ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozsírená komora) z 15. decembra 2021 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Podporné opatrenia prijaté Rumunskom v prospech petrochemického podniku - Nevymáhanie, hromadenie a zrusenie verejných pohladávok - Zaloba o neplatnost - Lehota na podanie zaloby - Zaciatok plynutia - Clánok 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/1589 - Záujem na konaní - Existencia jedného alebo viacerých opatrení - Státne prostriedky - Pripísatelnost státu - Uplatnitelnost kritéria súkromného veritela - Uplatnenie kritéria súkromného veritela - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-565/19, Oltchim SA, so sídlom v Râmnicu Vâlcea (Rumunsko), v zastúpení: C. Arhold, L.-A. Bondoc, S.-E. Petrisor a K. Struckmann, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Bottka a F. Tomat, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/1144 zo 17. decembra 2018 o státnej pomoci SA.36086 (2016/C) (ex 2016/NN), ktorú Rumunsko poskytlo v prospech spolocnosti Oltchim SA ([2]Ú. v. EÚ L 181, 2019, s. 13), VSEOBECNÝ SÚD (desiata rozsírená komora), v zlození: predseda komory A. Kornezov (spravodajca), sudcovia E. Buttigieg, K. Kowalik-Banczyk, G. Hesse a D. Petrlík, tajomník: P. Cullen, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní, ktoré sa konalo 7. mája 2021, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Skutkový kontext a správne konanie 1 Zalobkyna, spolocnost Oltchim SA, zalozená v roku 1966, v ktorej má Rumunsko podiel na základnom imaní 54,8 %, bola jedným z najväcsích petrochemických podnikov v Rumunsku a na juhovýchode Európy. Jej cinnostou bola výroba petrochemických výrobkov a islo najmä o tekutý hydroxid sodný, propylénoxidové polyoly, zmäkcovadlá a oxoalkoholy. 2 V období rokov 2007 az 2012 sa jej financná situácia zhorsila, kedze sa systematicky zvysovali jej prevádzkové straty, jej kumulované straty a záporné vlastné zdroje. 3 Na úcely nápravy Rumunsko 17. júla 2009 oznámilo Komisii Európskych spolocenstiev najmä podporné opatrenie spocívajúce v premene verejného dlhu spolocnosti Oltchim na akcie. Dna 7. marca 2012 rozhodnutím 2013/246/EÚ týkajúcim sa státnej pomoci SA.29041 (C 28/2009) (ex N 433/2009) - Podporné opatrenia v prospech spolocnosti Oltchim SA Râmnicu Vâlcea ([3]Ú. v. EÚ L 148, 2013, s. 33, dalej len "rozhodnutie z roku 2012") Komisia konstatovala, ze konverzia dlhu zalobkyne vo výske 1049000000 rumunských lei (RON) (zodpovedajúcich priblizne 231 miliónom eur) na akcie, nepredstavuje státnu pomoc. 4 Dna 23. novembra 2012 rumunské ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo dopravy a infrastruktúry, Oficiul Participatiilor Statului si Privatizarii în Industrie (úrad pre úcasti státu a privatizáciu v priemysle, Rumunsko) a Autoritatea pentru Valorificarea Activelor Statului (úrad pre zhodnotenie aktív státu, Rumunsko), ktorý sa neskôr premenoval na Autoritatea pentru Administrarea Activelor Atatului (úrad pre správu aktív státu, Rumunsko, dalej len "AAAS"), ako aj verejné podniky, ktoré boli veritelmi zalobkyne a to spolocnosti Electrica SA, Salrom SA, CFR Marfa SA a CEC Bank SA, tiez dve súkromné banky, ktoré boli veritelmi zalobkyne, a to Banca Transilvania SA a Banca Comerciala Româna SA, ktorá sa neskôr premenila na Erste Bank, a zalobkyna uzavreli memorandum o porozumení (dalej len "memorandum") s cielom financovat obnovu výroby zalobkyne. 5 Po tom, co sa Komisia dozvedela o existencii memoranda prostredníctvom tlace, zacala 16. januára 2013 vysetrovanie ex offo. 6 Dna 30. januára 2013 bolo voci zalobkyni na jej vlastný návrh zacaté konkurzné konanie. V rámci tohto konania konkurzný správca zalobkyne 9. januára 2015 dokoncil konecný zoznam veritelov s uvedením sumy, prednosti a povahy kazdej pohladávky a zaslal ho príslusnému vnútrostátnemu súdnemu orgánu. 7 Dna 9. marca 2015 veritelia zalobkyne schválili plán reorganizácie podniku, ktorý v podstate predpokladal jej predaj novému investorovi, ktorý by prevzal jej aktíva alebo jej cinnosti (dalej len "plán reorganizácie" alebo "plán"). Schválený plán okrem toho stanovoval ciastocné odpustenie dlhu zalobkyne. Dna 22. apríla 2015 príslusný vnútrostátny súdny orgán prijal plán reorganizácie, pricom schválil ciastocné odpustenie dlhu zalobkyne, vytvorenie nového subjektu (Oltchim SPV) a prevod vsetkých zivotaschopných aktív zalobkyne na tento subjekt. Plán reorganizácie nadobudol právoplatnost 24. septembra 2015. 8 Komisia 8. apríla 2016 informovala Rumunsko o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 9 Dna 6. marca 2017 veritelia zalobkyne schválili revidovaný plán reorganizácie, ktorý odteraz predpokladal predaj aktív zalobkyne po castiach, a nie prostredníctvom vytvorenia nového subjektu. Tento revidovaný plán bol potvrdený príslusným vnútrostátnym súdnym orgánom 28. júna 2017 a nadobudol právoplatnost 16. októbra 2017. Na základe tohto revidovaného plánu bola väcsia cast aktív zalobkyne predaná spolocnosti Chimcomplex, druhá cast bola predaná spolocnosti Dynamic Selling Group, zatial co pre zostávajúce casti sa v máji 2018 zacala nová verejná sútaz. B. Napadnuté rozhodnutie 10 Dna 17. decembra 2018 Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2019/1144 o státnej pomoci SA.36086 (2016/C) (ex 2016/NN) (ex 2011/CP), ktorú Rumunsko poskytlo v prospech spolocnosti Oltchim SA ([4]Ú. v. EÚ L 181, 2019, s. 13; dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 11 V napadnutom rozhodnutí Komisia preskúmala kvalifikáciu týchto troch opatrení ako státnej pomoci a ich zlucitelnost s vnútorným trhom: - nevymáhanie a dalsie navysovanie dlhov zalobkyne zo strany AAAS od septembra 2012 do januára 2013 (dalej len "opatrenie 1"), - podpora prevádzky spolocnosti Oltchim v podobe pokracujúcich neuhrádzaných dodávok od septembra 2012 do januára 2013 zo strany spolocností CET Govora a Salrom (dalej len "opatrenie 2"), - odpustenie dlhu vykonané v roku 2015 v rámci plánu reorganizácie zo strany AAAS, Administratia Nationala apele Române (Rumunská státna správa vôd, dalej len "ANE"), spolocností Salrom, Electrica a CET Govora (dalej len "opatrenie 3"). 12 V bode 6.1 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 183 az 301) Komisia dospela k záveru, ze opatrenia citované v bode 11 vyssie predstavovali státnu pomoc, s výnimkou podpory prevádzky zalobkyne spolocnostou Salrom v rámci opatrenia 2 a odpustenia dlhu vykonaného v roku 2015 v rámci plánu reorganizácie zo strany spolocnosti CET Govora v rámci opatrenia 3. Podla uvedeného rozhodnutia boli opatrenia kvalifikované ako státna pomoc poskytnuté v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a preto boli nezákonné. 13 V bode 6.2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 302 az 310) Komisia dospela k záveru, ze státna pomoc je nezlucitelná s vnútorným trhom. 14 V bodoch 6.3 (odôvodnenia 311 az 315) a 6.4 (odôvodnenia 316 az 351) napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze rumunské orgány musia vymáhat sumy zodpovedajúce predmetným opatreniam pomoci, pricom vsak toto vymáhanie nemozno rozsírit na nadobúdatelov aktív zalobkyne, kedze medzi zalobkynou a nadobúdatelmi jej aktív neexistuje hospodárska kontinuita. 15 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia znie: "Tieto opatrenia, na ktoré sa vztahuje toto rozhodnutie a ktoré Rumunsko neoprávnene zaviedlo v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, predstavujú, spolocne a samostatne, státnu pomoc: a) nevymáhanie a dalsie navysovanie dlhu [zo strany AAAS] od septembra 2012 do januára 2013; b) podpora prevádzky spolocnosti Oltchim v podobe pokracujúcich neuhrádzaných dodávok, ktoré poskytovala spolocnost CET Govora, a dalsie navysovanie dlhu voci spolocnosti CET Govora od septembra 2012 bez primeraných opatrení na ochranu jej pohladávok v sume, ktorá sa má urcit spolocne s Rumunskom vo fáze vymáhania; c) odpustenie dlhu voci úradu AAAS, [ANE], spolocnosti Salrom a spolocnosti Electrica SA v rámci plánu reorganizácie v súhrnnej výske, spolu s clánkom 1 písm. a), 1516598405 RON." 16 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia znie: "Nasledujúce opatrenia, na ktoré sa vztahuje toto rozhodnutie, nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ: a) podpora prevádzky spolocnosti Oltchim zo strany spolocnosti Salrom v podobe pokracujúcich dodávok od septembra 2012; b) odpustenie dlhu voci spolocnosti CET Govora v rámci plánu reorganizácie v roku 2015." 17 Clánok 3 napadnutého rozhodnutia znie: "Státna pomoc uvedená v clánku 1 písm. a) a c) v celkovej výske 1516598405 RON, ako aj státna pomoc uvedená v clánku 1 písm. b), ktorú Rumunsko neoprávnene poskytlo v prospech spolocnosti Oltchim v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, je nezlucitelná s vnútorným trhom." 18 V clánkoch 4 a 5 napadnutého rozhodnutia Komisia ulozila Rumunsku povinnost vymáhat státnu pomoc uvedenú v clánku 1 uvedeného rozhodnutia od zalobkyne s okamzitou úcinnostou, pricom napadnuté rozhodnutie sa musí v celom rozsahu vykonat do siestich mesiacov od jeho oznámenia. V clánku 6 napadnutého rozhodnutia Komisia nariadila Rumunsku, aby jej poskytlo urcité informácie a informovalo ju o stave napredovania opatrení prijatých na vykonanie napadnutého rozhodnutia. V clánku 7 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze toto rozhodnutie je urcené Rumunsku a ze Komisia môze uverejnit sumy pomoci a úrokov vymozených podla tohto rozhodnutia. II. Konanie a návrhy úcastníkov 19 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 14. augusta 2019 podala túto zalobu. 20 Komisia 3. decembra 2019 podala vyjadrenie k zalobe. 21 Zalobkyna podala repliku 21. februára 2020. 22 Komisia 25. mája 2020 podala dupliku. 23 Podla clánku 106 ods. 2 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu zalobkyna predlozila 19. júna 2020 odôvodnenú ziadost o nariadenie pojednávania. 24 Listom kancelárie súdu z 19. marca 2021 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku, polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré odpovedali v stanovených lehotách. 25 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní zo 7. mája 2021. 26 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 a clánky 3 az 7 napadnutého rozhodnutia, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 27 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny rámec A. O prípustnosti zaloby 28 Komisia uvádza dve námietky neprípustnosti proti tejto zalobe, z ktorých prvá sa týka oneskoreného podania zaloby a druhá neexistencie záujmu zalobkyne na konaní. 1. O údajnom oneskorenom podaní zaloby 29 Komisia sa domnieva, ze zaloba je neprípustná z dôvodu oneskoreného podania. Podla nej lehota na podanie zaloby zacala v podstate plynút od okamihu, ked sa zástupca zalobkyne dozvedel o napadnutom rozhodnutí. V prejednávanej veci Komisia na základe uplatnenia clánku 24 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ ([5]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) zaslala doporucenými listami zo 16. mája 2019 súdom ustanoveným správcom zalobkyne, konkrétne spolocnostiam Rominsolv S.p.r.l. a BDO - Business Restructuring S.p.r.l., nedôvernú verziu napadnutého rozhodnutia v rumuncine a anglictine. Podla Komisie BDO - Business Restructuring dostala toto oznámenie 30. mája 2019, zatial co Rominsolv ho dostala 4. júna 2019. Lehota na podanie zaloby tak zacala plynút od okamihu, ked sa prvý z nich o tomto rozhodnutí dozvedel, v prejednávanej veci 30. mája 2019, a nie odo dna uverejnenia napadnutého rozhodnutia v úradnom vestníku, teda 5. júla 2019, takze hranicným dátumom na podanie tejto zaloby bol 12. august 2019. Kedze zaloba bola podaná 14. augusta 2019, je zaloba neprípustná z dôvodu jej oneskoreného podania. 30 Podla Komisie je zaciatkom plynutia lehoty na podanie zaloby podla clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ den uverejnenia napadnutého aktu v úradnom vestníku iba vtedy, ak toto uverejnenie podmienuje nadobudnutie právoplatnosti alebo nadobudnutie úcinnosti uvedeného aktu a je stanovené Zmluvou o FEÚ. Rozhodnutia prijaté Komisiou na základe clánku 9 nariadenia 2015/1589, ako je napadnuté rozhodnutie, nadobúdajú úcinnost ich oznámením dotknutému clenskému státu, ktorému sú urcené, a nie ich uverejnením v úradnom vestníku. Podla Komisie uverejnenie takéhoto rozhodnutia v úradnom vestníku podla clánku 32 ods. 3 tohto nariadenia nepredstavuje uverejnenie v zmysle clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ, ale jednoduché oboznámenie sa s týmto rozhodnutím v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia. V dôsledku toho v oblasti státnej pomoci je zaciatkom plynutia lehoty na podanie zaloby dátum oznámenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o clenský stát, ktorému je toto rozhodnutie urcené, alebo dátum, ked sa dotknuté osoby dozvedeli o uvedenom rozhodnutí. Podla názoru Komisie ak teda dátum, ked dotknutá osoba prijala oznámenie napadnutého rozhodnutia stanovené v clánku 24 ods. 1 nariadenia 2015/1589, predchádza dátumu jeho uverejnenia v úradnom vestníku, lehota na podanie zaloby zacína plynút práve od tohto skorsieho dátumu. 31 Komisia uznáva, ze nou navrhovaný výklad clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ je v rozpore s dlhodobou judikatúrou súdov Európskej únie. Ako vsak výslovne potvrdila na pojednávaní, tvrdí, ze Vseobecný súd musí prehodnotit túto judikatúru najmä s prihliadnutím na rozsudok zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia ([6]C-339/16 P, [7]EU:C:2017:384), a na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Georgsmarienhütte a i. ([8]C-135/16, [9]EU:C:2018:120), ktoré podla nej potvrdzujú výklad tohto ustanovenia, ktorý uvádza. 32 Zalobkyna spochybnuje tvrdenia Komisie. 33 V zmysle clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ sa zaloba o neplatnost musí podat v lehote do dvoch mesiacov, a to podla okolností od uverejnenia daného aktu alebo jeho oznámenia zalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dna, ked sa o nom zalobca dozvedel. 34 Oznámením v zmysle clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ je úkon, ktorým autor aktu oznámi tento akt svojmu adresátovi alebo svojim adresátom a umozní im tak oboznámit sa s týmto aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. februára 2018, LL/Parlament, [10]C-326/16 P, [11]EU:C:2018:83, bod [12]48 citovanú judikatúru). 35 V prejednávanej veci je nesporné, ako vyplýva z clánku 7 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, ze Rumunsko bolo jediným adresátom napadnutého rozhodnutia. Preto, kedze zalobkyna nie je adresátom tohto rozhodnutia, oznámenie uvedeného rozhodnutia, ktoré jej bolo poskytnuté podla clánku 24 ods. 1 nariadenia 2015/1589, nepredstavuje oznámenie v zmysle clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, [13]T-17/02, [14]EU:T:2005:218, body [15]75 a [16]76 a citovanú judikatúru). 36 Za týchto podmienok treba posúdit, ci za okolností prejednávanej veci treba zaciatok plynutia lehoty na podanie zaloby vo vztahu k zalobkyni urcit podla kritéria uverejnenia alebo podla kritéria oboznámenia sa s aktom v zmysle clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ. 37 V tejto súvislosti zo samotného znenia clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ a najmä pojmu "ak toto chýba" vyplýva, ze kritérium dátumu dozvedenia sa o akte má vo vztahu ku kritériu uverejnenia podpornú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. marca 1998, Nemecko/Rada, [17]C-122/95, [18]EU:C:1998:94, bod [19]35, a z 11. marca 2009, TF1/Komisia, [20]T-354/05, [21]EU:T:2009:66, bod [22]33). Dátum uverejnenia, ak existuje, je teda vo vztahu k dátumu dozvedenia sa o akte rozhodujúcim kritériom na urcenie zaciatku plynutia lehoty na podanie zaloby (uznesenie z 25. novembra 2008, S.A.BA.R./Komisia, [23]C-501/07 P, neuverejnené, [24]EU:C:2008:652, bod [25]22, a rozsudok z 11. novembra 2010, Transportes Evaristo Molina/Komisia, [26]C-36/09 P, neuverejnený, [27]EU:C:2010:670, bod [28]37). 38 Vseobecný súd uz mal prílezitost zdôraznit, ze pokial ide o akty, ktoré sa podla ustálenej praxe dotknutej institúcie uverejnujú v úradnom vestníku, aj napriek tomu, ze toto uverejnenie nie je podmienkou ich uplatnovania, kritérium dátumu, ked sa zalobca o akte dozvedel, sa nepouzije a ze lehota na podanie zaloby zacína plynút práve od dátumu uverejnenia. Za takýchto okolností môzu dotknuté tretie osoby oprávnene pocítat s tým, ze daný akt bude uverejnený. Toto riesenie, ktorého úcelom je právna istota a ktoré platí vo vztahu ku vsetkým dotknutým tretím osobám, má svoj význam najmä vtedy, ked sa dotknutá tretia osoba podávajúca zalobu dozvie o akte pred jeho uverejnením (pozri rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia, [29]T-354/05, [30]EU:T:2009:66, bod [31]34 a citovanú judikatúru). 39 Judikatúra pripomenutá v bode 38 vyssie platí o to viac pre akty, ktorých uverejnenie v úradnom vestníku právo Únie urobilo povinným. Tak je to aj v prejednávanej veci, kedze clánok 32 ods. 3 nariadenia 2015/1589 vyzaduje uverejnenie rozhodnutí Komisie prijatých podla clánku 9 tohto nariadenia v úradnom vestníku. Na základe tejto povinnosti bola verzia napadnutého rozhodnutia, ktorá nie je dôverná, uverejnená v úradnom vestníku z 5. júla 2019 ([32]Ú. v. EÚ L 181, 2019, s. 13). 40 Komisia vsak tvrdí, ze Vseobecný súd musí túto judikatúru prehodnotit. Podla nej sa kritérium uverejnenia v zmysle clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ týka len prípadu, ked uverejnenie napadnutého aktu v úradnom vestníku podmienuje nadobudnutie úcinnosti alebo nadobudnutie jeho úcinnosti a je stanovené Zmluvou o FEÚ. 41 Na úcely preskúmania, ci je potrebné prehodnotit existujúcu judikatúru v zmysle, v ktorom to navrhuje Komisia, treba v prvom rade zohladnit výklad clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ a v druhom rade prípadný vplyv rozsudku zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia ([33]C-339/16 P, [34]EU:C:2017:384), a návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Georgsmarienhütte a i. ([35]C-135/16, [36]EU:C:2018:120), ktoré uvádza Komisia, na tento výklad. a) Výklad clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ 42 Podla ustálenej judikatúry treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohladnit nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2018, SNCF Mobilités/Komisia, [37]C-127/16 P, [38]EU:C:2018:165, bod [39]29 a citovanú judikatúru). 43 V prvom rade, pokial ide o znenie clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ, po prvé treba uviest, ze toto ustanovenie pouzíva výraz "zverejnenie opatrenia" bez toho, aby k tomu nieco pridalo, a bez toho, aby vyzadovalo, aby takéto uverejnenie nevyhnutne podmienovalo nadobudnutie platnosti alebo nadobudnutie úcinnosti takéhoto aktu, alebo bolo stanovené Zmluvou o FEÚ. Zo znenia clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ teda nevyplýva, ze autori Zmluvy chceli obmedzit pojem uverejnenie v zmysle tohto ustanovenia len na prípad, ked uverejnenie podmienuje nadobudnutie platnosti alebo nadobudnutie úcinnosti napadnutého aktu a ked je to stanovené Zmluvou o FEÚ. 44 Po druhé pouzitie slovného spojenia "ak toto chýba", preukazuje, ze autori Zmluvy vedome oznacili oboznámenie sa s napadnutým aktom za subsidiárne kritérium, ktoré sa uplatní len v prípade neuverejnenia napadnutého aktu. 45 Po druhé kontextuálny a teleologický výklad clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ potvrdzuje tieto závery. V tejto súvislosti treba uviest, ze clánok 263 ZFEÚ, ktorý je súcastou oddielu 5, nazvaného "Súdny dvor Európskej únie", kapitoly 1 s názvom "Orgány" hlavy I siestej casti Zmluvy o FEÚ upravuje najmä podmienky, za ktorých sa osoby podliehajúce súdnej právomoci môzu obrátit na súd Únie so zalobou o neplatnost aktu institúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie. 46 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci konat nemozno vykladat restriktívne (rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [40]25/62, [41]EU:C:1963:17, bod [42]222, a uznesenie z 25. mája 2004, Schmoldt a i./Komisia, [43]T-264/03, [44]EU:T:2004:157, bod [45]59). 47 Výklad clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ, ktorý navrhuje Komisia, v podstate vedie k pouzitiu kritéria uverejnenia v zmysle tohto ustanovenia restriktívnejsie ako kritérium vyplývajúce z jeho znenia tým, ze sa k nemu pridáva dodatocná podmienka, podla ktorej uverejnenie musí podmienovat nadobudnutie platnosti alebo nadobudnutie úcinnosti napadnutého aktu a musí byt stanovené Zmluvou o FEÚ. Okrem toho, ze takáto dodatocná podmienka nevyplýva zo znenia clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ (pozri bod 43 vyssie), koliduje aj s cielom, ktorý je základom tohto ustanovenia. 48 Úcel clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ totiz spocíva v zabezpecení právnej istoty tým, ze sa zamedzí casovo neobmedzenému spochybnovaniu aktov Únie, ktoré vyvolávajú právne úcinky (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. septembra 2019, Fryc/Komisia, [46]C-230/19 P, neuverejnené, [47]EU:C:2019:685, bod [48]18 a citovanú judikatúru). Zásada právnej istoty vyzaduje, aby lehoty na podanie zaloby a ich zaciatok plynutia boli definované dostatocne presne, jasne, predvídatelne a boli lahko overitelné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2010, Uniplex (UK), [49]C-406/08, [50]EU:C:2010:45, bod [51]39 citovanú judikatúru]. Je totiz v záujme právnej istoty a vseobecnejsie stability právneho poriadku Únie, aby bolo mozné s istotou urcit dátum, od ktorého sa akty Únie stávajú konecnými, kedze voci nim neexistuje opravný prostriedok. 49 Autori Zmluvy o FEÚ tým, ze sledovali ciel právnej istoty, chceli uprednostnit dátum uverejnenia aktu ako zaciatok plynutia lehoty na podanie zaloby, pricom tento dátum môze urcit akákolvek dotknutá osoba s pozadovanou istotou a bez akejkolvek pochybnosti skôr, nez dátum dozvedenia sa o napadnutom akte. 50 Na jednej strane sa totiz tento posledný uvedený dátum môze menit v závislosti od individuálneho dozvedenia sa kazdej dotknutej osoby, takze zaciatok plynutia lehoty na podanie zaloby, a teda dátum uplynutia tejto lehoty, nemozno urcit jednotne. Na druhej strane dátum dozvedenia sa o napadnutom akte môze byt v urcitých prípadoch tazké urcit a môze byt predmetom sporu, kedze dôkaz o dozvedení sa velmi závisí od skutocností a okolností. 51 Poziadavky súvisiace s právnou istotou teda na úcely urcenia zaciatku plynutia lehoty na podanie zaloby vyzadujú uprednostnit urcitú, predvídatelnú a lahko overitelnú povahu uverejnenia aktu Únie v úradnom vestníku bez ohladu na to, ci toto uverejnenie podmienuje nadobudnutie platnosti alebo nadobudnutie úcinnosti tohto aktu a ci je stanovené v Zmluve o FEÚ alebo v sekundárnom práve. 52 Okrem toho treba pripomenút, ze pravidlá týkajúce sa lehôt na podanie zaloby musí súd uplatnit tak, aby zabezpecil nielen právnu istotu, ale aj rovnost osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred zákonom (pozri rozsudok z 19. júna 2019, RF/Komisia, [52]C-660/17 P, [53]EU:C:2019:509, bod [54]58 a citovaná judikatúra). 53 V tejto poslednej uvedenej súvislosti urcite nie je vylúcené, ako správne zdôraznuje Komisia, ze zainteresovanej strane bude napadnutý akt na základe clánku 24 ods. 1 nariadenia 2015/1589 oznámený niekolko týzdnov, ba dokonca niekolko mesiacov pred jeho uverejnením v úradnom vestníku, takze za takýchto okolností môze mat na prípravu svojej zaloby lehotu dlhsiu ako dva mesiace, a teda dlhsiu nez lehotu, ktorú má k dispozícii dotknutý clenský stát. 54 Akýkolvek casový posun medzi oznámením rozhodnutia zainteresovaným stranám podla clánku 24 ods. 1 nariadenia 2015/1589 a jeho uverejnením v úradnom vestníku vsak vo velkej miere závisí od rýchlosti, akou sluzby Komisie pripravujú znenie predmetného rozhodnutia na uverejnenie, ako aj od prípadných omeskaní pri jeho uverejnení v úradnom vestníku. Pôvod tohto posunu je teda administratívny, ci dokonca konjunkturálny, a teda ho nemozno nijako pripísat zainteresovanej strane. Preto je úlohou Komisie dbat na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze sa v rámci mozností takémuto casovému posunu vyhne zavedením primeraných správnych opatrení, a nie prostredníctvom restriktívneho výkladu clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ, tak ako ho odporúca. 55 Komisia nemôze argumentovat ani tým, ze podla nej výklad clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ sledovaný judikatúrou pripomenutou v bodoch 37 a 38 vyssie zbavuje clánok 24 ods. 1 nariadenia 2015/1589 akéhokolvek potrebného úcinku. V tejto súvislosti stací poznamenat, ze cielom tohto posledného uvedeného ustanovenia nie je upravit zaciatok plynutia lehoty na podanie zaloby a ze v ziadnom prípade nemôze podmienovat výklad ustanovenia primárneho práva. 56 Z doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ teda vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, pojem zverejnenie napadnutého aktu ako zaciatok plynutia lehoty na podanie zaloby o neplatnost zalobcom, ktorý nie je adresátom tohto aktu, sa nemá vykladat tak, ze sa vztahuje len na prípad, ked uverejnenie v úradnom vestníku podmienuje nadobudnutie platnosti alebo nadobudnutie úcinnosti uvedeného aktu a je stanovené Zmluvou o FEÚ. b) O vplyve rozsudku zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia (C-339/16 P) a návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Georgsmarienhütte a i. (C-135/16) 57 Treba preskúmat, ci ako tvrdí Komisia, rozsudok zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia ([55]C-339/16 P, [56]EU:C:2017:384), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Georgsmarienhütte a i. ([57]C-135/16, [58]EU:C:2018:120), zmenili judikatúru v zmysle uvádzanom Komisiou. 58 Po prvé treba uviest, ze vec, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia ([59]C-339/16 P, [60]EU:C:2017:384), sa týkala prípadu, ktorý bol úplne odlisný od prípadu, o ktorý ide v prejednávanej veci, pretoze v tejto veci islo o vztah medzi kritériom uverejnenia a kritériom oznámenia vo vztahu k zalobcovi, ktorý bol adresátom napadnutého aktu a ktorému bol tento akt oznámený. 59 V tomto kontexte Súdny dvor konstatoval, ze zo znenia clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ a clánku 297 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ v ich vzájomnej súvislosti vyplýva, ze pokial ide o zaloby o neplatnost, dátum, ktorý je potrebné zohladnit na urcenie zaciatku plynutia lehoty na podanie zaloby, je jednak dátum uverejnenia, ked toto uverejnenie, ktoré je podmienkou vstupu aktu do platnosti, je stanovené touto zmluvou, a jednak dátum oznámenia v ostatných prípadoch uvedených v clánku 297 ods. 2 tretom pododseku ZFEÚ, medzi ktorými sa nachádza aj prípad rozhodnutí uvádzajúcich, komu sú urcené. Podla Súdneho dvora oznámenie aktu nemá subsidiárnu povahu vo vztahu k jeho uverejneniu v úradnom vestníku, pokial ide o urcenie zaciatku plynutia lehoty na podanie zaloby, ktorá sa uplatnuje na toho, komu je tento akt urcený (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia, [61]C-337/16 P, [62]EU:C:2017:381, body [63]36, [64]38 a [65]40; zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia, [66]C-338/16 P, [67]EU:C:2017:382, body [68]36, [69]38 a [70]40, a zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia, [71]C-339/16 P, [72]EU:C:2017:384, body [73]36, [74]38 a [75]40). 60 Súdny dvor teda odkázal na clánok 297 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ s cielom objasnit vztah medzi kritériom uverejnenia a kritériom oznámenia vo vztahu k clenskému státu, ktorému je napadnutý akt urcený. Vzhladom na to, ze clánok 263 siesty odsek ZFEÚ neuvádza, ci má jedno z týchto kritérií prednost pred druhým, Súdny dvor sa pri ich vymedzení opieral o clánok 297 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ. 61 Naopak, prejednávaná vec sa týka vztahu medzi kritériom uverejnenia a kritériom dozvedenia sa vo vztahu k zalobcovi, ktorý nie je adresátom napadnutého aktu. V tomto prípade vsak samotný clánok 263 siesty odsek ZFEÚ stanovuje subsidiárnu povahu kritéria dozvedenia sa v porovnaní s kritériom uverejnenia. 62 Navyse nic nenaznacuje, ze v rozsudku zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia ([76]C-339/16 P, [77]EU:C:2017:384), mal Súdny dvor v úmysle upustit od svojej judikatúry pripomenutej v bode 37 vyssie. Naopak, v bode 39 svojho rozsudku Súdny dvor potvrdil závery vyplývajúce z bodu 35 rozsudku z 10. marca 1998, Nemecko/Rada ([78]C-122/95, [79]EU:C:1998:94), podla ktorých zo samotného znenia clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ vyplýva, ze dátum oboznámenia sa s aktom má ako kritérium pre zaciatok plynutia lehoty na podanie zaloby subsidiárny charakter vo vztahu ku kritériu uverejnenia alebo oznámenia aktu. 63 Vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 10. marca 1998, Nemecko/Rada ([80]C-122/95, [81]EU:C:1998:94), sa vsak v podstate týkala tej istej otázky, o akú ide v prejednávanej veci, súvisiacej so zaciatkom plynutia lehoty na podanie zaloby. V tejto veci islo o prípustnost zaloby podanej clenským státom proti rozhodnutiu Rady Európskej únie o uzavretí medzinárodnej dohody zaväzujúcej Úniu, ktorého obsah tento clenský stát poznal od dátumu samotného jeho prijatia z dôvodu jeho úcasti na uvedenom prijímaní v Rade. Uvedené rozhodnutie bolo následne uverejnené v úradnom vestníku bez toho, aby toto uverejnenie podmienovalo jeho nadobudnutie platnosti. Pred Súdnym dvorom Rada v podstate z rovnakých dôvodov, aké uviedla Komisia v prejednávanej veci, tvrdila, ze zaloba je neprípustná, pricom tvrdila, ze za zaciatok plynutia lehoty na podanie zaloby mozno povazovat dátum uverejnenia v úradnom vestníku iba v prípade aktov, pre ktoré je toto uverejnenie podmienkou ich uplatnitelnosti. 64 Súdny dvor sa vsak neriadil výkladom navrhovaným Radou, kedze implicitne, ale nevyhnutne, z bodov 34 az 40 rozsudku z 10. marca 1998, Nemecko/Rada ([82]C-122/95, [83]EU:C:1998:94), vyplýva, ze pokial napadnutý akt neuvádza adresáta, alebo ak ho uvádza, pokial zalobca nie je adresátom tohto aktu, uverejnenie uvedeného aktu v úradnom vestníku predstavuje okamih, od ktorého zacína plynút lehota na podanie zaloby, a to aj v prípade, ze uvedené uverejnenie nie je podmienkou nadobudnutia platnosti alebo nadobudnutia úcinnosti aktu, a dokonca ak sa zalobca dozvedel o akte pred dátumom uverejnenia inými rovnako spolahlivými spôsobmi. 65 Po druhé, pokial ide o návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Georgsmarienhütte a i. ([84]C-135/16, [85]EU:C:2018:120, bod [86]63), stací uviest, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku z 25. júla 2018, Georgsmarienhütte a i. ([87]C-135/16, [88]EU:C:2018:582), neprevzal tvrdenie uvedené v bode 63 týchto návrhov. 66 Po tretie skutocnost uvádzaná Komisiou, ze judikatúra citovaná v bodoch 37 a 38 vyssie predchádza nadobudnutiu úcinnosti nariadenia 2015/1589, je irelevantná, kedze clánok 263 siesty odsek ZFEÚ ostal nezmenený a kedze zmeny sekundárneho práva Únie zjavne nemôzu zmenit výklad ustanovení Zmluvy. Navyse treba konstatovat, ze clánok 24 ods. 1 nariadenia 2015/1589, na základe ktorého Komisia vytvorila cast svojej argumentácie, ako aj clánok 32 ods. 3 tohto nariadenia zostali v podstate nezmenené v porovnaní s analogickými ustanoveniami nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([89]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). c) Závery 67 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze zaciatkom plynutia lehoty na podanie zaloby o neplatnost rozhodnutia Komisie prijatého na základe clánku 9 nariadenia 2015/1589 vo vztahu k zalobcovi, ktorý nie je jeho adresátom, je dátum uverejnenia tohto rozhodnutia v úradnom vestníku. 68 Kedze napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku 5. júla 2019 a zaloba bola podaná 14. augusta 2019, treba konstatovat, ze táto zaloba bola podaná v lehote dvoch mesiacov stanovenej v clánku 263 siestom odseku ZFEÚ, predlzenej v súlade s clánkami 59 a 60 rokovacieho poriadku o strnástdnovú a desatdnovú lehotu. 69 Preto je potrebné zamietnut prvú námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, zalozenú na oneskorenom podaní zaloby. 2. O údajnej absencii záujmu zalobkyne na konaní 70 Komisia tvrdí, ze zalobkyna nemá právny záujem na konaní jednak z dôvodu, ze pravdepodobne prestane existovat pred skoncením tohto konania z dôvodu jej bezprostredne hroziacej definitívnej likvidácie, a jednak, ze prejednávaná zaloba slúzi len záujmu niektorých prednostných súkromných veritelov zalobkyne, a nie záujmu samotnej zalobkyne. 71 Zalobkyna spochybnuje tvrdenia Komisie. 72 Podla ustálenej judikatúry je zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie aktu musí byt spôsobilé vyvolat právne následky, a teda zaloba musí byt spôsobilá svojím výsledkom priniest prospech tomu, kto ju podal (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [90]C-33/14 P, [91]EU:C:2015:609, bod [92]55 a citovaná judikatúra). Záujem zalobcu na konaní musí vzhladom na predmet zaloby existovat v okamihu jej podania, inak je neprípustná, a musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opacnom prípade musí byt konanie zastavené (pozri rozsudok z 20. júna 2013, Cańas/Komisia, [93]C-269/12 P, neuverejnený, [94]EU:C:2013:415, bod [95]15 a citovanú judikatúru). 73 Po prvé v prejednávanej veci je nesporné, ze v case podania tejto zaloby zalobkyna existovala ako právnická osoba. Tvrdenie Komisie, podla ktorého by zalobkyna mohla prestat existovat pred ukoncením tohto konania, je cisto hypotetické, kedze ziadna skutocnost v spise neumoznuje s istotou urcit, ci a kedy by zalobkyna mohla prestat existovat. 74 Po druhé treba pripomenút, ze jedným z cielov kazdého konkurzného konania je maximalizovat konkurznú majetkovú podstatu insolventného podniku, a to aj prostredníctvom podania zaloby, ktorou sa spochybnujú dlhy znizujúce túto majetkovú podstatu. Ak by vsak Vseobecný súd musel zrusit napadnuté rozhodnutie a najmä vymáhanie predmetnej pomoci, toto zrusenie by sa mohlo odrazit na zvysnej casti konkurznej podstaty zalobkyne. Z toho vyplýva, ze v rámci tohto konania zalobkyna koná vo svojom vlastnom záujme. 75 Okrem toho okolnost, ze tento záujem sa môze zhodovat so záujmom iných osôb, nebráni prípustnosti zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [96]C-33/14 P, [97]EU:C:2015:609, bod [98]84). 76 Druhú námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, ktorá je zalozená na absencii záujmu zalobkyne na konaní, treba preto zamietnut. B. O veci samej 77 Zalobkyna uvádza devät zalobných dôvodov, ktoré sa v podstate týkajú kvalifikácie kazdého z troch opatrení uvedených v bode 11 vyssie ako státnej pomoci. Pokial ide konkrétne o opatrenia 1 a 2, domnieva sa, ze napadnuté rozhodnutie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o existenciu hospodárskej výhody, ako aj neexistenciu alebo nedostatocnost odôvodnenia. Pokial ide o opatrenie 3, uvádza tri zalobné dôvody zalozené na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o existenciu prevodu státnych prostriedkov v súvislosti so spolocnostou Electrica, pripísatelnost tohto opatrenia státu a existenciu hospodárskej výhody, ako aj zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a tiez zalobný dôvod týkajúci sa výpoctu sumy pomoci, ktorá sa má vrátit. 78 Na úvod treba uviest, ze v bodoch 6.1.1 a 6.1.2.1 az 6.1.2.3 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala oddelene kazdé z troch opatrení vymenovaných v bode 11 vyssie a v odôvodnení 298 uvedeného rozhodnutia ich kazdé samostatne kvalifikovala ako státnu pomoc. Dalej v bode 6.1.2.4 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, ze opatrenia 1, 2 a 3 sú vnútorne prepojené a sledujú rovnaký ciel, a v odôvodnení 299 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, ze "opatrenia 1, 2 a 3 spolocne sú opatrením [státnej] pomoci". Napokon, hoci Komisia vymenovala v clánku 1 písm. a) az c) napadnutého rozhodnutia kazdé z týchto troch opatrení, dospela v uvedenom clánku k záveru, ze predstavujú státnu pomoc, ci uz sa posudzujú "spolocne a[lebo] samostatne". 79 Na úvod je teda potrebné preskúmat, ci opatrenia 1, 2 a 3 predstavujú tri rôzne zásahy alebo jeden zásah. 1. O otázke, ci opatrenia 1, 2 a 3 predstavujú tri rôzne zásahy alebo jeden zásah 80 Zalobkyna bez toho, aby uviedla samostatný zalobný dôvod týkajúci sa kvalifikácie opatrení 1, 2 a 3 ako odlisných zásahov alebo ako jediného zásahu, v podstate tvrdí, ze existencia státnej pomoci v prejednávanej veci mohla byt preukázaná len individuálne, a to individuálne ako opatrenie po opatrení a veritel za veritelom. 81 Zalobkyna tak vo svojej zalobe s odkazom na bod 6.1.2.4 napadnutého rozhodnutia zdôraznuje, ze Komisia "musí... preukázat, ze uzavretie memoranda bolo pripísatelné státu, pokial ide o kazdého verejného veritela posudzovaného individuálne", a ze "opatrenia prijaté kazdým z verejných veritelov sa musia... posudzovat oddelene". Okrem toho v casti zaloby nazvanej "Pripísatelnost státu musí byt preskúmaná individuálne pri vsetkých dotknutých verejných veriteloch", v podstate tvrdí, ze "Komisia musí preukázat pripísatelnost individuálne pre kazdý verejný podnik". 82 Okrem toho podla zalobkyne, ked Komisia uplatnila kritérium súkromného veritela na urcenie, ci existovala hospodárska výhoda v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, mala "pre kazdé opatrenie" vykonat "individuálne posúdenie kazdého z dotknutých verejnoprávnych podnikov". 83 Vo svojej replike zalobkyna okrem iného tvrdí, ze "pripísatelnost státu (ako aj vsetky ostatné prvky tvoriace pojem státna pomoc, ako hospodárska výhoda) sa musí posudzovat pre kazdé opatrenie kazdého verejného veritela individuálne". 84 Vo svojej odpovedi na opatrenie Vseobecného súdu na zabezpecenie priebehu konania zalobkyna v podstate dodala, ze vzhladom na predmet, povahu, chronológiu, ciel a kontext opatrení 1, 2 a 3, ako aj odlisnú totoznost kazdého poskytovatela týchto opatrení a jeho odlisnú situáciu v case prijatia týchto opatrení, tieto tri opatrenia predstavovali tri rôzne zásahy, a nie jediný zásah v zmysle rozsudku z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. ([99]C-399/10 P a C-401/10 P, [100]EU:C:2013:175, body [101]103 a [102]104). 85 Komisia vo svojej odpovedi na opatrenie Vseobecného súdu na zabezpecenie priebehu konania v podstate tvrdí, ze zalobkyna vo svojej zalobe nespochybnila existenciu hospodárskej výhody vyplývajúcej z prepojenosti sporných opatrení, a teda ze akýkolvek nový zalobný dôvod uvedený zalobkynou v tejto súvislosti, hoci aj v odpovedi na uvedené opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, je oneskorený a neprípustný. Pokial ide o meritum veci, Komisia opakuje niektoré konstatovania uvedené v bode 6.1.2.4 napadnutého rozhodnutia a domnieva sa, ze v nom preukázala, ze predmetné opatrenia boli vnútorne prepojené a ze sledovali rovnaký ciel, a to podporu a zachovanie zalobkyne na trhu, ako aj ochránit jej zamestnancov, a ze preto spolu poskytli zalobkyni hospodársku výhodu a predstavujú státnu pomoc. a) O prípustnosti tvrdení uvádzaných zalobkynou 86 Komisia sa v podstate domnieva, ze tvrdenia uvedené zalobkynou v jej odpovedi na opatrenie Vseobecného súdu na zabezpecenie priebehu konania týkajúce sa kvalifikácie opatrení 1, 2 a 3 ako jedného zásahu alebo ako oddelených zásahov, predstavujú nový neprípustný zalobný dôvod. 87 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Dôvod alebo tvrdenie, ktoré predstavujú doplnenie dôvodu uvedeného skôr, ci uz priamo alebo nepriamo, v pôvodnom návrhu na zacatie konania a ktoré úzko súvisia s týmto dôvodom, vsak musia byt vyhlásené za prípustné (pozri rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, [103]C-56/18 P, [104]EU:C:2020:192, bod [105]66 a citovaná judikatúra). 88 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 81 a 82 vyssie, vsetky zalobné dôvody a tvrdenia uvedené zalobkynou v jej zalobe sú zalozené jednak na predpoklade, ze kazdé z opatrení 1, 2 a 3 musí byt predmetom samostatného posúdenia, a na druhej strane, ze toto posúdenie sa musí individuálne týkat kazdého veritela dotknutého týmito opatreniami. Okrem toho zalobkyna vo svojej zalobe a replike viackrát zdôraznuje, ze Komisia mala preukázat, ze kazdé z týchto opatrení, posudzované jednotlivo, a teda konanie kazdého veritela v kontexte kazdého z týchto opatrení, bolo pripísatelné státu a poskytlo jej výhodu. 89 Samotná skutocnost, ze zalobkyna túto argumentáciu neuviedla ako samostatný zalobný dôvod na podporu svojej zaloby, nie je rozhodujúca. Podla ustálenej judikatúry sa totiz zaloba má vykladat tak, aby jej bol priznaný potrebný úcinok, a to tak, ze sa vykoná celkové posúdenie zaloby (pozri rozsudok z 29. apríla 2020, Intercontact Budapest/CdT, [106]T-640/18, neuverejnený, [107]EU:T:2020:167, bod [108]25 a citovanú judikatúru). 90 Za týchto okolností sa pripájajú tvrdenia uvedené zalobkynou v jej odpovedi na opatrenie Vseobecného súdu na zabezpecenie priebehu konania zhrnuté v bode 84 vyssie a dalej rozvíjajú argumentáciu uz uvedenú v zalobe, ako aj v replike, takze predstavujú rozsírenie tejto argumentácie a sú s nou úzko spojené. Takéto tvrdenia preto nemozno kvalifikovat ako nový zalobný dôvod v zmysle clánku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku. 91 Navyse otázka, ci opatrenia 1, 2 a 3 predstavujú tri rôzne zásahy, alebo jediný zásah, je nevyhnutným predpokladom súdneho preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Na úcely overenia, ci sa Komisii podarilo z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze predmetné opatrenia boli pripísatelné státu a poskytovali selektívnu hospodársku výhodu, je totiz potrebné najprv urcit, ci tieto kritériá musia byt splnené pre kazdé opatrenie prijaté samostatne alebo pre vsetky opatrenia, ktoré sú ponímané ako jediný zásah. 92 Z uvedeného vyplýva, ze námietka neprípustnosti vznesená Komisiou sa musí odmietnut. b) O kvalifikácii opatrení 1, 2 a 3 ako troch odlisných zásahov alebo ako jediného zásahu 93 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze opatrenia 1, 2 a 3 sú vnútorne prepojené a patria do toho istého hlavného ciela, ako to bolo vysvetlené memorandom a verejnými vyhláseniami rumunských orgánov (dalej len "verejné vyhlásenia"), a to podporovat a zachovat zalobkynu na trhu a chránit pracovné miesta jej zamestnancov vzhladom na rovnakú totoznost poskytovatelov opatrení, ich chronológiu, ich úcel a situáciu zalobkyne v case prijatia kazdého z týchto opatrení. Komisia prijala záver, ze opatrenie 3 nebolo mozné oddelit od opatrení 1 a 2 a ze vsetky tieto opatrenia predstavovali súbor previazaných zásahov pripísatelných státu, ktorými sa zalobkyni poskytla výhoda, ako sa uvádzalo v memorande (bod 6.1.2.4 napadnutého rozhodnutia). 94 Podla judikatúry nemozno vylúcit, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu musí povazovat za jediný zásah. K tomu môze dôjst predovsetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy vykazujú najmä z hladiska ich casového rozvrhnutia, ich ciela a situácie podniku v okamihu týchto zásahov tak úzke väzby medzi sebou, ze ich nemozno od seba oddelit (rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [109]C-399/10 P a C-401/10 P, [110]EU:C:2013:175, body [111]103 a [112]104). 95 Na tento úcel musí Komisia vychádzat zo vsetkých relevantných skutkových a právnych okolností, akými sú okrem kritérií uvedených v bode 94 vyssie aj predmet, povaha a kontext predmetných zásahov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia, [113]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [114]EU:T:2010:386, body [115]176 a [116]178, a z 15. januára 2015, Francúzsko/Komisia, [117]T-1/12, [118]EU:T:2015:17, body [119]45 az [120]48), totoznost poskytovatelov alebo príjemcov týchto zásahov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. januára 2015, Francúzsko/Komisia, [121]T-1/12, [122]EU:T:2015:17, body [123]38, [124]47 a [125]48) a otázku, ci jednotlivé predmetné zásahy boli predpokladané alebo predvídatelné v case prvého zásahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2020, Valencia Club de Fútbol/Komisia, [126]T-732/16, vec v odvolacom konaní, [127]EU:T:2020:98, bod [128]169). 96 Treba teda preskúmat, ci vzhladom na kritériá pripomenuté v bodoch 94 a 95 vyssie sa Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, domnievat, ze opatrenia 1, 2 a 3 predstavovali jediný státny zásah. 1) O predmete a povahe opatrení 1, 2 a 3 97 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia prinajmensom výslovne nezaoberala rozdielmi alebo podobnostami predmetu a povahy opatrení 1, 2 a 3. 98 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze predmet a povaha troch sporných opatrení sú odlisné. Opatrenie 1 bolo prijaté zo strany AAAS, ktorý konal ako "klasický" veritel, zatial co opatrenie 2 sa vyznacovalo existenciou situácie vzájomnej technologickej závislosti medzi poskytovatelom tohto opatrenia, spolocnostou CET Govora, a príjemcom, teda zalobkynou. Pokial ide o opatrenie 3, toto opatrenie je klúcovým bodom konkurzného konania zacatého proti zalobkyni. 99 Treba uviest, ako to urobila zalobkyna, ze ciel a povaha opatrení 1, 2 a 3 nie sú rovnaké. Opatrenie 1 spocíva v nevymáhaní a navysovaní dlhov AAAS. V podstate ide o pasívne správanie AAAS, ktorým pocas relatívne krátkeho obdobia styroch mesiacov AAAS nepristúpil na vymáhanie svojich pohladávok voci zalobkyni. Okrem toho hromadenie pohladávok AAAS pocas tohto obdobia netvorili nové pohladávky dohodnuté pocas tohto obdobia, ale výlucne hromadenie úrokov vzniknutých z uz existujúcich pohladávok. Opatrenie 2 spocíva v pokracovaní neuhrádzaných dodávok surovín a v navysovaní dlhov bez príslusných opatrení na ochranu pohladávok spolocnosti CET Govora. Opatrenie 3 spocíva v aktívnom správaní AAAS, ANE, spolocností Salrom a Electrica, ktorým zrusili cast ich pohladávok v rámci plánu reorganizácie. 100 Kazdé z týchto opatrení je tak charakterizované specifickým predmetom a povahou. Okrem toho, ako uvádza zalobkyna a ako to vyplýva najmä z odôvodnení 246, 248 a 251 napadnutého rozhodnutia, opatrenie 2 prijala CET Govora vo velmi osobitnom kontexte, pre ktorý je charakteristická vzájomná technologická závislost existujúca medzi spolocnostou CET Govora a zalobkynou, kedze na jednej strane zalobkyna bola významným odberatelom, najmä priemyselnej pary, ktorú dodávala CET Govora, a na druhej strane cinnosti spolocnosti CET Govora záviseli od dodávky priemyselnej vody zalobkynou. Pokial ide o opatrenie 3, toto opatrenie je vzhladom na svoj predmet a povahu odlisné od opatrení 1 a 2 v rozsahu, v akom spocíva v ciastocnom odpustení pohladávok niektorých veritelov v rámci plánu reorganizácie, co nie je prípad opatrení 1 a 2. 2) O poskytovateloch opatrení 1, 2 a 3 101 V odôvodnení 286 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla "rovnakú identitu poskytovatelov opatrení". 102 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze poskytovatelia opatrení 1, 2 a 3 boli rozdielni a ze sa v case ich prijatia nachádzali v odlisných situáciách. 103 Treba uviest, ako to urobila zalobkyna, ze AAAS je poskytovatelom pomoci v rámci opatrenia 1, ze CET Govora je poskytovatelom pomoci v rámci opatrenia 2 a ze AAAS, ANE, Salrom a Electrica sú poskytovatelmi pomoci v rámci opatrenia 3. Ide teda o rôznych poskytovatelov s výnimkou AAAS, ktorý sa objavuje v opatreniach 1 a 3. 104 Navyse títo rôzni poskytovatelia sú subjektmi s odlisnou právnou povahou. Zatial co AAAS je súcastou verejnej správy, ANE, Salrom a CET Govora sú verejnými podnikmi a Electrica je podnikom, ktorého základné imanie je prevazne vo vlastníctve súkromných osôb od júla 2014. 3) O chronológii opatrení 1, 2 a 3 105 V odôvodnení 286 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnila svoj záver, podla ktorého tri dotknuté opatrenia predstavujú jediný státny zásah, najmä "ak sa prihliadne na... chronológiu dotknutých opatrení", bez dalsieho rozvinutia posúdenia tohto kritéria. 106 Zalobkyna tvrdí, ze medzi prijatím opatrení 1 a 2 na jednej strane a opatrením 3 na strane druhej, je casový odstup takmer tri roky. 107 V tejto súvislosti treba uviest, ze opatrenia 1 a 2 sa vztahujú na to isté obdobie, konkrétne obdobie od septembra 2012 do januára 2013. Naopak k ciastocnému odpusteniu dlhov zalobkyne, ktoré je predmetom opatrenia 3, doslo v roku 2015 (pozri bod 7 vyssie). Zatial co opatrenia 1 a 2 boli prijaté súcasne, opatrenie 3 bolo prijaté az o dva roky neskôr. 108 Okrem toho ziadna skutocnost v napadnutom rozhodnutí alebo v spise, ktorý má Vseobecný súd k dispozícii, nenaznacuje, ze opatrenie 3 bolo plánované alebo predvídatelné v case prijatia opatrení 1 a 2, pricom treba spresnit, ze toto kritérium patrí medzi relevantné skutocnosti, ktoré musí Komisia zohladnit v súlade s judikatúrou citovanou v bode 95 vyssie. 4) O úcele opatrení 1, 2 a 3 109 V odôvodneniach 285 a 286 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze opatrenia 1, 2 a 3 sú súcastou toho istého hlavného ciela, ktorým je podpora a zachovanie zalobkyne na trhu a zaistenie pracovných miest jej zamestnancov. 110 Zalobkyna tvrdí, ze úcel sporných opatrení nebol rovnaký. Podla nej cielom AAAS bolo prostredníctvom opatrenia 1 "získat cas" na posúdenie jej situácie. Opatrením 2 sa CET Govora usilovala chránit svoje vlastné hospodárske záujmy vzhladom na jej vzájomnú technologickú závislost vo vztahu k zalobkyni. Opatrením 3 mali poskytovatelia za ciel uplatnit svoje pohladávky a zároven zrusit cast týchto pohladávok s cielom maximalizovat ich vymozenie v rámci konkurzného konania. 111 Pokial ide o opatrenie 1, treba poznamenat, ze v rámci preskúmania tohto opatrenia Komisia v podstate AAAS vytýka urcitú pasívnu povahu pocas relatívne krátkeho obdobia styroch mesiacov, pocas ktorého AAAS nepristúpil k uplatneniu svojich pohladávok voci zalobkyni. Podla nej vsak rumunské právo bránilo AAAS vykonat takéto uplatnenie. Za týchto okolností sa zdá tazké priradit tomuto opatreniu jasný ciel. 112 Pokial ide o opatrenie 2, stací poznamenat, ze je nesporné, ze cielom tohto opatrenia je najmä chránit vlastné hospodárske záujmy spolocnosti CET Govora a dokonca zabezpecit jej zachovanie na trhu v kontexte, ktorý sa vyznacoval vzájomnou technologickou závislostou existujúcou medzi spolocnostou CET Govora a zalobkynou, ako bolo uvedené v bode 100 vyssie. 113 Pokial ide o ciel opatrenia 3, treba pripomenút, ze toto opatrenie patrí do rámca konkurzného konania, v priebehu ktorého tak verejní, ako aj súkromní veritelia hlasovali v prospech plánu reorganizácie zahrnajúceho ciastocné zrusenie pohladávok, ktoré títo veritelia mali voci zalobkyni. Týmto zrusením pritom títo veritelia sledovali dvojaký ciel uskutocnit restrukturalizáciu zalobkyne a vymáhanie svojich zostávajúcich pohladávok alebo ich casti. Úcel opatrenia 3 sa teda nezhodoval s úcelom opatrení 1 a 2. 5) O situácii zalobkyne v case prijatia opatrení 1, 2 a 3 114 V odôvodnení 286 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnila svoj záver, podla ktorého tri dotknuté opatrenia predstavovali len jediný zásah, odkazom na "(financnú a rizikovú) situáciu podniku v case prijímania rozhodnutí o prijatí jednotlivých opatrení, cize to, ze spolocnost Oltchim bola blízko k platobnej neschopnosti". 115 Zalobkyna vsak zdôraznuje, ze jej situácia v case prijatia opatrenia 3 sa odlisovala od jej situácie v case prijatia opatrení 1 a 2, kedze opatrenie 3 bolo prijaté v rámci konkurzného konania zacatého voci nej. 116 Po prvé Vseobecný súd konstatuje, ze pocas obdobia, ktorého sa týkajú opatrenia 1 a 2, nebolo voci zalobkyni zacaté ziadne konkurzné konanie. Naopak opatrenie 3 patrí do rámca konkurzného konania zacatého proti zalobkyni 30. januára 2013. Právna situácia, v akej sa nachádzala zalobkyna v case prijatia opatrenia 3, bola teda odlisná od situácie, ktorá existovala v case vykonania opatrení 1 a 2. 117 Po druhé z odôvodnení 77 a 78 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze financná situácia zalobkyne sa tiez vyvíjala medzi obdobím, na ktoré sa vztahujú opatrenia 1 a 2, a okamihom prijatia opatrenia 3. Pocas konkurzného konania totiz zalobkyna pred schválením plánu reorganizácie vykonala opatrenia na znízenie svojich nákladov, ked rozhodla najmä o prepustení zamestnancov, o výmene elektrolyzéra v hlavných výrobných prevádzkach a o opätovnom spustení svojho závod na výrobu oxoalkoholov. Tieto opatrenia umoznili zalobkyni zlepsit jej hospodárske a financné výsledky, kedze jej obrat sa v roku 2015 zvýsil o 31 % v porovnaní s rokom 2014 a o 59 % v porovnaní s rokom 2013 a jej zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA) sa tiez zlepsil. 6) O kontexte, do ktorého patria opatrenia 1, 2 a 3 118 V odôvodneniach 285, 288 a 290 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze tri dotknuté opatrenia boli vnútorne prepojené a neoddelitelné aj z dôvodu kontextu, do ktorého patria, ktorý sa vyznacoval najmä existenciou memoranda a urcitými verejnými vyhláseniami rumunských orgánov. 119 Zalobkyna tvrdí, ze ani memorandum, ani verejné vyhlásenia neumoznujú domnievat sa, ze predmetné opatrenia boli vnútorne prepojené a neoddelitelné, kedze v podstate neexistuje ziadna súvislost medzi memorandom a uvedenými opatreniami. Zalobkyna zdôraznuje, ze memorandum len vytvorilo rámec spolupráce medzi jej hlavnými veritelmi a akcionármi, tak verejnými, ako aj súkromnými, a ze neobsahovalo ziadnu povinnost státu alebo iných verejných subjektov poskytnút jej státnu pomoc. Toto memorandum neobsahuje ani zmluvné povinnosti týkajúce sa odpustenia pohladávok. Pokial ide o verejné vyhlásenia, tie tiez nepreukazujú, ze stát prevzal na seba záväzky. i) O memorande 120 Po prvé je potrebné hned na úvod konstatovat, ze Komisia nekvalifikovala memorandum ako opatrenie predstavujúce státnu pomoc. Ide teda len o prvok kontextu, do ktorého patria predmetné opatrenia. 121 Po druhé treba uviest, ze memorandum podpísali nielen zástupcovia správnych orgánov, ale aj verejnoprávne podniky a dve súkromné banky, ktoré patrili medzi hlavných veritelov zalobkyne. Komisia netvrdí, ze títo veritelia boli státom donútení uzavriet uvedené memorandum. Okolnost, ze tak verejnoprávni, ako aj súkromní veritelia sa rozhodli uzavriet memorandum, naznacuje, ze prinajmensom niektorí signatári memoranda mohli byt pri uzatváraní memoranda vedení ochranou svojich vlastných hospodárskych záujmov, a nie údajným cielom podporit a zachovat zalobkynu na trhu. 122 Po tretie treba uviest, ze niektorí poskytovatelia údajných opatrení pomoci, a to CET Govora v rámci opatrenia 2 a ANE v rámci opatrenia 3, nie sú zmluvnými stranami uvedeného memoranda. 123 Po stvrté, pokial ide o obsah memoranda, ten v podstate stanovoval, ze jeho signatári sa zaväzujú spolupracovat pri vypracovaní stratégie zabezpecujúcej dlhodobú zivotaschopnost zalobkyne, ktorá jej umozní dosiahnut udrzatelnú úroven rentability, solventnosti a likvidity najmä s cielom chránit svojich veritelov a zabezpecit jej reorganizáciu. Memorandum obsahovalo záväzky zo strany signatárskych bánk, státu a zalobkyne s cielom zabezpecit realizáciu takejto stratégie. 124 V ziadnom ustanovení memoranda sa vsak ani výslovne, ani implicitne neuvádzajú opatrenia 1, 2 a 3. Konkrétne ziadne ustanovenie tohto memoranda neukladá AAAS povinnost nepristúpit k uplatnovaniu svojich pohladávok voci zalobkyni alebo nepodniknút iné kroky voci zalobkyni s cielom chránit svoje pohladávky, co je predmetom opatrenia 1. Rovnako ziadne ustanovenie tohto memoranda neukladá AAAS, ANE, spolocnostiam Salrom alebo Electrica povinnost akceptovat akékolvek zrusenie ich pohladávok, ani povinnost schválit daný plán reorganizácie, co je predmetom opatrenia 3. Pokial ide o opatrenie 2, stací uviest, ze jeho jediný poskytovatel, a to CET Govora, nebol zmluvnou stranou uvedeného memoranda. 125 Ustanovenie 8.1 memoranda navyse stanovovalo: "Nic v tejto dohode sa nesmie vykladat ako vzdanie sa, obmedzenie alebo pozastavenie práv, výsad alebo záujmov zmluvnej strany podla alebo v súvislosti so zmluvou, ktorej je zmluvnou stranou alebo ktoré by mohli vyplývat z akýchkolvek uplatnitelných právnych predpisov. S cielom vyhnút sa akejkolvek nejednoznacnosti sa zmluvné strany dohodli, ze túto dohodu nemozno vykladat ako moratórium na pozastavenie platieb alebo restrukturalizáciu, ani ako povinnost bánk, spolocnosti Electrica alebo [AAAS], dohodnút sa na splátkovom kalendári dlhu alebo na akomkolvek inom restrukturalizacnom opatrení alebo poskytnút financovanie, vykonat odpustenie dlhov, pozastavenie platieb alebo iné podobné opatrenia vo vztahu k spolocnosti Oltchim." 126 Toto ustanovenie memoranda tak výslovne stanovilo, ze "s cielom vyhnút sa akejkolvek nejednoznacnosti" toto memorandum neukladá jeho signatárom povinnost vzdat sa svojich pohladávok voci zalobkyni ani prijat akýkolvek plán reorganizácie, ani vseobecnejsie vzdat sa akéhokolvek zmluvného alebo iného práva voci zalobkyni. 127 Po piate z konstatovaní uvedených Komisiou v napadnutom rozhodnutí vyplýva, ze údajný vplyv memoranda bol v skutocnosti odlisný, pokial ide o kazdé z troch dotknutých opatrení a kazdého poskytovatela údajnej pomoci. Svedcia o tom nasledujúce príklady. Pokial ide o opatrenie 1, ako vyplýva z odôvodnenia 231 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze Electrica podpísala memorandum, jej nebránila prijat opatrenia na vymáhanie svojich pohladávok od novembra 2012, na rozdiel od AAAS, ktorý tiez podpísal memorandum. Pokial ide o opatrenie 2, ako uvádza zalobkyna a ako vyplýva z odôvodnení 255 az 257 a 263 napadnutého rozhodnutia, ani skutocnost, ze Salrom podpísala memorandum, jej tiez nebránila konat ako súkromný veritel, co viedlo Komisiu k záveru, ze Salrom neposkytla zalobkyni státnu pomoc v rámci opatrenia 2. Pokial ide o opatrenie 3, stací uviest, ze ako vyplýva z poznámky pod ciarou c. 84 napadnutého rozhodnutia, CFR Marfa, verejnoprávny podnik, ktorý je zmluvnou stranou memoranda, hlasoval proti schváleniu plánu reorganizácie. 128 Vzhladom na obsah memoranda a správanie jeho jednotlivých signatárov v rámci opatrení 1, 2 a 3 sa teda na jednej strane zdá, ze memorandum malo len obmedzený vplyv na rozsah týchto opatrení a na druhej strane, ze jeho prípadný vplyv na kazdé z týchto opatrení nebol rovnaký. 129 Tento záver nie je spochybnený skutocnostou zdôraznenou Komisiou, ze memorandum podpísali zástupcovia troch ministerstiev a schválil ho predseda vlády. Ako uvádza zalobkyna, v case skutkových okolností bola vo väcsinovom vlastníctve státu a ona sama bola zmluvnou stranou memoranda, takze podpis memoranda vysokými státnymi úradníkmi, zdá sa, vyplýva z právneho rámca upravujúceho organizáciu a fungovanie jej hlavných státnych akcionárov. V kazdom prípade táto okolnost nic nemení na obsahu memoranda a nebránila ani rôznym signatárom memoranda konat odlisným a nekoordinovaným spôsobom v rámci kazdého z predmetných opatrení, ako bolo uvedené v bode 127 vyssie. ii) O verejných vyhláseniach 130 V odôvodnení 285 napadnutého rozhodnutia Komisia odkázala tiez na viaceré verejné vyhlásenia rumunských orgánov, pricom odkázala na jeho dalsie odôvodnenia, aby preukázala, ze tri predmetné opatrenia boli súcastou celkovej stratégie zameranej na zachovanie zalobkyne v prevádzke a zabránenie jej likvidácii. 131 Na úvod treba uviest, ze Komisia nekvalifikovala verejné vyhlásenia ako opatrenia predstavujúce státnu pomoc. 132 Treba teda preskúmat, ci verejné vyhlásenia ako prvky kontextu môzu preukázat, ze opatrenia 1, 2 a 3 mali medzi sebou tak úzke väzby, ze ich nebolo mozné oddelit, takze ich treba povazovat za jedinú státnu pomoc. 133 Komisia odkázala na tieto vyhlásenia: - vyhlásenie rumunského premiéra v novinovom clánku z 1. októbra 2012, v ktorom najmä vyhlásil, ze "dnes musíme vysvetlit zálozný plán na obnovu cinností, záchranu pracovných miest a prípravu nového privatizacného postupu s velmi odlisnými, významne zlepsenými podmienkami", ze "plán na opätovnú prevádzku spolocnosti Oltchim" bude coskoro predstavený, ze orgány oficiálne na tento úcel zacali diskusie so vsetkými hlavnými veritelmi tejto spolocnosti (odôvodnenie 27 napadnutého rozhodnutia). Toto vyhlásenie oznamuje zaciatok diskusií, ktoré viedli k prijatiu memoranda, o priblizne jeden a pol mesiaca neskôr. Nemá teda vo vztahu k samotnému memorandu samostatný obsah, - vyhlásenie státneho tajomníka ministerstva hospodárstva zo 17. októbra 2012, v ktorom oznámil opätovné otvorenie castí zalobkyne a zámer vlády poskytnút jej záchrannú pomoc (odôvodnenie 28 napadnutého rozhodnutia). Uvedená "záchranná pomoc" vsak nebola poskytnutá a v kazdom prípade nie je predmetom napadnutého rozhodnutia, - vyhlásenie ministra hospodárstva z 15. novembra 2012, v ktorom v podstate vyhlásil, ze "myslienka platobnej neschopnosti nie je predmetom diskusie, pokial by sme uzavreli dohodu s hlavnými veritelmi [spolocnosti Oltchim]" a oznámil prijatie memoranda, ktoré bolo podpísané o osem dní neskôr a ktorého cielom je podla tohto vyhlásenia "obnovit, zachránit, restrukturalizovat spolocnost Oltchim kontrolovaným spôsobom so súhlasom veritelov" (odôvodnenie 30 napadnutého rozhodnutia). Na jednej strane je dosah tohto vyhlásenia obmedzený, pretoze na rozdiel od toho, co uvedený minister oznámil, priblizne o dva mesiace neskôr sa zacalo konkurzné konanie. Na druhej strane toto vyhlásenie iba oznamuje podpis memoranda, a teda nemá vo vztahu k memorandu samostatný obsah, - vyhlásenia vedúcich predstavitelov odborových zdruzení zamestnancov zalobkyne [odôvodnenie 204 písm. b) a poznámka pod ciarou c. 72 napadnutého rozhodnutia]. Kedze tieto vyhlásenia vsak nie sú vyhláseniami zástupcov státu, sú irelevantné, - novinový clánok z 26. januára 2013, v ktorom sa uvádza, ze bývalý minister hospodárstva diskutoval o dôsledkoch neúspechu privatizácie zalobkyne, pricom najmä uviedol, ze povazoval "vznik platobnej neschopnosti spolocnosti Oltchim... za sancu na restrukturalizáciu a zhodnotenie zivotaschopných castí" [odôvodnenie 204 písm. c) napadnutého rozhodnutia]. Toto vyhlásenie neobsahuje ziadny záväzok státu, - novinový clánok z 29. marca 2013, podla ktorého rumunský predseda vlády v podstate uviedol, ze Komisia neschváli poskytnutie státnej pomoci zalobkyni, ze z tohto dôvodu by zalobkyna mala získat financovanie od bánk a obchodníkov a ze vláda mala "záujem na zachovaní pracovných miest" [odôvodnenie 204 písm. d) napadnutého rozhodnutia]. V tomto vyhlásení sa na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, uvádza, ze dotknutý clenský stát nemal ziadny úmysel poskytnút zalobkyni státnu pomoc. Pokial ide o skutocnost, ze vláda "mala záujem", aby boli zachované pracovné miesta, Vseobecný súd v tom nevidí ziadnu moznú výcitku ani ziadnu indíciu o vôli státu poskytnút zalobkyni pomoc, - vyhlásenie ministra hospodárstva z marca 2013, v ktorom uviedol, ze uprednostnuje nájdenie strategického investora do základného imania zalobkyne, co by bolo dôlezitejsie ako predajná cena [odôvodnenie 204 písm. e) napadnutého rozhodnutia]. Toto vyhlásenie neobsahuje nijaký záväzok zo strany rumunských orgánov, - vyhlásenie ministra hospodárstva z 30. mája 2013, v ktorom uviedol, ze "okrem svojej znacky je Oltchim drzitelom významného poctu patentov, ktoré majú hodnotu miliónov eur", a ze "znicenie tejto spolocnosti by sa rovnalo zniceniu klenotnice dusevného vlastníctva" [odôvodnenie 204 písm. f) napadnutého rozhodnutia]. Toto vyhlásenie vsak nijako nesúvisí s predmetnými opatreniami, - vyhlásenie ministra hospodárstva z 9. júla 2013, v ktorom okrem iného potvrdil, ze "exist[ovali]... riesenia na záchranu spolocnosti", ze zalobkyna je otázkou "hrdosti a národnej dôstojnosti" a ze "stojí za záchranu" [odôvodnenie 204 písm. g) napadnutého rozhodnutia]. Hoci toto vyhlásenie naznacuje, ze rumunské orgány si zelali zalobkynu "zachránit", ide o jednoduché vyhlásenie politickej povahy, ktorého cielom je uistit zamestnancov a vseobecnejsie verejnost. Navyse toto vyhlásenie neobsahuje nijaký jasný, presný, konkrétny a jednoznacný záväzok rumunských orgánov prijat plán reorganizácie, ktorého obrysy v case tohto vyhlásenia este neboli známe, - vyhlásenie ministra hospodárstva zo septembra 2013, v ktorom v podstate oznámil, ze veritelia zalobkyne by mali coskoro schválit "financovanie", ze zalobkyna získa úvery od súkromných bánk a ze "Oltchim c. 2" uz nebude mat dlhy "ku koncu septembra" [odôvodnenie 204 písm. h) napadnutého rozhodnutia]. Zdá sa, ze toto vyhlásenie odkazuje na súkromné financovanie a neobsahuje nijaký jasný, presný, konkrétny a jednoznacný záväzok státu. Okrem toho skutocnost, ze uvedený minister sa vyslovil "proti likvidácii velkých státom vlastnených podnikov", tiez vyjadruje jednoduché vyhlásenie politickej povahy, ktoré neobsahuje nijaký jasný záväzok státu, - vyhlásenie rumunského premiéra z 19. februára 2014, v ktorom vyzval nového ministra hospodárstva, aby sa ujal "problému spolocnosti Oltchim", a dodal, ze "by nechcel, aby situácia explodovala... pre nedostatok politickej spôsobilosti" [odôvodnenie 204 písm. i) napadnutého rozhodnutia]. Toto vyhlásenie je velmi vseobecné, - vyhlásenia ministra hospodárstva z roku 2014, podla ktorých zalobkyna "[bola] spolocnost národného a strategického záujmu", "[investori majú záujem] prevziat aj rafinériu Arpechim" a "Oltchim sa nikdy nezatvorí" [odôvodnenie 204 písm. j) napadnutého rozhodnutia]. Hoci by toto posledné uvedené tvrdenie mohlo naznacovat, ze rumunské orgány chceli zabránit zatvoreniu zalobkyne, nic to nemení na tom, ze uvedené vyhlásenie nie je dostatocne specifické a konkrétne. 134 Okrem toho samotná skutocnost, ze verejní a súkromní veritelia zohladnujú verejné vyhlásenia zodpovedných osôb pri urcovaní svojho správania na trhu, nestací na preukázanie, ze medzi opatreniami 1, 2 a 3 existuje tak úzke spojenie, ze ich nebolo mozné oddelit. 135 Navyse, pokial ide konkrétnejsie o opatrenie 3, ktoré bolo prijaté 9. marca 2015, tieto rôzne verejné vyhlásenia mu predchádzali priblizne o jeden alebo dva roky, pricom dátum vyhlásenia najblizsí dátumu tohto opatrenia 3 bol 3. jún 2014, teda priblizne devät mesiacov pred prijatím uvedeného opatrenia. Preto hoci tieto vyhlásenia mozno zohladnit ako prvok kontextu, vzhladom na cas, ktorý uplynul medzi nimi a dátumom prijatia opatrenia 3, nebolo preukázané, ze mali dostatocne úzku súvislost s uvedeným opatrením. 136 Hoci teda Komisia mohla oprávnene zohladnit uvedené vyhlásenia ako prvok kontextu, do ktorého patria opatrenia 1, 2 a 3, z ich obsahu nevyplýva, ze medzi opatreniami 1, 2 a 3 existuje tak úzke prepojenie, ze ich nebolo mozné oddelit, takze sa musia povazovat za jedinú státnu pomoc. 7) Záver 137 Vzhladom na vsetky kritériá stanovené v judikatúre citovanej v bodoch 94 a 95 vyssie, najmä na predmet a povahu opatrení 1, 2 a 3, na odlisnú totoznost poskytovatelov týchto opatrení, chronológiu týchto opatrení, skutocnost ze neboli stanovené alebo predvídatelné v case prvého zásahu, ich úcel, situáciu zalobkyne v okamihu vykonania kazdého z nich, ako aj na kontext, v ktorom k nim doslo, treba prijat záver, ze v rozpore s tým, co konstatovala Komisia v bode 6.1.2.4 napadnutého rozhodnutia, predmetné opatrenia nemajú tak úzke prepojenie, ze by ich nebolo mozné oddelit. Opatrenia 1, 2 a 3 sa preto na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ musia povazovat za tri rôzne zásahy. 2. O kvalifikácii sporných opatrení ako státnej pomoci 138 Treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak sa má opatrenie kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 21. októbra 2020, Eco TLC, [129]C-556/19, [130]EU:C:2020:844, bod [131]18 a citovanú judikatúru). 139 V rámci preskúmania státnej pomoci je v zásade úlohou Komisie, aby v napadnutom rozhodnutí predlozila dôkaz o existencii takej pomoci. Komisia je totiz povinná preukázat, ze sú splnené podmienky existencie státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 24. septembra 2019, Holandsko a i./Komisia, [132]T-760/15 a T-636/16, [133]EU:T:2019:669, body [134]194 a [135]196 a citovanú judikatúru). 140 V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje, ze opatrenia 1 a 2 zahrnajú státne prostriedky a sú pripísatelné státu. Spochybnuje vsak, ze táto podmienka je splnená, pokial ide o opatrenie 3. Okrem toho sa zalobkyna domnieva, ze ziadne z predmetných opatrení jej neposkytuje výhodu. a) O existencii prevodu státnych prostriedkov v rámci opatrenia 3 a o jeho pripísatelnosti státu 141 V bode 6.1.1.3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze zrusenie casti pohladávok, ktoré patrili AAAS, spolocnostiam Electrica, Salrom a CET Govora a ANE v rámci plánu reorganizácie zahrnalo prevod státnych prostriedkov a bolo pripísatelné státu. 142 Zalobkyna v podstate po prvé tvrdí, ze ciastocné zrusenie pohladávok spolocnosti Electrica v rámci opatrenia 3 nezahrnalo prevod státnych prostriedkov, a po druhé, ze opatrenie 3 posudzované ako celok nebolo pripísatelné státu. 1) O otázke, ci ciastocné zrusenie pohladávok spolocnosti Electrica v rámci plánu reorganizácie zahrnalo prevod státnych prostriedkov 143 Zalobkyna uvádza, ze v júli 2014 bola Electrica, ktorá bola az dovtedy verejnoprávnym podnikom, sprivatizovaná, takze od tohto dátumu uz nebola verejnoprávnym podnikom, ktorý by bol pod dominantným vplyvom státu. Prostriedky spolocnosti Electrica teda neboli státnymi prostriedkami, takze zrusenie casti pohladávok, ktoré mal tento podnik voci zalobkyni, neznamenalo nijaký prevod státnych prostriedkov. 144 Komisia v podstate tvrdí, ze otázka, ci Electrica bola verejnoprávnym podnikom, nie je v prejednávanej veci relevantná, kedze Rumunsko zohrávalo podstatnú úlohu pri vykonávaní opatrenia 3 a pri výbere spôsobov jeho financovania. 145 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze od júla 2014 bola väcsina podielov na spolocnosti Electrica súkromná a stát vlastnil len 48,78 % jej základného imania. 146 Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadny iný dôvod týkajúci sa situácie spolocnosti Electrica, tak ako sa táto situácia prezentovala v nadväznosti na jej privatizáciu, ktorý by mohol vysvetlit dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze ciastocné zrusenie jej pohladávok v rámci opatrenia 3 zahrnalo prevod státnych prostriedkov. 147 Podla judikatúry na to, aby mohli byt zvýhodnenia povazované za "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov (pozri rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA, [136]C-329/15, [137]EU:C:2017:671, bod [138]20 a citovanú judikatúru). Pojem zásah "zo státnych prostriedkov" v zmysle tohto ustanovenia má totiz za ciel zaclenit okrem výhod priamo poskytovaných státom výhody poskytnuté prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát zriadil alebo poveril tak, aby riadili pomoc (pozri rozsudok z 9. novembra 2017, Viasat Broadcasting UK/TV2/Danmark, [139]C-657/15 P, [140]EU:C:2017:837, bod [141]36 a citovanú judikatúru). Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa totiz vztahuje na vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci pouzit na podporu podnikov bez ohladu na to, ci tieto prostriedky trvalo patria do majetku státu. Aj ked sumy zodpovedajúce dotknutému opatreniu pomoci nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve státnej pokladnice, skutocnost, ze sú stále pod verejnou kontrolou, a teda sú k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby sa povazovali za "státne prostriedky" (pozri rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i., [142]C-706/17, [143]EU:C:2019:407, bod [144]53 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., [145]C-206/06, [146]EU:C:2008:413, bod [147]70 a citovanú judikatúru, a z 13. septembra 2017, ENEA, [148]C-329/15, [149]EU:C:2017:671, bod [150]25 a citovanú judikatúru). 148 V prejednávanej veci Komisia nespochybnuje tvrdenie zalobkyne, podla ktorého od júla 2014 Rumunsko uz nekontrolovalo väcsinu hlasovacích práv v spolocnosti Electrica, nemohlo vymenovat väcsinu clenov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov tohto podniku a nemalo ziadne osobitné právo podla stanov tohto podniku, ktoré by mu umoznovalo kontrolovat jeho rozhodnutia. 149 Ziadna skutocnost zo spisu, ktorý má Vseobecný súd k dispozícii, neumoznuje dospiet k záveru, ze prostriedky spolocnosti Electrica pouzité v rámci opatrenia 3 boli neustále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom v zmysle judikatúry citovanej v bode 147 vyssie. 150 Samotná skutocnost, ze podnik, akým je Electrica podpísal memorandum z roku 2012 (odôvodnenie 203 napadnutého rozhodnutia), neznamená, ze jeho prostriedky boli pod kontrolou státu. V kazdom prípade pri vykonávaní opatrenia 3 v roku 2015 stát uz nekontroloval zdroje spolocnosti Electrica. 151 Rovnako skutocnost, ze súkromný podnik môze zohladnit verejné vyhlásenia orgánov (odôvodnenie 205 napadnutého rozhodnutia) pri rozhodovaní o svojom správaní na trhu, v prípade neexistencie akejkolvek inej konkrétnej skutocnosti v tomto zmysle vôbec neznamená, ze jeho zdroje sú pod kontrolou státu alebo sú státu k dispozícii. 152 Okrem toho skutocnost zdôraznená Komisiou, ze pohladávky spolocnosti Electrica, o ktoré ide v rámci opatrenia 3, boli dohodnuté pred jej privatizáciou, je irelevantná, pretoze jednak dlhy a pohladávky existujúce pred privatizáciou podniku sú obvykle vyjadrené v jeho predajnej cene a jednak rozhodnutie spolocnosti Electrica schválit plán reorganizácie bolo prijaté v roku 2015, teda po jeho privatizácii. 153 Rovnako skutocnost, ze stát po privatizácii spolocnosti Electrica vlastnil 48,78 % jej základného imania a ze v dôsledku toho si podla Komisie zachoval "vysoký stupen vplyvu" na obchodnú politiku spolocnosti Electrica, v prípade neexistencie iných konkrétnych dôkazov v tomto zmysle neznamená, ze prostriedky tejto spolocnosti boli neustále pod kontrolou státu alebo k jeho dispozícii v zmysle judikatúry citovanej v bode 147 vyssie. Naopak, analýza uvedená v bodoch 148 az 152 vyssie naznacuje, ze stát napriek svojmu urcite významnému podielu na základnom imaní spolocnosti Electrica, ktorý sa vsak stal mensinovým, nedisponoval ziadnym mechanizmom, ktorý by mu umoznoval kontrolovat spôsob, akým tento podnik spravoval svoje zdroje v rámci opatrenia 3. 154 Napokon Komisia nemôze argumentovat ani rozsudkom z 27. septembra 2012, Francúzsko/Komisia ([151]T-139/09, [152]EU:T:2012:496). V tomto rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze opatrenia pomoci prijaté v prospech niektorých organizácií polnohospodárskych výrobcov, scasti financované dobrovolnými súkromnými príspevkami, viedli k prevodu státnych prostriedkov, a to v podstate z dôvodu, ze francúzske orgány jednostranne rozhodovali o opatreniach financovaných schémou pomoci, ako aj o spôsoboch ich vykonania, zatial co príjemcovia uvedených opatrení mali len právomoc zúcastnit sa na systéme, ktorý takto definoval stát, a to akceptovaním alebo odmietnutím uhradit príspevky, ktoré boli stanovené státom. Na rozdiel od tejto veci vsak Komisia v prejednávanej veci nepreukázala, ze rumunské orgány jednostranne rozhodli o spôsobe, akým mali byt prostriedky spolocnosti Electrica pouzité v rámci opatrenia 3. 155 Pokial ide o spolocnost Electrica Furnizare, dalsieho veritela zalobkyne, ktorej väcsinu akcií vlastnila Electrica v rokoch 2011 az 2017, stací konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekvalifikovala správanie tejto spolocnosti ako opatrenie predstavujúce státnu pomoc, takze tvrdenia úcastníkov konania v tejto súvislosti nemajú vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 156 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisii sa nepodarilo z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze opatrenie 3 zahrnalo prevod státnych prostriedkov, pokial ide o ciastocné zrusenie pohladávok spolocnosti Electrica, a teda ani to, ze predstavovalo státnu pomoc v rozsahu, v akom bolo poskytnuté prostredníctvom tejto spolocnosti. 2) O pripísatelnosti zvysnej casti opatrenia 3 státu 157 Zalobkyna tvrdí, ze zvysnú cast opatrenia 3, teda ciastocné zrusenie pohladávok AAAS, spolocností Salrom, CET Govora a ANE v rámci plánu reorganizácie, nemozno pripísat státu. 158 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze opatrenie 3 bolo pripísatelné státu. 159 V napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze opatrenie 3 bolo pripísatelné státu po prvé z dôvodu, ze podla rumunského práva v oblasti platobnej neschopnosti plán reorganizácie nemohol byt schválený bez súhlasu AAAS alebo spolocnosti CET Govora (odôvodnenie 201 napadnutého rozhodnutia). Po druhé tento plán vypracoval správca konkurznej podstaty, ktorý bol súcastou státu (odôvodnenie 202 napadnutého rozhodnutia). Po tretie uvedený plán bol schválený vdaka súkromným a verejným veritelom, ktorí v novembri 2012 podpísali memorandum, pricom toto memorandum bolo nástrojom vyuzívaným státom na zachovanie zalobkyne na trhu a na zhromazdenie väcsiny vyzadovanej v rámci schôdze veritelov na zabezpecenie prijatia uvedeného plánu (odôvodnenia 202, 203 a 205 az 210 napadnutého rozhodnutia). Po stvrté úmysel státu zachovat zalobkynu na trhu bol potvrdený verejnými vyhláseniami (odôvodnenie 204 napadnutého rozhodnutia). Po piate Komisia uviedla niektoré konkrétnejsie skutocnosti preukazujúce pripísatelnost správania ANE státu v rámci opatrenia 3 (odôvodnenia c. 212 az 217 napadnutého rozhodnutia). 160 Z judikatúry vyplýva, ze na to, aby mohli byt zvýhodnenia povazované za "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt pripísatelné státu (pozri rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA, [153]C-329/15, [154]EU:C:2017:671, bod [155]20 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti treba uviest, ze ak je výhoda poskytnutá orgánom verejnej moci, mozno ju podla definície pripísat státu, aj ked dotknutý orgán má právnu autonómnost vo vztahu k iným orgánom verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, [156]T-358/94, [157]EU:T:1996:194, bod [158]62). 161 Kedze v prejednávanej veci clánok 1 písm. c) napadnutého rozhodnutia definoval opatrenie 3 ako odpustenie dlhu "v rámci plánu reorganizácie" niektorými veritelmi, treba preskúmat, ci uvedený plán, ktorého schválenie veritelmi zalobkyne viedlo k ciastocnému odpusteniu jej dlhu, bol ako celok pripísatelný státu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 162 Treba totiz konstatovat, ze ciastocné odpustenie niektorých dlhov v rámci opatrenia 3 nebolo jednostranným odpustením, o ktorom rozhoduje kazdý z dotknutých veritelov samostatne, ale kolektívnym odpustením, ku ktorému doslo v rámci konkurzného konania, na ktoré sa vztahovali osobitné zákonné pravidlá týkajúce sa najmä väcsiny vyzadovanej v rámci schôdze veritelov na schválenie plánu reorganizácie. Inými slovami, individuálne hlasovanie daného veritela v prospech plánu nemohlo viest k schváleniu uvedeného plánu, s výnimkou toho, ze by jeho pohladávky samy osebe splnali zákonné poziadavky, pokial ide o väcsinu potrebnú na tento úcel. 163 Treba tiez konstatovat, ze zoznam veritelov zahrnal mnozstvo verejných, ako aj súkromných veritelov a ze hlasy v prospech tohto plánu pochádzali tak od verejných, ako aj súkromných veritelov. 164 Za týchto okolností je na úcely overenia, ci sa Komisia správne domnievala, ze plán reorganizácie mozno pripísat státu, najprv potrebné overit, ci bolo hlasovanie v prospech schválenia plánu reorganizácie zo strany AAAS, ANE, spolocností Salrom a CET Govora pripísatelné státu. V druhom rade bude potrebné urcit, ci spolu veritelia, ktorých hlasovanie v prospech schválenia plánu reorganizácie bolo pripísatelné státu, mali väcsinu vyzadovanú podla vnútrostátneho práva na schválenie tohto plánu. i) O pripísatelnosti hlasovania AAAS, spolocností Salrom a CET Govora a ANE státu - O pripísatelnosti hlasovania AAAS státu 165 Z odôvodnení 186, 187 a 201 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze hlasovanie AAAS bolo pripísatelné státu najmä z dôvodu, ze AAAS bol súcastou verejnej správy a podliehal vláde. 166 Zalobkyna tento záver nespochybnila. - O pripísatelnosti hlasovania spolocnosti Salrom státu 167 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadne posúdenie otázky, ci bolo hlasovanie spolocnosti Salrom v prospech plánu reorganizácie pripísatelné státu. Skutocnost, ze stát vlastnil väcsinu podielov v spolocnosti Salrom, ze vymenoval zástupcov v jej predstavenstve a ze rocný rozpocet Salrom mal byt schválený státom, urcite postacuje na preukázanie, ze Salrom bol verejnoprávny podnik, ale nie to, ze jeho hlasovanie v prospech schválenia uvedeného plánu bolo pripísatelné státu. 168 Komisia v podstate tvrdí, ze pripísatelnost hlasovania spolocnosti Salrom státu vyplýva z "vysokej miery zasahovania státu do definovania opatrenia a spôsobov jeho financovania", najmä z memoranda a verejných vyhlásení. 169 Po prvé Vseobecný súd konstatuje, ze v bode 6.1.1.3 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 201 az 218), ktorý sa týkal pripísatelnosti opatrenia 3 státu, Komisia opomenula preskúmat, ci bolo hlasovanie spolocnosti Salrom, veritela a dodávatela, najmä solných roztokov, zalobkyne, pripísatelné státu. Tento bod totiz obsahuje len dva odkazy na Salrom, jeden v poznámke pod ciarou c. 70 napadnutého rozhodnutia, ktorá sa obmedzuje na oznámenie, ze Salrom bol jedným zo signatárov memoranda, a druhý v odôvodnení 218 uvedeného rozhodnutia, ktoré je odôvodnením uzatvárajúcim tento bod napadnutého rozhodnutia a v ktorom Komisia dospela k záveru, ze poskytnutie opatrenia 3 najmä zo strany Salrom bolo pripísatelné státu. V tom istom bode Komisia vseobecne a bez toho, aby osobitne uviedla Salrom, poukázala na podpis memoranda niektorými veritelmi zalobkyne a na verejné vyhlásenia s cielom odôvodnit pripísatelnost opatrenia 3 státu. 170 V tejto súvislosti je nesporné, ze Salrom bola verejným podnikom v case prijatia opatrenia 3. Podla judikatúry vsak nie je mozné vyvodit pripísatelnost opatrenia státu len zo skutocnosti, ze bolo prijaté verejnoprávnym podnikom. Aj ked totiz stát môze kontrolovat verejnoprávny podnik a vykonávat dominantný vplyv na jeho cinnosti, skutocný výkon tejto kontroly v konkrétnom prípade nemozno automaticky predpokladat, pricom treba spresnit, ze nemozno vyzadovat, aby sa na základe presného dokazovania preukázalo, ze orgány verejnej moci konkrétne nabádali verejnoprávny podnik, aby prijal predmetné opatrenie pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [159]C-482/99, [160]EU:C:2002:294, body [161]51 az [162]53). 171 V prípade výhod poskytnutých verejnoprávnymi podnikmi je potrebné preskúmat, ci sa verejné orgány musia povazovat za orgány, ktoré sa nejakým spôsobom podielali na prijatí predmetného opatrenia, pricom pripísatelnost státu mozno vyvodit zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností prejednávanej veci a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté. V tejto súvislosti Súdny dvor uz zohladnil skutocnost, ze dotknutý subjekt nemohol prijat napadnuté rozhodnutie bez toho, aby zohladnil poziadavky orgánov verejnej moci, alebo ze okrem prvkov organickej povahy, ktoré spájajú verejnoprávne podniky so státom, tieto podniky, prostredníctvom ktorých bola pomoc poskytnutá, museli zohladnit usmernenia vydané verejnoprávnym orgánom. Na vyvodenie záveru o tom, ze opatrenie pomoci prijaté verejným podnikom je pripísatelné státu, môzu byt podla okolností relevantné iné nepriame dôkazy, ako najmä zaclenenie tohto podniku do struktúr verejnej správy, charakter jeho cinností a ich vykonávanie na trhu za bezných podmienok hospodárskej sútaze so súkromnými subjektmi, právne postavenie podniku patriace bud pod verejné právo, alebo pod vseobecné právo spolocností, intenzita dohladu vykonávaného zo strany verejných orgánov nad riadením podniku alebo akýkolvek iný nepriamy dôkaz, ktorý v konkrétnom prípade poukazuje na úcast orgánov verejnej moci na prijatí opatrenia alebo na nepravdepodobnost ich neúcasti na jeho prijatí, berúc taktiez do úvahy rozsah tohto opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahrna (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [163]C-482/99, [164]EU:C:2002:294, body [165]52, [166]55 a [167]56). 172 Treba vsak uviest, ze v bode 6.1.1.3 napadnutého rozhodnutia okrem konstatovania existencie memoranda a verejných vyhlásení Komisia nepoukázala na existenciu takých nepriamych dôkazov, aké sú uvedené v bode 171 vyssie, ktoré by umoznili preukázat pripísatelnost konania spolocnosti Salrom v rámci opatrenia 3 státu. 173 Pokial ide o skutocnost, ze Salrom podpísala memorandum, treba konstatovat, ako to urobila zalobkyna, ze na jednej strane toto memorandum výslovne stanovovalo, ze jeho signatári nemajú ziadnu povinnost vzdat sa svojich pohladávok voci zalobkyni, prijat daný plán reorganizácie alebo vseobecnejsie vzdat sa akéhokolvek zmluvného alebo iného práva voci zalobkyni, takze toto memorandum neukladalo spolocnosti Salrom ziadnu povinnost v rámci plánu reorganizácie. 174 Na druhej strane z nijakej informácie v napadnutom rozhodnutí nevyplývajú dôvody, pre ktoré malo memorandum rozhodujúcu úlohu v správaní spolocnosti Salrom v rámci opatrenia 3. Naopak, správanie tohto podniku v rámci opatrenia 2 skôr dokazuje, ze to tak nebolo, ako to vyplýva z bodu 127 vyssie. 175 To isté platí, pokial ide o verejné vyhlásenia, ako bolo uvedené v bodoch 134 a 136 vyssie. 176 Po druhé je pravda, ze v bode 6.1.1.2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 188 az 200), ktorý sa týkal pripísatelnosti opatrenia 2 státu, Komisia poznamenala, ze Rumunsko vlastnilo 51 % akcií spolocnosti Salrom, menovalo svojich predstavitelov v rámci predstavenstva tohto podniku a ze rocný rozpocet spolocnosti Salrom musí schválit stát, pricom toto schválenie ex ante sa týka okrem iného súm zodpovedajúcich obchodným pohladávkam voci klientom, akým je zalobkyna (odôvodnenia 191 a 192 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak zdôraznila, ze nebolo potrebné dospiet k záveru, ze správanie spolocnosti Salrom v rámci opatrenia 2 bolo pripísatelné státu, pretoze toto opatrenie nepredstavovalo pomoc zo strany spolocnosti Salrom v podstate z dôvodu, ze táto spolocnost konala tak, ako by konal súkromný veritel (odôvodnenia 193 a 263 napadnutého rozhodnutia). 177 Vzhladom na to, ze opatrenie 2 sa vztahuje na obdobie od septembra 2012 do januára 2013, vsak mozno len uviest, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadnu skutocnost, ktorá by mohla preukázat, ze tieto skutocnosti boli stále aktuálne v roku 2015 v case prijatia opatrenia. Na úcely analýzy, ci je kritérium pripísatelnosti splnené, je potrebné vychádzat z okamihu prijatia opatrenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 2. júla 2015, Francúzsko a Orange/Komisia, [168]T-425/04 RENV a T-444/04 RENV, [169]EU:T:2015:450, body [170]221 a [171]229). 178 Aj za predpokladu, ze vsetky tieto skutocnosti zostávali aktuálne v roku 2015, treba konstatovat, ze Komisia nedospela k záveru o pripísatelnosti konania spolocnosti Salrom státu v rámci opatrenia 2. Za týchto okolností nie je mozné oboznámit sa s posúdením uvedených skutocností zo strany Komisie a najmä ci tieto skutocnosti postacovali na to, aby bolo mozné pripísat opatrenie 2 v rozsahu, v akom sa týkalo spolocnosti Salrom, státu. Preto aj za predpokladu, ze by tieto skutocnosti boli v roku 2015 stále relevantné, Vseobecný súd nemôze svojím posúdením nahradit chýbajúce posúdenie Komisie. 179 Preto je potrebné dospiet k záveru, ako to urobila zalobkyna, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze hlasovanie spolocnosti Salrom v prospech schválenia plánu reorganizácie bolo pripísatelné státu. - O pripísatelnosti hlasovania spolocnosti CET Govora státu 180 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadne posúdenie otázky, ci bolo hlasovanie spolocnosti CET Govora o pláne reorganizácie pripísatelné státu. CET Govora vsak memorandum nepodpísala, a preto je nepravdepodobné, ze by ju mohlo ovplyvnit pri hlasovaní. Okrem toho podla zalobkyne rozhodnutia krajskej rady regiónu Vâlcea, verejného subjektu, o ktorom z odôvodnenia 194 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze je jediným akcionárom spolocnosti CET Govora, spomenuté v odôvodnení 195 tohto rozhodnutia, sa netýkali opatrenia 3. 181 Komisia v podstate tvrdí, ze ako vyplýva z odôvodnenia 196 napadnutého rozhodnutia, vzhladom na vseobecný kontext, do ktorého patrí správanie spolocnosti CET Govora, je "málo pravdepodobné", ze táto spolocnost nepodliehala ziadnemu vplyvu státu, najmä vzhladom na memorandum a verejné vyhlásenia. 182 V odôvodneniach 201 a 205 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne odkázala na svoju analýzu pripísatelnosti opatrenia 2 státu v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti CET Govora, veritela a dodávatela najmä elektrickej energie a pary zalobkyni, aby podporila svoj záver, podla ktorého bolo hlasovanie spolocnosti CET Govora v prospech schválenia plánu reorganizácie pripísatelné státu. V odôvodnení 201 napadnutého rozhodnutia tak Komisia odkázala na jeho odôvodnenie 200, ktoré je záverecným bodom analýzy pripísatelnosti opatrenia 2 státu, pricom tento vseobecný odkaz treba preto chápat ako odkaz na vsetky skutocnosti uvedené na tento úcel v rámci analýzy pripísatelnosti opatrenia 2 státu. V tejto súvislosti Komisia v podstate najprv uviedla, ze CET Govora bola vo výlucnom vlastníctve státu, dalej, ze pokracovanie v neuhrádzaných dodávkach elektrickej energie v prospech zalobkyne, ktoré bolo predmetom opatrenia 2, bolo zavedené pri vykonávaní viacerých rozhodnutí krajskej rady regiónu Vâlcea a napokon, ze "sirsí kontext" preukazuje, ze bolo "neprijatelné sa domnievat, ze CET Govora nebola pod nijakým vplyvom státu" (odôvodnenia 194 az 198 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho v bode 6.1.1.3 napadnutého rozhodnutia Komisia vseobecným spôsobom odkázala na podpis memoranda niektorými veritelmi zalobkyne a na verejné vyhlásenia s cielom odôvodnit pripísatelnost opatrenia 3 státu. 183 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze nie je sporné, ze CET Govora bola verejným podnikom v case prijatia opatrenia 3. Ako vsak bolo uvedené v bode 170 vyssie, podla judikatúry nie je mozné prijat domnienku pripísatelnosti opatrenia státu na základe jedinej skutocnosti, ze opatrenie bolo prijaté verejnoprávnym podnikom. 184 V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 171 vyssie totiz Komisia musí zohladnit súbor relevantných nepriamych dôkazov na úcely preukázania, ci správanie spolocnosti CET Govora v rámci opatrenia 3 bolo pripísatelné státu. 185 V tejto súvislosti sa Komisia nemôze platne odvolávat na memorandum, pretoze CET Govora ho ani nepodpísala. Navyse aj za predpokladu, ze CET Govora ho zohladnila pri svojom hlasovaní v rámci opatrenia 3, nic to nemení na tom, ako bolo uvedené v bode 173 vyssie, ze memorandum výslovne stanovovalo, ze jeho signatári nemajú ziadnu povinnost vzdat sa svojich pohladávok voci zalobkyni, prijat daný plán reorganizácie alebo vseobecnejsie vzdat sa akéhokolvek zmluvného alebo iného práva voci zalobkyni. Pokial ide o verejné vyhlásenia, stací odkázat na bod 136 vyssie. 186 Pokial ide o nepriame dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí v rámci opatrenia 2, na ktoré Komisia odkázala, treba konstatovat, ze tieto dôkazy sa vztahujú na obdobie od septembra 2012 do januára 2013 a ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadnu skutocnost, ktorá by mohla preukázat, ze tieto skutocnosti boli stále aktuálne v roku 2015 pri prijatí opatrenia 3, pricom podla judikatúry citovanej v bode 177 vyssie na úcely analýzy, ci je kritérium pripísatelnosti splnené, je potrebné vychádzat z okamihu prijatia opatrenia. 187 Navyse niektoré skutocnosti týkajúce sa správania spolocnosti CET Govora uvedené v rámci opatrenia 2 sú irelevantné na úcely preskúmania pripísatelnosti hlasovania spolocnosti CET Govora v prospech plánu reorganizácie státu. Ako tvrdí zalobkyna, rozhodnutia krajskej rady regiónu Vâlcea uvedené v odôvodneniach 29, 85 a 195 napadnutého rozhodnutia sa týkali výlucne opatrenia 2 a nemali súvislost so schválením plánu reorganizácie, ku ktorému doslo viac ako o dva roky neskôr. 188 Pokial ide o prvky "sirsieho kontextu", na ktoré odkazujú odôvodnenia 196 a 197 napadnutého rozhodnutia, tieto nie sú priamo relevantné pre otázku, ci hlasovanie spolocnosti CET Govora v prospech plánu reorganizácie bolo pripísatelné státu. Komisia totiz jasne nedefinuje súvislost, ktorú vytvára medzi skutocnostou, ze riaditel spolocnosti CET Govora bol odsúdený vnútrostátnymi trestnými súdmi za zneuzitie právomoci a zneuzívanie vplyvu, ku ktorému doslo v období od októbra 2011 do júla 2014 na jednej strane, a hlasovaním spolocnosti CET Govora v prospech plánu reorganizácie na strane druhej. Rovnako skutocnost, ze riaditel spolocnosti CET Govora bol následne riaditelom zalobkyne od októbra 2012 do februára 2013 a po februári 2013 sa opätovne stal riaditelom spolocnosti CET Govora, nie je relevantná. Okrem skutocnosti, ze aj táto okolnost sa tiez vztahuje na obdobie predchádzajúce obdobiu, ktorého sa týka opatrenie 3, samotná skutocnost, ze urcitá fyzická osoba bola v rôznych okamihoch vymenovaná za riaditela dvoch verejnoprávnych podnikov, totiz sama osebe neznamená, ze konanie, pre ktoré sa jedna z nich rozhodla o dva roky neskôr, mozno pripísat státu. 189 V dôsledku toho vzhladom na neexistenciu iných relevantných nepriamych dôkazov z relevantného obdobia v napadnutom rozhodnutí treba dospiet podobne ako zalobkyna k záveru, ze Komisii sa nepodarilo z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze hlasovanie spolocnosti CET Govora v prospech schválenia plánu reorganizácie bolo pripísatelné státu. - O pripísatelnosti hlasovania ANE státu 190 V napadnutom rozhodnutí Komisia zalozila svoj záver, podla ktorého hlasovanie ANE v prospech schválenia plánu reorganizácie bolo pripísatelné státu, najmä na skutocnosti, ze ANE je verejná institúcia národného záujmu, ktorá má právnu subjektivitu a ktorú koordinuje ústredný orgán verejnej správy vôd; ze cielom ANE bolo najmä uplatnovat vnútrostátnu stratégiu a politiku v oblasti hospodárenia s vodnými zdrojmi, zabezpecovat dodrziavanie právnych predpisov v tejto oblasti, spravovat a prevádzkovat infrastruktúru vnútrostátneho systému hospodárenia s vodami a zabezpecovat vykonávanie viacerých cinností národného a spolocenského záujmu; ze clenovia jej správnej rady boli menovaní príkazom riaditela ústredného orgánu verejnej správy vôd a patril medzi nich predstavitel ministerstva verejných financií a predstavitel ústredného orgánu verejnej správy vôd a ze generálny riaditel ANE bol menovaný, výkon jeho funkcie bol pozastavený a bol uvolnený zo svojej funkcie na príkaz riaditela ústredného orgánu verejnej správy vôd a ze príjmy a výdavky ANE schvalovala správna rada so súhlasom riaditela ústredného orgánu verejnej správy vôd. 191 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia si v napadnutom rozhodnutí zamenila dve odlisné institúcie. Konkrétne odkaz v tabulke 1 nachádzajúcej sa v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia na ANE v kategórii "Nezabezpecení veritelia podla clánku 96 [rumunského] insolvencného zákona" je chybný, pretoze táto pohladávka patrí inej verejnej institúcii, konkrétne Státnej správe vôd - Správe povodia rieky Olt (dalej len "ANE-ABO"). Podla zalobkyne ANE-ABO hlasovala v prospech plánu reorganizácie, zatial co ANE nehlasovala ani v prospech tohto plánu, ani v jeho neprospech. Komisia preto v napadnutom rozhodnutí opomenula analyzovat pripísatelnost hlasovania ANE-ABO státu. 192 Komisia uvádza, ze ANE-ABO je jednou z jedenástich regionálnych organizacných zloziek ANE. Úvahy uvedené v odôvodneniach 212 az 217 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o ANE, sa vztahujú aj na túto organizacnú zlozku. 193 Zalobkyna sa v podstate obmedzuje na tvrdenie, ze Komisia omylom odkázala na orgán, ktorý nie je orgánom, ktorý voci nej má pohladávky. Nespochybnuje vsak ani skutocnost uvedenú Komisiou v jej vyjadrení k zalobe, ze ANE-ABO je organizacnou zlozkou ANE, ani záver Komisie, podla ktorého sa v podstate úvahy uvedené v odôvodneniach 212 az 217 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o ANE, uplatnujú mutatis mutandis na jej organizacnú zlozku. V prípade neexistencie akéhokolvek dôkazu opaku totiz skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o ANE, platia aj pre jej organizacné zlozky. 194 Za týchto podmienok, hoci je samozrejme polutovaniahodné, ze v napadnutom rozhodnutí si Komisia zamenila ANE s jej organizacnou zlozkou, ide nanajvýs o formálnu chybu, ktorá nemá vplyv na dôvodnost napadnutého rozhodnutia. 195 Preto treba tvrdenia zalobkyne v tejto súvislosti zamietnut. - Predbezné závery 196 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba dospiet k záveru, ze Komisii sa v napadnutom rozhodnutí podarilo preukázat, ze hlasovanie AAAS a hlasovanie organizacnej zlozky ANE v prospech schválenia plánu reorganizácie boli pripísatelné státu. Naopak nepodarilo sa jej z právneho hladiska dostatocne preukázat pripísatelnost hlasovania spolocnosti Salrom a spolocnosti CET Govora v rámci tohto plánu státu. ii) O pripísatelnosti plánu reorganizácie státu 197 Po prvé Komisia v odôvodnení 201 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedla, ze opatrenie 3 bolo pripísatelné státu, pretoze plán reorganizácie nemohol byt schválený bez súhlasu AAAS alebo spolocnosti CET Govora. 198 Tento záver je vsak nesprávny. 199 Po prvé, ako vyplýva z bodov 180 az 189 vyssie, Komisii sa nepodarilo z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze hlasovanie spolocnosti CET Govora v prospech schválenia plánu reorganizácie bolo pripísatelné státu. 200 Po druhé aj za predpokladu, ze hlasovanie spolocnosti CET Govora v prospech schválenia plánu reorganizácie bolo pripísatelné státu, treba uviest, ako to urobila zalobkyna, ze záver Komisie uvedený v odôvodnení 201 napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s opisom vnútrostátnych pravidiel uplatnitelných v oblasti platobnej neschopnosti nachádzajúcim sa v napadnutom rozhodnutí. 201 V tejto súvislosti z odôvodnenia 42 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v súlade s clánkami 100 a 101 legea no 85 privind procedura insolventei (zákon c. 85 o konkurznom konaní, dalej len "rumunský insolvencný zákon") z 5. apríla 2006 (Monitorul Oficial al României, Partea I, c. 359 z 21. apríla 2006) plán reorganizácie musí byt povazovaný za prijatý, ak absolútna väcsina kategórií veritelov hlasuje v prospech plánu s podmienkou, ze aspon jedna zo znevýhodnených kategórií prijme plán. Plán sa povazuje za prijatý danou kategóriou veritelov, ak v tejto kategórii plán prijmú veritelia, ktorí majú absolútnu väcsinu hodnoty pohladávok, ktoré patria do tejto kategórie. 202 Okrem toho z odôvodnenia 43 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v súlade s clánkom 3 ods. 21 rumunského insolvencného zákona sa pod "znevýhodnenou kategóriou" rozumie kategória pohladávok, v prípade ktorej sa v pláne reorganizácie stanovuje najmä znízenie výsky pohladávky. 203 V prejednávanej veci, ako vyplýva z tabulky 1 uvedenej v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia, boli veritelia zalobkyne rozdelení do piatich kategórií, co znamená, ze na schválenie plánu bolo nevyhnutné, aby aspon tri z týchto kategórií hlasovali v prospech plánu. Nie je sporné, ze v prejednávanej veci boli vsetky tieto kategórie veritelov znevýhodnenými kategóriami v zmysle clánku 3 ods. 21 rumunského insolvencného zákona, ako to vyplýva z poznámky pod ciarou c. 42 napadnutého rozhodnutia. 204 Z tej istej tabulky okrem toho vyplýva, ze AAAS a CET Govora mali spolu absolútnu väcsinu hodnoty pohladávok len v dvoch kategóriách, a to v kategórii "Rozpoctoví veritelia" a "Nezabezpecení veritelia podla clánku 96 [rumunského] insolvencného zákona", ako to napokon uznáva Komisia v odôvodnení 201 napadnutého rozhodnutia. 205 AAAS a CET Govora teda nemali väcsinu potrebnú na to, aby oni sami schválili plán reorganizácie. 206 Skutocnost uvedená v odôvodnení 205 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej tretia kategória, a to kategória zamestnancov, "prirodzene" uprednostnovala plán, kedze plán nestanovoval ziadne znízenie pohladávok zamestnancov, je irelevantná, pretoze Komisia nikdy netvrdila, ze hlasovanie zamestnancov bolo pripísatelné státu. 207 Komisia navyse nepreukázala, ze AAAS a CET Govora spolocne mali silu zablokovat prijatie plánu reorganizácie. Naopak, z informácií o orientácii hlasovania rôznych veritelov uvedených v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia a v tabulke v bode 75 pripomienok Rumunska z mája 2018 vyplýva, ze existoval dostatocný pocet veritelov, ktorí hlasovali v prospech uvedeného plánu, aby sa tento plán povazoval za prijatý troma z piatich kategórií veritelov, vrátane minimálne jednej "znevýhodnenej kategórie", aj za hypotézy, ze by AAAS a CET Govora hlasovali proti plánu reorganizácie. 208 Po tretie AAAS a organizacná zlozka ANE, ktorých hlasovanie bolo pripísatelné státu, ako Komisia mohla správne konstatovat, mali spolu absolútnu väcsinu pohladávok len v jednej kategórii, a to v kategórii rozpoctových veritelov. Preto nemohli samy osebe ani prijat plán reorganizácie, ani zablokovat jeho prijatie schôdzou veritelov. 209 Po stvrté aj za predpokladu, ze hlasovanie spolocnosti CET Govora v prospech schválenia plánu reorganizácie bolo pripísatelné státu a malo by byt pripocítané k hlasovaniu AAAS a organizacnej zlozky ANE, treba uviest, ze spolu mali absolútnu väcsinu hodnoty pohladávok len v dvoch kategóriách, a to "rozpoctoví veritelia" a "nezabezpecení veritelia podla clánku 96 [rumunského] insolvencného zákona". Okrem toho aj za hypotézy, ze by tieto subjekty hlasovali proti plánu reorganizácie, existoval dostatocný pocet veritelov, ktorí hlasovali v prospech uvedeného plánu na to, aby sa tento plán povazoval za prijatý troma z piatich kategórií veritelov, vrátane najmenej jednej znevýhodnenej kategórie. Preto nemohli samy osebe ani prijat plán reorganizácie, ani zablokovat jeho prijatie schôdzou veritelov. 210 V druhom rade tvrdenie uvedené v odôvodnení 202 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého je opatrenie 3 v podstate pripísatelné státu, pretoze plán reorganizácie bol "vypracovaný" správcom konkurznej podstaty, ktorý bol súcastou státu, mozno len odmietnut. Z odôvodnenia 41 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze správca konkurznej podstaty "pripravuje" plán reorganizácie, ktorý musia veritelia následne preskúmat a schválit. Správca konkurznej podstaty teda nemá právomoc prijat plán reorganizácie. 211 Po tretie je nepochybne pravda, ako to zdôraznuje Komisia, ze príslusný súd, ktorý je institúciou státu, musí tiez schválit plán v súlade s uplatnitelným vnútrostátnym právom. Tento súd vsak nemôze schválit plán, ktorý veritelia neprijali. V skutocnosti by tvrdenie Komisie, ak by sa malo prijat, znamenalo, ze akýkolvek plán reorganizácie prijatý v rámci konkurzného konania by sa povazoval za pripísatelný státu len z dôvodu úcasti správcu konkurznej podstaty a sudcu v konaní. 212 Komisia nemôze v tejto súvislosti zalozit nijaké tvrdenie na rozsudkoch z 26. októbra 2016, DEI a Komisia/Alouminion tis Ellados ([172]C-590/14 P, [173]EU:C:2016:797, body [174]59, [175]77 a [176]81), a z 3. marca 2016, Simet/Komisia ([177]T-15/14, [178]EU:T:2016:124, body [179]38, [180]44 a [181]45). Treba totiz konstatovat, ze opatrenia pomoci, o ktoré islo v týchto veciach, neboli vôbec porovnatelné s opatrením 3 dotknutým v prejednávanej veci. Vec, v ktorej bol vydaný prvý vyssie uvedený rozsudok, sa týkala státnej pomoci poskytnutej výrobcom hliníka a zmenenej uznesením príslusného vnútrostátneho súdu o nariadení predbezného opatrenia, ktorým sa predlzilo uplatnovanie zvýhodnenej sadzby za dodávky elektrickej energie. Vec, v ktorej bol vydaný druhý vyssie uvedený rozsudok, sa týkala státnej pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi v rámci výkonu rozhodnutia vnútrostátneho súdu. V týchto veciach bol pôvod predmetných opatrení pomoci, ktorých povaha a predmet nie sú vôbec porovnatelné s povahou a predmetom plánu reorganizácie prijatého v rámci konkurzného konania, státny, zatial co rozhodnutie odpustit cast dlhov zalobkyne bolo v prejednávanej veci prijaté veritelmi zalobkyne, ako to uviedla samotná Komisia, a nie správcom konkurznej podstaty alebo príslusným súdom. 213 Po stvrté tvrdenie uvedené najmä v odôvodneniach 203 az 205 a 209 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého existencia memoranda a verejných vyhlásení v podstate preukazuje, ze opatrenie 3 bolo ako celok pripísatelné státu, musí byt zamietnuté z dôvodov uvedených v bodoch 128 a 136 vyssie. 214 Predovsetkým skutocnost uvedená v odôvodnení 205 napadnutého rozhodnutia, ze signatári memoranda a CET Govora mali spolu potrebnú väcsinu v styroch z kategórií veritelov, nie je relevantná. Na jednej strane totiz Komisia nikdy netvrdila, a uz vôbec nepreukázala, ze hlasovanie súkromných bánk, ktoré podpísali memorandum, bolo pripísatelné státu. Na druhej strane, pokial ide o hlasy spolocností Electrica a Salrom, stací odkázat na body 156 a 167 az 179 vyssie, zatial co pokial ide o CET Govora, tá toto memorandum ani nepodpísala. Komisia preto nemohla v odôvodnení 206 napadnutého rozhodnutia dospiet k záveru, ze memorandum umoznilo dosiahnut pozadovanú väcsinu na schôdzi veritelov. 215 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisii sa nepodarilo z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze opatrenie 3 bolo pripísatelné státu, a preto predstavuje státnu pomoc. b) O zalobných dôvodoch týkajúcich sa opatrení 1 a 2 zalozených na zjavne nesprávnom posúdení existencie hospodárskej výhody 216 Po prvé Komisia v odôvodnení 219 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze selektívna povaha pomoci nevyvoláva tazkosti, kedze opatrenia 1 a 2 boli poskytnuté výlucne zalobkyni, zatial co iné podniky petrochemického odvetvia alebo iných odvetví v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii vzhladom na ciel sledovaný uvedenými opatreniami ich nezískali. 217 Po druhé v odôvodneniach 221 a 222 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze kritérium súkromného veritela sa v prejednávanej veci neuplatnuje. 218 Po tretie v odôvodnení 223 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze "z dôvodu úplnosti" overila, ci predmetné opatrenia splnajú kritérium súkromného veritela. V bodoch 6.1.2.1 (odôvodnenia 224 az 243) a 6.1.2.2 (odôvodnenia 244 az 263) napadnutého rozhodnutia Komisia uplatnila toto kritérium na opatrenia 1 a 2 a dospela k záveru, ze tieto opatrenia poskytujú zalobkyni selektívnu hospodársku výhodu s výnimkou podpory cinnosti zalobkyne zo strany spolocnosti Salrom v rámci opatrenia 2, kedze tento podnik sa podla Komisie správal ako súkromný veritel, a teda zalobkyni neposkytol ziadnu hospodársku výhodu. 219 Zalobkyna spochybnuje závery Komisie, podla ktorých po prvé kritérium súkromného veritela nebolo v prejednávanej veci uplatnitelné a po druhé jej bola poskytnutá ekonomická výhoda v rámci opatrení 1 a 2 v rozsahu uvedenom v bode 218 vyssie. 220 Na úvod treba spresnit, ze uz nie je potrebné skúmat zalobný dôvod zalobkyne zalozený na zjavne nesprávnych posúdeniach, pokial ide o existenciu hospodárskej výhody v rámci opatrenia 3. Ako totiz bolo uvedené v bodoch 156 a 215 vyssie, Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze toto opatrenie zahrnalo prevod státnych prostriedkov a bolo pripísatelné státu, co stací na vyvodenie záveru, ze opatrenie 3 nepredstavuje státnu pomoc vzhladom na kumulatívnu povahu podmienok uvedených v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 138 vyssie. 1) O uplatnitelnosti kritéria súkromného investora 221 V odôvodneniach 221 a 222 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze na rozdiel od toho, co tvrdilo Rumunsko pocas správneho konania, kritérium subjektu v trhovom hospodárstve nebolo v prejednávanej veci uplatnitelné, a to v podstate z dôvodu, ze Rumunsko trvalo a jasne konalo v jeho postavení orgánu verejnej moci na záchranu zalobkyne pred konkurzom, vrátane verejných vyhlásení a prostredníctvom memoranda, a nie ako akcionár, ktorý do nej investoval, alebo ako jej veritel. 222 Odôvodnenie 222 napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenia "204 a nasledujúce", 274 a 276 tohto rozhodnutia. Na úvod treba uviest, ze tieto odkazy podla vsetkého neprinásajú ziadnu dalsiu skutocnost vo vztahu k dôvodom uvedeným v odôvodneniach 221 a 222 napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenia "204 a nasl." napadnutého rozhodnutia totiz odkazujú najmä na verejné vyhlásenia, ktoré uz boli spomenuté v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia, zatial co odôvodnenia 274 a 276 tohto rozhodnutia sa týkajú uplatnenia, a nie uplatnitelnosti kritéria súkromného veritela v osobitnom rámci opatrenia 3. 223 Pokial ide o uplatnitelnost tohto kritéria, zalobkyna v podstate tvrdí, ze dotknuté opatrenia nezahrnajú výkon výsad verejnej moci státom, ako to preukazuje skutocnost, ze tieto opatrenia mohli byt a v skutocnosti tiez boli prijaté súkromnými veritelmi. Okrem toho ich povaha, predmet, kontext, do ktorého boli zasadené, ciele, ktoré sledovali, a pravidlá, ktorým podliehali, tiez naznacujú, ze uvedené kritérium sa má v prejednávanej veci uplatnit. Podla zalobkyne ani memorandum, ani verejné vyhlásenia nemôzu vylúcit uplatnitelnost uvedeného kritéria. 224 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. V podstate tvrdí, ze kritérium súkromného veritela nie je v prejednávanej veci uplatnitelné, pretoze ked Rumunsko prijalo predmetné opatrenia, konalo vo svojom postavení orgánu alebo verejnej moci, a nie ako súkromný veritel, ako to preukazuje memorandum a verejné vyhlásenia. 225 Treba pripomenút, ze test súkromného veritela a test súkromného investora sú osobitnými výrazmi kritéria subjektu v trhovom hospodárstve, ktoré sa pouzívajú na úcely preskúmania, ci správanie verejného veritela alebo verejného investora môze viest k státnej pomoci. 226 Podla judikatúry treba rozlisovat úlohy státu ako akcionára podniku na jednej strane a státu konajúceho ako orgán verejnej moci na druhej strane. Kritérium súkromného investora sa preto uplatnuje, ak dotknutý clenský stát prizná ekonomickú výhodu podniku ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci. Na posúdenie toho, ci je opatrenie konaním státu v jeho postavení akcionára a nie v postavení orgánu verejnej moci, treba vykonat celkové posúdenie zohladnujúce najmä povahu a predmet opatrenia, kontext, do ktorého patrí, sledovaný ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [182]C-124/10 P, [183]EU:C:2012:318, body [184]80, [185]81 a [186]86). 227 Ak sa clenský stát odvoláva v priebehu správneho konania na kritérium súkromného investora, prinálezí mu v prípade pochybností preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych, overitelných a casovo relevantných prvkov, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára. Ak dotknutý clenský stát predlozí Komisii dôkazy pozadovanej povahy, prinálezí jej vykonat celkové posúdenie, zohladniac okrem dôkazov predlozených clenským státom aj akýkolvek iný relevantný prvok. Súdny dvor vsak spresnil, ze kritérium súkromného investora nepredstavuje výnimku, ktorá sa uplatnuje len na ziadost clenského státu, ale ak je uplatnitelné, patrí medzi skutocnosti, ktoré je Komisia povinná zohladnit na preukázanie existencie státnej pomoci. Preto, ked sa zdá, ze toto kritérium by sa mohlo uplatnit, Komisii prinálezí poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci podmienky uplatnitelnosti a uplatnenia tohto kritéria sú splnené, a odmietnut skúmat takéto informácie môze Komisia len vtedy, ak predlozené dôkazy vznikli az po prijatí rozhodnutia vykonat predmetnú investíciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [187]C-124/10 P, [188]EU:C:2012:318, body [189]82 az [190]86, [191]103 a [192]104). 228 Súdny dvor mal tiez prílezitost spresnit, ze ak verejný veritel poskytol úlavy pri platení dlhu, ktorý mu dlhuje podnik, kritérium súkromného veritela bolo v zásade uplatnitelné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [193]C-73/11 P, [194]EU:C:2013:32, bod [195]71). 229 Okrem toho Súdny dvor zdôraznil, ze hospodárska povaha konania clenského státu musí byt "východiskom" analýzy uplatnitelnosti kritéria súkromného veritela a ze ak sa zdá, ze kritérium súkromného veritela by sa mohlo uplatnit, Komisii prinálezí preskúmat túto hypotézu nezávisle od akéhokolvek návrhu v tomto zmysle (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [196]C-300/16 P, [197]EU:C:2017:706, body [198]25 a [199]27). 230 V niektorých prípadoch mozno uplatnitelnost kritéria súkromného investora dokonca predpokladat z dôvodu samotnej povahy predmetného opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2018, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia, [200]T-100/17, neuverejnený, [201]EU:T:2018:900, bod [202]53). 231 V prejednávanej veci treba uviest, ze v odôvodneniach 221 a 222 napadnutého rozhodnutia Komisia zalozila svoj záver o neuplatnitelnosti kritéria súkromného veritela, v podstate na existencii memoranda a verejných vyhlásení. Kedze vsak Komisia nekvalifikovala uvedené memorandum a uvedené vyhlásenia ako státnu pomoc, treba ich povazovat len za prvky kontextu, do ktorého patria predmetné opatrenia. 232 Komisia tým nevykonala celkové posúdenie vsetkých relevantných faktorov, najmä tých, ktoré sa týkajú povahy a predmetu opatrenia, sledovaného ciela a pravidiel, ktorým uvedené opatrenie podliehalo, ako to vyzaduje judikatúra pripomenutá v bodoch 226 a 227 vyssie. 233 Je pravda, ze nie je vylúcené, ze napadnuté rozhodnutie by bolo mozné vykladat tak, ze implicitne, ale nevyhnutne uvádza, ze podla Komisie skutocnosti kontextu mali v prejednávanej veci taký význam, ze samy osebe postacovali na vyvodenie záveru o neuplatnitelnosti kritéria súkromného veritela bez ohladu na ostatné faktory vyvodené judikatúrou. 234 Zalobkyna vsak tvrdí, ze tieto iné faktory preukazujú, ze kritérium súkromného veritela sa v prejednávanej veci uplatnuje. 235 Treba teda preskúmat, ci vzhladom na vsetky relevantné faktory týkajúce sa povahy a predmetu opatrení 1 a 2 kontextu, do ktorého patria, sledovaného ciela a pravidiel, ktorým tieto opatrenia podliehajú, Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, dospiet k záveru o neuplatnitelnosti kritéria súkromného veritela na opatrenia 1 a 2. 236 V prvom rade, pokial ide o predmet a povahu opatrení 1 a 2, z bodu 99 vyssie vyplýva, ze opatrenie 1 sa v podstate týka vhodnosti, casového harmonogramu a podmienok prípadného vymáhania pohladávok AAAS. Kazdý súkromný veritel by tiez mohol byt konfrontovaný s takouto volbou. 237 Rovnako opatrenie 2 sa týka spôsobov, podla ktorých je potrebné pokracovat alebo prerusit dodávky surovín podniku v tazkostiach. Kazdý súkromný dodávatel by tiez mohol byt konfrontovaný s takouto volbou. 238 Povaha opatrení 1 a 2 je teda v podstate hospodárska a ako taká nezahrna výkon výsad verejnej moci. 239 V druhom rade, pokial ide o kontext, do ktorého patria tieto opatrenia, treba po prvé poznamenat, ze ako uvádza zalobkyna, relevantné obdobie opatrení 1 a 2 sa zacalo v septembri 2012, zatial co memorandum bolo podpísané 23. novembra 2012. Opatrenia 1 a 2 tak boli vykonané priblizne dva mesiace pred podpísaním memoranda, takze toto memorandum nemohlo byt dôvodom ich prijatia. 240 Po druhé, ako tvrdí zalobkyna a ako bolo uvedené v bode 124 vyssie, ziadne ustanovenie memoranda neukladá AAAS povinnost nevymáhat svoje pohladávky voci zalobkyni. Pokial ide o CET Govora, ktorá je jediným poskytovatelom pomoci v rámci opatrenia 2, táto spolocnost nie je ani signatárom memoranda. 241 Po tretie, ako je uvedené v bode 127 vyssie, skutocnost, ze memorandum podpísali, nebránila niektorým signatárom správat sa ako súkromní veritelia. 242 Pokial ide o verejné vyhlásenia, stací odkázat na body 130 az 136 vyssie, z ktorých vyplýva, ze tieto vyhlásenia neobsahovali jasné, presné, konkrétne a jednoznacné záväzky státu ukladajúce AAAS a spolocnosti CET Govora konat spôsobom, ktorý by sa vyznacoval výkonom výsad verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júla 2015, Francúzsko a Orange/Komisia, [203]T-425/04 RENV a T-444/04 RENV, [204]EU:T:2015:450, body [205]235 az [206]245). 243 Po tretie, pokial ide o ciele opatrení 1 a 2, odkazuje sa na body 111 a 112 vyssie, z ktorých vyplýva, ze opatreniu 1 nemozno pripísat nijaký jasný ciel, zatial co opatrenie 2 sleduje ciel zachovania zivotaschopnosti samotnej spolocnosti CET Govora. 244 Po stvrté, pokial ide o pravidlá, ktorým podliehajú opatrenia 1 a 2, tieto pravidlá tiez nezahrnajú výkon výsad verejnej moci. 245 Pravidlá uplatnitelné na opatrenie 1 sú totiz v podstate pravidlá týkajúce sa konaní o vymáhaní pohladávok. Hoci je pravda, ze existujú osobitné zákony upravujúce vymáhanie dlhov státu, ktoré stanovujú najmä moznost priameho vymáhania pohladávok bez rozhodnutia súdu, nic to nemení na tom, ze AAAS, ktorého pasívne správanie je predmetom opatrenia 1, túto moznost v prejednávanej veci nevyuzil (pozri body 266 az 275 nizsie). 246 Pokial ide o opatrenie 2, v podstate sa vztahuje na zmluvné vztahy medzi spolocnostou CET Govora, spolocnostou Salrom a zalobkynou v období od septembra 2012 do januára 2013. 247 V dôsledku toho z povahy, predmetu, kontextu, ciela a právnych pravidiel, ktorým podliehajú opatrenia 1 a 2, vyplýva, ze tieto opatrenia patria do hospodárskej a obchodnej oblasti a nesúvisia s výkonom výsad verejnej moci státom. 248 Komisia sa preto nesprávne domnievala, ze kritérium súkromného veritela nebolo na opatrenia 1 a 2 uplatnitelné. 2) O existencii hospodárskej výhody, pokial ide o opatrenie 1 249 V bode 6.1.2.1 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 224 az 243) Komisia konstatovala, ze AAAS poskytol zalobkyni hospodársku výhodu z dôvodu nevymáhania a hromadenia pohladávok v období od septembra 2012 do januára 2013 v podstate z dôvodu, ze AAAS nekonal tak, ako by konal súkromný veritel. Aj keby totiz AAAS poznal tazkú financnú situáciu a úpadok zalobkyne, neprijal by opatrenia, aby sa pokúsil vymôct svoje pohladávky alebo prinajmensom aby dosiahol lepsie postavenie ako veritel. 250 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí konkrétne opiera o viacero dôkazov, aby preukázala, ze AAAS poskytol zalobkyni hospodársku výhodu v rámci opatrenia 1, a to: - na rozdiel od okolností, za ktorých bolo prijaté rozhodnutie z roku 2012, nevymáhanie a hromadenie pohladávok zo strany AAAS pocas dotknutého obdobia nemozno odôvodnit bezprostredným projektom privatizácie, - dotknuté obdobie bolo dostatocne dlhé na to, aby AAAS mohol prijat opatrenia na vymáhanie, - AAAS sa mohol dovolávat osobitných práv, ktoré mal ako orgán verejnej správy pri vymáhaní svojich pohladávok, - legea no 137 privind unele masuri pentru accelerarea privatizarii (zákon c. 137 o opatreniach na urýchlenie privatizácie, dalej len "rumunský zákon o privatizácii") z 28. marca 2002 (Monitorul Oficial al României, Partea I, c. 215 z 28. marca 2002) nebránil AAAS vymáhat svoje pohladávky, - AAAS nepredlozil ziadnu aktuálnu správu ani interný dokument preukazujúci, ze konal ako súkromný veritel, - na rozdiel od AAAS ostatní veritelia zalobkyne prijali opatrenia na vymáhanie alebo ochranu svojich pohladávok, - memorandum dokazuje, ze AAAS súhlasil s nevymáhaním a navysovaním dlhov, - AAAS sa mohol odvolávat na ustanovenia rumunského insolvencného zákona, ktoré mu umoznovali ponúknut alternatívny plán reorganizácie, - AAAS mohol zalobkyni hrozit zacatím konkurzného konania, - AAAS mohol zablokovat úcty zalobkyne alebo získat zálozné práva k nehnutelnostiam. 251 Zalobkyna spochybnuje kazdú z týchto skutocností. V podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze opatrenie 1 nebolo v súlade s kritériom súkromného veritela. Komisia totiz nepreukázala, ze by zjavne nezískala rovnaké výhody od súkromného veritela nachádzajúceho sa v porovnatelnej situácii ako situácia AAAS. 252 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze AAAS poskytol zalobkyni hospodársku výhodu z dôvodu nevymáhania a hromadenia jeho pohladávok voci nej. 253 Podla judikatúry cielom kritéria súkromného veritela je preskúmanie, ci prijímajúci podnik zjavne nemohol získat porovnatelné úlavy od súkromného hospodárskeho subjektu nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii verejnoprávneho veritela usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník vo financných tazkostiach, a teda ci tento podnik mohol získat rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá sa mu poskytla vo forme státnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bezným trhovým podmienkam (pozri rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [207]C-300/16 P, [208]EU:C:2017:706, bod [209]28 a citovanú judikatúru). 254 Treba este pripomenút, ze podla judikatúry, ked sa veritel stretne s dlzníkom, ktorý celí výraznému zhorseniu svojej financnej situácie, musí urobit rozhodnutie o moznostiach a spôsoboch prípadného vymáhania svojich pohladávok. Jeho volba je ovplyvnená radom faktorov, ako napríklad jeho postavením ako hypotekárneho, prednostného alebo bezného veritela, povahou a rozsahom mozných záruk ktoré mu patria, jeho zhodnotením moznosti ozdravenia podniku, ako aj prospechom, ktorý by mohol získat v prípade likvidácie. Z toho vyplýva, ze Komisii prinálezí, aby pri kazdom dotknutom verejnoprávnom subjekte a s prihliadnutím na vyssie uvedené faktory urcila, ci úlavy, ktoré poskytol, boli zjavne významnejsie ako tie, ktoré by poskytol hypotetický súkromný veritel nachádzajúci sa vo vztahu k podniku, ktorý je príjemcom pomoci, v situácii porovnatelnej so situáciou dotknutého verejnoprávneho subjektu, ktorý sa usiluje vymôct sumy, ktoré sú mu dlzné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2011, Buczek Automotive/Komisia, [210]T-1/08, [211]EU:T:2011:216, bod [212]84 a citovanú judikatúru). 255 Je teda potrebné preskúmat, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze tým, ze AAAS nevymáhal svoje pohladávky a pocas dotknutého obdobia hromadil dalsie, poskytol zalobkyni úlavy, ktoré by zjavne nezískala od súkromného veritela nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii AAAS, v zmysle judikatúry citovanej v bode 253 vyssie. 256 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze pocas velmi krátkeho trvania tohto opatrenia AAAS nepristúpil k vymáhaniu svojich pohladávok, pretoze este hladal najlepsie mozné riesenie na vymozenie týchto pohladávok, ako to preukazuje memorandum. Okrem toho v priebehu dotknutého obdobia sa AAAS este mohol opriet o závery a ekonomickú analýzu Komisie uvedenú v rozhodnutí z roku 2012, ktoré potvrdzovali, ze premena dlhu a privatizácia boli výnosnejsie ako likvidácia. Navyse, ako bolo uvedené v bode 99 vyssie, zalobkyna zdôraznuje bez toho, aby to Komisia spochybnila, ze hromadenie pohladávok zo strany AAAS pocas tohto obdobia nespocívalo v nových pohladávkach dohodnutých pocas tohto obdobia, ale len v nahromadení úrokov vzniknutých z uz existujúcich pohladávok. 257 V tejto súvislosti treba uviest, ze v rozhodnutí z roku 2012, ktoré bolo prijaté priblizne sest mesiacov pred zaciatkom obdobia dotknutého opatrením 1, Komisia dospela k záveru, ze premena dlhov zalobkyne na základné imanie nepredstavovala státnu pomoc a ze privatizácia by bola výhodnejsia ako likvidácia, pricom sa spresnilo, ze rumunské orgány sa zaviazali v plnom rozsahu sprivatizovat zalobkynu v krátkej dobe (odôvodnenia 17, 52, 73, 86, 153, 160 a clánok 2 rozhodnutia z roku 2012). 258 Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze pokus sprivatizovat zalobkynu neuspel 22. septembra 2012 z dôvodu, ze niektorí mensinoví akcionári zablokovali predpokladanú premenu dlhu na akcie. 259 Relevantné obdobie opatrenia 1 tak podla odôvodnenia 224 napadnutého rozhodnutia zacalo plynút po zlyhaní tohto pokusu. Podla napadnutého rozhodnutia tak mal AAAS pristúpit k vymáhaniu svojich pohladávok voci zalobkyni ihned po uvedenom zlyhaní alebo nanajvýs v lehote styroch mesiacov po nom alebo prijat v tom istom období iné opatrenia na dosiahnutie lepsieho postavenia ako veritel. 260 Ako vsak tvrdí zalobkyna, Komisia na jednej strane nepreukázala, ze súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS by sa v tom case nevyhnutne domnieval, ze nemozno uvazovat o nijakom dalsom pokuse o privatizáciu, kedze jej neúspech nebol spôsobený nedostatkom potenciálnych investorov, ani rentabilitou plánovanej investície, ani financnou situáciou zalobkyne. 261 Hoci Komisia uviedla, ze dalsie pokusy predchádzajúce tomuto pokusu tiez zlyhali a ze v tom case uz neexistoval ziadny projekt bezprostrednej privatizácie, nepreukázala, ze súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS by nevyhnutne predpokladal, ze privatizácia zalobkyne je odteraz vylúcená, a to nielen vzhladom na osobitné dôvody tohto posledného zlyhania, ale aj vzhladom na to, ze sotva sest mesiacov predtým sa samotná Komisia domnievala, ze takáto moznost prichádzala do úvahy v krátkej dobe. 262 Na druhej strane treba podobne ako zalobkyna konstatovat, ze relevantné obdobie opatrenia 1 bolo relatívne krátke, a to od 22. septembra 2012 do 31. januára 2013, teda priblizne styri mesiace. Vzhladom na to, ze Komisia v rozhodnutí z roku 2012 dospela k záveru, ze scenár privatizácie bol výhodnejsí nez scenár likvidácie, bolo by legitímne, aby súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS zvázil moznosti, ktorými disponoval pocas urcitého obdobia, namiesto toho, aby okamzite prikrocil k vymáhaniu svojich pohladávok, ktoré by mohlo viest k likvidácii zalobkyne, co bol scenár, ktorý podla uvedeného rozhodnutia bol menej výhodný. 263 Hoci neexistujú pravidlá týkajúce sa rýchlosti, s akou musí veritel konat na úcely uspokojenia svojich pohladávok, nemozno ocakávat, ze hypotetickí súkromní veritelia budú pozadovat vyhlásenie konkurzu na podnik pri prvom zlyhaní bez akéhokolvek zohladnenia jeho dlhodobejsieho potenciálu, aj ked nemozno pripustit, aby verejné orgány pasívne tolerovali nahromadenie dlhov za dlhé obdobia bez toho, aby sa rysovala najmensia perspektíva zlepsenia (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Spanielsko/Komisia, [213]C-480/98, [214]EU:C:2000:305, body [215]36 a [216]37). 264 Kritérium súkromného veritela neukladá povinnost ziadat okamzitý konkurz podniku v tazkostiach, kedze je celkom pochopitelné, ze súkromný veritel, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi, má záujem udrzat pri zivote na urcitý cas cinnosti dlhujúceho podniku, ak sa náklady na okamzitú likvidáciu ukazujú byt vyssie ako náklady na poskytnutie pomoci (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Spanielsko/Komisia, [217]C-276/02, [218]EU:C:2004:211, bod [219]39). 265 Okrem toho skutocnost uvedená v odôvodnení 234 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej zalobkyna pozastavila výrobu a nemala v blízkej budúcnosti ziadne vyhliadky na príjmy z prevádzkovania, co podla Komisie malo viest AAAS k zacatiu exekucného konania, je ciastocne skutkovo nepodlozená. Z odôvodnení 29 a 244 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze 24. októbra 2012, teda na zaciatku obdobia, ktorého sa týka opatrenie 1, zalobkyna obnovila svoju výrobu, a teda mohla získat príjmy. 266 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze AAAS bolo zákonne znemoznené uplatnit svoje pohladávky v súlade s clánkom 16 ods. 5 písm. c) rumunského zákona o privatizácii, pokial ona sama bola predmetom osobitného správneho postupu. Tak to vsak bolo od vydania vyhlásky ministra hospodárstva z 2. júla 2012. 267 V tejto súvislosti nie je sporné, ako vyplýva z odôvodnenia 228 napadnutého rozhodnutia, ze osobitné zákony upravujúce vymáhanie dlhov voci státu, najmä clánok 50 ods. 1 a 2 ordonanta no 51 de urgenta privind valorificarea unor active ale statului (mimoriadna vyhláska c. 51 o realizácii aktív státu) z 15. decembra 1998 (Monitorul Oficial al României, Partea I, no 482 z 15. decembra 1998), priznávajú AAAS osobitné práva zahrnajúce najmä priamy výkon jeho pohladávok prostredníctvom jeho vlastných súdnych úradníkov, bez rozhodnutia súdu. 268 Clánok 16 ods. 5 písm. c) rumunského zákona o privatizácii vsak bránil rozpoctovým veritelom pristúpit k vymáhaniu svojich pohladávok voci zalobkyni. Toto ustanovenie v znení uplatnitelnom v case skutkových okolností stanovovalo: "Od dátumu zacatia osobitného správneho postupu pocas privatizacného obdobia sa na spolocnost vztahujú tieto mimoriadne opatrenia:... rozpoctoví veritelia az do prevodu vlastníckeho práva k akciám pozastavia uplatnovanie exekucných opatrení prijatých voci spolocnosti a neprijmú ziadne opatrenie na zavedenie takýchto opatrení. Rovnaké ustanovenia sa uplatnujú na dotknutú verejnú institúciu, ak je veritelom." 269 Je nesporné, ze pocas obdobia, ktorého sa týka opatrenie 1, zalobkyna patrila do rezimu osobitného správneho postupu. Takisto je nesporné, ze AAAS bol danovým veritelom v zmysle clánku 16 ods. 5 písm. c) rumunského zákona o privatizácii. 270 Preto, ako uvádza zalobkyna, toto ustanovenie vnútrostátneho práva sa uplatnovalo na AAAS. 271 Komisia vsak v odôvodnení 229 napadnutého rozhodnutia na jednej strane uviedla, ze ministerstvo hospodárstva "bez vysvetlenia" zachovalo zalobkynu v rezime osobitného správneho postupu aj po zlyhaní privatizácie v septembri 2012. 272 Táto výhrada je vsak neúcinná, pretoze Komisia neposúdila ako státnu pomoc rozhodnutie ministra hospodárstva ponechat zalobkynu v rezime osobitného správneho postupu, ale len správanie AAAS. 273 Na druhej strane v odôvodnení 229 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdila, ze AAAS sa mohol pokúsit napadnút "rozhodnutie ministerstva o predlzení tohto osobitného postavenia [zalobkyne] bez vysvetlenia". 274 Komisia vsak nepreukázala, ze hypotetický súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS by sa rozhodol zacat takéto súdne konanie najmä vzhladom na jeho predpokladanú dlzku trvania vo vztahu k velmi krátkej dobe, ktorej sa týka opatrenie 1. Dlzka súdneho konania je okolnostou, ktorá môze nezanedbatelným spôsobom ovplyvnit rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného veritela (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [220]C-73/11 P, [221]EU:C:2013:32, bod [222]81). 275 Komisia pred Vseobecným súdom tvrdí, ze Rumunsko mohlo zmenit rumunský zákon o privatizácii. Takáto úvaha sa vsak v napadnutom rozhodnutí neuvádza. Komisia nemôze doplnit odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v priebehu konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2007, Duales System Deutschland/Komisia, [223]T-289/01, [224]EU:T:2007:155, bod [225]132). 276 Po tretie Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze na rozdiel od AAAS niektorí verejní a súkromní veritelia, najmä Electrica, Salrom, Polcheme S.A. a Bulrom Gas, zacali pocas uvedeného obdobia exekucné konania. 277 Zalobkyna tvrdí, ze velká väcsina súkromných veritelov konala rovnako ako AAAS. 278 V tejto súvislosti treba najskôr konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla ziadnu skutocnost, ktorá by mohla preukázat, a to ani explicitne, ani implicitne, ze AAAS a traja zo styroch veritelov uvedených v bode 276 vyssie, a to Salrom, Polcheme a Bulrom Gas, sa pocas relevantného obdobia nachádzali v porovnatelnej situácii. Naopak, z odôvodnenia 231 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Polcheme a Bulrom Gas patrili medzi prednostných veritelov, zatial co takmer vsetky pohladávky AAAS neboli zabezpecené. 279 Pokial ide o spolocnost Electrica, je pravda, ze Komisia v odôvodnení 231 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze podla stúdie banky Raiffeisen z roku 2011 "vymohla rovnaký podiel pohladávok" ako AAAS. Electrica vsak bola v roku 2012, teda pred svojou privatizáciou, verejným veritelom. Na úcely uplatnenia kritéria súkromného veritela je pritom relevantné len správanie súkromných veritelov nachádzajúcich sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii AAAS (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [226]C-300/16 P, [227]EU:C:2017:706, bod [228]28 a citovanú judikatúru). 280 Komisia navyse nespochybnila tvrdenie zalobkyne, podla ktorého väcsina jej súkromných veritelov pocas dotknutého obdobia nepristúpila tak ako AAAS k vymáhaniu svojich pohladávok, ani neprijala iné zabezpecovacie opatrenia. Hoci Komisia zalobkyni vytýka, ze nepreukázala, ze títo ostatní súkromní veritelia sa nachádzali v porovnatelnej situácii ako AAAS, tá istá výhrada môze byt uplatnená voci samotnej Komisii, kedze nepreukázala, ze styria veritelia, ktorých spomenula v napadnutom rozhodnutí, sa nachádzali v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS. Podla judikatúry vsak Komisii prinálezí preukázat, ze správanie verejnoprávneho veritela nebolo zlucitelné s kritériom súkromného veritela, a teda ze poskytol výhodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [229]C-300/16 P, [230]EU:C:2017:706, bod [231]29). 281 Pre úplnost treba este poznamenat, ze uplatnenie kritéria súkromného veritela môze byt zalozené na správaní hypotetického súkromného veritela nachádzajúceho sa v situácii porovnatelnej so situáciou dotknutého verejnoprávneho veritela (pozri judikatúru citovanú v bode 254 vyssie). Uplatnenie tohto kritéria teda nevyhnutne nevyzaduje, aby bol identifikovaný skutocný súkromný veritel nachádzajúci sa v takejto porovnatelnej situácii. V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia nepreukázala ani to, ze by hypotetický súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS pristúpil k vymáhaniu svojich pohladávok alebo prijal iné zabezpecovacie opatrenia pocas dotknutého obdobia, ktorého dlzka bola relatívne krátka. 282 V tejto súvislosti a bez toho, aby to Komisia odôvodnene spochybnila, bolo pravdepodobné, ze vzhladom na výsku pohladávok AAAS by ich vymáhanie viedlo k zacatiu konkurzného konania. 283 Je vsak dôlezité zohladnit skutocnost, ze takmer vsetky pohladávky AAAS neboli zabezpecené. V tejto súvislosti Komisia nepreukázala, ze súkromný veritel s podobnou expozíciou ako AAAS, by mal hospodársky záujem vyvolat zacatie konkurzného konania, kedze na rozdiel od prednostných veritelov by riskoval stratu väcsej casti svojich pohladávok v rámci takéhoto konania. Pre takéhoto veritela sa tak prípadná privatizácia alebo iné riesenie mohli v tom case javit ako mozné a zaujímavejsie z dôvodov uz uvedených v bode 262 vyssie. Bolo by prinajmensom legitímne, aby takýto veritel vyhodnotil moznosti, ktoré sa mu ponúkajú pocas urcitého obdobia, namiesto toho, aby sa náhlil postupovat tak, ako to uvádza Komisia. 284 Dôvod uvedený v odôvodnení 242 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého AAAS mohol vyvolat zacatie konkurzného konania a následne navrhnút alternatívny plán reorganizácie, nie je dostatocne podlozený ani presvedcivý. Aj keby totiz AAAS mohol navrhnút alternatívny plán reorganizácie v rámci konkurzného konania, Komisia nepreukázala, ze by ho mohol sám prijat, ani ze tento alternatívny plán by viedol k lepsiemu vymáhaniu nezabezpecených pohladávok AAAS. 285 Komisia tiez nepreukázala, ze hypotetický súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS by pocas dotknutého obdobia pristúpil k zablokovaniu úctov zalobkyne alebo ze by mohol získat zábezpeku pre svoje pohladávky, ako je zálozné právo k nehnutelnosti. Komisia sa totiz obmedzila na uvedenie takejto moznosti bez toho, aby na tento úcel vykonala konkrétne a podlozené preskúmanie. Komisia tak napríklad nepreskúmala dostupnost likvidity alebo nehnutelného majetku postacujúcej hodnoty v majetku zalobkyne, ktoré by hypotetický súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS, mohol zadrzat alebo na ktorý by mohol získat zábezpeku. Nepreskúmala ani postupy, ktoré treba dodrzat, a podmienky vyzadované na tento úcel a ci by takýto hypotetický súkromný veritel vzhladom na tieto postupy konal spôsobom, ktorý odporúcala pocas relatívne krátkeho obdobia od 22. septembra 2012 do 31. januára 2013. V kazdom prípade v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 254 vyssie Komisii prinálezí preukázat, ze bolo zjavné, ze takýto hypotetický súkromný veritel by pocas obdobia dotknutého opatrením 1 konal spôsobom, ktorý odporúcala. Pokial ide o konkrétne príklady uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, netýkajú sa veritelov, ktorí mali podobnú expozíciu ako AAAS. 286 Zalobkyna okrem toho tvrdí, pricom Komisia jej v tomto bode neprotirecí, ze clánok 16 ods. 5 písm. c) rumunského zákona o privatizácii v kazdom prípade bránil AAAS ulozit jej takéto opatrenia. 287 Po stvrté Komisia v napadnutom rozhodnutí rumunským orgánom vytýkala, ze nepredlozili ziadnu aktuálnu správu alebo interný dokument preukazujúci, ze AAAS pocas dotknutého obdobia konala ako súkromný veritel. 288 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze bolo legitímne, aby AAAS nepristúpil k okamzitej príprave takýchto dokumentov vzhladom na skutocnost, ze podpísal memorandum práve s cielom zachovat otvorené vsetky moznosti a posúdit jej zivotaschopnost. 289 V tejto súvislosti treba najskôr uviest, ze AAAS mala pocas relevantného obdobia k dispozícii ekonomickú analýzu Komisie uvedenú v rozhodnutí z roku 2012, ktorá predstavovala aktuálne posúdenie, ktoré bolo dostupné kazdému veritelovi, týkajúce sa najmä výhod a nevýhod scenára likvidácie v porovnaní so scenárom privatizácie. Z dôvodov uz uvedených v bodoch 256 az 265 vyssie a ako tvrdí zalobkyna, bolo legitímne, aby veritel povazoval toto posúdenie za relevantné pocas dotknutého obdobia. 290 Veritelia vrátane AAAS dalej disponovali aj stúdiou banky Raiffeisen z októbra 2011, ktorú Komisia oznacila za "najnovs[iu] stúdi[u]..., ktorá bola vtedy k dispozícii" (odôvodnenie 230 napadnutého rozhodnutia). Táto stúdia, ktorú rumunské orgány predlozili Komisii pocas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 2012, porovnávala výtazok z likvidácie zalobkyne s výnosom z privatizácie. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla tejto stúdie by AAAS v prípade likvidácie vymohol priblizne 23000000 eur, zatial co v prípade premeny dlhu a privatizácie by vymohol od 22900000 eur do 79500000 eur. Hoci je pravda, ze táto stúdia predchádzala prijatiu opatrenia 1 o viac ako jeden rok, Komisia netvrdí, ze údaje v nej uvedené uz neboli aktuálne pocas relevantného obdobia tohto opatrenia. Okrem toho, kedze Rumunsko predlozilo túto stúdiu Komisii a obsahuje osobitné údaje o vymáhaní pohladávok AAAS, je pravdepodobné, ze AAAS mal prístup alebo mohol mat prístup k uvedenej stúdii bez toho, aby to Komisia spochybnila. 291 Napokon bod 1.1.b) memoranda predpokladal vypracovanie stúdie o zivotaschopnosti. Táto stúdia bola objednaná 23. novembra 2012, teda v den podpisu memoranda a bola vypracovaná spolocnostou Alvarez & Marsal. Z toho vyplýva, ze veritelia, ktorí podpísali memorandum, medzi nimi aj AAAS, konali promptne, ked si vyziadali takúto stúdiu priblizne dva mesiace po zlyhaní posledného pokusu o privatizáciu zalobkyne. 292 Za týchto okolností sa zdá legitímne, aby súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS cakal na výsledky uvedenej stúdie o zivotaschopnosti dlzníka, aby s úplnou znalostou veci rozhodol o krokoch, ktoré treba podniknút na jej základe, namiesto okamzitého pristúpenia k vymáhaniu jeho pohladávok, pricom je navyse spresnené, ze nahromadenie pohladávok zo strany AAAS voci zalobkyni pocas dotknutého obdobia nespocívalo v nových pohladávkach dohodnutých pocas tohto obdobia, ale len v nahromadení úrokov vzniknutých z uz existujúcich pohladávok. 293 Komisia tvrdí, ze Rumunsko nepreukázalo, ze táto stúdia bola vypracovaná pre AAAS alebo na jej úcet, ani ze ju AAAS pouzil. 294 Ziadne právne pravidlo vsak nevyzaduje, aby súkromný veritel vypracoval svoju vlastnú ekonomickú stúdiu. Takéto stúdie totiz môzu veritelia spolocne objednat a môzu im byt dané k dispozícii, ako je to v prejednávanej veci. V kazdom prípade Komisia ani netvrdila, ze súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS by napríklad z dôvodu urcitých charakteristík, ktoré sú pre neho specifické, nevyhnutne vypracoval odlisnú stúdiu. 295 Po piate, pokial ide o tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého memorandum dokazuje, ze AAAS akceptoval nevymáhanie a hromadenie dlhov, stací odkázat na bod 124 vyssie, z ktorého vyplýva, ze memorandum neobsahovalo takýto záväzok. 296 Po sieste, pokial ide o úvahy Komisie uvedené v odôvodneniach 231 a 241 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých AAAS mohol "hrozit" zalobkyni zacatím konkurzného konania, stací uviest, ze sa zdá byt sporné, ci by takáto hrozba bola vnímaná ako hodnoverná z dôvodov uvedených v bode 283 vyssie. 297 Preto je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze tým, ze AAAS pocas dotknutého obdobia nevymáhal svoje pohladávky a hromadil dalsie, poskytol zalobkyni úlavy, ktoré by zjavne nezískala od súkromného veritela nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii AAAS v zmysle judikatúry citovanej v bode 253 vyssie. Komisia totiz nepreukázala ani to, ze by hypotetický súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii porovnatelnej so situáciou AAAS pristúpil k okamzitému vymáhaniu svojich pohladávok alebo prijal iné opatrenia na ich vymozenie alebo ich zabezpecenie pocas relatívne krátkeho obdobia od 22. septembra 2012 do 31. januára 2013, ani to, ze takéto vymáhanie alebo takéto opatrenia by mu umoznili vymôct alebo zabezpecit cast svojich pohladávok. 298 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisii sa nepodarilo z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze opatrenie 1 priznávalo zalobkyni výhodu, a preto predstavovalo státnu pomoc. 3) O existencii hospodárskej výhody, pokial ide o opatrenie 2 299 V bode 6.1.2.2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 244 az 263) Komisia uviedla, ze medzi spolocnostami CET Govora a Salrom na jednej strane a zalobkynou na strane druhej existovala vzájomná technologická závislost v tom zmysle, ze kazdá z nich bola zároven dodávatelom a zákazníkom druhej. Zatial co CET Govora dodávala zalobkyni elektrickú energiu a paru a Salrom jej dodávala solné roztoky a kriedu, zalobkyna dodávala spolocnostiam CET Govora a Salrom priemyselnú vodu potrebnú na ich cinnosti. Tieto podniky si teda boli navzájom zákazníkmi - rukojemníkmi, takze zánik jedného z nich by mal za následok zánik ostatných. 300 Komisia sa vsak domnievala, ze správanie spolocnosti CET Govora nebolo v súlade so správaním súkromného veritela a poskytlo zalobkyni výhodu, a to najmä preto, lebo CET Govora sa rozhodla pokracovat vo svojich dodávkach elektrickej energie a pary zalobkyni "bezodplatne" bez toho, aby pozadovala platby vopred za prevzatie uvedených dodávok, ani zálozné právo na nehnutelnost týkajúcu sa predchádzajúcich dlhov zalobkyne voci nej. Okrem toho podla Komisie o uvedenom pokracovaní v dodávkach rozhodla krajská rada regiónu Vâlcea na základe politických úvah, ktorými by sa súkromný veritel neriadil. 301 Naopak, podla Komisie Salrom konala tak, ako by to urobil súkromný veritel, a teda neposkytla zalobkyni výhodu, pretoze pokracovanie svojich dodávok podmienila platbami vopred a zriadením zálozného práva na nehnutelnost. 302 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze správanie spolocnosti CET Govora v rámci opatrenia 2 nebolo v súlade s kritériom súkromného veritela. 303 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. 304 V prejednávanej veci treba po prvé uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zalozila svoj názor, podla ktorého CET Govora nekonala tak, ako by konal súkromný veritel, v podstate na porovnaní medzi jej správaním a správaním spolocnosti Salrom. Komisia na tento úcel uviedla, ze tieto dva podniky pokracovali vo svojich dodávkach zalobkyni od septembra 2012 do januára 2013 napriek nezaplateniu jej dlhov. Zatial co Salrom vyzadovala od zalobkyne platby vopred, ako aj zálozné právo na nehnutelnost, CET Govora nestanovila podobné podmienky. 305 Zalobkyna sa v podstate domnieva, ze na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze CET Govora nekonala tak, ako by konal súkromný veritel, nestací porovnat konanie spolocnosti CET Govora s konaním spolocnosti Salrom. 306 V prejednávanej veci treba najskôr konstatovat, ze povaha a predmet konania spolocností CET Govora a Salrom, teda pokracovanie v dodávkach surovín zalobkyni, boli porovnatelné a ze tieto dodávky sa uskutocnili súbezne pocas toho istého obdobia, a teda patrili do podobného kontextu. 307 Dalej treba tiez konstatovat, ze existovala vzájomná technologická závislost medzi spolocnostami CET Govora a Salrom na jednej strane a zalobkynou na druhej strane, ako to konstatovala samotná Komisia v napadnutom rozhodnutí. 308 Napokon údaje obsiahnuté v tabulkách 7 a 8 napadnutého rozhodnutia, ktoré nie sú spochybnené, preukazujú, ze vývoj dlhov zalobkyne voci spolocnostiam CET Govora a Salrom bol celkovo porovnatelný pocas obdobia, ktorého sa týkalo opatrenie 2. Vyplýva z nich totiz, ze pohladávky týchto dvoch spolocností sa pocas tohto obdobia takmer zdvojnásobili, pricom sledovali podobnú krivku. 309 Za týchto podmienok sa Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, implicitne, ale nevyhnutne domnievat, ze CET Govora a Salrom sa nachádzali v porovnatelnej situácii v rámci opatrenia 2. 310 Je pravda, ako bolo uvedené v bode 279 vyssie, ze na úcely uplatnenia kritéria súkromného veritela je nevyhnutné porovnat správanie verejnoprávneho veritela so správaním súkromného veritela, ci uz skutocného alebo hypotetického, zatial co v prejednávanej veci Komisia porovnala správanie dvoch verejnoprávnych podnikov. 311 Treba vsak zdôraznit, ze z dôvodu ich situácie vzájomnej technologickej závislosti od zalobkyne sa tak CET Govora, ako aj Salrom nachádzali vo vztahu k zalobkyni vo velmi osobitnej, ci dokonca jedinecnej situácii. Práve táto velmi osobitná a spolocná situácia spolocností CET Govora a Salrom odôvodnovala za osobitných okolností prejednávanej veci porovnanie jednej spolocnosti s druhou. 312 Okrem toho Komisia dospela k záveru, ze Salrom v rámci opatrenia 2 konala ako súkromný veritel. Pokial teda ide o verejnoprávny podnik, ktorý vsak konal ako súkromný veritel, porovnanie s ním ako odkaz na úcely ilustrácie správania hypotetického súkromného veritela nachádzajúceho sa v situácii porovnatelnej so situáciou spolocnosti CET Govora je odôvodnené. 313 Po druhé treba uviest, ze ako to správne uvádza Komisia v napadnutom rozhodnutí, CET Govora a Salrom konali v rámci opatrenia 2 velmi odlisne. 314 Zatial totiz co Salrom ziadala a získala za svoje dodávky platby vopred a v rozsahu, v akom to bolo mozné, a zabezpecila svoje pohladávky prostredníctvom zálozného práva na nehnutelnost, CET Govora neprijala porovnatelné opatrenia. 315 Zalobkyna sa vsak domnieva, ze CET Govora predsa len prijala urcité opatrenia na zabezpecenie svojich pohladávok voci nej. 316 Zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze CET Govora dostala od septembra 2012 do januára 2013 od nej platby vo výske 8 miliónov RON. Ako vsak vyplýva z odôvodnenia 254 napadnutého rozhodnutia, v priebehu tohto obdobia CET Govora uskutocnila dodávky zalobkyni vo výske priblizne 50 miliónov RON, takze prijaté platby predstavovali len minimálnu cast. 317 Zalobkyna dalej uvádza existenciu "záväzku" z jej strany s cielom zaplatit za elektrickú energiu dodávanú spolocnostou CET Govora v splátkach az do februára 2013. Neposkytla vsak viac informácií o výske týchto splátok a o tom, ci ich skutocne zaplatila, co by umoznilo pochopit rozsah a relevantnost takéhoto záväzku. 318 Napokon zalobkyna tvrdí, ze CET Govora pridala k pohladávkam, ktoré voci nej mala a ktoré vznikli v období od februára 2008 do decembra 2012, sankcie. Cielom takéhoto opatrenia vsak nie je zarucit pohladávky spolocnosti CET Govora. 319 Po tretie z odôvodnenia 260 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze o tom, ze CET Govora pokracovala v dodávkach zalobkyni bez toho, aby vyjednávala alebo zabezpecila svoje pohladávky, rozhodla krajská rada regiónu Vâlcea. Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého tento orgán prijal toto rozhodnutie na základe návrhov spolocnosti CET Govora a cisto ekonomických úvah, nie je podlozené nijakým dôkazom. Okrem toho je v rozpore s dôvodmi verejného poriadku uvedenými miestnymi orgánmi na odôvodnenie prijatia tohto rozhodnutia, ktoré sú citované v poznámke pod ciarou c. 110 napadnutého rozhodnutia a ktoré zalobkyna nespochybnila. 320 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze ak by CET Govora nepokracovala v jej zásobovaní, utrpela by straty a sama by bola platobne neschopná. 321 V tejto súvislosti stací uviest, ze Komisia nevytýkala spolocnosti CET Govora ako takú skutocnost, ze pokracovala vo svojich dodávkach zalobkyni, ale skutocnost, ze v nich pokracovala bez akéhokolvek opatrenia na zabezpecenie svojich pohladávok. Tvrdenie zalobkyne v tomto ohlade je teda neúcinné. 322 Po piate zalobkyna tvrdí, ze "viacerí súkromní dodávatelia" pokracovali, podobne ako CET Govora, v jej zásobovaní napriek existencii nezaplatených pohladávok. Toto tvrdenie vsak nie je podlozené, kedze zalobkyna ani neidentifikovala týchto dalsích "viacerých súkromných dodávatelov". 323 Po sieste zalobkyna vytýka Komisii, ze vychádzala z vyhlásení spolocnosti PCC, jedného z jej mensinových akcionárov, alebo vyhlásení správcu konkurznej podstaty spolocnosti CET Govora, najmä v odôvodneniach 258, 259, 261 a 262 napadnutého rozhodnutia. Podla zalobkyne tieto vyhlásenia nie sú relevantné a sú v rozpore s pripomienkami Rumunska v priebehu správneho konania. PCC okrem toho pozíva len "obmedzenú dôveryhodnost". 324 Tieto tvrdenia sú vsak neúcinné. Uvedené vyhlásenia majú totiz len druhoradý význam v struktúre tejto casti napadnutého rozhodnutia, pricom závery Komisie spocívajú predovsetkým na porovnaní správania spolocnosti CET Govora so správaním spolocnosti Salrom a na skutocnosti, ze práve krajská rada regiónu Vâlcea ulozila spolocnosti CET Govora pokracovat vo svojich dodávkach. 325 Po siedme zalobkyna zdôraznuje, ze CET Govora má zákonnú povinnost neprerusovat sluzbu poskytovania tepla a tepelnej energie verejnosti. 326 Toto tvrdenie je vsak úplne irelevantné, pretoze zalobkyna je priemyselným zákazníkom spolocnosti CET Govora, takze uvedená povinnost sa neuplatnuje v zmluvných vztahoch medzi nimi. 327 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení existencie hospodárskej výhody v rámci opatrenia 2 musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 3. O zalobnom dôvode zalozenom na chýbajúcom alebo nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o opatrenie 2 328 Zalobkyna okrem iného tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila svoju povinnost odôvodnenia v podstate preto, ze jednak nestací porovnat konanie spolocnosti CET Govora s konaním spolocnosti Salrom, aby dospela k záveru, ze CET Govora nekonala tak, ako by konal súkromný veritel, a jednak Komisia vychádzala z vyhlásení spolocnosti PCC a konkurzného správcu spolocnosti CET Govora bez toho, aby vysvetlila, preco boli tieto vyhlásenia vierohodnejsie nez tie, ktoré boli poskytnuté rumunskými orgánmi. 329 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. 330 V súlade s clánkom 296 druhým odsekom ZFEÚ má Komisia povinnost odôvodnit svoje rozhodnutia. Podla ustálenej judikatúry sa má odôvodnenie vyzadované týmto ustanovením prispôsobit povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, a to spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonat svoje preskúmanie (pozri rozsudok z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [232]C-17/99, [233]EU:C:2001:178, bod [234]35 citovaná judikatúra). 331 V prejednávanej veci po prvé, ako bolo uvedené v bodoch 306 az 309 vyssie, z celkového výkladu bodu 6.1.2.2 napadnutého rozhodnutia jasne vyplývajú relevantné skutocnosti odôvodnujúce porovnanie medzi spolocnostou CET Govora a spolocnostou Salrom v rámci opatrenia 2. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tejto súvislosti koherentné a dostatocné. 332 Po druhé, pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti s dôveryhodnostou vyhlásení spolocnosti PCC a správcu konkurznej podstaty spolocnosti CET Govora, toto tvrdenie nemôze v ziadnom prípade viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia v tomto bode z dôvodov uz uvedených v bode 324 vyssie. 333 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na chýbajúcom alebo nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o opatrenie 2, musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 4. Závery 334 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze opatrenia 1 a 3 predstavovali státnu pomoc, bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné zalobné dôvody vznesené zalobkynou v súvislosti s týmito opatreniami. 335 Naproti tomu vsetky zalobné dôvody zalobkyne týkajúce sa opatrenia 2 musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 336 Preto treba zrusit clánok 1 písm. a) a c) napadnutého rozhodnutia, ako aj clánky 3 az 5 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú opatrení uvedených v clánku 1 písm. a) a c) napadnutého rozhodnutia. 337 Treba tiez zrusit clánok 6 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa povinnost Rumunska oznámit Komisii urcité informácie stanovená v tomto clánku týka opatrení 1 a 3. 338 Zalobkyna tiez navrhuje zrusenie clánku 7 napadnutého rozhodnutia. Clánok 7 ods. 1 tohto rozhodnutia vsak uvádza len to, ze toto rozhodnutie je urcené Rumunsku v súlade s clánkom 31 ods. 2 nariadenia 2015/1589. Kedze vsak zalobkyna v tejto súvislosti neuviedla ziadny zalobný dôvod ani tvrdenie, treba návrh na zrusenie clánku 7 ods. 1 napadnutého rozhodnutia zamietnut. 339 Pokial ide o clánok 7 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, toto ustanovenie stanovuje uverejnenie súm pomoci a úrokov vymozených na základe napadnutého rozhodnutia. Preto treba zrusit aj clánok 7 ods. 2 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka opatrení uvedených v clánku 1 písm. a) a c) uvedeného rozhodnutia. IV. O trovách 340 Podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 341 Kedze Vseobecný súd zamietol námietky neprípustnosti vznesené Komisiou a zalobe sa vyhovelo, pokial ide o dve z troch opatrení, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobkyna znása stvrtinu svojich vlastných trov konania, pricom zvysnú cast jej trov konania znása Komisia, a Komisia tiez znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (desiata rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Clánok 1 písm. a) a c) rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/1144 zo 17. decembra 2018 o státnej pomoci SA.36086 (2016/C) (ex 2016/NN), ktorú Rumunsko poskytlo v prospech spolocnosti Oltchim SA, sa zrusuje. 2. Clánky 3 az 6 a clánok 7 ods. 2 rozhodnutia 2019/1144 sa zrusujú v rozsahu, v akom sa týkajú opatrení uvedených v clánku 1 písm. a) a c) tohto rozhodnutia. 3. Zaloba sa v zostávajúcej casti zamieta. 4. Oltchim znása stvrtinu svojich vlastných trov konania. 5. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit tri stvrtiny trov konania spolocnosti Oltchim. Kornezov Buttigieg Kowalik-Banczyk Hesse Petrlík Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. decembra 2021. Podpisy __________________________________________________________________ ( [235]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8FDyqS/L84974-5255TMP.html#t-ECR_62019TJ0565_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:181:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:148:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:181:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A83&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A83 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A83&anchor=#point48 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&anchor=#point75 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&anchor=#point76 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94&anchor=#point35 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&anchor=#point33 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A652&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A652 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A652&anchor=#point22 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A670&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A670 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A670&anchor=#point37 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&anchor=#point34 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:181:TOC 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&anchor=#point29 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&anchor=#point222 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A157&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A157 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A157&anchor=#point59 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A685&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A685 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A685&anchor=#point18 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A45&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A45 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A45&anchor=#point39 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A509&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A509 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A509&anchor=#point58 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A381&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A381 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A381&anchor=#point36 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A381&anchor=#point38 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A381&anchor=#point40 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A382&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A382 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A382&anchor=#point36 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A382&anchor=#point38 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A382&anchor=#point40 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&anchor=#point36 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&anchor=#point38 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&anchor=#point40 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120&anchor=#point63 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A582&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A582 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point55 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A415&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A415 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A415&anchor=#point15 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point84 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point103 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point104 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point66 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A167&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A167 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A167&anchor=#point25 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point103 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point104 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&anchor=#point176 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&anchor=#point178 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&anchor=#point45 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&anchor=#point48 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&locale=sk 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&anchor=#point38 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&anchor=#point47 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&anchor=#point48 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A98&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A98 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A98&anchor=#point169 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A844&anchor=#point18 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A669&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A669 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A669&anchor=#point194 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A669&anchor=#point196 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point20 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A837&locale=sk 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A837 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A837&anchor=#point36 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point53 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&locale=sk 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&anchor=#point70 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point25 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A496&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A496 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point20 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&anchor=#point62 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point51 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point53 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point52 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point55 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point56 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450&anchor=#point221 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450&anchor=#point229 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&locale=sk 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&anchor=#point59 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&anchor=#point77 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&anchor=#point81 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A124&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A124 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A124&anchor=#point38 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A124&anchor=#point44 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A124&anchor=#point45 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point80 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point81 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point86 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point82 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point86 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point103 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point104 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&anchor=#point71 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point25 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point27 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A900&locale=sk 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A900 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A900&anchor=#point53 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450&locale=sk 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450&anchor=#point235 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450&anchor=#point245 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point28 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&anchor=#point84 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A305&locale=sk 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A305 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A305&anchor=#point36 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A305&anchor=#point37 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A211&locale=sk 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A211 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A211&anchor=#point39 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&anchor=#point81 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A155&locale=sk 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A155 225. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A155&anchor=#point132 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point28 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point29 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&locale=sk 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&anchor=#point35 235. file:///tmp/lynxXXXX8FDyqS/L84974-5255TMP.html#c-ECR_62019TJ0565_SK_01-E0001