ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) zo 7. septembra 2022 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Pomoc, ktorú poskytlo Belgicko spolocnosti JCDecaux Street Furniture Belgium - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej vrátenie - Výhoda - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-642/19, JCDecaux Street Furniture Belgium, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: A. Winckler, G. Babin a B. Cambier, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Braga da Cruz, C. Georgieva a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje Clear Channel Belgium, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: P. de Bandt, M. Gherghinaru a L. Panepinto, advokáti, vedlajsí úcastník konania, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia M. Jaeger a M. Stancu (spravodajkyna), tajomník: L. Ramette, referent, so zretelom na písomnú cast konania, po pojednávaní z 2. marca 2022, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojou zalobou podanou na základe clánku 263 ZFEÚ sa zalobkyna, spolocnost JCDecaux Street Furniture Belgium, predtým JCDecaux Belgium Publicité, domáha zrusenia rozhodnutia Komisie C(2019) 4466 final z 24. júna 2019 týkajúceho sa státnej pomoci SA.33078 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú poskytlo Belgicko spolocnosti JCDecaux Belgium Publicité (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Mesto Brusel (Belgicko) a zalobkyna uzavreli dve po sebe idúce zmluvy týkajúce sa poskytnutia rôzneho mestského mobiliáru, ktorého cast sa mohla vyuzívat na reklamné úcely. 3 V prvej zmluve zo 16. júla 1984 (dalej len "zmluva z roku 1984"), ktorej doba platnosti bola pätnást rokov, sa stanovilo, ze zalobkyna dáva mestu Brusel k dispozícii a vyuzíva autobusové prístresky a mestský informacný mobiliár, nazývaný "MUPI" ("mobiliers urbains pour l'information") (dalej len "MUPI"), ktorých je nadalej vlastníckou, za týchto podmienok: - zalobkyna neplatí ziadne platby v súvislosti s nájomným, právami na vyuzívanie alebo poplatkami za autobusové prístresky a MUPI, ale musí mestu Brusel poskytovat niekolko vecných výhod, a to musí zdarma dat k dispozícii odpadkové kose na papier, verejné hygienické zariadenia, elektronické noviny, ako aj realizovat vseobecný plán mesta Brusel, turistický a hotelový plán a plán chodníkov pre chodcov mesta Brusel, - zalobkyna je oprávnená vyuzívat dodané autobusové prístresky a MUPI na reklamné úcely ako protiplnenie za svoje sluzby, - kazdé zariadenie sa môze vyuzívat pocas obdobia pätnástich rokov od jeho osadenia konstatovaného v kontradiktórnom protokole. 4 V roku 1995 mesto Brusel ukoncilo zmluvu z roku 1984. 5 V roku 1998 mesto Brusel vydalo výzvu na predkladanie ponúk, ktorej predmetom bola výroba, dodávka, osadenie, uvedenie do prevádzky, servis a údrzba MUPI, prístreskov pre cestujúcich a zobrazovacích nosicov, ktorých cast sa mohla pouzívat na reklamné úcely. 6 S cielom dodrzat svoje zmluvné záväzky vyplývajúce zo zmluvy z roku 1984 a zabezpecit transparentnost výzvy na predkladanie ponúk uviedlo mesto Brusel v prílohe 10 osobitných specifikácií k uvedenej výzve na predkladanie ponúk (dalej len "príloha 10") súpis 282 autobusových prístreskov a 198 MUPI, na ktoré sa vztahuje zmluva z roku 1984 (dalej len "zariadenia uvedené v prílohe 10"), pri ktorých podla ustanovení zmluvy z roku 1984 este neuplynulo právo zalobkyne na ich vyuzívanie, pricom bolo uvedené osadenie týchto zariadení a príslusné dátumy ich odstránenia. 7 Druhá zmluva zo 14. októbra 1999 (dalej len "zmluva z roku 1999"), ktorá pozostávala zo zadania zákazky a zo specifikácií uvedených v bode 6 vyssie a ich príloh, vrátane prílohy 10, bola podpísaná zalobkynou, ktorá uspela vo verejnom obstarávaní, a nahradila zmluvu z roku 1984. V tejto zmluve boli stanovené tieto podmienky: - zmluva sa uzatvorila na pätnást rokov, - mesto Brusel sa stalo vlastníkom osadeného mestského mobiliáru prostredníctvom platby cistej pausálnej ceny za dodané, kompletne vybavené a prevádzkyschopné zariadenie, - zalobkyna mala platit mesacné nájomné za vyuzívanie mestského mobiliáru, ktorý bol predmetom zmluvy, na reklamné úcely. 8 V case plnenia zmluvy z roku 1999 boli niektoré zariadenia uvedené v prílohe 10 odstránené este pred dátumom stanoveným na ich odstránenie v tejto prílohe, zatial co iné zostali po uvedených dátumoch zachované. Za tieto zariadenia zalobkyna v rozpore s ustanoveniami zmluvy z roku 1999 neplatila mestu Brusel nájomné ani dan. Táto situácia sa skoncila v auguste 2011, ked boli posledné zariadenia uvedené v prílohe 10 odstránené. 9 Dna 19. apríla 2011 vedlajsí úcastník konania, spolocnost Clear Channel Belgium, podala Európskej komisii staznost, v ktorej usudzovala, ze zalobkyna tým, ze nadalej vyuzívala niektoré zariadenia uvedené v prílohe 10 po dátume na ich odstránenie bez platenia nájomného, resp. dane mestu Brusel, získala státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. 10 Dna 24. marca 2015 Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ZFEÚ. 11 Rozsudkom z 29. apríla 2016 Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko) potvrdil rozsudok Tribunal de premičre instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupna Brusel, Belgicko) z 13. decembra 2010, ktorý rozhodol, ze zalobkyna nedodrzala dátumy na odstránenie stanovené v prílohe 10, ktoré sa týkali pouzívania niektorých zariadení uvedených v tejto prílohe, ze nezískala výslovné povolenie mesta Brusel uskutocnit "vzájomnú zámenu" reklamných zariadení, a teda mnohé z týchto zariadení vo verejnom priestore mesta Brusel vyuzívala neodôvodnene a neoprávnene. 12 Dna 24. júna 2019 Komisia ukoncila konanie vo veci formálneho zistovania prijatím napadnutého rozhodnutia. Clánky 1 a 2 tohto rozhodnutia znejú takto: "Clánok 1 Státna pomoc v prospech [zalobkyne] vo výske zodpovedajúcej nezaplatenému nájomnému a daniam za reklamné zariadenia nainstalované v rámci plnenia zmluvy z roku 1984 na území mesta Brusel a zachované po dátume stanovenom na ich odstránenie, urcenom v prílohe 10 k zmluve z roku 1999, ktorá bola poskytnutá neoprávnene od 15. septembra 2001 do 21. augusta 2010 Belgickom v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ], je nezlucitelná s vnútorným trhom. Clánok 2 1. Belgicko je povinné zabezpecit, aby príjemca pomoci uvedenej v clánku 1 pomoc vrátil. ..." Návrhy úcastníkov konania 13 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatovala existencia státnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom v jej prospech, pri plnení zmluvy z roku 1984, a clánky 2 az 4 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich nariaduje, aby Belgické královstvo vymohlo túto pomoc od zalobkyne, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 14 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 15 Vedlajsí úcastník konania navrhuje, aby Vseobecný súd zamietol zalobu. Právny stav 16 Na odôvodnenie svojej zaloby uvádza zalobkyna styri zalobné dôvody. V rámci prvého zalobného dôvodu sa zalobkyna domnieva, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdila, ze vyuzívanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 po dátume stanovenom v tejto prílohe predstavuje výhodu. V druhom az vo stvrtom zalobnom dôvode, ktoré sú predlozené subsidiárne, zalobkyna tvrdí, ze hypotetická státna pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom podla oznámenia Komisie s názvom Rámec Európskej únie pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzbu vo verejnom záujme ([2]Ú. v. EÚ C 8, 2012, s. 15) a rozhodnutia Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatnovaní clánku 106 ods. 2 ZFEÚ na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzbu vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ([3]Ú. v. EÚ C 7, 2012, s. 3 (druhý zalobný dôvod), ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o posúdenie sumy, ktorá sa mala vrátit (tretí zalobný dôvod), a ze státna pomoc konstatovaná v napadnutom rozhodnutí je v kazdom prípade premlcaná (stvrtý zalobný dôvod). O prvom zalobnom dôvode, podla ktorého sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdila, ze vyzívanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 aj po dátume stanovenom v tejto prílohe zo strany zalobkyne predstavuje výhodu 17 Svojím prvým zalobným dôvodom, rozdeleným na tri casti, sa zalobkyna v podstate snazí spochybnit analýzu Komisie uvedenú v odôvodneniach 82 az 96 napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka pojmu "hospodárska výhoda" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V prvej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne nezohladnila mechanizmus náhrady uplatnovaný mestom Brusel s cielom zachovat hospodársku rovnováhu zmluvy z roku 1984 (dalej len "mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984"). V druhej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia prijala nesprávny hypotetický scenár, ked usúdila, ze nájomné a dane sa mali vyberat za zariadenia uvedené v prílohe 10 a zachované aj po dátume na ich odstránenie stanovenom v tejto prílohe. V tretej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne kvalifikovala zmluvu z roku 1984 ako "cisto obchodnú" a odmietla tak uplatnit kritériá judikatúry vychádzajúcej z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([4]C-280/00, [5]EU:C:2003:415). O prvej casti, podla ktorej Komisia nesprávne nezohladnila mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984 18 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí po prvé, ze Komisia tým, ze neuznala relevantnost mechanizmu náhrady podla zmluvy z roku 1984, nezohladnila praktickú a právnu realitu dlhodobých zmlúv o sluzbách vo verejnom záujme v Belgicku, po druhé ze uvedený mechanizmus náhrady zalozený na povinnosti zachovat hospodársku rovnováhu zmluvy z roku 1984 nevyhnutne vylucuje, aby jej bola poskytnutá akákolvek výhoda, po tretie ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa odvolala na rozsudok z 26. októbra 2016, Orange/Komisia ([6]C-211/15 P, [7]EU:C:2016:798), a na judikatúru vychádzajúcu z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([8]C-280/00, [9]EU:C:2003:415), pricom nezohladnila mechanizmus náhrady stanovený v zmluve z roku 1984, po stvrté ze Komisia tým, ze neuznala relevantnost tohto mechanizmu z dôvodu, ze zalobkyna na ziadost mesta Brusel "sama" súhlasila s odstránením zariadení uvedených v prílohe 10, nezohladnila objektívnu povahu pojmu "státna pomoc", a po piate ze neexistencia dodatocnej dokumentácie týkajúcej sa mechanizmu náhrady podla zmluvy z roku 1984 neumoznuje dospiet k záveru, ze mesto Brusel sa nesprávalo tak, ako by sa správal podnikatelský subjekt, a neumoznuje ani preukázat existenciu výhody, kedze pri dotknutom type zmluvy je jej neexistencia obvyklá, a ze predbezný písomný formálny úkon, ktorým by sa fomalizoval mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984, nebol stanovený zákonom ani zmluvou. 19 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú argumentáciu zalobkyne. 20 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora kvalifikácia opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá, aby boli splnené styri podmienky, a to ze existuje zásah státu alebo zo státnych prostriedkov, ze tento zásah môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze poskytuje selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a ze narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením. Okrem toho táto výhoda musí byt pripísatelná státu (pozri rozsudok z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., [10]C-638/19 P, [11]EU:C:2022:50, bod [12]121 a citovanú judikatúru). 21 Pokial ide o pojem "pomoc", z judikatúry vyplýva, ze tento pojem zahrna nielen kladné plnenia ako dotácie, ale aj zásahy, ktoré v rozlicných formách znizujú náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku, a teda majú, aj ked nie sú dotáciou v presnom zmysle slova, rovnakú povahu a rovnaké úcinky (pozri rozsudok z 11. septembra 2014, Grécko/Komisia, [13]T-425/11, [14]EU:T:2014:768, bod [15]39 a citovanú judikatúru). 22 Uz bolo rozhodnuté, ze státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predstavuje opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom výhodné danové zaobchádzanie, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia jeho príjemcov do výhodnejsej financnej situácie nez iných danovníkov (pozri analogicky rozsudok z 11. septembra 2014, Grécko/Komisia, [16]T-425/11, [17]EU:T:2014:768, bod [18]40 a citovanú judikatúru). 23 V zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je výhoda hospodárskou výhodou, ktorú by podnik nemohol získat za obvyklých trhových podmienok, to znamená bez státneho zásahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, [19]C-342/96, [20]EU:C:1999:210, bod [21]41). 24 Okrem toho pojem "výhoda", ktorý je vlastný kvalifikácii opatrenia ako státnej pomoci, má objektívnu povahu nezávisle od zámeru autorov predmetného opatrenia. Povaha cielov, ktoré sledujú státne opatrenia, a ich odôvodnenie nemajú teda nijaký vplyv na ich kvalifikáciu ako státnej pomoci. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ totiz nerozlisuje medzi státnymi zásahmi podla ich prícin alebo cielov, ale definuje ich podla ich úcinkov (pozri rozsudok z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., [22]C-638/19 P, [23]EU:C:2022:50, bod [24]122 a citovanú judikatúru). 25 Pokial ide o mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984, treba po prvé konstatovat, ze skutocnost, ze zachovanie a vyuzívanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 aj po dátume stanovenom v tejto prílohe mali za ciel kompenzovat údajné znevýhodnenie, ktorému bola zalobkyna vystavená z dôvodu predcasného odstránenia viacerých zariadení uvedených v prílohe 10, ktoré údajne ulozilo mesto Brusel, a ze tento mechanizmus náhrady bol v súlade s praktickou a právnou realitou dlhodobých zmlúv o výkone verejnoprospesných sluzieb a prác v Belgicku, neznamená, ze by tento mechanizmus nemohol predstavovat státnu pomoc. 26 Ako totiz vyplýva z judikatúry citovanej v bode 24 vyssie, pojem "státna pomoc" je objektívny právny pojem definovaný priamo v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý nerozlisuje medzi státnymi zásahmi podla ich prícin alebo cielov, ale definuje ich podla ich úcinkov. V dôsledku toho skutocnost, ze cielom státneho opatrenia bolo zachovat hospodársku rovnováhu zmluvy z roku 1984 alebo ze tento ciel bol v súlade so zásadami vnútrostátneho práva, nebráni ab initio kvalifikácii takéhoto opatrenia ako "státnej pomoci". 27 To isté platí pre tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia tým, ze neuznala relevantnost mechanizmu náhrady stanoveného v zmluve z roku 1984 z dôvodu, ze na ziadost mesta Brusel "sama" súhlasila s odstránením niektorých zariadení, nezohladnila objektívnu povahu pojmu "státna pomoc". 28 Po druhé treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, skutocnost, ze niektoré zariadenia uvedené v prílohe 10 boli nadalej vyuzívané aj po dátume stanovenom v tejto prílohe bez platenia nájomného ci dane mestu Brusel, mala za následok odlahcenie týchto výdavkov, ktoré by zatazili jej rozpocet. 29 Medzi úcastníkmi konania je totiz nesporné, ze po uzavretí zmluvy z roku 1999 mohla zalobkyna na území mesta Brusel nainstalovat a vyuzívat mestský mobiliár len za podmienok stanovených v tejto zmluve, podla ktorých musela platit nájomné a dane. Podla uvedenej prílohy 10 mohla zalobkyna odchylne od ustanovení zmluvy z roku 1999 nadalej vyuzívat zariadenia uvedené v tejto prílohe za podmienok stanovených v zmluve z roku 1984, teda bez platenia nájomného ci daní, ale len do dátumov stanovených v tej istej prílohe. Po týchto dátumoch mali byt tieto zariadenia nahradené novými zariadeniami podla zmluvy z roku 1999, a teda sa ne vztahovala povinnost platit dane a nájomné. 30 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze niektoré zariadenia uvedené v prílohe 10 boli aj po dátumoch stanovených v tejto prílohe vyuzívané za podmienok stanovených zmluvou z roku 1984, umoznila zalobkyni vyhnút sa nainstalovaniu a vyuzívaniu nových zariadení, na ktoré sa vztahovala zmluva z roku 1999, a v dôsledku toho plateniu nájomného a daní, ktoré mala platit podla poslednej uvedenej zmluvy. Okrem toho z odôvodnenia 49 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze vyuzívanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 nemohlo pokracovat aj po dátume stanovenom v tejto prílohe bez toho, aby to mesto Brusel povolilo. 31 V tejto súvislosti treba navyse konstatovat, ze ako vyplýva z bodu 11 vyssie, Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) vo svojom rozsudku z 29. apríla 2016 rozhodol, ze zalobkyna nedodrzala dátumy stanovené v prílohe 10, pokial ide o niektoré zariadenia uvedené v tejto prílohe, ze nezískala výslovné povolenie mesta Brusel vykonat "vzájomnú výmenu" reklamných zariadení a ze teda mnohé z týchto zariadení vo verejnom priestore mesta Brusel vyuzívala bezdôvodne a neoprávnene. 32 Je pravda, ze zalobkyna sa domnieva, ze rozsudok Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) z 29. apríla 2016 nemozno v rámci tohto konania zohladnit, lebo mesto Brusel nebolo v uvedenej veci úcastníkom konania, a teda nemohlo pred vnútrostátnym súdom potvrdit existenciu mechanizmu náhrady stanoveného v zmluve z roku 1984. 33 S týmto tvrdením vsak nemozno súhlasit. Ako totiz správne uvádza Komisia, pricom zalobkyna jej v tom neprotirecí, zo znenia rozsudku Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) z 29. apríla 2016 vyplýva, ze mesto Brusel bolo vyzvané, aby vstúpilo do konania, takze malo moznost predlozit svoje pripomienky. Ako dalej vyplýva z napadnutého rozhodnutia, mesto Brusel v rámci konania pred podaním zaloby nespochybnilo úcinky tohto rozsudku. 34 Po tretie zalobkyna nesprávne tvrdí, ze Komisia nemohla v odôvodneniach 87 az 89 napadnutého rozhodnutia vychádzat z bodov 41 az 44 rozsudku z 26. februára 2015, Orange/Komisia ([25]T-385/12, neuverejnený, [26]EU:T:2015:117), z dôvodu, ze závery, ku ktorým dospel Vseobecný súd, boli specifické pre skutkové okolnosti daného sporu. 35 V bode 43 rozsudku z 26. februára 2015, Orange/Komisia ([27]T-385/12, neuverejnený, [28]EU:T:2015:117), bolo totiz rozhodnuté, ze státny zásah mozno povazovat za náhradu predstavujúcu protihodnotu za sluzby poskytnuté podnikmi poverenými sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu na úcely plnenia záväzkov sluzby vo verejnom záujme, a to podla kritérií stanovených judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([29]C-280/00, [30]EU:C:2003:415). Vseobecný súd teda nemal v úmysle obmedzit rozsah tejto úvahy na prípad, o ktorý ide v uvedenom rozsudku. Okrem toho tvrdenie, ze v prejednávanej veci treba zohladnit zmluvné dojednanie, nie je vecne podlozené, pretoze, ako vyplýva z bodu 31 vyssie, Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) rozsudkom z 29. apríla 2016 rozhodol, ze zalobkyna nezískala výslovné povolenie mesta Brusel vykonat "vzájomnú výmenu" reklamných zariadení. 36 Tento záver nemôze byt spochybnený argumentáciou zalobkyne, podla ktorej porovnanie s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([31]C-280/00, [32]EU:C:2003:415), nie je relevantné, kedze zalobkyna nebola povinná platit dane a nájomné a o prevode státnych prostriedkov nemohla byt rec. V odôvodneniach 87 az 89 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia odkázala na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([33]C-280/00, [34]EU:C:2003:415), v súvislosti s preukázaním výhody, a nie preskúmaním prevodu státnych prostriedkov. Okrem toho v tretej casti prvého zalobného dôvodu sa sama zalobkyna dovoláva tejto judikatúry, pricom tvrdí, ze podmienky stanovené touto judikatúrou sú v prejednávanej veci uplatnitelné. 37 Po stvrté, pokial ide o spochybnenie záveru Komisie v odôvodneniach 94 a 95 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984 nemozno povazovat za bezné správanie hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve, treba pripomenút, ze aj keby sa pripustilo, ze správanie mesta Brusel v prejednávanej veci mozno preskúmat, podla judikatúry s cielom urcit, ci státne opatrenie predstavuje státnu pomoc, treba posúdit, ci by za podobných okolností podnikatel v trhovom hospodárstve s velkostou porovnatelnou s velkostou spravujúcej organizácie vo verejnom sektore mohol byt podnecovaný k tomu, aby prijal podobné rozhodnutie, cize v prejednávanej veci, aby podobným spôsobom nahradil skodu, ktorá údajne vznikla zmluvnej strane pri plnení jej zmluvných povinností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [35]T-165/15, [36]EU:T:2018:953, bod [37]140). Okrem toho z objektívnych a overitelných prvkov musí jasne vyplývat, ze dotknutý clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody rozhodnutie nahradit prostredníctvom naozaj vykonaného opatrenia skodu, ktorá údajne vznikla zmluvnej strane pri plnení jej zmluvných povinností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [38]C-124/10 P, [39]EU:C:2012:318, body [40]82 a [41]83). 38 V tejto súvislosti treba po prvé konstatovat, ze Komisii nebol predlozený ziaden dôkaz, ktorá by preukázal, ze mesto Brusel analyzovalo skutocný uslý zisk zalobkyne v súvislosti s predcasným odstránením niektorých zariadení uvedených v prílohe 10, ktoré mal mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984 kompenzovat, a prospech, ktorý mal plynút zo zachovania iných zariadení uvedených v tejto prílohe. 39 Po druhé zo spisu nevyplýva, ze mesto Brusel monitorovalo vykonávanie mechanizmu náhrady podla zmluvy z roku 1984. V tomto ohlade napokon belgické orgány v priebehu konania vo veci formálneho zistovania pred Komisiou uviedli, ze existuje nerovnováha medzi poctom predcasne odstránených zariadení uvedených v prílohe 10 a poctom zariadení zachovaných po dátume urcenom v tejto prílohe a ze údajná náhrada poskytnutá mechanizmom náhrady podla zmluvy z roku 1984 siahala nad rámec toho, co si vyzadovala predpokladaná nevýhoda zalobkyne (odôvodnenia 85 a 89 napadnutého rozhodnutia). 40 Po tretie, pokial ide o argumentáciu zalobkyne, podla ktorej neexistencia dodatocnej dokumentácie k mechanizmu náhrady podla zmluvy z roku 1984 neumoznuje prijat záver, ze mesto Brusel sa nesprávalo ako podnikatelský subjekt, a neumoznuje ani preukázat existenciu výhody, lebo pri dotknutom type zmluvy je neexistencia takejto dokumentácie obvyklá a zákon ani zmluva nepredpokladajú predbezný formálny písomný úkon, ktorým by sa formalizoval mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984, stací pripomenút, ze Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) v bode 31 svojho rozsudku z 29. apríla 2016 konstatoval, ze zalobkyna nedodrzala dátumy stanovené v prílohe 10, pokial ide o niektoré zariadenia stanovené v tejto prílohe, ze od mesta Brusel nedostala výslovné povolenie vykonat "vzájomnú zámenu" reklamných zariadení a ze zalobkyna teda vyuzívala mnohé z týchto zariadení vo verejnom priestore mesta Brusel bezdôvodne a neoprávnene. 41 Okrem toho v kazdom prípade treba konstatovat, ako to správne uvádza Komisia, ze bez ohladu na to, ci bolo alebo nebolo potrebné písomne formalizovat mechanizmus náhrady stanovený v zmluve z roku 1984 podla belgického práva alebo tejto zmluvy, tento mechanizmus náhrady nezbavil vnútrostátny správny orgán povinnosti vykonat analýzu existencie a rozsahu prípadnej skody, ktorá vznikla zalobkyni v dôsledku predcasného odstránenia niektorých zariadení uvedených v prílohe 10, a ze úcelom tohto mechanizmu bola náhrada s cielom zachovat hospodársku rovnováhu zmluvy z roku 1984, a to pred zavedením uvedeného mechanizmu. Takáto analýza bola nevyhnutná na overenie, ci opatrenie poskytnuté vnútrostátnym správnym orgánom je v súlade s poziadavkami práva Európskej únie, najmä s poziadavkami vyplývajúcimi z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 42 Vzhladom na uz vyssie uvedené treba konstatovat, ze Komisia správne dospela k záveru, ze zachovanie a vyuzívanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 aj po dátume stanovenom v tejto prílohe zo strany zalobkyne predstavujú hospodársku výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj ked toto zachovanie predstavuje mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984. 43 Prvú cast prvého zalobného dôvodu je teda potrebné zamietnut. O druhej casti, podla ktorej sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia tým, ze usúdila, ze zalobkyna mala prospech z úspory na nájomnom a daniach, ktorá predstavovala výhodu 44 Touto castou zalobného dôvodu zalobkyna v podstate spochybnuje odôvodnenie 132 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa Komisia domnievala, ze výpocet výsky nezlucitelnej pomoci sa musí vykonat pre kazdé zariadenie, ktoré je predmetom zmluvy z roku 1984, zachované po dátume na jeho odstránenie stanovenom v tejto prílohe, po 15. septembri 2001, pricom za referencné sa povazujú nájomné splatné podla zmluvy z roku 1999 a dane vseobecne sa vztahujúce na reklamné zariadenia od dátumu na odstránenie stanoveného v prílohe 10 (ak je neskorsí ako 15. september 2001) alebo od 15. septembra 2001 (ak je skorsí ako 15. september 2001) do dátumu skutocného odstránenia. V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze výpocet sa mal vykonat na základe clánkov 3 az 5 danového nariadenia mesta Brusel zo 17. októbra 2001, clánkov 4 az 7 danového nariadenia mesta Brusel z 18. decembra 2006 a clánkov 4 az 6 danového nariadenia mesta Brusel zo 17. decembra 2007, z 15. decembra 2008, 9. novembra 2009, 20. decembra 2010 a 5. decembra 2011. - O výhrade týkajúcej sa nevybraného nájomného 45 Pokial ide o nevybrané nájomné, zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze mechanizmus náhrady stanovený zmluvou z roku 1984 zaviedlo mesto Brusel s cielom zachovat hospodársku rovnováhu uvedenej zmluvy, na zariadenia uvedené v prílohe 10 a zachované po dátume na ich odstránenie stanovenom v tejto prílohe sa vztahovali podmienky stanovené v uvedenej zmluve. Kedze vsak zmluva z roku 1984 nestanovila ziadne nájomné, právo na pouzívanie alebo poplatok, nedoslo ku vzniku uslého zisku na strane mesta Brusel, pokial ide o nájomné. 46 Zalobkyna vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania dodáva, ze ak by aj mesto Brusel mohlo od nej pozadovat nejakú sumu za uzívanie jeho verejného priestoru, jediným uplatnitelným právnym rezimom by bolo danové nariadenie zo 17. októbra 2001, ktoré upravuje okrem iného situáciu mestských mobiliárov umiestnených na komercné úcely bez povolenia na verejných komunikáciách. Akékolvek zariadenie uvedené v prílohe 10 a zachované po dátume stanovom v tejto prílohe by tak nepodliehalo plateniu nájomného, ale zaplateniu rocného poplatku za vyuzívanie verejného priestoru, ktorého výska je zanedbatelná (223,20 eura za mobiliár). 47 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tvrdenia zalobkyne. 48 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako sa uvádza v bodoch 29 a 30 vyssie, po nadobudnutí platnosti zmluvy z roku 1999 mohla zalobkyna na území mesta Brusel instalovat a vyuzívat mestské mobiliáre vrátane tých, ktoré sa mohli vyuzívat na reklamné úcely, iba za podmienok stanovených v uvedenej zmluve, podla ktorých musela platit nájomné a dane. 49 So zretelom na judikatúru citovanú v bode 22 vyssie vsak Komisia vzhladom na to, ze jednou z podmienok stanovených v zmluve z roku 1999 bolo platenie nájomného, správne dospela k záveru, ze vyuzívanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 zalobkynou po dátume na ich odstránenie stanovenom v tejto prílohe, a to bez platenia akékolvek nájomného mestu Brusel, predstavovalo výhodu poskytovanú zo státnych zdrojov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 50 Túto výhradu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. - O zalobnom dôvode týkajúcom sa nevybraných daní 51 Pokial ide o nevybrané dane, zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne stanovila referencný systém. V tejto súvislosti zalobkyna uvádza niekolko tvrdení. Po prvé tvrdí, ze vzhladom na neexistenciu jednotného danového systému na vnútrostátnom území alebo na území Regiónu Brusel-hlavné mesto nemohli danové nariadenia prijaté mestom Brusel predstavovat referencný systém. Skutocnost, ze zalobkyna nemusela platit dane z mestských mobiliárov vyuzívaných na reklamné úcely na území mesta Brusel, by teda predstavovala výhodu, len ak by sa preukázalo, ze vo vsetkých ostatných obciach Belgicka, v ktorých vedlajsí úcastník konania vyuzíval mestské mobiliáre na reklamné úcely, platil dan z týchto mobiliárov stanovenú v rovnakej sadzbe a zo vsetkých mestských mobiliárov vyuzívaných na reklamné úcely. Po druhé zalobkyna tvrdí, ze zmluvy z roku 1984 a z roku 1999 nepodliehajú danovému nariadeniu zo 17. októbra 2001. V tomto ohlade sa zalobkyna odvoláva na dva rozsudky Tribunal de premičre instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupna Brusel) zo 4. novembra 2016, ktoré potvrdzujú, ze nebola povinná platit obecné dane z reklamy v súvislosti so zmluvou z roku 1999. Po tretie tvrdí, ze na zmluvy z roku 1984 a z roku 1999 je uplatnitelná zásada premenlivosti. 52 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tvrdenia zalobkyne. 53 Po prvé, pokial ide o argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa referencného systému uplatnitelného v prejednávanej veci, treba uviest, ze ak sa má táto argumentácia vykladat tak, ze odkazuje na selektívnu povahu opatrenia, musí sa odmietnut, lebo v prípade individuálneho opatrenia, akým je opatrenie v prejednávanej veci, sa selektívnost hospodárskej výhody predpokladá (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2015, Komisia/MOL, [42]C-15/14, [43]EU:C:2015:362, [44]EU:C:2015:362, bod [45]60). 54 V kazdom prípade treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked ako svoj referencný systém pouzila danové nariadenia mesta Brusel, lebo pocas konania pred podaním zaloby belgické orgány nespochybnili, ze tieto nariadenia predstavujú referencný danový rezim pri zdanovaní vyuzívania reklamných zariadení na území mesta Brusel. 55 Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vyuzívanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 po dátume na ich odstránenie stanoveného v tejto prílohe podliehalo danovému nariadeniu zo 17. októbra 2001 a neplatenie daní skutocne viedlo k mensiemu zatazeniu jej rozpoctu. 56 Z relevantných ustanovení danových nariadení mesta Brusel citovaných v napadnutom rozhodnutí totiz vyplýva, ze danové nariadenie zo 17. októbra 2001 zaviedlo na danové roky 2002 az 2006 dan z docasných reklám vo verejnom priestore a na verejnom priestore. Toto nariadenie stanovilo oslobodenia od daní pre oznamy mesta Brusel alebo ním zriadené, financované alebo podriadené organizácie. Mesto Brusel následne prijalo danové nariadenie z 18. decembra 2006, ktoré stanovilo rovnakú dan a rovnaké oslobodenie pre danový rok 2007. Od danového roka 2008 zaviedlo mesto Brusel na základe danových nariadení zo 17. decembra 2007, z 15. decembra 2008, 9. novembra 2009, 20. decembra 2010 a 5. decembra 2011 osobitne dan z reklamných nariadení. 57 Z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze belgické orgány vo svojich písomných pripomienkach z 20. júna 2016 v odpovedi na otázky polozené Komisiou listom z 15. apríla 2016 uviedli, ze mesto Brusel sa pôvodne na základe oslobodenia od daní pre reklamy mesta stanoveného danovým nariadením zo 17. októbra 2001 domnievalo, ze mestské mobiliáre, na ktoré sa vztahovala zmluva z roku 1999 a ktoré sa vyuzívali na reklamné úcely, nepodliehajú dani, lebo patria mestu Brusel. V dôsledku toho nevyberalo sumy zodpovedajúce týmto daniam za danové roky 2002 az 2009. 58 Ako vsak uviedli belgické orgány vo svojich písomných pripomienkach z 20. februára 2017 v odpovedi na doplnujúce otázky Komisie zo 14. februára 2017, mesto Brusel nikdy samo nevyuzívalo mestské mobiliáre na reklamné úcely a patrili mu len mestské mobiliáre, na ktoré sa vztahuje zmluva z roku 1999. 59 Okrem toho belgické orgány uviedli, ze mesto Brusel neskôr dospelo k záveru, ze oslobodenie mestských mobiliárov vyuzívaných na reklamné úcely od dane len z dôvodu, ze patria mestu Brusel, hoci nie je ich pouzívatelom, môze u pouzívatelov iných reklamných zariadení vyvolat nespokojnost. Rozhodlo sa vyberat dan z mestských mobiliárov vyuzívaných na reklamné úcely, na ktoré sa vztahuje zmluva z roku 1999, a prvé výbery sa uskutocnili v roku 2011 a týkali sa danového roka 2009. 60 Vsetky tieto okolnosti svedcia o tom, ze oslobodenie od daní uplatnované mestom Brusel na zariadenia uvedené v prílohe 10 a zachované aj po dátume na ich odstránenie stanovenom v tejto prílohe, bolo dôsledkom toho, ze sa na tieto zariadenia uplatnilo oslobodenie od daní stanovené jeho danovými nariadeniami pre oznamy mesta Brusel, hoci nebolo pouzívatelom ani vlastníkom uvedených zariadení. 61 V dôsledku toho Komisia správne dospela k záveru, ze danové nariadenia prijaté mestom Brusel od roku 2001 sa mali vztahovat na zariadenia uvedené v prílohe 10 a zachované aj po dátume na ich odstránenie a ze oslobodenie uplatnované mestom Brusel pred danovým rokom 2009 predstavovalo výnimku z referencného systému, ktorá zahrnala výhodu poskytovanú zo státnych zdrojov zo strany mesta Brusel. 62 Ako uviedli samotné belgické orgány, hoci by skutocne mohlo byt odôvodnené oslobodit od dane mestské mobiliáre vyuzívané na reklamné úcely mestom Brusel pre jeho vlastné potreby alebo pre potreby organizácií, ktoré zriadilo, financovalo alebo ktoré mu boli podriadené, takéto oslobodenie by sa neuplatnilo, ak by uvedené mobiliáre vyuzívala na rovnaké úcely tretia osoba, a najmä obchodná spolocnost pôsobiaca v odvetví vonkajsej reklamy. 63 Pokial ide o oba rozsudky zo 4. novembra 2016, ktoré vydal Tribunal de premičre instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupna Brusel) a v ktorých sa potvrdilo, ze zalobkyna nebola povinná platit obecné dane z reklamy v súvislosti so zmluvou z roku 1999, treba konstatovat, ze tieto rozsudky sú irelevantné, pokial ide o kvalifikáciu vyuzívania niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 po dátume na ich odstránenie stanovenom v tejto prílohe ako státnej pomoci. Ako bolo uvedené v bode 24 vyssie, pokial ide o kvalifikáciu státneho opatrenia ako státnej pomoci, clánok 107 ZFEÚ totiz nerozlisuje medzi státnymi zásahmi podla ich prícin alebo cielov, ale definuje ich podla ich úcinkov. Okrem toho uz bolo rozhodnuté, ze státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predstavuje opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom výhodné danové zaobchádzanie, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia jeho príjemcov do výhodnejsej financnej situácie nez iných danovníkov (pozri rozsudok z 11. septembra 2014, Grécko/Komisia, [46]T-425/11, [47]EU:T:2014:768, bod [48]40 a citovanú judikatúru). 64 Po tretie, pokial ide o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa premenlivosti zmlúv z roku 1984 a z roku 1999 v prípade uplatnenia daní, treba konstatovat, ako to správne uvádza Komisia, ze zásada premenlivosti nemôze ukladat mestu Brusel povinnost preskúmat zmluvu z roku 1984. Táto zmluva vo svojom clánku 7 ods. 2 výslovne stanovuje, ze v prípade zmeny podmienok vyuzívania, vrátane nových danových opatrení, prinálezí zalobkyni, aby poziadala o preskúmanie podmienok stanovených v zmluve, a nie mestu Brusel, aby také preskúmanie vykonalo z úradnej povinnosti. Zalobkyna pritom nepredlozila dôkaz o tom, ze poziadala o preskúmanie zmluvy z roku 1984. 65 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zalobkyna mala prospech z úspory na nájomnom a daniach, ktorá predstavovala výhodu. Druhú cast prvého zalobného dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. O tretej casti, podla ktorej zmluvy z roku 1984 a z roku 1999 nie sú "cisto obchodné" a podmienky judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([49]C-280/00, [50]EU:C:2003:415), boli v prejednávanej veci splnené 66 V tretej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze v prejednávanej veci nie sú zmluvy z roku 1984 a z roku 1999 "cisto obchodné" a ze mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984 splna vsetky styri podmienky judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([51]C-280/00, [52]EU:C:2003:415). Zalobkyna tak tvrdí, ze bola poverená jasne vymedzenými sluzbami vo verejnom záujme, ze kritériá na výpocet uvedeného mechanizmu náhrady boli vopred objektívne a transparentne stanovené, ze náhrada bola obmedzená na to, co bolo nevyhnutné na pokrytie nákladov spojených s plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme a ze zmluvy z roku 1984 a z roku 1999 jej boli zadané prostredníctvom otvorených, transparentných a nediskriminacných verejných výziev na predkladanie ponúk. 67 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tvrdenia zalobkyne. 68 Na úvod treba konstatovat, ze kedze sa napadnuté rozhodnutie týka len zachovania urcitých zariadení uvedených v prílohe 10 aj po dátume na ich odstránenie stanovenom v tejto prílohe, analýza podmienok stanovených judikatúrou, ktorá vyplýva z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([53]C-280/00, [54]EU:C:2003:415), sa týka len zachovania uvedených zariadení, a preto je argumentácia zalobkyne týkajúca sa zmluvy z roku 1999 neúcinná. 69 Pokial ide o podmienky stanovené judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([55]C-280/00, [56]EU:C:2003:415), treba pripomenút, ze podla tejto judikatúry sa clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nevztahuje na zásah státu povazovaný za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu za plnenia poskytnuté podnikmi, ktorým bola pomoc poskytnutá na realizáciu sluzieb vo verejnom záujme, pricom tieto podniky v skutocnosti nemajú financnú výhodu a uvedená intervencia nemá teda za úcinok privodenie výhodnejsej sútazného postavenia vo vztahu ku konkurencným podnikom. 70 Napriek tomu, ak takáto kompenzácia nemá byt v konkrétnom prípade kvalifikovaná ako státna pomoc, treba splnit tieto styri podmienky: - po prvé podnik, ktorý prijíma takúto kompenzáciu, musí byt skutocne poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byt jasne definované, - po druhé kritériá, na základe ktorých sa vypocíta kompenzácia, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené, - po tretie kompenzácia nemôze prekrocit sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov alebo ich casti, vzniknutých pri plnení úloh sluzby vo verejnom záujme, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov, - po stvrté, ak sa výber podniku, ktorý bude poverený realizáciou záväzkov sluzieb vo verejnom záujme, v konkrétnom prípade neuskutocnuje prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej sútaze, výska nevyhnutnej kompenzácie musí byt urcená na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne velký podnik, dobre riadený a primerane vybavený dopravnými prostriedkami vynalozil pri realizácii týchto záväzkov, zohladniac pri tom súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk pri realizácii záväzkov sluzby vo verejnom záujme. 71 Z judikatúry vychádzajúcej z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([57]C-280/00, [58]EU:C:2003:415), vyplýva, ze prvá podmienka má za ciel najmä urcit, ci po prvé podnik, ktorému bola poskytnutá pomoc, bol poverený realizáciou záväzkov sluzby vo verejnom záujme, a po druhé, ci sú tieto záväzky jasne definované vo vnútrostátnom práve. Uvedená podmienka sleduje ciel transparentnosti a právnej istoty, ktorý si vyzaduje splnenie minimálnych kritérií spocívajúcich v existencii jedného alebo viacerých aktov verejnej moci, ktoré dostatocne jasne vymedzujú aspon povahu, trvanie a rozsah záväzkov sluzby vo verejnom záujme, ktoré prislúchajú podnikom povereným plnením týchto záväzkov (rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [59]C-66/16 P az C-69/16 P, [60]EU:C:2017:999, body [61]72 a [62]73). 72 V prejednávanej veci treba po prvé poznamenat, ze zo ziadneho dokumentu predlozeného zalobkynou nevyplýva, ze by belgické orgány definovali ako sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu instaláciu a vyuzívanie takých mestských mobiliárov, aké sú predmetom zmluvy z roku 1984. Po druhé, ako vyplýva z analýzy vykonanej v bodoch 31 az 33 vyssie, zalobkyna sa nemohla odvolávat na výslovné povolenie mesta Brusel na zachovanie a vyuzívanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 po dátume na ich odstránenie. V dôsledku toho treba zdôraznit, ze neexistuje ziadny akt verejnej moci, ktorý by zalobkynu poveril odstránením niektorých zariadení mestského mobiliáru v rámci plnenia záväzku verejnej sluzby. 73 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze zmluva z roku 1984 bola cisto obchodnou zmluvou, takze prvá podmienka judikatúry vychádzajúcej z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([63]C-280/00, [64]EU:C:2003:415), nebola splnená. 74 Podla ustálenej judikatúry musia byt kumulatívne splnené styri podmienky judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([65]C-280/00, [66]EU:C:2003:415), aby náhrada za ulozené záväzky sluzby vo verejnom záujme nemohla byt kvalifikovaná ako státna pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2017, Francúzsko/Komisia, [67]T-366/13, neuverejnený, [68]EU:T:2017:135, bod [69]79 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze jedna z nich nie je dodrzaná, postacuje na prijatie záveru o existencii výhody, a teda ze dotknutú náhradu mozno kvalifikovat ako státnu pomoc (rozsudok z 11. júla 2018, Buonotourist/Komisia, [70]T-185/15, neuverejnený, [71]EU:T:2018:430, bod [72]132). 75 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretiu cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut. 76 Vzhladom na tieto okolnosti treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze zachovanie a vyuzívanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 aj po dátume na ich odstránenie stanovenom v tejto prílohe predstavujú výhodu a ze prvý zalobný dôvod nie je dôvodný. O druhom zalobnom dôvode, podla ktorého hypotetická státna pomoc bola zlucitelná s vnútorným trhom na základe oznámenia Komisie s názvom Rámec Európskej únie pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme a rozhodnutia 2012/21 77 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia, ked, predpokladajúc, ze mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984 môze byt kvalifikovaný ako státna pomoc, usúdila, ze mala vzhladom na siroké vysetrovacie právomoci, ktoré jej boli zverené, zabezpecit plný úcinok clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 78 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tvrdenia zalobkyne. 79 Na úvod treba konstatovat, ze zalobkyna sa svojím druhým zalobným dôvodom snazí spochybnit analýzu Komisie týkajúcu sa zlucitelnosti pomoci. Tvrdí, ze na rozdiel od toho, co sa uvádza v odôvodnení 126 napadnutého rozhodnutia, Komisia mala z úradnej povinnosti preskúmat uplatnitelnost clánku 106 ods. 2 ZFEÚ na dotknuté opatrenie a ze sa tým, ze tak neurobila, dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia. 80 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze pokial ide o preskúmanie zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom, dotknutý clenský stát a zainteresované strany môzu proti predbeznému odôvodneniu Komisie v tomto ohlade pocas konania vo veci formálneho zistovania namietat. Clenský stát a v mensej miere zainteresované strany sú vo vseobecnosti v lepsej pozícii preukázat existenciu ciela verejného záujmu sledovaného prijatím predmetného opatrenia, ktorý by umoznoval vyhlásit toto opatrenie za úplne alebo ciastocne zlucitelné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, [73]T-747/17, [74]EU:T:2019:271, bod [75]128). 81 Vzhladom na to, ze ako sa konstatovalo v odôvodnení 126 napadnutého rozhodnutia, belgické orgány nikdy v priebehu konania pred Komisiou nepredlozili ziaden argument na dokázanie toho, ze sa v prejednávanej veci uplatnuje jedna z výnimiek stanovených v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, zalobkyna nemôze Komisii vytýkat, ze z úradnej povinnosti nepreskúmala zlucitelnost mechanizmu náhrady podla zmluvy z roku 1984 s uvedeným clánkom. 82 V dôsledku toho treba dospiet k záveru, ze Komisia sa správne domnievala, ze sa nemozno dovolávat výnimky uvedenej v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Druhý zalobný dôvod je teda potrebné zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode, podla ktorého Komisia porusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o posúdenie sumy, ktorá sa má vrátit O prvej casti, podla ktorej Komisia dostatocne nezohladnila dôkazy predlozené úcastníkmi konania, vo svojej tlacovej správe prejudikuje výsku pomoci, ktorá sa má vrátit, a porusuje svoj rokovací poriadok 83 V rámci prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost odôvodnenia, pretoze výsku pomoci, ktorá sa má vrátit, odhadla na priblizne dva milióny eur, co zodpovedá sume uvádzanej vedlajsím úcastníkom konania napriek tomu, ze ona aj belgické orgány preukázali, ze odhady vedlajsieho úcastníka konania nie sú správne. Komisia navyse prejudikovala výsku pomoci, ktorá sa má vrátit, vo svojej tlacovej správe z 24. júna 2019, pricom vsak táto suma nebola uvedená v napadnutom rozhodnutí. Podla názoru zalobkyne mala Komisia odôvodnit, preco sa rozhodla riadit návrhom vedlajsieho úcastníka konania. To, ze tak neurobila, predstavuje nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a výnimku z jej vlastnej procesnej prírucky o postupoch v oblasti státnej pomoci, z ktorej vyplýva, ze poziadavka odôvodnenia musí byt prísnejsia, pokial ide o sporné body medzi úcastníkmi konania. 84 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tvrdenia zalobkyne. 85 Treba konstatovat, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa skutocnosti, ze Komisia odhadla výsku pomoci, ktorá sa má vrátit, na priblizne dva milióny eur, ked sa stotoznila s týmto posúdením, ktoré uviedol vedlajsí úcastník konania, sú zalozené na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia. 86 Z napadnutého rozhodnutia teda jasne vyplýva, ze zmienka o sume dva milióny eur bola uvedená v rámci prezentácie odhadov pomoci, ktorá sa má vrátit, predlozených vedlajsím úcastníkom konania a belgickými orgánmi, a nie ako dôvod na to, aby Komisia podporila svoje posúdenie tejto sumy. 87 Okrem toho zo znenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, ze Komisia nevycíslila pomoc, ktorá sa má vrátit, ale iba stanovila spôsob výpoctu výsky uvedenej pomoci. V tejto súvislosti totiz uviedla, ze výpocet sa musí vykonat pre kazdé zariadenie uvedené v prílohe 10 a zachované na mieste aj po uplynutí dátumu na jej odstránenie, po 15. septembri 2001, pricom za referenciu sa berie nájomné splatné podla zmluvy z roku 1999 a dane vseobecne sa vztahujúce na reklamné zariadenia, od dátumu pôvodne stanoveného na odstránenie v prílohe 10 (ak bol neskorsí ako 15. september 2001) alebo od 15. septembra 2001 (ak bol skorsí ako 15. september 2001) do dátumu skutocného odstránenia, bez zohladnenia mechanizmu náhrady podla zmluvy z roku 1984. 88 Vzhladom na uz vyssie uvedené treba konstatovat, ze argumentácia zalobkyne, podla ktorej Komisia súhlasila s odhadom výsky pomoci, ktorý uviedol vedlajsí úcastník konania, pricom neodôvodnila, preco sa rozhodla riadit návrhom vedlajsieho úcastníka konania, je neopodstatnená. 89 Prvú cast tretieho zalobného dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti, podla ktorej vycíslenie výsky hypotetickej státnej pomoci nebolo mozné a predstavovalo prekázku jej vrátenia 90 V druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje analýzu Komisie uvedenú v odôvodneniach 52, 119, 137 a 144 rozhodnutia. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia odmietla odhady belgických orgánov a prijala sumu pomoci navrhnutú vedlajsím úcastníkom konania. Po druhé zalobkyna tvrdí, ze v kazdom prípade je v praxi nemozné vycíslit výhodu, ktorá jej bola údajne poskytnutá, kedze v súlade s jej financnou struktúrou zmluva z roku 1984, ktorá upravuje zariadenia uvedené v prílohe 10, nestanovila ziadne nájomné, poplatok za vyuzívanie alebo poplatok a vztahovala sa na zariadenia uvedené v prílohe 10 a zachované na mieste aj po dátume stanovenom na ich odstránenie. Po tretie tvrdí, ze ak by aj Komisia usudzovala, ze náhrada medzi zariadeniami odstránenými este pred dátumom na ich odstránenie stanoveným v prílohe 10 a zariadeniami, ktoré boli zachované aj po dátume na ich odstránenie, by mohla spôsobit nerovnováhu, co zalobkyna nepredpokladá, Komisia by nemohla pozadovat vrátenie z toho vyplývajúcej výhody, lebo vzhladom na to, ze nemôze primerane posúdit údajnú výhodu, by dodrzanie práva na obhajobu mesta Brusel mohlo predstavovat prekázku jej vrátenia v súlade s clánkom 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ ([76]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). 91 V tejto súvislosti zalobkyna v replike dodáva, ze nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uplatnený v zalobe ju zbavuje moznosti presne spochybnit právne a skutkové okolnosti, na ktorých je zalozené posúdenie výsky pomoci. Podla zalobkyne nemoznost posúdit výsku hypotetickej výhody, ktorá jej bola údajne poskytnutá, v spojení s uvedeným nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vedie k poruseniu jej práva na obhajobu a bráni preskúmaniu zákonnosti zo strany súdu. 92 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tvrdenia zalobkyne. V tejto súvislosti Komisia v duplike namieta neprípustnost výhrady spojenej s porusením práva zalobkyne na obhajobu, ktorá bola uvedená v replike, a to z dôvodu, ze v stádiu zaloby sa domnievala, ze mesto Brusel bolo týmto porusením dotknuté. Podla Komisie treba tento nový zalobný dôvod zamietnut ako neprípustný v súlade s clánkom 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 93 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia odmietla odhady belgických orgánov a uznala výsku pomoci navrhnutú vedlajsím úcastníkom konania, treba na jednej strane pripomenút, ze v bodoch 87 a 88 vyssie sa konstatovalo, ze Komisia nevycíslila pomoc, ktorá sa má vrátit, ale iba stanovila spôsob výpoctu výsky uvedenej pomoci bez toho, aby výsku pomoci uvedenú vedlajsím úcastníkom konania schválila. Na druhej strane treba konstatovat, ze Komisia vysvetlila dôvody, preco je podla nej výhoda, ktorá bola zalobkyni poskytnutá, väcsia, nez je výhoda odhadovaná belgickými orgánmi. Komisia tak uviedla, ze sa domnieva, ze odhad uvedenej výhody na 200000 eur predlozený uvedenými orgánmi je neopodstatnený, lebo bol vypocítaný na základe nesprávneho zohladnenia mechanizmu náhrady podla zmluvy z roku 1984. 94 Pokial ide o údajnú nemoznost vycíslit výhodu, ktorá bola zalobkyni poskytnutá, a údajné porusenie práva na obhajobu, ktoré z toho vyplýva, treba na úvod uviest, ze tvrdenie zalobkyne je zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej ako právo na obhajobu v clánku 41 ods. 1 písm. c) Charty základných práv Európskej únie. Pokial ide o zalobný dôvod týkajúci sa verejného poriadku, mozno ho uviest v stádiu repliky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, Badica a Kardiam/Rada, [77]T-619/15, [78]EU:T:2017:532, bod [79]42). 95 Treba dalej konstatovat, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa údajnej nemoznosti vycíslit výhodu, ktorá jej bola poskytnutá, a údajné porusenie jej práva na obhajobu a práva na obhajobu mesta Brusel sú zalozené na nesprávnom predpoklade. Zalobkyna sa totiz v podstate domnieva, ze jedinou výhodou, ktorú by prípadne bolo mozné zohladnit, je výhoda vyplývajúca z nerovnováhy medzi poctom zariadení uvedených v prílohe 10 predcasne odstránených este pred dátumom na ich odstránenie a poctom zariadení zachovaných ako kompenzácia aj po dátume stanovenom v prílohe 10. Podla zalobkyne predstavuje zachovanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 výhodu len v rozsahu, v akom ide uvedené zachovanie nad rámec toho, co kompenzuje mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984. Tento predpoklad, ktorý bol uvedený v rámci konania pred podaním zaloby belgickými orgánmi a ktorý Komisia zamietla, vsak nie je správny. Ako sa totiz uvádza v bodoch 25 az 42 vyssie, zachovanie a vyuzívanie niektorých zariadení uvedených v prílohe 10 zalobkynou po dátume stanovenom v tejto prílohe predstavujú hospodársku výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Preto, ako Komisia správne uvádza v napadnutom rozhodnutí, výpocet mal byt vykonaný pre kazdé zariadenie uvedené v prílohe 10 a zachované po dátume na jeho odstránenie stanovenom v tejto prílohe po 15. septembri 2001, pricom sa ako referencia berie nájomné splatné podla zmluvy z roku 1999 a dane vseobecne sa vztahujúce na reklamné zariadenia, od dátumu pôvodne stanoveného na odstránenie v prílohe 10 (ak bol neskorsí ako 15. september 2001) alebo od 15. septembra 2001 (ak bol skorsí ako 15. september 2001) do dátumu skutocného odstránenia, bez toho, aby sa zohladnil mechanizmus náhrady. 96 Pokial ide o tento spôsob výpoctu stanovený v napadnutom rozhodnutí, treba spresnit, ze podla ustálenej judikatúry, ked Komisia nariaduje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, nie je povinná stanovit presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená (pozri rozsudok z 13. februára 2014, Mediaset, [80]C-69/13, [81]EU:C:2014:71, bod [82]21 a citovanú judikatúru). Podla judikatúry teda stací, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umoznujúce osobe, ktorej je urcené, výsku pomoci, ktorá sa má vrátit, bez neprimeraných tazkostí urcit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2007, Komisia/Francúzsko, [83]C-441/06, [84]EU:C:2007:616, bod [85]41), co je prípad prejednávanej veci. 97 Vzhladom na uz vyssie uvedené je potrebné zamietnut druhú cast tretieho zalobného dôvodu, a teda aj tretí zalobný dôvod ako nedôvodné. O stvrtom zalobnom dôvode, podla ktorého je státna pomoc uznaná v napadnutom rozhodnutí v kazdom prípade premlcaná 98 V rámci stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje odôvodnenia 66 a 67 napadnutého rozhodnutia, pricom tvrdí, ze východiskovým bodom na výpocet poskytnutej pomoci v prejednávanej veci nie je dátum ukoncenia vyuzívania kazdého zariadenia uvedeného v prílohe 10, ktoré bolo zachované aj po dátume stanovenom v tejto prílohe, ale dátum rozhodnutia o náhrade v dôsledku predcasného odstránenia niektorých z uvedených zariadení na ziadost mesta Brusel. Podla zalobkyne vzhladom na to, ze mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984 existoval uz od 31. júla 2000, nech bol na úcel rozhodnutia o uplatnení tohto mechanizmu zvolený akýkolvek dátum, predchádzal 15. septembru 2001. Vrátenie prípadnej pomoci je teda premlcané, kedze prvá ziadost Komisie o informácie urcená belgickým orgánom bola z 15. septembra 2011. 99 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tvrdenia zalobkyne. 100 Podla clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 sa na právomoc Komisie vymáhat pomoc vztahuje premlcacia doba desat rokov. Clánok 17 ods. 2 toho istého nariadenia stanovuje, ze premlcacia doba zacína plynút dnom, ked sa neoprávnená pomoc udelila príjemcovi bud ako individuálna pomoc, alebo ako pomoc podla schémy pomoci, a ze akýkolvek úkon Komisie alebo clenského státu konajúceho na ziadost Komisie v súvislosti s neoprávnenou pomocou prerusí premlcaciu dobu. 101 Podla judikatúry urcenie momentu poskytnutia pomoci sa môze lísit v závislosti od povahy predmetnej pomoci, takze v prípade viacrocného rezimu, ktorý sa prejavuje opakujúcimi sa platbami alebo opakujúcim sa udelovaním výhod, môze byt den prijatia právneho aktu predstavujúceho právny základ pomoci znacne vzdialený odo dna, ked bude podnikom skutocne poskytnutý prospech z výhody. Za takých okolností sa musí na úcely výpoctu premlcacej doby pomoc povazovat za priznanú jej príjemcovi az vtedy, ked mu bola skutocne poskytnutá (rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [86]C-81/10 P, [87]EU:C:2011:811, bod [88]82). 102 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze státnym opatrením, ktoré Komisia povazuje za státnu pomoc, je zachovanie a vyuzívanie zalobkynou niektorých zariadení uvedených v prílohe 10, bez platenia nájomného a daní, od dátumu stanoveného na ich odstránenie v tejto prílohe do dátumu skutocného odstránenia. 103 Vzhladom na túto charakteristiku dotknutej pomoci treba konstatovat, ze bez ohladu na dátum, kedy bolo pred 31. júlom 2000 prijaté rozhodnutie týkajúce sa údajného mechanizmu náhrady podla zmluvy z roku 1984, je dátumom, dokedy mali byt tieto zariadenia odstránené, práve dátum, od ktorého zalobkyna skutocne pozívala výhodu spocívajúcu v neplatení nájomného a daní za zariadenia uvedené v prílohe 10. Práve tento dátum teda predstavuje dátum, ku ktorému bola pomoc poskytnutá zalobkyni v zmysle clánku 17 ods. 2 nariadenia 2015/1589, a teda aj dátum, od ktorého zacala plynút premlcacia doba. 104 Treba dalej konstatovat, ze v prejednávanej veci pomoc spocívala v pravidelnom poskytovaní výhod, kedze dane a nájomné za zariadenia uvedené v prílohe 10 a zachované aj po dátume na ich odstránenie stanovenom v tejto prílohe boli pravidelne platené az do dátumu ich definitívneho odstránenia. 105 Nakoniec, kedze ziadost o informácie, ktorú Komisia zaslala belgickým orgánom, bola z 15. septembra 2011, kazdá prípadná pomoc poskytnutá zalobkyni pred 15. septembrom 2001 je v kazdom prípade premlcaná. 106 V dôsledku toho metodika výpoctu výsky pomoci stanovená Komisiou, podla ktorej sa výpocet musí vykonat pre kazdé zariadenie uvedené v prílohe 10 a zachované aj po uplynutí dátumu stanoveného v tejto prílohe po 15. septembri 2001, pricom sa ako referencia berie nájomné splatné podla zmluvy z roku 1999 a dane vseobecne sa vztahujúce na reklamné zariadenia, od dátumu pôvodne stanoveného na odstránenie v prílohe 10 (ak bol neskorsí ako 15. september 2001) alebo od 15. septembra 2001 (ak bol skorsí ako 15. september 2001) do dátumu skutocného odstránenia bez toho, aby sa zohladnil mechanizmus náhrady podla zmluvy z roku 1984, je teda správna. 107 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, napadnuté rozhodnutie nie je protiprávne v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze státna pomoc, ktorú konstatovala, nie je premlcaná. 108 Vzhladom na uz vyssie uvedené je potrebné zamietnut stvrtý zalobný dôvod, a teda aj zalobu v celom jej rozsahu. O trovách 109 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 110 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Komisia v súlade s jej návrhmi. Kedze vedlajsí úcastník konania nenavrhol ulozit zalobkyni povinnost nahradit trovy konania, znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. JCDecaux Street Furniture Belgium znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Clear Channel Belgium znása svoje vlastné trovy konania. Kanninen Jaeger Stancu Tento rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. septembra 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [89]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3fc1cK/L84429-7149TMP.html#t-ECR_62019TJ0642_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:008:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:007:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A798&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A798 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50&anchor=#point121 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A768&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A768 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A768&anchor=#point39 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A768&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A768 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A768&anchor=#point40 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210&anchor=#point41 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2022%3A50&anchor=#point122 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&anchor=#point140 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point82 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point83 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&anchor=#point60 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A768&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A768 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A768&anchor=#point40 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&anchor=#point72 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&anchor=#point73 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&anchor=#point79 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A430&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A430 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A430&anchor=#point132 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A271&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A271 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A271&anchor=#point128 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A532&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A532 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A532&anchor=#point42 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71&anchor=#point21 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A616&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A616 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A616&anchor=#point41 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point82 89. file:///tmp/lynxXXXX3fc1cK/L84429-7149TMP.html#c-ECR_62019TJ0642_SK_01-E0001