ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá rozsírená komora) z 9. novembra 2022 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s výstuzami do betónu - Rozhodnutie, ktorým sa na základe nariadenia (ES) c. 1/2003 konstatuje porusenie clánku 65 UO po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO - Urcenie cien - Obmedzenie a kontrola výroby a predaja - Rozhodnutie prijaté na základe zrusenia skorsích rozhodnutí - Uskutocnenie nového vypocutia za prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov - Právo na obhajobu - Zásada riadnej správy vecí verejných - Primeraná lehota - Povinnost odôvodnenia - Proporcionalita - Zásada ne bis in idem - Námietka nezákonnosti - Jediné, komplexné a nepretrzité porusenie - Dôkaz o úcasti na karteli - Verejné distancovanie sa - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-657/19, Feralpi Holding SpA, so sídlom v Brescii (Taliansko), v zastúpení: G. Roberti a I. Perego, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Rossi, G. Conte a C. Sjödin, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Manzini, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ, na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2019) 4969 final zo 4. júla 2019 týkajúceho sa konania podla clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec AT.37956 - Výstuze do betónu) a/alebo zrusenie ci znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora), na poradách v zlození: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia L. Madise, P. Nihoul (spravodajca), R. Frendo a J. Martín y Pérez de Nanclares, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. júna 2021, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Feralpi Holding SpA (predtým Feralpi Siderurgica SpA a Federalpi Siderurgica SRL), je výrobcom výstuzí do betónu so sídlom v Taliansku. A. Prvé rozhodnutie Komisie (2002) 2 Od októbra do decembra 2000 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala v súlade s clánkom 47 UO kontroly v talianskych podnikoch vyrábajúcich výstuzné tyce do betónu, medzi nimi aj v podniku zalobkyne, a v zdruzení podnikov Federazione imprese siderurgiche italiane (Zdruzenie talianskych oceliarskych podnikov, dalej len "Federacciai"). Na základe tohto ustanovenia im tiez zaslala ziadosti o informácie. 3 Dna 26. marca 2002 Komisia zacala konanie podla clánku 65 UO a uviedla výhrady podla clánku 36 UO (dalej len "oznámenie o výhradách"), ktoré boli oznámené najmä zalobkyni. Zalobkyna odpovedala na oznámenie o doplnujúcich výhradách 31. mája 2002. 4 Úcastníci správneho konania boli vypocutí 13. júna 2002. 5 Dna 12. augusta 2002 Komisia zaslala tým istým adresátom doplnujúce výhrady (dalej len "oznámenie o doplnujúcich výhradách") na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Vysvetlila v nom svoj postoj k pokracovaniu konania po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO 23. júla 2002. Zalobkyna odpovedala na oznámenie o doplnujúcich výhradách 20. septembra 2002. 6 Dna 30. septembra 2002 sa konalo dalsie vypocutie úcastníkov správneho konania za prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Týkalo sa predmetu oznámenia o doplnujúcich výhradách, teda právnych dôsledkov skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO na pokracovanie v konaní. 7 Po skoncení správneho konania Komisia prijala rozhodnutie K(2002) 5087 v konecnom znení zo 17. decembra 2002, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy o ESUO (COMP/37.956 - Výstuze do betónu) (dalej len "rozhodnutie z roku 2002"), adresované zdruzeniu Federacciai a ôsmim podnikom vrátane zalobkyne. Konstatovala v nom, ze v období od decembra 1989 do júla 2000 zrealizovali jednotný, komplexný a nepretrzitý kartel na talianskom trhu s výstuzami do betónu vo forme tycí alebo zvitkov (dalej len "výstuze do betónu"), ktorého cielom alebo úcinkom bolo urcovanie cien a obmedzenie alebo kontrola výroby alebo predaja, co je v rozpore s clánkom 65 ods. 1 UO. Z tohto dôvodu ulozila zalobkyni pokutu vo výske 10,25 milióna eur. 8 Dna 4. marca 2003 podala zalobkyna na Vseobecný súd zalobu proti rozhodnutiu z roku 2002. Vseobecný súd zrusil uvedené rozhodnutie vo vztahu k zalobkyni (rozsudok z 25. októbra 2007, Feralpi Siderurgica/Komisia, [4]T-77/03, neuverejnený, [5]EU:T:2007:319) a ostatným podnikom, ktorým je rozhodnutie urcené, z dôvodu, ze pouzitý právny základ, teda clánok 65 ods. 4 a 5 UO, uz v case prijatia tohto rozhodnutia nebol úcinný. Z tohto dôvodu Komisia nemala na základe týchto ustanovení právomoc konstatovat a postihovat porusenie clánku 65 ods. 1 UO po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO. Vseobecný súd nepreskúmal ostatné aspekty tohto rozhodnutia. 9 Rozhodnutie z roku 2002 nadobudlo právoplatnost vo vztahu k zdruzeniu Federacciai, ktoré nepodalo zalobu na Vseobecný súd. B. Druhé rozhodnutie Komisie (2009) 10 Listom z 30. júna 2008 Komisia informovala zalobkynu a ostatné dotknuté podniky o svojom úmysle prijat nové rozhodnutie, pricom opravila pouzitý právny základ. Okrem toho spresnila, ze opätovne prijaté rozhodnutie sa zakladá na dôkazoch predlozených v oznámení o výhradách a v oznámení o doplnujúcich výhradách. Na výzvu Komisie zalobkyna predlozila 31. júla 2008 písomné pripomienky. 11 Komisia faxmi z 24. júla a 25. septembra 2008 a následne z 13. marca, 30. júna a 15. júla 2009 poziadala zalobkynu o informácie týkajúce sa vývoja jej struktúry a obratu. Zalobkyna odpovedala na tieto ziadosti o informácie e-mailami zo 4. septembra a 17. októbra 2008, potom z 3. apríla, 6. júla a 22. júla 2009. 12 Dna 30. septembra 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 7492 v konecnom znení týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec COMP/37.956 - Výstuze do betónu, opätovné prijatie), adresované tým istým podnikom ako rozhodnutie z roku 2002, vrátane zalobkyne. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe procesných pravidiel Zmluvy o ES a nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Vychádzala zo skutocností uvedených v oznámení o výhradách a v oznámení o doplnujúcich výhradách a v podstate prevzala obsah a závery rozhodnutia z roku 2002. Konkrétne výska pokuty ulozenej zalobkyni vo výske 10,25 milióna eur zostala nezmenená. 13 Dna 8. decembra 2009 Komisia prijala pozmenujúce rozhodnutie, v ktorom do svojej prílohy zaradila tabulky oznacujúce zmeny cien vynechané v jej rozhodnutí z 30. septembra 2009 a opravila císelné odkazy na uvedené tabulky v ôsmich poznámkach pod ciarou. 14 Dna 19. februára 2010 zalobkyna podala na Vseobecný súd zalobu proti rozhodnutiu Komisie z 30. septembra 2009 v znení zmien (dalej len "rozhodnutie z roku 2009"). Dna 9. decembra 2014 Vseobecný súd túto zalobu zamietol (rozsudok z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia, [7]T-70/10, neuverejnený, [8]EU:T:2014:1031). Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutie z roku 2009 vo vztahu k jednému z dalsích subjektov, ktorým bolo urcené, znízil výsku pokuty ulozenej dvom dalsím subjektom, ktorým bolo urcené, a zamietol ostatné zaloby. 15 Dna 19. februára 2015 zalobkyna podala odvolanie proti rozsudku z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia ([9]T-70/10, neuverejnený, [10]EU:T:2014:1031). Rozsudkom z 21. septembra 2017, Feralpi/Komisia ([11]C-85/15 P, [12]EU:C:2017:709), Súdny dvor zrusil uvedený rozsudok Vseobecného súdu, ako aj rozhodnutie z roku 2009, najmä vo vztahu k zalobkyni. 16 V rozsudku z 21. septembra 2017, Feralpi/Komisia ([13]C-85/15 P, [14]EU:C:2017:709), Súdny dvor rozhodol, ze ak bolo rozhodnutie prijaté na základe nariadenia c. 1/2003, konanie vedúce k tomuto rozhodnutiu musí byt v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v tomto nariadení, ako aj v nariadení Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([15]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), aj ked sa toto konanie zacalo pred nadobudnutím ich úcinnosti. 17 Súdny dvor pritom konstatoval, ze v prejednávanej veci samotné vypocutie z 13. júna 2002, ktoré sa týkalo merita konania, nemozno povazovat za zlucitelné s procesnými poziadavkami týkajúcimi sa prijatia rozhodnutia na základe nariadenia c. 1/2003 v prípade neúcasti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. 18 Súdny dvor dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia nemala povinnost pred prijatím rozhodnutia z roku 2009 zorganizovat nové vypocutie z dôvodu, ze podniky uz mali moznost byt ústne vypocuté na vypocutiach z 13. júna a 30. septembra 2002. 19 Vo svojom rozsudku z 21. septembra 2017, Feralpi/Komisia ([16]C-85/15 P, [17]EU:C:2017:709), Súdny dvor pripomenul dôlezitost toho, aby sa na ziadost dotknutých úcastníkov konania konalo vypocutie, na ktoré sú pozvané orgány hospodárskej sútaze clenských státov, pricom jeho vynechanie predstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí. 20 Súdny dvor rozhodol, ze vzhladom na to, ze toto právo uvedené v nariadení c. 773/2004 nebolo dodrzané, nebolo potrebné, aby podnik, ktorého právo bolo takto porusené, preukázal, ze toto porusenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah sporného rozhodnutia. 21 Rozhodnutie z roku 2009 sa naopak stalo konecným pre podniky, ktorým bolo urcené, ktoré nepodali odvolanie proti uvedeným rozsudkom. C. Tretie rozhodnutie Komisie (2019) 22 Listom z 15. decembra 2017 Komisia informovala zalobkynu o svojom zámere pokracovat v správnom konaní a zorganizovat v tomto rámci nové vypocutie úcastníkov uvedeného konania za prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. 23 V dnoch 20. decembra 2017 a 16. januára 2018 zalobkyna informovala Komisiu o svojom zelaní zúcastnit sa na tomto vypocutí. Listom z 1. februára 2018 predlozila pripomienky, v ktorých spochybnila právomoc Komisie pokracovat v správnom konaní, a vyzvala ju, aby v nom nepokracovala. 24 Dna 23. apríla 2018 Komisia uskutocnila nové vypocutie týkajúce sa veci samej, na ktorom sa zúcastnili v prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov a úradníka povereného vypocutím zalobkyna, ako aj tri dalsie podniky, ktorým bolo rozhodnutie z roku 2009 urcené. 25 Dna 7. mája 2018 zalobkyna predlozila vo veci nové písomné pripomienky. Listami z 19. novembra 2018, ako aj z 18. januára a zo 6. mája 2019 Komisia zaslala zalobkyni tri ziadosti o informácie týkajúce sa vývoja jej struktúry a obratu. Zalobkyna odpovedala na tieto ziadosti o informácie listami zo 7. decembra 2018, ako aj z 30. januára a z 9. mája 2019. 26 Dna 4. júla 2019 Komisia prijala rozhodnutie C(2019) 4969 final týkajúce sa konania podla clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec AT.37956 - Výstuze do betónu) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") adresované piatim podnikom, vo vztahu ku ktorým bolo rozhodnutie z roku 2009 zrusené, a to okrem zalobkyne aj spolocnostiam Alfa Acciai SpA, Partecipazioni Industriali SpA (predtým Riva Acciaio SpA, neskôr Riva Fire SpA, dalej len "Riva"), Valsabbia Investimenti SpA a Ferriera Valsabbia SpA a Ferriere Nord SpA. 27 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala existenciu porusenia clánku 65 ods. 1 UO v odvetví výstuzí do betónu v Taliansku medzi 6. decembrom 1989 a 4. júlom 2000, na ktorom sa zúcastnila zalobkyna a tieto styri dalsie podniky. Porusenie spocívalo v pokracujúcej dohode a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cielom alebo úcinkom bolo urcovanie cien a obmedzenie alebo kontrola výroby alebo predaja výstuzí do betónu na talianskom trhu. 28 Komisia konstatovala zodpovednost zalobkyne z dôvodu jej úcasti na karteli od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000. V clánku 2 napadnutého rozhodnutia jej tak ulozila pokutu vo výske 5,125 milióna eur po uplatnení znízenia o 50 % z dôvodu dlzky konania. 29 Dna 18. júla 2019 bolo napadnuté rozhodnutie dorucené zalobkyni. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 28. septembra 2019 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 31 Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku na návrh stvrtej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 32 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky a poziadal ich o predlozenie dokumentov. Úcastníci konania odpovedali na tieto otázky a na tieto ziadosti o predlozenie dokumentov v stanovenej lehote. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 3. júna 2021. Pocas pojednávania zalobkyna v nadväznosti na otázku Vseobecného súdu súhlasila s tým, aby zalobné dôvody uvedené v zalobe na jej podporu boli na úcely vypracovania rozsudku precíslované, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 34 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu alebo ciastocne v miere, v akej sa jej týka, - a/alebo zrusil alebo aspon znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v uvedenom rozhodnutí, - prípadne "vyhlásil clánok 25 ods. 3 az 6 nariadenia c. 1/2003 za nezákonný a neuplatnitelný", - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 35 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny rámec 36 Na úvod treba uviest, ze zalobkyna vo svojom tretom zalobnom návrhu navrhuje, aby Vseobecný súd "vyhlásil clánok 25 ods. 3 az 6 nariadenia c. 1/2003 za nezákonný a neuplatnitelný". 37 Zo zaloby vsak vyplýva, ze týmto návrhom zalobkyna prostredníctvom námietky vznása námietku nezákonnosti clánku 25 ods. 3 az 6 nariadenia c. 1/2003 na podporu návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia alebo návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty. 38 Námietka nezákonnosti bude teda preskúmaná ako zalobný dôvod spolu s tými, ktoré boli uvedené na podporu návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia alebo návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty. 39 Na podporu návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia alebo návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty zalobkyna uvádza osem zalobných dôvodov: - prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obhajobu a procesných pravidiel na vypocutí z 23. apríla 2018, - druhý zalobný dôvod je zalozený na protiprávnom odmietnutí Komisie overit pred prijatím napadnutého rozhodnutia zlucitelnost tohto rozhodnutia so zásadou primeranej dlzky konania, - tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady primeranej dlzky konania, - stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, nesprávnom posúdení a porusení zásady proporcionality, - piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady ne bis in idem a zásady právnej istoty, - siesty zalobný dôvod je zalozený na nezákonnosti rezimu premlcania stanoveného clánkom 25 ods. 3 az 6 nariadenia c. 1/2003, - siedmy zalobný dôvod je zalozený na neexistencii dôkazu o jej úcasti na karteli v rokoch 1989 az 1995, - ôsmy zalobný dôvod je zalozený na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o konstatovanie jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia vo vztahu k nej v období od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, a na neexistencii dôkazu o jednotnej a nepretrzitej povahe tohto porusenia. [omissis] A. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnom odmietnutí Komisie overit pred prijatím napadnutého rozhodnutia zlucitelnost tohto rozhodnutia so zásadou primeranej dlzky konania [omissis] 1. O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení 156 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 41 Charty tým, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia odmietla posúdit zlucitelnost prijatia tohto rozhodnutia so zásadou primeranej lehoty. 157 V tejto súvislosti treba uviest, ze ako tvrdí zalobkyna, Komisia je povinná dodrziavat zásadu primeranej lehoty stanovenú v clánku 41 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [18]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [19]EU:C:2002:582, bod [20]179, a z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [21]T-214/06, [22]EU:T:2012:275, bod [23]285). 158 Uplynutie lehoty sa teda musí zohladnit, ked Komisia vyuzije mieru volnej úvahy, ktorú jej priznáva právo Únie, a posúdi, ci pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze treba zacat stíhanie a prijat rozhodnutie. 159 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia neporusila povinnost zohladnit uplynutie lehoty pri posudzovaní, ci sa má takéto stíhanie zacat a má sa prijat rozhodnutie o ulození sankcie. Napadnuté rozhodnutie totiz uvádza, ze táto institúcia pred prijatím rozhodnutia preskúmala, ci v prejednávanej veci mozno pokracovat v konaní a ci toto konanie môze viest k prijatiu takéhoto rozhodnutia o ulození pokuty. [omissis] 170 Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia pred prijatím tohto rozhodnutia overila, ci bola dodrzaná zásada primeranej lehoty, ked analyzovala dlzku správneho konania, administratívne stádiá a prerusenia v dôsledku súdneho preskúmania, co sú príciny, ktoré môzu vysvetlit dlzku konania a dôsledky, ktoré z toho mozno vyvodit. 171 Tento záver spochybnuje zalobkyna, podla ktorej Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla rozhodnút o neprimeranej dlzke konania z dôvodu, ze toto posúdenie má byt vyhradené súdu Únie bez toho, aby sa k tomu mohla vyjadrit. 172 V tejto súvislosti treba uviest, ze súdu Únie mozno predkladat otázky týkajúce sa dlzky konania. V sporoch o zodpovednosti musí súd Únie ulozit institúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie povinnost, ak tieto institúcie spôsobili skodu porusením zásady primeranej lehoty (rozsudky z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia, [24]C-50/12 P, [25]EU:C:2013:771, bod [26]94, a z 11. júla 2019, Italmobiliare a i./Komisia, [27]T-523/15, neuverejnený, [28]EU:T:2019:499, bod [29]159). V sporoch týkajúcich sa neplatnosti môze dlzka konania viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pokial sú kumulatívne splnené dve podmienky, pricom prvá z nich je, ze sa táto dlzka konania javí ako neprimeraná, a druhá je, ze prekrocenie primeranej lehoty bránilo výkonu práva na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [30]C-113/04 P, [31]EU:C:2006:593, body [32]47 a [33]48; z 8. mája 2014, Bolloré/Komisia, [34]C-414/12 P, neuverejnený, [35]EU:C:2014:301, body [36]84 a [37]85, a z 9. júna 2016, PROAS/Komisia, [38]C-616/13 P, [39]EU:C:2016:415, body [40]74 az [41]76). 173 Ako uvádza zalobkyna, takto zverená právomoc súdu Únie nemôze zbavit Komisiu povinnosti posúdenia, ktoré musí vykonat v okamihu urcenia dôsledkov, ktoré treba vyvodit zo zrusujúceho rozsudku na základe clánku 266 ZFEÚ. 174 Ako uz bolo uvedené, Komisia musí pri takomto posúdení zohladnit vsetky okolnosti veci, najmä moznost prijat nové rozhodnutie, ulozit sankciu a prípadne znízit zamýslanú sankciu, najmä ak sa ukáze, ze dlzka konania bez toho, aby sama osebe predstavovala zavinené nesplnenie povinnosti, môze mat v rozsahu, v akom zahrna nielen administratívne stádiá, ale prípadne aj prerusenie v dôsledku súdneho preskúmania, vplyv na okolnosti, ktoré treba zohladnit pri stanovení výsky pokuty, a najmä na jej moznú odstrasujúcu povahu, pokial sa prejavil po uplynutí dlhej doby po skutocnostiach zakladajúcich protiprávne konanie. 175 Toto posúdenie týkajúce sa najmä celkovej dlzky konania, vrátane súdnych konaní, bolo vykonané najmä v odôvodnení 528 napadnutého rozhodnutia. 176 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia v napadnutom rozhodnutí overila, ci dlzka konania mohla bránit pokracovaniu v konaní, pricom uznala, ze takéto posúdenie podlieha preskúmaniu súdom Únie v sporoch týkajúcich sa zákonnosti a prípadne zodpovednosti. [omissis] 180 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. [omissis] B. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady primeranej dlzky konania 185 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené, pretoze bolo prijaté na konci konania, ktoré prekrocilo primeranú lehotu. Podla nej má neprimeraná dlzka konania za následok, ze Komisia uz nemá právomoc ukladat sankcie. Argumentácia uvedená na podporu tretieho zalobného dôvodu obsahuje v podstate styri výhrady, ktoré Komisia vsetky odmieta. 186 Pred preskúmaním týchto výhrad treba pripomenút, ze podla Súdneho dvora môze mat dlzka konania za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, pricom prvá z nich je, ze sa táto dlzka konania javí ako neprimeraná, a druhá je, ze prekrocenie primeranej lehoty bránilo výkonu práva na obhajobu (pozri bod 172 vyssie). 187 Z toho vyplýva, ze rozhodnutie Komisie nemôze byt zrusené len z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty, ak právo zalobkyne na obhajobu nebolo týmto prekrocením dotknuté. [omissis] 1. O prvej výhrade týkajúcej sa dlzky administratívnych stádií 189 Zalobkyna uvádza, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého administratívne stádiá konania boli vzdy vedené "rýchlo a bez neodôvodneného prerusenia", nezohladnuje realitu skutkových okolností a mozno ho povazovat za správne nanajvýs v stádiu prijímania rozhodnutia z roku 2002, pricom toto stádium trvalo celkovo dva roky a dva mesiace. 190 Dalsie administratívne stádiá, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia z roku 2009 a napadnutého rozhodnutia, boli poznacené obdobiami necinnosti Komisie, ktoré boli zjavne neprimerané. 191 Dlzka celého administratívneho konania je tiez sama osebe neprimeraná, najmä vzhladom na vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([42]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [43]EU:C:2002:582). 192 V tejto súvislosti treba uviest, ze právo Únie vyzaduje, aby institúcie v primeranej lehote riesili veci v rámci správnych konaní, ktoré vedú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [44]T-214/06, [45]EU:T:2012:275, bod [46]284). 193 Povinnost dodrziavat primeranú lehotu pri vedení správnych konaní predstavuje totiz vseobecnú právnu zásadu, ktorá je vyjadrená najmä v clánku 41 ods. 1 Charty (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [47]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [48]EU:C:2002:582, bod [49]167; z 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, [50]T-394/03, [51]EU:T:2006:111, bod [52]162, a zo 7. júna 2013, Taliansko/Komisia, [53]T-267/07, [54]EU:T:2013:305, bod [55]61). 194 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze v rámci konania pred Komisiou nasledovali styri stádiá, ktoré trvali celkovo sest rokov a jeden mesiac: - prvé stádium jedného roka a piatich mesiacov oddelilo prvé vysetrovacie úkony od zaslania oznámenia o výhradách zdruzeniu Federacciai a dotknutým podnikom, - dalsie tri stádiá sú tie, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia z roku 2002, rozhodnutia z roku 2009 a napadnutého rozhodnutia a ktoré trvali devät mesiacov, dva roky a jeden mesiac a jeden rok a devät mesiacov. 195 Podla judikatúry primeranost lehoty treba posudzovat s prihliadnutím na okolnosti kazdej veci a najmä na význam sporu pre dotknutú osobu, zlozitost veci, ako aj správanie zalobcu a príslusných orgánov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [56]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [57]EU:C:2002:582, body [58]187 a [59]188). 196 Aj za predpokladu, ze by administratívne stádium, ktoré nasledovalo po zrusení rozhodnutia Komisie súdom Únie v rámci konania o opätovnom prijatí nového rozhodnutia, bolo v iných veciach kratsie ako za okolností prejednávanej veci, samo osebe by to neumoznilo dospiet k záveru, ze doslo k poruseniu zásady primeranej lehoty. 197 Primeranost lehoty totiz treba preskúmat s prihliadnutím na osobitné okolnosti kazdej veci najmä vzhladom na kritériá uvedené v bode 195 vyssie. 198 Po prvé, pokial ide o význam sporu pre dotknutú osobu, treba pripomenút, ze v prípade sporu týkajúceho sa porusenia práva hospodárskej sútaze, základná poziadavka právnej istoty, z ktorej musia mat prospech hospodárske subjekty, ako aj ciel zabezpecit, aby hospodárska sútaz nebola narusená na vnútornom trhu, predstavujú znacný záujem nielen pre zalobkynu a jej konkurentov, ale aj pre tretie osoby z dôvodu velkého poctu dotknutých osôb a dotknutých financných záujmov (pozri rozsudok z 1. februára 2017, Aalberts Industries/Európska únia,[60]T-725/14, [61]EU:T:2017:47, bod [62]40 a citovanú judikatúru). 199 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze zalobkyna porusila clánok 65 ods. 1 UO tým, ze sa v období od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000 zúcastnila na pokracujúcej dohode alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa výstuzí do betónu, ktorých cielom alebo úcinkom bolo urcovanie cien a obmedzovanie alebo kontrola výroby alebo predaja na vnútornom trhu. 200 Na základe tohto konstatovania Komisia ulozila zalobkyni pokutu vo výske 5,125 milióna eur. 201 Vzhladom na tieto skutocnosti sa mozno domnievat, ze význam veci bol pre zalobkynu dôlezitý. 202 Po druhé, pokial ide o zlozitost veci, treba uviest, ze pochybenia, ktorých sa dopustila Komisia, sa týkajú dôsledkov skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO na konanie. 203 Treba vsak pripomenút, ze otázky súvisiace s pravidlami uplatnitelnými na skutkový stav veci samej, tak pokial ide o vec samu, ako aj pokial ide o konanie, boli z dôvodu skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO do urcitej miery zlozité. 204 Okrem toho kartel pokrýval relatívne dlhé obdobie (10 rokov a 7 mesiacov), týkal sa znacného poctu úcastníkov (8 podnikov z celkovo 11 spolocností a jedno profesijné zdruzenie) a obsahoval velký objem dokumentov poskytnutých alebo získaných pocas kontrol (priblizne 20000 strán). 205 Vzhladom na tieto skutocnosti treba vec povazovat za zlozitú. 206 Po tretie, pokial ide o správanie úcastníkov konania, treba uviest, ze Komisia vykonávala nepretrzitú cinnost pretoze od úcastníkov správneho konania dostávala pocetné ziadosti. 207 Komisia sa tak v kontexte prijatia napadnutého rozhodnutia musela zaoberat mnohými listami súcasne s prípravou vypocutia z 23. apríla 2018 a preskúmat návrh na urovnanie predlozený úcastníkmi správneho konania 4. decembra 2018. 208 Z týchto skutocností posudzovaných ako celok vyplýva, ze dlzka administratívneho stádia konania sa nezdá byt neprimeraná vzhladom na okolnosti veci a najmä jej komplexnost v kontexte, v ktorom Komisii nemozno vytýkat ziadne nevysvetlené necinnosti pocas fáz, ktorými sa uvedené administratívne stádiá vyznacovali. 209 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. 2. O druhej výhrade týkajúcej sa dlzky súdneho konania 210 Zalobkyna kritizuje neprimeranú dlzku súdnych konaní. Na jednej strane celková dlzka týchto konaní bola dvanást rokov. Na druhej strane kazdé konanie pred Vseobecným súdom (veci T-77/03 a T-70/10) trvalo takmer pät rokov. 211 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze povinnost dodrziavat primeranú lehotu pri vedení správnych konaní predstavuje vseobecnú právnu zásadu, ktorá je vyjadrená najmä v clánku 41 ods. 1 Charty. 212 V tomto zmysle nedodrzanie poziadavky prerokovania veci v primeranej lehote predstavuje procesnú vadu (rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [63]C-385/07 P, [64]EU:C:2009:456, bod [65]191). 213 Kazdý má totiz právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu v súlade s clánkom 47 Charty a clánkom 6 EDLP (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [66]C-385/07 P, [67]EU:C:2009:456, body [68]177 az [69]179, a z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [70]T-214/06, [71]EU:T:2012:275, body [72]282 a [73]283). 214 Podla judikatúry sankciou za porusenie povinnosti súdu Únie rozhodnút v primeranej lehote nie je zaloba o neplatnost a zrusenie alebo znízenie výsky pokuty, ale zaloba o náhradu skody, pricom takáto zaloba predstavuje úcinný prostriedok nápravy (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [74]C-40/12 P, [75]EU:C:2013:768, bod [76]89, a z 21. septembra 2017, Feralpi/Komisia, [77]C-85/15 P, [78]EU:C:2017:709, bod [79]54). 215 Táto judikatúra je vysvetlená snahou súdu Únie, aby zákonnost rozhodnutia prijatého Komisiou nezávisela od podmienok, za ktorých súd viedol súdne konanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [80]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [81]EU:C:2002:582, bod [82]203). 216 Výhrada sa teda musí zamietnut ako neúcinná. 3. O tretej výhrade týkajúcej sa celkovej dlzky konania 217 Zalobkyna spochybnuje celkovú dlzku konania, ktorá sa vyzadovala na spracovanie spisu od prvých vysetrovacích úkonov az do prijatia napadnutého rozhodnutia. Podla nej skutocnost, ze v case tohto prijatia bola táto doba takmer 19 rokov a týkala sa správaní, z ktorých niektoré prebehli pred viac ako 30 rokmi, spôsobuje, ze táto dlzka je v rozpore so zásadou primeranej lehoty. 218 V tejto súvislosti treba uviest, ze povinnost dodrzat primeranú lehotu sa uplatní na vsetky stádiá, ktoré sú súcastou konania, ako aj na celé konanie, z ktorých sa skladá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [83]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [84]EU:C:2002:582, body [85]230 a [86]231, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay/Komisia, [87]C-109/10 P, [88]EU:C:2011:256, bod [89]239). 219 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze obdobie, v ktorom prebiehalo celé správne konanie, bolo výnimocne dlhé, co viedlo Komisiu k tomu, aby znízila pokutu, ktorá bola napokon ulozená zalobkyni (pozri bod 169 vyssie). 220 Celkovú dlzku správneho konania vsak mozno v prejednávanej veci vysvetlit zlozitostou spisu s tým, ze pre urcité aspekty vyplýva zo skutocností súvisiacich s vecou samou, zatial co v ostatných castiach súvisí s osobitným kontextom, do ktorého patrí spis, a to skoncením platnosti Zmluvy o ESUO (pozri body 202 az 205 vyssie). 221 Je pravda, ze Komisia nesprávne posúdila dôsledky, ktoré treba vyvodit zo skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO, pricom tieto pochybenia viedli k zruseniam, o ktorých rozhodli Vseobecný súd a Súdny dvor. 222 Tieto pochybenia, ako aj vplyv, ktorý mohli mat na dlzku správneho konania, vsak treba posúdit s prihliadnutím na zlozitost polozených otázok. 223 Okrem toho celková dlzka správneho konania je ciastocne pripísatelná preruseniam spôsobeným súdnym preskúmaním a súvisí teda s poctom zalôb podaných na súd Únie v súvislosti s rôznymi aspektmi veci. 224 V tejto súvislosti treba uviest, ze skutocnost, ze podniky nachádzajúce sa v takej situácii ako zalobkyna môzu dosiahnut, ze ich vec prejednajú viac ako raz správne orgány a prípadne aj súdy Únie, je prirodzeným dôsledkom spôsobu, akým autori Zmlúv zavádzajú systém kontroly správania a transakcií v oblasti hospodárskej sútaze. 225 Povinnost správneho orgánu splnit rôzne formálne nálezitosti a podstúpit kroky predtým, nez môze prijat konecné rozhodnutie v oblasti hospodárskej sútaze, a moznost, ze tieto nálezitosti a kroky povedú k podaniu zaloby, nemôze na konci procesu podnik vyuzit na úcely tvrdenia, ze nebola dodrzaná primeraná lehota (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veciach Feralpi a i./Komisia, [90]C-85/15 P, C-86/15 P a C-87/15 P, C-88/15 P a C-89/15 P, [91]EU:C:2016:940, bod [92]70). 226 Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze dlzka správneho konania posudzovaná ako celok bola neprimeraná, a teda mohla bránit tomu, aby Komisia prijala nové rozhodnutie ukladajúce pokutu. 227 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. 4. O stvrtej výhrade týkajúcej sa vplyvu dlzky konania na právo na obhajobu 228 Zalobkyna tvrdí, ze neprimeraná dlzka správneho konania ovplyvnila výkon jej práva na obhajobu pocas tretieho stádia tohto konania, vrátane od vyhlásenia rozsudku z 21. septembra 2017, Feralpi/Komisia ([93]C-85/15 P, [94]EU:C:2017:709), do prijatia napadnutého rozhodnutia. 229 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 186 vyssie, na to, aby súd rozhodol o zrusení rozhodnutia prijatého Komisiou z dôvodu porusenia zásady primeranej lehoty, musia byt splnené dve podmienky. Vzhladom na to, ze prvá (neprimeraná dlzka konania) nebola splnená, nie je v zásade potrebné v odpovedi na stvrtú výhradu overit, ci dlzka správneho konania bránila výkonu práva na obhajobu. Toto preskúmanie vsak treba vykonat len pre úplnost, aby sa poskytla vycerpávajúca odpoved na obavy vyjadrené zalobkynou. 230 Na jednej strane treba konstatovat, ze pocas celého konania zalobkyna mala aspon sedemkrát prílezitost vyjadrit svoje stanovisko a uviest svoje tvrdenia (pozri body 3 az 6, 10, 23 a 24 vyssie). 231 Zalobkyna konkrétne mohla vyjadrit svoj názor pocas tretieho administratívneho stádia vo svojich pripomienkach z 1. februára 2018, na vypocutí z 23. apríla 2018 a vo svojich pripomienkach zo 7. mája 2018 (pozri body 23 az 25 vyssie). 232 Na druhej strane preskúmanie prvého zalobného dôvodu umoznilo preukázat, ze právo zalobkyne na obhajobu nebolo dotknuté ani skutocnostou, ze vsetci úcastníci, ktorí sa zúcastnili na predchádzajúcich vypocutiach, neboli prítomní na vypocutí z 23. apríla 2018, ani skutocnostou, ze zástupcovia orgánov hospodárskej sútaze clenských státov v case vyjadrenia svojho stanoviska v poradnom výbore vedeli, ze proti dotknutým podnikom boli predtým prijaté dve rozhodnutia, z ktorých jedno bolo potvrdené Vseobecným súdom (pozri body 55 az 149 vyssie). 233 Z týchto skutocností vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by sa dlzka správneho konania mohla povazovat za odporujúcu zásade primeranej lehoty, neboli by splnené podmienky, ktoré treba splnit s cielom dosiahnut zrusenie napadnutého rozhodnutia, kedze zalobkyna nepreukázala ziadny zásah do práva na obhajobu vyplývajúci z uvedenej dlzky konania. 234 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze ziadna z poziadaviek vyzadovaných na to, aby Vseobecný súd mohol rozhodnút o zrusení napadnutého rozhodnutia z dôvodu porusenia zásady primeranej lehoty, nebola splnená. 235 Výhrada teda musí byt zamietnutá a spolu s nou aj tretí zalobný dôvod v celom rozsahu. C. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia, nesprávnom posúdení a porusení zásady proporcionality [omissis] 1. O prvej výhrade týkajúcej sa nesprávneho rozhodnutia Komisie prijat nové rozhodnutie o ulození pokuty 237 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila svoju volnú úvahu tým, ze uprednostnila úcinné uplatnovanie a odstrasujúci úcinok pravidiel hospodárskej sútaze pred zásadou primeranej lehoty. Napadnuté rozhodnutie je tiez v tomto ohlade nedostatocne odôvodnené. 238 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia je clánkom 105 ods. 1 ZFEÚ poverená úlohou dohliadat na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 239 Z tohto dôvodu má Komisia podla judikatúry definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, [95]T-432/10, neuverejnený, [96]EU:T:2013:538, bod [97]22 a citovanú judikatúru). 240 V tomto rámci Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorú potvrdzuje nariadenie c. 1/2003, podla ktorého ak zistí existenciu porusenia, "môze" jednak ulozit dotknutým podnikom povinnost ukoncit toto porusenie (clánok 7 ods. 1) a jednak ulozit pokuty podnikom, ktoré sa dopustili porusenia (clánok 23 ods. 2). 241 V oblasti hospodárskej sútaze tak bola Komisii bez ohladu na spôsob, akým sa oboznámila so spisom, teda najmä v rámci staznosti alebo z vlastnej iniciatívy, zverená právomoc rozhodovat o tom, ci správanie musí byt predmetom stíhania, rozhodnutia a pokuty v závislosti od priorít, ktoré definuje v rámci svojej politiky hospodárskej sútaze. 242 Existencia tejto právomoci vsak nezbavuje Komisiu jej povinnosti odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2020, LL-Carpenter/Komisia, [98]T-531/18, neuverejnený, [99]EU:T:2020:91, bod [100]90 a citovanú judikatúru) 243 V takom kontexte, ako je to v prejednávanej veci, ked bolo jednak rozhodnutie prijaté Komisiou dvakrát zrusené a jednak cas, ktorý uplynul medzi prvými vysetrovacími úkonmi a prijatím rozhodnutia, bol výnimocne dlhý, prinálezí tejto institúcii, aby na základe zásady riadnej správy vecí verejných zohladnila dlzku konania a dôsledky, ktoré mohla mat táto dlzka na jej rozhodnutie stíhat dotknuté podniky, pricom toto posúdenie musí byt uvedené v odôvodnení rozhodnutia. 244 V prvom rade treba uviest, ze ako vyplýva z odpovede na tretí zalobný dôvod, zásada primeranej lehoty nebola za okolností prejednávanej veci porusená. 245 Z toho vyplýva, ze argumentácia zalobkyne, podla ktorej Komisia nesprávne uplatnila svoju volnú úvahu, pretoze nezohladnila skutocnost, ze dlzka konania prekrocila primeranú lehotu, musí byt bez dalsieho zamietnutá. 246 V druhom rade treba v kazdom prípade uviest, pokial ide o odôvodnenie poskytnuté Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ze Komisia podrobne uviedla jednak v odôvodneniach 526 az 529 napadnutého rozhodnutia a jednak v odôvodneniach 536 az 573 tohto rozhodnutia dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze je potrebné prijat nové rozhodnutie preukazujúce existenciu porusenia a ukladajúce dotknutým podnikom pokutu. 247 Komisia tak najprv uviedla, ze dlzka konania podla nej nepredstavuje ziadne porusenie zásady primeranej lehoty (odôvodnenia 528 a 555 napadnutého rozhodnutia) a ze právo podnikov na obhajobu nebolo porusené, kedze tieto podniky jednak mohli predlozit svoje pripomienky k pokracovaniu v konaní a jednak uviedli svoje tvrdenia aj pocas vypocutia z 23. apríla 2018. V tejto súvislosti spresnila, ze zalobkyna nepredlozila nijaký konkrétny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého nemohla plne vykonat svoje právo na obhajobu (odôvodnenia 556 a 557 uvedeného rozhodnutia). 248 Komisia vsak pripustila, ze sa dopustila procesných chýb, a uznala, ze tieto chyby mohli prispiet k predlzeniu konania. 249 V napadnutom rozhodnutí Komisia teda zvázila vseobecný záujem na zabezpecení úcinného uplatnenia pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze a snahu o zmiernenie mozných následkov pochybení v konaní (odôvodnenie 559 napadnutého rozhodnutia). 250 V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze dotknuté podniky sa jedenást rokov podielali na porusení, ktoré sa povazovalo za jedno z najzávaznejsích obmedzení v oblasti hospodárskej sútaze. Uviedla, ze v takomto kontexte by opätovné prijatie rozhodnutia konstatujúceho úcast podnikov na uvedenom porusení bolo v rozpore so vseobecným záujmom zabezpecit úcinné uplatnovanie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze a presahovalo by záujem na zmiernení dôsledkov prípadného porusenia základných práv, ktoré utrpeli podniky, ktorým bolo rozhodnutie urcené (odôvodnenia 560 a 561 napadnutého rozhodnutia). 251 Po tomto zvázení Komisia dospela k záveru, ze po dopustení sa porusenia môze len prijatím napadnutého rozhodnutia zabezpecit, aby páchatelia porusenia nezostali nepotrestaní a aby boli úcinne odradení od podobného konania v budúcnosti (odôvodnenia 563 az 569 napadnutého rozhodnutia). 252 Na záver analýzy Komisia spresnila, ze s cielom zmiernit negatívne dôsledky, ktoré mohli byt spôsobené dlzkou konania, ktorého cielom bolo napravit procesné vady, ku ktorým doslo pocas vysetrovania, ktoré nemozno pripísat predmetným podnikom, sa rozhodla znízit výsku ulozených pokút o 50 % (odôvodnenia 570 az 573 napadnutého rozhodnutia). 253 Zdá sa teda, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí poskytla dôkladné odôvodnenie, z ktorého jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy, na základe ktorých odôvodnila prijatie nového rozhodnutia napriek dvom zruseniam, ku ktorým doslo v minulosti. 254 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. [omissis] 2. O stvrtej výhrade týkajúcej sa porusenia zásady proporcionality 268 Zalobkyna vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní tvrdila, ze z dôvodu neprimeranej dlzky konania je prijatie napadnutého rozhodnutia v rozpore so zásadou proporcionality. V tejto súvislosti uvádza tri tvrdenia. Po prvé správne konanie nemalo pokracovat. Po druhé, kedze uvedené konanie pokracovalo, Komisia mohla prijat rozhodnutie bez ulozenia sankcie. Po tretie, kedze Komisia nesprávne ulozila pokutu, Vseobecný súd musí zmenit jej výsku. 269 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba sa priklonit k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [101]C-331/88, [102]EU:C:1990:391, bod [103]13, a zo 14. júla 2005, Holandsko/Komisia, [104]C-180/00, [105]EU:C:2005:451, bod [106]103). 270 Pokial ide o prvé tvrdenie uvedené zalobkynou, treba pripomenút, ze v prejednávanej veci Komisia pokracovala v správnom konaní, ako jej to umoznuje judikatúra v prípade zrusenia aktu, ktorého je autorom (pozri body 49 a 51 vyssie). 271 Ako vyplýva z analýzy prvého a tretieho zalobného dôvodu, pokracovanie v správnom konaní nemôze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, kedze zalobkyna nepreukázala, ze dlzka uvedeného konania bola neprimeraná, ani ze jej právo na obhajobu bolo porusené v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 172 vyssie. V prejednávanej veci vsak z analýzy prvého a tretieho zalobného dôvodu vyplýva, ze zalobkyna sa nemôze dovolávat takýchto porusení. 272 Bez ohladu na to sa Komisia v napadnutom rozhodnutí snazila odôvodnit dôvody, pre ktoré sa jej zdá odôvodnené pokracovanie v správnom konaní, ako aj prijatie nového rozhodnutia a ulozenie sankcie, a to: - zabezpecit úcinné uplatnovanie práva hospodárskej sútaze a zabránit beztrestnosti dotknutých podnikov, - odradit zúcastnené podniky od toho, aby sa dopustili nového porusenia práva hospodárskej sútaze, - ulahcit podávanie zalôb o náhradu skody podaných prípadnými obetami kartelu. 273 Za týchto podmienok treba prvé tvrdenie zalobkyne zamietnut. 274 Pokial ide o druhé tvrdenie zalobkyne, treba pripomenút, ze Komisia dbala na zmiernenie dôsledkov dlzky správneho konania pre podniky, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, tým, ze im znízila pokutu o 50 %. 275 Podla zalobkyne vsak zásada proporcionality znamená, ze v prejednávanej veci by sa jej nemala ulozit nijaká pokuta, ak by bolo prijaté tretie rozhodnutie. 276 V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 172 vyssie, prekrocenie primeranej lehoty, aj keby bolo preukázané, samo osebe nepostacuje na zrusenie napadnutého rozhodnutia, kedze takéto zrusenie je vyhradené pre situácie, v ktorých takéto prekrocenie bránilo výkonu práva na obhajobu. 277 Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 172 vyssie, ak prekrocenie primeranej lehoty nebráni výkonu práva na obhajobu, náhradu spôsobenej skody mozno pozadovat v rámci zaloby o náhradu skody na súde Únie. 278 Tento postoj je kritizovaný zalobkynou, pre ktorú podanie zaloby o náhradu skody nie je "úcinnou nápravu", pretoze to by este viac oddialilo zistenie porusenia jej práva na primeranú lehotu. 279 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze právo na úcinný prostriedok nápravy je zakotvené v clánku 47 ods. 1 Charty a predstavuje výsadu, ktorej dodrziavanie musí zabezpecit súd Únie. Toto právo sa musí vykonávat v rámci systému tvoreného opravnými prostriedkami, ktoré sú upravené v Zmluve, pricom zaloba o neplatnost slúzi na preskúmanie zákonnosti aktov Únie, zatial co predmetom zaloby o náhradu skody je získanie náhrady skody spôsobenej nezákonným konaním jej institúcií, orgánov, úradov alebo agentúr. V tomto systéme musí zalobkyna na dosiahnutie zrusenia aktu spôsobujúceho ujmu preukázat, ze platnost tohto aktu bola postihnutá protiprávnym konaním jeho autora. 280 V prejednávanej veci zalobkyna nepreukázala, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté akoukolvek protiprávnostou týkajúcou sa porusenia práva na primeranú lehotu alebo porusenia práva na obhajobu, ktoré by mohlo viest k jeho zruseniu. 281 Druhé tvrdenie zalobkyne sa preto musí zamietnut. 282 Vo svojom tretom tvrdení zalobkyna v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc a zmenil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, pricom zohladní okolnosti prejednávanej veci v súlade so zásadou proporcionality. 283 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze súd Únie je oprávnený vykonávat neobmedzenú právomoc podla clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003, ak mu je predlozená na posúdenie otázka výsky pokuty (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, [107]C-231/11 P az C-233/11 P, [108]EU:C:2014:256, bod [109]126). 284 V prejednávanej veci zalobkyna predlozila takýto návrh Vseobecnému súdu, ako to vyplýva najmä z bodu 158 zaloby, v ktorom uvádza, ze vzhladom na svoj návrh chce dosiahnut aspon znízenie pokuty najmä na základe clánku 261 ZFEÚ. 285 Pri výkone svojej neobmedzenej právomoci je súd Únie oprávnený nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje iba zamietnut zalobu o neplatnost alebo zrusit (v celom rozsahu alebo ciastocne) napadnutý akt, zohladnit vsetky skutkové okolnosti a prípadne zmenit výsku sankcie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [110]C-534/07 P, [111]EU:C:2009:505, bod [112]86 a citovanú judikatúru, a z 10. novembra 2021, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), [113]T-612/17, vec v odvolacom konaní, [114]EU:T:2021:763, bod [115]605]. 286 Súd Únie môze v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [116]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [117]EU:C:2013:866, bod [118]334 a citovaná judikatúra). 287 Za týchto podmienok môze súd Únie prípadne vykonat posúdenia odlisné od posúdení, ku ktorým dospela Komisia pri stanovení výsky ulozenej pokuty (pozri rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [119]C-603/13 P, [120]EU:C:2016:38, bod [121]75). 288 V napadnutom rozhodnutí Komisia bez toho, aby konstatovala porusenie primeranej lehoty alebo porusenie práva na obhajobu, priznala zalobkyni znízenie pokuty, ktoré odôvodnila takto: - "vzhladom na... neistotu spôsobenú prechodom medzi týmito dvoma zmluvami, co je výnimocná okolnost, ktorá sa v tom case výslovne neriadila judikatúrou,... Komisia povazuje za vhodné, aby sa stranám, ktorým je toto rozhodnutie urcené, znízila pokuta" (odôvodnenie 570), - toto znízenie sa prizná "s cielom znízit negatívne dôsledky pre úcastníkov konania, ktoré mohli byt spôsobené dlhým trvaním konania, ktoré bolo potrebné na odstránenie urcitých procesných vád, ku ktorým doslo v priebehu tohto konania a ktoré nemozno pripísat osobám, ktorým je urcené toto rozhodnutie" (odôvodnenie 570), - "dobrovolné poskytnutie znízenia pokuty Komisiou... sa musí povazovat za dostatocné... na zmiernenie prípadných skodlivých úcinkov, ktoré vzniknú osobám, ktorým je urcené, z dôvodu dlhého trvania konania" (odôvodnenie 572), - "osobám, ktorým je rozhodnutie urcené, mozno... primerane znízit pokuty,... aby sa znízili prípadné skodlivé úcinky spôsobené procesnými chybami, ktorých sa dopustila Komisia" (odôvodnenie 573), - "Komisia sa domnieva,... ze procesné pochybenia, ktorých sa dopustila v rámci prechodu zo Zmluvy ESUO na Zmluvu o ES, a dlhsie obdobie, ktoré mohlo vyplynút z týchto chýb, môzu odôvodnovat primeranú náhradu skody pre osoby, ktorým je toto rozhodnutie urcené" (odôvodnenie 991), - "so zretelom na volnú úvahu Komisie v oblasti stanovovania pokút môze osobám, ktorým je toto rozhodnutie urcené,... [priznat] znízenie pokuty, ktoré by sa malo merat takým spôsobom, aby nesankcionovalo podniky, ktorým sú urcené, za procesné chyby, ktorých sa nedopustili, ale ktoré zároven nie sú natolko závazné, ze by porusovali zásadu, podla ktorej kartely predstavujú velmi závazné porusenia práva hospodárskej sútaze" (odôvodnenie 992), - "pri nálezitom zohladnení týchto faktorov Komisia dospela k záveru, ze znízenie pokuty o 50 % z dôvodu mimoriadnej polahcujúcej okolnosti musí byt priznané vsetkým osobám, ktorým je toto rozhodnutie urcené" (odôvodnenie 994). 289 Z toho vyplýva, ze Komisia na úcely znízenia pokuty ulozenej zalobkyni v podstate vychádzala z týchto skutocností: - vec sa riesila v case, ked uplynula platnost Zmluvy ESUO, - táto situácia spôsobila tazkosti s urcením uplatnitelných pravidiel, - tieto tazkosti viedli k zruseniu rozhodnutí z rokov 2002 a 2009 súdmi Únie, - tieto zrusenia viedli k predlzeniu konania v rozsahu, v akom mohlo nepriaznivo ovplyvnit situáciu dotknutých podnikov, - tieto okolnosti mohli byt zohladnené pri stanovení výsky pokuty. 290 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v odôvodneniach citovaných v bode 288 vyssie opakovane uviedla, ze priznaním znízenia predmetnej pokuty zamýslala "znízit" alebo "odstránit""skodlivé úcinky", teda skodu, ktorá mohla byt spôsobená "chybami", ktoré jej mozno pripísat. 291 Hoci sa tieto pojmy vo vseobecnosti spájajú s konaniami o náhradu skody, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze priznaním znízenia predmetnej pokuty bolo zámerom Komisie priznat náhradu skody spôsobenej protiprávnym konaním. Nikde v uvedenom rozhodnutí Komisia neuznala, ze sa správala protiprávne, napríklad prekrocením primeranej lehoty konania alebo porusením práva zalobkyne na obhajobu. Vo viacerých castiach tohto rozhodnutia naopak odkazuje na judikatúru, podla ktorej v prípade výhrady týkajúcej sa dlzky konania ju treba napravit v rámci zaloby o náhradu skody (odôvodnenia 568 a 578). 292 Treba teda konstatovat, ze s prihliadnutím na tieto rôzne skutocnosti cielom znízenia predmetnej pokuty Komisiou nebolo napravit protiprávne správanie, ale len zohladnit okolnosti prejednávanej veci v rámci sirokej miery volnej úvahy, ktorá jej je na úcely ukladania sankcií priznaná najmä rozsudkom z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia ([122]C-510/06 P, [123]EU:C:2009:166, bod [124]82) (pozri bod 288 vyssie). 293 V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci sa Vseobecný súd domnieva, ze v prejednávanej veci pokutu nemozno zrusit najmä z dôvodu potreby zabezpecit plné uplatnenie práva hospodárskej sútaze na osobitne závazné porusenie a znacne dlhé trvanie vytýkané zalobkyni, kedze odôvodnenie a preukázanie uvedeného porusenia, ako ani úcast zalobkyne na tomto porusení neboli platne napadnuté (pozri siedmy a ôsmy zalobný dôvod vyssie). 294 Vzhladom na to treba zohladnit skutocnost, ze pokuta nebola zalobkyni ulozená pocas niekolkých rokov, ktoré nasledovali po poslednom protisútaznom správaní konstatovanom Komisiou, ale bola ulozená takmer 20 rokov neskôr. 295 V tejto súvislosti treba v prejednávanej veci pri stanovení výsky pokuty zohladnit spomedzi vsetkých relevantných okolností jej odstrasujúci úcinok. 296 Zohladnenie odstrasujúceho úcinku má totiz zabezpecit, aby výska pokuty v dostatocnej miere podnecovala dotknutý podnik a vo vseobecnosti vsetky hospodárske subjekty k dodrziavaniu pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [125]C-413/08 P, [126]EU:C:2010:346, bod [127]102). 297 V prejednávanej veci uz bol ciel odstrasenia vo vztahu k zalobkyni splnený, v kazdom prípade ciastocne jednak sankciou, ktorá jej bola ulozená v rozhodnutí z roku 2002, neskôr v rozhodnutí z roku 2009, a jednak perspektívou, ze táto sankcia môze byt zachovaná na konci konania, ak by boli zaloby podané zalobkynou proti týmto rozhodnutiam zamietnuté alebo v prípade zrusenia uvedených rozhodnutí, ak by bolo prijaté nové rozhodnutie, ktorým sa opätovne ukladá sankcia (pozri bod 257 vyssie). 298 Za týchto podmienok je potrebné v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci konstatovat, ze vzhladom na cas, ktorý uplynul medzi posledným protisútazným správaním a prijatím napadnutého rozhodnutia, stanovenie výsky pokuty na nizsej úrovni, nez je základná suma 10,25 milióna eur urcená Komisiou v uvedenom rozhodnutí na základe usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. V. ES C 9, 1998, s. 3), môzu byt v prípade, ze sú uvedené v clánku 65 ods. 1, ktorými sa môzu riadit súdy Únie pri výkone tejto právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [128]C-441/11 P, [129]EU:C:2012:778, bod [130]80), sa zdá byt v prejednávanej veci dostatocná na to, aby vyvolala sledovaný odstrasujúci úcinok. 299 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je znízenie výsky pokuty o 50 % z dôvodu casu, ktorý uplynul medzi posledným protisútazným správaním a prijatím napadnutého rozhodnutia, primerané. 300 Na záver je potrebné: - zamietnut výhradu a spolu s nou aj stvrtý zalobný dôvod v rozsahu, v akom smerujú k úplnému alebo ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia, - zamietnut výhradu a spolu s nou aj stvrtý zalobný dôvod v rozsahu, v akom smerujú k zruseniu alebo znízeniu pokuty ulozenej zalobkyni, pricom treba konstatovat, ze znízenie výsky pokuty o 50 %, ktoré Komisia priznala v napadnutom rozhodnutí, bolo primerané vzhladom na zmiernenie potrebného odstrasujúceho úcinku sankcie z dôvodu casu, ktorý uplynul medzi ukoncením porusenia a ulozením pokuty. D. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ne bis in idem a zásady právnej istoty 301 Zalobkyna tvrdí, ze zásada ne bis in idem, ako aj zásada právnej istoty, ktorá je jej základom, bránili prijatiu napadnutého rozhodnutia. 302 Komisia s argumentáciou zalobkyne nesúhlasí. 303 V tejto súvislosti treba uviest, ze zásada ne bis in idem je vyjadrená: - jednak v clánku 50 Charty, ktorý stanovuje, ze "nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní za trestný cin, za ktorý uz bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom v súlade so zákonom", - jednak v clánku 4 ods. 1 protokolu c. 7 EDLP. 304 V úzkej spojitosti so zásadou res iudicata zásada ne bis in idem zarucuje právnu istotu a rovnost prostredníctvom zabezpecenia toho, ze dotknutá osoba má po skoncení stíhania a prípadne po potrestaní istotu, ze nebude znovu stíhaná za ten istý cin (rozsudok z 3. apríla 2019, Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie, [131]C-617/17, [132]EU:C:2019:283, bod [133]33). 305 V oblasti hospodárskej sútaze najmä zásada ne bis in idem v podstate zakazuje, aby bol podnik znova odsúdený alebo opät stíhaný z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok, rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [134]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [135]EU:C:2002:582, bod [136]59, a z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, [137]T-24/07, [138]EU:T:2009:236, bod [139]178). 306 Uplatnenie zásady ne bis in idem najmä predpokladá, ze bolo prijaté rozhodnutie o existencii porusenia alebo ze bola preskúmaná zákonnost jeho posúdenia (rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [140]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [141]EU:C:2002:582, bod [142]60). 307 Ak je táto poziadavka splnená, zásada ne bis in idem zakazuje nové vecné posúdenie existencie porusenia, ak by toto nové posúdenie malo za následok: - bud ulozenie druhej sankcie popri prvej sankcii za predpokladu, ze sa opätovne konstatuje zodpovednost, - alebo ulozenie prvej sankcie za predpokladu, ze zodpovednost, ktorú prvé rozhodnutie odmietlo, konstatuje druhé rozhodnutie (rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [143]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [144]EU:C:2002:582, bod [145]61). 308 Zásada ne bis in idem nebráni obnoveniu stíhania, ktorého predmetom je to isté protisútazné správanie, pokial bolo prvé rozhodnutie zrusené z formálnych dôvodov bez vecného rozhodnutia o vytýkaných skutocnostiach, kedze rozhodnutie o zrusení nepredstavuje "vykonanie" v zmysle, aký má tento pojem v trestných oblastiach (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [146]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [147]EU:C:2002:582, bod [148]62, a z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, [149]T-24/07, [150]EU:T:2009:236, bod [151]190). 309 V takom prípade sa sankcie ulozené novým rozhodnutím nepridávajú k sankciám ulozeným zruseným rozhodnutím, ale ich nahrádzajú (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [152]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [153]EU:C:2002:582, bod [154]62, a z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, [155]T-24/07, [156]EU:T:2009:236, bod [157]190). 310 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze k dnesnému dnu ziadne rozhodnutie s konecnou platnostou nerozhodlo o veci samej, pokial ide o úcast zalobkyne na poruseniach, ktoré sa jej vytýkajú. Rozhodnutie z roku 2002 bolo Vseobecným súdom zrusené z dôvodu právneho základu pouzitého Komisiou a rozhodnutie z roku 2009 bolo zrusené pre porusenie podstatných formálnych nálezitostí bez toho, aby v akomkolvek z týchto dvoch prípadov bolo prijaté konecné stanovisko k zalobným dôvodom uvádzaným zalobkynou týkajúcim sa jej úcasti na skutocnostiach, ktoré sa jej vytýkajú. Jedine rozsudok z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia ([158]T-70/10, neuverejnený, [159]EU:T:2014:1031), rozhodol o takýchto zalobných dôvodoch, ale Súdny dvor ho v celom rozsahu zrusil. Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia zalobkynu za tie isté skutky sankcionovala alebo stíhala dvakrát (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [160]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [161]EU:C:2002:582, bod [162]63). 311 Pokial ide o sankciu ulozenú zalobkyni v napadnutom rozhodnutí, nahrádza sankciu ulozenú v rozhodnutí z roku 2009, ktorá sama nahradila sankciu ulozenú v rozhodnutí z roku 2002. 312 Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze zásada ne bis in idem bola porusená. 313 Porusenie zásady právnej istoty, ktoré by vyplývalo z porusenia zásady ne bis in idem, treba teda tiez zamietnut, a preto musí byt piaty zalobný dôvod zamietnutý. E. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti rezimu premlcania stanoveného clánkom 25 ods. 3 az 6 nariadenia c. 1/2003 314 Zalobkyna vznása námietku nezákonnosti voci rezimu prerusenia a pozastavenia premlcania uvedenému v clánku 25 ods. 3 az 6 nariadenia c. 1/2003. Podla nej by mal byt tento rezim vyhlásený za neuplatnitelný v tomto konaní. Viedol by totiz k situáciám, v ktorých by Komisia mohla, ako v prejednávanej veci, prijat nové rozhodnutia po zrusení bez toho, aby bola táto moznost casovo obmedzená. Takýto výsledok by bol v rozpore jednak s clánkami 41 a 47 Charty a jednak s clánkom 6 EDLP, ktoré vsetky ukladajú povinnost dodrzat primeranú lehotu v konaniach. 315 Komisia s argumentáciou zalobkyne nesúhlasí. 316 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v oblasti hospodárskej sútaze sa premlcacia lehota riadi clánkom 25 nariadenia c. 1/2003 takto: - táto doba je pät rokov [odsek 1 písm. b) v spojení s clánkom 23 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia], - môze byt prerusená akýmkolvek úkonom Komisie, ktorého cielom je vysetrovanie alebo stíhanie porusenia (odsek 3), v takom prípade prerusenie spätne prerusí lehotu, ktorá uz zacala plynút, a urcuje zaciatok novej lehoty, v prípade prerusenia premlcacia lehota uplynie najneskôr po uplynutí desiatich rokov bez toho, aby Komisia ulozila pokutu alebo pravidelné penále (odsek 5), - plynutie lehoty sa pozastaví pocas konaní o zalobách podaných na Súdny dvor proti rozhodnutiu Komisie, pricom v takom prípade sa predlzuje o dobu, pocas ktorej doslo k preruseniu (odsek 6). 317 Pokial ide o zásadu primeranej lehoty, tá nie je vopred urcená alebo stanovená abstraktne pre vsetky konania, ktoré môzu byt dotknuté, ale musí byt posúdená s prihliadnutím na okolnosti vlastné kazdej veci, najmä význam sporu, zlozitost veci, správanie zalobkyne a príslusných orgánov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [163]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [164]EU:C:2002:582, body [165]187 a [166]188). 318 Zalobkyna vytýka normotvorcovi Únie, ze v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 nestanovil maximálnu lehotu, po uplynutí ktorej by bol akýkolvek zásah Komisie vylúcený, aj keby premlcacia lehota bola prerusená. 319 V tejto súvislosti treba uviest, ze clánok 25 nariadenia c. 1/2003, tak ako bol formulovaný, vyplýva zo zosúladenia, ktoré vykonal normotvorca Únie pri výkone právomocí, ktoré sú mu zverené, medzi dvoma cielmi, ktoré si môzu vyzadovat protichodné opatrenia, a to na jednej strane potrebou zabezpecit právnu istotu tým, ze sa zabráni tomu, aby sa mohli donekonecna spochybnovat konsolidované situácie po uplynutí casu, a na druhej strane potrebou zabezpecit dodrziavanie práva stíhaním, zistovaním a trestaním porusení práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, [167]T-22/05 a T-23/02, [168]EU:T:2005:349, bod [169]82). 320 Zalobkyna vsak v prejednávanej veci nepreukázala, ze normotvorca Únie v rámci zosúladovania, ktoré vykonal medzi týmito odlisnými cielmi, prekrocil priestor, ktorý mu musí byt v tomto rámci priznaný. Právomoc vykonat overenia a ukladat sankcie je totiz ohranicená striktnými obmedzeniami. Je pravda, ze premlcacia lehota sa prerusuje v prípade zaloby podanej na súd Únie. Táto moznost si vsak na úcely jej uplatnenia vyzaduje postup, ktorý majú zabezpecit samotné podniky. Normotvorcovi Únie nemozno vytýkat okolnost, ze po podaní viacerých zalôb, pricom kazdá z nich bola podaná dotknutými podnikmi, bolo rozhodnutie vydané na konci konania prijaté po urcitej lehote. 321 Zosúladenie, ktoré takto uskutocnil normotvorca Únie, sa zdá byt o to primeranejsie, ze osoby podliehajúce súdnej právomoci stazujúce sa na neprimerane dlhé konanie môzu spochybnit túto dlzku tým, ze pokracujú v domáhaní sa zrusenia rozhodnutia prijatého na konci tohto konania, pricom takéto zrusenie je vyhradené pre situácie, v ktorých prekrocenie primeranej lehoty bránilo výkonu práva na obhajobu, alebo ak prekrocenie primeranej lehoty neviedlo k poruseniu práva na obhajobu, podaním zaloby o náhradu skody na súde Únie (pozri bod 172 vyssie). 322 Siesty zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Feralpi Holding SpA je povinná nahradit trovy konania. Gervasoni Madise Nihoul Frendo Martín y Pérez de Nanclares Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. novembra 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [170]*1 ) Jazyk konania: taliancina. ( [171]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXyO9HLY/L84309-7295TMP.html#t-ECR_62019TJ0657_EXT_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXyO9HLY/L84309-7295TMP.html#t-ECR_62019TJ0657_EXT_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A319&locale=sk 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A319 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point179 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point285 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&anchor=#point94 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A499&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A499 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A499&anchor=#point159 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point47 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point48 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point84 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point85 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&anchor=#point74 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&anchor=#point76 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point284 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point167 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A111&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A111 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A111&anchor=#point162 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A305&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A305 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A305&anchor=#point61 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point187 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point188 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A47&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A47 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A47&anchor=#point40 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&anchor=#point191 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&anchor=#point177 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&anchor=#point179 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point282 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point283 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&anchor=#point89 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709&anchor=#point54 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point203 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point230 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point231 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&anchor=#point239 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&anchor=#point70 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&anchor=#point22 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A91&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A91 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A91&anchor=#point90 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&anchor=#point13 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451&anchor=#point103 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&anchor=#point126 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&anchor=#point86 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A763&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A763 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2021%3A763&anchor=#point605 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point334 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point75 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&anchor=#point82 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&anchor=#point102 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point80 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&anchor=#point33 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point59 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&anchor=#point178 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point60 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point61 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point62 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&anchor=#point190 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point62 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&locale=sk 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A236&anchor=#point190 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point63 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point187 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point188 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&anchor=#point82 170. file:///tmp/lynxXXXXyO9HLY/L84309-7295TMP.html#c-ECR_62019TJ0657_EXT_SK_01-E0001 171. file:///tmp/lynxXXXXyO9HLY/L84309-7295TMP.html#c-ECR_62019TJ0657_EXT_SK_01-E0002