ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozsírená komora) z 2. februára 2022 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trhy s plynom v strednej a východnej Európe - Rozhodnutie o zamietnutí staznosti - Nedostatok záujmu Únie - Výnimka z dôvodu státneho zásahu - Povinnost nálezitého preskúmania - Procesné práva podla nariadenia (ES) c. 773/2004" Vo veci T-399/19, Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A., so sídlom vo Varsave (Polsko), v zastúpení: K. Karasiewicz, radca prawny, T. Kazmierczak, K. Kicun a P. Moskwa, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Ernst, G. Meessen a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Gazprom PJSC, so sídlom v Moskve (Rusko), a Gazprom export LLC, so sídlom v Petrohrade (Rusko), v zastúpení: J. Karenfort, J. Hainz, B. Jevtimov, N. Tuominen, J. Heithecker, advokáti, a D. O'Keeffe, solicitor, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2019) 3003 final zo 17. apríla 2019 o zamietnutí staznosti (vec AT.40497 - Polské ceny plynu), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. van der Woude, sudcovia J. Svenningsen (spravodajca), R. Barents, C. Mac Eochaidh a T. Pynnä, tajomník: M. Zwozdziak-Carbonne, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. mája 2021, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A., je materskou spolocnostou skupiny PGNiG, ktorá pôsobí v plynárenstve a ropnom priemysle hlavne v Polsku. Táto skupina vykonáva najmä prieskum lozísk a tazbu plynu a surovej ropy, ako aj dovoz, predaj a distribúciu plynu. 2 Zalobkyna navrhuje zrusenie rozhodnutia Európskej komisie C(2019) 3003 final zo 17. apríla 2019 o zamietnutí staznosti (vec AT.40497 - Polské ceny plynu) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktoré bolo prijaté v nadväznosti na staznost, ktorú zalobkyna podala proti spolocnosti Gazprom PJSC a jej dcérskym spolocnostiam, medzi nimi Gazprom export LLC (dalej spolocne len "skupina Gazprom"). O konaniach vo veciach AT.39816 a AT.40497 3 V rokoch 2011 az 2015 Komisia prijala viacero opatrení s cielom presetrit fungovanie trhov s plynom v strednej a východnej Európe a najmä preskúmat z hladiska zákazu zneuzitia dominantného postavenia, stanoveného v clánku 102 ZFEÚ, súlad urcitých praktík skupiny Gazprom ovplyvnujúcich tieto trhy, a konkrétne trhy v Bulharsku, Ceskej republike, Estónsku, Lotyssku, Litve, Madarsku, Polsku a na Slovensku (dalej spolocne len "dotknuté státy SVE"). V tejto súvislosti Komisia zaslala zalobkyni okrem iného ziadosti o informácie. Správne konanie týkajúce sa tohto vysetrovania bolo zapísané pod císlom "vec AT.39816 - Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe" (dalej len "vec AT.39816"). 4 V rámci tejto veci po zacatí konania podla clánku 11 ods. 6 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a clánku 2 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), zaslala Komisia 22. apríla 2015 podla clánku 10 nariadenia (ES) c. 773/2004 skupine Gazprom oznámenie o výhradách (dalej len "OV"). V tomto oznámení Komisia na úvod uviedla, ze Gazprom mal dominantné postavenie na vnútrostátnych trhoch s velkoobchodnými dodávkami plynu v dotknutých státoch SVE a ze v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ zneuzíval toto postavenie uplatnovaním protisútaznej stratégie s cielom rozdrobit a izolovat tieto trhy, a tak zabránit volnému pohybu plynu v týchto státoch. 5 Komisia sa domnievala, ze táto stratégia skupiny Gazprom zahrnala tri druhy protisútazných praktík týkajúcich sa jej zákazníkov v dotknutých státoch SVE, a to praktík zalozených na tom, ze po prvé Gazprom ulozila územné obmedzenia vo svojich zmluvách o dodávkach plynu s velkoobchodníkmi, ako aj s niektorými priemyselnými odberatelmi v dotknutých státoch SVE, po druhé tieto územné obmedzenia umoznili skupine Gazprom viest nekalú cenovú politiku v piatich dotknutých státoch SVE, t. j. v Bulharsku, Estónsku, Lotyssku, Litve a Polsku, a po tretie Gazprom, pokial ide o Bulharsko a Polsko, podmienila tieto dodávky plynu získaním urcitých záruk zo strany velkoobchodníkov v súvislosti s prepravou plynu. Pokial ide konkrétne o Polsko, tieto záruky sa týkali súhlasu polského velkoobchodníka, a to zalobkyne, s posilnením kontroly zo strany skupiny Gazprom v oblasti riadenia polského úseku plynovodu Jamal, jedného z hlavných tranzitných plynovodov v Polsku (dalej len "námietky týkajúce sa Jamalu"). 6 Dna 29. septembra 2015 Gazprom odpovedala na OV tak, ze spochybnila obavy Komisie týkajúce sa hospodárskej sútaze. Dna 14. februára 2017 predlozila návrh záväzkov na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, pricom nadalej spochybnovala tieto obavy. 7 Dna 16. marca 2017, stále vo veci AT.39816, Komisia na úcely zhromazdenia pripomienok dotknutých strán k tomuto návrhu záväzkov uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie podla clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 81, 2017, s. 9), ktoré obsahovalo zhrnutie veci AT.39816, ako aj podstatnú cast obsahu tohto návrhu záväzkov, a poskytla týmto stranám lehotu siedmich týzdnov zacínajúcu plynút od tohto dátumu na predlozenie ich pripomienok (dalej len "test trhu"). Svoje pripomienky následne predlozili okrem iných zalobkyna, predseda Urzad Regulacji Energetyki (Predseda polského úradu pre reguláciu energetiky, dalej len "polský úrad") a Gaz-System S.A., prevádzkovatel polského úseku plynovodu Jamal. 8 Dna 9. marca 2017 zalobkyna súbezne so správnym konaním, ktoré zacala Komisia vo veci AT.39816, podala na základe clánku 5 nariadenia c. 773/2004 staznost, v ktorej sa odvolávala na túto vec AT.39816, a napadla zneuzívajúce postupy skupiny Gazprom (dalej len "staznost"). 9 Dna 29. marca 2017 Komisia potvrdila prijatie staznosti, ktorá bola následne zaregistrovaná v rámci iného konania pod císlom "vec AT.40497 - Polské ceny plynu" (dalej len "vec AT.40497"). 10 V liste z 31. marca 2017 zaslanom zalobkyni Komisia uviedla, ze postupy uvedené v staznosti a postupy, ktorých sa týkal návrh záväzkov, sa zrejme prekrývajú a vyzvala ju, aby predlozila pripomienky v rámci testu trhu. Po predlzení príslusnej lehoty zalobkyna predlozila 19. mája 2017 svoje pripomienky k tomuto návrhu, ako bolo uvedené v bode 7 vyssie. 11 Dna 15. mája 2017 vo veci AT.40497 Gazprom zaslala Komisii svoje pripomienky týkajúce sa staznosti. 12 Komisia 23. januára 2018 v súlade s clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 písomne oznámila zalobkyni, ze zamýsla zamietnut staznost, a vyzvala ju, aby v lehote styroch týzdnov oznámila svoje stanovisko (dalej len "list o úmysle zamietnut staznost"). V tejto súvislosti jej Komisia tiez odovzdala verziu OV vydaného vo veci AT.39816, ktorá nemá dôverný charakter, ako aj verziu pripomienok skupiny Gazprom k tejto staznosti, ktorá nemá dôverný charakter. 13 Zalobkyna 2. marca 2018 predlozila pripomienky v odpovedi na list o úmysle zamietnut staznost. Zalobkyna vyjadrila nielen svoju nespokojnost s predbeznými závermi obsiahnutými v uvedenom liste, ale sa aj domnievala, ze jej neboli dorucené vsetky dokumenty, na ktorých sa zakladá stanovisko Komisie, a ze nedôverná verzia OV vydaná vo veci AT.39816, ktorá jej bola predlozená, neobsahuje niektoré nevyhnutné casti. 14 Komisia 24. mája 2018 vo veci AT.39816 a po tom, co Gazprom po teste trhu predlozila zmenený návrh záväzkov, prijala rozhodnutie C(2018) 3106 final týkajúce sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (vec AT.39816) - Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe), ktorým schválila a uznala za záväzné záväzky prijaté skupinou Gazprom a ukoncila v tejto veci správne konanie, pricom dospela k záveru, ze uz nie je dôvod, aby konala v súvislosti s postupmi opísanými v OV. Zalobkyna podala proti tomuto rozhodnutiu 15. októbra 2018 zalobu na Vseobecný súd, ktorá bola zapísaná pod císlom veci T-616/18. 15 Dna 5. septembra 2018 zalobkyna vstúpila do konania pred vysetrovatelom vo veci AT.40497 s cielom získat urcité dokumenty v tejto veci v zmysle clánku 7 ods. 2 písm. b) rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([5]Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29). Dna 17. septembra 2018 ju vysetrovatel informoval, ze jej ziadost postúpi generálnemu riaditelstvu (GR) pre hospodársku sútaz, ktoré je príslusné rozhodnút o nej. Dna 25. septembra 2018 Komisia oznámila zalobkyni, ze prijala svoje stanovisko na základe dokumentov, ktoré jej uz predlozila, a odmietla jej sprístupnit iné casti OV. 16 Dna 17. apríla 2019 Komisia ukoncila konanie vo veci AT.40497 prijatím napadnutého rozhodnutia. O napadnutom rozhodnutí 17 V napadnutom rozhodnutí Komisia rozlisovala tvrdenia obsiahnuté v staznosti zodpovedajúce obavám z narusenia hospodárskej sútaze, na ktoré sa vztahovali záväzky vyhlásené za záväzné rozhodnutím prijatým vo veci AT.39816, od ostatných tvrdení uvedených v tejto staznosti proti skupine Gazprom. 18 Pokial ide o tieto prvé tvrdenia, Komisia sa v podstate domnievala, ze uvedené záväzky vhodným spôsobom zohladnovali uvedené správanie (pozri body 2.2 a 2.3 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o ostatné tvrdenia, Komisia ich postupne preskúmala v bode 2.4 napadnutého rozhodnutia s názvom "Oblasti, na ktoré sa nevztahujú záväzky" (Matters not covered by the commitments). 19 V rámci bodu 2.4.1 s názvom "Výhrada týkajúca sa plynovodu Jamal" (The Objection concerning the Yamal Pipeline) sa Komisia zaoberala tvrdeniami uvedenými v staznosti, podla ktorých Gazprom v súvislosti s nedostatkom dodávok, s ktorým sa stretla zalobkyna v rokoch 2009 a 2010 v dôsledku neplnenia záväzkov spolocnostou Gazprom-RosUkrEnergo AG (dalej len "RUE"), ukrajinskou dcérskou spolocnostou skupiny Gazprom, podmienila uzavretie zmluvy o krátkodobých dodávkach dodatocných objemov plynu podmienkami, ktoré nesúvisia s predmetom tejto zmluvy (dalej len "tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infrastruktúry"). Tieto podmienky sú zhrnuté ako po prvé odpustenie pohladávky voci tejto dcérskej spolocnosti skupiny Gazprom, po druhé súhlas zalobkyne s tým, aby sa System Gazociagów Tranzytowych EuRoPol Gaz S.A. (dalej len "EuRoPol"), spolocnost vlastniaca infrastruktúru polského úseku plynovodu Jamal, ktorá je vo vlastníctve zalobkyne a skupiny Gazprom, vzdala pohladávky voci tejto skupine vo výske [dôverné] ( [6]1 ) amerických dolárov (USD), po tretie zmena stanov spolocnosti EuRoPol, ktorou skupina Gazprom získa právo veta v súvislosti s niektorými rozhodnutiami prijatými uvedenou spolocnostou, a po stvrté vlozenie urcitých doloziek do zmluvy uzavretej medzi spolocnostami EuRoPol a Gaz-System týkajúcej sa správy uvedeného úseku touto poslednou uvedenou spolocnostou (pozri odôvodnenie 18 tretiu a siedmu zarázku napadnutého rozhodnutia). 20 Pokial ide stále o tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infrastruktúry, Komisia skôr, nez predstavila svoje vlastné posúdenie, pripomenula stanovisko zaujaté zalobkynou, zakazdým vzhladom na obidve témy, a to po prvé rozhodnutie polského úradu z 19. mája 2015 prijaté jeho predsedom a osvedcujúce Gaz-System ako nezávislého prevádzkovatela siete polského úseku plynovodu Jamal (dalej len "osvedcujúce rozhodnutie") a po druhé ulozenie povinnosti zalobkyni predlozit záruky týkajúce sa infrastruktúry. 21 V rámci svojho skúmania tejto druhej otázky Komisia v casti "Státny nátlak nebolo mozné vylúcit" (State compulsion defence could not be excluded) usúdila, ze nie je vylúcené, ze na praktiky, ktorých sa týkali predmetné obvinenia, sa vztahuje výnimka z dôvodu státneho zásahu, kedze v podstate nebolo mozné vylúcit, ze správanie skupiny Gazprom jej bolo ulozené ruským právom alebo neodvrátitelným tlakom ruských orgánov, v dôsledku coho toto správanie nemusí byt samostatné v zmysle clánku 102 ZFEÚ a prípadné sporné obmedzenie hospodárskej sútaze nemusí byt pripísatelné tomuto podniku. V tejto súvislosti Komisia najmä uviedla, ze výstavba a fungovanie polského úseku plynovodu Jamal sa riadi medzivládnou dohodou uzavretou v roku 1993 medzi Polskou republikou a Ruskou federáciou, ako aj neskorsími dodatkovými protokolmi (dalej spolocne len "polsko-ruské dohody"). 22 V rámci bodu 2.4.2 s názvom "Obmedzenia dodávok pocas zimnej sezóny 2014/2015" (Supply Restrictions in the Winter Season 2014/2015) sa Komisia zaoberala tvrdeniami uvedenými v staznosti, podla ktorých Gazprom neoprávnene znízila svoje dodávky plynu pocas zimnej sezóny 2014/2015 s cielom zabránit prípadnému spätnému vývozu plynu na Ukrajinu (dalej len "tvrdenia o obmedzení dodávok pocas zimnej sezóny 2014/2015"). Z dôvodu týchto obmedzení boli objemy dodané skupinou Gazprom zalobkyni nizsie ako objemy stanovené v zmluve, co zalobkyni podla nej spôsobilo financnú skodu, najmä vzhladom na vysoké náklady na prepojenie, ktoré musela znásat, aby doviezla plyn zo západnej Európy (pozri odôvodnenie 18 piatu zarázku napadnutého rozhodnutia). 23 Bod 2.4.3 napadnutého rozhodnutia sa týka tvrdení o prevode vlastníctva bieloruskej prepravnej plynovej sústavy a bod 2.4.4 údajných porusení procesných práv zalobkyne ako stazovatelky. 24 Komisia z rôznych dôvodov zamietla vsetky tvrdenia, na ktoré sa vztahuje bod 2.4 napadnutého rozhodnutia, a zamietla staznost podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 773/2004, kedze sa domnievala, ze neexistuje dostatocný dôvod na pokracovanie vysetrovania. Konanie a návrhy úcastníkov konania 25 Návrhom predlozeným do kancelárie Vseobecného súdu 25. júna 2019 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Vyjadrenie k zalobe bolo podané 20. septembra 2019, replika 6. novembra 2019 a duplika 9. januára 2020. 26 Samostatným podaním, ktoré bolo prilozené k zalobe, zalobkyna na základe clánku 152 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu navrhla, aby Vseobecný súd rozhodol o veci v skrátenom súdnom konaní. Rozhodnutím z 2. augusta 2019 Vseobecný súd tento návrh zamietol. 27 Vzhladom na to, ze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu, sudca spravodajca bol 4. októbra 2019 pridelený k ôsmej komore, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 28 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 7. októbra 2019 Gazprom poziadala o vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 5. decembra 2019 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu po vypocutí hlavných úcastníkov konania tomuto návrhu vyhovel. Gazprom podala 17. januára 2020 vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania a zalobkyna predlozila svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu 21. februára 2020. 29 Rozhodnutím z 28. mája 2020 predseda ôsmej komory na základe clánku 67 ods. 2 rokovacieho poriadku v spojení s clánkom 19 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku rozhodol, ze vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci sa nou bude zaoberat prednostne. 30 Dna 8. júna 2020 Vseobecný súd na návrh ôsmej komory rozhodol podla clánku 28 rokovacieho poriadku o postúpení tejto veci ôsmej rozsírenej komore. Vzhladom na prekázku na strane jedného clena tejto rozsírenej komory bol predseda Vseobecného súdu rozhodnutím z 15. júna 2020 vymenovaný na doplnenie komory. 31 Vseobecný súd na základe návrhu sudcu spravodajcu rozhodol o zacatí ústnej casti konania. Na tento úcel boli v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zalobkyna a Komisia vyzvaní, aby písomne odpovedali na otázky polozené Vseobecným súdom a Komisia bola okrem toho vyzvaná, aby predlozila urcité dokumenty. Zalobkyna predlozila svoje odpovede na tieto otázky 3. decembra 2020 a Komisia tak urobila 8. decembra 2020, pricom Komisia predlozila v prílohe k svojim odpovediam pozadované dokumenty. 32 Z dôvodov súvisiacich so zdravotnou krízou v dôsledku COVID-19 a na základe ziadostí podaných niektorými úcastníkmi konania predseda ôsmej rozsírenej komory rozhodol o odlození pojednávania, ktoré bolo pôvodne stanovené na 22. januára 2021. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 20. mája 2021. Pri tejto prílezitosti Vseobecný súd tiez uviedol, ze vzal na vedomie pripomienky k správe pre pojednávanie, ktoré predlozila Komisia 27. apríla 2021. 34 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - ulozil Komisii predlozit vsetky ostatné dokumenty týkajúce sa veci AT.40497 okrem tých, ktoré boli predlozené v prílohe k zalobe, - v prvom rade ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odmieta tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infrastruktúry a tvrdenia týkajúce sa obmedzenia dodávok pocas zimnej sezóny 2014/2015, a subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie ako celok, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 35 Komisia podporovaná skupinou Gazprom navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol návrh na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 36 Na podporu svoje zaloby zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov zalozených na týchto výhradách: - prvý na zneuzití právomoci spocívajúcom v tom, ze Komisia na jednej strane prijala napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa zakladá na moznom uplatnení takzvanej výnimky z dôvodu státneho zásahu, pokial ide o správanie vytýkané skupine Gazprom, na nesprávnom právnom základe, konkrétne podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 773/2004, a nie podla clánku 10 nariadenia c. 1/2003, a na druhej strane rozhodla preskúmat staznost v rámci nového konania (vec AT.40497) s cielom obmedzit právo zalobkyne byt vypocutá v rámci veci AT.39816, - druhý na porusení clánku 102 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia ako oslobodzujúci prvok zneuzitia dominantného postavenia uznala státny nátlak vykonávaný tretím státom, - tretí na porusení clánku 7 ods. 1 a clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, clánku 296 ZFEÚ a clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") z dôvodu, ze v liste o zámere zamietnut staznost neboli uvedené vsetky relevantné informácie a spolu s týmto listom neboli odoslané dokumenty, z ktorých vychádzalo predbezné posúdenie Komisie, - stvrtý na porusení clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 a clánku 296 ZFEÚ z dôvodu nesplnenia povinnosti pristúpit k starostlivému preskúmaniu vsetkých skutkových a právnych okolností uvedených v staznosti a z dôvodu nesplnenia povinnosti odôvodnenia, - piaty na porusení clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 773/2004 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa jednak osvedcujúceho rozhodnutia a jednak tvrdení týkajúcich sa obmedzení dodávok pocas zimnej sezóny 2014/2015. 37 Táto zaloba sa vo svojich jednotlivých zalobných dôvodoch v podstate týka bodov 2.4.1 a 2.4.2 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa vztahujú jednak na tvrdenia o podmienkach v oblasti infrastruktúry a jednak na tvrdenia o obmedzení dodávok pocas zimnej sezóny 2014/2015. 38 Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najskôr tretí zalobný dôvod. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 ods. 1 a clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, clánku 296 ZFEÚ, ako aj clánku 47 Charty 39 Zalobkyna vytýka Komisii, ze na jednej strane v liste o zámere zamietnut staznost neuviedla relevantné informácie a na druhej strane jej neposkytla vsetky dokumenty, na ktorých bolo zalozené predbezné hodnotenie obsiahnuté v uvedenom liste, ako aj hodnotenie nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí. Komisia tým podla nej porusila právo zalobkyne byt vypocutá a informovaná, ako sú zakotvené v clánku 7 ods. 1 a clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, clánku 296 ZFEÚ, ako aj clánku 47 Charty. 40 Pokial ide o porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, zalobkyna tvrdí, ze v zmysle tohto ustanovenia musí Komisia uviest stazovatelovi vsetky skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza, aby mohol úcinne reagovat. 41 Komisia vsak v liste o zámere zamietnut staznost podla nej jasne neuviedla, ze odmietnutie tvrdení týkajúcich sa podmienok v oblasti infrastruktúry (uvedených v bode 19 vyssie) sa zakladá na moznom uplatnení výnimky z dôvodu státneho zásahu vzhladom na existenciu státneho nátlaku vyplývajúceho z ruského práva. V bodoch 96 az 106 tohto listu sa obmedzila na pripomenutie dôlezitosti "medzivládnej povahy" vztahov v plynárenstve, ktoré mohlo podmienovat správanie skupiny Gazprom, a na vágne odkazy na ustanovenia polsko-ruských dohôd bez toho, aby uviedla ich obsah do súvislosti s týmto správaním. Jediná zmienka o ruskom práve sa podla nej nachádza v bode 102 uvedeného listu, v ktorom sa nachádza cistá spekulácia bez akéhokolvek odkazu na akýkolvek dokument, ktorý by umoznil zalobkyni rekonstruovat uvazovanie Komisie, a teda nan odpovedat. 42 Komisia sa domnieva, ze obsah polsko-ruských dohôd, niektoré tvrdenia uvedené v staznosti a obsah listu ruského ministra energetiky z 30. augusta 2016 svojmu polskému náprotivku (dalej len "list z 30. augusta 2016") postacovali na odôvodnenie jej predbezného záveru o výhradách týkajúcich sa plynovodu Jamal. 43 Komisia teda tvrdí, ze v bode 102 listu o zámere zamietnut staznost uviedla, ze jej pochybnosti sa zakladali na prípadných záväzkoch ulozených skupine Gazprom podla ruského práva alebo v zmysle stavu polsko-ruských dohôd, ktoré sa riadia týmto právom. Okrem toho Komisia v tomto liste údajne spresnila, ktoré ustanovenia týchto dohôd upravovali otázky týkajúce sa výstavby, ako aj fungovania polského úseku plynovodu Jamal a predstavovali základ pre uzatváranie zmlúv o dodávke plynu medzi skupinou Gazprom a zalobkynou. Napokon Komisia v uvedenom liste údajne dalej uviedla, ze niektoré prvky staznosti naznacovali, ze podmienenie uzavretia zmlúv o dodávkach plynu získaním záruk nesúvisiacich s týmito zmluvami prislo od Ruskej federácie, nie od skupiny Gazprom, a ze otázky týkajúce sa dodávok plynu mali medzivládnu povahu. 44 Pokial ide o zvysnú cast v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala odkázat na legislatívne akty alebo iné dokumenty, toto stanovisko podla Komisie vyplýva z nesprávneho presvedcenia, ze je povinná uviest zistenia, ktoré sú isté alebo prinajmensom velmi pravdepodobné, hoci v rámci zamietnutia staznosti takáto povinnost podla nej nie je ulozená. 45 Podla clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 ak Komisia usúdi, ze na základe informácií, ktoré má k dispozícii, neexistujú dostatocné dôvody na vyhovenie staznosti, informuje stazovatela o svojich dôvodoch a stanoví mu lehotu, aby jej písomne predlozil svoje stanovisko. 46 V tejto súvislosti podla ustálenej judikatúry má Komisia diskrecnú právomoc pri vybavovaní stazností, a teda je oprávnená priznat staznostiam, ktoré jej boli podané, rôzne stupne priority, co zahrna aj moznost zamietnut staznost pre nedostatok dostatocného záujmu Európskej únie pokracovat v skúmaní veci (pozri rozsudok zo 16. mája 2017, Agria Polska a i./Komisia, [7]T-480/15, [8]EU:T:2017:339, body [9]34 a [10]35 a citovanú judikatúru). 47 Vzhladom na to, ze toto posúdenie záujmu Únie, ktorý predstavuje staznost v oblasti hospodárskej sútaze, závisí od skutkových a právnych okolností kazdej veci, nie je potrebné ani obmedzit pocet kritérií posúdenia, na ktoré sa Komisia môze odvolávat, ani jej naopak ukladat povinnost výlucného pouzitia urcitých kritérií. V kazdom prípade ak sa táto institúcia rozhodne nezacat vysetrovanie, nie je povinná na podporu takéhoto rozhodnutia preukazovat, ze k poruseniu nedoslo (pozri rozsudok zo 16. mája 2017, Agria Polska a i./Komisia, [11]T-480/15, [12]EU:T:2017:339, body [13]35 a [14]37 a citovanú judikatúru). 48 Diskrecná právomoc Komisie vsak nie je neobmedzená. V stave, ked majú institúcie Únie sirokú mieru volnej úvahy, má dodrzanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to zásadnejsí význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnost zohladnit pri ich pozornom preskúmaní vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, najmä tie, s ktorými ju oboznámil stazovatel (pozri rozsudky zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, [15]T-432/10, neuverejnený, [16]EU:T:2013:538, bod [17]27 a citovanú judikatúru, a zo 16. mája 2017, Agria Polska a i./Komisia, [18]T-480/15, [19]EU:T:2017:339, bod [20]36 a citovanú judikatúru), a povinnost úcinne vypocut tohto stazovatela s cielom rozhodnút, akým spôsobom vybavit staznost, ktorá jej bola predlozená. 49 V prejednávanej veci treba poznamenat, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí zaoberala tvrdeniami týkajúcimi sa podmienok v oblasti infrastruktúry v rámci bodu 2.4.1 s názvom "Výhrada týkajúca sa plynovodu Jamal" (The Objection concerning the Yamal Pipeline), a konkrétnejsie v odôvodneniach 99 az 110 tohto rozhodnutia. Z uvedeného rozhodnutia a z listu o zámere zamietnut staznost, potvrdených odpovedami Komisie na otázky Vseobecného súdu, vyplýva, ze tieto tvrdenia boli odmietnuté z dôvodu zalozeného na obmedzenej pravdepodobnosti preukázat porusenie clánku 102 ZFEÚ a vychádzajúceho z dvoch dôvodov, z ktorých prvý sa týkal mozného uplatnenia výnimky z dôvodu státneho zásahu ("state action doctrine" alebo podla znenia tohto rozhodnutia "state compulsion defence") a druhý sa týkal osvedcujúceho rozhodnutia prijatého polským úradom. 50 Este skôr pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia v liste o zámere zamietnut staznost tiez uviedla, ze neexistujú dostatocné dôvody na dalsie presetrenie tvrdení týkajúcich sa podmienok v oblasti infrastruktúry, z dôvodu obmedzenej pravdepodobnosti preukázat porusenie clánku 102 ZFEÚ (pozri body 107 a 108 uvedeného listu). Tento predbezný záver sa tiez zakladal na dvoch dôvodoch, a to jednak na osvedcujúcom rozhodnutí a jednak na medzivládnom kontexte vztahov medzi Polskou republikou a Ruskou federáciou v oblasti plynu (tieto dôvody boli v uvedenom poradí preskúmané v bodoch 92 az 95 a 96 az 106 listu o zámere zamietnut staznost). 51 Namietané porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 sa týka tohto druhého dôvodu vztahujúceho sa na medzivládny kontext vztahov medzi Polskou republikou a Ruskou federáciou v oblasti plynu. 52 V tejto súvislosti Komisia v liste o zámere zamietnut staznost vzhladom na medzivládny kontext, ktorým sa vyznacujú vztahy v plynárenstve medzi Polskom a Ruskom, uviedla po prvé niektoré ustanovenia polsko-ruských dohôd a skutocnost, ze tieto dohody stanovujú vycerpávajúci súbor pravidiel týkajúcich sa výstavby a správy plynovodu Jamal a predpokladali uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu medzi zalobkynou a skupinou Gazprom. Po druhé uviedla, ze klúcové úlohy polskej a ruskej vlády sú zrejmé aj zo staznosti podanej zalobkynou. Po tretie Komisia odkázala na úlohu, ktorú prípadne zohráva Ruská federácia, a na osobitné ustanovenia polsko-ruských dohôd, aby vysvetlila, ze uvádzané skutocnosti, ktoré sa vytýkajú skupine Gazprom, neboli nevyhnutne pripísatelné tomuto podniku. 53 Treba vsak konstatovat, ze pojem výnimka z dôvodu státneho zásahu sa ziadnym spôsobom nenachádza v relevantných odôvodneniach listu o zámere zamietnut staznost. 54 Pritom treba pripomenút, ze výnimka z dôvodu státneho zásahu umoznuje vylúcit protisútazné správanie z pôsobnosti clánkov 101 a 102 ZFEÚ, a teda zbavit podniky ich zodpovednosti za toto správanie, ak im uvedené konanie ukladá vnútrostátna právna úprava, právny rámec vytvorený touto právnou úpravou alebo aj neodvrátitelný tlak zo strany vnútrostátnych orgánov. Clánky 101 a 102 ZFEÚ sa naproti tomu môzu uplatnit, ak sa preukáze pretrvávajúca moznost, ze hospodárska sútaz by mohla byt vylúcená, obmedzená alebo narusená samostatným konaním podnikov (pozri rozsudky z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, [21]C-359/95 P a C-379/95 P, [22]EU:C:1997:531, body [23]33 a [24]34 a citovanú judikatúru; z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, [25]T-387/94, [26]EU:T:1996:120, body [27]60 a [28]65 a citovanú judikatúru, a z 11. decembra 2003, Strintzis Lines Shipping/Komisia, [29]T-65/99, [30]EU:T:2003:336, bod [31]119 a citovanú judikatúru). 55 Okrem toho sa podla judikatúry táto výnimka musí uplatnovat restriktívne (pozri rozsudky z 30. marca 2000, Consiglio Nazionale degli Spedizionieri Doganali/Komisia, [32]T-513/93, [33]EU:T:2000:91, bod [34]60 a citovanú judikatúru, a z 11. decembra 2003, Strintzis Lines Shipping/Komisia, [35]T-65/99, [36]EU:T:2003:336, bod [37]121 a citovanú judikatúru). Súd Únie tak najmä rozhodol, ze Komisia mohla zamietnut staznosti z dôvodu nedostatku samostatnosti dotknutých podnikov len vtedy, ak bolo zrejmé na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ze toto správanie im bolo jednostranne ulozené vnútrostátnymi orgánmi prostredníctvom neodvrátitelného tlaku, akým je hrozba prijatia státnych opatrení, ktoré im môzu spôsobit znacné straty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, [38]T-387/94, [39]EU:T:1996:120, body [40]60 a [41]65 a citovanú judikatúru). 56 Preto vzhladom na osobitnú povahu výnimky z dôvodu státneho zásahu, ktorá oslobodzuje od zodpovednosti, a vzhladom na skutocnost, ze judikatúra neuznala jej uplatnenie v prípade státneho nátlaku zo strany tretieho státu, mala Komisia s cielom umoznit zalobkyni, aby sa riadne vyjadrila k dôvodom opodstatnujúcim zamietnutie staznosti, v liste o zámere zamietnut staznost výslovne uviest, ze predbezné posúdenie týkajúce sa obmedzenej pravdepodobnosti preukázat porusenie clánku 102 ZFEÚ vychádzalo z moznosti uplatnenia tejto výnimky. Komisia by nemala od zalobkyne ocakávat, ze toto implicitné odôvodnenie vyvodí zo skutocností uvedených v tomto liste. 57 Tento záver nie je spochybnený tvrdením Komisie zalozeným na tom, ze v bode 102 listu o zámere zamietnut staznost poznamenala, ze chýbajúca ratifikácia polsko-ruských dohôd Polskou republikou nemá nevyhnutne vplyv na povinnosti ulozené skupine Gazprom podla ruského práva, ani na význam priznaný týmto dohodám v zmysle tohto práva. 58 Túto zmienku totiz nemozno povazovat za dostatocne presnú a Komisia si nemôze splnit povinnost informovat podla clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 zaslaním nepriameho dôkazu, pokial ide v podstate o uvedenie výnimky z dôvodu státneho zásahu. Toto konstatovanie platí o to viac, ze zo znenia bodu 102 listu o zámere zamietnut staznost v spojení s bodom 99 uvedeného listu vyplýva, ze Komisia sa predovsetkým snazila odpovedat na námietku vznesenú zalobkynou v jej pripomienkach predlozených v rámci testu trhu v súvislosti s vecou AT.39816. 59 Okrem toho obsah pripomienok zalobkyne v odpovedi na list o zámere zamietnut staznost potvrdzuje, ze nepochopila, ze Komisia uvádzaním polsko-ruských dohôd a ruského právneho poriadku odkazuje na moznost uplatnit výnimku z dôvodu státneho zásahu. V týchto pripomienkach zalobkyna zdôraznila skutocnost, ze podla nej tieto dohody neupravujú postup skupiny Gazprom spôsobom, ktorý by vysvetlil protisútazné správania vytýkané tomuto podniku, pricom vôbec nespomenula uvedenú výnimku. 60 Treba preto konstatovat, ze Komisia porusila clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004. 61 V súlade s ustálenou judikatúrou vsak uvedené porusenie môze viest k úplnému alebo ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak sa preukáze, ze ak by nedoslo k tomuto poruseniu, konanie vo veci AT.40497 by mohlo dospiet k odlisnému výsledku ze v dôsledku toho by napadnuté rozhodnutie mohlo mat iný obsah (pozri rozsudky z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, [42]C-56/18 P, [43]EU:C:2020:192, bod [44]80 a citovanú judikatúru, a z 11. septembra 2014, Gold East Paper a Gold Huasheng Paper/Rada, [45]T-443/11, [46]EU:T:2014:774, bod [47]113 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, [48]209/78 az 215/78 a 218/78, neuverejnený, [49]EU:C:1980:248, bod [50]47). 62 Na úcely posúdenia, ci v prípade, ak by nedoslo k uvedenému poruseniu, konanie mohlo viest k odlisnému výsledku a ci by napadnuté rozhodnutie mohlo mat iný obsah, treba uviest, ze zalobkyna na podporu prvého, druhého a stvrtého zalobného dôvodu, uvedených v rámci sporového konania pred Vseobecným súdom, uviedla najmä tvrdenia, ktorými v zásade odmieta uplatnenie výnimky z dôvodu státneho zásahu v prejednávanej veci, pricom spochybnuje, ze Komisia starostlivo preskúmala staznost, ako aj jej konkrétne uvedené odôvodnenie na opodstatnenie toho, ze nebolo mozné vylúcit, ze na správanie skupiny Gazprom sa uplatnuje táto výnimka. 63 Pokial ide v prvom rade o zásadu uplatnenia výnimky z dôvodu státneho zásahu, zalobkyna v rámci druhého zalobného dôvodu tvrdí, ze táto výnimka sa nemôze uplatnit v takom prípade, akým je prejednávaná vec, to znamená v prípade, v ktorom na jednej strane státny nátlak vykonáva tretí stát, v danom prípade Ruská federácia, a nie clenský stát, a na druhej strane dotknutý podnik, v danom prípade Gazprom, je ovládaný týmto tretím státom a mohol on sám ziadat o výkon tohto nátlaku. 64 Nemalo by sa vsak vylúcit, ze státny nátlak, na ktorý sa vztahuje výnimka z dôvodu státneho zásahu, môze byt vykonávaný tretím státom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [51]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [52]EU:T:2003:245, body [53]1128 az [54]1150). Nic to vsak nemení na tom, ze najmä vzhladom na restriktívne uplatnenie tejto výnimky musí Komisia v rámci svojho preskúmania skutkových a právnych okolností súvisiacich so staznostou a konkrétnejsie vzhladom na stupen samostatnosti podniku zohladnit prípadné prepojenia medzi týmto podnikom a státnymi struktúrami, z ktorých vychádzal predmetný nátlak. 65 V tejto súvislosti zo zaloby konkrétne vyplýva, ze zalobkyna mohla v priebehu správneho konania uvádzat relevantné okolnosti, pokial ide o posúdenie existencie a dôsledkov takéhoto prepojenia v prejednávanej veci, najmä vzhladom na zásahy Ruskej federácie uvedené v staznosti alebo na namietané ovládanie skupiny Gazprom Ruskou federáciou [dôverné]. 66 Dalej treba poznamenat, ze tvrdeniami uvedenými v rámci prvého a stvrtého zalobného dôvodu sa Komisii vytýka nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj porusenie jej povinnosti pristúpit k pozornému preskúmaniu skutkových a právnych okolností uvedených v staznosti. Zalobkyna totiz zdôraznuje, ze Komisia neuviedla ziadne konkrétne ustanovenie ruského práva a obmedzila sa na vseobecné odkazy na niektoré ustanovenia polsko-ruských dohôd, co podla nej nestací na odôvodnenie zamietnutia staznosti. Tieto odkazy sú podla nej o to spochybnitelnejsie, ze pred uzavretím dodatkového protokolu z 29. októbra 2010 boli ulozené urcité poziadavky skupiny Gazprom a ze tento protokol bol uzavretý práve v súvislosti s nátlakom zo strany tohto podniku. 67 Pokial ide o otázku odôvodnenia, Vseobecný súd okrem iného uvádza, ze znenie odôvodnenia 110 napadnutého rozhodnutia vyvoláva pochybnosti, pokial ide o presný obsah celkového záveru uvedeného v tomto odôvodnení, a teda pokial ide o jeden z dôvodov uvádzaných na odmietnutie tvrdení týkajúcich sa podmienok v oblasti infrastruktúry. Zdá sa totiz, ze Komisia sa v uvedenom odôvodnení zameriava jednak na moznost uplatnenia výnimky z dôvodu státneho zásahu, ako vyplýva z prvých dvoch viet tohto odôvodnenia, ale na druhej strane a osobitne aj na skutocnost, ze polsko-ruské dohody mohli v znacnej miere predurcovat obsah zmluvy o správe, uzavretej medzi spolocnostami EuRoPol a Gaz-System, ako vyplýva z tretej vety uvedeného odôvodnenia a pouzitia pojmu "furthermore" (navyse). 68 Okrem toho nad rámec listu o zámere zamietnut staznost a napadnutého rozhodnutia treba uviest, ze Komisia vo svojich písomných odpovediach na otázky Vseobecného súdu uviedla, ze aj za predpokladu, ze by sa z právneho hladiska dostatocne preukázalo, ze vzhladom na obsah polsko-ruských dohôd a uvádzaný medzivládny kontext neboli prísne vzaté splnené podmienky týkajúce sa výnimky z dôvodu státneho zásahu, tieto dohody napriek tomu predstavovali politický signál vyslaný tretím státom, ktorý sa v súlade so zásadou vzájomného respektovania ("comity") mohol zohladnit na to, aby sa posúdil záujem Únie na pokracovaní v skúmaní tvrdení uvedených v staznosti. 69 Z toho teda vyplýva prinajmensom zdanlivá zmätocnost, pokial ide o opodstatnenie dôvodu, podla ktorého existovala obmedzená pravdepodobnost preukázat porusenie clánku 102 ZFEÚ, prípadne pokial ide o prípadné iné dôvody umoznujúce Komisii dospiet k záveru, ze neexistuje dostatocný záujem Únie na pokracovaní v preskúmaní veci AT.40497. 70 Ak by sa vsak Komisia mohla na základe kritérií posúdenia záujmu Únie opriet o obmedzenú pravdepodobnost preukázania porusenia alebo aj o úvahy týkajúce sa vplyvu medzivládnych dohôd na dané odvetvie, ci dokonca týkajúce sa zohladnenia úvah súvisiacich s medzinárodnou politikou Únie v oblasti hospodárskej sútaze, bola povinná zabezpecit, aby bola zalobkyna v tejto súvislosti úcinne vypocutá, a jasne odôvodnit napadnuté rozhodnutie, kedze tieto povinnosti majú o to zásadnejsí význam, ze má sirokú mieru volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, [55]T-432/10, neuverejnený, [56]EU:T:2013:538, bod [57]27 a citovanú judikatúru). 71 Z uvedeného vyplýva, ze ak by nedoslo k poruseniu clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, konstatovanému Vseobecným súdom, konanie vo veci AT.40497 by mohlo dospiet k odlisnému výsledku a napadnuté rozhodnutie by mohlo mat iný obsah, pokial ide o odôvodnenie súvisiace s výnimkou z dôvodu státneho zásahu. 72 Vzhladom na to, ze ako je uvedené v bode 49 vyssie, odmietnutie tvrdení týkajúcich sa podmienok v oblasti infrastruktúry je zalozené aj na dôvode týkajúcom sa osvedcujúceho rozhodnutia, bude potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie jedine vtedy, ak zalobkyna spochybnuje aj tento druhý dôvod. Tento druhý dôvod sa pritom týka práve prvej casti piateho zalobného dôvodu. 73 Ak sa teda ukáze, ze prvá cast piateho zalobného dôvodu, ktorá sa týka uvedeného druhého zalobného dôvodu, je opodstatnená, bude treba vyhoviet tomuto zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom je zalozený na porusení clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmat namietané porusenie clánku 8 ods. 1 tohto nariadenia, clánku 296 ZFEÚ a clánku 47 Charty. O prvej casti piateho zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 773/2004 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa tvrdení o podmienkach v oblasti infrastruktúry 74 Zalobkyna vytýka Komisii, ze vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze osvedcujúce rozhodnutie preukazovalo, ze Gaz-System kontrolovala investície týkajúce sa polského úseku plynovodu Jamal, v dôsledku coho nebolo potrebné analyzovat ostatné skutocnosti v súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa podmienok v oblasti infrastruktúry (uvedenými v bode 19 vyssie a posudzovanými v rámci bodu 2.4.1 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa podla nej najmä nemôze platne odvolávat na toto rozhodnutie ako zásadne opodstatnujúce zamietnutie staznosti a súcasne minimalizovat skutocnost, ze uvedené rozhodnutie nebolo vykonané správne. 75 Zalobkyna totiz zdôraznuje, ze výrok osvedcujúceho rozhodnutia obsahoval dva body. Zatial co bod 1 výroku tohto rozhodnutia osvedcoval Gaz-System ako nezávislého prevádzkovatela polského úseku plynovodu Jamal, bod 2 odporúcal, aby bolo v lehote 24 mesiacov kazdodenné prevádzkovanie plynových kompresorových a meracích staníc tohto úseku zabezpecené spolocnostou Gaz-System. Tento bod 2 sa vsak podla nej nevykonal z dôvodu obstrukcií zo strany spolocnosti EuRoPol ako vlastníka infrastruktúry uvedeného úseku a nepriamo zo strany skupiny Gazprom ako akcionára spolocnosti EuRoPol (ako je uvedené v bode 19 vyssie), najmä prostredníctvom vyuzitia zmeny stanov tohto spolocného podniku a práva veta, ktoré Gazprom získala zneuzívaním svojho dominantného postavenia. 76 V tejto súvislosti podla nej tri skutocnosti ilustrujú význam bodu 2 výroku osvedcujúceho rozhodnutia. Po prvé predseda polského úradu v rámci testu trhu, ktorý sa uskutocnil v priebehu konania vo veci AT.39816, zdôraznil neuskutocnenie prevodu pozadovaného podla tohto bodu. Po druhé listom z 30. augusta 2016 ruský minister energetiky pohrozil znízením alebo prerusením dodávok plynu skupinou Gazprom v prípade úplného vykonania uvedeného rozhodnutia. Po tretie údajne samotná Komisia v dvoch stanoviskách vydaných v rokoch 2014 a 2015 k dvom návrhom rozhodnutia, ktoré predchádzali osvedcujúcemu rozhodnutiu, zdôraznila relevantnost prevodu kazdodenného prevádzkovania kompresných a meracích staníc na Gaz-System. Konkrétnejsie údajne uviedla riziko, ze ak nedôjde k tomuto prevodu, EuRoPol bude mat neodôvodnený prístup k dôverným informáciám a uchýli sa k diskriminacným praktikám voci konkurentom svojich akcionárov, teda zalobkyne a skupiny Gazprom. Osvedcujúce rozhodnutie sa preto podla nej nemôze hodnotit nezávisle od výhrad vyjadrených v týchto stanoviskách. 77 Z osvedcujúceho rozhodnutia teda podla nej nemozno vyvodit absolútne potvrdenie alebo nepopieratelný dôkaz o tom, ze zo strany skupiny Gazprom nedoslo k postupu obmedzujúcemu hospodársku sútaz vo vztahu k plynovodu Jamal, a to tým viac, ze nevykonanie bodu 2 rozhodnutia mozno pripísat tejto skupine, ktorá teda nadalej protiprávne uplatnuje svoj vplyv na tento plynovod. 78 Komisia podporovaná skupinou Gazprom trvá na tom, ze napadnuté rozhodnutie sa týka výlucne pravdepodobnosti preukázat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Osvedcujúce rozhodnutie je podla nej iba ukazovatelom toho, ze táto pravdepodobnost bola nízka. Hoci totiz Komisia pôvodne zastávala názor, ze Gazprom uplatnuje vplyv nad investíciami týkajúcimi sa polského úseku plynovodu Jamal, toto rozhodnutie podla nej obsahuje zistenia, ze situácia sa v tejto súvislosti zmenila. 79 Pokial ide o odporúcanie previest prevádzkovanie, uvedené v bode 2 osvedcujúceho rozhodnutia, Komisia zdôraznuje, ze toto rozhodnutie bezpodmienecne, a teda právoplatne osvedcuje Gaz-System ako nezávislého prevádzkovatela sústavy. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, takéto rozhodnutie má podla nej skutocný právny dosah, pokial ide o nezávislost dotknutého prevádzkovatela, a nie je cisto deklaratórne. Okrem toho podla nej nenaplnenie tohto odporúcania podla nej nemalo vplyv na zistenia a posúdenia polského úradu týkajúce sa investícií na polskom úseku plynovodu Jamal. 80 Pokial ide o dve stanoviská, ktoré Komisia vydala v rámci postupu na osvedcenie spolocnosti Gaz-System, na jednej strane údajne neboli záväzné. Na druhej strane podla nej cielom týchto stanovísk bolo zarucit plné uplatnenie právnych noriem Únie v odvetví energetiky, ale v rámci preskúmania staznosti nemali vplyv na pochybnosti Komisie, pokial ide o moznost konstatovat v súvislosti s predmetnými tvrdeniami porusenie pravidiel hospodárskej sútaze ako takých. 81 Gazprom tvrdí, ze osvedcujúce rozhodnutie predstavuje dôlezitý ukazovatel o nízkej pravdepodobnosti toho, ze uplatnuje vplyv nad investíciami týkajúcimi sa polského úseku plynovodu Jamal, a teda o nízkej pravdepodobnosti moznosti konstatovat porusenie. 82 Pokial ide o nenaplnenie odporúcania uvedeného v tomto rozhodnutí, staznost podla nej neobsahovala ziadny dôkaz o tom, ze by toto nenaplnenie bolo mozné pripísat blokovaniu zo strany skupiny Gazprom, ktorá zan nie je zodpovedná. Na podporu tohto tvrdenia Gazprom po prvé zdôraznuje, ze v súlade s polským právom je osvedcujúce rozhodnutie konecné a priznáva spolocnosti Gaz-System oprávnenia, ktorých výkonu nemohla bránit, po druhé, ze Gaz-System je jedinou osobou, ktorej je urcené osvedcujúce rozhodnutie, a ze je teda jedinou, ktorá je povinná uplatnovat ho, zatial co naopak neexistuje dôvod vyzadovat, aby EuRoPol (alebo ona sama) uplatnovala toto rozhodnutie, a po tretie, ze polský úrad by v prípade neplnenia tohto rozhodnutia mohol a dokonca musel vymáhat jeho plnenie, najmä ukladaním financných sankcií alebo jeho zrusením. 83 Vseobecný súd pripomína, ze ako uz bolo uvedené v bode 49 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infrastruktúry z dôvodu zalozeného na obmedzenej pravdepodobnosti preukázat porusenie clánku 102 ZFEÚ a vychádzajúceho z dvoch dôvodov, z ktorých prvý sa týka moznosti uplatnit výnimku z dôvodu státneho zásahu a druhý osvedcujúceho rozhodnutia, pricom tento posledný uvedený dôvod sa nachádzal v odôvodneniach 99 az 102 a 109 napadnutého rozhodnutia. 84 V tejto súvislosti je v prvom rade medzi úcastníkmi konania nesporné, ze osvedcujúcim rozhodnutím udelil predseda polského úradu spolocnosti Gaz-System osvedcenie o nezávislosti a najmä pristúpil k rôznym konstatovaniam o kontrole investícií na polskom úseku plynovodu Jamal spolocnostou Gaz-Systemm, ako aj o realizácii urcitých investícií na tomto úseku. 85 Je vsak pravda, ze osvedcujúce rozhodnutie obsahovalo vo svojom výroku aj bod týkajúci sa prevodu kazdodenného prevádzkovania kompresorových a meracích staníc, nachádzajúcich sa na polskom úseku plynovodu Jamal, na Gaz-System. Bez ohladu to, co naznacuje Komisia, vsak otázka tohto prevodu napriek tomu, ze patrí do pôsobnosti právnej úpravy Únie v oblasti plynárenstva, zahrna aspekty hospodárskej sútaze, ktoré môzu patrit do pôsobnosti pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 86 Príslusné útvary Komisie, ktoré sú síce odlisné od GR pre hospodársku sútaz, totiz poukázali na nevyhnutnost zarucit prevod prevádzkovania kompresorových a meracích staníc v obidvoch jej stanoviskách, vydaných 9. septembra 2014 a 19. marca 2015, v rámci postupu na osvedcenie spolocnosti Gaz-System. Konkrétne v stanovisku z 9. septembra 2014 tieto sluzby uviedli, ze prevádzkovanie týchto staníc predstavuje jednu zo základných úloh prevádzkovatela prepravnej sústavy a zdôraznili problematiku v oblasti hospodárskej sútaze vyplývajúcu z prevádzkovania uvedených staníc spolocnostou EuRoPol, teda vlastníkom polského úseku plynovodu Jamal, kedze z dôvodu, ze túto spolocnost ovládajú Gazprom a zalobkyna, je súcastou vertikálne integrovaného podniku. Toto prevádzkovanie uvedených staníc spolocnostou EuRoPol predovsetkým údajne zvysuje riziko diskriminacného správania a umoznuje tomuto podniku získavat dôverné informácie, ktoré by mohli poskytovat konkurencnú výhodu jeho akcionárom, medzi ktorých patrí aj Gazprom. 87 Vseobecnejsie treba uviest, ze právna úprava Únie v oblasti plynárenstva sa nepochybne týka otázok hospodárskej sútaze a ze konkrétne cielom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrusuje smernica 2003/55/ES ([58]Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94), ako vyplýva zo znenia jej odôvodnení 4 az 17, je najmä vytvorit spravodlivé podmienky hospodárskej sútaze pre dodávatelov plynu zavedením nediskriminacného prístupu k prepravným sústavám prostredníctvom oddelenia prevádzkovatela sústavy od vertikálne integrovaného podniku, ktorý túto sústavu vlastní. 88 Tieto úvahy týkajúce sa stanovísk vydaných príslusnými útvarmi Komisie v rámci postupu na osvedcenie spolocnosti Gaz-System nemozno spochybnit tvrdením, ze tieto stanoviská nie sú záväzné, kedze bez ohladu na ich právnu silu je to práve obsah uvedených stanovísk, najmä pokial ide o potenciálne problémy z hladiska hospodárskej sútaze identifikované v týchto stanoviskách, ktorý malo GR pre hospodársku sútaz zohladnit v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa osvedcujúceho rozhodnutia. 89 Okrem toho treba konstatovat, ze tento prevod prevádzkovania kompresorových a meracích staníc sa neuskutocnil v lehote 24 mesiacov uvedenej v bode 2 osvedcujúceho rozhodnutia, teda do 19. mája 2017, ani k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia, teda k 17. aprílu 2019. V tejto súvislosti treba odmietnut tvrdenie, podla ktorého je za toto nesplnenie zodpovedná Gaz-System ako osoba, ktorej bolo urcené osvedcujúce rozhodnutie, ci dokonca zalobkyna ako akcionár ovládajúci EuRoPol spolocne so skupinou Gazprom. 90 Z listu z 30. augusta 2016, ktorý zaslal ruský minister energetiky, totiz vyplýva, ze blokovanie prevodu prevádzkovania pravdepodobne pochádzalo od skupiny Gazprom, nie od zalobkyne alebo spolocnosti Gaz-System, a to bez ohladu na prípadné pochybnosti o tom, ci tento list bol nepriamym dôkazom nátlaku Ruskej federácie na Gazprom alebo ci mohlo predstavovat zásah pozadovaný touto poslednou uvedenou skupinou s cielom obhajovat svoje vlastné záujmy. V kazdom prípade otázka týkajúca sa pôvodu tohto blokovania môze posilnit relevantnost neuskutocnenia prevodu prevádzkovania kompresorových a meracích staníc. 91 Z toho vyplýva, ze Komisia nemohla priznat rozhodujúci význam osvedcujúcemu rozhodnutiu bez toho, aby zohladnila bod 2 výroku tohto rozhodnutia a vseobecnejsie okolnosti vztahujúce sa na neuskutocnenie prevodu prevádzkovania kompresorových a meracích staníc. 92 V druhom rade treba zdôraznit, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze zistenia a posúdenia uvedené v osvedcujúcom rozhodnutí a týkajúce sa investícií na polskom úseku plynovodu Jamal jej umoznovali dospiet k záveru, ze jej predbezné obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze, identifikované v OV vydanom vo veci AT.39816, ktoré sa týkali výhrad v súvislosti s plynovodom Jamal, sa nepotvrdili, a teda ze v tejto súvislosti nebol nevyhnutný ziadny záväzok. 93 Ako vsak uviedla zalobkyna, obsah jej staznosti prekracoval rozsah výhrad, na ktoré sa vztahovalo OV, a najmä tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infrastruktúry sa vztahovali na praktiky prekracujúce samotnú otázku kontroly investícií na polskom úseku plynovodu Jamal. Ako je totiz uvedené v bode 19 vyssie, tieto tvrdenia uvedené v staznosti súbezne, sa vseobecnejsie týkali postupov, ktorými mala Gazprom ukladat rôzne podmienky, konkrétne ze vyzadovala zmeny stanov spolocnosti EuRoPol, ktoré by jej umoznili blokovat akúkolvek cinnost tejto poslednej uvedenej spolocnosti, ktorú by povazovala za odporujúcu jej záujmom, ze si vyzadovala urcité dolozky v zmluve o správe, ktorú mali uzavriet EuRoPol a Gaz-System, a ze ziadala, aby zalobkyna, aj vo svojom postavení akcionára spolocnosti EuRoPol, súhlasila so vzdaním sa niektorých pohladávok voci spolocnosti RUE a skupine Gazprom. 94 Komisia preto tým, ze sa odvolala na zistenia a posúdenia uvedené v osvedcujúcom rozhodnutí, týkajúce sa investícií na polskom úseku plynovodu Jamal, obmedzila tvrdenia uvedené v staznosti len na rozsah výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal uvedených v OV. 95 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, vsak takýto prístup nemozno odôvodnit skutocnostou, ze ako vyplýva zo samotnej staznosti, Gazprom povazovala podmienky viazuce sa na uzavretie zmluvy o dodaní dodatocného objemu plynu za jeden celok, v dôsledku coho zistenia a posúdenia týkajúce sa investícií na polskom úseku plynovodu Jamal mali vplyv na celkové posúdenie týchto podmienok. Ako totiz vyplýva z predchádzajúceho bodu, dotknuté postupy mali rôznu povahu, najmä pokial sa týkali aj vzdania sa pohladávok voci spolocnosti RUE a skupine Gazprom, a presahovali túto otázku investícií. 96 Pokial ide o zvysnú cast, v rozsahu, v akom Komisia spochybnuje predpoklad zalobkyne, podla ktorého by bolo vhodnejsie vyriesit v rámci konania vo veci hospodárskej sútaze tazkosti, ktoré vsak súvisia s uplatnovaním právnej úpravy Únie v oblasti plynárenstva, je potrebné poznamenat, ze Komisia sa mohla v prípade potreby odvolat ako na kritérium posúdenia záujmu Únie na dôvod zamietnutia staznosti spojený so skutocnostou, ze existovali iné spôsoby umoznujúce nápravu dotknutých praktík alebo prinajmensom niektorých z nich, ako napríklad overenie dodrziavania tejto právnej úpravy polskými orgánmi. Komisia vsak bola povinná zarucit, aby bola zalobkyna v tejto súvislosti úcinne vypocutá, a jasne odôvodnit napadnuté rozhodnutie, kedze tieto povinnosti majú o to zásadnejsí význam, ze má sirokú mieru volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, [59]T-432/10, neuverejnený, [60]EU:T:2013:538, bod [61]27 a citovanú judikatúru). 97 Pokial teda ide o tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infrastruktúry, Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zistenia a posúdenia týkajúce sa investícií na polskom úseku plynovodu Jamal uvedené v osvedcujúcom rozhodnutí odôvodnujú záver, ze existuje len obmedzená pravdepodobnost preukázat porusenie clánku 102 ZFEÚ. 98 Z uvedeného vyplýva, ze pokial ide o porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 uvedené v bode 60 vyssie, v súlade so závermi uvedenými v bodoch 71 az 73 vyssie treba dospiet k záveru, ze aj s prihliadnutím na druhý dôvod týkajúci sa osvedcujúceho rozhodnutia by konanie vo veci AT.40497 mohlo dospiet k odlisnému výsledku a ze napadnuté rozhodnutie mohlo mat iný obsah, a v dôsledku toho toto porusenie spôsobuje zrusenie tohto rozhodnutia. 99 Vseobecný súd vsak povazuje za vhodné preskúmat druhú cast piateho zalobného dôvodu. O druhej casti piateho zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 773/2004 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ v rozsahu, v akom mala Komisia vychádzat zo zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa obmedzení dodávok pocas zimnej sezóny 2014/2015 100 Podla zalobkyne Komisia viackrát vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked odmietla tvrdenia týkajúce sa obmedzení dodávok pocas zimnej sezóny 2014/2015, uvedené v bode 19 vyssie a spracované v rámci bodu 2.4.2 napadnutého rozhodnutia, pricom ak by k nim nedoslo, mohla by dospiet k záveru, ze záujem Únie spocíval v odstránení rizika, ze Gazprom bude môct znovu pouzívat obmedzenia dodávok na to, aby zabránil spätnému vývozu plynu. 101 Po prvé sa mala Komisia nesprávne domnievat, ze riziko vplyvu vyplývajúceho z prerusenia dodávok plynu sa uz znízilo z dôvodu zlepsenia pripojenia polského trhu s nemeckým trhom. Zavedenie reverzných fyzických tokov k plynovodu Jamal totiz podla zalobkyne predchádzalo ohlásenému incidentu, lebo k nemu doslo v apríli 2014. Okrem toho bolo toto zlepsenie podla zalobkyne neuzitocné pre ostatné clenské státy dotknuté predmetnými obmedzeniami. 102 Po druhé Komisia podla zalobkyne nesprávne konstatovala, ze nemá dôkazy o tom, ze uvedená udalost predstavuje zneuzitie dominantného postavenia, hoci nesprávne preskúmala dôkazy, ktoré mala k dispozícii. Ciel obmedzit spätný vývoz plynu na Ukrajinu je totiz podla zalobkyne preukázaný verejným vyhlásením ruského ministra energetiky z 25. septembra 2014, ktoré je uvedené tak v staznosti, ako aj v odpovedi na list o zámere zamietnut staznost. Podla nej boli tiez predlozené dalsie zhodujúce sa dôkazy, ktoré preukazujú, ze tieto obmedzenia sa dotkli aj Madarska, Rakúska a Slovenska a ze Madarsko prerusilo ich spätný vývoz na Ukrajinu. Neskôr okrem hrozieb obsiahnutých v liste z 30. augusta 2016 k takýmto obmedzeniam podla nej doslo aj v roku 2018 v Rumunsku a na Ukrajine. 103 Po tretie mala Komisia nesprávne kvalifikovat namietané obmedzenia ako zmluvné porusenia, za ktoré by zalobkyna mohla ziadat náhradu skody na základe uplatnenia zmluvných mechanizmov na riesenie sporov. Táto kvalifikácia vsak podla nej vyplýva z nezohladnenia sirsieho kontextu týchto obmedzení, konkrétne stratégie skupiny Gazprom smerujúcej k obmedzeniu hospodárskej sútaze. Okrem toho skutocnost, ze urcitý postup zapadá do zmluvného kontextu a ze existuje zmluvný mechanizmus riesenia konfliktov, podla zalobkyne sama osebe neznamená, ze zásah Komisie by nebol odôvodnený, pretoze tieto okolnosti nevylucujú existenciu protisútazných postupov. 104 Po stvrté na rozdiel od toho, co sa mala domnievat Komisia, postup namietaný zalobkynou sa podla nej este neukoncil a este stále má vplyv na súcasný stav hospodárskej sútaze. Stanovisko, ktoré zastáva Komisia, totiz podla zalobkyne vyplýva z nezohladnenia iných okolností, ako sú iné príklady obmedzení, uvedené zalobkynou, a z nezohladnenia skutocnosti, ze takéto obmedzenia sa pouzívajú ako nástroj s protisútazným cielom, aby sa rozdrobovali trhy alebo poskytovali zelané ústupky zákazníkom skupiny Gazprom. Okrem toho Komisia podla zalobkyne nezohladnila skutocnost, ze rozvoj infrastruktúry prepravy plynu, kontrolovanej skupinou Gazprom, ktorá umoznuje obíst clenské státy strednej Európy (plynovod Nord Stream 1 a projekty plynovodov Nord Stream 2 a TurkStream), posilnujú jej schopnosti uplatnovat takéto postupy, co nebolo vyriesené záväzkami skupiny Gazprom vyhlásenými za záväzné v rámci veci AT.39816. 105 Komisia podporovaná skupinou Gazprom spochybnuje, ze doslo k nesprávnym posúdeniam, ktoré uvádza zalobkyna, v dôsledku coho navrhuje zamietnut túto cast zalobného dôvodu. 106 V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia a z listu o zámere zamietnut staznost vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze nemusí dalej skúmat tvrdenia týkajúce sa obmedzení dodávok pocas zimnej sezóny 2014/2015 hlavne zo styroch dôvodov. Po prvé predmetné postupy podla nej predstavovali spor zmluvnej povahy, pricom dôkazy, ktoré mala k dispozícii, jej neumoznili dospiet k záveru, ze islo o zneuzívajúce postupy. Po druhé mechanizmus riesenia sporov stanovený v zmluve medzi skupinou Gazprom a zalobkynou podla Komisie ponúkal alternatívu k vysetrovaniu hospodárskej sútaze, ako aj vhodný prostriedok na nápravu týchto postupov. Po tretie uvedené postupy podla nej patrili do minulosti bez toho, aby sa ukázalo, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia majú vplyv na hospodársku sútaz. Napokon po stvrté zlepsenie prepojenia medzi Nemeckom a Polskom podla nej výrazne znízilo riziko, ze Polsko bude mat v budúcnosti problémy s dodávkami. 107 Pokial ide o prvý dôvod, Vseobecný súd uvádza, ze hlavným dôkazom svedciacim v prospech existencie potenciálne zneuzívajúceho správania je verejné vyhlásenie ruského ministra energetiky z 25. septembra 2014, z ktorého vyplýva, ze úcelom obmedzenia dodávok malo byt zabránit spätnému vývozu plynu z dotknutých státov SVE na Ukrajinu. Ako vsak tvrdí Komisia, tento dôkaz nemôze postacovat na konstatovanie porusenia clánku 102 ZFEÚ, ani sám osebe nemôze odôvodnit dalsie vysetrovanie týchto obmedzení, a to tým viac, ze ako vyplýva z listu o zámere zamietnut staznost, uvedené obmedzenia bolo mozné vysvetlit iným dôvodom, a to vytvorením ruských rezerv plynu, a to aj za predpokladu, ze dôveryhodnost tohto iného vysvetlenia by bolo mozné spochybnit. 108 To nie je spochybnené skutocnostou, ze obmedzenia dodávok pocas zimnej sezóny 2014/2015 by mohli byt súcastou vseobecnej stratégie skupiny Gazprom, ktorá mala byt zdokumentovaná v OV vydanom vo veci AT.39816 a mala byt dalej potvrdená hrozbami uvedenými v liste z 30. augusta 2016. 109 Hoci takáto stratégia bola spomenutá v OV, skladá sa z rôznych kategórií postupov a aj za predpokladu, ze úcelom týchto obmedzení by bolo zabránit spätnému vývozu na Ukrajinu, takéto obmedzenia sa odlisujú od postupov uvedených v OV, ktoré sa týkajú obchodu medzi dotknutými státmi SVE, ako aj údajných hrozieb uvedených v liste z 30. augusta 2016, ktoré sa týkajú správy polského úseku plynovodu Jamal. Komisia preto bola oprávnená preskúmat uvedené obmedzenia izolovane, a to aj vzhladom na skutocnost, ze rozhodnutie prijaté vo veci AT.39816, preskúmané najmä v bodoch 2.2 a 2.3 napadnutého rozhodnutia, vyhlásilo záväzky, ktoré prijala Gazprom s cielom rozptýlit obavy Komisie z narusenia hospodárskej sútaze v tejto veci, za záväzné. 110 Okrem toho zvýsenie nákladov na prepojenie pocas zimnej sezóny 2014/2015 a skutocnost, ze obmedzenia dodávok pocas tejto sezóny sa dotkli viacerých clenských státov, nielen Polskej republiky, na co poukazuje zalobkyna, nie sú ako také spôsobilé preukázat porusenie clánku 102 ZFEÚ. 111 Pokial ide o druhý dôvod, je pravda, ako tvrdí zalobkyna, ze zmluvná povaha praktiky a existencia zmluvného spôsobu riesenia sporov nevylucujú, ze táto praktika predstavuje porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Nadalej vsak platí, ze zalobkyna nespochybnila, ze ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, v jej zmluve o dodávkach plynu uzavretej so skupinou Gazprom existuje takýto spôsob riesenia sporov. Komisia pritom môze platne zohladnit existenciu alternatívnych spôsobov, ktoré v zásade umoznujú napravit postupy napadnuté stazovatelom. 112 Pokial ide o tretí dôvod, a to, ze predmetné obmedzenia dodávok patria do minulosti, z dôvodov uvedených v bode 108 vyssie treba uviest, ze Komisia mohla tieto obmedzenia posudzovat izolovane. Ostatné okolnosti, ktoré uvádza zalobkyna, najmä problémy, ktoré údajne spôsobila Gazprom v Rumunsku v roku 2018 a údajné zasahovanie tohto podniku do infrastruktúry prepravy plynu v Európe, aj za predpokladu, ze by predstavovali praktiky porovnatelné s uvedenými obmedzeniami, neboli namietané pocas správneho konania alebo predstavujú prílis vseobecné tvrdenia na to, aby spochybnili posúdenie Komisie. 113 Pokial ide o stvrtý dôvod, stací konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje, ze prepojenie medzi Nemeckom a Polskom sa zlepsilo, ani zvýsenie objemu plynu prepraveného z tohto prvého do tohto druhého státu od roku 2016. 114 Preto treba dospiet k záveru, ze Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze neexistujú dostatocné dôvody na dalsie vysetrovanie tvrdení týkajúcich sa obmedzení dodávok pocas zimnej sezóny 2014/2015. 115 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, a osobitne na záver uvedený v bode 98 vyssie, podla ktorého Komisia porusila clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, kedze v prípade, ze by nedoslo k tomuto poruseniu, konanie vo veci AT.40497 by mohlo viest k inému výsledku a napadnuté rozhodnutie by mohlo mat iný obsah, treba vyhoviet zalobe. Za týchto okolností sa Vseobecný súd domnieva, ze nie je potrebné rozhodnút o návrhu zalobkyne na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania. O trovách 116 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania zalobkyne v súlade s jej návrhom. 117 Okrem toho podla clánku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozhodnút, ze aj iní vedlajsí úcastník konania nez clenský stát alebo institúcia Únie znása svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci teda Gazprom znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora), rozhodol takto: 1. Rozhodnutie Európskej komisie C(2019) 3003 final zo 17. apríla 2019 týkajúce sa zamietnutia staznosti (vec AT.40497 - Polské ceny plynu) sa zrusuje. 2. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli spolocnosti Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A. 3. Gazprom PJSC a Gazprom export LLC znásajú svoje vlastné trovy konania. Van der Woude Svenningsen Barents Mac Eochaidh Pynnä Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. februára 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [62]*1 ) Jazyk konania: polstina. ( [63]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxHY1LI/L84892-8446TMP.html#t-ECR_62019TJ0399_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:081:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 6. file:///tmp/lynxXXXXxHY1LI/L84892-8446TMP.html#t-ECR_62019TJ0399_SK_01-E0002 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&anchor=#point34 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&anchor=#point35 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&anchor=#point35 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&anchor=#point37 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&anchor=#point27 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&anchor=#point36 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A531&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A531 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A531&anchor=#point33 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A531&anchor=#point34 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&anchor=#point60 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&anchor=#point65 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A336&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A336 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A336&anchor=#point119 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A91&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A91 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A91&anchor=#point60 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A336&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A336 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A336&anchor=#point121 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&anchor=#point60 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&anchor=#point65 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point80 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A774&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A774 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A774&anchor=#point113 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A248&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A248 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A248&anchor=#point47 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&anchor=#point1128 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&anchor=#point1150 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&anchor=#point27 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:211:TOC 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&anchor=#point27 62. file:///tmp/lynxXXXXxHY1LI/L84892-8446TMP.html#c-ECR_62019TJ0399_SK_01-E0001 63. file:///tmp/lynxXXXXxHY1LI/L84892-8446TMP.html#c-ECR_62019TJ0399_SK_01-E0002