ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá rozsírená komora) z 9. novembra 2022 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s výstuzami do betónu - Rozhodnutie, ktorým sa na základe nariadenia (ES) c. 1/2003 konstatuje porusenie clánku 65 UO po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO - Urcenie cien - Obmedzenie a kontrola výroby a predaja - Rozhodnutie prijaté na základe zrusenia skorsích rozhodnutí - Uskutocnenie nového vypocutia za prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov - Právo na obhajobu - Zásada riadnej správy vecí verejných - Primeraná lehota - Povinnost odôvodnenia - Proporcionalita - Zásada ne bis in idem - Námietka nezákonnosti - Dôkaz o úcasti na karteli - Pritazujúce okolnosti - Opakované porusovanie - Polahcujúce okolnosti - Rovnost zaobchádzania - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-667/19, Ferriere Nord SpA, so sídlom v Osoppo (Taliansko), v zastúpení: W. Viscardini, G. Donŕ a B. Comparini, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Rossi, G. Conte a C. Sjödin, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Moretto, advokát, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Rada Európskej únie, v zastúpení: O. Segnana a E. Ambrosini, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ, na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2019) 4969 final zo 4. júla 2019 týkajúceho sa konania o porusení clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec AT.37956 - Výstuze do betónu), a subsidiárne, znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora), na poradách v zlození: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia L. Madise, P. Nihoul (spravodajca), R. Frendo a J. Martín y Pérez de Nanclares, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. júna 2021, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Ferriere Nord SpA, je spolocnost zalozená podla talianskeho práva, ktorá pôsobí v odvetví výstuzí do betónu od apríla 1992. A. Prvé rozhodnutie Komisie (2002) 2 Od októbra do decembra 2000 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala v súlade s clánkom 47 UO kontroly v talianskych podnikoch vyrábajúcich výstuze do betónu, medzi nimi aj v podniku zalobkyne, a v zdruzení podnikov Federazione imprese siderurgiche italiane (Zdruzenie talianskych oceliarskych podnikov, dalej len "Federacciai"). Na základe tohto ustanovenia im tiez zaslala ziadosti o informácie. 3 Dna 26. marca 2002 Komisia zacala konanie podla clánku 65 UO a uviedla výhrady podla clánku 36 UO (dalej len "oznámenie o výhradách"), ktoré boli oznámené najmä zalobkyni. Tá odpovedala na oznámenie o výhradách 31. mája 2002. 4 Úcastníci správneho konania boli vypocutí 13. júna 2002. 5 Dna 12. augusta 2002 Komisia zaslala tým istým adresátom doplnujúce výhrady (dalej len "oznámenie o doplnujúcich výhradách") na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Vysvetlila v nom svoj postoj k pokracovaniu konania po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO 23. júla 2002. Zalobkyna odpovedala na oznámenie o doplnujúcich výhradách 20. septembra 2002. 6 Dna 30. septembra 2002 sa konalo dalsie vypocutie úcastníkov správneho konania za prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Týkalo sa predmetu oznámenia o doplnujúcich výhradách, teda právnych dôsledkov skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO na pokracovanie v konaní. 7 Po skoncení správneho konania Komisia prijala rozhodnutie K(2002) 5087 v konecnom znení zo 17. decembra 2002, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy o ESUO (COMP/37.956 - Výstuze do betónu) (dalej len "rozhodnutie z roku 2002"), adresované zdruzeniu Federacciai a ôsmim podnikom vrátane zalobkyne. Konstatovala v nom, ze v období od decembra 1989 do júla 2000 zrealizovali jednotný, komplexný a nepretrzitý kartel na talianskom trhu s výstuzami do betónu vo forme tycí alebo zvitkov (dalej len "výstuze do betónu"), ktorého cielom alebo úcinkom bolo urcovanie cien a obmedzenie alebo kontrola výroby alebo predaja, co je v rozpore s clánkom 65 ods. 1 UO. 8 Pokial ide o úcast zalobkyne na porusení, Komisia poukázala na to, ze táto úcast trvala od 1. apríla 1993 do 4. júla 2000. Z tohto dôvodu jej ulozila pokutu vo výske 3,57 milióna eur. Táto suma zahrnala znízenie pokuty v prospech zalobkyne o 20 % na základe bodu D ods. 1 oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"), ktorý stanovuje podmienky, za ktorých podniky spolupracujúce s Komisiou pocas vysetrovania týkajúceho sa kartelu tým, ze pred zaslaním oznámenia o výhradách jej zaslú informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispejú k potvrdeniu existencie porusenia, môzu byt oslobodené od ulozenia pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorú by inak museli zaplatit. 9 Dna 10. marca 2003 podala zalobkyna na Vseobecný súd zalobu proti rozhodnutiu z roku 2002. Vseobecný súd zrusil uvedené rozhodnutie vo vztahu k zalobkyni (rozsudok z 25. októbra 2007, Ferriere Nord/Komisia, [5]T-94/03, neuverejnený, [6]EU:T:2007:320) a ostatným podnikom, ktorým je rozhodnutie urcené, z dôvodu, ze pouzitý právny základ, teda clánok 65 ods. 4 a 5 UO, uz v case prijatia tohto rozhodnutia nebol úcinný. Z tohto dôvodu Komisia nemala na základe týchto ustanovení právomoc konstatovat a postihovat porusenie clánku 65 ods. 1 UO po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO. Vseobecný súd nepreskúmal ostatné aspekty tohto rozhodnutia. 10 Rozhodnutie z roku 2002 nadobudlo právoplatnost vo vztahu k zdruzeniu Federacciai, ktoré nepodalo zalobu na Vseobecný súd. B. Druhé rozhodnutie Komisie (2009) 11 Listom z 30. júna 2008 Komisia informovala zalobkynu a ostatné dotknuté podniky o svojom úmysle prijat nové rozhodnutie, pricom opravila pouzitý právny základ. Okrem toho spresnila, ze uvedené rozhodnutie sa zakladá na dôkazoch predlozených v oznámení o výhradách a v oznámení o doplnujúcich výhradách. Na výzvu Komisie zalobkyna predlozila 1. augusta 2008 písomné pripomienky. 12 Komisia faxmi z 24. júla a 25. septembra 2008 a následne z 13. marca, 30. júna a 27. augusta 2009 poziadala zalobkynu o informácie týkajúce sa jej akcionárov a financnej situácie podniku. Zalobkyna odpovedala na tieto ziadosti o informácie e-mailami z 1. augusta a 1. októbra 2008, potom z 18. marca, 1. júla a 8. septembra 2009. 13 Dna 30. septembra 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 7492 v konecnom znení týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec COMP/37.956 - Výstuze do betónu, opätovné prijatie), adresované tým istým podnikom ako rozhodnutie z roku 2002, vrátane zalobkyne. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe procesných pravidiel Zmluvy o ES a nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([7]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Vychádzala zo skutocností uvedených v oznámení o výhradách a v oznámení o doplnujúcich výhradách a v podstate prevzala obsah a závery rozhodnutia z roku 2002. Konkrétne výska pokuty ulozenej zalobkyni vo výske 3,57 milióna eur zostala nezmenená. 14 Dna 8. decembra 2009 Komisia prijala pozmenujúce rozhodnutie, v ktorom do svojej prílohy zaradila tabulky oznacujúce zmeny cien vynechané v jej rozhodnutí z 30. septembra 2009 a opravila císelné odkazy na uvedené tabulky v ôsmich poznámkach pod ciarou. 15 Dna 19. februára 2010 zalobkyna podala na Vseobecný súd zalobu proti rozhodnutiu Komisie z 30. septembra 2009 v znení zmien (dalej len "rozhodnutie z roku 2009"). Dna 9. decembra 2014 Vseobecný súd znízil výsku pokuty ulozenej zalobkyni na 3,42144 milióna eur z dôvodu, ze zalobkyna sa tri roky nezúcastnila na casti kartelu týkajúcej sa obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja a v zostávajúcej casti zalobu zamietol (rozsudok z 9. decembra 2014, Ferriere Nord/Komisia, [8]T-90/10, neuverejnený, [9]EU:T:2014:1035). Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutie z roku 2009 vo vztahu k jednému z dalsích subjektov, ktorým bolo urcené, znízil výsku pokuty ulozenej dvom dalsím subjektom, ktorým bolo urcené, a zamietol ostatné zaloby. 16 Dna 20. februára 2015 zalobkyna podala odvolanie proti rozsudku z 9. decembra 2014, Ferriere Nord/Komisia ([10]T-90/10, neuverejnený, [11]EU:T:2014:1035). Rozsudkom z 21. septembra 2017, Ferriere Nord/Komisia ([12]C-88/15 P, [13]EU:C:2017:716), Súdny dvor zrusil uvedený rozsudok Vseobecného súdu, ako aj rozhodnutie z roku 2009 najmä vo vztahu k zalobkyni. 17 V rozsudku z 21. septembra 2017, Ferriere Nord/Komisia ([14]C-88/15 P, [15]EU:C:2017:716), Súdny dvor rozhodol, ze ak bolo rozhodnutie prijaté na základe nariadenia c. 1/2003, konanie vedúce k tomuto rozhodnutiu musí byt v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v tomto nariadení, ako aj v nariadení Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a 102 ZFEÚ] ([16]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), aj ked sa toto konanie zacalo pred nadobudnutím ich úcinnosti. 18 Súdny dvor pritom konstatoval, ze v prejednávanej veci samotné vypocutie z 13. júna 2002, ktoré sa týkalo merita konania, nemozno povazovat za zlucitelné s procesnými poziadavkami týkajúcimi sa prijatia rozhodnutia na základe nariadenia c. 1/2003 v prípade neúcasti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. 19 Súdny dvor dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia nemala povinnost pred prijatím rozhodnutia z roku 2009 zorganizovat nové vypocutie z dôvodu, ze podniky uz mali moznost byt ústne vypocuté na vypocutiach z 13. júna a 30. septembra 2002. 20 Vo svojom rozsudku z 21. septembra 2017, Ferriere Nord/Komisia ([17]C-88/15 P, [18]EU:C:2017:716), Súdny dvor pripomenul dôlezitost toho, aby sa na ziadost dotknutých úcastníkov konania konalo vypocutie, na ktoré sú pozvané orgány hospodárskej sútaze clenských státov, pricom jeho neuskutocnenie predstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí. 21 Súdny dvor rozhodol, ze vzhladom na to, ze toto právo uvedené v nariadení c. 773/2004 nebolo dodrzané, nebolo potrebné, aby podnik, ktorého právo bolo takto porusené, preukázal, ze toto porusenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah sporného rozhodnutia. 22 Súdny dvor tiez z rovnakých dôvodov zrusil dalsie rozsudky Vseobecného súdu prijaté 9. decembra 2014, ktorými rozhodol o zákonnosti rozhodnutia z roku 2009, ako aj toto rozhodnutie vo vztahu k styrom dalsím podnikom. Rozhodnutie z roku 2009 sa naopak stalo konecným pre podniky, ktorým bolo urcené, ktoré nepodali odvolanie proti uvedeným rozsudkom. C. Tretie rozhodnutie Komisie (2019) 23 Listom z 15. decembra 2017 Komisia informovala zalobkynu o svojom zámere pokracovat v správnom konaní a zorganizovat v tomto rámci nové vypocutie úcastníkov uvedeného konania za prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. 24 Listom z 1. februára 2018 zalobkyna predlozila pripomienky, v ktorých spochybnila právomoc Komisie pokracovat v správnom konaní, a vyzvala ju, aby v nom nepokracovala. 25 Dna 23. apríla 2018 Komisia uskutocnila nové vypocutie týkajúce sa veci samej, na ktorom sa zúcastnili v prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov a úradníka povereného vypocutím zalobkyna, ako aj tri dalsie podniky, ktorým bolo rozhodnutie z roku 2009 urcené. 26 Listami z 19. novembra 2018, ako aj zo 17. januára a zo 6. mája 2019 Komisia zaslala zalobkyni tri ziadosti o informácie týkajúce sa jej akcionárov a majetkovej situácie. Zalobkyna odpovedala na tieto ziadosti o informácie listami z 10. decembra 2018, ako aj z 31. januára a z 9. mája 2019. 27 Dna 21. júna 2019 sa zalobkyna zúcastnila na stretnutí so sluzbami Komisie, pocas ktorého tieto sluzby uviedli, ze sa rozhodli navrhnút kolégiu komisárov prijatie nového sankcného rozhodnutia, ale ze vzhladom na objektívne predlzenú lehotu navrhujú uplatnenie mimoriadnej polahcujúcej okolnosti. 28 Dna 4. júla 2019 Komisia prijala rozhodnutie C(2019) 4969 final týkajúce sa konania podla clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec AT.37956 - Výstuze do betónu) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") adresované piatim podnikom, vo vztahu ku ktorým bolo rozhodnutie z roku 2009 zrusené, a to okrem zalobkyne, Alfa Acciai SpA, Feralpi Holding SpA (predtým Feralpi Siderurgica SpA a Federalpi Siderurgica SRL), Partecipazioni Industriali SpA (predtým Riva Acciaio SpA a neskôr Riva Fire SpA, dalej len "Riva"), ako aj Valsabbia Investimenti SpA a Ferriera Valsabbia SpA. 29 Napadnutým rozhodnutím Komisia konstatovala rovnaké porusenie ako porusenie, ktoré je predmetom rozhodnutia z roku 2009, pricom z dôvodu dlzky konania znízila pokuty ulozené podnikom, ktorým bolo rozhodnutie urcené, o 50 %. Zalobkyni bolo okrem toho priznané dodatocné znízenie pokuty o 6 %, pretoze sa nezúcastnila na casti kartelu týkajúcej sa obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja pocas urcitého obdobia. V clánku 2 napadnutého rozhodnutia tak ulozila zalobkyni pokutu vo výske 2,237 milióna eur. 30 Dna 8. júla 2019 bola zalobkyni zaslaná neúplná kópia napadnutého rozhodnutia, ktorá obsahovala len nepárne strany, co zalobkyna oznámila Komisii listom z 9. júla 2019. 31 Dna 18. júla 2019 bola zalobkyni dorucená úplná verzia napadnutého rozhodnutia. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 32 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. septembra 2019 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 33 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 13. januára 2020 Rada Európskej únie podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím z 11. februára 2020 predseda stvrtej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. Rada predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania a zalobkyna pripomienky k tomuto vyjadreniu v stanovenej lehote. Komisia nepredlozila pripomienky k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania. 34 Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku na návrh stvrtej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 35 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky a poziadal ich o predlozenie dokumentov. Úcastníci konania odpovedali na tieto otázky a na tieto ziadosti o predlozenie dokumentov v stanovenej lehote. 36 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 4. júna 2021. Pocas pojednávania zalobkyna v nadväznosti na otázku Vseobecného súdu súhlasila s tým, aby zalobné dôvody uvedené v zalobe na jej podporu boli na úcely vypracovania rozsudku precíslované, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 37 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subsidiárne ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie a znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, - ulozil Komisii a Rade povinnost nahradit trovy konania. 38 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 39 Rada navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu v rozsahu, v akom je zalozená na námietke nezákonnosti clánku 25 nariadenia c. 1/2003, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny rámec 40 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza devät zalobných dôvodov, ktoré mozno rozdelit do dvoch skupín. 41 V prvej skupine je uvedených sest hlavných zalobných dôvodov, ktorých cielom je dosiahnut zrusenie napadnutého rozhodnutia: - prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obhajobu a procesných pravidiel na vypocutí z 23. apríla 2018, - druhý zalobný dôvod je zalozený na protiprávnom odmietnutí Komisie overit pred prijatím napadnutého rozhodnutia zlucitelnost tohto rozhodnutia so zásadou primeranej dlzky konania, - tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady primeranej dlzky konania, - stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, nesprávnom posúdení a porusení zásady proporcionality, - piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady ne bis in idem, - siesty zalobný dôvod je zalozený na nezákonnosti rezimu premlcania stanoveného clánkom 25 nariadenia c. 1/2003. 42 V druhej skupine sú uvedené tri posledné zalobné dôvody, uplatnované subsidiárne, ktorých cielom je dosiahnut ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia a zodpovedajúce znízenie pokuty ulozenej zalobkyni: - siedmy zalobný dôvod je zalozený na porusení dôkazného bremena a zásady in dubio pro reo, pokial ide o správanie vytýkané zalobkyni, - ôsmy zalobný dôvod je zalozený na protiprávnosti zvýsenia pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, - deviaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o zohladnenie polahcujúcich okolností a na oneskorenom charaktere dôvodov odôvodnujúcich znízenie pokuty. A. O návrhoch na zrusenie [omissis] 1. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnom odmietnutí Komisie overit pred prijatím napadnutého rozhodnutia zlucitelnost tohto rozhodnutia so zásadou primeranej dlzky konania [omissis] a) O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení 199 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 41 Charty tým, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia odmietla posúdit zlucitelnost prijatia tohto rozhodnutia so zásadou primeranej lehoty. 200 V tejto súvislosti treba uviest, ze ako tvrdí zalobkyna, Komisia je povinná dodrziavat zásadu primeranej lehoty stanovenú v clánku 41 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [19]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [20]EU:C:2002:582, bod [21]179, a z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [22]T-214/06, [23]EU:T:2012:275, bod [24]285). 201 Uplynutie lehoty sa teda musí zohladnit, ked Komisia vyuzije mieru volnej úvahy, ktorú jej priznáva právo Únie, a posúdi, ci pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze treba zacat stíhanie a prijat rozhodnutie. 202 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia neporusila povinnost zohladnit uplynutie lehoty pri posudzovaní, ci sa má takéto stíhanie zacat a má sa prijat rozhodnutie o ulození sankcie. V napadnutom rozhodnutí sa totiz uvádza, ze táto institúcia pred prijatím rozhodnutia preskúmala, ci v prejednávanej veci mozno pokracovat v konaní a ci toto konanie môze viest k prijatiu takéhoto rozhodnutia o ulození pokuty. [omissis] 213 Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia pred prijatím tohto rozhodnutia overila, ci bola dodrzaná zásada primeranej lehoty, ked analyzovala dlzku správneho konania, administratívne stádiá a prerusenia v dôsledku súdneho preskúmania, co sú príciny, ktoré môzu vysvetlit dlzku konania a dôsledky, ktoré z toho mozno vyvodit. 214 Tento záver spochybnuje zalobkyna, podla ktorej Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla rozhodnút o neprimeranej dlzke konania z dôvodu, ze toto posúdenie má byt vyhradené súdu Únie bez toho, aby sa k tomu mohla vyjadrit. 215 V tejto súvislosti treba uviest, ze súdu Únie mozno predkladat otázky týkajúce sa dlzky konania. V sporoch o zodpovednosti musí súd Únie ulozit institúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie povinnost, ak tieto institúcie spôsobili skodu porusením zásady primeranej lehoty (rozsudky z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia, [25]C-50/12 P, [26]EU:C:2013:771, bod [27]94, a z 11. júla 2019, Italmobiliare a i./Komisia, [28]T-523/15, neuverejnený, [29]EU:T:2019:499, bod [30]159). V sporoch týkajúcich sa neplatnosti môze dlzka konania viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pokial sú kumulatívne splnené dve podmienky, pricom prvá z nich je, ze sa táto dlzka konania javí ako neprimeraná, a druhá je, ze prekrocenie primeranej lehoty bránilo výkonu práva na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [31]C-113/04 P, [32]EU:C:2006:593, body [33]47 a [34]48; z 8. mája 2014, Bolloré/Komisia, [35]C-414/12 P, neuverejnený, [36]EU:C:2014:301, body [37]84 a [38]85, a z 9. júna 2016, PROAS/Komisia, [39]C-616/13 P, [40]EU:C:2016:415, body [41]74 az [42]76). 216 Ako uvádza zalobkyna, takto zverená právomoc súdu Únie nemôze zbavit Komisiu povinnosti posúdenia, ktoré musí vykonat v okamihu urcenia dôsledkov, ktoré treba vyvodit zo zrusujúceho rozsudku na základe clánku 266 ZFEÚ. 217 Ako uz bolo uvedené, Komisia musí pri takomto posúdení zohladnit vsetky okolnosti veci, najmä moznost prijat nové rozhodnutie, ulozit sankciu a prípadne znízit zamýslanú sankciu, najmä ak sa ukáze, ze dlzka konania bez toho, aby sama osebe predstavovala zavinené nesplnenie povinnosti, môze mat v rozsahu, v akom zahrna nielen administratívne stádiá, ale prípadne aj prerusenie v dôsledku súdneho preskúmania, vplyv na okolnosti, ktoré treba zohladnit pri stanovení výsky pokuty, a najmä na jej moznú odstrasujúcu povahu, pokial sa prejavil po uplynutí dlhej doby po skutocnostiach zakladajúcich protiprávne konanie. 218 Toto posúdenie týkajúce sa najmä celkovej dlzky konania, vrátane súdnych konaní, bolo vykonané najmä v odôvodnení 528 napadnutého rozhodnutia. 219 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia v napadnutom rozhodnutí overila, ci dlzka konania mohla bránit pokracovaniu v konaní, pricom uznala, ze takéto posúdenie podlieha preskúmaniu súdom Únie v sporoch týkajúcich sa zákonnosti a prípadne zodpovednosti. [omissis] 223 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. [omissis] 2. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady primeranej dlzky konania 229 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené, pretoze bolo prijaté na konci konania, ktoré prekrocilo primeranú lehotu. Podla nej má neprimeraná dlzka konania za následok, ze Komisia uz nemá sankcnú právomoc, a preto je uvedené rozhodnutie nezákonné z dôvodu prekrocenia právomoci. Zalobkyna v podstate uvádza tri výhrady týkajúce sa dlzky administratívnych stádií, celkovej dlzky konania a vplyvu dlzky konania na právo na obhajobu, pricom vsetky tieto výhrady Komisia spochybnuje. 230 Pred preskúmaním týchto výhrad treba pripomenút, ze podla Súdneho dvora môze mat dlzka konania za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, pricom prvá z nich je, ze sa táto dlzka konania javí ako neprimeraná, a druhá je, ze prekrocenie primeranej lehoty bránilo výkonu práva na obhajobu (pozri bod 215 vyssie). 231 Z toho vyplýva, ze rozhodnutie Komisie nemôze byt zrusené len z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty, ak právo zalobkyne na obhajobu nebolo týmto prekrocením dotknuté. Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého samotné prekrocenie primeranej lehoty malo viest Komisiu k tomu, aby sa vzdala prijatia napadnutého rozhodnutia, sa preto musí bez dalsieho zamietnut. [omissis] a) O prvej výhrade týkajúcej sa dlzky administratívnych stádií 233 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze dlzka administratívnych stádií trvala viac ako sest rokov, javí sa, ze je v rozpore so zásadou primeranej lehoty. Kritizuje najmä pomalost, s akou Komisia reagovala na zrusenia postupne vyhlásené Vseobecným súdom a Súdnym dvorom: - v období medzi vyhlásením rozsudku z 25. októbra 2007, Ferriere Nord/Komisia ([43]T-94/03, neuverejnený, [44]EU:T:2007:320), a prijatím rozhodnutia z roku 2009, teda pocas viac ako dvoch rokov, sa Komisia obmedzila na zaslanie listu z 30. júna 2008 uvedeného v bode 11 vyssie, ktorým informovala o pokracovaní v konaní, ako aj v ziadostiach o informácie, a pocas tohto obdobia nedoslo k jasnému oznámeniu výhrad ani k novému vypocutiu, hoci Komisia mohla jednoducho napravit vadu, ktorá viedla k neplatnosti zruseného rozhodnutia, pretoze túto vadu jasne konstatoval Vseobecný súd, - rovnako medzi rozsudkom z 21. septembra 2017, Ferriere Nord/Komisia ([45]C-88/15 P, [46]EU:C:2017:716), a prijatím napadnutého rozhodnutia, teda pocas jedného roka a deviatich mesiacov, sa cinnost vykonávaná Komisiou obmedzila na zaslanie listu z 15. decembra 2017 oznamujúceho pokracovanie v konaní, listov oznamujúcich a vysvetlujúcich vypocutie z 23. apríla 2018, ako aj na obmedzené ziadosti o majetkových pomeroch zalobkyne. 234 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze administratívne stádia konania sú poznacené mnohými chybami v správe konania, ktorých sa dopustila Komisia a ktoré prispeli k neodôvodnenému predlzeniu procesných lehôt. 235 V tejto súvislosti treba uviest, ze právo Únie vyzaduje, aby institúcie v primeranej lehote riesili veci v rámci správnych konaní, ktoré vedú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [47]T-214/06, [48]EU:T:2012:275, bod [49]284). 236 Povinnost dodrziavat primeranú lehotu pri vedení správnych konaní predstavuje totiz vseobecnú právnu zásadu, ktorá je vyjadrená najmä v clánku 41 ods. 1 Charty (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [50]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [51]EU:C:2002:582, bod [52]167; z 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, [53]T-394/03, [54]EU:T:2006:111, bod [55]162, a zo 7. júna 2013, Taliansko/Komisia, [56]T-267/07, [57]EU:T:2013:305, bod [58]61). 237 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze v rámci konania pred Komisiou nasledovali styri stádiá, ktoré trvali celkovo sest rokov a jeden mesiac: - prvé stádium jedného roka a piatich mesiacov oddelilo prvé vysetrovacie úkony a zaslanie oznámenia o výhradách zdruzeniu Federacciai a dotknutým podnikom, - dalsie tri stádiá sú tie, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia z roku 2002, rozhodnutia z roku 2009 a napadnutého rozhodnutia a ktoré trvali devät mesiacov, dva roky a jeden mesiac a jeden rok a devät mesiacov. 238 Podla judikatúry primeranost lehoty treba posudzovat s prihliadnutím na okolnosti kazdej veci a najmä na význam sporu pre dotknutú osobu, zlozitost veci, ako aj správanie zalobcu a príslusných orgánov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [59]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [60]EU:C:2002:582, body [61]187 a [62]188). 239 Po prvé, pokial ide o význam sporu pre dotknutú osobu, treba pripomenút, ze v prípade sporu týkajúceho sa porusenia práva hospodárskej sútaze základná poziadavka právnej istoty, z ktorej musia mat prospech hospodárske subjekty, ako aj ciel zabezpecit, aby hospodárska sútaz nebola narusená na vnútornom trhu, predstavujú znacný záujem nielen pre zalobkynu a jej konkurentov, ale aj pre tretie osoby z dôvodu velkého poctu dotknutých osôb a dotknutých financných záujmov (pozri rozsudok z 1. februára 2017, Aalberts Industries/Európska únia, [63]T-725/14, [64]EU:T:2017:47, bod [65]40 a citovanú judikatúru). 240 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze zalobkyna porusila clánok 65 ods. 1 UO tým, ze sa v období od 1. apríla 1993 do 4. júla 2000 zúcastnila na pokracujúcej dohode alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa výstuzí do betónu, ktorých cielom alebo úcinkom bolo urcovanie cien a obmedzovanie alebo kontrola výroby alebo predaja na vnútornom trhu. 241 Na základe tohto konstatovania Komisia ulozila zalobkyni pokutu vo výske 2,237 milióna eur. 242 Vzhladom na tieto skutocnosti sa mozno domnievat, ze význam veci bol pre zalobkynu dôlezitý. 243 Po druhé, pokial ide o zlozitost veci, treba uviest, ze pochybenia, ktorých sa dopustila Komisia, sa týkajú dôsledkov skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO na konanie. 244 Treba vsak pripomenút, ze otázky súvisiace s pravidlami uplatnitelnými na skutkový stav veci samej, tak pokial ide o vec samu, ako aj pokial ide o konanie, boli z dôvodu skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO do urcitej miery zlozité. 245 Okrem toho kartel pokrýval relatívne dlhé obdobie (10 rokov a 7 mesiacov), týkal sa znacného poctu úcastníkov (8 podnikov z celkovo 11 spolocností a jedno profesijné zdruzenie) a obsahoval velký objem dokumentov poskytnutých alebo získaných pocas kontrol (priblizne 20000 strán). 246 Vzhladom na tieto skutocnosti treba vec povazovat za zlozitú. 247 Po tretie, pokial ide o správanie úcastníkov konania, treba uviest, ze Komisia vykonávala nepretrzitú cinnost, pretoze od úcastníkov správneho konania dostávala pocetné ziadosti. 248 Komisia sa tak v kontexte prijatia napadnutého rozhodnutia musela zaoberat mnohými listami súcasne s prípravou vypocutia z 23. apríla 2018 a preskúmat návrh na urovnanie predlozený niektorými úcastníkmi správneho konania 4. decembra 2018. 249 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila dvoch chýb pri správe konania, ktoré neodôvodnene predlzili jeho dlzku: - chyby pri príprave CD-ROM pripojených k oznámeniu o výhradách, - nesprávneho oznámenia rozhodnutia z roku 2009, ako aj napadnutého rozhodnutia. 250 Hoci zalobkyna nespresnuje dodatocnú lehotu, ktorú spôsobili dve vyssie uvedené chyby, ktorých sa dopustila Komisia, z bodov 13 a 14 vyssie vyplýva, ze tá druhá v kazdom prípade viedla k predlzeniu konania iba o dva mesiace a jeden týzden. 251 Zalobkyna teda nepredlozila dôkazy, na základe ktorých by bolo mozné dospiet k záveru, ze uvedené chyby mali znacný vplyv na dlzku konania. 252 Z týchto skutocností posudzovaných ako celok vyplýva, ze dlzka administratívneho stádia konania sa nezdá byt neprimeraná vzhladom na okolnosti veci a najmä jej komplexnost v kontexte, v ktorom Komisii nemozno vytýkat ziadne nevysvetlené necinnosti pocas fáz, ktorými sa uvedené administratívne stádiá vyznacovali. 253 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. b) O druhej výhrade týkajúcej sa celkovej dlzky konania 254 Zalobkyna spochybnuje celkovú dlzku konania, ktorá sa vyzadovala na spracovanie spisu od prvých vysetrovacích úkonov az do prijatia napadnutého rozhodnutia. Podla nej skutocnost, ze v case tohto prijatia bola táto doba takmer 19 rokov a týkala sa správaní, z ktorých niektoré prebehli pred viac ako 30 rokmi, spôsobuje, ze táto dlzka je v rozpore so zásadou primeranej lehoty. 255 V tejto súvislosti treba uviest, ze povinnost dodrzat primeranú lehotu sa uplatní na vsetky stádiá, ktoré sú súcastou konania, ako aj na celé konanie, z ktorých sa skladá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [66]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [67]EU:C:2002:582, body [68]230 a [69]231, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay/Komisia, [70]C-109/10 P, [71]EU:C:2011:256, bod [72]239). 256 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze obdobie, v ktorom prebiehalo celé správne konanie, bolo výnimocne dlhé, co viedlo Komisiu k tomu, aby znízila pokutu, ktorá bola napokon ulozená zalobkyni (pozri bod 212 vyssie). 257 Celkovú dlzku správneho konania vsak mozno v prejednávanej veci vysvetlit zlozitostou spisu s tým, ze pre urcité aspekty vyplýva zo skutocností súvisiacich s vecou samou, zatial co v ostatných castiach súvisí s osobitným kontextom, do ktorého patrí spis, a to skoncením platnosti Zmluvy o ESUO (pozri body 243 az 246 vyssie). 258 Je pravda, ze Komisia nesprávne posúdila dôsledky, ktoré treba vyvodit zo skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO, pricom tieto pochybenia viedli k zruseniam, o ktorých rozhodli Vseobecný súd a Súdny dvor. 259 Tieto pochybenia, ako aj vplyv, ktorý mohli mat na dlzku správneho konania, vsak treba posúdit s prihliadnutím na zlozitost polozených otázok. 260 Okrem toho celková dlzka správneho konania je ciastocne pripísatelná preruseniam spôsobeným súdnym preskúmaním a súvisí teda s poctom zalôb podaných na súd Únie v súvislosti s rôznymi aspektmi veci. 261 V tejto súvislosti treba uviest, ze skutocnost, ze podniky nachádzajúce sa v takej situácii ako zalobkyna môzu dosiahnut, ze ich vec prejednajú viac ako raz správne orgány a prípadne aj súdy Únie, je prirodzeným dôsledkom spôsobu, akým tvorcovia Zmlúv zavádzajú systém kontroly správania a transakcií v oblasti hospodárskej sútaze. 262 Povinnost správneho orgánu splnit rôzne formálne nálezitosti a podstúpit kroky predtým, nez môze prijat konecné rozhodnutie v oblasti hospodárskej sútaze, a moznost, ze tieto nálezitosti a kroky povedú k podaniu zaloby, nemôze na konci procesu podnik vyuzit na úcely tvrdenia, ze nebola dodrzaná primeraná lehota (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veciach Feralpi a i./Komisia, [73]C-85/15 P, C-86/15 P a C-87/15 P, C-88/15 P a C-89/15 P, [74]EU:C:2016:940, bod [75]70). 263 Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze dlzka správneho konania posudzovaná ako celok bola neprimeraná, a teda mohla bránit tomu, aby Komisia prijala nové rozhodnutie ukladajúce pokutu. 264 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. c) O tretej výhrade týkajúcej sa vplyvu dlzky konania na právo na obhajobu 265 Zalobkyna tvrdí, ze dlzka správneho konania ovplyvnila jej právo na obhajobu. Podla nej z dôvodu tejto dlzky vypocutie 23. apríla 2018 neumoznilo orgánom hospodárskej sútaze clenských státov vypocut vsetky subjekty, ktorých názory mohli mat vplyv na jej schopnost obhájit sa. Okrem toho, ak by sa vypocutie uskutocnilo v súlade s uplatnitelnou právnou úpravou pred prijatím rozhodnutia z roku 2002 alebo dokonca rozhodnutia z roku 2009, Vseobecný súd by nerozhodol o existencii predmetného správania a zástupcovia clenských státov by v dôsledku toho boli zbavení akéhokolvek vplyvu alebo akejkolvek predpojatosti. 266 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 230 vyssie, na to, aby súd rozhodol o zrusení rozhodnutia prijatého Komisiou z dôvodu porusenia zásady primeranej lehoty, musia byt splnené dve podmienky. Vzhladom na to, ze prvá (neprimeraná dlzka konania) nebola splnená, nie je v zásade potrebné v odpovedi na tretiu výhradu overit, ci dlzka správneho konania bránila výkonu práva na obhajobu. Toto preskúmanie vsak treba vykonat len pre úplnost, aby sa poskytla vycerpávajúca odpoved na obavy vyjadrené zalobkynou. 267 Na jednej strane treba konstatovat, ze pocas celého konania zalobkyna mala aspon sedemkrát prílezitost vyjadrit svoje stanovisko a uviest svoje tvrdenia (pozri body 3 az 6, 11, 24 a 25 vyssie). 268 Zalobkyna konkrétne mohla vyjadrit svoj názor pocas tretieho administratívneho stádia vo svojich pripomienkach z 1. februára 2018 a na vypocutí z 23. apríla 2018 (pozri body 24 a 25 vyssie). 269 Na druhej strane preskúmanie prvého zalobného dôvodu umoznilo preukázat, ze právo zalobkyne na obhajobu nebolo dotknuté ani skutocnostou, ze vsetci úcastníci, ktorí sa zúcastnili na predchádzajúcich vypocutiach, neboli prítomní na vypocutí z 23. apríla 2018, ani skutocnostou, ze zástupcovia orgánov hospodárskej sútaze clenských státov v case vyjadrenia svojho stanoviska v poradnom výbore vedeli, ze proti dotknutým podnikom boli predtým prijaté dve rozhodnutia, z ktorých jedno bolo potvrdené Vseobecným súdom, ani skutocnostou, ze Komisia uz dvakrát vyjadrila svoje stanovisko k predmetným skutkovým okolnostiam a ze jej stanovisko v tejto súvislosti potvrdil Vseobecný súd (pozri body 59 az 162 vyssie). 270 Z týchto skutocností vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by sa dlzka správneho konania mohla povazovat za odporujúcu zásade primeranej lehoty, neboli by splnené podmienky, ktoré treba splnit s cielom dosiahnut zrusenie napadnutého rozhodnutia, kedze zalobkyna nepreukázala ziadny zásah do práva na obhajobu vyplývajúci z uvedenej dlzky konania. 271 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze ziadna z poziadaviek vyzadovaných na to, aby Vseobecný súd mohol rozhodnút o zrusení napadnutého rozhodnutia z dôvodu porusenia zásady primeranej lehoty, nebola splnená. 272 Výhrada teda musí byt zamietnutá a spolu s nou aj tretí zalobný dôvod v celom rozsahu. 3. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia, prekrocení právomoci a porusení zásady proporcionality [omissis] a) O prvej výhrade týkajúcej sa nedostatocného vysvetlenia dôvodov, ktoré viedli Komisiu k prijatiu nového rozhodnutia o ulození pokuty 274 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia dostatocne nevysvetlila dôvody, ktoré ju mohli viest k opätovnému zacatiu konania, cím svojvolne uplatnila volnú úvahu, ktorou v tejto oblasti disponuje. V tejto súvislosti tiez tvrdí, ze Komisia sa domnievala, ze prijatie napadnutého rozhodnutia má významný odstrasujúci úcinok bez toho, aby vysvetlila, preco by sa odstrasenie malo uplatnovat pre súcasnost a budúcnost a bez toho, aby v napadnutom rozhodnutí vysvetlila dôvody, pre ktoré bol odstrasujúci úcinok, ako to tvrdila, "mimoriadne ziadúci na trhu, akým je taliansky trh s výstuzami do betónu". 275 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia je clánkom 105 ods. 1 ZFEÚ poverená úlohou dohliadat na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 276 Z tohto dôvodu má Komisia podla judikatúry definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, [76]T-432/10, neuverejnený, [77]EU:T:2013:538, bod [78]22 a citovanú judikatúru). 277 V tomto rámci Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorú potvrdzuje nariadenie c. 1/2003, podla ktorého ak zistí existenciu porusenia, "môze" jednak ulozit dotknutým podnikom povinnost ukoncit toto porusenie (clánok 7 ods. 1) a jednak ulozit pokuty podnikom, ktoré sa dopustili porusenia (clánok 23 ods. 2). 278 V oblasti hospodárskej sútaze tak bola Komisii bez ohladu na spôsob, akým sa oboznámila so spisom, teda najmä v rámci staznosti alebo z vlastnej iniciatívy zverená právomoc rozhodovat o tom, ci správanie musí byt predmetom stíhania, rozhodnutia a pokuty v závislosti od priorít, ktoré definuje v rámci svojej politiky hospodárskej sútaze. 279 Existencia tejto právomoci vsak nezbavuje Komisiu jej povinnosti odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2020, LL-Carpenter/Komisia, [79]T-531/18, neuverejnený, [80]EU:T:2020:91, bod [81]90 a citovanú judikatúru) 280 V takom kontexte, ako je to v prejednávanej veci, ked bolo jednak rozhodnutie prijaté Komisiou dvakrát zrusené a jednak cas, ktorý uplynul medzi prvými vysetrovacími úkonmi a prijatím rozhodnutia, bol výnimocne dlhý, prinálezí tejto institúcii, aby na základe zásady riadnej správy vecí verejných zohladnila dlzku konania a dôsledky, ktoré mohla mat táto dlzka na jej rozhodnutie stíhat dotknuté podniky, pricom toto posúdenie musí byt uvedené v odôvodnení rozhodnutia. 281 Komisia to urobila, ked podrobne uviedla na jednej strane v odôvodneniach 526 az 529 napadnutého rozhodnutia a na druhej strane v odôvodneniach 536 az 573 tohto rozhodnutia dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze je potrebné prijat nové rozhodnutie o existencii porusenia a o ulození pokuty dotknutým podnikom. 282 Komisia tak najprv uviedla, ze dlzka konania podla nej nepredstavuje ziadne porusenie zásady primeranej lehoty (odôvodnenia 528 a 555 napadnutého rozhodnutia) a ze právo podnikov na obhajobu nebolo porusené, kedze tieto podniky jednak mohli predlozit svoje pripomienky k pokracovaniu v konaní a jednak uviedli svoje tvrdenia aj pocas vypocutia z 23. apríla 2018. V tejto súvislosti spresnila, ze zalobkyna nepredlozila nijaký konkrétny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého nemohla plne vykonat svoje právo na obhajobu (odôvodnenia 556 a 557 napadnutého rozhodnutia). 283 Komisia vsak pripustila, ze sa dopustila procesných chýb, a uznala, ze tieto chyby mohli prispiet k predlzeniu konania. 284 V napadnutom rozhodnutí teda zvázila vseobecný záujem na zabezpecení úcinného uplatnenia pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze a snahu o zmiernenie mozných následkov pochybení v konaní (odôvodnenie 559 napadnutého rozhodnutia). 285 V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze dotknuté podniky sa jedenást rokov podielali na porusení, ktoré sa povazovalo za jedno z najzávaznejsích obmedzení v oblasti hospodárskej sútaze. Uviedla, ze v takomto kontexte by opätovné prijatie rozhodnutia konstatujúceho úcast podnikov na uvedenom porusení bolo v rozpore so vseobecným záujmom zabezpecit úcinné uplatnovanie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze a presahovalo by záujem na zmiernení dôsledkov prípadného porusenia základných práv, ktoré utrpeli podniky, ktorým bolo rozhodnutie urcené (odôvodnenia 560 a 561 napadnutého rozhodnutia). 286 Po tomto zvázení Komisia dospela k záveru, ze po dopustení sa porusenia môze len prijatím napadnutého rozhodnutia zabezpecit, aby páchatelia porusenia nezostali nepotrestaní a aby boli úcinne odradení od podobného konania v budúcnosti (odôvodnenia 563 az 569 napadnutého rozhodnutia). 287 Na záver analýzy Komisia spresnila, ze s cielom zmiernit negatívne dôsledky, ktoré mohli byt spôsobené dlzkou konania, ktorého cielom bolo napravit procesné vady, ku ktorým doslo pocas vysetrovania, ktoré nemozno pripísat predmetným podnikom, sa rozhodla znízit výsku ulozených pokút o 50 % (odôvodnenia 570 az 573 napadnutého rozhodnutia). 288 Zdá sa teda, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí poskytla dôkladné odôvodnenie, z ktorého jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy, na základe ktorých odôvodnila prijatie nového rozhodnutia napriek dvom zruseniam, ku ktorým doslo v minulosti. [omissis] 296 Z týchto skutocností mozno dospiet k záveru, ze z odôvodnenia poskytnutého Komisiou v napadnutom rozhodnutí jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy, ktorými sa riadila pri odôvodnení prijatia nového rozhodnutia ukladajúceho pokutu, a ze v dôsledku toho treba výhradu zamietnut. [omissis] b) O piatej výhrade týkajúcej sa porusenia zásady proporcionality 316 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, kedze stíhanie a sankcionovanie správania, o ktoré ide v spore, nemôze byt povazované za primerané vzhladom na uplynutý cas a na skodu, ktorá uz zanikla, teda uz neexistuje, údajne spôsobenú hospodárskej sútazi. 317 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba sa priklonit k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [82]C-331/88, [83]EU:C:1990:391, bod [84]13, a zo 14. júla 2005, Holandsko/Komisia, [85]C-180/00, [86]EU:C:2005:451, bod [87]103). 318 V prejednávanej veci je na úcely rozhodnutia o porusení zásady proporcionality zo strany Komisie potrebné zohladnit nasledujúce okolnosti. 319 Po prvé, ak je akt zrusený, ako to bolo v prípade rozhodnutia z roku 2009, institúcia, od ktorej pochádza, môze pokracovat v správnom konaní v stádiu, v ktorom doslo k protiprávnosti (pozri body 53 a 54 vyssie). 320 Po druhé dlzka konania sama osebe nespôsobuje nezákonnost konstatovania porusenia uskutocneného Komisiou alebo výsky ulozenej pokuty. K takémuto spochybneniu môze dôjst len vtedy, ak na jednej strane dlzka konania porusuje zásadu primeranej lehoty a na druhej strane prekrocenie primeranej lehoty bráni výkonu práva na obhajobu (pozri bod 230 vyssie). V prejednávanej veci vsak z analýzy prvého a tretieho zalobného dôvodu vyplýva, ze zalobkyna sa nemôze dovolávat takýchto porusení. 321 Po tretie nasledujúce dôvody, ktoré Komisia uviedla na odôvodnenie prijatia napadnutého rozhodnutia napriek casu, ktorý medzitým uplynul, sa javia ako relevantné a dôvodné: - zabezpecit úcinné uplatnovanie práva hospodárskej sútaze a zabránit beztrestnosti dotknutých podnikov, - odradit zúcastnené podniky od toho, aby sa dopustili nového porusenia práva hospodárskej sútaze, - ulahcit podávanie zalôb o náhradu skody podaných prípadnými obetami kartelu. 322 Po stvrté Komisia zmiernila dôsledky dlzky konania pre dotknuté podniky tým, ze im znízila pokutu o 50 %. 323 Výhrada teda musí byt zamietnutá a spolu s nou aj stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu. 4. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ne bis in idem 324 Zalobkyna tvrdí, ze zásada ne bis in idem bola prekázkou prijatia napadnutého rozhodnutia. 325 Komisia s argumentáciou zalobkyne nesúhlasí. 326 Na úvod treba uviest, ze zalobkyna pripústa, ze nebola predmetom kumulácie sankcií, ale len kumulácie konaní, pricom tvrdí, ze takáto kumulácia je tiez zakázaná na základe zásady ne bis in idem. 327 V tejto súvislosti treba uviest, ze zásada ne bis in idem je vyjadrená: - jednak v clánku 50 Charty, ktorý stanovuje, ze "nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní za trestný cin, za ktorý uz bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom v súlade so zákonom", - jednak v clánku 4 ods. 1 protokolu c. 7 EDLP. 328 V úzkej spojitosti so zásadou res iudicata zásada ne bis in idem zarucuje právnu istotu a rovnost prostredníctvom zabezpecenia toho, ze dotknutá osoba má po skoncení stíhania a prípadne po potrestaní istotu, ze nebude znovu stíhaná za ten istý cin (rozsudok z 3. apríla 2019, Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie, [88]C-617/17, [89]EU:C:2019:283, bod [90]33). 329 V oblasti hospodárskej sútaze najmä zásada ne bis in idem v podstate zakazuje, aby bol podnik znova odsúdený alebo opät stíhaný z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok, rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [91]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [92]EU:C:2002:582, bod [93]59, a z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, [94]T-24/07, [95]EU:T:2009:236, bod [96]178). 330 Uplatnenie zásady ne bis in idem najmä predpokladá, ze bolo prijaté rozhodnutie o existencii porusenia alebo ze bola preskúmaná zákonnost jeho posúdenia (rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [97]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [98]EU:C:2002:582, bod [99]60). 331 Ak je táto poziadavka splnená, zásada ne bis in idem zakazuje nové vecné posúdenie existencie porusenia, ak by toto nové posúdenie malo za následok: - bud ulozenie druhej sankcie popri prvej sankcii za predpokladu, ze sa opätovne konstatuje zodpovednost, - alebo ulozenie prvej sankcie za predpokladu, ze zodpovednost, ktorú prvé rozhodnutie odmietlo, konstatuje druhé rozhodnutie (rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [100]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [101]EU:C:2002:582, bod [102]61). 332 Zásada ne bis in idem nebráni obnoveniu stíhania, ktorého predmetom je to isté protisútazné správanie, pokial bolo prvé rozhodnutie zrusené z formálnych dôvodov bez vecného rozhodnutia o vytýkaných skutocnostiach, kedze rozhodnutie o zrusení nepredstavuje "vykonanie" v zmysle, aký má tento pojem v trestných oblastiach (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [103]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [104]EU:C:2002:582, bod [105]62, a z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, [106]T-24/07, [107]EU:T:2009:236, bod [108]190). 333 V takom prípade sa sankcie ulozené novým rozhodnutím nepridávajú k sankciám ulozeným zruseným rozhodnutím, ale ich nahrádzajú (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [109]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [110]EU:C:2002:582, bod [111]62, a z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, [112]T-24/07, [113]EU:T:2009:236, bod [114]190). 334 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze ku dnesnému dnu ziadne rozhodnutie s konecnou platnostou nerozhodlo o veci samej, pokial ide o úcast zalobkyne na poruseniach, ktoré sa jej vytýkajú. Rozhodnutie z roku 2002 bolo Vseobecným súdom zrusené z dôvodu právneho základu pouzitého Komisiou a rozhodnutie z roku 2009 bolo zrusené pre porusenie podstatných formálnych nálezitostí bez toho, aby v akomkolvek z týchto dvoch prípadov bolo prijaté konecné stanovisko k zalobným dôvodom uvádzaným zalobkynou týkajúcim sa jej úcasti na skutocnostiach, ktoré sa jej vytýkajú. Jedine rozsudok z 9. decembra 2014, Ferriere Nord/Komisia ([115]T-90/10, neuverejnený, [116]EU:T:2014:1035), rozhodol o takýchto zalobných dôvodoch, ale Súdny dvor ho v celom rozsahu zrusil. Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia zalobkynu za tie isté skutky sankcionovala alebo stíhala dvakrát (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [117]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [118]EU:C:2002:582, bod [119]63). 335 Pokial ide o sankciu ulozenú zalobkyni v napadnutom rozhodnutí, nahrádza sankciu ulozenú v rozhodnutí z roku 2009, ktorá sama nahradila sankciu ulozenú v rozhodnutí z roku 2002. Sumy zaplatené zalobkynou z titulu pokuty ulozenej v rozhodnutí z roku 2002 a v rozhodnutí z roku 2009 jej boli vrátené v dôsledku zrusenia týchto dvoch rozhodnutí. 336 Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze zásada ne bis in idem bola porusená. [omissis] 342 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zásada ne bis in idem nebráni prijatiu napadnutého rozhodnutia. Preto sa piaty zalobný dôvod musí zamietnut. 5. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti rezimu premlcania stanoveného clánkom 25 nariadenia c. 1/2003 343 Zalobkyna ziada o neuplatnenie premlcacej lehoty stanovenej v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu, ze táto lehota podla nej porusuje jednak zásadu primeranej lehoty a jednak zásadu proporcionality. 344 Tento zalobný dôvod je spochybnovaný, pokial ide o prípustnost a meritum veci. 345 Pokial ide o prípustnost, Komisia podporovaná Radou tvrdí, ze námietka nezákonnosti nie je dostatocne podopretá a je predlozená nejasným spôsobom. 346 V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobkyna vo svojich písomných podaniach vysvetlila výhrady, ktoré uplatnuje v súvislosti s clánkom 25 nariadenia c. 1/2003, ked uviedla jednak ich právny základ, teda porusenie zásady primeranej lehoty a zásady proporcionality, a jednak argumentáciu uvedenú na podporu tohto stanoviska, ktorá je v podstate tá, ze clánok 25 nariadenia c. 1/2003 je postihnutý nezákonnostou v rozsahu, v akom umoznuje Komisii prijat sankcné rozhodnutie v rozpore s týmito zásadami. 347 Okrem toho z jej písomných podaní vyplýva, ze Komisia a Rada boli schopné porozumiet námietkam vzneseným zalobkynou. 348 Tento zalobný dôvod je teda prípustný. 349 Vo veci samej zalobkyna uvádza dve tvrdenia. 350 V prvom rade tvrdí, ze normotvorca Únie porusil zásadu primeranej lehoty tým, ze do clánku 25 nariadenia c. 1/2003 nezahrnul ideu, ze po uplynutí primeranej lehoty bude Komisia zbavená moznosti, nezávisle od lehoty piatich alebo desiatich rokov a nezávisle od prerusenia, ku ktorým môze dôjst v prípade súdneho konania, prijat rozhodnutie konstatujúce porusenie a v kazdom prípade ulozit pokutu. 351 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v oblasti hospodárskej sútaze sa premlcacia lehota riadi clánkom 25 nariadenia c. 1/2003 takto: - táto doba je pät rokov [odsek 1 písm. b) v spojení s clánkom 23 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia], - môze byt prerusená akýmkolvek úkonom Komisie, ktorého cielom je vysetrovanie alebo stíhanie porusenia (odsek 3); v takom prípade prerusenie spätne prerusí lehotu, ktorá uz zacala plynút, a urcuje zaciatok novej lehoty; v prípade prerusenia premlcacia lehota uplynie najneskôr po uplynutí desiatich rokov bez toho, aby Komisia ulozila pokutu alebo pravidelné penále (odsek 5), - plynutie lehoty sa pozastaví pocas konaní o zalobách podaných na Súdny dvor proti rozhodnutiu Komisie, pricom v takom prípade sa predlzuje o dobu, pocas ktorej doslo k pozastaveniu (odsek 6). 352 Pokial ide o zásadu primeranej lehoty, tá nie je vopred urcená alebo stanovená abstraktne pre vsetky konania, ktoré môzu byt dotknuté, ale musí byt posúdená s prihliadnutím na okolnosti vlastné kazdej veci, najmä význam sporu, zlozitost veci, správanie zalobkyne a príslusných orgánov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [120]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [121]EU:C:2002:582, body [122]187 a [123]188). 353 Zalobkyna vytýka normotvorcovi Únie, ze v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 nestanovil maximálnu lehotu, po uplynutí ktorej by bol akýkolvek zásah Komisie vylúcený, aj keby premlcacia lehota bola pozastavená. 354 V tejto súvislosti treba uviest, ze clánok 25 nariadenia c. 1/2003, tak ako bol formulovaný, vyplýva zo zosúladenia, ktoré vykonal normotvorca Únie pri výkone právomocí, ktoré sú mu zverené, medzi dvoma cielmi, ktoré si môzu vyzadovat protichodné opatrenia, a to na jednej strane potrebou zabezpecit právnu istotu tým, ze sa zabráni tomu, aby sa mohli donekonecna spochybnovat konsolidované situácie po uplynutí casu a na druhej strane potrebou zabezpecit dodrziavanie práva stíhaním, zistovaním a trestaním porusení práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, [124]T-22/05 a T-23/02, [125]EU:T:2005:349, bod [126]82). 355 Zalobkyna vsak v prejednávanej veci nepreukázala, ze normotvorca Únie v rámci zosúladovania, ktoré vykonal medzi týmito odlisnými cielmi, prekrocil priestor, ktorý mu musí byt v tomto rámci priznaný. Právomoc vykonat overenia a ukladat sankcie je totiz ohranicená striktnými obmedzeniami. Je pravda, ze premlcacia lehota sa prerusuje v prípade zaloby podanej na súd Únie. Táto moznost si vsak na úcely jej uplatnenia vyzaduje postup, ktorý majú zabezpecit samotné podniky. Normotvorcovi Únie nemozno vytýkat okolnost, ze po podaní viacerých zalôb, pricom kazdá z nich bola podaná dotknutými podnikmi, bolo rozhodnutie vydané na konci konania prijaté po urcitej lehote. 356 Zosúladenie, ktoré takto uskutocnil normotvorca Únie, sa zdá byt o to primeranejsie, ze osoby podliehajúce súdnej právomoci stazujúce sa na neprimerane dlhé konanie môzu spochybnit túto dlzku tým, ze pokracujú v domáhaní sa zrusenia rozhodnutia prijatého na konci tohto konania, pricom takéto zrusenie je vyhradené pre situácie, v ktorých prekrocenie primeranej lehoty bránilo výkonu práva na obhajobu, alebo ak prekrocenie primeranej lehoty neviedlo k poruseniu práva na obhajobu, podaním zaloby o náhradu skody na súde Únie (pozri bod 215 vyssie). 357 Toto tvrdenie treba teda odmietnut. 358 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze clánok 25 nariadenia c. 1/2003 je v rozpore so zásadou proporcionality, pretoze pripústa, aby podniky boli ponechané v neistote pocas neprimerane dlhého obdobia tým, ze sa Komisii umozní pokracovat v nich po uplynutí lehoty, ktorej plynutie bolo pozastavené alebo prípadne prerusené. 359 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 317 vyssie, zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba sa priklonit k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [127]C-331/88, [128]EU:C:1990:391, bod [129]13, a zo 14. júla 2005, Holandsko/Komisia, [130]C-180/00, [131]EU:C:2005:451, bod [132]103). 360 Ako vsak bolo uvedené v bode 351 vyssie, premlcacia lehota je pät rokov. 361 Je prerusená akýmkolvek úkonom Komisie, ktorý sa týka vysetrovania alebo stíhania porusenia, pricom k premlcaniu dôjde najneskôr do desiatich rokov. Stanovením takejto lehoty tak podlieha úkon Komisie casovo striktnému obmedzeniu. 362 Okrem toho, ako bolo tiez uvedené v bode 351 vyssie, premlcacia lehota sa predlzuje o dobu, pocas ktorej je plynutie premlcacej lehoty pozastavené pocas konania o zalobe proti rozhodnutiu Komisie. Podla judikatúry toto pozastavenie zamedzuje tomu, aby stíhaniu porusení bolo bránené zacatím konaní, ktorých priebeh Komisia neovplyvní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [133]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [134]EU:C:2002:582, bod [135]144). 363 Clánok 25 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 sa tak týka prípadov, v ktorých necinnost Komisie nie je dôsledkom nedostatku nálezitej starostlivosti z jej strany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [136]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [137]EU:C:2002:582, bod [138]144). 364 Na urcenie, ci je clánok 25 nariadenia c. 1/2003 postihnutý protiprávnostou vytýkanou zalobkynou, treba uviest, ze premlcanie tým, ze bráni, aby sa spochybnovali do nekonecna situácie, ktoré sa ustálili plynutím casu, naplna právnu istotu, ale môze takisto umoznit ustálenie situácií, ktoré boli, aspon na zaciatku, protiprávne (rozsudok zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, [139]T-22/05 a T-23/02, [140]EU:T:2005:349, bod [141]82). 365 Na doplnenie analýzy treba pripomenút, ze osoby podliehajúce súdnej právomoci stazujúce sa na neprimerane dlhé konanie môzu spochybnit túto dlzku tým, ze pokracujú v domáhaní sa zrusenia rozhodnutia prijatého na konci tohto konania, pricom takéto zrusenie je vyhradené pre situácie, v ktorých prekrocenie primeranej lehoty bránilo výkonu práva na obhajobu, alebo ak prekrocenie primeranej lehoty neviedlo k poruseniu práva na obhajobu, podaním zaloby o náhradu skody na súde Únie. 366 Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze normotvorca Únie tým, ze posudzoval ciele, ktoré sa majú dosiahnut v rámci rezimu premlcania, zaviedol systém obsahujúci opatrenia, ktoré nie sú nevyhnutné ci dokonca uzitocné, alebo opatrenia, ktoré by mohli byt nahradené inými rovnako úcinnými opatreniami na ochranu podnikov, ktoré by mohli byt dotknuté, bez toho, aby v neúnosnej miere bránili úcinnosti vysetrovaní alebo stíhaní. 367 Siesty zalobný dôvod a v dôsledku toho aj prvú cast zalobných návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia treba preto zamietnut. B. O návrhoch na znízenie ulozenej pokuty predlozených subsidiárne [omissis] 1. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnosti zvýsenia pokuty z dôvodu opakovaného porusovania [omissis] a) O prvej výhrade zalozenej na porusení práva na obhajobu pri zohladnení opakovaného porusovania 535 Zalobkyna tvrdí, ze zvýsenie základnej sumy pokuty o 50 %, ktoré Komisia uplatnila z dôvodu opakovaného porusovania, je protiprávne, pretoze jej v rozpore s jej právom na obhajobu nebolo umoznené predlozit pripomienky k tejto otázke pocas správneho konania. 536 Konkrétnejsie, Komisia neuviedla svoj zámer zohladnit túto pritazujúcu okolnost v oznámení o výhradách, ktoré obsahovalo iba: - vseobecné tvrdenie platné pre vsetky podniky, podla ktorého Komisia zohladní kazdú pritazujúcu okolnost, - zmienka o skorsom rozhodnutí o ulození sankcie, a to rozhodnutie Komisie 89/515/EHS z 2. augusta 1989 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/31.553 - Betonárska ocelová výstuz) ([142]Ú. v. ES L 260, 1989, s. 1) bez súvislosti s prípadným zohladnením opakovaného porusovania, pretoze sa nachádzala v poznámke pod ciarou s cielom definovat výrobky, ktorých sa táto vec týka. 537 Zalobkyna tvrdí, ze následne nebola poskytnutá ziadna dalsia informácia, hoci Komisia mala viacero prílezitostí na informovanie dotknuté podniky o tomto bode, medzi nimi najmä v oznámení o doplnujúcich výhradách, v liste z 15. decembra 2017, ktorým oznámila pokracovanie v konaní, v ziadostiach o informácie, ktoré nasledovali po vypocutí z 23. apríla 2018 alebo na stretnutí z 21. júna 2019, uvedené v bode 27 vyssie, ktoré sa konalo so sluzbami Komisie. 538 V tejto súvislosti treba uviest, ze ked chce Komisia pripísat právnickej osobe porusenie práva hospodárskej sútaze a v tejto súvislosti navrhuje konstatovat opakované porusovanie ako pritazujúcu okolnost, oznámenie o výhradách, ktoré adresuje tejto osobe, musí obsahovat vsetky skutocnosti, ktoré jej umoznia zabezpecit si svoju obhajobu, najmä tie, ktoré môzu odôvodnit, ze podmienky opakovaného porusovania sú v prejednávanej veci splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., [143]C-93/13 P a C-123/13 P, [144]EU:C:2015:150, bod [145]96). 539 V tomto zmysle sa Komisia v bode 84 svojho oznámenia o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ ([146]Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6) zaviazala "dostatocne presným spôsobom" uviest v oznámení o výhradách skutocnosti, ktoré môzu predstavovat pritazujúce okolnosti. 540 Opakované porusovanie vsak treba podla ustálenej judikatúry povazovat za okolnost, ktorá môze mat túto pritazujúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, [147]T-141/94, [148]EU:T:1999:48, bod [149]618, a z 11. marca 1999, Unimétal/Komisia, [150]T-145/94, [151]EU:T:1999:49, bod [152]585). 541 Povinnost opísaná v bodoch 538 az 540 vyssie vyplýva z povinnosti dodrziavat právo na obhajobu, ktorá je predmetom vseobecnej zásady, podla ktorej v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, sa dotknutým podnikom a zdruzeniam podnikov musí umoznit uz v správnom konaní úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných proti nim (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [153]T-23/99, [154]EU:T:2002:75, bod [155]189 a citovanú judikatúru). 542 Pri preskúmaní, ci bola dodrzaná zásada práva na obhajobu, musí súd Únie zohladnit vsetky okolnosti veci, aby zabezpecil, ze úmysel Komisie konstatovat porusenie alebo urcitú okolnost bol z pohladu dotknutého podniku dostatocne predvídatelný na to, aby bolo mozné domnievat sa, ze tento podnik mal moznost vyjadrit svoje pripomienky k danému bodu. 543 V prejednávanej veci oznámenie o výhradách z 26. marca 2002 v poznámke pod ciarou 2 uvádzalo, ze voci zalobkyne bolo skôr prijaté rozhodnutie, ktorým sa urcilo, ze sa dopustila závazného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a z tohto dôvodu jej bola ulozená konkrétna sankcia. 544 Okrem toho oznámenie o výhradách uvádzalo, ze Komisia mala v úmysle ulozit pokutu podnikom, ktorým bolo urcené, vrátane zalobkyne, pricom zohladnila rôzne skutocnosti. 545 Oznámenie o výhradách v odôvodnení 314 tak uvádzalo, ze pri stanovení výsky pokút Komisia bude posudzovat okolnosti prejednávanej veci a najmä závaznost a dlzku trvania porusenia, pricom pripomína, ze dohoda alebo zosúladený postup, akým je cenový kartel a rozdelenie trhov, predstavujú velmi závazné porusenie práva Únie. 546 V odôvodnení 314 oznámenia o výhradách Komisia tiez oznámila svoj zámer, aby výska pokuty, ktorá by bola ulozená kazdému podniku, odrázala pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, ktoré by mohli byt voci nemu uplatnené, pricom táto suma musí byt stanovená vo výske zarucujúcej dostatocný odstrasujúci úcinok. 547 Komisia následne zalobkyni vo svojom liste z 15. decembra 2017, ktorým oznámila pokracovanie v správnom konaní, oznámila, ze v rozhodnutí, ktoré prijme na konci konania, sa bude opierat o výhrady vyplývajúce z oznámenia o výhradách, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutí z roku 2002 a z roku 2009. 548 Opakované porusovanie pritom bolo v týchto rozhodnutiach zohladnené na úcely výpoctu výsky pokuty zalobkyne z dôvodu pritazujúcich okolností. 549 V rozsahu, v akom je to potrebné, treba dodat, ze Komisia v liste z 15. decembra 2017 trvala na tom, ze dotknuté podniky by mohli pocas vypocutia podrobne a bez obmedzení diskutovat o vsetkých aspektoch predmetného prípadu, cím by sa zalobkyni ako dotknutému podniku umoznilo prípadne uviest, v com sa domnievala, ze opakované porusovanie nemozno voci nej uplatnit ako pritazujúcu okolnost. 550 Za týchto podmienok treba po preskúmaní vsetkých okolností súvisiacich so spisom uviest, ze v prejednávanej veci boli splnené podmienky jednak na to, ze bol dostatocne predvídatelný úmysel Komisie zohladnit z dôvodu opakovaného porusovania skorsie rozhodnutie o ulození sankcie, ktoré bolo urcené zalobkyni, a jednak na to, ze zalobkyna mala prílezitost predlozit svoje pripomienky k tomuto bodu. 551 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. b) O druhej výhrade týkajúcej sa lehoty medzi dvoma zohladnenými poruseniami 552 Zalobkyna tvrdí, ze lehota potrebná na posúdenie opakovaného porusovania, teda cas, ktorý uplynul medzi konstatovaním prvého porusenia a okamihom, ked sa dotknutý podnik dopustil nového protiprávneho správania, bola v prejednávanej veci devät rokov, kedze jej úcast na karteli sa zacala v roku 1998, a nie v roku 1993, ako sa domnievala Komisia v napadnutom rozhodnutí. Takáto lehota je vsak na úcely konstatovania opakovaného porusovania neprimeraná. 553 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z hladiska odstrasenia je opakované porusovanie okolnostou, ktorá podla judikatúry odôvodnuje znacné zvýsenie základnej sumy pokuty. Predstavuje totiz dôkaz o tom, ze skôr ulozená sankcia nebola dostatocne odstrasujúca (pozri rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [156]T-53/03, [157]EU:T:2008:254, bod [158]398 a citovanú judikatúru). 554 Pokial ide o cas, ktorý uplynul medzi týmito dvoma poruseniami, ani nariadenie c. 1/2003, ani usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([159]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia z roku 1998"), nestanovujú maximálnu lehotu na zohladnenie opakovaného porusovania a bolo rozhodnuté, ze neexistencia takejto lehoty sama osebe neporusuje zásadu právnej istoty (rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [160]C-413/08 P, [161]EU:C:2010:346, body [162]66 a [163]67). 555 Hoci vsak ziadna premlcacia lehota nebráni konstatovaniu stavu opakovaného porusovania, nic to nemení na skutocnosti, ze na úcely dodrzania zásady proporcionality Komisia nemôze casovo neobmedzeným spôsobom zohladnit jedno alebo viaceré skorsie rozhodnutia, ktorými boli podniku ulozené sankcie (rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [164]C-413/08 P, [165]EU:C:2010:346, bod [166]70). 556 Súdu Únie teda prinálezí overit, ci je vzhladom na skutkové okolnosti prejednávanej veci zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania odôvodnené najmä v rozsahu, v akom odhaluje tendenciu dotknutého podniku nerespektovat pravidlá hospodárskej sútaze, najmä vzhladom na krátky cas, ktorý uplynul medzi predchádzajúcim porusením pravidiel hospodárskej sútaze a predmetným porusením (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [167]C-413/08 P, [168]EU:C:2010:346, bod [169]70). 557 V prejednávanej veci vzhladom na zamietnutie siedmeho zalobného dôvodu, v ktorom zalobkyna spochybnila dôkazy získané Komisiou s cielom preukázat, ze sa podielala na porusení od 1. apríla 1993, bola lehota medzi oboma poruseniami tri roky a osem mesiacov, a nie devät rokov, ako tvrdí zalobkyna. 558 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla judikatúry mozno lehotu o nieco kratsiu ako desat rokov medzi dvoma poruseniami povazovat za relatívne krátku, a svedcí teda o sklone podniku nevyvodit primerané dôsledky z konstatovania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré bolo voci nemu urobené (rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [170]C-3/06 P, [171]EU:C:2007:88, bod [172]40). 559 V tejto súvislosti sa Komisia mohla správne domnievat, ze zvýsenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusovania bolo v prejednávanej veci odôvodnené vzhladom na sklon zalobkyne porusit pravidlá hospodárskej sútaze, o com svedcí krátky cas, ktorý uplynul medzi dvoma dotknutými poruseniami, a to tri roky a osem mesiacov. [omissis] 564 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. c) O tretej výhrade týkajúcej sa doby, ktorá uplynula medzi zohladnenými poruseniami a prijatím napadnutého rozhodnutia 565 Na úvod treba uviest, ze pri preskúmaní predchádzajúcej výhrady mal Vseobecný súd posúdit lehotu, ktorá uplynula medzi dvoma poruseniami zohladnenými Komisiou na úcely opakovaného porusovania. 566 V rámci tretej výhrady zalobkyna vyzýva súd Únie, aby z hladiska zásady proporcionality preskúmal inú lehotu, a to lehotu, ktorá na jednej strane uplynula medzi poruseniami zohladnenými na úcely opakovaného porusovania, a na druhej strane prijatím napadnutého rozhodnutia Komisiou, v ktorom zvýsila základnú sumu pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. 567 Podla zalobkyne vzhladom na to, ze táto lehota je neprimerane dlhá, opakované porusovanie nie je spôsobilé vyvolat odradzujúci úcinok a splnit tak svoj úcel, takze Komisia porusila zásadu proporcionality, ked v tomto prípade zohladnila opakované porusovanie. 568 Na podporu svojho stanoviska zalobkyna zdôraznuje osobitné okolnosti prejednávanej veci, ked z dôvodu zrusenia rozhodnutí z rokov 2002 a 2009 Komisia na úcely konstatovania opakovaného porusovania zohladnila správanie, ktoré sa zacalo v roku 1985, teda 34 rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a ktoré bolo v prípade prvého porusenia konstatované v roku 1989, teda 30 pred jeho prijatím, s cielom sankcionovat správanie, ktoré sa skoncilo v roku 2000, teda 19 rokov pred jeho prijatím. 569 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba sa priklonit k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [173]C-331/88, [174]EU:C:1990:391, bod [175]13, a zo 14. júla 2005, Holandsko/Komisia, [176]C-180/00, [177]EU:C:2005:451, bod [178]103). 570 Pokial ide o opakované porusovanie, judikatúra vyzaduje od Komisie, aby svojím konaním na úcely stanovenia výsky pokuty dbala na odstrasujúci úcinok. Pritom prostriedkom na zabezpecenie tohto odstrasujúceho úcinku je zohladnit opakované porusovanie zvýsením sumy pokuty. Zohladnenie opakovaného porusovania má teda podnietit podniky, ktoré prejavili sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2011, Shell Petroleum a i./Komisia, [179]T-38/07, [180]EU:T:2011:355, bod [181]98 a citovanú judikatúru). 571 Podla judikatúry uvedenej v bode 553 vyssie je opakované porusovanie okolnostou, ktorá odôvodnuje znacné zvýsenie základnej sumy pokuty, pretoze predstavuje dôkaz o tom, ze predtým ulozená sankcia nebola dostatocne odstrasujúca. 572 Ako bolo uvedené v bode 555 vyssie, Komisia nie je pri konstatovaní opakovaného porusovania viazaná prípadnou premlcacou lehotou. Nemôze vsak zohladnit jedno alebo viaceré predchádzajúce rozhodnutia, ktorými sa podniku ukladá sankcia bez casového obmedzenia. 573 Zistovanie a posudzovanie osobitných charakteristík opakovaného porusovania je súcastou volnej úvahy Komisie a Komisia môze v kazdom prípade pri stanovení zvýsenej sadzby z dôvodu opakovaného porusovania zohladnit nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú tendenciu podniku porusovat pravidlá hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2011, Shell Petroleum a i./Komisia, [182]T-38/07, [183]EU:T:2011:355, bod [184]98). 574 Komisii preto nemozno vytýkat, ze v prejednávanej veci konstatovala opakované porusovanie vzhladom na dobu, ktorá uplynula medzi prvým zisteným porusením alebo poruseniami a porusením, ktoré je sankcionované v napadnutom rozhodnutí. Práve táto skutocnost totiz svedcí o sklone podniku porusovat pravidlá hospodárskej sútaze, a preto odôvodnuje vôlu usmernovat správanie tohto podniku na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [185]T-38/02, [186]EU:T:2005:367, bod [187]354, a z 13. decembra 2012, Versalis a Eni/Komisia, [188]T-103/08, neuverejnený, [189]EU:T:2012:686, bod [190]266). 575 Ako je uvedené v bode 557 vyssie, príslusné obdobie bolo krátke, a to tri roky a osem mesiacov. Kedze bola preukázaná tendencia zalobkyne porusovat pravidlá práva hospodárskej sútaze, nemozno Komisii platne vytýkat, ze napadnuté rozhodnutie prijala so zretelom na odstrasujúci úcinok, a to napriek skutocnosti, ze vysetrovanie trvalo urcitý cas z dôvodu súdnych rizík, ktoré jej boli známe. 576 Zalobkyna vsak tvrdí, ze z dôvodu porusení, ku ktorým doslo uz dávno, napadnuté rozhodnutie nemohlo mat pri jeho prijatí ziadny odradzujúci úcinok. Okrem toho tvrdí, ze od roku 2000 sa zdrzala akéhokolvek porusenia. 577 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bodoch 298 az 300 vyssie, hoci nemozno vylúcit, ze hrozba sankcie, ktorá bola zalobkyni ulozená pocas celého vysetrovania a opakovaného ulozenia sankcií, mohla mat urcitý odstrasujúci úcinok, nebráni to tomu, aby to bola práve sankcia, t. j. zaplatenie pokuty ulozenej Komisiou, ktorá bola zvýsená z dôvodu opakovaného porusenia, ktorá úcinne odrádza podnik od dalsieho porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 578 Za týchto podmienok Komisia neporusila zásadu proporcionality tým, ze prostredníctvom zohladnenia opakovaného porusovania zarucila, aby pokuta ulozená zalobkyni v napadnutom rozhodnutí bola dostatocne odstrasujúca. 579 Zo vsetkých uvedených dôvodov musí byt táto výhrada zamietnutá. [omissis] 2. Záver k návrhu na znízenie pokuty 645 Vzhladom na to, ze ziadna protiprávnost alebo nezrovnalost nepostihuje napadnuté rozhodnutie (pozri body 530, 606 a 643 vyssie), návrhy na znízenie výsky pokuty nemozno prijat v rozsahu, v akom smerujú k tomu, aby Vseobecný súd z uvedených protiprávností alebo nezrovnalostí vyvodil dôsledky, pokial ide o výsku pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, Orange Polska/Komisia, [191]T-486/11, [192]EU:T:2015:1002, bod [193]226). 646 Súd Únie je vsak pri výkone svojej neobmedzenej právomoci stanovenej v clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 oprávnený nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje iba zamietnut zalobu o neplatnost alebo zrusit (v celom rozsahu alebo ciastocne) napadnutý akt, zohladnit vsetky skutkové okolnosti a prípadne zmenit výsku sankcie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [194]C-534/07 P, [195]EU:C:2009:505, bod [196]86 a citovanú judikatúru, a z 10. novembra 2021, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), [197]T-612/17, vec v odvolacom konaní, [198]EU:T:2021:763, bod [199]605]. 647 Súd Únie môze v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [200]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [201]EU:C:2013:866, bod [202]334 a citovaná judikatúra). 648 Za týchto podmienok môze súd Únie prípadne vykonat posúdenia odlisné od posúdení, ku ktorým dospela Komisia pri stanovení výsky ulozenej pokuty (pozri rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [203]C-603/13 P, [204]EU:C:2016:38, bod [205]75). 649 Treba teda preskúmat, z hladiska vsetkých dôkazov v spise, najmä tých, ktoré zdôraznovala zalobkyna, ci Vseobecnému súdu prislúcha z titulu jeho neobmedzenej právomoci nahradit sumu pokuty stanovenú Komisiou novou pokutou z dôvodu, ze pokuta stanovená Komisiou nie je primeraná (rozsudok zo 17. decembra 2015, Orange Polska/Komisia, [206]T-486/11, [207]EU:T:2015:1002, bod [208]227). 650 Zalobkyna s odmietnutím proporcionality napadnutého rozhodnutia uviedla, ze podla nej mala Komisia vzhladom na okolnosti prejednávanej veci zastavit konanie, alebo prinajmensom, ak mala v úmysle prijat rozhodnutie, neulozit jej ziadnu pokutu. 651 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby konstatovala porusenie primeranej lehoty alebo porusenie práva na obhajobu, priznala zalobkyni znízenie pokuty, ktoré odôvodnila takto: - "vzhladom na... neistotu spôsobenú prechodom medzi týmito dvoma zmluvami, co je výnimocná okolnost, ktorá sa v tom case výslovne neriadila judikatúrou,... Komisia povazuje za vhodné, aby sa stranám, ktorým je toto rozhodnutie urcené, znízila pokuta" (odôvodnenie 570), - toto znízenie sa prizná "s cielom znízit negatívne dôsledky pre úcastníkov konania, ktoré mohli byt spôsobené dlhým trvaním konania, ktoré bolo potrebné na odstránenie urcitých procesných vád, ku ktorým doslo v priebehu tohto konania a ktoré nemozno pripísat osobám, ktorým je urcené toto rozhodnutie" (odôvodnenie 570), - "dobrovolné poskytnutie znízenia pokuty Komisiou... sa musí povazovat za dostatocné... na zmiernenie prípadných skodlivých úcinkov, ktoré vzniknú osobám, ktorým je urcené, z dôvodu dlhého trvania konania" (odôvodnenie 572), - "osobám, ktorým je rozhodnutie urcené, mozno... primerane znízit pokuty,... aby sa znízili prípadné skodlivé úcinky spôsobené procesnými chybami, ktorých sa dopustila Komisia" (odôvodnenie 573), - "Komisia sa domnieva,... ze procesné pochybenia, ktorých sa dopustila v rámci prechodu zo Zmluvy ESUO na Zmluvu o ES, a dlhsie obdobie, ktoré mohlo vyplynút z týchto chýb, môzu odôvodnovat primeranú náhradu skody pre osoby, ktorým je toto rozhodnutie urcené" (odôvodnenie 991), - "so zretelom na volnú úvahu Komisie v oblasti stanovovania pokút môze osobám, ktorým je toto rozhodnutie urcené,... [priznat] znízenie pokuty, ktoré by sa malo merat takým spôsobom, aby nesankcionovalo podniky, ktorým sú urcené, za procesné chyby, ktorých sa nedopustili, ale ktoré zároven nie sú natolko závazné, ze by porusovali zásadu, podla ktorej kartely predstavujú velmi závazné porusenia práva hospodárskej sútaze" (odôvodnenie 992), - "pri nálezitom zohladnení týchto faktorov Komisia dospela k záveru, ze znízenie pokuty o 50 % z dôvodu mimoriadnej polahcujúcej okolnosti musí byt priznané vsetkým osobám, ktorým je toto rozhodnutie urcené" (odôvodnenie 994). 652 Z toho vyplýva, ze Komisia na úcely znízenia pokuty ulozenej zalobkyni v podstate vychádzala z týchto skutocností: - vec sa riesila v case, ked uplynula platnost Zmluvy o ESUO, - táto situácia spôsobila tazkosti s urcením uplatnitelných pravidiel, - tieto tazkosti viedli k zruseniu rozhodnutí z rokov 2002 a 2009 súdmi Únie, - tieto zrusenia viedli k predlzeniu konania v rozsahu, v akom mohlo nepriaznivo ovplyvnit situáciu dotknutých podnikov, - tieto okolnosti mohli byt zohladnené pri stanovení výsky pokuty. 653 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v odôvodneniach citovaných v bode 651 vyssie opakovane pouzila výrazy umoznujúce domnievat sa, ze priznaním znízenia predmetnej pokuty zamýslala "znízit" alebo "odstránit""skodlivé úcinky", teda skodu, ktorá mohla byt spôsobená "chybami", ktoré jej mozno pripísat. 654 Hoci sa tieto pojmy vo vseobecnosti spájajú s konaniami o náhradu skody, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze priznaním znízenia predmetnej pokuty bolo zámerom Komisie priznat náhradu skody spôsobenej protiprávnym konaním. Nikde v uvedenom rozhodnutí Komisia neuznala, ze sa správala protiprávne, napríklad prekrocením primeranej lehoty konania alebo porusením práva zalobkyne na obhajobu. Vo viacerých castiach tohto rozhodnutia naopak odkazuje na judikatúru, podla ktorej v prípade výhrady týkajúcej sa dlzky konania ju treba napravit v rámci zaloby o náhradu skody (odôvodnenia 568 a 578). 655 Treba teda konstatovat, ze s prihliadnutím na tieto rôzne skutocnosti cielom znízenia predmetnej pokuty Komisiou nebolo napravit protiprávne správanie, ale len zohladnit okolnosti prejednávanej veci v rámci sirokej miery volnej úvahy, ktorá jej je na úcely ukladania sankcií priznaná najmä rozsudkom z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia ([209]C-510/06 P, [210]EU:C:2009:166, bod [211]82) (pozri bod 651 vyssie). 656 V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci sa Vseobecný súd domnieva, ze v prejednávanej veci pokutu nemozno zrusit najmä z dôvodu potreby zabezpecit plné uplatnenie práva hospodárskej sútaze na osobitne závazné porusenie a znacne dlhé trvanie, ktoré sú zalobkyni vytýkané. 657 Vzhladom na to treba zohladnit skutocnost, ze pokuta nebola zalobkyni ulozená pocas niekolkých rokov, ktoré nasledovali po poslednom protisútaznom správaní konstatovanom Komisiou, ale bola ulozená takmer 20 rokov neskôr. 658 V tejto súvislosti treba v prejednávanej veci pri stanovení výsky pokuty zohladnit spomedzi vsetkých relevantných okolností jej odstrasujúci úcinok. 659 Zohladnenie odstrasujúceho úcinku má totiz zabezpecit, aby výska pokuty v dostatocnej miere podnecovala dotknutý podnik a vo vseobecnosti vsetky hospodárske subjekty k dodrziavaniu pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [212]C-413/08 P, [213]EU:C:2010:346, bod [214]102). 660 V prejednávanej veci uz bol ciel odstrasenia vo vztahu k zalobkyni splnený, v kazdom prípade ciastocne jednak sankciou, ktorá jej bola ulozená v rozhodnutí z roku 2002, neskôr v rozhodnutí z roku 2009, a jednak perspektívou, ze táto sankcia môze byt zachovaná na konci konania, ak by boli zaloby podané zalobkynou proti týmto rozhodnutiam zamietnuté alebo ak by v prípade zrusenia uvedených rozhodnutí bolo prijaté nové rozhodnutie, ktorým sa opätovne ukladá sankcia (pozri bod 299 vyssie). 661 Za týchto podmienok treba v rámci výkonu neobmedzenej právomoci zastávat názor, ze vzhladom na cas, ktorý uplynul medzi posledným protisútazným správaním a prijatím tohto napadnutého rozhodnutia, stanovenie výsky pokuty na nizsej úrovni, nez je základná suma 2,975 milióna eur stanovená Komisiou v uvedenom rozhodnutí na základe usmernení z roku 1998, ktorými sa môzu riadit súdy Únie pri výkone uvedenej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [215]C-441/11 P, [216]EU:C:2012:778, bod [217]80), sa zdá byt v prejednávanej veci dostatocná na to, aby vyvolala sledovaný odstrasujúci úcinok. 662 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je znízenie výsky pokuty o 50 % z dôvodu casu, ktorý uplynul medzi posledným protisútazným správaním a prijatím napadnutého rozhodnutia, primerané. 663 Na záver je potrebné: - zamietnut zalobu v rozsahu, v akom smeruje k úplnému alebo ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia, - zamietnut návrh zalobkyne na znízenie pokuty, pricom treba konstatovat, ze znízenie pokuty o 50 % priznané Komisiou v napadnutom rozhodnutí bolo primerané vzhladom na zmiernenie potrebného odstrasujúceho úcinku sankcie z dôvodu casu, ktorý uplynul medzi ukoncením porusenia a ulozením pokuty. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Ferriere Nord SpA znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Európskej komisie. 3. Rada Európskej únie znása svoje vlastné trovy konania. Gervasoni Madise Nihoul Frendo Martín y Pérez de Nanclares Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. novembra 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [218]*1 ) Jazyk konania: taliancina. ( [219]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXT8g9Tr/L84312-290TMP.html#t-ECR_62019TJ0667_EXT_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXT8g9Tr/L84312-290TMP.html#t-ECR_62019TJ0667_EXT_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A320&locale=sk 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A320 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A716&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A716 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A716&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A716 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A716&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A716 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point179 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point285 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&anchor=#point94 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A499&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A499 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A499&anchor=#point159 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point47 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point48 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point84 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point85 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&anchor=#point74 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&anchor=#point76 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A320&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A320 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A716&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A716 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point284 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point167 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A111&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A111 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A111&anchor=#point162 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A305&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A305 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A305&anchor=#point61 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point187 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point188 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A47&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A47 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A47&anchor=#point40 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point230 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point231 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&anchor=#point239 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&anchor=#point70 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&anchor=#point22 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A91&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A91 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A91&anchor=#point90 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&anchor=#point13 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451&anchor=#point103 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&anchor=#point33 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point59 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&anchor=#point178 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point60 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point61 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point62 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&anchor=#point190 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point62 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&locale=sk 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&anchor=#point190 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point63 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point187 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point188 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&anchor=#point82 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&anchor=#point13 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451&anchor=#point103 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point144 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point144 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&locale=sk 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&anchor=#point82 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:260:TOC 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&anchor=#point96 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48&anchor=#point618 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A49&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A49 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A49&anchor=#point585 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A75&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A75 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A75&anchor=#point189 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&anchor=#point398 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&anchor=#point66 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&anchor=#point67 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&anchor=#point70 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&anchor=#point70 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&anchor=#point40 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&anchor=#point13 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451&locale=sk 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451&anchor=#point103 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355&anchor=#point98 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355&locale=sk 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355&anchor=#point98 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&locale=sk 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&anchor=#point354 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A686&locale=sk 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A686 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A686&anchor=#point266 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&locale=sk 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&anchor=#point226 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&anchor=#point86 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A763&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A763 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A763&anchor=#point605 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point334 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point75 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&locale=sk 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1002&anchor=#point227 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&locale=sk 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&anchor=#point82 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 213. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&anchor=#point102 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point80 218. file:///tmp/lynxXXXXT8g9Tr/L84312-290TMP.html#c-ECR_62019TJ0667_EXT_SK_01-E0001 219. file:///tmp/lynxXXXXT8g9Tr/L84312-290TMP.html#c-ECR_62019TJ0667_EXT_SK_01-E0002