NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MICHAL BOBEK prednesené 2. septembra 2021 ( [1]1 ) Vec C-117/20 bpost SA proti Autorité belge de la concurrence [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Clánok 50 Charty základných práv Európskej únie - Zásada ne bis in idem - Pokuta ulozená vnútrostátnym postovým regulacným orgánom - Pokuta ulozená vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze" I. Úvod 1. Clánok 50 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") obsahuje zahrna uslachtilú myslienku jednotného právneho priestoru. V tomto priestore nebude nikto súdený ani opätovne potrestaný v trestnom konaní za ten istý trestný cin. Ochrana, ktorá bola predtým priznaná na úrovni clenských státov, je pozdvihnutá na úroven EÚ. 2. Zavedenie tejto myslienky do práva EÚ bolo pomerne tazké z viacerých dôvodov. Tri z nich stoja za zdôraznenie. Po prvé v zlozenom právnom priestore, akým je Európska únia, ci uz horizontálne (clenské státy - clenské státy) alebo vertikálne (clenské státy - Európska únia), praktické vykonávanie tejto myslienky vedie k zvýsenej úrovni zlozitosti. Jednoducho existuje prílis vela premenných. Po druhé sa zavádzajú nové segmenty, vrstvy a pododdiely regulácie. Zriadujú sa nové orgány alebo úrady zodpovedné za dohlad nad nimi. Niekedy to vedie k prekrývaniu mandátov a zmätku, pokial ide o to, kto má právomoc vysetrovat a ukladat tresty. Po tretie je tu "multiplikácia v dôsledku rozsudku Engel". Pomerne expanzívne kritériá, ktoré pôvodne vytvoril Európsky súd pre ludské práva (dalej len "ESLP") na rozsírenie svojej právomoci podla clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach (dalej len "EDLP"), sa v súcasnosti pouzívajú aj v iných kontextoch. Týka sa to aj toho, co predstavuje "trestný cin" na úcely clánku 50 Charty. V dôsledku toho sa mnohé pravidlá a postupy, ktoré boli v minulosti na koncepcnej úrovni vnímané ako administratívne, teraz povazujú za trestné. 3. Kombinácia týchto troch faktorov znacne rozsírila súbor postupov a sankcií, na ktoré sa vztahuje zásada ne bis in idem. Nájdenie primeranej rovnováhy medzi ochranou základných práv a ochranou legitímnych záujmov pri trestaní urcitých druhov správania sa preto v priebehu rokov ukázalo byt tazké. Judikatúra Súdneho dvora, ktorá sa rozvíjala prostredníctvom interakcií s ESLP, je poznacená fragmentáciou a ciastocnou nekonzistentnostou. Sotva sa dá charakterizovat ako (ne) bis in idem, ale teraz skôr quater alebo quinquies in idem, hoci neistota nadalej suzuje aj bis. 4. Prejednávaná vec je dalsím príkladom tejto neistoty. Spolocnosti bpost, historickému poskytovatelovi postových sluzieb v Belgicku, postupne ulozili pokutu dva belgické orgány. Po prvé vnútrostátny odvetvový regulacný orgán postových sluzieb dospel k záveru, ze systém zliav uplatnovaný spolocnostou bpost v roku 2010 diskriminoval niektorých jej zákazníkov. Toto rozhodnutie zrusil vnútrostátny súd v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný na Súdny dvor. ( [2]2 ) Predmetná situácia nepredstavovala diskrimináciu podla právnych predpisov týkajúcich sa postového odvetvia. Po druhé udelil spolocnosti bpost pokutu vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze (dalej len "VOOHS") za zneuzitie dominantného postavenia v dôsledku uplatnovania toho istého systému zliav od januára 2010 do júla 2011. 5. Spolocnost bpost spochybnuje zákonnost tohto druhého súboru konaní, pricom sa opiera o zásadu ne bis in idem. Po dvoch kolách súdneho preskúmania spor vo veci samej opät prejednáva Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko). Tento súd sa v podstate pýta, ci sa má zákonnost konania na VOOHS posudzovat z hladiska definície výrazu idem vypracovanej v judikatúre v oblasti hospodárskej sútaze, ako potvrdzuje rozsudok Toshiba, ( [3]3 ) alebo ci sa má skúmat na základe dolozky o obmedzení práv a kritéria stanoveného v rozsudkoch Menci, Garlsson a Di Puma - súboru rozsudkov vydaných v ten istý den (dalej len "rozsudok Menci"). ( [4]4 ) 6. Rovnako ako vnútrostátny súd, aj ja mám problém predstavit si, ako by sa rozsudky Toshiba a Menci mohli zosúladit a uplatnit v jednom a tom istom konaní. Podla môjho názoru prejednávaná vec spolu so súbezným konaním vo veci Nordzucker ( [5]5 ) predstavuje pre Súdny dvor jedinecnú prílezitost poskytnút vnútrostátnym súdom súdrzné usmernenia o tom, aká by mala byt ochrana podla clánku 50 Charty v protiklade k súcasnej rozdrobenej a ciastocne protirecivej mozaike paralelných rezimov. II. Právny rámec A. EDLP 7. Clánok 4 Protokolu c. 7 k EDLP znie takto: "1. Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého státu za trestný cin, za ktorý uz bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a trestným poriadkom tohto státu. 2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekázku obnove konania v súlade so zákonom a trestným poriadkom príslusného státu, ak nové alebo novoodhalené skutocnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvnit rozhodnutie vo veci. 3. Od tohto clánku nemozno odstúpit podla clánku 15 dohovoru." B. Právo Únie 8. Clánok 50 Charty, nazvaný "Právo nebyt stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný cin", stanovuje: "Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní za trestný cin, za ktorý uz bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom v súlade so zákonom". 9. Clánok 54 dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami státov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrusení kontrol na ich spolocných hraniciach (dalej len "vykonávací dohovor"), ( [6]6 ) stanovuje: "Osoba právoplatne odsúdená jednou zo zmluvných strán nesmie byt pre ten istý cin stíhaná inou zmluvnou stranou, a to za predpokladu, ze v prípade odsúdenia bol trest uz odpykaný alebo sa práve odpykáva alebo podla práva státu, v ktorom bol rozsudok vynesený, uz nemôze byt vykonaný." 10. Clánok 102 ZFEÚ stanovuje: "Akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikmi sa zakazuje ako nezlucitelné s vnútorným trhom, ak sa tým môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Takéto zneuzívanie môze zahrnat najmä: ... c) uplatnovanie nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú; ..." 11. Clánok 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spolocných pravidlách rozvoja vnútorného trhu postových sluzieb spolocenstva a zlepsovaní kvality sluzieb ( [7]7 ) stanovuje: "Clenské státy prijmú opatrenia, ktorými zabezpecia, aby sadzby za kazdú sluzbu, ktorá je súcastou univerzálnej sluzby, boli v súlade s týmito zásadami: ... - sadzby musia byt transparentné a nediskriminacné, - vzdy, ked poskytovatelia univerzálnej sluzby uplatnujú osobitné sadzby, napríklad za sluzby podnikom, odosielatelom hromadne podávaných postových zásielok alebo subjektom, ktoré zhromazdujú postové zásielky od rôznych uzívatelov, uplatnujú zásady transparentnosti a nediskriminácie, pokial ide o sadzby a súvisiace podmienky. Sadzby spolu s príslusnými podmienkami sa uplatnujú rovnako medzi rôznymi tretími stranami, ako aj medzi tretími stranami a poskytovatelmi univerzálnych sluzieb poskytujúcimi rovnocenné sluzby. Vsetky tieto sadzby sú k dispozícii aj uzívatelom, najmä individuálnym uzívatelom a malým a stredným podnikom, ktorí posielajú zásielky za podobných podmienok." C. Belgické právo 12. Clánok 3 loi sur la protection de la concurrence économique (zákon o ochrane hospodárskej sútaze) v konsolidovanom znení z 15. septembra 2006 obsahuje podobné ustanovenia ako clánok 102 ZFEÚ. 13. Clánok 12 smernice 97/67, zmenený a doplnený smernicou 2002/39/ES z 10. júna 2002 ([8]Ú. v. ES L 176, 2002, s. 21; Mim. vyd. 06/004, s. 316), bol do belgického práva prebratý clánkom 144b loi du 21 mars 1991 portant réforme de certaines entreprises publiques économiques (zákon z 21. marca 1991 o reforme niektorých verejnoprávnych hospodárskych podnikov). III. Skutkový stav, vnútrostátne konania a prejudiciálne otázky 14. V Belgicku je spolocnost bpost historickým poskytovatelom postových sluzieb. Okrem iných sluzieb ponúka vyberanie, triedenie, prepravu a odovzdanie postových zásielok adresátom. Tieto sluzby poskytuje sirokej verejnosti a dvom osobitným kategóriám zákazníkov, konkrétne odosielatelom hromadne podávaných postových zásielok (dalej len "odosielatelia") a sprostredkovatelom. 15. Odosielatelia sú koncovými spotrebitelmi sluzieb postovej distribúcie. Vymedzujú správu, ktorá má byt predmetom zásielky, a sú pôvodcami dopytu po postových zásielkach. Sprostredkovatelia zas odosielatelom poskytujú sluzby triedenia, ktoré predstavujú prvú fázu sluzby postovej distribúcie. Tieto sluzby môzu zahrnat prípravu zásielky pred jej odovzdaním spolocnosti bpost (triedenie, tlac, vlozenie do obálky, oznacenie, adresovanie a stanovenie postového poplatku), ako aj ukladanie zásielok (zozbieranie od odosielatelov, triedenie a balenie zásielok do postových vriec, preprava a ukladanie na miestach urcených poskytovatelom postových sluzieb). 16. V minulosti spolocnost bpost uplatnovala rôzne druhy sadzieb, okrem iného osobitné sadzby spocívajúce v zlavách pre urcitých zákazníkov, ktoré platili pre odosielatelov i sprostredkovatelov, ktorí vytvárajú urcitý obrat. Najcastejsími zmluvnými zlavami boli mnozstevné zlavy poskytované v závislosti od objemu postových zásielok vytvoreného pocas referencného obdobia, a "prevádzkové zlavy", ktoré sú odmenou za urcité cinnosti v oblasti triedenia a odrázajú náklady, ktoré spolocnost bpost usporila. A. Konanie vedené vnútrostátnym postovým regulacným orgánom 17. Spolocnost bpost informovala Institut belge des services postaux et des télécommunications (Belgický regulacný orgán pre postové sluzby) (dalej len "IBPT") o zmene svojho systému zliav na rok 2010, pokial ide o zmluvné sadzby v súvislosti so sluzbami v oblasti distribúcie adresovaných reklamných zásielok a administratívnych zásielok. 18. Tento nový systém zliav obsahoval mnozstevnú zlavu vypocítanú na základe objemu podaných zásielok, ktorá bola poskytovaná odosielatelom i sprostredkovatelom. Zlava poskytovaná sprostredkovatelom vsak nebola pocítaná na základe celkového objemu zásielok pochádzajúcich od vsetkých odosielatelov, ktorým poskytovali svoje sluzby, ale na základe objemu individuálne vytvoreného jednotlivými zákazníkmi (dalej len "mnozstevná zlava na odosielatela"). 19. IBPT rozhodnutím z 20. júla 2011 ulozil spolocnosti bpost pokutu vo výske 2,3 milióna eur za diskriminacný systém sadzieb zalozený na neodôvodnenom rozdielnom zaobchádzaní s odosielatelmi a sprostredkovatelmi. 20. Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko) [dalej len "Cour d'appel (odvolací súd)"] v rámci konania o zalobe pre neplatnost podanej proti tomuto rozhodnutiu zaslal Súdnemu dvoru návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý sa týkal výkladu smernice 97/67. 21. Súdny dvor v rozsudku bpost rozhodol, ze "odosielatelia a sprostredkovatelia nie sú v porovnatelnej situácii, pokial ide o ciel sledovaný systémom mnozstevnej zlavy na odosielatela, a to podnecovat dopyt v oblasti postových sluzieb, kedze jedine odosielatelia môzu byt týmto systémom podnecovaní k zvysovaniu svojho objemu zásielok zverených spolocnosti bpost, a teda k zvysovaniu obratu tejto spolocnosti". ( [9]8 ) V dôsledku toho Súdny dvor konstatoval, ze rozdielne zaobchádzanie s týmito dvomi kategóriami zákazníkov, ktoré vyplýva z uplatnovania systému mnozstevnej zlavy na odosielatela, nepredstavuje diskrimináciu zakázanú clánkom 12 smernice 97/67. 22. Rozsudkom z 10. marca 2016 Cour d'appel (odvolací súd) zrusil rozhodnutie IBPT. B. Konanie vedené vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze 23. Medzicasom Conseil de la concurrence (z ktorého sa medzitým stal Autorité belge de la concurrence) (dalej len "Úrad pre hospodársku sútaz") v rozhodnutí z 10. decembra 2012 konstatoval, ze rozdielne zaobchádzanie v oblasti mnozstevných zliav predstavuje zneuzitie dominantného postavenia. Sprostredkovatelia sa vo vztahu k spolocnosti bpost dostávajú do znevýhodneného konkurencného postavenia, kedze uplatnovaný systém podnecuje významných zákazníkov k tomu, aby sa dohodli priamo so spolocnostou bpost. 24. V tomto smere Belgický úrad pre hospodársku sútaz konstatoval, ze spolocnost bpost od januára 2010 do júla 2011 porusovala clánok 3 zákona o ochrane hospodárskej sútaze a clánok 102 ZFEÚ. Preto ulozil spolocnosti bpost pokutu vo výske 37399786 eur (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Pri výpocte výsky tejto pokuty vzal do úvahy pokutu, ktorú predtým ulozil IBPT a ktorá v case tohto rozhodnutia este nebola zrusená. 25. Návrhom doruceným 9. januára 2013 podala spolocnost bpost na Cour d'appel (odvolací súd) zalobu pre neplatnost napadnutého rozhodnutia. 26. Cour d'appel (odvolací súd) v rozsudku z 10. novembra 2016 konstatoval, ze spolocnost bpost je oprávnená odvolávat sa na zásadu ne bis in idem. Rozsudkom z 10. marca 2016, ktorým zrusil rozhodnutie IBPT, totiz právoplatne rozhodol v konaní vo veci skutkov, ktoré sú v podstate rovnaké ako tie, ktoré sú predmetom konania Belgického úradu pre hospodársku sútaz (model zliav na odosielatela v systéme zmluvných zliav spolocnosti bpost na rok 2010). Kedze konanie na Belgickom úrade pre hospodársku sútaz bolo z tohto dôvodu neprípustné, Cour d'appel (odvolací súd) zrusil napadnuté rozhodnutie. 27. Cour de cassation (Kasacný súd, Belgicko) rozsudkom z 22. novembra 2018 zrusil rozsudok Cour d'appel (odvolací súd) a vrátil vec inému rozhodovaciemu zlozeniu uvedeného súdu. Cour de cassation (Kasacný súd) sa domnieval, ze clánok 50 Charty nebráni súbehu trestných konaní v zmysle tohto ustanovenia, ktoré sú zalozené na tých istých skutkoch, aj ked v jednom z nich bolo vydané právoplatné oslobodzujúce rozhodnutie, pokial v súlade s clánkom 52 ods. 1 Charty a so zásadou proporcionality sledujú tieto trestné konania doplnkové ciele, ktorých predmetom sú rôzne aspekty toho istého protiprávneho konania, a to v záujme dosiahnutia ciela vseobecného záujmu. 28. Vrátenú vec v súcasnosti prejednáva Cour d'appel (odvolací súd). V spore vo veci samej spolocnost bpost tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu ne bis in idem, lebo konanie, ktoré viedol IBPT, a konanie vedené Belgickým úradom pre hospodársku sútaz mali trestnú povahu a súviseli s tými istými skutocnostami. Spolocnost bpost navyse tvrdí, ze nie sú splnené prísne poziadavky, podla ktorých nie je mozné kumulovat trestné konania a sankcie. Tieto dve konania nie sú dostatocne úzko prepojené z hladiska podstaty a casu. 29. Podla Belgického úradu na ochranu hospodárskej sútaze napadnuté rozhodnutie neporusuje zásadu ne bis in idem. Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa zásady ne bis in idem vo veciach práva hospodárskej sútaze zahrna preskúmanie kritéria "chráneného právneho záujmu". Okrem toho obe sporné konania sledujú doplnkové ciele zahrnajúce rôzne aspekty toho istého protiprávneho konania. Chránia rozdielne právne záujmy. 30. Komisia, ktorá vstúpila do konania vo veci samej ako amicus curiae, tvrdí, ze verejný záujem Európskej únie by bol ohrozený, ak by sa upustilo od kritéria právneho záujmu. Podla jej názoru sa rozsudok Menci netýka práva hospodárskej sútaze. Tento rozsudok sa týka súbehu konaní a sankcií súvisiacich s jediným trestným cinom kvalifikovaným a trestaným vo vnútrostátnom práve na dvojitom základe. Na rozdiel od tejto situácie boli proti spolocnosti bpost vedené dve samostatné konania vo veci dvoch rôznych trestných cinov zalozených na rozlicných legislatívnych ustanoveniach, ktoré sledujú odlisné, ale doplnkové ciele vseobecného záujmu: porusenie odvetvových pravidiel (zákaz diskriminacných postupov a povinnost transparentnosti zakotvená najmä v clánku 144b zákona z 21. marca 1991 o reforme niektorých státnych hospodárskych podnikov) na jednej strane a porusenie zákazu zneuzitia dominantného postavenia v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ a clánkom 3 zákona z 15. septembra 2006 o ochrane hospodárskej sútaze na druhej strane. Podla Komisie sa zásada ne bis in idem musí posudzovat in casu na základe kritérií stanovených Súdnym dvorom vo veciach týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze. Ak by sa nezohladnil chránený právny záujem, existovalo by riziko výrazného znízenia pôsobnosti práva hospodárskej sútaze, kedze toto právo sa uplatnuje horizontálne. 31. Vnútrostátny súd sa domnieva, ze uplatnenie zásady ne bis in idem vo veci samej si vyzaduje zohladnenie právneho záujmu, lebo bez neho by hrozilo, ze uplatnenie práva hospodárskej sútaze bude neúcinné. Vnútrostátny súd vsak poukazuje aj na existenciu rozsudku Menci a príslusnej judikatúry ESLP, ktorú treba tiez vziat do úvahy. 32. Za týchto okolností sa Cour d'appel (odvolací súd) rozhodol prerusit konanie a predlozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa zásada ne bis in idem zarucená v clánku 50 Charty vykladat v tom zmysle, ze nebráni príslusnému správnemu orgánu clenského státu ulozit pokutu za porusenie európskeho práva hospodárskej sútaze v takej situácii ako v prejednávanej veci, ked bol ten istý právny subjekt uz právoplatne oslobodený od správnej pokuty, ktorú mu ulozil vnútrostátny postový regulacný orgán za údajné porusenie postových právnych predpisov vzhladom na tie isté alebo podobné skutkové okolnosti, kedze kritérium totoznosti chráneného právneho záujmu nie je splnené v dôsledku toho, ze prejednávaná vec sa týka dvoch rôznych porusení dvoch rozdielnych právnych predpisov, ktoré patria do dvoch samostatných oblastí práva? 2. Má sa zásada ne bis in idem zarucená v clánku 50 Charty vykladat v tom zmysle, ze nebráni príslusnému správnemu orgánu clenského státu ulozit pokutu za porusenie európskeho práva hospodárskej sútaze v takej situácii ako v prejednávanej veci, ked bol ten istý právny subjekt uz právoplatne oslobodený od správnej pokuty, ktorú mu ulozil vnútrostátny postový regulacný orgán za údajné porusenie postových právnych predpisov vzhladom na tie isté alebo podobné skutkové okolnosti, z dôvodu, ze obmedzenie zásady ne bis in idem je opodstatnené tým, ze právne predpisy v oblasti hospodárskej sútaze sledujú doplnkový ciel vseobecného záujmu, ktorým je ochrana a zachovanie nenaruseného systému hospodárskej sútaze na vnútornom trhu, a neprekracuje rámec toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie ciela legitímne sledovaného touto právnou úpravou a/alebo na zabezpecenie ochrany práva a slobody podnikania týchto dalsích hospodárskych subjektov na základe clánku 16 Charty?" 33. Písomné pripomienky predlozila spolocnost bpost, belgická, ceská, grécka, talianska, lotysská a rumunská vláda, ako aj Európska komisia. Spolocnost bpost, belgická, grécka, lotysská a polská vláda, ako aj Komisia boli tiez vypocuté na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 22. marca 2021. Islo o spolocné pojednávanie v tejto veci a vo veci C-151/20, Nordzucker a i. IV. Posúdenie 34. Oboma otázkami vnútrostátny súd v podstate vyzýva Súdny dvor, aby objasnil, aké sú kritériá, podla ktorých sa uplatnuje zásada ne bis in idem zakotvená v clánku 50 Charty. Tieto otázky sú polozené v súvislosti s dvoma konaniami. Prvé, ktoré sa uz skoncilo, sa týkalo odvetvovej regulácie postových sluzieb a pokuty, ktorá bola neskôr zrusená a ktorú spolocnosti bpost ulozil IBPT za nedodrzanie povinnosti nediskriminácie (dalej len "odvetvové konanie"). Druhé konanie sa týka práva hospodárskej sútaze. V rámci neho Belgický úrad pre hospodársku sútaz ulozil spolocnosti bpost pokutu za zneuzitie dominantného postavenia (dalej len "konanie vo veci hospodárskej sútaze"). 35. Obe konania zjavne viedli k ulozeniu sankcií, ktoré majú trestnú povahu. Vnútrostátny súd sa preto pýta, ci má posúdenie prvku idem závisiet od právneho záujmu chráneného dvoma spornými regulacnými rámcami alebo ci sa má posúdenie vykonat z hladiska dolozky o obmedzení práv v clánku 52 ods. 1 Charty. 36. Inými slovami, vnútrostátny súd si nie je istý tým, aké kritérium idem má presne uplatnit na kombináciu odvetvového konania a konania vo veci hospodárskej sútaze. Má uplatnit kritérium v prípade kombinácie dvoch konaní vo veci hospodárskej sútaze, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku Wilhelm a i. ( [10]9 ) a neskôr opakovane potvrdil, najmä v rozsudku Toshiba ( [11]10 ) a najnovsie v rozsudku Slovak Telecom? ( [12]11 ) Alebo má uplatnit kritérium, ktoré Súdny dvor tiez nedávno stanovil pre kombináciu trestného a správneho konania v rozsudku Menci? 37. Otázka, ci sa má uplatnit rozsudok Toshiba alebo Menci, je pre prejednávanú vec rozhodujúca. V súvislosti s clánkom 50 Charty vsak predstavuje len príslovecný vrchol ladovca. Treba si uvedomit, ze viac cíha pod povrchom a ze je potrebné odhalit ovela viac, aby bolo mozné v plnej miere zhodnotit skutocnú velkost ladovca a urobit informované rozhodnutie o správnom kurze, ktorý sa má nastavit. 38. Preto najprv strucne opísem vývoj zásady ne bis in idem v rôznych oblastiach práva EÚ, casto prostredníctvom výslovnej interakcie s ESLP, na základe ktorého je mozné najlepsie pochopit skutocný rozsah a význam otázky "Toshiba alebo Menci" (A). Okrem toho vzhladom na skutocnost, ze vývoj zásady ne bis in idem je pomerne problematický a jeho výsledkom je viacero roztriestených rezimov, poukázem na niektoré otázky, ktoré toto roztriestenie spôsobilo. Vysvetlím tiez, preco rozsírenie kritéria vymedzeného v rozsudku Menci na vsetky veci v pôsobnosti clánku 50 Charty zrejme nie je najlepsou cestou vpred (B). Na záver navrhnem riesenie uvedených otázok v podobe (co najjednotnejsieho) prístupu k zásade ne bis in idem zakotvenej v clánku 50 Charty (C). A. Vývoj judikatúry týkajúcej sa zásady ne bis in idem 39. Na úvod je potrebná terminologická poznámka. Existujúce prístupy k zásade ne bis in idem sú casto pre lahsiu orientáciu zaradené do dvoch kategórií, bezne oznacovaných ako idem factum alebo idem crimen. Tieto výrazy v skratke zachytávajú to, co je pociatocným predpokladom konkrétneho prístupu k zásade. 40. Prístup zalozený na idem factum predpokladá, ze podmienka idem je splnená, ak sa dve konania týkajú tých istých skutkov, pricom sa neprikladá význam tomu, ci v druhom konaní ide o iný trestný cin, ktorý môzu predstavovat tie isté skutky. Na splnenie podmienky idem postacuje totoznost skutkov. 41. Prístup zalozený na idem crimen spocíva v posúdení, ci sa druhé konanie týka nielen tých istých skutkov, ale aj toho istého trestného cinu. Ak ide o iný trestný cin, druhé konanie je v zásade prípustné. V definíciách toho, co presne predstavuje totoznost trestného cinu, vsak existuje urcitá rozmanitost. Trestný cin sa casto chápe z hladiska pojmov chránený právny záujem, spolocenské dobro, do ktorého skutok zasahuje, alebo, na abstraktnejsej úrovni, povaha spolocenského pochybenia. 42. Na úrovni EÚ sa zásada ne bis in idem vyvíja spôsobom, ktorý sa dá najlepsie opísat ako po sebe idúce vlny judikatúry. S urcitým zjednodusením sa dá povedat, ze tento vývoj sa zacal v oblasti práva hospodárskej sútaze EÚ prístupom zalozeným na chránenom právnom záujme (1). Potom prisla judikatúra týkajúca sa vykonávacieho dohovoru zalozená na prístupe idem factum (2). Vývoj v kontexte vykonávacieho dohovoru zjavne inspiroval k zmene judikatúry ESLP, pricom kritérium idem crimen sa najprv zmenilo na idem factum. Kritérium vsak bolo následne spresnené zavedením úzkej súvislosti z hladiska podstaty a casu, co za urcitých okolností umoznilo druhé konanie v tej istej veci (3). Následne Súdny dvor vzal na vedomie vývoj judikatúry ESLP. Potom sa vsak rozhodol presunút zameranie svojej analýzy z pôsobnosti ochrany podla clánku 50 Charty na dolozku o obmedzení práv obsiahnutú v clánku 52 ods. 1 Charty (4). 1. Chránený právny záujem v práve hospodárskej sútaze EÚ 43. Judikatúra v oblasti zásady ne bis in idem vo veciach hospodárskej sútaze má pôvod v rozsudku Wilhelm a i. ( [13]12 ) Vec sa týkala súbezného vnútrostátneho a nadnárodného vysetrovania protisútazného správania. Nemecký VOOHS údajne nemal právomoc na vysetrovanie v urcitých oblastiach práva, v ktorých viedla zároven vysetrovanie Komisia. Polozené otázky sa okrem iného týkali toho, ci je mozné uplatnit na rovnakú skutkovú situáciu, na ktorú sa v tom case vztahoval clánok 85 ods. 1 Zmluvy o EHS, vnútrostátne právo hospodárskej sútaze a právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze v situácii, ked Komisia uz zacala konat podla nariadenia c. 17, ( [14]13 ) alebo ci VOOHS uplatnujúci vnútrostátne právo hospodárskej sútaze nesmie konat vzhladom na riziko dvojitej sankcie a nezlucitelného posúdenia. 44. Súdny dvor poukázal na to, ze clánok 9 ods. 3 nariadenia c. 17 umoznuje vnútrostátnym orgánom uplatnovat vtedajsí clánok 85 ods. 1 a clánok 86 Zmluvy o EHS. Toto ustanovenie sa vsak netýkalo právomoci VOOHS pri uplatnovaní vnútrostátneho práva. ( [15]14 ) Súdny dvor dalej uviedol, ze "právo Spolocenstva a vnútrostátne právo týkajúce sa kartelov posudzuje kartely z rôznych hladísk", ( [16]15 ) a objasnil, ze vnútrostátne konanie nemôze mat vplyv na konanie Spolocenstva. 45. Od tohto rozsudku sa zásada ne bis in idem nepovazuje za prekázku súbezného konania vedeného Komisiou a príslusnými VOOHS. Formulácia, podla ktorej právne predpisy Spolocenstva a vnútrostátne právne predpisy v oblasti hospodárskej sútaze posudzujú ochranu hospodárskej sútaze z rôznych hladísk, bola neskôr doplnená pripomienkou Súdneho dvora, ze právne predpisy EÚ a vnútrostátne právne predpisy v oblasti hospodárskej sútaze chránia iný právny záujem. V dôsledku toho sa podla dnes ustálenej judikatúry ochrana zásady ne bis in idem v práve hospodárskej sútaze uplatní len vtedy, ak existuje trojnásobná totoznost skutku, páchatela a chráneného právneho záujmu. 46. Posledné uvedené kritérium sa uplatnilo v rámci konaní vedených a sankcií ulozených na úrovni Európskej únie, ked Súdny dvor konstatoval, ze "tú istú osobu nemozno potrestat viac ako raz za jedno protiprávne správanie urcené na ochranu toho istého právneho aktíva". ( [17]16 ) Súdny dvor uplatnil kritérium chráneného právneho záujmu aj na prípady, ked boli podniky stíhané a trestané v tretej krajine, ( [18]17 ) pricom vysvetlil jeho raison d'ętre osobitnou povahou cielov, ustanovení hmotného práva a právnych dôsledkov, pokial ide o sankcionovanie porusení práva hospodárskej sútaze. ( [19]18 ) 47. Pomerne klúcové bolo, ze velká komora potvrdila uplatnitelnost trojakej podmienky kritéria idem v rozsudku Toshiba, ( [20]19 ) hoci generálna advokátka Kokott vyzvala Súdny dvor, aby upustil od tejto podmienky. ( [21]20 ) Generálna advokátka totiz navrhla zosúladenie posudzovania idem s prístupom "rovnaký páchatel, rovnaký skutok", ktorý Súdny dvor uplatnoval v kontexte clánku 54 vykonávacieho dohovoru a európskeho zatykaca, ako aj s (v tom case nedávnym) rozhodnutím ESLP vo veci Zolotukhin. ( [22]21 ) Poukázala na to, ze neexistuje "ziadny objektívny dôvod, preco by zásada ne bis in idem mala byt v oblasti hospodárskej sútaze podriadená iným podmienkam nez inde". ( [23]22 ) Vysvetlila tiez, ze skúmanie daného prípadu protisútazného správania sa nevyhnutne týka osobitného casového a územného kontextu, pricom ide o prvky, ktoré odlisujú dané protiprávne konanie od akéhokolvek iného. ( [24]23 ) 48. V konecnom dôsledku skutocnost, ze Súdny dvor neprijal návrh generálnej advokátky, mala pre riesenie tejto veci obmedzený praktický význam. Súdny dvor aj generálna advokátka sa zhodli na tom, ze dve sporné rozhodnutia, jedno vydané Komisiou a druhé ceským VOOHS, sa týkali odlisných území a casových období, v dôsledku coho bolo posudzovanie kritéria právneho záujmu nepodstatné. 49. Dalsia výzva na prehodnotenie tejto otázky prisla vo veci Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie. ( [25]24 ) Uvedená vec sa týkala otázky, ci sa zásada ne bis in idem správne uplatnila v konaní týkajúcom sa zneuzitia dominantného postavenia. Vec sa vsak týkala len jedného konania, a preto sa Súdny dvor domnieval, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní. Generálny advokát Wahl napriek tomu vyuzil túto vec ako prílezitost v podstate navrhnút, aby sa upustilo od kritéria chráneného právneho záujmu. ( [26]25 ) 50. Krátko nato Súdny dvor opät potvrdil kritérium totoznosti chráneného právneho záujmu v rozsudku Slovak Telekom, ( [27]26 ) v ktorom islo o dve konania týkajúce sa zjavne odlisných skutocností (konkrétne odlisného tovarového trhu). 51. Vzhladom na tento vývoj stoja zvlást za zmienku tieto tri body. Po prvé z judikatúry, ktoré je v súcasnosti uz skutocne ustálená, vyplýva, ze uplatnovanie zásady ne bis in idem v kontexte práva hospodárskej sútaze EÚ sa opiera o trojaké kritérium totoznosti páchatela, skutkov a chráneného právneho záujmu. Co je vsak po druhé pomerne zaujímavé, kritérium právneho záujmu je ustálené len na abstraktnej úrovni. Nikdy sa neuplatnuje v praxi. Prípady práva hospodárskej sútaze v rámci Únie, ktorými sa Súdny dvor doteraz zaoberal, sa podla názoru Súdneho dvora týkali rôznych skutkov. V dôsledku toho Súdny dvor nikdy v skutocnosti nevysvetlil, ako by sa mal posudzovat chránený právny záujem. 52. Po tretie doteraz kritizovali toto kritérium traja generálni advokáti. Po vyjadreniach, ktoré uviedla generálna advokátka Kokott, ( [28]27 ) generálny advokát Wahl vyjadril podobný "problém s identifikáciou dôvodov, preco by sa malo v kontexte práva hospodárskej sútaze nadalej uplatnovat trojaké kritérium". ( [29]28 ) Nakoniec generálny advokát Tancev poukázal na to, ze "relevantnost podmienky, podla ktorej musí byt chránený právny záujem rovnaký, je vsak spochybnená, pretoze na jednej strane sa táto podmienka neuplatnuje v iných oblastiach práva Únie, ako je právo hospodárskej sútaze... a po druhé je v rozpore so zvysujúcou sa konvergenciou pravidiel hospodárskej sútaze EÚ a clenských státov a s decentralizáciou uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze EÚ, ktorú zaviedlo nariadenie Rady (ES) c. 1/2003[ ( [30]29 )]". ( [31]30 ) Podobné pochybnosti sa objavili aj medzi odborníkmi na právo, co vyvoláva otázku, preco Súdny dvor opakovane potvrdzuje toto kritérium napriek prijatiu prístupu idem factum v iných oblastiach práva EÚ. ( [32]31 ) 2. Idem factum v priestore slobody, bezpecnosti a spravodlivosti 53. Clánok 54 vykonávacieho dohovoru bol historicky prvým ustanovením práva EÚ, ktorého znenie zahrnalo zásadu ne bis in idem. Clánok 54 vykonávacieho dohovoru sa od vtedajsích právnych vyjadrení zásady ne bis in idem, akým bol clánok 4 protokolu c. 7 k EDLP ( [33]32 ) alebo clánok 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o obcianskych a politických právach, ( [34]33 ) lísil svojím výslovným cezhranicným dosahom. To, co sa predtým vyzadovalo v rámci jedného státu alebo jednej zmluvnej strany, sa zacalo uplatnovat v sirsom právnom priestore. Podobné vyjadrenie zásady ne bis in idem bolo následne prijaté v právnych nástrojoch súdnej spolupráce v trestných veciach, akým je rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV o európskom zatykaci, ( [35]34 ) ako jeden z povinných dôvodov nevykonania. ( [36]35 ) 54. V súvislosti s vykonávacím dohovorom sa rozhodlo, ze úvahy týkajúce sa chráneného právneho záujmu a právnej kvalifikácie sú nepodstatné. Jediným relevantným kritériom sa stalo "kritérium zhodnosti skutkovej podstaty cinu, ktorým sa rozumie existencia celku konkrétnych okolností, ktoré sú navzájom nerozlucitelne spojené". ( [37]36 ) 55. Rozsudok van Esbroeck ( [38]37 ) to pomerne dobre ilustruje. Vec sa týkala belgického státneho príslusníka odsúdeného v Nórsku na pät rokov odnatia slobody za nelegálny dovoz omamných látok do Nórska. Po odpykaní casti trestu bol podmienecne prepustený a eskortovaný do Belgicka. O niekolko mesiacov neskôr bol v Belgicku stíhaný a odsúdený na jeden rok odnatia slobody za nelegálny vývoz tých istých omamných látok z Belgicka. Belgické súdy dospeli k záveru o prípustnosti druhého konania na základe clánku 36 ods. 2 písm. a) jednotného dohovoru o omamných látkach, ( [39]38 ) podla ktorého sa kazdý z trestných cinov upravených v tomto clánku, ktoré zahrnajú dovoz a vývoz omamných látok, povazuje za odlisný trestný cin, ak je spáchaný v rôznych krajinách. 56. Súdnemu dvoru bola polozená otázka, ci druhé konanie porusuje clánok 54 vykonávacieho dohovoru. Súdny dvor poukázal na to, ze znenie clánku 54 vykonávacieho dohovoru sa týka iba povahy dotknutých cinov, a nie ich právnej kvalifikácie. ( [40]39 ) Súdny dvor potom porovnal toto znenie so znením clánku 4 protokolu c. 7 k EDLP a clánku 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o obcianskych a politických právach, ktoré oba odkazujú na "trestný cin". To poukazuje na relevantnost kritéria právnej kvalifikácie cinu "ako podmienky uplatnenia zásady ne bis in idem stanovenej v posledných [dvoch zmluvách]". ( [41]40 ) 57. Súdny dvor poukázal na existenciu vzájomnej dôvery vo vnútrostátne systémy trestného súdnictva v rámci Európskej únie, slobodu pohybu a neexistenciu harmonizácie trestného práva, pricom uviedol, ze "prípadná rozdielna právna kvalifikácia toho istého cinu v dvoch zmluvných státoch, nemôze byt prekázkou uplatnenia clánku 54 [vykonávacieho dohovoru]". ( [42]41 )"Z tých istých dôvodov nemozno uznat kritérium zhodnosti chráneného oprávneného záujmu, kedze tento záujem sa môze lísit v jednotlivých zmluvných státoch." ( [43]42 ) 58. Súdny dvor uznal, ze situácia týkajúca sa vývozu a dovozu tých istých omamných látok, ktoré sú stíhané v rôznych zmluvných státoch, môze predstavovat súbor skutocností, ktoré sú svojou povahou neoddelitelne spojené, toto posúdenie vsak prenechal vnútrostátnemu súdu. ( [44]43 ) 59. Zhrniem to tak, ze judikatúra týkajúca sa clánku 54 vykonávacieho dohovoru a rovnocenných ustanovení rámcového rozhodnutia 2002/584 vzdy vychádzala z predpokladu, ze chránený právny záujem a právna kvalifikácia daných skutkov nie sú podstatné pre úvahy týkajúce sa uplatnitelnosti zásady ne bis in idem. 60. Odmietnutie prístupu idem crimen bolo najprv zalozené na doslovnom výklade. Zdá sa, ze clánok 54 vykonávacieho dohovoru sa lísi tým, ze pozaduje vyssiu úroven ochrany ako clánok 4 protokolu c. 7 k EDLP. Nad rámec znenia bola potreba prijat prístup idem factum odôvodnená aj odkazom na logiku, na ktorej je zalozený priestor slobody, bezpecnosti a spravodlivosti, ktorého cielom je prekonat mozné prekázky vyplývajúce z existencie viacerých právomocí v EÚ, kde neexistuje harmonizácia trestného práva a právne záujmy a právna kvalifikácia toho istého správania sa môzu lísit. 61. Zatial co odkaz na právnu kvalifikáciu je pomerne samozrejmý, odkaz na (rozdielne) právne záujmy sa taký javí byt ovela menej. Zdá sa, ze Súdny dvor pouzíva tieto pojmy ako vzájomne zamenitelné. Z jeho úvah vyplýva, ze právny záujem chránený trestaním daného trestného cinu, ktorý je vymedzený vo vnútrostátnom práve, je svojou podstatou specifický pre kazdý clenský stát. Nezdá sa, ze by sa pojem právny záujem chápal z hladiska spolocenského záujmu, ktorý je chránený konkrétnym trestným cinom alebo konkrétnou kategóriou trestných cinov bez ohladu na dotknutý clenský stát, akým je záujem o ochranu ludského zivota, zdravia, slobody, majetku atd. Co vlastne predstavuje chránený právny záujem, je preto nepreskúmané. 62. Nech je to akokolvek, je vseobecne známe, ze judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa clánku 54 vykonávacieho dohovoru ovplyvnila ESLP. ( [45]44 ) Viedla vlastne k tomu, ze ESLP sa v rozsudku Zolotukhin rozhodol harmonizovat svoju judikatúru, ktorá predtým oscilovala medzi prístupmi idem crimen a idem factum, a prijat prístup, podla ktorého je práve existencia "totozných skutocností alebo skutocností, ktoré sú v podstate rovnaké", ( [46]45 ) dôlezitá pri posudzovaní, ci druhé konanie je alebo nie je zakázané. 3. ESLP: od idem crimen cez idem factum niekam inam (ale v úzkej súvislosti z hladiska podstaty a casu) 63. Judikatúra ESLP týkajúca sa zásady ne bis in idem sa vyvíja vo fázach. V rozsudku Zolotukhin ESLP uviedol prvý prehlad o tom, ako jeho judikatúra pristupovala k podmienke idem, a rozhodol sa prijat harmonizovaný výklad pojmu ten istý trestný cin uvedeného v clánku 4 protokolu c. 7 k EDLP s cielom odstránit "právnu neistotu" ( [47]46 ) a). O niekolko rokov neskôr vsak ESLP opät zhodnotil vývoj judikatúry v rozsudku A a B. ( [48]47 ) Rozhodol sa spresnit závery vyplývajúce z rozsudku Zolotukhin a posunút do popredia kritérium úzkej súvislosti z hladiska podstaty a casu b). a) Od idem crimen k idem factum v rozsudku Zolotukhin 64. Prístup k výrazu idem v judikatúre, ktorá predchádzala rozsudku Zolotukhin, bol zalozený predovsetkým na zásade idem crimen. ( [49]48 ) Vychádzal z predpokladu, ze to isté konanie môze predstavovat niekolko trestných cinov, ktoré môzu byt zo zákona súdené v samostatných konaniach. Príkladmi judikatúry pred rozsudkom Zolotukhin sú rozsudky Oliveira ( [50]49 ) alebo Franz Fischer. ( [51]50 ) V poslednej uvedenej veci ESLP podrobil skúmanie totoznosti trestného cinu kritériu jeho podstatných znakov. ( [52]51 ) 65. ESLP upustil od prístupu zalozeného na zásade idem crimen v rozsudku Zolotukhin. Uvedená vec sa týkala stazovatela, ktorý pocas svojho výsluchu slovne napádal príslusníkov policajného zboru. V správnom konaní vedenom proti nemu, ktoré ESLP prirovnal k trestnému konaniu, bol odsúdený za "mensie výtrznosti". O niekolko dní neskôr sa zacalo trestné konanie okrem iného vo veci obvinenia z "výtrzníctva". Toto obvinenie sa týkalo toho istého konania, za ktoré bol stazovatel predtým odsúdený. Stazovatel bol oslobodený v súvislosti s týmto obvinením, ale bol uznaný za vinného v iných bodoch. 66. Skôr nez ESLP konstatoval, ze druhé konanie predstavuje porusenie clánku 4 protokolu c. 7 k EDLP, uviedol, ze "[jeho predchádzajúci] prístup, ktorý zdôraznuje právnu kvalifikáciu týchto dvoch trestných cinov, prílis obmedzuje práva jednotlivca", a "ze clánok 4 protokolu c. 7 sa má chápat tak, ze zakazuje trestné stíhanie alebo súdne konanie vo veci druhého 'trestného cinu`, pokial vyplýva z rovnakých skutocností alebo skutocností, ktoré sú v podstate rovnaké". ( [53]52 ) ESLP dospel k záveru, ze skúmanie by sa preto malo "zamerat na tieto skutocnosti, ktoré predstavujú súbor konkrétnych skutkových okolností zahrnajúcich toho istého obvineného a neoddelitelne spojených v case a priestore, ktorých existencia sa musí preukázat, aby bolo mozné obvineného odsúdit alebo zacat voci nemu trestné konanie". ( [54]53 ) b) Rozsudok A a B: idem factum v kombinácii s úzkou súvislostou z hladiska podstaty a casu 67. Prístup prijatý v rozsudku Zolotukhin sa (zvycajne) uplatnoval v následnej judikatúre. ( [55]54 ) Tento prístup sa vsak nestretol so vseobecným prijatím. ESLP sa rozhodol, ze ho opät prehodnotí v rozsudku A a B. V zásade síce zachoval prístup idem factum, usúdil vsak, ze súbeh konaní je mozný, ak boli príslusné konania "skombinované integrovaným spôsobom, aby tvorili súdrzný celok". ( [56]55 ) ESLP sa za takých okolností domnieva, ze v skutocnosti neprebehlo ozajstné druhé konanie. 68. Rozsudok A a B sa týkal danových príplatkov ulozených stazovatelom v správnom konaní za neuvedenie príjmov v danových priznaniach. Stazovatelia boli za tie isté ciny odsúdení aj v trestnom konaní, ktoré bolo vedené (do urcitej miery) súbezne. ESLP dospel k záveru, ze táto situácia nepredstavuje porusenie clánku 4 protokolu c. 7 k EDLP, pricom uviedol, ze "hoci dva rôzne orgány ulozili rôzne sankcie v rôznych konaniach, napriek tomu medzi nimi existovala z hladiska podstaty i casu dostatocne úzka súvislost na to, aby sa dali povazovat za súcast integrálnej schémy sankcií podla nórskeho práva za neuvedenie informácií o urcitých príjmoch v danovom priznaní, coho dôsledkom je nedostatocné vymeranie dane". ( [57]56 ) 69. Inými slovami, ESLP sa rozhodol posunút do popredia kritérium dostatocného prepojenia z hladiska podstaty a casu, ktoré uz (aj ked nie systematicky) uplatnil vo svojej predchádzajúcej judikatúre vrátane rozsudkov, ktoré predchádzali rozsudku Zolotukhin. ( [58]57 ) 70. ESLP vysvetlil, ze splnenie poziadavky na vecnú súvislost závisí od týchto kritérií: i) doplnkové úcely sledované oboma konaniami, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi spolocenského pochybenia, ii) ci je súbeh konaní predvídatelným dôsledkom toho istého neziaduceho správania, a to z právneho i praktického hladiska, iii) ci existuje koordinácia medzi príslusnými konaniami, ktoré sa musia viest takým spôsobom, aby sa zabránilo duplicite pri zhromazdovaní a posudzovaní dôkazov, a iv) primeranost celkovej výsky ulozených sankcií. ( [59]58 ) 71. Casová súvislost zostala do znacnej miery nevymedzená s výnimkou vseobecného usmernenia, podla ktorého "cím je casová súvislost slabsia, tým väcsie bremeno znása stát pri vysvetlovaní a odôvodnovaní takého oneskorenia". ( [60]59 ) 72. Na vysvetlenie zmeny prístupu ESLP poukázal na neschopnost rozsudku Zolotukhin poskytnút "usmernenie pre situácie, v ktorých v skutocnosti nedoslo k súbehu konaní, ale skôr k ich skombinovaniu integrovaným spôsobom do súdrzného celku", ( [61]60 ) co bol podla názoru ESLP prípad uvedenej veci. ESLP dalej poukázal na "nedostatok konsenzu medzi vnútrostátnymi systémami zmluvných státov a premenlivú ochotu státov byt viazaný [protokolom c. 7 k EDLP]". ( [62]61 ) 73. Kritérium dostatocne úzkeho prepojenia z hladiska podstaty a casu umoznuje podla názoru ESLP "dosiahnut spravodlivú rovnováhu medzi riadnou ochranou záujmov jednotlivca chránených zásadou ne bis in idem na jednej strane a prispôsobením osobitného záujmu spolocenstva na tom, aby bolo schopné zaujat presný regulacný prístup v príslusnej oblasti, na druhej strane". ( [63]62 ) 74. V rozsudku A a B ESLP konstatoval, ze obe casti nového kritéria sú splnené. Následná judikatúra poskytla niekolko dalsích objasnení. Bolo by vsak odvázne tvrdit, ze v súcasnosti je jasné, co predstavuje dostatocne úzke prepojenie, najmä pokial ide o jeho casový rozmer. ( [64]63 ) 4. Dvojkolajové rezimy uplatnovania práva na Súdnom dvore: od idem factum k idem factum v kombinácii s dolozkou o obmedzení práv 75. Súdny dvor reagoval na zmenu prístupu ESLP v súbore rozsudkov, ktoré tvoria judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Menci. ( [65]64 ) Tieto rozsudky, ktoré boli jadrom mnohých vedeckých diskusií, ( [66]65 ) sa týkali druhého (trestného alebo správneho) konania, ktoré sa zacalo vo veci danového úniku, manipulácie s trhom a deliktov obchodovania s vyuzitím dôverných informácií napriek tomu, ze vo veci týchto istých skutkov uz bolo zacaté predchádzajúce (trestné alebo správne) konanie. 76. Rozsudok Menci, ktorý je mozné oznacit za hlavný rozsudok v tejto skupine, sa týkal zalobcu, voci ktorému bolo vedené správne konania za nezaplatenie DPH. Správne konanie sa skoncilo ulozením pokuty vo výske priblizne 85000 eur, ktorá predstavovala 30 % danového dlhu. Po tom, co rozhodnutie vydané v tomto konaní nadobudlo právoplatnost, bolo proti zalobcovi zacaté trestné konanie v súvislosti s tými istými skutocnostami. Polozená otázka teda znela, ci je toto druhé konanie prípustné vzhladom na clánok 50 Charty. 77. Súdny dvor sa musel rozhodnút, ci prijme prístup prijatý ESLP v rozsudku A a B alebo ci zachová svoj predchádzajúci prístup prijatý v podobnom kontexte v rozsudku Ĺkerberg Fransson. V uvedenej veci rozhodol, ze zásada ne bis in idem nebráni tomu, aby clenský stát za to isté konanie spocívajúce v nesplnení povinnosti v súvislosti s DPH ulozil danovú a následne trestnú sankciu, pokial prvá sankcia nemá trestnú povahu (na základe kritérií vyplývajúcich z rozsudku Engel). ( [67]66 ) 78. Generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo svojich návrhoch uviedol, ze prijatím nového kritéria ESLP by sa znízila existujúca ochrana podla zásady ne bis in idem. ( [68]67 ) Súdny dvor mal vsak iný názor. Zdalo by sa, ze Súdny dvor sa v podstate usiloval nasledovat ESLP. Na tento úcel si vsak zvolil pomerne jedinecný analytický rámec. Súdny dvor namiesto skúmania clánku 50 Charty posudzoval dolozku o obmedzení práv v clánku 52 ods. 1 Charty. 79. Súdny dvor povolil druhé konanie pod podmienkou, ze právna úprava umoznujúca súbeh konaní "sleduje ciel vseobecného záujmu, ktorý môze odôvodnovat takúto kumuláciu stíhaní a sankcií... pricom tieto stíhania a tieto sankcie musia mat komplementárne ciele, obsahuje pravidlá zabezpecujúce koordináciu obmedzujúcu na to, co je prísne nevyhnutné, dodatocné bremeno, ktoré pre dotknuté osoby vyplýva zo súbehu týchto konaní, a stanovuje pravidlá, ktoré umoznujú zabezpecit, aby prísnost vsetkých ulozených sankcií bola obmedzená na to, co je prísne nevyhnutné, vo vztahu k závaznosti predmetného porusenia". ( [69]68 ) 80. V rámci skúmania podla clánku 52 ods. 1 Charty Súdny dvor najprv overil, ze predmetné obmedzenie je stanovené zákonom a zachováva podstatu práva zakotveného v clánku 50 Charty. V tejto súvislosti Súdny dvor poukázal na to, ze dotknutá právna úprava umoznuje "kumuláciu stíhaní a sankcií iba za taxatívne stanovených podmienok, cím zabezpecuje, ze právo zarucené v tomto clánku 50 nebude ako také spochybnené". ( [70]69 ) 81. Po druhé Súdny dvor následne potvrdil existenciu ciela vseobecného záujmu (výber celej splatnej DPH v rozsudku Menci, ( [71]70 ) ochrana integrity financných trhov a dôvery verejnosti vo financné nástroje v rozsudkoch Di Puma ( [72]71 ) a Garlsson ( [73]72 )), ako aj existenciu doplnkových cielov sledovaných spornými právnymi predpismi. V rozsudku Menci Súdny dvor urcil, ze týmito doplnkovými cielmi je odrádzat od páchania a trestat "akékolvek porusenie, ci uz úmyselné alebo nie, predpisov o podávaní priznaní a výbere DPH ulozením správnych sankcií" na jednej strane a odrádzat od páchania a trestat "závazné porusenia týchto predpisov, ktoré sú obzvlást skodlivé pre spolocnost a ktoré odôvodnujú prijatie prísnejsích trestnoprávnych sankcií", na druhej strane. ( [74]73 ) 82. Po tretie Súdny dvor posudzoval primeranost sporného obmedzenia. Preskúmal, ci sporná úprava "nesla nad rámec toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných touto právnou úpravou, pricom ak existuje moznost rozhodnút sa medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné sa priklonit k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené nevýhody nesmú byt neprimerané sledovaným cielom". ( [75]74 ) 83. V tejto súvislosti Súdny dvor poukázal na to, ze sporná právna úprava je spôsobilá dosiahnut stanovený ciel, a ze pokial ide o jej "striktne nevyhnutnú povahu", stanovuje jasné a presné pravidlá umoznujúce jednotlivcom predpovedat, ktoré ciny alebo opomenutia môzu podliehat kumulovaniu konaní. Dalej uviedol, ze predmetné právne predpisy zabezpecujú koordináciu obmedzujúcu dodatocné znevýhodnenie dotknutých osôb, ktoré vyplýva zo súbehu konaní, na to, co je nevyhnutne potrebné, a zarucujú, ze závaznost vsetkých ulozených sankcií je obmedzená na to, co je nevyhnutne potrebné v súvislosti so závaznostou dotknutého trestného cinu. ( [76]75 ) 84. Situácia vo veci Menci teda vyhovela novovytvorenému kritériu. To vsak nebol prípad rozsudku Garlsson, v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze ulozenie správnej sankcie podnikom, ktoré uz boli odsúdené za trestný cin a potrestané úcinnou, primeranou a odradzujúcou sankciou za tie isté skutky, by islo nad rámec toho, co je nevyhnutne potrebné. Súdny dvor dospel k rovnakému záveru v rozsudku Di Puma, v ktorom islo o právoplatné oslobodenie v trestnom konaní a následné správne konanie vo veci týchto istých skutkov. B. Problémy vyvolané súcasnými roztriestenými rezimami týkajúcimi sa zásady ne bis in idem 85. Ako vyplýva z prehladu uvedeného v predchádzajúcej casti, judikatúru Súdneho dvora, ktorá sa vyvíjala v úzkej interakcii s ESLP, mozno prinajlepsom opísat ako mozaiku paralelných rezimov. V tejto casti sa zaoberám dvoma klúcovými otázkami týkajúcimi sa tohto stavu vecí. Po prvé: je to vlastne problém? (1) Po druhé: ak áno, nemal by Súdny dvor jednoducho rozsírit pôsobnost kritéria, ktoré nedávno vyvinul v rozsudku Menci, na vsetky veci patriace pod clánok 50 Charty vrátane prejednávanej veci? (2) 1. Je to problém? 86. Dalo by sa mozno tvrdit, ze problémom nie je konzistentnost. To by si vsak vyzadovalo pomerne nárocné porovnávanie drobných rozdielov s tým, ze kazdý z vyssie uvedených prístupov je odlisný z nejakého dobrého dôvodu. Kritériá sú odlisné, lebo sú zalozené na rôznych právnych predpisoch a patria do rôznych regulacných kontextov. 87. Po prvé clánok 54 vykonávacieho dohovoru a rovnocenné ustanovenia nástrojov súdnej spolupráce v trestných veciach sa odvolávajú na totoznost skutkov, zatial co clánok 50 Charty (a napokon aj clánok 4 protokolu c. 7 k EDLP) odkazuje na totoznost trestného cinu. Existuje preto jasný rozdiel v znení týchto dvoch ustanovení. Okrem toho z hladiska regulacného kontextu vykonávací dohovor predstavuje osobitné cezhranicné vyjadrenie zásady ne bis in idem, ktoré je relevantné len pre (skutocné) trestnoprávne veci v rámci schengenského systému. Je teda mozné vysvetlit, preco bola odmietnutá relevantnost právneho záujmu a právnej kvalifikácie s odvolaním sa na potrebu prekonat v rámci Únie s viacerými právomocami prekázky volného pohybu, ktoré Súdny dvor urcil v rozsudku Esbroeck. ( [77]76 ) 88. Po druhé uplatnitelnost zásady ne bis in idem podla clánku 4 protokolu c. 7 k EDLP je obmedzená na jednu zmluvnú stranu dohovoru. Preto je nepravdepodobné, ze by v súvislosti s týmto ustanovením vznikli cezhranicné otázky. Skutocnost, ze uplatnenie zásady ne bis in idem je obmedzené na jeden stát, v ktorom by sa skutocne mohol klást väcsí dôraz na integrované postupy a nevyhnutnost koordinácie, zrejme môze odôvodnit prísnejsí prístup ku kritériám uplatnitelnosti uvedeným v rozsudku A a B. Chcem poukázat na to, ze ak rozsudok Menci reagoval na kritérium stanovené v rozsudku A a B, bolo to práve v rovnakom kontexte jediného státu. 89. Je vzhladom na tieto rozdiely jednoducho potrebné uznat existenciu týchto paralelných rezimov v judikatúre, ktorá sa týka zásady ne bis in idem? Nebolo by namiesto úsilia o opätovné nastolenie urcitej jednoty podla clánku 50 Charty logickejsie vysvetlit, preco sú odlisné? 90. Myslím si, ze nie. 91. Po prvé taký postup má logické limity. Je totiz mozné rozlisovat medzi clánkom Charty a judikatúrou týkajúcou sa vykonávacieho dohovoru a rámcového rozhodnutia 2002/584 na základe ich znenia a ciastocne aj kontextu a úcelu. Toto rozlísenie je vsak ovela menej zrejmé pri porovnaní clánku 4 protokolu c. 7 k EDLP s clánkom 50 Charty. Hoci obe odkazujú na totoznost "trestného cinu", kritériá vypracované podla kazdého z týchto ustanovení sa lísia. 92. Okrem toho toto rozlisovanie jednoznacne naráza na neprekonatelnú prekázku, pokial ide o súcasné koexistujúce línie judikatúry Wilhem/Toshiba na jednej strane a Menci na druhej strane. Obe situácie, na ktoré sa vztahujú tieto dve línie judikatúry, teraz podliehajú clánku 50 Charty, v dôsledku coho je pomerne tazké presvedcivo vysvetlit, preco sa v kazdej z nich uplatní iné kritérium. Samozrejme, pokial ide o kontext, vzdy sa mozno pokúsit argumentovat osobitnou povahou práva hospodárskej sútaze, ktoré sa vymyká vsetkým ostatným kategóriám a klasifikáciám. V tomto ohlade a v podobnom duchu ako vsetci moji kolegovia, ktorí v minulosti zaujali stanovisko k tejto otázke, ( [78]77 ) vsak o tom jednoducho nie som presvedcený. Ani ja nemôzem per se a v abstraktnej rovine súhlasit s názorom, ze dnes sa oblast práva hospodárskej sútaze lísi od iných oblastí práva. ( [79]78 ) 93. Po druhé z toho vyplýva nepredvídatelnost kritéria (kritérií). Ako ilustrujú rozdielne stanoviská, ktoré zaujali vnútrostátne súdy vo veci samej, ked sa dve z oblastí uplatnovania zásady ne bis in idem v urcitej veci prekrývajú, neexistuje pravidlo na urcenie toho, ktoré z kritérií sa uplatní. Má sa na kombináciu správneho konania vo veci hospodárskej sútaze a správneho konania mimo tejto oblasti uplatnit kritérium vyplývajúce z judikatúry Wilhelm/Toshiba, ktoré zahrna posúdenie právneho záujmu? Alebo treba uplatnit prístup vyplývajúci z rozsudku Menci a dolozku o obmedzení práv? Alebo rozsudok Menci nahradil kritérium definované v judikatúre vyplývajúcej z rozsudkov Wilhelm/Toshiba? 94. Zdá sa, ze v kritériu vyplývajúcom z rozsudku Menci nie je nic, co by vylúcilo druhú moznost. Rozsudok Menci je zalozený na výklade clánku 50 Charty, ktorý sa uplatnuje horizontálne vo vsetkých oblastiach práva EÚ. Rozsudok Slovak Telecom, ( [80]79 ) ktorý bol vydaný po rozsudku Menci, vsak potvrdzuje, ze kritérium týkajúce sa právneho záujmu stanovené v judikatúre Wilhelm/Toshiba sa stále uplatnuje, ale bez vysvetlenia, preco je to stále tak. 95. Po tretie, a co je mozno najdôlezitejsie, z koncepcného hladiska je pomerne tazké obhájit predstavu, ze jedno a to isté ustanovenie primárneho práva, clánok 50 Charty, ktorého dodrziavanie sa musí zabezpecit vo vsetkých situáciách, ktoré patria do pôsobnosti práva EÚ, môze mat iný obsah v závislosti od oblasti práva EÚ, v ktorej sa uplatnuje. Zdá sa vsak, ze práve tak to je, ak sa prvky vymedzujúce zákaz obsiahnutý v tomto ustanovení, konkrétne idem a bis, vykladajú odlisne v rôznych oblastiach práva EÚ. To vyvoláva otázku, akú úlohu má clánok 50 Charty v takých situáciách ako v spore vo veci samej, ktorá sa netýka cisto práva hospodárskej sútaze, ale presne nezodpovedá ani situácii vo veci Menci, lebo chýba (skutocné) trestné konanie? 96. Túto situáciu povazujem za neudrzatelnú. 97. Pripústam vsak, ze prejednávanú vec by mozno bolo mozné vyriesit bez toho, aby som sa pokúsil o zjednotenie kritéria, ktoré sa má uplatnit podla clánku 50 Charty. Kritérium vyplývajúce z rozsudku Menci by sa mozno dalo rozsírit tak, aby sa vztahovalo aj na situáciu v spore vo veci samej, pricom by sa vylúcila uplatnitelnost kritéria vyplývajúceho z judikatúry Wilhem/Toshiba. 98. Prísne vzaté, v prejednávanej veci nie je nevyhnutné vyriesit vsetky vyssie uvedené tazkosti vrátane zlozitej otázky, ci zachovat alebo upustit od kritéria právneho záujmu v práve hospodárskej sútaze. V minulosti bola otázka právneho záujmu jasne spojená s osobitnou struktúrou presadzovania práva hospodárskej sútaze v rámci Európskej únie, ktorej rámcom je teraz nariadenie c. 1/2003 a predtým nariadenie c. 17. Dalo by sa teda tvrdit, ze kedze v spore vo veci samej ide o kombináciu konania vo veci hospodárskej sútaze a konania mimo tejto oblasti, uplatnenie kritéria právneho záujmu nie je potrebné, lebo situácia nepatrí do osobitnej problematiky presadzovania práva hospodárskej sútaze v Európskej únii. 99. Po takomto zúzení logiky judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov Wilhelm/Toshiba vsak zostáva otázka, aké kritérium sa uplatní v spore vo veci samej? Odpovedou na túto otázku by prirodzene bolo kritérium vyplývajúce z rozsudku Menci. Toto kritérium nedávno stanovila velká komora Súdneho dvora, a aspon pokial ide o jeho znenie, zdá sa byt holistické. Zdá sa, ze sa vztahuje na vsetky situácie, v ktorých sa uplatní clánok 50 Charty. Mohlo by sa teda výslovne schválit ako riadne (a jednotné) kritérium pre zásadu ne bis in idem podla clánku 50 Charty. 100. Z dôvodov, ktoré uvediem v nasledujúcej casti, by vsak bolo múdre, aby sa tomu Súdny dvor vyhol. Podla môjho názoru je rozsudok Menci problematickým rozhodnutím. 2. Mal by jeden rozsudok Menci vládnut vsetkým? 101. Rozsudok Menci je paradoxný. V záujme poskytnutia zvýsenej ochrany v súlade s judikatúrou ESLP je jeho prekvapujúcim dôsledkom to, ze neposkytuje úcinnú individuálnu ochranu. 102. Na úvod treba v rámci objasnenia kontextu uznat, ze cast problému na zaciatku vyplýva z toho, ako ESLP definuje a uplatnuje to, co sa obvykle nazýva kritériami vyplývajúcimi z rozsudku Engel, ( [81]80 ) prostredníctvom ktorých ESLP vytvoril pomerne expanzívny pohlad na to, co predstavuje "trestnú" vec. ( [82]81 ) Tento siroký výklad pojmu "trestná" vec sa pouzíva na to, aby sa do právomoci ESLP dostali vnútrostátne konania, ktoré by inak nepatrili do pôsobnosti clánku 6 EDLP v dôsledku toho, ze vnútrostátne právo ich povazuje za správne veci. 103. Záver, ze rovnaký pausalizujúci prístup, ktorý sa v danom kontexte vyvinul na úcely zabezpecenia právomoci podla clánku 6 ods. 1 EDLP, by sa mal automaticky uplatnovat na akékolvek iné ponímanie výrazu "trestný" podla EDLP, vsak nie je nevyhnutný. ESLP vsak potvrdil, ze "clánok 4 protokolu c. 7 sa má vykladat z hladiska vseobecných zásad, pokial ide o zodpovedajúce výrazy 'obvinenie z trestného cinu` a 'trest` v clánkoch 6 a 7 [EDLP]". ( [83]82 ) Tento prístup potvrdil aj v rozsudku A a B. ( [84]83 ) 104. Súdny dvor sa riadil týmto usmernením. ( [85]84 ) Z hladiska clánku 52 ods. 3 Charty by totiz sotva mohol konat inak. Táto pociatocná volba má vsak znacný vplyv na kritérium idem, ktoré musí nasledovat. Kedze rastie zoznam rôznych správnych konaní a sankcií povazovaných za trestné, rastie aj rozsah postupov a sankcií, pri ktorých je potrebné posúdenie idem. Dalej pokial sa neprijme záver, ze ochrana poskytovaná zásadou ne bis in idem zahrna cokolvek, niekde sa musí uskutocnit selekcia: bud vo fáze vymedzenia toho, co je "trestné", alebo vo fáze vymedzenia pojmu idem. 105. Zdá sa, ze v súcasnosti je nepravdepodobné prehodnotenie kritérií vyplývajúcich z rozsudku Engel. To vsak znamená, ze pokial sa druhé správne alebo trestné konanie nemá povazovat za neprípustné bez ohladu na rôzne úcely alebo ciele, ktoré môze sledovat, definícia pojmu idem musí byt nárocnejsia. V opacnom prípade, ak je definícia pojmu trestný aj definícia pojmu idem prílis siroká, väcsina paralelných správnych rezimov v clenských státoch bude celit znacným problémom, pokial ide o ich presadzovanie, nehovoriac o tom, ze súbezné správne konania sa môzu uskutocnovat vo vsetkých clenských státoch alebo na úrovni EÚ. 106. Vzhladom na také zlozité vyhliadky by sa zdalo, ze kritérium vyplývajúce z rozsudku Menci malo poskytnút alternatívnu. Na prvý pohlad totiz môze byt nahradenie skúmania clánku 50 Charty posudzovaním clánku 52 ods. 1 Charty elegantným spôsobom, ako obíst hlavolam definície pojmu idem na úcely clánku 50 Charty. Dôvodom je to, ze pomerme siroké (a teda ochranárske) vymedzenie pojmu idem je kompenzované moznostou obmedzenia práva zakotveného v clánku 50 Charty. Týmto spôsobom výsledné pravidlo dosahuje rovnováhu. Obávam sa vsak, ze pri blizsom skúmaní prinása viac problémov nez riesení. 107. V prvom rade, aspon podla môjho názoru, samotným úcelom clánku 50 Charty je ochránit jednotlivca pred druhým konaním. Clánok 50 Charty predstavuje prekázku. Ak sa právoplatne uplatní, bráni tomu, aby sa druhé konanie vôbec zacalo. ( [86]85 ) Taká prekázka musí byt vymedzená ex ante a normatívne. 108. Podla kritéria vyplývajúceho z rozsudku Menci ( [87]86 ) je vsak az po ukoncení druhého konania mozné overit, ci je splnená niektorá z podmienok na uplatnenie kritéria, a teda ci druhé konanie je alebo nie je v súlade so zákonom. Môze byt mozné zabránit pokracovaniu niektorého z "druhých" konaní z dôvodu neexistencie ciela vseobecného záujmu alebo neexistencie sledovaných doplnkových cielov. Ak sú vsak tieto poziadavky splnené, primeranost výsledného obmedzenia závisí od podmienok, za akých sa uskutocní druhé konanie, vrátane urcenia sankcie. 109. Inými slovami, uplatnovanie zásady ne bis in idem uz nevychádza z kritéria, ktoré bolo normatívne definované ex ante. Namiesto toho sa stáva opravným kritériom ex post, ktoré sa môze a nemusí uplatnit v závislosti od okolností a presnej výsky ulozených sankcií. To nie je ochrana pred dvojitým ohrozením. Je to jednoducho ochrana ex post pred neprimeranostou kombinácie alebo kumulácie sankcií. 110. Po druhé som z tohto pohladu dost zmätený, pokial ide o to, ako môze zásada ne bis in idem chápaná takýmto spôsobom nadalej chránit samotnú podstatu práva zakotveného v clánku 50 Charty. Vysvetlenie uvedené konkrétne v rozsudku Menci ( [88]87 ) nevnása do problematiky viac svetla. Súdny dvor vo svojom rozsudku len axiomaticky uviedol, ze predmetná právna úprava "respektuje podstatu clánku 50 Charty, kedze... umoznuje kumuláciu stíhaní a sankcií iba za taxatívne stanovených podmienok". ( [89]88 ) Podla môjho názoru sa toto konstatovanie týka skôr podmienky zákonnosti predmetného obmedzenia ("predpísané zákonom"). Pokial ide o podstatu práv, mám problém pochopit, ako je podstata zásady ne bis in idem chránená jasným a výslovným konstatovaním vo vnútrostátnom práve, ze sa uskutocní druhé konanie. ( [90]89 ) 111. Po tretie podmienky kritéria, ktoré nie je urcené na ochranu ex ante, ale skôr na nápravu ex post, sú nevyhnutne podmienené okolnostami. ( [91]90 ) Predovsetkým sa zdá, ze prvky týkajúce sa primeranosti velmi závisia od okolností, kedze koordinácia medzi konaniami je deklarovaná, ale nie vzdy pozadovaná, a opis mechanizmu, ktorým sa stanovuje celková výska sankcie, obsahuje jednotlivé prvky, ale nevymedzuje vseobecné kritérium. 112. Takáto miera náhodného podmienenia okolnostami v rámci ochrany, ktorá by mala byt rovnaká pre vsetkých jednotlivcov, je opät zarázajúca. Konania, ktoré sa týkajú dvoch osôb vo velmi podobných situáciách, vedené tými istými orgánmi by totiz velmi lahko mohli byt posudzované odlisne v závislosti od toho, ako rýchlo orgány vec vyriesia alebo akým spôsobom sa vypocíta pokuta. 113. Po stvrté skutocná úroven individuálnej ochrany, ktorú poskytuje kritérium vyplývajúce z rozsudku Menci, sa zdá byt pomerne nízka. Podstata práva byt chránený pred druhým trestným konaním vo veci toho istého trestného cinu sa povazuje za zachovanú jednoducho preto, ze obvinený mohol predvídat, ze bude stíhaný druhýkrát. ( [92]91 ) Sledované doplnkové ciele sa povazujú za existujúce len na základe toho, ze trestné stíhanie sa na rozdiel od správneho konania obmedzuje len na "závazné" porusenia, hoci zjavne sleduje do znacnej miery rovnaký ciel. ( [93]92 ) Zrejme by sa dalo predpokladat, ze viacero súbezných rezimov pravdepodobne vyhovie tomuto kritériu bez toho, aby to vyvolalo znacné problémy. 114. Po piate v rozsudku Menci je stanovená poziadavka, aby sa súbeh obmedzil na to, co je nevyhnutne potrebné na úcely dosiahnutia ciela vseobecného záujmu. Konkrétnejsie by mali existovat pravidlá zabezpecujúce koordináciu vnútrostátnych konaní s cielom znízit na nevyhnutne potrebnú úroven dodatocné znevýhodnenie spojené so súbehom takých konaní pre dotknuté osoby. Je totiz mozné pochopit logiku, ako aj úcel takého návrhu, ak je uvedený v kontexte trestného konania a v rámci jedného clenského státu. ( [94]93 ) 115. Ak vsak kombinácia príslusných konaní zahrna niekolko paralelných správnych rezimov, a co je dôlezitejsie, viac clenských státov alebo orgánov clenských státov a Európskej únie, návrhy o vhodnosti jednokolajových systémov môzu rýchlo opustit oblast zbozného priania a prejst do oblasti sci-fi. 116. Ako vedlajsiu (alebo skôr realistickú) poznámku uvediem, ze trvalo niekolko desatrocí, kým sa vytvorila integrovaná siet právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá zdruzuje Komisiu a VOOHS. Napriek tomu, ze sa majú uplatnovat rovnaké pravidlá, a napriek nadobudnutiu úcinnosti nariadenia c. 1/2003 vsak zostáva niekolko otázok v oblasti praktického presadzovania nezodpovedaných. ( [95]94 ) Iné systémy paralelného rozhodovania, akým je nedávno zavedený mechanizmus jediného kontaktného miesta podla vseobecného nariadenia o ochrane údajov, ( [96]95 ) podla vsetkého trpia výraznými pociatocnými problémami, pokial ide o rozdelenie právomocí. ( [97]96 ) Ak takáto situácia panuje v rámci specializovaných a výslovne regulovaných sietí v celej Európskej únii, nie je bezprostredne zjavné, ako by bolo mozné dôvodne ocakávat a dosiahnut potrebnú úroven koordinácie v rôznych oblastiach práva, v rámci rôznych orgánov a v rôznych clenských státoch. 117. Zhrniem to tak, ze vsetky tieto skutocnosti spolocne vedú k pomerne neuspokojivému celkovému obrazu, ktorý som uviedol na zaciatku tejto casti. Súdny dvor zrejme s cielom obnovit urcitú rovnováhu v rozsudku Menci rozhodol o posune k clánku 52 ods. 1 Charty a k obmedzeniu práv. Tým vsak paradoxne dospel k situácii, v ktorej sa stratila samotná podstata clánku 50 Charty. C. Navrhované riesenie 118. Po tom, co som v predchádzajúcej casti uviedol, aké problémy vyvoláva súcasný rezim, zacnem strucným zhrnutím parametrov, ktoré by mal mat vhodnejsí prístup (1). Následne sa budem zaoberat otázkou chráneného spolocenského alebo právneho záujmu (2) a potom urcím mozné zjednotené kritérium pre zásadu ne bis in idem podla clánku 50 Charty (3). Neskôr podrobnejsie ilustrujem pôsobenie takého kritéria na sérii príkladov (4). Nakoniec sa vrátim k prejednávanej veci a uplatneniu kritéria, ktoré navrhujem (5). 1. Parametre 119. Po prvé rozsah ochrany podla clánku 50 Charty musí byt mozné urcit ex ante. Normatívna pôsobnost ustanovenia práva EÚ, najmä základného práva, nemôze závisiet od neistých, a teda nepredvídatelných okolností alebo výsledkov daného konania. Ak sa uplatnitelnost clánku 50 Charty vymedzí ex ante, zásada ne bis in idem môze zarucit, ze sa neuskutocní druhé konanie, pricom v prípade potreby zabráni tomu, aby sa druhé konanie vôbec zacalo. 120. Po druhé podla clánku 52 ods. 3 Charty úroven ochrany poskytovanej v zmysle clánku 50 Charty nemôze byt nizsia ako úroven ochrany podla clánku 4 protokolu c. 7 k EDLP. Podla môjho názoru to automaticky neznamená, ze kritérium urcené na dosiahnutie takého zlucitelného výsledku musí byt rovnaké. O to viac to platí v situáciách, v ktorých musí kritérium vyhovovat osobitným charakteristikám daného systému. Úlohou Súdneho dvora je poskytnút vnútrostátnym súdom ex ante usmernenia o tom, ako majú uplatnovat právo EÚ. Jeho úlohou, aspon pokial ide o návrhy na zacatie prejudiciálneho konania, nie je ex post urcovat, ci zmluvná strana v danom prípade porusila alebo neporusila dohovor. 121. Po tretie kritérium musí ako svoje východisko akceptovat sirokú skálu toho, co predstavuje "trestnú" vec, ( [98]97 ) a zároven musí zabezpecit, aby sa nedosiahli neprimerané výsledky v rámci osobitného zlozeného právneho prostredia Európskej únie. Vseobecné kritérium podla clánku 50 Charty musí byt mozné uplatnit nielen v rámci jedného clenského státu, ale aj, alebo este dôlezitejsie, v celej Európskej únii na horizontálnej (clenské státy - clenské státy) i vertikálnej úrovni (clenské státy - Európska únia). V rámci tejto komplexnej oblasti sa musí obnovit primeraná rovnováha medzi úcinnou ochranou individuálnych práv a legitímnymi cielmi clenských státov alebo Únie spocívajúcimi v stíhaní skutkov, ktoré jasne zasahujú do rôznych chránených spolocenských záujmov. 122. Nakoniec pre vsetky situácie, ktoré patria do pôsobnosti práva EÚ podla clánku 51 ods. 1 Charty a v ktorých sa uplatní clánok 50 Charty, musí byt kritérium rovnaké prinajmensom podla clánku 50, ked sa uplatní samostatne. V tejto súvislosti totiz súhlasím s tvrdením, ze "zo zásadného významu zásady ne bis in idem ako základnej zásady práva Únie s postavením základného práva vyplýva, ze jej obsah by nemal byt podstatne rozdielny podla toho, ktorá oblast práva je dotknutá". ( [99]98 ) To samozrejme nevylucuje moznost existencie osobitných rezimov v rámci práva EÚ, ktoré poskytujú vyssiu úroven ochrany. Ak sa vsak uplatní Charta, základné kritérium podla jej clánku 50 musí byt rovnaké. 2. Chameleón 123. Najlepsie je zacat od znenia. Clánok 50 Charty, nazvaný "Právo nebyt stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný cin", stanovuje, ze "nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní za trestný cin, za ktorý uz bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom v súlade so zákonom". ( [100]99 ) 124. Toto znenie sa lísi od clánku 54 vykonávacieho dohovoru, ktoré pouzíva výraz "ciny". Stanovuje, ze "osoba právoplatne odsúdená jednou zo zmluvných strán nesmie byt pre ten istý cin stíhaná inou zmluvnou stranou, a to za predpokladu, ze v prípade odsúdenia bol trest uz odpykaný alebo sa práve odpykáva alebo podla práva státu, v ktorom bol rozsudok vynesený, uz nemôze byt vykonaný". ( [101]100 ) 125. "Trestný cin" nie je to isté ako "cin". Výraz "trestný cin" má sirsí význam. Vo vseobecnosti odkazuje nielen na relevantné skutkové okolnosti, ale aj na právnu kvalifikáciu urcitého typizovaného správania alebo aspon na negatívne úcinky alebo vplyv, ktorý má také správanie na záujmy, ktoré spolocnost povazuje za hodné ochrany. 126. Ak jedno konanie ovplyvnuje rôzne chránené právne alebo spolocenské záujmy, casto ide o spáchanie niekolkých rôznych trestných cinov (ideálny súbeh). Výsledná sankcia má tendenciu byt v závislosti od vnútrostátneho právneho systému vymedzená na základe osobitných zásad, podstatou ktorých je, ze spáchané trestné ciny sa posudzujú integrovaným spôsobom. ( [102]101 ) 127. To vo vseobecnosti nie je mozné, ak sa spáchané trestné ciny týkajú rôznych oblastí práva, z ktorých kazdá je pod kontrolou iného regulacného orgánu. Tvrdenie, ze za týchto okolností je druhé konanie vzdy neprípustné, lebo sa týka tých istých skutocností, vlastne bráni súbeznému sledovaniu rozdielnych právnych záujmov. 128. Preto skôr ci neskôr je logicky nevyhnutné dospiet k otázke chráneného spolocenského alebo právneho záujmu s cielom rozlísit sporné situácie. Je zaujímavé vsimnút si, ze ani tam, kde sa pouzil prístup idem factum, pojem chránený právny záujem v skutocnosti nikdy nezmizol. Rovnako ako malý chameleón jednoducho menil farby, lepiac sa na rôzne palice alebo vetvy, ktoré boli k dispozícii v jednotlivých líniách judikatúry v danom case. 129. Jedinou oblastou práva EÚ, v ktorej pojem chránený právny záujem skutocne zaniká, je oblast pôsobnosti clánku 54 vykonávacieho dohovoru a rámcového rozhodnutia 2002/584. Naopak, v práve hospodárskej sútaze sa relevantnost chráneného právneho záujmu vzdy potvrdzuje. Dokonca aj generálni advokáti, ktorí navrhli upustit od právneho záujmu ako samostatného kritéria, dospeli k tomu, ze jeho obsah sa vlastne prekrýva so siroko vymedzenou "totoznostou skutkov". ( [103]102 ) Podobne v rozsudku Menci bola analýza rozdielnych chránených právnych záujmoch jednoducho presunutá pod hlavicku rôznych cielov vseobecného záujmu a sledovaných doplnkových cielov. ( [104]103 ) 130. Práve v judikatúre ESLP vsak pojem chránený právny záujem vykazuje skutocné vlastnosti chameleóna. Po prvé v období pred vydaním rozsudku Zolotukhin sa rozdiel v sledovaných právnych záujmoch zdal byt súcastou vymedzenia pojmu idem, aspon vo väcsine prípadov. Zvlást dobre to ilustruje judikatúra ESLP týkajúca sa stazovatelov, ktorí spôsobili dopravné nehody, v súvislosti s ktorými im boli ulozené trestné a správne sankcie, pricom tie správne spocívali v odnatí vodicského preukazu. ESLP akceptoval moznost tejto kombinácie napriek tomu, ze odnatie vodicského preukazu sa zvycajne povazuje za trestnoprávnu sankciu v zmysle rozsudku Engel. ( [105]104 ) Po druhé je pravda, ze rozsudok Zolotukhin poprel význam rozdielu v právnom záujme. Po tretie vsak bol o niekolko rokov neskôr v rozsudku A a B rozdiel v chránenom právnom záujme de facto opätovne zavedený. Tentoraz, a to isté urobil Súdny dvor neskôr v rozsudku Menci, nadobudol podobu úvah o doplnkových cieloch sledovaných právnymi predpismi uplatnovanými v oboch sporných konaniach. Na rozdiel od prístupu Súdneho dvora v rozsudku Menci a mozno trochu prekvapivo na koncepcnej úrovni sa vsak otázka, ci "rôzne konania sledujú doplnkové úcely, a teda sa zaoberajú... rôznymi aspektmi príslusného spolocenského pochybenia", náhle opätovne vynorila ako súcast posudzovania kritéria bis a toho, ci existuje (alebo neexistuje) dostatocná súvislost z hladiska podstaty. ( [106]105 ) 131. Nemyslím si, ze toto vsetko je náhoda. Len co sa prijme rozhodnutie o povolení druhého konania vo veci tých istých skutkov, aby sa vyhovelo hlasom, ktoré volajú po väcsom priestore na presadzovanie práva, alebo jednoducho aby sa prijala skutocnost, ze je nepravdepodobné, ze vsetky konania, ci uz v rámci toho istého clenského státu, alebo tým viac napriec clenskými státmi, budú jednokolajové, pozornost zameraná na sledované ciele sa stáva jediným dostupným nástrojom na rozlísenie medzi dvoma alebo viacerými konaniami. Kedze podmienky týkajúce sa primeranosti jednoznacne závisia od osobitných okolností kazdého prípadu, pojem sledované doplnkové ciele sa podla môjho názoru stáva ústredným prvkom kazdej normatívnej analýzy. Ako som vsak uz uviedol, tento prvok je len dalsím spôsobom, ako opísat tú istú myslienku, ktorá je jadrom pojmu chránený právny záujem. 3. Kritérium 132. Zo vsetkých týchto dôvodov je môj návrh pomerne jednoduchý. Navrhujem, aby bolo skúmanie chránených právnych záujmov, a teda sledovaného ciela, súcastou posudzovania pojmu idem. Jedine tento prvok umoznuje normatívne, jasne a vopred rozhodnút, preco je dané správanie stíhané v súbezných alebo následných konaniach, a umoznuje urcit, ci ten istý údajný páchatel je alebo nie je opät potrestaný z rovnakých dôvodov. Pokial blizsie preskúmanie nepreukáze, ze právne záujmy chránené príslusnými dvoma legislatívnymi rámcami sú rovnaké, malo by sa umoznit, aby boli sledované súbezne namiesto toho, aby bol jeden z nich de facto vymazaný v dôsledku uplatnenia kritérií vyplývajúcich z rozsudku Engel a sirokej koncepcie pojmu idem. 133. Posúdenie pojmu idem by teda na úcely clánku 50 Charty malo vychádzat z trojakej totoznosti: páchatela, príslusných skutocností a chráneného právneho záujmu. 134. Po prvé podmienka týkajúca sa totoznosti páchatela je pomerne jasná a v kazdom prípade v prejednávanej veci nie je predmetom sporu. 135. Po druhé pokial ide o príslusné skutocnosti, chcel by som poukázat na to, ze v skutocnosti je potrebná ich totoznost, nielen "podobnost". A to, prirodzene, s výhradou, ze by sa mohlo stat, ze následné konanie sa bude týkat len casti skutkových okolností (casových, vecných) zohladnených v predchádzajúcom konaní. Pointa vsak spocíva v tom, ze v rozsahu, v akom sa tieto dva súbory skutocností naozaj prekrývajú, musí v rámci tohto prekrývania existovat totoznost. 136. Po tretie co je chránený právny záujem? Je to spolocenské dobro alebo spolocenská hodnota, ktorú má daný legislatívny rámec alebo jeho cast chránit a zachovávat. Práve toto dobro alebo túto hodnotu poskodzuje alebo narúsa predmetný trestný cin. 137. Rozlisovanie medzi rôznymi chránenými právnymi záujmami na pomerne specifickej úrovni je ustálené v trestnom práve alebo správnom práve. Vnútrostátne právo v takých prípadoch zvycajne uvádza zoznam záujmov alebo hodnôt, ktoré jednotlivé trestné ciny porusujú (trestné ciny proti zivotu, majetku, telesnej integrite alebo státu atd.). Toto rozlisovanie by sa vsak mohlo velmi skomplikovat v rôznych paralelných oblastiach verejnej správy a pri posudzovaní napriec vnútrostátnymi jurisdikciami a oblastami regulácie. 138. Napriek tomu môzem poukázat na to, ze chránený právny záujem nie je totozný s objektívnou stránkou trestného cinu vymedzeného vo vnútrostátnom práve. Je to len jeden z jej prvkov definovaný na vyssej úrovni abstrakcie. Urcenie právneho záujmu alebo hodnoty, ktorá má byt chránená kriminalizáciou urcitých cinov vo vnútrostátnom práve, je prirodzeným východiskovým bodom. V nijakom prípade vsak nie je rozhodujúci. 139. Vymedzenie chráneného právneho záujmu posudzovaného na úcely clánku 50 Charty nesmie kopírovat vnútrostátne oznacenia a vnútrostátne právne specifiká. Z praktického hladiska sa clenský stát nemôze vyhnút dosahu zásady ne bis in idem tým, ze do svojho vnútrostátneho právneho poriadku jednoducho zavedie pomerne neobvyklé trestné ciny. V takých situáciách je potrebné na úcely uplatnenia zásady ne bis in idem preformulovat skutocný chránený právny záujem vzhladom na skutkové okolnosti údajne spáchaného trestného cinu na primeranej úrovni abstrakcie. Istým spôsobom sa to podobná na posudzovanie obojstrannej trestnosti v rámci rôznych systémov súdnej spolupráce v trestných veciach. Rovnako je v tejto súvislosti potrebné "delokalizovat" presný opis a skutkové okolnosti z osobitného vnútrostátneho legislatívneho kontextu. ( [107]106 ) 140. Ako príklad môzem uviest trestné ciny proti zivotu a telesnej integrite iných osôb. Ak násilný útok na inú osobu má za následok jej smrt, na urcenie chráneného právneho záujmu nie je podstatné, ci je tento cin v príslusnom vnútrostátnom práve vzhladom na konkrétne skutkové okolnosti vymedzený ako vrazda, zabitie alebo len vázne ublízenie na zdraví so smrtelnými následkami. Klúcové je to, ze jedným násilným cinom proti inej ludskej bytosti (totoznost skutku) ten istý páchatel (totoznost páchatela) poskodil rovnaký druh chráneného právneho záujmu, a to zivot a telesnú integritu inej osoby (totoznost chráneného právneho záujmu). 141. Tento príklad si vyzaduje záverecnú pripomienku. Pojem právny záujem chránený osobitným pravidlom a ciel, ktorý toto pravidlo sleduje, budú v praxi pravdepodobne vzájomne zamenitelné. Ide o dve oznacenia toho istého problému - predmetu a úcelu daného pravidla. 4. Ilustrácie 142. Fungovanie a funkcnost navrhovaného výkladu pojmu idem na úcely clánku 50 Charty môzem ilustrovat na týchto troch príkladoch. 143. Po prvé je to scenár zahrnajúci dve trestné konania v dvoch rôznych clenských státoch vo veci toho istého trestného cinu, ktorého územné aspekty a vplyv sa môzu týkat viacerých státov. Dalo by sa to nazvat situáciou v zmysle rozsudku van Esbroeck. V takom prípade (vývoz nelegálnych drog z jedného státu a ich bezprostredný dovoz do druhého státu, pravdepodobne ten istý skutok) by sa vsak dalo predpokladat, ze chránený právny záujem na potrestaní toho istého skutku v oboch státoch je vlastne rovnaký: ochrana spolocnosti a verejného zdravia pred omamnými látkami. Skutocná totoznost chránených právnych záujmov v oboch konaniach teda v takej situácii zdaleka nie je nepodstatná, ale bráni následnému stíhaniu za ten istý skutok v inom clenskom státe. 144. Po druhé je to situácia v zmysle rozsudku Menci. Ide o kombináciu trestného a správneho konania v rámci toho istého clenského státu, ktorá sa v dôsledku kritérií vyplývajúcich z rozsudku Engel stala kombináciou dvoch trestných konaní. Druhé konanie je mozné, pokial platné právne predpisy chránia iný právny záujem, akým je úcinný výber a vymáhanie daní v správnom konaní a trest za spáchanie trestného cinu vo vztahu k verejným financiám. 145. Koncepcným problémom v takých situáciách, napríklad v súvislosti s DPH, je vsak existencia toho, co by sa dalo oznacit ako "nadstavba správneho trestu". Tento jav sa vyskytuje v situáciách, ked (danová) správa neziada len o nezaplatené sumy, prípadne spolu s úrokmi, ale ukladá dodatocnú pokutu (oznacenú ako pokuta, danový príplatok atd.). Práve z dôvodu tejto nadstavby správne konania zvycajne nadobúdajú "trestnú" povahu podla kritérií vyplývajúcich z rozsudku Engel. 146. Následné konanie, v rámci ktorého sa vymáha táto "nadstavba", sa nepovazovalo za problém v rozsudku Menci, ale v rozsudkoch Garlsson a Di Puma bolo neprípustné. Rozlisovanie medzi sledovanými cielmi a chránenými právnymi záujmami v takých prípadoch nebude jednoduché. V rozsahu, v akom je cielom príslusného správneho pravidla nielen dosiahnut zaplatenie dlznej sumy (spolu s prípadným úrokom z omeskania), ale aj ulozit represívnu pokutu, sa pôsobnost príslusných trestnoprávnych a správnych ustanovení prekrýva, pokial ide o sledované ciele. 147. Túto myslienku podla vsetkého dobre ilustruje rozsudok Menci. V uvedenej veci Súdny dvor uznal zákonnost následného trestného konania. Súdny dvor urcil, ze kombinácia predmetných správnych a trestnoprávnych pravidiel sleduje ciel vseobecného záujmu, konkrétne výber splatnej DPH, a dalej vysvetlil, ze "kumuláciu stíhaní a sankcií trestnoprávnej povahy mozno odôvodnit, ak doplnkovým úcelom týchto stíhaní a sankcií... sú prípadne iné aspekty toho istého sporného protiprávneho konania". ( [108]107 ) Súdny dvor síce prenechal toto posúdenie na vnútrostátny súd, ale dalej uviedol, ze "sa zdá byt legitímne, ze clenský stát chce na jednej strane odrádzat od páchania a trestat... ulozením správnych sankcií... a na druhej strane odrádzat od páchania a trestat závazné porusenia týchto predpisov, ktoré sú obzvlást skodlivé pre spolocnost a ktoré odôvodnujú prijatie prísnejsích trestnoprávnych sankcií". ( [109]108 ) 148. Naopak, v rozsudku Garlsson Súdny dvor poukázal na to, ze vedenie správneho konania po odsúdení v trestnom konaní "ide nad rámec toho, co je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie ciela", ktorým je chránit integritu financných trhov Európskej únie a dôveru verejnosti vo financné nástroje. ( [110]109 ) Podobné odôvodnenie, ktoré poukazuje na neprimeranost trestu, bolo pouzité v rozsudku Di Puma, v ktorom islo o oslobodenie v prvom trestnom konaní a následné správne konanie vo veci týchto istých skutkov obchodovania s vyuzitím dôverných informácií. ( [111]110 ) 149. Ci uz ide o clánok 52 ods. 1 Charty alebo rozsah ochrany podla clánku 50 Charty, v oboch prípadoch je klúcový rozdiel v chránených právnych záujmoch alebo sledovaných doplnkových cieloch. Podla môjho názoru je jediným koncepcným rozdielom, ktorý mozno v skutocnosti urobit, rozdiel medzi jednotlivými cielmi a dôvodmi (a teda právnymi záujmami) sledovanými pri vymáhaní splatných súm penazí na jednej strane a trestom a odstrasením na druhej strane. Ak sa vsak v danových/správnych konaniach zacne trestat nad rámec vymáhania súm s úrokmi alebo sa v trestných konaniach zacnú vymáhat aj dlzné sumy, koncepcný rozdiel medzi týmito dvoma konaniami jednoducho zmizne a skutocne sa uplatní zákaz opakovania konaní podla zásady ne bis in idem, aspon podla môjho názoru. 150. V takých situáciách, ktoré sa pravdepodobne obmedzia na jeden a ten istý clenský stát, je zároven úplne opodstatnené ziadat tento clenský stát, aby koordinoval svoje príslusné konania. Logicky je pravdepodobné, ze v prvom rade bude vysetrovat a stíhat prípady danových únikov danová správa. Ak zistené danové úniky dosiahnu urcitú závaznost alebo prahovú hodnotu, povaha vysetrovania a stíhania sa môze zmenit zo správnej na trestnú. Presný vztah medzi týmito dvoma konaniami musí stanovit kazdý clenský stát, pricom v konecnom dôsledku nesmie byt mozné, aby danová správa aj trestný súd potrestali ten istý cin sankciami, ktoré majú trestnú povahu. 151. Po tretie existuje scenár súbezných alebo následných správnych konaní v rôznych clenských státoch, pricom trestná povaha tohto konania je stanovená na základe kritérií vyplývajúcich z rozsudku Engel. Tieto situácie môzu nastat v rámci jedného regulacného rezimu v rámci Európskej únie (akým je hospodárska sútaz, ochrana údajov atd.), ale môzu vzniknút aj v súvislosti s tými istými skutocnostami, ktoré sledujú v rámci rôznych regulacných rámcov rôzne orgány. ( [112]111 ) Najmä v takýchto situáciách musí vzniknút otázka totoznosti chráneného právneho záujmu. Na druhej strane je v takých situáciách z praktického hladiska casto pravdepodobné, ze nesplnia podmienku totoznosti skutkov vzhladom na teritorialitu trestného cinu, ako vysvetlila napríklad v súvislosti s právom hospodárskej sútaze generálna advokátka Kokott v návrhoch prednesených vo veci Toshiba ( [113]112 ) a dalej som túto tému rozvinul ja v návrhoch, ktoré som predniesol v súbeznej veci Nordzucker. 5. Prejednávaná vec 152. Prejednávaná vec sa týka dvoch správnych konaní, ktoré sa a priori povazujú za trestné podla kritérií plynúcich z rozsudku Engel a sú vedené v rámci jedného clenského státu. Ide teda o variáciu vyssie uvedeného tretieho scenára, ale obmedzeného na ten istý clenský stát. Subsidiárne by sa to dalo povazovat aj za pozmenenú situáciu v zmysle rozsudku Menci: ide o ten istý clenský stát, ale o dve konania, ktoré sú trestné nie z dôvodu svojho pôvodného vnútrostátneho ponímania, ale v dôsledku rozsudku Engel. 153. Odvetvové konanie na IBPT bolo zalozené na vnútrostátnych právnych predpisoch, ktorými sa preberá smernica 97/67. Uvedená smernica ukladá povinnosti nediskriminácie a transparentnosti a jej cielom je postupné zavádzanie trhových podmienok do odvetvia postových sluzieb. Konanie vo veci hospodárskej sútaze sa zacalo neskôr. Týkalo sa presadzovania zákazu zneuzívania dominantného postavenia zameraného na ochranu volnej hospodárskej sútaze. 154. Stojí za zmienku, ze ESLP uz v zásade uznal trestnú povahu trestného cinu zneuzitia dominantného postavenia na úcely uplatnovania trestnoprávnej casti clánku 6 EDLP. ( [114]113 ) Samozrejme, je tu ustálená judikatúra Súdneho dvora, podla ktorej sa zásada ne bis in idem uplatnuje v oblasti práva hospodárskej sútaze EÚ. ( [115]114 ) 155. K takému posúdeniu podla vsetkého nedoslo v súvislosti so správnymi deliktmi porusujúcimi povinnost nediskriminácie a transparentnosti, ktorú majú poskytovatelia postových sluzieb. Zdá sa vsak, ze vnútrostátny súd a vsetci úcastníci konania vychádzajú z predpokladu, ze v prípade tohto trestného cinu sú splnené aj kritériá vyplývajúce z rozsudku Engel. Aj ja budem preto vychádzat z tohto predpokladu, ale napriek tomu chcem zdôraznit, ze vnútrostátnemu súdu prinálezí urcit, ci je to skutocne tak. 156. Zdá sa, ze totoznost páchatela je preukázaná. Pokial ide o totoznost skutkov, chcem poukázat na to, ze viacerí vedlajsí úcastníci konania vyjadrili v tejto súvislosti urcité pochybnosti. Okrem toho otázky vnútrostátneho súdu sú formulované pomerne sporným spôsobom a vychádzajú z predpokladu, ze na splnenie kritéria totoznosti skutkových okolností stací, aby existovali "podobné skutkové okolnosti". 157. Opät by som chcel zdôraznit, ze skutky, ktoré sú predmetom oboch sporných konaní, sa musia prekrývat, aby bolo mozné splnit podmienku totoznosti skutkov. Nestací, ak sú skutky len podobné. Túto otázku musí overit vnútrostátny súd, aby urcil, ze obe konanie skutocne vychádzajú z tých istých skutkových okolností chápaných ako súbor specifických okolností, ktoré sú navzájom neoddelitelne spojené. ( [116]115 ) Pokial a v rozsahu, v akom skutky nie sú totozné, ochrana zásady ne bis in idem sa nemôze uplatnit. 158. Nakoniec je tu totoznost chráneného právneho záujmu, ktorá spolu s totoznostou páchatela a skutkov môze predstavovat idem pri tom istom trestnom cine. Chráni právo hospodárskej sútaze uplatnované v druhom konaní, a najmä daný trestný cin v rámci tohto regulacného rezimu, rovnaké právne záujmy ako príslusný trestný cin podla právnych predpisov o postovom trhu uplatnovaných v odvetvovom konaní? 159. Odvetvové konanie sa zakladalo na clánku 144b zákona z 21. marca 1991 o reforme niektorých státnych hospodárskych podnikov, ktorý poskytovatelom univerzálnych postových sluzieb ukladá mnozstvo povinností v oblasti nediskriminácie a transparentnosti pri prijímaní a uplatnovaní ich systémov sadzieb. V tejto súvislosti IBPT vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol, ze neposudzuje, ci konanie spolocnosti bpost bolo v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze EÚ alebo vnútrostátnymi pravidlami hospodárskej sútaze, a to najmä preto, ze na to nemá právomoc. 160. Ako vysvetlila belgická vláda na pojednávaní, cielom sledovaným spornou postovou právnou úpravou je liberalizovat vnútorný trh postových sluzieb. Zákaz diskriminácie a povinnost transparentnosti majú predstavovat rámec pre konanie subjektov, ktoré boli v minulosti monopolmi. Tento ciel je v zásade casovo obmedzený. Odvetvová úprava je zalozená na predpoklade, ze trh postových sluzieb sa bude postupne transformovat tak, aby v konecnom dôsledku prijal podmienky volného trhu. 161. Pokial ide o konanie vo veci hospodárskej sútaze, vnútrostátny súd vysvetluje, ze Belgický úrad pre hospodársku sútaz neulozil spolocnosti bpost sankcie za nedostatocnú transparentnost alebo za akékolvek diskriminacné praktiky. Uplatnil vnútrostátne právo hospodárskej sútaze a právo EÚ v oblasti hospodárskej sútaze s cielom potrestat protisútazné praktiky spolocnosti bpost. Ako uviedol vnútrostátny súd a potvrdila to aj belgická vláda na pojednávaní, cielom týchto právnych predpisov je chránit hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu tým, ze sa hospodárskym subjektom zakáze zneuzívat dominantné postavenie. Podla Belgického úradu pre hospodársku sútaz by praktiky spolocnosti bpost mohli mat na jednej strane vylucujúci úcinok na sprostredkovatelov a potenciálnych konkurentov spolocnosti bpost a na druhej strane by mohli posilnit vernost najväcsích zákazníkov spolocnosti bpost, co by zvýsilo prekázky vstupu do odvetvia distribúcie. 162. Zdá sa teda, ze s výhradou overenia vnútrostátnym súdom oba trestné ciny, ktoré boli následne stíhané v odvetvovom konaní a v konaní vo veci hospodárskej sútaze, súvisia s ochranou iného právneho záujmu a s právnymi predpismi sledujúcimi iný ciel. Po prvé pokial ide o chránený právny záujem, dosiahnutie liberalizácie urcitých, predtým monopolných trhov má inú logiku ako prebiehajúca a horizontálna ochrana hospodárskej sútaze. Po druhé je to zrejmé aj v súvislosti s neziaducimi následkami, ktorým má zabránit potrestanie kazdého z týchto trestných cinov. Ak je cielom liberalizovat odvetvie, potenciálna skoda spôsobená hospodárskej sútazi na dodávatelskom alebo odberatelskom trhu nie je nevyhnutne problémom, ktorý musí odvetvový regulacný rámec riesit. Naopak, zneuzitie dominantného postavenia, ktoré vedie k naruseniu hospodárskej sútaze na dodávatelskom alebo odberatelskom trhu dominantného podniku, je do velkej miery problémom pravidiel hospodárskej sútaze. 163. Pred záverom by som chcel zdôraznit, ze v prejednávanej veci bolo uvedených vela tvrdení o potrebe zachovat kritérium právneho záujmu specificky v práve hospodárskej sútaze. S výnimkou spolocnosti bpost vsetci úcastníci konania, ktorí predlozili pripomienky, zdôraznujú, ze upustenie od tohto kritéria môze zbavit právo hospodárskej sútaze celej úcinnosti. 164. Vzhladom na kritérium, ktoré som navrhol v týchto návrhoch, je táto otázka bezpredmetná. Chcel by som vsak poukázat na to, ze presný vztah a dôsledky navrhovaného kritéria uplatnovaného v konkrétnej oblasti práva hospodárskej sútaze sú jadrom návrhov, ktoré som predniesol v súbeznej veci Nordzucker. Podrobnejsiu analýzu tejto zálezitosti preto mozno nájst v uvedených návrhoch. V tomto stádiu by som chcel len pripomenút, ze pokial ide o podmienky uplatnovania clánku 50 Charty, právo hospodárskej sútaze sa zo strukturálneho hladiska nelísi od nijakej z ostatných oblastí, na ktoré sa vztahuje právo EÚ. Preto by v súlade s prístupom navrhnutým v týchto návrhoch mali byt úvahy týkajúce sa právneho záujmu súcastou kazdého posúdenia idem podla clánku 50 Charty s prihliadnutím na osobitný rezim, akým je clánok 54 vykonávacieho dohovoru. 165. Zo vsetkých týchto dôvodov navrhujem, ze zásada ne bis in idem zakotvená v clánku 50 Charty nebráni tomu, aby príslusný správny orgán clenského státu ulozil pokutu za porusenie práva EÚ alebo vnútrostátneho práva v oblasti hospodárskej sútaze, pokial tá istá osoba uz bola s konecnou platnostou oslobodená v predchádzajúcom konaní, ktoré viedol vnútrostátny postový regulacný orgán za údajné porusenie postových právnych predpisov, ak je vo vseobecnosti splnená podmienka, ze následné konanie sa lísi z hladiska totoznosti páchatela, relevantných skutocností alebo chráneného právneho záujmu, ktorého ochranu sledujú jednotlivé legislatívne nástroje, o ktoré ide v príslusnom konaní. V. Návrh 166. Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko), takto: - Zásada ne bis in idem zakotvená v clánku 50 Charty základných práv Európskej únie nebráni tomu, aby príslusný správny orgán clenského státu ulozil pokutu za porusenie práva EÚ alebo vnútrostátneho práva, pokial sa následné konanie, ktoré vedie tento orgán, odlisuje od konania, ktoré sa uskutocnilo predtým, z hladiska totoznosti páchatela, relevantných skutocností alebo chráneného právneho záujmu, ktorého ochranu sledujú jednotlivé legislatívne nástroje, o ktoré ide v príslusnom konaní. __________________________________________________________________ ( [117]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [118]2 ) Rozsudok z 11. februára 2015, bpost ([119]C-340/13, [120]EU:C:2015:77). ( [121]3 ) Rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([122]C-17/10, [123]EU:C:2012:72). ( [124]4 ) Rozsudky z 20. marca 2018, Menci ([125]C-524/15, [126]EU:C:2018:197), Garlsson Real Estate a i. ([127]C-537/16, [128]EU:C:2018:193) a Di Puma a Zecca ([129]C-596/16 a C-597/16, [130]EU:C:2018:192). ( [131]5 ) Návrhy, ktoré som predniesol vo veci Nordzucker a i. (C-151/20) (dalej len "Nordzucker") v ten istý den ako tieto návrhy. ( [132]6 ) [133]Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9. ( [134]7 ) [135]Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14; Mim. vyd. 06/003, s. 71. ( [136]8 ) Rozsudok z 11. februára 2015 ([137]C-340/13, [138]EU:C:2015:77, bod [139]48). ( [140]9 ) Rozsudok z 13. februára 1969 ([141]14/68, [142]EU:C:1969:4). ( [143]10 ) Rozsudok zo 14. februára 2012 ([144]C-17/10, [145]EU:C:2012:72). ( [146]11 ) Rozsudok z 25. februára 2021 ([147]C-857/19, [148]EU:C:2021:139). ( [149]12 ) Rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([150]14/68, [151]EU:C:1969:4). ( [152]13 ) Nariadenie Rady (EHS) c. 17: Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy ([153]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [154]14 ) Clánok 9 ods. 3 stanovoval len to, ze "pokial Komisia neiniciovala akékolvek postupy podla clánkov 2, 3 alebo 6, orgány clenských státov budú kompetentné pouzit clánok 85 (1) a clánok 86...". ( [155]15 ) Rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([156]14/68, [157]EU:C:1969:4, bod [158]3). ( [159]16 ) Rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([160]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [161]EU:C:2004:6, bod [162]338), a zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([163]C-17/10, [164]EU:C:2012:72, bod [165]97). ( [166]17 ) Rozsudky z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia ([167]C-289/04 P, [168]EU:C:2006:431, body [169]52 az [170]56) a SGL Carbon/Komisia ([171]C-308/04 P, [172]EU:C:2006:433, body [173]28 az [174]32), a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia ([175]C-328/05 P, [176]EU:C:2007:277, body [177]24 az [178]30). ( [179]18 ) Pozri napríklad rozsudok z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia ([180]C-289/04 P, [181]EU:C:2006:431, bod [182]53). Opacným príkladom je vsak rozsudok zo 14. decembra 1972, Boehringer Mannheim/Komisia ([183]7/72, [184]EU:C:1972:125, najmä bod 4). ( [185]19 ) Rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([186]C-17/10, [187]EU:C:2012:72, bod [188]97 a tam citovaná judikatúra). Pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia ([189]T-704/14, [190]EU:T:2017:753, bod [191]308). ( [192]20 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([193]C-17/10, [194]EU:C:2011:552, body [195]114 az [196]122). ( [197]21 ) Rozsudok ESLP z 10. februára 2009, Sergey Zolotukhin v. Rusko (CE:ECHR:2009:0210JUD001493903). ( [198]22 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([199]C-17/10, [200]EU:C:2011:552, bod [201]118). ( [202]23 ) Tamze, body 129 az 134. ( [203]24 ) Rozsudok z 3. apríla 2019 ([204]C-617/17, [205]EU:C:2019:283). ( [206]25 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie ([207]C-617/17, [208]EU:C:2018:976, bod [209]45). ( [210]26 ) Rozsudok z 25. februára 2021 ([211]C-857/19, [212]EU:C:2021:139, bod [213]43). ( [214]27 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([215]C-17/10, [216]EU:C:2011:552, body [217]114 az [218]122), ktorými sa zaoberám vyssie v bode 47. ( [219]28 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie ([220]C-617/17, [221]EU:C:2018:976, bod [222]45), ktorými sa zaoberám vyssie v bode 49. ( [223]29 ) Nariadenie zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v [clánkoch 101 a 102 ZFEÚ] ([224]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [225]30 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tancev vo veci Marine Harvest ([226]C-10/18 P, [227]EU:C:2019:795, bod [228]95, poznámka pod ciarou 34). ( [229]31 ) Pozri napríklad SARMIENTO, D.: Ne Bis in Idem in the Case-Law of the European Court of Justice. In: VAN BOCKEL, B. (ed.): Ne Bis in Idem in EU Law. Cambridge: Cambridge University Press, 2016, na s. 130; NAZZINI, R.: Parallel Proceedings in EU Competition Law. Ne Bis In Idem as a Limiting Principle. In: VAN BOCKEL, B. (ed.): Ne Bis in Idem in EU Law, Cambridge: Cambridge University Press, 2016, na s. 143 az 145. Pozri tiez LUCHTMAN, M.: The ECJ's Recent Case Law on Ne Bis in Idem: Implications For Law Enforcement in a Shared Legal Order. In: Common Market Law Review. Zv. 55, 2018, s. 1724. ( [230]32 ) Z 22. novembra 1984, ETS c. 117. ( [231]33 ) Zo 16. decembra 1966: "trestné stíhanie nemozno zacat proti tomu, proti komu sa skorsie stíhanie pre ten istý cin skoncilo právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bol obzalovaný uznaný za vinného alebo ktorým bol od zaloby oslobodený v súlade so zákonom a trestným konaním kazdej krajiny." (Kurzívou zvýraznil generálny advokát.) ( [232]34 ) Clánok 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykaci a postupoch odovzdávania osôb medzi clenskými státmi ([233]Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34). ( [234]35 ) Pokial ide o dalsie príklady, pozri clánok 11 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatnovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probacné rozhodnutia na úcely dohladu nad probacnými opatreniami a alternatívnymi sankciami ([235]Ú. v. EÚ L 337, 2008, s. 102) a clánok 9 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatnovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odnatia slobody alebo opatrenia zahrnajúce pozbavenie osobnej slobody, na úcely ich výkonu v Európskej únii ([236]Ú. v. EÚ L 327, 2008, s. 27). ( [237]36 ) Rozsudky z 9. marca 2006, van Esbroeck ([238]C-436/04, [239]EU:C:2006:165, bod [240]36); z 28. septembra 2006, Gasparini a i. ([241]C-467/04, [242]EU:C:2006:610, bod [243]54); z 28. septembra 2006, van Straaten ([244]C-150/05, [245]EU:C:2006:614, bod [246]48); z 18. júla 2007, Kraaijenbrink ([247]C-367/05, [248]EU:C:2007:444, bod [249]26); zo 16. novembra 2010, Mantello ([250]C-261/09, [251]EU:C:2010:683, bod [252]39); z 29. apríla 2021, X (Európsky zatykac - Ne bis in idem) ([253]C-665/20 PPU, [254]EU:C:2021:339, bod [255]71 a tam citovaná judikatúra), pricom posledná vec sa týka predchádzajúceho trestu ulozeného tretím státom. ( [256]37 ) Rozsudok z 9. marca 2006 ([257]C-436/04, [258]EU:C:2006:165). ( [259]38 ) Jednotný dohovor OSN o omamných látkach, 1961, UNTS, zv. 520, s. 151 (zmenený a doplnený protokolom z roku 1972, UNTS, zv. 976, s. 3). ( [260]39 ) Rozsudok z 9. marca 2006, van Esbroeck ([261]C-436/04, [262]EU:C:2006:165, bod [263]27). ( [264]40 ) Tamze, bod 28. ( [265]41 ) Tamze, bod 31. ( [266]42 ) Tamze, bod 32. ( [267]43 ) Pozri tiez rozsudky z 28. septembra 2006, van Straaten ([268]C-150/05, [269]EU:C:2006:614, bod [270]41); z 18. júla 2007, Kraaijenbrink ([271]C-367/05, [272]EU:C:2007:444, bod [273]26), alebo zo 16. novembra 2010, Mantello ([274]C-261/09, [275]EU:C:2010:683, bod [276]39). ( [277]44 ) Ako zdôraznil napríklad generálny advokát Cruz Villalón v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Ĺkerberg Fransson ([278]C-617/10, [279]EU:C:2012:340, bod [280]77). ( [281]45 ) Rozsudok ESLP z 10. februára 2009, Sergey Zolotukhin v. Rusko (CE:ECHR:2009:0210JUD001493903, bod 82). ( [282]46 ) Tamze, bod 78. ( [283]47 ) Rozsudok ESLP z 15. novembra 2016, A a B v. Nórsko (CE:ECHR:2016:1115JUD002413011). ( [284]48 ) Pozri vsak rozsudok ESLP z 23. októbra 1995, Gradinger v. Rakúsko (CE:ECHR:1995:1023JUD001596390). V uvedenom rozhodnutí ESLP konstatoval, ze hoci oznacenie, povaha a úcel dotknutých dvoch trestných cinov boli odlisné, doslo k poruseniu clánku 4 protokolu c. 7 k EDLP, lebo obe rozhodnutia sa týkali toho istého správania. ( [285]49 ) Rozsudok ESLP z 30. júla 1998, Oliveira v. Svajciarsko (CE:ECHR:1998:0730JUD002571194, body 25 az 29). Pozri tiez rozsudky ESLP zo 14. septembra 1999, Ponsetti a Chesnel v. Francúzsko (CE:ECHR:1999:0914DEC003685597, bod 5), z 2. júla 2002, Göktan v. Francúzsko (CE:ECHR:2002:0702JUD003340296, bod 50), a z 24. júna 2003, Gauthier v. Francúzsko (CE:ECHR:2003:0624DEC0006117800, s. 14). ( [286]50 ) Rozsudok ESLP z 29. mája 2001, Franz Fischer v. Rakúsko (CE:ECHR:2001:0529JUD00379509, bod 29). ( [287]51 ) Pozri tiez napríklad rozsudky ESLP z 30. mája 2002, W.F. v. Rakúsko (CE:ECHR:2002:0530JUD003827597, bod 28), zo 6. júna 2002, Sailer v. Rakúsko (CE:ECHR:2002:0606JUD003823797, bod 28), z 2. septembra 2004, Bachmaier v. Rakúsko (CE:ECHR:2004:0902DEC00774130), zo 14. septembra 2004, Rosenquist v. Svédsko (CE:ECHR:2004:0914DEC006061900), zo 7. decembra 2006, Hauser-Sporn v. Rakúsko (CE:ECHR:2006:1207JUD003730103, bod 45), z 1. februára 2007, Storbrĺten v. Nórsko (CE:ECHR:2007:0201DEC001227704), z 26. júla 2007, Schutte v. Rakúsko (CE:ECHR:2007:0726JUD001801503, bod 42), z 11. decembra 2007, Haarvig v. Nórsko (CE:ECHR:2007:1211DEC001118705), a zo 4. marca 2008, Garretta v. Francúzsko (CE:ECHR:2008:0304DEC000252904, bod 86). ( [288]52 ) Rozsudok ESLP z 10. februára 2009, Sergey Zolotukhin v. Rusko (CE:ECHR:2009:0210JUD001493903 body 81 a 82). ( [289]53 ) Tamze, bod 84. ( [290]54 ) Rozsudky ESLP zo 4. marca 2014, Grande Stevens v. Taliansko (CE:ECHR:2014:0304JUD001864010, body 221 a 227), z 27. januára 2015, Rinas v. Fínsko (CE:ECHR:2015:0127JUD001703913, body 45 a 46), z 10. februára 2015, Österlund v. Fínsko (CE:ECHR:2015:0210JUD005319713, bod 41), z 30. apríla 2015, Kapetanios a i. v. Grécko (CE:ECHR:2015:0430JUD000345312, body 64 a 74), a z 9. júna 2016, Sismanidis a Sitaridis v. Grécko (CE:ECHR:2016:0609JUD006660209, bod 44). Pozri tiez rozsudok ESLP z 18. októbra 2011, Tomasovic v. Chorvátsko (CE:ECHR:2011:1018JUD005378509, body 28 az 32). ( [291]55 ) Rozsudok ESLP z 15. novembra 2016, A a B v. Nórsko (CE:ECHR:2016:1115JUD002413011, bod 130). ( [292]56 ) Tamze, bod 147. Pozri tiez bod 153. ( [293]57 ) Pozri rozsudky ESLP z 13. decembra 2005, Nilsson v. Svédsko (CE:ECHR:2005:1213DEC007366101), z 20. mája 2014, Glantz v. Fínsko (CE:ECHR:2014:0520JUD003739411, bod 61), z 20. mája 2014, Nykänen v. Fínsko (CE:ECHR:2014:0520JUD001182811, body 50 a 51), z 27. novembra 2014, Lucky Dev v. Svédsko (CE:ECHR:2014:1127JUD000735610, bod 62), a zo 17. februára 2015, Boman v. Fínsko (CE:ECHR:2015:0217JUD004160411, body 42 a 43). Pozri tiez rozsudok ESLP z 30. mája 2000, R.T. v. Svajciarsko (CE:ECHR:2000:0530DEC003198296). ( [294]58 ) Rozsudok ESLP z 15. novembra 2016, A a B v. Nórsko (CE:ECHR:2016:1115JUD002413011, bod 132). ( [295]59 ) Tamze, bod 134. ( [296]60 ) Tamze, bod 111. ( [297]61 ) Tamze, bod 106. ( [298]62 ) Tamze, bod 124. ( [299]63 ) Rozsudok ESLP z 18. mája 2017, Jóhannesson v. Island (CE:ECHR:2017:0518JUD002200711), zo 6. júna 2019, Nodet v. Francúzsko (CE:ECHR:2019:0606JUD004734214), z 8. júla 2019, Mihalache v. Rumunsko (CE:ECHR:2019:0708JUD005401210, body 84 a 85). V rozsudku ESLP z 13. júna 2017, Simkus v. Litva (CE:ECHR:2017:0613JUD004178811, body 46 a 47), sa zdá, ze ESLP vylucuje splnenie podmienky oboch súvislostí, hoci relevantnost kritéria vyplývajúceho z rozsudku A a B sa podla vsetkého implicitne predpokladá. V rozsudku ESLP z 8. októbra 2019, Korneyeva v. Rusko (CE:ECHR:2019:1008JUD007205117, bod 58), je kritérium pripomenuté, nie vsak uplatnené, lebo ani jeden z úcastníkov konania netvrdil, ze obe sporné konania tvoria "integrovanú právnu odpoved" v zmysle rozsudku A a B. Naopak, ESLP povazoval podmienku oboch súvislostí za splnenú v rozsudku z 8. októbra 2020, Bajcic v. Chorvátsko (CE:ECHR:2020:1008JUD00673341, body 45 a 46). ( [300]64 ) Pozri poznámku pod ciarou 4 vyssie. ( [301]65 ) Pozri napríklad BURIC, Z.: Ne Bis in Idem in European Criminal Law - Moving in Circles? In: EU and Comparative Law Issues and Challenges Series. 2019, s. 507 - 520; LUCHTMAN, M.: The ECJ's Recent Case Law on Ne Bis in Idem: Implications For Law Enforcement in a Shared Legal Order. In: Common Market Law Reports. Zv. 55, 2018, s. 1725 - 50, s. 1717; PEETERS, B.: The Ne Bis in Idem Rule: Do the EUCJ and the ECtHR Follow the Same Track?. In: EC Tax Review. Zv. 4, 2018, s. 182 - 185, s. 182; SERNEELS, C.: "Unionisation" of the European Court of Human Rights' ne bis in idem jurisprudence: the Case of Mihalache v Romania. In: New Journal of European Criminal Law. Zv. 11(2), 2020, s. 232 - 234; LO SCHIAVO, G.: The Principle of Ne Bis In Idem and the Application of Criminal Sanctions: of Scope and Restrictions. In: European Constitutional Law Review. Zv. 14(3), 2018, s. 644 - 663; VETZO, M. The Past, Present and Future of the Ne Bis in Idem Dialogue Between the Court of Justice of the European Union and the European Court of Human Rights: The Cases of Menci, Garlsson and Di Puma. In: REALaw. Zv. 11(55), 2018, s. 70 - 74. ( [302]66 ) Rozsudok z 26. februára 2013, Ĺkerberg Fransson ([303]C-617/10, [304]EU:C:2013:105, bod [305]37). ( [306]67 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Menci ([307]C-524/15, [308]EU:C:2017:667). ( [309]68 ) Rozsudok z 20. marca 2018, Menci ([310]C-524/15, [311]EU:C:2018:197, bod [312]63). ( [313]69 ) Tamze, bod 43. ( [314]70 ) Tamze, bod 44. ( [315]71 ) Rozsudok z 20. marca 2018, Di Puma a Zecca ([316]C-596/16 a C-597/16, [317]EU:C:2018:192, bod [318]42). ( [319]72 ) Rozsudok z 20. marca 2018, Garlsson Real Estate a i. ([320]C-537/16, [321]EU:C:2018:193, bod [322]46). ( [323]73 ) Rozsudok z 20. marca 2018, Menci ([324]C-524/15, [325]EU:C:2018:197, bod [326]45). ( [327]74 ) Tamze, bod 46. ( [328]75 ) Tamze, body 53 a 55. ( [329]76 ) Body 55 az 58 vyssie. ( [330]77 ) Bod 52 vyssie. ( [331]78 ) Pokial ide o podrobnosti, pozri návrhy, ktoré som súbezne predniesol vo veci Nordzucker. ( [332]79 ) Rozsudok z 25. februára 2021 ([333]C-857/19, [334]EU:C:2021:139). ( [335]80 ) Rozsudok ESLP z 23. novembra 1976, Engel a i. v. Holandsko (CE:ECHR:1976:1123JUD000510071, bod 82). ( [336]81 ) Pozri napríklad FRANSSEN, V.: La notion "pénale": mot magique ou critčre trompeur? Réflexions sur les distinctions entre le droit pénal et le droit quasi pénal. In: BRACH-THIEL, D. (ed.): Existe-t-il encore un seul non bis in idem aujourd'hui?. Paris: L'Harmattan, 2017, s. 57 az 91. ( [337]82 ) Pozri napríklad rozsudok ESLP z 18. októbra 2011, Tomasovic v. Chorvátsko (CE:ECHR:2011:1018JUD005378509, bod 19 a tam citovaná judikatúra). ( [338]83 ) Rozsudok ESLP z 15. novembra 2016, A a B v. Nórsko (CE:ECHR:2016:1115JUD002413011, body 105 az 107). ( [339]84 ) Súdny dvor pouzil kritériá vyplývajúce z rozsudku Engel v rozsudku z 5. júna 2012, Bonda ([340]C-489/10, [341]EU:C:2012:319, bod [342]37), a tiez neskôr v rozsudku z 26. februára 2013, Ĺkerberg Fransson ([343]C-617/10, [344]EU:C:2013:105). ( [345]85 ) Súdny dvor bol nedávno pripravený zájst v tomto smere az tak daleko, ze by nebolo mozné ani len predbezné zadrzanie s cielom preskúmat, ci osoba môze alebo nemôze byt vydaná na úcely druhého trestného konania v tretej krajine - pozri rozsudok z 12. mája 2021, Bundesrepublik Deutschland (Cervený obezník Interpolu) ([346]C-505/19, [347]EU:C:2021:376, body [348]72 az [349]82). ( [350]86 ) Ktorého jednotlivé kroky som opísal v bodoch 79 az 83 vyssie. ( [351]87 ) Tento aspekt nie je analyzovaný v rozsudku z 20. marca 2018, Di Puma a Zecca ([352]C-596/16 a C-597/16, [353]EU:C:2018:192). ( [354]88 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri rozsudky z 20. marca 2018, Menci ([355]C-524/15, [356]EU:C:2018:197, bod [357]43), a Garlsson Real Estate a i. ([358]C-537/16, [359]EU:C:2018:193, bod [360]45). ( [361]89 ) Podobne ako generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Menci ([362]C-524/15, [363]EU:C:2017:667, bod [364]82). ( [365]90 ) Je zaujímavé, ze v mnohých iných legislatívnych kontextoch, a to aj pokial ide o clánok 325 ZFEÚ, Súdny dvor opakovane zdôraznil, ze pôsobnost ustanovenia práva EÚ sa má posudzovat normatívne a ex ante z hladiska urcitých druhov vnútrostátnych konaní. Táto pôsobnost nemôze závisiet výsledkov daného konania ex post. Pokial ide o analýzu s dalsími odkazmi v tomto smere, pozri návrhy, ktoré som predniesol v spojených veciach Ministerul Public - Parchetul de pe lânga Înalta Curte de Casatie si Justitie - Directia Nationala Anticoruptie a i. ([366]C-357/19 a C-547/19, [367]EU:C:2021:170, body [368]109 az [369]115). ( [370]91 ) Bod 80 vyssie. ( [371]92 ) Bod 81 vyssie. ( [372]93 ) Kde boli také návrhy pôvodne uvedené v súvislosti s EDLP - pozri rozsudok ESLP z 30. júla 1998, Oliveira v. Svajciarsko (CE:ECHR:1998:0730JUD002571194, bod 27), a z novsej judikatúry rozsudok ESLP z 15. novembra 2016, A a B v. Nórsko (CE:ECHR:2016:1115JUD002413011, bod 130). ( [373]94 ) Na ilustráciu pozri návrhy, ktoré som predniesol v paralelnej veci Nordzucker. ( [374]95 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o volnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrusuje smernica 95/46/ES (vseobecné nariadenie o ochrane údajov) ([375]Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1). (dalej len "vseobecné nariadenie o ochrane údajov"). ( [376]96 ) Ako nedávno ilustroval rozsudok z 15. júna 2021, Facebook Ireland a i. ([377]C-645/19, [378]EU:C:2021:483). ( [379]97 ) Body 102 az 105 vyssie. ( [380]98 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([381]C-17/10, [382]EU:C:2011:552, bod [383]117). ( [384]99 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [385]100 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [386]101 ) Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Menci ([387]C-524/15, [388]EU:C:2017:667, bod [389]91 a poznámku pod ciarou 79). ( [390]102 ) V uz diskutovanej veci Toshiba (bod 47 vyssie) moja kolegyna generálna advokátka Kokott koncepcne vylúcila právny záujem z pojmu idem. Dôlezitá je len jednota skutkov. Potom vsak zahrnula (nepriaznivé) úcinky kartelu a jeho protisútazné následky do skutkových okolností veci. Ak sa vsak nepriaznivé (spolocenské) úcinky (na chránené právne záujmy) zahrnú do skutkových okolností, doslo skutocne k upusteniu od uplatnovania podmienky jednoty chráneného právneho záujmu? ( [391]103 ) Bod 81 vyssie. ( [392]104 ) Rozsudok ESLP z 13. decembra 2005, Nilsson v. Svédsko (CE:ECHR: 2005:1213DEC007366101, s. 10 a 11). Opacným príkladom je vsak rozsudok ESLP z 28. októbra 1999, Escoubet v. Belgicko (CE:ECHR:1999:1028JUD002678095, bod 38). ( [393]105 ) Rozsudok ESLP z 15. novembra 2016, A a B v. Nórsko (CE:ECHR:2016:1115JUD002413011, body 131 a 132). ( [394]106 ) Pokial ide o skutocný príklad a podrobnú analýzu, pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Grundza ([395]C-289/15, [396]EU:C:2016:622). ( [397]107 ) Rozsudok z 20. marca 2018, Menci ([398]C-524/15, [399]EU:C:2018:197, bod [400]44). ( [401]108 ) Tamze, bod 45. ( [402]109 ) Rozsudok z 20. marca 2018, Garlsson Real Estate a i. ([403]C-537/16, [404]EU:C:2018:193, body [405]46 a [406]59). ( [407]110 ) Rozsudok z 20. marca 2018, Di Puma a Zecca ([408]C-596/16 a C-597/16, [409]EU:C:2018:192, body [410]43 a [411]44). ( [412]111 ) Pozri v tejto súvislosti napríklad konanie, ktoré v súcasnosti prebieha vo veci C-252/21, Facebook a i., ktoré okrem iného vyvoláva otázku právomoci vnútrostátneho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze iného clenského státu, ako je miesto hlavného sídla podniku, pricom posledné uvedené kritérium je zvycajne rozhodujúce na pridelenie právomoci vnútrostátnemu orgánu na ochranu údajov podla vseobecného nariadenia o ochrane údajov. ( [413]112 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Toshiba Corporation a i. ([414]C-17/10, [415]EU:C:2011:552, body [416]130 a [417]131). ( [418]113 ) Rozsudok ESLP z 27. septembra 2011, Menarini Diagnostics S.R.L. v. Taliansko (CE:ECHR:2011:0927JUD004350908, bod 40). ( [419]114 ) Body 43 az 52 vyssie. ( [420]115 ) Rozsudok z 20. marca 2018, Menci ([421]C-524/15, [422]EU:C:2018:197, bod [423]35). References 1. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0007 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:176:TOC 9. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0008 10. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0009 11. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0010 12. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0011 13. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0012 14. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0013 15. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0014 16. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0015 17. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0016 18. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0017 19. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0018 20. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0019 21. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0020 22. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0021 23. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0022 24. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0023 25. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0024 26. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0025 27. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0026 28. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0029 31. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0030 32. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0031 33. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0032 34. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0033 35. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0034 36. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0035 37. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0036 38. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0037 39. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0038 40. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0039 41. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0040 42. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0041 43. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0042 44. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0043 45. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0044 46. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0045 47. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0046 48. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0047 49. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0048 50. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0049 51. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0050 52. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0051 53. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0052 54. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0053 55. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0054 56. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0055 57. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0056 58. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0057 59. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0058 60. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0059 61. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0060 62. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0061 63. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0062 64. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0063 65. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0064 66. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0065 67. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0066 68. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0067 69. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0068 70. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0069 71. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0070 72. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0071 73. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0072 74. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0073 75. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0074 76. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0075 77. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0076 78. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0077 79. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0078 80. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0079 81. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0080 82. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0081 83. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0082 84. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0083 85. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0084 86. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0085 87. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0086 88. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0087 89. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0088 90. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0089 91. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0090 92. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0091 93. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0092 94. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0093 95. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0094 96. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0095 97. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0096 98. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0097 99. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0098 100. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0099 101. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0100 102. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0101 103. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0102 104. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0103 105. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0104 106. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0105 107. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0106 108. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0107 109. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0108 110. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0109 111. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0110 112. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0111 113. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0112 114. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0113 115. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0114 116. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#t-ECR_62020CC0117_SK_01-E0115 117. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0001 118. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0002 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A77&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A77 121. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0003 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 124. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0004 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192 131. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0005 132. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0006 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:239:TOC 134. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0007 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:015:TOC 136. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0008 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A77&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A77 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A77&anchor=#point48 140. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0009 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4 143. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0010 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 146. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0011 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A139&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A139 149. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0012 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4 152. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0013 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 154. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0014 155. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0015 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&anchor=#point3 159. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0016 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point338 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point97 166. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0017 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&anchor=#point52 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&anchor=#point56 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&anchor=#point28 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&anchor=#point32 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&locale=sk 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&anchor=#point24 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&anchor=#point30 179. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0018 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&locale=sk 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&anchor=#point53 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A125&locale=sk 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A125 185. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0019 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point97 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&locale=sk 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&anchor=#point308 192. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0020 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point114 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point122 197. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0021 198. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0022 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point118 202. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0023 203. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0024 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283 206. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0025 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976&locale=sk 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976&anchor=#point45 210. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0026 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A139&locale=sk 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A139 213. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A139&anchor=#point43 214. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0027 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point114 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point122 219. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0028 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976&locale=sk 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A976&anchor=#point45 223. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0029 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 225. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0030 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A795&locale=sk 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A795 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A795&anchor=#point95 229. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0031 230. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0032 231. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0033 232. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0034 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:190:TOC 234. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0035 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:337:TOC 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:327:TOC 237. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0036 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165&locale=sk 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165&anchor=#point36 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&locale=sk 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A610&anchor=#point54 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&locale=sk 245. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&anchor=#point48 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&locale=sk 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444 249. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&anchor=#point26 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683&locale=sk 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683&anchor=#point39 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A339&locale=sk 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A339 255. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A339&anchor=#point71 256. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0037 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165&locale=sk 258. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165 259. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0038 260. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0039 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165&locale=sk 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A165&anchor=#point27 264. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0040 265. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0041 266. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0042 267. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0043 268. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&locale=sk 269. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A614&anchor=#point41 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&locale=sk 272. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444 273. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A444&anchor=#point26 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683&locale=sk 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683 276. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A683&anchor=#point39 277. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0044 278. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A340&locale=sk 279. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A340 280. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A340&anchor=#point77 281. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0045 282. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0046 283. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0047 284. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0048 285. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0049 286. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0050 287. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0051 288. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0052 289. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0053 290. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0054 291. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0055 292. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0056 293. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0057 294. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0058 295. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0059 296. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0060 297. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0061 298. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0062 299. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0063 300. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0064 301. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0065 302. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0066 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&locale=sk 304. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105 305. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&anchor=#point37 306. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0067 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667&locale=sk 308. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667 309. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0068 310. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&locale=sk 311. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197 312. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&anchor=#point63 313. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0069 314. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0070 315. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0071 316. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192&locale=sk 317. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192 318. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192&anchor=#point42 319. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0072 320. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193&locale=sk 321. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193 322. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193&anchor=#point46 323. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0073 324. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&locale=sk 325. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197 326. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&anchor=#point45 327. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0074 328. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0075 329. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0076 330. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0077 331. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0078 332. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0079 333. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A139&locale=sk 334. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A139 335. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0080 336. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0081 337. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0082 338. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0083 339. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0084 340. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A319&locale=sk 341. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A319 342. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A319&anchor=#point37 343. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&locale=sk 344. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105 345. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0085 346. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A376&locale=sk 347. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A376 348. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A376&anchor=#point72 349. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A376&anchor=#point82 350. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0086 351. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0087 352. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192&locale=sk 353. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192 354. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0088 355. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&locale=sk 356. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197 357. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&anchor=#point43 358. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193&locale=sk 359. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193 360. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193&anchor=#point45 361. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0089 362. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667&locale=sk 363. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667 364. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667&anchor=#point82 365. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0090 366. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A170&locale=sk 367. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A170 368. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A170&anchor=#point109 369. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A170&anchor=#point115 370. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0091 371. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0092 372. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0093 373. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0094 374. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0095 375. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:119:TOC 376. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0096 377. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A483&locale=sk 378. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A483 379. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0097 380. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0098 381. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 382. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552 383. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point117 384. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0099 385. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0100 386. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0101 387. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667&locale=sk 388. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667 389. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A667&anchor=#point91 390. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0102 391. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0103 392. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0104 393. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0105 394. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0106 395. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A622&locale=sk 396. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A622 397. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0107 398. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&locale=sk 399. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197 400. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&anchor=#point44 401. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0108 402. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0109 403. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193&locale=sk 404. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193 405. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193&anchor=#point46 406. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A193&anchor=#point59 407. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0110 408. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192&locale=sk 409. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192 410. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192&anchor=#point43 411. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A192&anchor=#point44 412. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0111 413. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0112 414. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 415. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552 416. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point130 417. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&anchor=#point131 418. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0113 419. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0114 420. file:///tmp/lynxXXXXv4FBjI/L85197-4702TMP.html#c-ECR_62020CC0117_SK_01-E0115 421. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&locale=sk 422. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197 423. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&anchor=#point35