NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ATHANASIOS RANTOS prednesené 28. októbra 2021 ( [1]1 ) Vec C-267/20 AB Volvo, DAF TRUCKS NV proti RM [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de León (Provincný súd León, Spanielsko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Clánok 101 ZFEÚ - Smernica 2014/104/EÚ - Zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie - Vnútrostátne pravidlo, ktoré stanovuje ako rozhodujúci okamih pre uplatnenie spätnej úcinnosti dátum ulozenia sankcie a nie dátum podania zaloby - Premlcacia lehota pre mimozmluvnú zodpovednost - Vycíslenie spôsobenej skody - Zásady ekvivalencie a efektivity" I. Úvod 1. Prejednávaná vec nadväzuje na návrhy na zacatie prejudiciálneho konania, ktoré na Súdny dvor podali vnútrostátne súdy v súvislosti s výkladom smernice 2014/104/EÚ ( [2]2 ) o zalobách o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze. 2. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 101 ZFEÚ a clánkov 10, 17 a 22 smernice 2014/104. 3. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostami AB Volvo a DAF Trucks NV (dalej len "zalované") a spolocnostou RM (dalej len "zalobkyna") vo veci zaloby o náhradu skody podanej zalobkynou, ktorej predmetom je náhrada skody vyplývajúcej z porusenia clánku 101 ZFEÚ konstatovaného Európskou komisiou, ktorého sa dopustili urcité podniky, medzi ktoré patria aj zalované. 4. Súdny dvor by mal v prejednávanej veci objasnit pôsobnost ratione temporis smernice 2014/104, co je úloha, ktorej sa po prvýkrát ujal v rozsudkoch Cogeco Communications ( [3]3 ) a Skanska Industrial Solutions a i. ( [4]4 ). Odpovede, ktoré Súdny dvor poskytne vnútrostátnemu súdu v prejednávanej veci, pritom môzu mat vplyv na konania aktuálne prebiehajúce na vnútrostátnych súdoch napriec Úniou, ktoré nastolujú problematiku pôsobnosti ustanovení tejto smernice ratione temporis najmä v rámci zalôb o náhradu skody týkajúcich sa skutkových okolností, ktoré nastali pred nadobudnutím úcinnosti uvedenej smernice. II. Právny rámec A. Právo Únie 1. Nariadenie (ES) c. 1/2003 5. Clánok 25 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [5]5 ) stanovuje: "Cas zacína plynút dnom zaciatku porusovania [Premlcacia lehota zacína plynút dnom, ked doslo k poruseniu - neoficiálny preklad]. Avsak v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania zacína cas [lehota - neoficiálny preklad] plynút dnom ukoncenia porusovania." 6. Clánok 30 tohto nariadenia, nazvaný "Uverejnenie rozhodnutí", uvádza: "1. Komisia uverejní rozhodnutia, ktoré prijala podla clánkov 7 az 10, 23 a 24. 2. Uverejnenie obsahuje mená strán a obsah rozhodnutia, vrátane akýchkolvek ulozených pokút. Zohladnuje oprávnený záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev." 2. Smernica 2014/104 7. Clánok 10 smernice 2014/104, nazvaný "Premlcacie lehoty", uvádza: "1. Clenské státy v súlade s týmto clánkom stanovia pravidlá uplatnitelné na premlcacie lehoty na podanie zalôb o náhradu skody. Týmito pravidlami sa urcí, kedy predmetné lehoty zacínajú plynút, ich trvanie, ako aj okolnosti, za akých sa prerusujú alebo spocívajú. 2. Premlcacie lehoty nesmú zacat plynút skôr, nez sa porusenie práva hospodárskej sútaze skoncí a nez sa zalobca dozvie alebo nez mozno odôvodnene predpokladat, ze sa dozvedel o: a) správaní a o tom, ze toto správanie predstavuje porusenie práva hospodárskej sútaze; b) skutocnosti, ze v dôsledku porusenia práva hospodárskej sútaze utrpel skodu, a c) totoznosti porusitela. 3. Clenské státy zabezpecia, aby premlcacia lehota na podanie zaloby o náhradu skody bola najmenej pät rokov. 4. Clenské státy zabezpecia, aby premlcacia lehota spocívala alebo v závislosti od vnútrostátneho práva bola prerusená, ak orgán hospodárskej sútaze vykoná úkony na úcely vysetrovania alebo jeho konania v súvislosti s porusením práva hospodárskej sútaze, ktorého sa týka zaloba o náhradu skody. Spocívanie premlcacej lehoty sa skoncí najskôr jeden rok po tom, ako sa rozhodnutie o porusení stalo konecným alebo ako sa konanie skoncilo iným spôsobom." 8. Clánok 17 tejto smernice, nazvaný "Kvantifikácia [Vycíslenie - neoficiálny preklad] skody", stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby dôkazné bremeno ani miera preukázania pozadované na úcely kvantifikácie [vycíslenia - neoficiálny preklad] skody prakticky neznemoznili ani nadmerne nestazili výkon práva na náhradu skody. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátne súdy mali v súlade s vnútrostátnymi postupmi právomoc odhadom stanovit výsku skody, ak sa preukáze, ze zalobca utrpel skodu, ale na základe dostupných dôkazov je prakticky nemozné alebo nadmerne tazké utrpenú skodu presne kvantifikovat [vycíslit - neoficiálny preklad]. 2. Platí domnienka, ze kartelové porusenie spôsobuje skodu. Porusitel má právo vyvrátit túto domnienku. 3. Clenské státy zabezpecia, aby vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze mal v konaní súvisiacom so zalobou o náhradu skody na ziadost vnútrostátneho súdu moznost pomôct vnútrostátnemu súdu, ak ide o urcenie výsky skody, pokial uvedený vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze povazuje takúto pomoc za vhodnú." 9. Clánok 21 uvedenej smernice, nazvaný "Transpozícia", v odseku 1 stanovuje: "Clenské státy uvedú do úcinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 27. decembra 2016. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení. Clenské státy uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia clenské státy." 10. Clánok 22 tej istej smernice, nazvaný "Casová pôsobnost", uvádza: "1. Clenské státy zabezpecia, aby sa vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21 na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätným úcinkom. 2. Clenské státy zabezpecia, aby sa akékolvek vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21, iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, neuplatnovali na zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátny súd pred 26. decembrom 2014." B. Spanielske právo 11. Clánok 74 ods. 1 Ley 15/2007 de Defensa de la Competencia (zákon c. 15/2007 o ochrane hospodárskej sútaze) z 3. júla 2007 ( [6]6 ) (dalej len "zákon c. 15/2007") stanovuje: "Premlcacia lehota na podanie zaloby o zodpovednost za skodu spôsobenú porusením práva hospodárskej sútaze je pät rokov." 12. Clánok 76 ods. 2 zákona c. 15/2007 stanovuje: "Ak sa preukáze, ze zalobcovi bola spôsobená skoda, ale na základe dostupných dôkazov je prakticky nemozné alebo nadmerne stazené presne vycíslit spôsobenú skodu, súdy majú právomoc odhadom stanovit výsku náhrady skody." 13. Prvé prechodné ustanovenie Real Decreto-ley 9/2017 (královský zákonný dekrét c. 9/2017), nazvané "Prechodný rezim v oblasti zalôb o náhradu skody vyplývajúcich z porusení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie", stanovuje: "1. Ustanovenia clánku 3 tohto královského zákonného dekrétu sa neuplatnujú so spätnou úcinnostou. 2. Ustanovenia clánku 4 tohto královského zákonného dekrétu sa uplatnujú len na konania zacaté po nadobudnutí jeho úcinnosti." 14. Clánok 1902 Código Civil (Obciansky zákonník) stanovuje: "Kazdý, kto v dôsledku úmyselného pochybenia alebo z nedbanlivosti spôsobí svojím konaním alebo opomenutím inému skodu, je povinný nahradit spôsobenú skodu." III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore 15. V rokoch 2006 a 2007 zalobkyna zakúpila tri nákladné vozidlá vyrobené zalovanými. 16. Dna 19. júla 2016 Komisia prijala rozhodnutie C(2016) 4673 final týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39824 - Nákladné vozidlá) (dalej len "rozhodnutie Komisie") ( [7]7 ) a v tejto súvislosti uverejnila tlacovú správu (dalej len "tlacová správa"). 17. Komisia týmto rozhodnutím konstatovala, ze viacerí výrobcovia nákladných vozidiel, medzi ktorých patria zalované, porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa dohodli jednak na cenotvorbe a zvysovaní hrubých cien nákladných vozidiel s hmotnostou od 6 do 16 ton ("stredne tazké nákladné vozidlá") alebo s hmotnostou viac ako 16 ton ("tazké nákladné vozidlá") v EHP a jednak na nacasovaní a prenásaní nákladov na zavedenie emisných technológií vyzadovaných normami EURO 3 az 6. V prípade zalovaných toto porusenie trvalo od 17. januára 1997 do 18. januára 2011. 18. Dna 1. apríla 2018 zalobkyna podala proti zalovaným zalobu na Juzgado de lo Mercantil de León (Obchodný súd León, Spanielsko). Táto zaloba smeruje k náhrade skody, ktorú zalobkyna utrpela z dôvodu protisútazných postupov, ktorých sa dopustili tieto dve spolocnosti. Uvedená zaloba sa zakladá primárne na relevantných ustanoveniach zákona c. 15/2007 v znení novelizovanom po prebratí smernice 2014/104 a subsidiárne na clánku 1902 spanielskeho Obcianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje vseobecný rezim mimozmluvnej zodpovednosti za skodu. Zaloba je vo vztahu k zalovaným zalobou o náhradu skody podanou v nadväznosti na právoplatné rozhodnutie Komisie, ktorým bolo konstatované porusenie clánku 101 ZFEÚ (zaloba o zodpovednost typu "follow-on"). 19. Rozsudkom z 15. októbra 2019 prvostupnový súd Juzgado de lo Mercantil de León (Obchodný súd León) ciastocne vyhovel návrhu na náhradu skody a ulozil zalovaným povinnost zaplatit zalobkyni náhradu vo výske 15 % obstarávacej ceny nákladných vozidiel zvýsenej o zákonné úroky, pricom vsak neulozil týmto spolocnostiam povinnost nahradit trovy konania. Tento súd konkrétne zamietol zalobný dôvod zalozený na premlcaní zaloby, ktorý uplatnili zalované, a to najmä z dôvodu uplatnitelnosti pätrocnej premlcacej lehoty stanovenej v clánku 74 ods. 1 zákona c. 15/2007, ktorým sa preberá clánok 10 ods. 3 smernice 2014/104. Okrem toho uvedený súd uplatnil domnienku skody spôsobenej kartelovými poruseniami, ktorá je stanovená v clánku 17 ods. 2 tejto smernice a prebratá do clánku 76 ods. 3 zákona c. 15/2007, a vyuzil právomoc súdu odhadom stanovit výsku skody, ktorá je stanovená v clánku 17 ods. 1 uvedenej smernice a prebratá do clánku 76 ods. 2 zákona c. 15/2007, a to z dôvodu, ze obe tieto ustanovenia majú procesnú povahu v rámci právnej úpravy dôkazného bremena. 20. Zalované podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Audiencia Provincial de León (Provincný súd Léon, Spanielsko), pricom tvrdili, ze na zalobu sa vztahuje vseobecný rezim mimozmluvnej zodpovednosti podla clánku 1902 spanielskeho Obcianskeho zákonníka, podla ktorého sa na zaloby podané na základe tohto clánku uplatnuje premlcacia lehota jedného roka stanovená v clánku 1968 ods. 2 tohto zákonníka. Podla zalovaných táto lehota zacala plynút 19. júla 2016, ked bola uverejnená tlacová správa, a teda je premlcaná, kedze návrh na náhradu skody bol podaný 1. apríla 2018. Zalované sa tiez domnievajú, ze neexistuje nijaký dôkaz o prícinnej súvislosti medzi správaním opísaným v rozhodnutí Komisie a zvýsením ceny nákladných vozidiel zakúpených zalobkynou a ze vzhladom na to, ze na zalobu sa uplatnuje clánok 1902 spanielskeho Obcianskeho zákonníka, ak sa zalobkyni nepodarí preukázat utrpenú skodu, návrh musí byt zamietnutý. 21. Za týchto podmienok Audiencia Provincial de León (Provincný súd León) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Majú sa clánok 101 ZFEÚ a zásada efektivity vykladat v tom zmysle, ze bránia takému výkladu vnútrostátneho pravidla, ktorý stanovuje ako rozhodujúci okamih pre uplatnenie spätnej úcinnosti dátum ulozenia sankcie, a nie dátum podania zaloby, a podla ktorého sa tak so spätným úcinkom neuplatní pätrocná premlcacia lehota na podanie zaloby stanovená v clánku 10 smernice [2014/104/EÚ] a clánok 17 tejto smernice týkajúci sa stanovenia skody odhadom zo strany súdu? 2. Majú sa clánok 22 ods. 2 smernice 2014/104 a pojem 'so spätným úcinkom` vykladat v tom zmysle, ze clánok 10 tejto smernice sa uplatní na zalobu, akou je zaloba podaná v spore vo veci samej, ktorá hoci bola podaná po nadobudnutí úcinnosti smernice a úcinnosti predpisu prijatého na jej prebratie, týka sa skorsích skutkových okolností alebo sankcií? 3. Má sa pri uplatnení ustanovenia, akým je clánok 76 zákona c. 15/2007, vykladat clánok 17 smernice 2014/104 týkajúci sa stanovenia skody odhadom zo strany súdu v tom zmysle, ze ide o pravidlo procesnej povahy, ktoré sa uplatní na spor vo veci samej, v ktorom bola zaloba podaná po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátneho predpisu prijatého na prebratie smernice?" 22. V priebehu prejudiciálneho konania na Súdnom dvore predlozili písomné pripomienky zalobkyna, zalované, spanielska a estónska vláda, ako aj Komisia. Vsetci títo úcastníci konania s výnimkou estónskej vlády tiez v stanovenej lehote písomne odpovedali na otázky polozené Súdnym dvorom podla clánku 61 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. IV. Analýza A. Úvodné pripomienky 23. Prejednávaná vec (nazvaná "Nákladné vozidlá") nastoluje zlozité a citlivé právne otázky týkajúce sa casovej pôsobnosti niektorých ustanovení smernice 2014/104, pokial ide o zalobu o náhradu skody, ktorá síce bola podaná po nadobudnutí úcinnosti tejto smernice a vnútrostátnych ustanovení prijatých na jej prebratie, no týka sa porusenia, ktoré skoncilo pred nadobudnutím úcinnosti tak uvedenej smernice, ako aj týchto vnútrostátnych ustanovení. 24. Treba pripomenút, ze k poruseniu clánku 101 ZFEÚ, ktoré viedlo k zalobe o náhradu skody, doslo v rokoch 1997 az 2011. Toto porusenie bolo predmetom rozhodnutia Komisie, ktoré bolo prijaté 19. júla 2016. Verzia, ktorá nemá dôverný charakter, a zhrnutie tohto rozhodnutia boli uverejnené 6. apríla 2017. 25. V súvislosti so smernicou 2014/104 pripomínam, ze táto smernica nadobudla úcinnost 26. decembra 2014 a lehota na jej prebratie uplynula 31. decembra 2016. Táto smernica bola prebratá do spanielskeho práva 26. mája 2017. 26. Zaloba o náhradu skody bola podaná po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátnych ustanovení vyplývajúcich zo smernice 2014/104, konkrétne 1. apríla 2018. 27. Treba tiez uviest, ze Spanielske královstvo zabezpecilo prebratie smernice 2014/104 prijatím královského zákonného dekrétu c. 9/2017. Tento královský zákonný dekrét vo svojich clánkoch 3 a 4 zachoval rozlisovanie medzi hmotnoprávnymi a procesnými ustanoveniami. Clánok 3 uvedeného královského zákonného dekrétu vykonáva hmotnoprávne ustanovenia smernice 2014/104 (vrátane ustanovení týkajúcich sa premlcania a vycíslenia skody, ktoré sú upravené v clánku 10, resp. v clánku 17 ods. 1 tejto smernice) zmenou zákona c. 15/2007 (nové clánky 74 a 76 tohto zákona). Clánok 4 královského zákonného dekrétu c. 9/2017 vykonáva procesné ustanovenia smernice 2014/104 zmenou Ley de Enjuiciamiento Civil (Obciansky súdny poriadok). 28. Sporné body v prejednávanej veci sa tak týkajú právneho rezimu uplatnitelného jednak na premlcanie zaloby podanej zalobkynou (a konkrétne dlzky a dátumu zaciatku plynutia premlcacej lehoty) a jednak na stanovenie a vycíslenie vzniknutej skody. 29. Navrhujem odpovedat najprv na druhú a tretiu otázku, kedze tieto otázky sa týkajú povinností clenských státov vyplývajúcich zo smernice 2014/104, ktoré v tomto kontexte mozno povazovat za lex specialis, a následne na prvú otázku, ktorá sa týka povinností clenských státov vyplývajúcich im zo zásad primárneho práva, ktorých objasnenie je relevantné len vtedy, ak predmetnú povinnost nemozno vyvodit z osobitných ustanovení tejto smernice. B. O druhej a tretej prejudiciálnej otázke 30. Svojou druhou a tretou prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd pýta na casovú pôsobnost clánkov 10 a 17 smernice 2014/104 v zmysle clánku 22 tejto smernice, pokial ide o zalobu o náhradu skody podanú zalobkynou proti zalovaným, a na hmotnoprávnu alebo procesnú povahu pravidiel vyplývajúcich z tejto smernice. 31. Vzhladom na to, ze tieto dve otázky spolu úzko súvisia, domnievam sa, ze ich treba preskúmat spolocne. Uzitocnú odpoved na kazdú z týchto otázok bude totiz mozné poskytnút az po vykonaní ich spolocnej analýzy. 1. O výklade spätného úcinku stanoveného v clánku 22 ods. 1 smernice 2014/104 a o casovej pôsobnosti "hmotnoprávnych" ustanovení tejto smernice 32. Podla clánku 22 ods. 1 smernice 2014/104 clenské státy zabezpecia, aby sa vnútrostátne opatrenia prijaté podla clánku 21 tejto smernice na zosúladenie s hmotnoprávnymi ustanoveniami tejto smernice neuplatnovali so spätným úcinkom. 33. Vnútrostátny súd má pochybnosti, pokial ide o výklad príslovkového spojenia "so spätným úcinkom" pouzitého v tomto ustanovení. Konkrétne sa vnútrostátny súd pýta, ci sa spätný úcinok viaze po prvé na dátum porusenia práva hospodárskej sútaze kartelovou dohodou, po druhé na dátum ulozenia sankcie Komisiou, alebo prípadne po tretie na dátum podania zaloby o náhradu skody. 34. Pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry sa nová právna norma uplatní od nadobudnutia úcinnosti aktu, ktorým sa táto norma zavádza, a ze hoci sa neuplatní na právne situácie, ktoré vznikli a definitívne prebehli pocas úcinnosti predchádzajúceho zákona, uplatní sa na ich budúce úcinky, ako aj na nové právne situácie (zásada zákazu retroaktivity právnych aktov). ( [8]8 ) Nieco iné platí len vtedy, ked novú normu sprevádzajú osobitné ustanovenia, ktoré konkrétne urcujú podmienky jej casovej platnosti. ( [9]9 ) 35. Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze hmotnoprávne predpisy práva Únie sa majú na úcely zabezpecenia dodrziavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladat ako pravidlá vztahujúce sa na situácie, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich úcinnosti, iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo struktúry jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný. ( [10]10 ) 36. Smernica 2014/104 pritom neobsahuje nijaké osobitné pravidlá upravujúce podmienky jej casovej pôsobnosti. Casová pôsobnost tejto smernice je obmedzená jej clánkom 22, ktorý rozlisuje medzi "hmotnoprávnymi ustanoveniami", ktoré sa neuplatnujú so spätným úcinkom, ( [11]11 ) a "opatreniami inými ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 [tohto clánku 22]" (dalej len "procesné ustanovenia"), ktoré sa uplatnujú v rámci zalôb podaných po nadobudnutí úcinnosti uvedenej smernice (teda od 26. decembra 2014). ( [12]12 ) 37. Znenie clánku 22 ods. 1 smernice 2014/104 tak odráza vseobecnú zásadu stanovenú Súdnym dvorom, podla ktorej na rozdiel od procesných pravidiel, ktoré sa vseobecne vztahujú na vsetky spory prejednávané v okamihu nadobudnutia ich úcinnosti, sa hmotnoprávne pravidlá spravidla vykladajú tak, ze sa v zásade nevztahujú na "situácie vzniknuté" pred nadobudnutím ich úcinnosti. ( [13]13 ) 38. V tomto stádiu je teda potrebné preskúmat okamih, v ktorom vznikla právna situácia vo veci nazvanej "Nákladné vozidlá", a konkrétne, ci táto situácia vznikla pred alebo po nadobudnutí úcinnosti smernice 2014/104 a uplynutí lehoty na jej prebratie. 39. V tejto súvislosti poznamenávam, ze v rozsudkoch Cogeco a Skanska Industrial Solutions a i. ( [14]14 ) Súdny dvor konstatoval, ze smernica 2014/104 nie je uplatnitelná ratione temporis na "skutkové okolnosti", ktoré nastali pred prijatím a nadobudnutím úcinnosti tejto smernice, pricom vsak nespresnil, ci sa tento odkaz týka výlucne porusenia alebo zohladnuje aj rozhodnutie prijaté orgánmi hospodárskej sútaze, ako aj zalobu o náhradu skody. Pripomínam, ze na rozdiel od vyssie uvedených vecí, v ktorých boli zaloby o náhradu skody podané pred nadobudnutím úcinnosti smernice 2014/104, v prejednávanej veci bola zaloba o náhradu skody podaná po nadobudnutí úcinnosti tejto smernice a na základe zákona c. 15/2007, ktorým sa táto smernica preberá. ( [15]15 ) 40. Zalované tvrdia, ze na úcely urcenia hmotnoprávnych pravidiel uplatnitelných na údajnú skodu spôsobenú porusením práva hospodárskej sútaze je okamihom vzniku situácie okamih, ked bola uvedená skoda spôsobená, teda okamih, ked zalobkyna pocas obdobia zisteného porusenia zakúpila predmetné nákladné vozidlá. 41. Zalobkyna zas tvrdí, ze právna situácia vznikla v okamihu podania zaloby o náhradu skody. Smernica 2014/104 je teda uplatnitelná v celom rozsahu bez toho, aby vznikla otázka spätnej úcinnosti. 42. Vnútrostátny súd sa tiez pýta na moznost zohladnit pri stanovení okamihu vzniku právnej situácie tretí chronologický ukazovatel, a to dátum ulozenia sankcie za porusenie práva hospodárskej sútaze. 43. Na úvod poznamenávam, ze clánok 22 smernice 2014/104 vyvoláva pochybnosti, pokial ide o casovú pôsobnost niektorých ustanovení tejto smernice. Tento clánok presnejsie neidentifikuje, ktoré z ustanovení uvedenej smernice majú "hmotnoprávnu" alebo "procesnú" povahu. Okrem toho rozsah zákazu retroaktívneho uplatnenia hmotnoprávnych ustanovení nie je stanovený dostatocne jasným spôsobom. Táto skutocnost viedla k rozdielnym prístupom clenských státov v rámci prebratia tejto smernice, z coho vyplýva nebezpecenstvo ohrozenia tak ciela zabezpecenia jednotného uplatnovania práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ( [16]16 ) ako aj poziadavky právnej istoty. ( [17]17 ) 44. Dalej sa domnievam, ze prijatie výkladu zalobkyne by viedlo k retroaktívnemu uplatneniu hmotnoprávnych ustanovení, pre ktoré normotvorca Únie nestanovil spätný úcinok. Vznikla by tak situácia, ktorá by ohrozila ciele predvídatelnosti a jednotnosti sledované clánkom 22 ods. 1 smernice 2014/104. Takýto výklad by pritom mohol viest k "oziveniu" nárokov, ktoré uz boli potenciálne premlcané pred nadobudnutím úcinnosti vnútrostátneho predpisu prijatého na jej prebratie. ( [18]18 ) 45. Pokial ide o kritérium dátumu sankcie ulozenej Komisiou, uznávam, ze vzhladom na skutocnost, ze prejednávaná vec spadá do rámca presadzovania pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze súkromnoprávnymi prostriedkami ("private enforcement") a konkrétne sa týka zaloby o náhradu skody podanej v nadväznosti na porusenie práva hospodárskej sútaze konstatované orgánom hospodárskej sútaze (zaloba o zodpovednost typu "follow-on"), mohla by vzniknút otázka, ci by sa kritérium, ktoré sa má pouzit na stanovenie okamihu vzniku právnej situácie, nemalo viazat skôr na prijatie rozhodnutia Komisie, ktorým sa konstatovalo porusenie. V rámci zalôb o zodpovednost typu "follow-on" je totiz právne postavenie poskodenej osoby nielen ze spojené, ale zo svojej podstaty závisí od konstatovania porusenia orgánom hospodárskej sútaze, ktoré predstavuje nevyhnutný prvý krok na to, aby poskodená osoba mohla uplatnit svoje právo na náhradu skody. 46. V tejto súvislosti poznamenávam, ze pouzitie len dátumu vzniku skody alebo dátumu spáchania porusenia ako orientacného bodu na úcely stanovenia okamihu vzniku právnej situácie nepochybne predstavuje relevantný prístup v rámci presadzovania clánku 101 ZFEÚ verejnoprávnymi prostriedkami ("public enforcement"), co potvrdzuje clánok 25 nariadenia c. 1/2003, alebo v rámci zalôb o náhradu skody podaných na vnútrostátne súdy nezávisle od existencie rozhodnutia orgánu hospodárskej sútaze, ktorým sa konstatuje porusenie ("stand-alone actions"), môze vsak byt prípadne mimo koncepcného a kontextuálneho rámca zalôb o zodpovednost typu "follow-on", ktoré predpokladajú existenciu rozhodnutia orgánu hospodárskej sútaze a na tomto rozhodnutí zakladajú svoj nárok. 47. Hoci sa predchádzajúce tvrdenie zdá byt rozumné, nemozno ho prijat. 48. V prvom rade treba poznamenat, ze vseobecná zásada zákazu retroaktivity vyplýva zo zásady právnej istoty. Cielom poziadavky právnej istoty je najmä zabezpecit, aby sa na osoby podliehajúce právu Únie nevztahovali právne predpisy, ktoré nie sú "jasné a predvídatelné" ( [19]19 ). Cielom zákazu retroaktivity nových hmotnoprávnych pravidiel uplatnitelných na zaloby o náhradu skody je, podobne ako v prípade sankcií podla práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze ulozených v rámci presadzovania clánku 101 ZFEÚ verejnoprávnymi prostriedkami, zabezpecit, aby porusitel mohol predvídat dôsledky svojho protiprávneho cinu a najmä mozný rozsah svojej zodpovednosti podla hmotnoprávnych pravidiel úcinných v case porusenia. Z toho vyplýva, ze clánok 22 ods. 1 smernice 2014/104 odzrkadluje judikatúru Súdneho dvora, ktorá zarucuje osobám podliehajúcim súdnej právomoci predvídatelnost hmotnoprávnych pravidiel, ktoré urcujú zodpovednost za náhradu skody vyplývajúcu z porusení práva hospodárskej sútaze, a zakazuje tak retroaktívne uplatnenie jeho hmotnoprávnych ustanovení. ( [20]20 ) 49. V oblasti zalôb o náhradu skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze je teda skutkovou situáciou relevantnou na úcely urcenia pôsobnosti ratione temporis vnútrostátnych ustanovení prijatých na úcely dosiahnutia súladu s hmotnoprávnymi ustanoveniami smernice 2014/104, ktoré urcujú vznik mimozmluvnej zodpovednosti, vznik skutocností zakladajúcich zodpovednost, ktoré v prejednávanej veci nastali pred nadobudnutím úcinnosti vnútrostátnych právnych predpisov prijatých na jej prebratie. Presnejsie v rámci zalôb o zodpovednost typu "follow-on" síce podniky, ktoré sa zúcastnili na takom karteli, akým je kartel v prejednávanej veci, mohli predvídat, ze ich vlastné správanie predstavuje porusenie práva hospodárskej sútaze, ktoré môze byt sankcionované orgánom hospodárskej sútaze a môze potenciálne viest k tomu, ze poskodené osoby sa budú môct domáhat náhrady spôsobenej skody, nic to vsak nemení na skutocnosti, ze tieto zaloby sa musia riadit hmotnoprávnymi ustanoveniami úcinnými v case spáchania porusenia. Tento prístup navyse potvrdzuje tak smernica 2014/104, ( [21]21 ) ako aj judikatúra Súdneho dvora, podla ktorej v prípade neexistencie právnej úpravy na úrovni Únie sa zaloby o náhradu skody spravujú vnútrostátnymi pravidlami a postupmi clenských státov. ( [22]22 ) Chcel by som vsak zdôraznit, ze tým nie je dotknuté právo poskodených osôb na náhradu spôsobenej skody. Ako totiz bude vysvetlené v bodoch 93 a 94 nizsie, toto právo je zarucené primárnym právom Únie a najmä zásadou efektivity podla clánku 101 ZFEÚ. 50. V druhom rade pouzitie dátumu porusenia, ktorý predstavuje jasné, objektívne a overitelné kritérium, by rovnako umoznilo zabezpecit jednotné uplatnovanie hmotnoprávnych ustanovení smernice 2014/104, ktoré predstavuje jeden zo základných cielov tejto smernice. ( [23]23 ) 51. V tretom rade treba tiez poznamenat, ze sa zdá, ze velký pocet clenských státov pri preberaní smernice 2014/104 viac ci menej výslovne uviedol, ze hmotnoprávne ustanovenia tejto smernice sa neuplatnujú na také situácie, o akú ide vo veci samej, v ktorých skoda spôsobená porusením vznikla pred uplynutím lehoty na prebratie uvedenej smernice alebo pred nadobudnutím úcinnosti vnútrostátneho ustanovenia preberajúceho túto smernicu. Zdá sa pritom, ze spanielsky zákonodarca zvolil takýto model, ked stanovil, ze hoci sa procesné ustanovenia uplatnujú len na konania zacaté po nadobudnutí úcinnosti královského zákonného dekrétu, ktorým sa preberá smernica 2014/104 (teda od 27. mája 2017), hmotnoprávne ustanovenia sa neuplatnujú "so spätnou úcinnostou", teda na skutkové okolnosti, ktoré nastali pred dátumom prebratia smernice 2014/104. Navyse Komisia v rámci svojej správy o vykonávaní tejto smernice ( [24]24 ) nespochybnila takýto prístup. 52. Vzhladom na uvedené skutocnosti sa domnievam, ze hoci sa na konanie vo veci samej uplatnia "procesné" ustanovenia smernice 2014/104, ustanovenia kvalifikované ako "hmotnoprávne" nemajú spätný úcinok a neuplatnia sa. 2. O urcení hmotnoprávnych a procesných ustanovení uvedených v clánku 22 smernice 2014/104 53. Pripomínam, ze druhá a tretia otázka sa týkajú povinností clenských státov, ktoré im vyplývajú z clánku 22 smernice 2014/104, pokial ide o casovú pôsobnost ustanovení tejto smernice upravujúcich premlcaciu lehotu (clánok 10), právomoc vnútrostátnych súdov odhadom stanovit výsku skody (clánok 17 ods. 1) a vyvrátitelnú domnienku skody spôsobenej kartelmi (clánok 17 ods. 2). 54. Vnútrostátny súd sa tak pýta, ci vyssie uvedené ustanovenia sú alebo nie sú hmotnoprávnymi ustanoveniami v zmysle clánku 22 uvedenej smernice a ci sa uplatnia na takú zalobu o náhradu skody, akou je zaloba vo veci samej. a) O volnej úvahe clenských státov pri urcení hmotnoprávnych a procesných ustanovení smernice 2014/104 55. Na úvod je potrebné urcit, ci majú clenské státy moznost kvalifikovat pravidlá prijaté na úcely zabezpecenia prebratia smernice 2014/104 ako pravidlá hmotnoprávnej alebo procesnej povahy. 56. Spanielska a estónska vláda sa domnievajú, ze na túto otázku treba odpovedat kladne. Tieto vlády tvrdia, ze pokial nebola otázka premlcania zalôb o náhradu skody vycerpávajúcim spôsobom harmonizovaná na úrovni práva Únie, príslusný vnútrostátny právny poriadok môze nadalej kvalifikovat pravidlá upravujúce túto premlcaciu lehotu ako hmotnoprávne pravidlá alebo ako procesné pravidlá. 57. Estónska vláda tiez tvrdí, ze clenské státy majú procesnú autonómiu, ktorá im priznáva mieru volnej úvahy pri vykonávaní smernice 2014/104, ktorú je Súdny dvor povinný respektovat pod podmienkou, ze clenský stát dodrziava zásady ekvivalencie a efektivity. Podla tejto vlády kvalifikácia pravidla ako pravidla "hmotnoprávnej" alebo "procesnej" povahy po nadobudnutí úcinnosti tejto smernice predstavuje neprijatelný zásah do procesnej autonómie clenských státov. 58. Naproti tomu Komisia a jedna zo zalovaných zastávajú názor, ze otázku, ktoré z ustanovení smernice 2014/104 sú hmotnoprávne a ktoré nie, treba posúdit z hladiska práva Únie a nie z hladiska poziadaviek uplatnitelného vnútrostátneho práva. 59. Súhlasím s týmto stanoviskom. 60. V prvom rade treba konstatovat, ze hoci clánok 22 smernice 2014/104 nedefinuje, ktoré ustanovenia majú hmotnoprávnu a ktoré procesnú povahu, tento clánok výslovne odkazuje na "hmotnoprávne ustanovenia tejto smernice", z coho pravdepodobne vyplýva, ze povaha jej ustanovení je osobitnou otázkou práva Únie. 61. V druhom rade pripomínam, ze medzi hlavné ciele smernice 2014/104 patrí snaha zabezpecit jednotné uplatnovanie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, zvýsit úcinnost a procesnú efektívnost konaní o zalobách o náhradu skody, ako aj zabezpecit úcinné a jednotné uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ. ( [25]25 ) Ponechanie takejto volnej úvahy clenským státom by pritom mohlo viest k nekoherentnému a nejednotnému uplatnovaniu ustanovení tejto smernice v rôznych právnych poriadkoch, co by bolo v rozpore s vyssie uvedenými cielmi. Naproti tomu záver, ze právo Únie by malo urcit, ktoré z ustanovení uvedenej smernice sú hmotnoprávne a ktoré nie, by umoznil zvýsit právnu istotu a zabránit osobám poskodeným porusením pravidiel práva hospodárskej sútaze, resp. odradit tieto osoby od toho, aby podali zalobu o náhradu skody na konkrétnom súde, ktorý si zvolia z toho dôvodu, ze tento krok bude viest k uplatneniu hmotnoprávnych a procesných pravidiel priaznivejsích pre ich záujmy, nez sú pravidlá, ktoré by mohol uplatnit iný vnútrostátny súd. Inými slovami, tento prístup by umoznil vyhnút sa "forum shopping". 62. V tretom rade poznamenávam, ze aj keby sa pripustilo, ze normotvorca Únie ponechal clenským státom moznost urcit, ktoré ustanovenia majú hmotnoprávnu alebo procesnú povahu, nic to nemení na tom, ze toto urcenie musí byt v súlade so vseobecnými zásadami práva Únie, ako aj so zásadou efektivity práva hospodárskej sútaze, aby sa zabezpecil úcinný systém sankcií za porusenia práva hospodárskej sútaze stíhané súkromnoprávnymi prostriedkami. 63. Domnievam sa teda, ze druhú a tretiu otázku treba preskúmat na základe predpokladu, ze urcenie povahy ustanovení smernice 2014/104 je otázkou upravenou právom Únie. b) Pravidlá upravujúce premlcacie lehoty podla clánku 10 smernice 2014/104 64. Treba poznamenat, ze podobne ako v prípade clánku 17 smernice 2014/104 spanielsky zákonodarca prebral clánok 10 tejto smernice do spanielskeho práva ako hmotnoprávne ustanovenie, ktoré nemá spätnú úcinnost. 65. Pripomínam, ze generálna advokátka Kokott sa vyjadrila ku kvalifikácii clánku 10 smernice 2014/104 vo svojich návrhoch vo veci Cogeco, pricom sa domnievala, ze nejde o cisto procesné ustanovenie. ( [26]26 ) 66. Okrem toho Súdny dvor tiez vyhlásil, ze na rozdiel od procesných lehôt premlcacia lehota patrí do hmotného práva, kedze jej úlohou je chránit tak poskodenú osobu, ktorá musí mat dostatok casu na získanie relevantných informácií na prípadné podanie zaloby, ako aj osobu zodpovednú za spôsobenú skodu, kedze bráni tomu, aby poskodená osoba mala moznost neobmedzene zdrziavat uplatnenie svojho nároku na náhradu skody. ( [27]27 ) 67. Poznamenávam tiez, ze otázka premlcacej lehoty patrí do hmotného práva vo väcsine vnútrostátnych právnych poriadkov a z tohto dôvodu bol clánok 10 smernice 2014/104 vo väcsine clenských státov prebratý ako hmotnoprávne ustanovenie. ( [28]28 ) 68. V tejto súvislosti treba spresnit, ze spanielsky zákonodarca na rozdiel od zákonodarcov iných clenských státov, ( [29]29 ) zdá sa, nestanovil osobitné prechodné pravidlá, pokial ide o pôsobnost ratione temporis nových pravidiel premlcania. 69. Vzhladom na uvedené skutocnosti navrhujem odpovedat na druhú prejudiciálnu otázku tak, ze clánok 22 ods. 2 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze clánok 10 tejto smernice sa neuplatní na zalobu o náhradu skody, ktorá síce bola podaná po nadobudnutí úcinnosti uvedenej smernice a vnútrostátnych ustanovení prijatých na jej prebratie, no týka sa skutkových okolností a sankcií, ku ktorým doslo pred nadobudnutím úcinnosti týchto ustanovení. c) Právomoc súdu odhadom stanovit a vycíslit skodu, stanovená v clánku 17 ods. 1 smernice 2014/104 70. Pokial ide o clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104, z jeho znenia vyplýva, ze sa týka najmä miery dokazovania pozadovanej na úcely vycíslenia skody, ktorá vznikla poskodenej osobe, a posúdenia dôkazov, z ktorých môze zalobkyna vychádzat na úcely preukázania rozsahu spôsobenej skody, príslusným vnútrostátnym súdom. 71. Prvá veta clánku 17 ods. 1 smernice 2014/104 ukladá clenským státom povinnost zabezpecit, aby dôkazné bremeno ani miera preukázania pozadované na úcely vycíslenia skody prakticky neznemoznili ani nadmerne nestazili výkon práva na náhradu skody. 72. Hned na úvod podotýkam, ze toto ustanovenie je vyjadrením zásady efektivity práva hospodárskej sútaze stanovenej judikatúrou Súdneho dvora. ( [30]30 ) 73. To isté podla mna platí aj v prípade druhej vety clánku 17 ods. 1 smernice 2014/104, ktorá nestanovuje novú hmotnoprávnu povinnost úcastníkov konania. 74. Cielom tohto ustanovenia, ktoré zmiernuje mieru dokazovania pozadovanú na úcely urcenia výsky spôsobenej skody, je teda napravit asymetriu informácií existujúcu na úkor zalobkyne a skutocnost, ze vycíslenie spôsobenej skody, najmä vo veciach kartelov, vyzaduje posúdenie toho, akým spôsobom by sa dotknutý trh vyvíjal v prípade neexistencie porusenia, co je úloha, ktorá je pre poskodenú osobu takmer nesplnitelná. 75. Poznamenávam tiez, ze na rozdiel od clánku 17 ods. 2 smernice 2014/104 clánok 17 ods. 1 tejto smernice nezbavuje zalobkynu dôkazného bremena a hlavnej povinnosti vycíslit a preukázat výsku spôsobenej skody. Toto ustanovenie sa obmedzuje na to, ze len poskytuje vnútrostátnym súdom metódu vycíslenia výsky skody, ked im priznáva urcitú mieru volnej úvahy, ktorá im v prípade, ked majú zalobcovia tazkosti s presným vycíslením spôsobenej skody, umoznuje upravit mieru dokazovania pozadovanú na úcely stanovenia výsky skody, a teda prijat nizsiu mieru dokazovania v porovnaní s obvykle vyzadovanou mierou dokazovania. 76. Domnievam sa tak, ze tento nástroj len posilnuje to, co je napokon prirodzenou úlohou súdu v rámci zaloby o náhradu skody, a to urcenie výsky spôsobenej skody. 77. Vzhladom na uvedené skutocnosti sa domnievam, ze clánok 17 ods. 1 smernice 2014/104 je mozné povazovat za "procesné" ustanovenie v zmysle clánku 22 tejto smernice a ako také sa uplatní na zalobu o náhradu skody, akou je zaloba vo veci samej, ktorá síce bola podaná po nadobudnutí úcinnosti uvedenej smernice a vnútrostátnych ustanovení prijatých na jej prebratie, no týka sa porusenia, ktoré skoncilo pred nadobudnutím úcinnosti tak tejto smernice, ako aj týchto vnútrostátnych ustanovení. d) Domnienka skody vyplývajúcej z porusenia práva hospodárskej sútaze, stanovená v clánku 17 ods. 2 smernice 2014/104 78. Pokial ide o otázku, ci clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104 je alebo nie je hmotnoprávnym ustanovením v zmysle clánku 22 tejto smernice, treba pripomenút, ze podla znenia tohto ustanovenia platí domnienka, ze kartelové porusenie spôsobuje skodu. Porusitel má vsak právo vyvrátit túto domnienku. 79. Hned na úvod poznamenávam, ze toto ustanovenie sa neobmedzuje na rozdelenie dôkazného bremena týkajúceho sa existencie skody (ktoré je otázkou procesnej povahy), ale stanovuje vyvrátitelnú domnienku týkajúcu sa existencie skody vyplývajúcej z dotknutého kartelu, co sa priamo týka mimozmluvnej zodpovednosti osôb porusujúcich pravidlá práva hospodárskej sútaze. 80. V tejto súvislosti pripomínam, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze kazdý má nárok na náhradu spôsobenej skody, pokial existuje prícinná súvislost medzi touto skodou a kartelovou dohodou alebo postupom, ktoré sú podla clánku 101 ZFEÚ zakázané. ( [31]31 ) Existencia skody a prícinná súvislost medzi takouto skodou a porusením práva hospodárskej sútaze nepochybne patria medzi základné prvky mimozmluvnej zodpovednosti za skodu. 81. V tejto súvislosti zastávam názor, ze domnienka stanovená v clánku 17 ods. 2 smernice 2014/104 nemá cisto dôkazný úcel. Táto domnienka naopak tým, ze prenása dôkazné bremeno na porusitela a zbavuje poskodenú osobu povinnosti preukázat existenciu skody spôsobenej kartelom alebo prícinnej súvislosti medzi touto skodou a týmto kartelom, je priamo spojená s pripísaním mimozmluvnej zodpovednosti za skodu osobe, ktorá sa dopustila predmetného porusenia, a v dôsledku toho priamo ovplyvnuje jej právne postavenie. Domnievam sa teda, ze clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104 a najmä jeho prvá veta predstavuje pravidlo úzko súvisiace so vznikom, pripísaním a rozsahom mimozmluvnej zodpovednosti podnikov, ktoré svojou úcastou na karteli porusili clánok 101 ZFEÚ. Z judikatúry pritom mozno vyvodit, ze takéto pravidlá môzu byt kvalifikované ako "hmotnoprávne pravidlá" ( [32]32 ). 82. V tejto súvislosti treba dodat, ze Súdny dvor nepriznal spätnú úcinnost ani iným ustanoveniam smernice 2014/104, ktoré tiez úzko súvisia s urcením zodpovednosti porusitelov. Napríklad v rozsudku Skanska Industrial Solutions a i. Súdny dvor konstatoval, ze clánok 11 ods. 1 tejto smernice, ktorý sa týka urcenia spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti podnikov, ktoré spolocným správaním porusili právo hospodárskej sútaze, nie je uplatnitelný ratione temporis na predmetné skutkové okolnosti, ktoré sa týkali zaloby o náhradu skody podanej po karteli, ktorý viedol k jej podaniu. ( [33]33 ) 83. Okrem toho, ako uviedla Komisia, informácie v oblasti medzinárodného práva súkromného hovoria v prospech stanoviska, podla ktorého ustanovenia zavádzajúce domnienky, akou je domnienka stanovená v clánku 17 ods. 2 smernice 2014/104, mozno kvalifikovat ako hmotnoprávne ustanovenia. ( [34]34 ) 84. Vzhladom na uvedené skutocnosti sa domnievam, ze na rozdiel od clánku 17 ods. 1 smernice 2014/104 clánok 17 ods. 2 tejto smernice mozno kvalifikovat ako "hmotnoprávne" ustanovenie v zmysle clánku 22 ods. 1 uvedenej smernice, a preto sa vnútrostátne právne predpisy prijaté na úcely dosiahnutia súladu s týmto ustanovením nemajú uplatnit na skutocnosti zakladajúce zodpovednost, ktoré nastali pred nadobudnutím úcinnosti týchto vnútrostátnych noriem na jej prebratie. 85. Ako vsak vysvetlím v bodoch 139 az 141 nizsie, tento výklad nijako nebráni tomu, aby vnútrostátne súdy uplatnili domnienky týkajúce sa dôkazného bremena, pokial ide o skodu, ktorá existovala pred prijatím príslusných vnútrostátnych noriem na prebratie smernice, ktorých súlad s poziadavkami práva Únie sa musí posúdit najmä s prihliadnutím na vseobecné zásady ekvivalencie a efektivity. 86. Za týchto podmienok navrhujem odpovedat na tretiu prejudiciálnu otázku tak, ze clánok 22 ods. 1 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni uplatneniu vnútrostátnych ustanovení na prebratie prijatých na dosiahnutie súladu s clánkom 17 ods. 1 tejto smernice, ktorý upravuje právomoc vnútrostátnych súdov odhadom stanovit výsku skody, na skodu spôsobenú porusením práva hospodárskej sútaze, ktoré skoncilo pred nadobudnutím úcinnosti vnútrostátnych právnych predpisov prijatých na prebratie smernice, v rámci zaloby o náhradu skody podanej po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátneho predpisu prijatého na prebratie smernice. Clánok 22 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni uplatneniu vnútrostátnych právnych predpisov prijatých na vykonanie clánku 17 ods. 2 tej istej smernice, ktorý stanovuje vyvrátitelnú domnienku skody spôsobenej kartelmi, na porusenia spáchané pred nadobudnutím úcinnosti vnútrostátnych právnych predpisov prijatých na prebratie smernice, v rámci zaloby o náhradu skody podanej po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátneho predpisu prijatého na prebratie smernice. C. O prvej prejudiciálnej otázke 87. Vzhladom na odpovede, ktoré som navrhol na druhú a tretiu otázku, povazujem za potrebné odpovedat na prvú prejudiciálnu otázku. 88. Prvá prejudiciálna otázka má dve casti. 89. Po prvé vnútrostátny súd sa svojou prvou otázkou pýta na povinnosti, ktoré clenským státom vyplývajú z primárneho práva, teda na úcinok clánku 101 ZFEÚ a zásady efektivity pri urcení, ci sa clánok 10 ods. 3, clánok 17 ods. 1 druhá veta a clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104 uplatnia na situáciu, o akú ide vo veci samej. Vzniká tak otázka, ci clánok 101 ZFEÚ a zásada efektivity vyzadujú, aby sa prvé prechodné ustanovenie královského zákonného dekrétu c. 9/2017 vykladalo v tom zmysle, ze zmeny zákona o ochrane hospodárskej sútaze týkajúce sa premlcacích lehôt, vyvrátitelnej domnienky skody spôsobenej v rámci kartelu a vycíslenia skody sa uplatnia na také zaloby podané po nadobudnutí úcinnosti tohto královského zákonného dekrétu, akou je zaloba podaná vo veci samej, vrátane prípadov, ked sa zaloba vztahuje na skutkové okolnosti a sankcie predchádzajúce nadobudnutiu úcinnosti uvedeného královského zákonného dekrétu. 90. Po druhé vnútrostátny súd ziada Súdny dvor, aby v prípade, ze clánky 10 a 17 smernice 2014/104 nie sú uplatnitelné ratione temporis, rozhodol o zlucitelnosti ustanovení spanielskeho práva - a konkrétne ustanovenia o mimozmluvnej zodpovednosti, ktoré predstavuje alternatívny právny základ zaloby o náhradu skody vo veci samej - s clánkom 101 ZFEÚ a so zásadou efektivity. 91. Pokial ide o prvú cast prvej prejudiciálnej otázky, uvádzam, ze zásada efektivity nemôze ukladat povinnost retroaktívneho uplatnenia hmotnoprávnych ustanovení smernice 2014/104. To by bolo v rozpore so vseobecnými právnymi zásadami, ako je zásada právnej istoty. Domnievam sa teda, ze rozhodnutie spanielskeho zákonodarcu, podla ktorého ustanovenia preberajúce clánok 10 a clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104 sú hmotnoprávnymi ustanoveniami, ktoré sa neuplatnujú so spätnou úcinnostou - pricom táto kvalifikácia je navyse v súlade s právom Únie, ako bolo vysvetlené v analýze druhej a tretej prejudiciálnej otázky -, je v súlade so zásadou efektivity. Rovnaké odôvodnenie vsak nemozno uplatnit na clánok 17 ods. 1 uvedenej smernice, ktorý je procesným ustanovením a môze sa uplatnit na zalobu o náhradu skody, ktorá je predmetom prejednávanej veci. 92. Pokial ide o druhú cast tejto otázky, hned na úvod poznamenávam, ze zákaz retroaktivity vnútrostátnych právnych predpisov prijatých na prebratie hmotnoprávnych ustanovení smernice 2014/104 stanovený v clánku 22 ods. 1 tejto smernice, pokial ide o skutocnosti zakladajúce zodpovednost, ktoré nastali pred nadobudnutím úcinnosti vnútrostátnych právnych predpisov prijatých na jej prebratie, nevylucuje, aby clenské státy na základe zásady efektivity uplatnovali svoje vnútrostátne právne predpisy v súlade so svojimi uz existujúcimi povinnostami vyplývajúcimi z primárneho práva. ( [35]35 ) 93. Je teda nesporné, ze v prípade neexistencie právnych predpisov Únie v danej oblasti uplatnitelných ratione temporis prinálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého clenského státu stanovit podmienky výkonu práva domáhat sa náhrady skody vyplývajúcej z porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ s cielom zarucit práva, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z priameho úcinku týchto predpisov, a to pod podmienkou, ze tieto vnútrostátne pravidlá nie sú menej výhodné ako pravidlá upravujúce podobné zaloby vnútrostátnej povahy (zásada ekvivalencie) a prakticky neznemoznujú alebo nadmerne nestazujú výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity). ( [36]36 ) 94. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 101 ZFEÚ vyvoláva priame úcinky vo vztahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútrostátne súdy povinné ochranovat. Plná úcinnost clánku 101 ZFEÚ tak vyzaduje, aby kazdá osoba, ktorej bola spôsobená skoda, mala moznost pozadovat náhradu nielen skutocnej skody (damnum emergens), ale aj uslého zisku (lucrum cessans), ako aj zaplatenie úrokov. ( [37]37 ) 95. Súdny dvor spresnil obsah a rozsah tejto judikatúry v súvislosti s osobitnými aspektmi zalôb o náhradu skody. Súdny dvor tak rozhodol, ze zásada efektivity bráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá spôsobuje, ze "uplatnenie nároku na náhradu celej skody je prakticky nemozné alebo neprimerane tazké" ( [38]38 ). 96. Treba tiez poznamenat, ze presadzovanie práva hospodárskej sútaze verejnoprávnymi prostriedkami a presadzovanie práva hospodárskej sútaze súkromnoprávnymi prostriedkami treba chápat ako nástroje, ktoré slúzia spolocnému cielu, ktorým je dodrziavanie práva hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti uvádzam, ze judikatúra Súdneho dvora uznala, ze právo domáhat sa náhrady skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze posilnuje operatívnost pravidiel hospodárskej sútaze Únie a odrádza od casto utajených dohôd a postupov, ktoré môzu obmedzit alebo narusit hospodársku sútaz. Z tohto hladiska môzu zaloby o náhradu skody prejednávané vnútrostátnymi súdmi podstatne prispiet k zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze v Európskej únii. ( [39]39 ) Zatial co v rámci presadzovania práva hospodárskej sútaze verejnoprávnymi prostriedkami sa odradzujúci úcinok prejavuje prostredníctvom sankcií ulozených orgánmi hospodárskej sútaze, v rámci presadzovania práva hospodárskej sútaze súkromnoprávnymi prostriedkami je tento úcinok zabezpecený rizikom, ze podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, budú celit velkému poctu zalôb o náhradu skody podaných potenciálne poskodenými osobami na rôznych súdoch (najmä ak má porusenie práva hospodárskej sútaze cezhranicný charakter a vztahuje sa na viaceré clenské státy, ako v prejednávanej veci). 1. Preskúmanie rezimu premlcania stanoveného spanielskym Obcianskym zákonníkom z hladiska zásady efektivity 97. Súdny dvor definoval skutocnosti, ktoré treba zohladnit pri urcení, ci je konkrétny rezim premlcania v súlade so zásadou efektivity. Súdny dvor konkrétne rozhodol, ze je potrebné zohladnit vsetky prvky premlcania, presnejsie po prvé dlzku premlcacej lehoty, ( [40]40 ) po druhé okolnost, ci lehota zacína plynút pred tým, ako sa poskodená osoba dozvedela o vzniknutej skode, ( [41]41 ) a po tretie okolnost, ci lehota môze byt pozastavená alebo prerusená. ( [42]42 ) 98. Súlad rezimu mimozmluvnej zodpovednosti upraveného spanielskym Obcianskym zákonníkom je teda potrebné preskúmat so zretelom na tieto kritériá. a) Dlzka premlcacej lehoty 99. Súdny dvor rozhodol, ze dlzka premlcacej lehoty nesmie byt "taká krátka, aby v kombinácii s ostatnými pravidlami upravujúcimi premlcanie spôsobila, ze by bolo uplatnenie nároku na náhradu skody prakticky nemozné alebo neprimerané" ( [43]43 ). 100. Podotýkam, ze lehota jedného roka stanovená rezimom mimozmluvnej zodpovednosti podla spanielskeho Obcianskeho zákonníka je podstatne kratsia ako lehota piatich rokov stanovená v clánku 10 ods. 1 smernice 2014/104. 101. Podotýkam vsak, ze vzhladom na kritériá stanovené v judikatúre Cogeco je potrebné zohladnit vsetky prvky predmetného rezimu premlcania. ( [44]44 ) Pri preskúmaní efektivity teda nestací oddelene posúdit jednotlivé prvky vnútrostátnej právnej úpravy premlcania. ( [45]45 ) 102. Este pred analýzou zaciatku premlcacej lehoty a udalosti, od ktorej zacína plynút, uvádzam, ze v prejednávanej veci nevzniká otázka pozastavenia alebo prerusenia plynutia premlcacej lehoty (napriek jej dôlezitosti pre urcenie, ci je lehota jedného roka v súlade s kritériami stanovenými judikatúrou Súdneho dvora v rozsudku Cogeco). Pokial ide o skutocnosti, ktoré treba zohladnit na zabezpecenie dodrziavania zásady efektivity na tejto úrovni, odkazujem na analýzu Súdneho dvora v uvedenom rozsudku Cogeco. ( [46]46 ) b) Dies a quo na výpocet premlcacej lehoty 103. Ak by Súdny dvor dospel k záveru, ze clánok 10 smernice 2014/104 sa neuplatní na zalobu o náhradu skody, akou je zaloba vo veci samej, vnútrostátny súd by bol v zásade povinný uplatnit premlcaciu lehotu jedného roka stanovenú vseobecným rezimom mimozmluvnej zodpovednosti podla clánku 1902 spanielskeho Obcianskeho zákonníka a urcit dies a quo na výpocet premlcacej lehoty. 104. Zalované sa v tejto súvislosti domnievajú, ze premlcacia lehota stanovená v clánku 1902 spanielskeho Obcianskeho zákonníka zacala plynút v den uverejnenia tlacovej správy, teda 19. júla 2016. Kedze zalobkyna podala zalobu 1. apríla 2018, táto lehota je tak premlcaná. 105. Zalobkyna, spanielska vláda a Komisia zas tvrdia, ze za dies a quo treba povazovat den uverejnenia zhrnutia rozhodnutia Komisie v Úradnom vestníku Európskej únie, teda 6. apríl 2017, co znamená, ze v prejednávanej veci nie je zaloba o náhradu skody premlcaná. 106. Na úvod pripomínam, ze Súdny dvor vyhlásil, ze zásada efektivity vyzaduje, aby vnútrostátna právna úprava stanovujúca dátum, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota, bola prispôsobená specifikám práva hospodárskej sútaze a cielom vykonávania pravidiel tohto práva dotknutými osobami. ( [47]47 ) Súdny dvor sa tiez vyjadril k udalosti, od ktorej zacína plynút premlcacia lehota, ked spresnil, ze na to, aby poskodená osoba mohla podat zalobu o náhradu skody, je nevyhnutné, aby poznala totoznost osoby, ktorá sa dopustila porusenia práva hospodárskej sútaze. ( [48]48 ) 107. Tieto kritériá mozno nájst aj v clánku 10 ods. 2 smernice 2014/104, ktorý stanovuje, ze zaciatok plynutia premlcacej lehoty sa viaze na splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to jednak na ukoncenie porusenia práva hospodárskej sútaze a jednak na znalost urcitých informácií nevyhnutných na podanie zaloby o náhradu skody. ( [49]49 ) 108. V prejednávanej veci sa vnútrostátny súd pýta, ktorý z dokumentov, konkrétne uverejnenie tlacovej správy alebo uverejnenie zhrnutia rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie (a verzie tohto rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, na internetovej stránke Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz), mozno kvalifikovat ako relevantnú udalost, na základe ktorej mozno odôvodnene predpokladat, ze zalobkyna sa dozvedela informácie nevyhnutné na podanie zaloby o náhradu skody. 109. Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné analyzovat predmet, povahu a najmä obsah tlacovej správy a porovnat ich so zhrnutím rozhodnutia uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie vo veci nazvanej "Nákladné vozidlá". Treba sa tiez zamysliet nad existenciou prípadnej povinnosti nálezitej starostlivosti, ktorú by mali preukázat poskodené osoby v rámci presadzovania clánku 101 ZFEÚ súkromnoprávnymi prostriedkami. 1) O uverejnení tlacových správ a rozhodnutí Komisie 110. Podla clánku 30 nariadenia c. 1/2003 je Komisia povinná uverejnit rozhodnutia, ktoré prijme na základe clánkov 7, 9, 10 a 24 tohto nariadenia. 111. Komisia si túto povinnost splní tým, ze v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní zhrnutie rozhodnutí prijatých podla clánkov 101 a/alebo 102 ZFEÚ vo vsetkých úradných jazykoch "krátko" po ich prijatí. ( [50]50 ) 112. Beznou praxou Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz tiez je, ze "co najskôr" uverejnuje verzie rozhodnutí, ktoré nemajú dôverný charakter, prijatých podla clánkov 101 alebo 102 ZFEÚ na svojej internetovej stránke, hoci na rozdiel od zhrnutí sa rozhodnutia uverejnujú len v jazyku konania. Z dôvodu povinnosti chránit obchodné tajomstvo a dôverné informácie úcastníkov konania sa tieto verejné verzie vo vseobecnosti uverejnujú urcitý cas po prijatí týchto rozhodnutí. ( [51]51 ) 113. Pripomínam, ze v prejednávanej veci bolo rozhodnutie Komisie prijaté 19. júla 2016. V ten istý den Komisia oznámila prijatie tohto rozhodnutia v tlacovej správe dostupnej na jej internetovej stránke. ( [52]52 ) Následne 6. apríla 2017 Komisia uverejnila zhrnutie uvedeného rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. V ten istý den Komisia uverejnila predbeznú verziu rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, na internetovej stránke Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz. 2) O existencii informacnej povinnosti osoby poskodenej porusením práva hospodárskej sútaze 114. Vzhladom na uvedené skutocnosti vzniká otázka, ci sú potenciálne poskodené osoby povinné dodrziavat pri vybavovaní svojich zálezitostí urcitú povinnost nálezitej starostlivosti, aby získali potrebné informácie ktoré im umoznia podat zalobu o náhradu skody, a ak áno, v akom rozsahu táto povinnost nálezitej starostlivosti vyzaduje sledovanie uverejnovania tlacových správ Komisie o rozhodnutiach prijatých na základe clánku 101 ZFEÚ. 115. Zalované, zdá sa, tvrdia, ze vzhladom na to, ze zalobcami boli podniky alebo skúsení odborníci, mala by sa od nich vyzadovat takáto povinnost nálezitej starostlivosti. Podla týchto zalovaných viaceré indície - ako napríklad mediálne pokrytie prijatia predmetného rozhodnutia v den uverejnenia tlacovej správy alebo skutocnost, ze advokátske kancelárie, investicné fondy a dalsí odborníci zaoberajúci sa podobnými ziadostami o náhradu skody podla vsetkého informovali o moznosti zalovat výrobcov nákladných vozidiel - naznacujú, ze kupujúci nákladných vozidiel nemôzu tvrdit, ze nevedeli o rozhodnutí prijatom Komisiou. 116. Podla zalovaných sa teda treba domnievat, ze zalobkyna sa dozvedela o porusení v okamihu uverejnenia tlacovej správy a mohla podat zalobu o náhradu skody alebo prinajmensom zaslaním listu prerusit plynutie premlcacej lehoty od tohto dátumu, ako to pravdepodobne urobili iní kupujúci nákladných vozidiel, ktorí v súcasnosti zalujú ich výrobcov na spanielskych súdoch. 117. Nespochybnujem, ze viaceré subjekty aktívne pôsobiace na trhu dotknutom kartelom sa dozvedeli o tom, ze Komisia prijala takéto rozhodnutie, v den uverejnenia tlacovej správy. Je tiez zrejmé, ze vzhladom na dlzku vysetrovania a na tlacové správy vydané Komisiou pocas vysetrovania (ktoré boli pravdepodobne prevzaté v tlaci vo viacerých clenských státoch), ( [53]53 ) ako aj na vzniknuté dopady na kupujúcich ich výrobkov mozno dôvodne ocakávat, ze cast trhu vedela o prebiehajúcom vysetrovaní Komisie a a fortiori o rozhodnutí, ktoré Komisia vydala. 118. Nemyslím si vsak, ze existuje vseobecná povinnost nálezitej starostlivosti osôb poskodených v dôsledku porusení v oblasti hospodárskej sútaze, z ktorej by im vyplývala povinnost sledovat uverejnovanie takýchto tlacových správ. 119. Samozrejme nemozno vylúcit, ze na niektorých súdoch sa zaloby o náhradu skody podávajú v nadväznosti na uverejnenie tlacovej správy, alebo dokonca aj predtým. ( [54]54 ) Táto prax (ktorá napokon ani nie je jednotná vzhladom na rozdielne prístupy clenských státov, pokial ide o okamih, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota ( [55]55 )), vsak podla môjho názoru nezakladá "povinnost nálezitej starostlivosti", ktorá by vsetkým osobám poskodeným poruseniami práva hospodárskej sútaze ukladala povinnost podávat zaloby o náhradu skody na základe uvedených tlacových správ. 120. Vzhladom na uvedené skutocnosti nemozno predpokladat, ze dotknutá poskodená osoba sa v nadväznosti na samotné uverejnenie tlacovej správy Komisie na jej internetovej stránke dozvedela vsetky informácie nevyhnutné na uplatnenie svojho nároku na náhradu skody. Rovnako ako Komisia sa domnievam, ze ak by sa od potenciálne poskodenej osoby vyzadovalo, aby preukázala neprimerane vysokú mieru nálezitej starostlivosti, teda mieru prekracujúcu rámec toho, o com sa tento úcastník konania mohol odôvodnene dozvediet, bol by to zásah do jej práva domáhat sa náhrady skody spôsobenej protisútazným postupom. Zásada plnej úcinnosti clánkov 101 a 102 ZFEÚ a zásada právnej istoty, ktorá je spojená so stanovením premlcania, teda vyzadujú, aby táto povinnost nálezitej starostlivosti nebola pre osobu, ktorá sa domáha náhrady skody, prílis obmedzujúca. ( [56]56 ) 121. Napokon poznamenávam, ze pokial ide o túto údajnú "povinnost nálezitej starostlivosti", súdna prax niektorých clenských státov, zdá sa, rozlisuje medzi "profesionálnymi" spotrebitelmi alebo velkými podnikmi a "beznými" spotrebitelmi. S prvou kategóriou spotrebitelov sa zaobchádza tak, ze majú väcsiu povinnost nálezitej starostlivosti ako druhá kategória spotrebitelov, pricom sa im ukladá povinnost sledovat uverejnenie tlacovej správy Komisie. 122. Hoci v konecnom dôsledku prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby v kazdom jednotlivom prípade preskúmal, ci povinnost nálezitej starostlivosti ukladala poskodenej osobe povinnost sledovat vývoj veci v oblasti hospodárskej sútaze na úcely výkonu jej práv, domnievam sa, ze takéto rozlisovanie medzi poskodenými osobami by mohlo zvýsit (uz existujúcu) neistotu v oblasti presadzovania clánku 101 ZFEÚ súkromnoprávnymi prostriedkami. Vzhladom na nehomogénnost sféry pôsobnosti potenciálne poskodených strán miera nálezitej starostlivosti vyzadovaná v jednotlivých prípadoch nevyhnutne závisí od velkého mnozstva kritérií vztahujúcich sa na osobitné okolnosti potenciálne poskodenej osoby, ako sú napríklad velkost dotknutého kupujúceho, mnozstvo alebo objem kúpeného výrobku, struktúra trhu, podmienky tohto nákupu, ako aj iné kritériá, ktoré svedcia o zlozitosti takéhoto rozlisovania v praxi. Domnievam sa teda, ze prinajmensom pokial ide o tlacové správy a rozhodnutia prijaté Komisiou v oblasti porusení súvisiacich s právom hospodárskej sútaze, musia byt stanovené jasné a predvídatelné kritériá týkajúce sa "dozvedenia sa", ako je spojitost (napríklad prostredníctvom domnienky) s uverejnením zhrnutia rozhodnutia Komisie v Úradnom vestníku Európskej únie. 123. Vzhladom na uvedené skutocnosti sa domnievam, ze v rámci zalôb o zodpovednost typu "follow-on" umoznuje spojitost s takou objektívnou skutocnostou, akou je uverejnenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa konstatuje toto porusenie, v Úradnom vestníku Európskej únie - ktoré predstavuje záverecnú fázu presadzovania clánku 101 ZFEÚ verejnoprávnymi prostriedkami - jasne, presne a transparentne stanovit okamih, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota tak pre podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, ako aj pre poskodené osoby. Právo poskodenej osoby podat v nadväznosti na protisútazné správanie zalobu o náhradu skody vzniká prijatím rozhodnutia Komisie, ktorým sa konstatuje toto správanie, a presnejsie v okamihu jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. 124. Okrem toho poznamenávam, ze vzhladom na obsah zhrnutia rozhodnutia je pre mna tazké pochopit, z akého dôvodu by toto zhrnutie nemohlo byt uverejnené v ten istý den, ako bolo prijaté rozhodnutie Komisie a uverejnená tlacová správa. Na rozdiel od verzie rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, v prípade ktorej je casový posun medzi dátumom prijatia rozhodnutia a uverejnením jeho verzie, ktorá nemá dôverný charakter, odôvodnený potrebou chránit obchodné tajomstvo a dôverné informácie úcastníkov konania, sa totiz nezdá, ze by takáto potreba ochrany existovala aj v prípade uverejnenia zhrnutia rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. ( [57]57 ) 3) Obsah tlacovej správy a rozhodnutia Komisie vo veci nazvanej "Nákladné vozidlá" 125. Na úvod treba poznamenat, ze v porovnaní so zhrnutiami rozhodnutí uverejnovanými v Úradnom vestníku Európskej únie tlacové správy vo vseobecnosti obsahujú menej podrobné informácie o správaní obmedzujúcom hospodársku sútaz a o dôvodoch, preco predstavujú porusenie. 126. Okrem toho tlacové správy nie sú urcené priamo osobám, pre ktoré môzu mat uverejnené informácie osobitný význam, a teda nemajú vyvolávat právne úcinky voci tretím osobám. Právne stanovisko v tomto zmysle sa nachádza na internetovej stránke Komisie. ( [58]58 ) 127. V prejednávanej veci bola tlacová správa, na rozdiel od zhrnutia rozhodnutia vo veci nazvanej "Nákladné vozidlá", ktoré bolo uverejnené vo vsetkých úradných jazykoch Únie, uverejnená len v siestich úradných jazykoch. ( [59]59 ) Navyse zdôraznujem, ze nebola uverejnená v spanielskom jazyku, co je jazyk krajiny pôvodu zalobkyne vo veci samej. Poznamenávam tiez, ze tlacová správa odkazuje na moznost osôb alebo podnikov poskodených takými protisútaznými postupmi, ako sú opísané postupy, obrátit sa na súdy clenských státov a domáhat sa náhrady skody. ( [60]60 ) 128. Teraz je potrebné preskúmat klúcové ustanovenia tlacovej správy, ktoré umoznujú poskodenej osobe podat zalobu o náhradu skody. 129. Po prvé tlacová správa neoznacuje konkrétnych adresátov rozhodnutia (nie je v nej uvedená materská spolocnost ani vsetky prípadné dcérske spolocnosti dotknuté rozhodnutím) a neuvádza obchodné meno právnych subjektov, ktoré sú adresátmi rozhodnutia, ( [61]61 ) ale len obchodné názvy zúcastnených podnikov. Naproti tomu zhrnutie rozhodnutia vymenúva subjekty, ktoré sa dopustili porusenia. 130. Po druhé tlacová správa neobsahuje dostatocne podrobný opis porusenia a najmä presné typy nákladných vozidiel, ktorých sa porusenie týka. Uvádza len, ze porusenie sa týka "stredne tazkých" (s hmotnostou od 6 do 16 ton) a "tazkých" (s hmotnostou viac ako 16 ton) nákladných vozidiel, zatial co zhrnutie rozhodnutia spresnuje, ze medzi stredne tazké a tazké nákladné vozidlá patria vozidlá bez prívesu, ako aj tahace, a ze rozhodnutie sa netýka popredajných sluzieb ci iných sluzieb alebo záruk pre nákladné vozidlá, ani predaja ojazdených nákladných vozidiel alebo akéhokolvek iného tovaru alebo sluzieb. 131. Po tretie tlacová správa neuvádza ani presnú dlzku trvania porusenia, ani dlzku trvania porusenia pripísanú kazdej právnickej osobe, ktorá je adresátom rozhodnutia. Uvádza len, ze porusenie "trvalo 14 rokov, konkrétne od roku 1997 do roku 2011", zatial co v zhrnutí rozhodnutia sa uvádza presné trvanie (od 17. januára 1997 do 18. januára 2011), pricom spresnuje dlzku trvania pripísanú kazdému z dotknutých podnikov vzhladom na ich úcast na konstatovanom karteli. 132. Tieto údaje pritom podla môjho názoru predstavujú zásadné informácie umoznujúce poskodenej osobe zistit, ci k poruseniu doslo na geografickom trhu, ktorý sa jej týka, a pocas obdobia, v ktorom zakúpila typ a model nákladných vozidiel, ktoré boli predmetom kartelu. 133. Vzhladom na uvedené skutocnosti a so zretelom na predmet, povahu a najmä obsah tlacových správ je podla môjho názoru zrejmé, ze poskodená osoba mohla disponovat informáciami, ktoré by jej umoznili podat zalobu o náhradu skody, az odo dna uverejnenia zhrnutia rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. 134. V tejto súvislosti uvádzam, ze podla pripomienok spanielskej vlády a s výhradou overenia vnútrostátnym súdom sa zdá, ze spanielske súdy vykladajú rezim premlcania v rámci zalôb o náhradu skody podaných na základe clánku 1902 spanielskeho Obcianskeho zákonníka tak, ze jednorocná premlcacia lehota zacína plynút az od okamihu uverejnenia zhrnutia rozhodnutia Komisie v Úradnom vestníku Európskej únie. 135. Domnievam sa teda, ze v konaní, o aké ide vo veci samej, zaloba nie je premlcaná. 2. Domnienka skody z hladiska zásady efektivity práva hospodárskej sútaze 136. Pokial ide o preukázanie existencie skody zalobkynou, vzhladom na neuplatnitelnost clánku 17 ods. 2 smernice 2014/17, ktorá bola konstatovaná v rámci analýzy tretej prejudiciálnej otázky, sa takýto dôkaz musí vykonat v súlade s rezimom vseobecného práva. 137. V prvom rade poznamenávam, ze clánok 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktorý kodifikuje judikatúru Súdneho dvora a najmä rozsudok Masterfoods a HB ( [62]62 ), stanovuje, ze ked orgány clenských státov pre hospodársku sútaz rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podla clánku 101 alebo clánku 102 ZFEÚ, ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. 138. To by podla môjho názoru mohlo ulahcit preukázanie prícinnej súvislosti medzi porusením (uz konstatovaným rozhodnutím Komisie) a spôsobenou skodou bez toho, aby sa so spätnou úcinnostou uplatnil clánok 17 ods. 2 smernice 2014/104. 139. V druhom rade, ako bolo uvedené v bode 85 vyssie, vnútrostátnym súdom nic nebráni v tom, aby uplatnili domnienky týkajúce sa dôkazného bremena, pokial ide o skodu, ktorá existovala pred prijatím príslusných vnútrostátnych noriem na prebratie smernice, ktorých súlad s poziadavkami práva Únie sa musí posúdit najmä s prihliadnutím na vseobecné zásady ekvivalencie a efektivity. ( [63]63 ) 140. V tejto súvislosti podotýkam, ze podla odôvodnenia 11 smernice 2014/104 v prípade neexistencie právnej úpravy na úrovni Únie (a teda mimo rámca pôsobnosti tejto smernice) vnútrostátne pravidlá upravujúce výkon práva na náhradu skody spôsobenej porusením clánku 101 ZFEÚ vrátane tých, ktoré sa týkajú aspektov, ktoré táto smernica neupravuje, ako napríklad problematika prícinnej súvislosti medzi porusením a skodou, musia byt v súlade so zásadami efektivity a ekvivalencie. 141. To znamená, ze vnútrostátne pravidlá "by sa nemali formulovat ani uplatnovat spôsobom, ktorý by nadmerne stazoval alebo prakticky znemoznoval výkon tohto práva na náhradu skody zaruceného ZFEÚ", aby sa vnútrostátnemu súdu ponechal priestor pre volnú úvahu a výklad pri stanovení výsky spôsobenej skody. ( [64]64 ) 142. Vzhladom na uvedené skutocnosti navrhujem odpovedat na prvú prejudiciálnu otázku tak, ze clánok 101 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni takému výkladu vnútrostátneho pravidla, ktorý vylucuje, aby sa so spätnou úcinnostou uplatnila pätrocná lehota na podanie zaloby stanovená v clánku 10 ods. 3 smernice 2014/104 a vyvrátitelná domnienka skody spôsobenej kartelmi stanovená v clánku 17 ods. 2 smernice 2014/104. Clánok 101 ZFEÚ a zásada efektivity vsak vyzadujú, aby vnútrostátna právna úprava zaloby o náhradu skody stanovila, ze premlcacia lehota zacína plynút az dnom uverejnenia zhrnutia rozhodnutia Komisie v Úradnom vestníku Európskej únie. V. Návrh 143. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Audiencia Provincial de León (Provincný súd León, Spanielsko), takto: 1. Clánok 101 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni takému výkladu vnútrostátneho pravidla, ktorý vylucuje, aby sa so spätnou úcinnostou uplatnila pätrocná lehota na podanie zaloby stanovená v clánku 10 ods. 3 a vyvrátitelná domnienka skody spôsobenej kartelmi stanovená v clánku 17 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie. Clánok 101 ZFEÚ a zásada efektivity vsak vyzadujú, aby vnútrostátna právna úprava zaloby o náhradu skody stanovila, ze premlcacia lehota zacína plynút az dnom uverejnenia zhrnutia rozhodnutia Európskej komisie v Úradnom vestníku Európskej únie. 2. Clánok 22 ods. 2 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze clánok 10 tejto smernice sa neuplatní na zalobu o náhradu skody, ktorá síce bola podaná po nadobudnutí úcinnosti uvedenej smernice a vnútrostátnych ustanovení prijatých na jej prebratie, no týka sa skutkových okolností a sankcií, ku ktorým doslo pred nadobudnutím úcinnosti týchto ustanovení. 3. Clánok 22 ods. 1 smernice 2014/104 sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni uplatneniu vnútrostátnych ustanovení na prebratie prijatých na dosiahnutie súladu s clánkom 17 ods. 1 tejto smernice, ktorý upravuje právomoc vnútrostátnych súdov odhadom stanovit výsku skody, na skodu spôsobenú porusením práva hospodárskej sútaze, ktoré skoncilo pred nadobudnutím úcinnosti vnútrostátnych právnych predpisov prijatých na prebratie smernice, v rámci zaloby o náhradu skody podanej po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátneho predpisu prijatého na prebratie smernice. Clánok 22 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni uplatneniu vnútrostátnych právnych predpisov prijatých na vykonanie clánku 17 ods. 2 tejto smernice, ktorý stanovuje vyvrátitelnú domnienku skody spôsobenej kartelmi, na porusenia spáchané pred nadobudnutím úcinnosti vnútrostátnych právnych predpisov prijatých na prebratie smernice, v rámci zaloby o náhradu skody podanej po nadobudnutí úcinnosti vnútrostátneho predpisu prijatého na prebratie smernice. __________________________________________________________________ ( [65]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [66]2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([67]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1.) ( [68]3 ) Rozsudok z 28. marca 2019 (C-637/17, dalej len "rozsudok Cogeco, [69]EU:C:2019:263). ( [70]4 ) Rozsudok zo 14. marca 2019 ([71]C-724/17, [72]EU:C:2019:204). ( [73]5 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([74]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [75]6 ) BOE c. 159 zo 4. júla 2007, s. 28848. ( [76]7 ) Sankcia Komisie nie je navyse právoplatná pre jeden z podnikov, ktorý ju napadol zalobou podanou 11. decembra 2017, ktorá je prejednávaná na Vseobecnom súde [Scania a i./Komisia (T-799/17)]. ( [77]8 ) Pozri rozsudky zo 14. apríla 1970, Brock ([78]68/69, [79]EU:C:1970:24, bod [80]7), a z 10. júla 1986, Licata/Hospodársky a sociálny výbor ([81]270/84, [82]EU:C:1986:304, bod [83]31). ( [84]9 ) Rozsudky zo 16. decembra 2010, Stichting Natuur en Milieu a i. ([85]C-266/09, [86]EU:C:2010:779, bod [87]32); z 26. marca 2015, Komisia/Moravia Gas Storage ([88]C-596/13 P, [89]EU:C:2015:203, bod [90]32), ako aj z 15. januára 2019, E.B. ([91]C-258/17, [92]EU:C:2019:17, bod [93]50). ( [94]10 ) Pozri rozsudky z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia ([95]C-369/09 P, [96]EU:C:2011:175, bod [97]98 a citovaná judikatúra), a z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen ([98]C-334/07 P, [99]EU:C:2008:709, bod [100]44 a citovaná judikatúra). ( [101]11 ) Pozri clánok 22 ods. 1 smernice 2014/104. ( [102]12 ) Pozri clánok 22 ods. 2 smernice 2014/104. ( [103]13 ) Pozri rozsudky z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia ([104]C-369/09 P, [105]EU:C:2011:175, bod [106]98 a citovaná judikatúra), ako aj z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen ([107]C-334/07 P, [108]EU:C:2008:709, bod [109]44 a citovaná judikatúra). ( [110]14 ) Rozsudok zo 14. marca 2019 ([111]C-724/17, [112]EU:C:2019:204). ( [113]15 ) Ako bolo navyse uvedené v bode 23 vyssie, rozhodnutie Komisie vo veci nazvanej "Nákladné vozidlá" bolo prijaté po nadobudnutí úcinnosti smernice 2014/104, ale pred uplynutím lehoty na jej prebratie, zatial co zhrnutie rozhodnutia Komisie v Úradnom vestníku Európskej únie a verzia ktorá nemá dôverný charakter, rozhodnutia Komisie na internetovej stránke Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz boli uverejnené po uplynutí lehoty na prebratie uvedenej smernice, avsak pred jej prebratím do spanielskeho práva zákonom c. 15/2007. ( [114]16 ) Pozri odôvodnenie 34 smernice 2014/104. ( [115]17 ) V tejto súvislosti uvádzam, ze otázka uplatnenia ratione temporis nového rezimu premlcania upraveného v clánku 10 smernice 2014/104 dokonale ilustruje túto problematiku vzhladom na rôzne prístupy k prebratiu, ktoré zaujali clenské státy. ( [116]18 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([117]C-637/17, [118]EU:C:2019:32, bod [119]63). ( [120]19 ) Rozsudok z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i. ([121]212/80 az 217/80, [122]EU:C:1981:270, bod [123]10). ( [124]20 ) Pozri rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([125]C-17/10, [126]EU:C:2012:72, body [127]50 a [128]51, ako aj citovaná judikatúra). ( [129]21 ) Pozri odôvodnenie 11 smernice 2014/104. ( [130]22 ) Pozri rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ([131]C-453/99, [132]EU:C:2001:465, bod [133]31). ( [134]23 ) Pozri odôvodnenie 34 smernice 2014/104. ( [135]24 ) Pozri "Správa o vykonávaní smernice o zalobách o náhradu skody" zo 14. decembra 2020. ( [136]25 ) Pozri odôvodnenie 34 smernice 2014/104. ( [137]26 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([138]C-637/17, [139]EU:C:2019:32, bod [140]61). ( [141]27 ) Rozsudok z 8. novembra 2012, Evropaďki Dynamiki/Komisia ([142]C-469/11 P, [143]EU:C:2012:705, body [144]52 a [145]53). ( [146]28 ) THOMAS, B., AUBIN, F.: Chapter 7 - Limitation period. In: AMARO, R. (ed.): Private Enforcement of Competition Law in Europe. 1. vydanie. Bruxelles: Bruylant, 2021, s. 165. ( [147]29 ) Pozri napríklad prístup, ktorý zaujalo Francúzsko v clánku 12 ods. 2 nariadenia c. 2017-303 z 9. marca 2017 o zalobách o náhradu skody v dôsledku protisútazných postupov (JORF c. 59 z 10. marca 2017). ( [148]30 ) Pozri rozsudok Cogeco a rozsudok z 12. decembra 2019, Otis Gesellschaft a i. ([149]C-435/18, [150]EU:C:2019:1069). ( [151]31 ) Pozri rozsudok z 5. júna 2014, Kone a i. ([152]C-557/12, [153]EU:C:2014:1317, bod [154]22 a citovaná judikatúra). ( [155]32 ) Pozri rozsudok z 1. júla 2004, Tsapalos a Diamantakis ([156]C-361/02 a C-362/02, [157]EU:C:2004:401, bod [158]20). ( [159]33 ) Pozri rozsudok zo 14. marca 2019 ([160]C-724/17, [161]EU:C:2019:204, bod [162]34). ( [163]34 ) Pozri clánok 15 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky ("RÍM II") ([164]Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40) a clánok 12 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ([165]Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6). ( [166]35 ) Pozri odôvodnenie 11 smernice 2014/104. ( [167]36 ) Pozri rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ([168]C-453/99, [169]EU:C:2001:465, bod [170]29); z 5. júna 2014, Kone a i. ([171]C-557/12, [172]EU:C:2014:1317, bod [173]24), ako aj rozsudok Cogeco (bod 42). ( [174]37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i. ([175]C-295/04 az C-298/04, [176]EU:C:2006:461, bod [177]95). ( [178]38 ) Pozri rozsudok Cogeco (body 38 az 55) a rozsudok z 12. decembra 2019, Otis Gesellschaft a i. ([179]C-435/18, [180]EU:C:2019:1069, bod [181]25 a citovaná judikatúra). ( [182]39 ) Pozri rozsudok zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([183]C-360/09, [184]EU:C:2011:389, bod [185]29). ( [186]40 ) Pozri rozsudok Cogeco (bod 48). ( [187]41 ) Pozri rozsudok Cogeco (bod 49). ( [188]42 ) Pozri rozsudok Cogeco (bod 51). ( [189]43 ) Pozri rozsudok Cogeco (bod 48). ( [190]44 ) Pozri rozsudok Cogeco (bod 45). ( [191]45 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([192]C-637/17, [193]EU:C:2019:32, bod [194]81). ( [195]46 ) Pozri rozsudok Cogeco (body 44 az 55). ( [196]47 ) Pozri rozsudok Cogeco (bod 47). ( [197]48 ) Pozri rozsudok Cogeco (body 48, 49 a 50). ( [198]49 ) Domnievam sa teda, ze nasledujúca analýza je relevantná aj pre stanovenie dies a quo v prípade, ked sa clánok 10 tejto smernice uplatní. ( [199]50 ) Pozri odôvodnenie 148 oznámenia o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([200]Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6). ( [201]51 ) Pozri odôvodnenie 149 oznámenia o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. ( [202]52 ) Pozri https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_16_2582. ( [203]53 ) V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Komisia v roku 2011 potvrdila, ze v rámci svojho vysetrovania v odvetví výroby nákladných vozidiel vykonala neohlásené kontroly (pozri informacný prehlad z 18. januára 2011Antritrust: Commission confirms unannounced inspections in the truck sector, dostupný len v anglickom jazyku na internetovej stránke https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/MEMO_11_29). Následne v roku 2014 Komisia prostredníctvom tlacovej správy tiez potvrdila, ze zaslala oznámenie o výhradách výrobcom nákladných vozidiel podozrivým z úcasti na karteli (pozri tlacovú správu z 20. novembra 2014Antitrust: Commission sends statement of objections to suspected participants in trucks cartel, dostupnú v nemeckom, anglickom a francúzskom jazyku na internetovej stránke https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_14_2002). Tieto dva dokumenty vsak neoznacujú vysetrované podniky, geografické trhy, dotknuté výrobky ani dlzku trvania porusenia vysetrovaného v tomto období. ( [204]54 ) THOMAS, B., AUBIN, F.: Chapter 7 - Limitation period. In: AMARO, R. (ed.): Private Enforcement of Competition Law in Europe. 1. vydanie. Bruxelles: Bruylant, 2021, s. 170 - 172. ( [205]55 ) Van BAEL & BELLIS: Chapter 11: Private Enforcement. In: Competition Law of the European Union. 6. vydanie. Kluwer Law International, 2021, s. 1322. ( [206]56 ) Pozri rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ([207]C-453/99, [208]EU:C:2001:465, bod [209]26). ( [210]57 ) V tejto súvislosti poznamenávam, ze výsledný casový posun niekolkých mesiacov medzi prijatím rozhodnutia a uverejnením tlacovej správy v den prijatia tohto rozhodnutia a uverejnením zhrnutia rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie môze vytvárat právnu neistotu, ktorá ohrozuje úcinné a jednotné uplatnovanie práva hospodárskej sútaze v rámci Únie vzhladom na rozdielne prístupy clenských státov, pokial ide o dies a quo. ( [211]58 ) Pozri v tomto zmysle: https://ec.europa.eu/info/legal-notice_sk. ( [212]59 ) Tlacová správa bola uverejnená v nemeckom, anglickom, francúzskom, talianskom, holandskom a svédskom jazyku. ( [213]60 ) Pre verejnost je dostupný odkaz na smernicu 2014/104, ako aj na internetovú stránku Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz, ktorá obsahuje viac informácií o zalobách o náhradu skody vo veciach kartelov a zneuzívania dominantného postavenia, ako aj praktickú prírucku o spôsobe vycíslenia skody spôsobenej porusením pravidiel hospodárskej sútaze. ( [214]61 ) Treba vsak uviest, ze po tom, ako bola tlacová správa pár dní po jej uverejnení (25. júla 2016) nahraná na internetovú stránku Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz, do casti týkajúcej sa veci nazvanej "Nákladné vozidlá", sú uz obchodné mená podnikov, ktoré sú adresátmi rozhodnutia Komisie, uvedené v hornej casti stránky venovanej tejto veci (pozri https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_cod e=1_39824). Nemozno teda vylúcit, ze osoby, ktoré si tlacovú správu precítali, sa mohli dozvediet totoznost adresátov rozhodnutia. ( [215]62 ) Pozri rozsudok zo 14. decembra 2000 ([216]C-344/98, [217]EU:C:2000:689). ( [218]63 ) Pozri odôvodnenie 11 smernice 2014/104. ( [219]64 ) Pozri odôvodnenie 11 smernice 2014/104. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#t-ECR_62020CC0267_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0001 66. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0002 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 68. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0003 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 70. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0004 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204 73. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0005 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 75. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0006 76. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0007 77. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0008 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A24&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A24 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A24&anchor=#point7 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A304&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A304 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A304&anchor=#point31 84. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0009 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A779&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A779 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A779&anchor=#point32 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A203&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A203 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A203&anchor=#point32 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A17&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A17 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A17&anchor=#point50 94. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0010 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&anchor=#point98 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&anchor=#point44 101. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0011 102. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0012 103. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0013 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&anchor=#point98 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&anchor=#point44 110. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0014 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&locale=sk 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204 113. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0015 114. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0016 115. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0017 116. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0018 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point63 120. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0019 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A270&locale=sk 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A270 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A270&anchor=#point10 124. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0020 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point50 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point51 129. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0021 130. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0022 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&anchor=#point31 134. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0023 135. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0024 136. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0025 137. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0026 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point61 141. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0027 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705&locale=sk 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705&anchor=#point52 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A705&anchor=#point53 146. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0028 147. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0029 148. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0030 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069 151. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0031 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point22 155. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0032 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A401&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A401 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A401&anchor=#point20 159. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0033 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&anchor=#point34 163. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0034 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:199:TOC 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:177:TOC 166. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0035 167. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0036 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&anchor=#point29 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point24 174. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0037 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&anchor=#point95 178. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0038 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069&anchor=#point25 182. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0039 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&anchor=#point29 186. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0040 187. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0041 188. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0042 189. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0043 190. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0044 191. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0045 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point81 195. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0046 196. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0047 197. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0048 198. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0049 199. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0050 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 201. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0051 202. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0052 203. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0053 204. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0054 205. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0055 206. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0056 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&anchor=#point26 210. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0057 211. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0058 212. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0059 213. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0060 214. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0061 215. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0062 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&locale=sk 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689 218. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0063 219. file:///tmp/lynxXXXXgySId7/L85046-9688TMP.html#c-ECR_62020CC0267_SK_01-E0064