NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MICHAL BOBEK prednesené 2. septembra 2021 ( [1]1 ) Vec C-151/20 Bundeswettbewerbsbehörde proti Nordzucker AG, Südzucker AG, Agrana Zucker GmbH [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Najvyssí súd, Rakúsko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Hospodárska sútaz - Správanie vysetrované dvoma vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze - Zásada ne bis in idem - Súbezné uplatnenie práva Únie a vnútrostátneho práva v oblasti hospodárskej sútaze - Totoznost chráneného právneho záujmu - Územné úcinky rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze - Program zhovievavosti" I. Úvod 1. Nordzucker a Südzucker sú výrobcovia cukru. Nemecký vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze konstatoval, ze tieto dva podniky porusili clánok 101 ZFEÚ a nemecké právo hospodárskej sútaze. V konaní vo veci samej sa rakúsky vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze domáha urcenia, ze tieto podniky porusili clánok 101 ZFEÚ a rakúske právo hospodárskej sútaze, pricom zjavne vychádza z toho istého skutkového stavu, ktorý uz bol uvedený v nemeckom rozhodnutí. 2. V tejto súvislosti sa Oberster Gerichtshof (Najvyssí súd, Rakúsko) pýta na pôsobnost zásady ne bis in idem uvedenej v clánku 50 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). Bráni táto zásada v podstate súbezným alebo následným konaniam v oblasti práva hospodárskej sútaze v iných clenských státoch, pokial ide podla vsetkého, aspon ciastocne, o to isté správanie? 3. Z prejednávanej veci vyplývajú najmä dve otázky. Po prvé, akými kritériami sa má riadit výklad pojmu idem na úcely uplatnenia zásady ne bis in idem v práve hospodárskej sútaze a vo vseobecnosti podla clánku 50 Charty? Týmito otázkami sa podrobne zaoberám v mojich paralelných návrhoch vo veci bpost ( [2]2 ). V tomto rozsahu teda tieto návrhy vychádzajú z uz uskutocnenej analýzy v uvedených návrhoch. Po druhé osobitná povaha prejednávanej veci spocíva v potrebe zopakovat, co na úcely zásady ne bis in idem predstavuje totoznost relevantného skutkového stavu. ( [3]3 ) Predovsetkým je tiez Súdnemu dvoru adresovaná výzva, aby - dalo by sa uviest, ze opätovne - objasnil svoje chápanie totoznosti chráneného právneho záujmu. Existuje rovnaký chránený právny záujem v dvoch vnútrostátnych konaniach, v ktorých dva vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze uplatnili rovnaké ustanovenie práva hospodárskej sútaze Únie, ako aj ich príslusné vnútrostátne pravidlá hospodárskej sútaze? II. Právny rámec 4. Clánok 50 Charty s názvom "Právo nebyt stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný cin" uvádza, ze: "Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní za trestný cin, za ktorý uz bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom v súlade so zákonom." 5. Clánok 101 ZFEÚ zakazuje ako nezlucitelné s vnútorným trhom "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu". 6. Clánok 3 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [4]4 ) s názvom "Vztah medzi clánkami 81 a 82 Zmluvy a vnútrostátnym sútazným právom" stanovuje: "1. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok 81 Zmluvy na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na akékolvek zneuzitie zakázané clánkom 82 Zmluvy, uplatnia aj clánok 82 Zmluvy. 2. Uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva nemôze viest k zákazu dohôd, rozhodnutí zdruzení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy alebo splnajú podmienky clánku 81 ods. 3 Zmluvy alebo ktoré sú predmetom nariadenia o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy. Clenským státom sa týmto nariadením nezabranuje prijímat a uplatnovat prísnejsie vnútrostátne právne predpisy na ich území, ktoré zakazujú alebo trestajú jednostranné konanie podnikov. 3. Bez dopadu na vseobecné zásady a iné ustanovenia práva spolocenstva, odseky 1 a 2 neplatia, ked orgány hospodárskej sútaze alebo vnútrostátne súdy clenských státov uplatnujú vnútrostátne právne predpisy o kontrole fúzií a ani nebránia uplatnovaniu ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré sledujú prevazne ciel, ktorý je iný ako ciel sledovaný clánkami 81 a 82 Zmluvy." 7. Clánok 5 s názvom "Právomoci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov" znie: "Orgány hospodárskej sútaze clenských státov majú právomoc na uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy v jednotlivých prípadoch. Na tento úcel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti, môzu prijímat tieto rozhodnutia: - nariadit skoncenie porusovania, - nariadit docasné opatrenia, - prijímat záväzky, - ukladat pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. Ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz, môzu tiez rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany." 8. Clánok 13 sa týka "Pozastavenia alebo ukoncenia konania": "1. Ked orgány hospodárskej sútaze dvoch alebo viacerých clenských státov dostanú staznost alebo konajú zo svojho vlastného podnetu podla clánku 81 alebo 82 Zmluvy proti tej istej dohode, rozhodnutiu zdruzenia alebo proti postupu, skutocnost, ze jeden orgán sa zaoberá prípadom, je dostatocným dôvodom pre ostatné orgány, aby pozastavili konanie alebo staznost zamietli. Komisia môze podobne zamietnut staznost z toho dôvodu, ze sa prípadom zaoberá orgán hospodárskej sútaze clenského státu. 2. Ked orgán hospodárskej sútaze clenského státu alebo Komisia dostanú staznost proti dohode, rozhodnutiu zdruzenia alebo proti postupu, ktorými sa uz zaoberal iný orgán hospodárskej sútaze, môzu ju zamietnut." III. Skutkové okolnosti, konanie na vnútrostátnom súde a prejudiciálne otázky 9. Nordzucker a Südzucker sú nemeckí výrobcovia cukru. Agrana je ovládaná spolocnostou Südzucker. Prevádzkuje cukrovary v Rakúsku a vo východnej Európe. 10. Z historických dôvodov a z dôvodu homogénnosti výrobkov a vysokých nákladov na dopravu bol nemecký trh s cukrom rozdelený na hlavné odbytové oblasti najväcsích nemeckých výrobcov. V reakcii na snahy zahranicných výrobcov cukru vstúpit na nemecký trh sa najneskôr od roku 2004 uskutocnili viaceré stretnutia medzi obchodnými riaditelmi spolocností Nordzucker a Südzucker. Pocas týchto stretnutí sa kládol osobitný dôraz na dôlezitost vyhnút sa novovzniknutému konkurencnému tlaku tým, ze si nemecké spolocnosti nebudú navzájom konkurovat prenikaním do svojich tradicných hlavných odbytových oblastí. 11. Na prelome rokov 2005 a 2006 Agrana zistila, ze niektorí jej rakúski zákazníci kupovali cukor od slovenskej dcérskej spolocnosti vlastnenej spolocnostou Nordzucker. Pocas telefonického rozhovoru, ktorý sa uskutocnil 22. februára 2006, konatel spolocnosti Agrana informoval obchodného riaditela spolocnosti Südzucker o týchto dodávkach a opýtal sa ho, ci pozná niekoho v spolocnosti Nordzucker, s kým by sa mohol o tejto veci porozprávat. Obchodný riaditel spolocnosti Südzucker potom kontaktoval obchodného riaditela spolocnosti Nordzucker. Stazoval sa na dodávky do Rakúska a naznacil, ze by to mohlo mat vplyv na nemecký trh. Obchodný riaditel spolocnosti Nordzucker dostal pokyn, aby na túto ziadost výslovne nereagoval. Následne vsak obchodnému riaditelovi slovenskej dcérskej spolocnosti vlastnenej spolocnostou Nordzucker jasne uviedol, ze si nezelá rozsirovanie vývozov do Rakúska. 12. Rozhodnutím z 18. februára 2014 Bundeskartellamt (Spolkový protimonopolný úrad, Nemecko), nemecký vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, ulozil spolocnosti Südzucker pokutu vo výske 195500000 eur v podstate za to, ze v Spolkovej republike Nemecko porusila zákaz dohôd medzi konkurencnými podnikmi, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. Spolkový protimonopolný úrad konstatoval, ze Nordzucker, Südzucker a tretí nemecký podnik koordinovali svoje postupy tým, ze respektovali svoje hlavné odbytové oblasti pre cukor urcený na spracovanie, ako aj pre cukor urcený na maloobchodný predaj. V rozhodnutí Spolkového protimonopolného úradu je tiez prevzatý obsah vyssie uvedeného telefonického rozhovoru z 22. februára 2006 týkajúceho sa Rakúska. 13. Konanie vo veci samej sa zacalo po tom, co Nordzucker podala v Rakúsku ziadost o zhovievavost. Bundeswettbewerbsbehörde (Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze, Rakúsko) podal na príslusné rakúske súdy návrh na vydanie deklaratórneho rozhodnutia, ktorým by sa urcilo, ze Nordzucker porusila clánok 101 ZFEÚ, ako aj príslusné ustanovenia vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Pokial ide o Südzucker, Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze navrhoval ulozenie pokuty vo výske 12460000 eur za obdobie od 1. januára 2005 do 21. septembra 2006. Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze taktiez navrhoval ulozenie dalsej pokuty spolocnostiam Südzucker a Agrana vo výske 15390000 eur z dôvodu ich spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti za porusenie v období od 22. septembra 2006 do 31. októbra 2008. 14. Vnútrostátny súd prvého stupna tento návrh zamietol. Uviedol, ze Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze nemá oprávnený záujem domáhat sa vydania deklaratórneho rozhodnutia proti spolocnosti Nordzucker. Nordzucker je totiz podnikom, na ktorý sa vztahuje program zhovievavosti, a s ohladom na túto skutocnost Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze nepoziadal o udelenie pokuty. Pokial ide o obdobie pred 22. februárom 2006, neexistujú informácie o tom, ze by sa Rakúsko, co i len nepriamo, podielalo na hlavnej dohode o respektovaní tradicných nemeckých odbytových oblastí. 15. Súd prvého stupna vsak tiez uviedol, ze ziadost komunikovaná telefonicky 22. februára 2006 mohla viest prinajmensom k utlmeniu dodávok slovenskej dcérskej spolocnosti vlastnenej spolocnostou Nordzucker do Rakúska. Následné plnenie tejto poziadavky tak predstavovalo dohodu medzi spolocnostami Nordzucker a Südzucker, ktorá porusovala clánok 101 ods. 1 ZFEÚ. Uvedený súd vsak rozhodol, ze ak sa na urcitý aspekt správania vztahuje sankcia, ktorá uz bola ulozená iným vnútrostátnym orgánom ochrany hospodárskej sútaze, je ulozenie dalsej sankcie v rozpore so zásadou ne bis in idem. Podla tohto súdu je to tak v prípade dohody z 22. februára 2006. 16. Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze podal opravný prostriedok na Oberster Gerichtshof (Najvyssí súd), ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Na základe dohody uzavretej pocas telefonického rozhovoru 22. februára 2006 ziada vydanie deklaratórneho rozhodnutia, ktorým by sa rozhodlo, ze Nordzucker porusila clánok 101 ZFEÚ a príslusné ustanovenia vnútrostátneho práva. Pokial ide o Südzucker, Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze taktiez pozaduje ulozenie pokuty za rovnaké protiprávne konanie. Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze spochybnuje uplatnenie zásady ne bis in idem prvostupnovým súdom. Tvrdí, ze v rámci uvedeného posúdenia neboli zohladnené územia, za ktoré boli ulozené pokuty v závislosti od obratu, ktorý sa tam dosiahol. Podla názoru Spolkového úradu pre ochranu hospodárskej sútaze je prvostupnové rozhodnutie tiez v rozpore s decentralizovaným uplatnovaním práva hospodárskej sútaze Únie, ktoré je upravené nariadením c. 1/2003, ktoré povoluje paralelné konanie viacerých vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze. 17. Vnútrostátny súd, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania poznamenáva, ze Spolkový protimonopolný úrad ulozil spolocnosti Südzucker pokutu za konanie, ktoré zahrna telefonický rozhovor z 22. februára 2006, ktorý je jediným relevantným protiprávnym konaním vo veci, ktorá sa prejednáva na uvedenom súde. Tento súd dalej poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej uplatnovanie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti, a to konkrétne totoznosti páchatela, relevantného skutkového stavu a chráneného právneho záujmu. Poukazuje tiez na to, co povazuje za isté napätie medzi kritériom chráneného právneho záujmu a prístupom prijatým v iných oblastiach práva Únie, ktorý podmienuje uplatnenie zásady ne bis in idem iba totoznostou páchatela a skutkového stavu. 18. Vnútrostátny súd uvádza, ze judikatúra Súdneho dvora neposkytuje usmernenie, pokial ide o uplatnenie zásady ne bis in idem v prípade, ak dva vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze uplatnujú v dvoch konaniach, týkajúcich sa rovnakého skutkového stavu a toho istého páchatela, právo hospodárskej sútaze Únie a zároven vnútrostátne právo hospodárskej sútaze. Vnútrostátny súd tiez poznamenáva, ze ani z nariadenia c. 1/2003 nie je mozné vyvodit usmernenie, ako v takomto prípade postupovat. Okrem toho sa tento súd pýta, ci pri uplatnovaní zásady ne bis in idem zohráva úlohu skutocnost, ze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze zohladnil úcinky daného protiprávneho konania v inom clenskom státe a ci má v tejto súvislosti akýkolvek význam skutocnost, ze spor vo veci samej sa týkal uplatnenia programu zhovievavosti na spolocnost Nordzucker. 19. Za týchto okolností Oberster Gerichtshof (Najvyssí súd) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa tretie kritérium stanovené judikatúrou Súdneho dvora v oblasti práva hospodárskej sútaze na úcely uplatnenia zásady ne bis in idem, teda kritérium, podla ktorého musí byt dotknutý rovnaký chránený právny záujem, uplatnit aj v prípade, ze orgány hospodárskej sútaze dvoch clenských státov majú na ten istý skutkový stav a vo vztahu k tým istým osobám uplatnit popri vnútrostátnych právnych predpisoch aj tie isté predpisy práva Únie (v tomto prípade clánok 101 ZFEÚ)? V prípade kladnej odpovede na túto otázku: 2. Ide v takom prípade súbezného uplatnenia predpisov Únie a vnútrostátnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze o rovnaký chránený právny záujem? 3. Je okrem toho pre uplatnenie zásady ne bis in idem relevantné, ci v rozhodnutí orgánu hospodárskej sútaze clenského státu o ulození pokuty, ktoré bolo prijaté ako prvé, boli zo skutkového hladiska zohladnené úcinky porusenia pravidiel hospodárskej sútaze na ten dalsí clenský stát, ktorého orgán hospodárskej sútaze rozhodol v konaní vo veci práva hospodárskej sútaze vedenom týmto orgánom az po prijatí uvedeného rozhodnutia? 4. Riadi sa aj konanie, v ktorom z dôvodu úcasti jedného úcastníka na vnútrostátnom programe zhovievavosti mozno len konstatovat, ze sa dopustil porusenia práva hospodárskej sútaze, zásadou ne bis in idem, alebo môze k takému samotnému konstatovaniu porusenia dôjst nezávisle od výsledku predchádzajúceho konania o ulození pokuty (v inom clenskom státe)?" 20. Písomné pripomienky predlozili Südzucker, Agrana, Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze, belgická, nemecká a talianska vláda, ako aj Európska komisia. Südzucker, Agrana, Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze, belgická, nemecká a polská vláda, ako aj Komisia predniesli ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 22. marca 2021. Uvedené pojednávanie sa konalo spolocne pre túto prejednávanú vec a tiez aj pre vec C-117/20 bpost. IV. Posúdenie 21. Tieto návrhy majú nasledujúcu struktúru. Na zaciatku svojej analýzy sa budem zaoberat relevantnostou prvej a druhej prejudiciálnej otázky (cast A). Následne sa budem venovat kritériu, ktorým by sa podla môjho názoru malo riadit uplatnovanie zásady ne bis in idem v oblasti práva hospodárskej sútaze a v ostatných prípadoch podla clánku 50 Charty (cast B). Skôr nez sa budem zaoberat totoznostou relevantného skutkového stavu na urcitom území a v urcitom case (cast B.2), budem sa venovat najmä otázke chráneného právneho záujmu v práve hospodárskej sútaze Únie (cast B.1). Na záver sa zameriam na relevantnost deklaratórneho rozhodnutia navrhovaného vo vnútrostátnom konaní, v ktorom nedoslo k ulozeniu pokuty z dôvodu, ze uvedené konanie sa týkalo uplatnenia programu zhovievavosti, pokial ide o uplatnenie zásady ne bis in idem v uvedenom konaní (cast C). A. Relevantnost prvej a druhej prejudiciálnej otázky 22. Vnútrostátny súd svojou prvou a druhou otázkou ziada od Súdneho dvora, aby urcil, ci sa kritérium chráneného právneho záujmu uplatnuje v rámci dvoch vnútrostátnych konaní, ktoré sa týkajú tých istých porusovatelov a toho istého skutkového stavu, v ktorých príslusné vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze uplatnujú clánok 101 ZFEÚ a vnútrostátne právo hospodárskej sútaze (prvá otázka). Za predpokladu, ze by kritérium právneho záujmu bolo relevantné, sa vnútrostátny súd tiez pýta, ci právo hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátne právo hospodárskej sútaze chránia ten istý právny záujem (druhá otázka). 23. Hoci nebola formálne vznesená námietka neprípustnosti, Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze, nemecká vláda a Komisia sa domnievajú, ze odpoved na prvú otázku (a do urcitej miery aj na druhú otázku) nie je rozhodujúca pre vydanie rozhodnutia v tejto veci. V podstate sa domnievajú, ze v konaní vo veci samej nejde o totoznost skutkového stavu, pretoze Spolkový protimonopolný úrad a Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze posudzovali uvedené protisútazné správanie iba vo vztahu k územiu svojho státu. Nie je preto potrebné posudzovat chránený právny záujem. 24. Neodporúcam, aby sa upustilo od odpovede na prvú a druhú polozenú otázku. 25. Po prvé, predovsetkým nie je jasné, ci Spolkový protimonopolný úrad obmedzil svoje konanie iba na nemecké územie. Zdá sa totiz, ze nie je úplne jasné, co presne uvedený vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze zohladnil a aké z toho vyplývajú dôsledky. Chápem, ze tieto nejasnosti pramenia z odkazu uvedeného v rozhodnutí Spolkového protimonopolného úradu na telefonický rozhovor z 22. februára 2006, pocas ktorého sa hovorilo o rakúskom trhu. Na tento rozhovor sa odvoláva aj Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze v konaní vo veci samej. 26. Neexistujú vsak informácie, ktoré by objasnovali, ci (a ako) bol koordinovaný postup vyplývajúci z tohto rozhovoru zohladnený pri stanovení územného rozsahu konania na Spolkovom protimonopolnom úrade a v jeho konecnom rozhodnutí. Vnútrostátny súd vyjadruje pochybnosti v súvislosti s územným rozsahom rozhodnutia Spolkového protimonopolného úradu. Dalej uvádza, ze toto rozhodnutie neobsahuje údaje o obrate, ktorý slúzil ako základ pre výpocet pokuty ulozenej spolocnosti Südzucker. 27. K týmto pochybnostiam navyse uvádzam, ze znenie prvej otázky výslovne odkazuje na ten istý skutkový stav. Tretia otázka sa následne týka totozných úcinkov daného porusenia práva hospodárskej sútaze. Ak sa majú tieto otázky chápat v kontexte návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, zdá sa, ze podla názoru vnútrostátneho súdu by mohlo dôjst k územnému prekrývaniu sa medzi konaním vedeným Spolkovým protimonopolným úradom na jednej strane a konaním, ktoré prebieha pred vnútrostátnym súdom, na strane druhej. 28. Po druhé vnútrostátny súd jasne vyzýva Súdny dvor, aby poskytol usmernenie k otázke chráneného právneho záujmu. Hoci je pravdepodobné, ze táto skutocnost môze byt zohladnená po overení totoznosti porusovatela a relevantného skutkového stavu, osobitosti tejto veci a záujem na hospodárnosti súdneho konania môzu vyzadovat, aby sa posúdenie uskutocnilo v odlisnom poradí. Urcenie tohto poradia je na rozhodnutí vnútrostátneho súdu. 29. Po tretie, co sa týka skôr doplnujúcej poznámky, ktorá je napriek tomu významná, vnútrostátny súd sa prostredníctvom tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania pýta, ci je mozné pouzit zásadu ne bis in idem konkrétne v konaniach v oblasti práva hospodárskej sútaze a podla clánku 50 Charty vo vseobecnosti. V tomto kontexte by mi pripadalo skôr nejasné a urcite nie v súlade s duchom súdnej spolupráce, ak by sa mal Súdny dvor jednoducho zamerat na jednu z podmienok, ktorá by nemusela byt splnená (ale ktorá v skutocnosti predstavuje skutkovú otázku, ktorú musí vyriesit vnútrostátny súd, ktorý podal návrh na zacatie konania) bez toho, aby uviedol, aké sú ostatné aspekty tohto kritéria. 30. Strucne povedané v rozsahu, v akom nie je mozné vylúcit, ze sa obe konania skutkovo tak ci onak prekrývajú, alebo ze vnútrostátny súd môze ziadat, aby otázka právneho záujmu bola posúdená pred otázkou totoznosti skutkového stavu, nie je mozné domnienku relevancie ( [5]5 ) návrhov na zacatie prejudiciálneho konania povazovat za vyvrátenú. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú aj druhú polozenú otázku. B. Zásada ne bis in dem v práve (hospodárskej sútaze) Únie: kritérium a jeho súcasti 31. Prvá a druhá polozená otázka sa týkajú definície kritéria, ktorým by sa malo riadit uplatnovanie zásady ne bis in idem v oblasti práva hospodárskej sútaze, a konkrétne v tomto kontexte definície pojmu "idem". 32. Zacnem krátkym pripomenutím dôvodov, ktoré v tomto ohlade viedli k polozeniu otázok. Moja navrhovaná odpoved na prvú otázku vychádza z analýzy, ktorú som uz uskutocnil v mojich paralelných návrhoch vo veci bpost. Navrhujem jednotné kritérium pre uplatnovanie zásady ne bis in idem podla clánku 50 Charty, ktorý vychádza z totoznosti troch kritérií: porusovatela; relevantného skutkového stavu; a chráneného právneho záujmu (cast 1). 33. Dalej sa v odpovedi na druhú otázku budem zaoberat problematikou chráneného právneho záujmu konkrétne v práve hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti som dospel k záveru, ze ked dva vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze uplatnujú clánok 101 ZFEÚ a rovnocenné ustanovenia vnútrostátneho práva, chránia ten istý právny záujem (cast 2). 34. Na záver sa budem venovat otázke, ci sa obe konania posudzované v prejednávanej veci týkajú rovnakého skutkového stavu a ci je to z právneho hladiska vôbec mozné. Nakoniec budem konstatovat, ze otázka, ci Spolkový protimonopolný úrad zohladnil úcinky daného porusenia práva hospodárskej sútaze v Rakúsku, je skutocne relevantná pre uplatnitelnost zásady ne bis in idem v konaní vo veci samej, ale ze z faktického hladiska to je zjavne nejasná otázka (cast 3). 1. Kritérium: trojitá totoznost 35. Prvá a druhá prejudiciálna otázka pravdepodobne vychádzajú z opakovaného potvrdenia Súdnym dvorom, ze v práve hospodárskej sútaze splnenie podmienky idem vyzaduje nielen totoznost porusovatela a skutkového stavu, ale aj totoznost chráneného právneho záujmu. ( [6]6 ) 36. Judikatúra týkajúca sa zásady ne bis in idem v práve hospodárskej sútaze Únie sa zacala objavovat asi pred 50 rokmi v rozsudku Súdneho dvora Wilhelm a i. ( [7]7 ). Táto vec sa týkala súbezného vnútrostátneho a nadnárodného vysetrovania protisútazného správania. Konstatovanie Súdneho dvora, ze "právo Spolocenstva a vnútrostátne kartelové právo posudzujú kartely z rôznych uhlov pohladu" ( [8]8 ), bolo neskôr doplnené spresnením, ze ochrana poskytovaná zásadou ne bis in idem sa v práve hospodárskej sútaze uplatní len vtedy, ak sa druhé konanie týka nielen totozného porusovatela a skutkového stavu, ale aj totozného chráneného právneho záujmu. ( [9]9 ) Takýto výklad uvedenej zásady bol potvrdený najmä v rozsudku Toshiba ( [10]10 ). Napriek rastúcej kritike pouzívania podmienky týkajúcej sa chráneného právneho záujmu, ktorá sa nenachádza v iných oblastiach práva Únie, ( [11]11 ) bol ten istý výklad naposledy potvrdený v rozsudku Slovak Telecom ( [12]12 ). 37. Súdny dvor v judikatúre týkajúcej sa clánku 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami státov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrusení kontrol na spolocných hraniciach (dalej len "DVSD") výslovne obmedzil posudzovanie pojmu "idem" len na totoznost porusovatela a skutkového stavu. ( [13]13 ) V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie podmienky idem je "zhodnost skutkovej podstaty cinu, ktorým sa rozumie existencia súboru konkrétnych okolností, ktoré sú navzájom nerozlucitelne spojené" ( [14]14 ). Podobne v judikatúre týkajúcej sa kombinácie trestného a správneho konania Súdny dvor uviedol, ze "clánok 50 Charty nebráni tomu, aby clenský stát za to isté konanie spocívajúce v nesplnení povinností podat priznanie k DPH ulozil kombináciu danových a trestných sankcií" ( [15]15 ). Neskôr Súdny dvor spresnil, ze "clánok 50 Charty tak zakazuje ulozit za rovnaké skutky viacero sankcií trestnej povahy na základe rôznych na ten úcel vedených konaní" ( [16]16 ). Posunutím analýzy blizsie k pojmu "bis" Súdny dvor umoznil pokracovanie druhého konania v tej istej veci za predpokladu uplatnenia ustanovenia o obmedzení práv uvedeného v clánku 52 ods. 1 Charty. ( [17]17 ) 38. V súcasnosti sa kritérium uvedené v rozsudku Menci javí ako vseobecne uplatnitelné; teda uplatnitelné na vsetky situácie, na ktoré sa vztahuje clánok 50 Charty. To tiez umoznuje súbezné uplatnovanie konkrétnejsích pravidiel, ako napríklad clánku 54 DVSD alebo clánku 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV o európskom zatykaci. ( [18]18 ) Zdá sa vsak, ze vseobecné kritérium teraz pracuje s pojmom idem factum velmi siroko, pokial ide o pôsobnost clánku 50 Charty, v kombinácii s pomerne velkorysými "zadnými dvierkami" v podobe moznosti obmedzenia práv podla clánku 52 ods. 1 Charty. 39. Nemám v úmysle opakovat tvrdenia, na základe ktorých povazujem takýto prístup za problematický. Môzem len odkázat na svoju analýzu vo veci bpost ( [19]19 ). Na základe uvedeného navrhujem, aby bolo (jednotné) kritérium idem v zmysle clánku 50 Charty zalozené na trojitej totoznosti: porusovatela; relevantného skutkového stavu a chráneného právneho záujmu. ( [20]20 ) 40. Objasnenie tohto východiskového bodu ma vedie k hlbsiemu preskúmaniu dvoch prvkov tohto kritéria, ktoré sú jadrom prejednávanej veci, a to totoznosti chráneného právneho záujmu (cast 2) a totoznosti skutkového stavu (cast 3). 2. Totoznost chráneného právneho záujmu 41. Podla mojich vedomostí, aj ked podmienka chráneného právneho záujmu vo veciach práva hospodárskej sútaze bola opakovane potvrdená, nebola nikdy skutocne vysvetlená, ( [21]21 ) s výnimkou tvrdenia, ze "vnútrostátne právo vychádza z úvah, ktoré sú specifické pre kazdé vnútrostátne právo a zohladnuje obmedzujúce postupy iba v tomto kontexte" ( [22]22 ). 42. Konkrétna otázka, ci právo hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátne práva hospodárskej sútaze chránia ten istý právny záujem, bola Súdnemu dvoru polozená nedávno v rozsudku Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie ( [23]23 ). Súdny dvor vsak nepovazoval za potrebné sa touto otázkou zaoberat. Hoci sa konanie vo veci samej týkalo súbezného uplatnenia vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a práva hospodárskej sútaze Únie, zahrnalo iba jedno konanie pred vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze. Súdny dvor tak iba zdôraznil, ze v uvedenom konaní neexistuje bis, ktorým by bolo mozné zacat, a nezaoberal sa idem. 43. Naopak v prejednávanej veci ide jasne o dve konania, ktoré sa týkajú tých istých porusovatelov, co je v prejednávanej veci relevantné. ( [24]24 ) Pokial teda vnútrostátny súd este pred posúdením otázky chráneného právneho záujmu nedospeje k záveru, ze sa obe konania týkajú odlisného skutkového stavu, potom je otázka chráneného právneho záujmu zjavne relevantná. 44. Chráni právo hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátne práva hospodárskej sútaze rovnaký právny záujem? Ak sa na ne nahliada vseobecne, potom s ohladom na imperatív spravodlivej a nenarusenej hospodárskej sútaze na vnútornom trhu urcite áno. Nemyslím si vsak, ze by bolo vhodné ukoncit analýzu na tomto mieste. Otázka chráneného právneho záujmu by sa mala posudzovat s ohladom na konkrétne ustanovenie. Je potrebné sa zamerat na konkrétny záujem alebo úcel sledovaný pouzitým ustanovením a na to, co toto ustanovenie sankcionuje a z akého dôvodu. ( [25]25 ) 45. Na jednej strane pri posúdení z abstraktného hladiska niet pochybností o tom, ze v súcasnosti sa pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze a vnútrostátne pravidlá hospodárskej sútaze do velkej miery zblízili. Bez toho, aby boli dotknuté historické dôvody, z ktorých vychádza konstatovanie v rozsudku Wilhelm a i. o odlisnosti práva hospodárskej sútaze Spolocenstva a vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, ( [26]26 ) je zrejmé, ze nariadenie c. 1/2003 zblízilo právo hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátne právo hospodárskej sútaze. Potreba zblizovania a spolupráce sa odráza tak v predmete dotknutých právnych predpisov, ako aj v institúciách, ktoré tieto právne predpisy uplatnujú. 46. Pokial ide o hmotnoprávne ustanovenia, nariadenie c. 1/2003 jasne oprávnuje vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze uplatnovat clánky 101 a 102 ZFEÚ. ( [27]27 ) Stanovuje tiez pravidlá, ktorých cielom je zabezpecit konzistentnost ich uplatnovania. To znamená, ze mozno sú to práve ustanovenia nariadenia c. 1/2003 týkajúce sa institúcií a postupov, ktoré vytvárajú pomerne prepracovaný systém "Európskej siete pre hospodársku sútaz", ktorá podnecuje úcast Komisie a aj príslusných vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze a ktorých cielom je dosiahnutie jednotnosti uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Okrem toho prijatie smernice (EÚ) 2019/1 ( [28]28 ) normotvorcom Únie riesi vnímané medzery súcasného rezimu. Táto smernica posilnuje postavenie vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze tak, aby mohli úcinnejsie vymáhat dodrziavanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ v oblastiach, na ktoré sa vztahujú jednotlivé kapitoly tohto nástroja. ( [29]29 ) 47. S ohladom na uvedené systematické prepracovanie je tazké sa domnievat, ze právo hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátne práva hospodárskej sútaze sa nezblízili od doby, ked o ich vztahu rozhodoval Súdny dvor vo veci Wilhelm a i. Takáto úvaha sa zdá byt správna nielen pri zohladnení presného znenia pouzitého Súdnym dvorom v uvedenom rozsudku, ktorý odkazuje na "právo Spolocenstva a vnútrostátne právo týkajúce sa kartelových dohôd" ( [30]30 ), ale aj vtedy, ked sa v neskorsej judikatúre zohladní vseobecný odkaz na "obmedzujúce postupy" ( [31]31 ). 48. Na druhej strane, ked sa zameriame na konkrétne ustanovenia, nie je mozné s úplnou istotou tvrdit, ze v urcitých oblastiach pravidiel hospodárskej sútaze uz neexistujú (alebo skôr uz nemôzu existovat) rozdiely. ( [32]32 ) Clánok 3 nariadenia c. 1/2003 nielenze upravuje, na rozdiel od predchádzajúceho nariadenia c. 17, vztah medzi pravidlami hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátnymi pravidlami hospodárskej sútaze, ale tiez konkrétne uznáva, ze existujú prípady, ked by sa vnútrostátne pravidlá hospodárskej sútaze mohli z hladiska svojej podstaty lísit od pravidiel hospodárskej sútaze Únie. 49. Pokial ide o uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ na vnútrostátnej úrovni, z clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze clenské státy nemôzu podriadit dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy prísnejsím pravidlám, nez sú tie, ktoré existujú na úrovni Únie. Clenské státy vsak majú moznost tak urobit, pokial ide o jednostranné správanie podnikov. Co sa týka prípustného priestoru pre konkrétne vnútrostátne pravidlá, existuje tu teda rozdiel v závislosti od toho, ci sa na predmetné správanie vztahuje clánok 101 ZFEÚ alebo clánok 102 ZFEÚ. 50. Okrem toho pokial ide o vnútrostátne právne predpisy v oblasti fúzií, clánok 3 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vymedzuje este sirsí priestor na odlisnosti a vyhradzuje moznost trvalého uplatnovania vnútrostátnych právnych predpisov, ktoré sledujú prevazne odlisný ciel nez clánky 101 a 102 ZFEÚ. Túto poslednú moznost potvrdzuje aj odôvodnenie 9 nariadenia c. 1/2003, ktoré, okrem iného uvádza, ze "clenské státy môzu... na svojom území vykonávat vnútrostátne právne predpisy, ktoré zakazujú alebo postihujú konania necestnej obchodnej praxe nezávisle na tom, ci sú jednostranné alebo dohodnuté zmluvne". 51. Zo strukturálneho hladiska teda vzájomný normatívny vztah medzi pravidlami Únie a vnútrostátnymi pravidlami, na ktoré sa vztahuje clánok 3 nariadenia c. 1/2003 predpokladá prinajmensom styri rôzne scenáre. Po prvé v prípadoch, na ktoré sa vztahuje clánok 101 ZFEÚ, dochádza k úplnému obsahovému prekrývaniu, a preto v nich clenské státy nemôzu prijat prísnejsie pravidlá. Po druhé v situáciách, na ktoré sa vztahuje clánok 102 ZFEÚ dochádza k pomerne velkému, nie vsak úplnému obsahovému prekrývaniu, a preto v nich clenské státy môzu prijat prísnejsie pravidlá. ( [33]33 ) Po tretie existuje ciastocná harmonizácia kontroly fúzií. Po stvrté a snád ako najdôlezitejsie, ze pre clenské státy je vyhradený jasný normatívny priestor, pokial ide o vnútrostátne pravidlá, ktoré sledujú iné ciele ako clánky 101 a 102 ZFEÚ, pricom ako príklad sa uvádza vnútrostátna regulácia nekalých obchodných praktík. 52. Clánok 3 nariadenia c. 1/2003 teda uznáva, ze právo hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátne právo hospodárskej sútaze nie sú rovnaké, prinajmensom nie vo vsetkých ich aspektoch. ( [34]34 ) Tento potenciálny rozdiel vsak súvisí s normatívnou kvalitou sledovaného záujmu (alebo ciela). Nemôze íst len o odlisný územný rozsah. 53. Inými slovami, nemyslím si, ze jednoduchý (kvantitatívny) rozdiel v územnom rozsahu toho istého protiprávneho konania, a teda aj daného pravidla, sám osebe naznacuje (kvalitatívny) rozdiel v právnom záujme. ( [35]35 ) Zatial co právo hospodárskej sútaze Únie sa vztahuje na situácie, v ktorých je ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi, na vnútorné situácie sa uplatnuje vnútrostátne právo hospodárskej sútaze. Podla môjho názoru tento rozdiel poukazuje na územný rozsah protiprávneho konania, prípadne spojeného so závaznostou zásahu do chráneného právneho záujmu, ale nie nevyhnutne na odlisnú kvalitu tohto chráneného právneho záujmu. ( [36]36 ) 54. Jednoducho povedané, cenový kartel uzatvorený a vykonávaný v Ceskej republike pravdepodobne kvalitatívne ovplyvní rovnaký chránený právny záujem bez ohladu na to, ci nakoniec, a vzhladom na vplyv na obchod medzi clenskými státmi, pôjde o vnútrostátne ustanovenie odrázajúce clánok 101 ZFEÚ, ( [37]37 ) ktoré sa uplatní v tejto súvislosti, alebo o clánok 101 ZFEÚ v spojení s týmto vnútrostátnym ustanovením alebo prípadne o samotný clánok 101 ZFEÚ. 55. Tento zlozený obrázok sa totiz riadi vseobecným pravidlom, podla ktorého sa vnútrostátne pravidlá hospodárskej sútaze uplatnujú len vtedy, ak právo Únie nestanovuje osobitné pravidlá. ( [38]38 ) Do tej miery, do akej sa oba súbory pravidiel skutocne prekrývajú, alebo v kazdom prípade, hned ako zacnú sankcionovat rovnaký súbor skutkových okolností, je potrebné urcit in concreto s ohladom na konkrétne ustanovenia, ktoré sa vztahujú na rovnaký prípad na oboch úrovniach, ci je chránený právny záujem rovnaký na úrovni Únie a tiez aj na vnútrostátnej úrovni. 56. Pri uplatnení tohto prístupu na prejednávanú vec potom z clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze ak vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze (alebo vnútrostátny súd) uplatní svoje vnútrostátne právo na správanie, ktoré v zmysle clánku 101 ZFEÚ ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, musí tiez uplatnit clánok 101 ZFEÚ. Inými slovami, ak sa na dané správanie vztahuje aj clánok 101 ZFEÚ, vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze alebo súdy musia uplatnit aj toto ustanovenie. ( [39]39 ) 57. Dalej, ako vyplýva z clánkov 3 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003, výsledok uplatnenia vnútrostátneho práva na situáciu, na ktorú sa vztahuje clánok 101 ZFEÚ, sa nemôze lísit od dosiahnutého výsledku v situácii, ak by sa uplatnil iba samotný clánok 101 ZFEÚ. Teda bez toho, aby bola dotknutá otázka, aká je v takejto situácii pridaná hodnota súbezného uplatnenia vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, ( [40]40 ) je v kazdom prípade tazké si predstavit, ako by sa mohli lísit príslusné ciele predmetného vnútrostátneho pravidla a clánku 101 ZFEÚ. Okrem toho, ak dva vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze následne uplatnia to isté ustanovenie práva Únie, a to clánok 101 ZFEÚ, potom s ohladom na to, ze je vylúcené, aby sa jeho uplatnenie na vnútrostátnej úrovni odlisovalo, musí byt istotne totozný aj konkrétny chránený právny záujem, ktorý sledujú oba vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze. 58. Strucne povedané, odpoved na druhú prejudiciálnu otázku by mala byt taká, ze skutocnost, ci právo hospodárskej sútaze Únie chráni rovnaký právny záujem ako vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, sa musí stanovit skúmaním konkrétnych pouzitých pravidiel. To zahrna posúdenie, ci sa predmetné vnútrostátne pravidlá odchylujú od pravidiel Únie. Ak orgány hospodárskej sútaze dvoch clenských státov uplatnia clánok 101 ZFEÚ a zodpovedajúce ustanovenie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, potom chránia ten istý právny záujem. 3. Totoznost relevantného skutkového stavu: cas a priestor 59. Teraz sa budem venovat tretej otázke. Vnútrostátny súd sa pýta, ci je relevantné, ze Spolkový protimonopolný úrad zohladnil úcinky predmetného kartelu v inom clenskom státe, teda, ako tomu rozumiem, na rakúskom trhu. 60. Na túto otázku je potrebné odpovedat kladne. 61. Ako uviedla generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch vo veci Toshiba, "kartely sú zakázané a stíhané práve preto, lebo majú dopady na hospodársku sútaz alebo sú v kazdom prípade spôsobilé hospodársku sútaz negatívne ovplyvnit" ( [41]41 ). Taktiez uviedla, ze "ci v urcitom prípade bolo cielom alebo dôsledkom vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze nemozno posúdit abstraktne, ale vzhladom na urcité casové obdobie a urcité územie" ( [42]42 ). 62. Inými slovami, na urcenie, ci druhému konaniu bráni zásada ne bis in idem, je dôlezité vymedzenie casu a priestoru, ktorých sa týka predmetné obmedzenie. V rozsudku Toshiba Súdny dvor v tomto ohlade súhlasil s generálnou advokátkou a zdôraznil, ze konanie podnikov, "ktorého cielom alebo úcinkom bolo zabránit hospodárskej sútazi, obmedzit ju alebo skreslit, nemozno posudzovat abstraktne, ale sa musí preskúmat so zretelom na územie..., na ktorom sa prejavil ciel alebo úcinok predmetného konania, a so zretelom na obdobie, pocas ktorého predmetné konanie malo takýto ciel alebo úcinok" ( [43]43 ). Podla Súdneho dvora tak územie, ako aj cas, sú relevantné prvky, ktoré tvoria totoznost skutkovej podstaty. ( [44]44 ) 63. V nasledujúcich castiach týchto návrhov sa na základe vyssie uvedeného budem strucne zaoberat totoznostou casu a priestoru v konaní vo veci samej. Po prvé vzhladom na informácie uvedené v spise mi nezostáva nic iné ako ponúknut jednoduchú hypotézu, ci Spolkový protimonopolný úrad zohladnil taktiez úcinky zakázaného konania na rakúskom trhu (cast a). Po druhé sa budem zaoberat otázkou, ktorú môze najlepsie vyriesit Súdny dvor, a to, ci by takéto extrateritoriálne sankcionovanie úcinkov urcitého správania, ku ktorému by zjavne doslo v inom clenskom státe, bolo z právneho hladiska skutocne mozné (cast b). a) Územie zohladnené Spolkovým protimonopolným úradom z faktického hladiska 64. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze rozhodnutie Spolkového protimonopolného úradu reprodukuje obsah telefonického rozhovoru z 22. februára 2006 v súvislosti s Rakúskom. Zároven sa tiez Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze v rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom, ktorým podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania, odvoláva na ten istý telefonický rozhovor. 65. Je celkom mozné, ze sa jeden telefonický rozhovor môze týkat viacerých územných trhov. V tejto súvislosti vsak nie je úplne jasné, ci Spolkový protimonopolný úrad skutocne zohladnil úcinky daného kartelu o rozdelení trhu na rakúsky trh a co vlastne v prejednávanej veci znamená "zohladnenie úcinkov". 66. Na zaistenie uplatnenia ochrany poskytovanej zásadou ne bis in idem nestací, aby urcité správanie alebo súbor skutocností boli uvedené a reprodukované niekde v rozhodnutí. Je nevyhnutné urcit, ze totozný prvok skutkového stavu je významný z právneho hladiska, pricom jeho úcinky musia byt ako také kvalifikované a posudzované. Boli v prejednávanej veci takéto skutkové okolnosti týkajúce sa predmetného telefonického rozhovoru uvedené v konstatovaní o porusení práva hospodárskej sútaze, ktoré uviedol Spolkový protimonopolný úrad? Vyplýva z rozhodnutia Spolkového protimonopolného úradu, ze daný vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze stíhal a potrestal príslusné podniky tiez v spojitosti s rakúskym trhom? Alebo povazoval Spolkový protimonopolný úrad tento rozhovor za dôkaz preukazujúci protiprávne konanie týkajúce sa nemeckého trhu? ( [45]45 ) 67. Predpokladám, ze rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze by malo obsahovat informácie tohto druhu, ci uz pôvodne v súvislosti s definíciou relevantného trhu, alebo predovsetkým so zistením, kde a kedy podla jeho názoru doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze. 68. Vnútrostátnemu súdu prislúcha, aby v prípade potreby v spolupráci so Spolkovým protimonopolným úradom preskúmal a urcil odpoved na tieto otázky na úcely zistenia skutocného rozsahu konania uvedeného vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze. Táto spolupráca by sa mohla uskutocnit bud nepriamo, s pomocou Spolkového úradu pre ochranu hospodárskej sútaze, ( [46]46 ) alebo priamo. ( [47]47 ) 69. Konecne, ako uviedol vnútrostátny súd vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania a ako zdôraznili niektorí dotknutí úcastníci konania, Spolkový protimonopolný úrad pri výpocte celkovej výsky pokuty zohladnil obrat dotknutých podnikov iba na nemeckom území. V rozsudku Toshiba Súdny dvor v podobnom kontexte, ako je výpocet pokút Komisiou, uviedol, ze takáto skutocnost môze byt relevantná. ( [48]48 ) 70. Aj ked by takáto skutocnost naozaj mohla byt uzitocným nepriamym ukazovatelom, tazko môze byt sama osebe povazovaná za rozhodujúcu. Po prvé vyzaduje urcitú úroven spätných úvah. Obrátená prícinná súvislost vsak nemusí vzdy fungovat: skutocnost, ze nejaký orgán vypocítal pokutu práve konkrétnym spôsobom a nie iným, môze byt zaprícinená dôvodmi, ktoré nesúvisia so zamýslaným rozsahom rozhodnutia. Po druhé, pokial ide o výpocet pokút, v praxi vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze uz doslo k urcitému zblízeniu. ( [49]49 ) Táto prax vsak nie je plne harmonizovaná a musí byt ciastocne urcená rozdielnymi vnútrostátnymi právnymi predpismi a zvyklostami. 71. Súhrnne je mozné uviest, ze objasnenie územného (a potenciálne casového) rozsahu rozhodnutia Spolkového protimonopolného úradu je skutkovou otázkou, ktorej urcenie prinálezí vnútrostátnemu súdu. Vhodnejsou otázkou, ktorou je potrebné sa zaoberat v skorsej fáze a na ktorej posúdenie je Súdny dvor povolanejsí, je vsak otázka, ci je vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze oprávnený sankcionovat extrateritoriálne úcinky daného protiprávneho konania. b) Územie, ktoré môze z právneho hladiska zohladnit vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze 72. Bez ohladu na to, ako Spolkový protimonopolný úrad postupoval z faktického hladiska, mohol z právneho hladiska dohliadat na porusovanie pravidiel hospodárskej sútaze na rakúskom trhu a taktiez ho sankcionovat? V tomto ohlade sa postoj úcastníkov tohto konania lísi. 73. Agrana tvrdí, ze úcinky rozhodnutí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, ktorými sa uplatnuje clánok 101 ZFEÚ, nie je mozné obmedzit na územie státu. Ked vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze uplatnujú clánok 101 ZFEÚ, musia analyzovat vsetky aspekty predmetného obmedzenia hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. 74. Naopak Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze tvrdí, ze zásada teritoriality obmedzuje sankcnú právomoc vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze na územie státu. Tým sa riadil aj Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze, ked výpocet pokuty ulozenej spolocnosti Südzucker zalozil na obrate dosiahnutom na rakúskom trhu. Zásada teritoriality tak vylucuje moznost porusenia zásady ne bis in idem, pretoze územný rozsah sankcionovaného správania sa bude vzdy lísit. Nemecká vláda má podobný názor. Vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze môze sankcionovat porusenie práva hospodárskej sútaze iba na svojom vlastnom území, co sa odráza v tom, ze pokuta sa vypocítava na základe obratu podniku dosiahnutého v danom clenskom státe. 75. Belgická vláda sa domnieva, ze ked vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze uplatnuje clánok 101 ZFEÚ, musí postupovat tak, ako by postupovala Komisia, teda s prihliadnutím na vsetky úcinky predmetného obmedzenia na hospodársku sútaz na vnútornom trhu. To vsak zahrna dve obmedzenia. Po prvé ústavné právo a tradície clenského státu môzu zakázat vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze sankcionovanie extrateritoriálnych úcinkov. Po druhé sankcionovanie extrateritoriálnych úcinkov je v kazdom prípade mozné iba na základe dohody s vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze, ktorého územie je dotknuté. 76. Na úvod pripomínam, ze stíhanie a udelovanie trestov sa tradicne riadia zásadou teritoriality. Samozrejme je mozné, ze by stát skúsil "prekrocit svoje hranice" a snazil sa potrestat správanie, ktoré sa stalo niekde inde. K tomu by mohlo dôjst v situáciách, ktoré podliehajú osobitnej jurisdikcii, ci uz ide o urcité typy osôb (konkrétne jeho vlastní obcania) alebo o urcité typy protiprávnych cinov (konkrétne bud o tie, ktoré útocia na záujem státu bez ohladu na miesto ich spáchania, alebo o urcité typy zavrhnutiahodných trestných cinov podliehajúcich vseobecnej právomoci atd.). 77. Podstatou vsetkých týchto prípadov úcinnej extrateritoriality vsak je, ze vyzadujú výslovný právny základ, ci uz vo vnútrostátnom, medzinárodnom práve alebo práve Únie. Pozoruhodným a novsím príkladom takéhoto extrateritoriálneho splnomocnenia v práve Únie je kompetencia vedúceho dozorného orgánu v rámci jednotného kontaktného miesta podla nariadenia (EÚ) 2016/679 (dalej len "GDPR") vysetrovat a v prípade potreby sankcionovat celé cezhranicné spracúvanie, ktoré vykonáva prevádzkovatel alebo sprostredkovatel v rámci Európskej únie. ( [50]50 ) Aj keby bolo prehnané tvrdit, ze presné vymedzenie príslusnosti v rámci tohto rezimu nie je sporné, ( [51]51 ) stále nepochybne existuje hmotnoprávne ustanovenie z hladiska zákonnosti spracúvania údajov, ako aj ustanovenie o výslovnej príslusnosti, podla ktorého je príslusný dozorný orgán oprávnený postupovat extrateritoriálne pri uplatnovaní týchto hmotnoprávnych pravidiel. 78. Aké koncepcné stanovisko bolo v tejto súvislosti prijaté nariadením c. 1/2003? Musím priznat, ze nie je lahké to zostrucnit. 79. Na jednej strane existujú jasné náznaky, ze sa uvazovalo o cezhranicnej pôsobnosti. Po prvé spústacím mechanizmom pre povinnost vnútrostátnych orgánov uplatnovat clánky 101 a 102 ZFEÚ je skutocnost, ze môze byt ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi. Zdá sa, ze táto skutocnost by mohla tiez vyvolat vlastnú právomoc vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze stíhat a sankcionovat extrateritoriálne úcinky daného porusenia. 80. Po druhé sa zdá, ze clánok 13 nariadenia c. 1/2003 uvedené skutocnosti potvrdzuje. Prvý odsek tohto ustanovenia stanovuje, ze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze môze prerusit konanie alebo zamietnut staznost, ak sa tou istou dohodou, rozhodnutím zdruzenia alebo postupom zaoberá iný orgán. ( [52]52 ) Podobne druhý odsek tohto ustanovenia stanovuje, ze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze môze zamietnut staznost proti dohode, rozhodnutiu zdruzenia alebo postupu, ktorým sa uz zaoberá iný orgán hospodárskej sútaze. ( [53]53 ) 81. Po tretie výklad, podla ktorého postup vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze môze mat extrateritoriálny rozsah, sa tiez javí byt potvrdený v oznámení o spolupráci, ktoré vydala Komisia. Toto oznámenie spresnuje, pokial ide o clánok 13, ze slovné spojenie "zaoberá sa prípadom" uvedené v tomto ustanovení "neznamená iba, ze bola podaná staznost na iný orgán, ale znamená, ze iný orgán ju sám vysetruje alebo vysetril" ( [54]54 ). Toto oznámenie dalej uvádza, ze clánok 13 "sa môze uplatnovat vtedy, ak sa dohoda alebo postup týka toho istého porusenia alebo porusení na tých istých relevantných a výrobkových a územných trhoch" ( [55]55 ). 82. To isté oznámenie navyse s ohladom na dané porusenie práva hospodárskej sútaze podrobne opisuje pojem "orgán, ktorý má výhodné umiestnenie" uvedený v predmetnom oznámení. ( [56]56 ) Ak je príslusnost vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze vo vsetkých situáciách obmedzená na územie státu, potom pojem "orgán, ktorý má výhodné umiestnenie" nedáva velký zmysel, pokial sa nebude uznávat skutocnost, ze niektoré zlozky porusenia môzu zostat nepotrestané z dôvodu územných obmedzení príslusnosti daného "orgánu, ktorý má výhodné umiestnenie". Naproti tomu, ak by sa pripustilo, ze úcinná ochrana hospodárskej sútaze na vnútornom trhu môze vyzadovat, aby dané protisútazné správanie bolo vysetrované iba jedným vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze, ktorý má výhodné umiestnenie, potom by taký vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze skutocne mal mat moznost vysetrit toto správanie ako celok, aby ani jedna zlozka takého správania nezostala bez sankcie. 83. V kazdom prípade oznámenie o spolupráci nie je právne záväzným aktom práva Únie a význam moznosti "prerusit alebo zamietnut" staznost podla clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 nie je úplne jednoznacný. Z clánku 13 ako celku vsak vyplýva, ze môzu existovat územné presahy. Ak by boli právomoci vsetkých vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze striktne obmedzené na státne územie, aký by malo význam prerusenie alebo zastavenie konania o staznosti, pokial by islo konanie prebiehajúce pred iným vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze, ktoré sa zaoberá tým istým správaním? Je pravda, ze existuje vela odlisných, ale súvisiacich zálezitostí, v súvislosti s ktorými môze prerusenie dávat zmysel, ale zdá sa, ze "zamietnutie" má zmysel len vtedy, ak bola tá istá vec predlozená dvom vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze s rovnakým územným rozsahom. 84. Na druhej strane je potrebné uznat, ze ide iba o "nepriame náznaky", ze pri vytváraní nariadenia c. 1/2003 sa uvazovalo o extrateritoriálnej príslusnosti. Okrem toho vsak súhlasím s nemeckou vládou, ze v nariadení c. 1/2003 chýba klúcové ustanovenie, ktoré by jednoznacne priznávalo vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze moznost viest konanie aj extrateritoriálne. Ako uvedená vláda výstizne poznamenala, clánok 5 nariadenia c. 1/2003, nazvaný "Právomoci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov", v ktorom by sa podla ocakávania dalo za normálnych okolností nájst podobné splnomocnujúce ustanovenie, o tomto nic neuvádza. Nepredstavuje teda dostatocný právny základ na to, aby vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze mohol prijat rozhodnutia s extrateritoriálnym úcinkom, pokial takýto základ nie stanovený vnútrostátnym právom. Belgická vláda tiez uvádza argumenty potvrdzujúce tento záver. 85. Súhlasím s týmito vládami v tom, ze na to, aby sa právomoci vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze mohli vykonávat extrateritoriálne, je potrebné, aby existoval zodpovedajúci právny základ, ktorý pri súcasnom stave práva Únie môze vyplývat len z vnútrostátneho právneho poriadku. Je mozné este strucne dodat, ze nemecká vláda na pojednávaní uviedla, ze takýto právny základ sa nenachádza ani v nemeckom práve. 86. Dovolujem si zdôraznit, ze takéto tvrdenie je plne v súlade so znením clánku 101 ZFEÚ, ktorý ako jednu z podmienok svojho uplatnenia naozaj uvádza moznost ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Zdá sa mi vsak nemozné vykladat clánok 101 ZFEÚ, ktorý je vo svojej podstate hmotnoprávnym ustanovením, v tom zmysle, ze predstavuje tiez rovnocenné splnomocnujúce ustanovenie, ktoré priznáva vsetkým vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze právomoc stíhat a sankcionovat akékolvek protisútazné správanie kdekolvek v rámci Európskej Únie. ( [57]57 ) 87. Navrhujem teda odpovedat na tretiu otázku tak, ze pre posúdenie uplatnitelnosti zásady ne bis in idem v následnom konaní je relevantná skutocnost, ze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze zohladnil v predchádzajúcom rozhodnutí extrateritoriálne úcinky daného protisútazného správania za predpokladu, ze na to bol oprávnený podla vnútrostátneho práva. Clánok 50 Charty bráni vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze alebo súdu sankcionovat protisútazné správanie, ktoré uz bolo predmetom predchádzajúceho konania ukonceného konecným rozhodnutím prijatým iným vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze. Tento zákaz sa vsak uplatnuje iba v takom rozsahu, v akom je casový a územný rozsah predmetu oboch konaní totozný. C. Zásada ne bis in idem v konaniach, v ktorých sa uplatnoval program zhovievavosti 88. Svojou stvrtou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci sa zásada ne bis in idem uplatnuje v konaniach, v ktorých sa uplatnuje program zhovievavosti a v ktorých z tohto dôvodu nebola ulozená pokuta. 89. Podla môjho názoru na túto otázku je potrebné odpovedat kladne. 90. Po prvé, ako správne pripomína talianska vláda, zásada ne bis in idem na koncepcnej úrovni chráni nielen pred ulozením druhej pokuty za tú istú vec, ale tiez aj pred druhým stíhaním. ( [58]58 ) Samotné zacatie druhého konania v tej istej veci podla môjho názoru predstavuje porusenie záruky zakotvenej v clánku 50 Charty. Z dôvodov, ktoré som podrobne uviedol vo svojich návrhoch vo veci bpost ( [59]59 ), v tomto ohlade taktiez nesúhlasím s postojom, ktorý v tejto súvislosti zaujal Súdny dvor v rozsudku Menci ( [60]60 ). 91. Po druhé stvrtá otázka sa týka situácie, v ktorej vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze vedie konanie, v ktorom sa podnik dozaduje uplatnenia programu zhovievavosti. Taký program umoznuje priaznivejsie zaobchádzanie s podnikmi, ktoré sa rozhodli spolupracovat s príslusným orgánom hospodárskej sútaze pri vysetrovaní porusení clánku 101 ZFEÚ. ( [61]61 ) 92. Oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie vsak v ziadnom prípade nie sú automaticky zarucené. Závisí to od niekolkých podmienok, ktorých spolocným menovatelom je "pridaná hodnota" vo forme spolupráce podniku pri zistení a sankcionovaní zakázanej dohody. ( [62]62 ) V závislosti od okolností môze (alebo nemusí) byt ziadatelovi o zhovievavost udelené úplné alebo ciastocné oslobodenie, aj ked bolo zistené porusenie práva hospodárskej sútaze. ( [63]63 ) Aj ked je teda pravdepodobné, ze priebeh alebo výsledok vnútrostátneho konania boli v dôsledku podania ziadosti o zhovievavost zmenené, podstatou je, ze este stále ide o samostatné konanie, ktoré si vyzaduje úcast vsetkých dotknutých podnikov, vrátane ziadatela o zhovievavost. 93. Po tretie aj ked vo vztahu k podniku, ktorý sa zúcastnuje na programe zhovievavosti, vsetko ide dobre a je mu nakoniec priznané úplné oslobodenie od pokuty, konanie bude aj tak ukoncené konstatovaním o porusení práva hospodárskej sútaze zo strany ziadatela o zhovievavost. Ako tomu rozumiem, bude teda aj napriek tomu vydané, metaforicky povedané, "konstatovanie o vine" podla vnútrostátneho práva. Takéto konstatovanie môze byt pre dotknutý podnik alebo podniky dost významné z hladiska ich budúcnosti. Ak by v budúcnosti bol tento podnik opätovne uznaný ako zodpovedný za porusenie práva hospodárskej sútaze, jeho predchádzajúce odsúdenie a "recidíva" by pravdepodobne spôsobili automatické zvýsenie pokuty. Zároven nie je mozné vylúcit skutocnost, ze na autoritatívne konstatovanie protiprávnosti na strane podniku príslusným orgánom verejnej moci alebo súdom, ku ktorému môze mat verejnost pravdepodobne prístup, ( [64]64 ) sa budú môct odvolávat súkromné subjekty pozadujúce náhradu skody spôsobenej predmetným protisútazným konaním. ( [65]65 ) 94. Strucne povedané, nevidím zásadný dôvod, pre ktorý by sa uplatnitelnost a pôsobnost zásady ne bis in idem mali posudzovat odlisne v závislosti od toho, ci sa predmetné konanie v oblasti práva hospodárskej sútaze týkalo uplatnenia programu zhovievavosti, aj ked to úcinne vedie k úplnému oslobodeniu od ulozenia pokuty. Z tohto hladiska teda nesúhlasím s trochu náhodným argumentom Komisie, ze by uplatnenie zásady ne bis in idem malo závisiet od toho, ci stále existuje moznost, ze Nordzucker stratí postavenie ziadatela o zhovievavost, a môze jej byt este ulozená pokuta. 95. Navrhujem teda odpovedat na stvrtú prejudiciálnu otázku tak, ze zásada ne bis in idem zakotvená v clánku 50 Charty sa uplatnuje aj v rámci vnútrostátnych konaní, ktoré zahrnajú uplatnovanie programu zhovievavosti a ktoré nevedú k ulozeniu pokuty. V. Návrh 96. Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Oberster Gerichtshof (Najvyssí súd, Rakúsko), takto: 1. Uplatnitelnost zásady ne bis in idem zakotvenej v clánku 50 Charty základných práv Európskej únie závisí od posúdenia idem vymedzeného totoznostou páchatela, relevantného skutkového stavu a chráneného právneho záujmu. 2. Skutocnost, ci právo hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátne právo hospodárskej sútaze chránia ten istý právny záujem, sa musí urcit na základe posúdenia konkrétnych uplatnovaných pravidiel. To zahrna posúdenie, ci sa predmetné vnútrostátne pravidlá odchylujú od pravidiel Únie. Ak orgány hospodárskej sútaze dvoch clenských státov uplatnujú clánok 101 ZFEÚ a zodpovedajúce ustanovenie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, potom chránia ten istý právny záujem. 3. Pre posúdenie uplatnitelnosti zásady ne bis in idem v následnom konaní je relevantná skutocnost, ze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze zohladnil v predchádzajúcom rozhodnutí extrateritoriálne úcinky daného protisútazného správania za predpokladu, ze na to bol podla vnútrostátneho práva oprávnený. Clánok 50 Charty bráni vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze alebo súdu sankcionovat protisútazné správanie, ktoré uz bolo predmetom predchádzajúceho konania ukonceného konecným rozhodnutím, ktoré vydal iný vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze. Tento zákaz sa vsak uplatnuje iba v takom rozsahu, v akom je rozsah predmetu oboch konaní rovnaký z casového a územného hladiska. 4. Zásada ne bis in idem zakotvená v clánku 50 Charty sa uplatnuje aj v kontexte vnútrostátnych konaní, ktoré zahrnajú uplatnovanie programu zhovievavosti a ktoré nevedú k ulozeniu pokuty. __________________________________________________________________ ( [66]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [67]2 ) bpost (Vec C-117/20). ( [68]3 ) Co Súdny dvor uz urobil v minulosti, najpodrobnejsie pravdepodobne v rozsudku zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([69]C-17/10, [70]EU:C:2012:72). ( [71]4 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([72]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1, Mim. vyd. 08/02, s. 205). ( [73]5 ) Naposledy napríklad rozsudok z 29. apríla 2021, Ubezpieczeniowy Fundusz Gwarancyjny z siedziba ([74]C-383/19, [75]EU:C:2021:337, body [76]29 a [77]30 a citovaná judikatúra). ( [78]6 ) Pozri najmä rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([79]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [80]EU:C:2004:6, bod [81]338); zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([82]C-17/10, [83]EU:C:2012:72, bod [84]97), a z 25. februára 2021, Slovak Telekom (C-857/19, EU:C:2021, 139, bod 43). ( [85]7 ) Rozsudok z 13. februára 1969 ([86]14/68, [87]EU:C:1969:4). ( [88]8 ) Tamze, bod 3. ( [89]9 ) Rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([90]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [91]EU:C:2004:6, bod [92]338), a zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([93]C-17/10, [94]EU:C:2012:72, bod [95]97). Pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia ([96]T-704/14, [97]EU:T:2017:753, bod [98]308). ( [99]10 ) Rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([100]C-17/10, [101]EU:C:2012:72, bod [102]97 a citovaná judikatúra). ( [103]11 ) Pozri návrhy, ktoré predniesli generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([104]C-17/10, [105]EU:C:2011:552, body [106]114 az [107]122), generálny advokát Wahl vo veci Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie ([108]C-617/17, [109]EU:C:2018:976, bod [110]45) a generálny advokát Tancev vo veci Marine Harvest ([111]C-10/18 P, [112]EU:C:2019:795, bod [113]95, poznámka pod ciarou 34). ( [114]12 ) Rozsudok z 25. februára 2021, Slovak Telekom ([115]C-857/19, [116]EU:C:2021:139, bod [117]43 a citovaná judikatúra). ( [118]13 ) [119]Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/02, s. 9. ( [120]14 ) Rozsudky z 9. marca 2006, van Esbroeck ([121]C-436/04, [122]EU:C:2006:165, bod [123]36); z 28. septembra 2006, Gasparini a i. ([124]C-467/04, [125]EU:C:2006:610, bod [126]54); z 28. septembra 2006, van Straaten ([127]C-150/05, [128]EU:C:2006:614, bod [129]48); z 18. júla 2007, Kraaijenbrink ([130]C-367/05, [131]EU:C:2007:444, bod [132]26); zo 16. novembra 2010, Mantello ([133]C-261/09, [134]EU:C:2010:683, bod [135]39), a z 29. apríla 2021, X (Európsky zatykac - Ne bis in idem) ([136]C-665/20 PPU, [137]EU:C:2021:339, bod [138]71 a citovaná judikatúra), pricom posledná vec zahrnala predchádzajúci trest ulozený tretím státom. ( [139]15 ) Rozsudok z 26. februára 2013, Ĺkerberg Fransson ([140]C-617/10, [141]EU:C:2013:105, bod [142]34). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [143]16 ) Rozsudky z 20. marca 2018, Menci ([144]C-524/15, [145]EU:C:2018:197, bod [146]35). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri vsak tiez rozsudok z 20. marca 2018, Garlsson Real Estate a i. ([147]C-537/16, [148]EU:C:2018:193, bod [149]27), kde sa znova odkazuje na ten istý skutkový stav. ( [150]17 ) Je mozné dodat, ze zamenitelné pouzitie pojmov (relevantné) skutocnosti a (relevantné) konanie mohlo ciastocne prispiet k nejasnostiam, pokial ide o typ a rozsah pozadovanej totoznosti. Pri úzkom výklade a za specifických okolností je mozné pojem "act" ("konanie" alebo "cin") prirovnat k pojmu "facts" ("skutkový stav"). V niektorých jazykoch a istotne vtedy, ak sa o nom hovorí v abstraktnej rovine, je pojem (trestný) cin sirsí ako iba jeho prvky skutkového stavu. Nezahrna iba "to, co sa stalo", ale aj právne posúdenie a kvalifikáciu toho, co sa stalo, co v konecnom dôsledku pravdepodobne ovplyvní chránený právny záujem, prinajmensom nepriamo definovaním negatívnych spolocenských úcinkov predmetného správania. ( [151]18 ) Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykaci a postupoch odovzdávania osôb medzi clenskými státmi ([152]Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34). ( [153]19 ) bpost (C-117/20, body 101 az 117). ( [154]20 ) Vychádzam zo zásad, ktoré sú tiez uvedené v bodoch 119 az 122 týchto návrhov. ( [155]21 ) Súdny dvor odkazoval (priamo alebo nepriamo) na tvrdenie uvedené v rozsudku Wilhem a i., o rozdielnosti vnútrostátneho práva a práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, napríklad v rozsudku z 10. júla 1980, Giry a Guerlain a i. ([156]253/78 a 1/79 az 3/79, [157]EU:C:1980:188, bod [158]15); zo 16. júla 1992, Asociación Espańola de Banca Privada a i. ([159]C-67/91, [160]EU:C:1992:330, bod [161]11); z 26. novembra 1998, Bronner ([162]C-7/97, [163]EU:C:1998:569, bod [164]19); z 9. septembra 2003, Milk Marque and National Farmers' Union ([165]C-137/00, [166]EU:C:2003:429, bod [167]61); z 13. júla 2006, Manfredi a i. ([168]C-295/04 az C-298/04, [169]EU:C:2006:461, bod [170]38), alebo z 1. októbra 2009, Compańía Espańola de Comercialización de Aceite ([171]C-505/07, [172]EU:C:2009:591, bod [173]50). ( [174]22 ) Pozri napríklad rozsudok z 10. júla 1980, Giry a Guerlain a i. ([175]253/78 a 1/79 az 3/79, [176]EU:C:1980:188, bod [177]15); z 9. septembra 2003, Milk Marque and National Farmers' Union ([178]C-137/00, [179]EU:C:2003:429, bod [180]61), alebo z 1. októbra 2009, Compańía Espańola de Comercialización de Aceite ([181]C-505/07, [182]EU:C:2009:591, bod [183]50). ( [184]23 ) Rozsudok z 3. apríla 2019 ([185]C-617/17, [186]EU:C:2019:283). ( [187]24 ) Aj ked nie sú vsetci úcastníci konania v oboch vnútrostátnych konaniach totozní, konkrétne pri Nordzucker a Südzucker je totoznost porusovatela (porusovatelov) zjavná. ( [188]25 ) Podrobnejsie v mojich návrhoch vo veci bpost, body 136 az 141 spolu s bodmi 142 az 151, ktoré uvádzajú dalsie príklady. ( [189]26 ) Súdny dvor pouzil presnejsí výraz "právo Spolocenstva a vnútrostátne právo týkajúce sa kartelových dohôd". Rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([190]14/68, [191]EU:C:1969:4, bod [192]3). ( [193]27 ) Ciastocne to tak bolo uz podla nariadenia c. 17, pokial ide o clánky 85 a 86 Zmluvy - Rady EHS: Nariadenie c. 17: Prvé nariadenie, ktorým sa vykonávajú clánky 85 a 86 Zmluvy ([194]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [195]28 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej sútaze v clenských státoch na úcely úcinnejsieho presadzovania práva a o zabezpecení riadneho fungovania vnútorného trhu ([196]Ú. v. EÚ L 11, 2019, s. 3). ( [197]29 ) Ako naznacuje názov príslusných kapitol smernice 2019/1, tieto oblasti sa týkajú nezávislosti a zdrojov orgánov hospodárskej sútaze clenských státov, právomoci vykonávat ich úlohy, stanovovania pokút, programov zhovievavosti, vzájomnej pomoci a premlcacích lehôt. ( [198]30 ) Rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([199]14/68, [200]EU:C:1969:4, bod [201]3). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [202]31 ) Pozri napríklad rozsudok z 10. júla 1980, Giry a Guerlain a i. ([203]253/78 a 1/79 az 3/79, [204]EU:C:1980:188, bod [205]15). ( [206]32 ) V rámci legislatívnych prác, ktoré viedli k prijatiu nariadenia c. 1/2003, Komisia uviedla, ze mnohé clenské státy (z vtedajsích 15) prijali vnútrostátne právne predpisy hospodárskej sútaze, ktoré odrázali obsah clánkov 81 a 82 Zmluvy o ES. Zároven pripustila, ze neexistuje formálna harmonizácia a ze rozdiely pretrvávajú tak v oblasti práva, ako aj v praxi. Pozri bod 1 písm. (A), "Kontext" tretí odsek; a bod 2 (C)a) druhý odsek dôvodovej správy k návrhu nariadenia Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy a ktorým sa menia a doplnajú nariadenia (EHS) c. 1017/68, (EHS) c. 2988/74, (EHS) c. 4056/86 a (EHS) c. 3975/87 (dalej len "nariadenie vykonávajúce clánky 81 a 82 Zmluvy"), KOM (2000) 0582 v konecnom znení ([207]Ú. v. ES C 365 E, 2000, s. 284). ( [208]33 ) Pokial ide o pojem "prísnejsie vnútrostátne právne predpisy" uvedený v clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pozri napríklad FETEIRA, L. T.: The interplay Between European and National Competition Law after Regulation 1/2003: United (Should) We Stand? Wolters Kluwer Law International, 2015, s. 62 - 67. ( [209]34 ) Co je preukázatelne dôvod, pre ktorý generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch vo veci Toshiba Corporation a i. poznamenala, ze pôvodné konstatovanie uvedené v rozsudku Walt Wilhem v zásade stále platí ([210]C-17/10, [211]EU:C:2011:552, bod [212]81). ( [213]35 ) Pozri tiez NAZZINI, R.: Parallel Proceedings in EU Competition Law: Ne Bis In Idem as a Limiting Principle. In: van BOCKEL, B. (ed.): Ne Bis in Idem in EU Law. Cambridge University Press, 2016, s. 159. ( [214]36 ) Generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer zastával názor, ze "kritérium územného rozsahu protiprávneho konania nie je podstatné, ale prídavné, pretoze neovplyvnuje povahu protiprávneho konania, ale iba jeho intenzitu". Svoj nesúhlas s prístupom uvedeným v rozsudku Wilhelm a i., vyjadril tvrdením, ze: "pravidlá, ktoré zarucujú volnú hospodársku sútaz v rámci Európskej únie, neumoznujú rozlisovat medzi jednotlivými oblastami, teda oblastou Spolocenstva a vnútrostátnymi oblastami, ako keby to boli vodotesné sektory. Oboch sektorov sa týka dohlad nad volnou a otvorenou hospodárskou sútazou na spolocnom trhu, pricom v jednom prípade sa uvazuje o celom jeho rozsahu a v druhom o jeho samostatných zlozkách, ale podstata je rovnaká." Pozri návrhy, ktoré predlozil generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Aalborg Portland a i. ([215]C-217/00 P, [216]EU:C:2003:83, body [217]176, [218]173 a poznámka pod ciarou 121), a vo veci Aalborg Portland a i. ([219]C-213/00 P, [220]EU:C:2003:84, body [221]94, [222]91 a poznámka pod ciarou 71). ( [223]37 ) V súcasnosti § 3 zákona c. 143/2001 Sb., o ochrane hospodárské souteze, v znení neskorsích predpisov. ( [224]38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2011, Tele2 Polska ([225]C-375/09, [226]EU:C:2011:270, bod [227]33). Pozri tiez rozsudky z 5. júna 2014, Kone a i. ([228]C-557/12, [229]EU:C:2014:1317, bod [230]32), a zo 7. decembra 2010, VEBIC ([231]C-439/08, [232]EU:C:2010:739, body [233]56 a [234]57), v ktorých je uvedené, ze vnútrostátne právo musí zarucit "plnú úcinnost práva hospodárskej sútaze Únie" a nesmie ohrozit úcinné uplatnovanie tohto práva vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze, co je ciel sledovaný nariadením c. 1/2003. ( [235]39 ) V tejto súvislosti odôvodnenie 3 smernice 2019/1 uvádza, ze "v praxi väcsina vnútrostátnych orgánov na ochranu hospodárskej sútaze uplatnuje vnútrostátne právo v oblasti hospodárskej sútaze paralelne s clánkami 101 a 102 ZFEÚ". ( [236]40 ) Co, musím priznat, mi stále este trochu uniká. Pôvodný návrh nariadenia c. 1/2003 vypracovaný Komisiou obsahoval v návrhu clánku 3 trochu logickejsie pravidlo, podla ktorého: "Ak dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup v zmysle clánku 81 Zmluvy alebo zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82, môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, uplatní sa iba právo hospodárskej sútaze Spolocenstva; právo hospodárskej sútaze clenských státov sa nepouzije." Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri návrh nariadenia Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy a ktorým sa menia a doplnajú nariadenia (EHS) c. 1017/68, (EHS) c. 2988/74, (EHS) c. 4056/86 a (EHS) c. 3975/87 (dalej len "nariadenie vykonávajúce clánky 81 a 82 Zmluvy"), KOM (2000) 0582 v konecnom znení ([237]Ú. v. ES C 365 E, 2000, s. 284). ( [238]41 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([239]C-17/10, [240]EU:C:2011:552, bod [241]128). ( [242]42 ) Tamze, bod 129. ( [243]43 ) Rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([244]C-17/10, [245]EU:C:2012:72, bod [246]99). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [247]44 ) Tamze, bod 99. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([248]C-17/10, [249]EU:C:2011:552, bod [250]130). ( [251]45 ) Zo skutkových okolností veci, ako ich uviedol vnútrostátny súd (pozri bod 11 vyssie), je rovnako myslitelné, ze telefonický rozhovor o rakúskom trhu mohol byt "zohladnený" ako nepriamy dôkaz protiprávneho obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré sa týkalo nemeckého trhu v rozhodnom období. ( [252]46 ) Podla clánku 12 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 je vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze istotne oprávnený pozadovat konecné rozhodnutie iného vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, vrátane tých castí, ktoré sa povazujú za dôverné. ( [253]47 ) Nariadenie vsak neobsahuje konkrétne ustanovenie, ktoré by oprávnovalo vnútrostátny súd pozadovat kópiu konecného rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze iného clenského státu. Povazujem tiez rovnako za úplne odôvodnené, aby vnútrostátny súd mohol poziadat o takéto konecné rozhodnutie bud na základe clánku 12 ods. 1 alebo clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktoré sa uplatnia analogicky, alebo môze postupovat priamo podla clánku 4 ods. 3 ZEÚ. ( [254]48 ) Rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([255]C-17/10, [256]EU:C:2012:72, bod [257]101). ( [258]49 ) Viaceré vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze totiz uz v minulosti postupovali podla usmernení Komisie. Okrem toho smernica 2019/1, ktorá sa aj tak ratione temporis neuplatnuje na konanie vo veci samej, harmonizuje vo svojej kapitole V niektoré aspekty ukladania pokút. ( [259]50 ) Clánok 56 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o volnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrusuje smernica 95/46/ES (vseobecné nariadenie o ochrane údajov) ([260]Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1). ( [261]51 ) Ako nedávno ukázal rozsudok z 15. júna 2021, Facebook Ireland a i. ([262]C-645/19, [263]EU:C:2021:483). ( [264]52 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Hoci toto ustanovenie stanovuje, ze "... skutocnost, ze jeden orgán sa zaoberá prípadom, je dostatocným dôvodom pre ostatné orgány, aby pozastavili konanie alebo staznost zamietli", oznámenie o spolupráci stanovuje, ze vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze nie je povinný prerusit konanie alebo zamietnut staznost. Spolupráca podla nariadenia c. 1/2003 sa totiz riadi zásadou flexibility. Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze [neoficiálny preklad] ([265]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43, bod 22) (dalej len "oznámenie o spolupráci"). ( [266]53 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [267]54 ) Tamze, bod 20. ( [268]55 ) Tamze, bod 21. ( [269]56 ) Vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze sa môze povazovat za taký orgán, ked po prvé dohoda alebo postup majú znacné priame alebo predvídatelné úcinky na hospodársku sútaz na jeho území, uskutocnujú sa na jeho území alebo majú v nom pôvod. Po druhé orgán môze úcinne ukoncit protiprávne konanie ako celok. Po tretie orgán môze zhromazdovat, prípadne s pomocou iných orgánov, dôkazy potrebné na preukázanie porusenia. Tamze, bod 8. ( [270]57 ) Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, mozno spätne len obdivovat jasnost pôvodného návrhu Komisie s ohladom na túto problematiku (pozri poznámku pod ciarou 40) a lutovat, ze ten návrh nebol zachovaný. ( [271]58 ) Pozri napríklad rozsudok z 3. apríla 2019, Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie ([272]C-617/17, [273]EU:C:2019:283, body [274]29 a [275]30). ( [276]59 ) bpost (C-117/20, body 107 az 110). ( [277]60 ) Stvrtá otázka vnútrostátneho súdu totiz dobre ilustruje jeden z koncepcných problémov veci Menci. Domnievam sa, ze vydaním iba vyhlásenia o protiprávnosti bez ulozenia akejkolvek sankcie, dôjde pravdepodobne zo svojej podstaty k naplneniu dotknutého prvku proporcionality podla clánku 52 ods. 1 Charty, ktorým je obmedzenie. A fortiori by teda v prípade existencie dvoch súbezných konaní vedených proti tomu istému podniku, ktoré boli zacaté v dôsledku dvoch konaní o zhovievavosti, nemohlo nikdy dôjst k poruseniu zásady ne bis in idem, pretoze nedoslo k ulozeniu pokút. Zásadu ne bis in idem vsak nie je mozné opätovne obmedzit na dodatocný prieskum proporcionality súhrnných sankcií. ( [278]61 ) Pozri napríklad clánok 2 bod 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([279]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1). Pozri tiez clánok 2 ods. 1 bod 16 smernice 2019/1. ( [280]62 ) Pozri dalej oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([281]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, bod 8). ( [282]63 ) Konkrétne postupy závisia od vnútrostátneho práva. Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze vysvetluje, ze konania zacaté na základe ziadosti o zhovievavost sú nesporové súdne konania podla § 38 Kartellgesetz 2005 (zákon proti kartelom z roku 2005). Na rozdiel od konania pred Komisiou nie je vnútrostátne konanie súcastou globálneho konania, ktoré zahrna vsetky ostatné strany, ale namiesto toho ide o nezávislé konanie. Nekoncí ulozením pokuty a ani jej znízením na nulu. Súd namiesto toho konstatuje, ze k poruseniu doslo potom, ako Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej sútaze priznal oslobodenie. ( [283]64 ) Pokial je v odôvodnení súdneho rozhodnutia uvedené konstatovanie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pricom vsetky zhromazdené dôkazy tvoria súcast odôvodnenia, zdá sa, ze v takomto prípade je akýkolvek ochranný dázdnik podla kapitoly II smernice 2014/104 vylúcený. Je vsak nepravdepodobné, ze by sa situácia výrazne lísila, pokial by islo o konecné rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze o porusení, ktoré by obsahovalo to isté zistenie (na rozdiel od obycajných procesných dokumentov alebo dôkazov predlozených v rámci konania o zhovievavosti, ako sú tie, ktoré sú uvedené v clánku 6 ods. 6 smernice 2014/104). ( [284]65 ) Dôjde teda k odstráneniu velkého dôkazného bremena, ktoré by inak mal pravdepodobne uniest súkromný subjekt - úcastník konania, ktorý by chcel zacat "samostatnou" zalobou konanie o náhradu skody spôsobnej porusením pravidiel hospodárskej sútaze, aby presne urcil konkrétny obsah takéhoto rozhodnutia - ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze. Dalej pozri moje nedávne návrhy vo veci Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands ([285]C-819/19, [286]EU:C:2021:373, body [287]93 az [288]96). References 1. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#t-ECR_62020CC0151_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0001 67. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0002 68. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0003 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 71. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0004 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 73. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0005 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A337&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A337 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A337&anchor=#point29 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A337&anchor=#point30 78. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0006 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point338 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point97 85. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0007 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4 88. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0008 89. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0009 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point338 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point97 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&locale=sk 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&anchor=#point308 99. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0010 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point97 103. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0011 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point114 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point122 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976&locale=sk 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976&anchor=#point45 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A795&locale=sk 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A795 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A795&anchor=#point95 114. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0012 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A139&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A139 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A139&anchor=#point43 118. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0013 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:239:TOC 120. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0014 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165&locale=sk 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165&anchor=#point36 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&anchor=#point54 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&anchor=#point48 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&anchor=#point26 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683&locale=sk 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683&anchor=#point39 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A339&locale=sk 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A339 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A339&anchor=#point71 139. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0015 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&anchor=#point34 143. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0016 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&anchor=#point35 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193&anchor=#point27 150. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0017 151. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0018 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:190:TOC 153. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0019 154. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0020 155. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0021 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A188&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A188 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A188&anchor=#point15 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A330&locale=sk 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A330 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A330&anchor=#point11 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&anchor=#point19 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A429&locale=sk 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A429 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A429&anchor=#point61 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&anchor=#point38 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A591&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A591 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A591&anchor=#point50 174. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0022 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A188&locale=sk 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A188 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A188&anchor=#point15 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A429&locale=sk 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A429 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A429&anchor=#point61 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A591&locale=sk 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A591 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A591&anchor=#point50 184. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0023 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283 187. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0024 188. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0025 189. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0026 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&anchor=#point3 193. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0027 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 195. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0028 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:011:TOC 197. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0029 198. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0030 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&anchor=#point3 202. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0031 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A188&locale=sk 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A188 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A188&anchor=#point15 206. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0032 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:365E:TOC 208. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0033 209. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0034 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point81 213. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0035 214. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0036 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A83&locale=sk 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A83 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A83&anchor=#point176 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A83&anchor=#point173 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A84&locale=sk 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A84 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A84&anchor=#point94 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A84&anchor=#point91 223. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0037 224. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0038 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&anchor=#point33 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point32 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&locale=sk 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&anchor=#point56 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&anchor=#point57 235. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0039 236. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0040 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:365E:TOC 238. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0041 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point128 242. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0042 243. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0043 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 245. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point99 247. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0044 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 249. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552 250. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point130 251. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0045 252. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0046 253. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0047 254. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0048 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 257. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point101 258. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0049 259. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0050 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:119:TOC 261. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0051 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A483&locale=sk 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A483 264. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0052 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 266. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0053 267. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0054 268. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0055 269. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0056 270. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0057 271. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0058 272. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 273. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283 274. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&anchor=#point29 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&anchor=#point30 276. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0059 277. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0060 278. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0061 279. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 280. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0062 281. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 282. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0063 283. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0064 284. file:///tmp/lynxXXXX1nWPGi/L85201-2022TMP.html#c-ECR_62020CC0151_SK_01-E0065 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A373&locale=sk 286. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A373 287. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A373&anchor=#point93 288. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A373&anchor=#point96