvislosti bola spolocnost ENEL, vertikálne integrovaný podnik, ktorý má v Taliansku monopol na výrobu elektrickej energie a ktorý pôsobí v oblasti jej distribúcie, podrobená procesu oddelenia (unbundling), aby sa tak zabezpecili transparentné a nediskriminacné podmienky prístupu k základnej výrobnej a distribucnej infrastruktúre. Na základe tohto postupu boli jednotlivé fázy distribucného procesu pridelené odlisným podnikom, a to: E-Distribuzione, koncesionárovi distribucnej sluzby; EE, dodávatelovi elektrickej energie na volnom trhu, a SEN, prevádzkovatelovi okrem iného "sluzby lepsej ochrany", v rámci ktorej je E-Distribuzione koncesionárom distribucnej sluzby. 12. Základom prejednávaného sporu je staznost, ktorú dostal AGCM od Associazione Italiana di Grossisti di Energia e Trader [talianske zdruzenie velkoobchodníkov a obchodníkov s energiou (dalej len "AIGET")], a oznámenia jednotlivých spotrebitelov o protiprávnom pouzívaní obchodne citlivých informácií prevádzkovatelmi disponujúcimi týmito údajmi z dôvodu ich príslusnosti k skupine ENEL. V dôsledku toho AGCM 4. mája 2017 zacal presetrovanie spolocností ENEL, SEN a EE s cielom overit, ci spolocné správanie uvedených spolocností nepredstavovalo porusenie clánku 102 ZFEÚ. 13. Toto presetrovanie sa skoncilo prijatím rozhodnutia z 20. decembra 2018 (dalej len "sporné rozhodnutie"), v ktorom AGCM konstatoval, ze spolocnosti SEN a EE sa pod koordináciou materskej spolocnosti ENEL dopustili v období od januára 2012 do mája 2017 zneuzitia dominantného postavenia v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ na trhoch s predajom elektrickej energie domácnostiam a podnikatelom pripojeným na siet nízkeho napätia v oblastiach, v ktorých skupina ENEL riadila distribucnú cinnost (dalej len "relevantný trh"). V dôsledku toho AGCM ulozil vyssie uvedeným spolocnostiam spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 93084790,50 eura. 14. Vytýkané správanie spocívalo vo vykonávaní stratégie vylúcenia z relevantného trhu s cielom "presunút" zákazníkov spolocnosti SEN (prevádzkovatel chráneného trhu) do spolocnosti EE (pôsobiacu na volnom trhu). Cielom skupiny ENEL bolo najmä zabránit masívnemu odchodu pouzívatelov od spolocnosti SEN k tretím dodávatelom, a to vzhladom na (zatial nenaplnené) zrusenie chráneného trhu, ktoré podla podmienok prerokovaných v návrhoch zákonov od roku 2015 mohlo znamenat prerozdelenie týchto pouzívatelov prostredníctvom "aukcií". 15. Na tento úcel podla AGCM spolocnost SEN po prvé získala od svojich zákazníkov na chránenom trhu súhlas so zasielaním obchodných ponúk na volnom trhu za "diskriminacných podmienok", ktoré spocívali v tom, ze tento súhlas bol pozadovaný oddelene pre spolocnosti skupiny ENEL na jednej strane a pre tretie osoby na strane druhej. Takýmto spôsobom mali oslovení zákazníci jednak sklon udelit svoj súhlas v prospech spolocností skupiny ENEL, kedze boli skutocne vedení k tomu, aby nadobudli presvedcenie, ze udelenie takéhoto súhlasu je potrebné a uzitocné na správu zmluvného vztahu s ich dodávatelom, a jednak odmietnut udelit svoj súhlas v prospech iných prevádzkovatelov. SEN tak uplatnila kvantitatívny limit na mnozstvo osobných údajov prístupných prevádzkovatelom konkurujúcim spolocnosti EE na volnom trhu, kedze pocet súhlasov so zasielaním obchodných ponúk aj konkurencnými prevádzkovatelmi predstavoval len 30 % vsetkých získaných súhlasov. Mená zákazníkov na chránenom trhu, ktorí súhlasili so zasielaním obchodných ponúk, boli uvedené v osobitných zoznamov (dalej len "zoznamy SEN"). 16. Po druhé stratégia vylúcenia sa následne prejavila tým, ze EE pouzila zoznamy SEN na zaslanie obchodných ponúk chráneným zákazníkom (konkrétne ponuky "Sempre con Te"), s cielom presunút týchto zákazníkov z chráneného trhu na volný trh. ENEL tak prostredníctvom SEN previedla na svoju dcérsku spolocnost EE zoznamy SEN za podmienok nedostupných pre konkurentov. Podla AGCM tieto zoznamy SEN majú "nenahraditelnú strategickú hodnotu" z dôvodu informácií, ktoré nie je mozné nájst inde, a to príslusnost uzívatelov k "sluzbe lepsej ochrany", co umoznuje spolocnosti EE predkladat ponuky cielené len na túto kategóriu zákazníkov. Okrem toho pouzitie týchto zoznamov SEN malo "len obmedzujúci potenciál", kedze umoznilo spolocnosti EE odklonit od svojich konkurentov významnú cast (viac ako 40 %) "sporného dopytu" zákazníkov prechádzajúcich z chráneného trhu na volný trh. 17. Spolocnosti skupiny ENEL podali samostatné zaloby proti spornému rozhodnutiu na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko), ktorý je súdom prvého stupna. 18. Rozsudkami zo 17. októbra 2019 tento súd síce konstatoval existenciu zneuzitia dominantného postavenia, ale zalobám podaným spolocnostami EE a SEN ciastocne vyhovel, pokial ide o dlzku trvania údajného zneuzívania a kritériá pouzité na výpocet pokuty. V rámci plnenia povinností vyplývajúcich z týchto rozsudkov AGCM znízil výsku pokuty na 27529786,46 eura. Na druhej strane uvedený súd v plnom rozsahu zamietol zalobu podanú spolocnostou ENEL a tiez potvrdil ulozenú sankciu. 19. Tieto tri spolocnosti podali proti týmto rozsudkom samostatné odolania na Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko), t. j. na vnútrostátny súd, a ziadali zrusenie rozhodnutí o ulození pokút alebo subsidiárne dalsie znízenie pokuty. 20. Na podporu svojho odvolania odvolatelky okrem iného v prvom rade tvrdili, ze neexistujú dôkazy o zneuzívajúcej povahe ich správania a najmä (potenciálnej) spôsobilosti vyvolat protisútazné úcinky vylúcenia. 21. Najprv samotné zaradenie mena zákazníka do telemarketingového zoznamu na úcely propagácie sluzieb dcérskych spolocností nepredstavuje zneuzívajúce správanie, pretoze z neho nevyplýva nijaký záväzok na dodávku a nebráni zákazníkovi, aby sa objavil na iných zoznamoch, dostával obchodné správy a kedykolvek si vybral alebo zmenil, a to aj viackrát, dodávatela. 22. Dalej podla odvolateliek pouzitie zoznamov SEN nemohlo umoznit rýchly a hromadný prechod zákazníkov od spolocnosti SEN ku spolocnosti EE. V období od marca do mája 2017, teda len dva mesiace medzi predstavením ponuky "Sempre con Te" a ukoncením predaja po telefóne (teleselling outbound), totiz EE získala pouzitím zoznamov SEN sotva 478 zákazníkov, t. j. 0,002 % uzívatelov "sluzby lepsej ochrany" a 0,001 % celkového poctu odberatelov elektriny. Okrem toho AGCM nepreskúmal ekonomické dôkazy predlozené odvolatelkami, ktoré preukazujú, ze zistené správanie nemohlo vyvolat - a ani nevyvolalo - obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz. V tomto ohlade sú pozitívne výsledky, ktoré EE zaznamenala pri získavaní zákazníkov, na ktoré sa vztahovala "sluzba lepsej ochrany", spôsobené dvoma úplne legálnymi faktormi, ktoré môzu poskytnút alternatívne a presvedcivejsie vysvetlenie ako to, ktoré presadzuje AGCM, a to jednak skutocnostou, ze výkonnost na volnom trhu bola v prípade spolocností skupiny ENEL, ku ktorej patrí ich územne príslusný distribútor, lepsia, a na druhej strane spôsobilostou ochrannej známky ENEL prilákat zákazníkov. 23. Napokon zoznamy SEN nie sú ani strategické, ani nenahraditelné, kedze na trhu sú dostupné podobné zoznamy zákazníkov "sluzby lepsej ochrany", ktoré sú úplnejsie a menej nákladné nez zoznamy SEN. 24. V druhom rade spolocnost ENEL spochybnila uplatnenie jednoduchej domnienky AGCM, na ktorej je zalozená jej zodpovednost ako materskej spolocnosti. V tejto súvislosti tvrdí, ze od roku 2014 sa uskutocnila dôkladná organická restrukturalizácia skupiny ENEL, v dôsledku ktorej sa rozhodovacie procesy decentralizovali. V tomto zmenenom organizacnom kontexte mala materská spolocnost len funkciu podporovat synergie a osvedcené postupy medzi rôznymi prevádzkovými spolocnostami bez toho, aby si ponechala svoju rozhodovaciu úlohu. 25. Podla vnútrostátneho súdu, ktorý spojil vsetky tri odvolania, nie je pochýb o tom, ze skupina ENEL má dominantné postavenie na relevantnom trhu. Naproti tomu pojem "zneuzitie", najmä pokial ide o také "atypické" zneuzitie, ako je zneuzitie vo veci samej, ktorého cielom je zabránit rozsirovaniu alebo diverzifikácii ponuky konkurentov, vyvoláva výkladové problémy, kedze jednak clánok 102 ZFEÚ neposkytuje vycerpávajúce parametre definície a jednak tradicné rozlisovanie medzi zneuzívajúcim konaním a konaním spocívajúcim vo vylúcení nie je relevantné. 26. Na úcely konstatovania zneuzitia dominantného postavenia chce vnútrostátny súd okrem iného vediet, do akej miery treba zohladnit stratégiu skupiny ENEL, ktorá, ako vyplýva z dokumentov zhromazdených AGCM, mala za ciel zabránit odchodu zákazníkov od spolocnosti SEN ku konkurentom, alebo skutocnost, ze samotné správanie tejto skupiny je legálne, kedze zoznamy SEN boli získané legálnym spôsobom. Vnútrostátny súd si tiez kladie otázku, ci je postacujúce, aby predmetné správanie mohlo vylúcit konkurentov z relevantného trhu, kedze uvedená skupina predlozila v priebehu presetrovania ekonomické stúdie, ktoré mali preukázat, ze jej správanie nemalo konkrétne úcinky vylúcenia. Napokon zneuzitie dominantného postavenia skupinou podnikov vyvoláva otázku, ci je potrebné preukázat aktívnu koordináciu medzi jednotlivými spolocnostami pôsobiacimi v rámci skupiny, alebo ci príslusnost k tejto skupine stací na konstatovanie, ze aj podnik skupiny, ktorý sa zneuzívajúceho správania nedopustil, prispel k zneuzívajúcemu konaniu. 27. V tejto súvislosti Consiglio di Stato (Státna rada), ktorá mala pochybnosti o výklade clánku 102 ZFEÚ, rozhodla prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru týchto pät prejudiciálnych otázok: "1. Môze byt konanie, ktoré predstavuje zneuzitie dominantného postavenia, samo osebe úplne legálne a kvalifikované ako 'zneuzívajúce` len z dôvodu (potenciálne) obmedzujúceho úcinku vyvolaného na referencnom trhu alebo sa musí vyznacovat aj osobitným prvkom protiprávnosti, ktorý spocíva v pouzití 'metód (alebo prostriedkov) hospodárskej sútaze odlisných` od 'bezných` metód alebo prostriedkov? V tomto poslednom uvedenom prípade, na základe akých kritérií mozno urcit hranicu medzi 'beznou` a 'narusenou` hospodárskou sútazou? 2. Je úcelom zákazu zneuzitia maximalizovat blahobyt spotrebitelov, v súvislosti s ktorým musí súd zhodnotit, ci doslo k jeho poklesu (alebo riziku poklesu), alebo má zákaz protisútazného konania za ciel zachovat samotnú struktúru hospodárskej sútaze na trhu, aby sa zabránilo hromadeniu hospodárskej sily, ktoré sa v kazdom prípade povazujú za skodlivé pre celú spolocnost? 3. Môze dominantný podnik aj v prípade zneuzitia dominantného postavenia spocívajúceho v snahe zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze alebo jej rozvoju, preukázat, ze - napriek abstraktnej spôsobilosti vyvolat obmedzujúci úcinok - správanie nemá konkrétnu skodlivost? V prípade kladnej odpovede, má sa clánok 102 ZFEÚ na úcely posúdenia existencie atypického zneuzitia spocívajúceho vo vylúcení vykladat v tom zmysle, ze orgán hospodárskej sútaze je povinný podrobne preskúmat ekonomické analýzy predlozené úcastníkom konania v súvislosti s konkrétnou spôsobilostou presetrovaného správania vylúcit konkurentov z trhu? 4. Má sa zneuzitie dominantného postavenia posudzovat iba z hladiska jeho úcinkov (hoci len potenciálnych) na trh bez ohladu na subjektívny motív konajúcej osoby, alebo predstavuje preukázanie obmedzujúceho úmyslu parameter pouzitelný (aj výlucne) na posúdenie zneuzívajúceho správania dominantného podniku, alebo vedie takéto preukázanie subjektívneho prvku len k preneseniu dôkazného bremena na dominantný podnik (ktorý by mal v tejto súvislosti povinnost preukázat, ze vylucujúci úcinok neexistuje)? 5. V prípade dominantného postavenia vztahujúceho sa na viaceré podniky patriace do tej istej skupiny spolocností je príslusnost k tejto skupine dostatocným dôvodom na to, aby sa predpokladalo, ze aj podniky, ktoré sa nesprávali zneuzívajúcim spôsobom, prispeli k protisútaznému postupu - takze orgánu hospodárskej sútaze by stacilo preukázat vedomé, aj ked nie tajne dohodnuté, paralelné pôsobenie podnikov pôsobiacich v rámci kolektívne dominantnej skupiny? Alebo (ako v prípade zákazu kartelov) je v kazdom prípade potrebné poskytnút dôkaz, hoci aj nepriamy, o konkrétnej koordinácii a funkcných väzbách medzi rôznymi podnikmi skupiny v dominantnom postavení, najmä na úcely preukázania zapojenia materskej spolocnosti?" 28. Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predlozili spolocnosti SEN, EE, ENEL na jednej strane a AGCM na druhej strane, teda odvolatelky a odporca vo veci samej, AIGET a Green Network SpA, teda vedlajsí úcastníci konania vo veci samej, talianska a nórska vláda, ako aj Európska komisia. SEN, EE a nórska vláda sa vo svojich pripomienkach zamerali na prvú az stvrtú otázku a ENEL posúdila len piatu otázku. 29. S výnimkou spolocnosti ENEL sa vsetci títo úcastníci konania okrem toho vyjadrili na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. septembra 2021. Nemecká vláda a Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO), ktorí nepredlozili písomné pripomienky, tiez uviedli svoje tvrdenia na tomto pojednávaní. III. Analýza A. O prvej prejudiciálnej otázke 30. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré je povazované za "úplne legálne" mimo oblast práva hospodárskej sútaze, môze byt kvalifikované ako "zneuzívajúce" v zmysle clánku 102 ZFEÚ len z dôvodu jeho (potenciálne) obmedzujúceho úcinku, alebo ci toto správanie sa musí vyznacovat aj osobitným prvkom "objektívnej protiprávnosti" spocívajúcim v pouzití iných prostriedkov, ako sú tie, ktoré sa pouzívajú v "beznej hospodárskej sútazi". V poslednom uvedenom prípade sa od Súdneho dvora ziada, aby uviedol kritériá, na základe ktorých mozno konkrétne urcit hranicu medzi "beznou" a "narusenou" hospodárskou sútazou. ( [9]9 ) 31. Táto prejudiciálna otázka má v skutocnosti styri casti, ktoré sú vnútorne prepojené, ale pre zjednodusenie sa im budem venovat jednotlivo v poradí, v akom sú polozené: - cielom prvej casti je urcit relevantnost zákonnosti správania s ohladom na iné odvetvia práva, ako je právo hospodárskej sútaze, pokial ide o jeho kvalifikáciu ako "zneuzívajúce" v zmysle clánku 102 ZFEÚ, - cielom druhej casti je overit, ci mozno správanie kvalifikovat ako zneuzívajúce len na základe toho, ze má potenciálne obmedzujúce úcinky, - cielom tretej casti je urcit, ci sa toto správanie, aby mohlo byt takto kvalifikované, musí vyznacovat aj doplnujúcim prvkom protiprávnosti, a to pouzitím iných sútazných metód alebo prostriedkov, ako sú tie, ktoré patria do rámca "beznej hospodárskej sútaze", a - cielom stvrtej casti je odlísit konania, ktoré predstavujú zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, kedze spocívajú v pouzití iných sútazných prostriedkov, ako sú tie, ktoré patria do rámca "beznej hospodárskej sútaze", od konaní, ktoré nevedú k takémuto zneuzitiu. 1. O prvej casti 32. V prvej casti sa vnútrostátny súd pýta, ci na úcely clánku 102 ZFEÚ mozno konstatovat zneuzitie dominantného postavenia v prípade konaní, ktoré sú legálne z pohladu iných odvetví práva, nez je právo hospodárskej sútaze. 33. Táto otázka vychádza zo zistenia vnútrostátneho súdu, ze spôsob získavania súhlasu zo zoznamov SEN bol nepochybne legálny z hladiska obcianskeho práva, kedze nebola podaná nijaká staznost týkajúca sa údajného porusenia osobitných pravidiel upravujúcich spracúvanie osobných údajov a tieto zoznamy získala spolocnost EE za trhovú cenu. 34. Na úvod pripomínam, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem "zneuzitie" v zmysle clánku 102 ZFEÚ je "objektívnym pojmom, ktorý sa týka takého správania podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, na ktorom je práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku úroven hospodárskej sútaze uz oslabená a ktorého dôsledkom je bránenie zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to pouzitím iných prostriedkov nez tých, ktorými sa vedie obvyklá sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov" ( [10]10 ). 35. Z toho vyplýva, ze pojem "zneuzitie" je zalozený na objektívnom posúdení spôsobilosti správania obmedzit hospodársku sútaz bez toho, aby bola rozhodujúca právna kvalifikácia tohto konania v iných odvetviach práva. 36. Súdny dvor tak rozhodol, ze "protiprávnost zneuzívajúceho správania z hladiska clánku [102 ZFEÚ] nesúvisí s jeho súladom alebo nesúladom s inými právnymi normami a ze zneuzitia dominantného postavenia spocívajú vo väcsine prípadov v správaní, ktoré je inak zákonné z hladiska iných odvetví práva, ako je právo hospodárskej sútaze" ( [11]11 ). 37. Ak by sa totiz za zneuzívajúce v zmysle tohto ustanovenia povazovali len konania, ktoré objektívne obmedzujú hospodársku sútaz a zároven sú právne nezákonné, znamenalo by to, ze správanie, len na základe jeho zákonnosti, hoci potenciálne poskodzujúce hospodársku sútaz, by nemohlo byt sankcionované podla clánku 102 ZFEÚ. Takýto výsledok by vsak znamenal, ze zneuzitie dominantného postavenia by sa prakticky nikdy nemohlo konstatovat, cím by sa narusil ciel tohto ustanovenia, ktorý spocíva v zavedení rezimu, ktorý zabezpecí, ze hospodárska sútaz na vnútornom trhu nebude narusená. Naopak správanie, ktoré nie je v súlade s právnymi predpismi daného odvetvia, nevyhnutne nepredstavuje zneuzitie zo strany dominantného podniku, pokial nemôze spôsobit ani potenciálnu ujmu hospodárskej sútazi. ( [12]12 ) 38. Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci nemôze zákonnost získavania súhlasu zo zoznamov SEN s ohladom na pravidlá obcianskeho práva vylúcit kvalifikáciu správania ako zneuzívajúceho v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Je vsak na vnútrostátnom súde, aby preskúmal, ci vzhladom najmä na regulacný rámec upravujúci spracúvanie osobných údajov môzu byt metódy získavania súhlasu "diskriminacné", ako tvrdí AGCM. ( [13]13 ) V tomto zmysle môze byt osobitný uplatnitelný právny rámec (a súlad s ním) relevantnou skutkovou okolnostou pri celkovom posudzovaní zneuzívajúcej povahy správania. ( [14]14 ) 2. O druhej casti 39. V druhej casti sa vnútrostátny súd pýta, ci mozno správanie kvalifikovat ako zneuzívajúce len z dôvodu (potenciálne) obmedzujúceho úcinku vyvolaného na referencnom trhu. 40. V tejto súvislosti pripomínam, ze vyssie opísaný pojem "zneuzitie" znamená, ze správanie, ktoré je sankcionované podla clánku 102 ZFEÚ, je také, ktoré bráni zachovaniu úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo jej rozvoju. ( [15]15 ) Podla ustálenej judikatúry má totiz podnik v dominantnom postavení podla clánku 102 ZFEÚ osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním nenarusil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu. ( [16]16 ) 41. Konkrétne v rámci takých vylucujúcich praktík, o aké ide v spore vo veci samej, ( [17]17 ) Súdny dvor na jednej strane opakovane rozhodol, ze zneuzívajúca povaha správania predpokladá, ze toto správanie bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz a najmä vyvolat vytýkané úcinky vylúcenia, ( [18]18 ) pricom toto posúdenie sa musí vykonat vzhladom na vsetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa uvedeného správania. ( [19]19 ) Na druhej strane na úcely preukázania zneuzívajúcej povahy takéhoto konania, nesmie byt jeho protisútazný úcinok na trh cisto hypotetický, ( [20]20 ) a teda musí existovat, ale nemusí byt nevyhnutne konkrétny, kedze stací preukázat potenciálny protisútazný úcinok, ktorý môze vylúcit z trhu prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, ako je podnik v dominantnom postavení. ( [21]21 ) 42. Z toho vyplýva, ze spôsobilost vyvolat (potenciálne) obmedzujúci úcinok na relevantný trh, ako je úcinok protisútazného vylúcenia, je základným prvkom na kvalifikáciu správania ako zneuzívajúceho. 43. V tejto súvislosti je vsak dôlezité zdôraznit, ze úcinok vylúcenia nevyhnutne nenarusuje hospodársku sútaz, a teda nie je vzdy "obmedzujúci na referencnom trhu", aby boli pouzité výrazy zo znenia otázky. Samotná skutocnost, ze urcité správanie je spôsobilé vylúcit konkurenta, totiz neznamená, ze trh je menej konkurencný, a uz vôbec nie, ze takéto správanie je zneuzívajúce v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Je teda potrebné rozlisovat medzi rizikom vylúcenia a rizikom protisútazného vylúcenia, kedze len to posledné uvedené riziko môze byt sankcionované podla clánku 102 ZFEÚ. ( [22]22 ) 44. Ako totiz Súdny dvor vysvetlil v rozsudku Intel "cielom clánku 102 ZFEÚ v nijakom prípade nie je zakázat podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol dominantné postavenie na trhu. Cielom tohto ustanovenia nie je ani zabezpecit, aby konkurenti, ktorí sú menej efektívni ako podnik v dominantnom postavení, zostali na trhu... Kazdé vylúcenie tak nevyhnutne neznamená narusenie hospodárskej sútaze. Hospodárska sútaz [na základe výkonnosti] zo svojej podstaty môze viest k [tomu, ze z trhu odídu, alebo sa dostanú na jeho okraj konkurenti], ktorí sú menej efektívni, a teda menej zaujímaví pre spotrebitelov, najmä z pohladu cien, výberu, kvality alebo inovácií" ( [23]23 ). Podnik teda môze preukázat, ze jeho konanie, hoci spôsobuje vylúcenie, zostáva objektívne (ekonomicky) odôvodnené na základe vsetkých okolností prejednávanej veci, ( [24]24 ) alebo ze úcinky sú vyvázené ci dokonca prevázené výhodami, co sa týka efektívnosti, z ktorých má prospech aj spotrebitel. ( [25]25 ) Takéto vyvázenie priaznivých a nepriaznivých úcinkov napadnutého konania na hospodársku sútaz sa môze uskutocnit az po analýze spôsobilosti vylúcit konkurentov, ktorí sú prinajmensom rovnako efektívni, ktorou sa vyznacuje predmetné konanie. ( [26]26 ) 45. Predpokladom, na ktorom je zalozená úvaha Súdneho dvora je teda to, ze ak by sa kazdé správanie so (skutocným alebo potenciálnym) úcinkom vylúcenia automaticky kvalifikovalo ako protisútazné, a teda zneuzívajúce v zmysle clánku 102 ZFEÚ, toto ustanovenie by predstavovalo prostriedok ochrany menej schopných a menej efektívnych podnikov a nijako by nechránilo tie, ktoré si to najviac zaslúzia a ktoré môzu slúzit ako stimul pre konkurencieschopnost na trhu. 46. Vzhladom na vyssie uvedenú analýzu, na to, aby sa správanie, ako je vylúcenie, kvalifikovalo ako zneuzívajúce v zmysle clánku 102 ZFEÚ, je potrebné, aby bolo protisútazné takým spôsobom, aby mohlo mat (skutocný alebo potenciálny) obmedzujúci úcinok na referencný trh. Na posúdenie protisútaznej povahy tohto správania je vsak potrebné zistit, ci dominantný podnik pouzil iné prostriedky ako sú tie, ktoré patria do rámca "beznej" hospodárskej sútaze. Práve toto posúdenie je predmetom tretej a stvrtej casti. 3. O tretej casti 47. Vo svojej tretej casti vnútrostátny súd kladie otázku metodologickej povahy, a to, ci potreba preukázat, ze dominantný podnik pouzil iné prostriedky, ako sú tie, ktoré patria do rámca "beznej" hospodárskej sútaze, sa vztahuje na "doplnujúci prvok protiprávnosti" k preukázaniu protisútazného úcinku vylúcenia, takze "spôsobilost obmedzit hospodársku sútaz" a "pouzitie iných prostriedkov, ako sú tie, ktoré patria do rámca beznej hospodárskej sútaze" sú samostatné poziadavky, ktoré je potrebné splnit, aby sa preukázala existencia zneuzitia. 48. V tejto súvislosti konstatujem, ze názory úcastníkov konania vo veci samej, vlád a Komisie sa lísia. ( [27]27 ) Podla môjho názoru preukázanie, ze dominantný podnik pouzil iné prostriedky ako sú tie, ktoré patria do rámca "beznej" hospodárskej sútaze, nepredstavuje poziadavku, ktorá sa musí posudzovat oddelene od poziadavky obmedzujúceho úcinku správania. 49. Ako totiz vyplýva z bodu 44 týchto návrhov, analýza správania podniku zohráva rozhodujúcu úlohu pri kvalifikácií úcinkov ako protisútazných. Tieto dva prvky sú teda súcastou jednej a tej istej analýzy. Konkrétnejsie, na posúdenie toho, ci (skutocný alebo potenciálny) úcinok vylúcenia obmedzuje hospodársku sútaz, je tiez potrebné preskúmat, ci prostriedky patria do rámca "beznej" hospodárskej sútaze. Rovnako, aby bolo mozné urcit, ci prostriedky patria do rámca takejto hospodárskej sútaze, treba zistit, ci konania majú spôsobilost vylúcit konkurentov, a teda vyvolat (skutocné alebo potenciálne) úcinky vylúcenia na tomto trhu. Kvalifikácia správania ako "protisútazného" totiz nemôze byt súcastou samostatného skúmania úcinkov tohto správania. Obe poziadavky sú preto neoddelitelne spojené a musia sa posudzovat s ohladom na vsetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa uvedeného správania. ( [28]28 ) 50. Mozno z toho vyvodit záver, ze spôsobilost konania vyvolat protisútazný úcinok a pouzitie prostriedkov, ktoré nepatria do rámca beznej hospodárskej sútaze sú poziadavky, ktoré podliehajú rovnakému preskúmaniu, ktoré spocíva v urcení, ci je uvedené konanie zneuzívajúce. 51. V prejednávanej veci zo skutkových okolností obsiahnutých v rozhodnutí vnútrostátneho súdu vyplýva, ze AGCM sa domnieva, ze dotknuté správanie skupiny ENEL malo obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz, kedze stratégia zavedená odvolatelkami mala v podstate za ciel zabránit alebo stazit vstup konkurentov spolocnosti EE na volný trh. Vzhladom na vyssie uvedenú analýzu je na vnútrostátnom súde, aby overil, ci správanie, ktoré údajne predstavuje túto stratégiu, mohlo aspon potenciálne vyvolat úcinky vylúcenia konkurentov spolocnosti EE, a aby posúdil, ci tento úcinok vylúcenia mohol narusit hospodársku sútaz tým, ze urcí, ci toto správanie patrí alebo nepatrí do rámca "beznej" hospodárskej sútaze. 4. O stvrtej casti 52. Vo svojej stvrtej casti vnútrostátny súd v podstate ziada Súdny dvor, aby urcil hranicu medzi praktikami, ktoré patria do rámca tzv. "beznej" hospodárskej sútaze, a tými, ktoré do jej rámca nepatria. Táto otázka sa preto dotýka podstaty toho, co predstavuje zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, a jej cielom je urcit, ci konanie dotknuté vo veci samej predstavuje takéto zneuzitie. 53. Na úvod je potrebné spresnit, ze pokial vnútrostátny súd odkazuje na "beznú hospodársku sútaz", uvádza pojem, ktorý Súdny dvor opakovane pouzíva. ( [29]29 ) Je pritom potrebné uviest, ze prídavnému menu "bezný" treba pripísat rovnaký význam ako ostatným formuláciám pouzívaným na opis tejto hospodárskej sútaze, najmä "spravodlivá hospodárska sútaz" ( [30]30 ), "hospodárska sútaz zalozená na efektívnosti" ( [31]31 ) a "hospodárska sútaz na základe výkonnosti" ( [32]32 ), ktoré navrhujem odteraz pouzívat. ( [33]33 ) Toto mnozstvo formulácií svedcí o objektívnych tazkostiach pri urcovaní toho, co predstavuje zneuzívajúce správanie. Formulácia pravidiel, ktoré umoznujú jasne rozlísit správanie, ktoré je skodlivé pre hospodársku sútaz, a teda zneuzívajúce, nie je totiz ani zrejmá, ani intuitívna. Táto zlozitost je nevyhnutne spojená s objektívnymi tazkostami pri rozlisovaní správania, ktoré je súcastou tvrdej, ale legitímnej hospodárskej sútaze, od protisútazného správania. ( [34]34 ) 54. Normotvorca Únie, ktorý si je nepochybne vedomý týchto tazkostí, zahrnul do clánku 102 ZFEÚ indikatívny zoznam zneuzívajúcich konaní, ktorý nevycerpáva spôsoby zneuzitia dominantného postavenia zakázané právom Únie, ( [35]35 ) a umoznuje tak, aby sa uplatnovanie tohto ustanovenia casom prispôsobilo rôznym obchodným praktikám. Teda také konanie opísané vnútrostátnym súdom ako "atypické", ako je konanie dotknuté vo veci samej, ktoré nespadá pod konanie uvedené v clánku 102 ZFEÚ, môze predstavovat zneuzitie. Vzhladom totiz na to, ze analýza sa zakladá na protisútazných úcinkoch, a nie na forme správania, orgán hospodárskej sútaze musí dôkladne overit vsetky relevantné skutocnosti bez toho, aby pouzil najmensiu domnienku, ( [36]36 ) a preto "typická" alebo "atypická" povaha nie je rozhodujúca. 55. Kedze pojem "hospodárska sútaz na základe výkonnosti" sa nevztahuje na presnú formu konaní, a zostáva teda abstraktný, nemozno ho definovat tak, ze umoznuje vopred urcit, ci správanie patrí alebo nepatrí do rámca takejto hospodárskej sútaze. Súdny dvor totiz vylúcil pouzívanie pojmu "zneuzitie vlastného druhu" (per se), tzn. existenciu konaní, ktoré sú svojou povahou zneuzívajúce, a to bez ohladu na ich protisútazný úcinok. ( [37]37 ) Pojem "hospodárska sútaz na základe výkonnosti" teda vyjadruje hospodársky ideál na pozadí súcasného trendu v práve hospodárskej sútaze Únie, ktorým je uprednostnovat analýzu protisútazných úcinkov správania ("effects-based approach") pred analýzou zalozenou na jeho forme ("form-based approach"). ( [38]38 ) 56. Z toho vyplýva, ze otázka, ci konanie spocívajúce vo vylúcení patrí medzi prostriedky, ktoré sú v súlade s hospodárskou sútazou na základe výkonnosti, je prísne spojená so skutkovým, právnym a hospodárskym kontextom tohto konania. Vecná pôsobnost osobitnej zodpovednosti, ktorú má dominantný podnik, sa bude musiet posudzovat s ohladom na konkrétne okolností kazdého prejednávaného prípadu. ( [39]39 ) 57. Napriek abstraktnej povahe pojmu "hospodárska sútaz na základe výkonnosti" mozno z judikatúry Súdneho dvora vyvodit spolocné prvky. Bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie správania dotknutého vo veci samej, ktoré prinálezí vykonat vnútrostátnemu súdu, sa domnievam, ze by mohli byt uzitocné tieto prvky. 58. Po prvé uvádzam, ze "hospodárska sútaz na základe výkonnosti" sa musí vykladat v úzkej súvislosti so zásadou, ktorá je tiez ustálená v judikatúre Súdneho dvora, ze podnik v dominantnom postavení má "osobitnú zodpovednost" za to, aby svojím správaním nenarusil efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu. ( [40]40 ) Táto "osobitná zodpovednost" vsak nemôze zbavit podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení práva zohladnit svoje vlastné obchodné záujmy. ( [41]41 ) V tomto zmysle odkaz na "iné prostriedky, ako sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti" umoznuje spresnit obsah tejto "osobitnej zodpovednosti", ktorú má dominantný podnik, a vymedzit jeho priestor pre dovolené konanie. 59. Logickým dôsledkom tejto "osobitnej zodpovednosti" je, ze správanie, ktoré je prijatelné pre podnik, ktorý nie je v dominantnom postavení, môze byt kvalifikované ako zneuzívajúce, pokial ho vykonáva podnik v dominantnom postavení, a to z dôvodu úcinku správania tohto podniku na relevantnom trhu. Vseobecne zauzívaná praktika alebo obchodné cinnosti, ktoré bezne prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie výrobkov a ktoré majú priaznivý vplyv na hospodársku sútaz, totiz môzu túto sútaz obmedzit, pokial ich vykonáva dominantný podnik. ( [42]42 ) 60. V tejto súvislosti v prejednávanej veci zdôraznujem, ze "osobitná zodpovednost" sa uplatnuje na vsetky dominantné podniky, vrátane historických prevádzkovatelov, ktorí mali predtým monopolné postavenie, ako je ENEL, alebo ktoré majú povinnost sluzby vo verejnom záujme, ako je SEN. Ako totiz uviedol Súdny dvor "hoci zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje ziadnu výcitku voci dotknutému podniku, tomuto podniku prinálezí bez ohladu na príciny tohto postavenia osobitná zodpovednost za to, aby svojím správaním neohrozil efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu" ( [43]43 ). V rámci liberalizácie trhu sa preto na skupinu ENEL vztahuje clánok 102 ZFEÚ, a najmä poziadavka "osobitnej zodpovednosti", rovnako ako na ostatné podniky. 61. Po druhé, ako vyplýva z bodu 55 vyssie, forma alebo druh správania dominantného podniku nie je sama osebe rozhodujúca. Dôlezité je, ci správanie smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze alebo ci má alebo môze mat takýto úcinok ( [44]44 ). Správanie, ktoré sa zjavne odchyluje od bezných trhových praktík sa vsak môze povazovat za relevantnú skutkovú okolnost na úcely posúdenia zneuzívajúcej povahy (napríklad rovnako ako existencia dôkazu o úmysle ( [45]45 )). 62. Po tretie bez nároku na úplnost poznamenávam, ze správanie, ktoré nespadá pod pojem "hospodárska sútaz na základe výkonnosti" sa vo vseobecnosti vyznacuje tým, ze nie je zalozené na zjavných ( [46]46 ) alebo objektívnych ( [47]47 ) ekonomických dôvodoch. Konanie, ktoré znizuje náklady dominantného podniku zvýsením efektívnosti iným spôsobom a ktoré má za následok rozsírenie ponuky pre spotrebitelov tým, ze uvádza na trh nové výrobky alebo zvysuje mnozstvo alebo kvalitu uz ponúkaných výrobkov, sa teda povazuje za príklad hospodárskej sútaze na základe výkonnosti. Naopak, ak správanie nemá nijaké iné odôvodnenie ako spôsobit ujmu konkurentom, nevyhnutne nepatrí do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti. ( [48]48 ) 63. Po stvrté uvádzam, ze "hospodárska sútaz na základe výkonnosti" sa v rámci uplatnovania clánku 102 ZFEÚ na praktiky spocívajúce vo vylúcení vo vseobecnosti vztahuje na situáciu hospodárskej sútaze, z ktorej majú spotrebitelia prospech vdaka nizsím cenám, lepsej kvalite a sirsiemu výberu nových alebo vylepsených výrobkov a sluzieb. ( [49]49 ) 64. V prejednávanej veci je vsak samotným cielom liberalizácie trhu s energiami otvorit tento trh hospodárskej sútazi práve preto, aby sa dosiahli priaznivé úcinky konkurencného procesu pre spotrebitelov, ci uz z hladiska ceny, kvality alebo výberu ponúkaných sluzieb. Preto v rámci takéhoto procesu nesmie byt konanie historického prevádzkovatela také, aby bránilo alebo stazovalo vstup konkurentov na trh, ktorí musia mat moznost pôsobit na volnom trhu za rovnakých podmienok. Súdny dvor totiz uviedol, ze systém nenarusenej hospodárskej sútaze môze byt zarucený len vtedy, ak sú zabezpecené rovnaké prílezitosti medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. ( [50]50 ) 65. V tejto súvislosti vzniká otázka, ci si skupina ENEL, ktorá mala monopol na zákazníkov na chránenom trhu, môze legitímne chciet udrzat týchto zákazníkov v rámci skupiny, a to napriek procesu liberalizácie tohto trhu. Domnievam sa, ze na túto otázku treba odpovedat kladne. 66. Ako bolo totiz uvedené v bode 44 týchto návrhov, cielom clánku 102 ZFEÚ nie je v nijakom prípade zabránit podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol alebo si udrzal dominantné postavenie na trhu. Z toho vyplýva, ze aj historickí prevádzkovatelia, kedze podliehajú volnej hospodárskej sútazi, sa musia usilovat o optimalizáciu svojich ziskov, najmä udrzaním svojich zákazníkov. Získavanie zákazníkov je totiz základným prvkom beznej hospodárskej sútaze. Skupina ENEL je teda celkom urcite oprávnená, ci dokonca sa od nej ocakáva, ze bude zavádzat postupy zamerané na zlepsovanie svojich výrobkov a sluzieb, aby si okrem iného zachovala konkurencieschopnost a udrzala svojich zákazníkov. Preto sa mi zdá, ze je teda úplne v súlade s beznou hospodárskou sútazou, ze dominantný podnik, ako je ENEL, si chce udrzat svojich zákazníkov aj v rámci liberalizácie. Uplatnovanie "stratégie" na udrzanie zákazníkov teda nemôze samo osebe predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 67. V tejto súvislosti sa mi zdá, ze zhromazdovanie údajov v rámci vztahu so zákazníkmi zostáva v zásade úplne "bezným" postupom v obvyklom konkurencnom procese. Avsak práve z dôvodu svojho dominantného postavenia má ENEL v rámci takéhoto postupu "osobitnú zodpovednost" za pouzívanie praktík hospodárskej sútaze na základe výkonnosti, ktoré nevedú k rozdeleniu trhu. ENEL tak nesmie pouzívat praktiky, ktoré by vyuzívaním výhod vyplývajúcich zo zákonného monopolu mohli mat za následok vylúcenie nových konkurentov, ktorí sú povazovaní za rovnako efektívnych ako ona sama. ( [51]51 ) 68. Práve v tomto ohlade je podla môjho názoru potrebné po piate posúdit schopnost konkurentov napodobnovat správanie dominantného podniku. Toto posúdenie je relevantné na urcenie, ci predmetné konanie patrí do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti, a teda na posúdenie jeho obmedzujúcej povahy na hospodársku sútaz. 69. Judikatúra Súdneho dvora totiz podla môjho názoru potvrdzuje, ze vylucovacie praktiky dominantného podniku, ktoré môzu byt replikované rovnako efektívnymi konkurentmi, v zásade nepredstavujú správanie, ktoré môze viest k protisútaznému vylúceniu, a teda patria do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti. ( [52]52 ) 70. Na jednej strane v rámci cenových praktík spocívajúcich vo vylúcení - ako sú vernostné zlavy, uplatnovanie nízkych cien vo forme selektívnych alebo predátorských cien, ako aj stlácanie marze ( [53]53 ) - sa takáto replikovatelnost vo vseobecnosti, ale nie nevyhnutne, posudzuje na základe testu tzv. "rovnako efektívneho konkurenta" (dalej len "test REK"). ( [54]54 ) Konkrétne podmienky tohto testu sa lísia v závislosti od druhu predmetného konania, ale spolocným bodom je preskúmanie, ci je cenová praktika pre konkurenta dominantného podniku ekonomicky zivotaschopná, pricom sa v zásade a prednostne vychádza zo vztahu cena/náklady tohto podniku. ( [55]55 ) Inými slovami, uvedený test spocíva v zistení, ci toto správanie môze byt reprodukované rovnako efektívnym konkurentom tak, ze sa dominantný podnik postaví na miesto rovnako efektívneho konkurenta, aby sa overilo, ci by sa na nom z dôvodu predmetného konania prejavili úcinky vylúcenia. Tento test je v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, kedze umoznuje dominantnému podniku vopred posúdit zákonnost správania na základe jeho vlastných nákladov. ( [56]56 ) 71. Na druhej strane, pokial ide o vylucovacie necenové praktiky - ako napríklad odmietnutie dodávok - zdá sa, ze judikatúra potvrdzuje relevantnost kritéria replikovatelnosti, kedze rozhodnutie dominantného podniku vyhradit si vlastnú distribucnú siet len pre seba nepredstavuje odmietnutie dodávky v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, pokial je pre konkurenta mozné, aby si vytvoril druhú distribucnú siet porovnatelnej velkosti. Inými slovami, nejde o zneuzitie, ak vstupy odopreté dominantným podnikom môzu rovnako efektívni konkurenti duplikovat tým, ze si ich kúpia od iných dodávatelov alebo ich sami vyvinú. ( [57]57 ) Rovnako v rámci spojených a zdruzených predajov ("tying and mixed bundling") má prvok reprodukovatelnosti výrobku osobitný význam pri urcovaní prípadu potenciálneho alebo skutocného protisútazného vylúcenia. ( [58]58 ) 72. V prejednávanej veci sa správanie dotknuté vo veci samej podla AGCM netýka cenovej praktiky, ale komplexnej protiprávnej stratégie, ktorá sa vyznacuje pouzitím údajov, ku ktorým mala skupina ENEL prístup vdaka svojmu predchádzajúcemu zákonnému monopolu. Zdá sa teda, ze táto praktika nie je spojená s teóriou cenového vylúcenia a ze z dôvodu zákonného monopolu konkurenti objektívne nemohli pred liberalizáciou trhu reprodukovat stratégiu, ktorá sa pripisuje odvolatelkám. Z toho vyplýva, ze test REK urcite nie je najvhodnejsím kritériom na posúdenie schopnosti rovnako efektívnych konkurentov napodobnovat správanie dominantného podniku. 73. Logika, na ktorej sa zakladá test REK, ktorého cielom je v podstate posúdit, ci bol dominantný podnik schopný na základe jemu známych údajov stanovit, ci by konkurent mohol napriek predmetnému správaniu fungovat ekonomicky zivotaschopným spôsobom a zostat konkurencieschopný na trhu, vsak zostáva podla môjho názoru stále relevantná. Test vypracovaný podla logiky tohto testu by tak spocíval v overení, ci na základe informácií, o ktorých sa predpokladá, ze sú známe dominantnému podniku, mohli mat konkurenti ekonomicky zivotaschopným spôsobom prístup k zoznamom, ktoré by boli z hladiska uzitocnosti porovnatelné so zoznamami SEN. Tento prístup sa zhoduje aj s významom, ktorý sa pripisuje kritériu replikovatelnosti v rámci vylucujúcich necenových praktík. 74. Domnievam sa teda, ze objektívna neschopnost konkurentov presne reprodukovat rovnakú stratégiu ako ENEL nebráni preskúmaniu skutocnej schopnosti rovnako efektívnych konkurentov replikovat za primeraných ekonomických podmienok a v prijatelných lehotách praktiky dominantného podniku, napríklad pouzitím zoznamov, ktoré boli nespochybnitelne dostupné na trhu a ktoré obsahovali údaje podobné údajom zo zoznamoch SEN. Toto preskúmanie môze podla môjho názoru naznacovat potenciálnu spôsobilost správania skupiny ENEL vyvolat alebo nevyvolat úcinky protisútazného vylúcenia, a teda jeho súlad s hospodárskou sútazou na základe výkonnosti. 75. V rámci takéhoto preskúmania, ktoré prinálezí vykonat vnútrostátnemu súdu, majú osobitný význam tieto skutocnosti. 76. Po prvé treba s urcitým odstupom posúdit význam, ktorý majú zoznamy SEN z hladiska hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti uvádzam, ze prístup k údajom o zákazníkoch má urcitý význam v rámci procesu liberalizácie, a to tak na abstraktnej úrovni, ktorá umoznuje lepsie poznat trh, ako aj na konkrétnej úrovni, ktorá umoznuje "polapit" týchto zákazníkov skorsím predlozením ponúk nez ostatní dodávatelia. Význam týchto údajov vsak musí byt tiez relativizovaný, kedze nemozno opomenút skutocnost, ze moznost kontaktovat zákazníkov na úcely prípadného predlozenia ponuky nevyhnutne neznamená ich "polapenie", kedze jednak uvedený zákazníci nemusia nevyhnutne súhlasit s takýmito ponukami ( [59]59 ) a jednak nic nebráni tomu, aby títo zákazníci neskôr súhlasili s ponukami iných dodávatelov, najmä ak prvá zmluva nezaväzuje zákazníkov na dobu urcitú. Pripomínam vsak, ze protisútazné úcinky musia vykazovat prícinnú súvislost s dotknutým konaním, t. j. musia byt pripísatelné dominantnému podniku a nesmú mat cisto hypotetickú povahu. ( [60]60 ) 77. Po druhé vnútrostátny súd bude musiet nevyhnutne objasnit, ci zoznamy SEN boli skutocne poskytnuté konkurentom diskriminacným spôsobom, a to tak z praktického, ako aj z cenového hladiska, co by v podstate predstavovalo zvýhodnovanie spolocnosti EE. V tej istej súvislosti povazujem za relevantné preskúmat, ci spolocnost SEN podala ziadost o súhlas nediskriminacným a transparentným spôsobom, pokial ide o konkrétne dôsledky, najmä z hladiska zachovania existujúceho dodávatelského vztahu a moznosti získat ponuky na dodávky od konkurentov spolocnosti EE. Takáto preukázaná diskriminácia by mohla potvrdit stanovisko spolocnosti AGCM, ze správanie spolocnosti ENEL nebolo v súlade s hospodárskou sútazou na základe výkonnosti, kedze nebola zabezpecená rovnost prílezitostí medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi. ( [61]61 ) 78. Po tretie sa domnievam, ze bez ohladu na analýzu diskriminacnej povahy správania bude vnútrostátny súd musiet posúdit aj replikovatelnost zoznamov SEN. Hoci presný obsah týchto zoznamov nemôzu konkurenti spolocnosti EE reprodukovat, kedze tieto zoznamy boli vytvorené pri plnení povinnosti verejnej sluzby spolocnosti SEN, zo spisu vo veci vsak vyplýva, ze zoznamy s podobným obsahom boli na talianskom trhu tiez dostupné, kedze velké mnozstvo podnikov sa profesionálne venovalo vytváraniu telemarketingových zoznamov. Ak by sa vsak existencia takýchto alternatívnych zoznamov preukázala, tieto zoznamy by skutocne umoznili konkurentom spolocnosti EE cieleným spôsobom predkladat ponuky dodávok energie zákazníkom na chránenom trhu. V takomto prípade sa domnievam, ze vnútrostátny súd bude musiet porovnat tieto alternatívne zoznamy so zoznamami SEN, pokial ide o ich dostupnost, cenu, obsah a geografický rozsah, aby posúdil, ci by konkurent, aj ked ekonomicky ovela mensí ako skupina Enel, ktorý by pouzíval takéto zoznamy, bol skutocne schopný úcinne konkurovat spolocnosti EE u tej istej casti cielových zákazníkov na chránenom trhu. 79. Ak vnútrostátny súd usúdi, ze tieto alternatívne zoznamy mohli ponúknut rovnaké moznosti ako zoznamy SEN, za predpokladu, ze ENEL musela vediet o existencii, ako aj o obsahu týchto alternatívnych zoznamov, zdá sa mi, ze by sa mohlo dospiet k záveru, ze prípadné riziko vylúcenia z relevantného trhu nebolo spôsobené konaním spolocnosti ENEL, ale nedbanlivostou jej konkurentov, ktorí nekonali v súlade s hospodárskou sútazou s cielom získat zákazníkov na chránenom trhu. Inými slovami, zoznamy SEN nemohli z dôvodu svojej replikovatelnosti priznat skupine ENEL významnú konkurencnú výhodu, ktorú konstatoval AGCM. V takomto prípade nie je mozné preukázat spôsobilost dotknutého správania obmedzit hospodársku sútaz, a preto správanie dotknuté vo veci samej patrí do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti. 80. Naopak ak z analýzy vnútrostátneho súdu vyplýva, ze potenciál obchodného vyuzitia týchto alternatívnych zoznamov bol nizsí a ze len zoznamy SEN umoznovali napríklad okamzitú identifikáciu príslusnosti zákazníka k chránenému trhu, úcinok (potenciálneho) vylúcenia by dopadol najmä na spolocnost ENEL, ktorá by v prípade rozhodnutia, ze konala diskriminacne a netransparentne, skutocne konala spôsobom, ktorý nepatrí do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze konkurenti môzu obmedzit alebo obíst úcinky správania spolocnosti ENEL tým, ze pouzijú alternatívne zoznamy, nevylucuje, ze vzhladom na trhovú silu spolocnosti ENEL by predmetné správanie napriek tomu mohlo mat protisútazné úcinky. Inými slovami skutocnost, ze existujú alternatívy, je urcite relevantná, ale nie je sama osebe rozhodujúca. 81. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem odpovedat na prvú otázku tak, ze konanie podniku v dominantnom postavení bez ohladu na jeho zákonnost z hladiska iných odvetví práva, ako je právo hospodárskej sútaze, nemozno kvalifikovat ako zneuzívajúce v zmysle clánku 102 ZFEÚ len z dôvodu jeho spôsobilosti vyvolat úcinok vylúcenia na relevantnom trhu, kedze takéto správanie sa nesmie spájat s obmedzujúcim úcinkom na hospodársku sútaz, pokial sa nepreukáze, ze tento podnik pouzil iné prostriedky ako sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti. Konanie spocívajúce vo vylúcení, ktoré môzu konkurenti ekonomicky zivotaschopným spôsobom replikovat, v zásade nepredstavuje konanie, ktoré môze viest k protisútaznému vylúceniu, a patrí teda do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti. B. O druhej prejudiciálnej otázke 82. Svojou druhou otázkou vnútrostátny súd v podstate ziada Súdny dvor, aby spresnil, ci je cielom clánku 102 ZFEÚ ochrana spotrebitelov alebo struktúry hospodárskej sútaze na trhu, a aby v závislosti od poskytnutej odpovede urcil predmet dôkazu pozadovaného na to, aby sa konanie spocívajúce vo vylúcení kvalifikovalo ako zneuzívajúce. 1. O prípustnosti 83. AIGET spochybnuje prípustnost tejto otázky z dvoch dôvodov. Na jednej strane odpoved zjavne vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora. Na druhej strane táto otázka nie je relevantná na vyriesenie sporu, kedze predmetné správanie ovplyvnilo tak struktúru trhu, teda konkurencných dodávatelov, ako aj spotrebitelov, teda zákazníkov na chránenom trhu, ktorým bolo znemoznené vybrat si zo sluzieb poskytovaných volným trhom. 84. Tieto námietky - pokial sa Súdny dvor rozhodne ich výslovne preskúmat v prípade neexistencie formálneho návrhu na vyhlásenie druhej prejudiciálnej otázky za neprípustnú - sa musia podla môjho názoru zamietnut. 85. V prvom rade treba totiz pripomenút, ze aj v prípade existencie judikatúry, ktorá riesi dotknutú právnu otázku, si vnútrostátne súdy nadalej zachovávajú moznost obrátit sa na Súdny dvor, pokial to povazujú za vhodné ( [62]62 ). Okolnost, ze Súdny dvor uz predtým vylozil clánok 102 ZFEÚ, nemôze teda sama osebe viest k neprípustnosti otázok polozených v rámci prejednávanej veci. Okrem toho vnútrostátny súd tvrdí, ze odpoved nie je zrejmá, kedze iný výklad bol predlozený Komisiou, podla ktorej je cielom clánku 102 ZFEÚ maximalizovat blahobyt spotrebitelov, ( [63]63 ) a iný Súdnym dvorom, podla ktorého tento clánok smeruje k zachovaniu struktúry hospodárskej sútaze bez ohladu na ujmu spôsobenú spotrebitelom. ( [64]64 ) 86. V druhom rade, pokial ide o relevantnost otázky, treba pripomenút, ze len vnútrostátnemu súdu prinálezí posúdit potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní, aby mohol vydat rozsudok, ako aj relevantnost polozených otázok ( [65]65 ). V prejednávanej veci vsak vnútrostátny súd odôvodnuje potrebu druhej otázky tým, ze v podstate vysvetluje, ze odpoved na túto otázku urcuje predmet pozadovaného dôkazu. ( [66]66 ) Preto sa domnievam, ze táto otázka priamo súvisí s predmetom sporu vo veci samej a nie je hypotetická. 2. O veci samej 87. Druhá prejudiciálna otázka sa skladá z dvoch castí: - cielom prvej casti je urcit záujem chránený clánkom 102 ZFEÚ, pricom sa zvazujú dve mozné riesenia prezentované ako alternatívne ciele, a to "maximalizácia ochrany spotrebitelov" alebo "zachovanie struktúry hospodárskej sútaze na trhu", a - cielom druhej casti je vyvodit dôkazné dôsledky spojitosti medzi týmito dvoma cielmi clánku 102 ZFEÚ. a) O prvej casti 88. Predtým, ako sa budem zaoberat meritom prvej casti je potrebné uviest niekolko predbezných poznámok. 89. Najskôr treba konstatovat, ze v prejednávanej veci vzniká otázka v súvislosti s vylucujúcimi praktikami, ktorých cielom je najmä vylúcenie konkurentov z relevantného trhu, a nie v súvislosti s zneuzívajúcimi praktikami, ako je najmä vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných nerovných podmienok v zmysle clánku 102 písm. a) ZFEÚ. ( [67]67 ) Hoci totiz tieto posledné uvedené praktiky zahrnajú priamy zásah do blahobytu spotrebitelov (napr. nadmernými cenami), spravidla nemenia struktúru trhu. ( [68]68 ) 90. Dalej je potrebné pripomenút, ze clánok 102 ZFEÚ je vyjadrením vseobecného ciela, ktorý clánok 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ prisudzuje cinnosti Únie, a to stanoveniu pravidiel hospodárskej sútaze nevyhnutných na fungovanie vnútorného trhu. ( [69]69 ) Tento ciel je pripomenutý v protokole (c. 27) o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k Zmluve o FEÚ, a ktorý je podla clánku 51 ZEÚ jej neoddelitelnou súcastou. 91. Práve v tomto kontexte sa nachádzajú oba ciele, ktoré uvádza vnútrostátny súd, a to ochrana spotrebitelov a ochrana struktúry hospodárskej sútaze na trhu. 92. Pokial ide o prvý ciel, Súdny dvor uviedol, ze clánok 102 ZFEÚ patrí medzi pravidlá hospodárskej sútaze, ktoré majú práve za ciel zabránit naruseniu hospodárskej sútaze na úkor vseobecného záujmu, záujmu individuálnych podnikov a spotrebitelov, a tým prispiet k zabezpeceniu blahobytu v Únii. ( [70]70 ) Blahobyt spotrebitelov je teda nepochybne súcastou cielov, ktoré toto ustanovenie sleduje. Súdny dvor totiz výslovne uznal ciel Zmluvy, ktorým je ochrana spotrebitela prostredníctvom nenarusenej hospodárskej sútaze. ( [71]71 ) Konkrétne sú záujmy spotrebitelov okrem iného výslovne uvedené v clánku 102 písm. b) ZFEÚ v súvislosti s praktikami, s ktorými sú spojené zneuzívajúce praktiky vylúcenia, a to "obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebitelov" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 93. Pokial ide o druhý ciel, treba pripomenút, ze v prvých rozsudkoch Súdneho dvora v oblasti zneuzitia dominantného postavenia sa jasne uvádzalo, ze úcinky na "struktúru trhu" sú podstatou clánku 102 ZFEÚ. Napríklad v rozsudku Hoffmann-La Roche Súdny dvor uviedol, ze zneuzitie "sa vztahuje na správanie podniku v dominantnom postavení, ktoré je spôsobilé ovplyvnit struktúru trhu, kde je... stupen hospodárskej sútaze uz oslabený" ( [72]72 ). Odkaz na "struktúru trhu", ktorý je nepochybne ovplyvnený vtedajsím ordoliberálnym myslením, bol pôvodne koncipovaný ako záruka "hospodárskej slobody". V tomto zmysle tento ciel ochrany struktúry trhu môze zahrnat aj "ochranu konkurentov", ktorí sú súcastou tohto trhu. Z uz ustálenej judikatúry pritom vyplýva, ze clánok 102 ZFEÚ absolútne nemá za ciel, alebo skôr uz nemá za ciel, ochranu konkurentov podniku v dominantnom postavení. V nadväznosti na revíziu politiky hospodárskej sútaze v oblasti zneuzitia, ktorú vykonala Komisia pocas roka 2005 ( [73]73 ), Súdny dvor v súcasnosti uznal, ze clánok 102 ZFEÚ nezakazuje podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol dominantné postavenie na trhu, a ze teda jeho cielom nie je ani zabezpecit, aby konkurenti, ktorí sú menej efektívni ako podnik v dominantnom postavení, zostali na trhu. ( [74]74 ) Tento prístup bol potvrdený v rozsudku Intel, v ktorom Súdny dvor spresnil, ze "hospodárska sútaz [na základe výkonnosti] môze viest k [tomu, ze z trhu odídu, alebo sa dostanú na jeho okraj konkurenti], ktorí sú menej efektívni" ( [75]75 ). Zdá sa, ze názor, ze primárnym cielom clánku 102 ZFEÚ nie je ochrana (nie rovnako efektívnych) konkurentov, ktorý okrem iného zdiela aj Komisia, ( [76]76 ) je teraz súcastou acquis práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 94. Vzhladom na tieto zistenia je potrebné posúdit vztah medzi týmito dvoma cielmi, a najmä to, ci ochrana struktúry hospodárskej sútaze môze predstavovat autonómny ciel, a teda alternatívu k ochrane blahobytu spotrebitelov, ako to navrhuje vnútrostátny súd. 95. Na túto otázku by sa podla môjho názoru malo odpovedat záporne. 96. Po prvé konstatujem, ze v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora sa clánok 102 TFUE, rovnako ako clánok 101 ZFEÚ, ( [77]77 ) vztahuje nielen na konania, ktoré môzu spôsobit priamu ujmu spotrebitelom, ale aj také konania, ktoré im spôsobujú nepriamu ujmu tým, ze poskodzujú struktúru efektívnej hospodárskej sútaze. ( [78]78 ) Súdny dvor tak podla môjho názoru vytvoril neoddelitelné prepojenie medzi týmito dvoma cielmi. Ochrana struktúry efektívnej hospodárskej sútaze je totiz neoddelitelne spojená s konecným cielom, a to ochranou spotrebitelov. ( [79]79 ) V tomto zmysle je konecným cielom týchto pravidiel, ktoré majú zabezpecit, aby nedoslo k naruseniu hospodárskej sútaze na vnútornom trhu, zvýsit blahobyt spotrebitela. Logicky teda nie je dôvod chránit konkurencný trh in abstracto, pokial spotrebitelom nehrozí (skutocná alebo potenciálna) ujma. 97. Po druhé pripomínam, ze v súlade s nedávnou judikatúrou Súdneho dvora je ujma spotrebitelov nevyhnutným prvkom na uplatnovanie clánku 102 ZFEÚ. V rozsudku Post Danmark I totiz Súdny dvor, zasadajúci vo velkej komore, pripomenul, ze tento clánok sa týka správaní dominantného podniku, ktoré "majú za následok bránit udrzaniu stupna hospodárskej sútaze, ktorý na trhu existuje... prostredníctvom pouzitia prostriedkov odlisujúcich sa od tých prostriedkov, ktorými sa riadi bezná sútaz výrobkov alebo sluzieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi, na ujmu spotrebitelov" ( [80]80 ). Rovnako v rozsudku Intel Súdny dvor, tiez zasadajúci vo velkej komore, potvrdil tento prístup a zdôraznil nevyhnutnost ochrany spotrebitelov pri uplatnovaní pravidiel týkajúcich sa zneuzitia dominantného postavenia. Pripomenul totiz, ze "hospodárska sútaz [na základe výkonnosti] môze viest k [tomu, ze z trhu odídu, alebo sa dostanú na jeho okraj konkurenti], ktorí sú menej efektívni, a teda menej zaujímaví pre spotrebitelov, najmä z pohladu cien, výberu, kvality alebo inovácií" ( [81]81 ). Z toho vyvodzujem ze blahobyt spotrebitelov je konecným cielom, ktorý odôvodnuje zásah práva hospodárskej sútaze vo vztahu k vylucovacím praktikám. 98. Po tretie zásadná úloha ochrany spotrebitelov vyplýva aj zo skutocnosti, ze vzhladom na to, ze clánok 102 ZFEÚ nestanovuje výnimku rovnocennú výnimke stanovenej v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, Súdny dvor rozhodol, ze zvýsenie efektívnosti môze tiez neutralizovat skodlivé úcinky zneuzívajúceho správania, pokial sa výhody prenásajú na spotrebitelov. Podnik v dominantnom postavení totiz môze odôvodnit konanie, ktoré môze spadat pod zákaz podla clánku 102 ZFEÚ, okrem iného tým, ze preukáze, ze "vylucujúci úcinok, ktorý spôsobuje, mozno vyrovnat alebo prekonat výhodami v zmysle efektívnosti, z ktorých majú prospech aj spotrebitelia" ( [82]82 ). 99. Po stvrté táto prevaha ochrany "blahobytu spotrebitela" sa zdá byt v súlade s rozhodovacou praxou Komisie, podla ktorej je ochrana spotrebitela hlavným motívom kazdého zásahu podla clánku 102 ZFEÚ, ( [83]83 ) a práva hospodárskej sútaze vseobecnejsie. ( [84]84 ) 100. Na základe tejto analýzy vztahu medzi týmito oboma cielmi sa domnievam, ze treba dospiet k záveru, ze v súvislosti so zneuzívajúcimi praktikami vylúcenia je cielom clánku 102 ZFEÚ v konecnom dôsledku maximalizovat blahobyt spotrebitelov, najmä prostredníctvom ochrany struktúry hospodárskej sútaze na trhu. Tato ochrana teda môze skutocne predstavovat ciel sledovaný clánkom 102 ZFEÚ, nie vsak autonómne, ale len vtedy, ak je v konkrétnom prípade súcastou konecného ciela (priamej alebo nepriamej) ochrany spotrebitelov. Tieto dva ciele, ktoré vnútrostátny súd povazuje za protichodné, tak v skutocnosti protichodné nie sú. b) O druhej casti 101. V druhej casti druhej otázky sa vnútrostátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, ako sa vztah medzi oboma vyssie uvedenými cielmi prejavuje v dôkaznej rovine. 102. Podla úvahy vnútrostátneho súdu, ak je záujmom chráneným clánkom 102 ZFEÚ maximalizácia blahobytu spotrebitelov, súd (a tým skôr orgány hospodárskej sútaze) musí urcitým spôsobom zmerat znízenie (alebo riziko znízenia) blahobytu vyplývajúce z predmetného správania (napríklad porovnaním blahobytu spotrebitelov pred týmto správaním a po nom). Naopak, ak je chráneným záujmom zachovanie struktúry hospodárskej sútaze na trhu, súd by nemal skúmat, ci správanie dominantného podniku spôsobilo ujmu spotrebitelom, a mal by sa obmedzit len na preskúmanie, ci správanie môze mat vplyv na struktúru, rozmanitost, kvalitu alebo inováciu. 103. Nemôzem súhlasit s touto úvahou vnútrostátneho súdu, kedze, ako bolo uvedené vyssie, tieto dva ciele sa navzájom nevylucujú. 104. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze kedze sa clánok 102 ZFEÚ nevztahuje len na konania, ktoré môzu spôsobit okamzitú ujmu spotrebitelom, ale aj na konania, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru efektívnej hospodárskej sútaze, orgán hospodárskej sútaze, alebo prípadne súd, nemusí skúmat, ci predmetné správanie bolo skutocne "na úkor spotrebitelov" v zmysle clánku 102 písm. b) ZFEÚ, ale musí skúmat, ci predmetné správanie malo obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz. ( [85]85 ) Na preukázanie zneuzitia dominantného postavenia sa zvycajne berie do úvahy potenciálne skodlivý charakter správania bez toho, aby bolo potrebné preukázat konkrétny úcinok, najmä na úrovni spotrebitelov. ( [86]86 ) 105. Hoci orgánu hospodárskej sútaze a v prejednávanej veci vnútrostátnemu súdu prislúcha posúdit skodlivý úcinok konania spocívajúceho vo vylúcení, a najmä to, ci toto konanie môze poskodit struktúru trhu, a teda aj spotrebitelov, povazujem za uzitocné poskytnút tieto spresnenia. 106. Po prvé, kedze predmetom konecnej ochrany je blahobyt spotrebitelov, a nie ochrana urcitej struktúry trhu ako takej, dôkaz o obmedzujúcom úcinku na struktúru trhu bude postacovat na úcely klasifikácie ako zneuzitia len v rozsahu, v akom toto obmedzenie môze priamo alebo nepriamo ovplyvnit spotrebitelov. Aj ked je pritom ovplyvnenie struktúry hospodárskej sútaze na trhu dobrým ukazovatelom (proxy) dôsledkov, ktoré môze mat na spotrebitelov konanie spocívajúce vo vylúcení, ( [87]87 ) nie je to vzdy tak. Správanie podniku v dominantnom postavení sa totiz v skutocnosti nesmie povazovat za zneuzívajúce v zmysle clánku 102 ZFEÚ, pokial bez ohladu na ujmu spôsobenú v struktúre trhu nemôze spôsobit aj skutocnú alebo potenciálnu ujmu dotknutým spotrebitelom. Preto sa mi zdá neprimerané vykladat existujúcu judikatúru Súdneho dvora tak, ze len uvádza, ze na preukázanie zneuzívajúceho konania spocívajúceho vo vylúcení stací konstatovat, ze predmetné konanie môze ovplyvnit struktúru trhu. Skodlivý úcinok na struktúru hospodárskej sútaze na trhu sa totiz v skutocnosti nemusí nevyhnutne alebo automaticky prejavit v potenciálnom znízení blahobytu spotrebitelov. Aj ked takáto domnienka ujmy existuje v prípade kartelov, v rámci zneuzitia dominantného postavenia to tak nie je. ( [88]88 ) Napríklad, ako bolo uvedené v bode 44 týchto návrhov, pokial je struktúra trhu narusená v dôsledku vylúcenia konkurenta, nutne to neznamená, ze toto správanie je protisútazné takým spôsobom, ze môze poskodit spotrebitelov. 107. Po druhé treba konstatovat, ze je objektívne tazké kvantifikovat zmeny ovplyvnujúce blahobyt spotrebitelov. V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút, ze definícia "spotrebitela" v práve hospodárskej sútaze zahrna tak sprostredkovatelov, ako aj konecných spotrebitelov. Pokial sú vsak sprostredkovatelia súcasnými alebo potenciálnymi konkurentmi dominantného podniku, posúdenie sa týka primárne úcinkov tohto správania na nadväzujúcich zákazníkov. ( [89]89 ) Dalej uvádzam, ze samotný pojem "blahobyt spotrebitelov" obsahuje neoddelitelný prvok subjektivity, kedze tento blahobyt mozno posudzovat nielen z hladiska ceny, ale aj - vo vztahu k relevantnému výrobku alebo sluzbe - z hladiska výberu, kvality a inovácie. ( [90]90 ) Napokon clánok 102 TFUE sa vztahuje na konania, ktorých úcinky na trhu sa nemusia nevyhnutne prejavit. Analýza protisútazných úcinkov, ako bude vysvetlená v rámci tretej otázky, totiz môze mat aj prognostickú povahu. Pozadovat teda, ako navrhuje vnútrostátny súd, konkrétne preukázanie znízenia blahobytu spotrebitelov v priebehu casu by bolo v rozpore s logikou a úcinnostou tohto ustanovenia. Úroven pozadovaných dôkazov týkajúcich sa ovplyvnenia spotrebitelov sa totiz lísi v závislosti od druhu zneuzitia a casového okamihu správania. ( [91]91 ) 108. S ohladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku tak, ze clánok 102 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze jeho cielom je zakázat nielen praktiky spocívajúce vo vylúcení, ktoré môzu bezprostredne poskodit spotrebitelov, co je konecným cielom tohto ustanovenia, ale aj správanie, ktoré ich môze poskodit nepriamo, a to z dôvodu jeho vplyvu na struktúru trhu. Je na orgánoch hospodárskej sútaze, aby preukázali, ze takéto konanie spocívajúce vo vylúcení narúsa struktúru efektívnej hospodárskej sútaze, a zároven overili, ci môze tiez spôsobit skutocnú alebo potenciálnu ujmu týmto spotrebitelom. C. O tretej prejudiciálnej otázke 109. Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa na úcely preukázania existencie porusenia clánku 102 ZFEÚ musí povazovat za relevantný dôkaz predlozený podnikom v dominantnom postavení, ktorý preukazuje, ze bez ohladu na jeho abstraktnú spôsobilost vyvolat obmedzujúce úcinky, predmetné správanie v skutocnosti takéto úcinky nevyvolalo, a ak áno, ci je orgán hospodárskej sútaze povinný preskúmat dôkazy predlozené týmto podnikom, pokial ide o konkrétnu spôsobilost tohto správania vyvolat predmetné úcinky. 110. Po prvé pripomínam, ze na preukázanie existencie porusenia clánku 102 ZFEÚ nie je potrebné preukázat, ze predmetné správanie skutocne vyvolalo v konkrétnom prípade protisútazné úcinky, kedze stací preukázat, ze bolo spôsobilé takéto úcinky vyvolat. ( [92]92 ) Orgán hospodárskej sútaze je povinný preukázat len skodlivý potenciál vytýkaného správania bez ohladu na to, ci k protisútazným úcinkom skutocne doslo. Bolo by totiz v rozpore s vnútornou logikou tohto ustanovenia, ktoré má tiez preventívnu a prognostickú povahu, aby sa muselo cakat, kým sa na trhu prejavia protisútazné úcinky, a az potom bolo mozné oprávnene konstatovat zneuzitie. 111. V tejto súvislosti môzu byt smerodajné niektoré príklady z nedávnej judikatúry Súdneho dvora. 112. V rozsudku TeliaSonera Súdny dvor výslovne spresnil, ze "skutocnost, ze [predpokladaný] výsledok - teda [vylúcenie] konkurentov - napokon nie je dosiahnutý, urcite nemôze vylúcit, aby sa toto konanie posudzovalo ako zneuzívanie v zmysle clánku 102 ZFEÚ" ( [93]93 ). Rovnako v rozsudku Tomra Súdny dvor rozhodol, ze "z hladiska preukázania zneuzívania dominantného postavenia... stací preukázat, ze zneuzívajúce konanie podniku v dominantnom postavení smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze alebo, inými slovami, ze konanie má alebo môze mat taký úcinok" ( [94]94 ). V súlade s rovnakou logikou, pokial ide o správania týkajúce sa systému zliav, Súdny dvor v rozsudku Post Danmark II uviedol, ze posúdenie spôsobilosti systému zliav obmedzit hospodársku sútaz smeruje k "urceniu, ci je dôsledkom správania podniku [v] dominantn[o]m postaven[í] skutocné, alebo pravdepodobné vylúcenie konkurentov, ktoré poskodzuje hospodársku sútaz a tým záujmy spotrebitelov" ( [95]95 ). V tejto súvislosti "stanovenie hranice citelnosti (de minimis) s cielom urcit zneuzívanie dominantného postavenia nie je odôvodnené. Táto protisútazná praktika je totiz svojou vlastnou povahou schopná vytvorit nezanedbatelné obmedzenia hospodárskej sútaze", a v dôsledku toho "aby mohol spadat do pôsobnosti [clánku 102 ZFEÚ], musí byt protisútazný úcinok systému zliav, ktorý je poskytovaný podnikom v dominantnom postavení... pravdepodobný bez toho, aby bolo nevyhnutné preukázat jeho závaznost alebo výraznost" ( [96]96 ). Okrem toho v rozsudku Intel Súdny dvor osobitne odkázal na potrebu posúdit "schopnost [zlavy] obmedzit hospodársku sútaz", a uviedol niekolko skutocností relevantných na toto posúdenie. ( [97]97 ) Nakoniec v nedávnom rozsudku Generics (UK) Súdny dvor pripomenul, ze "zneuzívajúca povaha správania predpokladá, ze toto správanie mohlo obmedzit hospodársku sútaz a najmä vyvolat vytýkané úcinky vylúcenia konkurentov" ( [98]98 ). 113. Hoci je judikatúra niekedy formulovaná odlisne - pricom pojmy "schopnost" a "pravdepodobnost" majú v podstate rovnaký význam ( [99]99 ) -, umoznuje potvrdit, ze orgán hospodárskej sútaze nie je na úcely kvalifikácie správania ako zneuzívajúceho povinný preukázat, ze k protisútazným úcinkom skutocne doslo. 114. V tomto zmysle dôkazy predlozené ex post podnikom na úcely preukázania neexistencie protisútazných úcinkov, ako sú hospodárske alebo iné analýzy, nemôzu mat oslobodzujúcu funkciu alebo preniest dôkazné bremeno na orgán hospodárskej sútaze tak, ze sa mu ulozí povinnost preukázat konkrétne spôsobenie skody vyplývajúcej z vytýkaného správania, ( [100]100 ) aj vtedy, ak uplynula dlhá doba od okamihu, ked doslo k zneuzívajúcemu správaniu. ( [101]101 ) Navyse sa protisútazná povaha správania musí v zásade posudzovat v case jeho spáchania, ( [102]102 ) co je okrem iného v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, kedze dominantný podnik musí mat moznost posúdit zákonnost svojho správania na základe existujúcich informácií. ( [103]103 ) 115. Po druhé tá istá judikatúra vsak potvrdzuje povinnost posúdit vsetky relevantné okolnosti veci s cielom urcit, ci je správanie skutocne schopné vyvolat údajné protisútazné úcinky, bez ohladu na to, ci k týmto úcinkom následne skutocne dôjde alebo nie. 116. V tejto súvislosti sa mi predovsetkým zdá nesporné, ze z procesného hladiska musí orgán hospodárskej sútaze zohladnit dôkazy o neexistencii protisútazných úcinkov predlozené ex post, najmä ak sa tieto dôkazy týkajú správania, ktoré sa skoncilo dávno pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa konstatuje zneuzitie. V rozsudku Intel totiz Súdny dvor vysvetlil, ze v prípade, ze podnik v dominantnom postavení v priebehu správneho konania tvrdí a predlozí dôkazy, ze jeho správanie nebolo schopné obmedzit hospodársku sútaz, je Komisia povinná preskúmat niekolko faktorov, aby posúdila schopnost predmetného správania vylúcit z trhu prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov. ( [104]104 ) Okrem toho schopnost vylúcenia je tiez relevantná na posúdenie toho, ci správanie môze byt objektívne odôvodnené alebo ci jeho obmedzujúce úcinky môzu byt vyvázené výhodami vo forme efektívnosti. ( [105]105 ) V tejto súvislosti sa bude musiet ekonomický dôkaz, ktorý po ukoncení napadnutého správania preukáze neexistenciu úcinkov vylúcenia, povazovat za prípustný, ak sa dominantný podnik snazí preukázat nedostatok spôsobilosti obmedzit hospodársku sútaz. Navyse protisútazný úcinok urcitého konania nesmie mat cisto hypotetickú povahu, ( [106]106 ) a dôkazy spochybnujúce spôsobilost obmedzenia hospodárskej sútaze môzu takúto hypotetickú povahu potvrdit. Kedze teda z procesného hladiska lezí dôkazné bremeno o protisútazných úcinkoch vylúcenia na orgánoch hospodárskej sútaze, domnievam sa, ze tieto orgány sú v rámci svojej analýzy existencie zneuzitia povinné dôkladne zohladnit dôkazy predlozené - aj ex post - dominantným podnikom. 117. Dalej pokial ide o dôkaznú hodnotu tohto druhu dôkazov o existencii zneuzitia, je dôlezité uviest, ze neexistencia obmedzujúcich úcinkov správania môze mat skutocne niekolko prícin. Nemozno pritom od pociatku vylúcit, ze neexistencia takýchto úcinkov je spôsobená skutocnostou, ze predmetné správanie nemalo zo svojej podstaty spôsobilost obmedzit hospodársku sútaz. V tomto zmysle musí orgán hospodárskej sútaze v závislosti od konkrétneho kontextu zohladnit tento druh dôkazov ako skutocnost, ktorá potenciálne potvrdzuje takúto nespôsobilost. 118. V tejto súvislosti poznamenávam, ze Súdny dvor vo svojej judikatúre nestanovil pozadovaný stupen intenzity pravdepodobnosti úcinku vylúcenia hospodárskej sútaze, alebo inými slovami, obsah spôsobilosti vylúcenia. ( [107]107 ) Takýto stupen zjavne závisí od právneho, hospodárskeho a skutkového kontextu kazdej veci, no domnievam sa, ze táto spôsobilost sa musí vztahovat na konkrétne skutocnosti, ako je doba trvania a dostatocné pokrytie relevantného trhu. 119. V tejto súvislosti sa význam, ktorý treba priznat ex post dôkazom o neexistencii obmedzujúcich úcinkov, lísi podla toho, ci sa abstraktná spôsobilost vyvolat obmedzujúce úcinky zakladá na riziku vylúcenia so skutocnými alebo potenciálnymi úcinkami, pricom neexistencia skutocných úcinkov na hospodársku sútaz je v druhom prípade menej relevantná. Naopak neexistencia skutocných úcinkov na trh môze byt relevantná, aj ked je teória vylúcenia zalozená na potenciálnom riziku alebo nie, pokial správanie trvá pocas dlhého obdobia a - ako v prejednávanej veci - skoncí dávno pred vysetrovaním orgánu hospodárskej sútaze. V súlade s Usmernením totiz "ak také správanie trvalo pocas dlhsieho obdobia, trhová výkonnost dominantného podniku a jeho konkurentov môze byt priamym dôkazom zabránenia v prístupe na trh, ktoré narúsa hospodársku sútaz" ( [108]108 ). Naopak podla môjho názoru môze neexistencia skutocných úcinkov umoznit domnievat sa, ze konanie nemohlo ani teoreticky poskodzovat konkurentov. Tak je to najmä v prípade, ked sa preukáze, ze neexistenciu takýchto skutocných úcinkov nemôzu ovplyvnit iné neskorsie faktory, ktoré nesúvisia s predmetným správaním. 120. Napokon pre úplnost pripomínam, ze neexistencia úcinkov môze byt relevantná aj pri posudzovaní závaznosti porusenia, co môze podstatným spôsobom znízit výsku sankcií, ktoré sa majú ulozit podniku, ktorý sa dopustil zneuzitia. 121. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby sa na tretiu otázku odpovedalo tak, ze clánok 102 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze na preukázanie existencie zneuzitia dominantného postavenia je orgán hospodárskej sútaze povinný s prihliadnutím na vsetky relevantné okolnosti, a najmä vzhladom na dôkazy predlozené dominantným podnikom preukázat, ze správanie tohto podniku bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, a prípadne v tomto ohlade zanalyzovat aj dôkazy, podla ktorých predmetné správanie nevyvolalo protisútazné úcinky na relevantnom trhu. D. O stvrtej otázke 122. Svojou stvrtou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta na relevantnost úmyslu dominantného podniku obmedzit hospodársku sútaz na úcely posúdenia, ci je správanie zneuzívajúce. 1. O prípustnosti 123. Spolocnost Green Network vyjadruje pochybnosti o prípustnosti tejto prejudiciálnej otázky. Bez toho, aby navrhovala, aby sa táto otázka vyhlásila za neprípustnú, vsak konstatuje, ze kedze AGCM skutocne zanalyzoval úmyselnú povahu zneuzívajúceho správania, nie je odpoved na túto otázku potrebná. Navyse odpoved nepochybne vyplýva z judikatúry Súdneho dvora. 124. Tieto námietky sa musia podla môjho názoru zamietnut z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 85 a 86 týchto návrhov. Vnútrostátny súd totiz odôvodnuje nevyhnutnost tejto otázky tým, ze v podstate vysvetluje, ze judikatúra je nejasná a zmätocná. ( [109]109 ) Okrem toho z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze otázka priamo súvisí s predmetom sporu vo veci samej a nie je hypotetická, kedze AGCM v prejednávanej veci zhromazdil vysetrovacie dokumenty, ktoré majú preukázat existenciu strategickej vôle skupiny ENEL neutralizovat odchody zákazníkov nabádaním k prechodu na otvorený trh so spolocnostou EE. 2. O veci samej 125. Stvrtá prejudiciálna otázka sa skladá z dvoch castí: - cielom prvej casti je urcit, ci sa má clánok 102 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze správanie sa musí kvalifikovat ako zneuzívajúce len z dôvodu svojich (potenciálnych) obmedzujúcich úcinkov, alebo ci úmysel obmedzit hospodársku sútaz predstavuje uzitocné (aj výlucné) kritérium na toto posúdenie, a - cielom druhej casti je zistit, ci dôkaz o tomto úmysle sa musí povazovat za dostatocný na to, aby sa predmetnému správaniu pripísali sporné protisútazné úcinky, alebo len prenása dôkazné bremeno na dominantný podnik, ktorý je v tejto fáze povinný preukázat, ze k úcinku vylúcenia nedoslo. a) O prvej casti 126. V tejto prvej casti sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci dôkaz o úmysle vylúcenia, ktorým je vedený dominantný podnik, predstavuje nevyhnutný alebo dostatocný dôkaz na úcely analýzy existencie zneuzitia. 127. V tejto súvislosti pripomínam, ze Súdny dvor viackrát uviedol, ze zneuzitie dominantného postavenia, ktoré zakazuje clánok 102 ZFEÚ, je objektívnym pojmom ( [110]110 ) bez ohladu na zavinenie, ( [111]111 ) a ze na úcely uplatnenia tohto ustanovenia nie je v nijakom prípade potrebné preukázat existenciu protisútazného úmyslu podniku v dominantnom postavení. ( [112]112 ) Z toho vyplýva, ze subjektívna pohnútka dominantného podniku nie je - az na výnimocné prípady ( [113]113 ) - jedným z podstatných znakov zneuzitia, takze orgán hospodárskej sútaze ju nemusí preukázat na to, aby konstatoval existenciu takéhoto zneuzitia. 128. Súdny dvor sa vsak domnieval, ze dôkaz o takomto úmysle, hoci sám osebe nepostacuje, predstavuje skutkovú okolnost, ktorú mozno zohladnit na úcely urcenia zneuzitia dominantného postavenia. Súdny dvor totiz rozhodol, ze Komisia je pri preskúmaní správania podniku v dominantnom postavení a na úcely identifikácie prípadného zneuzitia takéhoto postavenia povinná zohladnit vsetky relevantné skutkové okolnosti súvisiace s týmto správaním a ze toto preskúmanie zahrna aj posúdenie sledovanej obchodnej stratégie. V tomto rámci sa javí ako správne uviest faktory subjektívnej povahy, a to pohnútky, ktoré stoja za predmetnou obchodnou stratégiou. Podla Súdneho dvora je tak existencia prípadného protisútazného úmyslu len jednou z mnohých skutkových okolností, ktoré mozno zohladnit na úcely urcenia takéhoto zneuzitia. ( [114]114 ) 129. Takýto protisútazný úmysel, ak je jasný a preukázaný, sa môze skutocne ukázat ako relevantný na úcely preukázania zneuzitia dominantného postavenia. Komisia totiz uviedla, ze "priame dôkazy o akejkolvek stratégii, ktorá má za ciel vylúcit konkurentov z trhu" predstavujú jeden z faktorov, ktoré sa vo vseobecnosti pouzívajú nielen na posúdenie toho, ci údajné zneuzívajúce správanie môze viest k zabráneniu v prístupe na trh, ktoré narúsa hospodársku sútaz, ale aj "pri interpretácii správania dominantného podniku". Medzi takéto dôkazy môzu patrit najmä "interné dokumenty obsahujúce priame dôkazy o existencii stratégie, ktorá má za ciel vylúcit konkurentov z trhu (ako je podrobný plán urcitých postupov na vylúcenie niektorého konkurenta z trhu, na zabránenie niektorému subjektu vo vstupe na trh alebo na zabránenie vzniku trhu [, alebo tiez dôkazy o konkrétnych hrozbách s ohladom na opatrenia na vylúcenie konkurentov])" ( [115]115 ). 130. V skutocnosti sa vo väcsine prípadov zneuzívajúce vylucovacie praktiky nezakladajú na preukázaní konkrétneho subjektívneho úmyslu dominantného podniku obmedzit hospodársku sútaz, ale na ekonomickej logike predmetného správania, ktorá objektívne vyplýva z charakteristík tohto správania a jeho kontextu. Takúto protisútaznú logiku správania mozno napríklad vyvodit "ked neexistuje nijaké [iné] ekonomick[y objektívne] odôvodnenie" ( [116]116 ). Pri neexistencii takejto logiky vsak môze byt pouzitie subjektívnych dôkazov mimoriadne uzitocné. Tento druh dôkazov sa totiz pouzil v prípade cenových praktík ( [117]117 ), ako aj necenových praktík. ( [118]118 ) 131. Kedze ide o jednu z mnohých skutkových okolností, ktoré mozno zohladnit na úcely urcenia zneuzitia, je len na orgáne hospodárskej sútaze, aby posúdil dôkaznú hodnotu priamych dôkazov o stratégii vylúcenia. V tejto súvislosti povazujem za relevantné tieto skutocnosti. 132. Po prvé, aby boli tieto dôkazy relevantné, hoci len ako nepriame, vo vztahu k existencii zneuzívajúceho konania spocívajúceho vo vylúcení, musí sa úmysel vylúcenia prejavit aj spôsobilostou vylúcenia. ( [119]119 ) Analýza úmyslu teda nemôze nahradit analýzu úcinkov. V tejto súvislosti Súdny dvor výslovne uviedol, ze pokial dominantný podnik spochybnuje, ze jeho správanie bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, Komisia je okrem iného "tiez povinná posúdit prípadnú existenciu stratégie zameranej na vylúcenie prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov" ( [120]120 ). 133. Po druhé takéto dôkazy môzu poskytnút dôlezité usmernenia o povahe predmetného správania, a tým aj o jeho spôsobilosti obmedzit hospodársku sútaz. Tieto usmernenia môzu napríklad pozostávat z dôkazov o tom, ze dominantný podnik na základe svojej analýzy alebo vlastnej znalosti trhu jasne ocakával, ze jeho správanie bude mat protisútazný úcinok, pricom tento druh usmernení je relevantný vzhladom na odborné znalosti dominantného podniku o struktúre trhu, na ktorom pôsobí. Ak teda takýto podnik preukázatelne prijme stratégiu na vylúcenie svojich konkurentov z trhu alebo na to, aby sa dostali na jeho okraj, mozno logicky vyvodit, ze toto správanie môze takéto úcinky vyvolat. 134. Po tretie dôkazná hodnota dôkazov o úmysle závisí od skutkového kontextu. Návrhy na vylúcenie, ktoré pochádzajú od riadiacich pracovníkov vedenia podniku - povereného výkonom rozhodujúceho vplyvu na jeho konanie - alebo ktoré boli vyslovené v rámci formálnych prezentácií, sú relevantnejsie ako spontánne vyjadrenia. ( [121]121 ) V tejto súvislosti pripomínam, ze samotný úcel hospodárskej sútaze spocíva v povzbudzovaní podnikov, aby sa navzájom predhánali. Vyhlásenia zamerané na konkurentov alebo ich ociernovanie sú preto v prostredí, ktoré sa vyznacuje hospodárskou sútazou zalozenou na výkonnosti, bezné, a mali by sa povazovat za relevantné len vtedy, ak sú súcastou vylucovacej stratégie. Napokon povazujem za zrejmé, ze takéto dôkazy sa musia vztahovat na dobu trvania predmetného správania. 135. Po stvrté existencia dôkazov, ktoré môzu preukázat, ze dominantný podnik nemal v úmysle vylúcit svojich konkurentov, môze byt tiez relevantná na úcely výpoctu pokuty a môze predstavovat polahcujúcu okolnost, najmä pokial ide o otázku, ci bolo porusenie spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti. ( [122]122 ) b) O druhej casti 136. Pokial ide o druhú cast, vnútrostátny súd sa v podstate pýta, ci dôkaz o úmysle vylúcenia má za následok prenesenie dôkazného bremena o protisútaznom vylucujúcom úcinku správania na dominantný podnik. 137. V tejto súvislosti sa mi zdá logické, ze zistenie subjektívneho úmyslu obmedzit hospodársku sútaz by nemalo mat takéto dôsledky, kedze tento dôkaz, ktorý je len skutkovou okolnostou, sám osebe nepostacuje na preukázanie, ze takéto správanie je v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. ( [123]123 ) Toto zistenie by tak nebolo základom vyvrátitelnej domnienky takéhoto správania, pretoze tento prístup sa nezdá byt zlucitelný s objektívnou povahou pojmu "zneuzitie" v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Právna domnienka tohto druhu môze totiz viest k záveru o existencii zneuzitia len s ohladom na úmysel podniku v dominantnom postavení, co by bolo v rozpore s vyssie citovanou ustálenou judikatúrou Súdneho dvora. 138. Zdá sa mi vsak logické, ze aj ked orgány hospodárskej sútaze môzu pouzit tento druh dôkazov na potvrdenie existencie zneuzitia, dotknuté podniky musia mat tiez moznost pouzit interné dokumenty na podporu neexistencie úmyslu vylúcenia. ( [124]124 ) Je vsak zrejmé, ze takýto dôkaz negatívnej povahy je tazké predlozit, a aj keby sa predlozil, sám osebe by nemohol preukázat neexistenciu zneuzitia. ( [125]125 ) 139. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem odpovedat na stvrtú otázku v tom zmysle, ze na to, aby sa konanie dominantného podniku spocívajúce vo vylúcení kvalifikovalo ako zneuzívajúce, nie je potrebné preukázat jeho subjektívny úmysel vylúcit svojich konkurentov. Tento úmysel sa vsak môze zohladnit ako skutková okolnost, najmä na preukázanie toho, ze toto správanie je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Dôkaz o údajnom úmysle vylúcenia neznamená nijaké prenesenie dôkazného bremena o zneuzívajúcej povahe uvedeného správania. E. O piatej prejudiciálnej otázke 140. Svojou piatou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci príslusnost k rovnakej skupine spolocností, ktoré sa priamo zúcastnili na zneuzívajúcom správaní, postacuje na to, aby sa zodpovednost pripísala materskej spolocnosti, ktorá vlastní celé základné imanie týchto spolocností, bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze materská spolocnost prispela k zneuzívajúcemu konaniu, alebo prinajmensom, ze spolocnosti pôsobiace v rámci skupiny aktívne koordinovala. ( [126]126 ) 1. O prípustnosti 141. AGCM a AIGET vyjadrujú pochybnosti o prípustnosti tejto otázky, ktorá sa týka podmienok na uplatnenie domnienky zodpovednosti materskej spolocnosti ( [127]127 ), z dôvodu jej irelevantnosti na vyriesenie sporu, kedze AGCM nezalozil zodpovednost spolocnosti ENEL na domnienke vyplývajúcej z úplnej kontroly spolocností SEN a EE, ale na jej priamej úcasti na praktikách povazovaných za zneuzívajúce. Presetrovanie AGCM totiz odhalilo existenciu skutocnej skupinovej stratégie - teda pripísatelnej aj spolocnosti ENEL -, ktorej cielom bolo presunút co najviac zákazníkov spolocnosti pôsobiacej na chránenom trhu (SEN) na spolocnost pôsobiacu na volnom trhu (EE). 142. ENEL naopak uvádza, ze AGCM vo svojom spornom rozhodnutí rozhodol, ze je spoluzodpovedná za porusenie, a to z dôvodu jej aktívnej úcasti na zneuzívajúcej stratégii, ako aj na základe domnienky rozhodujúceho vplyvu. V tejto súvislosti s ohladom na restrukturalizáciu organizácie v rámci skupiny dostatocne preukázala, ze uz nemá rozhodovaciu kontrolu nad svojimi dcérskymi spolocnostami, a tým vyvrátila domnienku rozhodujúceho vplyvu. 143. Kedze podmienky na uplatnenie tejto domnienky sú podla zistení vnútrostátneho súdu súcastou na nom prebiehajúcej diskusie, a kedze v kazdom prípade prinálezí len vnútrostátnemu súdu, aby vzhladom na osobitosti veci posúdil tak potrebu prejudiciálneho rozhodnutia, aby mohol vydat svoj rozsudok, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru, domnievam sa, ze Súdny dvor by mal o tejto otázke rozhodnút. ( [128]128 ) 144. Okrem toho sa mi zdá, ze podmienky na uplatnenie domnienky rozhodujúceho vplyvu môzu byt relevantné na vyriesenie sporu vo veci samej. ENEL totiz na vnútrostátnom súde tvrdí, ze AGCM konstatoval, ze sa aktívne podielala na vytýkanom správaní, pricom nezohladnil dokumenty, ktoré predlozila na podporu skutocnosti, ze sa po restrukturalizácii skupiny vzdala svojich rozhodovacích právomocí. Ak vsak vnútrostátny súd zistí, ze tieto dôkazy sú presvedcivé, bude musiet este rozhodnút o uplatnení tejto domnienky. Je preto dôlezité zistit, ci sa uvedená domnienka môze nadalej uplatnovat len na základe príslusnosti k skupine. Otázka teda nie je hypotetická. ( [129]129 ) 2. O veci samej 145. Na zodpovedanie merita piatej otázky je potrebné odkázat na ustálené pojmy práva hospodárskej sútaze, ako sú pojmy "podnik" a "domnienka rozhodujúceho vplyvu", na ktorých je zalozená logika pripísatelnosti zodpovednosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. ( [130]130 ) 146. Najskôr pripomínam, ze autori Zmlúv sa rozhodli pouzit pojem "podnik" na oznacenie porusitela práva hospodárskej sútaze. ( [131]131 ) Tento autonómny pojem práva Únie oznacuje kazdý subjekt tvorený osobnými, hmotnými a nehmotnými prvkami vykonávajúci hospodársku cinnost, a to nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Uvedený pojem je teda potrebné chápat tak, ze oznacuje jednu hospodársku jednotku z hladiska predmetu daného protisútazného postupu, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. ( [132]132 ) 147. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, ze ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie aj zodpovedá, a jednak, ze právnická osoba môze byt za urcitých podmienok osobne a nerozdielne zodpovedná za protisútazné správanie inej právnickej osoby patriacej do toho istého hospodárskeho subjektu. ( [133]133 ) 148. Z toho vyplýva, ze zodpovednost za správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked táto dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvomi právnymi subjektmi. ( [134]134 ) V takejto situácii, ked sú materská spolocnost a jej dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a teda tvoria jeden podnik, totiz môze byt rozhodnutie o ulození pokút adresované materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. ( [135]135 ) 149. V tejto súvislosti podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, ze v osobitnom prípade, ako je prípad vo veci samej, ked materská spolocnost vlastní (priamo alebo nepriamo) 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka (nazývaná aj "jednoduchá"), ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje takýto vplyv, pokial táto spolocnost nepreukáze opak. ( [136]136 ) 150. Takáto domnienka znamená, pokial nie je vyvrátená, ze skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost sa povazuje za preukázané, takze materská spolocnost môze byt zodpovedná za správanie dcérskej spolocnosti bez toho, aby musela predlozit akékolvek dalsie dôkazy. ( [137]137 ) Materská spolocnost, ktorej sa pripisuje protiprávne konanie jej dcérskej spolocnosti, je osobne potrestaná za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ktorého sa údajne sama dopustila z dôvodu rozhodujúceho vplyvu, ktorý uplatnovala na dcérsku spolocnost a ktorý jej umoznil urcovat jej správanie. ( [138]138 ) 151. Z toho vyplýva, ze za týchto okolností stací, aby orgán hospodárskej sútaze preukázal, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost, aby sa mohlo predpokladat, ze materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti. Tento orgán môze voci materskej spolocnosti následne vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, pokial táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, nepredlozí dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. ( [139]139 ) Uplatnenie domnienky rozhodujúceho vplyvu tak nie je podmienené predlozením dodatocných nepriamych dôkazov týkajúcich sa skutocného uplatnovania vplyvu materskej spolocnosti. ( [140]140 ) 152. Vzhladom na vyssie uvedené, príslusnost k tej istej skupine spolocností, ktoré sa priamo podielali na zneuzívajúcom správaní, je dostatocná na to, aby sa zodpovednost pripísala materskej spolocnosti, ktorá vlastní celé základné imanie týchto spolocností, bez toho, aby bolo potrebné predlozit akékolvek dalsie dôkazy, pokial táto materská spolocnost nepredlozí dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze tieto spolocnosti sa na trhu správali nezávisle. 153. V prejednávanej veci je pritom nesporné, ze ENEL vlastní 100 % základného imania svojich dcérskych spolocností SEN a EE. ENEL teda nespochybnuje uplatnitelnost domnienky rozhodujúceho vplyvu, ale len urcité aspekty tohto uplatnovania. 154. V prvom rade tvrdí, ze samotná existencia kontrolného vztahu sama osebe nestací na sankcionovanie materskej spolocnosti za správanie dcérskej spolocnosti, a to ani v prípade úplnej kontroly. Podla nej je aj v takejto situácií potrebné zabezpecit, aby materská spolocnost mohla úcinne uplatnovat rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost. 155. Podla môjho názoru takúto argumentáciu nemozno prijat. Z vyssie citovanej judikatúry totiz jasne vyplýva, ze domnienka rozhodujúceho vplyvu znamená práve to, ze skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu sa povazuje za preukázané bez toho, aby bolo potrebné predlozit akýkolvek dôkaz. Opacný výklad by bol v rozpore s potrebným úcinkom tejto domnienky, ktorá je zalozená na predpoklade, ze úplná kontrola nad dcérskou spolocnostou nevyhnutne predpokladá (ekonomickú) schopnost uplatnovat takýto vplyv. ( [141]141 ) Súdny dvor totiz rozhodol, ze základom tejto domnienky nie je samotné vlastníctvo základného imania dcérskej spolocnosti, ale stupen kontroly, ktorý toto vlastníctvo predpokladá. ( [142]142 ) 156. V druhom rade, pokial ide o vyvrátitelnú domnienku, ENEL tvrdí, ze ak materská spolocnost predlozí dôkazy, ktoré môzu preukázat, ze dcérska spolocnost konala na trhu nezávisle, je na orgáne hospodárskej sútaze, aby svoje odlisné stanovisko nálezite odôvodnil. V prejednávanej veci ENEL spochybnuje skutocnost, ze uplatnovala rozhodujúci vplyv, kedze po organickej restrukturalizácii skupiny, ku ktorej doslo v roku 2014, uz nevykonáva rozhodovaciu ani prevádzkovú úlohu, ale obmedzuje sa na podporu synergií a osvedcených postupov medzi jednotlivými prevádzkovými dcérskymi spolocnostami. V tejto súvislosti predlozila dokumenty, ktoré vsak neboli zohladnené alebo ich AGCM bez nálezitého odôvodnenia odmietol. 157. Tieto tvrdenia si vyzadujú tri okruhy poznámok. 158. Po prvé, pokial ide o dôkazné bremeno, kedze je domnienka rozhodujúceho vplyvu vyvrátitelná, je nesporné, ze je na materskej spolocnosti, aby predlozila dôkazy preukazujúce jeho neexistenciu. ( [143]143 ) Samotná skutocnost, ze takéto dôkazy boli poskytnuté, vsak ipso facto nepostacuje na prenesenie dôkazného bremena. Len orgán hospodárskej sútaze totiz môze konstatovat, ci sa materskej spolocnosti podarilo domnienku rozhodujúceho vplyvu vyvrátit preukázaním nezávislosti svojej dcérskej spolocnosti. V takomto prípade nemozno materskej spolocnosti pripísat zodpovednost len na základe skutocnosti, ze vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti, ( [144]144 ) a tento orgán, ak sa rozhodne stíhat materskú spolocnost, bude musiet zodpovednost zalozit na iných konkrétnych dôkazoch rozhodujúceho vplyvu. Tak ako v prejednávanej veci sa totiz orgány hospodárskej sútaze casto rozhodnú túto domnienku zalozit na iných skutkových okolnostiach. ( [145]145 ) 159. Po druhé, pokial ide o povinnost orgánu hospodárskej sútaze uviest odôvodnenie, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze rozhodnutie o uplatnovaní pravidiel v oblasti práva hospodárskej sútaze musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdej z osôb, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým z nich, ktoré musia znásat dôsledky tohto porusenia. Pokial ide o materskú spolocnost, ktorá je zodpovedná za protiprávne konanie svojej dcérskej spolocnosti, takéto rozhodnutie musí teda obsahovat podrobné vysvetlenie dôvodov, ktoré odôvodnujú pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti. ( [146]146 ) Ak sa takéto rozhodnutie výslovne opiera o domnienku rozhodujúceho vplyvu, je orgán hospodárskej sútaze - pod hrozbou, ze sa táto domnienka stane fakticky nevyvrátitelná - povinný vhodným spôsobom objasnit dôvody, pre ktoré predlozené dôkazy o skutkových a právnych okolnostiach nestacili na vyvrátenie uvedenej domnienky. ( [147]147 ) 160. Táto povinnost orgánu hospodárskej sútaze odôvodnit svoje rozhodnutia v tomto ohlade vyplýva najmä z vyvrátitelnej povahy domnienky rozhodujúceho vplyvu. Pripomínam totiz, ze Súdny dvor rozhodol, ze cielom tejto domnienky je najmä zachovávat rovnováhu medzi dôlezitostou jednak ciela spocívajúceho v potlácaní správania porusujúceho pravidlá hospodárskej sútaze, a zabránit jeho opakovaniu, a jednak poziadaviek niektorých vseobecných zásad práva Únie, ako sú najmä zásady prezumpcie neviny, individualizácie trestov a právnej istoty, ako aj právo na obhajobu vrátane zásady rovnosti zbraní. Najmä z tohto dôvodu je táto domnienka vyvrátitelná. ( [148]148 ) Navyse Súdny dvor rozhodol, ze skutocnost, ze je tazké poskytnút dôkaz o opaku potrebný na vyvrátenie domnienky rozhodujúceho vplyvu, sama osebe neznamená, ze je táto domnienka de facto nevyvrátitelná, a teda v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. ( [149]149 ) 161. Je vsak potrebné pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze Komisia nie je v takomto kontexte povinná zaujat stanovisko k skutocnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé. ( [150]150 ) Okrem toho táto povinnost odôvodnenia nevyhnutne neukladá povinnost vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, na ktorých je zalozené rozhodnutie, a súdnemu orgánu poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie svojho preskúmania v rámci zaloby. ( [151]151 ) Tieto zásady sa môzu analogicky uplatnovat aj na vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze. 162. Po tretie bez toho, aby som chcel zasahovat do posúdenia, ktoré nakoniec vykoná vo veci samej vnútrostátny súd, pripomínam, ze Súdny dvor uz mal prílezitost predovsetkým spresnit, ze skutocnost, ze (plne) kontrolované spolocnosti pozívali urcitú autonómiu, pokial ide o ich priemyselné cinnosti, ze materská spolocnost plnila úlohu obycajného technického a financného koordinátora, alebo ze týmto spolocnostiam poskytovala financnú a materiálnu pomoc, sama osebe nestací na vyvrátenie domnienky rozhodujúceho vplyvu. ( [152]152 ) Dalej Súdny dvor rozhodol, ze okolnost, ze subjekt je "financným holdingom", ktorý nemá postavenie podniku, nemôze ovplyvnit uplatnenie tejto domnienky voci nemu. ( [153]153 ) Napokon Súdny dvor zamietol argumentáciu, podla ktorej uplatnenie uvedenej domnienky na "podielový holding" porusuje clánok 14 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, clánky 17 a 21 Charty základných práv Európskej únie, ako aj clánok 345 ZFEÚ, kedze vedie k svojvolnému a neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu s rôznymi rezimami vlastníctva. ( [154]154 ) 163. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem odpovedat na piatu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, ze skutocnost, ze materská spolocnost patrí do skupiny spolocností tvorenej najmä dcérskymi spolocnostami v jej 100% vlastníctve, ktoré sa priamo podielali na zneuzívajúcom správaní v zmysle clánku 102 ZFEÚ, postacuje na to, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na politiku týchto dcérskych spolocností, takze orgán hospodárskej sútaze jej môze pripísat zodpovednost za toto správanie bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze materská spolocnost prispela k tomuto zneuzívajúcemu konaniu. Bremeno vyvrátenia tejto vyvrátitelnej domnienky predlozením dôkazov, ktoré umoznujú preukázat, ze dcérske spolocnosti sa na trhu správali nezávisle, nesie uvedená materská spolocnost. V takom prípade je tento orgán povinný vhodným spôsobom objasnit dôvody, na základe ktorých sa domnieva, ze tieto dôkazy sú na vyvrátenie uvedenej domnienky nepostacujúce, pokial neusúdi, ze tieto dôkazy sú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé. IV. Návrh 164. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozila Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko), takto: 1. Clánok 102 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze konanie podniku v dominantnom postavení bez ohladu na jeho zákonnost z hladiska iných odvetví práva, ako je právo hospodárskej sútaze, nemozno kvalifikovat ako zneuzívajúce v zmysle clánku 102 ZFEÚ len z dôvodu jeho spôsobilosti vyvolat úcinok vylúcenia na relevantnom trhu, kedze takéto správanie sa nesmie spájat s obmedzujúcim úcinkom na hospodársku sútaz, pokial sa nepreukáze, ze tento podnik pouzil iné prostriedky ako sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti. Konanie spocívajúce vo vylúcení, ktoré môzu konkurenti ekonomicky zivotaschopným spôsobom replikovat, v zásade nepredstavuje konanie, ktoré môze viest k protisútaznému vylúceniu, a patrí teda do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti. 2. Clánok 102 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze jeho cielom je zakázat nielen praktiky spocívajúce vo vylúcení, ktoré môzu bezprostredne poskodit spotrebitelov, co je konecným cielom tohto ustanovenia, ale aj správanie, ktoré ich môze poskodit nepriamo, a to z dôvodu jeho vplyvu na struktúru trhu, a teda na zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze. Je na orgánoch hospodárskej sútaze, aby preukázali, ze takéto konanie spocívajúce vo vylúcení narúsa struktúru efektívnej hospodárskej sútaze, a zároven overili, ci môze tiez spôsobit skutocnú alebo potenciálnu ujmu týmto spotrebitelom. 3. Clánok 102 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze na preukázanie existencie zneuzitia dominantného postavenia je orgán hospodárskej sútaze povinný s prihliadnutím na vsetky relevantné okolnosti, a najmä vzhladom na dôkazy predlozené dominantným podnikom preukázat, ze správanie tohto podniku bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, a prípadne v tomto ohlade zanalyzovat aj dôkazy predlozené dominantným podnikom, podla ktorých predmetné správanie nevyvolalo protisútazné úcinky na relevantnom trhu. 4. Clánok 102 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze na to, aby sa konanie dominantného podniku spocívajúce vo vylúcení kvalifikovalo ako zneuzívajúce, nie je potrebné preukázat jeho subjektívny úmysel vylúcit svojich konkurentov. Tento úmysel sa vsak môze zohladnit ako skutková okolnost, najmä na preukázanie toho, ze toto správanie je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Dôkaz o údajnom úmysle vylúcenia neznamená nijaké prenesenie dôkazného bremena o zneuzívajúcej povahe uvedeného správania. 5. Skutocnost, ze materská spolocnost patrí do skupiny spolocností tvorenej najmä dcérskymi spolocnostami v jej 100% vlastníctve, ktoré sa priamo podielali na zneuzívajúcom správaní v zmysle clánku 102 ZFEÚ, postacuje na to, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na politiku týchto dcérskych spolocností, takze orgán hospodárskej sútaze jej môze pripísat zodpovednost za toto správanie bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze materská spolocnost prispela k tomuto zneuzívajúcemu konaniu. Bremeno vyvrátenia tejto vyvrátitelnej domnienky predlozením dôkazov, ktoré umoznujú preukázat, ze dcérske spolocnosti sa na trhu správali nezávisle, nesie uvedená materská spolocnost. V takom prípade je tento orgán povinný vhodným spôsobom objasnit dôvody, na základe ktorých sa domnieva, ze tieto dôkazy sú na vyvrátenie uvedenej domnienky nepostacujúce, pokial neusúdi, ze tieto dôkazy sú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé. __________________________________________________________________ ( [155]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [156]2 ) Vnútrostátny úrad na ochranu hospodárskej sútaze a trhu, Taliansko. ( [157]3 ) Pozri rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia (C-202/07 P, dalej len "rozsudok France Télécom, [158]EU:C:2009:214); zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia (C-280/08 P, dalej len "rozsudok Deutsche Telekom I, [159]EU:C:2010:603); z 27. marca 2012, Post Denmark (C-209/10, dalej len "rozsudok Post Denmark I, [160]EU:C:2012:172); z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C-152/19 P, dalej len "rozsudok Deutsche Telekom II, [161]EU:C:2021:238); ako aj rozsudky Vseobecného súdu z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([162]T-336/07, [163]EU:T:2012:172), a zo 17. decembra 2015, Orange Polska/Komisia ([164]T-486/11, [165]EU:T:2015:1002). Tieto veci sa casto tiez týkajú porusenia clánku 106 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 102 ZFEÚ [pozri rozsudky z 25. marca 2015, Slovenská posta/Komisia ([166]T-556/08, [167]EU:T:2015:189), a z 15. decembra 2016, DEI/Komisia ([168]T-169/08 RENV, [169]EU:T:2016:733)]. ( [170]4 ) Ako príklad z vnútrostátnej rozhodovacej praxe pozri rozhodnutie Autorité de la concurrence [francúzsky orgán pre hospodársku sútaz] c. 13-D-20 zo 17. decembra 2013 o praktikách uskutocnených spolocnostou EDF v sektore sluzieb výroby elektriny z fotovoltaických zdrojov (body 286 az 293, a 294 az 296). ( [171]5 ) Rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, dalej len "rozsudok TeliaSonera, [172]EU:C:2011:83). ( [173]6 ) Rozsudok zo 6. októbra 2015, Post Danmark (C-23/14, dalej len "rozsudok Post Danmark II, [174]EU:C:2015:651). ( [175]7 ) Rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C-413/14 P, dalej len "rozsudok Intel, [176]EU:C:2017:632). ( [177]8 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a. i. (C-307/18, dalej len "rozsudok Generics (UK), [178]EU:C:2020:52). ( [179]9 ) Pokial ide o terminologické objasnenie týkajúce sa pojmu "bezná" hospodárska sútaz, pozri bod 53 nizsie. ( [180]10 ) Rozsudky Generics (UK) (bod 148), a Deutsche Telekom II (bod 41). Pozri tiez rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia (85/76, dalej len "rozsudok Hoffmann-La Roche, [181]EU:C:1979:36, bod [182]91); z 3. júla 1991, AKZO/Komisia (C-62/86, dalej len "rozsudok AKZO, [183]EU:C:1991:286, bod [184]69); zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia (C-457/10 P, dalej len "rozsudok AstraZeneca, [185]EU:C:2012:770, bod [186]74), ako aj Post Danmark II (bod 26). ( [187]11 ) Rozsudok AstraZeneca (bod 132). Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci AstraZeneca/Komisia ([188]C-457/10 P, [189]EU:C:2012:293, bod [190]78). ( [191]12 ) V tejto súvislosti pozri rozhodnutie Bundeskartellamt (spolkový orgán pre hospodársku sútaz, Nemecko) B6-22/15 zo 6. februára 2019, v ktorom bolo konanie, ktoré nebolo v súlade s právnymi predpismi o ochrane osobných údajov, povazované aj za porusenie práva hospodárskej sútaze [vec C-252/21, Facebook Inc. a. i./Bundeskartellamt, v ktorej návrh na zacatie prejudiciálneho konania podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyssí krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) 22. apríla 2021]. ( [192]13 ) Pozri bod 15 vyssie. ( [193]14 ) Pozri v tejto súvislosti bod 115 nizsie. ( [194]15 ) Pozri bod 34 vyssie. ( [195]16 ) Pozri najmä rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, dalej len "rozsudok Michelin I, [196]EU:C:1983:313, bod [197]57); Post Danmark I (bod 23) a Intel (bod 135). ( [198]17 ) Tradicne sa rozlisuje medzi "vylucujúcimi praktikami" (t. j. protiprávnymi pokusmi o vylúcenie konkurencných podnikov z trhu) a "zneuzívajúcimi praktikami" (t. j. priamym zneuzitím spotrebitelov napríklad prostredníctvom neprimerane vysokých cien). Pokial ide o toto rozlisovanie, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer v spojených veciach Sot. Lélos kai Sia a. i. ([199]C-468/06 az C-478/06, [200]EU:C:2008:180, bod [201]74). ( [202]18 ) Pozri rozsudky TeliaSonera (bod 64); Intel (bod 138), a Generics (UK) (bod 154). ( [203]19 ) Pozri rozsudky TeliaSonera (bod 68), a Generics (UK) (bod 154). ( [204]20 ) Rozsudok Post Danmark II (bod 65). ( [205]21 ) Rozsudok TeliaSonera (body 64 a 66). ( [206]22 ) Pozri v tomto zmysle bod 19 oznámenia Komisie - Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku 82 [ES] na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu ([207]Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7, dalej len "Usmernenie"). ( [208]23 ) Rozsudok Intel (body 133 a 134, kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri tiez rozsudok Post Danmark I (body 21 az 23 a citovanú judikatúru). ( [209]24 ) Pozri rozsudky TeliaSonera (body 75 a 76), a Intel (bod 140). ( [210]25 ) Pozri rozsudky z 15. marca 2007, British Airways/Komisia (C-95/04 P, dalej "rozsudok British Airways, [211]EU:C:2007:166, bod [212]86); Post Danmark I (body 40 a 41), a Intel (bod 140). ( [213]26 ) Rozsudok Intel (bod 140). ( [214]27 ) SEN, EE a Komisia vo svojich pripomienkach navrhujú odpovedat na túto otázku v tom zmysle, ze (potenciálne) obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz sám osobe nestací na to, aby sa konanie kvalifikovalo ako zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, a ze je potrebný doplnujúci prvok protiprávnosti spocívajúci v pouzití iných prostriedkov, ako sú tie, ktorými sa riadi hospodárska sútaz na základe výkonnosti. Naproti tomu AGCM, AIGET, Green Network, ako aj talianska a nórska vláda, sa zhodujú na tom, ze pojem "zneuzitie dominantného postavenia" nevyzaduje preukázanie osobitnej zlozky protiprávnosti, ktorá by existovala vedla skutocného alebo potenciálneho obmedzujúceho úcinku správania tohto podniku. ( [215]28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Post Danmark II (bod 29) a Generics (UK) (body 151 a 154). ( [216]29 ) Rozsudky Hoffmann-La Roche (bod 91) a Deutsche Telekom II (bod 41). ( [217]30 ) Pozri rozsudky zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia (27/76, dalej len "rozsudok United Brands, [218]EU:C:1978:22, bod [219]189), a z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia ([220]T-65/89, [221]EU:T:1993:31, bod [222]94). ( [223]31 ) Rozsudky z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia ([224]T-65/89, [225]EU:T:1993:31, bod [226]113), a zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia ([227]T-228/97, [228]EU:T:1999:246, bod [229]111). ( [230]32 ) Výrazy pôvodne pouzité Súdnym dvorom v rozsudku AKZO (bod 70). Pozri z nedávnej doby rozsudky Deutsche Telekom I (body 83, 176 a 177) a Intel (body 135 a 136). ( [231]33 ) "Bezná" hospodárska sútaz je pojem, ktorý môze byt mätúci, pretoze praktiky, ktoré sú zvycajne zákonné, bezné a v súlade s dobrými mravmi trhu, a ktoré by sa preto mohli opísat ako "bezné", môzu napriek tomu porusovat clánok 102 ZFEÚ, ak ich vykonáva podnik v dominantnom postavení, a to z dôvodu jeho "osobitnej zodpovednosti" (pozri body 58 a 59 nizsie). ( [232]34 ) Napríklad uplatnovanie nízkej ceny, ak je dostatocne nízka, môze vylúcit konkurenta, ale je v súlade s hospodárskou sútazou, pretoze prinása prospech spotrebitelovi. Cena vsak môze byt taká nízka (predátorská), ze z dlhodobého hladiska po vylúcení konkurenta poskodzuje spotrebitelov. ( [233]35 ) Rozsudky Continental Can (bod 26); Deutsche Telekom I (bod 173) a TeliaSonera (bod 26). ( [234]36 ) Pokial je mi známe, jediným druhom správania, pri ktorom existuje jednoduchá domnienka obmedzenia hospodárskej sútaze, ktorá vedie k obráteniu dôkazného bremena, sú výlucné vernostné zlavy, t. j. zlavy podmienené tým, ze zákazník, bez ohladu na objem týchto nákupov, pokrýva vsetky alebo podstatnú cast svojich potrieb výlucne od dominantného podniku (pozri rozsudok Intel, bod 137). ( [235]37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok AstraZeneca (bod 106). ( [236]38 ) Pokial ide o vseobecný prehlad uplatnovania "effects-based approach" v práve hospodárskej sútaze, pozri BOURGEOIS, J., WAELBROECK, D.: Ten years of effects-based approach in EU competition law: state of play and perspectives. Bruylant, 2013, ako aj IBÁŃEZ COLOMO, P.: Anticompetitive Effects in EU Competition Law,. In: Journal of Competition Law & Economics, zv. 17, c. 2, 2021, s. 309 - 363. ( [237]39 ) Rozsudky zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia ([238]C-333/94 P, [239]EU:C:1996:436, bod [240]24), a zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a. i./Komisia ([241]C-395/96 P a C-396/96 P, [242]EU:C:2000:132, bod [243]114). ( [244]40 ) Rozsudky Michelin I (bod 57); Post Danmark I (body 21 az 23) a Intel (bod 135). ( [245]41 ) Rozsudok United Brands (bod 189). ( [246]42 ) Pozri rozsudky z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a. i./Komisia ([247]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [248]EU:T:2003:245, body [249]1124 a [250]1460), a z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia ([251]T-65/98, [252]EU:T:2003:281, bod [253]159). ( [254]43 ) Rozsudok Michelin I (bod 57, kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [255]44 ) Rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a. i./Komisia (C-549/10 P, dalej len "rozsudok Tomra, [256]EU:C:2012:221, bod [257]68). ( [258]45 ) Pozri bod 128 nizsie. ( [259]46 ) Rozsudky TeliaSonera (bod 88) a AKZO (bod 71). ( [260]47 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok AstraZeneca (bod 130). ( [261]48 ) Rozsudok z 18. novembra 2020, Lietuvos gelezinkeliai/Komisia ([262]T-814/17, [263]EU:T:2020:545, body [264]292 az [265]299). ( [266]49 ) Pozri v tomto zmysle Usmernenie, bod 5. ( [267]50 ) Rozsudok Deutsche Telekom I (bod 230 a citovaná judikatúra). Teda dôvod, pre ktorý je v rámci delenia historického prevádzkovatela nevyhnutné, aby boli monopolné cinnosti a cinnosti spojené s volným trhom od seba hermeticky oddelené, pricom takéto oddelenie musí byt právne, materiálne, úctovné, financné a obchodné. ( [268]51 ) Rozsudok Intel (bod 136). ( [269]52 ) Toto pravidlo vsak nie je absolútne, pretoze existujú situácie, ked správanie, ktoré nemozno reprodukovat rovnako efektívnym konkurentom, nadalej spadá pod pojem hospodárskej sútaze na základe výkonnosti (pozri napríklad odmietnutie dodat základný vstup zákazníkovi, ktorý by nebol schopný primerane zaplatit, alebo výskumné a vývojové cinnosti, ktoré umoznujú podniku patentovat a pouzívat jedinecný a nereprodukovatelný vynález.) Okrem toho v osobitných prípadoch správanie, ktoré mozno reprodukovat rovnako efektívnym konkurentom, nemusí nutne spadat do rámca hospodárskej sútaze na základe výkonnosti (pozri napríklad predlozenie klamlivých vyhlásení verejným orgánom [rozsudok AstraZeneca (bod 18)]. ( [270]53 ) Rozsudok Post Danmark II (bod 55 a citovaná judikatúra). ( [271]54 ) Pozri v tomto zmysle Usmernenie, body 23 az 27. Súdny dvor stanovil, ze neexistuje právna povinnost systematicky sa opierat o test REZ pri konstatovaní zneuzívajúcej povahy konania, kedze tento test sa povazuje za jeden z viacerých nástrojov. Tento test je totiz irelevantný, pokial struktúra trhu prakticky znemoznuje existenciu rovnako efektívneho konkurenta, ako je tomu v rámci trhu, ktorý sa vyznacuje jednak tým, ze drzitel zákonného monopolu drzí velmi vysoký podiel na trhu, a jednak prístupom chráneným významnými prekázkami [rozsudok Post Danmark II (body 57 az 61)]. ( [272]55 ) Rozsudok Post Danmark II (bod 53). Náklady a ceny konkurentov na tom istom trhu vsak môzu byt relevantné, pokial vzhladom na okolností nie je mozné odkázat na ceny dominantného podniku, najmä vtedy, ak struktúru nákladov dominantného podniku nemozno z objektívnych dôvodov identifikovat [rozsudok TeliaSonera (bod 45)]. ( [273]56 ) Rozsudok TeliaSonera (body 42 az 44). ( [274]57 ) Rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner ([275]C-7/97, [276]EU:C:1998:569, body [277]44 a [278]45). ( [279]58 ) Pozri Usmernenie, body 54 a 61. ( [280]59 ) V prejednávanej veci totiz spolocnost EE získala pouzitím zoznamov SEN sotva 0,002 % uzívatelov chráneného trhu (pozri bod 22 vyssie). ( [281]60 ) Rozsudok Post Danmark II (body 47 a 65) a bod 41 vyssie. ( [282]61 ) Pozri bod 64 vyssie. ( [283]62 ) Rozsudok z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország ([284]C-75/18, [285]EU:C:2020:139, bod [286]34). ( [287]63 ) Vnútrostátny súd v tejto súvislosti cituje Usmernenie, bod 19. ( [288]64 ) Vnútrostátny súd v tejto súvislosti cituje rozsudky British Airways (body 66 a 106); France Télécom (body 104 az 107), ako aj zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a. i./Komisia a. i. (C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, dalej "rozsudok GSK, [289]EU:C:2009:610, bod [290]63). ( [291]65 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2018, F. Hoffmann-La Roche a. i. ([292]C-179/16, [293]EU:C:2018:25, body [294]44 a [295]45, ako aj citovanú judikatúru). ( [296]66 ) Pozri konkrétne bod 102 nizsie. ( [297]67 ) Pozri Usmernenie, bod 7, a poznámku pod ciarou 17 týchto návrhov. ( [298]68 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia (6/72, dalej "rozsudok Continental Can, [299]EU:C:1973:22, bod [300]26). Vylucujúce a zneuzívajúce praktiky sa vsak môzu prekrývat, kedze akákolvek stratégia vylúcenia môze v konecnom dôsledku viest k zneuzitiu (pozri v tejto súvislosti PETIT, N.: Droit européen de la concurrence, 3. vyd., LGDJ, 2020, body 1000 az 1002). ( [301]69 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Continental Can (bod 26); Hoffmann-La Roche (bod 38); France Télécom (bod 103), a Deutsche Telekom I (bod 170). ( [302]70 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera (bod 22 a citovanú judikatúru). ( [303]71 ) Rozsudky zo 16. septembra 2008, Sot. Lélos kai Sia a. i. ([304]C-468/06 az C-478/06, [305]EU:C:2008:504, bod [306]68), ako aj Deutsche Telekom I (bod 180). ( [307]72 ) Rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 91, kurzívou zvýraznil generálny advokát), opakovane citovaný v judikatúre (pozri najmä poznámku pod ciarou 10). ( [308]73 ) Pozri "diskusný dokument GR pre hospodársku sútaz o uplatnovaní clánku 82 ES na zneuzívajúce praktiky vylúcenia" z decembra 2005. ( [309]74 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Deutsche Telekom I (bod 177), TeliaSonera (body 31 az 33, 39, 40, 43, 63, 64, 70 a 73), ako aj Post Danmark I (bod 21). ( [310]75 ) Rozsudok Intel (bod 134, kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [311]76 ) Pozri Usmernenie, body 6 a 23. ( [312]77 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Continental Can (bod 25) a GSK (bod 63). ( [313]78 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Continental Can (bod 26); Hoffmann-La Roche (bod 125); British Airways (body 106 a 107); France Télécom (bod 105); Deutsche Telekom I (bod 176); TeliaSonera (bod 24) a Post Danmark I (bod 20). ( [314]79 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci T-Mobile Netherlands a. i. ([315]C-8/08, [316]EU:C:2009:110, bod [317]71), a rozsudok zo 7. júna 2006, Österreichische Postsparkasse und Bank für Arbeit und Wirtschaft/Komisia ([318]T-213/01 a T-214/01, [319]EU:T:2006:151, bod [320]115). Pozri v tomto zmysle tiez rozsudok zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a. i./Komisia ([321]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, [322]EU:T:2006:396, bod [323]99), v ktorom sa zdôraznilo, ze v rámci clánku 101 ZFEÚ tento konecný ciel vyplýva najmä zo znenia clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. ( [324]80 ) Rozsudok Post Danmark I (bod 24, kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [325]81 ) Rozsudok Intel (bod 134, kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [326]82 ) Rozsudky Post Danmark I (body 40 a 41, kurzívou zvýraznil generálny advokát) a Intel (bod 140). ( [327]83 ) Pozri Usmernenie, body 5 a 6. ( [328]84 ) Pozri oznámenia Komisie k usmerneniam o uplatnovaní clánku [101 ods. 3 ZFEÚ] ([329]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 97), bod 13, a k Usmerneniam o posudzovaní nehorizontálnych fúzií podla nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi spolocnostami ([330]Ú. v. EÚ C 265, 2008, s. 6), bod 16. Pozri tiez prejav komisárky N. Kroes z 15. septembra 2005 nazvaný "European Competition Policy - Delivering Better Markets and Better Choices" v rámci "European Consumer and Competition Day". ( [331]85 ) Rozsudok British Airways (body 106 a 107). Pri niektorých druhoch zneuzitia je vsak dôkaz spojený s okamzitou ujmou spôsobenou spotrebitelom súcastou posúdenia zneuzívajúcej povahy. Súdny dvor tak rozhodol, ze "na to, aby bolo mozné kvalifikovat odmietnutie podniku, ktorý je nositelom autorského práva, poskytnút prístup k výrobku alebo k sluzbe nevyhnutnej na výkon danej cinnosti ako zneuzitie, stací, aby boli splnené tri kumulatívne podmienky, a to ze toto odmietnutie je prekázkou vytvorenia nového produktu, po ktorom existuje potenciálny dopyt spotrebitelov, ze nie je odôvodnené a ze je spôsobilé vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz na odvodenom trhu" [pozri rozsudok zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, tzv. "rozsudok Magill ([332]C-241/91 P a C-242/91 P, [333]EU:C:1995:98), ako je zhrnutý v bodoch 32 az 38 rozsudku z 29. apríla 2004, IMS Health ([334]C-418/01, [335]EU:C:2004:257, kurzívou zvýraznil generálny advokát)]. ( [336]86 ) Pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia (C-295/12 P, dalej len "rozsudok Telefónica, [337]EU:C:2014:2062, bod [338]124). ( [339]87 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci British Airways/Komisia ([340]C-95/04 P, [341]EU:C:2006:133, bod [342]68). ( [343]88 ) V tejto súvislosti konstatujem, ze clánok 17 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([344]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1) stanovuje, ze platí domnienka, ze kartelové porusenie spôsobuje skodu. ( [345]89 ) Pozri Usmernenie, bod 19, a poznámku pod ciarou 15. ( [346]90 ) Pozri najmä rozsudok Intel (bod 134 a citovanú judikatúru), a Usmernenie, bod 6. ( [347]91 ) Napríklad v prípade predátorskej cenotvorby stanovenie cien pod úrovnou nákladov jednoznacne zvýhodnuje spotrebitelov (urcite z krátkodobého hladiska), pokial a kým nebudú straty pokryté vyssími cenami v neskorsej fáze. Praktika predátorských cien vsak môze byt sankcionovaná podla clánku 102 ZFEÚ aj bez dôkazu o pokrytí strát, pretoze môze spôsobit odchod konkurentov alebo ich marginalizáciu a zmenit tak struktúru hospodárskej sútaze takým spôsobom, ze spotrebitelom môze byt spôsobená ujma (pozri rozsudok France Télécom, body 110 az 112). ( [348]92 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky British Airways (body 106 a 107), ako aj Telefónica (bod 124). Pozri tiez body 41 a 104 týchto návrhov. ( [349]93 ) Rozsudok TeliaSonera (bod 65). Pozri v tomto zmysle rozsudky Deutsche Telekom I (bod 254), a z 30. januára 2020, Ceské dráhy/Komisia ([350]C-538/18 P a C-539/18 P, neuverejnený, [351]EU:C:2020:53, bod [352]70). ( [353]94 ) Rozsudok Tomra (bod 68, kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [354]95 ) Rozsudok Post Danmark II (bod 69, kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [355]96 ) Rozsudok Post Danmark II (body 73 a 74, kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [356]97 ) Rozsudok Intel (body 138 a 139, kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [357]98 ) Rozsudok Generics (UK) (bod 154, kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [358]99 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Intel Corporation/Komisia ([359]C-413/14 P, [360]EU:C:2016:788, bod [361]115). ( [362]100 ) Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci AstraZeneca/Komisia ([363]C-457/10 P, [364]EU:C:2012:293, bod [365]64). ( [366]101 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([367]T-336/07, [368]EU:T:2012:172, bod [369]272). ( [370]102 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok AstraZeneca (bod 110). ( [371]103 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera (bod 44). ( [372]104 ) Rozsudok Intel (body138 a 139). ( [373]105 ) Rozsudok Intel (bod 140). ( [374]106 ) Rozsudok Post Danmark II (bod 65) a bod 41 vyssie. ( [375]107 ) Túto otázku preskúmal generálny advokát Wahl v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Intel Corporation/Komisia ([376]C-413/14 P, [377]EU:C:2016:788, body [378]117 a [379]118). Podla neho je posúdenie protisútaznej spôsobilosti zamerané na zistenie, ci má sporné správanie s najväcsou pravdepodobnostou protisútazný vylucujúci úcinok. To znamená, ze pravdepodobnost musí dosahovat podstatne vyssiu úroven intenzity ako samotná moznost, ze dané správanie môze obmedzit hospodársku sútaz. Naopak sa nemozno obmedzit na konstatovanie, ze je pravdepodobnejsie, ze k takémuto úcinku dôjde nez, ze k nemu nedôjde. Pozri vsak v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Post Danmark ([380]C-23/14, [381]EU:C:2015:343, bod [382]82). ( [383]108 ) Pozri Usmernenie, bod 20. Poznamenávam vsak, ze tento text len vymedzuje prístup Komisie k výberu vecí, ktoré má v úmysle prednostne riesit, ako aj to, ze správna prax, ktorou sa Komisia riadi, nie je pre vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a vnútrostátne súdy záväzná. ( [384]109 ) Vnútrostátny súd v tejto súvislosti odkazuje na rozsudky z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia ([385]T-203/01, [386]EU:T:2003:250, bod [387]241), a z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia ([388]T-340/03, [389]EU:T:2007:22, bod [390]195). ( [391]110 ) Pozri bod 34 vyssie. ( [392]111 ) Pozri rozsudky Continental Can (bod 29), a z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia ([393]T-301/04, [394]EU:T:2009:317, bod [395]141). ( [396]112 ) Rozsudok Tomra (bod 21). ( [397]113 ) Úmysel dominantného podniku vylúcit konkurenta môze výnimocne predstavovat nevyhnutný dôkaz existencie porusenia. Tak je to jednak v niektorých prípadoch predátorských cenových praktík, pokial sú predajné ceny nizsie ako priemer celkových nákladov, ktoré zahrnajú fixné a variabilné náklady, ale vyssie ako priemer variabilných nákladov, ked Súdny dvor pripustil, ze tieto ceny sa musia povazovat za zneuzívajúce "ak sú stanovené v rámci plánu, ktorého cielom je likvidácia konkurenta" [pozri rozsudky AKZO (bod 72); Tetra Pak/Komisia (bod 41), a France Télécom (bod 109)], a jednak v rámci tzv. "sikanujúcich" sporov, v prípade ktorých Komisia stanovila dve kumulatívne kritériá na urcenie, kedy je zaloba zneuzívajúca, z ktorých druhým kritériom je to, ci je zaloba "súcastou plánu, ktorého cielom je vylúcit hospodársku sútaz" [pozri rozsudok zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([398]T-111/96, [399]EU:T:1998:183, bod [400]55)]. Ani v týchto výnimocných prípadoch vsak samotný subjektívny prvok nepostacuje na preukázanie protiprávnosti správania. ( [401]114 ) Rozsudky Tomra (body 18 az 21), ako aj Generics (UK) (body 162 a 164). ( [402]115 ) Pozri Usmernenie, bod 20. ( [403]116 ) Rozsudok TeliaSonera (bod 88). Pozri v tejto súvislosti bod 62 týchto návrhov. ( [404]117 ) Ako sú predátorské cenové praktiky [rozsudok AKZO (bod 72)], vernostné zlavy [pozri rozsudok zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a. i./Komisia ([405]C-395/96 P a C-396/96 P, [406]EU:C:2000:132)], ako aj v rámci dohôd o exkluzivite (pozri rozsudok Tomra, body19 a 21). ( [407]118 ) Najmä ak dominantný podnik podáva sikanujúce zaloby na vnútrostátne súdy [pozri rozsudok zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([408]T-111/96, [409]EU:T:1998:183, bod [410]55)], alebo uvádza verejné orgány do omylu s cielom vylúcit generických výrobcov [pozri rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([411]T-321/05, [412]EU:T:2010:266, bod [413]359)]; ako aj tzv. "pay for delay" veci (pozri rozsudok Generics (UK) (bod 161). ( [414]119 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Intel Corporation/Komisia ([415]C-413/14 P, [416]EU:C:2016:788, bod [417]128). ( [418]120 ) Rozsudok Intel (bod 139 a citovaná judikatúra, kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [419]121 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia ([420]T-340/03, [421]EU:T:2007:22, bod [422]202). ( [423]122 ) Rozsudok Tomra (bod 12). Pozri tiez Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([424]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, body 27 a 29). ( [425]123 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Intel Corporation/Komisia ([426]C-413/14 P, [427]EU:C:2016:788, bod [428]128). ( [429]124 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci Tomra Systems a. i./Komisia ([430]C-549/10 P, [431]EU:C:2012:55, bod [432]10). ( [433]125 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Tomra (bod 22). ( [434]126 ) Poznamenávam, ze otázka, ako bola polozená, sa týka akejkolvek spolocnosti patriacej do tej istej skupiny bez ohladu na vztah kontroly so spolocnostami, ktoré sa podielali na zneuzívajúcom správaní. Kedze v rámci sporu vo veci samej je táto otázka nastolená len v súvislosti so zodpovednostou materskej spolocnosti skupiny, navrhujem ju preformulovat tak, aby sa týkala pravidiel o pripísatelnosti zodpovednosti materskej spolocnosti, ktorá, tak ako v prejednávanej veci, vlastní celé základné imanie dcérskych spolocností, ktoré sa dopustili porusenia. ( [435]127 ) Podla tejto domnienky má materská spolocnost, ktorá vlastní 100 % základného imania svojich dcérskych spolocností, ktoré sa dopustili porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, rozhodujúci vplyv na ich správanie a môze byt za toto porusenie zodpovedná rovnako ako jej dcérske spolocnosti (dalej len "domnienka rozhodujúceho vplyvu", pozri bod 149 nizsie). ( [436]128 ) Pozri rozsudok zo 4. marca 2020, Schenker ([437]C-655/18, [438]EU:C:2020:157, bod [439]22). ( [440]129 ) Pozri v tejto súvislosti body 260 a 261 sporného rozhodnutia, ktorého verejné znenie je k dispozícii (v taliancine) na webovej stránke AGCM. ( [441]130 ) Pravidlá o pripísatelnosti zodpovednosti boli pripomenuté v rozsudkoch z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a. i./Komisia ([442]C-97/08 P, [443]EU:C:2009:536), a z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a. i./Komisia ([444]C-516/15 P, [445]EU:C:2017:314). ( [446]131 ) Rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a. i./Komisia ([447]C-516/15 P, [448]EU:C:2017:314, bod [449]46 a citovaná judikatúra). ( [450]132 ) Rozsudok Deutsche Telekom II (bod 72 a citovaná judikatúra). ( [451]133 ) Rozsudok Deutsche Telekom II (bod 73 a citovaná judikatúra). ( [452]134 ) Rozsudok Deutsche Telekom II (bod 74 a citovaná judikatúra). ( [453]135 ) Rozsudok z 15. apríla 2021, Italmobiliare a. i./Komisia (C-694/19 P, neuverejnený, dalej len "rozsudok Italmobiliare, [454]EU:C:2021:286, bod [455]54 a citovaná judikatúra). Pozri tiez rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia ([456]48/69, [457]EU:C:1972:70, bod [458]140), a Deutsche Telekom II (bod 94). ( [459]136 ) Pozri rozsudok Italmobiliare (body 47 a 55, ako aj citovanú judikatúru). ( [460]137 ) Rozsudok Italmobiliare (bod 55). Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia ([461]C-155/14 P, [462]EU:C:2016:446, bod [463]30). ( [464]138 ) Rozsudok Italmobiliare (bod 56 a citovaná judikatúra). ( [465]139 ) Rozsudok Italmobiliare (bod 48 a citovaná judikatúra). ( [466]140 ) Rozsudok z 27. januára 2021, The Goldman Sachs Group/Komisia (C-595/18 P, dalej len "rozsudok Goldman Sachs , [467]EU:C:2021:73, bod [468]33 a citovaná judikatúra). ( [469]141 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2013, Total Raffinage Marketing/Komisia ([470]T-566/08, [471]EU:T:2013:423, body [472]501 a [473]502). ( [474]142 ) Rozsudok Goldman Sachs (bod 35). ( [475]143 ) Pozri rozsudok zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia ([476]C-155/14 P, [477]EU:C:2016:446, body [478]32 az [479]34). ( [480]144 ) Rozsudok z 28. októbra 2020, Pirelli & C./Komisia ([481]C-611/18 P, neuverejnený, [482]EU:C:2020:868, bod [483]74). ( [484]145 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Goldman Sachs (bod 40 a citovanú judikatúru). ( [485]146 ) Pozri analogicky rozsudok z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia ([486]C-196/99 P, [487]EU:C:2003:529, body [488]93 az [489]101). ( [490]147 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([491]C-521/09 P, [492]EU:C:2011:620, bod [493]153); zo 14. septembra 2017, LG Electronics a Koninklijke Philips Electronics/Komisia ([494]C-588/15 P a C-622/15 P, [495]EU:C:2017:679, bod [496]87), a z 28. októbra 2020, Pirelli & C./Komisia ([497]C-611/18 P, neuverejnený, [498]EU:C:2020:868, bod [499]45). ( [500]148 ) Pozri rozsudky z 8. mája 2013, Eni/Komisia ([501]C-508/11 P, [502]EU:C:2013:289, body [503]57 az [504]59), a Italmobiliare (bod 57). ( [505]149 ) Rozsudok Italmobiliare (bod 58 a citovaná judikatúra). ( [506]150 ) Pozri rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([507]C-521/09 P, [508]EU:C:2011:620, bod [509]154 a citovanú judikatúru), a z 28. októbra 2020, Pirelli & C./Komisia ([510]C-611/18 P, neuverejnený, [511]EU:C:2020:868, bod [512]46). ( [513]151 ) Pozri analogicky rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia ([514]C-58/12 P, [515]EU:C:2013:770, body [516]37 az [517]39). ( [518]152 ) Rozsudok z 8. mája 2013, Eni/Komisia ([519]C-508/11 P, [520]EU:C:2013:289, bod [521]64). ( [522]153 ) Rozsudok Italmobiliare (bod 41). ( [523]154 ) Rozsudok Italmobiliare (body 62 a 63). References 1. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0134 135. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0135 136. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0136 137. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0137 138. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0138 139. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0139 140. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0140 141. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0141 142. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0142 143. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0143 144. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0144 145. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0145 146. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0146 147. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0147 148. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0148 149. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0149 150. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0150 151. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0151 152. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0152 153. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0153 154. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#t-ECR_62020CC0377_SK_01-E0154 155. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0001 156. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0002 157. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0003 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A238 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A189&locale=sk 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A189 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A733&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A733 170. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0004 171. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0005 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 173. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0006 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A651 175. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0007 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632 177. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0008 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 179. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0009 180. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0010 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&anchor=#point91 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&anchor=#point69 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&anchor=#point74 187. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0011 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A293&locale=sk 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A293 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A293&anchor=#point78 191. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0012 192. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0013 193. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0014 194. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0015 195. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0016 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&anchor=#point57 198. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0017 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A180&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A180 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A180&anchor=#point74 202. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0018 203. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0019 204. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0020 205. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0021 206. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0022 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:045:TOC 208. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0023 209. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0024 210. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0025 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&anchor=#point86 213. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0026 214. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0027 215. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0028 216. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0029 217. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0030 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&anchor=#point189 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A31&locale=sk 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A31 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A31&anchor=#point94 223. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0031 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A31&locale=sk 225. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A31 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A31&anchor=#point113 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A246&locale=sk 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A246 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A246&anchor=#point111 230. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0032 231. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0033 232. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0034 233. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0035 234. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0036 235. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0037 236. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0038 237. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0039 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A436&locale=sk 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A436 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A436&anchor=#point24 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132&locale=sk 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132&anchor=#point114 244. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0040 245. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0041 246. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0042 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245 249. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&anchor=#point1124 250. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&anchor=#point1460 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&locale=sk 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281 253. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&anchor=#point159 254. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0043 255. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0044 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221 257. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&anchor=#point68 258. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0045 259. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0046 260. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0047 261. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0048 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A545&locale=sk 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A545 264. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A545&anchor=#point292 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A545&anchor=#point299 266. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0049 267. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0050 268. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0051 269. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0052 270. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0053 271. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0054 272. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0055 273. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0056 274. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0057 275. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 276. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 277. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&anchor=#point44 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&anchor=#point45 279. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0058 280. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0059 281. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0060 282. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0061 283. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0062 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&locale=sk 285. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139 286. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&anchor=#point34 287. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0063 288. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0064 289. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A610 290. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A610&anchor=#point63 291. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0065 292. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A25&locale=sk 293. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A25 294. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A25&anchor=#point44 295. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A25&anchor=#point45 296. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0066 297. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0067 298. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0068 299. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A22 300. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A22&anchor=#point26 301. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0069 302. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0070 303. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0071 304. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A504&locale=sk 305. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A504 306. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A504&anchor=#point68 307. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0072 308. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0073 309. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0074 310. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0075 311. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0076 312. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0077 313. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0078 314. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0079 315. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A110&locale=sk 316. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A110 317. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A110&anchor=#point71 318. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A151&locale=sk 319. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A151 320. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A151&anchor=#point115 321. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&locale=sk 322. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396 323. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&anchor=#point99 324. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0080 325. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0081 326. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0082 327. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0083 328. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0084 329. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 330. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:265:TOC 331. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0085 332. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98&locale=sk 333. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98 334. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A257&locale=sk 335. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A257 336. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0086 337. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 338. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point124 339. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0087 340. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A133&locale=sk 341. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A133 342. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A133&anchor=#point68 343. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0088 344. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 345. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0089 346. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0090 347. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0091 348. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0092 349. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0093 350. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A53&locale=sk 351. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A53 352. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A53&anchor=#point70 353. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0094 354. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0095 355. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0096 356. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0097 357. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0098 358. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0099 359. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&locale=sk 360. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788 361. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&anchor=#point115 362. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0100 363. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A293&locale=sk 364. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A293 365. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A293&anchor=#point64 366. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0101 367. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 368. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172 369. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&anchor=#point272 370. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0102 371. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0103 372. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0104 373. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0105 374. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0106 375. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0107 376. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&locale=sk 377. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788 378. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&anchor=#point117 379. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&anchor=#point118 380. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A343&locale=sk 381. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A343 382. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A343&anchor=#point82 383. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0108 384. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0109 385. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&locale=sk 386. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250 387. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&anchor=#point241 388. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22&locale=sk 389. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22 390. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22&anchor=#point195 391. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0110 392. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0111 393. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 394. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317 395. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&anchor=#point141 396. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0112 397. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0113 398. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 399. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183 400. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&anchor=#point55 401. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0114 402. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0115 403. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0116 404. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0117 405. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132&locale=sk 406. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132 407. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0118 408. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 409. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183 410. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&anchor=#point55 411. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 412. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266 413. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&anchor=#point359 414. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0119 415. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&locale=sk 416. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788 417. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&anchor=#point128 418. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0120 419. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0121 420. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22&locale=sk 421. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22 422. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22&anchor=#point202 423. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0122 424. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 425. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0123 426. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&locale=sk 427. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788 428. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A788&anchor=#point128 429. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0124 430. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A55&locale=sk 431. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A55 432. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A55&anchor=#point10 433. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0125 434. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0126 435. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0127 436. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0128 437. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A157&locale=sk 438. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A157 439. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A157&anchor=#point22 440. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0129 441. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0130 442. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 443. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 444. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 445. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314 446. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0131 447. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 448. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314 449. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&anchor=#point46 450. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0132 451. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0133 452. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0134 453. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0135 454. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A286 455. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A286&anchor=#point54 456. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&locale=sk 457. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70 458. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&anchor=#point140 459. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0136 460. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0137 461. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 462. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446 463. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&anchor=#point30 464. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0138 465. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0139 466. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0140 467. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A73 468. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A73&anchor=#point33 469. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0141 470. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&locale=sk 471. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423 472. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&anchor=#point501 473. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&anchor=#point502 474. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0142 475. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0143 476. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 477. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446 478. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&anchor=#point32 479. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&anchor=#point34 480. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0144 481. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A868&locale=sk 482. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A868 483. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A868&anchor=#point74 484. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0145 485. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0146 486. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&locale=sk 487. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529 488. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&anchor=#point93 489. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&anchor=#point101 490. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0147 491. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 492. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 493. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point153 494. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&locale=sk 495. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679 496. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&anchor=#point87 497. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A868&locale=sk 498. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A868 499. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A868&anchor=#point45 500. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0148 501. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&locale=sk 502. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289 503. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&anchor=#point57 504. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&anchor=#point59 505. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0149 506. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0150 507. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 508. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 509. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point154 510. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A868&locale=sk 511. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A868 512. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A868&anchor=#point46 513. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0151 514. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&locale=sk 515. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770 516. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&anchor=#point37 517. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&anchor=#point39 518. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0152 519. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&locale=sk 520. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289 521. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&anchor=#point64 522. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0153 523. file:///tmp/lynxXXXXWXuEby/L84989-1240TMP.html#c-ECR_62020CC0377_SK_01-E0154