ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá rozsírená komora) z 9. novembra 2022 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s výstuzami do betónu - Rozhodnutie, ktorým sa na základe nariadenia (ES) c. 1/2003 konstatuje porusenie clánku 65 UO po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO - Urcenie cien - Obmedzenie a kontrola výroby a predaja - Rozhodnutie prijaté na základe zrusenia skorsích rozhodnutí - Uskutocnenie nového vypocutia za prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov - Právo na obhajobu - Zásada riadnej správy vecí verejných - Primeraná lehota - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-655/19, Ferriera Valsabbia SpA, so sídlom v Odole (Taliansko), Valsabbia Investimenti SpA, so sídlom v Odole, v zastúpení: D. Fosselard, D. Slater a G. Carnazza, avocats, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Rossi, G. Conte a C. Sjödin, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Manzini, avocat, zalovanej, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2019) 4969 final zo 4. júla 2019 týkajúceho sa konania o porusení clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec AT.37956 - Výstuze do betónu) v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze zalobkyne porusili toto ustanovenie, a v akom sa im ukladá spolocne a nerozdielne pokuta vo výske 5,125 milióna eur, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora), na poradách v zlození: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia L. Madise, P. Nihoul (spravodajca), R. Frendo a J. Martín y Pérez de Nanclares, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. júna 2021, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne, Ferriera Valsabbia SpA a Valsabbia Investimenti SpA, sú spolocnosti zalozené podla talianskeho práva, ktoré vznikli 1. marca 2000 rozdelením Ferriera Valsabbia SpA, spolocnosti zalozenej podla talianskeho práva, ktorá od roku 1954 pôsobí v odvetví výstuzí do betónu. Prevádzková cast tejto spolocnosti bola prevedená na Enifer Srl, ktorá prevzala názov Ferriera Valsabbia. Valsabbia Investimenti kontroluje 100 % základného imania súcasnej spolocnosti Ferriera Valsabbia. Prvé rozhodnutie Komisie (2002) 2 Od októbra do decembra 2000 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala v súlade s clánkom 47 UO kontroly v talianskych podnikoch vyrábajúcich výstuzné tyce do betónu, medzi nimi aj v podniku zalobkyne, a v zdruzení podnikov Federazione imprese siderurgiche italiane (Zdruzenie talianskych oceliarskych podnikov, dalej len "Federacciai"). Na základe tohto ustanovenia im tiez zaslala ziadosti o informácie. 3 Dna 26. marca 2002 Komisia zacala konanie podla clánku 65 UO a uviedla výhrady podla clánku 36 UO (dalej len "oznámenie o výhradách"), ktoré boli oznámené najmä zalobkyniam. Tie odpovedali na oznámenie o výhradách 14. mája 2002. 4 Úcastníci správneho konania boli vypocutí 13. júna 2002. 5 Dna 12. augusta 2002 Komisia zaslala tým istým adresátom doplnujúce výhrady (dalej len "oznámenie o doplnujúcich výhradách") na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82 ES] ([2]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Vysvetlila v nom svoj postoj k pokracovaniu konania po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO 23. júla 2002. Zalobkyne odpovedali na oznámenie o doplnujúcich výhradách 20. septembra 2002. 6 Dna 30. septembra 2002 sa konalo dalsie vypocutie úcastníkov správneho konania za prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Týkalo sa predmetu oznámenia o doplnujúcich výhradách, teda právnych dôsledkov skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO na pokracovanie v konaní. 7 Po skoncení správneho konania Komisia prijala rozhodnutie K(2002) 5087 v konecnom znení zo 17. decembra 2002, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy o ESUO (COMP/37.956 - Výstuze do betónu) (dalej len "rozhodnutie z roku 2002"), adresované zdruzeniu Federacciai a ôsmim podnikom vrátane zalobkýn. Konstatovala v nom, ze v období od decembra 1989 do júla 2000 zrealizovali jednotný, komplexný a nepretrzitý kartel na talianskom trhu s výstuzami do betónu vo forme tycí alebo zvitkov (dalej len "výstuze do betónu"), ktorého cielom alebo úcinkom bolo urcovanie cien a obmedzenie alebo kontrola výroby alebo predaja, co je v rozpore s clánkom 65 ods. 1 UO, a z tohto dôvodu ulozila zalobkyniam spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 10,25 milióna eur. 8 Dna 5. marca 2003 zalobkyne podali zalobu na Vseobecný súd proti rozhodnutiu z roku 2002. Vseobecný súd zrusil uvedené rozhodnutie vo vztahu k zalobkyniam (rozsudok z 25. októbra 2007, SP a i./Komisia, [3]T-27/03, T-46/03, T-58/03, T-79/03, T-80/03, T-97/03 a T-98/03, [4]EU:T:2007:317) a ostatným podnikom, ktorým je rozhodnutie urcené, z dôvodu, ze pouzitý právny základ, teda clánok 65 ods. 4 a 5 UO, uz v case prijatia rozhodnutia nebol úcinný. Z tohto dôvodu Komisia nemala na základe týchto ustanovení právomoc konstatovat a postihovat porusenie clánku 65 ods. 1 UO po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO. Vseobecný súd nepreskúmal ostatné aspekty tohto rozhodnutia. 9 Rozhodnutie z roku 2002 nadobudlo právoplatnost vo vztahu k zdruzeniu Federacciai, ktoré nepodalo zalobu na Vseobecný súd. Druhé rozhodnutie Komisie (2009) 10 Listom z 30. júna 2008 Komisia informovala zalobkyne a ostatné dotknuté podniky o svojom úmysle opätovne prijat nové rozhodnutie tým, ze opraví právny základ. Okrem toho spresnila, ze uvedené rozhodnutie sa zakladá na dôkazoch predlozených v oznámení o výhradách a v oznámení o doplnujúcich výhradách. Zalobkyne na základe výzvy Komisiepredlozili 4. septembra 2008 písomné pripomienky. 11 Dna 30. septembra 2009 Komisia prijala nové rozhodnutie K(2009) 7492 v konecnom znení týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec COMP/37.956 - Výstuze do betónu, opätovné prijatie), adresované tým istým podnikom ako rozhodnutie z roku 2002, vrátane zalobkýn. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe procesných pravidiel Zmluvy o ES a nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([5]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Vychádzala zo skutocností uvedených v oznámení o výhradách a v oznámení o doplnujúcich výhradách a v podstate prevzala obsah a závery rozhodnutia z roku 2002. Konkrétne výska pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne zalobkyniam vo výske 10,25 milióna eur zostala nezmenená. 12 Dna 8. decembra 2009 Komisia prijala pozmenujúce rozhodnutie, v ktorom do svojej prílohy zaradila tabulky oznacujúce zmeny cien vynechané v jej rozhodnutí z 30. septembra 2009 a opravila císelné odkazy na uvedené tabulky v ôsmich poznámkach pod ciarou. 13 Dna 17. februára 2010 zalobkyne podali na Vseobecný súd zalobu proti rozhodnutiu Komisie z 30. septembra 2009 v znení zmien (dalej len "rozhodnutie z roku 2009"). Vseobecný súd 9. decembra 2014 zamietol túto zalobu (rozsudok z 9. decembra 2014, Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia, [6]T-92/10, neuverejnený, [7]EU:T:2014:1032). Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutie z roku 2009 vo vztahu k jednému z dalsích subjektov, ktorým bolo urcené, znízil výsku pokuty ulozenej dvom dalsím subjektom, ktorým bolo urcené, a zamietol ostatné zaloby. 14 Dna 20. februára 2015 zalobkyne podali odvolanie proti rozsudku z 9. decembra 2014, Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia ([8]T-92/10, neuverejnený, [9]EU:T:2014:1032). Rozsudkom z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([10]C-86/15 P a C-87/15 P, [11]EU:C:2017:717), Súdny dvor zrusil uvedený rozsudok Vseobecného súdu, ako aj rozhodnutie z roku 2009 najmä vo vztahu k zalobkyniam. 15 V rozsudku z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([12]C-86/15 P a C-87/15 P, [13]EU:C:2017:717), Súdny dvor rozhodol, ze ak bolo rozhodnutie prijaté na základe nariadenia c. 1/2003, konanie vedúce k tomuto rozhodnutiu musí byt v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v tomto nariadení, ako aj v nariadení Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a 102 ZFEÚ] ([14]Ú. v. EÚ L 18, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 81), aj ked sa toto konanie zacalo pred nadobudnutím ich úcinnosti. 16 Súdny dvor pritom konstatoval, ze v prejednávanej veci samotné vypocutie z 13. júna 2002, ktoré sa týkalo merita konania, nemozno povazovat za zlucitelné s procesnými poziadavkami týkajúcimi sa prijatia rozhodnutia na základe nariadenia c. 1/2003 v prípade neúcasti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. 17 Súdny dvor dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia nemala povinnost pred prijatím rozhodnutia z roku 2009 zorganizovat nové vypocutie z dôvodu, ze podniky uz mali moznost byt ústne vypocuté na vypocutiach z 13. júna a 30. septembra 2002. 18 Vo svojom rozsudku z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([15]C-86/15 P a C-87/15 P, [16]EU:C:2017:717), Súdny dvor pripomenul dôlezitost toho, aby sa na ziadost dotknutých úcastníkov konania konalo vypocutie, na ktoré sú pozvané orgány hospodárskej sútaze clenských státov, pricom jeho vynechanie predstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí. 19 Súdny dvor rozhodol, ze vzhladom na to, ze toto právo uvedené v nariadení c. 773/2004 nebolo dodrzané, nebolo potrebné, aby podnik, ktorého právo bolo takto porusené, preukázal, ze toto porusenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah sporného rozhodnutia. 20 Súdny dvor tiez zrusil iné rozsudky Vseobecného súdu z 9. decembra 2014, rozhodujúce o zákonnosti rozhodnutia z roku 2009, ako aj toto rozhodnutie vo vztahu ku styrom dalsím podnikom z rovnakých dôvodov. Rozhodnutie z roku 2009 sa naopak stalo právoplatným pre podniky, ktorým bolo urcené a ktoré nepodali odvolanie proti uvedeným rozsudkom. Tretie rozhodnutie Komisie (2019) 21 Listom z 15. decembra 2017 Komisia informovala zalobkyne o svojom zámere pokracovat v správnom konaní a zorganizovat v tomto rámci nové vypocutie úcastníkov uvedeného konania za prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. 22 Listom z 1. februára 2018 zalobkyne predlozili pripomienky, v ktorých spochybnili právomoc Komisie pokracovat v správnom konaní, a v dôsledku toho vyzvali Komisiu, aby upustila od uvedeného pokracovania. 23 Dna 23. apríla 2018 Komisia uskutocnila nové vypocutie týkajúce sa veci samej, na ktorom sa zúcastnili v prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov a úradníka povereného vypocutím zalobkyne, ako aj tri dalsie podniky, ktorým bolo rozhodnutie z roku 2009 urcené. 24 Listami z 19. novembra 2018, ako aj z 18. januára a 6. mája 2019 Komisia zaslala zalobkyniam tri ziadosti o informácie týkajúce sa ich obratu. 25 Dna 4. júla 2019 Komisia prijala rozhodnutie C(2019) 4969 final týkajúce sa konania podla clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec AT.37956 - Výstuze do betónu) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") adresované piatim podnikom, vo vztahu ku ktorým bolo rozhodnutie z roku 2009 zrusené, a to okrem zalobkýn aj spolocnostiam Alfa Acciai SpA, Feralpi Holding SpA (predtým Feralpi Siderurgica SpA a Federalpi Siderurgica SRL), Partecipazioni Industriali SpA (predtým Riva Acciaio SpA a neskôr Riva Fire SpA, dalej len "Riva") a Ferriere Nord SpA. 26 Napadnutým rozhodnutím Komisia konstatovala rovnaké porusenie ako porusenie, ktoré je predmetom rozhodnutia z roku 2009, pricom z dôvodu dlzky konania znízila pokuty ulozené podnikom, ktorým bolo rozhodnutie urcené, o 50 %. V clánku 2 napadnutého rozhodnutia tak ulozila zalobkyniam povinnost spolocne a nerozdielne zaplatit pokutu vo výske 5,125 milióna eur. 27 Dna 8. júla 2019 bola zalobkyniam dorucená neúplná kópia napadnutého rozhodnutia, ktorá obsahovala len nepárne strany. 28 Dna 18. júla 2019 bola zalobkyniam dorucená úplná verzia napadnutého rozhodnutia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 29 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 27. septembra 2019 podali zalobkyne túto zalobu. 30 Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku na návrh stvrtej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 31 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky a poziadal ich o predlozenie dokumentov. Úcastníci konania odpovedali na tieto otázky a na tieto ziadosti o predlozenie dokumentov v stanovenej lehote. 32 Na základe rozhodnutia predsedu stvrtej komory Vseobecného súdu zo 16. apríla 2021 boli veci T-655/15 a T-656/19 spojené na úcely ústnej casti konania v súlade s clánkom 68 Rokovacieho poriadku. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 2. júna 2021. 34 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 35 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 36 Na podporu svojej zaloby zalobkyne uvádzajú styri zalobné dôvody, pricom: - prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení procesných pravidiel na vypocutí z 23. apríla 2018, ktoré malo za následok porusenie práva na obhajobu, - druhý zalobný dôvod je zalozený na protiprávnom odmietnutí Komisie pred prijatím napadnutého rozhodnutia overit zlucitelnost tohto prijatia so zásadou primeranej dlzky konania, - tretí zalobný dôvod a cast stvrtého zalobného dôvodu sú zalozené na porusení zásady primeranej dlzky konania, - stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a zjavne nesprávnom posúdení. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a procesných pravidiel na vypocutí z 23. apríla 2018 37 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na konci konania poznaceného existenciou vád, ku ktorým doslo pri organizácii vypocutia v nadväznosti na rozsudok z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([17]C-86/15 P a C-87/15 P, [18]EU:C:2017:717). 38 Zalobkyne konkrétne uvádzajú tri výhrady týkajúce sa nestrannosti pozadovanej od poradného výboru, neprítomnosti významných aktérov na vypocutí z 23. apríla 2018 a nemoznosti Komisie napravit procesnú vadu vytýkanú Súdnym dvorom, pricom Komisia vsetky spochybnuje. O vypocutí zorganizovanom po pokracovaní v správnom konaní 39 Na úvod treba pripomenút, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([19]C-86/15 P a C-87/15 P, [20]EU:C:2017:717, body [21]42 az [22]47), vytýkal Komisii, ze neposkytla zalobkyniam prílezitost uviest ich tvrdenia pocas vypocutia, ktoré sa týkalo veci samej za úcasti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. 40 Súdny dvor dalej rozhodol, ze takto identifikovaná vada sa má povazovat za porusenie podstatných formálnych nálezitostí, ktorými je poznacené konanie, bez ohladu na nepriaznivé dôsledky, ktoré z toho pre zalobkyne môzu vyplývat (rozsudok z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia, [23]C-86/15 P a C-87/15 P, [24]EU:C:2017:717, body [25]48 az [26]50). 41 Komisia, analyzujúc rozsudok z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([27]C-86/15 P a C-87/15 P, [28]EU:C:2017:717), usúdila, ze ak bola táto vada napravená, správne konanie môze pokracovat voci podnikom, na ktoré sa este vztahuje (odôvodnenie 15 napadnutého rozhodnutia). 42 Listom z 15. decembra 2017 Komisia oznámila predmetným podnikom, ze chce pokracovat v správnom konaní od bodu, v ktorom sa objavila vada konstatovaná Súdnym dvorom, t. j. od vypocutia. 43 Vo svojom liste z 15. decembra 2017 Komisia poziadala predmetné podniky, aby písomne vyjadrili svoj záujem zúcastnit sa na novom vypocutí, ktoré by sa konalo za úcasti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov v súlade s uplatnitelnou právnou úpravou. 44 Po prijatí odpovedí od predmetných podnikov Komisia zorganizovala 23. apríla 2018 nové vypocutie za úcasti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. O výkone zrusujúcich rozsudkov 45 Treba pripomenút, ze podla clánku 266 ods. 1 ZFEÚ institúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, musí urobit nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora. 46 Na to, aby institúcie vyhoveli zrusujúcemu rozsudku a aby bol tento rozsudok vykonaný v plnom rozsahu, musia respektovat nielen výrok rozsudku, ale aj dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienecne opiera, v tom zmysle, ze sú nevyhnutné na urcenie presného zmyslu toho, o com sa rozhodlo vo výroku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2017, Francúzsko/Komisia, [29]T-74/14, neuverejnený, [30]EU:T:2017:471, bod [31]45 a citovanú judikatúru). 47 Zrusenie aktu, ktorým sa koncí správne konanie, nemá vplyv na vsetky stádiá, ktoré predchádzali jeho prijatiu, ale len na stádiá, ktorých sa týkajú hmotnoprávne alebo procesné dôvody, ktoré odôvodnili zrusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2017, Francúzsko/Komisia, [32]T-74/14, neuverejnený, [33]EU:T:2017:471, bod [34]47 a citovanú judikatúru). 48 Konanie smerujúce k nahradeniu zruseného aktu teda v zásade môze pokracovat od stádia dotknutého protiprávnostou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [35]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [36]EU:C:2002:582, bod [37]73, a zo 6. júla 2017, Francúzsko/Komisia, [38]T-74/14, neuverejnený, [39]EU:T:2017:471, bod [40]46 a citovanú judikatúru). 49 Kedze v prejednávanej veci bol akt zrusený v dôsledku porusenia podstatných formálnych nálezitostí, ku ktorému doslo v rámci organizácie vypocutia (rozsudok z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia, [41]C-86/15 P a C-87/15 P, [42]EU:C:2017:717), Komisia mohla pokracovat v konaní od tohto stádia, ako to urobila. 50 Práve v tomto kontexte treba preskúmat výhrady uvádzané zalobkynami na podporu prvého zalobného dôvodu. O prvej výhrade týkajúcej sa nestrannosti vyzadovanej od poradného výboru 51 Zalobkyne tvrdia, ze poradný výbor nebol riadne konzultovaný, pretoze spôsoby stanovené na uskutocnenie vypocutia, ku ktorým mali byt prizvané orgány hospodárskej sútaze clenských státov, ktorých zástupcovia tvoria uvedený výbor, neumoznili zarucit ich nestrannost v case, ked mal tento výbor predlozit svoje stanovisko podla právnej úpravy. 52 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze postup prijímania rozhodnutí podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ upravuje, pokial ide o aspekty dotknuté týmto sporom, nariadenie c. 1/2003: - podla clánku 14 ods. 1 a 2 tohto nariadenia Komisia vopred konzultuje s výborom zlozeným zo zástupcov orgánov hospodárskej sútaze clenských státov prijatie svojho rozhodnutia, - clánok 14 ods. 3 uvedeného nariadenia spresnuje, ze výbor predlozí písomné stanovisko k predbeznému návrhu rozhodnutia Komisie, - clánok 14 ods. 5 toho istého nariadenia spresnuje, ze Komisia v najvyssej moznej miere zohladní stanovisko predlozené týmto výborom tým, ze ho informuje o spôsobe, akým bolo jeho stanovisko zohladnené. 53 Na úcely organizovania vypocutí nariadenie c. 773/2004 stanovuje tieto pravidlá: - clánok 12 tohto nariadenia vyzaduje, aby Komisia poskytla stranám, ktorým adresuje oznámenie o výhradách, prílezitost uviest svoje argumenty v rámci vypocutia, ak o to vo svojich písomných podaniach poziadajú, - clánok 14 ods. 3 uvedeného nariadenia stanovuje, ze orgány hospodárskej sútaze clenských státov sa vyzývajú, aby sa zúcastnili na vypocutí. 54 Podla judikatúry konzultácia poradného výboru predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorej porusenie má vplyv na zákonnost sporného rozhodnutia, a spôsobuje jeho zrusenie, ak sa preukáze, ze nedodrzanie pravidiel zabránilo uvedenému výboru predlozit svoje stanovisko s plnou znalostou veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, [43]T-691/14, vec v odvolacom konaní, [44]EU:T:2018:922, bod [45]148 a citovanú judikatúru). 55 Zalobkyne netvrdia, ze pravidlá uvedené v bodoch 53 a 54 vyssie neboli ako také dodrzané. Domnievajú sa vsak, ze orgány hospodárskej sútaze clenských státov, ked sa zúcastnili na vypocutí z 23. apríla 2018 a následne predlozili svoje stanovisko, sa nenachádzali v situácii, ktorá by zarucovala ich nestrannost. Podla zalobkýn totiz tieto orgány v case predlozenia tohto stanoviska poznali postoj, ktorý zaujala Komisia a súdy Európskej únie v rozhodnutiach a rozsudkoch, ktoré viedli k zacatiu konania. Poznamenávajú, ze jednak pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia uz dvakrát (v rokoch 2002 a 2009) prijala rozhodnutie o ulození sankcie (v rokoch 2002 a 2009) bez toho, aby vo veci samej konzultovala uvedené orgány, a ze jednak Vseobecný súd v roku 2014 vydal rozsudok potvrdzujúci stanovisko prijaté Komisiou. Podla nich kontext, ktorý je poznacený existenciou týchto rozhodnutí a tohto rozsudku, nevyhnutne ovplyvnil tie isté orgány takým spôsobom, ze znemoznoval vypracovanie nestranného stanoviska. 56 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ak je akt zrusený, prestáva byt súcastou právneho poriadku a povazuje sa za akt, ktorý nikdy neexistoval (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2017, Crédit mutuel Arkéa/ECB, [46]T-712/15, [47]EU:T:2017:900, bod [48]42 a citovanú judikatúru), aj ked v prípade individuálneho dosahu, majú zo zrusenia, s urcitými výhradami, prospech len úcastníci konania (pozri rozsudok z 8. mája 2019, Lucchini/Komisia, [49]T-185/18, neuverejnený, [50]EU:T:2019:298, body [51]33 az [52]37 a citovanú judikatúru). 57 Rozsudky Vseobecného súdu, ktoré sú aktmi prijatými jednou z institúcií Únie, teda prestanú byt so spätnou úcinnostou súcastou právneho poriadku, ak sú na základe odvolania zrusené. 58 Napriek tomu, ze poradný výbor v prejednávanej veci predlozil svoje stanovisko jednak po tom, ako Komisia prijala rozhodnutie z roku 2002 a následne z roku 2009 a jednak po tom, co Vseobecný súd rozhodol vo svojom rozsudku z 9. decembra 2014, Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia ([53]T-92/10, neuverejnený, [54]EU:T:2014:1032), nic to nemení na tom, ze vzhladom na to, ze tieto rozhodnutia a rozsudok boli zrusené, prestali byt súcastou právneho poriadku Únie a na základe uvedenej judikatúry sa predpokladá, ze nikdy neexistovali. 59 Pokial ide o údajný nedostatok nestrannosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov, ktorý znemoznuje, aby poradný výbor nestranne vypracoval stanovisko, treba uviest, ze podla clánku 41 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") má kazdý právo najmä na to, aby institúcie Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne. 60 Táto poziadavka nestrannosti stanovená v clánku 41 Charty zahrna jednak subjektívnu nestrannost v tom zmysle, ze ziadny z clenov institúcie, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovat osobnú zaujatost, a jednak objektívnu nestrannost v tom zmysle, ze institúcia musí poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností v tomto ohlade (pozri rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [55]C-439/11 P, [56]EU:C:2013:513, bod [57]155 a citovanú judikatúru). 61 V prejednávanej veci je nestrannost poradného výboru pri vydaní jeho stanoviska spochybnená v tom, ze podla zalobkýn mohol byt postoj zástupcov orgánov, ktorí tvoria uvedený výbor, ovplyvnený tým, ze tieto orgány sa dozvedeli o pozícii prijatej vo veci na jednej strane Komisiou v jej rozhodnutiach z rokov 2002 a 2009 a na druhej strane Vseobecným súdom v jeho rozsudku z 9. decembra 2014, Ferriera Valsabbia ([58]T-92/10, neuverejnený, [59]EU:T:2014:1032). 62 Z tejto znalosti, aj keby bola preukázaná, vsak nemozno vyvodit nedostatok nestrannosti, ktorý by mohol ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, pretoze inak by boli spochybnené ustanovenia Zmluvy, podla ktorých môzu byt akty vyhlásené za protiprávne bez toho, aby bolo potrebné urcit, ci zalobkyne v tomto prípade spochybnujú subjektívnu alebo objektívnu nestrannost. 63 Mozná znalost skorsie prijatého riesenia a prípadne potvrdeného v rozsudku Vseobecného súdu, ktorý bol následne zrusený Súdnym dvorom v odvolacom konaní, je totiz nerozlucne spojená s povinnostou vyvodit dôsledky zo zrusenia. Rozhodnutie, ze samotná znalost takejto situácie by mohla byt prekázkou pokracovania v konaní, by samo osebe ovplyvnilo mechanizmus zrusenia tým, ze by uvádzalo, ze tento mechanizmus zahrna nielen zrusenie zruseného aktu so spätnou úcinnostou, ale aj zákaz pokracovat v konaní. Takáto moznost by bola nezlucitelná s clánkom 266 ZFEÚ, ktorý v prípade zrusenia na základe clánku 263 ZFEÚ ukladá institúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie povinnost prijat opatrenia na vykonanie rozsudkov vydaných vo vztahu k nim bez toho, aby ich zbavili povinnosti zabezpecit uplatnovanie práva Únie v oblastiach, ktoré patria do ich právomoci. 64 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. O druhej výhrade týkajúcej sa neprítomnosti významných aktérov na vypocutí z 23. apríla 2018 65 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia na jednej strane porusila rôzne pravidlá týkajúce sa organizácie vypocutí a na druhej strane pochybila, ked neprizvala viaceré subjekty na vypocutie z 23. apríla 2018, hoci vzhladom na to, ze v spise zohrávali významnú úlohu, mohli tieto subjekty oznámit orgánom hospodárskej sútaze clenských státov dôkazy, ktoré by im umoznili predlozit ich stanovisko s plnou znalostou veci. Zalobkyne sa domnievajú, ze vzhladom na to, ze nemali prospech zo stanoviska týchto orgánov predlozeného s plnou znalostou veci, ich právo na obhajobu bolo porusené z týchto dôvodov: - Federacciai sa malo zúcastnit uvedeného vypocutia, rovnako ako Leali SpA, ktorá bola medzicasom v úpadku, vzhladom na ústrednú úlohu oboch spolocností pri vsetkých vysetrovaných skutocnostiach, - Lucchini SpA, ktorá je tiez v úpadku, a v prípade spolocnosti Riva, ktorá sa nachádza v nútenej správe, ktoré boli vedúcimi podnikmi na trhu a mali sa tiez zúcastnit uvedeného vypocutia, - Industrie Riunite Odolesi SpA (dalej len "IRO"), ktorá nenapadla rozsudok z 9. decembra 2014, IRO/Komisia ([60]T-69/10, neuverejnený, [61]EU:T:2014:1030) a mala sa tiez zúcastnit uvedeného vypocutia, - Associazione Nazionale Sagomatori Ferro (Národné zdruzenie zeleznicných podnikov, dalej len "Ansfer") malo byt prizvané, kedze toto zdruzenie zastupujúce klientov dotknutých podnikov, konalo ako tretie osoby na vypocutí z 13. júna 2002 a pri tejto prílezitosti uviedlo, ze existencia obmedzujúcich kartelových dohôd nikdy nebola na trhu pocitovaná. 66 Treba teda preskúmat, ci Komisia pri organizácii vypocutia porusila pravidlo, ktoré je pre nu záväzné, a ci týmto spôsobom alebo akýmkolvek iným spôsobom bránila právu zalobkýn na obhajobu pri vypocutí z 23. apríla 2018. 67 V prvom rade treba uviest, ze úcast na vypocutí je súcastou procesných práv, ktorých porusenia sa musí z dôvodu ich subjektívnej povahy dovolávat podnik alebo tretia osoba, ktorá je ich nositelom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, [62]T-62/08, [63]EU:T:2010:268, bod [64]186; z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia, [65]T-267/08 a T-279/08, [66]EU:T:2011:209, bod [67]77, a z 19. septembra 2019, Zhejiang Jndia Pipeline Industry/Komisia, [68]T-228/17, [69]EU:T:2019:619, bod [70]36). 68 Zalobkyne teda nemôzu úspesne pozadovat zrusenie rozhodnutia len z toho dôvodu, ze v prejednávanej veci boli porusené procesné práva priznané tretím osobám alebo iným úcastníkom konania. 69 Okrem toho treba uviest, ze hoci v praxi Komisie sa vypocutia uskutocnené v rámci konaní v oblasti kartelov najcastejsie konajú v kolektívnej forme, právna úprava nepriznáva právo na kolektívne vypocutie podnikov, ktorým bolo zaslané oznámenie o výhradách. 70 Naopak clánok 14 ods. 6 nariadenia c. 773/2004 spresnuje, ze kazdá osoba môze byt vypocúvaná samostatne alebo v prítomnosti iných osôb vyzvaných zúcastnit sa na vypocutí, so zretelom na legitímny záujem podnikov na ochrane ich obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [71]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, [72]EU:T:2000:77, bod [73]697). 71 V druhom rade treba okrem dodrzania práv iných osôb alebo subjektov preskúmat, ci Komisia takým spôsobom, ktorý mohol bránit obhajobe zalobkýn, porusila pravidlá týkajúce sa organizácie vypocutí. 72 V tejto súvislosti treba uviest, ze právo na obhajobu je základným právom, ktoré tvorí neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecuje súd Únie. Podobné dodrziavanie práva v konaní pred Komisiou, ktorého predmetom je ulozenie pokuty podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti uvádzaných skutocností a okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy. Na tieto práva sa vztahuje clánok 41 ods. 2 písm. a) a b) Charty (pozri rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [74]C-109/10 P, [75]EU:C:2011:686, body [76]52 a [77]53 a citovanú judikatúru). 73 V prejednávanej veci zalobkyne trvali na skutocnosti, ze neprítomnost urcitých subjektov mala za následok, ze poradný výbor nemohol predlozit svoje stanovisko s úplnou znalostou veci. Podla nich, ak by tieto subjekty boli vypocuté, obsah ich stanoviska, a teda aj obsah napadnutého rozhodnutia, by tak mohol byt odlisný. Táto problematika bola predmetom výmeny názorov medzi úcastníkmi konania tak v písomnej forme, ako aj na pojednávaní. 74 V tejto súvislosti treba rozlisovat medzi situáciou podnikov, ktoré boli adresátmi oznámenia o výhradách a napadnutého rozhodnutia, situáciou tretích osôb, ktoré preukázali dostatocný záujem, a situáciou ostatných tretích osôb. - O situácii podnikov, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách a napadnuté rozhodnutie 75 Podla clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 musia mat podniky a zdruzenia podnikov, proti ktorým smeruje konanie, moznost vyjadrit svoje stanovisko k výhradám, ktoré sú voci nim vznesené, predtým, ako sa voci nim prijme rozhodnutie, ktorým sa uplatnujú clánky 101 alebo 102 ZFEÚ. Komisia môze zalozit svoje rozhodnutia vo vztahu k nim len na výhradách, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. 76 Clánok 12 nariadenia c. 773/2004 spresnuje, ze Komisia poskytne stranám, ktorým adresovala oznámenie o výhradách, prílezitost rozviest svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia, pokial o to vo svojich písomných pripomienkach poziadajú. 77 V prejednávanej veci sa teda clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a clánok 12 nariadenia c. 773/2004 mali uplatnovat na vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, voci ktorým rozhodnutie z roku 2002 alebo rozhodnutie z roku 2009 nenadobudli právoplatnost, vrátane spolocnosti Riva. 78 Podla zalobkýn neprítomnost spolocnosti Riva na vypocutí 23. apríla 2018 mohla prispiet k naruseniu konania tým, ze ovplyvnila podmienky, za ktorých mohli zabezpecit svoju obhajobu. 79 V tejto súvislosti treba uviest, ze ako je uvedené v odôvodneniach 45 a 46 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby to úcastníci konania spochybnili: - Komisia listom z 15. decembra 2017 informovala Riva o pokracovaní v konaní, - v odpovedi na tento list Riva predlozila písomné pripomienky, ale bez toho, aby poziadala o úcast na vypocutí, - kedze Riva takú ziadost nepodala, Komisia ju nevyzvala, aby sa zúcastnila na vypocutí z 23. apríla 2018. 80 Vzhladom na tieto skutocnosti sa nemozno domnievat, ze Komisia tým, ze nevyzvala spolocnost Riva na úcast na vypocutí z 23. apríla 2018, porusila clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a clánok 12 nariadenia c. 773/2004. Kedze Riva nepoziadala o úcast na vypocutí, nebolo potrebné, aby ju Komisia prizvala. Zalobkyne sa teda nemôzu úspesne dovolávat porusenia vyssie uvedených ustanovení, ktoré mohlo mat vplyv na ich obhajobu. - O situácii tretích osôb, ktoré preukázu dostatocný záujem 81 Vypocutie dotknutých tretích osôb sa riadi clánkom 27 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Toto ustanovenie stanovuje, ze ak fyzické alebo právnické osoby, ktoré preukázu dostatocný záujem, poziadajú o vypocutie, ich ziadosti sa vyhovie. 82 Clánok 13 ods. 1 a 2 nariadenia c. 773/2004 spresnuje: - ak fyzické alebo právnické osoby poziadajú o vypocutie a preukázu dostatocný záujem, Komisia ich bude informovat písomnou formou o charaktere a predmete konania, - umozní týmto osobám písomne oznámit svoje stanoviská v lehote, ktorú stanoví, - môze ich vyzvat na predlozenie svojich argumentov v rámci vypocutia, ak o to tieto osoby poziadajú vo svojich písomných pripomienkach. 83 V prejednávanej veci sa teda clánok 27 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a clánok 13 ods. 1 a 2 nariadenia c. 773/2004 mali uplatnovat najmä na pät subjektov, ktorých prítomnost bola podla zalobkýn nevyhnutná na to, aby bolo vypocutie z 23. apríla 2018 platne zorganizované, a to na jednej strane Federacciai, Leali, IRO a Lucchini a na druhej strane Ansfer. 84 V prvom rade, pokial ide o prvé styri subjekty uvedené v bode 84 vyssie, treba uviest, ze tieto subjekty sa v stádiu, ktoré predchádzalo konaniu, vzdali moznosti napadnút rozhodnutie, ktoré im bolo urcené: - Federacciai nepodalo zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu z roku 2002, - Leali, IRO a Lucchini nepodali odvolanie proti rozsudkom z 9. decembra 2014, Leali a Acciaierie e Ferriere Leali Luigi/Komisia ([78]T-489/09, T-490/09 a T-56/10, neuverejnený, [79]EU:T:2014:1039); z 9. decembra 2014, IRO/Komisia ([80]T-69/10, neuverejnený, [81]EU:T:2014:1030), a z 9. decembra 2014Lucchini/Komisia ([82]T-91/10, [83]EU:T:2014:1033), ktorými boli zamietnuté ich zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu z roku 2009. 85 Preto podla judikatúry rozhodnutie Komisie prijaté voci nim nadobudlo vo vztahu k týmto subjektom právoplatnost a v dôsledku toho, ze konanie sa pre nich skoncilo, uz neboli úcastníkmi konania, v ktorom sa pokracovalo 15. decembra 2017 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [84]C-310/97 P, [85]EU:C:1999:407, bod [86]63). 86 Za týchto podmienok prvé styri subjekty uvedené v bode 84 vyssie nemali právo zúcastnit sa na vypocutí z 23. apríla 2018 ako úcastníci konania. 87 Je pravda, ze prvé styri subjekty uvedené v bode 83 vyssie mali moznost v súlade s ustanoveniami pripomenutými v bodoch 81 a 82 vyssie poziadat Komisiu o povolenie zúcastnit sa na vypocutí z 23. apríla 2018 ako dotknuté tretie osoby tým, ze preukázu dostatocný záujem. 88 Federacciai, Leali a IRO vsak takto nepostupovali, a teda nemozno tvrdit, ze Komisia mohla v tomto rámci porusit akékolvek pravidlo, co by mohlo mat za následok ovplyvnenie výkonu práva zalobkýn na obhajobu. 89 Naopak treba poznamenat, ze Lucchini sa domnievala, ze sa na nu má vztahovat zrusenie, ktoré Súdny dvor vyhlásil vo svojich rozsudkoch z 21. septembra 2017, Feralpi/Komisia ([87]C-85/15 P, [88]EU:C:2017:709); z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([89]C-86/15 P a C-87/15 P, [90]EU:C:2017:717); z 21. septembra 2017, Ferriere Nord/Komisia ([91]C-88/15 P, [92]EU:C:2017:716), a z 21. septembra 2017, Riva Fire/Komisia ([93]C-89/15 P, [94]EU:C:2017:713), hoci sama nepodala odvolanie proti rozsudku z 9. decembra 2014, Lucchini/Komisia ([95]T-91/10, [96]EU:T:2014:1033). Na základe tejto argumentácie poziadala Komisiu o povolenie zúcastnit sa na vypocutí 23. apríla 2018. Lucchini vsak tento návrh predlozila ako úcastník konania, ktoré pokracovalo 15. decembra 2017, a to v rovnakom postavení ako najmä zalobkyne, a nie ako dotknuté tretie osoby. Tento návrh Komisia správne zamietla z dôvodov uvedených v bodoch 85 a 86 vyssie (rozsudok z 8. mája 2019, Lucchini/Komisia, [97]T-185/18, neuverejnený, [98]EU:T:2019:298, body [99]41 a [100]42). Kedze spolocnosti Lucchini bola táto moznost ako úcastník konania odmietnutá, následne netvrdila, ze ju bolo mozné prizvat na vypocutie ako tretiu osobu, ktorá má dostatocný záujem. 90 Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze Komisia tým, ze nevyzvala na jednej strane Federacciai a na druhej strane Leali, IRO a Lucchini, aby sa zúcastnila na vypocutí, porusila procesné pravidlo, ktoré mohlo mat vplyv na výkon práva zalobkýn na obhajobu. 91 V druhom rade, pokial ide o piaty subjekt uvedený v bode 83 vyssie, t. j. zdruzenie Ansfer, zalobkyne sa domnievajú, ze mal byt vyzvané zúcastnit sa vypocutia z 23. apríla 2018 vzhladom na informácie, ktoré malo a ktoré mohli mat vplyv na orgány hospodárskej sútaze clenských státov, pokial ide o znalosti, ktoré mali o veci. 92 Na podporu svojho stanoviska zalobkyne uvádzajú tri tvrdenia. 93 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Ansfer by sa s najväcsou pravdepodobnostou zúcastnilo vypocutia z 23. apríla 2018, ako to urobilo pri vypocutí z 13. júna 2002, ak by ho Komisia informovala o pokracovaní v konaní. 94 V tejto súvislosti treba pripomenút, ako bolo zacaté konanie v roku 2002 vedené proti zalobkyniam a proti dalsím dotknutým podnikom. 95 Ako uviedla Komisia vo svojej odpovedi na otázky Vseobecného súdu a na pojednávaní bez toho, aby to zalobkyne spochybnili, k predmetnému zacatiu doslo 26. marca 2002, po ktorom nasledovalo oznámenie o výhradách dotknutým úcastníkom konania v súlade s clánkom 36 UO. 96 Predmetné zacatie teda nebolo sprevádzané ziadnym zverejnením, pretoze právna úprava nevyzadovala od Komisie, aby zverejnila rozhodnutie o zacatí správneho konania, prijatie oznámenia o výhradách alebo prijatie oznámenia o doplnujúcich výhradách, ako je to v prejednávanej veci. 97 Postup nebol odlisný po tom, co Vseobecný súd vydal rozsudok z 25. októbra 2007, SP a i./Komisia ([101]T-27/03, T-46/03, T-58/03, T-79/03, T-80/03, T-97/03 a T-98/03, [102]EU:T:2007:317), a ako Súdny dvor vydal rozsudok z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([103]C-86/15 P a C-87/15 P, [104]EU:C:2017:717). 98 Po analýze rozsudkov uvedených v bode 97 vyssie Komisia informovala zalobkyne po prvýkrát listom z 30. júna 2008 a po druhýkrát listom z 15. decembra 2017 o svojom úmysle "pokracovat" v konaní. 99 Konkrétne druhý list bol oznámený podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, nebol vsak oznámený ziadnej inej osobe alebo subjektu, rovnako ako nebol zverejnený. 100 Podla zalobkýn bola Komisia povinná informovat verejnost o pokracovaní v konaní po zrusení rozhodnutia z roku 2009 a ak by táto povinnost bola v prejednávanej veci splnená, Ansfer by bolo informované a mohlo by poziadat o úcast na novom vypocutí. 101 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze ziadne pravidlo nevyzaduje, aby Komisia zverejnila pokracovanie v konaní v nadväznosti na zrusenie jedného zo svojich rozhodnutí rozsudkom Súdneho dvora alebo Vseobecného súdu. 102 K takému pokracovaniu v konaní totiz dochádza v rámci výkonu zrusujúceho rozsudku. 103 Clánok 266 ZFEÚ pritom ukladá institúcii, ktorá vydala zrusený akt, povinnost konat len v medziach toho, co je nevyhnutné na zabezpecenie vykonania zrusujúceho rozsudku. V tomto zmysle toto ustanovenie ukladá dotknutej institúcii povinnost vyhnút sa tomu, aby akt, ktorý má nahradit zrusený akt, obsahoval rovnaké nezrovnalosti ako nezrovnalosti konstatované v uvedenom rozsudku. Institúcie vsak disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri výbere prostriedkov, ktoré majú uplatnit s cielom vyvodit dôsledky z rozsudku o zrusení alebo neplatnosti, pricom platí, ze tieto prostriedky musia byt zlucitelné s výrokom dotknutého rozsudku a dôvodmi, na ktorých je zalozený. Okrem prípadu, ze konstatovaná nezrovnalost spôsobila neplatnost celého konania, dotknuté institúcie môzu na úcely prijatia aktu, ktorý má nahradit predchádzajúci akt, ktorý bol zrusený alebo vyhlásený za neplatný, pokracovat v konaní v stádiu, v ktorom k tejto nezrovnalosti doslo (pozri rozsudok z 11. decembra 2017, Léon Van Parys/Komisia, [105]T-125/16, [106]EU:T:2017:884, body [107]49 a [108]52 a citovanú judikatúru). 104 Na konci posúdenia, ktoré Komisia v tomto rámci vykonáva, môze teda rozhodnút o pokracovaní v konaní, ako to urobila v prejednávanej veci, rovnako ako môze upustit od konania, ak sa domnieva, ze spis mozno uzavriet, alebo ak usúdi, ze je potrebné vykonat vysetrovacie opatrenia, zacat nové konanie, ktoré môze v tomto prípade viest k predlozeniu nového oznámenia o výhradách podnikom, ktorým je urcené, v súlade s clánkom 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 105 V prejednávanej veci sa Komisia po vykonaní uvedeného posúdenia rozhodla pokracovat v konaní od bodu, v ktorom bolo prerusené, ako to umoznuje judikatúra uvedená v bodoch 47 a 48 vyssie. 106 Na pojednávaní úcastníci konania prerokovali oznámenie Komisie z 20. októbra 2011 o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ ([109]Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6) (pozri najmä bod 20 tohto rozhodnutia), v ktorom sa Komisia zaviazala na jednej strane oznámit zacatie kazdého konania o uplatnení týchto ustanovení na internetovej stránke svojho generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz a na druhej strane zverejnit tlacovú správu o tejto téme s výnimkou prípadu, ked by takéto opatrenia zverejnenia mohli marit priebeh vysetrovania. 107 Predmetné oznámenie vsak v prejednávanej veci nezaväzovalo Komisiu, aby splnila záväzky uvedené v bode 106 vyssie. V prípade neexistencie výslovného ustanovenia v tomto zmysle totiz nie je potrebné rozsírit rozsah týchto záväzkov, ked Komisia pokracuje v konaní v stádiu vypocutia, ktoré sa predtým uskutocnilo protiprávne a ktoré je stádiom, v ktorom bolo toto konanie prerusené, ako to Komisia v prejednávanej veci rozhodla v rámci výkonu zrusujúceho rozsudku Súdneho dvora, co je situácia, ktorá sa odlisuje od situácie zacatia konania uvedeného v tomto oznámení. 108 Toto tvrdenie je teda potrebné odmietnut. 109 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze na urcenie tretích osôb, ktoré mali byt prizvané na vypocutie, sa Ansfer nemôze povazovat len za clena verejnosti, ale malo postavenie "tretích osôb, ktoré preukázu dostatocný záujem" v zmysle clánku 27 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a clánku 13 ods. 1 a 2 nariadenia c. 773/2004. 110 Na podporu svojho stanoviska zalobkyne pripomínajú, ze postavenie "tretích osôb, ktoré preukázu dostatocný záujem", bolo v roku 2002 priznané zdruzeniu Ansfer úradníkom povereným vypocutím, co umoznilo úcast tohto zdruzenia na vypocutí z 13. júna 2002. 111 Kedze teda Ansfer malo postavenie "tretích osôb, ktoré preukázu dostatocný záujem", medzicasom ho nestratilo a muselo byt vyzvané, aby sa z tohto dôvodu zúcastnilo na vypocutí z 23. apríla 2018. 112 V tejto súvislosti treba uviest, ze argumentácia zalobkýn týkajúca sa zachovania postavenia "tretích osôb, ktoré preukázu dostatocný záujem", je v súlade so stanoviskom, ktoré zastáva Komisia, pokial ide o kontinuitu existujúcu medzi stádiami správneho konania, aj ked bolo toto konanie prerusené súdnymi konaniami, ktoré viedli k zrusujúcim rozsudkom. 113 Z tohto hladiska je legitímne domnievat sa, ze subjekt, ktorému bolo priznané postavenie "tretích osôb, ktoré preukázu dostatocný záujem" v skorsom stádiu konania, si ho mohol zachovat pocas celého konania, hoci toto konanie mohlo byt prerusené súdnym konaním, ktoré viedlo k zruseniu, o ktorom rozhodol súd Únie. 114 Treba teda urcit, ci si v prejednávanej veci Ansfer vzhladom na to, ze v urcitom momente konania malo postavenie "tretích osôb, ktoré preukázu dostatocný záujem", mohlo toto postavenie zachovat pocas celého konania a malo byt vyzvané zúcastnit sa vypocutia z 23. apríla 2018, alebo byt prinajmensom informované o pokracovaní v konaní, aby mohlo prejavit svoj záujem, a teda byt prípadne vyzvané, aby sa zúcastnilo uvedeného vypocutia. 115 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze ako vyplýva zo spisu bez toho, aby to zalobkyne spochybnili, záujem prejavený zdruzením Ansfer na úcasti na konaní netrval pocas celého tohto konania. 116 Komisia totiz zhrnujúc stádiá, ktoré nasledovali po sebe, na pojednávaní spresnila, pricom zalobkyne jej v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom neodporovali, ze: - v roku 2002 sa Ansfer dozvedelo o zacatí konania prostredníctvom informácií objavujúcich sa v talianskej tlaci, - na základe týchto informácií Ansfer poziadalo Komisiu o povolenie zúcastnit sa na vypocutí z 13. júna 2002, pricom tvrdilo, ze na tento úcel môze, pokial ide o neho, preukázat dostatocný záujem, - Ansfer sa po výzve, aby sa zúcastnilo, dostavilo na uvedené vypocutie, kde bez toho, aby na nom mal jeho zástupca prednes, predlozilo písomné pripomienky, - na tomto základe bolo vyzvané, aby sa zúcastnilo na druhom vypocutí z 30. septembra 2002 týkajúcom sa dôsledkov skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO na konanie, - na túto výzvu vsak neodpovedalo a ani sa na tomto vypocutí nezúcastnilo, - vzhladom na to, ze Ansfer na výzvu na nové vypocutie, ktorá mu bola zaslaná, neodpovedalo a nezúcastnilo sa tohto vypocutia, Komisia dospela k záveru, ze Ansfer uz nepozaduje úcast na konaní, a nemuselo byt teda vyzvané zúcastnit sa vypocutia z 23. apríla 2018, - v tomto rámci Komisia zohladnila skutocnost, ze na jednej strane sa úcast Ansfer na vypocutí z 13. júna 2002 obmedzila na predlozenie písomných pripomienok bez prednesu a na druhej strane, ze tieto pripomienky boli zalozené do spisu. 117 Podla právnej úpravy sa vsak tretie osoby môzu zúcastnit na vypocutí zorganizovanom v konaní týkajúcom sa uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze, ale na tento úcel sa musia obrátit na Komisiu a preukázat, ze majú dostatocný záujem na tom, aby sa mohli zúcastnit na konaní (pozri body 81 a 82 vyssie). 118 Okrem toho treba konstatovat, ze ak bolo tretej osobe priznané postavenie "tretích osôb, ktoré preukázu dostatocný záujem" pocas správneho konania, ktoré bolo prerusené súdnym preskúmaním, na základe ktorého súd Únie vyhlásil zrusenie, Komisia disponuje volnou úvahou pri rozhodovaní o tom, ci si táto tretia osoba zachová dostatocný záujem na predlození svojho stanoviska. Zarucenie práva na obhajobu totiz nevyzaduje, aby Komisia pri pokracovaní uvedeného konania vypocula tretie osoby, ktoré uz nemajú takýto dostatocný záujem (pozri analogicky rozsudky zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [110]T-655/11, [111]EU:T:2015:383, bod [112]406, a z 11. júla 2019, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia, [113]T-582/15, neuverejnený, [114]EU:T:2019:497, bod [115]202 a citovanú judikatúru). 119 V záujme riadnej správy vecí verejných je totiz potrebné zabránit vysokému poctu úcastníkov konania pri súcasnom zabezpecení úcasti tých, ktorí môzu skutocne prispievat, ci uz v neprospech alebo v prospech, k analýze spisu a k dodrziavaniu práva na obhajobu, aby sa zabezpecilo, ze poradný výbor predlozí stanovisko, a aby Komisia prijala rozhodnutie s plnou znalostou veci a pri dodrzaní procesných záruk. 120 Práve na základe takéhoto posúdenia bolo v prejednávanej veci Ansfer vyzvané ako "tretia strana, ktorá preukázala dostatocný záujem" zúcastnit sa na vypocutí z 13. júna 2002 a na vypocutí z 30. septembra 2002. 121 Následne vzhladom na to, ze Ansfer nereagovalo na výzvu na úcast na druhom vypocutí z 30. septembra 2002 a na jeho neúcast na tomto vypocutí, sa Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila pochybenia, domnievat, ze Ansfer sa vzdalo úcasti na pokracovaní v konaní, alebo prinajmensom nechcelo podrobnejsie rozvinút svoje tvrdenia na vypocutí z 23. apríla 2018 a ze jeho príspevok, ktorý uz bol vlozený do spisu a následne prevzatý do návrhu napadnutého rozhodnutia, neodôvodnoval, aby bolo informované o pokracovaní v konaní, aby mohlo opät vyjadrit svoj záujem a byt prípadne vyzvané na úcast na uvedenom vypocutí. 122 Toto tvrdenie je teda potrebné odmietnut. 123 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze v ich liste z 1. februára 2018 upozornili Komisiu na skutocnost, ze v konaní nemozno platne pokracovat, kedze vsetci úcastníci prítomní v roku 2002 by nemohli byt prítomní na novom vypocutí, co by malo za následok, ze orgány hospodárskej sútaze clenských státov, ktorých zástupcovia majú vyjadrit názor, aby poradnému výboru umoznili predlozit svoje stanovisko v súlade s právnou úpravou, získajú iba ciastocný pohlad na vec. 124 V tejto súvislosti treba uviest, ze takto formulovanú poznámku nemozno povazovat za ziadost adresovanú Komisii, ktorej cielom je, aby Komisia vyzvala na úcast na vypocutí Ansfer alebo iné tretie osoby na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 773/2004, ktorý umoznuje úcastníkom konania navrhnút vo svojich písomných pripomienkach, "aby Komisia vypocula osoby, ktoré môzu potvrdit skutocnosti uvedené v ich pripomienkach". 125 Ako uvádza Komisia, ak sa zalobkyne domnievajú, ze úcast zdruzenia Ansfer je na obhajobu ich argumentácie nevyhnutná, ci dokonca uzitocná, je ich úlohou informovat toto zdruzenie o pokracovaní v konaní, aby sa obrátilo na Komisiu, alebo aby Komisiu výslovne poziadali, aby tento subjekt pozvala. 126 Zalobkyne pritom vo svojich písomných odpovediach na otázky Vseobecného súdu pripustili, ze v tomto zmysle nekonali ani voci Komisii, ani voci zdruzeniu Ansfer. 127 Treba dodat, ze podla clánku 27 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 môzu orgány hospodárskej sútaze clenských státov poziadat Komisiu, aby vypocula tretie osoby, ak to povazujú za vhodné. 128 Zalobkyniam nic nebránilo navrhnút orgánom hospodárskej sútaze clenských státov na vypocutí z 23. apríla 2018 alebo pred ním, aby poziadali Komisiu o vypocutie zdruzenia Ansfer. 129 Zalobkyne vsak takto u orgánov hospodárskej sútaze clenských státov nepostupovali, ani tieto orgány nepoziadali Komisiu, aby vypocula Ansfer. 130 Ansfer teda uz nemá dostatocný záujem na predlození svojho stanoviska pri pokracovaní v konaní (pozri body 112 az 122 vyssie), a kedze Komisii nebola zaslaná nijaká ziadost o vypocutie, nemozno Komisii platne vytýkat, ze ju nevyzvala na úcast na vypocutí z 23. apríla 2018. 131 Toto tvrdenie treba preto odmietnut. - O situácii iných tretích osôb 132 Pokial mozno argumentáciu predlozenú zalobkynami vykladat tak, ze na nu odkazuje, treba uviest, ze právna úprava stanovuje pre zorganizovanie vypocutia tretiu situáciu, ktorá sa týka tretích osôb, ktoré nemajú dostatocný záujem v zmysle uvedenom v bodoch 81 a 82 vyssie. 133 Clánok 13 ods. 3 nariadenia c. 773/2004 stanovuje moznost vyzvat kazdú fyzickú alebo právnickú osobu, okrem podnikov, ktorých sa konanie týka, alebo tretie osoby, ktoré takýto záujem preukázu, aby písomne vyjadrili svoje stanoviská a aby sa prípadne zúcastnili na vypocutí. Okrem toho, ze môzu mat moznost sa na nom zúcastnit, môzu byt tieto osoby vyzvané, aby pocas vypocutia vyjadrili svoje stanoviská. 134 Práve v tejto situácii sa nachádzalo najmä Ansfer, kedze, ako to bolo preukázané, Komisia sa mohla domnievat, ze toto zdruzenie uz nemalo dostatocný záujem na tom, aby v case pokracovania v konaní vyjadrilo svoje stanovisko (pozri body 112 az 122 vyssie). 135 Komisia vsak disponuje volnou úvahou pri urcení, ci úcast tretích osôb, ktoré nie sú dotknuté, môze byt uzitocná v rámci diskusií, pricom treba spresnit, ze záruka práva zalobkýn na obhajobu vo vsetkých prípadoch nevyzaduje, aby Komisia pristúpila k pozadovaným vypocutiam (pozri v tomto zmysle judikatúru citovanú v bode 118 vyssie). 136 V prejednávanej veci sa teda Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, domnievat, ze z dôvodov uvedených v bodoch 112 az 122 vyssie by vyzvanie zdruzenia Ansfer na úcast na vypocutí z 23. apríla 2018 neprinieslo nové prvky do diskusie. 137 Za týchto podmienok nemozno Komisii platne vytýkat, ze porusila procesné pravidlo, ktoré mohlo mat vplyv na výkon práva zalobkýn na obhajobu tým, ze nevyzvala dalsie tretie osoby na úcast na vypocutí z 23. apríla 2018. 138 Toto tvrdenie je teda potrebné odmietnut. 139 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti mozno dospiet k záveru, ze Komisia neporusila procesné pravidlá týkajúce sa vypocutia iných osôb alebo subjektov a v dôsledku toho nemohol byt výkon práva na obhajobu, ktorého sa dovolávajú zalobkyne, ziadnym spôsobom narusený porusením takých pravidiel. 140 V rozsahu, v akom je to potrebné, treba uviest, ze zalobkyne nepreukázali, ze sa im bránilo vo výkone ich práva na obhajobu nezávisle od porusenia pravidla, z dôvodu neprítomnosti podniku alebo tretej osoby na vypocutí zorganizovanom na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia. 141 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. O tretej výhrade týkajúcej sa nemoznosti Komisie napravit procesnú vadu, ktorú konstatoval Súdny dvor 142 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze bolo nemozné napravit procesnú vadu, ktorú konstatoval Súdny dvor. Vzhladom na dobu, ktorá uplynula, doslo podla zalobkýn k takým zmenám v identite aktérov a struktúre trhu, ze nebolo mozné uskutocnit ziadne vypocutie za rovnakých podmienok alebo prinajmensom za rovnocenných podmienok, aké platili v roku 2002. 143 V tejto súvislosti treba uviest, ze z dôvodu rozsahu úloh, ktoré obsahujú konania vo veci hospodárskej sútaze, sa kontext, v ktorom sú tieto konania organizované, postupom casu nevyhnutne mení. 144 V takom kontexte, ked hospodárska sútaz neustále vedie k zmenám aktérov, výrobkov a podielov na trhu, by moznost, ze by takéto zmeny samy osebe znemoznili prijatie nového rozhodnutia, uz z princípu ovplyvnila moznost Komisie pokracovat v konaní s cielom uplatnit pravidlá hospodárskej sútaze pri plnení úloh, ktoré jej zverujú Zmluvy. 145 Ked sa vsak Komisia rozhodne pokracovat v konaní po zrusení jedného z jej rozhodnutí rozsudkom Súdneho dvora alebo Vseobecného súdu, musí vykonat posúdenie, ktoré má urcit, ci vzhladom na okolnosti existujúce v case pokracovania v konaní, a najmä na úcinky, ktoré mohli postupom casu vzniknút, sa pokracovanie v konaní javí ako vhodné riesenie situácie, co v prejednávanej veci urobila, ako je to vysvetlené v odpovedi na prvú výhradu druhého zalobného dôvodu predlozeného zalobkynami na podporu zaloby (pozri body 150 az 174 nizsie). 146 Výhrada sa teda musí zamietnut, a teda aj prvý zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnom odmietnutí Komisie pred prijatím napadnutého rozhodnutia overit jeho zlucitelnost so zásadou primeranej dlzky konania 147 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne neoverila, ci napadnuté rozhodnutie mohlo byt prijaté, hoci podla nich tomu bránila zásada primeranej lehoty zakotvená v clánku 41 Charty. Na jednej strane vytýkajú Komisii v tejto súvislosti nesprávne právne posúdenie. Na druhej strane vytýkajú Komisii, ze nerespektovala povinnost odôvodnenia, ktorá jej prinálezí. 148 Komisia nesúhlasí s argumentáciou zalobkýn. O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení 149 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila clánok 41 Charty tým, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia odmietla posúdit zlucitelnost prijatia tohto rozhodnutia so zásadou primeranej lehoty. 150 V tejto súvislosti treba uviest, ze ako tvrdia zalobkyne, Komisia je povinná dodrziavat zásadu primeranej lehoty stanovenú v clánku 41 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [116]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [117]EU:C:2002:582, bod [118]179, a z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [119]T-214/06, [120]EU:T:2012:275, bod [121]285). 151 Uplynutie lehoty sa teda musí zohladnit, ked Komisia vyuzije mieru volnej úvahy, ktorú jej priznáva právo Únie, a posúdi, ci pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze treba zacat stíhanie a prijat rozhodnutie. 152 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia neporusila povinnost zohladnit uplynutie lehoty pri posudzovaní, ci sa má takéto stíhanie zacat a má sa prijat rozhodnutie o ulození sankcie. Napadnuté rozhodnutie totiz uvádza, ze táto institúcia pred prijatím rozhodnutia preskúmala, ci v prejednávanej veci mozno pokracovat v konaní a ci toto konanie môze viest k prijatiu takéhoto rozhodnutia o ulození pokuty. 153 Komisia tak vo viacerých castiach napadnutého rozhodnutia analyzovala na jednej strane, ci konanie, ktoré viedlo k prijatiu tohto rozhodnutia, bolo vedené uspokojivo, pokial ide o lehoty, a na druhej strane, ci sa mali z dlzky stádií, ktoré viedli k tomuto prijatiu, vyvodit dôsledky. 154 Komisia napríklad uviedla, ze podla analýzy, ktorú mohla vykonat, bolo jednak vysetrovanie vedené s nálezitou starostlivostou a jednak prerusenia, ku ktorým doslo pocas správneho konania, boli spôsobené súdnym preskúmaním (odôvodnenia 528 a 555 napadnutého rozhodnutia). 155 V tomto rámci Komisia uznala, ako to uviedli Vseobecný súd a Súdny dvor v rozsudkoch z 25. októbra 2007, SP a i./Komisia ([122]T-27/03, T-46/03, T-58/03, T-79/03, T-80/03, T-97/03 a T-98/03, [123]EU:T:2007:317), a z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([124]C-86/15 P a C-87/15 P, [125]EU:C:2017:717), ze sa dopustila procesných chýb. Tvrdila vsak, ze tieto chyby, ktoré mohli predlzit dlzku konania, boli spôsobené právnou neistotou, v ktorej sa nachádzala v dôsledku skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO (odôvodnenie 555 napadnutého rozhodnutia). 156 Komisia rovnako pripustila, ze v dôsledku procesných chýb, ku ktorým doslo, mohli rôzne po sebe idúce stádiá v prípade konania ako celku, vrátane administratívnych stádií a prerusení z dôvodu súdneho preskúmania, viest k "objektívne" dlhému konaniu (odôvodnenie 528 napadnutého rozhodnutia). 157 Komisia v rámci tohto posúdenia dodala, ze podla nej táto dlzka nepresahuje lehoty, ktoré sa vzhladom na judikatúru povazujú za prijatelné (odôvodnenie 528 napadnutého rozhodnutia). 158 Komisia dalej uviedla, ze podla judikatúry dlzka konania, ktorá je v rozpore so zásadou primeranej lehoty, nemôze sama osebe viest k zruseniu rozhodnutia. Podla Súdneho dvora by totiz takýto výsledok mohol byt dosiahnutý len vtedy, ak by neprimeraná dlzka konania mala vplyv na práva na obhajobu tým, ze by sa ohrozila moznost dotknutých podnikov zhromazdit dôkazy a predlozit svoje tvrdenia. Podla Komisie vsak zalobkyne nepreukázali, ze to v prejednávanej veci tak bolo (odôvodnenia 556 a 557 napadnutého rozhodnutia). 159 Komisia navyse v odôvodnení 536 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vzhladom na uplatnitelnú právnu úpravu a v súlade s judikatúrou rozvinutou v tejto oblasti má právomoc prijat nové rozhodnutie. 160 Komisia pripustila, ze prijatiu nového rozhodnutia musí predchádzat preskúmanie v rámci volnej úvahy, ktorá jej je priznaná v oblasti stíhania porusení práva hospodárskej sútaze, s cielom vyvázit na jednej strane verejný záujem na zabezpecení úcinného uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze a na druhej strane záujem úcastníkov konania na získanie rozhodnutia v primeranej lehote a na tom, aby boli zmiernené mozné dôsledky pochybení, ku ktorým mohlo dôjst pocas konania (odôvodnenia 536 a 559 napadnutého rozhodnutia). 161 V prejednávanej veci Komisia pristúpila k takémuto zvázeniu, ked vzhladom na závaznost zisteného porusenia dospela jednak k záveru, ze je nevyhnutné prijat rozhodnutie, a jednak, ze je potrebné ulozit sankciu podnikom, ktorým je toto rozhodnutie urcené (odôvodnenia 560 az 568 napadnutého rozhodnutia). 162 Napokon Komisia znízila výsku pokuty v súlade s návrhom úradníka povereného vypocutím tak, ze v urcitej miere zmiernila (50 %) negatívne dôsledky, ktoré mohli pre dotknuté podniky vyplynút z dlzky konania a z procesných chýb, ku ktorým doslo (odôvodnenia 570 az 573 napadnutého rozhodnutia). 163 Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia pred prijatím tohto rozhodnutia overila, ci bola dodrzaná zásada primeranej lehoty, ked analyzovala dlzku správneho konania, administratívne stádiá a prerusenia v dôsledku súdneho preskúmania, co sú príciny, ktoré môzu vysvetlit dlzku konania a dôsledky, ktoré z toho mozno vyvodit. 164 Tento záver spochybnujú zalobkyne, podla ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla rozhodnút o neprimeranej dlzke konania z dôvodu, ze toto posúdenie má byt vyhradené súdu Únie bez toho, aby sa k tomu mohla vyjadrit. 165 V tejto súvislosti treba uviest, ze súdu Únie mozno predkladat otázky týkajúce sa dlzky konania. V sporoch o zodpovednosti musí súd Únie ulozit institúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie povinnost, ak tieto institúcie spôsobili skodu porusením zásady primeranej lehoty (rozsudky z 26. novembra 2013, Intermills/Komisia, [126]C-50/12 P, [127]EU:C:2013:771, bod [128]94, a z 11. júla 2019, Italmobiliare a i./Komisia, [129]T-523/15, neuverejnený, [130]EU:T:2019:499, bod [131]159). V sporoch týkajúcich sa neplatnosti môze dlzka konania viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pokial sú kumulatívne splnené dve podmienky, pricom prvá z nich je, ze sa táto dlzka konania javí ako neprimeraná a druhá je, ze prekrocenie primeranej lehoty bránilo výkonu práva na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [132]C-113/04 P, [133]EU:C:2006:593, body [134]47 a [135]48; z 8. mája 2014, Bolloré/Komisia, [136]C-414/12 P, neuverejnený, [137]EU:C:2014:301, body [138]84 a [139]85, a z 9. júna 2016, PROAS/Komisia, [140]C-616/13 P, [141]EU:C:2016:415, body [142]74 az [143]76). 166 Ako uvádzajú zalobkyne, takto zverená právomoc súdu Únie nemôze zbavit Komisiu povinnosti posúdenia, ktoré musí vykonat v okamihu urcenia dôsledkov, ktoré treba vyvodit zo zrusujúceho rozsudku na základe clánku 266 ZFEÚ. 167 Ako uz bolo uvedené, Komisia musí pri takomto posúdení zohladnit vsetky okolnosti veci, najmä moznost prijat nové rozhodnutie, ulozit sankciu a prípadne znízit zamýslanú sankciu, najmä ak sa ukáze, ze dlzka konania bez toho, aby sama osebe predstavovala zavinené nesplnenie povinnosti, môze mat v rozsahu, v akom zahrna nielen administratívne stádiá, ale prípadne aj prerusenie v dôsledku súdneho preskúmania, vplyv na okolnosti, ktoré treba zohladnit pri stanovení výsky pokuty, a najmä na jej moznú odstrasujúcu povahu, pokial sa prejavil po uplynutí dlhej doby po skutocnostiach zakladajúcich protiprávne konanie. 168 Toto posúdenie týkajúce sa najmä celkovej dlzky konania, vrátane súdnych konaní, bolo vykonané najmä v odôvodnení 528 napadnutého rozhodnutia. 169 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia v napadnutom rozhodnutí overila, ci dlzka konania mohla bránit pokracovaniu v konaní, pricom uznala, ze takéto posúdenie podlieha preskúmaniu súdom Únie v sporoch týkajúcich sa zákonnosti a prípadne zodpovednosti. 170 Zalobkyne sa v zalobe odvolávajú na clánok 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP") v súvislosti s povinnostou Komisie overit pred prijatím nového rozhodnutia, ci je toto prijatie v súlade so zásadou primeranej lehoty. 171 V tejto súvislosti treba uviest, ze rovnako ako clánok 47 Charty, na ktorý sa zalobkyne tiez odvolávajú, clánok 6 EDLP obsahuje povinnost dodrziavat zásadu primeranej lehoty v súdnych konaniach. 172 V prejednávanej veci clánok 6 EDLP a clánok 47 Charty nemôzu mat v ziadnom prípade vplyv na riesenie sporu, pokial ide o prejednávaný zalobný dôvod, kedze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia v skutocnosti vykonala, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, overenie, ktoré je predmetom argumentácie zalobkýn. 173 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. O druhej výhrade zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 174 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze porusila povinnost odôvodnenia tým, ze z právneho hladiska dostatocne nevysvetlila, preco sa domnievala, ze nie je povinná posúdit dodrzanie zásady primeranej lehoty. 175 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze výhrada nie je skutkovo podlozená. 176 Ako totiz bolo rozhodnuté v odpovedi na prvú výhradu tohto zalobného dôvodu, Komisia v napadnutom rozhodnutí neodmietla overit zlucitelnost prijatia tohto rozhodnutia so zásadou primeranej lehoty. 177 Naopak, z odpovede na prvú výhradu vyplýva, ze toto overenie vykonala z právneho hladiska dostatocne, ked dospela k záveru, ze ziadna úvaha nemôze bránit pokracovaniu v konaní, prijatiu nového rozhodnutia a ulozeniu pokuty. 178 Druhá výhrada sa teda musí zamietnut a v dôsledku toho musí byt zamietnutý druhý zalobný dôvod v celom rozsahu. O tretom a ciastocne stvrtom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na porusení zásady primeranej dlzky konania 179 Na podporu tretieho zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie treba zrusit, pretoze bolo prijaté v konaní, ktoré prekrocilo primeranú lehotu. Podla nich má neprimeraná dlzka konania za následok, ze Komisia uz nemá sankcnú právomoc, a preto je uvedené rozhodnutie nezákonné aj z dôvodu prekrocenia právomoci. Argumentácia uvedená na podporu tretieho zalobného dôvodu sa tiez ciastocne objavuje aj v stvrtom zalobnom dôvode. Zalobkyne v podstate uvádzajú tri výhrady týkajúce sa dlzky administratívnych stádií, celkovej dlzky konania a vplyvu dlzky konania na právo na obhajobu, pricom vsetky tieto výhrady Komisia spochybnuje. 180 Pred preskúmaním týchto výhrad treba pripomenút, ze podla Súdneho dvora môze mat dlzka konania za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, pricom prvá z nich je, ze sa táto dlzka konania javí ako neprimeraná, a druhá je, ze prekrocenie primeranej lehoty bránilo výkonu práva na obhajobu (pozri bod 165 vyssie). 181 Z toho vyplýva, ze rozhodnutie Komisie nemôze byt zrusené len z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty, ak právo zalobkýn na obhajobu nebolo týmto prekrocením dotknuté. Tvrdenie zalobkýn, podla ktorého samotné prekrocenie primeranej lehoty malo viest Komisiu k tomu, aby sa vzdala prijatia napadnutého rozhodnutia, sa preto musí bez dalsieho zamietnut. 182 Na úcely analýzy zalobného dôvodu Vseobecný súd preskúma prvú podmienku, pricom postupne zohladní dlzku administratívnych stádií (prvá výhrada) a celkovú dlzku správneho konania, vrátanie prerusení vyplývajúcich zo súdneho preskúmania (druhá výhrada). Dalej preskúma v rámci druhej podmienky, ci bol výkon práva zalobkýn na obhajobu stazený (tretia výhrada). O prvej výhrade týkajúcej sa dlzky administratívnych stádií 183 Zalobkyne tvrdia, ze vzhladom na to, ze dlzka administratívnych stádií trvala viac ako sest rokov, javí sa, ze je v rozpore so zásadou primeranej lehoty. Kritizujú najmä pomalost, s akou Komisia reagovala na zrusenia postupne vyhlásené Vseobecným súdom a Súdnym dvorom: - v období medzi vyhlásením rozsudku z 25. októbra 2007, SP a i./Komisia ([144]T-27/03, T-46/03, T-58/03, T-79/03, T-80/03, T-97/03 a T-98/03, [145]EU:T:2007:317), a prijatím rozhodnutia z roku 2009, teda pocas viac ako dvoch rokov, sa Komisia obmedzila na zaslanie listu z 30. júna 2008 uvedeného v bode 10 vyssie, ktorým informovala o pokracovaní v konaní, ako aj ziadosti o informácie, a pocas tohto obdobia nedoslo k jasnému oznámeniu výhrad ani k novému vypocutiu, hoci Komisia mohla jednoducho napravit vadu, ktorá viedla k neplatnosti zruseného rozhodnutia, pretoze túto vadu jasne konstatoval Vseobecný súd, - rovnako medzi rozsudkom z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([146]C-86/15 P a C-87/15 P, [147]EU:C:2017:717), a prijatím napadnutého rozhodnutia, teda pocas jedného roka a deviatich mesiacov, sa cinnost vykonávaná Komisiou obmedzila na zaslanie listu z 15. decembra 2017 oznamujúceho pokracovanie v konaní, zaslanie listov oznamujúcich a vysvetlujúcich vypocutie zalobkýn z 23. apríla 2018, ako aj obmedzené ziadosti o obrate zalobkýn. 184 Podla zalobkýn je dlzka týchto stádií z hladiska judikatúry neodôvodnitelná: - vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. júna 2011, Bavaria/Komisia ([148]T-235/07, [149]EU:T:2011:283, bod [150]323), bola doba 20 mesiacov v rámci druhého administratívneho stádia, ktorá presla od prijatia oznámenia o výhradách az do prijatia sporného rozhodnutia v tejto veci, posúdená ako neprimeraná, - vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([151]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [152]EU:C:2002:582), konanie o opätovnom prijatí trvalo len desat mesiacov, - okrem toho konanie o opätovnom prijatí trvalo menej ako osem mesiacov vo veci Solvay/Komisia (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay/Komisia, [153]C-109/10 P, [154]EU:C:2011:256, bod [155]242), devät mesiacov vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 8. mája 2014, Bolloré/Komisia ([156]C-414/12 P, [157]EU:C:2014:301), tri mesiace vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. februára 2019, Printeos/Komisia ([158]T-201/17, [159]EU:T:2019:81), a styri mesiace vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 18. októbra 2018, GEA/Komisia ([160]T-640/16, [161]EU:T:2018:700). 185 V tejto súvislosti treba uviest, ze právo Únie vyzaduje, aby institúcie v primeranej lehote riesili veci v rámci správnych konaní, ktoré vedú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [162]T-214/06, [163]EU:T:2012:275, bod [164]284). 186 Povinnost dodrziavat primeranú lehotu pri vedení administratívnych konaní predstavuje totiz vseobecnú právnu zásadu, ktorá je vyjadrená najmä v clánku 41 ods. 1 Charty (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [165]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [166]EU:C:2002:582, bod [167]167; z 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, [168]T-394/03, [169]EU:T:2006:111, bod [170]162, a zo 7. júna 2013, Taliansko/Komisia, [171]T-267/07, [172]EU:T:2013:305, bod [173]61). 187 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze v rámci konania pred Komisiou nasledovali styri stádiá, ktoré trvali celkovo sest rokov a jeden mesiac: - prvé stádium jedného roka a piatich mesiacov oddelilo prvé vysetrovacie úkony a zaslanie oznámenia o výhradách zdruzeniu Federacciai a dotknutým podnikom, - tri nasledujúce stádiá, sú tie, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia z roku 2002, rozhodnutia z roku 2009 a napadnutého rozhodnutia a kazdé z nich trvalo devät mesiacov, dva roky a jeden mesiac a jeden rok a devät mesiacov. 188 Podla judikatúry primeranost lehoty treba posudzovat s prihliadnutím na okolnosti kazdej veci a najmä na význam sporu pre dotknutú osobu, zlozitost veci, ako aj správanie zalobcu a príslusných orgánov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [174]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [175]EU:C:2002:582, body [176]187 a [177]188). 189 Aj za predpokladu, ze by administratívne stádium, ktoré nasledovalo po zrusení rozhodnutia Komisie súdom Únie v rámci konania o opätovnom prijatí nového rozhodnutia, bolo v iných veciach kratsie ako za okolností prejednávanej veci, ako tvrdia zalobkyne, by to samo osebe neumoznilo dospiet k záveru, ze doslo k poruseniu zásady primeranej lehoty. 190 Primeranost lehoty totiz treba preskúmat s prihliadnutím na osobitné okolnosti kazdej veci najmä vzhladom na kritériá uvedené v bode 188 vyssie. 191 Po prvé, pokial ide o význam sporu pre dotknutú osobu, treba pripomenút, ze v prípade sporu týkajúceho sa porusenia práva hospodárskej sútaze, základná poziadavka právnej istoty, z ktorej musia mat prospech hospodárske subjekty, ako aj ciel zabezpecit, aby hospodárska sútaz nebola narusená na vnútornom trhu, predstavujú znacný záujem nielen pre zalobkyne a ich konkurentov, ale aj pre tretie osoby z dôvodu velkého poctu dotknutých osôb a dotknutých financných záujmov (pozri rozsudok z 1. februára 2017, Aalberts Industries/Európska únia,[178]T-725/14, [179]EU:T:2017:47, bod [180]40 a citovanú judikatúru). 192 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze zalobkyne porusili clánok 65 ods. 1 UO tým, ze sa v období od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000 zúcastnili na pokracujúcej dohode alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa výstuzí do betónu, ktorých cielom alebo úcinkom bolo urcovanie cien a obmedzovanie alebo kontrola výroby alebo predaja na vnútornom trhu. 193 Na základe tohto konstatovania Komisia ulozila zalobkyniam spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 5,125 milióna eur. 194 Vzhladom na tieto skutocnosti sa mozno domnievat, ze význam veci bol pre zalobkyne dôlezitý. 195 Po druhé, pokial ide o zlozitost veci, treba uviest, ze pochybenia, ktorých sa dopustila Komisia, sa týkajú dôsledkov skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO na konanie. 196 Treba vsak pripomenút, ze otázky súvisiace s pravidlami uplatnitelnými na skutkový stav veci samej, tak pokial ide o vec samu, ako aj pokial ide o konanie, boli z dôvodu skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO do urcitej miery zlozité. 197 Okrem toho kartel pokrýval relatívne dlhé obdobie (10 rokov a 7 mesiacov), ktorý sa týkal významného poctu úcastníkov (8 podnikov z celkovo 11 spolocností a jedno profesijné zdruzenie) a obsahoval významný objem dokumentov poskytnutých alebo získaných pocas kontrol (priblizne 20000 strán). 198 Vzhladom na tieto skutocnosti treba vec povazovat za zlozitú. 199 Po tretie, pokial ide o správanie úcastníkov konania, treba uviest, ze Komisia vykonávala nepretrzitú cinnost, pretoze od úcastníkov správneho konania dostávala pocetné ziadosti. 200 Komisia sa tak v kontexte prijatia napadnutého rozhodnutia musela zaoberat mnohými listami súcasne s prípravou vypocutia z 23. apríla 2018, a preskúmat návrh na urovnanie predlozený viacerými úcastníkmi správneho konania 4. decembra 2018. 201 Z týchto skutocností posudzovaných ako celok vyplýva, ze dlzka administratívneho stádia konania sa nezdá neprimeraná vzhladom na okolnosti veci a najmä jej komplexnost v kontexte, v ktorom Komisii nemozno vytýkat ziadne nevysvetlené necinnosti pocas fáz, ktorými sa uvedené administratívne stádiá vyznacovali. 202 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. O druhej výhrade týkajúcej sa celkovej dlzky konania 203 Zalobkyne spochybnujú celkovú dlzku konania, ktorá sa vyzadovala na spracovanie spisu od prvých vysetrovacích úkonov az do prijatia napadnutého rozhodnutia. Podla nich skutocnost, ze v case tohto prijatia bola táto doba takmer 19 rokov a týkala sa správaní, z ktorých niektoré prebehli pred viac ako 30 rokmi, spôsobuje, ze táto dlzka je v rozpore so zásadou primeranej lehoty. 204 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze povinnost dodrziavat primeranú lehotu pri vedení správnych konaní predstavuje vseobecnú právnu zásadu, ktorá je vyjadrená najmä v clánku 41 ods. 1 Charty. Okrem toho nedodrzanie poziadavky prerokovania veci v primeranej lehote predstavuje procesnú vadu (rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [181]C-385/07 P, [182]EU:C:2009:456, bod [183]191). Kazdý má totiz právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu v súlade s clánkom 47 Charty a clánkom 6 EDLP (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [184]C-385/07 P, [185]EU:C:2009:456, body [186]177 az [187]179, a z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [188]T-214/06, [189]EU:T:2012:275, body [190]282 a [191]283). 205 Právo Únie totiz vyzaduje, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali veci v primeranej lehote v rámci správnych konaní, ktoré vedú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [192]T-214/06, [193]EU:T:2012:275, bod [194]284). 206 Povinnost dodrziavat primeranú lehotu sa uplatní na vsetky stádiá, ktoré sú súcastou konania, ako aj na celé konanie, z ktorých sa skladá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [195]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [196]EU:C:2002:582, body [197]230 a [198]231, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay/Komisia, [199]C-109/10 P, [200]EU:C:2011:256, bod [201]239). 207 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze obdobie, v ktorom prebiehalo celé správne konanie, bolo výnimocne dlhé, co viedlo Komisiu k tomu, aby znízila pokutu, ktorá bola napokon ulozená zalobkyniam (pozri bod 162 vyssie). 208 Celkovú dlzku správneho konania vsak mozno v prejednávanej veci vysvetlit zlozitostou spisu s tým, ze pre urcité aspekty vyplýva zo skutocností súvisiacich s vecou samou, zatial co v ostatných castiach súvisí s osobitným kontextom, do ktorého patrí spis, a to skoncením platnosti Zmluvy o ESUO (pozri body 195 az 198 vyssie). 209 Je pravda, ze Komisia nesprávne posúdila dôsledky, ktoré treba vyvodit zo skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO, pricom tieto pochybenia viedli k zruseniam, o ktorých postupne rozhodli Vseobecný súd a Súdny dvor. 210 Tieto pochybenia, ako aj vplyv, ktorý mohli mat na dlzku správneho konania, vsak treba posúdit s prihliadnutím na zlozitost polozených otázok. 211 Okrem toho celková dlzka správneho konania je ciastocne pripísatelná preruseniam spôsobeným súdnym preskúmaním, a teda súvisí s poctom zalôb podaných na súd Únie v súvislosti s rôznymi aspektmi veci. 212 V tejto súvislosti treba uviest, ze skutocnost, ze podniky nachádzajúce sa v takej situácii ako zalobkyne môzu dosiahnut, ze ich vec prejednajú viac ako raz správne orgány a prípadne aj súdy Únie, je prirodzeným dôsledkom spôsobu, akým autori Zmlúv zavádzajú systém kontroly správania a transakcií v oblasti hospodárskej sútaze. Povinnost správneho orgánu splnit rôzne formálne nálezitosti a podstúpit kroky predtým, nez môze prijat konecné rozhodnutie v oblasti hospodárskej sútaze, a moznost, ze tieto nálezitosti a kroky povedú k podaniu zaloby, nemôze na konci procesu podnik vyuzit na úcely tvrdenia, ze nebola dodrzaná primeraná lehota (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veciach Feralpi a i./Komisia, [202]C-85/15 P, C-86/15 P a C-87/15 P, C-88/15 P a C-89/15 P, [203]EU:C:2016:940, bod [204]70). 213 Preto sa nemozno domnievat, ze dlzka správneho konania, posudzovaná ako celok, bola neprimeraná a ze mohla bránit tomu, aby Komisia prijala nové rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta. 214 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. O tretej výhrade týkajúcej sa vplyvu dlzky konania na právo na obhajobu 215 Zalobkyne tvrdia, ze dlzka správneho konania ovplyvnila ich právo na obhajobu. Podla nich z dôvodu tejto dlzky vypocutie 23. apríla 2018 neumoznilo orgánom hospodárskej sútaze clenských státov vypocut vsetky subjekty, ktorých názory mohli mat vplyv na ich schopnost obhájit sa. 216 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 180 vyssie, na to, aby súd rozhodol o zrusení rozhodnutia prijatého Komisiou z dôvodu porusenia zásady primeranej lehoty, musia byt splnené dve podmienky. Vzhladom na to, ze prvá (neprimeraná dlzka konania) nebola splnená, nie je v zásade potrebné v odpovedi na tretiu výhradu overit, ci dlzka správneho konania bránila výkonu práva na obhajobu. Toto preskúmanie vsak treba vykonat len pre úplnost, aby sa poskytla vycerpávajúca odpoved na obavy vyjadrené zalobkynami. 217 Na jednej strane treba konstatovat, ze pocas celého konania mali zalobkyne najmenej sedem prílezitostí vyjadrit svoje stanovisko a uviest svoje tvrdenia (pozri body 3 az 6, 10, 22 a 23 vyssie). 218 Zalobkyne mohli konkrétne vyjadrit svoje stanovisko pocas tretieho administratívneho stádia, v pripomienkach z 1. februára 2018 a na vypocutí z 23. apríla 2018 (pozri body 22 a 23 vyssie). 219 Na druhej strane preskúmanie prvého zalobného dôvodu umoznilo preukázat, ze právo zalobkýn na obhajobu nebolo dotknuté ani skutocnostou, ze vsetci úcastníci, ktorí sa zúcastnili na predchádzajúcich vypocutiach, neboli prítomní na vypocutí 23. apríla 2018, ani skutocnostou, ze zástupcovia orgánov hospodárskej sútaze clenských státov v case predlozenia svojho stanoviska v poradnom výbore vedeli, ze dve rozhodnutia, z ktorého jedno bolo potvrdené Vseobecným súdom, boli voci dotknutým podnikom predtým prijaté dvakrát (pozri body 66 az 146 vyssie). 220 Z týchto skutocností vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by sa dlzka správneho konania mohla povazovat za odporujúcu zásade primeranej lehoty, neboli by splnené podmienky, ktoré treba splnit s cielom dosiahnut zrusenie napadnutého rozhodnutia, kedze zalobkyne nepreukázali ziadny zásah do práva na obhajobu vyplývajúci z uvedenej dlzky konania. 221 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze ziadna z poziadaviek vyzadovaných na to, aby Vseobecný súd mohol rozhodnút o zrusení napadnutého rozhodnutia z dôvodu porusenia zásady primeranej lehoty, nebola splnená. 222 Výhrada teda musí byt zamietnutá a spolu s nou aj zalobný dôvod v celom rozsahu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a zjavne nesprávnom posúdení 223 V rámci stvrtého zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú tri výhrady, ktoré sa týkajú po prvé neexistencie dostatocného vysvetlenia dôvodov, ktoré viedli Komisiu k prijatiu nového rozhodnutia o ulození pokuty, po druhé zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia v súvislosti s odstrasujúcim úcinkom, ktorý môze mat prijatie takéhoto rozhodnutia, a po tretie nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia pri posúdení moznosti tretích osôb podat zalobu o zodpovednost na vnútrostátne súdy, ako aj dalsie tvrdenia, ktoré Komisia spochybnuje. O prvej výhrade týkajúcej sa nedostatocného vysvetlenia dôvodov, ktoré viedli Komisiu k prijatiu nového rozhodnutia o ulození pokuty 224 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia dostatocne nevysvetlila dôvody, ktoré ju mohli viest k pokracovaniu v konaní: - na jednej strane odôvodnenie neodôvodnuje prijatie rozhodnutia, ktorým sa okrem konstatovania porusenia ukladá pokuta, - na druhej strane Komisia nepodlozila svoje tvrdenie, podla ktorého je pokuta nevyhnutná na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku na relevantnom trhu, hoci sa tento trh radikálne zmenil. 225 V prvom rade treba uviest, ze Komisia je clánkom 105 ods. 1 ZFEÚ poverená úlohou dohliadat na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 226 V tejto súvislosti má Komisia podla judikatúry definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, [205]T-432/10, neuverejnený, [206]EU:T:2013:538, bod [207]22 a citovanú judikatúru). 227 V tomto rámci Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorú potvrdzuje nariadenie c. 1/2003, podla ktorého ak zistí existenciu porusenia, "môze" jednak ulozit dotknutým podnikom povinnost ukoncit toto porusenie (clánok 7 ods. 1 uvedeného nariadenia) a jednak ulozit pokuty podnikom, ktoré sa dopustili porusenia (clánok 23 ods. 2 tohto nariadenia). 228 V oblasti hospodárskej sútaze tak bola Komisii bez ohladu na spôsob, akým sa oboznámila so spisom, teda najmä v rámci staznosti alebo z vlastnej iniciatívy zverená právomoc rozhodovat o tom, ci správanie musí byt predmetom stíhania, rozhodnutia a pokuty v závislosti od priorít, ktoré definuje v rámci svojej politiky hospodárskej sútaze. 229 Existencia tejto právomoci vsak nezbavuje Komisiu jej povinnosti odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2020, LL-Carpenter/Komisia, [208]T-531/18, neuverejnený, [209]EU:T:2020:91, bod [210]90 a citovanú judikatúru), 230 V kontexte, ako je to v prejednávanej veci, ked bolo jednak rozhodnutie prijaté Komisiou dvakrát zrusené a jednak cas, ktorý uplynul medzi prvými vysetrovacími úkonmi a prijatím rozhodnutia, bol výnimocne dlhý, prinálezí tejto institúcii, aby na základe zásady riadnej správy vecí verejných zohladnila dlzku konania a dôsledky, ktoré mohla mat táto dlzka na jej rozhodnutie stíhat dotknuté podniky, pricom toto posúdenie musí byt uvedené v odôvodnení rozhodnutia. 231 Komisia to urobila, ked podrobne uviedla na jednej strane v odôvodneniach 526 az 529 napadnutého rozhodnutia a na druhej strane v odôvodneniach 536 az 573 tohto rozhodnutia dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze je potrebné prijat nové rozhodnutie o existencii porusenia a o ulození pokuty dotknutým podnikom. Konkrétne uviedla, ze ulozenie pokuty umozní zabezpecit, aby podniky, ktorým je rozhodnutie urcené a ktoré sa zúcastnili na dlhodobom karteli, nezostali nepotrestané, pricom dodala, ze podla nej iba ulozenie pokuty zarucí koherentné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze a bude mat odstrasujúci úcinok na podniky (odôvodnenie 565 uvedeného rozhodnutia). 232 Prvá výhrada sa musí preto zamietnut. 233 V druhom rade treba uviest, ze v odôvodnení 505 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze na základe svojho posúdenia, podla ktorého chce pokracovat v konaní, aby po vypocutí týkajúcom sa veci samej, ktoré sa uskutocnilo v súlade s nariadeniami c. 1/2003 a 773/2004, informovala podniky, ktorým je toto rozhodnutie urcené, o tom, ci úcast uvedených podnikov na porusení, ktoré im bolo vytýkané v oznámení o výhradách a v oznámení o doplnujúcich výhradách, bola alebo nebola dostatocne jasná. 234 Pokial ide o sankciu, ako bolo uvedené v bode 231 vyssie, Komisia v odôvodnení 565 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze ulozenie pokuty umozní zabránit akejkolvek beztrestnosti dotknutých podnikov a ze iba takéto ulozenie pokuty zarucí koherentné uplatnovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze a odstrasujúci úcinok. 235 Napokon, pokial ide o zmenu, ktorú zaznamenal trh a ktorá by podla zalobkýn mala odôvodnit miernejsí postup Komisie pri ukladaní pokút, sa táto otázka riesi v odôvodnení 567 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uviedla, ze hoci porusenie skoncilo relatívne dávno, prijatie rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta, si zachováva svoj význam, najmä pre trh výstuzí do betónu v Taliansku, aby sa podniky, ktorým je rozhodnutie urcené, odradili od opätovného zapojenia sa do správania takej závaznosti. 236 Z týchto skutocností mozno vyvodit záver, ze z odôvodnenia poskytnutého Komisiou v napadnutom rozhodnutí jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy, ktorými sa Komisia riadila pri odôvodnení prijatia nového rozhodnutia o ulození pokuty, a to aj napriek zruseniam, ku ktorým doslo v minulosti, vrátane snahy priznat napadnutému rozhodnutiu odstrasujúci úcinok. 237 Druhé tvrdenie sa teda musí odmietnut a spolu s ním sa má zamietnut aj výhrada v celom rozsahu. O druhej výhrade týkajúcej sa zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia v súvislosti s odstrasujúcim úcinkom, ktorý môze mat prijatie nového rozhodnutia o ulození pokuty 238 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked napriek zmenám na trhu s výstuzami do betónu dospela k záveru, ze prijatie rozhodnutia a ulozenie sankcie bolo este nevyhnutné na odradenie podnikov, ktorým je rozhodnutie urcené, od takéhoto správania v budúcnosti a na odradenie vsetkých prípadne dotknutých subjektov od toho, aby sa v budúcnosti dopustili porovnatelných porusení. 239 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia sa vzhladom na závaznost konstatovaného porusenia mohla domnievat, ze prijatie rozhodnutia a ulozenie sankcie bolo v case prijatia napadnutého rozhodnutia este odôvodnené vzhladom na odstrasujúci úcinok, ktorý by toto rozhodnutie a táto sankcia mohli mat na trhy. 240 Je to totiz sankcia, to znamená skutocnost, ze musí zaplatit ulozenú pokutu, co skutocne odrádza podnik a vseobecne subjekty na trhu od toho, aby porusovali pravidlá hospodárskej sútaze stanovené v clánkoch 101 a 102 ZFEÚ. 241 Zalobkyniam síce bola dvakrát v priebehu konania ulozená sankcia, po prvé v rozhodnutí z roku 2002 a po druhé v rozhodnutí z roku 2009. Tieto rozhodnutia vsak súd Únie zrusil v rozsudkoch z 25. októbra 2007, SP a i./Komisia ([211]T-27/03, T-46/03, T-58/03, T-79/03, T-80/03, T-97/03 a T-98/03, [212]EU:T:2007:317), a z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia ([213]C-86/15 P a C-87/15 P, [214]EU:C:2017:717). Za týchto podmienok mohlo byt ulozenie sankcie v napadnutom rozhodnutí odôvodnené so zretelom na potrebu zabezpecit odstrasujúci úcinok. 242 Treba dodat, ze cielom ulozenia pokuty Komisiou nebolo iba priznat napadnutému rozhodnutiu v prejednávanej veci urcitý odstrasujúci úcinok, ale tiez zabránit absolútnej beztrestnosti dotknutých podnikov, ako by to bolo v prípade, keby neboli v napadnutom rozhodnutí postihované sankciou (pozri odôvodnenie 527 napadnutého rozhodnutia). 243 Tento posledný ciel vsak vzhladom na skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, a osobitne jednak vzhladom na závaznost porusenia konstatovaného Komisiou a jednak trvanie tohto porusenia preukázané touto institúciou v prejednávanej veci, stacil na odôvodnenie prijatia rozhodnutia o ulození sankcie. 244 Táto výhrada teda musí byt zamietnutá. O tretej výhrade týkajúcej sa pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia pri posúdení moznosti tretích osôb podat zalobu o náhradu skody na vnútrostátne súdy 245 Zalobkyne spochybnujú jedno z tvrdení, ktoré Komisia uviedla na odôvodnenie pokracovania v správnom konaní, a to ze je potrebné zarucit tretím osobám moznost podat zaloby o náhradu skody este po prijatí napadnutého rozhodnutia. Domnievajú sa, ze v case prijatia tohto rozhodnutia uz nebolo mozné podat ziadnu obcianskoprávnu zalobu, pretoze takáto zaloba je v Taliansku premlcaná po piatich rokoch a správanie, ktorého sa týka toto konanie, bolo v niektorých prípadoch staré viac nez tridsat rokov. 246 V tejto súvislosti treba uviest, ze v odôvodnení 564 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze podla nej pokracovanie v konaní a prijatie nového rozhodnutia môzu ulahcit úlohu tretích osôb, ktoré by prípadne chceli podat na vnútrostátnych súdoch zalobu o náhradu skody. 247 Toto posúdenie je opodstatnené. Komisia vsak nemohla prijatím napadnutého rozhodnutia vylúcit moznost, ze niektoré poskodené osoby prerusili plynutie premlcacej lehoty, a teda ze im uvedené rozhodnutie môze ulahcit podanie zaloby o náhradu prípadnej skody. 248 Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne sústredili svoju argumentáciu na premlcaciu lehotu v obcianskych veciach v Taliansku. 249 Iné krajiny nez Taliansko vsak mohli byt dotknuté podaním zalôb o náhradu prípadnej skody vyplývajúcej z kartelu, pretoze výrobky dotknuté týmto kartelom bolo mozné nadobudnút zákazníkmi nachádzajúcimi sa v zahranicí. 250 V tejto súvislosti Komisia nemohla vylúcit uplatnenie iných vnútrostátnych právnych predpisov, ktoré by prípadne uplatnovali odlisné pravidlá týkajúce sa premlcacej doby alebo príciny, ktoré by mohli pozastavit, ci dokonca prerusit plynutie premlcacej lehoty. 251 Zalobkyne tak vo svojej argumentácii nepreukázali nesprávne posúdenie, kedze ich stanovisko sa obmedzuje na uvedenie toho, ze nemajú rovnaký názor ako Komisia na predmetnú otázku, ktorou je záujem na existencii rozhodnutia Komisie, aby prípadne poskodené tretie osoby mohli na vnútrostátne súdy podat zaloby o náhradu skody. 252 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá. O ostatných tvrdeniach 253 Na podporu stvrtého zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú este dve tvrdenia, ktoré boli scasti posúdené v odpovedi na ostatné vyssie preskúmané zalobné dôvody. 254 Prvým tvrdením zalobkyne uvádzajú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne nepreskúmala, ci dlzka správneho konania prekrocila primeranú lehotu. 255 Zalobkyne konkrétne vytýkajú Komisii, ze z právneho hladiska dostatocne nevysvetlila, preco mala v rámci svojej analýzy preskúmat len dlzku správneho konania. 256 V tejto súvislosti treba uviest, ze ako je uvedené v bodoch 152 az 169 vyssie v odpovedi na prvú výhradu druhého zalobného dôvodu, Komisia na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, overila celkovú dlzku správneho konania, administratívnych stádií a prerusení spôsobených súdnym preskúmaním, a preskúmala, ci táto dlzka trvania mohla alebo mala mat vplyv na moznost pokracovat v uvedenom konaní a na situáciu dotknutých podnikov. 257 V tomto rámci Komisia pripustila, ze v dôsledku procesných vád, ku ktorým doslo, jednotlivé stádiá, ktoré nasledovali, mohli v prípade správneho konania ako celku, vrátane administratívnych stádií a prerusení spôsobených súdnym preskúmaním, viest k "objektívne" dlhému trvaniu, ako je to uvedené v bodoch 156 a 157 vyssie. 258 Po zvázení verejného záujmu na dosiahnutí úcinného uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze a záujmu úcastníkov konania na tom, aby sa zohladnili mozné dôsledky procesných vád, sa Komisia rozhodla prijat rozhodnutie konstatujúce porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ale znízit ulozenú pokutu o 50 %. 259 Prvé tvrdenie sa musí preto odmietnut. 260 Druhým tvrdením zalobkyne uvádzajú, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze primeraná lehota nebola prekrocená. 261 Zalobkyne konkrétne tvrdia, ze Komisia nemohla tvrdit, ako to urobila, ze správne konanie prebiehalo rýchlo. 262 V tejto súvislosti vzhladom na skutocnosti uvedené v odpovedi na tretí odvolací dôvod (pozri body 183 az 214 vyssie) treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze dlzka správneho konania nebola neprimeraná. 263 Z týchto úvah a najmä z bodov 185 az 202 vyssie v rovnakom zmysle vyplýva, ze tvrdenie Komisie obsiahnuté v odôvodnení 555 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "v prejednávanej veci, pokial ide o administratívne stádium, sa domnieva, ze stále viedla vysetrovanie rýchlo a bez bezdôvodného prerusenia", neobsahuje ani nesprávne posúdenie. 264 Druhé tvrdenie teda treba odmietnut. 265 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodný. O návrhu na zmenu výsky pokuty, ktorý zalobkyne predlozili na pojednávaní 266 Zalobkyne na pojednávaní uviedli, ze vo svojej zalobe spochybnili zákonnost napadnutého rozhodnutia, ale aj implicitne výsku pokuty, takze Vseobecnému súdu bol tiez predlozený návrh na zmenu výsky pokuty v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci. 267 V tejto súvislosti treba pripomenút, ako uviedla Komisia na pojednávaní, ze podla judikatúry súd Únie nemôze bez návrhu vykonat neobmedzenú právomoc stanovenú v clánku 261 ZFEÚ a v clánku 31 nariadenia c. 1/2003. 268 Vzhladom na to, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne, prinálezí zalobcovi, aby podal tento návrh proti napadnutému rozhodnutiu, uviedol dôvody odôvodnujúce tento návrh a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [215]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [216]EU:C:2013:866, bod [217]335). 269 Treba vsak konstatovat, ze v prejednávanej veci zaloba neobsahuje nijaký návrh na zmenu výsky pokuty. Je pravda, ze zalobkyne na pojednávaní tvrdili, ze takýto návrh vyplýva zo systematiky zaloby. Na podporu tohto tvrdenia vsak neuviedli ziadny dôkaz. Za týchto podmienok treba konstatovat, ze poziadavky vyplývajúce z clánku 76 písm. e) rokovacieho poriadku, podla ktorých je zalobca povinný uviest svoje zalobné návrhy vo svojej zalobe, nie sú splnené. Podla tohto ustanovenia tak mozno zohladnit len návrhy uvedené v návrhu na zacatie konania a dôvodnost zaloby sa musí skúmat výlucne z hladiska návrhov obsiahnutých v návrhu na zacatie konania (rozsudok z 18. novembra 2020, H/Rada, [218]T-271/10 RENV II, [219]EU:T:2020:548, bod [220]84 a citovaná judikatúra). 270 Treba teda dospiet k záveru, ze návrh na zmenu výsky pokuty bol formulovaný v priebehu konania oneskorene a vyvodzujúc z tohto oneskorenia dôsledky je podla clánku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku neprípustný. 271 V kazdom prípade, kedze tvrdenia na podporu zaloby boli v celom rozsahu zamietnuté, pokutu nemozno znízit, ani a fortiori zrusit na základe zalobných dôvodov uvedených na podporu zaloby. Záver 272 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy sa zaloba musí zamietnut. O trovách 273 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené ulozit im povinnost znásat ich vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Ferriera Valsabbia SpA a Valsabbia Investimenti SpA sú povinné nahradit trovy konania. Gervasoni Madise Nihoul Frendo Martín y Pérez de Nanclares Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. novembra 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [221]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXu1nQwP/L84304-9060TMP.html#t-ECR_62019TJ0655_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&locale=sk 4. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:018:TOC 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&anchor=#point42 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&anchor=#point47 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&anchor=#point48 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&anchor=#point50 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A471&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A471 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A471&anchor=#point45 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A471&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A471 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A471&anchor=#point47 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point73 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A471&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A471 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A471&anchor=#point46 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&anchor=#point148 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A900&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A900 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A900&anchor=#point42 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A298&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A298 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A298&anchor=#point33 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A298&anchor=#point37 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point155 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1030&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1030 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&anchor=#point186 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&anchor=#point77 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A619&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A619 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A619&anchor=#point36 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&anchor=#point697 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&anchor=#point52 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&anchor=#point53 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1039&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1039 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1030&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1030 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1033&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1033 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&anchor=#point63 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A716&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A716 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A713&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A713 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1033&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1033 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A298&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A298 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A298&anchor=#point41 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A298&anchor=#point42 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A884&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A884 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A884&anchor=#point49 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A884&anchor=#point52 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&anchor=#point406 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A497&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A497 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A497&anchor=#point202 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point179 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point285 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&anchor=#point94 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A499&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A499 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A499&anchor=#point159 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point47 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point48 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&locale=sk 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point84 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point85 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&anchor=#point74 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&anchor=#point76 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283&locale=sk 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283&anchor=#point323 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&anchor=#point242 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A81&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A81 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A700&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A700 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point284 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point167 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A111&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A111 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A111&anchor=#point162 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A305&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A305 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A305&anchor=#point61 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point187 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point188 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A47&locale=sk 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A47 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A47&anchor=#point40 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&locale=sk 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&anchor=#point191 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&locale=sk 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&anchor=#point177 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&anchor=#point179 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point282 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point283 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&anchor=#point284 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point230 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&anchor=#point231 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&anchor=#point239 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&locale=sk 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&anchor=#point70 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&locale=sk 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&anchor=#point22 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A91&locale=sk 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A91 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A91&anchor=#point90 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&locale=sk 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717&locale=sk 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A717 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point335 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A548&locale=sk 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A548 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A548&anchor=#point84 221. file:///tmp/lynxXXXXu1nQwP/L84304-9060TMP.html#c-ECR_62019TJ0655_SK_01-E0001