NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MACIEJ SZPUNAR prednesené 24. februára 2022 ( [1]1 ) Vec C-332/20 Roma Multiservizi SpA, Rekeep SpA proti Roma Capitale, Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Verejné obstarávanie - Koncesné zmluvy - Zadanie riadenia integrovanej skolskej sluzby spolocnosti so zmiesaným kapitálom - Stanovenie súkromného partnera na základe verejného obstarávania - Poziadavka podielu súkromného partnera na imaní spolocnosti so zmiesaným kapitálom najmenej 30 % - Nepriamy podiel verejného obstarávatela na imaní súkromného partnera" I. Úvod 1. Na základe tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania má Súdny dvor moznost konkretizovat svoju judikatúru týkajúcu sa spôsobu, akým právo EÚ poníma institucionalizované verejno-súkromné partnerstvo (PPPI), ktoré niekedy verejní obstarávatelia pouzívajú namiesto verejného obstarávania alebo "tradicných" koncesných zmlúv. 2. Aj ked ziadne záväzné ustanovenie práva Únie výslovne neupravuje PPPI ( [2]2 ), Európska komisia ho vsak definuje ako formu spolupráce medzi verejnými a súkromnými partnermi, ktorí zalozia subjekt so zmiesaným kapitálom, ktorý vykonáva verejné obstarávania alebo koncesie ( [3]3 ) a vztahuje sa nan judikatúra Súdneho dvora. Súdny dvor najmä konstatoval, ze právo Únie vo vseobecnosti nebráni tomu, aby sa v rámci PPPI pouzil postup, na základe ktorého sa jednak vyberie súkromný partner a tiez sa zadá zákazka alebo udelí koncesia verejno-súkromnému subjektu, ktorý sa má zalozit. ( [4]4 ) 3. Problémy, na ktoré poukazuje tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania a ktoré sú vyjadrené v struktúre a obsahu týchto návrhov, vyplývajú skôr z neexistencie ustanovení práva Únie upravujúcich partnerstvá PPPI. Právny problém, ktorý vzniká v prejednávanej veci, nie je z hladiska práva Únie jasne definovaný, ani presne zaradený do kontextu. 4. Na základe podrobnej analýzy tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania som dospel k záveru, ze otázky polozené vnútrostátnym súdom sa týkajú otázky, ci spôsob, akým verejný obstarávatel postupoval pri výpocte súkromného podielu na subjekte so zmiesaným kapitálom, ktorý sa má zalozit, v dôsledku coho vylúcil uchádzaca z verejného obstarávania, je v súlade so smernicami 2014/23/EÚ ( [5]5 ) a/alebo 2014/24/EÚ ( [6]6 ). II. Právny rámec A. Právo Únie 1. Smernica 2014/23 5. Clánok 3 smernice 2014/23 stanovuje: "1. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminacne a konajú transparentne a primerane. Návrh postupu udelovania koncesie, vrátane stanovenia predpokladanej hodnoty, sa nesmie robit so zámerom vylúcit ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo neprimerane zvýhodnit ci znevýhodnit niektoré hospodárske subjekty alebo niektoré stavebné práce, tovar alebo sluzby. 2. Cielom verejných obstarávatelov a obstarávatelov je zabezpecit transparentnost postupu udelovania, ako aj transparentnost plnenia koncesie pri dodrzaní clánku 28." 6. Clánok 30 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje: "1. Verejný obstarávatel alebo obstarávatel slobodne organizuje postup vedúci k výberu koncesionára, pricom sa musí dodrzat súlad s touto smernicou. 2. Návrh postupu udelovania koncesie respektuje zásady ustanovené v clánku 3. Verejný obstarávatel alebo obstarávatel pocas postupu udelovania koncesie predovsetkým neposkytuje informácie diskriminacným spôsobom, v dôsledku ktorého by niektorí záujemcovia alebo uchádzaci mohli oproti iným získat výhodu." 7. V clánku 38 ods. 1 uvedenej smernice sa uvádza: "Verejní obstarávatelia a obstarávatelia overia podmienky úcasti týkajúce sa odbornej a technickej spôsobilosti a financného a ekonomického postavenia záujemcov alebo uchádzacov, a to na základe vlastných vyhlásení, referencie alebo referencií, ktoré je potrebné predlozit ako dôkaz v súlade s poziadavkami uvedenými v oznámení o koncesii, ktoré musia byt nediskriminacné a primerané predmetu koncesie. Podmienky úcasti sa vztahujú na potrebu zabezpecit schopnost koncesionára plnit koncesiu a sú k nej primerané, pricom zohladnujú predmet koncesie a úcel zarucenia skutocnej hospodárskej sútaze." 2. Smernica 2014/24 8. Clánok 18 ods. 1 smernice 2014/24 stanovuje: "Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminacne a konajú transparentným a primeraným spôsobom. Obstarávanie sa nesmie robit so zámerom vylúcit ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúzit hospodársku sútaz. Hospodárska sútaz sa povazuje za umelo zúzenú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodnit ci znevýhodnit niektoré hospodárske subjekty." 9. Clánok 58 ods. 1 tejto smernice stanovuje: "Podmienky úcasti sa môzu týkat: a) spôsobilosti vykonávat odbornú cinnost; b) ekonomického a financného postavenia; c) technickej a odbornej spôsobilosti. Verejní obstarávatelia môzu ako poziadavky na úcast stanovit pre hospodárske subjekty len podmienky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4. Akékolvek poziadavky sa obmedzia na poziadavky primerané na zabezpecenie toho, aby mal záujemca alebo uchádzac právne a financné kapacity a technickú a odbornú spôsobilost na plnenie zadávanej zákazky. Vsetky poziadavky musia súvisiet s predmetom zákazky a musia mu byt primerané." B. Talianske právo 10. V talianskom práve sa právna úprava v oblasti zmiesaných spolocností riadi decreto legislativo n. 175 - Testo unico in materia di societŕ a partecipazione pubblica (legislatívny dekrét c. 175 - konsolidované znenie v oblasti spolocností s verejným podielom) z 19. augusta 2016 ( [7]7 ) v znení uplatnitelnom na spory vo veci samej (dalej len "legislatívny dekrét c. 175"). 11. Úcelom legislatívneho dekrétu c. 175 je podla clánku 1 tohto dekrétu zabezpecit úcinné riadenie verejných podielov, chránit a podporovat hospodársku sútaz a trh, ako aj zracionalizovat a znízit verejné výdavky. Tento dekrét stanovuje, ze verejná správa si môze na úcely riadenia dotknutých cinností uvedených v clánku 4 tohto dekrétu vybrat medzi interným riadením prostredníctvom spolocnosti, ktorej je výlucným vlastníkom, a zalozením spolocností so zmiesaným kapitálom, pricom podrobne upravuje túto druhú alternatívu, aby bola zlucitelná s právom Únie. 12. Pokial ide o túto druhú alternatívu, v clánku 17 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 175 sa uvádza: "V spolocnostiach so zmiesaným verejno-súkromným podielom nesmie byt percentuálny podiel súkromnej osoby nizsí ako 30 % a výber tejto osoby sa uskutocní na základe verejného obstarávania v súlade s clánkom 5 ods. 9 legislatívneho dekrétu c. 50 z roku 2016[ ( [8]8 )] a jeho úcelom je upísanie alebo nadobudnutie podielu súkromným partnerom a zároven zadanie zákazky alebo udelenie koncesie, ktorá predstavuje výlucný predmet cinnosti zmiesanej spolocnosti." III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej 13. Mesto Rím v roku 2018 vyhlásilo verejné obstarávanie s dvojakým úcelom: po prvé vybrat súkromného partnera, ktorý by s ním zalozil spolocnost so zmiesaným verejno-súkromným kapitálom (dalej len "zmiesaná spolocnost, ktorá sa má zalozit"), a po druhé zadat tejto spolocnosti integrovanú skolskú sluzbu za sumu 277479616,21 eura patriacu do právomoci mesta Rím. Podla sútazných podkladov malo mesto Rím vlastnit 51 % akcií uvedenej spolocnosti a zvysných 49 % mal nadobudnút súkromný partner, ktorý mal znásat celé prevádzkové riziko. 14. Ponuku predlozila skupina zlozená zo spolocností Roma Multiservizi SpA a Rekeep SpA. 15. Na základe rozhodnutia c. 435 z 1. marca 2019 (dalej len "rozhodnutie o vylúcení") bola táto skupina vylúcená z prebiehajúceho konania z dôvodu, ze 51 %-ným vlastníkom spolocnosti Roma Multiservizi bola spolocnost AMA SpA, ktorej výlucným vlastníkom bolo mesto Rím, a ze prijatie ponuky uvedenej skupiny by malo za následok, ze mesto Rím bude mat de facto skutocný podiel 73,5 % v zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit ( [9]9 ), cím by sa teda prekrocila 51 %-ná hranica stanovená v sútazných podkladoch. 16. Spolocnosti Rekeep a Roma Multiservizi napadli toto rozhodnutie na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko), ktorý zamietol ich zaloby na základe dvoch rozsudkov vynesených 18. júna 2019. 17. Spolocnosti Rekeep a Roma Multiservizi sa proti týmto dvom rozsudkom odvolali na vnútrostátny súd. 18. Z pripomienok týchto úcastníkov konania vyplýva, ze pocas skúmania ich odvolaní mesto Rím na základe rokovacieho konania zadalo výkon predmetnej sluzby skupine CNS. IV. Konanie na Súdnom dvore a prejudiciálne otázky 19. Za týchto okolností Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) na základe rozhodnutia z 13. februára 2020 doruceného Súdnemu dvoru 22. júla 2020 prerusila konanie a polozila Súdnemu dvoru na posúdenie nasledujúce otázky: "1. Bráni právo [Únie] a správny výklad odôvodnení 14 a 32, ako aj clánkov 12 a 18 smernice 2014/24 a clánku 30 smernice 2014/23, a to aj vzhladom na clánok 107 ZFEÚ, tomu, aby sa na úcely stanovenia minimálnej hranice 30 %-ného podielu súkromného partnera pri nadobudnutí imania vznikajúcej zmiesanej verejno-súkromnej spolocnosti, teda hranice, ktorú vnútrostátny zákonodarca povazuje za primeranú na základe zásad [práva Únie] vyvodených v danej oblasti na základe judikatúry Únie, zohladnilo výlucne formálne alebo zdokladované zlozenie základného imania takého súkromného partnera, alebo má orgán verejnej správy, ktorý vyhlasuje verejné obstarávanie, moznost, ci dokonca povinnost zohladnit svoj nepriamy podiel na základnom imaní súkromného partnera, ktorý je uchádzacom? 2. Je v prípade kladnej odpovede na prvú otázku v súlade so zásadami [práva Únie], najmä so zásadami hospodárskej sútaze, proporcionality a primeranosti skutocnost, ze orgán verejnej správy, ktorý vyhlasuje verejné obstarávanie, môze z obstarávania vylúcit súkromného partnera, ktorý je uchádzacom a ktorého skutocný podiel vo vznikajúcej zmiesanej verejno-súkromnej spolocnosti je v skutocnosti nizsí nez 30 %, a to v dôsledku zisteného priameho alebo nepriameho verejného podielu?" 20. Písomné pripomienky predlozili úcastníci konania vo veci samej a skupina CNS, ako aj Komisia. Pojednávanie sa nekonalo. V. Analýza A. O predmete prejudiciálnych otázok 21. Zo znenia návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze vnútrostátny súd vzhladom na okolnosti veci samej zohladnuje dve poziadavky, pokial ide o verejný podiel a súkromný podiel v zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit. 22. Prvá poziadavka sa týka minimálnej hranice podielu 30 %, ktorá sa vyzaduje od súkromného partnera pri nadobudnutí imania subjektu so zmiesaným kapitálom, ktorý sa má zalozit, v súlade s clánkom 17 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 175. Táto minimálna hranica súkromného podielu logicky zodpovedá maximálnej hranici verejného podielu 70 %. 23. Druhou poziadavkou je poziadavka stanovená v tomto prípade samotným verejným obstarávatelom vo verejnom obstarávaní, a to podiel 49 % v prípade súkromného partnera a podiel 51 % v prípade verejného obstarávatela. 24. Obe prejudiciálne otázky, ako ich formuloval vnútrostátny súd, odkazujú iba na minimálnu hranicu podielu 30 %, ktorý sa vyzaduje od súkromného partnera pri nadobudnutí imania zmiesanej spolocnosti. V tejto súvislosti musím poznamenat, ze vnútrostátny súd sa Súdneho dvora nepýta na platnost tejto hranice z hladiska práva Únie. Znenie týchto otázok naznacuje, ze vnútrostátny súd sa v nich pýta, ci právo Únie bráni tomu, aby sa na úcely stanovenia takej minimálnej hranice podielu 30 % zohladnil nepriamy podiel verejného obstarávatela na základnom imaní tohto súkromného partnera. 25. Odôvodnenie návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vsak nie je také jednoznacné, pokial ide o predmet prejudiciálnych otázok. 26. Vnútrostátny súd totiz v súlade so znením prejudiciálnych otázok uvádza, ze na rozhodnutie vo veci samej "je potrebné urcit, ci na úcely dodrzania hraníc podielov v zmiesanej spolocnosti [ktorá sa má zalozit] (nie viac ako 70 %, pokial ide o verejný podiel, nie menej ako 30 %, pokial ide o podiel súkromného partnera) treba zohladnit iba právnu povahu súkromného partnera alebo ci sa v prípade podielu verejného akcionára na jeho imaní musí vziat do úvahy aj jeho verejný podiel". 27. Vnútrostátny súd dalej tiez uvádza, ze zákonnost hraníc verejného podielu (51 %) a súkromného podielu (49 %) nebola v spore vo veci samej spochybnená. V dôsledku toho sa domnieva, ze "[tento] spor sa týka zákonnosti rozhodnutia verejného obstarávatela, ktorý na úcely preskúmania dodrzania hornej hranice 51 % svojho podielu v novej spolocnosti, ktorá sa mala zalozit, usúdil, ze bolo potrebné zohladnit aj jeho [nepriamy podiel v tejto spolocnosti]". 28. Vzhladom na nejednoznacnost predmetu prejudiciálnych otázok musím v prvom rade poznamenat, ze vnútrostátny súd uvádza, ze lex specialis o verejnom obstarávaní, ktorého ustanovenia sú "úcinné" vo veci samej, presne stanovuje verejný a súkromný podiel na 51 % a 49 %. ( [10]10 ) Zdá sa teda, ze v rámci sporu vo veci samej, ktorý sa týka rozhodnutia o vylúcení, sa vnútrostátny súd pýta predovsetkým na poziadavky verejného a súkromného podielu stanovené v sútazných podkladoch. 29. V druhom rade v nadväznosti na otázku, ci rozhodnutie o vylúcení bolo formálne odôvodnené porusením clánku 17 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 175 alebo nedodrzaním poziadavky rozdelenia imania stanoveného v sútazných podkladoch, úcastníci konania väcsinou uprednostnili túto druhú moznost. 30. Spolocnost Roma Multiservizi odpovedala kategoricky a uviedla, ze rozhodnutie o vylúcení sa odvoláva na údajné nedodrzanie rozdelenia základného imania uvedeného v sútazných podkladoch. 31. Mesto Rím po prvé uviedlo, ze ponuka skupiny, na ktorú sa vztahuje rozhodnutie o vylúcení, vykazuje dve nezrovnalosti s ohladom na/v súvislosti s dvoch poziadaviek týkajúcich sa verejného a súkromného podielu. Mesto Rím vsak po druhé opakuje dôvody vylúcenia tejto skupiny, z ktorých vyplýva, ze toto vylúcenie je zalozené na konstatovaní, ze "podiel rizikového kapitálu v [zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit] urceného na súkromné investície je nizsí ako 49 % a je v zjavnom rozpore s podmienkami uvedenými v sútazných podkladoch a v aktoch schválených obecným zastupitelstvom". 32. Spolocnost Rekeep v súlade s odpovedou mesta Rím uviedla, ze odôvodnenie rozhodnutia o vylúcení poukazuje iba na nedodrzanie podielov na imaní stanovených v sútazných podkladoch a dodala, ze legislatívny dekrét c. 175 je uvedený v predbezných úvahách tohto rozhodnutia. 33. Zdá sa, ze Komisia sa vo svojej odpovedi implicitne vyjadrila rovnako. Táto institúcia sa domnieva, ze je zrejmé, ze stanovenie 49 %-ného súkromného podielu - a z toho vyplývajúce vylúcenie - je zalozené výlucne na hranici stanovenej v clánku 17 legislatívneho dekrétu c. 175. Z toho vyvodzujem, ze podla Komisie vyplýva vylúcenie priamo z nedodrzania poziadavky týkajúcej sa súkromného podielu 49 % stanoveného v sútazných podkladoch. 34. Iba skupina CNS sa domnieva, ze rozhodnutie o vylúcení je zalozené jednak na porusení clánku 17 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 175, ako aj na porusení poziadavky na rozdelenie imania stanovenej v sútazných podkladoch. Casti tohto rozhodnutia, ktoré uvádza skupina CNS, sa vsak týkajú iba poziadaviek verejného a súkromného podielu stanovených vo verejnom obstarávaní. 35. Vzhladom na tieto spresnenia je potrebné konstatovat, ze vo svojej prvej otázke sa vnútrostátny súd pýta, ci právo Únie bráni tomu, aby sa na úcely stanovenia percentuálneho súkromného podielu v zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit, zohladnil nepriamy podiel verejného obstarávatela na základnom imaní súkromného partnera, ktorý je uchádzacom. 36. Druhú prejudiciálnu otázku treba teda chápat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd sa pýta, ci právo Únie bráni tomu, aby verejný obstarávatel vylúcil z verejného obstarávania súkromného partnera, ktorý je uchádzacom a ktorého skutocný podiel v subjekte so zmiesaným kapitálom, ktorý sa má zalozit, nesplna poziadavku týkajúcu sa minimálnej hranice súkromného podielu stanovenú v sútazných podkladoch. 37. K takto preformulovaným prejudiciálnym otázkam musím uviest niekolko doplnujúcich poznámok. 38. Z pôvodného znenia prvej otázky po prvé vyplýva, ze vnútrostátny súd chce zistit, ci právo Únie bráni tomu, aby verejný obstarávatel nezohladnil akýkolvek verejný podiel na imaní súkromného partnera, ktorý je uchádzacom, ale iba "svoj vlastný podiel" na imaní tohto partnera ("verejná správa, ktorá vyhlasuje verejné obstarávanie, [má] moznost alebo dokonca povinnost zohladnit svoj vlastný nepriamy podiel na základnom imaní súkromného partnera"). Viaceré casti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podporujú taký výklad nielen poziadaviek verejného a súkromného podielu stanovených vo verejnom obstarávaní, ( [11]11 ) ale aj rozhodnutia o vylúcení, co je este dôlezitejsie v rámci veci samej. ( [12]12 ) 39. Zo znenia prvej prejudiciálnej otázky dalej vyplýva, ze vnútrostátny súd poukazuje na "moznost, ci dokonca povinnost" zohladnit taký nepriamy podiel. Je vsak nesporné, ze vo veci samej verejný obstarávatel zohladnil svoj nepriamy podiel. Na preskúmanie rozhodnutia o vylúcení stací urcit, ci právo EÚ bráni takému zohladneniu. 40. Vnútrostátny súd okrem toho uvádza, ze druhá prejudiciálna otázka vzniká v prípade kladnej odpovede na prvú otázku. Prvá otázka vsak vo svojom pôvodnom znení obsahuje dve alternatívy ("bráni[a ustanovenia práva Únie] tomu, aby [sa] zohladnil výlucne [priamy podiel] alebo [má verejný obstarávatel] moznost, ci dokonca povinnost zohladnit... nepriamy podiel na základnom imaní súkromného partnera, ktorý je uchádzacom?"). V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze druhá otázka vzniká v prípade, ked odpoved na prvú otázku je, ze právo Únie nebráni zohladneniu nepriameho podielu verejného obstarávatela na základnom imaní súkromného partnera, ktorý je uchádzacom. 41. Aby napokon bolo mozné uzitocne odpovedat vnútrostátnemu súdu, je potrebné urcit rezim uplatnitelný vo veci samej ako aj ustanovenia tohto rezimu, ktorých výklad je potrebný na vyriesenie sporu, ktorý prebieha pred týmto súdom. Nezdá sa totiz, ze by boli relevantné vsetky ustanovenia, ktoré uvádza vnútrostátny súd vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Z tohto dôvodu niektorí úcastníci konania spochybnujú prípustnost prejudiciálnych otázok. B. O prípustnosti prejudiciálnych otázok a uplatnitelnom rezime 42. Vnútrostátny súd vo svojej prvej otázke uvádza viaceré ustanovenia práva Únie bez výslovného uvedenia dôvodov, pre ktoré sa opýtal na ich výklad. Pokial ide o druhú otázku, tento súd uvádza len právne zásady, najmä zásady hospodárskej sútaze, proporcionality a primeranosti, pricom neodkazuje na ziadne ustanovenie tohto práva. 43. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, ze prvá prejudiciálna otázka je neprípustná v rozsahu, v akom sa týka clánku 107 ZFEÚ, zatial co skupina CNS spochybnuje prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v celom rozsahu. ( [13]13 ) Tieto námietky neprípustnosti preskúmam v rámci mojej analýzy návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ktorej cielom je urcit ustanovenia práva Únie relevantné v prejednávanej veci. 1. Smernice 2014/23 a 2014/24 44. Prvá prejudiciálna otázka, ako ju sformuloval vnútrostátny súd, odkazuje na smernicu 2014/23 ako aj smernicu 2014/24. Tieto smernice stanovujú pravidlá uplatnitelné na postupy udelovania koncesných zmlúv a pravidlá uplatnitelné na postupy verejného obstarávania. 45. Na urcenie smernice uplatnitelnej v prejednávanej veci je potrebné preskúmat predmet verejného obstarávania, ako aj zmluvu, ktorú chcel verejný obstarávatel uzavriet na základe vyhlásenia tohto verejného obstarávania. 46. Verejné obstarávanie, o ktoré ide vo veci samej, má dva ciele, takze mozno konstatovat, ze zmluva, ktorá sa mala uzavriet, pozostávala z dvoch castí, pricom prvá sa týkala výberu súkromného partnera v zmiesanej spolocnosti, ktorá sa mala zalozit, a druhá zadania integrovanej skolskej sluzby tejto spolocnosti. 47. Môze prvá cast ovplyvnit uplatnitelnost smernice 2014/23 alebo smernice 2014/24, pokial ide o obe casti zmluvy, o akú ide vo veci samej? Judikatúra obsahuje uzitocné východiská pre zodpovedanie tejto otázky. a) O relevantnej judikatúre 48. Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Club Hotel Loutraki a i. ( [14]14 ), sa Súdny dvor stretol s analogickou otázkou. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týkal zmluvy pozostávajúcej z troch dohôd: dohody o prevode 49 % akcií verejného podniku s cielom jeho privatizácie, dohody, podla ktorej nadobúdatel prevzal riadenie kasína za odmenu, a dohody, na základe ktorej sa tento nadobúdatel zaviazal vykonat plán modernizácie priestorov kasína. 49. Súdny dvor na úcely vyriesenia tejto otázky najprv potvrdil, ze vnútrostátny súd správne kvalifikoval zmluvu ako "zmiesanú zmluvu" ( [15]15 ) a následne preskúmal, ci predmetná zmluva predstavuje nedelitelný celok a ci spadá ako celok z dôvodu svojho hlavného predmetu pod jednu z predmetných smerníc. ( [16]16 ) Súdny dvor pritom odkázal na judikatúru, podla ktorej "v prípade zmiesanej zmluvy, ktorej rôzne casti sú... spojené neoddelitelne, a teda tvoria nedelitelný celok, musí byt predmetná transakcia skúmaná na úcely právneho posúdenia ako celok jednotne a musí byt posudzovaná na základe pravidiel upravujúcich cast, ktorá predstavuje hlavný predmet alebo prevazujúci prvok zmluvy". ( [17]17 ) 50. Pokial ide o túto judikatúru, Súdny dvor po prvé uviedol, ze ide o zmiesanú zmluvu, ktorá tvorí nedelitelný celok, kedze je nevyhnutné uzavriet túto zmluvu s jediným partnerom, ktorý má financnú kapacitu potrebnú na kúpu predmetných akcií a zároven profesionálne skúsenosti v oblasti prevádzky kasína. Súdny dvor po druhé konstatoval, ze prevod 49 % akcií verejného podniku predstavuje hlavný predmet predmetnej zmluvy. ( [18]18 ) Táto úvaha vyplynula zo skutocnosti, ze predaj akcií predstavuje totiz privatizáciu a vyvoláva úcinky bez casového obmedzenia, pricom nadobúdatel môze mat ako akcionár zjavne väcsí príjem ako je odmena, ktorá mu patrí ako poskytovatelovi sluzieb. ( [19]19 ) 51. V rozsudku Mehiläinen a Terveystalo Healthcare ( [20]20 ) Súdny dvor skúmal na základe tej istej judikatúry ( [21]21 ) dohodu, na základe ktorej verejný obstarávatel uzavrel so súkromným subjektom nezávislým od neho zmluvu, ktorá stanovila zriadenie spolocného podniku vo forme akciovej spolocnosti, od ktorej sa tento verejný obstarávatel pocas tohto zriadenia zaviazal na prechodné obdobie styroch rokov kupovat sluzby v oblasti zdravia a vhodných pracovných podmienok, z ktorých mali mat prospech jeho zamestnanci. 52. Súdny dvor v rozsudku Healthcare, ako aj v rozsudku Club Hotel Loutraki a i. potvrdil, ze predmetná dohoda predstavuje zmiesanú zmluvu. Súdny dvor vsak konstatoval, ze casti tejto dohody nie sú neoddelitelné, kedze neexistuje objektívna nevyhnutnost uzavriet zmiesanú zmluvu s jediným partnerom. Podla Súdneho dvora bola oddelitelnost casti týkajúcej sa sluzieb od zvysku zmiesanej zmluvy potvrdená predovsetkým skutocnostou, ze verejný obstarávatel vyjadril svoj úmysel vyhlásit pocas prechodného obdobia verejné obstarávanie takých sluzieb a tiez, ze spolocný podnik bol skutocne vytvorený a fungoval bez casti týkajúcej sa sluzieb. ( [22]22 ) 53. Súdny dvor sa v rozsudku Acoset, v ktorom mu bola polozená otázka s ohladom na/v súvislosti s priameho zadania miestnej verejnej sluzby týkajúcej sa integrovanej vodohospodárskej sluzby spolocnosti so zmiesaným kapitálom, ani nezaoberal otázkou, ci predmetná zmluva predstavuje zmiesanú zmluvu, ktorej odlisné casti sú neoddelitelne spojené a tvoria teda nedelitelný celok. Aby Súdny dvor zistil, ci toto zadanie spadá pod jednu z predmetných smerníc, zameral sa na miestnu verejnú sluzbu týkajúcu sa integrovanej vodohospodárskej sluzby, ako aj na práce súvisiace s riadením tejto sluzby. 54. Rozsudok Acoset vsak nemozno vykladat v tom zmysle, ze by v prípade zmluvy pozostávajúcej z viacerých castí, z ktorých jedna sa týka zalozenia spolocnosti so zmiesaným kapitálom, bolo potrebné na túto cast neprihliadat a skúmat len ostatné casti. Taký výklad by bol v rozpore s judikatúrou vydanou po tomto rozsudku, ktorá je citovaná v predchádzajúcich bodoch týchto návrhov. 55. Rozsudok Acoset treba teda chápat v tom zmysle, ze Súdny dvor implicitne konstatoval po prvé, ze islo o zmiesanú zmluvu, ktorej casti tvorili nedelitelný celok, a po druhé, ze hlavným predmetom tejto zmluvy bola cast týkajúca sa miestnej verejnej sluzby. 56. Z toho vyplýva, ze zmluva uzavretá v rámci konania vyhláseného verejným obstarávatelom týkajúca sa výberu súkromného partnera pre spolocnost so zmiesaným kapitálom a zadania zákazky alebo koncesie tejto spolocnosti je zmiesanou zmluvou, ktorá pozostáva z dvoch castí. ( [23]23 ) Pokial ide dalej o takú zmiesanú zmluvu, treba po prvé zistit, ci sú jednotlivé casti zmluvy neoddelitelne (nerozlucne) spojené a tvoria nedelitelný celok, po druhé urcit hlavný predmet alebo prevazujúci prvok tejto zmluvy a po tretie urcit rezim uplatnitelný na uvedenú zmluvu vzhladom na tento hlavný predmet alebo tento prevazujúci prvok. ( [24]24 ) b) Uplatnenie 1) Zmiesaná zmluva: neoddelitelné casti? 57. Podla môjho názoru sú obe casti zmluvy, o akú ide vo veci samej, neoddelitelné, ako to bolo v prípade vecí, v ktorých boli vydané rozsudky Club Hotel Loutraki a i. a Acoset. 58. Na zabezpecenie poskytovania integrovanej skolskej sluzby spolocnostou so zmiesaným kapitálom tvorenou verejným obstarávatelom a súkromným partnerom je totiz objektívne nevyhnutné vybrat partnera, ktorý má financné postavenie potrebné na získanie 49 % imania zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit, a ktorý splna dalsie podmienky, na základe ktorých môze vo forme spolocnosti so zmiesaným kapitálom prevziat integrovanú skolskú sluzbu so znásaním celého prevádzkového rizika. Obe casti zmluvy sa preto musia týkat toho istého partnera, aj ked sa prvá cast technicky týka výberu súkromného partnera a druhá cast zadania integrovanej skolskej sluzby spolocnosti so zmiesaným kapitálom, v ktorej tento partner vlastní 49 % akcií. ( [25]25 ) 59. Okrem toho na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Healthcare ( [26]26 ) a v ktorej boli okolnosti súvisiace s castou týkajúcou sa sluzieb velmi specifické, nie je dôvod domnievat sa, ze v prejednávanej veci je cast týkajúca sa zalozenia spolocnosti so zmiesaným kapitálom oddelitelná od casti týkajúcej sa integrovanej skolskej sluzby. Bez tejto poslednej uvedenej casti by zmiesaná spolocnost, ktorá sa má zalozit, objektívne nemala ekonomický dôvod svojej existencie. Podla talianskeho práva na základe clánku 17 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 175 predstavuje zmluva o zákazke alebo koncesná zmluva výlucný predmet cinnosti spolocnosti so zmiesaným kapitálom. 60. Teraz je potrebné urcit, ci castou, ktorá tvorí hlavný predmet zmluvy, o akú ide vo veci samej, je cast týkajúca sa zalozenia spolocnosti so zmiesaným kapitálom alebo cast týkajúca sa integrovanej skolskej sluzby. 2) Hlavný predmet zmluvy 61. Zastávam názor, ze cast týkajúca sa integrovanej skolskej sluzby predstavuje hlavný predmet zmiesanej zmluvy, o akú ide vo veci samej. 62. Zmiesaná spolocnost, ktorá sa mala zalozit, bola iba prostriedkom, na základe ktorého bolo mozné zabezpecit, aby integrovanú skolskú sluzbu poskytovalo partnerstvo PPPI a vôbec nepredstavovala úcel verejného obstarávania. Na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Club Hotel Loutraki a i., v prejednávanej veci nejde o nadobudnutie akcií uz existujúceho verejného podniku s cielom jeho privatizácie, ale o zalozenie zmiesanej spolocnosti s cielom vykonávat integrovanú skolskú sluzbu. 63. Okrem toho vlastníctvo akcií uz existujúceho verejného podniku predstavovalo v tejto veci samé osebe významný zdroj príjmov. Nie je dôvod konstatovat, ze by to bolo tak v prejednávanej veci. Nemozno sa teda inspirovat rozsudkom Club Hotel Loutraki a i. a v dôsledku toho dospiet k záveru, ze v prejednávanej veci je zalozenie zmiesanej spolocnosti hlavným predmetom zmluvy, o akú ide vo veci samej. 64. Teda otázku, ktorá smernica sa uplatní v rámci sporu vo veci samej, treba preskúmat z hladiska casti týkajúcej sa integrovanej skolskej sluzby. 3) Verejné zákazky na sluzby alebo koncesie na sluzby? 65. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania je neúplný, pokial ide o cast týkajúcu sa integrovanej skolskej sluzby. 66. Je pravdou, ze odpovede úcastníkov konania na písomné otázky Súdneho dvora obsahujú urcité vysvetlenia s ohladom na/v súvislosti s rozsahu plnení, ktoré predstavujú cast integrovanej skolskej sluzby. ( [27]27 ) Na základe týchto vysvetlení vsak nemozno v rámci týchto návrhov nespochybnitelne posúdit túto cast ako patriacu pod "verejnú zákazku na sluzby" alebo "koncesiu na sluzby". 67. V kazdom prípade také konkrétne posúdenie patrí iba do právomoci vnútrostátneho sudcu. ( [28]28 ) Súdny dvor môze v prípade potreby poskytnút spresnenia s cielom usmernit tohto vnútrostátneho sudcu pri vykonaní tohto posúdenia. 68. V tejto súvislosti po prvé uvádzam, ze verejné zákazky na sluzby v zmysle smernice 2014/24 zahrnajú protihodnotu, ktorú verejný obstarávatel platí priamo poskytovatelovi sluzby. ( [29]29 ) Naproti tomu koncesia na sluzby v zmysle smernice 2014/23 spocíva vo zverení poskytovania a správy sluzieb, pricom protiplnenie spocíva bud výlucne v práve vyuzívat predmetné sluzby, alebo v tomto práve spolu s cenou. ( [30]30 ) Súdny dvor v tomto smere uznal existenciu koncesie na sluzby najmä v prípadoch, ked odmena poskytovatela pochádzala z platieb od uzívatelov sluzby. ( [31]31 ) V dôsledku toho skutocnost, ako uvádza vnútrostátny súd, ze spolocnost so zmiesaným kapitálom zalozená podla talianskeho práva v skutocnosti vykonáva cinnost za odplatu a vytvára zisk (aj ked sú podla tohto súdu nízke), môze predstavovat indíciu s ohladom na/v súvislosti s toho, ze je potrebné uplatnit smernicu 2014/23. 69. Po druhé, pokial je spôsob odmeny jedným z rozhodujúcich prvkov na úcely posúdenia zmluvy ako koncesie na sluzby, koncesia na sluzby zahrna, ze koncesionár nesie riziko spojené s prevádzkovaním predmetných sluzieb. ( [32]32 ) Rozlisovacie kritérium týkajúce sa prenosu takého rizika bolo kodifikované v smernici 2014/23. ( [33]33 ) Na opis tohto kritéria pouzíva talianske jazykové znenie tejto smernice pojem "rischio operativo" (prevádzkové riziko). Rovnaký pojem je pouzitý v rozhodnutí, na základe ktorého mesto Rím vyhlásilo verejné obstarávanie, na úcely spresnenia, ze od vybraného uchádzaca sa bude pozadovat, aby znásal celé také riziko. ( [34]34 ) 70. Po tretie, aby Súdny dvor mohol odpovedat na prejudiciálne otázky, môze na základe indícií, ktoré sú mu poskytnuté, vychádzat z predpokladu, ze zmluva spadá pod niektorú z predmetných smerníc. ( [35]35 ) Taký prístup sa mi vsak nezdá byt mozný v prejednávanej veci vzhladom na to, ze neexistujú indície, na základe ktorých by bolo mozné rozhodnút o rezime uplatnitelnom v tomto prípade. Co je dôlezitejsie, rovnako ako Komisia sa domnievam, ze uplatnenie rezimu stanoveného jednou alebo druhou z týchto smerníc nemusí nevyhnutne ovplyvnit odpovede, ktoré treba dat na prejudiciálne otázky polozené v prejednávanej veci. Rezim, ktorý sa vztahuje na cast týkajúcu sa integrovanej skolskej sluzby, sa totiz bude vztahovat na cast týkajúcu sa výberu súkromného partnera iba "na základe rozsírenia". Kedze otázky sa týkajú len tejto poslednej uvedenej casti, pôjde v tejto súvislosti iba o uplatnenie vseobecných zásad týchto rezimov, ktoré sú spolocné pre obe tieto casti. V dôsledku toho budem v týchto návrhoch odkazovat na smernicu 2014/23 aj na smernicu 2014/24 tak, aby bolo dodrzané rozdelenie právomocí medzi vnútrostátne súdy a Súdny dvor. ( [36]36 ) 2. Rezim v prípade verejných zákaziek uzavretých medzi subjektmi patriacimi do verejného odvetvia 71. Vnútrostátny súd v prvej prejudiciálnej otázke uvádza clánok 12 a odôvodnenia 14 a 32 smernice 2014/24 a v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania opakuje clánok 12 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice. Tento súd vsak vôbec neuvádza dôvody, pre ktoré sa opýtal na výklad tohto posledného uvedeného ustanovenia. 72. V tejto súvislosti sa v odôvodnení 14 smernice 2014/24 po prvé iba uvádza, ze pojem "hospodársky subjekt" by sa mal vykladat siroko, co teda potvrdzuje, ze spolocnost so zmiesaným kapitálom môze spadat pod tento pojem. Toto odôvodnenie dalej v podstate preberá definíciu tohto pojmu uvedeného v clánku 2 ods. 1 bode 10 tejto smernice. Vnútrostátny súd vo svojej prejudiciálnej otázke toto ustanovenie neuviedol. 73. Clánok 12 ods. 1 smernice 2014/24 po druhé stanovuje, ze verejné zákazky zadané právnickým osobám kontrolovaným verejnými obstarávatelmi by nemali podliehat uplatneniu postupov stanovených v tejto smernici. Toto ustanovenie upravuje vertikálnu spoluprácu medzi dotknutými subjektmi alebo klasické interné ("in house") zadávanie. 74. Vnútrostátny súd vsak jasne uvádza, ze zalozenie spolocnosti so zmiesaným kapitálom, o akú ide vo veci samej, predstavuje podla talianskeho práva alternatívu k internému riadeniu. ( [37]37 ) 75. Co je dôlezitejsie, uplatnenie vylúcenia stanoveného v clánku 12 ods. 1 smernice 2014/24 v rámci zadávania sluzieb partnerstvu PPPI sa mi zdá a priori vylúcené. Ako sa totiz uvádza v odôvodnení 31 tretom odseku tejto smernice, malo by sa zabezpecit, aby akákolvek spolupráca medzi orgánmi verejnej moci, ktorá bola vynatá z rozsahu pôsobnosti smernice, neviedla v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi k naruseniu hospodárskej sútaze, pokial stavia súkromného poskytovatela sluzieb do zvýhodnenej pozície v porovnaní s jeho konkurentmi. Okrem toho, v súlade s judikatúrou vydanou pred prijatím smernice 2014/24 ( [38]38 ) odôvodnenie 32 tejto smernice vysvetluje, ze vylúcenie stanovené v clánku 12 ods. 1 tejto smernice "by sa nemal[o] vztahovat na situácie, ked existuje priama úcast súkromného hospodárskeho subjektu na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby, kedze za takých okolností by zadanie verejnej zákazky bez sútazného postupu poskytlo súkromnému hospodárskemu subjektu s kapitálovou úcastou v kontrolovanej právnickej osobe nenálezitú výhodu v porovnaní s jeho konkurentmi". 76. Po tretie si mozno tiez polozit otázku, ci zmiesaná zmluva, o akú ide vo veci samej, je vylúcená z pôsobnosti smernice 2014/24 podla clánku 12 ods. 4 tejto smernice. Toto ustanovenie sa týka zákaziek uzatvorených výlucne medzi viacerými verejnými obstarávatelmi v prípade, ze tieto zákazky vytvárajú alebo zavádzajú spoluprácu medzi týmito verejnými obstarávatelmi. 77. Mozno teoretizovat, ze mesto Rím chcelo ako verejný obstarávatel vytvorit spoluprácu so spolocnostou so zmiesaným kapitálom, ktorá sa mala zalozit a mala tiez zabezpecovat integrovanú skolskú sluzbu a v ktorej by 51 % akcií vlastnilo mesto Rím. V dôsledku toho by táto spolocnost bola "verejnoprávnou institúciou" v zmysle clánku 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2014/24, a preto by mohla byt "verejným obstarávatelom" v zmysle clánku 2 ods. 1 bodu 1 tejto smernice. 78. Pritom aj za predpokladu, ze by v takej situácii boli splnené podmienky na uplatnenie vylúcenia stanoveného v clánku 12 ods. 4 smernice 2014/24, Súdny dvor v rozsudku Informatikgesellschaft für Software-Entwicklung ( [39]39 ) rozhodol, ze toto ustanovenie znamená, ze spolupráca medzi verejnými obstarávatelmi nesmie v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania viest k zvýhodneniu súkromného podniku vo vztahu k jeho konkurentom. Ako uviedol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo svojich návrhoch v tejto veci ( [40]40 ), z toho vyplýva, ze spolupráca medzi verejnými obstarávatelmi, ktorá zvýhodnuje súkromný subjekt v porovnaní s jeho konkurentmi na trhu, nemôze spadat pod clánok 12 ods. 4 smernice 2014/24. Vzhladom na tieto vysvetlenia a vzhladom na podiel súkromného kapitálu v zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit, zastávam názor, ze na spoluprácu, o akú ide v prejednávanej veci, sa nemôze vztahovat výnimka stanovená v tomto ustanovení. 79. V dôsledku toho nie je potrebný výklad clánku 12 smernice 2014/24, aby bolo mozné odpovedat na prejudiciálne otázky. 3. Rezim zákaziek v prípade sociálnych sluzieb a iných osobitných sluzieb 80. Clánok 74 smernice 2014/24 stanovuje, ze verejné zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných sluzieb uvedených v prílohe XIV sa zadávajú v súlade s hlavou III kapitolou I tejto smernice. Vsetci úcastníci konania okrem skupiny CNS vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdneho dvora uviedli, ze aspon jedno z plnení tvoriacich integrovanú skolskú sluzbu patrí alebo môze patrit do tejto prílohy. 81. Vnútrostátnemu súdu prinálezí overit, ci je to tak. V prípade kladnej odpovede by stacilo, aby bol postup obstarávania v súlade s miernejsími pravidlami stanovenými v smernici 2014/24 pre zadávanie zákaziek tohto typu. Preto sa obmedzím na doplnenie niekolkých úvah, ktoré sa môzu javit ako uzitocné pre tento súd. 82. Po prvé, hlava III kapitola I smernice 2014/24 zavádza osobitný systém zadávania zákaziek v prípade sociálnych sluzieb a iných osobitných sluzieb. Na také zákazky sa teda nevztahujú pravidlá standardného systému. Clánok 76 ods. 1 tejto smernice vsak stanovuje, ze clenské státy zavedú na zadávanie zákaziek podla tejto kapitoly vnútrostátne pravidlá s cielom zabezpecit, aby verejní obstarávatelia dodrziavali zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi. Ide teda a priori o rovnaké zásady, aké sú uvedené v clánku 18 uvedenej smernice. Nemôzem teda vylúcit, ze uplatnenie hlavy III kapitoly I smernice 2014/24 vo veci samej neovplyvní odpovede na prejudiciálne otázky. ( [41]41 ) 83. Po druhé pred konstatovaním, ze pravidlá hlavy III kapitoly I smernice 2014/24 sa vztahujú na zmluvu, o akú ide vo veci samej, je tiez potrebné porovnat predpokladané hodnoty sluzieb patriacich do tejto kapitoly a hodnoty sluzieb, na ktoré sa vztahuje standardný systém tejto smernice, a potom na základe týchto hodnôt stanovit hlavný predmet zmluvy. ( [42]42 ) 84. Kedze neexistujú údaje, na základe ktorých by bolo mozné dospiet k záveru, ze sluzby patriace do kapitoly I hlavy III smernice 2014/24 treba povazovat za hlavný predmet zmluvy, o akú ide vo veci samej, a vzhladom na skutocnost, ze vnútrostátny súd nijako neodkazuje na ustanovenia tejto kapitoly, vychádzam z predpokladu, ze v tomto prípade sa neuplatnujú miernejsie pravidlá. 4. Clánok 107 ZFEÚ 85. Prvá prejudiciálna otázka poukazuje na clánok 107 ZFEÚ. Komisia tvrdí, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je neprípustný v rozsahu, v akom sa týka výkladu tohto ustanovenia primárneho práva. 86. Súhlasím s názorom Komisie. V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nie je totiz jasne uvedené opatrenie, ktoré by v rámci konania vo veci samej predstavovalo státnu pomoc. Vnútrostátny súd neuvádza ani dôvody, pre ktoré by bol výklad tohto ustanovenia nevyhnutný pre vyriesenie sporu, o ktorom rozhoduje. 87. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania mozno vsak chápat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd neziada Súdny dvor o výklad jedného z ustanovení primárneho práva, ale o výklad smerníc 2014/23 a 2014/24 s ohladom na toto ustanovenie ("vzhladom na clánok 107 ZFEÚ"). Také znenie návrhu na zacatie prejudiciálneho konania by vsak nezmenilo skutocnost, ze v kazdom prípade nie je potrebné odpovedat na prejudiciálne otázky v rozsahu, v akom sa tieto otázky týkajú clánku 107 ZFEÚ. 88. Za týchto podmienok treba vyhoviet aj námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla skupina CNS v rozsahu, v akom sa týka prvej prejudiciálnej otázky a clánku 107 ZFEÚ, ako aj clánku 12 smernice 2014/24 z dôvodov uvedených v bodoch 71 az 79 vyssie. C. O veci samej 89. Okrem ustanovení práva Únie, ktorých relevantnost bola v prejednávanej veci odmietnutá, odkazuje prvá prejudiciálna otázka na clánok 30 smernice 2014/23 a clánok 18 smernice 2014/24. Aby bolo mozné urcit vsetky relevantné ustanovenia týchto smerníc, je najprv potrebné uviest do kontextu poziadavky týkajúce sa verejného a súkromného podielu stanovené v sútazných podkladoch. 1. Poziadavky týkajúce sa verejného a súkromného podielu v kontexte smerníc 2014/23 a 2014/24 90. V clánku 56 smernice 2014/24 normotvorca EÚ výslovne odlisuje dva typy kritérií, a to kvalitatívne podmienky úcasti, ktoré tvoria najmä dôvody vylúcenia a podmienky úcasti týkajúce sa overenia spôsobilosti hospodárskych subjektov vykonat zadanú zákazku (clánky 57 a 58 tejto smernice), a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré sa vztahujú na samotné ponuky. Clánky 38 a 41 smernice 2014/23, ktoré sa týkajú podmienok úcasti a kvalitatívneho hodnotenia kandidátov a kritérií na vyhodnotenie ponúk, obsahujú analogické odlísenie. 91. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa neuvádza jasne logika, na ktorej sú zalozené poziadavky týkajúce sa verejného a súkromného podielu stanovené v sútazných podkladoch. Kedze tieto poziadavky predstavujú lex specialis vo vztahu k poziadavkám stanoveným v legislatívnom dekréte c. 175 ( [43]43 ), mozno túto logiku napriek tomu vyvodit z vysvetlení týkajúcich sa tohto legislatívneho dekrétu. Sútazné podklady zrejme rozlisujú percentuálne podiely a ich charakter (presne stanovené poziadavky namiesto maximálnych a minimálnych prahových hodnôt), avsak bez toho, aby podstatne ovplyvnili ich ciele. 92. V tejto súvislosti chápem vysvetlenia vnútrostátneho súdu v tom zmysle, ze 70 %-ná horná hranica verejného podielu v zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit, má za ciel zarucit, aby súkromný podiel v tejto spolocnosti nebol nizsí ako 30 %. 93. V dôsledku toho súkromný partner nemôze zo vseobecného hladiska trhu a hospodárskych subjektov neprimerane (pod 30 %) obmedzit ekonomické riziko svojho podielu v spolocnosti so zmiesaným kapitálom a neoprávnene vyuzívat výhody verejného podielu tým, ze by iným subjektom mohol bránit v ziskovom prístupe k rovnakej hospodárskej cinnosti na príslusnej casti trhu. Ako uvádza vnútrostátny súd, z tohto pohladu má horná hranica za ciel zabránit obchádzaniu zásady volnej hospodárskej sútaze. 94. Okrem toho z hladiska predmetu verejného obstarávania a verejného obstarávatela táto horná hranica zarucuje, ze súkromný partner je prevádzkovým partnerom, ktorého vklad do plnenia úloh zverených subjektu so zmiesaným kapitálom, ktorý sa má zalozit, pozostáva z kapitálového vkladu a poskytnutia oprávnení potrebných na vykonávanie týchto úloh, pricom znása celé prevádzkové riziko v prípade ich vykonávania. 95. Musím poznamenat, ze hladisko týkajúce sa skutocného vkladu súkromného partnera má zrejme velký význam, pokial ide o vec samú a poziadavky verejného a súkromného podielu stanovené v sútazných podkladoch. Vzhladom na nevyhnutne individuálny charakter podmienok a kritérií ekonomického a financného postavenia a/alebo technickej a odbornej spôsobilosti ( [44]44 ) a v súlade s rozsudkom vo veci Acoset ( [45]45 ) predstavuje táto poznámka indíciu s ohladom na/v súvislosti s toho, ze poziadavky verejného a súkromného podielu stanovené v sútazných podkladoch predstavujú kvalitatívne podmienky úcasti. 96. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania dalej vyplýva, ze z dôvodu spôsobu výpoctu zohladnujúceho nepriamy podiel verejného obstarávatela na základnom imaní tohto partnera boli uchádzaci pre nesplnenie týchto poziadaviek vylúcení z konania, ktoré sa zacalo v nadväznosti na vyhlásenie verejného obstarávania. Z ustálenej judikatúry v tomto ohlade vyplýva, ze kvalitatívne podmienky úcasti umoznujú verejnému obstarávatelovi, aby pripustil len ponuky hospodárskych subjektov, ktorých spôsobilost nasvedcuje tomu, ze budú schopní plnit predmet verejného obstarávania. ( [46]46 ) 97. Nezdá sa teda, ze by sa poziadavky týkajúce sa verejného a súkromného podielu, o aké ide vo veci samej, týkali ponúk (kritérií na vyhodnotenie ponúk). ( [47]47 ) Naproti tomu sa zdá, ze predstavujú kvalitatívne podmienky úcasti, na základe ktorých sa verejný obstarávatel snazí zabezpecit, aby súkromný partner mal ekonomické a financné postavenie a/alebo technickú a odbornú spôsobilost, ktoré mu umoznia zachovat pomer verejného a súkromného kapitálu spolocnosti so zmiesaným kapitálom stanovené verejným obstarávatelom, na základe jeho podielu na imaní tejto spolocnosti a prevzatia celého prevádzkového rizika pri plnení sluzby uvedenou spolocnostou. ( [48]48 ) Poziadavky týkajúce sa verejného a súkromného podielu stanovené v sútazných podkladoch, o aké ide vo veci samej, predstavujú teda kritériá a podmienky v zmysle clánku 38 ods. 1 smernice 2014/23 alebo prípadne v zmysle clánku 58 ods. 1 smernice 2014/24. 2. Preformulovanie prejudiciálnych otázok 98. Vzhladom na poskytnuté spresnenia s ohladom na/v súvislosti s predmetu prejudiciálnych otázok ( [49]49 ), rezimu uplatnitelného vo veci samej ( [50]50 ), ako aj posúdenia poziadaviek verejného a súkromného podielu uplatnitelných v tomto prípade ( [51]51 ) navrhujem preformulovat prejudiciálne otázky a spresnit ustanovenia práva Únie, ktorých výklad je potrebný pre uzitocnú odpoved vnútrostátnemu súdu. 99. Konkrétne navrhujem konstatovat, ze vnútrostátny súd chce na základe svojich otázok, ktoré navrhujem analyzovat spolocne, zistit, ci sa clánok 30 a clánok 38 ods. 1 smernice 2014/23 alebo prípadne clánok 18 a clánok 58 ods. 1 smernice 2014/24 majú vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby sa na úcely stanovenia percentuálneho podielu súkromného partnera, ktorý je uchádzacom, v zmiesanej verejno-súkromnej spolocnosti, ktorá sa má zalozit, zohladnil nepriamy podiel verejného obstarávatela na základnom imaní tohto súkromného partnera, ktorý je uchádzacom, v dôsledku coho je tento partner z verejného obstarávania vylúcený, pokial má zohladnenie tohto nepriameho podielu za následok, ze nie je dodrzaný percentuálny súkromný podiel, ktorý verejný obstarávatel pozaduje podla sútazných podkladov. 3. Posúdenie 100. Kedze poziadavky týkajúce sa verejného podielu a súkromného podielu stanovené v sútazných podkladoch predstavujú podmienky a kritériá ekonomického a financného postavenia a/alebo technickej a odbornej spôsobilosti, musia súvisiet s predmetom verejného obstarávania a musia mu byt primerané. ( [52]52 ) V súlade s clánkom 30 smernice 2014/23 a clánkom 18 smernice 2014/24 musí verejný obstarávatel uplatnovat tieto poziadavky v súlade so zásadami rovnosti a zákazu diskriminácie uchádzacov, ako aj transparentnosti a proporcionality. 101. V prvom rade je potrebné preskúmat existujúcu súvislost medzi týmito poziadavkami a predmetom verejného obstarávania. 102. V súlade s poziadavkami stanovenými v sútazných podkladoch (stanovený 51 %-ný podiel pre mesto Rím a 49 %-ný podiel pre súkromného partnera), musí byt uchádzac, ktorý môze byt vybraný, tretím subjektom vo vztahu k verejnému obstarávatelovi. Väcsí podiel verejného obstarávatela v spolocnosti so zmiesaným kapitálom na základe ovládania tohto uchádzaca (vyplývajúceho rovnako z nepriameho podielu) by totiz ovplyvnil pomer verejného kapitálu a súkromného kapitálu tejto spolocnosti, stanovený verejným obstarávatelom. Taká situácia by okrem toho mohla obmedzit úlohu súkromného partnera a v dôsledku toho aj skutocné splnenie ekonomického a financného postavenia a/alebo technickej a odbornej spôsobilosti uchádzaca pod hranicu 49 % stanovenú verejným obstarávatelom. Tieto poziadavky teda súvisia s predmetom verejného obstarávania. 103. Okrem toho, kedze právo Únie vo vseobecnosti nebráni pouzitiu jednotného postupu v rámci partnerstva IPPP, ( [53]53 ) výklad poziadavky existujúcej súvislosti medzi kvalitatívnymi podmienkami úcasti a predmetom verejného obstarávania, ktorú treba zohladnit, nemôze verejným obstarávatelom bránit vo vyuzívaní tejto formy spolupráce (vrátane stanovenia pomeru verejného kapitálu a súkromného kapitálu v spolocnosti so zmiesaným kapitálom verejným obstarávatelom). Pouzitie partnerstva PPPI vyplýva totiz zo slobody clenských státov, pokial ide o výber spôsobu poskytovania sluzieb, na základe ktorého verejní obstarávatelia zaobstarajú svoje vlastné potreby. ( [54]54 ) 104. Pokial ide v druhom rade o primeranost poziadaviek verejného a súkromného podielu, pripomínam, ze prinajmensom vzhladom na môj výklad návrhu na zacatie prejudiciálneho konania tieto poziadavky systematicky nevylucujú kazdého uchádzaca, ktorého kapitál je verejný. ( [55]55 ) Naproti tomu vzhladom na pociatocné znenie prvej prejudiciálnej otázky sa zdá, ze tieto poziadavky sa týkajú akejkolvek formy nepriameho podielu verejného obstarávatela na základnom imaní súkromného partnera. 105. Nepriamy podiel verejného obstarávatela na imaní súkromného partnera môze mat pritom rôzne formy. Okrem toho jeho vplyv na fungovanie tohto súkromného partnera závisí od organizacnej struktúry tohto partnera. Neexistuje teda istota s ohladom na/v súvislosti s toho, ze akýkolvek nepriamy podiel na imaní súkromného partnera obmedzí skutocné splnenie ekonomického a financného postavenia a/alebo technickej a odbornej spôsobilosti uchádzaca pod hranicu 49 % stanovenú verejným obstarávatelom. 106. Zohladnenie akéhokolvek nepriameho podielu verejného obstarávatela na základnom imaní súkromného partnera nie je teda v súlade so zásadou proporcionality, kedze nezohladnuje skutocnost, ze taký nepriamy podiel nevyhnutne neobmedzuje skutocné splnenie ekonomického a financného postavenia a/alebo technickej a odbornej spôsobilosti tohto súkromného partnera pod hranicu 49 % stanovenú verejným obstarávatelom. Pokial sa na základe preskúmania nepreukáze, ze je to tak, nemôze byt tento súkromný partner, ktorý je uchádzacom, automaticky vylúcený z verejného obstarávania z dôvodu tohto nepriameho podielu. 107. Nie je jasne preukázané, ze by verejný obstarávatel v prejednávanej veci vykonal konkrétne také preskúmanie. Analýza kapitálovej struktúry dotknutých subjektov uvedená v rozhodnutí o vylúcení vsak môze po prvé naznacovat, ze to tak je. Dalej sa zdá, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania odkazuje na toto rozhodnutie tým, ze vnútrostátny súd uvádza, ze pokial "sa vezme do úvahy hmotnoprávne hladisko, konkrétne struktúra spolocnosti [Roma Multiservizi] a najmä skutocnost, ze 51 % tejto spolocnosti vlastní spolocnost [AMA], ktorá je sama vo výlucnom vlastníctve mesta Rím... [verejný a súkromný] podiel v zmiesanej spolocnosti [ktorá sa má zalozit] v skutocnosti predstavuje 73,5 % a [26,5 %]". Napokon nic nenasvedcuje tomu, ze by rozhodovacie právomoci a prevádzkové riziká neboli rozdelené úmerne k vlastnenému imaniu. Skutocnost, ze verejný obstarávatel vlastní väcsinu imania súkromného partnera, ktorý je uchádzacom, môze teda zrejme obmedzit skutocné splnenie ekonomického a financného postavenia a/alebo technickej a odbornej spôsobilosti tohto súkromného partnera pod hranicu 49 % stanovenú verejným obstarávatelom. 108. V dôsledku toho zastávam názor, ze clánok 30 a clánok 38 ods. 1 smernice 2014/23 alebo prípadne clánok 18 a clánok 58 ods. 1 smernice 2014/24 sa majú vykladat v tom zmysle, ze tieto ustanovenia bránia tomu, aby sa na úcely stanovenia percentuálneho podielu súkromného partnera, ktorý je uchádzacom, v zmiesanej verejno-súkromnej spolocnosti, ktorá sa má zalozit, zohladnil akýkolvek nepriamy podiel vereného obstarávatela na základnom imaní tohto súkromného partnera, ktorý je uchádzacom, v dôsledku coho je tento partner automaticky vylúcený z verejného obstarávania v prípade, ze zohladnenie tohto nepriameho podielu má za následok, ze nie je dodrzaný percentuálny súkromný podiel, ktorý verejný obstarávatel pozaduje podla sútazných podkladov. 109. Clánok 30 a clánok 38 ods. 1 smernice 2014/23 alebo prípadne clánok 18 a clánok 58 ods. 1 smernice 2014/24 naproti tomu nebránia takému zohladneniu, pokial toto zohladnenie nie je automatické. Tieto ustanovenia predovsetkým nebránia zohladneniu nepriameho podielu, pokial z preskúmania vykonaného verejným obstarávatelom vyplýva, ze tento podiel spocíva vo vlastníctve väcsiny imania súkromného partnera, ktorý je uchádzacom, iným subjektom, ktorého výlucným vlastníkom je zase verejný obstarávatel, za predpokladu, ze rozhodovacie právomoci a riziká sú rozdelené úmerne k vlastnenému imaniu, pokial ide o tohto súkromného partnera a tento subjekt. 110. Pokial ide o dodrzanie proporcionality, pre úplnost poznamenávam, ze Komisia zrejme spochybnuje, ze by vylúcenie ponuky predlozenej spolocnostami Rekeep a Roma Multiservizi bolo v súlade so zásadou proporcionality z dôvodu, ze mesto Rím im malo umoznit, aby v prípade potreby preukázali, ze jeho nepriamy podiel na imaní spolocnosti Roma Multiservizi nemá za následok riziko konfliktu záujmov. Hlavným úcelom poziadaviek verejného a súkromného podielu stanovených v sútazných podkladoch vsak nie je zamedzit takým rizikám. Navyse konflikt záujmov predstavuje dôvod vylúcenia stanovený v smerniciach 2014/23 a 2014/24 a návrh na zacatie prejudiciálneho konania nan vôbec neodkazuje. Okrem toho sa tento návrh neodvoláva ani na clánok 35 smernice 2014/23 a clánok 24 smernice 2014/24. 111. Pokial ide v tretom rade o zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania, musím poznamenat, ze spolocnosti Roma Multiservizi a Rekeep vo svojich písomných pripomienkach tvrdia, ze sútazné podklady sa nezmienili o zohladnení nepriameho podielu verejného obstarávatela na imaní uchádzaca. 112. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania nepoukazuje na neexistenciu tejto zmienky v sútazných podkladoch. V tejto súvislosti musím poznamenat, ze mesto Rím vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdneho dvora uvádza, ze podla legislatívneho dekrétu c. 175, ktorý sa zjavne týka spôsobov uplatnovania smerníc 2014/23 a 2014/24, je verejný podnik definovaný ako podnik, na ktorý môzu mat verejní obstarávatelia priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv. Podla pripomienok spolocnosti Rekeep tento dekrét tiez stanovuje, ze "pokial platné ustanovenia dovolujú zakladanie zmiesaných spolocností na uskutocnovanie a riadenie verejných prác alebo na organizáciu a riadenie sluzby vseobecného záujmu, súkromný partner musí byt vybraný na základe verejného obstarávania". Na základe výkladu a contrario mozno teda konstatovat, ze v rámci spolocnosti so zmiesaným kapitálom sa súkromný partner nemôze vo vztahu k verejnému obstarávatelovi dostat do situácie, ze má priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv. Nepriamy podiel na imaní súkromného partnera, ktorého dôsledkom je vykonávanie rozhodujúceho vplyvu, vsak nemozno prirovnat k akémukolvek nepriamemu podielu na imaní tohto súkromného partnera. 113. V kazdom prípade iba vnútrostátne súdy majú právomoc v prípade potreby preskúmat dôvodnost týchto tvrdení a ich relevantnost v tomto stádiu konania vo veci samej. 114. Vzhladom na to, ze vnútrostátny súd uvádza clánok 30 smernice 2014/23 a clánok 18 smernice 2014/24, je potrebné poskytnút tomuto súdu uzitocné vysvetlenia, pokial ide o preskúmanie vykonané z hladiska zásad uvedených v týchto ustanoveniach. 115. Podla ustálenej judikatúry zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania, ktorými sa riadia vsetky postupy verejného obstarávania, vyzadujú, aby vecné a procesné podmienky úcasti na obstarávaní boli jasne vymedzené vopred a zverejnené, a to najmä povinnosti uchádzacov, aby uchádzaci mohli presne poznat poziadavky obstarávania a aby si boli istí, ze rovnaké poziadavky platia pre vsetkých konkurentov. ( [56]56 ) 116. Pokial ide o príklad rezimu smernice 2014/24, oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania musia vo vseobecnosti obsahovat zoznam a strucný opis podmienok úcasti a podmienok týkajúcich sa osobného postavenia hospodárskych subjektov, ktoré by mohli mat za následok ich vylúcenie. ( [57]57 ) 117. V nadväznosti na túto logiku sa zásada rovnosti zaobchádzania a povinnost transparentnosti majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vylúceniu hospodárskeho subjektu z postupu verejného obstarávania z dôvodu, ze si nesplnil povinnost, ktorá hoci výslovne nevyplýva zo sútazných podkladov tohto obstarávania ani z platného vnútrostátneho zákona, ale vyplýva z výkladu tohto zákona a týchto podkladov, ako aj z doplnenia ich normatívneho obsahu zo strany vnútrostátnych orgánov alebo vnútrostátnych správnych súdov. ( [58]58 ) 118. Kedze nepriamy podiel verejného obstarávatela na imaní súkromného partnera môze mat rôzne formy a kedze jeho vplyv na fungovanie tohto súkromného partnera závisí od organizacnej struktúry tohto partnera, nezdá sa mi, ze by bolo zrejmé, ze akákolvek forma nepriameho podielu verejného obstarávatela by mala mat automaticky za následok vylúcenie uchádzaca z verejného obstarávania z dôvodu nesplnenia poziadaviek verejného a súkromného podielu. Uplatnenie takého výkladu vnútrostátnej právnej úpravy alebo sútazných podkladov nie je zrejme dostatocne preukázané. 119. Bez toho, aby boli dotknuté vyssie uvedené doplnujúce poznámky týkajúce sa dodrzania zásad transparentnosti a rovnosti zaobchádzania, trvám na svojom stanovisku, ktoré som uviedol v bode 108 vyssie, pokial ide o dodrzanie zásady proporcionality. VI. Návrh 120. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem odpovedat na prejudiciálnu otázku, ktorú polozila Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) takto: Clánok 30 a clánok 38 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udelovaní koncesií alebo prípadne clánok 18 a clánok 58 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrusení smernice 2004/18/ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze tieto ustanovenia bránia tomu, aby sa na úcely stanovenia percentuálneho podielu súkromného partnera, ktorý je uchádzacom, v zmiesanej verejno-súkromnej spolocnosti, ktorá sa má zalozit, zohladnil akýkolvek nepriamy podiel vereného obstarávatela na základnom imaní tohto súkromného partnera, ktorý je uchádzacom, v dôsledku coho je tento partner automaticky vylúcený z verejného obstarávania v prípade, ze zohladnenie tohto nepriameho podielu má za následok, ze nie je dodrzaný percentuálny súkromný podiel, ktorý verejný obstarávatel pozaduje podla sútazných podkladov. Clánok 30 a clánok 38 ods. 1 smernice 2014/23 alebo prípadne clánok 18 a clánok 58 ods. 1 smernice 2014/24 naproti tomu nebránia takému zohladneniu, pokial toto zohladnenie nie je automatické. Tieto ustanovenia predovsetkým nebránia zohladneniu nepriameho podielu, pokial z preskúmania vykonaného verejným obstarávatelom vyplýva, ze tento podiel spocíva vo vlastníctve väcsiny imania súkromného partnera, ktorý je uchádzacom, iným subjektom, ktorého výlucným vlastníkom je zase verejný obstarávatel, za predpokladu, ze rozhodovacie právomoci a riziká sú rozdelené úmerne k vlastnenému imaniu, pokial ide o tohto súkromného partnera a tento subjekt. __________________________________________________________________ ( [59]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [60]2 ) K jednotlivým formám verejno-súkromného partnerstva z hladiska práva Únie, najmä PPPI, pozri BOVIS, CH.: Chapter 18: Public service partnerships. In: Research Handbook on EU Public Procurement Law, pod vedením BOVIS, CH., Edward Elgar, Cheltenham-Northampton, 2016, s. 554 a nasl. ( [61]3 ) Pozri Zelenú knihu o verejno-súkromných partnerstvách a práve Spolocenstva v oblasti verejného obstarávania a koncesií [KOM(2004) 327 v konecnom znení], bod 54. ( [62]4 ) Pozri najmä rozsudok z 15. októbra 2009, Acoset ([63]C-196/08, dalej len rozsudok Acoset, [64]EU:C:2009:628). ( [65]5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2014 o udelovaní koncesií ([66]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1). ( [67]6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrusení smernice 2004/18/ES ([68]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65). ( [69]7 ) GURI c. 210 z 8. septembra 2016, s. 1. ( [70]8 ) Decreto legislativo n. 50 - Attuazione delle direttive 2014/23/UE, 2014/24/UE e 2014/25/UE sull'aggiudicazione dei contratti di concessione, sugli appalti pubblici e sulle procedure d'appalto degli enti erogatori nei settori dell'acqua, dell'energia, dei trasporti e dei servizi postali, nonche' per il riordino della disciplina vigente in materia di contratti pubblici relativi a lavori, servizi e forniture (legislatívny dekrét c. 50 týkajúci sa prebratia smerníc 2014/23/UE, 2014/24/UE a 2014/25/UE o udelovaní koncesií, verejnom obstarávaní a obstarávaní dodávatelských subjektov v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb, ako aj reorganizácia platnej právnej úpravy v oblasti verejných zákaziek na práce, sluzby a dodávky z 18. apríla 2016 (bezný dodatok GURI c. 91 z 19. apríla 2016). ( [71]9 ) Skutocný 51 %-ný podiel vyplýval totiz uz zo sútazných podkladov. Podla týchto podkladov malo mesto Rím vlastnit 51 % akcií zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit. Pokial ide o zvysok (73,5 % - 51 % = 22,5 %), skutocný 22,5 %-ný podiel v tejto spolocnosti mal vyplývat zo skutocnosti, ze podiel spolocnosti Roma Multiservizi v skupine vytvorenej so spolocnostou Rekeep bol priblizne 90 %. V dôsledku toho by vlastnenie 51 % imania spolocnosti Roma Multiservizi spolocnostou AMA, - ktorej výlucným vlastníkom je mesto Rím -, malo za následok skutocný 22,5 %-ný podiel mesta Rím v zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit (22,5 % = 49 % × 90 % × 51 %). Spolocnosti Rekeep a Consorzio Nazionale Servizi Societŕ Cooperativa (CNS) vo svojich písomných pripomienkach totiz uvádzajú, ze bolo stanovené, ze 10 %-ným vlastníkom tejto skupiny bude spolocnost Rekeep ako zástupca a 90 %-ným vlastníkom bude spolocnost Roma Multiservizi ako vedúci zástupca, a tiez, ze tieto spolocnosti upísu imanie zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit s mestom Rím, úmerne k ich podielu v tejto skupine. ( [72]10 ) Rovnako podla informácií uvedených v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania spolocnosti Roma Multiservizi a Rekeep napadli rozhodnutie o vylúcení, pricom poukázali najmä na porusenie, nesprávne uplatnenie a neprípustný úcelový výklad toho, co títo úcastníci konania povazovali za lex specialis. ( [73]11 ) Vnútrostátny súd najmä uvádza, ze verejný obstarávatel "stanovil 51 %-ný podiel mesta Rím a 49 %-ný podiel súkromného partnera" a ze tento verejný obstarávatel vyhlásil verejné obstarávanie, "pricom stanovil 51 %-ný podiel mesta Rím". ( [74]12 ) Vnútrostátny súd najmä uvádza, ze "mesto Rím... by nakoniec malo vo verejno-súkromnej spolocnosti skutocný podiel 73,5 %, cím by prekrocilo 51 %-nú hranicu stanovenú v sútazných podkladoch" a ze "podiel mesta Rím v [zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit], by prekrocil stanovenú 51 %-nú hranicu". ( [75]13 ) Podla skupiny CNS vnútrostátny súd ziada iba o preskúmanie súladu vnútrostátneho práva so vseobecnými zásadami práva Únie bez toho, aby konkrétne urcil osobitné ustanovenia, vo vztahu ku ktorým by bolo potrebné tento súlad preskúmat. Irelevantnost prejudiciálnej otázky podla nej dokazuje aj skutocnost, ze v práve Únie neexistujú osobitné ustanovenia týkajúce sa foriem verejno-súkromného partnerstva. ( [76]14 ) Rozsudok zo 6. mája 2010 (C-145/08 a C-149/08, dalej len "rozsudok Club Hotel Loutraki a i.", [77]EU:C:2010:247). ( [78]15 ) Rozsudok Club Hotel Loutraki a i. (bod 46). ( [79]16 ) Rozsudok Club Hotel Loutraki a i. (bod 50). ( [80]17 ) Rozsudok Club Hotel Loutraki a i. (bod 48 a citovaná judikatúra). ( [81]18 ) Rozsudok Club Hotel Loutraki a i. (bod 57). ( [82]19 ) Rozsudok Club Hotel Loutraki a i. (body 55 a 57). ( [83]20 ) Rozsudok z 22. decembra 2010 (C-215/09, dalej len "rozsudok Healthcare", [84]EU:C:2010:807). ( [85]21 ) Rozsudok Healthcare (bod 36). ( [86]22 ) Rozsudok Healthcare (body 43 a 44). ( [87]23 ) Zdá sa, ze niektorí úcastníci konania spochybnujú posúdenie zmluvy, ktorej jedna z castí sa týka výberu súkromného partnera pre subjekt so zmiesaným kapitálom, ktorý sa má zalozit, ako "zmiesanej zmluvy". Aj ked vsak Súdny dvor nepouzil pojem "zmiesaná zmluva" v rozsudku Acoset, urobil tak vo svojich rozsudkoch Club Hotel Loutraki a i. a Healthcare. Okrem toho aj za predpokladu, ze by sa v tomto prípade uplatnila smernica 2014/24 a ze by zmluva, o akú ide vo veci samej, nespadala pod pojem "zmiesané obstarávanie" v zmysle clánku 3 tejto smernice, kedze výber súkromného partnera na zalozenie zmiesanej spolocnosti sa netýka obstarávania (pozri poznámku pod ciarou 24), vsak môze táto zmluva spadat do sirsej kategórie zmiesaných zmlúv, na ktoré Súdny dvor zrejme poukazuje v rozsudkoch Club Hotel Loutraki a i. a Healthcare. ( [88]24 ) Bez ohladu na riesenie, ku ktorému dospel Súdny dvor vo svojej judikatúre, za predpokladu, ze by sa smernica 2014/24 uplatnila vo veci samej, by sa rovnaký výsledok mohol a priori dosiahnut na základe clánku 3 ods. 6 tejto smernice, podla ktorého "[a]k sú jednotlivé casti danej zákazky objektívne neoddelitelné, uplatnitelný právny rezim sa urcí na základe hlavného predmetu tejto zákazky". V súlade s uvedenou smernicou majú zákazky za ciel uskutocnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie sluzieb. Vzniká teda otázka, ci výber súkromného partnera a zalozenie zmiesanej spolocnosti patrí pod pojem "zákazka" v zmysle tej istej smernice. Zdá sa, ze doktrína sa domnieva, ze to tak je (pozri v tomto zmysle v rozsahu, v akom sa autorka odvoláva na clánok 3 ods. 4 smernice 2014/24, ANDRECKA, M.: Institutionalised Public-Private Partnership as a Mixed Contract under the Regime of the New Directive 2014/24/EU. In: European Procurement & Public Private Partnership Law Review, zv. 9, c. 3, 2014, s. 176). Okrem toho vzhladom na pochybnosti, ktoré existujú ohladom uplatnitelného rezimu v tomto prípade, je potrebné poukázat na rozdiel medzi znením pouzitým v smernici 2014/24, ktorej clánok 3 ods. 6 stanovuje, ze "[a]k sú jednotlivé casti danej zákazky objektívne neoddelitelné, uplatnitelný právny rezim sa urcí na základe hlavného predmetu tejto [zmiesanej] zákazky" a znením pouzitým v smernici 2014/23, ktorej clánok 20 ods. 5 stanovuje, ze "[a]k sú jednotlivé casti danej zákazky [zmluvy - neoficiálny preklad] objektívne neoddelitelné, uplatnitelný právny rezim sa urcí na základe hlavného predmetu tejto zákazky" (kurzívou zvýraznil generálny advokát), pricom toto posledné uvedené znenie sa mi zdá byt pruznejsie, prinajmensom pokial ide o rôzne jazykové verzie týchto smerníc, a najmä pokial ide o francúzsku jazykovú verziu. ( [89]25 ) Pozri analogicky bod 53 rozsudku Club Hotel Loutraki a i. v spojení s bodom 28 tohto rozsudku, podla ktorého predmetná zmiesaná zmluva obsahovala "cast týkajúcu sa predaja akcií zo strany [spolocnosti Ellinika Touristika Akinita AE] úspesnému uchádzacovi [a] cast týkajúcu sa zákazky na sluzby, ktorá sa pridelí úspesnému uchádzacovi, ktorý preberie povinnosti týkajúce sa riadenia kasína", hoci ako vyplýva z bodu 25 tohto rozsudku, spolocnost, ktorú mal zalozit uchádzac (a nie tento samotný uchádzac), konala ako konatel a uzavrela prinajmensom dohodu. Pozri v tejto súvislosti tiez rozsudok Acoset (body 54 a 61). ( [90]26 ) Pozri bod 52 vyssie. ( [91]27 ) Z pripomienok úcastníkov konania a ich odpovedí na písomné otázky Súdneho dvora vyplýva, ze integrovaná skolská sluzba pozostáva zo vseobecnej starostlivosti, údrzby, dorucovania a upratovania v skôlkach a skolách, ako aj skolskej dopravy. Zdá sa, ze existencia plnenia týkajúceho sa skolskej dopravy v tomto rozsahu nepodnietila vnútrostátny súd, aby zvázil uplatnenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb a o zrusení smernice 2004/17/ES ([92]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243). V kazdom prípade táto smernica v clánkoch 4 a 6 stanovuje aj pravidlá týkajúce sa zmiesaných zmlúv a okrem toho nie je dôvod domnievat sa, ze by skolská doprava bola hlavným predmetom zmluvy, o akú ide vo veci samej, alebo jej casti týkajúcej sa integrovanej skolskej sluzby. ( [93]28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2011, Norma-A a Dekom ([94]C-348/10, [95]EU:C:2011:721, body [96]57 a [97]59). ( [98]29 ) Pozri clánok 2 ods. 1 bod 5 smernice 2014/24. Pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Acoset (bod 39 a citovaná judikatúra). ( [99]30 ) Pozri clánok 5 bod 1 písm. b) smernice 2014/23. ( [100]31 ) Pozri rozsudok Acoset (bod 43 a citovaná judikatúra). ( [101]32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2011, Norma-A a Dekom ([102]C-348/10, [103]EU:C:2011:721, bod [104]44). Pozri v tomto zmysle tiez moje návrhy v spojených veciach Promoimpresa a i. ([105]C-458/14 a C-67/15, [106]EU:C:2016:122, body [107]62 a [108]63), v ktorých som konstatoval, ze koncesia na sluzby sa vyznacuje najmä tým, ze orgán zverí vykonávanie sluzby - zvycajne sluzby, ktorú by bol povinný vykonávat tento orgán - koncesionárovi, pricom mu ulozí povinnost poskytovat stanovenú sluzbu. ( [109]33 ) Pozri clánok 1 ods. 1 a odôvodnenie 18 smernice 2014/23. ( [110]34 ) Vo veci samej mal pritom riziko prevziat súkromný partner vybraný na základe prvej casti zmiesanej zmluvy, zatial co integrovaná skolská sluzba, ktorá bola hlavným predmetom tejto zmluvy, mala byt na základe druhej casti tejto zmluvy zadaná zmiesanej spolocnosti, ktorá sa mala zalozit. Vzhladom na túto osobitost by sa dalo tvrdit, ze na základe druhej casti, posudzovanej samostatne, nedochádza k prenosu rizika na vybraného uchádzaca. V prejednávanej veci vsak bolo cielom verejného obstarávania v kazdom prípade zbavit verejného obstarávatela rizika spojeného s výkonom integrovanej skolskej sluzby. Z tohto dôvodu napriek uvedenej osobitosti nevylucujem posúdenie tejto druhej casti ako "koncesie". K otázke rovnakej osobitosti pozri tiez bod 58 vyssie. ( [111]35 ) Pozri analogicky rozsudok Acoset (bod 42). ( [112]36 ) Pre úplnost poznamenávam, ze smernice 2014/23 a 2014/24 sú uplatnitelné ratione temporis a ze suma zákazky, ktorá sa odhaduje na viac ako 277 miliónov eur, je vyssia ako prahové hodnoty pozadované v týchto smerniciach. Pozri clánok 8 smernice 2014/23 a clánok 4 smernice 2014/24. ( [113]37 ) Pozri bod 11 vyssie. ( [114]38 ) Pozri rozsudok zo 6. apríla 2006, ANAV ([115]C-410/04, [116]EU:C:2006:237, body [117]31 a [118]32). ( [119]39 ) Rozsudok z 28. mája 2020 ([120]C-796/18, [121]EU:C:2020:395). ( [122]40 ) Návrhy vo veci Informatikgesellschaft für Software-Entwicklung ([123]C-796/18, [124]EU:C:2020:47, bod [125]109, bod 3). ( [126]41 ) Pozri v tomto ohlade tiez bod 70 vyssie. ( [127]42 ) Podla clánku 3 ods. 2 druhého pododseku smernice 2014/24 "[v] prípade zmiesaných zákaziek pozostávajúcich ciastocne zo sluzieb v zmysle hlavy III kapitoly I a ciastocne z ostatných sluzieb alebo zo zmiesaných zákaziek pozostávajúcich ciastocne zo sluzieb a ciastocne z tovaru sa hlavný predmet urcuje podla príslusných sluzieb alebo tovaru s najvyssou predpokladanou hodnotou". ( [128]43 ) Pozri bod 28 vyssie. ( [129]44 ) V clánku 38 ods. 1 druhej vete smernice 2014/23 sa uvádza, ze "[p]odmienky úcasti sa vztahujú na potrebu zabezpecit schopnost koncesionára plnit koncesiu a sú k nej primerané, pricom zohladnujú predmet koncesie a úcel zarucenia skutocnej hospodárskej sútaze." V tomto smere sa v clánku 58 ods. 1 smernice 2014/24 uvádza najmä to, ze verejní obstarávatelia obmedzia poziadavky na úcast "na poziadavky primerané na zabezpecenie toho, aby mal záujemca alebo uchádzac právne a financné kapacity a technickú a odbornú spôsobilost na plnenie zadávanej zákazky. Vsetky poziadavky musia súvisiet s predmetom zákazky a musia mu byt primerané". ( [130]45 ) Pozri bod 59 rozsudku Acoset: "...výber súkromného spolocníka tak, aby boli dodrzané poziadavky uvedené v bodoch 46 az 49 tohto rozsudku, a stanovenie výberových kritérií na súkromného partnera umoznujú túto situáciu napravit, ked uchádzaci musia preukázat nielen svoju schopnost stat sa akcionármi, ale najmä svoju technickú spôsobilost poskytnút sluzbu, ako aj hospodárske a iné výhody vyplývajúce z ich ponuky". V tomto rozsudku Súdny dvor zdôraznil význam kvalitatívnych podmienok úcasti týkajúcich sa spôsobilosti vykonávat sluzbu alebo koncesiu [pozri v tomto zmysle BROWN, A.: Selection of the Private Participant in a Public-Private Partnership which is Entrusted with a Public Services Concession: Acoset (Case C-196/08). In: Public Procurement Law Review, zv. 2, 2010, s. 4], avsak bez toho, aby odmietol kvalitatívne podmienky úcasti týkajúce sa spôsobilosti stat sa súkromným partnerom zmiesanej spolocnosti, ktorá sa má zalozit. ( [131]46 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2021, Sanresa ([132]C-295/20, [133]EU:C:2021:556, bod [134]62). ( [135]47 ) Ako uvádza doktrína, v rámci partnerstva PPPI je napriek tazkostiam dôlezité odlísit kvalitatívne podmienky úcasti od kritérií na vyhodnotenie ponúk. Pozri ANDRECKA, M. a KANIA, M.: Choosing the Private Partner for a Public Private Partnership: A European Union Law Perspective on Polish Practice. In: Polish Review of International and European Law, zv. 2, c. 1, 2013, s. 148. ( [136]48 ) Z tohto dôvodu zastávam názor, ze posúdenie Súdneho dvora v rozsudku z 19. mája 2009, Assitur ([137]C-538/07, [138]EU:C:2009:317, body [139]21 a [140]23), pokial ide o vnútrostátnu právnu úpravu urcenú na to, aby zamedzila akejkolvek prípadnej dohode medzi úcastníkmi toho istého postupu verejného obstarávania a zachovala rovnost zaobchádzania so záujemcami a transparentnost postupu, nemozno v tomto prípade uplatnit, pokial ide o poziadavky týkajúce sa verejného a súkromného podielu, o aké ide v prejednávanej veci a ktoré sú stanovené aj v sútazných podkladoch. ( [141]49 ) Pozri body 35 a 36 vyssie. ( [142]50 ) Pozri bod 70 vyssie. ( [143]51 ) Pozri bod 97 vyssie. ( [144]52 ) Pozri poznámku pod ciarou 44. ( [145]53 ) Pozri rozsudok Acoset (bod 63). ( [146]54 ) Pozri tiez odôvodnenie 5 smernice 2014/24, v ktorom sa uvádza, ze "nic v tejto smernici clenské státy nezaväzuje, aby dodávatelsky zabezpecili alebo externalizovali poskytovanie sluzieb, ktoré si zelajú poskytovat sami alebo organizovat prostredníctvom iných ako verejných zákaziek v zmysle tejto smernice". ( [147]55 ) Pozri bod 38 vyssie. ( [148]56 ) Pozri rozsudok zo 17. mája 2018, Specializuotas transportas ([149]C-531/16, [150]EU:C:2018:324, bod [151]23 a citovaná judikatúra). ( [152]57 ) Pozri clánok 49 a prílohu V cast C bod 11 písm. c) smernice 2014/24. ( [153]58 ) Pozri rozsudok z 2. júna 2016, Pizzo ([154]C-27/15, [155]EU:C:2016:404, bod [156]51). References 1. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#t-ECR_62020CC0332_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0001 60. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0002 61. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0003 62. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0004 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A628&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A628 65. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0005 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 67. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0006 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 69. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0007 70. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0008 71. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0009 72. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0010 73. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0011 74. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0012 75. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0013 76. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0014 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A247 78. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0015 79. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0016 80. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0017 81. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0018 82. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0019 83. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0020 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A807 85. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0021 86. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0022 87. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0023 88. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0024 89. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0025 90. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0026 91. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0027 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 93. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0028 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A721&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A721 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A721&anchor=#point57 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A721&anchor=#point59 98. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0029 99. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0030 100. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0031 101. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0032 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A721&locale=sk 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A721 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A721&anchor=#point44 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A122&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A122 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A122&anchor=#point62 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A122&anchor=#point63 109. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0033 110. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0034 111. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0035 112. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0036 113. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0037 114. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0038 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A237&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A237 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A237&anchor=#point31 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A237&anchor=#point32 119. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0039 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A395&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A395 122. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0040 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A47&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A47 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A47&anchor=#point109 126. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0041 127. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0042 128. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0043 129. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0044 130. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0045 131. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0046 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A556&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A556 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A556&anchor=#point62 135. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0047 136. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0048 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A317&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A317 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A317&anchor=#point21 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A317&anchor=#point23 141. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0049 142. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0050 143. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0051 144. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0052 145. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0053 146. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0054 147. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0055 148. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0056 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A324&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A324 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A324&anchor=#point23 152. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0057 153. file:///tmp/lynxXXXXFZ4E0n/L84839-548TMP.html#c-ECR_62020CC0332_SK_01-E0058 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A404&locale=sk 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A404 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A404&anchor=#point51