ROZSUDOK VSEOBECNÉHU SÚDU (druhá rozsírená komora) zo 6. apríla 2022 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Schéma pomoci zavedená vládou Gibraltáru v súvislosti s danou z príjmov právnických osôb - Oslobodenie od dane v prípade príjmov z úrokov a licencných poplatkov - Záväzné danové stanoviská v prospech nadnárodných podnikov - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom - Povinnost odôvodnenia - Zjavne nesprávne posúdenie - Selektívna výhoda - Právo predlozit pripomienky" Vo veci T-508/19, Mead Johnson Nutrition (Asia Pacific) Pte Ltd, so sídlom v Singapure (Singapur), MJN Global Holdings BV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), Mead Johnson BV, so sídlom v Nimčgue (Holandsko), Mead Johnson Nutrition Co., so sídlom v Chicagu, Illinois (Spojené státy), v zastúpení: C. Quigley, barrister, M. Whitehouse a P. Halford, solicitors, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, B. Stromsky a P. Nemecková, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/700 z 19. decembra 2018 o státnej pomoci SA.34914 (2013/C), ktorú zaviedlo Spojené královstvo, pokial ide o rezim dane z príjmov právnických osôb na Gibraltári ([2]Ú. v. EÚ L 119, 2019, s. 151), VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory V. Tomljenovic (spravodajkyna), sudcovia F. Schalin, P. Skvarilová-Pelzl, I. Nőmm a G. Steinfatt, tajomník: I. Pollalis, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. júna 2021, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Prijatie Income Tax Act z roku 2010 a vydanie záväzného danového stanoviska spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 1 Dna 1. januára 2011 Income Tax Act z roku 2010 (zákon o dani z príjmov právnických osôb na Gibraltári z roku 2010, dalej len "ITA 2010") nadobudol úcinnost a zrusil Income Tax Act z roku 1952 (zákon o dani z príjmov právnických osôb na Gibraltári z roku 1952, dalej len "ITA 1952"). Na základe ITA 2010 bola zavedená vseobecná sadzba dane z príjmov právnických osôb vo výske 10 %. Az do zmeny ITA 2010, ktorá nadobudla úcinnost 30. júna 2013, pokial ide o príjmy z pasívnych úrokov, a následne 31. decembra toho istého roka, pokial ide o príjmy z poplatkov (dalej len "zmena ITA 2010 z roku 2013"), neboli tieto príjmy zahrnuté do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári, ktoré sú uvedené v prílohe 1 ITA 2010. 2 Spolocnost MJN Holdings (Gibraltar) Ltd (dalej len "MJN GibCo") bola az do svojho zrusenia 16. októbra 2018 spolocnostou so sídlom v Gibraltári patriacou do medzinárodnej skupiny Mead Johnson Nutrition (dalej len "skupina MJN"), ktorá pôsobí v oblasti výroby dojcenskej a detskej výzivy. Cinnost spolocnosti MJN GibCo spocívala v tom, ze ako komanditista vlastnila podiel na základnom imaní spolocnosti Mead Johnson Three CV (dalej len "MJT CV"), komanditnej spolocnosti zalozenej podla holandského práva (commanditaire vennootschap, dalej len "holandská CV"), usadenej v Holandsku, a to az do jej zrusenia 15. decembra 2017. 3 MJT CV bola drzitelom licencií k právam dusevného vlastníctva (najmä k patentom, ochranným známkam a technickým informáciám), ku ktorým poskytovala spolocnosti Mead Johnson BV (dalej len "MJ BV"), zalozenej podla holandského práva, sublicencie, a to prostredníctvom platenia poplatkov. 4 Akcionármi spolocnosti MJT CV boli na jednej strane MJN GibCo (vo výske 99,99 %) a na druhej strane MJN Asia Pacific Holding LLC (vo výske 0,01 %), ktorá je spolocnostou s rucením obmedzeným zalozenou podla amerického práva. Podiel spolocnosti MJN GibCo na základnom imaní spolocnosti MJT CV jej priznával nárok na 99,99 % podiel na zisku tejto poslednej uvedenej spolocnosti. 5 Do júna 2017 bola materskou spolocnostou skupiny MJN spolocnost Mead Johnson Nutrition Co. (dalej len "MJN US") so sídlom v Delaware (Spojené státy). Spolocnost Mead Johnson Nutrition (Asia Pacific) Pte Ltd, usadená v Singapure (Singapur), ktorej predmetom cinnosti je výroba a predaj dojcenskej výzivy, bola 100 % materskou spolocnostou spolocnosti MJN GibCo az do jej zrusenia. 6 Dna 11. septembra 2012 v nadväznosti na ziadost podanú v ten istý den advokátmi spolocnosti MJN US, ktorá je materskou spolocnostou skupiny MJN (dalej len "ziadost o záväzné danové stanovisko"), danové orgány Gibraltáru poskytli spolocnosti MJN GibCo záväzné danové stanovisko potvrdzujúce, ze vo vztahu k spolocnosti MJN GibCo nebudú zdanované príjmy z poplatkov, ktoré dosiahla MJN CV (dalej len "ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012"). 7 V ziadosti o záväzné danové stanovisko bolo spresnené, ze MJT CV sa z hladiska danového práva Gibraltáru povazuje za komanditnú spolocnost. Autori ziadosti o záväzné danové stanovisko uviedli, ze kedze takáto spolocnost je z hladiska danových predpisov Gibraltáru transparentná, kazdý príjem z poplatku, ktorý dosiahla MJT CV, treba povazovat za príjem dosiahnutý priamo spolocnostou MJN GibCo. Bolo vsak uvedené, ze podla ich názoru akýkolvek príjem z poplatkov, ktorý bolo mozné dosiahnut, nespadá pod kategórie príjmov zdanitelných podla ITA 2010 ("heads of charge taxable under the ITA 2010"). Od orgánov Gibraltáru sa pozadovalo, aby potvrdili tento výklad ITA 2010, ako aj to, ze akýkolvek príjem z poplatkov, ktorý dosiahne MJN GibCo z dôvodu svojej úcasti v spolocnosti MJT CV, nebude viest k ziadnemu zdaneniu. 8 Prostredníctvom ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 úrad pre dan z príjmov (Income Tax Office) odpovedal, ze "na základe skutocností a okolností uvedených v [ziadost o záväzné danové stanovisko] [bolo] v mene komisára [danového úradu Gibraltáru] potvrdené, ze budúce príjmy z poplatkov, ktoré [dosiahne MNJ GibCo], nepodliehajú dani podla ustanovení [ITA 2010]". B. Správne konanie pred Komisiou 9 Dna 1. júna 2012 Spanielske královstvo predlozilo Európskej komisii staznost v súvislosti so státnou pomocou, ktorú údajne získali gibraltárske "offshore" spolocnosti v rámci danového rezimu zavedeného na základe ITA 2010. 10 Dna 16. októbra 2013 zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania") s cielom overit, ci nezdanovanie ("oslobodenie od dane" v znení uvedeného rozhodnutia) príjmov z pasívnych úrokov a licencných poplatkov, upravené v ITA 2010, poskytovalo urcitým podnikom selektívnu výhodu v rozpore s pravidlami Európskej únie v oblasti státnej pomoci. 11 Dna 1. októbra 2014 Komisia informovala Spojené královstvo o svojom rozhodnutí rozsírit konanie zakotvené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ s cielom zaclenit do tohto konania prax vydávania záväzných danových stanovísk v Gibraltári, a to konkrétnejsie prijatie 165 záväzných danových stanovísk (dalej len "rozhodnutie o rozsírení konania"). C. Napadnuté rozhodnutie 12 Dna 19. decembra 2018 prijala Komisia rozhodnutie (EÚ) 2019/700 z 19. decembra 2018 o státnej pomoci SA.34914 (2013/C), ktorú zaviedlo Spojené královstvo, pokial ide o rezim dane z príjmov právnických osôb na Gibraltári ([3]Ú. v. EÚ L 119, 2019, s. 151, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Komisia v podstate na jednej strane konstatovala, ze "oslobodenie od dane" v prípade príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov, ktoré sa uplatnovalo v Gibraltári od roku 2011 do roku 2013 na základe ITA 2010, predstavuje schému státnej pomoci, ktorá bola zavedená protiprávne a je nezlucitelná s vnútorným trhom, a na druhej strane, ze danové zaobchádzanie priznané vládou Gibraltáru na základe záväzných danových stanovísk vydaných v prospech piatich spolocností so sídlom v Gibraltári, ktoré vlastnia podiel v holandských CV a ktorým sú vyplácané príjmy z pasívnych úrokov a licencných poplatkov (dalej len "pät záväzných danových stanovísk"), predstavovalo individuálnu státnu pomoc, ktorá je protiprávna a nezlucitelná s vnútorným trhom. 1. "Oslobodenie od dane" v prípade príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov (schéma pomoci) 13 V rozhodnutí o zacatí konania Komisia predbezne dospela k záveru, ze tak "oslobodenie od dane" v prípade príjmov z pasívnych úrokov (dalej len "nezdanovanie príjmov z pasívnych úrokov"), ako aj "oslobodenie od dane" v prípade príjmov z poplatkov (dalej len "nezdanovanie príjmov z poplatkov") predstavovali schému pomoci. S cielom zohladnit zmenu ITA 2010 z roku 2013, podla ktorej boli príjmy z poplatkov a pasívnych úrokov zahrnuté do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári uvedených v prílohe 1 ITA 2010 a ktorá bola vykonaná po prijatí rozhodnutia o zacatí konania, Komisia obmedzila pôsobnost napadnutého rozhodnutia na príjmy z pasívnych úrokov a poplatkov, ktoré boli dosiahnuté alebo sa mali dosiahnut v období od nadobudnutia úcinnosti ITA 2010 (1. januára 2010) do 30. júna 2013 (v prípade príjmov z pasívnych úrokov) alebo do 31. decembra 2013 (v prípade príjmov z poplatkov). 14 Pokial ide o analýzu kritéria výhody, Komisia v podstate konstatovala, ze príjmy z pasívnych úrokov a poplatkov, ktoré dosiahol podnik v Gibraltári, sa obvykle povazujú za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, a teda obvykle podliehajú dani v Gibraltári na základe zásady teritoriality. V dôsledku toho dospela k záveru, ze toto "oslobodenie od dane" zavádza úlavu na dani, ktorú by podniky, ktoré z tejto úlavy mali prospech, inak museli zaplatit (odôvodnenia 81 az 83 napadnutého rozhodnutia). 15 Pokial ide o analýzu selektivity, Komisia na základe judikatúry týkajúcej sa materiálnej selektivity danových opatrení najprv usúdila, ze referencným rámcom, ktorý sa má zohladnit na úcely preskúmania nezdanovania príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov, je ITA 2010, ktorého cielom bolo vyberat dan z príjmov od danovníkov s príjmami, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. Okrem toho spresnila, ze "oslobodenie od dane" v prípade príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov nevyplýva z formálneho oslobodenia od dane stanoveného danovým rezimom, ale z toho, ze tieto príjmy neboli zahrnuté do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári uvedených v prílohe 1 ITA 2010, inými slovami z "implicitného oslobodenia od dane" (odôvodnenia 89 az 93 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia následne preskúmala, ci nezdanovanie príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov vedie k rozdielnemu danovému zaobchádzaniu s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej situácii. Uviedla, ze v prípade neexistencie "oslobodenia od dane" v prípade príjmov z poplatkov a pasívnych úrokov by tieto príjmy a poplatky podliehali dani v Gibraltári na základe zásady teritoriality. 17 Okrem toho Komisia po tom, co uviedla, ze pokial posudzované opatrenie nevyplýva z formálnej výnimky z danového rezimu, treba zohladnit jeho úcinky, aby bolo mozné posúdit, ci významne zvýhodnuje konkrétnu skupinu podnikov, na podporu císelných údajov konstatovala, ze nezdanovanie príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov zvýhodnuje spolocnosti patriace do nadnárodných skupín, ktoré vykonávajú takú cinnost, akou je poskytovanie vnútroskupinových úverov alebo práv na pouzívanie nehmotného majetku. Kedze tieto podniky sa vzhladom na ciel ITA 2010 nachádzajú v rovnakej právnej a skutkovej situácii ako ostatné podniky s príjmami, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, Komisia z toho vyvodila záver, ze tieto opatrenia boli a priori selektívne (odôvodnenia 94 az 104 napadnutého rozhodnutia). 18 Komisia napokon usúdila, ze nezdanovanie príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov nebolo odôvodnené vlastnou logikou danového rezimu ITA 2010. Komisia najmä odmietla odôvodnenia uvedené orgánmi Spojeného královstva, medzi ktorými bola napríklad zvládnutelnost administratívnych aspektov (odôvodnenia 105 az 109 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho Komisia usúdila, ze kazdé z týchto opatrení predstavuje schému pomoci, ktorá je protiprávna a nezlucitelná s vnútorným trhom. 2. Pät záväzných danových stanovísk (individuálne opatrenia pomoci) 19 V rozhodnutí o rozsírení konania Komisia identifikovala 165 záväzných danových stanovísk vydaných danovými orgánmi Gibraltáru, v súvislosti s ktorými predbezne dospela k záveru, ze sú materiálne selektívne a ze potenciálne predstavujú státnu pomoc. 20 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze 160 zo 165 skúmaných záväzných danových stanovísk zodpovedá obvyklému uplatnovaniu vseobecného danového rezimu Gibraltáru bez toho, aby bolo mozné dospiet k záveru o existencii státnej pomoci na základe iného dôvodu (odôvodnenia 132 az 150 napadnutého rozhodnutia). Naproti tomu konstatovala, ze pät záväzných danových stanovísk, medzi ktorými bolo ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, ktoré este bolo potrebné preskúmat, predstavovalo individuálne opatrenia pomoci. V piatich záväzných danových stanoviskách, ktoré zostali úcinné po zmene ITA 2010 z roku 2013, a to aj po auditoch vykonaných v roku 2015, danové orgány Gibraltáru ich adresátom potvrdili, ze príjmy z poplatkov dosiahnuté na úrovni holandských CV, v ktorých mali títo adresáti podiely, neboli zdanitelné na základe ITA 2010. 21 Komisia najskôr v odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pät záväzných danových stanovísk sa vo vseobecnosti týka tejto struktúry skupiny: Image 22 Komisia spresnila, ze na základe oznámení orgánov Spojeného královstva sa danové orgány Gibraltáru domnievali, ze príjmy, ktoré dosiahli holandské CV, boli dosiahnuté priamo gibraltárskymi podnikmi, ktoré majú podiel v uvedených CV. Dodala, ze v rozsahu, v akom boli po zmenách ITA 2010 príjmy z pasívnych úrokov a poplatkov zahrnuté do kategórií príjmov uvedených v prílohe 1 ITA 2010 a stali sa v Gibraltári zdanitelné bez ohladu na ich pôvod, takéto príjmy sa stali zdanitelné na úrovni partnerov usadených v Gibraltári. Komisia teda v odôvodneniach 161 a 162 napadnutého rozhodnutia identifikovala podiely na ziskoch pochádzajúcich z pasívnych príjmov alebo licencných poplatkov, ktoré mali byt zahrnuté do základu dane piatich podnikov usadených v Gibraltári, ktorým boli urcené tieto stanoviská, a zdanené podla "bezných" danových pravidiel Gibraltáru. Pokial ide o MJN GibCo, Komisia uviedla, ze táto spolocnost vlastnila 99,99 % podielov a ze jej zdanitelné zisky v Gibraltári boli vo výske 330785918,10 amerických dolárov (USD) za rok 2014, vo výske 254328564,60 USD za rok 2015 a vo výske 232375224,15 USD za rok 2016. Tieto podiely mali byt podla nej zahrnuté do základu dane spolocnosti MJN GibCo a zdanené podla danových pravidiel Gibraltáru. 23 Pokial ide o selektívnu výhodu, Komisia najprv usúdila, ze relevantným referencným rámcom na úcely preskúmania selektivity je ITA 2010, pricom v tejto súvislosti odkázala na úvahy rozvinuté v oddiele 7.1.3.1 napadnutého rozhodnutia, týkajúcom sa preskúmania selektivity schém pomoci spocívajúcej v nezdanovaní príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov. Dalej uviedla, ze podla pravidiel common law bolo nevyhnutné zohladnit podiel na ziskoch alebo výnosoch pochádzajúcich od komanditnej spolocnosti ako partnerského podniku, ako keby tento podiel predstavoval zisky alebo výnosy podniku usadeného v Gibraltári. 24 Komisia následne v súvislosti s obdobím pred zmenou z roku 2013 konstatovala, ze záväzné danové stanoviská uplatnovali schémy pomoci stanovujúce oslobodenie od dane v prípade príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov, ktoré boli preskúmané v casti 7 napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s obdobím po tejto zmene uviedla, ze pät záväzných danových stanovísk oprávnovalo ich príjemcov, aby nadalej vyuzívali výhody rezimov oslobodenia od dane v prípade príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov, a na základe toho dospela k záveru, ze danové orgány Gibraltáru predlzili platnost tohto rezimu v piatich individuálnych prípadoch, co predstavovalo výnimku z bezného danového rezimu. 25 Napokon Komisia konstatovala, ze pät gibraltárskych spolocností, ktoré mali prospech z piatich záväzných danových stanovísk, sa nachádzalo v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii ako vsetky zdanitelné spolocnosti - s príjmami, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári - podliehajúce dani v Gibraltári a ze táto výnimka nemôze byt odôvodnená povahou a logikou systému. 26 Pokial ide o príjemcov identifikovaných opatrení pomoci, Komisia konstatovala, ze materské spolocnosti, ktoré sú vlastníkmi partnerských spolocností usadených v Gibraltári, boli v konecnom dôsledku príjemcami týchto opatrení. Uviedla, ze pät gibraltárskych spolocností, ktoré boli adresátmi piatich záväzných danových stanovísk, vrátane spolocnosti MJN GibCo, bolo súcastou velkých medzinárodných skupín a ze struktúra skupín, ktorá zahrnala holandskú CV, zvýhodnovala materské spolocnosti tým, ze im umoznila dosahovat zisky vyuzívaním práv dusevného vlastníctva bez toho, aby boli tieto zisky zdanované. Komisia dalej uviedla, ze struktúra podnikovej skupiny zahrnajúca jednu holandskú spolocnost s rucením obmedzeným, jednu holandskú CV, gibraltárske partnerské spolocnosti a jednu materskú spolocnost predstavuje jednu a tú istú hospodársku jednotku v zmysle judikatúry, takze vsetky tieto jednotlivé spolocnosti sa musia povazovat za príjemcov opatrenia pomoci, z ktorého mal tento podnik prospech. D. Výrok napadnutého rozhodnutia 27 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 1. Schéma státnej pomoci vo forme oslobodenia príjmov z pasívnych úrokov od dane platná na Gibraltári na základe [ITA] 2010 medzi 1. januárom 2011 a 30. júnom 2013, ktorú Gibraltár protiprávne zaviedol v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ], je nezlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]. 2. Schéma státnej pomoci vo forme oslobodenia príjmov z licencných poplatkov od dane platná na Gibraltári na základe [ITA] 2010 medzi 1. januárom 2011 a 31. decembrom 2013, ktorú Gibraltár protiprávne zaviedol v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ], je nezlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]. Clánok 2 Individuálna státna pomoc, ktorú poskytla gibraltárska vláda na základe záväzných stanovísk... piatim gibraltárskym spolocnostiam s podielmi v holandských [CV]..., ktoré majú príjem z licencných poplatkov a pasívnych úrokov, ktorá bola protiprávne zavedená Spojeným královstvom v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ], je nezlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]. ... Clánok 5 1. Spojené královstvo vymôze od vsetkých príjemcov tejto pomoci kazdú nezlucitelnú pomoc poskytnutú na základe schém pomoci uvedených v clánku 1 alebo na základe [piatich] záväzných stanovísk uvedených v clánku 2. 2. Kazdá individuálna pomoc poskytnutá na základe [piatich] záväzných stanovísk uvedených v clánku 2, ktorú nemozno vymôct od príslusnej gibraltárskej spolocnosti, bude vymáhaná od iných subjektov tvoriacich jednu hospodársku jednotku s touto gibraltárskou spolocnostou, t. j. príslusnou holandskou [spolocnostou s rucením obmedzeným], holandskou [CV] alebo materskou spolocnostou gibraltárskej spolocnosti. ..." II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 15. júla 2019 zalobkyne, Mead Johnson Nutrition (Asia Pacific), MJN Global Holdings BV, MJ BV a MJN US, podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 29 Podla clánku 106 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu zalobkyne predlozili 27. marca 2020 odôvodnenú ziadost o nariadenie pojednávania. 30 Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku na návrh druhej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 31 Dna 12. mája 2021 Vseobecný súd polozil úcastníkom konania písomné otázky v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania stanoveného v clánku 89 ods. 3 rokovacieho poriadku. Úcastníci konania vyhoveli ziadosti Vseobecného súdu v stanovenej lehote. 32 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 28. júna 2021. 33 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 ods. 2, clánok 2 a clánok 5 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahujú na zalobkyne, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 34 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav 35 Na úvod treba uviest, ze Komisia sa vo svojej duplike vzdala moznosti dovolávat sa neprípustnosti zaloby z dôvodu jej oneskoreného podania. A. O struktúre zaloby 36 Ako vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia a z bodov 13 az 26 vyssie, napadnuté rozhodnutie sa týka po prvé dvoch schém pomoci, a to jednak nezdanovania príjmov z pasívnych úrokov, ktorého sa týka clánok 1 ods. 1 uvedeného rozhodnutia, a jednak nezdanovania príjmov z poplatkov, ktorého sa týka clánok 1 ods. 2 tohto rozhodnutia, a po druhé piatich individuálnych opatrení poskytnutých na základe piatich záväzných danových stanovísk, ktorých sa týka clánok 2 toho istého rozhodnutia. 37 Kvalifikácia piatich záväzných danových stanovísk ako individuálnych opatrení pomoci za obdobie po 31. decembri 2013 (den ukoncenia schém pomoci) je úplne nezávislá od kvalifikácie nezdanovania príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov ako schémy pomoci. Napadnuté rozhodnutie tak obsahuje dve samostatné casti, v rámci ktorých sa jednotlivé kritériá existencie státnej pomoci preskúmavajú oddelene. 38 Okrem toho clánok 5 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia sa týka vymáhania opatrení pomoci uvedených v clánkoch 1 a 2 toho istého rozhodnutia. 39 Svojou zalobou zalobkyne navrhujú ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia, a konkrétnejsie zrusenie clánku 1 ods. 2, clánku 2, ako aj clánku 5 ods. 1 a 2 uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahujú na zalobkyne. 40 Zaloba sa delí na tri samostatné casti. Prvá cast zaloby smeruje k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia kvalifikovala nezdanovanie príjmov z poplatkov ako schému pomoci, ako aj príkazu na vymáhanie súvisiaceho s týmto opatrením. Druhá cast zaloby smeruje k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru, ze MJN GibCo bola príjemcom opatrení pomoci v období do 31. decembra 2013 a v období po tomto dátume na základe ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, ako aj príkazu na vymáhanie súvisiaceho s týmito opatreniami. Tretia cast zaloby smeruje k zruseniu clánku 5 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia nariadila vymáhanie opatrení pomoci od spolocnosti MJN GibCo a v prípade, ze to nie je mozné, od zalobkýn. 41 Je teda potrebné postupne preskúmat kazdú z týchto castí zaloby. 42 V tejto súvislosti Komisia tvrdí, ze na to, aby sa tejto zalobe vyhovelo, zalobkyne musia úcinne spochybnit tak clánok 1 ods. 2, ako aj clánok 2 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho zdôraznuje, ze aj keby sa zalobe ciastocne vyhovelo, spochybnenie príkazu na vymáhanie stanoveného v clánku 5 napadnutého rozhodnutia mozno prijat len vo vztahu k casti pomoci, v súvislosti s ktorou sa zalobe vyhovelo, a len v rozsahu, v akom boli dotknuté zalobkyne. Zalobkyne tvrdia, ze kedze zaloba obsahuje samostatné casti, ktoré smerujú k spochybneniu rôznych clánkov výroku napadnutého rozhodnutia, mohli by byt úspesné v súvislosti s jedným z dvoch clánkov alebo s oboma clánkami, ktoré sú predmetom zaloby. 43 Podla judikatúry samotná skutocnost, ze Vseobecný súd povazuje zalobný dôvod uvedený zalobcom na podporu jeho zaloby o neplatnost za dôvodný, mu neumoznuje automaticky zrusit napadnutý akt v celom rozsahu. Nemozno totiz rozhodnút o celkovom zrusení, ak sa zdá úplne zjavné, ze tento zalobný dôvod, ktorý sa týka výlucne osobitného aspektu spochybneného aktu, môze odôvodnit iba ciastocné zrusenie (rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret, [4]C-295/07 P, [5]EU:C:2008:707, bod [6]104). 44 Ciastocné zrusenie aktu Únie je vsak mozné len vtedy, ak casti, ktorých zrusenie sa navrhuje, sú oddelitelné od ostatných castí aktu. Táto podmienka oddelitelnosti nie je splnená, ak by ciastocné zrusenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty (pozri rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret, [7]C-295/07 P, [8]EU:C:2008:707, body [9]105 a [10]106, ako aj citovanú judikatúru). 45 Najskôr treba konstatovat, ze kazdá z jednotlivých castí zaloby smeruje k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia a vztahuje sa na rôzne casti výroku tohto rozhodnutia, z ktorých sa kazdá týka úplne odlisných a nezávislých opatrení pomoci, takze ak by sa niektorým zo zalobných dôvodov uvedených na podporu týchto castí vyhovelo, mohli by viest len k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia. Dalej, ako zalobkyne potvrdili na pojednávaní, ich zaloba smeruje výlucne k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej spolocnosti MJN GibCo, a nie individuálnej pomoci poskytnutej príjemcom styroch dalsích záväzných danových stanovísk, takze ak by sa malo vyhoviet zalobným dôvodom smerujúcim k zruseniu tohto clánku, viedlo by to len k zruseniu uvedeného clánku v rozsahu, v akom sa týka opatrenia pomoci, ktorého príjemcami boli MJN GibCo a zalobkyne. Okrem toho, ak by sa malo vyhoviet výhradám smerujúcim k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia alebo clánku 2 uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa tento clánok vztahuje na zalobkyne, viedlo by to k zruseniu clánku 5 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom smeruje k vymáhaniu súm vyplatených na základe opatrení pomoci, na ktoré sa vztahujú tieto rôzne casti výroku. B. O prvej casti zaloby smerujúcej k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa nezdanovania príjmov z poplatkov, ako aj príkazu na vymáhanie súvisiaceho s týmto opatrením 46 Na podporu prvej casti zaloby smerujúcej k zruseniu clánku 1 ods. 2, ako aj clánku 5 ods. 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia vztahujú na zalobkyne, zalobkyne v podstate uvádzajú tri súbory zalobných dôvodov. 47 Prvý zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnych posúdeniach, porusení zásady prenesenia právomocí zakotvenej v clánku 5 ZEÚ, porusení zásady danovej autonómie a danovej suverenity clenských státov, ako aj na prekrocení právomoci Komisie [oddiel b) prvej casti zaloby]. 48 Druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod sú zalozené na zjavne nesprávnych posúdeniach a porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia nepreukázala existenciu výhody ani jej selektívnu povahu [oddiely c), d) a e) prvej casti zaloby]. 49 Piaty zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnych posúdeniach a porusení clánku 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([11]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v rozsahu, v akom Komisia konstatovala, ze rezim oslobodenia od dane predstavuje existujúcu pomoc [oddiel f) prvej casti zaloby]. 50 Okrem toho v oddiele a) prvej casti zaloby zalobkyne poukazujú na viaceré zjavne nesprávne posúdenia, pokial ide o výklad ustanovení ITA 2010 a ITA 1952, na ktoré sa odkazuje v rôznych zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia. 51 Vseobecný súd postupne preskúma jednotlivé zalobné dôvody uvedené v bodoch 47 az 49 vyssie a v tomto kontexte posúdi jednotlivé pochybenia identifikované v oddiele a) prvej casti zaloby. 1. O zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, porusení clánku 5 ZEÚ, porusení zásady danovej suverenity a prekrocení právomoci (prvý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) 52 V rámci svojho prvého zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia porusila zásadu prenesenia právomocí stanovenú v clánku 5 ZEÚ, podla ktorej oblast priamych daní spadá pod suverenitu a právomoc clenských státov, a vzhladom na clánok 17 ods. 1 ZEÚ prekrocila svoju právomoc tým, ze na boj proti zjavnému dvojitému oslobodeniu od dane uplatnila svoje právomoci v oblasti státnej pomoci. Komisia tak obisla postup stanovený v clánku 116 ZFEÚ, ktorý jej umoznuje konat, ked zistí, ze rozdiely medzi ustanoveniami zákonov clenských státov narúsajú podmienky hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. 53 Zalobkyne zdôraznujú, ze preskúmanie státnej pomoci nemá vplyv na právomoc clenských státov zvolit si danový rezim, ktorý povazujú za najvhodnejsí, a v tomto rámci nezávisle urcit kategórie a spôsob výpoctu zdanitelných príjmov a ziskov (základ dane). Z judikatúry jasne vyplýva, ze existencia výhody musí byt preukázaná vo vztahu k tzv. "beznému" zdaneniu, ako ho definujú vnútrostátne danové pravidlá, pricom Komisia nemá právomoc, ktorá by jej umoznovala samostatne definovat tzv. "bezné" zdanenie. Hoci clenské státy teda musia pri výkone svojej právomoci v danovej oblasti dodrziavat právo Únie, Komisii to nepriznáva právomoc rozsírit pôsobnost bezných danových pravidiel predstavujúcich relevantný referencný rámec, ani zasahovat do suverénnych rozhodnutí clenského státu nad rámec odstránenia výnimiek z pravidiel tvoriacich uvedený rámec. 54 Na jednej strane vsak zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze cielom ITA 2010 bolo zdanit spolocnosti z celkovej sumy ich ziskov alebo výnosov, a usúdila, ze nezdanovanie (pasívnych) príjmov z poplatkov predstavuje výnimku z ITA 2010. Na druhej strane tvrdia, ze Komisia prílis extenzívne uplatnila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ a zásadu, podla ktorej sa státna pomoc urcuje na základe jej úcinkov, a ze prejednávaná vec sa odlisuje od vecí, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([12]C-106/09 P a C-107/09 P, [13]EU:C:2011:732), a z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([14]C-20/15 P a C-21/15 P, [15]EU:C:2016:981), ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí. 55 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 56 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa porusenia clánku 5 ZEÚ, treba pripomenút, ze okrem oblastí, v ktorých je danové právo Únie predmetom harmonizácie, urcenie charakteristík kazdej dane patrí do volnej úvahy clenských státov pri dodrzaní ich danovej autonómie, pricom táto právomoc sa musí v kazdom prípade vykonávat v súlade s právom Únie. To platí najmä pre výber sadzby dane, ktorá môze byt proporcionálna alebo progresívna, ale aj pri urcení jej vymeriavacieho základu a zdanitelnej udalosti (rozsudok zo 16. marca 2021, Komisia/Polsko, [16]C-562/19 P, [17]EU:C:2021:201, bod [18]38). 57 Hoci podla ustálenej judikatúry patria priame dane za súcasného stavu vývoja práva Únie do právomoci clenských státov, tieto clenské státy musia pri výkone tejto právomoci napriek tomu dodrziavat právo Únie (pozri rozsudok z 12. júla 2012, Komisia/Spanielsko, [19]C-269/09, [20]EU:C:2012:439, bod [21]47 a citovanú judikatúru). Zásahy clenských státov v oblastiach, ktoré neboli predmetom harmonizácie v Európskej únii, ako napríklad priame dane, nie sú preto vylúcené z pôsobnosti právnych predpisov týkajúcich sa preskúmania státnej pomoci. 58 Clenské státy totiz musia vykonávat svoju právomoc v danovej oblasti v súlade s právom Únie a v tomto kontexte sa zdrzat prijatia akéhokolvek opatrenia, ktoré by mohlo predstavovat státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2010, Komisia/Spanielsko, [22]C-487/08, [23]EU:C:2010:310, bod [24]37). 59 Komisia preto môze danové opatrenie kvalifikovat ako státnu pomoc za predpokladu, ze sú splnené podmienky takejto kvalifikácie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [25]173/73, [26]EU:C:1974:71, bod [27]28; z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [28]C-182/03 a C-217/03, [29]EU:C:2006:416, bod [30]81, a z 25. marca 2015, Belgicko/Komisia, [31]T-538/11, [32]EU:T:2015:188, body [33]65 a [34]66). 60 Pokial vsak ide o podmienku, podla ktorej musí dotknuté opatrenie poskytovat hospodársku výhodu, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa za státnu pomoc povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za také, ktoré poskytujú prijímajúcemu podniku hospodársku výhodu, ktorú by nezískal za normálnych trhových podmienok (pozri rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, [35]C-399/08 P, [36]EU:C:2010:481, bod [37]40 a citovanú judikatúru; rozsudok z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia, [38]C-522/13, [39]EU:C:2014:2262, bod [40]21). 61 Konkrétnejsie, opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom výhodné danové zaobchádzanie, ktoré, aj ked nezahrna prevod státnych prostriedkov, stavia jeho príjemcov do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [41]C-387/92, [42]EU:C:1994:100, bod [43]14; pozri tiez rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., [44]C-78/08 az C-80/08, [45]EU:C:2011:550, bod [46]46 a citovanú judikatúru). Okrem toho v prípade danových opatrení mozno samotnú existenciu výhody preukázat len vo vztahu k tzv. "beznému" zdaneniu (rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [47]C-88/03, [48]EU:C:2006:511, bod [49]56), alebo vo vztahu k danovým pravidlám, ktoré definoval clenský stát na základe svojej danovej autonómie. 62 V dôsledku toho danová autonómia clenských státov neznamená, ze kazdé danové opatrenie, ktoré ovplyvnuje najmä základ dane zohladnený danovými orgánmi, nepatrí do pôsobnosti clánku 107 ZFEÚ. Ak danové opatrenie v praxi totiz diskriminuje spolocnosti, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej situácii, pokial ide o ciel sledovaný bezným danovým rezimom, ktorý predstavuje referencný rámec, ktorý sa má zohladnit, a tým poskytuje príjemcom opatrenia selektívne výhody, ktoré zvýhodnujú "urcité" podniky alebo výrobu "urcitých" druhov tovarov, mozno ho povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [50]C-106/09 P a C-107/09 P, [51]EU:C:2011:732, bod [52]104). 63 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia, kedze mala právomoc dohliadat na dodrziavanie clánku 107 ZFEÚ, neprekrocila svoje právomoci, ked preskúmala nezdanovanie príjmov z poplatkov s cielom overit, ci toto opatrenie predstavuje schému pomoci, a ak áno, ci je zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 64 Ziadne z tvrdení zalobkýn nemôze spochybnit toto konstatovanie. 65 Po prvé z judikatúry uvedenej v bode 57 vyssie nepochybne vyplýva, ze Komisia za súcasného stavu práva Únie nie je oprávnená samostatne vymedzit tzv. "bezné" zdanenie podniku bez zohladnenia vnútrostátnych danových predpisov. Treba vsak uviest, ze v rámci analýzy kritérií výhody a selektivity Komisia odkázala na ustanovenia danového práva uplatnitelné v Gibraltári, a to na ustanovenia ITA 2010 a osobitne na clánky 11, 16 a 74 uvedeného zákona a jeho prílohu 1, ako aj na pripomienky Spojeného královstva a orgánov Gibraltáru, ktorých úcelom bolo objasnit obsah a hlavné zásady rezimu zdanovania zavedeného na základe ITA 2010. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia nedefinovala tzv. "bezné" zdanenie autonómne a v prejednávanej veci neporusila zásadu prenesenia právomocí. 66 Po druhé Komisia nemôze opomenút právomoc vyhradenú clenským státom v oblasti priamych daní tým, ze podá výklad danových ustanovení uplatnitelných v Gibraltári. Komisia totiz môze z dôvodu preskúmania danových opatrení v oblasti státnej pomoci sama posúdit vnútrostátne danové ustanovenia, pricom toto posúdenie môze prípadne spochybnit dotknutý clenský stát alebo prípadné zainteresované strany v rámci zaloby o neplatnost na Vseobecnom súde. 67 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Komisia zalozila svoje posúdenie danových ustanovení uplatnitelných v Gibraltári na informáciách, ktoré poskytli orgány Spojeného královstva a Gibraltáru. Konkrétne, ako vyplýva z odôvodnenia 93 a poznámky pod ciarou c. 46 napadnutého rozhodnutia, Komisia definovala referencný rámec vrátane hlavných zásad bezného zdanenia, ako aj ciel tohto rámca na základe informácií, ktoré jej poskytli orgány Spojeného královstva v rámci správneho konania. 68 Po tretie, ako uvádza Komisia v bode 75 vyjadrenia k zalobe, jej právomoc spocívajúca v preskúmaní existencie státnej pomoci v danovej oblasti sa neobmedzuje na prípad, ked existuje formálna výnimka z vnútrostátneho danového pravidla. Legislatívna technika je totiz na úcely posúdenia úcinkov vnútrostátneho opatrenia z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ irelevantná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia a i./World Duty Free Group a i., [53]C-20/15 P a C-21/15 P, [54]EU:C:2016:981, bod [55]79). Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia neprekrocila svoje právomoci tým, ze preskúmala nezdanovanie jednej kategórie príjmov, teda ich nezahrnutie do kategórií zdanitelných príjmov, s prihliadnutím na hlavné zásady danového rezimu zavedeného na základe ITA 2010. 69 Po stvrté nesprávne posúdenia a porusenia, na ktoré poukazujú zalobkyne, najmä pokial ide o identifikáciu ciela a hlavných zásad ITA 2010, nepreukázanie prípadnej diskriminácie, ako aj uplatnenie rozsudkov z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([56]C-106/09 P a C-107/09 P, [57]EU:C:2011:732), a z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([58]C-20/15 P a C-21/15 P, [59]EU:C:2016:981), na prejednávanú vec sú na úcely preukázania prípadného nedostatku právomoci Komisie neúcinné. Cielom takýchto tvrdení je naopak poukázat bud na zjavne nesprávne posúdenia, ako aj na porusenie clánku 107 ZFEÚ Komisiou, alebo na pochybenia a porusenie, ku ktorým doslo v rámci samotného výkonu jej právomoci. 70 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Komisia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, neporusila clánok 5 ZEÚ. 71 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa zneuzitia právomoci, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je akt poznacený zneuzitím právomoci len vtedy, ak z objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov vyplýva, ze bol prijatý s iným výlucným alebo prinajmensom rozhodujúcim cielom, nez sú uvádzané ciele, alebo s cielom vyhnút sa postupu osobitne stanovenému Zmluvou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. apríla 2013, Spanielsko a Taliansko/Rada, [60]C-274/11 a C-295/11, [61]EU:C:2013:240, bod [62]33, a z 12. júla 2018, PA/Parlament, [63]T-608/16, neuverejnený, [64]EU:T:2018:440, bod [65]42). 72 V prejednávanej veci vsak Komisii nemozno vytýkat, ze by zneuzila svoju právomoc tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, ktorého cielom je po skoncení fázy formálneho zistovania konstatovat, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. 73 Navyse samotné tvrdenie, podla ktorého Komisia uplatnila svoje právomoci v oblasti státnej pomoci na boj proti zjavnému dvojitému oslobodeniu od dane, nepredstavuje súbor objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré by umoznovali konstatovat, ze sa snazila obíst postup stanovený v clánku 116 ZFEÚ. Okrem toho, ze cielom napadnutého rozhodnutia nie je spochybnit uplatnenie zásady teritoriality, treba na jednej strane konstatovat, ze analýza, podla ktorej nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje opatrenie pomoci, nezohladnuje otázku, ci tieto príjmy sú alebo nie sú zdanované v iných danových jurisdikciách, a spocíva výlucne na danových pravidlách uplatnitelných v Gibraltári. Na druhej strane z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by sa Komisia snazila zosúladit danové právne predpisy uplatnitelné v Gibraltári s právnymi predpismi uplatnitelnými v rôznych clenských státoch. 74 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zneuzitia právomoci. 75 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba prvý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia zamietnut. 2. O zalobných dôvodoch zalozených na zjavne nesprávnych posúdeniach a porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) 76 Druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod, ktoré smerujú k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, sú v podstate zalozené na zjavne nesprávnych posúdeniach a porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia konstatovala, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov poskytuje jeho príjemcom selektívnu výhodu. Zalobkyne spochybnujú po prvé analýzu výhody (druhý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia), po druhé závery týkajúce sa selektivity (tretí zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) a po tretie rozsah selektívnej výhody konstatovanej Komisiou (stvrtý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). Jednotlivé zalobné dôvody uvádzané zalobkynami odkazujú na zjavne nesprávne posúdenia týkajúce sa obsahu a rozsahu danového práva Gibraltáru, ktoré boli identifikované v oddiele a) prvej casti zaloby. a) Úvodné úvahy 1) O opatrení pomoci, ktoré je predmetom clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia 77 Na úvod treba pripomenút, ze ako vyplýva z odôvodnení 28, 33 a 82 napadnutého rozhodnutia, opatrením, ktoré je predmetom clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia, je nezdanovanie príjmov z poplatkov, ktoré Komisia kvalifikovala ako "oslobodenie [príjmov z] licencných poplatkov od dane". Ako Komisia uviedla v odôvodneniach 28, 33 a 93 napadnutého rozhodnutia, toto nezdanovanie vyplýva z nezahrnutia príjmov z poplatkov do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári nachádzajúcich sa v prílohe 1 ITA 2010, ktorá taxatívne uvádza kategórie príjmov zdanitelných v Gibraltári. 78 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze z rozhodnutia o zacatí konania (pozri najmä odôvodnenie 34 uvedeného rozhodnutia), s prihliadnutím na ktoré treba vykladat napadnuté rozhodnutie, vyplýva, ze opatrením, ktoré je predmetom clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, je konkrétne nezdanovanie príjmov z poplatkov ako pasívnych príjmov ("passive income"). Takýto výklad vyplýva tiez z odôvodnenia 76 napadnutého rozhodnutia v spojení s poznámkou pod ciarou c. 25 uvedeného rozhodnutia, v ktorej Komisia vysvetlila, ze posúdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí sa týka len príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov a ze sa netýka iných kategórií pasívnych príjmov. Na druhej strane, ako bolo spresnené v odôvodnení 76 napadnutého rozhodnutia, preskúmanie nezdanovania príjmov z poplatkov sa týka len obdobia od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013. 79 Po prvé v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze Komisia nesprávne kvalifikovala nezdanovanie príjmov z poplatkov ako "implicitné oslobodenie od dane" a nezohladnila skutocnost, ze podla clánku 11 ITA 2010 iba príjmy patriace do jednej z kategórií uvedených v prílohe 1 podliehali dani v Gibraltári, treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 93 napadnutého rozhodnutia správne zohladnila skutocnost, ze podla clánku 11 ITA 2010 iba príjmy patriace do jednej z kategórií uvedených v prílohe 1 ITA 2010 podliehali dani v Gibraltári. V napadnutom rozhodnutí totiz objasnila, ze nezdanovanie príjmov z licencných poplatkov predstavuje "implicitné oslobodenie od dane", kedze príjmy z poplatkov neboli zahrnuté do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári, ktoré sú uvedené v prílohe 1 a patria do pôsobnosti danového rezimu ITA 2010. Z odôvodnení 28, 32 a 33, ako aj z poznámky pod ciarou c. 17 napadnutého rozhodnutia takisto vyplýva, ze Komisia správne zohladnila skutocnost, ze v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 neboli príjmy z poplatkov zahrnuté do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári, ktoré sú uvedené v prílohe 1 ITA 2010, a nepodliehali dani. 80 Okrem toho treba v tejto súvislosti pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje státne zásahy podla ich prícin alebo cielov, ale definuje tieto státne zásahy podla ich úcinkov, a teda bez ohladu na pouzité techniky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [66]C-106/09 P a C-107/09 P, [67]EU:C:2011:732, bod [68]87 a citovanú judikatúru). 81 Okolnost, ze príjmy z poplatkov nepodliehajú dani z príjmov v Gibraltári z dôvodu ich nezahrnutia do kategórií príjmov uvedených v prílohe 1 ITA 2010, má teda rovnaké úcinky, ako keby bola táto kategória príjmov uvedená v tejto prílohe, ale formálne by bola oslobodená od dane. Ako totiz v podstate uviedol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo svojich návrhoch, ktoré predniesol vo veci Wereldhave Belgium a i. ([69]C-448/15, [70]EU:C:2016:808, body [71]40 a [72]42), v prípade nezdanovania skutocnost zakladajúca danovú povinnost nenastane, zatial co v prípade oslobodenia od dane táto skutocnost nastane. V tomto poslednom uvedenom prípade vznikne hlavná danová povinnost teoreticky, ale zdanitelná osoba je na základe zákona oslobodená od celej platby alebo jej casti, ktorú v konecnom dôsledku od nej nemozno vyzadovat. "Nezdanovanie" a "oslobodenie od dane" tak majú rovnaké úcinky, a to nezdanenie. Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked kvalifikovala nezdanovanie príjmov z poplatkov ako "implicitné oslobodenie od dane". 82 Po druhé v rozsahu, v akom zalobkyne spochybnujú konstatovanie uvedené v odôvodnení 33 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého príjmy z poplatkov neboli nikdy zdanitelné podla ITA 2010, a tvrdia, ze takéto príjmy spadajú, a to aj pred zmenou ITA 2010 z roku 2013, pod kategóriu A príjmov uvedenú v prílohe 1 ITA 2010, teda pod príjmy z "obchodu, podnikania a profesie a odbornej prípravy", treba uviest nasledujúce skutocnosti. 83 Ako vyplýva z bodov 77 a 78 vyssie, opatrením, ktoré je predmetom clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia, je nezdanovanie príjmov z poplatkov, ktoré Komisia kvalifikovala ako "oslobodenie [príjmov z] licencných poplatkov od dane", tak ako vyplýva z nezahrnutia príjmov z poplatkov do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári, ktoré sú uvedené v prílohe 1 ITA 2010. Toto opatrenie sa týka osobitne príjmov z poplatkov, kedze predstavujú pasívny príjem. Zalobkyne vsak samy pripústajú, ze "cisto pasívne" príjmy z poplatkov, ktoré nevyplývajú z cinnosti podniku, nepatrili do ziadnej z kategórií príjmov uvedených v prílohe 1 ITA 2010 az do nadobudnutia úcinnosti zmien ITA 2010 z roku 2013 k 1. januáru 2014, a z tohto dôvodu neboli zdanitelné v Gibraltári. 84 Z toho vyplýva, ze pochybenia, na ktoré poukazujú zalobkyne, nemôzu spochybnit konstatovanie, podla ktorého príjmy z poplatkov, ktoré predstavujú pasívny príjem, v zásade neboli zahrnuté do kategórií príjmov uvedených v prílohe 1 ITA 2010 v znení úcinnom pred 1. januárom 2014, a teda ani zdanitelné v Gibraltári. V dôsledku toho tieto tvrdenia nemôzu spochybnit zákonnost clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia a musia byt zamietnuté ako neúcinné. 85 V kazdom prípade sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked tvrdila, ze príjmy z poplatkov neboli zdanitelné v Gibraltári, a to bez toho, aby preskúmala, ci tieto príjmy mohli byt zdanené na základe kategórie A príjmov uvedených v prílohe 1 ITA 2010. 86 Orgány Spojeného královstva a Gibraltáru totiz vo svojich jednotlivých pripomienkach predlozených v rámci správneho konania ustálene tvrdili, ze príjmy z licencných poplatkov neboli zdanitelné v Gibraltári podla ITA 2010 v znení úcinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013. Spojené královstvo navyse v rámci prezentácie ITA 2010, ktorú pripojilo k svojim pripomienkam zo 14. septembra 2012, jasne vysvetlilo, ze príjmy z týchto poplatkov neboli zahrnuté do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári uvedených v prílohe 1 ITA 2010, a najmä, ze tieto príjmy nemozno povazovat za príjmy z obchodnej alebo podnikatelskej cinnosti patriace do kategórie A príjmov, ktorá sa nachádza v uvedenej prílohe. 87 Okrem toho treba uviest, ze výklad ITA 2010, podla ktorého príjmy z poplatkov neboli nikdy zdanitelné v Gibraltári, je zlucitelný s obsahom ziadosti o záväzné danové stanovisko z 11. septembra 2012, na základe ktorej bolo udelené ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012. V tomto dokumente totiz samotné zalobkyne uviedli, ze sa domnievajú, ze akýkolvek príjem z poplatkov, ktorý dosahuje MJN GibCo, nepatrí do ziadnej z kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári, ktoré sú uvedené v prílohe 1 ITA 2010. 88 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila pochybenia tým, ze konstatovala, ze príjmy z poplatkov neboli v Gibraltári zdanitelné v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, ani tým, ze preskúmala, ci takéto opatrenie spocívajúce v nezdanovaní mohlo jeho príjemcom poskytnút selektívnu výhodu, a teda predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 2) O preskúmaní kritérií výhody a selektivity 89 Podla judikatúry kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci vyzaduje splnenie vsetkých podmienok uvedených v clánku 107 ZFEÚ. Platí teda, ze na to, aby mohlo byt opatrenie kvalifikované ako státna pomoc v zmysle tohto ustanovenia, musí íst po prvé o zásah zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí poskytovat príjemcovi selektívnu výhodu a po stvrté musí narúsat alebo ohrozovat hospodársku sútaz (pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [73]C-524/14 P, [74]EU:C:2016:971, bod [75]40 a citovanú judikatúru). 90 V tejto súvislosti treba uviest, ze v rámci analýzy danových opatrení z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tak na preskúmanie kritéria výhody, ako aj na preskúmanie kritéria selektivity je najprv potrebné urcit bezné pravidlá zdanenia, ktoré tvoria relevantný referencný rámec na úcely tohto preskúmania. 91 Na jednej strane v prípade danových opatrení mozno samotnú existenciu výhody preukázat len vo vztahu k tzv. "beznému" zdaneniu (rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [76]C-88/03, [77]EU:C:2006:511, bod [78]56). Takéto opatrenie totiz priznáva svojmu príjemcovi hospodársku výhodu, pokial znizuje náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a hoci nie je subvenciou v doslovnom zmysle slova, má z tohto dôvodu rovnakú povahu a rovnaké úcinky (rozsudok z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia, [79]C-522/13, [80]EU:C:2014:2262, bod [81]22). Práve referencný rámec tak stanovuje tzv. "bezné" zdanenie. 92 Na druhej strane kvalifikácia vnútrostátneho danového opatrenia ako "selektívneho" v prvom rade predpokladá predchádzajúcu identifikáciu a preskúmanie vseobecného alebo bezného danového rezimu, ktorý sa uplatnuje v dotknutom clenskom státe (rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., [82]C-78/08 az C-80/08, [83]EU:C:2011:550, bod [84]49). 93 Komisia okrem toho spresnila svoj výklad pojmu referencný rámec v oznámení Komisie o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ ([85]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1). Hoci týmto oznámením nemôze byt Vseobecný súd viazaný, môze napriek tomu slúzit ako uzitocný zdroj inspirácie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 26. júla 2017, Ceská republika/Komisia, [86]C-696/15 P, [87]EU:C:2017:595, bod [88]53). 94 V bode 133 oznámenia o pojme státna pomoc sa uvádza, ze referencný systém sa skladá z uceleného súboru pravidiel, ktoré vo vseobecnosti platia - na základe objektívnych kritérií - pre vsetky podniky patriace do jeho rozsahu pôsobnosti definovaného jeho cielom. V tomto bode oznámenia o pojme státna pomoc sa spresnuje, ze tieto pravidlá definujú nielen rozsah pôsobnosti systému, ale aj podmienky, za ktorých sa systém uplatnuje, práva a povinnosti podnikov, na ktoré sa vztahuje, a technické aspekty fungovania systému. 95 Hoci v prejednávanej veci zalobkyne nespochybnujú, ze Komisia správne usúdila, ze ITA 2010 predstavuje bezné danové pravidlá tvoriace relevantný referencný rámec na úcely preskúmania nezdanovania príjmov z poplatkov, na podporu druhého az stvrtého zalobného dôvodu, ktoré smerujú k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, spochybnujú výklad, ktorý uplatnila Komisia v súvislosti s obsahom a cielom ITA 2010. 96 V dôsledku toho treba v prvom rade preskúmat tvrdenia zalobkýn smerujúce k spochybneniu výkladu zo strany Komisie, pokial ide o obsah a ciel bezných pravidiel zdanovania príjmov právnických osôb v Gibraltári, ktoré predstavujú referencný rámec, a následne postupne preskúmat jednotlivé zalobné dôvody smerujúce k spochybneniu analýzy selektívnej výhody vykonanej Komisiou. b) O posúdeniach Komisie týkajúcich sa referencného rámca a bezných pravidiel zdanovania v Gibraltári 97 Ako vyplýva z odôvodnení 28 az 30 napadnutého rozhodnutia, relevantnými ustanoveniami ITA 2010, pokial ide o systém zdanovania príjmov právnických osôb v Gibraltári, boli najmä clánky 11, 16 a 74. 98 Cast II ITA 2010, nazvaná "Zdanovanie" ("Charge to Tax"), obsahovala najmä clánok 11 ITA 2010, nazvaný "Zdanovanie" ("The Charge to Taxation"), ktorý stanovoval: "1. S výhradou ustanovení [ITA 2010] a pravidiel bude dan splatná podla sadzby stanovenej pravidelne pre kazdý rok zdanenia alebo pre kazdé úctovné obdobie, a to z príjmov kazdej osoby uvedenej v tabulkách A az C... prílohy 1, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. ..." 99 V znení uplatnitelnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 príloha 1 s názvom "Head of charges", na ktorú priamo odkazuje clánok 11 ods. 1 ITA 2010, identifikovala tri kategórie príjmov zdanitelných v Gibraltári, a to: - kategóriu A, ktorá zahrnala jednak zisky a výnosy podniku alebo trustu z akejkolvek obchodnej, podnikatelskej alebo profesijnej cinnosti (trade, business, profession or vocation) a jednak príjmy z nehnutelného majetku (real property), - kategóriu B, ktorá sa týkala príjmov osôb vykonávajúcich zamestnanie a samostatnú zárobkovú cinnost, - kategóriu C, ktorá sa týkala "Iných príjmov" (other income), medzi ktorými boli najmä dividendy a príjmy z fondov a dôchodkových systémov. 100 Navyse clánok 74 ITA 2010 definoval výraz "vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári" pouzitý v clánku 11 ITA 2010 takto: "a) S výhradou písmena b) sa definuje odkazom na miesto, kde sa vykonávajú cinnosti (alebo prevazná cast cinností), z ktorých plynú zisky. b) na úcely písmena a) sa prevazná cast cinností, z ktorých plynú zisky podniku, [povazuje] za uskutocnenú v Gibraltári, ak: i) podnik, ktorého základná cinnost, z ktorej plynie príjem, podlieha licencii a regulácii podla právnych predpisov Gibraltáru alebo ii) podnik, ktorý môze legálne uskutocnovat transakcie v Gibraltári prostredníctvom pobocky alebo akejkolvek formy stálej prevádzkarne z dôvodu, ze je drzitelom licencie udelenej v inej jurisdikcii, ktorá pozíva práva na cezhranicnú cinnost v Gibraltár a ktorá by inak takúto licenciu vyzadovala a v Gibraltári by bola regulovaná; c) písmeno b) sa neuplatnuje na ziadnu pobocku alebo stálu prevádzkaren spolocnosti v Gibraltári, ktorá vykonáva cinnosti mimo územia Gibraltáru, a to v rozsahu cinností vykonávaných mimo územia Gibraltáru." 101 Cast III ITA 2010, nazvaná "Výpocet dane" ("computation of assessment"), zahrnala clánok 16 ods. 1 s názvom "Základ dane" ("basis of assessment"), ktorý stanovoval: "1. Ak nie je stanovené inak, zdanitelné zisky alebo výnosy podniku zodpovedajú celkovej výske ziskov alebo výnosov, ktoré spolocnost zaznamenala za úctovne obdobie." 102 Na jednej strane zalobkyne tvrdia, ze Komisia v rozpore s "rozvrhovou" povahou systému zdanovania príjmov právnických osôb v Gibraltári nesprávne usúdila, ze cielom ITA 2010 bolo zdanit úctovný zisk, a teda vsetky príjmy zdanitelných spolocností. Na druhej strane tvrdia, ze Komisia nesprávne usúdila, ze podla zásady teritoriality sa príjmy z poplatkov, ktoré dosahujú spolocnosti v Gibraltári, povazovali za také, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 103 Kedze úcastníci konania sa rozchádzajú v otázke dôkazného bremena, ako aj rozsahu preskúmania, ktoré má vykonat Vseobecný súd v súvislosti s obsahom a rozsahom danového práva Gibraltáru, treba uviest, ze v rámci prijatia rozhodnutia v oblasti státnej pomoci je konstatovanie vnútrostátneho práva skutkovou otázkou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, A2A/Komisia, [89]C-318/09 P, neuverejnený, [90]EU:C:2011:856, bod [91]125 a citovanú judikatúru). Otázka, ci a v akom rozsahu Komisia správne vylozila obsah a rozsah vnútrostátneho pravidla, patrí do posúdenia skutkového stavu súdom Únie a podlieha pravidlám o vykonávaní dokazovania a o rozdelení dôkazného bremena (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2015, Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi/Komisia, [92]T-462/13, [93]EU:T:2015:902, bod [94]71 a citovanú judikatúru). 104 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci preskúmania státnej pomoci je v zásade úlohou Komisie, aby v napadnutom rozhodnutí predlozila dôkaz o existencii takej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, [95]T-68/03, [96]EU:T:2007:253, bod [97]34, a z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [98]T-305/13, [99]EU:T:2015:435, bod [100]95). V tomto kontexte je Komisia povinná uskutocnit konanie o preskúmaní dotknutých opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia, ktorým sa prípadne potvrdzuje nezlucitelnost alebo protiprávnost pomoci, mala k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [101]C-290/07 P, [102]EU:C:2010:480, bod [103]90, a z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [104]C-559/12 P, [105]EU:C:2014:217, bod [106]63). 105 Okrem toho v oblasti státnej pomoci podlieha rozdelenie dôkazného bremena dodrzaniu procesných povinností, ktoré má Komisia a dotknutý clenský stát, a to v rámci výkonu právomoci zo strany tejto institúcie s cielom zabezpecit, aby jej clenský stát poskytol vsetky potrebné informácie (pozri rozsudok z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia, [107]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, [108]EU:T:2008:537, bod [109]232 a citovanú judikatúru). Osobitne prinálezí dotknutému clenskému státu na základe jeho povinnosti spolupráce s Komisiou a dotknutým zainteresovaným stranám riadne vyzvaným na predlozenie svojich pripomienok v súlade s clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ uplatnit svoje tvrdenia a poskytnút Komisii vsetky informácie schopné objasnit vsetky údaje týkajúce sa danej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia, [110]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, [111]EU:T:2008:537, bod [112]233). 106 Neexistuje totiz povinnost Komisie ex offo a na základe domnienok skúmat, ktoré skutkové alebo právne okolnosti jej mohli byt predlozené pocas správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [113]C-367/95 P, [114]EU:C:1998:154, bod [115]60, a zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, [116]T-109/01, [117]EU:T:2004:4, bod [118]49). 107 Napokon treba uviest, ze v rámci zaloby o neplatnost zalozenej na clánku 263 ZFEÚ sa zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci musí posudzovat v závislosti od informácií, najmä pokial ide o vnútrostátny právny rámec, ktorý mohla mat Komisia k dispozícii v case, ked toto rozhodnutie prijala (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2014, Zweckverband Tierkörperbeseitigung/Komisia, [119]T-309/12, neuverejnený, [120]EU:T:2014:676, bod [121]97 a citovanú judikatúru). 108 Práve vzhladom na tieto zásady je potrebné preskúmat rôzne pochybenia, na ktoré poukazujú zalobkyne, pokial ide o posúdenie vykonané Komisiou v súvislosti s obsahom a rozsahom ITA z roku 2010. 1) O cieli ITA 2010 a identifikácii zdanitelných príjmov na základe tohto zákona 109 Prvým súborom tvrdení sa zalobkyne v podstate snazia spochybnit posúdenia Komisie, podla ktorých bolo cielom ITA 2010 zdanit celý úctovný zisk, a teda vsetky príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. Komisii najmä vytýkajú, ze nezohladnila skutocnost, ze iba niektoré kategórie príjmov, uvedené v prílohe 1 ITA 2010, podliehali dani v Gibraltári. 110 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia najmä v odôvodnení 90 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze úctovný zisk predstavuje zdanitelný základ spolocností usadených v Gibraltári a ze cielom ITA 2010 bolo zdanit celý "úctovný zisk" uvedených spolocností, takze vsetky ich príjmy patrili do pôsobnosti ITA 2010. Príjmy spolocností boli totiz zdanitelné v Gibraltári len pri splnení dvojitej podmienky, a to jednak podmienky, podla ktorej musia uvedené príjmy patrit do "kategórií zdanitelných príjmov" uvedených v prílohe 1 ITA 2010 (clánok 11 ITA 2010), a jednak podmienky, podla ktorej tieto príjmy vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári (clánky 11 a 74 ITA 2010). V tejto súvislosti zalobkyne tvrdia, ze systém zdanovania v Gibraltári bol "rozvrhovým" rezimom, kedze spocíval v tom, ze dani podliehali len niektoré kategórie príjmov, ktoré boli presne definované zákonom. Neexistovalo totiz ziadne vseobecné pravidlo, podla ktorého by príjmy spolocnosti usadenej v Gibraltári boli vo vseobecnosti zdanované. Okrem toho Komisia dostatocne nezohladnila clánok 11 ITA 2010, ktorý bol základným ustanovením na úcely urcenia príjmov, ktoré boli zdanitelné v Gibraltári, a vzhladom na ktorý sa mali vykladat dalsie ustanovenia ITA 2010 vrátane clánku 16. 111 Zalobkyne konkrétne trvajú na tom, ze pasívne príjmy z poplatkov neboli zahrnuté do základu dane, a teda nepatrili do pôsobnosti ITA 2010. Cielom ITA 2010 nebolo zdanit spolocnosti z celého ich úctovného zisku, ale len z kategórií príjmov uvedených v prílohe 1 ITA 2010. 112 Okrem toho zalobkyne poukazujú na to, ze Komisia najmä v odôvodnení 28 napadnutého rozhodnutia nesprávne tvrdila, ze spolocnosti s obvyklým sídlom v Gibraltári boli v zásade zdanitelné v Gibraltári. Danový rezim v Gibraltári bol "zalozený na pôvode" alebo "na zdroji" dosiahnutých príjmov, a nie "na sídle" spolocnosti, ktorá ich dosahovala, pricom dan mala byt v Gibraltári splatná len z príjmov, ktoré "vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári". 113 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 114 Na úvod treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia v odôvodnení 28 napadnutého rozhodnutia netvrdila, ze by spolocnosti s obvyklým sídlom v Gibraltári boli v zásade zdanitelné v Gibraltári, ani ze by bol rezim zdanovania v Gibraltári zalozený na pôvode zdanitelnej osoby. Obmedzila sa totiz len na tvrdenie, ze spolocnosti s obvyklým sídlom v Gibraltári "môzu" byt danovníkmi v Gibraltári. Komisia okrem toho v odôvodneniach 28 a 30 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze kategórie príjmov zdanitelné v Gibraltári boli uvedené v prílohe 1 ITA 2010 a ze tieto príjmy mohli byt v Gibraltári zdanené len pod podmienkou, ze v Gibraltári vznikli alebo majú svoj pôvod. 115 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia správne zohladnila skutocnost, ze clánok 11 ITA 2010 stanovoval, ze zdanitelné boli len príjmy zahrnuté do kategórií príjmov nachádzajúcich sa v prílohe 1 uvedeného zákona. Takéto konstatovanie vyplýva najmä z odôvodnenia 28 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uviedla tri kategórie príjmov nachádzajúcich sa v tabulkách A, B a C prílohy 1 ITA 2010, ako aj z odôvodnenia 93 toho istého rozhodnutia, v ktorom na základe zistenia, ze poplatky neboli zahrnuté do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári nachádzajúcich sa v prílohe 1 ITA 2010, dospela k záveru, ze tieto poplatky boli implicitne oslobodené od dane. 116 Rovnako na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, ze by cielom ITA 2010 bolo zdanit danovníkov z celého ich úctovného zisku. V odôvodnení 93 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia konstatovala, ze cielom ITA 2010 bolo "vyberat [dan z príjmov] od danovníkov zdanitelných na Gibraltári (t. j. danovníkov s príjmami, ktoré majú pôvod alebo vznikli na Gibraltári)". Navyse z odôvodnenia 82 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zalozila svoju analýzu nezdanovania príjmov z poplatkov na konstatovaní, ze ITA 2010 sa zakladal na "vseobecnej zásade, podla ktorej sa dan z príjmov právnických osôb vyberá od vsetkých zdanitelných osôb, ktoré dostávajú príjem vznikajúci alebo majúci pôvod na Gibraltári". 117 Vzhladom na tieto skutocnosti a v rozsahu, v akom zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nezohladnila skutocnost, ze danový rezim Gibraltáru bol "rozvrhovým" rezimom, ktorého cielom bolo zdanit spolocnosti len z kategórií príjmov uvedených v prílohe 1 ITA 2010, treba preskúmat, ci Komisia opodstatnene konstatovala, ze cielom ITA 2010 bolo zdanit príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 118 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pojem ciel alebo povaha bezného systému zdanovania, ktorý tvorí referencný rámec, odkazuje na základné alebo usmernujúce zásady tohto systému a neodkazuje ani na politiky, ktoré v prípade potreby môzu byt financované z prostriedkov, ktoré zabezpecuje, ani na ciele, ktoré mozno sledovat zavedením výnimiek z tohto systému (rozsudok zo 16. mája 2019, Polsko/Komisia, [122]T-836/16 a T-624/17, [123]EU:T:2019:338, bod [124]62). 119 Po prvé je nesporné, ze z clánku 11 ITA 2010, nazvaného "Zdanovanie", tak ako je uvedený v bode 98 vyssie, vyplýva, ze gibraltársky systém zdanovania spocíva na zásade teritoriality, podla ktorej sa zdanujú príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. Navyse orgány Spojeného královstva opakovane spresnili, najmä vo svojich pripomienkach zo 14. septembra 2012, ze územný základ zdanenia je ústrednou charakteristikou alebo tiez vseobecným pravidlom ("general norm") danového systému Gibraltáru. 120 Po druhé treba zdôraznit, ze clánok 16 ITA 2010, nazvaný "Základ dane", stanovuje, ze zdanitelné príjmy spolocnosti zodpovedajú celkovej výske úctovného zisku za úctovné obdobie. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, a ako správne tvrdí Komisia, z názvu a zo znenia clánku 16 ITA 2010 (pozri bod 101 vyssie) pritom vyplýva, ze toto ustanovenie sa týka identifikácie základu dane ako takej, a nie iba referencného obdobia, ktoré sa má zohladnit na úcely urcenia uvedeného základu. 121 Z tohto ustanovenia vyplýva, ze vsetky úctovné príjmy danovníka sa zohladnujú na úcely zdanenia v Gibraltári. Treba vsak uviest, ako to vyplýva z odôvodnení 30, 90 a 91 napadnutého rozhodnutia, ze výpocet základu dane spolocností sa vykonáva na územnom základe, tak ako sa uvádza v clánku 11 ITA 2010, takze úctovné príjmy mozno zdanit len vtedy, ak "vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári". 122 V tejto súvislosti treba uviest, ze orgány Spojeného královstva vo svojich pripomienkach z 3. decembra 2012 spresnili, ze vsetky spolocnosti dosahujúce príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, podliehali dani podla ITA 2010. Dalej uviedli, ze zásada teritoriality sa vo vseobecnosti uplatnuje na vsetky spolocnosti a na vsetky druhy ich príjmov. Orgány Spojeného královstva vo svojich pripomienkach z 18. apríla 2013 takisto opakovane spresnili, ze teritoriálny systém zdanovania upravený v ITA 2010 sa uplatnuje na vsetky podniky vo vsetkých odvetviach priemyslu, financií a obchodu a ze táto zásada je vo svojom uplatnovaní univerzálna. 123 Zo znenia clánkov 11 a 16 ITA 2010, citovaných v bodoch 98 az 101 vyssie, ako aj z pripomienok predlozených orgánmi Spojeného královstva pocas správneho konania vyplýva, ze tieto ustanovenia sa majú vykladat v tom zmysle, ze rezim zdanovania zavedený ITA 2010 sa zakladal na dvoch hlavných zásadách, a to na zásade teritoriality, podla ktorej príjmy vznikajúce alebo s pôvodom v Gibraltári podliehali dani, a na zásade, podla ktorej vsetky úctovné príjmy danovníkov boli zdanitelné. Z toho vyplýva, ze Komisia správne uviedla, ze gibraltársky rezim zdanovania, tak ako bol zavedený v ITA 2010, sa zakladal na cieli spocívajúcom v zdanovaní vsetkých danovníkov z ich príjmov, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 124 Navyse treba uviest, ze ani orgány Spojeného královstva ani orgány Gibraltáru vo svojich jednotlivých pripomienkach k rozhodnutiu o zacatí konania nespochybnili výklad Komisie, podla ktorého cielom ITA 2010 bolo zdanit vsetky zdanitelné osoby z ich príjmov, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. Orgány Spojeného královstva a Gibraltáru sa totiz obmedzili na tvrdenie, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov nepredstavuje selektívne opatrenie, kedze islo o vseobecné opatrenie, ktoré sa uplatnovalo na vsetky odvetvia priemyslu, obchodu a financií a bolo dostupné pre vsetky podniky. Neuviedli ziadnu pripomienku k odôvodneniu 32 rozhodnutia o zacatí konania, v ktorom Komisia výslovne tvrdila, ze hlavná zásada gibraltárskeho systému zdanovania spocívala v zdanovaní vsetkých spolocností s príjmami, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, cím sa zamedzilo dvojitému zdaneniu a umoznilo dosiahnut zjednodusenie. Rovnako orgány Spojeného královstva a Gibraltáru nespochybnili obsah odôvodnenia 35 rozhodnutia o zacatí konania, v ktorom Komisia jasne uviedla, ze cielom gibraltárskeho systému zdanovania bolo zdanit vsetky spolocnosti s príjmami, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 125 V tejto súvislosti v rozsahu, v akom zalobkyne spochybnujú relevantnost pripomienok Spojeného královstva a poukazujú na to, ze skutocnost, ze ani orgány Spojeného královstva ani orgány Gibraltáru nespochybnili výklad ustanovení ITA 2010, ktorý podala Komisia v rámci konania vo veci formálneho zistovania, nebráni tomu, aby zalobkyne spochybnili tento výklad, je potrebné uviest, ze ako vyplýva z bodov 103 az 107 vyssie, v rámci preskúmania danového opatrenia podla clánku 107 ZFEÚ sa preskúmanie výkladu vnútrostátneho práva uplatneného Komisiou, ktorý predstavuje skutkovú otázku, musí vykonat na základe informácií dostupných ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia a s prihliadnutím na informácie, ktoré oznámil dotknutý clenský stát a zainteresované strany. V tejto súvislosti treba najmä uviest, ze v rámci konania vo veci formálneho zistovania prinálezí clenskému státu a potenciálnemu príjemcovi opatrenia, ktoré je predmetom uvedeného konania, aby Komisii objasnili vsetky informácie týkajúce sa veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, [125]T-176/01, [126]EU:T:2004:336, bod [127]93). 126 Kedze informácie, z ktorých Komisia vychádzala pri výklade vnútrostátneho práva, pochádzali priamo od orgánov clenského státu a územia, ktorých sa týka konanie, a boli zopakované vo viacerých výmenách informácií a kedze pochopenie informácií poskytnutých týmito orgánmi zo strany Komisie bolo implicitne potvrdené po rozhodnutí o zacatí konania, Komisii nemozno vytýkat, ze usúdila, ze tieto informácie boli dostatocne spolahlivé a vierohodné. Navyse, kedze pripomienky formulované orgánmi Spojeného královstva a Gibraltáru neodporovali obsahu relevantných ustanovení ITA 2010 a kedze Komisia nemala k dispozícii informácie, ktoré by mohli spochybnit tieto pripomienky, mohla sa ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia o tieto informácie opriet na úcely výkladu danového práva Gibraltáru. 127 Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne, hoci mali moznost formulovat pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania a z tohto rozhodnutia jasne vyplývalo, ze predmet konania sa týkal príjmov z poplatkov, ktoré dosahovali gibraltárske spolocnosti v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, nepovazovali za potrebné tak urobit. Ani znalecký posudok predlozený zalobkynami v prílohe repliky (dalej len "znalecký posudok") ani informácie, ktoré obsahoval, pokial ide o údajne rozvrhovú povahu gibraltárskeho rezimu zdanovania, neboli Komisii oznámené úcastníkmi konania pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Ako vsak vyplýva z bodu 106 vyssie, v prípade neexistencie informácií, ktoré by mohli spochybnit výklad vnútrostátneho danového práva uplatnený v rozhodnutí o zacatí konania, by Komisia nemohla preskúmat na základe domnienok vsetky tvrdenia, ktoré by potenciálne mohli spochybnit jej výklad vnútrostátneho práva, ktorý bol navyse potvrdený orgánmi dotknutého clenského státu a územia. Navyse, ako vyplýva zo vsetkých predchádzajúcich úvah, zalobkyniam sa nepodarilo preukázat, ze by informácie, z ktorých Komisia vychádzala, boli nesprávne alebo neboli spolahlivé a vierohodné. 128 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia správne usúdila, ze gibraltársky systém zdanovania bol teritoriálnym systémom zdanovania, podla ktorého vsetky príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, boli na tomto území aj zdanované. 129 Toto konstatovanie nemozno spochybnit ostatnými tvrdeniami zalobkýn. 130 Osobitne v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze gibraltársky systém zdanovania bol rozvrhovým rezimom, ktorého cielom bolo zdanit kategórie príjmov uvedené v prílohe 1 ITA 2010, treba nepochybne uviest, ze ako tvrdia zalobkyne, z clánku 11 ITA 2010 vyplýva, ze na to, aby mohli byt príjmy spolocností zdanitelné, musia patrit do jednej z kategórií príjmov uvedených v prílohe 1 ITA 2010. V prípade absencie takéhoto zahrnutia, tak ako je to v prípade príjmov z poplatkov, sa niektoré druhy príjmov mohli technicky vyhnút akémukolvek zdaneniu na základe ITA 2010. 131 Treba vsak predovsetkým zdôraznit, ze ani orgány Gibraltáru ani orgány Spojeného královstva nikdy netvrdili, ze by gibraltársky rezim zdanovania bol rozvrhovým rezimom. Naopak, vo svojich pripomienkach zo 14. novembra 2013 spresnili, ze ITA 2010 stanovoval jediný rezim zdanovania nezávisle od kategórií zdanitelných príjmov uvedených v tabulkách A az C prílohy 1 ITA 2010. Okrem toho v jednotlivých pripomienkach predlozených pocas správneho konania orgány Spojeného královstva definovali gibraltársky systém zdanovania iba ako teritoriálny rezim zdanovania. 132 Dalej treba uviest, ze bezné pravidlá zdanenia, alebo inými slovami pravidlá tvoriace referencný rámec, musia byt preskúmané ako celok a s ohladom na hlavné zásady vnútrostátneho danového systému. Danové opatrenie totiz nemozno spravodlivo posudzovat so zretelom na zopár ustanovení, ktoré boli umelo vyclenené zo sirsieho legislatívneho rámca [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v likvidácii)/Komisia, [128]C-203/16 P, [129]EU:C:2018:505, bod [130]103]. 133 Domnievat sa, ako tvrdia zalobkyne, ze gibraltársky systém zdanovania zavedený v ITA 2010 je rozvrhovým rezimom, ktorého cielom je zdanit kategórie príjmov uvedené v prílohe 1 ITA 2010, by vsak znamenalo, ze by sa nezohladnili ostatné ustanovenia ITA 2010 a tým aj logika hlavných zásad tohto systému zdanovania. Ako bolo totiz uvedené v bode 121 vyssie, ITA 2010 vychádza nielen zo zásady teritoriality, ako je zakotvená v jeho clánku 11, ale aj zo zásady, podla ktorej vsetky úctovné príjmy danovníkov podliehajú dani, ako to vyplýva z jeho clánku 16. Práve tieto dve zásady sa musia zohladnit na úcely preskúmania ciela sledovaného ITA 2010. 134 Napokon v súlade s judikatúrou pouzitie urcitej legislatívnej techniky neumoznuje vnútrostátnym danovým pravidlám uniknút kontrole, ktorú v oblasti státnej pomoci stanovuje Zmluva o FEÚ. Rovnako bez toho, aby sa rozhodujúcim spôsobom uprednostnila forma státnych zásahov pred ich úcinkami, pouzitá legislatívna technika nemôze byt rozhodujúca na úcely preskúmania obsahu a rozsahu pravidiel tvoriacich referencný rámec [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v likvidácii)/Komisia, [131]C-203/16 P, [132]EU:C:2018:505, bod [133]92]. 135 V prejednávanej veci pritom okolnost, ze clánok 11 ITA 2010 v spojení s prílohou 1 ITA 2010 stanovuje, ze zdanenie je definované pozitívne, takze len kategórie príjmov, ktoré sú výslovne zaradené do uvedenej prílohy 1, podliehajú dani, má v praxi rovnaké úcinky ako výslovné oslobodenie od dane alebo ako situácia, ked by nezdanenie bolo definované negatívne, takze vsetky príjmy by podliehali dani a len urcité kategórie príjmov by boli vynaté z pôsobnosti ITA 2010. Ako bolo totiz uvedené v bode 81 vyssie, "nezdanovanie" a "oslobodenie od dane" majú rovnaké úcinky, a to nezdanenie. To, co zalobkyne kvalifikujú ako "rozvrhový rezim", preto v skutocnosti predstavuje len výber legislatívnej techniky, a nie urcujúce pravidlo zdanenia na úcely analýzy gibraltárskeho systému zdanovania. 136 V tejto súvislosti treba uviest, ako zdôraznila Komisia v odôvodnení 27 napadnutého rozhodnutia, ze ITA 2010 zaviedol vseobecnú sadzbu zdanenia právnických osôb vo výske 10 %, ktorá sa uplatnuje na podniky celého hospodárstva Gibraltáru s výnimkou niektorých poskytovatelov sluzieb. Z toho vyplýva, ze jednotlivé kategórie zdanitelných príjmov podliehali jednotnej sadzbe vo výske 10 % a nepodliehali samostatnému rezimu zdanenia. Takáto analýza vyplýva okrem iného z pripomienok zo 14. novembra 2013, v ktorých orgány Spojeného královstva vysvetlili, ze právna úprava Gibraltáru nestanovovala, ze by dan bola zrusená vo vztahu k urcitej kategórii príjmov. Spresnili, ze gibraltársky systém zdanovania nevyzaduje vopred urcit kategóriu, do ktorej patria dosiahnuté príjmy, aby sa na ne mohlo uplatnit zdanenie, ktoré by bolo specifické pre osobitnú kategóriu príjmov, ale ze tento systém zdanovania stanovoval iba vseobecný rezim zdanovania príjmov, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 137 Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze clánok 11 a príloha 1 ITA 2010 v rozsahu, v akom upravujú kategórie zdanitelných príjmov, predstavujú jednoduché spôsoby zdanenia a ze tieto ustanovenia nemôzu byt na úcely definície ciela ITA 2010 umelo vytrhnuté z ich kontextu. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, z clánku 11 ITA 2010 teda nemozno vyvodit, ze by cielom gibraltárskeho systému zdanovania bolo zdanit kategórie príjmov uvedené v prílohe 1 ITA 2010. 138 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut výhrady zalobkýn zalozené na tom, ze Komisia sa dopustila pochybenia pri identifikácii ciela ITA 2010. 2) O uplatnení zásady teritoriality na poplatky 139 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v odôvodneniach 42, 82, 94 a 106 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze uplatnenie zásady teritoriality znamená, ze príjmy z poplatkov vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári len preto, ze ich dosiahla gibraltárska spolocnost. Zalobkyne tvrdia, ze vyhlásenie obsiahnuté v oznámení Spojeného královstva zo 14. septembra 2012, z ktorého Komisia vychádzala na úcely formulácie uvedených posúdení, je nekoherentné a nesprávne. Podla zalobkýn príjmy, ktoré gibraltárska spolocnost dosahuje z cinností vykonávaných mimo tohto územia, vrátane prípadu, ked ide o príjmy z poplatkov, neboli v Gibraltári zdanitelné. V situácii, ked ziadne z práv dusevného vlastníctva nie je v Gibraltári spravované, tieto práva ani koncesionár licencie sa nenachádzajú v Gibraltári a poplatky sa nevyplácajú v Gibraltári, nemozno príjmy z týchto poplatkov povazovat za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 140 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 141 Ako bolo konstatované v bode 125 vyssie, v rámci preskúmania danového opatrenia podla clánku 107 ZFEÚ sa preskúmanie výkladu vnútrostátneho práva uplatneného Komisiou, ktorý predstavuje skutkovú otázku, musí vykonat na základe informácií dostupných ku dnu prijatia predmetného rozhodnutia a s prihliadnutím na informácie, ktoré oznámil dotknutý clenský stát a zainteresované strany. 142 Je pravda, ze v prejednávanej veci ITA 2010 v znení uplatnitelnom od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 neobsahoval ustanovenie, ktoré by výslovne stanovovalo, ze príjmy z poplatkov, ktoré dosahujú gibraltárske spolocnosti, boli povazované za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. Takéto pravidlo bolo totiz výslovne zaclenené do ITA 2010 az po zmene ITA 2010 z roku 2013, ktorá nadobudla úcinnost 1. januára 2014. 143 Ako sa vsak uvádza v poznámke pod ciarou c. 49 napadnutého rozhodnutia, tvrdenie, podla ktorého sa príjmy z poplatkov dosahované gibraltárskymi spolocnostami nevyhnutne povazovali za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod na tomto území, sa zakladá na informácii pochádzajúcej priamo od dotknutého clenského státu. Orgány Spojeného královstva totiz vo svojich pripomienkach zo 14. septembra 2012 výslovne potvrdili, ze zásada teritoriality znamená, ze "akýkolvek príjem z poplatkov dosiahnutý gibraltárskou spolocnostou [vznikol] alebo má pôvod v Gibraltári". 144 V tejto súvislosti treba po prvé konstatovat, ze tvrdenie, podla ktorého príjmy z poplatkov dosahované gibraltárskymi spolocnostami vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, bolo zlucitelné s obsahom clánku 74 ITA 2010 a mohlo tak vyplývat zo samotného uplatnenia zásady teritoriality a pravidla, podla ktorého bolo potrebné zohladnit miesto cinnosti, z ktorej pochádzajú príjmy. 145 Clánok 74 ITA 2010 totiz definoval výraz "vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári" na základe "miesta, kde sa vykonávali cinnosti... zakladajúce zisk". 146 Kedze sa nezdanovanie príjmov z poplatkov týkalo pasívnych príjmov, inými slovami teda príjmov, ktoré boli dosiahnuté subjektmi, ktoré boli len drzitelmi práv dusevného vlastníctva, bolo by koherentné prijat záver, ze "cinnost, z ktorej pochádzajú príjmy" v zmysle clánku 74 ITA 2010, sa uskutocnuje v mieste sídla spolocností, ktoré sú drzitelmi práv dusevného vlastníctva zakladajúcich nárok na tieto poplatky. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, tak tvrdenie, podla ktorého sa príjmy z poplatkov dosahované gibraltárskou spolocnostou povazujú za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, predpokladá existenciu skutocnosti, na základe ktorej mozno prepojit uvedené príjmy s územím Gibraltáru. 147 Navyse ani tvrdenie orgánov Spojeného královstva nie je v rozpore s judikatúrou Judicial Committee of the Privy Council (Súdna komora súkromnej královskej rady, Spojené královstvo, dalej len "JCPC"), uvedenou pocas správneho konania, ktorá - hoci nie je záväzná - bola relevantná na úcely výkladu clánku 74 ITA 2010. Vo svojom rozhodnutí prijatom v súvislosti s Hongkongom totiz JCPC vo veci Commissioner of Inland Revenue v HK-TVB International Ltd [1992] 2 AC 397 uviedla, ze v Hongkongu vznikali a mali pôvod príjmy dosiahnuté hongkonskou spolocnostou, ktorá poskytovala sublicenciu na filmy spolocnostiam usadeným v zahranicí, ktoré tieto sublicencie vyuzívali v zahranicí. Podobne ako zalobkyne, je nepochybne dôlezité uviest, ze v tejto veci JCPC zohladnila urcitý pocet skutocností specifických pre daný prípad vrátane okolnosti, ze sublicencné zmluvy boli pripravené v Hongkongu a ze niektoré doplnkové sluzby boli niekedy poskytované z Hongkongu. Treba vsak uviest, ze JCPC tiez zohladnila skutocnost, ze fixný poplatok sa platil danovníkovi usadenému v Hongkongu. Okrem toho, ako zdôraznili orgány Spojeného královstva vo svojich pripomienkach zo 14. novembra 2013, uvedené rozhodnutie prijaté JCPC jasne potvrdilo, ze príjmy z poplatkov, ktoré dosahuje gibraltárska spolocnost, môzu vzniknút alebo mat pôvod na tomto území, hoci práva dusevného vlastníctva boli vyuzívané výlucne mimo toho územia. 148 Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, tvrdenie uvedené v pripomienkach zo 14. septembra 2012 nebolo ani ojedinelé ani nekonzistentné s ostatnými informáciami obsiahnutými v tomto dokumente. 149 Toto tvrdenie bolo totiz podporené grafom uvedeným na strane 22 pripomienok zo 14. septembra 2012, ktorého cielom bolo ilustrovat vplyv nezdanovania príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov na základe ITA 2010. V uvedenom grafe boli zvýraznené sumy, ktoré predstavovali príjmy z pasívnych úrokov a poplatkov, ktoré dosahovali danovníci v období po 1. januári 2010, pricom sa v nom rozlisovalo medzi príjmami, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, a príjmami, ktoré vznikli alebo majú pôvod mimo tohto územia. Skutocnost, ze vsetky príjmy z poplatkov boli uvedené ako príjmy s pôvodom v Gibraltári, pritom potvrdzuje, ze tieto príjmy boli obvykle povazované za príjmy, ktoré majú pôvod v Gibraltári. 150 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyne poukazujú na to, ze tvrdenie orgánov Spojeného královstva uvedené v bode 143 vyssie bolo v rozpore s tvrdením nachádzajúcim sa na strane 10 pripomienok zo 14. septembra 2012, podla ktorého "785 bývalých 'exempt companies` (spolocností oslobodených od dane), ktoré [mali] zdanitelný príjem, ktorý nevznikol alebo nemá pôvod v Gibraltári, [bolo] vo vseobecnosti bud vlastníkmi komercných nehnutelností mimo Gibraltáru (a preto podliehali dani z príjmu z prenájmu v krajine, kde sa nehnutelnost nachádzala) alebo dosahovalo [príjem z] dividend, úrokov alebo poplatkov", je potrebné uviest, ze tento výnatok môze nepochybne vyvolávat dojem, ze podla orgánov Spojeného královstva príjem z poplatkov predstavuje zdanitelný príjem, ktorý nemá pôvod v Gibraltári. 151 Treba vsak konstatovat, ze uvedený výnatok obsahuje chybu v písaní. Ako totiz uvádzajú zalobkyne, táto veta sa týkala situácie podla ITA 2010 v znení úcinnom do 31. decembra 2013. Orgány Spojeného královstva vsak v predmetnom dokumente opakovane vysvetlili, ze príjmy z poplatkov v tom období nepredstavovali zdanitelné príjmy. Zo strany 10 pripomienok zo 14. septembra 2012 konkrétne vyplýva, ze orgány Spojeného královstva v prípade podnikov, ktoré v Gibraltári nepodliehali dani, rozlisovali medzi podnikmi, ktoré nemali zdanitelný príjem (t. j. podnikmi, ktoré dosahovali pasívne príjmy), a podnikmi, ktorých príjmy nevznikli alebo nemali pôvod v Gibraltári. 152 Rozpor, na ktorý poukázali zalobkyne, teda nemôze spochybnit vierohodnost tvrdenia orgánov Spojeného královstva, podla ktorého sa príjmy z licencných poplatkov povazujú za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 153 Po tretie v odôvodnení 45 rozhodnutia o zacatí konania Komisia výslovne spresnila, ze orgány Spojeného královstva jej oznámili, ze zásada teritoriality znamená, ze akýkolvek príjem z poplatkov, ktorý dosiahla gibraltárska spolocnost, vznikol alebo má pôvod v Gibraltári. Skutocnost, ze orgány Spojeného královstva a Gibraltáru nespochybnili toto tvrdenie vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o zacatí konania, potvrdzuje, ze Komisia správne pochopila informácie, ktoré jej boli oznámené pocas správneho konania, ako aj uplatnovanie zásady teritoriality, pokial ide o príjmy z poplatkov. 154 Okrem toho treba uviest, ze orgány Spojeného královstva a Gibraltáru vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o zacatí konania rozlisovali medzi úrokmi pochádzajúcimi zo zahranicia (foreign-source interest) na jednej strane a príjmami z pasívnych úrokov zo zdrojov v Gibraltári a príjmami z poplatkov na druhej strane. Skutocnost, ze orgány Spojeného královstva a Gibraltáru v prípade príjmov z poplatkov nerozlisovali medzi príjmami s pôvodom v Gibraltári a príjmami, ktoré majú pôvod v zahranicí, potvrdzuje tvrdenie, podla ktorého sa tieto príjmy povazovali za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 155 Po stvrté treba zdôraznit, ze pocas správneho konania neboli Komisii oznámené ani znalecký posudok ani ziadna informácia, ktorá by spochybnovala tvrdenie Spojeného královstva týkajúce sa uplatnenia zásady teritoriality na poplatky. Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne nepovazovali za uzitocné uviest pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania, hoci boli vyzvané, aby tak urobili, a vzhladom na obsah rozhodnutia o zacatí konania mohli pochopit, ze MJN GibCo bola potenciálnym príjemcom schémy pomoci, tak ako ju identifikovala Komisia v uvedenom rozhodnutí. Ako vsak vyplýva z bodu 106 vyssie, Komisia nemohla na základe domnienok preskúmat vsetky tvrdenia, ktoré by potenciálne mohli spochybnit výklad vnútrostátneho danového práva, ktorý bol poskytnutý v rozhodnutí o zacatí konania, a navyse bol aj potvrdený dotknutým clenským státom. 156 Z úvah uvedených v bodoch 141 az 155 vyssie vyplýva, ze Komisia mohla tvrdenie Spojeného královstva týkajúce sa uplatnenia zásady teritoriality na príjmy z poplatkov a pochádzajúce priamo od dotknutého clenského státu povazovat za dostatocne spolahlivú a vierohodnú informáciu. Komisia sa preto tým, ze prebrala výklad danového práva Gibraltáru, ktorý poskytli orgány Spojeného královstva, nedopustila ziadneho nesprávneho posúdenia. 157 Navyse ziadne z dalsích tvrdení predlozených zalobkynami nemôze preukázat, ze by tvrdenie orgánov Spojeného královstva týkajúce sa uplatnenia zásady teritoriality na poplatky bolo nesprávne. 158 V prvom rade samotná skutocnost, ze v znaleckom posudku sa uvádza, ze tvrdenie orgánov Spojeného královstva je velmi neobvyklé, a ze autor uvedeného posudku ako skúsený odborník na gibraltárske danové právo vysvetluje, ze pred nadobudnutím úcinnosti zmeny z roku 2013 nemal nijakú vedomost o existencii domnienky týkajúcej sa uplatnenia zásady teritoriality na poplatky, nestací na preukázanie, ze by tvrdenie v tomto zmysle, ktoré pochádza priamo od dotknutého clenského státu a týka sa uplatnovania jeho vlastného práva, bolo nesprávne. 159 Dalej v rozsahu, v akom zalobkyne zdôraznujú, ze nebolo logické, ze v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 existovala domnienka, podla ktorej príjmy z poplatkov, ktoré dosahovali gibraltárske spolocnosti, vznikli v Gibraltári, hoci táto kategória príjmov nebola zdanitelná v Gibraltári, stací konstatovat, ze z tvrdenia orgánov Spojeného královstva nevyplýva, ze by poukazovali na to, ze existovalo písané pravidlo stanovujúce osobitný rezim na úcely uplatnovania zásady teritoriality na príjmy z poplatkov. Ako totiz vyplýva z bodov 144 az 146 vyssie, tvrdenie orgánov Spojeného královstva odrázalo jednoduché uplatnenie zásady teritoriality, ako vyplýva z clánkov 11 a 74 ITA 2010. 160 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyne odkazujú vo svojich písomných podaniach na oznámenie komisára danového úradu Gibraltáru s názvom "Usmernenie z roku 2018 týkajúce sa príjmov, ktoré vznikli alebo majú pôvod", uverejnené 25. októbra 2018, treba uviest, ze toto oznámenie, ktoré bolo prijaté po zmene ITA 2010 v roku 2013, nebolo relevantné na úcely výkladu ITA 2010 v znení uplatnitelnom v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013. 161 Napokon na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, záver, ze pasívne príjmy boli dosiahnuté v mieste, kde sa nachádzala spolocnost, ktorej boli vyplácané, hoci to znamenalo zohladnit miesto, kde bola uvedená spolocnost usadená alebo zaregistrovaná, nebol o nic menej uplatnením zásady teritoriality a nemohol sa povazovat za zdanenie zalozené na kritériu sídla. Ako sa totiz uvádza v bode 146 vyssie, v prípade poplatkov, ktoré sú pasívnymi príjmami, inými slovami teda príjmami, ktoré boli dosiahnuté subjektmi, ktoré boli len drzitelmi práv dusevného vlastníctva, by bolo koherentné prijat záver, ze "cinnost, z ktorej pochádzajú príjmy" v zmysle clánku 74 ITA 2010, sa uskutocnovala v mieste sídla spolocností, ktoré sú drzitelmi práv dusevného vlastníctva zakladajúcich nárok na tieto poplatky. 162 Zo vsetkých uvedených skutocností teda vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze príjmy z poplatkov, ktoré dosahovali gibraltárske spolocnosti, sa povazovali za príjmy, ktoré vznikli alebo mali pôvod v Gibraltári. c) O preskúmaní kritéria výhody (druhý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) 163 Svojím druhým zalobným dôvodom smerujúcim k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia zalobkyne poukazujú na to, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze nepreukázala existenciu hospodárskej výhody. 164 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia v odôvodnení 82 napadnutého rozhodnutia zamenila pojem hospodárska výhoda s pojmom selektivita. Na jednej strane nevysvetlila, v com nezdanovanie príjmov z poplatkov poskytovalo hospodársku výhodu, hoci podla judikatúry Súdneho dvora bola povinná najprv identifikovat existenciu hospodárskej výhody a následne pristúpit k analýze selektivity. Na druhej strane analýza vykonaná Komisiou vychádzala z posúdenia selektivity, a nie z posúdenia hospodárskej výhody. 165 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v odôvodnení 83 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "oslobodenie od dane" v prípade príjmov z poplatkov viedlo k danovej úlave a poskytlo tak jeho príjemcom výhodu. Kedze príjmy z poplatkov totiz nepatrili do pôsobnosti ITA 2010, ich nezdanovanie nemohlo spocívat v oslobodení od dane a ani v tom, ze by sa danové orgány Gibraltáru vzdali príjmov, ktoré mohli získat. V tomto kontexte tvrdia, ze Komisia sa dopustila viacerých zjavne nesprávnych posúdení, pokial ide o obsah a ciel ITA 2010, a najmä nesprávneho posúdenia, podla ktorého sa príjmy z poplatkov, ktoré dosahovali gibraltárske spolocnosti, povazovali za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 166 Zalobkyne navyse tvrdia, ze transparentné danové zaobchádzanie so ziskami komanditnej spolocnosti bolo upravené len v clánku 18 ITA 2010 a podliehalo podmienke, ze prostredníctvom tejto komanditnej spolocnosti sa vykonáva obchodná, podnikatelská alebo profesijná cinnost. Dodávajú, ze ak by v prejednávanej veci príjmy spolocnosti MJT CV mohli patrit do kategórie obchodných ziskov a mohli byt pripísané spolocnosti MJN GibCo na základe clánku 18 ITA 2010, neboli by zdanitelné v Gibraltári, kedze nevznikli ani nemali pôvod na tomto území. 167 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 1) O prvej výhrade druhého zalobného dôvodu zalozenej na zámene medzi kritériami výhody a selektivity 168 Svojou prvou výhradou zalobkyne Komisii vytýkajú, ze si zamenila kritérium výhody s kritériom selektivity. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze selektivita a výhoda v zásade predstavujú dve odlisné kritériá. Pokial ide o výhodu, Komisia musí preukázat, ze opatrenie zlepsuje financnú situáciu príjemcu pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [134]173/73, [135]EU:C:1974:71, bod [136]33). Naproti tomu v prípade kritéria selektivity musí Komisia preukázat, ze z výhody nemajú prospech iné podniky nachádzajúce sa v právnej a skutkovej situácii, ktorá je vzhladom na ciel referencného rámca porovnatelná so situáciou príjemcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., [137]C-78/08 az C-80/08, [138]EU:C:2011:550, bod [139]49). 169 Treba vsak spresnit, ze v oblasti daní sa preskúmanie výhody a preskúmanie selektivity prekrývajú v rozsahu, v akom v prípade týchto dvoch kritérií treba preukázat, ze sporné danové opatrenie vedie k znízeniu sumy dane, ktorú by za normálnych okolností mal príjemca opatrenia zaplatit na základe bezného danového rezimu, a teda rezimu uplatnitelného na ostatných danovníkov nachádzajúcich sa v rovnakej situácii. Z judikatúry Súdneho dvora okrem toho vyplýva, ze tieto dve kritériá mozno preskúmat spolocne ako "tretiu podmienku" upravenú v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyzadujúcu existenciu "selektívnej výhody" (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Belgicko/Komisia, [140]C-270/15 P, [141]EU:C:2016:489, bod [142]32). 170 V prejednávanej veci treba uviest, ze pokial ide o nezdanovanie príjmov z poplatkov, Komisia samostatne preskúmala kritérium výhody a kritérium selektivity vo dvoch samostatných oddieloch napadnutého rozhodnutia, a to v oddiele 7.1.2 s názvom "Výhoda" a v oddiele 7.1.3 s názvom "Selekt[ivita]". 171 Pokial ide o preskúmanie kritéria výhody, z odôvodnenia 83 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa nachádza v oddiele 7.1.2 uvedeného rozhodnutia, vyplýva, ze Komisia riadne preskúmala úcinok predmetného opatrenia na situáciu príjemcov. V tomto odôvodnení totiz uviedla, ze oslobodenie od dane zavádza úlavu na dani, ktorú by podniky vyuzívajúce nezdanovanie príjmov z poplatkov museli inak platit. Z toho vyplýva, ze Komisia si vôbec nezamienala kritérium výhody a kritérium selektivity, ale snazila sa preukázat, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov zlepsilo financnú situáciu príjemcov tohto opatrenia v zmysle judikatúry citovanej v bode 168 vyssie. 172 Skutocnost, ze Komisia v odôvodnení 83 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze príjemcovia opatrenia spocívajúceho v nezdanovaní sa tak nachádzali v priaznivejsej financnej situácii ako ostatní danovníci, nemôze spochybnit toto konstatovanie. Okolnost, ze Komisia tiez odkázala na posúdenia, ktoré sa týkajú skôr preskúmania kritéria selektivity nez kritéria výhody, totiz nemá nijaký vplyv na skutocnost, ze riadne preskúmala, ci predmetné opatrenie poskytovalo jeho príjemcom výhodu. 173 V dôsledku toho treba zamietnut prvú výhradu druhého zalobného dôvodu, ktorá smeruje k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia. 2) O druhej výhrade druhého zalobného dôvodu smerujúcej k spochybneniu existencie úlavy na dani 174 Svojou druhou výhradou zalobkyne spochybnujú, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavovalo hospodársku výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 175 Podla ustálenej judikatúry sa za státnu pomoc povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit niektoré podniky alebo ktoré treba povazovat za hospodársku výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, [143]C-399/08 P, [144]EU:C:2010:481, bod [145]40 a citovanú judikatúru; rozsudok z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia, [146]C-522/13, [147]EU:C:2014:2262, bod [148]21). 176 Ako bolo uvedené v bode 91 vyssie, samotnú existenciu výhody mozno preukázat len vo vztahu k tzv. "beznému" zdaneniu (rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [149]C-88/03, [150]EU:C:2006:511, bod [151]56). Takéto opatrenie preto priznáva príjemcovi hospodársku výhodu, pokial znizuje náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a hoci nie je subvenciou v doslovnom zmysle slova, má z tohto dôvodu rovnakú povahu a rovnaké úcinky (rozsudok z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia, [152]C-522/13, [153]EU:C:2014:2262, bod [154]22). Opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom výhodné danové zaobchádzanie, ktoré, aj ked nezahrna prevod státnych prostriedkov, stavia jeho príjemcov do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, tak predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [155]C-387/92, [156]EU:C:1994:100, bod [157]14, a z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., [158]C-78/08 az C-80/08, [159]EU:C:2011:550, bod [160]46 a citovanú judikatúru). 177 Na úcely urcenia, ci ide o danovú výhodu, treba preto porovnat situáciu príjemcu, ktorá vyplýva z uplatnenia predmetného opatrenia, so situáciou príjemcu v prípade neexistencie tohto opatrenia a na základe bezných danových pravidiel (pozri rozsudok z 24. septembra 2019, Holandsko a i./Komisia, [161]T-760/15 a T-636/16, [162]EU:T:2019:669, bod [163]147 a citovanú judikatúru). 178 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 82 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje výhodu z dôvodu, ze toto opatrenie je v rozpore so zásadou, podla ktorej musí byt dan z príjmov vyberaná od vsetkých zdanitelných osôb, ktoré dosahujú príjem, ktorý vznikol alebo má pôvod v Gibraltári. Dodala, ze príjmy z poplatkov, ktoré dosahuje podnik v Gibraltári, by za normálnych okolností museli podliehat dani na základe uplatnenia zásady teritoriality, kedze tieto príjmy sa povazujú za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod na tomto území. V odôvodnení 83 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze "oslobodenie od dane" v prípade príjmov z poplatkov zavádza úlavu na dani, ktorú by podniky inak museli zaplatit. V tejto súvislosti treba uviest, ze úvahy Komisie obsiahnuté v odôvodneniach 81 az 83 napadnutého rozhodnutia treba vykladat vzhladom na toto rozhodnutie ako celok, a konkrétne na konstatovanie nachádzajúce sa v odôvodnení 93 uvedeného rozhodnutia, podla ktorého nezdanovanie príjmov z poplatkov bolo výsledkom nezahrnutia týchto kategórií príjmov do prílohy 1 ITA 2010. 179 Na jednej strane, ako vyplýva z bodov 116 az 128 vyssie, Komisia v odôvodnení 82 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze existuje zásada, podla ktorej sa dan z príjmov má vyberat od vsetkých danovníkov dosahujúcich príjmy, ktoré vznikajú alebo majú pôvod v Gibraltári, a ze takáto zásada bola súcastou bezných pravidiel zdanenia, vzhladom na ktoré mala preskúmat nezdanovanie príjmov z poplatkov. Ako totiz bolo konstatované v bode 123 vyssie, rezim zdanenia zavedený ITA 2010 spocíval na dvoch hlavných zásadách, a to na zásade teritoriality, podla ktorej príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, podliehajú dani, a na zásade, podla ktorej musia dani podliehat vsetky úctovné príjmy danovníkov. 180 Rovnako, ako vyplýva z bodov 141 az 156 vyssie, na základe zásady teritoriality sa príjmy z poplatkov, ktoré dosahuje spolocnost v Gibraltári, povazujú za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 181 Z týchto zistení vyplýva, ze nezaradenie príjmov z poplatkov do kategórií príjmov uvedených v prílohe 1 ITA 2010 umoznilo týmto príjmom vyhnút sa dani z príjmov v Gibraltári, zatial co podla zásad, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 82 napadnutého rozhodnutia, by takéto príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, mali za normálnych okolností podliehat dani z príjmov. 182 Komisia preto správne konstatovala, ze nezdanovaním príjmov z poplatkov bola zavedená úlava na dani, ktorú by podniky dosahujúce takéto príjmy inak museli platit podla bezných danových pravidiel, a dospela k záveru o existencii hospodárskej výhody v prospech týchto podnikov. 183 Ziadne z dalsích tvrdení zalobkýn nemôze spochybnit toto konstatovanie. 184 Po prvé v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze opatrenie nemohlo predstavovat výhodu, kedze danové orgány, ktoré nemali právny základ umoznujúci im zdanit tieto príjmy, sa nemohli rozhodnút, ze upustia od zdanenia príjmov z poplatkov, stací konstatovat, ze nezahrnutie tejto kategórie príjmov do prílohy 1 ITA 2010 predstavuje zo strany zákonodarcu Gibraltáru, a teda príslusných orgánov dotknutého územia, takéto upustenie. Okrem toho Komisii nemozno vytýkat, ze pri urcovaní danového základu na úcely zdanenia príjmov opomenula danovú suverenitu clenských státov, kedze, ako vyplýva z bodov 178 a 181 vyssie, uvedené opatrenie správne preskúmala z hladiska obsahu a ciela ITA 2010, a teda aj bezných pravidiel zdanenia. 185 Po druhé v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze neexistuje ziadne výslovné pravidlo stanovujúce zdanovanie poplatkov, takze táto kategória príjmov nepatrí do pôsobnosti ITA 2010, treba pripomenút, ze skutocnost, ze danové opatrenie je koncipované na základe urcitej legislatívnej techniky, nemá vplyv na úcely analýzy tohto opatrenia z hladiska clánku 107 ZFEÚ, inak by hrozilo, ze vnútrostátne danové predpisy sa môzu od pociatku vyhnút kontrole státnej pomoci len preto, ze sa zakladajú na inej legislatívnej technike, hoci právne alebo fakticky vyvolávajú rovnaké úcinky prispôsobením a kombináciou rôznych danových predpisov. Akýkolvek iný výklad by bol v rozpore s ustálenou judikatúrou, podla ktorej clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov, a teda bez ohladu na pouzité techniky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding, v likvidácii)/Komisia, [164]C-203/16 P, [165]EU:C:2018:505, bod [166]91 a citovanú judikatúru]. 186 Ako je uvedené v bode 81 vyssie, nezahrnutie urcitej kategórie príjmov do základu dane a formálne oslobodenie od dane, pokial ide o kategóriu príjmov, ktoré sa bezne zahrnajú do základu dane, majú rovnaký úcinok. Okolnost, ze v ITA 2010 neexistovalo výslovné pravidlo, ktoré by upravovalo zdanovanie príjmov z poplatkov, nebráni tomu, aby takéto opatrenie predstavovalo výhodu v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 187 Po tretie v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze potenciálni príjemcovia pomoci, t. j. desat podnikov uvedených v odôvodnení 98 napadnutého rozhodnutia, mali skutocný prospech z nezdanovania príjmov z poplatkov, stací uviest, ze podla ustálenej judikatúry v súvislosti s rozhodnutím o schéme pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie povahy predmetnej schémy, aby posúdila, ci táto schéma vzhladom na podmienky, ktoré stanovuje, zabezpecuje príjemcom zjavnú výhodu oproti ich konkurentom a ci je takej povahy, ze ju vyuzívajú najmä podniky, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. Komisia tak nie je povinná vykonat analýzu pomoci, ktorá bola na základe takejto schémy v kazdom jednom prípade poskytnutá. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [167]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [168]EU:C:2011:368, bod [169]63 a citovanú judikatúru). 188 Z toho vyplýva, ze Komisia nebola povinná preukázat, ze desat potenciálnych príjemcov malo z danového opatrenia skutocný prospech. Takéto tvrdenia nemôzu viest k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia a musia sa zamietnut ako neúcinné. 189 Z rovnakých dôvodov treba tvrdenia, ktoré sa týkajú specifickej situácie spolocnosti MJN GibCo na úcely analýzy zákonnosti clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, zamietnut ako neúcinné. Pokial ide konkrétne o tvrdenia týkajúce sa danovej transparentnosti komanditných spolocností, treba uviest, ze kedze Komisia nijako nezalozila svoje posúdenie schémy pomoci vyplývajúcej z nezdanovania príjmov z poplatkov na otázke danovej transparentnosti, tieto tvrdenia sú irelevantné na úcely preskúmania, ci Komisia správne usúdila, ze opatrenie poskytlo príjemcom danovú výhodu. 190 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut druhú výhradu druhého zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, a teda aj tento zalobný dôvod ako celok. d) O preskúmaní selektivity (tretí zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) 191 Svojím tretím zalobným dôvodom smerujúcim k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ked konstatovala, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov je selektívnym opatrením. 192 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila pochybenia pri stanovení referencného rámca. Spresnujú, ze v danovej oblasti sa kritérium selektivity môze posudzovat len vo vztahu k tzv. "beznému" zdaneniu, ktorého vymedzenie, podobne ako volba danového základu, spadá pod zvrchovanost clenských státov. Hoci zalobkyne potvrdzujú, ze ITA 2010 predstavuje vhodný referencný rámec, tvrdia, ze Komisia sa dopustila viacerých pochybení, pokial ide o obsah a ciel tohto zákona. 193 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia nesprávne identifikovala výnimku z referencného rámca. 194 Predovsetkým nezdanovanie príjmov z licencných poplatkov nepredstavuje oslobodenie od dane, výnimku ani "implicitnú výnimku", ale vyplýva len zo skutocnosti, ze tieto príjmy nepatria do pôsobnosti ITA 2010. 195 Komisia dalej nesprávne pochopila rozsah zásady, podla ktorej musí byt opatrenie predstavujúce státnu pomoc definované svojimi úcinkami. Je pravda, ze v rozsudkoch z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([170]C-106/09 P a C-107/09 P, [171]EU:C:2011:732), a z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([172]C-20/15 P a C-21/15 P, [173]EU:C:2016:981), Súdny dvor konstatoval, ze opatrenie môze byt selektívne, ak má za následok vylúcenie urcitých podnikov zo základu dane. Tieto veci sa vsak týkali výnimocných okolností a neodôvodnovali, aby bol pojem státna pomoc, definovaný jej úcinkami, prílis siroký. Vseobecný súd navyse v rozsudku zo 16. mája 2019, Polsko/Komisia ([174]T-836/16 a T-624/17, [175]EU:T:2019:338), objasnil, ze danové opatrenie môze stanovit rozdielne zaobchádzanie bez toho, aby bolo kvalifikované ako selektívne, pokial tieto rozdiely nie sú svojvolné, uplatnujú sa nediskriminacným spôsobom a sú v súlade s cielom dotknutej dane. 196 Napokon zalobkyne tvrdia, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov neviedlo k rozlisovaniu medzi hospodárskymi subjektmi nachádzajúcimi sa v rovnakej právnej a skutkovej situácii. V tejto súvislosti tvrdia, ze ziadna podmienka nezdanovania sa nevztahovala len na nadnárodné spolocnosti a ze okolnost, ze z tohto opatrenia mali prospech najmä nadnárodné skupiny, bola len náhodná, a nejde o "úcinok [tohto opatrenia]". 197 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 198 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze posúdenie selektivity predpokladá zistenie, ci v rámci danej právnej úpravy je dotknuté vnútrostátne opatrenie také, ze zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" pred inými, ktorí sa vzhladom na ciel sledovaný uvedenou úpravou nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii a sú tak vystavení odlisnému zaobchádzaniu, ktoré v podstate mozno kvalifikovat ako diskriminacné (pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [176]C-20/15 P a C-21/15 P, [177]EU:C:2016:981, bod [178]54 a citovanú judikatúru). 199 Ak je dotknuté opatrenie koncipované ako schéma pomoci, a nie ako individuálna pomoc, úlohou Komisie je preukázat, ze toto opatrenie síce poskytuje výhodu so vseobecnou pôsobnostou, avsak prospech z neho majú výlucne urcité podniky alebo urcité odvetvia cinností (pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [179]C-20/15 P a C-21/15 P, [180]EU:C:2016:981, bod [181]55 a citovanú judikatúru). Vseobecné opatrenie, ktoré sa uplatnuje bez rozdielu na vsetky hospodárske subjekty, totiz nepredstavuje opatrenie pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [182]C-156/98, [183]EU:C:2000:467, bod [184]22). 200 V danových veciach sa podla judikatúry tradicne vyzaduje trojstupnová analýza selektivity. Táto analýza znamená v prvom rade identifikovat spolocný alebo "obvyklý" danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe, ktorý predstavuje referencný rámec, a v druhom rade preukázat, ze toto danové opatrenie sa odchyluje od uvedeného referencného rámca, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [185]C-20/15 P a C-21/15 P, [186]EU:C:2016:981, bod [187]57). V tretom rade prinálezí clenskému státu, aby preukázal, ze rozlisovanie zavedené predmetným opatrením, ktoré je "a priori selektívne", je odôvodnené, pokial vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému, ktorého je uvedené opatrenie súcastou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia a i./World Duty Free Group a i., [188]C-20/15 P a C-21/15 P, [189]EU:C:2016:981, bod [190]58). 201 Podmienka selektivity je teda splnená, ak sa Komisii podarí preukázat, ze toto opatrenie je odchýlkou od spolocného alebo "obvyklého" danového systému uplatnitelného v dotknutom clenskom státe a zavádza tak svojimi konkrétnymi úcinkami odlisné zaobchádzanie medzi hospodárskymi subjektmi, hoci subjekty, ktoré majú z danovej výhody prospech, a subjekty, na ktoré sa nevztahuje, sa z hladiska ciela sledovaného uvedeným danovým systémom tohto clenského státu nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [191]C-20/15 P a C-21/15 P, [192]EU:C:2016:981, bod [193]67). 202 V rozsudku z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([194]C-20/15 P a C-21/15 P, [195]EU:C:2016:981, bod [196]74), Súdny dvor v podstate urobil rozdiel medzi prípadom, ked sa opatrenie prejavilo vo forme danovej výhody, ktorá sa odchyluje od spolocného danového systému, na jednej strane a na druhej strane prípadom, ked opatrenie malo formu uplatnenia "vseobecného" danového systému, ale v skutocnosti viedlo k diskriminácii urcitých spolocností, z coho vyplýva "de facto selektivita". Takéto rozlisovanie sa zakladá priamo na rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([197]C-106/09 P a C-107/09 P, [198]EU:C:2011:732), v ktorom boli opatreniami skúmanými podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ pravidlá týkajúce sa urcenia danového základu na úcely dane z príjmov právnických osôb. V tejto veci Súdny dvor dospel k záveru, ze systém zdanenia spocívajúci v dani zalozenej na pocte zamestnancov a na velkosti priestorov mal, tak ako bol koncipovaný, za následok úplne vylúcenie "offshore" spolocností z akéhokolvek zdanenia z dôvodu, ze nemali ani zamestnancov ani obchodné priestory. 203 V takom prípade môze byt opatrenie selektívne, aj ked má vseobecnú povahu a nepredstavuje odchýlku od spolocného danového rezimu, ale je jeho neoddelitelnou súcastou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [199]C-106/09 P a C-107/09 P, [200]EU:C:2011:732, body [201]91 a [202]92). Komisii teda prinálezí, aby preukázala, ze danový systém je sám osebe zjavne diskriminacný vzhladom na ciel, ktorý má sledovat, a teda ze dotknuté opatrenia, ktoré tvoria neoddelitelnú súcast danového systému, sú v rozpore s cielom sledovaným týmto systémom, kedze zbavujú ciel dane jeho podstaty (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. marca 2021, Komisia/Polsko, C-562/19 P, body 42 a 43, a zo 16. mája 2019, Polsko/Komisia, [203]T-836/16 a T-624/17, [204]EU:T:2019:338, body [205]70, [206]79 a [207]94). Tak je to v prípade, ked Komisia preukáze, ze systém svojimi úcinkami zvýhodnuje urcité podniky na základe vlastností, ktoré sú pre ne typické a specifické (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [208]C-106/09 P a C-107/09 P, [209]EU:C:2011:732, body [210]87 a [211]88, a z 21. decembra 2016, Komisia a i./World Duty Free Group a i., [212]C-20/15 P a C-21/15 P, [213]EU:C:2016:981, body [214]74 az [215]76). 204 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmala nezdanovanie príjmov z poplatkov nielen s ohladom na trojkrokovú analýzu selektivity danových opatrení, ktoré majú povahu odchýlky, ale tiez uplatnila analýzu, ktorú Súdny dvor prijal v rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([216]C-106/09 P a C-107/09 P, [217]EU:C:2011:732). 205 Na jednej strane totiz z odôvodnení 87, 90 az 94, 100, 103 a 105 az 110 napadnutého rozhodnutia, ako aj z názvov oddielov 7.1.3.1, 7.1.3.2 a 7.1.3.3 toho istého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje odchylujúce sa opatrenie, a uplatnila trojkrokovú analýzu selektivity. 206 Presnejsie Komisia najprv uviedla, ze referencným rámcom bol ITA 2010, ktorého cielom bolo vybrat dan z príjmov od danovníkov dosahujúcich príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári (odôvodnenia 90 az 93 a 100 napadnutého rozhodnutia), a dospela k záveru, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje "implicitné oslobodenie" od dane z príjmov. Dalej sa Komisia vzhladom na ciel ITA 2010 domnievala, ze podniky, ktoré majú prospech z nezdanovania príjmov z licencných poplatkov, t. j. spolocnosti patriace do nadnárodných skupín, ktoré poskytujú licencie na práva dusevného vlastníctva, sa nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii ako vsetky ostatné podniky usadené v Gibraltári, ktoré dosahovali príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári (odôvodnenia 100 a 103 napadnutého rozhodnutia). Na úcely preukázania, ze nezdanovanie príjmov z licencných poplatkov viedlo k uplatneniu odlisného danového zaobchádzania s týmito podnikmi napriek tomu, ze sa nachádzali v porovnatelnej situácii, Komisia uviedla, ze v prípade, ze sa na tieto príjmy z poplatkov neuplatnuje "oslobodenie od dane", z teritoriálneho systému zdanenia vyplýva, ze príjmy z licencných poplatkov, ktoré dosiahol podnik so sídlom v Gibraltári, majú pôvod v Gibraltári (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). Napokon Komisia odmietla odôvodnenia, ktoré uviedli orgány Spojeného královstva (odôvodnenia 105 az 108 napadnutého rozhodnutia). 207 Komisia na druhej strane tiez spresnila, ze "ak... opatrenie nevznik[lo] formálnou odchýlkou od danového systému,... zastáva názor, ze pri posudzovaní selektívnosti je mimoriadne dôlezité zvázit úcinky opatrenia s cielom posúdit, ci opatrenie výrazne uprednostnuje osobitnú skupinu podnikov" (odôvodnenie 97 napadnutého rozhodnutia). Uviedla teda, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov prinásalo prospech len desiatim podnikom, ktoré boli súcastou nadnárodných skupín, a ze ziadny samostatný podnik v Gibraltári nedosahoval príjmy z poplatkov (odôvodnenie 98 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia v odôvodnení 104 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze okolnost, ze "oslobodenie od dane" v prípade príjmov z poplatkov v podstate zvýhodnuje nadnárodné skupiny, nie je náhodným dôsledkom rezimu a ze toto pravidlo bolo urcené na prilákanie alebo uprednostnenie spolocností fungujúcich v rámci skupiny, a najmä spolocností patriacich do nadnárodných skupín, ktoré vykonávajú urcité cinnosti (poskytovanie licencií k právam dusevného vlastníctva), pricom prebrala terminológiu pouzitú v rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([218]C-106/09 P a C-107/09 P, [219]EU:C:2011:732). 208 Z odôvodnení 90 az 104 napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia sa, ako to potvrdila v odpovedi na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní, predovsetkým domnievala, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje odchylujúce sa opatrenie, ktoré je selektívne, kedze zvýhodnuje podniky, ktoré dosahujú príjmy z poplatkov, v porovnaní so vsetkými ostatnými podnikmi dosahujúcimi príjmy, ktoré vznikajú alebo majú pôvod v Gibraltári, a ze subsidiárne tiez preskúmala "de facto" selektivitu nezdanovania príjmov z poplatkov. 209 V prvom rade teda treba preskúmat, ci Komisia na úcely stanovenia selektívnej povahy nezdanovania príjmov z poplatkov oprávnene usúdila, ze ide predovsetkým o odchýlku od ITA 2010 v tom zmysle, ze v jeho dôsledku sa na gibraltárske podniky, ktoré dosahujú príjmy z poplatkov, uplatnovalo odlisné danové zaobchádzanie ako na podniky podliehajúce zdaneniu v Gibraltári a dosahujúce príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, hoci tieto dve kategórie podnikov boli z hladiska ciela sledovaného v ITA 2010 v porovnatelnej situácii. 210 V tejto súvislosti treba uviest, ako vyplýva z bodov 118 az 128 vyssie, ze Komisia správne konstatovala, ze cielom ITA 2010 bolo vybrat dan z príjmov danovníkov dosahujúcich príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. Rovnako, ako vyplýva z bodov 141 az 156 vyssie, Komisia správne uviedla, ze príjmy z poplatkov dosiahnuté spolocnostami v Gibraltári sa povazovali za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. V tomto kontexte Komisia správne dospela k záveru, ze gibraltárske podniky dosahujúce príjmy z poplatkov by za normálnych okolností museli byt zdanené v Gibraltári a ze sa nachádzali v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii ako ostatné podniky dosahujúce príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. 211 Komisia sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov zvýhodnovalo podniky, ktoré dosahujú príjmy z poplatkov, v porovnaní s inými podnikmi dosahujúcimi príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári. Z toho vyplýva, ze správne dospela k záveru, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov malo povahu odchýlky od ITA 2010 a jeho ciela. 212 Samotné tieto úvahy postacujú na preukázanie a priori selektívnej povahy nezdanovania príjmov z poplatkov bez toho, aby bolo potrebné overit, ci sa Komisia správne domnievala, ze opatrenie sa specificky týka nadnárodných podnikov vykonávajúcich urcité cinnosti, ako je udelovanie licencií k právam vyplývajúcim z dusevného vlastníctva. Na úcely preukázania selektivity odchylujúceho sa danového opatrenia totiz nie je potrebné, aby Komisia identifikovala urcité charakteristické a osobitné vlastnosti, ktoré sú pre podniky majúce prospech z danovej výhody spolocné a umoznujú ich odlísit od podnikov, na ktoré sa uvedená výhoda nevztahuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia a i./World Duty Free Group a i., [220]C-20/15 P a C-21/15 P, [221]EU:C:2016:981, body [222]71, [223]76 a [224]78). Aj ked na úcely konstatovania selektivity danového opatrenia nie je vzdy nevyhnutné, aby toto opatrenie predstavovalo odchýlku od vseobecného danového systému, okolnost, ze je takouto odchýlkou, je na tieto úcely úplne relevantná, ak z toho vyplýva, ze sa rozlisujú dve kategórie hospodárskych subjektov, ktoré sú a priori predmetom odlisného zaobchádzania, teda subjektov, na ktoré sa vztahuje odchylujúce sa opatrenie, a subjekty, ktoré nadalej spadajú pod spolocný danový systém, a to napriek tomu, ze uvedené dve kategórie sú z hladiska ciela sledovaného uvedeným systémom v porovnatelnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia a i./World Duty Free Group a i., [225]C-20/15 P a C-21/15 P, [226]EU:C:2016:981, body [227]77 a [228]78). 213 Okrem toho treba konstatovat, ze zalobkyne nespochybnujú závery Komisie, podla ktorých nezdanovanie príjmov z poplatkov nebolo odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou danového rezimu Gibraltáru. Komisia preto správne dospela k záveru o selektívnej povahe nezdanovania príjmov z poplatkov a správne sa domnievala, ze toto nezdanovanie príjmov dosiahnutých v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 z dôvodu nezahrnutia príjmov z poplatkov do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári uvedených v prílohe 1 ITA 2010 predstavovalo schému pomoci. Kedze na podporu tohto záveru stací trojkroková analýza selektivity, nie je potrebné skúmat tvrdenia zalobkýn spochybnujúce subsidiárne odôvodnenie Komisie, podla ktorého bolo nezdanovanie príjmov z poplatkov de facto selektívne. Kedze niektoré odôvodnenia rozhodnutia sú samy osebe spôsobilé toto rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne odôvodnit, vady, ktorými môzu byt poznacené iné odôvodnenia aktu, totiz v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok. Okrem toho, kedze výrok rozhodnutia Komisie spocíva na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých kazdý by sám osebe stacil na odôvodnenie tohto výroku, treba tento akt zrusit v zásade len vtedy, ak je kazdý z týchto pilierov nezákonný. Za tohto predpokladu nemôze omyl alebo iná protiprávnost, ktorá má vplyv len na jeden z pilierov odôvodnenia, byt dostatocným dôvodom na zrusenie sporného rozhodnutia, ak tento omyl nemohol mat rozhodujúci vplyv na výrok institúcie - autora tohto rozhodnutia (pozri rozsudok z 1. marca 2018, Polsko/Komisia, [229]T-316/15, neuverejnený, [230]EU:T:2018:106, bod [231]91 a citovanú judikatúru). 214 Osobitne treba uviest, ze tvrdenia zalobkýn týkajúce sa dôsledkov, ktoré treba v prejednávanej veci vyvodit z rozsudkov zo 16. marca 2021, Komisia/Polsko ([232]C-562/19 P, [233]EU:C:2021:201), a zo 16. marca 2021, Komisia/Madarsko ([234]C-596/19 P, [235]EU:C:2021:202), ako aj z rozsudkov zo 16. mája 2019, Polsko/Komisia ([236]T-836/16 a T-624/17, [237]EU:T:2019:338), a z 27. júna 2019, Madarsko/Komisia, ([238]T-20/17, [239]EU:T:2019:448), sú neúcinné, kedze sa týkajú analýzy de facto selektivity, a nie trojfázovej analýzy selektivity. 215 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyne v rámci svojich tvrdení týkajúcich sa analýzy selektivity spochybnujú tvrdenie Komisie uvedené v bode 95 vyjadrenia k zalobe, podla ktorého nie je povinná podrobne vysvetlit dôvody, ktoré ju v napadnutom rozhodnutí viedli k záveru, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje schému pomoci, len preto, ze tieto prvky uz podrobne preskúmala v súvislosti s rozhodnutím o zacatí konania, treba uviest, ze Vseobecný súd uz rozhodol, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania je súcastou kontextu rozhodnutia o skoncení tohto konania a ze prvé z nich môze byt zohladnené v rámci preskúmania odôvodnenia druhého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia, [240]T-356/15, [241]EU:T:2018:439, bod [242]535). Na druhej strane a v kazdom prípade, ako vyplýva z bodov 204 az 208 vyssie, napadnuté rozhodnutie podrobne uvádzalo skutocnosti, ktoré viedli Komisiu k záveru, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje selektívne opatrenie. 216 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba prvý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia zamietnut. e) O rozsahu selektívnej výhody (stvrtý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) 217 Vo svojom stvrtom zalobnom dôvode zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa v kazdom prípade aj za predpokladu, ze nezdanovanie príjmov z licencných poplatkov poskytuje selektívnu výhodu, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdila, ze táto selektívna výhoda sa vztahuje aj na licencné poplatky z cinností v oblasti práv dusevného vlastníctva, ktoré neprebiehajú v Gibraltári, kedze tieto príjmy nepatria do územnej pôsobnosti ITA 2010. 218 Podla zalobkýn príjmy, ktoré gibraltárska spolocnost dosiahla cinnostami vykonávanými mimo tohto územia, vrátane prípadu, ked islo o príjmy z poplatkov, neboli zdanitelné v Gibraltári. Tvrdia, ze v ich situácii, ked v Gibraltári nevznikli ziadne práva dusevného vlastníctva, ked tieto práva nepochádzajú z Gibraltáru, drzitelia licencie sa nenachádzajú v Gibraltári a príjmy z poplatkov nie sú platené v Gibraltári, tieto práva nevznikajú ani nemajú pôvod v Gibraltári. Zalobkyne tak tvrdia, ze v prejednávanej veci napriek danovej transparentnosti podiel spolocnosti MJN GibCo na príjmoch spolocnosti MJT CV nebol zdanitelný, kedze tieto príjmy nevznikli ani nemali pôvod v Gibraltári. 219 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 220 Kedze platí, ako bolo konstatované v bodoch 141 az 162 vyssie, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze príjmy z poplatkov, ktoré dosiahli gibraltárske spolocnosti, sa povazujú za príjmy, ktoré vznikli alebo majú pôvod v Gibraltári, treba zamietnut tvrdenia zalobkýn, podla ktorých príjmy z licencných poplatkov týkajúcich sa cinností a práv dusevného vlastníctva nesúvisiacich s Gibraltárom nespadajú do územnej pôsobnosti ITA 2010 a podla ktorých sa Komisia tak nesprávne domnievala, ze selektívna výhoda vyplývajúca z nezdanovania príjmov z poplatkov sa vztahuje aj na uvedené poplatky. 221 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyne poukazujú na to, ze v prípade spolocnosti MJN GibCo príjmy z poplatkov nevznikli ani nemali pôvod v Gibraltári, takéto tvrdenie nemôze spochybnit analýzu Komisie, podla ktorej nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavovalo schému pomoci, ani zákonnost clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, a musí byt zamietnuté ako neúcinné. Aj keby sa toto tvrdenie povazovalo za dôvodné, umoznovalo by nanajvýs spochybnit postavenie spolocnosti MJN GibCo ako príjemcu pomoci. Clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia sa vsak obmedzuje na konstatovanie, ze nezdanovanie príjmov z licencných poplatkov predstavuje schému pomoci bez toho, aby identifikoval potenciálnych príjemcov uvedenej schémy. Navyse, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 187 vyssie, v rozhodnutí týkajúcom sa schémy pomoci Komisia nie je povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej v kazdom jednotlivom prípade na základe takejto schémy. 222 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba stvrtý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia zamietnut. 3. O zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a porusení clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 (piaty zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) 223 Svojím piatym zalobným dôvodom smerujúcim k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia zalobkyne spochybnujú záver vyplývajúci z oddielu 7.2 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999. 224 Na jednej strane zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje analýzu kvalifikácie opatrenia spocívajúceho v nezdanovaní príjmov z poplatkov ako novej pomoci. Poukazujú na to, ze hoci Komisia v rozhodnutí o zacatí konania skutocne tvrdila, ze príjmy z poplatkov boli vylúcené z rozsahu zdanovania príjmov prvýkrát v ITA 2010, napadnuté rozhodnutie takéto konstatovanie neobsahovalo. 225 Na druhej strane tvrdia, ze aj keby nezdanovanie príjmov z licencných poplatkov predstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, bolo by potrebné ju povazovat za existujúcu pomoc, kedze pasívny príjem z poplatkov nebol zdanený v Gibraltári podla ITA 1952, ktorý bol úcinný pred prijatím ITA 2010, takze toto pravidlo sa uz uplatnovalo k 1. januáru 1973, teda k dátumu, ked sa Spojené královstvo stalo clenským státom. Zalobkyne predovsetkým tvrdia, ze hoci clánok 6 ods. 1 ITA 1952 uvádzal medzi siestimi kategóriami zdanitelných príjmov kategóriu "Nájomné, poplatky, prémie a iné zisky vyplývajúce z vlastníckych práv", takáto kategória sa v skutocnosti týkala len vlastníckych práv k nehnutelnostiam. Pojem "poplatky" sa vztahoval len na poplatky vyplývajúce z banských cinností. 226 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 227 Zalobkyne v podstate uvádzajú dve výhrady zalozené jednak na nedostatku odôvodnenia v rozpore s clánkom 296 ZFEÚ, ku ktorému doslo tým, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, v com nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavovalo novú pomoc, a jednak na porusení clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 tým, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze uvedené opatrenie predstavuje existujúcu pomoc. 228 Podla ustálenej judikatúry povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, kedze táto otázka vyplýva z vecnej zákonnosti sporného aktu (pozri rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [243]C-521/09 P, [244]EU:C:2011:620, bod [245]146 a citovanú judikatúru, a zo 14. mája 2014, Donau Chemie/Komisia, [246]T-406/09, [247]EU:T:2014:254, bod [248]28 a citovanú judikatúru). V prvom rade teda treba preskúmat výhradu zalozenú v podstate na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 296 ZFEÚ a následne v druhom rade výhradu zalozenú na porusení clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999. a) O prvej výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ 229 Podla clánku 296 druhého odseku ZFEÚ sa v právnych aktoch uvedú odôvodnenia. Podla ustálenej judikatúry musí byt pozadované odôvodnenie prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia aktu a príslusnému súdu preskúmat ho. Pokial ide konkrétne o odôvodnenie individuálnych rozhodnutí, povinnost odôvodnit takéto rozhodnutia má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [249]C-521/09 P, [250]EU:C:2011:620, body [251]146 az [252]148 a citovanú judikatúru; rozsudky z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [253]C-439/11 P, [254]EU:C:2013:513, body [255]114 a [256]115, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [257]T-95/15, [258]EU:T:2016:722, bod [259]44). 230 Nevyzaduje sa vsak, aby odôvodnenie uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen vzhladom na znenie tohto aktu, ale aj vzhladom na jeho kontext a vsetky právne normy, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [260]C-521/09 P, [261]EU:C:2011:620, bod [262]150; z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [263]C-439/11 P, [264]EU:C:2013:513, bod [265]116, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [266]T-95/15, [267]EU:T:2016:722, bod [268]45). 231 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze hoci sa Komisia domnievala, ze nezdanovanie príjmov z licencných poplatkov predstavuje protiprávnu pomoc (odôvodnenia 216 a 217 napadnutého rozhodnutia), napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadnu skutocnost, a to ani v casti nazvanej "Povaha opatrenia ako novej pomoci" (odôvodnenia 118 az 121 napadnutého rozhodnutia), ktorá má vysvetlit, v com uvedené opatrenie predstavovalo novú pomoc. Skutocnosti uvedené v tejto casti sa totiz vztahujú výlucne na schému pomoci týkajúcu sa nezdanovania príjmov z pasívnych úrokov. 232 Ako vsak vyplýva z bodu 230 vyssie, dodrzanie povinnosti odôvodnenia sa musí preskúmat s ohladom na obsah aktu, ale aj na jeho kontext a uplatnitelné právne normy. Okrem toho v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci konecné rozhodnutie prijaté po skoncení konania vo veci formálneho zistovania predstavuje akt, ktorého vypracovanie prebieha vo viacerých fázach. Vseobecný súd tak uz rozhodol, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania je súcastou kontextu rozhodnutia, ktorým sa ukoncuje konanie vo veci formálneho zistovania, a ze prvé z nich mozno zohladnit v rámci preskúmania odôvodnenia druhého uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia, [269]T-356/15, [270]EU:T:2018:439, bod [271]535). 233 Na jednej strane z odôvodnení 217 a 221 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov bolo protiprávnym opatrením pomoci, ktorá sa musí vymáhat, takze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nevyhnutne domnievala, ze uvedené opatrenie bolo novým opatrením pomoci. Ako totiz vyplýva z clánku 108 ods. 1 a 3 ZFEÚ, ako aj z clánku 1 písm. f) nariadenia c. 659/1999, iba opatrenie novej pomoci, ktoré bolo vykonané bez povolenia Komisie, mozno kvalifikovat ako protiprávne opatrenie pomoci. Existujúce schémy pomoci sú predmetom priebezného preskúmavania, v rámci ktorého Komisia navrhuje príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu. 234 Na druhej strane z odôvodnení 45, 66 a 67 rozhodnutia o zacatí konania vyplýva, ze Komisia kvalifikovala nezdanovanie príjmov z poplatkov ako novú pomoc z dôvodu, ze príjmy z poplatkov podliehali dani v Gibraltári podla ITA 1952, a to az do nadobudnutia úcinnosti ITA 2010. 235 Vzhladom na to, ze konstatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého predmetné opatrenie bolo protiprávnym opatrením pomoci, bolo zlucitelné s analýzou uvedenou v rozhodnutí o zacatí konania, a kedze toto rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie neobsahovali skutocnosti, na základe ktorých by bolo mozné domnievat sa, ze Komisia zmenila svoje stanovisko práve v tejto otázke, treba prijat záver, ze v prejednávanej veci bolo rozhodnutie o zacatí konania súcastou kontextu, v ktorom bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, a muselo byt zohladnené na úcely analýzy odôvodnenia tohto posledného uvedeného rozhodnutia, pokial ide o kvalifikáciu nezdanovania príjmov z poplatkov ako nového opatrenia pomoci. 236 Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne spochybnujú analýzu, podla ktorej bolo nezdanovanie príjmov z poplatkov novou pomocou, a najmä skutocnost, ze tieto príjmy podliehali dani z príjmov podla ITA 1952. To preukazuje, ze sa mohli oboznámit s dôvodmi, pre ktoré Komisia usúdila, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje novú protiprávnu pomoc. 237 Vzhladom na vyssie uvedené treba zamietnut výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. b) O druhej výhrade zalozenej na porusení clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 238 Podla clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ nová pomoc znamená vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci. 239 Podla clánku 1 písm. b) bodov i), ii) a v) nariadenia c. 659/1999 pritom existujúca pomoc znamená autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou Európskej únie, pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti Zmluvy v dotknutom clenskom státe, a to schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré sa realizovali pred nadobudnutím platnosti Zmluvy, a nadalej sa uplatnovali aj po nom, ako aj pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno preukázat, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. 240 Za novú pomoc treba povazovat opatrenia prijaté po nadobudnutí platnosti Zmluvy, ktorých cielom je zavedenie alebo zmena pomoci (pozri rozsudok z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., [272]C-138/09, [273]EU:C:2010:291, bod [274]46 a citovanú judikatúru). 241 Pomoc mozno kvalifikovat ako novú schému pomoci alebo jej zmenu so zretelom na ustanovenia, ktoré pomoc upravujú, na ich pravidlá a obmedzenia (pozri rozsudok zo 16. decembra 2010, Holandsko a NOS/Komisia, [275]T-231/06 a T-237/06, [276]EU:T:2010:525, bod [277]180 a citovanú judikatúru). 242 V prejednávanej veci sa zalobkyne obmedzujú na spochybnenie konstatovania Komisie, podla ktorého príjmy z poplatkov podliehali zdaneniu na základe ITA 1952 a boli vylúcené z pôsobnosti dane z príjmov v Gibraltári az prijatím ITA 2010. 243 V tejto súvislosti vsak treba uviest, ako to Komisia poznamenala v rozhodnutí o zacatí konania, ze clánok 6 ods. 1 písm. e) ITA 1952, ktorý bol zrusený prostredníctvom ITA 2010, výslovne uvádzal príjmy z poplatkov ("royalties") medzi kategóriami príjmov zdanitelných v Gibraltári. Takéto príjmy teda v Gibraltári podliehali dani z príjmov az do nadobudnutia úcinnosti ITA 2010 1. januára 2011. 244 Tvrdenia zalobkýn, podla ktorých pojem "poplatok" ("royalties") uvedený v clánku 6 ods. 1 písm. e) ITA 1952 pokrýval výlucne príjmy z poplatkov vyberaných v súvislosti s nehnutelnostami a oznacoval poplatky vyplývajúce z banských cinností, nemôzu uspiet. 245 Na jednej strane je analýza zalobkýn v rozpore s informáciami poskytnutými orgánmi Spojeného královstva pocas správneho konania. Zalobkyne totiz najmä vo svojich pripomienkach zo 14. septembra a 3. decembra 2012 opakovane výslovne uviedli, ze "pred prijatím [ITA 2010] sa [príjmy z poplatkov] zdanovali a neviedli k významným danovým príjmom", co je dôvod, pre ktorý boli vynaté zo zdanenia na základe zákona z roku 2010. Z kontextu týchto pripomienok vyplýva, ze orgány Spojeného královstva skutocne odkazovali na licencné poplatky, a nie na poplatky spojené s banskými cinnostami. 246 Navyse, ako tvrdí Komisia, orgány Spojeného královstva a Gibraltáru nespochybnili jej analýzu ITA 1952 uvedenú v rozhodnutí o zacatí konania. Ako vsak vyplýva z bodu 106 vyssie, v prípade neexistencie informácií, ktoré by mohli spochybnit výklad vnútrostátneho danového práva podaný v rozhodnutí o zacatí konania, Komisia nemohla na základe domnienky preskúmat vsetky tvrdenia, ktoré by mohli potenciálne spochybnit uvedený výklad, ktorý navyse spocíva priamo na informáciách pochádzajúcich od dotknutého clenského státu, ktoré mozno povazovat za dostatocne spolahlivé a vierohodné. 247 Na druhej strane tvrdenia uvedené v znaleckom posudku predlozenom v prílohe repliky neumoznujú spochybnit konstatovanie, podla ktorého príjmy z licencných poplatkov podliehali dani z príjmov podla clánku 6 ods. 1 písm. e) ITA 1952. Hoci bol totiz pojem "poplatky" v rámci clánku 6 ods. 1 písm. e) ITA 1952 vlozený medzi výrazy "nájomné" (rents), "prémie" (premium) a "iné zisky vyplývajúce z vlastníckych práv", zo znenia tohto clánku nevyplýva, ze by sa vsetky tieto kategórie príjmov vztahovali na nehnutelný majetok. Pojem "majetok" (property) totiz mohol odkazovat tak na nehnutelnosti, ako aj na akúkolvek inú formu vlastníctva, vrátane dusevného vlastníctva. 248 Okrem toho, kedze znalecký posudok vychádza z judikatúry JCPC týkajúcej sa výkladu práva uplatnitelného v bývalých kolóniách, ktoré sa vyznacujú nerastným bohatstvom, je potrebné zdôraznit, podobne ako Komisia, ze je nekonzistentné analogicky uplatnovat takúto judikatúru na situáciu Gibraltáru, ktorého územie nemá takéto vlastnosti, aby sa dospelo k záveru, ze pojem "poplatok" v zmysle clánku 6 ods. 1 písm. e) ITA 1952 sa vztahuje len na poplatky za banskú cinnost. 249 Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze Komisia správne usúdila, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov bolo zavedené prijatím ITA 2010. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked toto nezdanovanie kvalifikovala ako nové a protiprávne opatrenie pomoci. 250 Je preto potrebné zamietnut druhú výhradu, a teda aj piaty zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia. 251 V dôsledku toho treba zamietnut zalobu v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týka nezdanovania príjmov z poplatkov, ako aj príkazu na vymáhanie súvisiaceho s týmto opatrením. C. O druhej casti zaloby smerujúcej k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka individuálnej státnej pomoci poskytnutej spolocnosti MJN GibCo, ako aj príkazu na vymáhanie súvisiaceho s týmto opatrením 252 Druhá cast zaloby smeruje k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia konstatovala, ze individuálna státna pomoc poskytnutá na základe piatich záväzných danových stanovísk piatim gibraltárskym spolocnostiam s podielmi v holandských CV, ktoré majú príjem z licencných poplatkov a pasívnych úrokov, bola protiprávna a nezlucitelná s vnútorným trhom. ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 patrí medzi pät záväzných danových stanovísk uvedených v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 253 Ako vyplýva z bodu 40 vyssie, táto zaloba smeruje k zruseniu clánkov 2 a 5 napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom sa týkajú situácie spolocnosti MJN GibCo. 254 Na podporu svojich návrhov na zrusenie clánku 2, ako aj clánku 5 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia zalobkyne uvádzajú styri zalobné dôvody: - prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 nariadenia c. 659/1999, ku ktorému doslo tým, ze Komisia v rozhodnutí o rozsírení konania vo veci formálneho zistovania neposkytla dostatok informácií o predmete tohto konania [oddiel a) druhej casti zaloby], - druhý a tretí zalobný dôvod sú zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a zjavne nesprávnych posúdeniach, pokial ide o význam a úcinky ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, ako aj na jej kvalifikácii ako opatrenia individuálnej pomoci [oddiely b) a c) druhej casti zaloby], - stvrtý zalobný dôvod je zalozený na zneuzití právomoci, ku ktorému doslo tým, ze Komisia vyuzila konanie o preskúmaní státnej pomoci, aby napadla pouzitie komanditnej spolocnosti v struktúrach nadnárodných skupín v spojení so zásadou teritoriality zdanovania [oddiel d) stvrtej casti zaloby]. 1. Úvodné poznámky k rozsahu clánku 2 napadnutého rozhodnutia 255 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze "individuálna státna pomoc, ktorú poskytla gibraltárska vláda na základe [piatich] záväzných stanovísk... piatim gibraltárskym spolocnostiam s podielmi v holandských [CV]..., ktoré majú príjem z licencných poplatkov a pasívnych úrokov, ktorá bola protiprávne zavedená Spojeným královstvom v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [Z]mluvy, je nezlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1 [Z]mluvy". V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 je jedným z piatich dotknutých záväzných danových stanovísk. 256 Zalobkyne svojou zalobou navrhujú zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom rozhodlo, ze ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 predstavuje individuálnu pomoc poskytnutú spolocnosti MJN GibCo tak za obdobie do 31. decembra 2013, ako aj na obdobie nasledujúce po tomto dátume. Z odpovedí zalobkýn na písomné otázky Vseobecného súdu konkrétne vyplýva, ze sa domnievali, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze za obdobie do 31. decembra 2013 im bola poskytnutá individuálna pomoc na základe schémy pomoci identifikovanej v clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. Komisia v odpovedi na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní spresnila, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia sa týka len obdobia, ktoré nasleduje po 31. decembri 2013. 257 Treba teda preskúmat, ci sa clánok 2 napadnutého rozhodnutia týka len opatrenia individuálnej pomoci poskytnutej ad hoc na základe ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 na obdobie po 31. decembri 2013 alebo ci sa má táto cast výroku vykladat tak, ze sa v nom konstatuje, ze MJN GibCo mala v období do 31. decembra 2013 prospech z opatrenia individuálnej pomoci na základe schémy pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia. 258 Po prvé treba pripomenút, ze podla clánku 1 písm. e) nariadenia c. 659/1999 je "individuálna pomoc" pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci, alebo pomoc, ktorá sa poskytuje na základe schémy pomoci, ale musí sa notifikovat. 259 Z judikatúry Súdneho dvora teda vyplýva, ze rozhodnutie Komisie konstatujúce existenciu státnej pomoci nemozno vykladat v tom zmysle, ze sa týka tak schémy pomoci, ako aj individuálnych rozhodnutí vykonávajúcich túto schému, a to aj napriek tomu, ze Komisia sa v odôvodnení a vo výroku uvedeného rozhodnutia vyjadrila k individuálnej pomoci poskytnutej urcitým príjemcom, menovite oznaceným, pricom uviedla, ze táto pomoc sa má povazovat za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [278]C-362/19 P, [279]EU:C:2021:169, body [280]70 az [281]77). 260 V prejednávanej veci na jednej strane z odôvodnení 183 a 196 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia spresnila, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov, priznané príjemcom ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, predstavovalo v období do 31. decembra 2013 státnu pomoc poskytnutú na základe schémy pomoci, ktorá bola preskúmaná v casti 7 napadnutého rozhodnutia. ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 sa totiz týkalo "schémy pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999, a nie individuálneho opatrenia, kedze nezdanovanie príjmov z poplatkov mohlo z dôvodu samotného nezaradenia týchto príjmov do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári uvedených v prílohe 1 ITA 2010 priniest prospech kazdému gibraltárskemu podniku dosahujúcemu takéto príjmy, ktoré sú definované vseobecným a abstraktným spôsobom, a to na dobu neurcitú a v neobmedzenej výske, bez potreby dalsích vykonávacích opatrení a bez toho, aby tieto ustanovenia boli spojené s realizáciou konkrétneho projektu. Okrem toho treba poznamenat, ze danové ustanovenia umoznujúce spolocnostiam dosahujúcim príjmy z poplatkov mat prospech z nezdanovania uvedených príjmov sa nachádzali v opatrení so vseobecnou pôsobnostou, konkrétne v ITA 2010 v znení úcinnom do 31. decembra 2013. 261 Na druhej strane v odôvodnení 183 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze pokial ide o obdobie do 30. júna 2013, resp. do 31. decembra 2013, cast piatich záväzných danových stanovísk, ktorá sa týkala oslobodenia od dane v prípade príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov len potvrdila uplatnovanie danových ustanovení uplatnitelných v tom case, t. j. ze tieto príjmy neboli zdanitelné v Gibraltári. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze individuálne opatrenia, ktoré sa obmedzujú na vykonanie schémy pomoci, ktorá ako taká mala byt oznámená Komisii dotknutým clenským státom, predstavujú iba vykonávacie opatrenia vseobecnej schémy, ktoré v zásade nemusia byt oznámené tejto institúcii. Takéto opatrenie teda nepredstavuje "individuálnu pomoc" v zmysle clánku 1 písm. e) nariadenia c. 659/1999. 262 Po druhé treba pripomenút, ze v prípade schémy pomoci treba konstatovat rozdiel medzi prijatím tejto schémy na jednej strane a poskytnutím pomoci na základe uvedenej schémy na strane druhej (pozri rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [282]C-362/19 P, [283]EU:C:2021:169, bod [284]66 a citovanú judikatúru). 263 V osobitnom prípade schémy pomoci sa totiz Komisia môze obmedzit na skúmanie povahy predmetnej schémy, aby v odôvodneniach svojho rozhodnutia posúdila, ci táto schéma vzhladom na podmienky, ktoré stanovuje, zabezpecuje príjemcom priznanej pomoci zjavnú výhodu oproti ich konkurentom a ci má takú povahu, ze ju vyuzívajú subjekty, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takej schémy nie je v kazdom jednotlivom prípade povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej na základe takej schémy. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci (rozsudky z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [285]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [286]EU:C:2011:368, bod [287]63; z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [288]C-630/11 P az C-633/11 P, [289]EU:C:2013:387, bod [290]114, a z 29. júla 2019, Azienda Napoletana Mobilitŕ, [291]C-659/17, [292]EU:C:2019:633, bod [293]27). 264 Z toho vyplýva, ze na úcely urcenia existencie výhody mala Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmat výlucne "schému pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999, ako je vymedzená v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, a nie pomoc poskytnutú na základe automatického uplatnenia tejto schémy. V tejto súvislosti uz bolo rozhodnuté, ze skutocnost, ze odôvodnenie a výrok napadnutého rozhodnutia priamo identifikovalo potenciálnych adresátov napadnutého rozhodnutia, je irelevantná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [294]C-362/19 P, [295]EU:C:2021:169, body [296]70, [297]71, [298]74, [299]75 a [300]86). 265 Okrem toho treba uviest, ze napadnuté rozhodnutie neobsahovalo podrobnú analýzu situácie spolocnosti MJN GibCo s cielom overit, ci táto spolocnost skutocne získala výhodu na základe uplatnenia schémy pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, ale vo svojich odôvodneniach 183 a 196 len odkazuje na analýzu schémy pomoci vykonanú v casti 7 tohto rozhodnutia. 266 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze nezdanovanie príjmov z poplatkov predstavuje nezlucitelnú a protiprávnu schému pomoci, jeho clánok 2 nemozno vykladat tak, ze konstatuje, ze v období do 31. decembra 2013 sa na základe tejto schémy poskytovalo opatrenie individuálnej pomoci spolocnosti MJN GibCo, a to bez ohladu na skutocnost, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia identifikovalo MJN GibCo ako potenciálneho príjemcu predmetnej pomoci. Otázka identifikácie spolocnosti MJN GibCo a zalobkýn ako skutocných príjemcov schémy pomoci totiz spadá len do stádia vymáhania pomoci. 267 V dôsledku toho treba konstatovat, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia sa vztahuje len na opatrenia pomoci poskytnuté na základe piatich záväzných danových stanovísk, a nie na pomoc poskytnutú na základe schémy pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, a týka sa teda len obdobia po 31. decembri 2013. 268 Tvrdenia zalobkýn smerujúce k spochybneniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka individuálnych opatrení pomoci, ktoré boli poskytnuté na základe ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 v období do 31. decembra 2013, treba preto zamietnut ako neúcinné. 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 nariadenia c. 659/1999 (prvý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia) 269 Svojím prvým zalobným dôvodom smerujúcim k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia zalobkyne Komisii vytýkajú, ze v rozhodnutí o rozsírení konania nesplnila poziadavku vyplývajúcu z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 nariadenia c. 659/1999, ktorá spocíva v zhrnutí relevantných skutkových a právnych okolností, vo formulovaní predbezného posúdenia s cielom urcit, ci opatrenie skúmané v uvedenom rozhodnutí má povahu pomoci, a v uvedení dôvodov, ktoré u nej vzbudili pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom. Pripomínajú, ze rozhodnutie o zacatí alebo rozsírení konania vo veci formálneho zistovania musí umoznit dotknutým osobám úcinne sa zúcastnit na konaní a vyjadrit sa k predbezným záverom Komisie. V dôsledku toho bola Komisia povinná dostatocne vymedzit rámec svojho preskúmania tak, aby právo dotknutých osôb predlozit pripomienky nebolo zbavené svojho obsahu, a nemohla prijat konecné rozhodnutie o otázkach, ktoré neboli predmetom rozhodnutia o zacatí konania. V prejednávanej veci vsak rozhodnutie o rozsírení konania neobsahovalo skutocnosti, ktoré by im umoznovali predvídat posúdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 predstavovalo v období po 31. decembri 2013 individuálnu státnu pomoc. 270 Zalobkyne po prvé tvrdia, ze odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, týkajúce sa piatich záväzných danových stanovísk vrátane ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, vychádzalo z úplne iného základu, nez je základ, ktorý bol identifikovaný v rozhodnutí o rozsírení konania. Podla nich sa Komisia prvýkrát v napadnutom rozhodnutí zaoberala problematikou vyplácania príjmov z poplatkov prostredníctvom struktúr zalozených na skupinách spolocností, ktorých súcastou boli komanditné spolocnosti, ako aj struktúrou skupiny MJN a z obsahu rozhodnutia o rozsírení konania nevyplývalo nic, na základe coho by mohli predpokladat, ze Komisia bude skúmat tieto otázky. Jediná obava spojená so zdanovaním príjmov z poplatkov, ktorú Komisia identifikovala v rozhodnutí o rozsírení konania, spocívala v tom, ze záväzné danové stanoviská sa gibraltárskym spolocnostiam vydávali bez toho, aby danové orgány na tomto území overili miesto, kde sa nachádzal uzívatel práv dusevného vlastníctva. Kedze z ich ziadosti o záväzné danové stanovisko jasne vyplýva, ze uzívatel práv dusevného vlastníctva sa nachádza mimo Gibraltáru, zalobkyne nepovazovali za uzitocné predlozit Komisii pripomienky, a to napriek tomu, ze ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 bolo uvedené v prílohe rozhodnutia o rozsírení konania. 271 Po druhé podla zalobkýn z rozhodnutia o rozsírení konania jasne nevyplýva, ze preskúmanie Komisie sa týkalo nielen praxe záväzných danových stanovísk ako schémy pomoci, ale aj záväzných danových stanovísk posudzovaných individuálne mimo uplatnenia tejto schémy. Okolnost, ze Komisia v rozhodnutí o rozsírení konania identifikovala niektoré aspekty praxe vydávania záväzných danových stanovísk, jej neposkytuje právo preskúmat vsetky aspekty vsetkých 165 záväzných danových stanovísk na úcely overenia ich súladu s danovým právom Gibraltáru. Zalobkyne dodávajú, ze pri cítaní rozhodnutia o rozsírení konania bola jediným dôvodom, pre ktorý Komisia mohla preskúmat otázku zdanovania príjmov z poplatkov v rámci struktúry komanditných spolocností, otázka miesta sídla uzívatelov práv dusevného vlastníctva. 272 Po tretie zalobkyne vytýkajú Komisii, ze neuviedla, ze svoje preskúmanie rozsírila na individuálnu pomoc, ktorá bola potenciálne schválená po 31. decembri 2013. V tejto súvislosti zalobkyne zdôraznujú, ze ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 prestalo byt po tomto dátume úcinné, kedze bolo nahradené záväzným danovým stanoviskom z roku 2014. 273 Po stvrté zalobkyne Komisii vytýkajú, ze medzi prijatím rozhodnutia o rozsírení konania a prijatím napadnutého rozhodnutia zmenila svoju analýzu selektivity. V napadnutom rozhodnutí Komisia porovnala príjemcov piatich záväzných danových stanovísk nielen s nadnárodnými spolocnostami, ale aj so vsetkými ostatnými spolocnostami, ktoré sú danovníkmi v Gibraltári, vrátane spolocností patriacich do nadnárodných skupín, ktoré boli príjemcami iných záväzných danových stanovísk, a tuzemskými spolocnostami. 274 Podla zalobkýn ich tieto nedostatky zbavili moznosti úcinne predlozit svoje pripomienky v priebehu konania vo veci formálneho zistovania, najmä pokial ide o existenciu ZDS z roku 2014, ktoré nahradilo ZDS z roku 2012. 275 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 276 V podstate tvrdí, ze rozhodnutie o rozsírení konania obsahovalo dostatocné informácie o predmete konania o preskúmaní a dostatocne definovalo opatrenie individuálnej pomoci vyplývajúce zo ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012. 277 Po prvé Komisia uvádza, ze rozhodnutie o rozsírení konania výslovne odkazovalo na ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, ktoré obsahovalo opis struktúry skupiny a výslovne odkazovalo na spolocnosti MJN US, MJ BV a Mead Johnson Nutrition (Asia Pacific). MJN GibCo a zalobkyne teda boli nevyhnutne informované o tom, ze Komisia zacala konanie o preskúmaní týkajúce sa ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 a ze toto konanie sa týkalo dalsích subjektov skupiny MJN, ako napríklad spolocnosti MJN GibCo. Navyse, pokial ide o ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2014, Komisia zdôraznuje, ze toto stanovisko jej orgány Spojeného královstva nepredlozili a ze toto ZDS v kazdom prípade nie je v protiklade so ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, ani pred ním nemá prednost, kedze sa týka danovej situácie iného subjektu, a to spolocnosti MJT CV. Komisia dodáva, ze kontrolná správa zo 16. decembra 2015, ktorú vypracoval gibraltársky danový úrad na záver hlbkovej kontroly ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, skutocne potvrdila, ze uvedené ZDS sa uplatnovalo este aj v roku 2015. 278 Po druhé sa Komisia domnieva, ze rozhodnutie o rozsírení konania bolo jasné a presné, pokial ide o povahu a zdroj potenciálnej pomoci, t. j. sirokú mieru volnej úvahy gibraltárskych danových orgánov a prípadné nesprávne uplatnenie danových ustanovení z ich strany. Spresnuje, ze mnozstvo jej pochybností a rozsah pôsobnosti konania o preskúmaní jasne vyplývali z odôvodnenia 52 rozhodnutia o rozsírení konania. Rozsah pôsobnosti tohto konania nebol obmedzený na príklady uvedené v odôvodneniach 32 a 53 tohto posledného uvedeného rozhodnutia. Komisia vysvetluje, ze vzhladom na ciel ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 zalobkyne nemohli mat ziadnu pochybnost, pokial ide o skutocnost, ze mala pochybnosti týkajúce sa príjmov z poplatkov, ktoré dosiahla MJN GibCo z dôvodu jej podielu v spolocnosti MJT CV. 279 Po tretie Komisia tvrdí, ze nic v napadnutom rozhodnutí nenaznacuje, ze predmet konania vo veci formálneho zistovania sa obmedzoval na obdobie pred nadobudnutím úcinnosti zmien z roku 2013. 280 Po stvrté sa domnieva, ze z odôvodnenia 68 rozhodnutia o rozsírení konania jasne vyplýva, ze konanie vo veci formálneho zistovania sa netýka len prípadnej schémy pomoci vyplývajúcej z opakovaného postupu, ale aj 165 jednotlivých prípadov záväzných danových stanovísk. 281 Po piate v odpovedi na tvrdenia, podla ktorých Komisia zmenila svoje posúdenie selektivity medzi prijatím rozhodnutia o rozsírení konania a prijatím napadnutého rozhodnutia, táto institúcia tvrdí, ze medzi rozhodnutím o zacatí konania a konecným rozhodnutím vo veci môze slobodne zmenit svoje posúdenie. 282 V prvom zalobnom dôvode smerujúcom k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia porusila clánok 108 ods. 2 ZFEÚ a clánok 6 nariadenia c. 659/1999, ako aj ich právo zúcastnit sa na konaní vo veci formálneho zistovania tým, ze v napadnutom rozhodnutí vychádzala z analýzy ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, odlisnej od analýzy uvedenej v rozhodnutí o rozsírení konania. V priebehu konania vo veci formálneho zistovania tak nemali moznost úcinne uplatnit svoje pripomienky. 283 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 108 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ, ked sa Komisia rozhodne zacat konanie vo veci formálneho zistovania, je povinná vyzadovat, aby dotknuté osoby predlozili svoje pripomienky. 284 Ako vyplýva z judikatúry, clánok 108 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ má na jednej strane ulozit Komisii povinnost konat tak, aby vsetky potenciálne dotknuté osoby boli informované a mali prílezitost uplatnit svoje tvrdenia, ako aj na druhej strane umoznit Komisii, aby si úplne objasnila vsetky skutocnosti týkajúce sa veci pred prijatím svojho rozhodnutia (rozsudok z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [301]T-371/94 a T-394/94, [302]EU:T:1998:140, bod [303]58). 285 Clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, nazvaný "Konanie vo veci formálneho zistovania", stanovuje, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné skutkové a právne otázky, zahrnie predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia, vysvetlí pochybnosti, pokial ide o jeho zlucitelnost s vnútorným trhom, a vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia. 286 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze judikatúra priznáva zainteresovaným stranám hlavne úlohu zdrojov informácií pre Komisiu v správnom konaní zacatom podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Z toho vyplýva, ze dotknuté osoby sa ani zdaleka nemôzu dovolávat práva na obhajobu priznaného osobám, proti ktorým je zacaté konanie, ale majú iba právo zúcastnit sa na správnom konaní v rozsahu primeranom okolnostiam prejednávanej veci (rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [304]T-371/94 a T-394/94, [305]EU:T:1998:140, body [306]59 a [307]60, a z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, [308]T-427/04 a T-17/05, [309]EU:T:2009:474, bod [310]147). Predovsetkým nemôze zahrnat vseobecné právo vyjadrit sa ku vsetkým potenciálne zásadným otázkam nastoleným v konaní vo veci formálneho zistovania (rozsudok z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, [311]T-427/04 a T-17/05, [312]EU:T:2009:474, bod [313]149). 287 Hoci Komisia nemôze mat povinnost predlozit dokoncenú analýzu dotknutej pomoci vo svojom oznámení o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, je nevyhnutné, aby dostatocným spôsobom definovala rámec svojho zistovania, aby nezbavila právo zúcastnených strán predlozit pripomienky jeho zmyslu (pozri rozsudok z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia, [314]T-356/15, [315]EU:T:2018:439, bod [316]703 a citovanú judikatúru). 288 Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania musí teda umoznit zainteresovaným stranám, aby sa efektívne zúcastnili na tomto konaní, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa zainteresované strany môzu zoznámit s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbeznému konstatovaniu, ze dotknuté opatrenie môze byt novou pomocou nezlucitelnou s vnútorným trhom (pozri rozsudok z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [317]T-165/15, [318]EU:T:2018:953, bod [319]82 a citovanú judikatúru). 289 Kazdá odlisnost medzi rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a konecným rozhodnutím sa teda nemôze sama osebe povazovat za vadu postihujúcu zákonnost takéhoto konecného rozhodnutia. Iba zmena ovplyvnujúca povahu dotknutých opatrení môze teda zalozit povinnost Komisie znovu informovat zainteresované strany (rozsudok z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia, [320]T-356/15, [321]EU:T:2018:439, bod [322]727). Komisia je totiz v prípade, ze po rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania zmení svoje zvázenie skutkových okolností alebo právnu kvalifikáciu týchto skutkových okolností, ktoré sa v rámci jej posúdenia existencie urcitej pomoci alebo zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom ukazujú byt rozhodujúce, povinná opravit toto rozhodnutie o zacatí konania alebo jeho rozsah, aby sa zainteresovaným stranám umoznilo úcinne predlozit svoje pripomienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2019, UPF/Komisia, [323]T-747/17, [324]EU:T:2019:271, bod [325]77). 290 V tomto kontexte treba uviest, ze povinnost Komisie umoznit zainteresovaným stranám v stádiu rozhodnutia o zacatí konania predlozit svoje pripomienky má povahu podstatnej formálnej nálezitosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, [326]C-334/07, [327]EU:C:2008:709, bod [328]55). Porusenie takejto formálnej nálezitosti má teda za následok zrusenie aktu poznaceného vadou nezávisle od toho, ci toto porusenie spôsobilo ujmu tomu, kto nan poukázal, alebo ci správne konanie mohlo viest k inému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, [329]T-34/02, [330]EU:T:2006:59, body [331]95 az [332]99). 291 V dôsledku toho si povinnost upravit alebo rozsírit konanie vo veci formálneho zistovania tak, aby dotknuté osoby mohli predlozit svoje pripomienky, musí zachovat povahu podstatnej formálnej nálezitosti aj v prípade, ked Komisia zmenila svoje odôvodnenie medzi rozhodnutím o zacatí konania a konecným rozhodnutím, vychádzajúc zo skutkových okolností alebo z právnej kvalifikácie skutkových okolností, ktoré sa javia ako rozhodujúce pri jej posúdení týkajúcom sa existencie pomoci a ktoré majú vplyv na samotnú povahu predmetného opatrenia. 292 Za takýchto okolností má totiz zmena stanoviska Komisie takú povahu, ze mení predmet a rozsah konania vo veci formálneho zistovania. Ponechat Komisii moznost zmenit po rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania alebo, ako v prejednávanej veci, po rozhodnutí o rozsírení uvedeného rozhodnutia o zacatí konania, predmet uvedeného konania a najpodstatnejsie dôkazy, na základe ktorých sa domnievala, ze skúmané opatrenie potenciálne predstavuje opatrenie pomoci bez toho, ze by prijala opravné rozhodnutie, by zbavilo zainteresované strany ich moznosti predlozit svoje pripomienky k zmenenému predmetu konania vo veci formálneho zistovania. To by zbavilo úcinku povinnost Komisie dostatocne presne definovat rámec svojho preskúmania, aby sa zainteresované strany mohli prostredníctvom predlozenia svojich pripomienok úcinne zúcastnit na uvedenom konaní, a tak dostatocne vymedzit rámec svojho preskúmania. Ako bolo uvedené v bode 290 vyssie, táto povinnost má povahu podstatnej formálnej nálezitosti. 293 Toto posúdenie nespochybnuje ani rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo ([333]C-56/18 P, [334]EU:C:2020:192, body [335]76 az [336]82), v ktorom Súdny dvor Vseobecnému súdu vytýkal, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze právo zainteresovaných strán predlozit pripomienky má povahu podstatnej formálnej nálezitosti bez toho, aby preukázal, ze správne konanie mohlo viest k inému výsledku. Z bodov 78 az 82 uvedeného rozsudku totiz vyplýva, ze konstatovanie tohto pochybenia bolo odôvodnené okolnostami, ktorými sa vyznacovala daná vec, t. j. ze hoci zainteresované strany neboli vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky k vplyvu zmeny právneho rezimu, ku ktorej doslo po prijatí rozhodnutia o zacatí konania, takáto okolnost nemala povahu podstatnej formálnej nálezitosti, kedze uvedená zmena nemohla zmenit zmysel tohto rozhodnutia. 294 Navyse, ako vyplýva z bodu 85 rozsudku z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo ([337]C-56/18 P, [338]EU:C:2020:192), hoci podstatné zmeny právneho základu, na ktorom je zalozené rozhodnutie Komisie, môzu v zásade ovplyvnit toto rozhodnutie, nebolo to tak v prejednávanom prípade, kedze predmetné rozhodnutie bolo okrem iného zalozené aj na samostatnom právnom základe, ktorý sa nezmenil a ktorý sám osebe predstavoval oporu pre uvedené rozhodnutie. Z toho vyplýva, ze judikatúra uvedená v bode 290 vyssie, podla ktorej Komisia musí umoznit dotknutým osobám predlozit ich pripomienky, ked sa rozhodne zacat konanie vo veci formálneho zistovania, a podla ktorej má táto povinnost povahu podstatnej formálnej nálezitosti, nie je spochybnená. 295 V prejednávanej veci je na úcely analýzy, ci doslo k poruseniu clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, clánku 6 nariadenia c. 659/1999 a povinnosti Komisie poskytnút zainteresovaným stranám moznost úcinne predlozit svoje pripomienky, potrebné preskúmat, ci analýza uvedená v rozhodnutí o rozsírení konania obsahovala rozhodujúce skutocnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie v napadnutom rozhodnutí, ze ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 po 31. decembri 2013 predstavovalo individuálne opatrenie státnej pomoci poskytnuté gibraltárskou vládou, a teda ci umoznovala urcit povahu opatrenia, na ktoré sa vztahuje clánok 2 napadnutého rozhodnutia. 296 Na tento úcel treba najskôr preskúmat rozhodujúce skutocnosti odôvodnenia, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze v clánku 2 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze úcinky ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 po 31. decembri 2013 predstavujú individuálnu státnu pomoc. 297 Po prvé treba uviest, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia sa týkal "individuáln[ej] státn[ej] pomoc[i,] ktorú poskytla gibraltárska vláda na základe [piatich] záväzných stanovísk... piatim gibraltárskym spolocnostiam s podielmi v holandských [CV]..., ktoré majú príjem z licencných poplatkov a pasívnych úrokov". Navyse v casti 12 s názvom "Záver", a konkrétnejsie v odôvodnení 246 tohto istého rozhodnutia bolo spresnené, ze opatrenie individuálnej pomoci predstavuje "danové zaobchádzanie, ktoré poskytla gibraltárska vláda na základe [piatich] záväzných stanovísk v prospech piatich gibraltárskych spolocností s podielmi v holandských [CV]..., ktoré majú príjem z licencných poplatkov a pasívnych úrokov". 298 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pät záväzných danových stanovísk vrátane ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 "zostal[o] v platnosti a nebol[o] zrusen[ých] danovými orgánmi ani v dôsledku zmien ITA 2010 v roku 2013, ktorými sa [príjmy z pasívnych] úrok[ov] a licencn[ých] poplatk[ov] dostali do rozsahu zdanovania, ani v dôsledku auditov vykonaných v roku 2015". 299 Rovnako v odôvodneniach 180, 182 a 184 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze hoci je pravda, ze v case vydania piatich záväzných danových stanovísk, a teda aj ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, boli tieto stanoviská v súlade s uplatnitelnými danovými ustanoveniami, od 1. júla 2013, resp. 1. januára 2014 boli príjmy z pasívnych úrokov a poplatkov zahrnuté do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári, uvedených v prílohe 1 ITA 2010. Konstatovala tak, ze danové orgány Gibraltáru predlzili trvanie rezimu nezdanovania príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov tým, ze umoznili príjemcom piatich záväzných danových stanovísk vrátane spolocnosti MJN GibCo mat z týchto rozhodnutí prospech po nadobudnutí úcinnosti zmien ITA 2010 v roku 2013. V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v poznámke pod ciarou c. 92 a v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze pät záväzných danových stanovísk ostalo v platnosti prinajmensom do roku 2015, ked bol vykonaný audit danovými orgánmi Gibraltáru. 300 Z týchto skutocností vyplýva, ze individuálnu státnu pomoc nepredstavovalo samotné ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 ani jeho prijatie, ale danové zaobchádzanie, ktoré spolocnosti MJN GibCo poskytli gibraltárske danové orgány "na základe" tohto záväzného danového stanoviska, ktorým bolo potvrdené nezdanovanie príjmov z poplatkov, a konkrétnejsie ponechanie tohto rozhodnutia v platnosti po 31. decembri 2013, ako to potvrdila Komisia na ústnom pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu. 301 Po druhé treba uviest, ze Komisia zamerala svoju analýzu piatich predbezných danových rozhodnutí, a teda aj ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, na struktúru uvedenú v ziadostiach o záväzné danové stanovisko, ktorá sa vyznacuje vyuzitím holandskej CV, ktorá vlastní práva dusevného vlastníctva, a partnerských spolocností so sídlom v Gibraltári, ktoré vlastnia podiely v CV, ako aj na transparentnú povahu holandských CV na úcely uplatnovania ITA 2010 (odôvodnenia 153 az 159 napadnutého rozhodnutia). Komisia predovsetkým rozhodla, ze podla oznámení orgánov Spojeného královstva sa zdá, ze v prípade neexistencie osobitných pravidiel v ITA 2010 Gibraltár uplatnuje zásady common law a povazuje holandské CV za transparentné subjekty, takze zodpovedajúcu cast príjmov, ktorú dosiahli komanditné spolocnosti treba povazovat za príjmy dosiahnuté gibraltárskymi spolocnostami, ktoré majú podiel v komanditnej spolocnosti (odôvodnenie 155 napadnutého rozhodnutia). V odôvodneniach 161 a 162 napadnutého rozhodnutia z toho vyvodila, ze podiely kazdej z piatich spolocností so sídlom v Gibraltári, ktoré mali prospech z piatich záväzných danových stanovísk, vrátane spolocnosti MJN GibCo, na sume zisku dosiahnutého na úrovni holandských CV mali byt zahrnuté do základu dane týchto piatich podnikov a zdanené v Gibraltári. 302 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze odôvodnenie, na základe ktorého Komisia usúdila, ze ponechanie ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 v platnosti predstavuje opatrenie individuálnej pomoci, ktoré sa v podstate zakladá na skutocnosti, ze toto záväzné danové stanovisko sa týkalo skupinovej struktúry zahrnajúcej holandskú CV, konkrétne MJT CV, a partnera so sídlom na Gibraltári, konkrétne MJN GibCo, a otázky, ci spolocnost MJT CV bola danovo transparentným subjektom, takze z príjmov z poplatkov, ktoré dosahovala, mala byt vyrubená dan priamo spolocnosti MJN GibCo, ako keby tieto príjmy dosahovala priamo táto spolocnost. Konstatovanie existencie selektívnej výhody totiz spocívalo na zistení, ze na základe danového práva Gibraltáru v znení úcinnom od 1. januára 2014 mali za normálnych okolností partnerské spolocnosti podliehat dani z príjmov právnických osôb v Gibraltári do výsky ich podielu na zisku holandskej CV. 303 Tieto rôzne skutocnosti boli teda rozhodujúce na úcely posúdenia Komisie, z ktorého vychádza clánok 2 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého malo ponechanie ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 v platnosti po 31. decembri 2013 povahu individuálnej státnej pomoci poskytnutej vládou Gibraltáru. 304 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba preskúmat, ci rozhodnutie o rozsírení konania obsahovalo dostatok informácií, pokial ide o povahu individuálnej státnej pomoci, ktorá bola spolocnosti MJN GibCo poskytnutá po 31. decembri 2013 na základe ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, ako je uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, aby Komisia mohla prijat uvedené rozhodnutie bez toho, ze by porusila právo zainteresovaných strán úcinne uplatnit svoje pripomienky podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 nariadenia c. 659/1999. 305 Je pravda, ako tvrdí Komisia, ze v rozhodnutí o rozsírení konania identifikovala ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 tak, ze môze potenciálne predstavovat opatrenie individuálnej pomoci. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia ani neobmedzila konanie vo veci formálneho zistovania na analýzu praxe vydávania záväzných danových stanovísk ako potenciálnej schémy pomoci. 306 Z odôvodnení 62 a 69 rozhodnutia o rozsírení konania a casti "Záver" tohto rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze rozsírenie konania vo veci formálneho zistovania sa týkalo nielen praxe vydávania záväzných danových stanovísk, ale aj 165 záväzných danových stanovísk prijatých individuálne, z ktorých kazdé potenciálne mohlo predstavovat opatrenie individuálnej pomoci. ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 uvedené na zozname 165 záväzných danových stanovísk, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia o rozsírení konania, bolo súcastou konania vo veci formálneho zistovania ako potenciálne opatrenie individuálnej pomoci. 307 Treba vsak konstatovat, ze skutocnosti, ktoré Komisia zohladnila v napadnutom rozhodnutí, aby dospela k záveru, ze individuálna pomoc bola poskytnutá na základe ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, ako boli identifikované v bodoch 297 az 303 vyssie, sa odlisovali od predbezného posúdenia úcinkov, ktoré vyvolalo ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 po 31. decembri 2013, uvedeného v rozhodnutí o rozsírení konania. 308 Po prvé sa analýza uvedená v rozhodnutí o rozsírení konania zameriavala najmä na prijímanie záväzných danových stanovísk a na nevykonávanie overovania, ci podmienky uvedené v ziadostiach o záväzné danové stanoviská boli skutocne splnené. 309 V odôvodneniach 31, 32 a 53 rozhodnutia o rozsírení konania totiz Komisia v súvislosti so 165 záväznými danovými stanoviskami preskúmanými v rámci predbezného preskúmania, vrátane ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, vysvetlila, ze viaceré ziadosti o záväzné danové stanoviská mali vyvolat pochybnosti u danových orgánov Gibraltáru, pokial ide o otázku, ci cinnosti boli skutocne oslobodené od zdanenia z dôvodu, ze neprebiehali ani nemali pôvod v Gibraltáre. Komisia tak zalozila svoju predbeznú analýzu záväzných danových stanovísk na skutocnosti, ze danové orgány Gibraltáru pri výkone svojej diskrecnej právomoci vo vseobecnosti nevykonávali skutocné preskúmanie danových povinností podnikov. 310 Takéto konstatovanie bolo zopakované v odôvodnení 62 rozhodnutia o rozsírení konania, v ktorom Komisia uviedla, ze potenciálne doslo k poskytnutiu státnej pomoci vo "vsetkých 165 záväzných danových stanoviskách", kedze "ziadne z nich sa nezakladalo na [dostatocných informáciách] na zabezpecenie toho, aby úroven zdanenia dotknutých cinností bola v súlade s danou, ktorú platia iné podniky v podobnej situácii, a s uplatnitelnými danovými ustanoveniami". 311 Po druhé, hoci Komisia v rozhodnutí o rozsírení konania uviedla, ze preskúmavané záväzné danové stanoviská presahovali rámec nezdanovania pasívnych príjmov, ako vyplývalo zo znenia ITA 2010 platného v case ich prijatia, jediné obavy, ktoré Komisia identifikovala v súvislosti so záväznými danovými stanoviskami týkajúcimi sa príjmov z poplatkov, ako je napríklad ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, sa týkali skutocnosti, ze gibraltárskym spolocnostiam, ktoré prijímali poplatky od spolocností vyuzívajúcich práva dusevného vlastníctva so sídlom mimo Gibraltáru, bolo údajne udelených 22 záväzných danových stanovísk bez toho, aby sa overilo, kde sa nachádza uzívatel dusevného vlastníctva. Podla Komisie "oslobodenie od dane" v prípade príjmov z poplatkov bez takéhoto overenia viedlo k tomu, ze tieto príjmy neboli zdanované nikde. 312 Ako Komisia potvrdila v odpovedi na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní, rozhodnutie o rozsírení konania neobsahovalo dalsie pripomienky k záväzným danovým stanoviskám týkajúce sa nezdanovania príjmov z poplatkov. 313 Po tretie treba konstatovat, ze hoci rozhodnutie o rozsírení konania bolo prijaté 1. októbra 2014, teda po nadobudnutí úcinnosti, 1. januára toho istého roku, zmien ITA 2010 z roku 2013, a ze výslovne odkazovalo na tieto zmeny (pozri najmä odôvodnenie 32 uvedeného rozhodnutia), z tohto rozhodnutia nevyplýva, ze analýza Komisie sa týkala zachovania uplatnovania záväzných danových stanovísk potvrdzujúcich nezdanovanie príjmov z poplatkov po nadobudnutí úcinnosti zmien ITA 2010 z roku 2013. Navyse ziadna skutocnost v rozhodnutí o rozsírení konania neumoznuje pochopit, ze podla Komisie úcinky ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 zostali zachované po 31. decembri 2013. 314 Po stvrté rozhodnutie o rozsírení konania neobsahovalo ziadne informácie, pokial ide o pravidlá týkajúce sa danovej transparentnosti, skutkovú situáciu príjemcov piatich záväzných danových stanovísk, a konkrétne ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 alebo vyuzitie skupinových struktúr vrátane holandských CV. 315 Predbezná analýza uvedená v rozhodnutí o rozsírení konania sa teda vo vsetkých ohladoch odlisuje od odôvodnenia, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí. Na jednej strane sa toto odôvodnenie týkalo nesprávneho uplatnovania ITA 2010 v znení po 31. decembri 2013, a nie skutocnosti, ze za obdobie do 31. decembra 2013 neboli príjmy z poplatkov zdanované v ziadnej danovej jurisdikcii. Na druhej strane sa nesprávne uplatnenie ITA 2010 zo strany gibraltárskych orgánov, ako bolo konstatované v napadnutom rozhodnutí, týkalo otázky, ci príjmy z poplatkov, ktoré boli neskôr zahrnuté do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári, uvedených v prílohe 1 ITA 2010, vznikli alebo majú pôvod na tomto území z dôvodu danovej transparentnosti spolocnosti, ktorá tieto príjmy dosahovala mimo územia Gibraltáru, a nie urcenia miesta, kde sa nachádzal uzívatel dusevného vlastníctva. 316 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze skutkové a právne posúdenie uvedené v rozhodnutí o rozsírení konania nebolo dostatocné na to, aby bolo mozné pochopit, ze konanie vo veci formálneho zistovania sa týkalo nielen vydávania záväzných danových stanovísk, ale aj zachovania úcinkov niektorých z týchto stanovísk, vrátane ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, po zmene ITA 2010 z roku 2013, a to napriek zaradeniu poplatkov do kategórií príjmov zdanitelných v Gibraltári, uvedených v prílohe 1 ITA 2010, a súladu týchto rozhodnutí s týmto zákonom v jeho znení úcinnom k 1. januáru 2014. Tieto posledné skutocnosti boli rozhodujúce na identifikáciu opatrenia, ktoré bolo predmetom preskúmania Komisie, a na úcely konstatovania uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, ze spolocnosti MJN GibCo bola po 31. decembri 2013 poskytnutá individuálna státna pomoc na základe ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012. 317 Ziadne z tvrdení Komisie nemôze spochybnit toto konstatovanie. 318 Po prvé skutocnost, ze v rozhodnutí o rozsírení konania sa v súvislosti so ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 uvádza, ze potenciálne môze predstavovat individuálne opatrenie pomoci, a okolnost, ze v odôvodneniach 32 a 53 tohto rozhodnutia sa uvádza, ze analýza rôznych kategórií záväzných danových stanovísk bola uvedená ako ilustrácia ci "príklad" postupu, ktorý bol vytýkaný gibraltárskym danovým orgánom, nepostacovali na to, aby bolo mozné domnievat sa, ze Komisia splnila svoju povinnost podla clánku 6 nariadenia c. 659/1999, a to poskytnút zainteresovaným stranám moznost úcinne predlozit svoje pripomienky. Ako totiz vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 287 az 290 vyssie, Komisii prinálezí, aby dostatocne presne urcila rámec svojho preskúmania, pricom zalobkyne ako zainteresované strany nemali povinnost predvídat vsetky dôvody, pre ktoré by Komisia prípadne mohla konstatovat, ze individuálna státna pomoc má pôvod v zachovaní úcinkov, ktoré vyvolávalo ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 po 31. decembri 2013. 319 Po druhé v rozsahu, v akom Komisia tvrdí, ze z rozhodnutia o rozsírení konania jasne vyplýva, ze predmet jej preskúmania sa týkal sirokej miery volnej úvahy, ktorou disponujú orgány Gibraltáru, pokial ide o nedôsledné a prípadne nesprávne uplatnenie ITA 2010, stací uviest, ze tieto skutocnosti neumoznovali pochopit, ze konanie vo veci formálneho zistovania sa týkalo zachovania úcinkov niektorých záväzných danových stanovísk vrátane ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 po nadobudnutí úcinnosti zmien ITA 2010 z roku 2013 a dôsledkov, ktoré mozno vyvodit z danovej transparentnosti holandských CV, ako je MJT CV. 320 Po tretie okolnost, ktorú uvádza Komisia, ze ziadost o záväzné danové stanovisko spolocnosti MJN, na ktorú sa odkazuje v prílohe rozhodnutia o rozsírení konania, opisovala struktúru skupiny MJN a odkazovala na MJT CV, nestacila na konstatovanie, ze predmetom konania vo veci formálneho zistovania bola práve táto otázka, ako aj dôsledky, ktoré treba vyvodit z danovej transparentnosti holandských CV. Nic v samotnom rozhodnutí o rozsírení konania totiz nenaznacovalo, ze Komisia túto otázku preskúma v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Ako bolo uvedené v bode 318 vyssie, zalobkyniam ako zainteresovaným stranám neprinálezí predvídat vsetky dôvody, pre ktoré sa Komisia mohla domnievat, ze individuálna státna pomoc mala pôvod v zachovaní úcinkov ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 po 31. decembri 2013. 321 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze rozdiely medzi analýzou uvedenou v rozhodnutí o rozsírení konania a napadnutým rozhodnutím v rozsahu, v akom sa týkajú skutocností rozhodujúcich na úcely kvalifikácie úcinkov ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 po 31. decembri 2013 ako individuálnej státnej pomoci, sú také, ze Komisia mala prijat opravné rozhodnutie alebo dalsie rozhodnutie o rozsírení konania, aby sa zalobkyne mohli úcinne zúcastnit na konaní (pozri body 287 az 289 vyssie). 322 Okrem toho treba uviest, ze Komisia v odôvodneniach 212 az 215 napadnutého rozhodnutia uznala, ze berie spät tvrdenie týkajúce sa selektivity 165 záväzných danových stanovísk, ktoré uviedla v rámci rozhodnutia o rozsírení konania. Preto rozdiely medzi analýzou uvedenou v rozhodnutí o rozsírení konania a konecným rozhodnutím predstavujú podstatné zmeny, ktoré môzu zmenit zmysel uvedeného konecného rozhodnutia. 323 Ako vsak vyplýva z bodov 287 az 290 vyssie, existencia rozdielov medzi rozhodnutím o rozsírení konania a napadnutým rozhodnutím, týkajúcich sa skutocností rozhodujúcich na úcely kvalifikácie úcinkov ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 po 31. decembri 2013 ako individuálnej státnej pomoci, postacuje na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, ako aj príkazu na vymáhanie týkajúceho sa tohto opatrenia. 324 Preto treba vyhoviet prvému zalobnému dôvodu smerujúcemu k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka individuálnej státnej pomoci poskytnutej spolocnosti MJN GibCo a zalobkyniam na základe ZDS spolocnosti MJN GibCo z roku 2012, a zrusit uvedený clánok, ako aj clánok 5 ods. 1 a 2 toho istého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú uvedenej pomoci, bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné zalobné dôvody. D. O tretej casti zaloby smerujúcej k zruseniu clánku 5 napadnutého rozhodnutia 325 V tretej casti svojej zaloby zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatovala, ze holandská CV, partnerské spolocnosti a materská spolocnost predstavujú jednu a tú istú hospodársku jednotku, a ked v clánku 5 ods. 2 napadnutého rozhodnutia rozhodla, ze pomoc môze byt vymáhaná od subjektov tvoriacich túto hospodársku jednotku v prípade, ze ju nemozno vymáhat od dotknutého podniku so sídlom v Gibraltári, t. j. v prejednávanej veci od spolocnosti MJN GiCo. 326 Zalobkyne Komisii vytýkajú, ze sa nepokúsila preukázat to, ze skutocnú kontrolu nad spolocnostou MJN GibCo vykonávajú MJN US alebo Mead Johnson Nutrition (Asia Pacific), ako to vyzaduje judikatúra, ani skutocnost, ze MJN Global Holdings a MJ BV mali priamo alebo nepriamo prospech z pomoci údajne poskytnutej spolocnosti MJN GibCo. 327 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 328 Vzhladom po prvé na zamietnutie zaloby v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, ako aj príkazu na vymáhanie týkajúceho sa tohto opatrenia, po druhé na zrusenie clánku 5 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka individuálnej pomoci poskytnutej spolocnosti MJN GibCo a zalobkyniam, a po tretie na skutocnost, ze clánok 5 ods. 2 napadnutého rozhodnutia sa týka len vymáhania pomoci uvedenej v clánku 2 tohto rozhodnutia, nie je potrebné skúmat tieto zalobné dôvody, ktorými sa zalobkyne domáhajú zrusenia clánku 5 ods. 2 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týkajú. IV. O trovách 329 Podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Kedze zalobkyne a Komisia mali úspech len v casti svojich návrhov, je opodstatnené rozhodnút, ze sú povinné znásat svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/700 z 19. decembra 2018 o státnej pomoci SA.34914 (2013/C), ktorú zaviedlo Spojené královstvo, pokial ide o rezim dane z príjmov právnických osôb na Gibraltári, sa zrusuje v rozsahu, v akom sa v jeho clánku 2 konstatuje, ze individuálna pomoc, ktorú poskytla gibraltárska vláda na základe ponechania záväzného danového stanoviska udeleného spolocnosti MJN Holdings (Gibraltar) Ltd v platnosti po 31. decembri 2013, je protiprávna a nezlucitelná s vnútorným trhom, a v rozsahu, v akom sa v jeho clánku 5 ods. 1 a 2 prikazuje vymáhanie tejto pomoci. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Mead Johnson Nutrition (Asia Pacific) Pte Ltd, MJN Global Holdings BV, Mead Johnson BV, Mead Johnson Nutrition Co. a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. Tomljenovic Schalin Skvarilová-Pelzl Nőmm Steinfatt Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. apríla 2022 Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Prijatie Income Tax Act z roku 2010 a vydanie záväzného danového stanoviska spolocnosti MJN GibCo z roku 2012 B. Správne konanie pred Komisiou C. Napadnuté rozhodnutie 1. "Oslobodenie od dane" v prípade príjmov z pasívnych úrokov a poplatkov (schéma pomoci) 2. Pät záväzných danových stanovísk (individuálne opatrenia pomoci) D. Výrok napadnutého rozhodnutia II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O struktúre zaloby B. O prvej casti zaloby smerujúcej k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa nezdanovania príjmov z poplatkov, ako aj príkazu na vymáhanie súvisiaceho s týmto opatrením 1. O zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, porusení clánku 5 ZEÚ, porusení zásady danovej suverenity a prekrocení právomoci (prvý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) 2. O zalobných dôvodoch zalozených na zjavne nesprávnych posúdeniach a porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) a) Úvodné úvahy 1) O opatrení pomoci, ktoré je predmetom clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia 2) O preskúmaní kritérií výhody a selektivity b) O posúdeniach Komisie týkajúcich sa referencného rámca a bezných pravidiel zdanovania v Gibraltári 1) O cieli ITA 2010 a identifikácii zdanitelných príjmov na základe tohto zákona 2) O uplatnení zásady teritoriality na poplatky c) O preskúmaní kritéria výhody (druhý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) 1) O prvej výhrade druhého zalobného dôvodu zalozenej na zámene medzi kritériami výhody a selektivity 2) O druhej výhrade druhého zalobného dôvodu smerujúcej k spochybneniu existencie úlavy na dani d) O preskúmaní selektivity (tretí zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) e) O rozsahu selektívnej výhody (stvrtý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) 3. O zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a porusení clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 (piaty zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) a) O prvej výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ b) O druhej výhrade zalozenej na porusení clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 C. O druhej casti zaloby smerujúcej k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka individuálnej státnej pomoci poskytnutej spolocnosti MJN GibCo, ako aj príkazu na vymáhanie súvisiaceho s týmto opatrením 1. Úvodné poznámky k rozsahu clánku 2 napadnutého rozhodnutia 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 nariadenia c. 659/1999 (prvý zalobný dôvod smerujúci k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia) D. O tretej casti zaloby smerujúcej k zruseniu clánku 5 napadnutého rozhodnutia IV. O trovách __________________________________________________________________ ( [339]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXHgcGA/L84748-2119TMP.html#t-ECR_62019TJ0508_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:119:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:119:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&locale=sk 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&anchor=#point104 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&anchor=#point105 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&anchor=#point106 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A201&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A201 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A201&anchor=#point38 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A439&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A439 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A439&anchor=#point47 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A310&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A310 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A310&anchor=#point37 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&anchor=#point28 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&anchor=#point81 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A188&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A188 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A188&anchor=#point65 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A188&anchor=#point66 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&anchor=#point40 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&anchor=#point21 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&anchor=#point14 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&anchor=#point46 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point56 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point104 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point79 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A240&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A240 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A240&anchor=#point33 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A440&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A440 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A440&anchor=#point42 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point87 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A808&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A808 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A808&anchor=#point40 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A808&anchor=#point42 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point40 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point56 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&anchor=#point22 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&anchor=#point49 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A595&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A595 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A595&anchor=#point53 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A856&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A856 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A856&anchor=#point125 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A902&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A902 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A902&anchor=#point71 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&anchor=#point34 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&anchor=#point95 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&anchor=#point90 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point63 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&anchor=#point232 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&anchor=#point233 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point60 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&anchor=#point49 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&anchor=#point97 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338&anchor=#point62 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A336&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A336 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A336&anchor=#point93 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&anchor=#point103 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&anchor=#point92 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&anchor=#point33 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&anchor=#point49 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&anchor=#point32 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&anchor=#point40 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&anchor=#point21 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point56 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&anchor=#point22 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&anchor=#point14 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&anchor=#point46 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A669&locale=sk 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A669 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A669&anchor=#point147 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&anchor=#point91 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&anchor=#point63 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338&locale=sk 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point54 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point55 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&anchor=#point22 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point57 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point58 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point67 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point74 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point91 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point92 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338&locale=sk 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338&anchor=#point70 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338&anchor=#point79 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338&anchor=#point94 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point87 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point88 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 213. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point74 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point76 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point71 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point76 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point78 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point77 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point78 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A106&locale=sk 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A106 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A106&anchor=#point91 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A201&locale=sk 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A201 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A202&locale=sk 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A202 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338&locale=sk 237. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A448&locale=sk 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A448 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&locale=sk 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&anchor=#point535 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 244. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 245. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point146 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A254&locale=sk 247. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A254 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A254&anchor=#point28 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 250. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point146 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point148 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 255. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point114 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point115 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 258. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722 259. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&anchor=#point44 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 261. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point150 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 264. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point116 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 267. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722 268. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&anchor=#point45 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&locale=sk 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439 271. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&anchor=#point535 272. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 273. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291 274. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&anchor=#point46 275. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525&locale=sk 276. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525 277. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525&anchor=#point180 278. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 279. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 280. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point70 281. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point77 282. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 283. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 284. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point66 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 286. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368 287. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&anchor=#point63 288. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 289. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387 290. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&anchor=#point114 291. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A633&locale=sk 292. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A633 293. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A633&anchor=#point27 294. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 295. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 296. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point70 297. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point71 298. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point74 299. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point75 300. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point86 301. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 302. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140 303. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&anchor=#point58 304. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 305. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140 306. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&anchor=#point59 307. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&anchor=#point60 308. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 309. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474 310. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&anchor=#point147 311. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 312. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474 313. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&anchor=#point149 314. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&locale=sk 315. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439 316. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&anchor=#point703 317. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&locale=sk 318. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953 319. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&anchor=#point82 320. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&locale=sk 321. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439 322. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&anchor=#point727 323. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A271&locale=sk 324. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A271 325. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A271&anchor=#point77 326. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&locale=sk 327. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709 328. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&anchor=#point55 329. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A59&locale=sk 330. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A59 331. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A59&anchor=#point95 332. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A59&anchor=#point99 333. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 334. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 335. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point76 336. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point82 337. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 338. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 339. file:///tmp/lynxXXXXXHgcGA/L84748-2119TMP.html#c-ECR_62019TJ0508_SK_01-E0001