ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 19. októbra 2022 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Cinnosti spojené s výrobou, spracovaním a uvádzaním polnohospodárskych výrobkov na trh - Schémy pomoci poskytnuté Gréckom vo forme bonifikácie úrokov a státnych záruk na existujúce a nové úvery na úcely náhrady skôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami - Rozhodnutie, ktorým sa schémy pomoci vyhlasujú za nezlucitelné s vnútorným trhom a protiprávne a ktorým sa nariaduje vymáhanie vyplatenej pomoci - Pomoc obmedzená na zasiahnuté oblasti - Výhoda - Selektívna povaha - Zásada riadnej správy vecí verejných - Dlzka konania - Legitímna dôvera - Premlcacia doba - Clánok 17 nariadenia (EÚ) 2015/1589" Vo veci T-850/19, Helénska republika, v zastúpení: E. Tsaousi, E. Leftheriotou a A.-V. Vasilopoulou, splnomocnené zástupkyne, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouchagiar a T. Ramopoulos, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudkyne N. Pól/torak a O. Porchia (spravodajkyna), tajomník: I. Pollalis, referent, so zretelom na písomnú cast konania, po pojednávaní z 8. februára 2022, vyhlásil tento Rozsudok 1 Zalobou podanou na základe clánku 263 ZFEÚ sa Helénska republika domáha zrusenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2020/394 zo 7. októbra 2019 o opatreniach SA.39119 (2016/C) (ex 2015/NN) (ex 2014/CP) vykonaných Helénskou republikou formou bonifikácie úrokov a záruk v súvislosti s poziarmi v roku 2007 (toto rozhodnutie sa týka len odvetvia polnohospodárstva) ([2]Ú. v. EÚ L 76, 2020, s. 4, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 V júli 2007 zasiahli poziare v Grécku prefektúru Magnesia a konkrétne Pélion, ostrov Skiathos, ostrov Kefalonia, prefektúru Achája, ako aj Peloponéz. V auguste 2007 zasiahli nové poziare prefektúry Messinia, Ilia, Arkádia, Lakónia a Eubója, ako aj okres Ejália v prefektúre Achája. Vzhladom na situáciu vyvolanú týmito poziarmi vyhlásil predseda vlády Helénskej republiky 25. augusta 2007 núdzový stav. 3 Helénska republika následne prijala opatrenia na pomoc aktívne pôsobiacim hospodárskym subjektom so sídlom v územných celkoch dotknutých poziarmi z roku 2007 (dalej len "zasiahnuté územné celky"), ktoré boli vymenované v týchto opatreniach. 4 Európska komisia prijala 22. júla 2014 staznost v súvislosti s pomocou, ktorú Helénska republika poskytla spolocnosti Sogia Ellas AE a jej dcérskym spolocnostiam (dalej spolocne len "Sogia Ellas") pôsobiacim v odvetví spracovania polnohospodárskych výrobkov, a to formou bonifikácie úrokov a státnych záruk na existujúce úvery, ktoré sa mali opätovne prerokovat s obdobím odkladu, a na nové úvery. 5 Listom z 25. júla 2014 Komisia poziadala grécke orgány, aby jej poskytli informácie o údajnej pomoci, co grécke orgány splnili, ked jej poskytli podrobné informácie o jej právnom základe. 6 Komisia dorucila 11. decembra 2015 gréckym orgánom druhý list, pricom im polozila doplnujúce otázky a uviedla, ze vysetrovanie týkajúce sa opatrení sa neobmedzuje len na Sogia Ellas, pretoze sporné opatrenia mohli byt priznané aj iným príjemcom pomoci. 7 Komisia následne rozhodla o zacatí konania vo veci týkajúcej sa neoznámenej státnej pomoci [vec SA.39119 (2015/NN)] a rozsírila svoje vysetrovanie na celé odvetvie gréckeho polnohospodárstva. 8 Helénska republika poskytla 11. februára 2016 doplnujúce informácie o právnom základe dotknutej pomoci, o podmienkach jej priznania a jej príjemcoch. 9 Komisia listom zo 17. mája 2016 oznámila svoje rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti so státnou pomocou SA.39119 (2016/C) (ex 2015/NN) (ex 2014/CP) - pomoc spolocnosti Sogia Ellas AE a iným (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania"). 10 Komisia v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie16. septembra 2016 ([3]Ú. v. EÚ C 341, 2016, s. 23) vyzvala zainteresované strany na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ. 11 V rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia poziadala grécke orgány, aby jej predlozili odhadovaný pocet príjemcov v rámci kazdej schémy uvedenej v predmetnom rozhodnutí, ako aj výsku dotknutej pomoci. 12 Ziadna zo zainteresovaných strán nepredlozila pripomienky. Grécke orgány predlozili svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania 23. septembra 2016. V rámci svojich odpovedí Komisiu informovali, ze jej nedokázu predlozit vsetky pozadované informácie, k comu napokon pristúpili v listoch z 9. marca 2017 a 21. februára 2018. 13 Komisia 7. októbra 2019 prijala napadnuté rozhodnutie. 14 V zmysle napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka výlucne cinností súvisiacich s výrobou, spracovaním a uvádzaním polnohospodárskych výrobkov na trh, teda výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o FEÚ, okrem produktov rybolovu a akvakultúry, Komisia predovsetkým rozhodla, ze schémy pomoci zriadené podla ministerského rozhodnutia c. 36579/B.1666/27.8.2007 (s následnými zmenami) vo forme bonifikácií úrokov a záruk poskytnutých Helénskou republikou (dalej len "sporné opatrenia") predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je nezákonná a nezlucitelná s vnútorným trhom, a tak Helénska republika bola povinná vymáhat pomoc uvedenú v clánku 1 od jej príjemcov, okrem prípadov výslovne uvedených v clánkoch 3 a 4 tohto rozhodnutia. Návrhy úcastníkov konania 15 Helénska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 16 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil Helénskej republike povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 17 Na podporu svojej zaloby uvádza Helénska republika tri zalobné dôvody, z ktorých prvý je zalozený na neexistencii pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, druhý na zlucitelnosti pomoci s clánkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a tretí na porusení práva na primeranú lehotu a zásady riadnej správy veci verejných, na nedostatku právomoci Komisie ratione temporis a na porusení zásady právnej istoty, zásady proporcionality, ako aj práva na obranu. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 18 Prvý zalobný dôvod sa delí na tri casti. V rámci prvej casti Helénska republika Komisii vytýka nesprávny výklad a uplatnenie podmienok stanovených clánkom 107 ods. 1 ZFEÚ. V druhej casti Helénska republika namieta nesprávne skutkové posúdenie a nedostatok odôvodnenia. Napokon v tretej casti Helénska republika poukazuje na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery. Vzhladom na to, ze tretia cast prvého zalobného dôvodu a prvá cast tretieho zalobného dôvodu sa ciastocne prekrývajú, je vhodné preskúmat ich v rámci preskúmania tretieho zalobného dôvodu. O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa výkladu a uplatnenia podmienok stanovených clánkom 107 ods. 1 ZFEÚ 19 Helénska republika v prvom rade tvrdí, ze sporné opatrenia nemajú nepriaznivý vplyv na státny rozpocet a nepredstavujú ani riziko pre financné zdroje. Na jednej strane poziadavka zaplatenia poplatku za poskytnutie záruk by totiz ohrozila úcinnost opatrení. Na druhej strane absenciu poplatku vyvazujú viaceré skutocnosti. Kritérium, podla ktorého musí byt pomoc financovaná zo státnych prostriedkov, preto nie je splnené. 20 V druhom rade Helénska republika tvrdí, ze sporné opatrenia ich príjemcom neposkytujú "výhodu", a preto toto kritérium nie je splnené, kedze jeho splnenie je nevyhnutné na prijatie záveru o existencii státnej pomoci. 21 Helénska republika tvrdí, ze v prejednávanej veci nekonala ako súkromný subjekt, ze sporné opatrenia sú z dlhodobého hladiska ekonomicky odôvodnené a ze má právo viest dlhodobú politiku v súlade s jej "sociálnou zodpovednostou", ako sa uznáva v prípade súkromných subjektov. Podla jej názoru sa nemozno domnievat, ze sa v prejednávanej veci odchýlila od trhových pravidiel, kedze nie je vylúcené, ze by súkromný subjekt konal rovnakým spôsobom s cielom dosiahnut zisk z dlhodobého hladiska. 22 Konkrétne, co sa týka státnych záruk, Helénska republika tvrdí, ze neexistencia prémie neznamená, ze existuje výhoda. Na jednej strane by poplatok podla jej názoru ohrozil úcinnost opatrení. Na druhej strane neexistenciu poplatku vyvazujú viaceré skutocnosti, a najmä to, ze sa overila zivotaschopnost podnikov, pricom sa vylúcili podniky nachádzajúce sa v tazkostiach, ze sa záruka poskytla len do výsky 80 % jednotlivých úverov, ze doba poskytnutia úverov bola casovo obmedzená a ze Helénska republika mala moznost od hlavného dlzníka vymôct sumy vyplatené na základe záruky. 23 Helénska republika dalej tvrdí, ze sporné opatrenia neznízili zátaz, ktorú "obvykle" znásajú podniky. Opatreniami sa totiz snazila reagovat na mimoriadnu situáciu, v ktorej sa nachádzali príjemcovia sporných opatrení. 24 Helénska republika napokon uvádza, ze sporné opatrenia nie sú selektívne. Príjemcovia sporných opatrení sa totiz nenachádzali v situácii, ktorá je porovnatelná s ostatnými aktérmi na trhu. Podla nej sa ocitli v mimoriadnej situácii, kedze poziare z roku 2007 neboli súcastou "hospodárskeho rizika, ktorému môze celit ktorýkolvek podnik", ako uvádza Komisia v odôvodnení 118 napadnutého rozhodnutia. Sporné opatrenia teda nemajú za ciel narusit hospodársku sútaz, ale obnovit podmienky hospodárskej sútaze. 25 V tretom rade Helénska republika tvrdí, ze sporné opatrenia neovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi a nenarusujú hospodársku sútaz. V tomto ohlade odkazuje na statistické údaje, z ktorých vyplýva, ze v období od roku 2008 do roku 2010 hrubý domáci produkt a hrubá pridaná hodnota v poskodených územiach zaznamenali znacný pokles. Helénska republika navyse tvrdí, ze podla jej názoru Komisia nesprávne vychádzala z predpokladu, ze podniky nachádzajúce sa v tazkostiach mohli mat prospech zo sporných opatrení. 26 Komisia spochybnuje tvrdenia uvádzané Helénskou republikou na podporu jej prvej casti prvého zalobného dôvodu. 27 Na úvod treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry, ak sa má vnútrostátne opatrenie kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [4]C-20/15 P a C-21/15 P, [5]EU:C:2016:981, bod [6]53 a citovanú judikatúru). 28 Okrem toho treba pripomenút, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [7]173/73, [8]EU:C:1974:71, bod [9]27, a z 29. marca 2012, 3M Italia, [10]C-417/10, [11]EU:C:2012:184, bod [12]36). 29 Po prvé, co sa týka prvej podmienky na úcely kvalifikácie vnútrostátneho opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, z analýzy rozhodnutia c. 36579/B.1666/27/8.2007 nachádzajúcej sa v prílohe A 12 k zalobe, ako aj z informácií, ktoré Helénska republika poskytla Komisii a ktoré tvoria prílohu A 21 k zalobe, vyplýva, ze podniky so sídlom v zasiahnutých územiach mohli vyuzit moznost restrukturalizácie svojich dlhov, ako aj úvery na prevádzkový kapitál, na ktoré sa na jednej strane poskytla ciastocná alebo úplná bonifikácia úrokov financovaná gréckymi orgánmi a na druhej strane za ktoré sa Helénska republika zarucila bez toho, aby boli príjemcovia týchto úverov povinní platit v tejto súvislosti poplatok. 30 Co sa totiz týka bonifikácie úrokov, kedze splatné úroky boli v celom rozsahu alebo scasti "dotované" z úctu zriadeného na základe nómos 128/1975, perí tropopoiíseos kai sympliróseos diatáxeón tinon anaferoménon eis tin leitourgían tou chrimatodotikoú systímatos (zákon c. 128/1975 o zmene a doplnení ustanovení o fungovaní financného systému) z 28. augusta 1975 (FEK A 178/28.8.1975), takáto bonifikácia nevyhnutne zatazila financné zdroje Helénskej republiky, ktorá navyse nespochybnila dôvodnost bodu 12 napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého znásala náklady na bonifikáciu úrokov a státnych záruk, ktoré sa financovali zo státnych prostriedkov. 31 Co sa týka státnych záruk, Helénska republika spochybnuje, ze poskytnutie takýchto záruk na základe sporných rozhodnutí nepriaznivo ovplyvnilo jej zdroje. 32 Treba poznamenat, ze za pomoc sa povazujú predovsetkým zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky (rozsudky z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [13]C-399/10 P a C-401/10 P, [14]EU:C:2013:175, bod [15]101). 33 Z judikatúry vyplýva, ze výhody poskytované vo forme státnej záruky môzu zahrnovat dodatocnú zátaz pre stát (pozri rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [16]C-399/10 P a C-401/10 P, [17]EU:C:2013:175, bod [18]107 a citovanú judikatúru). Konkrétne záruka sa spája s podstúpením rizika, za ktoré sa obvykle platí primeraný poplatok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [19]C-559/12 P, [20]EU:C:2014:217, bod [21]65). 34 V prejednávanej veci sa vsak Helénska republika vzdala poplatku za poskytnutie záruk zahrnutých do sporných opatrení, co malo vplyv na jej verejné prostriedky. 35 Tento záver nemôzu vyvrátit tvrdenia Helénskej republiky, ktoré sa navyse nepotvrdili a ktorými sa má preukázat, ze poskytnuté záruky nepredstavujú riziko pre verejné prostriedky. 36 Pocas pojednávania totiz Helénska republika potvrdila, ako sa uvádza v bode 28 napadnutého rozhodnutia, ze bola aktivovaná státna záruka vo výske viac ako 6000000 eur. Trvala na tom, ze uvedené sumy mozno automaticky vymáhat v podobe danových dlhov s moznostou zazalovat dlzníka pred trestným súdom, avsak neuviedla, aké sumy skutocne vymohla. 37 Co sa týka konkrétne záruk, ktoré poskytli príjemcovia opatrení, treba zdôraznit, ze zriadenie zálozného práva sa nevyzadovalo systematicky pre vsetky úvery. Okrem toho z dokumentu tvoriaceho prílohu A 24 k zalobe vyplýva, ze zriadenie zálozného práva dlzníkom zabezpecovalo státnu záruku len do výsky 90 % jej sumy, a preto clenský stát nemal zábezpeku za splatenie celého dlhu. 38 Okrem toho je pravda, ze podniky, ktoré poziadali o restrukturalizáciu dlhov vo výske viac ako 100000 eur, museli predlozit posúdenie hospodárskej zivotaschopnosti a ze ostatné podniky boli povinné predlozit tabulku uvedenú v prílohe A 27 k zalobe, ktorá obsahovala predovsetkým ich úctovné údaje za roky 2004, 2005 a 2006, ako aj predpokladané údaje za roky 2007, 2008 a 2009. 39 Nadalej platí, ako sa uvádza v bodoch 129 a 131 napadnutého rozhodnutia, ze hospodárske kritériá stanovujúce hranicu na úcel posúdenia podniku ako nezivotaschopného neboli v sporných schémach pomoci upravené, a preto Helénska republika nemôze tvrdit, ze poskytované záruky boli urcené výhradne pre zivotaschopné podniky a nezivotaschopné podniky ich nemohli vyuzit. 40 Z bodov 29 az 39 vyssie vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v odôvodneniach 111 a 112 napadnutého rozhodnutia v zásade dospela k záveru, ze sporné opatrenia financne zatazili Helénsku republiku. 41 Po druhé, pokial ide o kritérium týkajúce sa výhody, podla ustálenej judikatúry sa za státnu pomoc povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nezískal (pozri rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, [22]C-399/08 P, [23]EU:C:2010:481, bod [24]40 a citovanú judikatúru, a z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, [25]C-74/16, [26]EU:C:2017:496, bod [27]65 a citovanú judikatúru). 42 Konkrétne podla rovnako ustálenej judikatúry, ak je úver, ktorý úverová institúcia poskytuje dlzníkovi, zabezpecený zárukou orgánov verejnej moci clenského státu, rovnako ako v prípade dlzníka, ktorému bola poskytnutá záruka bez toho, aby bol povinný zaplatit poplatok ako odplatu, tento dlzník zvycajne získava výhodu, pokial financné náklady, ktoré znása, sú nizsie ako náklady, ktoré by bol znásal, ak by musel získat rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [28]C-559/12 P, [29]EU:C:2014:217, bod [30]96 a citovanú judikatúru). 43 V prejednávenej veci viedol zásah Helénskej republiky k tomu, ze podniky v zasiahnutých oblastiach mohli vyuzívat bud úvery s úrokmi, na ktoré poskytla v celom rozsahu alebo scasti dotáciu, alebo záruky, ktoré poskytla bez povinnosti zaplatit poplatok, co by bez státneho zásahu nezískali. 44 Helénska republika vsak v zásade tvrdí, ze v prejednávanej veci nebola poskytnutá výhoda v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétne zdôraznuje, ze sporné opatrenia sa uplatnili v situácii trhovej krízy, a teda patrili do oblasti sociálnej zodpovednosti státu a ze vzhladom na túto situáciu sú z dlhodobého hladiska ekonomicky odôvodnené, a preto vsetky súkromné subjekty nachádzajúce sa v podobnej situácii by postupovali rovnakým spôsobom. Na základe týchto úvah Helénska republika naznacuje, ze mozno prijat záver, ze takéto opatrenia boli poskytnuté za normálnych trhových podmienok. 45 Takéto tvrdenia nemôzu uspiet. 46 Treba totiz zdôraznit, ze pojem "normálne trhové podmienky", ktorý sa pouzíva v súvislosti s preukázaním existencie výhody odkazuje na moznost podniku získat na trhu rovnakú výhodu, aká vyplýva z pomoci, a nie na posúdenie otázky, ci trh funguje ako obvykle, resp. sa nachádza v kríze (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. februára 2015, Grécko/Komisia, [31]C-296/14 P, neuverejnené, [32]EU:C:2015:72, bod [33]34). 47 Akýkolvek odchylný výklad by viedol k potvrdeniu existencie výhody v závislosti od dôvodu alebo cielov pomoci, cím by sa spochybnila objektívna povaha pojmu výhoda, a teda aj uplatnenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2014, Grécko/Komisia, [34]T-52/12, neuverejnený, [35]EU:T:2014:677, body [36]66 a [37]67). 48 Okrem toho treba uviest, ze Helénska republika sa v prejednávanej veci neodvoláva na to, ze konala ako súkromný subjekt, a nespochybnuje ani to, ze vystupovala v postavení orgánu verejnej moci. Skôr sa snazí naznacit, ze súkromný hospodársky subjekt by konal podobne v situácii, ktorá sa co mozno najviac podobá tej jej, a neprihliada na tú skutocnost, ze konala ako orgán verejnej moci. 49 Ziadne ustanovenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ pritom neupravuje výnimku z posúdenia ako státnej pomoci v prípade takej pomoci poskytnutej clenským státom pri výkone jeho verejnej moci, ktorá by splnala kritérium dlhodobej hospodárskej racionálnosti alebo by vyplývala z jeho sociálnej zodpovednosti, pricom uvedené úvahy mozno zohladnit pri posudzovaní zlucitelnosti opatrení s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [38]C-579/16 P, [39]EU:C:2018:159, body [40]63 a [41]75). 50 Helénska republika sa teda nemôze odvolávat na kritérium hospodárskej racionálnosti s cielom kvalifikovat trhové podmienky, za ktorých boli sporné opatrenia priznané, ako obvyklé a s cielom prijat záver, ze tieto opatrenia nezvýhodnujú ich príjemcov. 51 Z bodov 41 az 50 vyssie vyplýva, ze Helénskej republike sa nepodarilo spochybnit body 113 az 116 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých Komisia v zásade na jednej strane rozhodla, ze príjemcovia sporných opatrení mali prospech z týchto opatrení, hoci by ich nezískali za normálnych trhových podmienok, t. j. bez zásahu státu, a na druhej strane, ze nebolo potrebné skúmat, ci trh fungoval normálne alebo ci bol v kríze, aby sa napokon rozhodlo, ze uvedené opatrenia predstavovali výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 52 Po tretie, co sa týka podmienky zalozenej na poziadavke selektívnej povahy výhody, Helénska republika tvrdí, ze na rozdiel od toho, co sa uvádza v odôvodnení 118 napadnutého rozhodnutia, kritérium selektívnosti nie je v prejednávanej veci splnené, pretoze sporné opatrenia sa poskytli vsetkým podnikom so sídlom v zasiahnutých územných celkoch a tieto podniky sa nachádzali v inej právnej a skutkovej situácii ako podniky so sídlom v iných územných celkoch. 53 Helénska republika spochybnuje selektívnu povahu sporných opatrení, pricom tvrdí, ze rozlisovanie, ktoré existuje medzi podnikmi so sídlom v regiónoch, na ktoré sa vztahujú tieto opatrenia, a podnikmi, na ktoré sa tieto opatrenia nevztahujú, je odôvodnené tým, ze prvé uvedené podniky sa na rozdiel od druhých nachádzali v zónach zasiahnutých poziarmi z roku 2007 a museli sa dostat spät na hospodársku úroven, ktorú mali pred touto udalostou. 54 Rozlisovanie medzi týmito dvomi kategóriami podnikov je teda podla nej odôvodnené tým, ze podniky patriace do týchto jednotlivých kategórií sa zo skutkového a právneho hladiska nachádzali v situácii, ktorá nie je porovnatelná, kedze v zásade vsetky podniky usadené v zasiahnutých oblastiach utrpeli skodu v dôsledku poziarov. 55 Helénska republika preto spochybnuje vetu obsiahnutú v odôvodnení 118 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej je poziar súcastou hospodárskeho rizika, ktorému môze celit ktorýkolvek podnik. Na pojednávaní Helénska republika toto tvrdenie rozvinula v snahe preukázat, ze vzhladom na systémové narusenie miestneho hospodárstva vyvolané poziarmi v roku 2007 boli sporné opatrenia odôvodnené povahou alebo cielmi systému, ktorého boli súcastou, bez toho, aby uviedla dalsie spresnenie. 56 Treba konstatovat, ze opatrenia, na ktorých základe sa výhody poskytujú len urcitým podnikom urceným v závislosti od miesta ich sídla, majú a priori selektívnu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [42]C-156/98, [43]EU:C:2000:467, bod [44]23, a zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [45]C-88/03, [46]EU:C:2006:511, body [47]60 a [48]61). 57 V tomto zmysle platí, ze ak pomoc neposkytli subjekty pôsobiace na nizsej ako státnej úrovni, ktoré na úrovni svojich právomocí disponujú dostatocnou procesnou a financnou institucionálnou autonómiou, alebo verejný podnik, ktorý stanovuje podmienky vyuzívania jeho tovarov alebo sluzieb, za uplatnitelný referencný rámec sa povazuje vnútrostátny rámec a posúdenie selektívnej povahy opatrenia, ktoré sa priznalo tak ako v prejednávanej veci podnikom so sídlom na casti územia clenského státu, sa uskutocnuje porovnaním s podnikmi tohto státu. Obmedzené zvýhodnenie podnikov so sídlom na casti územia clenského státu totiz môze odôvodnovat selektívnu povahu opatrenia, pretoze zvýhodnuje niektoré podniky v porovnaní s inými podnikmi so sídlom v tomto státe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [49]C-156/98, [50]EU:C:2000:467, bod [51]23; zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [52]C-88/03, [53]EU:C:2006:511, body [54]56 az [55]58, a z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [56]C-524/14 P, [57]EU:C:2016:971, body [58]60 az [59]66). 58 V prejednávanej veci mohli získat podniky so sídlom v zasiahnutých územiach prospech zo sporných opatrení. Na jednej strane vzhladom na to, ze na základe skutocností uvedených v bode 57 vyssie sa za referencný rámec, na ktorý je potrebné prihliadat pri posudzovaní selektívnej povahy sporných opatrení, povazuje vnútrostátny rámec, a nie rámec zasiahnutých územných celkoch, a na druhej strane vzhladom na to, ze podniky nachádzajúce sa v iných územných celkoch Helénskej republiky nemohli mat prospech z týchto opatrení, je potrebné konstatovat, ze z uvedených opatrení nemajú bez rozdielu prospech vsetky podniky, ktoré sa nachádzajú na vnútrostátnom území, a preto majú na regionálnej úrovni selektívnu povahu. 59 Okrem toho vylúcenie selektívnej povahy výlucne na základe sledovaného ciela, ktorým je nahradit skodu spôsobenú poziarmi a obnovit hospodársku úroven zasiahnutých územných celkov, by navyse a priori vylucovalo moznost posúdit ako "selektívne výhody" také výhody, ktoré sa poskytli podnikom v oblastiach zasiahnutých poziarmi z roku 2007. Na to, aby sa opatrenie pomoci povazovalo za vseobecné opatrenie, ktoré nepatrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, by totiz stacilo, aby sa verejné orgány odvolali na legitimitu cielov sledovaných prijatím opatrenia pomoci (pozri rozsudok zo 16. júla 2014, Grécko/Komisia, [60]T-52/12, neuverejnený, [61]EU:T:2014:677, bod [62]67 a citovanú judikatúru). 60 V dôsledku toho, ak by sa zvolil takýto prístup, nemalo by opatrenie, ktoré má tak, ako v prejednávanej veci, za ciel napravit situáciu podnikov zasiahnutých prírodnou katastrofou, v zásade selektívnu povahu a bez dalsieho by nespadalo do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, cím by bola výnimka upravená v clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ zbavená svojej podstaty. 61 Veta uvedená v bode 55 vyssie sa navyse musí vykladat v tejto súvislosti. 62 Touto vetou chcela Komisia naznacit, ze skutocnost, ze podnikom bola spôsobená skoda v dôsledku poziarov z roku 2007, ako aj snaha Helénskej republiky o navrátenie podnikov do hospodárskej situácie, v ktorej sa nachádzali pred týmito poziarmi, nestacia na vyvodenie záveru v tom zmysle, ze sporné opatrenia nepriznávali ich príjemcom osobitnú výhodu, a teda ze nejde o státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 63 V tomto smere je potrebné pripomenút, ze pojem státna pomoc nezahrna státne opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokial toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému, do ktorého tieto opatrenia patria (pozri rozsudok z 21. júna 2012, BNP Paribas a BNL/Komisia, [63]C-452/10 P, [64]EU:C:2012:366, bod [65]101 a citovanú judikatúru). 64 Nic to nemení na tom, ze informácie obsiahnuté v spise a tvrdenia uvedené Helénskou republikou na pojednávaní spolocne preukazujú iba to, ze cielom sporných opatrení bolo reagovat ad hoc na dôsledky poziarov, ku ktorým doslo v zasiahnutých územných celkoch, bez toho, aby boli charakteristické pre systém takýchto opatrení. Z uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od toho, aké rozhodnutie by si zelala Helénska republika, tieto skutocnosti nijako nepreukazujú, ze rozlisovanie prijaté na základe týchto opatrení vyplynulo z povahy alebo struktúry systému, do ktorého tieto opatrenia patrili, a ze výhody, ktoré sa týmito opatreniami priznali, nemali osobitnú povahu. 65 To znamená, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ani nesprávne neposúdila skutkový stav, ked v bodoch 117 a 118 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze sporné opatrenia majú selektívnu povahu, pretoze výhody, ktoré priznali ich príjemcom, boli územne obmedzené a nevztahovali sa na vsetky podniky na gréckom území. 66 Vo stvrtom rade Helénska republika odkazom na statistické údaje tvrdí, ze sporné opatrenia neovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi a nenarusujú hospodársku sútaz. 67 V tomto ohlade treba uviest, ze v súlade s judikatúrou nie je Komisia povinná zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze uvedený obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [66]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [67]EU:C:2011:368, bod [68]134 a citovanú judikatúru). 68 Okrem toho, ako bolo rozhodnuté v bodoch 59 a 60 vyssie, kompenzacná povaha sporných opatrení im neodníma povahu pomoci, a preto tvrdenie Helénskej republiky zalozené na tom, ze sporné opatrenia majú obnovit situáciu spred poziarov z roku 2007, nemôze obstát. 69 Statistické údaje, na ktoré sa odvoláva Helénska republika, sa pritom týkajú hrubého domáceho produktu a pridanej hodnoty dosiahnutých v zasiahnutých územných celkoch, pricom vsetky hospodárske cinnosti sú zahrnuté spolocne. Tieto údaje preto nevyznievajú presvedcivo v situácii hospodárskych subjektov pôsobiacich v hospodárskom odvetví, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie. 70 Z toho vyplýva, ze bez ohladu na to, ci mozno pripustit, aby clenský stát prostredníctvom statistických údajov ex post preukázal, ze nebol ovplyvnený obchod a nedoslo k naruseniu hospodárskej sútaze, statistické údaje, na ktoré sa odvoláva Helénska republika, nemôzu preukázat, ze nedoslo k takémuto ovplyvneniu v prípade podnikov, ktorých sa týkajú sporné opatrenia. 71 Napokon, co sa týka tvrdenia Helénskej republiky zalozeného na tom, ze podniky v tazkostiach boli vylúcené z pôsobnosti sporných opatrení, okrem skutocností uvedených v bodoch 37 az 39 vyssie stací konstatovat, ako uvádza Komisia, ze táto skutocnost nie je relevantná na posúdenie otázky, ci sporné opatrenia mohli mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz. 72 Z uvedeného vyplýva, ze Helénska republika nespochybnila opodstatnenost odôvodnení 122 a 123 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa v podstate uvádza, ze bez ohladu na ciel sledovaný spornými opatreniami v situácii, ked by príjemcovia takýchto opatrení za normálnych okolností museli sami znásat náklady vyplývajúce zo skôd spôsobených poziarmi z roku 2007 a ked pôsobili na vysoko konkurencnom trhu s polnohospodárskymi výrobkami a v odvetví lesníctva, ktoré sú citlivými odvetviami z hladiska opatrení, ktoré zvýhodnujú podniky urcitého clenského státu, a teda v prejednávanej veci z hladiska sporných opatrení, mohli tieto opatrenia narusit hospodársku sútaz na vnútornom trhu a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, a preto ide o státnu pomoc. 73 Vzhladom na uz uvedené skutocnosti treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu. O druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa nesprávneho skutkového posúdenia a nedostatku odôvodnenia 74 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu Helénska republika tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je poznacené nesprávnym skutkovým posúdením a nedostatocným odôvodnením. 75 Helénska republika uvádza, ze Komisia neprihliadla na vsetky relevantné informácie. 76 Komisia predovsetkým v dostatocnej miere nezohladnila závaznost poziarov z roku 2007, ktoré si vyziadali prijatie mimoriadnych opatrení, a povinnost Helénskej republiky viest dlhodobú hospodársku politiku. Namiesto toho sa Komisia obmedzila na stereotypné konstatovanie, ze poziare z roku 2007 mozno povazovat za "obvyklé obchodné riziko". Napadnuté rozhodnutie je preto zalozené na nesprávnom skutkovom posúdení a závaznom nedostatku odôvodnenia, co je skodlivejsie tým viac, ze Komisia disponuje v danej oblasti sirokou mierou volnej úvahy. 77 Komisia okrem toho podla Helénskej republiky opomenula zvázit na jednej strane závaznost situácie vyvolanej poziarmi z roku 2007 a na druhej strane vnútrostátne opatrenia prijaté s cielom minimalizovat dôsledky na financné zdroje Helénskej republiky, cím by sa zároven umoznilo opätovne nastartovat ekonomiku a zároven dosiahnut danové príjmy. 78 Komisia spochybnuje tvrdenia Helénskej republiky. 79 Co sa týka údajne nedostatocného odôvodnenia, v súlade s ustálenou judikatúrou musí byt odôvodnenie prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia v nom byt jasne a jednoznacne uvedené úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonat svoje preskúmanie (pozri rozsudok z 12. septembra 2017, Anagnostakis/Komisia, [69]C-589/15 P, [70]EU:C:2017:663, bod [71]28 a citovanú judikatúru). 80 Okrem toho poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat v závislosti od okolností prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná nielen s ohladom na znenie tohto aktu, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok z 12. septembra 2017, Anagnostakis/Komisia, [72]C-589/15 P, [73]EU:C:2017:663, bod [74]29 a citovanú judikatúru). 81 Treba este pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, kedze táto otázka vyplýva zo zákonnosti sporného aktu z meritórneho hladiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiz formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spocíva. Pokial sú tieto dôvody poznacené chybami, je nimi poznacená zákonnost rozhodnutia z meritórneho hladiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môze byt dostatocné, aj ked obsahuje chybné dôvody. Z uvedeného vyplýva, ze výhrady a tvrdenia, ktoré popierajú dôvodnost aktu, sú irelevantné v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatocnosti odôvodnenia (pozri rozsudok z 22. októbra 2020, EKETA/Komisia, [75]C-274/19 P, neuverejnený, [76]EU:C:2020:853, bod [77]79 a citovanú judikatúru). 82 V prejednávanej veci, ako sa uvádza aj v bodoch 52 az 65 vyssie, z výkladu odôvodnení 110, 116, 118, 119 a 123 napadnutého rozhodnutia mozno vyvodit záver, ze Komisia vyvrátila tvrdenie Helénskej republiky zalozené na mimoriadnej situácii vyvolanej poziarmi z roku 2007 najmä z toho dôvodu, ze podla jej názoru nemozno pri uplatnení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v zásade prihliadat na ciel sledovaný týmito opatreniami, a tiez preto, ze príjemcovia sporných opatrení získali selektívnu výhodu, akú by za normálnych trhových podmienok nemohli získat. 83 Ako sa navyse uvádza najmä v bodoch 31 az 39, 41 az 43 a 51 vyssie, na základe výkladu odôvodnení 127, 129, 131 a 132 napadnutého rozhodnutia mozno konstatovat, ze v prípade opatrení týkajúcich sa státnej záruky dospela Komisia k záveru, ze ide o státnu pomoc, v podstate jednak z dôvodu, ze dlzník, ktorému bola poskytnutá záruka, nemusí systematicky zriadovat zábezpeky v prospech Helénskej republiky, kedze tieto opatrenia sa priznávali bez toho, aby bol ich príjemca povinný platit poplatok za riziko znásané státom, a jednak preto, ze Helénska republika neodôvodnila existenciu ustanovenia, ktoré z priznania týchto opatrení vylúcilo podniky v tazkostiach. 84 Z bodov 82 a 83 vyssie vyplýva, ze Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí dostatocné dôvody, na základe ktorých vyvrátila tvrdenia Helénskej republiky zalozené na existencii mimoriadnej situácie vyvolanej poziarmi z roku 2007, ako aj tvrdenia, ktoré vychádzajú z doplnujúcich záruk poskytnutých dlzníkmi a vylúcenia podnikov v tazkostiach z poskytnutia státnych záruk. 85 Napokon, co sa týka tvrdení Helénskej republiky, v zmysle ktorých Komisia neprihliadla na jednej strane na význam moznosti viest dlhodobú hospodársku politiku a na druhej strane na vyvázenie hospodárskej racionality sporných opatrení so skutkovými okolnostami, treba konstatovat, ze tieto tvrdenia sa jednak zhodujú s tvrdeniami uvádzanými v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu, ktoré boli zamietnuté v rozsahu, v akom majú za ciel spochybnit dôvodnost aktu, a jednak v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 81 vyssie sú irelevantné v rámci zalobného dôvodu zalozeného na chýbajúcom alebo nedostatocnom odôvodnení. 86 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba zamietnut druhú cast prvého zalobného dôvodu. O druhom zalobnom dôvode týkajúcom sa zlucitelnosti schém pomoci podla clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ 87 V rámci svojho druhého zalobného dôvodu, ktorý sa uvádza subsidiárne, Helénska republika tvrdí, ze sporné schémy pomoci sú zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. 88 V tejto súvislosti po prvé uvádza, ze Komisia v odôvodneniach 62 a 63 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze sporné oparenia boli poskytnuté aj napriek tomu, ze priamo nesúviseli so skodami spôsobenými poziarmi z roku 2007, hoci vsetky podniky v poskodených územných celkoch utrpeli skody v priamej prícinnej súvislosti s poziarmi z roku 2007, pretoze sa úplne zastavili cinnosti v oblasti spracovania polnohospodárskych výrobkov v týchto územných celkoch. Vyssie uvedené navyse uznali aj zástupcovia institúcií Európskej únie. 89 Helénska republika po druhé tvrdí, ze posúdenie Komisie v odôvodneniach 64 a 146 napadnutého rozhodnutia je nesprávne, pretoze nezohladnuje skutocnost, ze sporné opatrenia neboli individuálnymi opatreniami, ale schémami pomoci, a preto sa nemali posudzovat podla prísnych obcianskoprávnych kritérií, ktoré platia pre priznanie náhrady skody. 90 V kazdom prípade je zjavné, ze v prejednávanej veci sa malo prihliadat nielen na okolnosti, ktoré neumoznovali presne vycíslit skody spôsobené hospodárskym subjektom, ale aj na skutocnost, ze sporné opatrenia nikdy nemohli kompenzovat skody, ktoré boli skutocne spôsobené podnikom v zasiahnutých oblastiach, a to bez ohladu na to, ci boli výrobné prostriedky týchto podnikov priamo zasiahnuté poziarmi z roku 2007. 91 Helénska republika z uvedeného vyvodzuje záver, ze napadnuté rozhodnutie treba zrusit z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatku odôvodnenia. 92 Komisia spochybnuje tvrdenia Helénskej republiky. 93 V tomto zmysle treba zdôraznit, ze ako výnimka zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom zakotvenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa má clánok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ vykladat restriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, [78]C-278/00, [79]EU:C:2004:239, bod [80]81 a citovanú judikatúru). 94 Takýto restriktívny výklad vsak neznamená, ze by sa pojmy pouzité na úcely definície výnimky mali vykladat spôsobom, ktorý by ich zbavil ich úcinkov. Výnimka sa totiz musí vykladat v súlade s cielmi, ktoré sleduje (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 11. septembra 2014, Fastweb, [81]C-19/13, [82]EU:C:2014:2194, bod [83]40 a citovanú judikatúru). 95 Navyse v súlade s ustálenou judikatúrou mozno podla clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ nahradit len skody spôsobené priamo prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami (pozri rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [84]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [85]EU:C:2011:368, bod [86]175 a citovanú judikatúru). 96 Z uvedeného vyplýva, ze aj v prípade schémy pomoci, o akú ide v prejednávanej veci, musia byt splnené dve podmienky na to, aby sa uplatnila výnimka podla clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, konkrétne na jednej strane musí existovat priama súvislost medzi skodami spôsobenými prírodnou katastrofou a státnou pomocou a na druhej strane je nevyhnutné co najpresnejsie hodnotenie skôd, ktoré boli spôsobené dotknutým výrobcom (rozsudok z 11. novembra 2004, Spanielsko/Komisia, [87]C-73/03, neuverejnený, [88]EU:C:2004:711, bod [89]37). 97 V prejednávanej veci jednak z písomných podaní Helénskej republiky a jednak z jej vyhlásení pocas pojednávania vyplýva, ze sporné opatrenia boli poskytnuté bez toho, aby ich príjemcovia museli preukázat existenciu prícinnej súvislosti medzi vzniknutou skodou a poziarmi z roku 2007. 98 Na základe zásady, ze clánok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ nevyzaduje v prípade takej schémy pomoci, ako v prejednávanej veci, dôkaz o prícinnej súvislosti v zmysle obcianskeho práva medzi vzniknutou skodou a poskytnutou sumou, Helénska republika dospela k záveru, ze podla tohto clánku môze podmienit priznanie sporných opatrení výlucne tým, aby mal príjemca uvedených opatrení svoje sídlo v jednom zo zasiahnutých územných celkov, kedze vsetkým podnikom so sídlom v týchto územných celkoch spôsobili poziare z roku 2007 skodu. 99 Je pritom nesporné, ze sídlo v zasiahnutých územných celkoch samo osebe neumoznuje overit, ci suma priznaných opatrení nepresiahla výsku skody, ktorú príjemcovia týchto opatrení skutocne utrpeli v dôsledku prírodnej katastrofy, a teda prípadne preskúmat, ci nedoslo k poskytnutiu kompenzácie v neprimeranom rozsahu. 100 Helénska republika navyse na pojednávaní uviedla, ze nemozno vylúcit, ze sporné opatrenia sa poskytli aj podnikom, ktoré sa nachádzali v zasiahnutých oblastiach, ale nevznikla im skoda v dôsledku poziarov z roku 2007. 101 Vzhladom na to, ze Helénska republika nepredlozila dôkaz o tom, ze splnila obe podmienky na uplatnenie clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ pripomenuté v bode 96 vyssie, nemozno Komisii vytýkat, ze v napadnutom rozhodnutí neuplatnila výnimku upravenú v tomto clánku. 102 Navyse skutocnost, ze zástupcovia Únie mohli prípadne uviest, ze poziare z roku 2007 sú bezprecedentnou udalostou, resp. ze je potrebné vyuzit vsetky dostupné prostriedky na pomoc poskodeným subjektom a miestnemu hospodárstvu, nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 103 Takéto vyhlásenia nemôzu odôvodnit to, ze sporné opatrenia nesplnajú podmienky na uplatnenie clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ pripomenuté najmä v bode 96 vyssie. 104 Takýto záver nemozno spochybnit ani údajne naliehavou situáciou, v ktorej musela Helénska republika prijat sporné opatrenia, a ani rozsahom skôd uznaných zástupcami institúcií Únie. 105 V tomto zmysle, co sa týka údajne núdzového stavu, treba poznamenat, ze Helénska republika nepreukázala absolútnu nemoznost vycíslit skody, ktoré boli skutocne spôsobené poziarmi z roku 2007. To by napokon odporovalo vyjadreniam Helénskej republiky, ktoré potvrdila na pojednávaní, a to, ze pri podávaní ziadostí o sporné opatrenia podrobne skúmala hospodársku situáciu podnikov, ktorým poskytla záruku, aby overila ich zivotaschopnost. 106 Co sa týka rozsahu prírodnej katastrofy, treba v prvom rade uviest, ze vyhlásenia zástupcov Únie, ktorí uznávajú význam katastrofy alebo naznacujú, ze je potrebné vyuzit vsetky dostupné prostriedky v prospech poskodených osôb a miestneho hospodárstva, nemajú takú povahu, ze by umoznili, aby sa na sporné opatrenia nevztahovali podmienky uplatnenia clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. 107 Dalej treba uviest, ze aj vtedy, ak by boli celkové sumy uvádzané Helénskou republikou správne, t. j. celková skoda vo výske viac ako 2 miliardy eur a v prípade odvetvia polnohospodárstva pomoc vo výske 154 miliónov eur, uvedenie takýchto súm nemôze byt dôkazom o tom, ze výska pomoci poskytnutej príjemcom skutocne zodpovedala výske skody, ktorá bola individuálne spôsobená poziarmi z roku 2007. 108 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ani nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ked v odôvodnení 60 napadnutého rozhodnutia pripomenula poziadavku upravenú v clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ týkajúcu sa priamej prícinnej súvislosti medzi poskytnutou pomocou a skodou, ktorá bola príjemcom tejto pomoci spôsobená prírodnou katastrofou, a následne v podstate v odôvodneniach 62 az 64, ako aj odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze rezim poskytovania sporných opatrení neumoznoval zistit, ci sa skutocne poskytli podnikom, ktorým bola spôsobená skoda v dôsledku poziarov z roku 2007, a ani dospiet k záveru, ze výska pomoci zodpovedala spôsobeným skodám, pretoze predmetné schémy neobsahovali metodiku co najpresnejsieho posúdenia skôd spôsobených týmto poziarom a nevymedzovali ani oprávnené náklady vyplývajúce z týchto skôd. 109 Napokon vzhladom na to, ze zo znenia odôvodnení 62 az 64, ako aj odôvodnenia 146 napadnutého rozhodnutia mozno pochopit, preco Komisia konstatovala, ze sporné opatrenia nesplnajú podmienky na uplatnenie výnimky upravenej v clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, je potrebné odmietnut návrh na konstatovanie neexistencie odôvodnenia, pokial ide o odmietnutie Komisie uplatnit tento clánok na okolnosti v prejednávanej veci. 110 Vzhladom na uz uvedené skutocnosti je potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod. O tretej casti prvého zalobného dôvodu a o tretom zalobnom dôvode 111 V tretej casti prvého zalobného dôvodu Helénska republika poukazuje na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery. 112 Tretí zalobný dôvod sa delí na dve casti. 113 V prvej casti tretieho zalobného dôvodu Helénska republika najskôr v podstate tvrdí, ze právomoci Komisie v oblasti vrátenia spornej pomoci narázajú na to, ze uplynula desatrocná premlcacia doba upravená v clánku 17 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ ([90]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). Helénska republika dalej uvádza, ze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie v neprimeranej lehote, cím porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. Napokon tvrdí, ze Komisia neidentifikovala príjemcov sporných opatrení v uverejnenom oznámení obsahujúcom výzvu na predlozenie pripomienok k preskúmaniu schémy pomoci, z coho vyvodzuje záver, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty, ako aj právo na obranu. V druhej casti tretieho zalobného dôvodu Helénska republika tvrdí, ze príkaz na vymáhanie pomoci odporuje zásadám proporcionality a právnej istoty. 114 Kedze sa tvrdenia týkajúce sa porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery, ktoré sú predmetom tretej casti prvého zalobného dôvodu, prekrývajú s tvrdeniami uvádzanými v prvej casti tretieho zalobného dôvodu, je potrebné ich posúdit spolocne. O tretej casti prvého zalobného dôvodu a prvej casti tretieho zalobného dôvodu 115 V prvom rade, pokial ide o premlcaciu dobu v oblasti vymáhania pomoci, Helénska republika tvrdí, ze medzi prijatím napadnutého rozhodnutia v roku 2019 a prijatím sporných schém pomoci, ku ktorému doslo v roku 2007, uplynulo viac ako desat rokov, a tak sa v prejednávanej veci uplatní premlcanie stanovené v clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589. 116 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 stanovuje, ze na právomoc Komisie vymáhat pomoc sa vztahuje premlcacia doba desat rokov. Táto doba sa uplatnuje jedine vo vztahoch medzi Komisiou a clenským státom, ktorému je urcené rozhodnutie o vymáhaní pomoci vydané touto institúciou (rozsudok z 30. apríla 2020, Nelson Antunes da Cunha, [91]C-627/18, [92]EU:C:2020:321, bod [93]33). 117 V súlade s judikatúrou zacína premlcacia doba plynút v okamihu priznania pomoci príjemcovi a nie od okamihu prijatia schémy pomoci. Na úcely výpoctu premlcacej doby sa musí pomoc povazovat za poskytnutú príjemcovi výlucne v okamihu, ked mu bola skutocne poskytnutá (rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [94]C-81/10 P, [95]EU:C:2011:811, body [96]81 a [97]82). 118 V prejednávanej veci bola pomoc poskytnutá na základe sporných schém v období od 27. augusta 2007 do 31. decembra 2010. 119 Za týchto podmienok zacala premlcacia doba plynút najskôr 27. augusta 2007, co okrem iného pocas pojednávania uznali tak Helénska republika, ako aj Komisia. 120 Co sa týka prerusenia plynutia premlcacej doby, ktoré podla clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589 vedie k novému zaciatku plynutia premlcacej doby, treba poznamenat, ze podla judikatúry clánok 12 ods. 2 tohto nariadenia v spojení s clánkom 2 ods. 2 a clánkom 5 ods. 2 toho istého nariadenia ukladá clenskému státu povinnost, aby na ziadost Komisie predlozil v tomto zmysle a v lehotách, ktoré stanovila, vsetky potrebné informácie. Komisia totiz tým, ze clenskému státu predlozí ziadost o informácie, upovedomí tento stát o tom, ze disponuje informáciami o protiprávnej pomoci a ze takáto pomoc sa musí prípadne vrátit (rozsudok z 10. apríla 2003, Département du Loiret/Komisia, [98]T-369/00, [99]EU:T:2003:114, bod [100]81). 121 Preto jednoduchost ziadosti o informácie nezbavuje túto ziadost právnych úcinkov opatrenia, ktoré môze prerusit plynutie premlcacej doby upravenej v clánku 17 nariadenia 2015/1589, bez ohladu na to, ze táto ziadost nebola oznámená príjemcovi pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia, [101]C-276/03 P, [102]EU:C:2005:590, bod [103]32, a z 10. apríla 2003, Département du Loiret/Komisia, [104]T-369/00, [105]EU:T:2003:114, bod [106]82). 122 V prejednávanej veci je nesporné, ze Komisia v nadväznosti na staznost, ktorá jej bola dorucená 22. júla 2014, zaslala 25. júla 2014 list odkazujúci najmä na rozhodnutie ministra hospodárstva a financií c. 36579/B.1666/27-8-2007 a na rozhodnutie státneho tajomníka pre hospodárstvo a financie c. 2/54310/0025/13.09.2007. V tomto liste Komisia grécke orgány vyzvala, aby jej najskôr oznámili vsetky potrebné informácie na úcely posúdenia zlucitelnosti týchto opatrení s clánkami 107 a 108 ZFEÚ a aby uviedli, ci zo sporných opatrení mali prospech iné podniky nez Sogia Ellas, ktoré pôsobia v odvetví polnohospodárstva a lesníctva, a napokon, aby jej prípadne oznámili aj výsku poskytnutej pomoci. 123 V tomto ohlade treba poznamenat, ze na rozdiel od toho, co zjavne naznacovala Helénska republika, sa predmet vysetrovania v jeho priebehu nezmenil. 124 Tento list z 25. júla 2014 sa týkal dvoch rozhodnutí uvedených v bode 122 vyssie, ktoré sa opätovne uvádzali tak vo výzve na predlozenie pripomienok podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho zoznam subjektov, ktorým boli urcené sporné opatrenia, sa nikdy neobmedzil len na Sogia Ellas, pretoze Komisia sa uz v liste, ktorým bolo zacaté konanie, Helénskej republiky pýtala, ci mali z uvedených opatrení prospech aj iné podniky, a vo výzve na predlozenie pripomienok podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ sa spomínali aj dalsí prípadní príjemcovia v odvetví polnohospodárstva a lesníctva. 125 V kazdom prípade, kedze tak, ako sa uvádza v bode 116 vyssie, platí premlcacia doba uvedená v clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 len na vztahy medzi Komisiou a clenským státom, ktorému je adresované rozhodnutie o vymáhaní pomoci, treba tvrdenie Helénskej republiky, podla ktorého bola právomoc Komisie v oblasti vymáhania pomoci premlcaná vo vztahu k iným podnikom, nez je Sogia Ellas, zamietnut ako irelevantné. 126 Z toho vyplýva, ze list z 25. júla 2014, ktorým Komisia zaslala Helénskej republike ziadost o informácie a v ktorom jej oznámila, ze disponuje informáciami o protiprávnej pomoci a ze takáto pomoc sa bude musiet prípadne vrátit, prerusil plynutie desatrocnej premlcacej doby upravenej v clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589. 127 Okrem toho vzhladom na to, ze k preruseniu premlcacej doby doslo 25. júla 2014, treba konstatovat, ze právomoci Komisie v oblasti vymáhania pomoci neboli v okamihu prijatia sporného rozhodnutia, teda 7. októbra 2019, premlcané. 128 Co sa týka tvrdenia Helénskej republiky, ze ak by v prípade prerusenia premlcacej doby zacala plynút nová premlcacia doba, umoznilo by sa Komisii pokracovat v konaní bez casového obmedzenia, stací konstatovat, ze v prejednávanej veci Komisia neviedla konanie bez casového obmedzenia a Helénska republika prostredníctvom námietky nespochybnila nezákonnost clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589. 129 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenia Helénskej republiky týkajúce sa nedostatku právomoci Komisie na vymáhanie spornej pomoci z dôvodu uplynutia premlcacej doby upravenej v clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 treba zamietnut. 130 V druhom rade, co sa týka tvrdení Helénskej republiky, v zmysle ktorých bolo napadnuté rozhodnutie prijaté v neprimeranej lehote, cím doslo k poruseniu zásady riadnej správy vecí verejných, treba poznamenat, ze v súlade s judikatúrou ak bola pomoc schválená bez toho, aby bola oznámená, omeskanie Komisie v súvislosti s výkonom jej kontrolných právomocí a s vymáhaním tejto pomoci má za následok protiprávnost tohto rozhodnutia o vrátení iba vo výnimocných prípadoch, ked Komisia zjavne nekonala a preukázatelne porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti (rozsudok z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, [107]C-408/04 P, [108]EU:C:2008:236, bod [109]106). 131 V prejednávanej veci je vsak nesporné, ze dlzka konania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia vyplynula predovsetkým z tej skutocnosti, ze Helénska republika predmetné schémy neoznámila a o ich existencii sa Komisia dozvedela az sedem rokov po poziaroch z roku 2007. 132 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia po prijatí staznosti 22. júla 2014 okamzite zacala vysetrovanie a 25. júla 2014 zaslala gréckym orgánom list s cielom získat informácie o údajnej pomoci. 133 Následne po výmene korespondencie s Helénskou republikou, ku ktorej doslo naposledy 11. februára 2016, prijala Komisia 17. mája 2016 rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 134 Komisia napokon 7. októbra 2019 po výmene korespondencie s Helénskou republikou, naposledy 21. februára 2018, prijala napadnuté rozhodnutie. 135 Hoci sa posledná etapa konania, ktorá predchádzala prijatiu napadnutého rozhodnutia, nevyznacuje osobitnou rýchlostou, Komisii nemozno vytýkat neprimerané prietahy v konaní alebo nedostatocnú nálezitú starostlivost v priebehu správneho konania, ktoré by predstavovali porusenie jej povinnosti nálezitej starostlivosti. 136 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenia týkajúce sa prekrocenia primeranej lehoty, a teda porusenia zásady riadnej správy vecí verejných, treba zamietnut. 137 V tretom rade, co sa týka tvrdení v tom zmysle, ze oznámenie uverejnené Komisiou, ktoré obsahovalo výzvu na predlozenie pripomienok k preskúmaniu dotknutých schém pomoci, vyvolalo mylný dojem, ze islo výlucne o pomoc poskytnutú spolocnosti Sogia Ellas a ze tento orgán preto porusil zásadu právnej istoty, ako aj právo na obranu, treba uviest, ze podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ prijíma Komisia rozhodnutie "po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky". Podla clánku 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589 sa rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vyzve dotknutý clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v stanovenej lehote, ktorá spravidla nepresiahne jeden mesiac. 138 Z judikatúry týkajúcej sa clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vyplýva, ze toto ustanovenie nevyzaduje predlozenie individuálnej výzvy a ze jeho jediným cielom je ulozit Komisii povinnost konat tak, aby vsetky prípadne zainteresované strany boli informované o zacatí konania a mali v tejto súvislosti prílezitost predlozit svoje pripomienky. Za týchto okolností sa uverejnenie oznámenia v úradnom vestníku javí ako primeraný a dostatocný prostriedok na to, aby sa vsetky zainteresované strany dozvedeli o zacatí konania (pozri rozsudok z 9. apríla 2014, Grécko/Komisia, [110]T-150/12, neuverejnený, [111]EU:T:2014:191, bod [112]58 a citovanú judikatúru). 139 Práve v tomto kontexte, t. j. s cielom zistit, ci príjemcovia pomoci, ktorá sa má vymáhat, mohli byt skutocne povazovaní za vyzvaných na predlozenie pripomienok v rámci správneho konania, treba skúmat tvrdenie Helénskej republiky, v zmysle ktorého napadnuté rozhodnutie porusilo zásadu právnej istoty, právo na obranu a zásadu riadnej správy vecí verejných, pretoze oznámenie uverejnené v úradnom vestníku vyvolávalo mylný dojem, ze príjemcom údajných schém pomoci bola výlucne Sogia Ellas. 140 V tejto súvislosti treba najskôr uviest, ze Helénska republika netvrdí, ze takýto mylný dojem vyvoláva samotné rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Vo svojej argumentácii Helénska republika iba kritizuje oznámenie uverejnené v úradnom vestníku súcasne s týmto rozhodnutím. 141 Okrem toho je pravda, ze v názve oznámenia sa uvádza odkaz na "pomoc spolocnosti Sogia Ellas AE", pricom v gréckom jazykovom znení sa doplnajú latinské písmená "a dalsí", a tak tento názov môze skutocne vyvolat dojem, ze skúmaná pomoc sa týka výlucne spolocnosti Sogia Ellas, ako tvrdí Helénska republika. 142 Z odseku 1 zhrnutia, ktoré je súcastou oznámenia, vsak vyplýva, ze predbezné preskúmanie viedlo Komisiu k záveru, ze "pomoc mohla byt poskytnutá aj iným príjemcom pôsobiacim rovnako v odvetví polnohospodárstva a lesníctva". V odseku 2 tohto zhrnutia sú pripomenuté právne základy schém pomoci a uvádza sa v nom, ze pomoc bola priznaná podnikom so sídlom alebo pôsobiacim v regiónoch Grécka, ktoré boli zasiahnuté poziarmi z roku 2007. 143 Vzhladom na to, ze oznámenie vrátane zhrnutia, ktoré je jeho súcastou, má len dve strany, mozno od hospodárskeho subjektu, ktorý koná s nálezitou starostlivostou, vyzadovat, aby si prestudoval takýto dokument, ktorý odkazom na skutocnosti uvedené v bode 142 preukazuje, ze výzva na predlozenie pripomienok sa neobmedzovala výlucne na Sogia Ellas, ale vztahovala sa aj na vsetkých výrobcov so sídlom v poskodených územných celkoch, ktorí mali z tejto pomoci prospech. 144 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 138 vyssie, hospodársky subjekt, ktorý koná s nálezitou starostlivostou a ktorý mal prospech so spornej schémy pomoci, bol dostatocne informovaný prostredníctvom oznámenia uverejneného spolocne s rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku, aby sa mohol povazovat za zainteresovanú stranu v rámci tohto rozhodnutia. 145 Pocas pojednávania Helénska republika okrem iného potvrdila obsah odôvodnenia 103 napadnutého rozhodnutia, kedze uviedla, ze vzhladom na tazkosti, ktoré mala pri identifikácii "príjemcov pôsobiacich... v odvetví polnohospodárstva a lesníctva", sa domnievala, ze úradný vestník postacoval na upozornenie dotknutých podnikov. 146 Z uvedeného vyplýva, ze treba zamietnut tvrdenia týkajúce sa skutocnosti, ze oznámenie uverejnené Komisiou, ktoré obsahovalo výzvu na predlozenie pripomienok k preskúmaniu dotknutých schém pomoci, vyvolalo mylný dojem, ze sa týka pomoci poskytnutej výlucne spolocnosti Sogia Ellas, a teda ze tento orgán porusil zásadu právnej istoty, ako aj právo na obranu. 147 Vo stvrtom a poslednom rade, co sa týka tvrdenia Helénskej republiky, v zmysle ktorého jednak tento stát a jednak príjemcovia pomoci mali legitímnu dôveru, ze sporné opatrenia nie sú nezlucitelnou státnou pomocou z dôvodu, ze Komisia pocas dlhého obdobia nevyjadrila pochybnosti o zákonnosti uvedených opatrení, pricom poznala situáciu spôsobenú poziarmi z roku 2007, treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry právo domáhat sa uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá poskytnutie presných, bezpodmienecných a zhodujúcich sa záruk pochádzajúcich z oprávnených a spolahlivých zdrojov dotknutým subjektom zo strany príslusných orgánov Únie (pozri rozsudok z 13. júla 2018, Quadri di Cardano/Komisia, [113]T-273/17, [114]EU:T:2018:480, bod [115]109 a citovanú judikatúru). 148 Okrem toho je nesporné, ze clenský stát, ktorého orgány poskytli pomoc v rozpore s pravidlami upravenými v clánku 108 ZFEÚ, sa nemôze odvolávat na ochranu legitímnej dôvery príjemcov pomoci, aby sa vyhol povinnosti prijat opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaduje vymáhanie pomoci. Pripustenie takejto moznosti by znamenalo zbavit clánky 107 a 108 ZFEÚ ich potrebného úcinku, kedze vnútrostátne orgány by mohli vychádzat z vlastného protiprávneho konania s cielom znemoznit úcinné vykonávanie rozhodnutí prijatých Komisiou podla uvedených clánkov Zmluvy (pozri rozsudok z 19. júna 2008, Komisia/Nemecko, [116]C-39/06, neuverejnený, [117]EU:C:2008:349, bod [118]24 a citovanú judikatúru). 149 V prejednávanej veci treba zdôraznit, ze vyjadrenia jednotlivých zástupcov Únie, na ktoré sa odvoláva Helénska republika a ktoré v podstate poukazujú na výnimocnost poziarov a ich dôsledkov, ako aj na ich vôlu vyuzit vsetky dostupné prostriedky v prospech poskodených a miestneho hospodárstva, nemozno povazovat za "presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa záruky", z ktorých by vyplývalo, ze sporné opatrenia nemozno povazovat za státnu pomoc. 150 Okrem toho, ze z dôvodov uvedených v bodoch 130 az 136 vyssie nemozno Komisii vytýkat, ze prijala napadnuté rozhodnutie v neprimeranej lehote, je tiez nesporné, ze Helénska republika vcas neoznámila dotknuté schémy pomoci, a preto sa z dôvodov uvedených v bodoch 147 a 148 vyssie nemôze úcinne odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery. 151 V dôsledku toho treba tvrdenia týkajúce sa porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery zamietnut. 152 Z uvedeného vyplýva, ze tretia cast prvého zalobného dôvodu zalozená na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, ako aj prvá cast tretieho zalobného dôvodu týkajúca sa nedostatku právomoci ratione temporis, porusenia zásad riadnej správy vecí verejných a právnej istoty, ako aj porusenia práva na obranu sa musia zamietnut. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu 153 V rámci druhej casti tretieho zalobného dôvodu Helénska republika tvrdí, ze povinnost vymáhat pomoc stanovená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia odporuje zásadám proporcionality a právnej istoty. 154 V tejto súvislosti Helénska republika tvrdí, ze mimoriadne okolnosti, ktoré sprevádzali sporné opatrenia, spôsobujú, ze dotknutú pomoc nemozno vymáhat. 155 Po prvé podla jej názoru dotknuté schémy pomoci neposkytli "výhody" a ich jediným cielom bolo zabezpecit prezitie dotknutého trhu. 156 Po druhé skutocnost, ze pomoc sa má vymáhat výlucne v odvetví polnohospodárstva, by mohla viest k nerovnováhe na úkor tohto odvetvia, hoci clen Komisie zodpovedný za polnohospodárstvo vyhlásil, ze na toto odvetvie sa bude vztahovat zvýsená podpora zo strany Komisie. 157 Komisia spochybnuje vsetky tvrdenia Helénskej republiky. 158 V tejto súvislosti treba uviest, ze v súlade s clánkom 16 ods. 1 nariadenia 2015/1589, ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, ze dotknutý clenský stát prijme vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu, iba ak by bolo vymáhanie pomoci v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie. 159 Okrem toho podla ustálenej judikatúry je zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti a povinnost clenského státu zrusit pomoc, ktorú Komisia povazuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, má za ciel zabezpecit obnovenie predchádzajúceho stavu (pozri rozsudok zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, [119]C-419/06, neuverejnený, [120]EU:C:2008:89, bod [121]53 a citovanú judikatúru). 160 Takýmto obnovením príjemca stráca výhodu, ktorú mal na vnútornom trhu v porovnaní s jeho konkurentom, a obnoví sa stav pred poskytnutím pomoci (pozri rozsudok zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, [122]C-419/06, neuverejnený, [123]EU:C:2008:89, bod [124]54 a citovanú judikatúru). 161 Vymáhanie státnej pomoci, ktorá bola poskytnutá protiprávne, s cielom obnovenia stavu pred poskytnutím tejto pomoci sa teda v zásade nemôze povazovat za neprimerané opatrenie vo vztahu k cielom sledovaným ustanoveniami Zmluvy v tejto oblasti (pozri rozsudok zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, [125]C-419/06, neuverejnený, [126]EU:C:2008:89, bod [127]55 a citovanú judikatúru). 162 V prejednávanej veci po prvé, ako uz bolo rozhodnuté v bodoch 41 az 51 vyssie, sporné opatrenia predstavujú pre tie subjekty, ktorým boli poskytnuté, výhodu aj napriek tomu, ze boli poskytnuté v dôsledku mimoriadnych okolností vyvolaných prírodnou katastrofou, pricom vymáhanie pomoci neodporuje vseobecnej právnej zásade, ako bolo rozhodnuté najmä v bodoch 136 az 151 vyssie. 163 Po druhé v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie výslovne obmedzuje na odvetvie polnohospodárstva a lesníctva a Helénska republika netvrdila, ze ho mala Komisia rozsírit aj na dalsie hospodárske odvetvia, a takúto pomoc neoznámila, Helénska republika nemôze Komisii vytýkat, ze nariadila vymáhanie pomoci výlucne od príjemcov uvedených v napadnutom rozhodnutí. 164 Napokon je pravda, ze na zasadnutí Rady ministrov z 26. septembra 2007, clen Komisie zodpovedný za oblast polnohospodárstva informoval grécku delegáciu o rôznych dostupných nástrojoch (státna pomoc, regionálna pomoc, rozvoj vidieka) a predovsetkým spresnil, ze polnohospodárske plochy, na ktoré mozno priznat jednotnú platbu, budú na takúto platbu nadalej oprávnené. 165 V rozsahu, v akom takéto vyjadrenia aj napriek tomu, ze sa týkajú poziarov z roku 2007, nijako nesúvisia s otázkou posúdenia zákonnosti príkazu na vymáhanie pomocí, vsak nemôzu v tomto ohlade úcinne podporit argumentáciu Helénskej republiky. 166 Vzhladom na uz uvedené skutocnosti je potrebné zamietnut tretiu cast prvého zalobného dôvodu, a teda aj tretí zalobný dôvod a zalobu v celom rozsahu. O trovách 167 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Helénska republika nemala vo veci úspech, je potrebné ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Helénska republika je povinná nahradit trovy konania. Kanninen Pól/torak Porchia Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. októbra 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [128]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOAkk8g/L84344-7091TMP.html#t-ECR_62019TJ0850_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2020:076:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:341:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point53 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&anchor=#point27 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&anchor=#point36 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point101 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point107 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point65 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&anchor=#point40 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&anchor=#point65 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point96 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A72&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A72 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A72&anchor=#point34 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A677&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A677 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A677&anchor=#point66 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A677&anchor=#point67 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point63 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point75 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&anchor=#point23 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point60 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point61 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&anchor=#point23 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point56 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point58 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point60 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point66 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A677&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A677 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A677&anchor=#point67 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&anchor=#point101 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&anchor=#point134 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A663&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A663 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A663&anchor=#point28 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A663&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A663 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A663&anchor=#point29 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A853&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A853 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A853&anchor=#point79 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A239&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A239 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A239&anchor=#point81 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2194&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2194 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2194&anchor=#point40 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&anchor=#point175 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A711&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A711 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A711&anchor=#point37 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A321&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A321 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A321&anchor=#point33 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point81 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point82 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A114&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A114 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A114&anchor=#point81 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A590&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A590 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A590&anchor=#point32 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A114&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A114 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A114&anchor=#point82 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&anchor=#point106 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&anchor=#point58 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A480&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A480 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A480&anchor=#point109 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A349&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A349 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A349&anchor=#point24 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89&anchor=#point53 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89&anchor=#point54 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89&anchor=#point55 128. file:///tmp/lynxXXXXOAkk8g/L84344-7091TMP.html#c-ECR_62019TJ0850_SK_01-E0001