ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozsírená komora) z 9. februára 2022 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh sluzieb zeleznicnej nákladnej dopravy - Rozhodnutie zamietajúce staznost - Clánok 7 nariadenia (ES) c. 773/2004 - Primeraná lehota - Záujem Únie na preskúmaní staznosti - Urcenie orgánu, ktorý je najvhodnejsí na preskúmanie staznosti - Kritériá - Zjavne nesprávne posúdenie - Systémové alebo vseobecné nedostatky týkajúce sa dodrziavania zásad právneho státu - Riziko porusenia práv stazovatela v prípade zamietnutia staznosti - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-791/19, Sped-Pro S.A., so sídlom vo Varsave (Polsko), v zastúpení: M. Kozak, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: J. Szczodrowski, L. Wildpanner a P. van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2019) 6099 final z 12. augusta 2019 (vec AT.40459 - Zeleznicná nákladná doprava v Polsku - PKP Cargo), ktorým bola zamietnutá staznost zalobkyne týkajúca sa údajných porusení clánku 102 ZFEÚ na trhu sluzieb zeleznicnej nákladnej dopravy v Polsku, VSEOBECNÝ SÚD (desiata rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. van der Woude, sudcovia A. Kornezov (spravodajca), E. Buttigieg, G. Hesse a D. Petrlík, tajomník: M. Zwozdziak-Carbonne, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. septembra 2021, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Sped-Pro S.A., je spolocnost so sídlom vo Varsave (Polsko), ktorá pôsobí v oblasti poskytovania prepravných sluzieb. V rámci týchto cinností vyuzívala sluzby zeleznicnej nákladnej dopravy poskytované spolocnostou PKP Cargo S.A., ktorá je kontrolovaná polským státom. 2 Dna 4. novembra 2016 zalobkyna podala Európskej komisii staznost na PKP Cargo (dalej len "staznost") podla clánku 7 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Zalobkyna v tejto staznosti okrem iného tvrdila, ze PKP Cargo zneuzila svoje dominantné postavenie v zmysle clánku 102 ZFEÚ na trhu sluzieb zeleznicnej nákladnej dopravy v Polsku tým, ze s nou v zásade odmietla uzavriet viacrocnú zmluvu o spolupráci za trhových podmienok. Dna 24. augusta 2017 zalobkyna túto staznost doplnila. 3 Listom z 13. septembra 2017 (dalej len "informatívny list") Komisia informovala zalobkynu o svojom zámere zamietnut staznost v súlade s clánkom 7 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, 81). 4 Zalobkyna predlozila dodatocné pripomienky a informácie 19. októbra, 19. decembra a 21. decembra 2017, ako aj 8. januára, 29. júna a 4. októbra 2018. Okrem toho sa 5. decembra 2017 a 26. apríla 2018 uskutocnili dve stretnutia zalobkyne s Komisiou. 5 Rozhodnutím C(2019) 6099 final z 12. augusta 2019 (vec AT.40459 - Zeleznicné nákladná doprava v Polsku - PKP Cargo) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia zamietla staznost podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 773/2004 v podstate s odôvodnením, ze Prezes Urzedu Ochrony Konkurencji i Konsumentów (predseda Úradu pre hospodársku sútaz a ochranu spotrebitelov, Polsko, dalej len "polský orgán hospodárskej sútaze") je vhodnejsí na jej preskúmanie. Konanie a návrhy úcastníkov konania 6 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu zalobkyna 15. novembra 2019 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 7 Dna 30. januára 2020 Komisia podala do kancelárie Vseobecného súdu vyjadrenie k zalobe. 8 Replika a duplika boli dorucené do kancelárie Vseobecného súdu 7. apríla a 26. júna 2020. 9 Rozhodnutím z 25. mája 2020 predseda desiatej komory Vseobecného súdu povolil Polskej republike, aby vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Polská republika podala 30. augusta 2020 svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka k zalobe, ku ktorému sa zalobkyna vyjadrila 29. septembra 2020. Predseda desiatej komory Vseobecného súdu vsak 8. októbra 2020 rozhodol nezaradit tieto vyjadrenia zalobkyne do spisu z dôvodu, ze boli podané po lehote. 10 Na návrh desiatej komory Vseobecný súd rozhodol na základe clánku 28 svojho rokovacieho poriadku o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 11 V dôsledku prekázky vo výkone funkcie sudcu jedného z clenov desiatej rozsírenej komory predseda Vseobecného súdu 20. júla 2021 na základe clánku 17 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol o doplnení komory v tomto konaní. V súlade s clánkom 10 ods. 5 uvedeného rokovacieho poriadku predseda Vseobecného súdu zároven v tomto konaní prevzal predsedníctvo komory. 12 Ústne prednesy a odpovede úcastníkov konania na ústne otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní 17. septembra 2021. 13 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 14 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 15 Polská republika podporuje návrhy Komisie. Právny stav 16 Zalobkyna uvádza tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je rozdelený na dve casti, pricom prvá cast sa v zásade týka porusenia práva zalobkyne na prejednanie jej veci v primeranej lehote a druhá cast sa týka neodôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady právneho státu v Polsku. Tretí zalobný dôvod sa týka záujmu Únie na preskúmaní staznosti. 17 Vhodné je preskúmat najprv prvú cast prvého zalobného dôvodu, následne tretí zalobný dôvod a napokon spolocne druhý zalobný dôvod a druhú cast prvého zalobného dôvodu. O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení práva zalobkyne na prejednanie jej veci v primeranej lehote 18 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu primeranej lehoty tým, ze napadnuté rozhodnutie prijala takmer tri roky po podaní staznosti a takmer dva roky po dorucení informatívneho listu zalobkyni. Komisia tým podla nej porusila clánok 7 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 v spojení s clánkom 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 19 Komisia tvrdenia zalobkyne odmieta. 20 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní vo veciach politiky v oblasti hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok z 19. decembra 2012, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [4]C-452/11 P, neuverejnený, [5]EU:C:2012:829, bod [6]97 a citovanú judikatúru). 21 Zásada dodrzania primeranej lehoty v rámci správneho konania bola potvrdená clánkom 41 ods. 1 Charty, podla ktorého kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote (pozri rozsudok z 15. júla 2015, HIT Groep/Komisia, [7]T-436/10, [8]EU:T:2015:514, bod [9]239 a citovanú judikatúru). 22 Clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 stanovuje, ze ak Komisia usúdi, ze na základe informácií, ktoré má k dispozícii, neexistujú postacujúce dôvody konat vo veci staznosti, informuje stazovatela o svojich dôvodoch a stanoví mu lehotu, v ktorej môze oznámit svoje stanoviská v písomnej forme. Podla clánku 7 ods. 2 tohto nariadenia ak stazovatel oznámi svoje stanoviská v lehote stanovenej Komisiou a písomné podania stazovatela nebudú viest k odlisnému posúdeniu staznosti, Komisia staznost zamietne rozhodnutím. 23 Stazovatel má teda právo, aby mu bolo zaslané rozhodnutie zamietajúce jeho staznost a Komisia je povinná o staznosti rozhodnút v primeranej lehote (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, BVGD/Komisia, [10]T-104/07 a T-339/08, neuverejnený, [11]EU:T:2013:366, bod [12]127). 24 Je pravda, ze Súdny dvor v rozsudku z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia ([13]C-466/19 P, [14]EU:C:2021:76), v bode [15]32 konstatoval, ze porusenie zásady dodrzania primeranej lehoty môze odôvodnit zrusenie len rozhodnutia konstatujúceho porusenia, prijatého v správnom konaní na základe clánku 101 alebo 102 ZFEÚ, pokial bolo preukázané, ze toto porusenie sa týkalo práv dotknutých podnikov na obhajobu. Toto konstatovanie Súdneho dvora vsak treba chápat v kontexte okolností prípadu, ktorý viedol k vydaniu uvedeného rozsudku. V tejto súvislosti je dôlezité zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie v prejednávanej veci bolo rozhodnutím o ziadosti o poskytnutie informácií, prijatým podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 ako vysetrovací nástroj v rámci prebiehajúceho správneho konania. V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 33 uvedeného rozsudku v podstate dospel k záveru, ze argumentácia zalozená na neprimeranej dlzke tohto správneho konania je relevantná nie v rámci zaloby podanej proti takémuto rozhodnutiu, ale v rámci zaloby podanej proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa toto správne konanie ukoncilo zistením porusenia clánku 101 alebo 102 ZFEÚ. 25 Hoci rozhodnutie Komisie zamietajúce staznost urcite nie je "rozhodnutím o zistení porusenia", predsa len ukoncuje správne konanie pred Komisiou na rozdiel od rozhodnutia napadnutého vo veci uvedenej v bode 24 vyssie. Za týchto okolností by popretie povinnosti Komisie dodrziavat zásadu primeranej lehoty pri preskúmavaní stazností, ktoré jej boli predlozené, viedlo v rozpore s clánkom 52 ods. 1 Charty k tomu, ze právo stazovatela na prejednanie jeho veci v primeranej lehote, ako to vyzaduje clánok 41 ods. 1 Charty, by bolo pozbavené svojej podstaty. 26 V druhom rade Vseobecný súd konstatoval, ze v prejednávanej veci uplynuli od podania staznosti do prijatia napadnutého rozhodnutia priblizne dva roky a devät mesiacov. 27 Aj ked sa Komisia snazí odôvodnit toto trvanie komplexnostou skutkových a právnych otázok obsiahnutých v staznosti a skutocnostou, ze zalobkyna predlozila doplnenie staznosti, ako aj dalsie dodatocné vyjadrenia a informácie, nic to nemení na tom, ze v napadnutom rozhodnutí, ktoré obsahuje len 31 bodov na celkovo menej ako siedmich stranách, sa Komisia obmedzila v podstate na konstatovanie, ze polský orgán hospodárskej sútaze bol vhodnejsí na preskúmanie staznosti. Ako vsak zalobkyna uvádza, takýto záver si nevyzadoval komplexné skutkové alebo právne posúdenie protisútazných praktík namietaných v staznosti. 28 Okrem toho treba zdôraznit, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost informovat stazovatelku - v orientacnej lehote styroch mesiacov od prijatia staznosti - o opatreniach, ktoré zamýslala prijat v súvislosti so staznostou v súlade s bodmi 61 a 62 v spojení s bodmi 55 a 56 návrhu oznámenia Komisie o vybavovaní stazností Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([16]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 65). Hoci ide iba o orientacnú lehotu, ako to vyplýva z bodu 61 uvedeného návrhu oznámenia, faktom zostáva, ze od podania staznosti do dorucenia informatívneho listu zalobkyni uplynulo priblizne 10 mesiacov, co znacne presahuje túto orientacnú lehotu. 29 V kazdom prípade a bez toho, aby bolo potrebné definitívne rozhodnút o otázke, ci Komisia porusila svoju povinnost vybavit staznost v primeranej lehote, z judikatúry vyplýva, ze porusenie zásady dodrzania primeranej lehoty môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia prijatého Komisiou len vtedy, ak mohlo mat vplyv na výsledok konania. To platí najmä v prípade, ked uvedené porusenie môze zasiahnut do práva dotknutého podniku na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [17]C-105/04 P, [18]EU:C:2006:592, body [19]42 az [20]52). 30 Táto judikatúra sa mutatis mutandis vztahuje na rozhodnutia zamietajúce staznost podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 773/2004, pricom vsak treba uviest, ze stazovatelka nie je v takomto konaní zalovanou. Z toho vyplýva, ze v prípade podania zaloby proti takémuto rozhodnutiu môze porusenie tejto zásady viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak zalobkyna preukáze, ze prekrocenie primeranej lehoty ovplyvnilo moznost bránit jej stanovisko v tomto konaní. Bolo by to tak najmä v prípade, ak by jej prekrocenie primeranej lehoty zabránilo v tom, aby zhromazdila alebo predlozila Komisii skutkové alebo právne informácie týkajúce sa vytýkaných protisútazných praktík alebo záujmu Únie na presetrení prípadu. 31 Zalobkyna vsak nepredlozila ziaden dôkaz o tom, ze táto podmienka je v prejednávanej veci splnená. 32 Na jednej strane zalobkyna v podstate len uvádza, ze dlzka trvania správneho konania bola "klúcová", kedze podaním staznosti alebo dorucením napadnutého rozhodnutia nedoslo k zastaveniu ani k preruseniu plynutia premlcacej lehoty na podanie zaloby o náhradu skody podla clánku 10 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([21]Ú. v. EÚ L 349, s. 2014, s. 1). 33 Moznost zalobkyne domáhat sa svojich práv podla clánku 102 ZFEÚ podaním zaloby o náhradu skody alebo inej zaloby priamo podla tohto ustanovenia na vnútrostátne súdy v súlade so zásadami rovnocennosti a úcinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júna 1990, Factortame a i., [22]C-213/89, [23]EU:C:1990:257, bod [24]19 a citovanú judikatúru, a zo 6. júna 2013, Donau Chemie a i., [25]C-536/11, [26]EU:C:2013:366, bod [27]27 a citovanú judikatúru) vsak nijako nezávisí od výsledku konania pred Komisiou týkajúceho sa jej staznosti, a najmä ani od toho, ze Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania. V dôsledku toho prípadné prekrocenie primeranej lehoty Komisiou nemalo nijaký vplyv na právo zalobkyne podat takúto zalobu na vnútrostátne súdy pred uplynutím premlcacej lehoty a bez vyckania si na rozhodnutie Komisie o jej staznosti. 34 Na druhej strane zalobkyna v podstate tvrdí, ze niektoré opatrenia prijaté Polskou republikou v priebehu správneho konania spochybnujú dodrziavanie zásady právneho státu v tomto clenskom státe. Zalobkyna vsak neuvádza ziaden dôkaz o tom, ze zhorsenie stavu právneho státu v Polsku by jej bránilo zhromazdit alebo predlozit Komisii skutkové alebo právne informácie týkajúce sa vytýkaných protisútazných praktík alebo záujmu Únie na presetrení prípadu. 35 V dôsledku toho je potrebné zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu ako nedôvodnú. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa záujmu Únie na preskúmaní staznosti 36 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia porusila clánok 102 ZFEÚ v spojení s clánkom 17 ods. 1 druhou vetou ZEÚ, clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 773/2004 a clánkom 7 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003. Konkrétne tvrdí, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila zjavne nesprávneho posúdenia záujmu Únie na preskúmaní staznosti, v dôsledku coho bol clánok 102 ZFEÚ zbavený akéhokolvek uzitocného úcinku. 37 Komisia tieto tvrdenia zalobkyne odmieta. 38 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia, ktorej bola clánkom 105 ods. 1 ZFEÚ zverená úloha dozerat na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ, má definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Únie a na tento úcel má pri vybavovaní stazností diskrecnú právomoc. Aby mohla Komisia efektívne vykonávat túto úlohu, je pritom oprávnená priznávat staznostiam, ktoré jej boli predlozené, rôzne stupne dôlezitosti. Komisia má pritom právo nielen urcit poradie, v akom budú staznosti skúmané, ale takisto aj zamietnut staznost z dôvodu neexistencie dostatocného záujmu Únie na preskúmaní veci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2017, Agria Polska a i./Komisia, [28]T-480/15, [29]EU:T:2017:339, body [30]34 a [31]35 a citovanú judikatúru). 39 Diskrecná právomoc, ktorú má Komisia v tejto súvislosti, vsak nie je neobmedzená. Komisia je povinná nálezite preskúmat vsetky skutkové a právne okolnosti, o ktorých ju stazovatel upovedomil (pozri rozsudok zo 17. decembra 2014, Si.mobil/Komisia,[32]T-201/11, [33]EU:C:2014:1096, bod [34]82 a citovanú judikatúru). 40 Z judikatúry navyse vyplýva, ze ak Komisia prijme pravidlá správania a ich zverejnením oznámi, ze ich v budúcnosti bude uplatnovat na prípady, ktorých sa týkajú, sama sa obmedzí vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2017, H&R ChemPharm/Komisia, [35]C-95/15 P, neuverejnený, [36]EU:C:2017:125, bod [37]57). V prejednávanej veci sa Komisia obmedzila vo výkone svojej diskrecnej právomoci pri vybavovaní stazností tým, ze prijala svoje oznámenie o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze ([38]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43), ktoré obsahuje usmernenia zamerané okrem iného na objasnenie toho, za akých podmienok mozno Komisiu alebo jeden ci viacero vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze povazovat za vhodnejsie na preskúmanie staznosti. 41 Súdne preskúmanie rozhodnutí zamietajúcich staznost nesmie viest k tomu, aby Vseobecný súd nahradil posúdenie záujmu Únie, ktoré vykonala Komisia, svojím vlastným posúdením, ale má za ciel preverit, ci sa napadnuté rozhodnutie nezakladá na nesprávnych vecných zisteniach a ci nemá právne vady alebo ci nie je zalozené na zjavne nesprávnom posúdení, alebo ci nedoslo k zneuzitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2017, Topps Europe/Komisia, [39]T-699/14, neuverejnený, [40]EU:T:2017:2, bod [41]66 a citovanú judikatúru). 42 V napadnutom rozhodnutí Komisia zamietla staznost v podstate z dôvodu, ze polský orgán hospodárskej sútaze bol vhodnejsí na jej preskúmanie, kedze jednak údajné porusenie sa prevazne obmedzovalo na polský trh a jednak uvedený orgán získal podrobné poznatky o trhu sluzieb zeleznicnej nákladnej dopravy v Polsku a o praktikách spolocnosti PKP Cargo, ktoré boli výsledkom viacerých vysetrovaní vedených týmto orgánom a rozhodnutí prijímaných v tomto odvetví od roku 2004. 43 Zalobkyna jednak tvrdí, ze posúdenie Komisie je zalozené na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o vymedzenie trhu dotknutého namietanými protisútaznými praktikami, a jednak ze Komisia mala zohladnit aj iné skutocnosti umoznujúce preukázat existenciu záujmu Únie na preskúmaní staznosti. 44 Po prvé, pokial ide o vymedzenie trhu dotknutého namietanými protisútaznými praktikami, je potrebné uviest, ze zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze údajne nekalé praktiky spolocnosti PKP Cargo mali úcinky presahujúce vnútrostátny trh, v dôsledku coho bola Komisia vhodnejsia na ich preskúmanie. 45 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze pokial sa úcinky porusení namietaných v staznosti v podstate prejavujú iba na území jedného clenského státu a pokial na príslusné súdy a príslusné správne orgány tohto clenského státu boli stazovatelom predlozené spory týkajúce sa týchto porusení, Komisia má právo zamietnut staznost z dôvodu neexistencie záujmu Únie, avsak pod podmienkou, ze práva stazovatela mozno dostatocným spôsobom ochránit prostredníctvom vnútrostátnych orgánov, co predpokladá, ze tieto orgány sú schopné zhromazdit údaje o skutkových okolnostiach s cielom zistit, ci predmetné praktiky predstavujú porusenie clánkov 101 a 102 ZFEÚ (pozri rozsudok z 3. júla 2007, Au Lys de France/Komisia, [42]T-458/04, neuverejnený, [43]EU:T:2007:195, bod [44]83 a citovanú judikatúru, a uznesenie z 19. marca 2012, Associazione Giůlemanidallajuve/Komisia, [45]T-273/09, [46]EU:T:2012:129, bod [47]68 a citovanú judikatúru). 46 V bode 10 oznámenia o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze sa uvádza, ze samotný vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze je vo vseobecnosti vhodnejsí na to, aby sa zaoberal dohodami alebo praktikami, ktoré podstatným spôsobom ovplyvnujú hospodársku sútaz prevazne na jeho území, zatial co v bode 14 oznámenia sa uvádza, ze Komisia je osobitne vhodná na riesenie prípadov, ked najmä jedna alebo viacero dohôd alebo praktík, vrátane sietí podobných dohôd alebo praktík, majú vplyv na hospodársku sútaz vo viac ako troch clenských státoch (cezhranicné trhy zahrnajúce viac ako tri clenské státy alebo viacero vnútrostátnych trhov). 47 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze namietané a údajne nekalé praktiky mozno pripísat podniku so sídlom v Polsku, konkrétne spolocnosti PKP Cargo, a tieto praktiky poskodzujú iný podnik, ktorý má tiez sídlo v Polsku, konkrétne zalobkynu. Okrem toho zalobkyna vo svojej staznosti uviedla, ze hoci úcinky uvedených praktík sa prejavujú vo viacerých clenských státoch, PKP Cargo mala dominantné postavenie "na polskom trhu" a ze k zneuzitiu dominantného postavenia, ktoré je vytýkané spolocnosti PKP Cargo, doslo v zásade "na polskom trhu". Okrem toho sa trhové podiely spolocnosti PKP Cargo, ako boli opísané v staznosti, týkali len polského trhu, pricom zalobkyna netvrdila, a uz vôbec nepreukázala, ze PKP Cargo má dominantné postavenie na iných geografických trhoch. Podobne v liste zo 4. októbra 2018 zalobkyna opätovne poziadala Komisiu o zacatie vysetrovania voci spolocnosti PKP Cargo s cielom preskúmat údajné zneuzitie jej dominantného postavenia "na trhu zeleznicnej nákladnej dopravy v Polsku". 48 Skutocnost uvádzaná zalobkynou, ze trh sluzieb zeleznicnej nákladnej dopravy v Polsku je otvorený hospodárskej sútazi podnikom sídliacim v iných clenských státoch, nemôze spochybnit túto analýzu uskutocnenú Komisiou. Totiz aj za predpokladu, ze by údajne nekalé praktiky spolocnosti PKP Cargo mohli mat vplyv aj na iné geografické trhy, v spise sa nenachádzali ziadne informácie, ktoré by výslovne alebo implicitne napovedali, ze PKP Cargo má na takýchto trhoch dominantné postavenie. Okrem toho ani samotná skutocnost, ze PKP Cargo pôsobila a mala dcérske spolocnosti vo viacerých clenských státoch, neznamená, ze táto spolocnost alebo niektorá z jej dcérskych spolocností mala dominantné postavenie na iných geografických trhoch. 49 Po druhé skutocnost, na ktorú poukazuje zalobkyna, a to ze údajné porusenie mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 102 ZFEÚ, je irelevantná. Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi je totiz predpokladom pre uplatnenie clánku 102 ZFEÚ, a nie pre urcenie orgánu, ktorý je najvhodnejsí na preskúmanie staznosti. 50 Po tretie nemôze uspiet ani tvrdenie zalobkyne, ze Komisia v bode 25 iv) napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, ze relevantným trhom sluzieb je "trh zeleznicnej dopravy", zatial co v skutocnosti ide o "trh zeleznicnej nákladnej dopravy". Uvedený bod by sa mal totiz chápat v spojení s bodmi 3, 21 a 26 toho istého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze relevantným trhom sluzieb bol trh sluzieb zeleznicnej nákladnej dopravy. Odkaz na "zeleznicný trh" v bode 25 iv) napadnutého rozhodnutia je teda nanajvýs nepresný a nemá nijaký vplyv na zákonnost uvedeného rozhodnutia. 51 Za týchto okolností sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze údajne nekalé praktiky spolocnosti PKP Cargo sa týkajú najmä trhu sluzieb zeleznicnej nákladnej dopravy v Polsku. 52 Po druhé je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna nespochybnuje tvrdenie Komisie, ze polský orgán hospodárskej sútaze získal podrobné poznatky o trhu sluzieb zeleznicnej nákladnej dopravy v Polsku a o praktikách spolocnosti PKP Cargo v dôsledku viacerých vysetrovaní vedených týmto orgánom a rozhodnutí prijímaných v tomto odvetví od roku 2004. 53 Komisia sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze namietané praktiky sa týkajú prevazne trhu zeleznicnej nákladnej dopravy v Polsku, dalej ze polský orgán hospodárskej sútaze získal podrobné poznatky o tomto odvetví a ze na základe týchto skutocností bol tento orgán vhodnejsí na preskúmanie staznosti. 54 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala pri posudzovaní záujmu Únie na presetrení veci zohladnit aj iné kritériá. 55 V prvom rade sa Komisia odvoláva na judikatúru, podla ktorej ak Komisia skúma záujem Únie na presetrení veci, je povinná na jednej strane posúdit závaznost údajných zásahov do hospodárskej sútaze a pretrvávanie ich úcinkov a zohladnit trvanie a význam namietaných porusení, ako aj ich vplyv na situáciu hospodárskej sútaze v Únii (rozsudok z 23. apríla 2009, AEPI/Komisia, [48]C-425/07 P, [49]EU:C:2009:253, bod [50]53) a na druhej strane zvázit význam namietaného porusenia pre fungovanie spolocného trhu, pravdepodobnost moznosti zistit jeho existenciu a rozsah potrebných vysetrovacích opatrení (rozsudok z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, [51]T-24/90, [52]EU:T:1992:97, bod [53]86). Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nezohladnila a nezvázila vsetky tieto kritériá, co je podla názoru zalobkyne právnym pochybením, ktoré je v rozpore s povinnostou odôvodnenia Komisie 56 Je pravda, ako zalobkyna poznamenáva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí obmedzila svoje posúdenie záujmu Únie na kritériá spomenuté v bode 42 vyssie bez toho, aby výslovne preskúmala závaznost alebo význam údajného porusenia, pretrvávanie jeho úcinkov, pravdepodobnost moznosti zistit jeho existenciu a rozsah potrebných vysetrovacích opatrení. 57 Kedze vsak podla ustálenej judikatúry hodnotenie záujmu Únie uvedeného v staznosti závisí od okolností kazdej veci, nie je potrebné obmedzit pocet kritérií posúdenia, z ktorých môze Komisia vychádzat, ani jej naopak ulozit, aby vychádzala výlucne z urcitých kritérií. Vzhladom na skutocnost, ze v oblasti, akou je právo hospodárskej sútaze, sa skutkový a právny kontext prípadu môze znacne lísit od prípadu k prípadu, je mozné uplatnovat kritériá, o ktorých sa predtým neuvazovalo, alebo uprednostnit jediné kritérium pre posúdenie záujmu Únie (pozri rozsudky z 19. septembra 2013, EFIM/Komisia, [54]C-56/12 P, neuverejnený, [55]EU:C:2013:575, bod [56]85 a citovanú judikatúru, a z 20. septembra 2018, Agria Polska a i./Komisia, [57]C-373/17 P, [58]EU:C:2018:756, bod [59]61 a citovanú judikatúru). 58 Súdny dvor uz mal prílezitost spresnit, ze pravidlá vyplývajúce z tejto judikatúry nemozno spochybnit judikatúrou uvedenou v bode 55 vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, [60]C-449/98 P, [61]EU:C:2001:275, body [62]44, [63]46 a [64]47, a z 20. septembra 2018, Agria Polska a i./Komisia, [65]C-373/17 P, [66]EU:C:2018:756, bod [67]62 a citovanú judikatúru). 59 Môze sa totiz stat, ze bez ohladu na závaznost alebo význam údajného porusenia, na pretrvávanie jeho úcinkov, pravdepodobnost moznosti zistit jeho existenciu alebo na rozsah potrebných vysetrovacích opatrení, nebude záujem Únie vyzadovat, aby Komisia presetrila staznost, pokial je vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze vzhladom na svoju blízkost k relevantným dôkazom, na velkost trhov dotknutého namietanými praktikami, alebo na svoje poznatky o týchto trhov a praktikách získané v minulosti, vhodnejsí ako Komisia na presetrenie uvedeného údajného porusenia. 60 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne preto Komisia nebola povinná preskúmat a zvázit vsetky kritériá uvedené v judikatúre citovanej v bode 55 vyssie. 61 V druhom rade zalobkyna v podstate uvádza, ze staznost nastolila novú právnu otázku, o ktorej sa v práve hospodárskej sútaze Európskej únie doposial nerozhodlo, a to, ci odmietnutie zabezpecenia prístupu k základnej infrastruktúre (essential facility) za nediskriminacných podmienok, odôvodnené nezaplatením dlhu, ktorého existenciu vsak podnik ziadajúci o prístup k tejto infrastruktúre spochybnuje, predstavuje zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 62 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze podla bodu 15 oznámenia o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze je Komisia osobitne vhodná na to, aby sa zaoberala prípadom, ak si záujem Únie vyzaduje prijatie rozhodnutia Komisie s cielom rozvíjat politiku hospodárskej sútaze Únie, pokial sa vyskytne nový problém v oblasti hospodárskej sútaze, alebo s cielom zabezpecit úcinné uplatnovanie pravidiel. 63 Aj keby vsak otázka uvedená v bode 61 vyssie predstavovala nový problém v oblasti hospodárskej sútaze významný pre rozvoj politiky hospodárskej sútaze Európskej únie v zmysle bodu 15 oznámenia o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze, neznamená to, ze Komisia bola automaticky povinná preskúmat staznost. "Nová" otázka nastolená zalobkynou totiz by v podstate spocívala v tom, ci údajné nekalé praktiky spolocnosti PKP Cargo mozno povazovat za objektívne odôvodnené. Takéto preskúmanie si vyzadovalo nielen overenie, ci má PKP Cargo dominantné postavenie na relevantnom trhu, ale aj to, ci sporný dlh fakticky existoval, co bolo spochybnené, ako aj overenie mozných úcinkov týchto praktík v podobe vylúcenia. Zalobkyna pritom nepreukázala, ze by Komisia bola vhodnejsia na vykonanie takéhoto preskúmania napriek tomu, ze uvedené praktiky sa týkali prevazne polského trhu a ze polský orgán hospodárskej sútaze uz disponoval podrobnými poznatkami o tomto odvetví. 64 Zalobkyna preto v prejednávanej veci nepreukázala, ze by kritérium týkajúce sa existencie nového problému hospodárskej sútaze významného pre rozvoj politiky hospodárskej sútaze Európskej únie malo mat prednost pred kritériami spomenutými v bode 42 vyssie. 65 Po stvrté treba odmietnut tvrdenie zalobkyne, ze Komisia mala v napadnutom rozhodnutí preskúmat, ci PKP Cargo uplatnuje diskriminacný systém zliav a ci PKP Cargo má voci zalobkyni pohladávku, ktorá by mohla odôvodnit odmietnutie uzavriet s nou zmluvu. Komisia v skutocnosti nezamietla staznost z dôvodu, ze dôkazy, ktoré mala k dispozícii, jej neumoznovali dospiet k záveru, ze namietané praktiky nie sú v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, ale z dôvodu, ze polský orgán hospodárskej sútaze je vhodnejsí na ich preskúmanie. Preto nebolo povinnostou Komisie zaujat stanovisko k týmto otázkam. 66 Po piate zalobkynou vytýkaná skutocnost, ze polský orgán hospodárskej sútaze listami z 21. augusta 2019 a 7. októbra 2019 sa odmietol zaoberat staznostou, je irelevantná, kedze k tomuto odmietnutiu doslo az po prijatí napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia, [68]C-466/19 P, [69]EU:C:2021:76, bod [70]82). 67 Po sieste skutocnost, ktorá nebola spochybnená, a to ze podla polského práva rozhodnutia polského orgánu hospodárskej sútaze zamietajúce staznost nemôzu podliehat súdnemu preskúmaniu, nemôze Komisii ukladat povinnost preskúmat staznost. Podla clánku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ sú totiz clenské státy povinné ustanovit pre osoby podliehajúce súdnej právomoci v oblastiach, na ktoré sa vztahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpecenie ich práva na úcinnú súdnu ochranu, a Komisii neprinálezí, aby zacala vysetrovanie a napravila tak prípadné nedostatky súdnej ochrany na vnútrostátnej úrovni. Okrem toho a v kazdom prípade mala zalobkyna moznost podat na vnútrostátne súdy zaloby o náhradu skody, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku správania, ktoré je predmetom staznosti, s cielom dosiahnut dodrzanie clánku 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2018, Agria Polska a i./Komisia, [71]C-373/17 P, [72]EU:C:2018:756, body [73]83 a [74]87). 68 Napokon, pokial sa zalobkyna odvoláva tiez na porusenie clánku 17 ods. 1 druhej vety ZEÚ, stací konstatovat, ze neuviedla ziadny samostatný argument v súvislosti s porusením tohto ustanovenia. 69 Z toho vyplýva, ze tretí zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 70 Následne je potrebné preskúmat tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla v rámci druhého zalobného dôvodu a druhej casti prvého zalobného dôvodu, ktoré sa týkali existencie systémových a vseobecných nedostatkov v oblasti právneho státu v Polsku a ktorých cielom bolo preukázat, ze existovalo reálne riziko, ze jej práva ako stazovatelky nebudú na vnútrostátnej úrovni dostatocným spôsobom chránené. O druhom zalobnom dôvode a druhej casti prvého zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú dodrziavania zásady právneho státu v Polsku 71 V rámci svojho druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila jej právo na úcinnú súdnu ochranu zarucené clánkom 2 ZEÚ v spojení s clánkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a clánkom 47 Charty. V tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia bola vhodnejsia na preskúmanie staznosti, a to vzhladom na systémové alebo vseobecné nedostatky v oblasti právneho státu v Polsku, a najmä na nedostatocnú nezávislost polského orgánu hospodárskej sútaze a vnútrostátnych súdov, ktoré sú v tejto oblasti príslusné. 72 Zalobkyna uvádza najmä niekolko skutocností, ktoré podla jej názoru môzu preukázat, ze jednak polský orgán hospodárskej sútaze bol podriadený výkonnej moci a jednak vnútrostátne súdy, ktoré boli povinné kontrolovat zákonnost jeho rozhodnutí, konkrétne Sad Ochrony Konkurencji i Konsumentów - XVII Wydzial/ Sadu Okregowego w Warszawie (Súd pre hospodársku sútaz a ochranu spotrebitelov, XVII. oddelenie Krajského súdu Varsava, Polsko) a Izba Kontroli Nadzwyczajnej i Spraw Publicznych Sadu Najwyzszego (Komora pre mimoriadnu kontrolu a veci verejné Najvyssieho súdu, Polsko), nedisponovali akýmikolvek zárukami nezávislosti, ako to vyplýva najmä z judikatúry Súdneho dvora. Okrem toho Komisia uvádza niekolko konkrétnych indícií týkajúcich sa okolností prípadu, povahy údajného porusenia a skutkového kontextu, v ktorom k nemu doslo, ktoré podla jej názoru môzu preukázat, ze existujú závazné a preukázatelné dôvody domnievat sa, ze by existovalo reálne riziko porusenia jej práv, pokial by jej prípad mali preskúmat vnútrostátne orgány. V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila tieto skutocnosti a dostatocne právne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade. 73 Komisia a Polská republika tieto tvrdenia zalobkyne odmietajú. 74 V napadnutom rozhodnutí Komisia preverovala, ci systémové alebo vseobecné nedostatky v oblasti právneho státu v Polsku bránia tomu zamietnut staznost z dôvodu, ze polský orgán hospodárskej sútaze je vhodnejsí na jej preskúmanie, pricom analogicky uplatnila rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky v súdnom systéme) ([75]C-216/18 PPU, [76]EU:C:2018:586). 75 Polská republika vsak spochybnuje analogické uplatnenie tejto judikatúry na prejednávanú vec, kedze táto judikatúra sa vztahuje na spoluprácu medzi vnútrostátnymi súdmi v trestných veciach, a konkrétne na výkon európskeho zatykaca, a nie na rozhodnutia zamietajúce staznost v oblasti práva hospodárskej sútaze. Okrem toho tento clenský stát zdôraznuje, ze rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému) ([77]C-216/18 PPU, [78]EU:C:2018:586), sa týkal zásady úcinnej súdnej ochrany zakotvenej v clánku 19 ods. 1 ZEÚ, ako aj rizika porusenia základného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ako je zakotvené v clánku 47 druhom odseku Charty, zatial co tieto ustanovenia sa neuplatnujú na správne orgány, akým je polský orgán hospodárskej sútaze. 76 Je preto vhodné najprv preskúmat, ci Komisia postupovala správne, ked na prejednávanú vec analogicky uplatnila závery vyplývajúce z rozsudku z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému) ([79]C-216/18 PPU, [80]EU:C:2018:586). 77 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor v tomto rozsudku konstatoval, ze pokial sa osoba, proti ktorej bol vydaný európsky zatykac, dovoláva s cielom namietat voci svojmu odovzdaniu súdnemu orgánu, ktorý zatykac vydal, existencie systémových ci aspon vseobecných nedostatkov, ktoré sú podla nej spôsobilé ovplyvnit nezávislost súdnej moci v clenskom státe, v ktorom bol zatykac vydaný, a narusit tak podstatu jej základného práva na spravodlivý proces, vykonávajúci súdny orgán je v prípade, ze rozhoduje o jej odovzdaní orgánom uvedeného clenského státu, povinný posúdit existenciu reálneho rizika, ze dôjde k poruseniu tohto základného práva dotknutej osoby [pozri rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), [81]C-216/18 PPU, [82]EU:C:2018:586, bod [83]60 a citovanú judikatúru]. 78 Na tento úcel musí podla Súdneho dvora vykonávajúci súdny orgán vykonat posúdenie v dvoch fázach. 79 Najprv musí na základe objektívnych, spolahlivých, presných a nálezite aktualizovaných dôkazov týkajúcich sa fungovania súdneho systému v clenskom státe, v ktorom bol zatykac vydaný, posúdit existenciu reálneho rizika porusenia základného práva na spravodlivý proces v súvislosti s nedostatkom nezávislosti súdov uvedeného clenského státu, a to z dôvodu systémových alebo vseobecných nedostatkov v tomto státe [pozri rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), [84]C-216/18 PPU, [85]EU:C:2018:586), bod [86]61 a citovanú judikatúru]. 80 Pokial vykonávajúci súdny orgán zistí, ze podmienky v tejto prvej fáze skúmania sú splnené, následne musí konkrétnym a presným spôsobom posúdit, ci za okolností prejednávanej veci existujú závazné a preukázatelné dôvody domnievat sa, ze po odovzdaní pozadovanej osoby do clenského státu, v ktorom bol zatykac vydaný, je táto osoba tomuto riziku vystavená [pozri rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), [87]C-216/18 PPU, [88]EU:C:2018:586, bod [89]68 a citovanú judikatúru]. 81 Súdny dvor navyse spresnil, ze v urcitých presne vymedzených prípadoch je vykonávajúci súdny orgán povinný automaticky odmietnut vykonanie kazdého európskeho zatykaca vydaného uvedeným clenským státom bez toho, aby musel vykonat akékolvek konkrétne posúdenie reálneho rizika pre dotknutú osobu, ze dôjde k ovplyvneniu podstaty jej základného práva na spravodlivý proces [pozri rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), [90]C-216/18 PPU, [91]EU:C:2018:586, bod [92]72]. 82 Pokial ide o otázku, ci sa judikatúra uvedená v bode 81 vyssie mohla uplatnit na prejednávanú vec, treba pripomenút, ze zákonnost napadnutého rozhodnutia sa musí posudzovat podla skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia tohto rozhodnutia, teda k 12. augustu 2019 (pozri judikatúru citovanú v bode 66 vyssie). Preto aj za predpokladu, ze by udalosti, ktoré nastali po tomto dátume, umoznili upustit od druhej fázy preskúmania pri uplatnení tejto judikatúry, je dôlezité zdôraznit, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia neboli splnené podmienky na jej uplatnenie. 83 Vzhladom na to treba zhodne s Polskou republikou uznat, ze existujú zjavné rozdiely medzi okolnostami, ktoré viedli k vydaniu rozsudku z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému) ([93]C-216/18 PPU, [94]EU:C:2018:586), a okolnostami, ktoré viedli k zacatiu tohto konania. Viaceré zásadné úvahy vsak odôvodnujú analogické uplatnenie záverov z uvedeného rozsudku na úcely urcenia orgánu hospodárskej sútaze, ktorý je najvhodnejsí na preskúmanie staznosti oznamujúcej porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 84 Po prvé treba pripomenút, ze základný predpoklad, podla ktorého kazdý clenský stát zdiela so vsetkými ostatnými clenskými státmi urcité spolocné hodnoty uvedené v clánku 2 ZEÚ, a uznáva, ze tieto státy s ním uvedené hodnoty zdielajú, znamená a odôvodnuje existenciu vzájomnej dôvery medzi clenskými státmi a najmä ich súdmi v uznávanie tých hodnôt, na ktorých je Únia zalozená, vrátane právneho státu, a teda v to, ze právo Únie, ktoré ich vykonáva, bude respektované [rozsudok z 24. júna 2019, Komisia/Polsko (Nezávislost Najvyssieho súdu), [95]C-619/18, [96]EU:C:2019:531, body [97]42 a [98]43]. 85 Tento základný predpoklad platí tiez pre vztahy medzi Komisiou, vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze a vnútrostátnymi súdmi v kontexte uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ. V skutocnosti tak pravidlá týkajúce sa priestoru slobody, bezpecnosti a spravodlivosti, ktoré sú predmetom veci, v ktorej bol vydaný rozsudok citovaný v bode 76 vyssie [pozri rozsudky z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), [99]C-216/18 PPU, [100]EU:C:2018:586, body [101]35 a [102]36, a z 25. júla 2018, Generalstaatsanwaltschaft (Podmienky väzby v Madarsku), [103]C-220/18 PPU, [104]EU:C:2018:589, bod [105]104], ako aj pravidlá týkajúce sa európskej siete hospodárskej sútaze a spolupráce medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi na úcely uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré sú predmetom prejednávanej veci (pozri najmä odôvodnenia 15, 21 a 28, clánok 11 ods. 1 a clánok 15 nariadenia c. 1/2003, ako aj bod 2 na konci oznámenia o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze), zavádzajú systém úzkej spolupráce medzi príslusnými orgánmi, ktorý je zalozený na zásadách vzájomného uznávania, vzájomnej dôvery a lojálnej spolupráce. 86 Podla clánkov 4 a 5 nariadenia c. 1/2003 majú totiz Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov paralelné právomoci na úcely uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ, aj ked struktúra nariadenia c. 1/2003 spocíva v úzkej spolupráci medzi nimi (rozsudok zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, [106]T-432/10, neuverejnený, [107]EU:T:2013:538, bod [108]26). Okrem toho podla clánku 35 ods. 1 tohto nariadenia musia orgány hospodárskej sútaze clenských státov zabezpecit úcinné uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ vo verejnom záujme, pricom sa spresnuje, ze medzi orgány hospodárskej sútaze urcené clenskými státmi môzu patrit aj súdy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2010, VEBIC, [109]C-439/08, [110]EU:C:2010:739, body [111]56 a [112]62). V súlade s clánkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej sútaze v clenských státoch na úcely úcinnejsieho presadzovania práva a o zabezpecení riadneho fungovania vnútorného trhu ([113]Ú. v. EÚ L 11, 2019, s. 3), musia byt uvedeným orgánom poskytnuté záruky nezávislosti a nestrannosti. Hoci lehota na prebratie tejto smernice v case prijatia napadnutého rozhodnutia este neuplynula, nic to nemení na tom, ze clenské státy sa musia pocas tejto lehoty zdrzat prijímania ustanovení, ktoré by mohli vázne ohrozit dosiahnutie ciela stanoveného touto smernicou (pozri rozsudky z 18. decembra 1997, Inter-Environnement Wallonie, [114]C-129/96, [115]EU:C:1997:628, bod [116]45, ako aj z 2. júna 2016, Pizzo, [117]C-27/15, [118]EU:C:2016:404, bod [119]32). 87 Okrem toho clánok 101 ods. 1 a clánok 102 ZFEÚ majú priame úcinky na vztahy medzi jednotlivcami a zakladajú práva vo vztahu k osobám podliehajúcim súdnej právomoci, ktoré musia vnútrostátne súdy chránit. Právomoc uplatnovat uvedené ustanovenia prislúcha tak Komisii, ako aj vnútrostátnym súdom. Pre toto rozdelenie právomocí je charakteristickou povinnost lojálnej spolupráce medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi (rozsudok z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, [120]T-24/90, [121]EU:T:1992:97, bod [122]90). Potvrdzuje to aj bod 15 oznámenia Komisie o spolupráci medzi Komisiou a súdmi clenských státov EÚ pri uplatnovaní clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([123]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 54), v ktorom sa uvádza, ze Komisii a vnútrostátnym súdom sú ulozené vzájomné povinnosti lojálnej spolupráce. 88 Z toho vyplýva, ze podobne ako v priestore slobody, bezpecnosti a spravodlivosti je spolupráca na úcely uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ medzi Komisiou, orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov a vnútrostátnymi súdmi zalozená na zásadách vzájomného uznávania, vzájomnej dôvery a lojálnej spolupráce, ktoré vyzadujú, aby kazdý z týchto orgánov a súdov az na výnimocné okolnosti predpokladal, ze vsetky ostatné orgány a súdy dodrziavajú právo Únie, a najmä základné práva uznané týmto právom. 89 Po druhé z judikatúry uvedenej v bode 45 vyssie vyplýva, ze pokial sa úcinky porusení namietaných v staznosti prevazne prejavujú iba na území jedného clenského státu a pokial príslusným súdom a príslusným správnym orgánom tohto clenského státu boli predlozené spory týkajúce sa týchto porusení, Komisia má právo zamietnut staznost z dôvodu neexistencie záujmu Únie, avsak pod podmienkou, ze práva stazovatela mozno dostatocným spôsobom ochránit prostredníctvom vnútrostátnych orgánov. 90 Judikatúra teda uz teraz vyzaduje, aby sa Komisia pred zamietnutím staznosti z dôvodu neexistencie záujmu Únie uistila, ze vnútrostátne orgány sú spôsobilé dostatocným spôsobom zabezpecit ochranu práv stazovatela. Táto judikatúra, ktorá zosiroka odkazuje na "vnútrostátne orgány", sa vztahuje tak na vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze ako aj na vnútrostátne súdy príslusné v danej oblasti. Ak by v dotknutom clenskom státe existovali systémové alebo vseobecné nedostatky takej povahy, ze by mohli ohrozovat nezávislost týchto orgánov, ako aj závazné a preukázatelné dôvody domnievat sa, ze v prípade zamietnutia staznosti Komisiou a jej predlozenia týmto orgánom by stazovatelovi hrozilo reálne riziko porusenia jeho práv, potom by tieto vnútrostátne orgány neboli spôsobilé dostatocným spôsobom zabezpecit ochranu práv stazovatela v zmysle judikatúry uvedenej v bode 45 vyssie. 91 Po tretie pre úcinné uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ má osobitný význam tiez základné právo na spravodlivý proces pred nezávislým súdom zarucené v clánku 47 druhom odseku Charty. Vnútrostátne súdy sú v skutocnosti povinné na jednej strane preskúmavat zákonnost rozhodnutí vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, a na druhej strane priamo uplatnovat clánky 101 a 102 ZFEÚ. Súdny dvor uz v tejto súvislosti zdôraznil, ze clenské státy sú podla clánku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ povinné pre osoby podliehajúcich súdnej právomoci ustanovit prostriedky nápravy potrebné na zabezpecenie ich práva na úcinnú súdnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vztahuje právo Únie, vrátane oblasti práva hospodárskej sútaze (pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v bode 67 vyssie). 92 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze dodrziavanie poziadaviek právneho státu je relevantným faktorom, ktorý Komisia musí zohladnit na úcely urcenia orgánu hospodárskej sútaze, ktorý je najvhodnejsí na preskúmanie staznosti, a ze na tento úcel mohla Komisia v prejednávanej veci analogicky uplatnit rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému) ([124]C-216/18 PPU, [125]EU:C:2018:586). 93 V druhom rade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa v podstate obmedzila na konstatovanie, ze podmienky týkajúce sa druhej fázy skúmania uvedenej v rozsudku z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému) ([126]C-216/18 PPU, [127]EU:C:2018:586), neboli v prejednávanej veci splnené, pricom nezaujala stanovisko k otázke, ci boli splnené podmienky týkajúce sa prvej fázy skúmania uvedenej v tomto rozsudku. 94 Kedze tieto dve fázy skúmania sú kumulatívne, nemozno Komisii vytýkat, ze sa v záujme hospodárnosti konania obmedzila na preskúmanie tejto druhej fázy. 95 Z toho vyplýva, ze tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla s cielom vseobecne preukázat existenciu systémových alebo vseobecných nedostatkov v Polsku, ktoré by mohli ohrozit nezávislost polského orgánu hospodárskej sútaze a vnútrostátnych súdov príslusných v tejto veci, sú nepresvedcivé. 96 V tretom rade je potrebné preskúmat dôvody uvádzané v napadnutom rozhodnutí, na základe ktorých Komisia usúdila, ze podmienky týkajúce sa druhej fázy skúmania neboli v tomto prípade splnené. 97 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze v rámci tejto druhej fázy skúmania musí dotknutá osoba, v tomto prípade stazovatelka, najprv predlozit dôkazy o existencii závazných a preukázatelných dôvodoch domnievat sa, ze existuje reálne riziko porusenia jej práv, pokial by jej prípad mali preskúmat vnútrostátne orgány. Následne je na Komisii, aby s ohladom na konkrétne obavy vyjadrené zalobkynou a na informácie, ktoré prípade poskytla, konkrétne a presne posúdila, ci za okolností prípadu existovali takéto dôvody so zretelom na osobnú situáciu zalobkyne, povahu namietaného porusenia a skutkový kontext [pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), [128]C-216/18 PPU, [129]EU:C:2018:586, body [130]60, [131]68 a [132]75]. 98 V prejednávanej veci zalobkyna pocas správneho konania predlozila súbor konkrétnych dôkazov a specifických informácií, ktoré, posudzované v celku, môzu podla jej názoru dokazovat, ze existovali závazné a preukázatelné dôvody domnievat sa, ze jej reálne hrozilo riziko porusenia jej práv, pokial by jej prípad mali preskúmat vnútrostátne orgány. Podla zalobkyne vsak Komisia tieto dôkazy a informácie nezohladnila a dostatocne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade. 99 Osobitne po prvé zalobkyna upozornila Komisiu na skutocnost, ze PKP Cargo je podnik kontrolovaný státom a ze polský orgán hospodárskej sútaze môze byt voci nemu z dôvodu jeho úzkych väzieb na vládu zhovievavý alebo dokonca zaujatý. Na jednej strane podla zalobkyne je totiz predseda polského úradu hospodárskej sútaze úplne závislý od výkonnej moci, kedze ho vymenúva a odvoláva predseda vlády, pricom zákon nestanovuje dlzku jeho funkcného obdobia a dôvody jeho odvolania. O tejto závislosti svedcí aj skutocnost, ze predseda vlády od roku 2014 niekolkokrát odvolal predsedu tohto orgánu. Na druhej strane spolocnost PKP S.A., ktorá je materskou spolocnostou spolocnosti PKP Cargo, je podla zalobkyne clenom Polskej národnej nadácie, zdruzenia, ktoré zalozili a financujú najväcsie verejné podniky v Polsku a ktorého cielom je prostredníctvom mediálnych kampaní obhajovat a podporovat reformu súdneho systému v Polsku. 100 Po druhé zalobkyna opakovane poukázala na to, ze v apríli 2007 vtedajsí generálny prokurátor Z. Ziobro podal námietku proti rozhodnutiu polského orgánu hospodárskej sútaze zo 17. júna 2004 vo veci DOK 50/04, v ktorom tento orgán konstatoval, ze PKP Cargo zneuzila svoje dominantné postavenie, v dôsledku coho jej ulozil sankcie. Podla zalobkyne táto okolnost svedcí o "politickej vôli chránit jednu z hlavných státnych spolocností" a mohla spochybnit nezávislost polského orgánu hospodárskej sútaze, kedze tento orgán "má ovela slabsie postavenie" ako generálny prokurátor. 101 Po tretie podla zalobkyne o zhovievavej politike polského orgánu hospodárskej sútaze voci spolocnosti PKP Cargo svedcí skutocnost, ze jednak sankcie, ktoré jej boli ulozené v minulosti, boli slabé, neodradzujúce a neúcinné, co dokazuje skutocnost, ze PKP Cargo aj napriek nim pokracuje vo svojich protisútazných praktikách, a jednak, ze uvedený orgán od roku 2015 odmietol podnikat akékolvek kroky voci spolocnosti PKP Cargo napriek tomu, ze zalobkyna sa na nan v tejto zálezitosti opakovane obrátila. Táto posledná okolnost dokladá zmenu politiky uvedeného orgánu voci spolocnosti PKP Cargo od roku 2015, co sa vysvetluje jeho nedostatocnou nezávislostou. 102 Po stvrté zalobkyna v podstate uviedla, ze vnútrostátne súdy príslusné v oblasti práva hospodárskej sútaze nie sú spôsobilé napravit nedostatky polského orgánu hospodárskej sútaze z dôvodu ich nedostatocnej nezávislosti. 103 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia v bode 25 v) obmedzila na konstatovanie, ze tvrdenia uvedené zalobkynou v súvislosti s druhou fázou skúmania spomenutou v bode 80 vyssie obsahujú "výlucne nepodlozené tvrdenia" a ze skutocnost, ze predseda polského orgánu hospodárskej sútaze je menovaný predsedom vlády, nemá vplyv na nezávislost jeho rozhodnutí vo vztahu k spolocnosti PKP Cargo. Zo ziadneho iného fragmentu napadnutého rozhodnutia nevyplýva nijaké meritórne posúdenie súboru dôkazov predlozeného zalobkynou na tento úcel, ani dôvody, pre ktoré Komisia povazovala vsetky tieto dôkazy za "výlucne nepodlozené". 104 Z napadnutého rozhodnutia teda nevyplýva, ze by Komisia konkrétne a presne preskúmala jednotlivé údaje, ktoré zalobkyna uviedla v priebehu správneho konania. Pritom v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 97 vyssie musí Komisia s ohladom na konkrétne obavy vyjadrené zalobkynou a na informácie, ktoré zalobkyna prípade poskytla, konkrétne a presne posúdit, ci za okolností prípadu existovali závazné a preukázatelné dôvody domnievat sa, ze zalobkyni hrozí reálne riziko porusenia jej práv, pokial by jej vec mali preskúmat vnútrostátne orgány. 105 Súhrnné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere neumoznuje zalobkyni oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Komisia odmietla konkrétne dôkazy predlozené zalobkynou v súvislosti s druhou fázou skúmania uvedenou v bode 80 vyssie, ani neumoznuje Vseobecnému súdu vykonat úcinnú kontrolu zákonnosti tohto rozhodnutia a posúdit, ci existovali závazné a preukázatelné dôvody domnievat sa, ze zalobkyni hrozilo reálne riziko porusenia jej práv (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, Contact Software/Komisia, [133]T-751/15, neuverejnený, [134]EU:T:2017:602, body [135]39 a [136]40 a citovanú judikatúru). 106 Z uvedeného vyplýva, ze druhému zalobnému dôvodu, ako aj druhej casti prvého zalobného dôvodu je potrebné vyhoviet a následne zrusit napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla na podporu druhej casti prvého zalobného dôvodu. O trovách 107 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je povinná znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj nahradit trovy konania zalobkyne v súlade s jej návrhmi. 108 Polská republika znása v súlade s clánkom 138 ods. 1 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (desiata rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Rozhodnutie Komisie C(2019) 6099 final z 12. augusta 2019 (vec AT.40459 - Zeleznicné nákladná doprava v Polsku - PKP Cargo), sa zrusuje. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania spolocnosti Sped-Pro S.A. 3. Polská republika znása svoje vlastné trovy konania. Van der Woude Kornezov Buttigieg Hesse Petrlík Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. februára 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [137]*1 ) Jazyk konania: polstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgwzYyH/L84875-9843TMP.html#t-ECR_62019TJ0791_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&locale=sk 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&anchor=#point97 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A514&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A514 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A514&anchor=#point239 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A366&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A366 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A366&anchor=#point127 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&anchor=#point32 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&anchor=#point42 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&anchor=#point52 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A257&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A257 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A257&anchor=#point19 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&anchor=#point27 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&anchor=#point34 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&anchor=#point35 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1096&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1096 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1096&anchor=#point82 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A125&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A125 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A125&anchor=#point57 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A2&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A2 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A2&anchor=#point66 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A195&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A195 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A195&anchor=#point83 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A129&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A129 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A129&anchor=#point68 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A253&anchor=#point53 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&anchor=#point86 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A575&anchor=#point85 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756&anchor=#point61 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&anchor=#point44 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&anchor=#point46 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&anchor=#point47 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756&anchor=#point62 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&anchor=#point82 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756&anchor=#point83 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A756&anchor=#point87 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&anchor=#point60 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&anchor=#point61 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&anchor=#point68 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&anchor=#point72 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A531&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A531 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A531&anchor=#point42 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A531&anchor=#point43 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&anchor=#point35 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&anchor=#point36 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A589&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A589 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A589&anchor=#point104 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&anchor=#point26 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&anchor=#point56 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&anchor=#point62 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:011:TOC 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A628&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A628 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A628&anchor=#point45 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A404&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A404 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A404&anchor=#point32 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&anchor=#point90 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&anchor=#point60 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&anchor=#point68 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&anchor=#point75 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A602&locale=sk 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A602 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A602&anchor=#point39 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A602&anchor=#point40 137. file:///tmp/lynxXXXXgwzYyH/L84875-9843TMP.html#c-ECR_62019TJ0791_SK_01-E0001