ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá rozsírená komora) z 9. júna 2021 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Predaj nápojov v plechovkách v prihranicných obchodoch v Nemecku zahranicným rezidentom - Oslobodenie od zálohy pod podmienkou, ze kúpené nápoje sa skonzumujú mimo nemeckého územia - Staznost - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Aktívna legitimácia - Prípustnost - Podmienky na zacatie konania vo veci formálneho zistovania - Nesprávne právne posúdenie - Vázne tazkosti - Pojem 'státna pomoc` - Státne prostriedky - Neulozenie pokuty" Vo veci T-47/19, Dansk Erhverv, so sídlom v Kodani (Dánsko), v zastúpení: T. Mygind a H. Peytz, advokáti, zalobca, ktorého v konaní podporuje: Danmarks Naturfredningsforening, so sídlom v Kodani, v zastúpení: T. Mygind a H. Peytz, advokáti, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Stromsky a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: J. Möller, R. Kanitz, S. Heimerl a S. Costanzo, splnomocnení zástupcovia, a Interessengemeinschaft der Grenzhändler (IGG), so sídlom vo Flensburgu (Nemecko), v zastúpení: M. Bauer a F. von Hammerstein, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2018) 6315 final zo 4. októbra 2018 o státnej pomoci SA.44865 (2016/FC) - Nemecko - Údajná pomoc v prospech nemeckých pohranicných obchodov s nápojmi, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia S. Gervasoni (spravodajca), P. Nihoul, R. Frendo a J. Martín y Pérez de Nanclares, tajomník: E. Artemiou, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. novembra 2020, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Nemecký systém zálohovania urcitých jednorazových nápojových obalov 1 Verordnung über die Vermeidung und Verwertung von Verpackungsabfällen (Verpackungsverordnung) (nariadenie o predchádzaní a recyklácii odpadov z obalov) z 21. augusta 1998 (BGBl. 1998 I, s. 2379, dalej len "VerpackV") preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov ([2]Ú. v. ES L 365, 1994, s. 10; Mim. vyd. 13/013, s. 349). 2 § 9 ods. 1 VerpackV zavádza systém zálohovania urcitých jednorazových nápojových obalov (dalej len "systém zálohovania"). Uvádza najmä toto: "Obchodníci, ktorí uvádzajú na trh nápoje v jednorazových nápojových obaloch s objemom 0,1 litra az 3 litre, sú povinní svojim zákazníkom úctovat zálohu aspon 0,25 eura za obal, vrátane dane z pridanej hodnoty. Prvá veta vyssie sa neuplatnuje na obaly predané konecným spotrebitelom mimo územnej pôsobnosti VerpackV. Zálohu fakturuje kazdý predajca na výstupe vo vsetkých stádiách obchodného retazca az do predaja obalu konecnému spotrebitelovi. Na obale nápojov predávaných v jednorazových nápojových obaloch, ktoré podliehajú povinnosti zálohy podla prvej vety tohto odseku, predajcovia pred ich uvedením na trh jasne viditelným a citatelným spôsobom uvedú, ze sú predmetom zálohy, a zapoja sa do systému zálohovania zavedeného na spolkovej úrovni, ktorý umoznuje úcastníkom urovnat medzi sebou ziadosti o vrátenie sumy zálohy. Suma zálohy sa vráti pri vrátení obalu. Nemozno ju vrátit pri nevrátení obalu..." 3 Záloha sa musí vyberat vo vsetkých stádiách distribucného retazca az po predaj výrobku konecnému spotrebitelovi a jej suma musí byt vrátená po vrátení obalu. 4 Podla § 15 ods. 1 bodu 14 VerpackV nevybratie zálohy v rozpore s ustanoveniami jeho § 9 ods. 1 predstavuje správny priestupok. § 69 ods. 3 Gesetz zur Neuordnung des Kreislaufwirtschafts und Abfallrechts (zákon o prepracovaní práva obehovej ekonomiky a práva o odpadoch) z 24. februára 2012 (BGBl. 2012 I, s. 212, dalej len "zákon o prepracovaní práva o odpadoch") stanovuje, ze tento druh priestupku mozno potrestat pokutou maximálne 100000 eur. 5 Systém zálohovania nadobudol úcinnost 1. januára 2003. 6 V roku 2005 podniky nemeckého odvetvia maloobchodného predaja a nápojov vytvorili Deutsche Pfandsystem GmbH (dalej len "DPG"). DPG poskytuje právny a organizacný rámec, ktorý umoznuje distribútorom zúcastnujúcim sa na systéme zálohovania, aby navzájom pristúpili ku kompenzácii zálohy. B. Správne konanie 7 Zalobca, Dansk Erhverv, je profesijné zdruzenie zastupujúce záujmy dánskych podnikov. Dna 14. marca 2016 podal na Európsku komisiu staznost v oblasti státnej pomoci. 8 Podla tejto staznosti Spolková republika Nemecko poskytla skupine podnikov maloobchodného predaja zo severu Nemecka, teda obchodom nachádzajúcim sa blízko hranice a zameriavajúcim sa výlucne na spotrebitelov s bydliskom v pohranicných krajinách, najmä v Dánsku, protiprávnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, ktorá spocíva v oslobodení od vseobecnej povinnosti vyberat zálohu za jednorazové nápojové obaly, stanovenej v § 9 ods. 1 VerpackV. 9 Zalobca v tejto súvislosti spresnil, ze prihranicné obchody predávali dánskym a svédskym spotrebitelom nápoje balené do jednorazových obalov bez vyberania príslusných záloh (0,25 eura vrátane vsetkých daní za plechovku). Podla zalobcu tieto obchody nevyberajú zálohu so súhlasom orgánov dvoch dotknutých spolkových krajín, a to Slezvicko-Holstajnsko a Meklenbursko-Predné Pomoransko (Nemecko). Tieto orgány totiz neukladajú pokuty prihranicným obchodom, ak nevyberajú zálohu. Okrem toho oslobodenie od zálohy zahrna aj oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (DPH) týkajúce sa sumy tejto zálohy. 10 Podla nemeckých spolkových orgánov, na ktoré sa Komisia obrátila s otázkami v nadväznosti na staznost zalobcu, sú ceny piva a iných nápojov v pohranicných krajinách, ako je Dánsko, ovela vyssie nez v Nemecku, z dôvodu rozdielov, najmä pokial ide o velkoobchodné ceny, DPH a spotrebné dane. V dôsledku toho sa rozvinul specializovaný cezhranicný obchod, v rámci ktorého sa maloobchodníci usadení v oboch dotknutých spolkových krajinách zameriavajú na cezhranicných zákazníkov, najmä dánskych. Priblizne dvadsat podnikov zoskupujúcich sestdesiat obchodov vykonáva takýto cezhranicný obchod. Tieto podniky (dalej len "prihranicné obchody") zamestnávajú priblizne 3000 osôb a vytvorili Interessengemeinschaft der Grenzhändler (IGG), zdruzenie zastupujúce záujmy prihranicných obchodov. Ponuka týchto predajných miest, ktoré sa vo vseobecnosti nachádzajú vo vzdialenosti niekolkých kilometrov od nemecko-dánskej hranice alebo prístavov trajektov, sa skladá prevazne z dánskych a svédskych výrobkov. Predávajú hlavne pivo, minerálnu vodu a osviezujúce nápoje, ale aj víno, liehoviny, cukrovinky a tabakové výrobky. Pivo, minerálna voda a osviezujúce nápoje sa predávajú výlucne vo velkých baleniach, a to prostredníctvom "kartónov" (najmä kartónov obsahujúcich 24 plechoviek zabalených pod plastovou fóliou). 11 Nemecké spolkové orgány tiez uviedli, ze vykonanie VerpackV a v dôsledku toho systému zálohovania patrí do zodpovednosti regionálnych orgánov v súlade s rozdelením právomocí stanoveným v Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland (základný zákon Spolkovej republiky Nemecko) z 23. mája 1949 (BGBl 1949 I, s. 1, dalej len "GG"). Domnievajú sa, ze iba tieto orgány môzu uplatnit ustanovenia VerpackV prostredníctvom správneho príkazu alebo ulozením pokút, pricom spolková vláda nemá z tohto dôvodu ziadnu vlastnú vykonávaciu právomoc. 12 Nakoniec nemecké spolkové orgány uviedli, ze prihranicné obchody boli povinné vyberat zálohu podla VerpackV, ale dodali, ze vzhladom na systém zálohovania, ktorého cielom je najmä podporit existujúci nemecký systém recyklácie, v ktorom sú prázdne jednorazové nápojové obaly opätovne zavedené do hospodárskeho obehu, vykonávacie orgány oboch dotknutých spolkových krajín (dalej len "príslusné nemecké regionálne orgány") sa domnievali, ze povinnost vybrat zálohu sa neuplatnuje na prihranicné obchody, ak boli nápoje predané výlucne zákazníkom s bydliskom v Dánsku a ak sa títo zákazníci písomne zaväzovali (podpísaním "vývozného vyhlásenia") skonzumovat tieto nápoje a zlikvidovat ich obal mimo nemeckého územia. Nemecké spolkové orgány spresnili, ze kazdý z týchto predajov bol zaregistrovaný oddelene s menom zákazníka, jeho císlom dokladu totoznosti, jeho podpisom a císlom pokladnicného dokladu. Okrem toho uviedli, ze predaj bez zálohy sa obmedzoval na kartóny balené pod plastovou fóliou (ktoré v zásade obsahovali 24 plechoviek). C. Rozhodnutie prijaté Komisiou 13 Dna 4. októbra 2018 Komisia prijala rozhodnutie C(2018) 6315 final o státnej pomoci SA.44865 (2016/FC) - Nemecko - Údajná pomoc v prospech nemeckých pohranicných obchodov s nápojmi (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 14 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia obmedzila na preskúmanie podmienky týkajúcej sa státnych prostriedkov stanovenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti Komisia postupne preskúmala tri opatrenia, ktoré mohli predstavovat zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov (dalej len "sporné opatrenia"): nevyberanie samotnej zálohy, nevyberanie DPH zo zálohy a neulozenie pokuty podnikom, ktoré nevyberajú zálohu. 15 Pokial ide o nevyberanie zálohy, Komisia v odsekoch 32 a 33 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze toto opatrenie nepredstavovalo státnu pomoc, kedze systém zálohovania nie je financovaný zo státnych prostriedkov. Uviedla, ze stazovatel netvrdil, ze nevyberanie zálohy predstavuje samo osebe opatrenie financované z takýchto prostriedkov. 16 Pokial ide o nevyberanie DPH zo zálohy, Komisia v odsekoch 41 a 42 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze ked zálohy neboli fakturované prihranicnými obchodmi ich zákazníkom, nevyberanie DPH, ktorá sa na nu vztahuje, zo strany prihranicných obchodov a následne státu, bolo normálnym dôsledkom uplatnenia vseobecných pravidiel v oblasti DPH. Podla Komisie totiz vzhladom na to, ze DPH sa má vyberat z ceny transakcie (poskytnutie sluzby alebo dodanie tovaru), v prípade, ze táto transakcia chýba, nie je potrebné vyberat ju. Komisia z toho vyvodila, ze nevyberanie DPH svojím úcelom a struktúrou nesledovalo vytvorenie výhody, ktorá by predstavovala dodatocné zatazenie pre stát, a ze toto opatrenie teda nebolo státnou pomocou. 17 Pokial ide o neulozenie pokuty podnikom, ktoré neuplatnovali systém zálohovania, Komisia najprv definovala vseobecný rámec analýzy uplatnitelný v oblasti neulozenia pokuty (odseky 45 az 49 napadnutého rozhodnutia) a následne uplatnila tento rámec analýzy na neulozenie pokuty (odseky 50 az 69 napadnutého rozhodnutia). 18 Komisia v odsekoch 45 a 47 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze podla judikatúry oslobodenie od povinnosti zaplatit pokutu môze v zásade predstavovat výhodu poskytnutú zo státnych prostriedkov. Spresnila vsak, ze pokial ide o urcenie, ci bola splnená podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov, je v zásade potrebné rozlisovat prípady, ked vnútrostátne orgány stanovili moznost vyhnút sa plateniu zvycajne splatnej pokuty, od prípadov, ked neulozili sankciu, pretoze výslovne povolili urcité správanie. 19 Komisia v odsekoch 48 a 49 napadnutého rozhodnutia dodala, ze výklad vnútrostátneho pravidla stanovujúceho povinnost môze byt pre samotné vnútrostátne orgány zlozitý, najmä ak sú poverené jeho uplatnovaním. Ked tieto orgány celili váznym a odôvodneným pochybnostiam, pokial ide o rozsah a výklad takejto povinnosti, neulozenie pokuty nebolo nevyhnutne výsledkom rozhodnutia uvedených orgánov nevybrat splatné pokuty, ale len jednoduchým dôsledkom tazkostí pri výklade. Takéto tazkosti boli podla Komisie nanestastie vlastné kazdému právnemu systému, hoci sa vo vseobecnosti obmedzovali na niektoré konkrétne ustanovenia. V dôsledku toho sa Komisia domnievala, ze je tiez potrebné rozlisovat medzi situáciami, v ktorých orgány celia tazkostiam pri výklade zákona v rámci bezného výkonu ich právomocí verejnej moci, a situáciami, v ktorých sa rozhodli nevyberat pokuty, ktoré sú napriek tomu splatné, alebo umoznujú podnikom vyhnút sa ich zaplateniu. Komisia dalej v odseku 50 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze príslusné nemecké regionálne orgány sa domnievali, ze prihranicné obchody plne v súlade s právom neboli povinné vyberat zálohu, takze jej nevyberanie podla nich nepredstavovalo porusenie a ze neulozenie pokuty bolo len jednoduchým dôsledkom tejto absencie porusenia. 20 Komisia vsak v odseku 51 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze sa jej vzhladom na znenie § 9 ods. 1 VerpackV zdá, ze toto ustanovenie v rozsahu, v akom sa uplatnuje na "nemecké územie" a na "uvedenie nápoja do obehu", treba chápat tak, ze ukladá prihranicným obchodom povinnost vyberat zálohu. 21 V odseku 52 napadnutého rozhodnutia vsak dodala, ze bolo tiez mozné sa domnievat, ze neexistencia povinnosti prihranicných obchodov vyberat zálohu, ak predávajú nápoje v plechovkách výlucne spotrebitelom, ktorí sú "zahranicní rezidenti", ktorí sa zaviazali skonzumovat tieto nápoje mimo Nemecka, je v súlade s hlavnými zásadami VerpackV. 22 Komisia v odseku 53 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze príslusné nemecké regionálne orgány na odôvodnenie svojho výkladu VerpackV, podla ktorého prihranicné obchody neboli povinné vyberat zálohu, vychádzali z ciela tohto ustanovenia, ktorým je podporovat vrátenie jednorazových nápojových obalov v Nemecku, a presnejsie motivovat zákazníkov, najmä v Nemecku, aby odovzdali prázdne nápojové obaly do systému zberu a recyklácie zavedeného v celej krajine, ktorý je nemeckým rezidentom lahko dostupný. Komisia spresnila, ze podla výkladu príslusných nemeckých regionálnych orgánov tento ciel nevyzaduje uplatnenie zálohy na nápoje v plechovkách, ktoré sa skonzumujú v zahranicí a ktorých obaly sa v Nemecku nevracajú. Dodala, ze podla výkladu príslusných nemeckých orgánov sa prihranicné obchody nachádzali v rovnakej situácii ako vývozcovia nápojov v plechovkách, ktorí predávali výrobky, ktoré neboli urcené na konzumáciu v Nemecku a ktorých obaly boli urcené na zlikvidovanie daleko od zariadení na recykláciu integrovaných do nemeckého systému. VerpackV neukladalo týmto vývozcom povinnost vyberat zálohu. 23 Komisia v odsekoch 56 az 58 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze stanovisko príslusných nemeckých regionálnych orgánov vychádzalo najmä zo správy vypracovanej v roku 2005 na ziadost prihranicných obchodov profesorom práva. Podla tejto správy bola povinnost vyberat zálohu ulozená týmto obchodom v rozpore s GG, niektorými ustanoveniami primárneho práva Európskej únie, konkrétne clánkami 18, 34 a 35 ZFEÚ, ako aj s clánkom 7 ods. 1 smernice 94/62 v rozsahu, v akom sa vztahovala na predaj nápojov s plechovkách konzumovaných v zahranicí. Predovsetkým záloha predstavovala prekázku obchodu pre konecných spotrebitelov v prihranicných obchodoch, ktorí v ziadnom prípade neprinásali prázdne nápojové obaly pre vrátenie sumy zálohy. 24 Komisia v odsekoch 59 a 60 napadnutého rozhodnutia dodala, ze podla inej správy, ktorá bola tiez vyhotovená v roku 2005, ale tentoraz na ziadost nemeckej spolkovej vlády, systém zálohovania neporusuje ani GG, ani právo Únie, zatial co nevyberanie zálohy prihranicnými obchodmi od zákazníkov konzumujúcich nápoje v zahranicí je v rozpore so smernicou 94/62. 25 Komisia v odseku 61 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze hoci výklad prijatý príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi nebol v súlade s výkladom spolkových orgánov, kedze tento výklad nebol potvrdený súdnym rozhodnutím, jediné súdne rozhodnutia z roku 2003 dosvedcovali výklad príslusných nemeckých regionálnych orgánov, co spolkové orgány uznali. 26 Na základe týchto práve uvedených skutocností Komisia, ktorá sa domnievala, ze kedze bolo mozné predpokladat, ze ak spotrebitel kupoval nápoj v Nemecku s cielom, aby si ho vzal do iného clenského státu, obal tohto nápoja sa nevráti do Nemecka, ale ocitne sa v systéme nakladania s odpadom iného clenského státu, uviedla, ze sa zdá byt rozumné upustit od povinnosti vyberat zálohu, ked spotrebitel podpísal vývozné vyhlásenie, pricom sa zaviazal vziat si nápoj do iného clenského státu, aby ho tam skonzumoval a zlikvidoval tam jeho obal (odsek 65 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez pripomenula, ze clenské státy sa môzu slobodne rozhodnút vyberat alebo nevyberat zálohu pod podmienkou dodrzania zásady zákazu diskriminácie (odsek 67 napadnutého rozhodnutia). Uviedla, ze výklad podaný príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi predstavuje primeraný kompromis medzi cielom ochrany zivotného prostredia sledovaným smernicou 94/62 a volným pohybom tovaru (odsek 68 napadnutého rozhodnutia). 27 Komisia dospela k záveru, ze príslusné nemecké regionálne orgány tak mali v rámci bezného výkonu svojich právomocí verejnej moci vázne a odôvodnené pochybnosti o rozsahu a výklade povinnosti vyberat zálohu. V takom prípade neulozenie pokuty nepredstavuje výhodu poskytnutú zo státnych prostriedkov, a toto opatrenie teda nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc (odsek 69 napadnutého rozhodnutia). II. Konanie a návrhy úcastníkov 28 Podaním do kancelárie Vseobecného súdu 23. januára 2019 zalobca podal túto zalobu. 29 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 18. apríla 2019 Spolková republika Nemecko podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím z 9. septembra 2019 predseda deviatej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. Spolková republika Nemecko podala svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania a ostatní úcastníci konania predlozili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu v stanovených lehotách. V tomto vyjadrení vyhlásila, ze sa v celom rozsahu pripája k tvrdeniam Komisie. 30 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 26. apríla 2019 Danmarks Naturfredningsforening (dalej len "DN"), zdruzenie na ochranu zivotného prostredia v Dánsku, podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobcu. Uznesením z 10. septembra 2019 predseda deviatej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. DN predlozilo svoje vyjadrenie a hlavní úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 31 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 7. mája 2019 IGG podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 10. septembra 2019 predseda deviatej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. IGG predlozilo svoje vyjadrenie a hlavní úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 32 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu v súlade s clánkom 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do stvrtej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 33 Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku na návrh stvrtej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 34 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré ich vyzval odpovedat na pojednávaní. 35 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní z 19. novembra 2020. 36 Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 37 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobcovi povinnost nahradit trovy konania. 38 Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobcovi povinnost nahradit trovy konania. 39 DN navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 40 IGG navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobcovi povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav 41 V prvom rade treba preskúmat prípustnost zaloby a potom posúdit dôvodnost tvrdení uvádzaných zalobcom. A. O prípustnosti zaloby 42 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe spochybnila aktívnu legitimáciu zalobcu tým, ze vyjadrila "pochybnosti", pokial ide o existenciu narusenia hospodárskej sútaze spôsobeného spornými opatreniami, ktoré by mohlo zalobcu stavat do nepriaznivej situácie. Komisia v tejto súvislosti v duplike uviedla, ze zalobca nepredlozil dôkazy o totoznosti svojich clenov a cinnostiach, ktoré vykonávajú. 43 Na pojednávaní vsak Komisia v odpovedi na otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa uplatnenia relevantnej judikatúry v prejednávanej veci upustila od vznesenia námietky neprípustnosti zalozenej na nedostatku aktívnej legitimácie zalobcu, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 44 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze zdruzenie, ktoré rovnako ako zalobca zastupuje záujmy konkurentov príjemcov opatrenia, je dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [3]C-487/06 P, [4]EU:C:2008:757, bod [5]29 a citovanú judikatúru), co Komisia navyse uviedla v odseku 1 napadnutého rozhodnutia. Takýto úcastník môze spochybnit rozhodnutie, ktorým Komisia v rámci fázy predbezného preskúmania pomoci zavedenej clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ konstatuje, ze opatrenie nie je pomocou pod podmienkou, ze tento úcastník sa podaním svojej zaloby usiluje chránit procesné práva, ktoré by mu patrili, ak by Komisia rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [6]C-198/91, [7]EU:C:1993:197, body [8]23 az [9]26; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [10]C-367/95 P, [11]EU:C:1998:154, bod [12]47, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [13]C-78/03 P, [14]EU:C:2005:761, bod [15]35). 45 V prejednávanej veci zalobca uvádza jediný zalobný dôvod, ktorým tvrdí, ze Komisia tým, ze nezacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ napriek váznym tazkostiam, ktoré vyvolalo preskúmanie sporných opatrení, porusila procesné práva, ktoré má ako dotknutá osoba na základe toho istého ustanovenia. Za týchto podmienok je zalobca aktívne legitimovaný, a preto je zaloba prípustná. B. O preskúmaní jediného zalobného dôvodu 46 Ako uz bolo uvedené, zalobca na podporu svojej zaloby uvádza jediný zalobný dôvod zalozený na porusení svojich procesných práv. Tento jediný zalobný dôvod sa skladá z troch castí. V prvej casti zalobca uvádza nedostatocné preskúmanie zlucitelnosti oslobodenia od zálohy s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ, smernicou 94/62, "zásadou znecistovatel platí", ako aj s niektorými ustanoveniami nemeckého práva zo strany Komisie. V druhej casti uvádza nedostatocné preskúmanie nevyberania príjmov z DPH zo strany Komisie, kedze toto opatrenie sa poskytuje zo státnych prostriedkov. Napokon v rámci tretej casti zalobca uvádza nedostatocné preskúmanie opatrenia spocívajúceho v neulození pokuty Komisiou, kedze toto opatrenie sa tiez poskytuje zo státnych prostriedkov. 47 Na úvod treba pripomenút, ze podla judikatúry je postup zavedený v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorý poskytuje ostatným clenským státom, ako aj dotknutým skupinám záruku moznosti byt vypocutý a umoznuje Komisii, aby pred prijatím svojho rozhodnutia bola úplne informovaná o vsetkých údajoch veci, nevyhnutný, len co má Komisia vázne tazkosti pri posúdení, ci je plánovaná pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. Z toho treba vyvodit, ze Komisia sa pri prijímaní rozhodnutia v prospech projektu pomoci môze obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ len vtedy, ak po skoncení prvotného preskúmania môze dospiet k presvedceniu, ze tento projekt je zlucitelný so Zmluvou. Naopak, ak toto prvotné preskúmanie vedie Komisiu k opacnému presvedceniu alebo jej neumozní prekonat vsetky tazkosti pri posúdení zlucitelnosti tohto projektu s vnútorným trhom, Komisia je povinná získat vsetky potrebné stanoviská a zacat na tento úcel konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudky z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, [16]84/82, [17]EU:C:1984:117, bod [18]13, a z 24. januára 2013, 3F/Komisia, [19]C-646/11 P, neuverejnený, [20]EU:C:2013:36, bod [21]28). 48 Treba tiez pripomenút, ze ak zalobca tvrdí, ze rozhodnutie prijaté Komisiou na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ porusuje jeho procesné práva, môze uviest akýkolvek zalobný dôvod, vrátane zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom právnom posúdení, ktorý môze preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii vo fáze predbezného preskúmania sporného opatrenia, malo vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [22]C-83/09 P, [23]EU:C:2011:341, bod [24]59). Nedostatocný a neúplný obsah preskúmania uskutocneného Komisiou pocas predbeznej fázy je okrem iného nepriamym dôkazom umoznujúcim dospiet k záveru, ze Komisia nebola schopná prekonat vsetky vázne tazkosti, s ktorými sa stretla pri otázke, ci je predmetné opatrenie státnou pomocou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2014, Ryanair/Komisia, [25]T-512/11, neuverejnený, [26]EU:T:2014:989, bod [27]106). 49 Je potrebné postupne preskúmat kazdú z troch castí jediného zalobného dôvodu, pricom treba spresnit, ze preskúmanie dvoch posledných castí, ktoré sa obe týkajú podmienky súvisiacej so státnymi prostriedkami, je zoskupené v rámci tej istej casti. 1. O prvej casti jediného zalobného dôvodu 50 Zalobca tvrdí, ze Komisia pri svojom skúmaní opatrenia spocívajúceho v oslobodení od výberu zálohy nezohladnila povinnosti Spolkovej republiky Nemecko, ktoré vyplývajú z clánku 4 ods. 3 ZEÚ, smernice 94/62, "zásady znecistovatel platí", ako aj z nemeckého práva. 51 Zalobca tvrdí, ze skutocnost, ze toto opatrenie nie je v súlade s týmito rôznymi normami, robí neplatnou analýzu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o otázku existencie státnej pomoci, a znamená, ze Komisia nebola schopná správne posúdit, ci nevyberanie zálohy a z tohto dôvodu nezaplatenie DPH zo zálohy, ako aj oslobodenie od pokút, predstavovali alebo nepredstavovali pomoc. 52 Zalobca zdôraznuje, ze Komisii prinálezí, aby sa ubezpecila, ze vnútrostátne systémy, ktorými sa preberá smernica 94/62, sa skutocne uplatnujú a ze toto prebratie vedie k prijatiu dostatocne jasnej právnej úpravy. Dodáva, ze Spolková republika Nemecko nezabezpecila dosiahnutie výsledku sledovaného touto smernicou. Uvádza tiez, ze Komisia nezohladnila znacné skodlivé úcinky na zivotné prostredie, ktoré vyvolalo nevyberanie zálohy. 53 Okrem toho zalobca kritizuje rôzne odseky napadnutého rozhodnutia nachádzajúce sa v casti tohto rozhodnutia venovanej neulozeniu pokuty prihranicným obchodom. 54 Komisia tvrdí, ze prvá cast jediného zalobného dôvodu je neúcinná, co zalobca spochybnuje. 55 DN tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie vychádza zo zjavne nesprávnych environmentálnych predpokladov a nezohladnuje významné nepriaznivé úcinky praxe vývozného vyhlásenia na dánske zivotné prostredie. Uvádza, ze od roku 2005 organizuje kazdorocné podujatia nazývané "zber odpadu" zamerané na ochranu dánskeho zivotného prostredia prostredníctvom zberu odpadu a ze od roku 2008 sa venuje zberu a zhromazdovaniu prázdnych plechoviek, a takto sa mohlo vyzbierat viac ako 1,6 milióna týchto prázdnych plechoviek. Podla jej pripomienok je 90 az 95 % takto zozbieraných plechoviek kúpených bez uplatnenia systému zálohovania dánskymi spotrebitelmi v prihranicných obchodoch. 56 IGG tvrdí, ze Komisia pocas správnej fázy overila súlad systému zálohovania so smernicou 94/62 a ze nemala ziadne pochybnosti, pokial ide o zákonnost praxe spocívajúcej v oslobodení od zálohy zalozenej na pouzití vývozných vyhlásení. Toto oslobodenie bolo úplne v súlade so smernicou 94/62. Clenské státy nie sú povinné rozsírit systém zálohovania na predaje, pri ktorých ciel tejto zálohy, a to vrátenie prázdnych obalov, nemozno dosiahnut, kedze mnohí spotrebitelia nemajú moznost vrátit prázdne obaly a nechat si vyplatit cenu zálohy. IGG nezdiela obavy zalobcu, podla ktorých nevyberanie zálohy má negatívne úcinky na zivotné prostredie v Dánsku. Fakturácia zálohy, ktorá nebude vrátená v Dánsku, v prípade prihranicných obchodov neprispieva k vráteniu prázdnych obalov, a teda neznizuje objem odpadov z obalov. Systematické uplatnovanie zálohy prihranicnými obchodmi by malo hospodársky úcinok vývoznej dane. Ulozenie zálohy na predaj prihranicných obchodov by obmedzovalo volný pohyb tovaru, zatial co ciel zálohy, a to vrátenie prázdnych plechoviek, by nebolo mozné dosiahnut. Systematické uplatnovanie zálohy zo strany prihranicných obchodov by preto nebolo primerané. 57 Ako vyplýva z vysvetlenia argumentácie zalobcu, prvá cast jediného zalobného dôvodu je v podstate zalozená na váznych tazkostiach vyplývajúcich z toho, ze predmetné opatrenie porusilo povinnosti, ktoré má Spolková republika Nemecko. Treba zdôraznit, ze tieto povinnosti nevyplývajú z ustanovení Zmluvy o FEÚ alebo sekundárneho práva uplatnitelných v oblasti státnej pomoci, ale z iných ustanovení práva Únie, ci dokonca z nemeckého práva. Ide najmä o ustanovenia týkajúce sa ochrany zivotného prostredia. 58 Vzhladom na tvrdenia úcastníkov konania a osobitne na tvrdenie uvádzané na obranu Komisiou, zalozené na neúcinnosti prvej casti jediného zalobného dôvodu, treba spresnit, v akom rozsahu sa na porusenie ustanovení, ktoré sa netýkajú práva státnej pomoci, mozno úcinne odvolávat na úcely preukázania nezákonnosti rozhodnutia prijatého Komisiou v tejto oblasti. 59 V tejto súvislosti treba rozlisovat podla toho, ci predmetné rozhodnutie Komisie rozhoduje o zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom alebo ci sa tak ako v prejednávanej veci vyjadruje k existencii pomoci. 60 V prvom prípade, ako Súdny dvor rozhodol vo svojom rozsudku z 15. apríla 2008, Nuova Agricast ([28]C-390/06, [29]EU:C:2008:224, body [30]50 a [31]51), zo vseobecnej struktúry Zmluvy o FEÚ vyplýva, ze konanie upravené v jej clánku 108 nikdy nesmie viest k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Vzhladom na to Komisia nemôze vyhlásit státnu pomoc, ktorá je z hladiska pravidiel na jej uplatnovanie v rozpore s inými ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, za zlucitelnú s vnútorným trhom. Táto judikatúra bola potvrdená rozsudkom z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ([32]C-594/18 P, [33]EU:C:2020:742, body [34]44 a [35]45). 61 Na porusenie iných ustanovení Zmluvy o FEÚ nez ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci vnútrostátnym opatrením, ktoré bolo predtým kvalifikované ako státna pomoc, sa mozno úcinne odvolávat s cielom spochybnit zákonnost rozhodnutia, ktorým sa Komisia domnieva, ze takáto pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom. 62 V druhom prípade týkajúcom sa rozhodnutia Komisie o existencii pomoci to tak nie je. Kvalifikácia vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci je totiz zalozená na podmienkach taxatívne vymedzených v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (pozri najmä rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [36]C-20/15 P a C-21/15 P, [37]EU:C:2016:981, bod [38]53). Ziadna z týchto podmienok neodkazuje na iné ustanovenia Zmluvy o FEÚ alebo na právnu úpravu prijatú Európskou úniou v oblasti zivotného prostredia. 63 Súdny dvor tak rozhodol, ze potreba zohladnit poziadavky týkajúce sa ochrany zivotného prostredia, ako vyplývajú z ustanovení Zmlúv, akokolvek sú legitímne, nemá vplyv na uplatnenie podmienky selektivity uvedenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a ze neodôvodnovala vylúcenie selektívnych opatrení, hoci aj specifických ako ekodane, z pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze ciele ochrany zivotného prostredia mozno v kazdom prípade uzitocne zohladnit pri posudzovaní zlucitelnosti opatrenia státnej pomoci s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [39]C-487/06 P, [40]EU:C:2008:757, body [41]90 az [42]92, a z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [43]C-279/08 P, [44]EU:C:2011:551, bod [45]75). 64 Okrem toho Súdny dvor konstatoval, ze okolnost, ze vnútrostátne opatrenie bolo povolené institúciou v súlade s inými ustanoveniami práva Únie, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, nebráni Komisii konstatovat, ze toto opatrenie je státnou pomocou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i., [46]C-272/12 P, [47]EU:C:2013:812, body [48]46, [49]47, [50]49 a [51]53). Rovnako skutocnost, ze vnútrostátne opatrenie sleduje dôvody vseobecného záujmu - na ktoré sa v predmetnej veci vztahuje vnútrostátne právo, ale môzu spadat aj do práva Únie - akým je ochrana zivotného prostredia, je "neúcinnou" okolnostou v stádiu kvalifikácie státnej pomoci vykonanej na základe ustanovení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [52]C-409/00, [53]EU:C:2003:92, body [54]53 a [55]54). 65 Bolo by teda v rozpore so znením clánku 107 ods. 1 ZFEÚ domnievat sa, ze kedze vnútrostátne opatrenie porusuje iné ustanovenia Zmluvy, predstavuje státnu pomoc, hoci nesplna podmienky výslovne stanovené týmto ustanovením na úcely identifikácie pomoci. 66 Navyse ustanovenia clánkov 107 a 108 ZFEÚ sledujú osobitný ciel, ktorým je zabránit tomu, aby zásahy clenského státu narúsali podmienky hospodárskej sútaze na vnútornom trhu, co nevyhnutne nezodpovedá cielom sledovaným inými ustanoveniami Zmlúv. Navyse vykonanie ustanovení clánkov 107 a 108 ZFEÚ, na rozdiel od iných ustanovení Zmluvy, ponecháva siroký priestor pre zásah Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2002, Nygĺrd, [56]C-234/99, [57]EU:C:2002:244, bod [58]55). Napokon úcinky, ktoré prinása uplatnovanie týchto ustanovení, sú znacné, kedze Komisia môze clenskému státu ulozit povinnost pozastavit vykonávanie vnútrostátneho opatrenia, zrusit ho alebo ho zmenit v lehote, ktorú urcí. Vzhladom na tieto osobitosti pôsobnost schémy preskúmania opatrení pomoci zavedenej ustanoveniami clánkov 107 a 108 ZFEÚ nemôze byt rozsírená nad rámec vnútrostátnych opatrení, ktoré splnajú podmienky uvedené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 67 Je pravda, ze clánok 11 ZFEÚ stanovuje, ze poziadavky ochrany zivotného prostredia musia byt zaclenené do vymedzenia a uskutocnovania politík a cinností Únie. Takéto zaclenenie sa vsak má uskutocnit v stádiu preskúmania zlucitelnosti pomoci a nie pri preskúmaní jej existencie. 68 V dôsledku toho sa nemozno úspesne odvolávat na okolnost, ze vnútrostátne opatrenie porusuje iné ustanovenia práva Únie nez ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, aby sa preukázalo, ze toto opatrenie je státnou pomocou. 69 O to viac to platí, pokial ide o ustanovenia práva clenského státu. 70 Podla ustálenej judikatúry totiz tak z potreby jednotného uplatnovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, ze znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo clenských státov s cielom urcit jeho zmysel a pôsobnost, si v zásade vyzaduje v celej Európskej únii samostatný a jednotný výklad, ktorý musí zohladnovat kontext tohto ustanovenia a ciel sledovaný príslusnou právnou úpravou (pozri rozsudok z 27. februára 2003, Adolf Truley, [59]C-373/00, [60]EU:C:2003:110, bod [61]35 a citovanú judikatúru). 71 V prejednávanej veci vsak clánok 107 ods. 1 ZFEÚ neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo clenských státov. 72 Okrem toho nie je úlohou Komisie, ale príslusných vnútrostátnych súdov, preskúmavat zákonnost vnútrostátnych opatrení z hladiska vnútrostátneho práva. 73 Ak by sa pripustilo, ze porusenie ustanovení práva clenského státu musí viest Komisiu k tomu, aby kvalifikovala vnútrostátne opatrenia ako státnu pomoc, Komisia by mohla rozhodnút o zákonnosti týchto opatrení z hladiska vnútrostátneho práva v rozpore s právomocou vnútrostátnych súdov. 74 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvá cast jediného zalobného dôvodu zalozená na nedostatocnom preskúmaní opatrenia spocívajúceho v nevyberaní zálohy zo strany Komisie vzhladom na povinnosti ulozené Spolkovej republike Nemecko, ktoré nevyplývajú z ustanovení Zmluvy alebo sekundárneho práva uplatnitelných v oblasti státnej pomoci, ale ktoré vyplývajú z iných ustanovení práva Únie, ako aj z vnútrostátneho práva, aj za predpokladu, ze by bola dôvodná, nemôze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 75 Prvú cast jediného zalobného dôvodu teda treba zamietnut ako neúcinnú, ako to správne tvrdí Komisia. 76 Niektoré výhrady formulované zalobcom voci rôznym odsekom napadnutého rozhodnutia uvedeným v jeho casti týkajúcej sa neulozenia pokuty prihranicným obchodom, ako aj tvrdenia týkajúce sa neexistencie tazkostí s výkladom uplatnitelného práva, ktoré sa môzu týkat aj neulozenia pokuty, sa vsak preskúmajú v rozsahu, v akom je to potrebné, v rámci tretej casti jediného zalobného dôvodu. 2. O druhej a tretej casti jediného zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú podmienky súvisiacej so státnymi prostriedkami 77 Podla ustálenej judikatúry len výhody poskytované priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov alebo predstavujúce pre stát dodatocnú zátaz mozno povazovat za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Zo samotného znenia tohto ustanovenia a z procesných pravidiel zavedených clánkom 108 ZFEÚ totiz vyplýva, ze výhody poskytované iným spôsobom ako zo státnych prostriedkov nespadajú do pôsobnosti predmetných ustanovení (rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, [62]C-72/91 a C-73/91, [63]EU:C:1993:97, bod [64]19, a z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [65]C-399/10 P a C-401/10 P, [66]EU:C:2013:175, bod [67]99). 78 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov nebola splnená, pokial ide tak o nevyberanie DPH zo zálohy, ako aj neulozenie pokuty. Na základe samotného konstatovania o neexistencii státnych prostriedkov Komisia dospela k záveru, ze tieto dve opatrenia nepredstavujú státnu pomoc. 79 Najskôr treba preskúmat druhú cast jediného zalobného dôvodu týkajúcu sa nevyberania DPH zo zálohy. a) O druhej casti jediného zalobného dôvodu 80 Zalobca tvrdí, ze Komisia sa nesprávne odvolávala na rozsudok zo 17. marca 1993, Sloman Neptun ([68]C-72/91 a C-73/91, [69]EU:C:1993:97), v casti napadnutého rozhodnutia venovanej nevyberaniu DPH zo zálohy prihranicnými obchodmi a potom státom. Toto opatrenie totiz na rozdiel od opatrenia, o ktoré islo v uvedenom rozsudku, nepatrí do "legitímneho systému". 81 Zalobca vychádza zo súboru tvrdení, ktoré majú preukázat, ze nevyberanie zálohy zalozené na praxi vývozného vyhlásenia nie je legitímne a ze v dôsledku toho nevyberanie DPH predstavuje zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov. Odkazuje najmä na porusenie rôznych právnych noriem, ktoré uz boli uplatnené v rámci prvej casti jediného zalobného dôvodu. 82 Zalobca tvrdí, ze na to, aby sa vnútrostátne opatrenie nepovazovalo za financované zo státnych prostriedkov, musí dotknutý clenský stát pri prijímaní tohto opatrenia konat ako regulátor. To vsak nie je prípad, ked sa clenský stát vzdá príjmov v dôsledku opatrenia, ktoré porusuje právo Únie. 83 Zalobca tiez uvádza, ze nevyberanie zálohy sa uplatnuje z dôvodu, ktorý nemá ziadnu súvislost s cielom sledovaným systémom zálohovania, ktorým je udrzanie zamestnanosti a zlepsenie konkurencieschopnosti prihranicných obchodov. 84 Okrem toho zalobca tvrdí, ze toto opatrenie vedie k poskytnutiu selektívnej výhody jeho príjemcom a ze jeho cielom je oslobodit prihranicné obchody od DPH z ceny zálohy. 85 Komisia navrhuje zamietnutie druhej casti jediného zalobného dôvodu. V tejto súvislosti najmä tvrdí, ze nevyberanie zálohy je základnou otázkou v prejednávanej veci a ze nevyberanie DPH je len "sekundárnym" dôsledkom tohto nevyberania zálohy (alebo "inherentným" podla výrazu pouzitého v rozsudku zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, [70]C-72/91 a C-73/91, [71]EU:C:1993:97). 86 DN spochybnuje argumentáciu zalobcu. Poukazuje najmä na rozsudok z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia ([72]C-480/98, [73]EU:C:2000:559). 87 IGG podporuje tvrdenia Komisie. Dodáva, ze § 9 ods. 1 VerpackV je spojený s clánkom 92 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spolocnom systéme dane z pridanej hodnoty ([74]Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1), ktorý stanovuje, ze v prípade nákladov na vratné obaly ich clenské státy môzu zahrnút do základu dane a prijat potrebné opatrenia na to, aby sa základ upravil, ak sa obaly skutocne vrátia. 88 Na úvod treba na základe úvah uvedených v odpovedi na prvú cast jediného zalobného dôvodu zamietnut tvrdenia týkajúce sa porusenia rôznych noriem práva Únie a nemeckého práva, ktoré uz zalobca uviedol v tejto casti. 89 Okrem toho v rozsahu, v akom sa táto cast týka podmienky súvisiacej s existenciou státnych prostriedkov, treba pripomenút, ze na úcely urcenia, ci výhoda poskytnutá príjemcovi zatazuje státny rozpocet, je potrebné overit, ci existuje dostatocne priama súvislost medzi jednak touto výhodou a jednak znízením státneho rozpoctu, ci dokonca dostatocne konkrétnym ekonomickým rizikom výdavkov zatazujúcich tento rozpocet (pozri rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [75]C-399/10 P a C-401/10 P, [76]EU:C:2013:175, bod [77]109 a citovaná judikatúra). 90 V prejednávanej veci sa Komisia na to, aby dospela k záveru, ze nevyberanie DPH neznamená pouzitie státnych prostriedkov, v napadnutom rozhodnutí (odsek 42) opierala o riesenie prijaté Súdnym dvorom v rozsudku zo 17. marca 1993, Sloman Neptun ([78]C-72/91 a C-73/91, [79]EU:C:1993:97). Ako vsak vyplýva z tvrdení zalobcu, ten v podstate spochybnuje relevantnost uplatnenia tohto riesenia na nevyberanie DPH. Treba teda pripomenút riesenie prijaté Súdnym dvorom v tomto rozsudku, ktoré bolo prevzaté v iných neskorsích rozsudkoch. 91 Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 17. marca 1993, Sloman Neptun ([80]C-72/91 a C-73/91, [81]EU:C:1993:97), islo o právny rezim umoznujúci nemeckým majitelom lodí uzatvárat pracovné zmluvy s clenmi posádky, ktorí nepodliehali nemeckému právu (bod 5). Súdny dvor konstatoval, ze podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov nebola splnená. 92 V tejto súvislosti Súdny dvor konstatoval, ze cielom a vseobecnou struktúrou dotknutý rezim nesmeroval k vytvoreniu výhody, ktorá by predstavovala dodatocnú zátaz pre stát, ale len k zmene rámca, v ktorom vznikali zmluvné vztahy medzi námornými dopravnými podnikmi a ich zamestnancami, v prospech týchto podnikov. Okrem toho sa domnieval, ze dôsledky vyplývajúce z tohto rezimu, týkajúce sa tak rozdielu v základe pre výpocet platieb na sociálne zabezpecenie, ako aj prípadnej straty danových zdrojov pripísatelnej nízkej úrovni odmien, boli tomuto rezimu inherentné a nepredstavovali prostriedok poskytnutia urcitej výhody dotknutým podnikom (bod 21). 93 Z toho vyplýva, ze na úcely posúdenia existencie súvislosti uvedenej v bode 89 vyssie treba najmä overit, ci svojím úcelom a vseobecnou struktúrou opatrenie smeruje k vytvoreniu výhody, ktorá by pre stát predstavovala dodatocné zatazenie. Konkrétne, ak prípadná strata prostriedkov, ktorá vyplýva z urcitého opatrenia, je tomuto opatreniu inherentná v tom zmysle, ze je iba jeho nepriamym dôsledkom, podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov nie je splnená (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, [82]C-72/91 a C-73/91, [83]EU:C:1993:97, bod [84]21; z 1. decembra 1998, Ecotrade, [85]C-200/97, [86]EU:C:1998:579, bod [87]36, a z 13. marca 2001, PreussenElektra, [88]C-379/98, [89]EU:C:2001:160, bod [90]62). Naopak, ak opatrenie má za ciel oslobodenie podniku od platenia súm, ktoré by boli obvykle dlzné do státneho rozpoctu, súvislost medzi opatrením a znízením státneho rozpoctu je dostatocne priama na to, aby sa opatrenie povazovalo za financované zo státnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [91]C-279/08 P, [92]EU:C:2011:551, body [93]106 az [94]108). 94 V prejednávanej veci je potrebné pripomenút, ze podla § 9 ods. 1 VerpackV cena zálohy fakturovaná zákazníkovi zahrna DPH. V dôsledku toho,ak prihranicné obchody neuplatnia zálohu, DPH zo zálohy nie je pre dotknuté predaje vyberaná. 95 Pre stát teda existuje aspon potenciálne strata danových príjmov, kedze systém zálohovania, ak by bol uplatnený, by pravdepodobne viedol k cistému príjmu z DPH. Je totiz málo pravdepodobné, ze napriek výberu zálohy by vsetky obaly boli systematicky vrátené a ze v dôsledku toho by DPH vyberaná pri predaji bola v celom rozsahu vrátená spotrebitelom, ktorým bola fakturovaná. 96 Cielom sporného opatrenia, ktoré spocíva v nevyberaní zálohy prihranicnými obchodmi, vsak nie je poskytnút týmto podnikom výhodu, ktorú predstavuje nevyberanie DPH. Nevyberanie DPH v prípade, ze sa neuplatní záloha, je, ako správne tvrdí Komisia, iba nepriamym dôsledkom mechanizmu oslobodenia od zálohy, ktorý je inherentný nevyberaniu zálohy, a neumoznuje preukázat, ze sporné opatrenie má v tejto súvislosti za ciel poskytnút výhodu urcitým podnikom zo státnych prostriedkov. 97 Treba teda konstatovat, ze Komisia mohla s odkazom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku zo 17. marca 1993, Sloman Neptun ([95]C-72/91 a C-73/91, [96]EU:C:1993:97), oprávnene dospiet k záveru, ze podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov nebola splnená, pokial ide o nevyberanie DPH zo zálohy. 98 Záver uvedený v bode 97 vyssie nemozno spochybnit ani dalsími tvrdeniami, ktoré uvádza zalobca alebo DN. 99 Po prvé na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, z judikatúry pripomenutej v bode 93 vyssie nevyplýva, ze na to, aby sa vnútrostátne opatrenie nepovazovalo za financované zo státnych prostriedkov, je nevyhnutné, aby toto opatrenie predstavovalo "legitímny systém" alebo aby dotknutý stát konal ako regulátor. 100 Je pravda, ze v urcitých prípadoch mozno zohladnit ciele predmetného opatrenia. To vsak nie je prípad, ked toto opatrenie má len za nepriamy následok znízenie zdanitelného základu dane, a preto neexistuje dostatocne priama súvislost medzi týmto opatrením a stratou príjmov, ktorú mozno konstatovat, takze túto stratu mozno kvalifikovat ako "inherentnú" opatreniu. 101 Okrem toho v rozsudku zo 17. marca 1993, Sloman Neptun ([97]C-72/91 a C-73/91, [98]EU:C:1993:97), Súdny dvor na úcely urcenia, ci bola splnená podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov, nepreskúmal ako takú zákonnost predmetného opatrenia alebo ciele, ktoré sledovalo. Na základe úcelu a vseobecnej struktúry tohto opatrenia sa len uistil o tom, ze údajné straty zdrojov v skutocnosti nepredstavovali prostriedok poskytnutia urcitej výhody dotknutým podnikom (rozsudok zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, [99]C-72/91 a C-73/91, [100]EU:C:1993:97, bod [101]21). 102 Po druhé okolnost, ze nevyberanie DPH zo zálohy môze viest k poskytnutiu selektívnej výhody jej príjemcom, aj za predpokladu, ze by bola preukázaná, je irelevantná, kedze podmienky vymenované v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré umoznujú kvalifikovat vnútrostátne opatrenie ako státnu pomoc, sú na jednej strane kumulatívne (pozri judikatúru citovanú v bode 62 vyssie, ako aj rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [102]C-280/00, [103]EU:C:2003:415, body [104]74 a [105]75), a na druhej strane v prejednávanej veci Komisia na to, aby v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze nevyberanie DPH zo zálohy nepredstavuje pomoc, vychádzala len z neexistencie státnych prostriedkov, teda z podmienky odlisnej od podmienky týkajúcej sa selektívnej výhody. 103 Po tretie zalobca nepredlozil nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné dospiet k záveru, ze cielom sporných opatrení bolo v skutocnosti oslobodit prihranicné obchody od DPH z ceny zálohy, zatial co toto oslobodenie sa zdá, ako vyplýva z vyssie uvedených úvah, ako "vedlajsí úcinok inherentný [týmto opatreniam]" podla výrazu, ktorý uviedol generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch vo veci PreussenElektra ([106]C-379/98, [107]EU:C:2000:585, body [108]161 a [109]162). 104 Po stvrté odkaz DN na rozsudok z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia ([110]C-480/98, [111]EU:C:2000:559), nie je relevantný, pretoze vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, islo o nevymáhanie danových dlhov a dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpecenie urcitých podnikov, co je prípad zodpovedajúci situácii, ktorú Súdny dvor skúmal v rozsudku z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko ([112]C-279/08 P, [113]EU:C:2011:551), v ktorej je súvislost medzi opatrením a stratou príjmov pre státny rozpocet dostatocne priama. 105 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhú cast jediného zalobného dôvodu uvedeného zalobcom treba zamietnut. b) O tretej casti jediného zalobného dôvodu 106 Po prvé zalobca tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila judikatúru Súdneho dvora tým, ze zaviedla novú právnu normu, podla ktorej existencia tazkostí pri výklade uplatnitelného práva umoznuje dospiet k záveru, ze vnútrostátne opatrenie zahrnajúce neulozenie pokuty nesplna podmienku týkajúcu sa státnych prostriedkov. 107 V tejto súvislosti sa zalobca odvoláva na nesprávne právne posúdenie. Kritérium uplatnené Komisiou, zalozené na existencii tazkostí pri výklade uplatnitelného práva, nie je v súlade s judikatúrou, podla ktorej sa existencia státnej pomoci posudzuje na základe úcinkov opatrenia, a nie na základe jeho ciela alebo zámerov vnútrostátnych orgánov, ktoré viedli k prijatiu tohto opatrenia. 108 Okrem toho sa zalobca domnieva, ze v prejednávanej veci neexistujú výkladové tazkosti, pokial ide o povinnost uplatnovat zálohu, a teda ulozit pokutu obchodom, ktoré neuplatnujú túto zálohu. Uvádza, ze neulozenie pokuty vyplýva skôr z úmyselnej volby príslusných nemeckých regionálnych orgánov. 109 Napokon zalobca dodáva, ze ak by bolo mozné zmarit uplatnenie pravidiel v oblasti státnej pomoci len preukázaním váznych a odôvodnených pochybností, pokial ide o rozsah a zmysel povinnosti vyplývajúcej z textu práva Únie alebo vnútrostátnej právnej úpravy, viedlo by to k zneuzívaniu. Spresnuje, ze takáto moznost by bola v rozpore s povinnostou clenských státov prebrat smernice Únie jasným a jednoznacným spôsobom. 110 V tejto súvislosti sa podla zalobcu príslusné nemecké regionálne orgány rozhodli v prejednávanej veci v nadväznosti na rozsudky vyhlásené v roku 2003 súdmi spolkovej krajiny Slezvicko-Holstajnsko, neulozit prihranicným obchodom povinnost vyberat zálohu stanovenú VerpackV a neprijat voci týmto obchodom ziadne nové donucovacie správne opatrenie, teda opatrenia, ktoré mohli byt následne predmetom súdneho preskúmania nemeckými súdmi. Podla zalobcu tak neexistencia judikatúry umoznujúcej objasnenie zákona, na základe ktorého sa ukladá pokuta, vyplývala výlucne z necinnosti týchto orgánov. Zalobca dodáva, ze uplatnovanie práva Únie, najmä práva v oblasti státnej pomoci, by bolo znacne oslabené, ak by sa orgán clenského státu mohol legálne vyhnút systematickému uplatnovaniu práva pocas mnohých rokov. 111 V druhom rade zalobca tvrdí, ze existujú vázne tazkosti, pokial ide o otázku, ci je podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov splnená, pokial ide o neulozenie pokuty. 112 Po prvé zalobca v nadväznosti na to, co uviedol v rámci prvej casti jediného zalobného dôvodu, pripomína, ze nevyberanie zálohy porusuje rôzne ustanovenia práva Únie a nemeckého práva a ze vzhladom na to, ze toto porusenie je zjavné, neexistuje ziadny výkladový problém. Dodáva, ze nemecké spolkové orgány pravidelne opakovali, ze prax vývozného vyhlásenia je nezákonná. 113 Po druhé zalobca zdôraznuje, ze v práve uplatnitelnom v oblasti zivotného prostredia neexistuje nijaký právny základ, ktorý by odôvodnoval nevyberanie zálohy. Tvrdí tiez, ze toto opatrenie sa neuplatnuje jednotne vo vsetkých pohranicných oblastiach Nemecka. Dodáva, ze Komisia vykonala nedostatocné a neúplné preskúmanie situácie. Napokon uvádza, ze prihranicné obchody sa nenachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou vývozcov. 114 Okrem toho zalobca tvrdí, ze konstatovanie neexistencie státnych zdrojov, ku ktorému dospela Komisia v napadnutom rozhodnutí, nemôze byt odôvodnené nevyhnutnostou nevyberania zálohy na úcely zabránenia poruseniu zásady volného pohybu tovaru. Tvrdenie Komisie týkajúce sa skutocnosti, ze uplatnenie systému zálohovania by viedlo k ulozeniu vývoznej dane, je novým tvrdením, ktoré nebolo uvedené v napadnutom rozhodnutí a ktoré je preto neprípustné. Zalobca tiez spochybnuje predpoklad, podla ktorého ak spotrebitel kupuje nápoj v Nemecku, aby si ho zobral do iného clenského státu, obal sa nevráti do Nemecka, ale ocitne sa v systéme nakladania s odpadmi v inom clenskom státe. 115 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. Tvrdí najmä, ze výklad uplatnitelnej právnej úpravy prijatý príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi bol primeraný najmä vzhladom na neexistenciu akéhokolvek konecného súdneho rozhodnutia v opacnom zmysle, a preto nebolo mozné konstatovat existenciu státnej pomoci. Neulozenie pokuty v prejednávanej veci vyplýva len z výkladu právnej úpravy prijatého príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi, podla ktorého prihranicné obchody nemuseli vyberat zálohu. Tento výklad by mal byt odlísený od prípadov, ked sa príslusné orgány rozhodnú oslobodit podniky, ktoré porusili právnu úpravu, od zaplatenia pokuty. 116 Podla Komisie sa výklad právnej úpravy odôvodnujúcej neulozenie pokuty priblizuje povoleniu udelenému zo strany príslusného orgánu urcitým kategóriám osôb, aby sa správali spôsobom zakázaným pre iné kategórie osôb. V kazdom prípade neulozenie pokuty v kontexte tazkostí pri výklade relevantnej právnej úpravy nejde nad rámec volnej úvahy, ktorou disponujú orgány poverené uplatnovaním práva. 117 Komisia okrem toho uvádza, ze uplatnenie zálohy na prihranicné obchody by vytvorilo prekázku obchodu, ktorá by predstavovala vývoznú dan. 118 Komisia tiez dodáva, ze nic nepreukazuje, ze jedným z cielov systému zálohovania je podnietit spotrebitela k nákupu nápojov, ktorých balenie je menej skodlivé pre zivotné prostredie. Uvádza tiez, ze cielom vnútrostátneho systému zálohovania nemôze byt znízenie skôd spôsobených na zivotnom prostredí v iných clenských státoch, ze takisto nemôze smerovat k znízeniu predaja nápojov balených do jednorazových obalov, ale ze jeho cielom má byt len podnietit spotrebitelov k tomu, aby vrátili obaly takto balených nápojov. 119 Okrem toho uvádza, ze prihranicné obchody ziadali o zapojenie do dánskeho systému zálohovania, ale ze im to nebolo povolené v dôsledku námietky zalobcu. 120 Podla Komisie je súhlas príslusných nemeckých regionálnych orgánov s pouzitím vývozného vyhlásenia koherentný, kedze z dôvodu tohto pouzitia nie sú zálohy úctované len v tých prípadoch, ked sa zákazníci zaväzujú neskonzumovat v Nemecku nápoje, ktoré nakupujú v prihranicných obchodoch. 121 Komisia tvrdí, ze spor, na ktorý sa stazuje zalobca, v skutocnosti vyplýva z nezohladnenia cezhranicných predajov dánskym systémom nakladania s odpadmi. Podla Komisie skutocnost, ze zákazníci, ktorí nakupujú plechovky v prihranicných obchodoch, nepodliehajú ziadnej povinnosti zúcastnovat sa na dánskom systéme, je otázkou, ktorá patrí do dánskeho systému recyklácie, a nie problémom spojeným s oslobodením od zálohy zo strany Nemecka. 122 Uvádza tiez, ze túto otázku môzu dotknuté krajiny vyriesit len bilaterálne alebo na úrovni Únie prostredníctvom dôkladnejsej harmonizácie. Jediné mozné riesenie je teda politické. 123 Komisia tiez tvrdí, ze situácia konecných spotrebitelov uskutocnujúcich súkromné nákupy v prihranicných obchodoch na jednej strane a situácia profesionálnych vývozcov na druhej strane je úplne porovnatelná, kedze v oboch prípadoch odpad vzniká v Dánsku. 124 Komisia dodáva, ze podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov nie je splnená, kedze zalobca nepreukázal výsku pokút, ktoré mali byt dlzné a ktoré neboli zaplatené. 125 DN podporuje tvrdenia zalobcu. Pripomína najmä, ze Komisia uplatnila nesprávne kritérium na posúdenie, ci neulozenie pokuty predstavovalo státnu pomoc. Dodáva, ze ziadny rozumný orgán by nekonal tak, ako to urobili príslusné nemecké regionálne orgány. Uvádza tiez, ze neexistuje ziadna povinnost stanovit výsku pokút, zaplateniu ktorých sa predislo, na to, aby sa opatrenie oslobodenia od pokuty mohlo kvalifikovat ako státna pomoc. 126 IGG tvrdí, ze je potrebné zohladnit skutocnost, ze príslusné nemecké regionálne orgány nie sú povinné ulozit pokutu a môzu sa obmedzit na to, ze podniku ulozia zmenit svoje správanie, ako to vyplýva z § 62 zákona o prepracovaní práva o odpadoch. Dodáva, ze príslusné nemecké regionálne orgány takto postupujú, ked sa vyskytnú tazkosti pri výklade predpisov, ako je to v prejednávanej veci, pokial ide o rozsah povinnosti uplatnovat zálohu. 127 Na úvod treba pripomenút, ze prihranicné obchody za urcitých podmienok nevyberajú zálohu. Toto správanie je mozné na základe jednoduchej praxe príslusných nemeckých regionálnych orgánov spocívajúcej v tom, ze záloha sa nepovazuje za dlznú, ak sú nápoje kúpené v rámci vývozného vyhlásenia a v dôsledku toho sa týmto obchodom v takej situácii neulozí pokuta. Z písomností v spise totiz nevyplýva, ze by príslusné nemecké regionálne orgány prijali akýkolvek obezník alebo usmernenie, ktorých cielom by bolo povolit predmetné správanie prihranicných obchodov. Komisia a IGG, ktorým bola v tejto súvislosti polozená otázka na pojednávaní, neboli schopní preukázat existenciu takýchto právnych aktov. 128 V prvom rade treba preskúmat výhradu zalobcu zalozenú na tom, ze Komisia pri posúdení, ci neulozenie pokuty predstavuje zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov, nesprávne uplatnila nové právne kritérium zalozené na existencii tazkostí pri výklade predmetnej právnej úpravy. 1) O nesprávnom právnom posúdení namietanom zalobcom 129 Pred vyslovením sa na jednej strane k platnosti kritéria uplatneného Komisiou na urcenie, ci je splnená podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov, a na druhej strane k nesprávnemu alebo správnemu uplatneniu tohto kritéria v prejednávanej veci, je potrebné pripomenút judikatúru v danej oblasti. i) O judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa uplatnenia podmienky týkajúcej sa státnych prostriedkov v prípade neulozenia pokuty 130 Súdny dvor doteraz rozlísil dve hypotézy. Pri prvej hypotéze, ktorá je "oslobodením" od pokuty, sa niektorým podnikom odpustilo zaplatenie pokuty, ktorú by museli bezne alebo nevyhnutne znásat na základe právnej úpravy. V takom prípade sa podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov povazuje za splnenú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. decembra 1998, Ecotrade, [114]C-200/97, [115]EU:C:1998:579, bod [116]45, a z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [117]C-279/08 P, [118]EU:C:2011:551, bod [119]106). Pri druhej, ktorá je "povolením", príslusné orgány formálne udelujú niektorým podnikom na základe transparentných a vopred definovaných kritérií povolenie konat urcitým spôsobom. Kedze toto konanie tak právna úprava povoluje, neulozenie pokuty týmto podnikom nemozno v prípade, ak povolenie nevedie k ziadnemu neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu v porovnaní s inými podnikmi, povazovat za zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech, [120]C-518/13, [121]EU:C:2015:9, body [122]36, [123]37 a [124]49). ii) O uplatnení nového kritéria zalozeného na existencii tazkostí pri výklade uplatnitelnej normy, s ktorými sú vnútrostátne orgány konfrontované v rámci bezného výkonu ich právomocí verejnej moci 131 V prejednávanej veci treba na úvod poznamenat, ze neulozenie pokuty, na rozdiel od nevyberania DPH zo zálohy, nie je nepriamym alebo "sekundárnym" dôsledkom nevyberania zálohy, ktoré by bolo inherentné tomuto opatreniu v zmysle rozsudku zo 17. marca 1993, Sloman Neptun ([125]C-72/91 a C-73/91, [126]EU:C:1993:97). Príslusné nemecké regionálne orgány sa totiz domnievajú, ze v prípade nákupu nápojov v rámci vývozného vyhlásenia nedochádza k ziadnemu poruseniu právnej úpravy, za ktoré by bolo mozné ulozit pokutu. Kedze nevyberanie zálohy v takejto situácii je v súlade s touto právnou úpravou, tak ako ju vykladajú tieto orgány, je nevyhnutne vylúcené ulozenie pokuty prihranicným obchodom. 132 Takýto kontext, v ktorom je neulozenie pokuty neoddelitelné od nevyberania zálohy, a teda od výkladu relevantnej právnej úpravy, nezodpovedá ziadnej z dvoch hypotéz, ktoré az doteraz skúmala judikatúra v oblasti pokút. 133 Na jednej strane totiz Komisia nemohla vychádzat z existencie povolenia, ktoré príslusné orgány udelili dotknutým podnikom, aby konali urcitým spôsobom, v danom prípade oslobodenia od povinnosti vyberat zálohu. Oslobodenie od zálohy totiz nevyplýva z predchádzajúceho a transparentného povolenia vydaného písomne, ale z obycajnej praxe príslusných nemeckých regionálnych orgánov, ktorá sa uskutocnovala od roku 2005, ci dokonca od roku 2003, neukladat pokuty prihranicným obchodom, pokial nevyberajú zálohu. 134 Na druhej strane neulozenie pokuty nevyplýva z výslovného oslobodenia od povinnosti vyberat zálohu uvedenej vo VerpackV, ktoré by prijal autor tejto právnej úpravy. Z písomností v spise totiz nevyplýva, ze by príslusné nemecké regionálne orgány mali právomoc zmenit VerpackV - ktorý prijali spolkové orgány - najmä na úcely zavedenia výnimiek z povinnosti uplatnovat zálohu. Naopak, z dokumentov v spise vyplýva, ze regionálne orgány majú, pokial ide o povinnost uplatnovat zálohu, iba represívnu právomoc. Okrem toho príslusné nemecké regionálne orgány neprijali ziadnu písomnú normu alebo pokyn, ktoré by uznali existenciu výnimky z povinnosti vyberat zálohu. Nevyberanie zálohy a súcasne neulozenie pokuty teda nevyplýva z oslobodenia spod právnej úpravy, na rozdiel od opatrenia, o ktorom rozhodol Súdny dvor v rozsudku z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko ([127]C-279/08 P, [128]EU:C:2011:551), ale z jednoduchého výkladu platnej právnej úpravy, ktorý príslusné nemecké regionálne orgány zaviedli do praxe. 135 Za týchto podmienok Komisia správne vychádzala z nového právneho kritéria zalozeného na súvislosti medzi výkladom príslusnej právnej úpravy a výkonom represívnej právomoci orgánmi, ktoré touto právomocou disponujú, na úcely preskúmania, ci neulozenie pokuty mozno povazovat za zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov. Komisia sa tiez správne domnievala, ze tazkosti pri výklade právnej úpravy mohli v zásade vylúcit, ze neulozenie pokuty sa bude povazovat za oslobodenie od pokuty predstavujúce státnu pomoc. Situácia, v ktorej existujú tazkosti pri výklade normy, ktorej porusenie môze byt sankcionované ulozením pokuty, sa totiz z hladiska predmetnej výhody jasne odlisuje od situácie, v ktorej sa príslusný orgán rozhodne oslobodit podnik od zaplatenia pokuty, ktorú by musel znásat na základe právnej úpravy. V prvom prípade na rozdiel od toho, co platí v druhom prípade, neexistuje uz existujúci záväzok. Vzhladom na neurcitý dosah normy sa totiz existencia protiprávneho správania nezdá byt zjavná a sankcia za takéto správanie pokutou sa teda v takejto situácii neistoty nezdá byt potrebná alebo nevyhnutná. 136 Okrem toho Súdny dvor pripomenul vlastnú povahu kazdého právneho systému opatrení spocívajúcich v nepodrobení urcitých konaní sankciám (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech, [129]C-518/13, [130]EU:C:2015:9, bod [131]36), a generálny advokát Wahl v bode 39 svojich návrhov vo veci Eventech ([132]C-518/13, [133]EU:C:2014:2239), poukázal na to, ze pokuty sú nástroje, ktoré patria do oblasti verejného poriadku. Je preto potrebné zachovat volnú úvahu clenských státov v tejto oblasti, a to aj v prípade ak existujú tazkostí pri výklade uplatnitelnej normy. 137 Treba teda dospiet k záveru, ze Komisia vo svojom odôvodnení nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze pri vyvodení záveru o neexistencii státnych prostriedkov v súvislosti s opatrením, ktoré spocíva v neulození pokuty orgánom verejnej moci, bolo v situácii, o akú ide v tomto spore, potrebné uplatnit nové kritérium zalozené na existencii tazkostí pri výklade uplatnitelnej normy, ktorým celia vnútrostátne orgány pri výkone svojich právomocí verejnej moci. 138 V dôsledku toho musí byt výhrada zalobcu v tomto bode zamietnutá. 139 Zalobca vsak tiez tvrdí, ze kritérium pouzité Komisiou môze viest k zneuzívaniu. Tak je to aj v prejednávanej veci, kedze prípadné tazkosti pri výklade majú trvalý charakter. iii) O neexistencii casového ohranicenia kritéria zalozeného na existencii tazkostí pri výklade uplatnitelnej normy, ktorým celia vnútrostátne orgány pri výkone svojich právomocí verejnej moci 140 Treba pripomenút, ze zásada zákonnosti trestných cinov a trestov je súcastou vseobecných zásad práva Únie, ktoré sú základom ústavných tradícií spolocných pre clenské státy a bola tiez zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách, najmä v clánku 7 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, [134]C-266/06 P, neuverejnený, [135]EU:C:2008:295, bod [136]38 a citovanú judikatúru). Clánok 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie potvrdzuje túto zásadu tým, ze stanovuje, ze "nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom". 141 Zásada zákonnosti trestných cinov a trestov si vyzaduje, aby zákon jasne vymedzoval porusenia a tresty za ne (rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [137]C-194/14 P, [138]EU:C:2015:717, bod [139]40). 142 Je totiz ziaduce, aby znenie právnej úpravy, najmä pokial obsahuje ustanovenia represívnej povahy, neobsahovalo ziadnu nejednoznacnost, aby sa umoznilo osobám, na ktoré sa táto právna úprava uplatnuje, usmernit svoje správanie s úplnou znalostou veci a v dôsledku toho byt sankcionovaní len vtedy, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti porusili povinnost, ktorá im je ulozená. 143 Zdá sa teda paradoxné, ze tazkosti s výkladom takejto právnej úpravy umoznujú clenským státom, ktoré sú jej autormi, vyhnút sa bez akéhokolvek casového obmedzenia svojim povinnostiam v oblasti státnej pomoci. Tieto tazkosti by mohli odôvodnit neulozenie pokuty len pocas obmedzeného obdobia primeranej dlzky, pocas ktorého musí byt objasnená uplatnitelná právna úprava. 144 Nejednoznacnost alebo nepresnost vnútrostátnej právnej úpravy sa zdá byt o to menej spôsobilá odôvodnit vylúcenie opatrenia z pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial je cielom tejto právnej úpravy, ako je to v prejednávanej veci (pozri bod 1 vyssie), prebratie smernice. 145 V tejto súvislosti podla ustálenej judikatúry, pokial ide o prebratie smernice do právneho poriadku clenského státu, je nevyhnutné, aby predmetné vnútrostátne právo skutocne zabezpecilo úplné uplatnenie smernice, aby právna situácia vyplývajúca z tohto práva bola dostatocne presná a jasná na úcely úplného splnenia poziadavky právnej istoty a aby oprávnené osoby mohli poznat vsetky svoje práva a prípadne ich uplatnovat pred vnútrostátnymi súdmi (rozsudok z 27. októbra 2011, Komisia/Polsko, [140]C-311/10, neuverejnený, [141]EU:C:2011:702, bod [142]24 a citovaná judikatúra). 146 Z úvah uvedených v bodoch 140 az 145 vyssie vyplýva, ze kritérium zalozené na existencii tazkostí pri výklade uplatnitelnej právnej úpravy sa môze uplatnit len za predpokladu, ze tieto tazkosti sú docasné a ze sú súcastou procesu postupného objasnovania noriem. 147 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásada zákonnosti trestných cinov a trestov je splnená, pokial osoba podliehajúca súdnej právomoci môze zo znenia relevantného ustanovenia a za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistit, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednost (rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [143]C-194/14 P, [144]EU:C:2015:717, body [145]39 a [146]40). Takúto zásadu teda nemozno vykladat tak, ze vylucuje postupné objasnovanie pravidiel trestnej zodpovednosti prostredníctvom súdneho výkladu kazdého jednotlivého prípadu pod podmienkou, ze výsledok je primerane predvídatelný v case, ked doslo k poruseniu, najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danom case pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [147]C-194/14 P, [148]EU:C:2015:717, bod [149]41). 148 V prejednávanej veci sa Komisia v odseku 69 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze samotná okolnost, ze vnútrostátne orgány mali v rámci bezného výkonu svojich právomocí verejnej moci vázne a odôvodnené pochybnosti o rozsahu a výklade uplatnitelnej normy, postacuje na vyvodenie záveru o neexistencii státnych prostriedkov. Z tohto dôvodu Komisia neodkázala na povahu, ktorá je docasná a zároven inherentná postupnému objasnovaniu noriem, s ktorými súvisia vyssie uvedené výkladové problémy, hoci na to, aby bolo mozné dospiet k záveru o neexistencii státnych prostriedkov, musia byt tieto dve podmienky splnené. 149 Pokial ide o docasnú povahu prípadných tazkostí pri výklade uplatnitelnej právnej úpravy, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, treba uviest, ze zatial co napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 4. októbra 2018 a táto neistota podla Komisie pretrvávala prinajmensom od roku 2005, alebo dokonca od roku 2003, toto rozhodnutie neuvádza ziadnu osobitnú okolnost umoznujúcu odôvodnit pretrvávanie takejto neistoty pocas tak dlhého obdobia. 150 Pokial ide o povahu inherentnú postupnému objasnovaniu noriem s ktorými súvisia tazkosti pri výklade uplatnitelnej právnej úpravy, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, ziadna skutocnost v spise neumoznuje dospiet k záveru, ze takéto tazkosti boli vyhladené. 151 Komisia naopak v odseku 62 napadnutého rozhodnutia uviedla: "Nemecké orgány vysvetlili, ze takéto nezhody týkajúce sa výkladu spolkového práva sú riesené intenzívnym dialógom medzi spolkovou vládou a dotknutými spolkovými krajinami; v prípade pochybností je v konecnom dôsledku úlohou Bundesrat (Spolková rada, Nemecko) rozhodnút o tejto otázke. Toto konanie vsak v prejednávanej veci nebolo zacaté." 152 Ide o nepriamy dôkaz umoznujúci konstatovat, ze proces postupného objasnovaniu noriem osobitne stanovený na tento úcel nemeckým právom sa neuplatnil. 153 Je pravda, ze napadnuté rozhodnutie odkazuje na rozsudok prvostupnového súdu, ktorý bol následne potvrdený v odvolacom konaní a ktorý prijíma za svoje stanovisko príslusných nemeckých regionálnych orgánov. 154 Komisia vsak poukázala na to, ze takýto rozsudok, ktorý sa navyse podla samotného znenia napadnutého rozhodnutia nezdá byt zalozený na dôkladnom preskúmaní zákonnosti praxe prihranicných obchodov, nemá vzhladom na docasnú povahu predmetného konania definitívnu povahu. Hoci IGG na pojednávaní zdôraznila, ze Oberverwaltungsgericht Schleswig-Holstein (Vyssí správny súd spolkovej krajiny Slezvicko-Holstajnsko, Nemecko) vo svojom rozsudku z 23. júla 2003 potvrdil rozhodnutie súdu nizsieho stupna tým, ze jasne rozhodol v prospech výkladu prijatého príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi, toto konstatovanie nie je v napadnutom rozhodnutí uvedené. 155 Okrem toho je nesporné, ze príslusné nemecké regionálne orgány sa v nadväznosti na rozsudky vydané v roku 2003 rozhodli neprijat nové opatrenia na správne donútenie voci prihranicným obchodom, ktoré neuplatnovali zálohu, hoci na spolkovej úrovni existoval výklad uplatnitelnej právnej úpravy nezlucitelný s ich výkladom (odsek 61 napadnutého rozhodnutia) a ze takéto opatrenia mohli viest k definitívnemu výkladu uplatnitelnej právnej úpravy vnútrostátnymi súdmi. Navyse v rámci nimi prejednávaných konaní sa dotknuté vnútrostátne súdy mohli obrátit na Súdny dvor s návrhmi na zacatie prejudiciálneho konania týkajúcimi sa súladu neulozenia pokuty s právom Únie, ci uz v oblasti zivotného prostredia, alebo v oblasti slobody pohybu, co sú oblasti, ktorými sa Komisia v napadnutom rozhodnutí zaoberala. 156 Neexistencia nových súdnych konaní od roku 2003, hoci výklad spolkovej právnej úpravy zo strany príslusných nemeckých regionálnych orgánov nezodpovedal výkladu vlády, ktorá bola jej autorom, je dalsím nepriamym dôkazom toho, ze tazkosti s výkladom uplatnitelnej právnej úpravy neboli súcastou procesu postupného objasnovania noriem. 157 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 140 az 156 vyssie treba konstatovat, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov nebola splnená bez toho, aby preskúmala, ci tazkosti s výkladom, z ktorých vychádzala, boli docasné a inherentné postupnému objasnovaniu noriem. Nedostatocný a neúplný obsah preskúmania tejto otázky uskutocneného Komisiou v rámci predbeznej fázy je v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 48 vyssie nepriamym dôkazom umoznujúcim domnievat sa, ze Komisia nebola schopná prekonat v stádiu tejto predbeznej fázy vsetky vázne tazkosti, s ktorými sa stretla pri urcení, ci nevyberanie zálohy a neulozenie pokuty predstavujú státnu pomoc. 158 Treba este preskúmat, ci, ako to tvrdí aj zalobca, sa Komisia nesprávne domnievala, ze v prejednávanej veci existovali tazkosti pri výklade uplatnitelnej normy, ktoré by mohli odôvodnit konstatovanie neexistencie státnych prostriedkov. iv) O neexistencii tazkostí pri výklade uplatnitelnej normy, ktoré by mohli odôvodnit konstatovanie neexistencie státnych prostriedkov 159 Ako bolo uvedené v bode 137 vyssie, mozno pripustit, ze pokial ide o neulozenie pokuty podmienka týkajúca sa státnych zdrojov nie je splnená, ak existujú tazkosti pri výklade uplatnitelnej právnej úpravy. 160 Je vsak este potrebné, aby samotný autor predmetného opatrenia zalozil svoje rozhodnutie neulozit pokutu na existencii takýchto tazkostí. 161 V prejednávanej veci vsak príslusné nemecké regionálne orgány pri odôvodnení svojho rozhodnutia neulozit pokutu prihranicným obchodom nevychádzali z existencie neistoty, pokial ide o výklad VerpackV, ale z ustáleného výkladu, ktorý VerpackV dávali od roku 2005 alebo dokonca od roku 2003, podla ktorého sa povinnost vyberat zálohu neuplatnuje na prihranicné obchody, ked predávajú plechovky zákazníkom, ktorí majú bydlisko v pohranicných krajinách, najmä v Dánsku, a súhlasia pritom s podpísaním vývozného vyhlásenia. 162 Samotná Komisia pripústa, ako vyplýva z bodu 50 napadnutého rozhodnutia, ze príslusné nemecké regionálne orgány sa výslovne domnievajú, ze prihranicné obchody plne v súlade s právom nie sú povinné vyberat zálohu. Navyse spresnuje, ze tento výklad VerpackV sa jednotne uplatnuje na vsetky obchody so sídlom na dotknutých nemeckých územiach (odsek 55 napadnutého rozhodnutia). 163 Komisia sa teda nesprávne domnievala, ze v prejednávanej veci mohla uplatnit kritérium zalozené na existencii tazkostí pri výklade uplatnitelnej normy, zatial co príslusné nemecké regionálne orgány pri odôvodnení svojej praxe neulozit pokutu prihranicným obchodom, ked tieto obchody nevyberú zálohu, nevychádzali z existencie takýchto tazkostí. 164 Napadnuté rozhodnutie teda nesprávne uplatnilo kritérium tazkostí pri výklade uplatnitelnej právnej úpravy. Táto chyba, ako aj chyba, ktorá sa konstatovala v bode 157 vyssie, je dalsím nepriamym dôkazom, ze Komisia nebola schopná prekonat bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania vázne tazkosti, ktoré odhalilo preskúmanie dvoch neoddelitelne spojených opatrení, ktorými sú nevyberanie zálohy a neulozenie pokuty. 165 Teraz je potrebné preskúmat ostatné tvrdenia zalobcu týkajúce sa existencie váznych tazkostí, ktoré podla neho odhalilo preskúmanie týchto opatrení. 2) O ostatných tvrdeniach zalobcu týkajúcich sa existencie váznych tazkostí 166 V prejednávanej veci príslusné nemecké regionálne orgány umoznujú prihranicným obchodom nevyberat zálohu za niektoré z ich predajov nápojov, pricom im neukladajú pokutu. Domnievajú sa, ze táto prax je v súlade s VerpackV, ak sú splnené urcité kritériá. Kritériami prijatými príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi na úcely vymedzenia pôsobnosti oslobodenia od zálohy sú okrem skutocnosti, ze sa uplatnuje na prihranicné obchody, obmedzenie jeho prospechu na spotrebitelov s bydliskom v pohranicných krajinách, najmä v Dánsku, ktorí súhlasia s podpísaním vývozného vyhlásenia. 167 Zalobca spochybnuje výklad VerpackV podaný príslusnými orgánmi a tvrdí, ze Komisia mala v tomto ohlade dospiet k záveru o existencii váznych tazkostí. 168 Je potrebné preskúmat túto výhradu a následne odpovedat na dalsie tvrdenia, ktoré Komisia a IGG uvádzajú v rámci obrany, s cielom spochybnit existenciu váznych tazkostí. i) O spochybnení výkladu VerpackV prijatého príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi 169 V prvom rade zalobca tvrdí, ze v uplatnitelnej právnej úprave neexistuje nijaký právny základ, ktorý by odôvodnoval nevyberanie zálohy prihranicnými obchodmi. 170 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze samotná Komisia v odseku 51 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze § 9 ods. 1 VerpackV vzhladom na svoju pôsobnost treba chápat tak, ze prihranicným obchodom ukladá povinnost vyberat zálohu. 171 Navyse Komisia vo svojich písomných podaniach na Vseobecnom súde pripustila, ze príslusné nemecké regionálne orgány "netvrd[ili], ze vo [VerpackV] existoval osobitný právny základ umoznujúci oslobodit prihranicné obchody od povinnosti fakturovat zálohu". 172 Okrem toho, pokial ide o právo Únie, Komisia v napadnutom rozhodnutí (bod 67) uviedla, ze smernica 94/62 nestanovuje výnimku, ktorá by odôvodnovala neuplatnenie zálohy na prihranicné obchody. 173 V dôsledku toho sa tvrdenie zalobcu, podla ktorého v uplatnitelnej právnej úprave neexistuje nijaký konkrétny právny základ, ktorý by odôvodnoval nevyberanie zálohy prihranicnými obchodmi, zdá byt preukázané. 174 Takáto neexistencia právneho základu, hoci existuje písomne daná povinnost vybrat zálohu, ktorá je výslovná, bez akejkolvek nejednoznacnosti, a ktorej rozsah sa zdá velmi siroký (pozri body 2 a 3 vyssie), vedie k pochybnostiam o výklade VerpackV ktorý pouzili príslusné nemecké regionálne orgány a predstavuje nepriamy dôkaz existencie váznych tazkostí. 175 Po druhé, zatial co príslusné nemecké regionálne orgány zvolili výklad VerpackV, podla ktorého sa povinnost vyberat zálohu neuplatnuje na prihranicné obchody pri predaji nápojov zákazníkom, ktorí majú bydlisko v pohranicných krajinách, najmä v Dánsku, a súhlasia s podpísaním vývozného vyhlásenia, z odseku 59 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla správy vypracovanej na ziadost nemeckých spolkových orgánov sa záloha musí uplatnit aj v tomto prípade. 176 Okrem toho z odseku 61 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "výklad [príslusných nemeckých regionálnych orgánov] nie je zlucitelný s výkladom [spolkových orgánov]". 177 Tento rozdiel vo výklade VerpackV medzi nemeckými spolkovými orgánmi a príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi, najmä pokial ide o otázku, ci nevyberanie zálohy prihranicnými obchodmi je v súlade s touto právnou úpravou a so smernicou 94/62, vedie k pochybnostiam o tom, ci výklad, ktorý príslusné nemecké regionálne orgány zvolili, môze byt "primeraným kompromisom", ako to Komisia kvalifikovala v odseku 68 napadnutého rozhodnutia. Takýto rozdiel predstavuje nepriamy dôkaz o existencii váznych tazkostí. 178 Po tretie Komisia v odseku 55 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze neulozenie pokuty sa "uplatnovalo jednotne na vsetky obchody so sídlom na predmetnom nemeckom území (najmä v dvoch dotknutých spolkových krajinách), ktoré slúzia výlucne zahranicným zákazníkom, ktorí sa písomne zav[äzov]ali vyviezt nápoje a skonzumovat ich, ako aj zlikvidovat prázdne obaly mimo Nemecka (co sa vyzaduje na základe 'vývozného vyhlásenia`)". 179 Tvrdenie, podla ktorého výnimka zo systému zálohovania sa uplatnuje koherentným a jednotným spôsobom na celom nemeckom území, je formulované nejednoznacne. Komisia teda výslovne netvrdí, ze nevyberanie zálohy je v iných pohranicných oblastiach, nez sú pohranicné oblasti, ktoré sa nachádzajú v spolkových krajinách Slezvicko-Holstajnsko a Meklenbursko-Predné Pomoransko, tolerované. Okrem toho neuvádza ziadne podrobnosti týkajúce sa iných nemeckých regiónov, v ktorých sa tiez uplatnuje taká tolerancia. Na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu Komisia a IGG neuviedli, ze iné spolkové krajiny prijali rovnakú výnimku zo systému zálohovania. 180 Navyse hoci tvrdenie uvedené v bode 178 vyssie zalobca spochybnuje, Komisia sa vo svojich písomných podaniach obmedzila na to, ze bez dalsích spresnení dodala, ze spotrebitelia z iných clenských státov nez Dánskeho královstva a Svédskeho královstva "zjavne nem[ali] záujem" o moznost pouzit vývozné vyhlásenia. 181 V dôsledku toho existencia výnimky z vyberania zálohy uplatnovaná opakovane vo vsetkých pohranicných oblastiach Nemecka nie je preukázaná, co oslabuje tvrdenie, podla ktorého nevyberanie zálohy a neulozenie pokuty sú zalozené na objektívnych dôvodoch inherentných systému zálohovania, ktoré sa týkajú osobitosti predaja vykonávaného v týchto oblastiach. 182 Tento záver umoznuje pochybovat o výklade VerpackV prijatom príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi a je nepriamym dôkazom existencie váznych tazkostí. 183 Po stvrté zalobca poukazuje na návrh na zmenu VerpackV z roku 2004, ktorý podali spolkové krajiny Slezvicko-Holstajnsko a Meklenbursko-Predné Pomoransko. 184 Je nesporné, ze v tomto návrhu bol uvedený tento výnatok: "Na ziadost konecného predajcu príslusný orgán priznal oslobodenie od poplatku uvedeného v odseku 1 pre nápoje balené v opätovne nepouzitelných obaloch, ktoré sa predávajú konecným spotrebitelom v námorných prístavoch alebo v oblastiach nachádzajúcich sa v blízkosti hranice s cielom ich skonzumovania mimo územnej pôsobnosti nariadenia (prihranicný obchod), pokial ziadatel prijal vhodné a primerané opatrenia na ubezpecenie sa o tom, ze obaly nevytvárajú odpad na území pôsobnosti neriadenia a ak na území pôsobnosti nariadenia nie je mozné vrátenie zálohy. ... Odôvodnenie ... Na hranici s Dánskom, ako aj v prístavoch pre trajekty a oblastiach, ktoré ich obklopujú v Slezvicko-Holstajnsku a v Meklenbursku-Prednom Pomoransku, sa rozvinul cezhranicný obchod specializovaný na skandinávskych zákazníkov. Pre tento hospodársky slabo rozvinutý región je velmi dôlezitý. Cielom návrhu na zmenu je zabránit zruseniu tejto obchodnej základne pre cezhranicný obchod a priblizne 3000 pracovných miest, ktoré sú od nej priamo alebo nepriamo závislé, iba v samotnom Slezvicku-Holstajnsku a zabránit tomu, aby toto zrusenie malo vplyv na cestovný ruch, ktorý je pre tieto regióny velmi významný." 185 Z tohto výnatku vyplýva, ze predmetný návrh na zmenu bol zalozený na ochrane zamestnanosti a hospodárskej cinnosti spojenej s cestovným ruchom v oblastiach, v ktorých príslusné nemecké regionálne orgány, ktoré patrili do spolkových krajín Slezvicko-Holstajnsko a Meklenbursko-Predné Pomoransko, zacali v rovnakom období, ako je obdobie podania tohto návrhu, zavádzat výnimku zo systému zálohovania. 186 Je teda pravdepodobné, ze dôvody tohto návrhu na zmenu sú tiez dôvodmi, ktoré viedli k nevyberaniu zálohy a k neulozeniu pokuty. 187 Ide o nepriamy dôkaz existencie váznych tazkostí, pretoze umoznuje predpokladat, ze výklad VerpackV zvolený príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi nesúvisí s cielom ochrany zivotného prostredia sledovaným týmto textom. 188 Tento nepriamy dôkaz je o to presvedcivejsí, ze jediným hmotným dôkazom, o ktorý sa opiera Komisia v napadnutom rozhodnutí pri urcovaní stanoviska príslusných nemeckých regionálnych orgánov, je správa uvedená v bode 23 vyssie, ktorá nebola vypracovaná na ich podnet, ale na podnet prihranicných obchodov. 189 Hoci totiz v bodoch 50 a 53 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, ze uvádza výklad VerpackV a osobitne povinnosti vyberat zálohu podané príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi, neuvádza ziadny materiálny dôkaz umoznujúci preukázat, ze stanovisko, ktoré opisuje, pochádza od týchto orgánov a nie od IGG alebo od prihranicných obchodov, ktoré IGG zastupuje. 190 Z neexistencie takýchto vecných dôkazov mozno vyvodit, ze Komisia nevykonala úplné preskúmanie situácie, ktorá jej bola predlozená, co tiez predstavuje nepriamy dôkaz existencie váznych tazkostí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2011, Belgicko/Deutsche Post a DHL International, [150]C-148/09 P, [151]EU:C:2011:603, body [152]83 az [153]86; z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, [154]T-388/03, [155]EU:T:2009:30, bod [156]109, a z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, [157]T-578/17, neuverejnený, [158]EU:T:2019:437, body [159]59, [160]67 a [161]99). 191 Po piate údaje týkajúce sa rozsahu, podmienok uplatnovania a cielov sporných opatrení, ktorými disponovala Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia, neboli dostatocné na to, aby jej umoznili dospiet k záveru o neexistencii váznych tazkostí. 192 Nevyberanie zálohy totiz nevyplýva z výnimky alebo z oslobodenia výslovne stanoveného uplatnitelnou právnou úpravou, a ani z usmernení týkajúcich sa uplatnenia tejto právnej úpravy. Zdá sa teda, ze predstavuje správnu prax, ba dokonca obycajnú toleranciu, ktorej rozsah a obsah sú málo presné. Konkrétne na pojednávaní nebolo v odpovedi na otázku Vseobecného súdu uvedené, ze spôsoby vystavenia, forma a obsah vývozného vyhlásenia boli stanovené aktom vydaným príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi. Komisia sa vsak v napadnutom rozhodnutí nepokúsila napravit nepresnosti, ktoré sa spájali s právnym rámcom sporných opatrení, tak, ze by uviedla podrobný opis ustanovení upravujúcich výnimku zo systému zálohovania. Naopak, v podstate sa obmedzila na uvedenie niektorých skutocností, ktoré jej odovzdali jej partneri pocas fázy predbezného preskúmania. 193 Navyse Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla ziadny vecný dôkaz, ktorý by umoznil preukázat, ze stanovisko, ktoré v napadnutom rozhodnutí opísala, pochádzalo od príslusných nemeckých regionálnych orgánov a nie od IGG alebo od prihranicných obchodov, ktoré IGG zastupuje. 194 Okrem toho Komisia presne neuviedla, ktoré orgány spolkových krajín Slezvicko-Holstajnsko a Meklenbursko-Predné Pomoransko mali právomoc nariadit prihranicným obchodom uplatnovanie zálohy, a teda aj rozhodnút o ich oslobodení od uplatnovania zálohy. Komisia neopísala ani spôsoby, akými tieto spolkové krajiny prijímali rozhodnutia v tejto oblasti. 195 Úvahy uvedené v bodoch 191 az 194 vyssie umoznujú dospiet k záveru o neexistencii dostatocne úplného a dôkladného preskúmania neulozenia pokuty Komisiou, co predstavuje dodatocný nepriamy dôkaz poukazujúci na existenciu váznych tazkostí. 196 Po sieste na odôvodnenie uplatnenia oslobodenia od povinnosti vyberat zálohu, ktoré nie je výslovne stanovené uplatnitelnou právnou úpravou, na prihranicné obchody Komisia prevzala v napadnutom rozhodnutí (odseky 53 a 67) analógiu pouzívanú príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi medzi na jednej strane situáciou výrobkov kúpených v Nemecku konecným spotrebitelom na úcely ich konzumácie mimo nemeckého územia a na druhej strane situáciou tovarov vyvázaných mimo tohto územia. 197 Dôvodnost takejto analógie, ktorá má byt odôvodnená kritériami uplatnenými na úcely urcenia povoleného správania, sa vsak nezdá byt zrejmá vzhladom na rozdiel, ktorý existuje medzi oboma predmetnými situáciami. 198 Zalobca totiz v tejto súvislosti uvádza, ze vyvázané výrobky budú prípadne podliehat systému zálohovania uplatnovanému v clenskom státe, do ktorého sú vyvázané, na rozdiel od výrobkov, na ktoré sa uplatnujú sporné opatrenia, ktoré nepodliehajú ziadnemu systému zálohovania. 199 Ide vsak o rozdiel, ktorý sa javí ako podstatný a zároven relevantný. 200 Je pravda, ze Komisia bez toho, aby to bolo spochybnené, tvrdí, ze prihranicné obchody ziadali o zapojenie do dánskeho systému zálohovania, ale neboli oprávnené tak urobit v dôsledku námietky zalobcu. 201 Okolnost, ze takáto skutocnost, ktorá by sa mohla ukázat ako rozhodujúca pre pochopenie kontextu, v ktorom boli sporné opatrenia zavedené, vsak nebola v napadnutom rozhodnutí spomenutá, vsak umoznuje dospiet k záveru, ze Komisia nevykonala úplné preskúmanie situácie, ktorá jej bola predlozená. 202 Navyse vysvetlenia, ktoré Komisia v tejto súvislosti uviedla vo svojich písomných podaniach, sú málo podrobné. Nepredlozila okrem iného ziadny vecný dôkaz, ale obmedzuje sa na odkaz na stranu zo správy uvedenej v bode 23 vyssie, z ktorej necituje ziadny výnatok. 203 Z úvah uvedených v bodoch 169 az 202 vyssie vyplýva, ze existuje súbor nepriamych dôkazov poukazujúcich na existenciu váznych tazkostí, ktoré umoznujú pochybovat o výklade VerpackV zvolenom príslusnými nemeckými regionálnymi orgánmi. Tieto nepriame dôkazy umoznujú prinajmensom dospiet k záveru, ze preskúmanie situácie, ktorá jej bola predlozená, zo strany Komisie nebolo úplné, co predstavuje samo osebe nepriamy dôkaz poukazujúci na existenciu váznych tazkostí. ii) O ostatných tvrdeniach Komisie a IGG na spochybnenie existencie váznych tazkostí 204 Konstatovanie existencie váznych tazkostí nemôze byt spochybnené ostatnými tvrdeniami Komisie a IGG. 205 V prvom rade sa Komisia vo svojich písomnostiach odvoláva na rozhodnutie, ktoré predtým prijala v kontexte, ktorý povazuje za porovnatelný s kontextom v prejednávanej veci. 206 Ide o rozhodnutie C(2015) 3064 final z 8. mája 2015 týkajúce sa státnej pomoci SA.34528 (2015/NN) (ex-2012/CP) - Estónsko - Oslobodenie od zálohy a spotrebnej dane z obalov nápojov dodaných na palubu lodí. 207 Komisia pripomína, ze v tejto veci sa výnimka z estónskej vnútrostátnej právnej úpravy týkajúcej sa obalov pre predaj nápojov na vzatie so sebou, ktorý sa uskutocnuje v medzinárodných vodách na palubách lodí odchádzajúcich do iného clenského státu, nepovazovala za pomoc. 208 Na úvod treba pripomenút, ze podla judikatúry má pojem pomoc právnu povahu a vykladá sa vzhladom na objektívne skutocnosti. Kvalifikovanie opatrenia ako státnej pomoci teda nemôze závisiet od subjektívneho hodnotenia Komisie a musí byt urcené nezávisle od akejkolvek predchádzajúcej administratívnej praxe tejto institúcie, aj keby sa preukázala (pozri rozsudok z 3. júla 2014, Spanielsko a i./Komisia, [162]T-319/12 a T-321/12, neuverejnený, [163]EU:T:2014:604, bod [164]46 a citovanú judikatúru). 209 Dalej treba uviest, ze v rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva Komisia, dotknuté podniky podliehali spotrebnej dani, ak nedodrzali mieru zhodnotenia obalov stanovenú estónskou vnútrostátnou právnou úpravou (odsek 9). 210 Komisia sa v odseku 45 rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva, domnievala, ze logika predmetného danového systému odôvodnovala vylúcenie predmetných predajov zo zaplatenia spotrebných daní. V odseku 46 toho istého rozhodnutia dospela k záveru, ze skúmané opatrenie nepredstavovalo pomoc. 211 Odsek 45 rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva Komisia, sa vsak netýka podmienky súvisiacej so státnymi prostriedkami, ale podmienky selektivity a konkrétnejsie tretej etapy metódy umoznujúcej odlísit vnútrostátne opatrenia vseobecnej povahy od selektívnych opatrení, co je etapa, ktorá umoznuje dospiet k záveru o neexistencii selektivity, hoci predtým bola konstatovaná existencia odchýlky od vseobecného rezimu, ak táto odchýlka vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému, do ktorého opatrenie patrí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [165]C-20/15 P a C-21/15 P, [166]EU:C:2016:981, body [167]55 az [168]58). 212 Tvrdenie Komisie je teda irelevantné pre skúmanie podmienky týkajúcej sa státnych prostriedkov. 213 Okrem toho spotrebné dane, kedze sa uplatnujú len vtedy, ak sa podnik správal spôsobom, ktorému sa dotknutý stát usiloval zabránit, môzu do urcitej miery byt podobné sankcii porovnatelnej s pokutou stanovenou v prejednávanej veci, ked prihranicné obchody neuplatnia systém zálohovania (pozri bod 4 vyssie). 214 Komisia sa vsak domnievala, ze neuplatnenie spotrebnej dane pri nákupe nápojov predávaných v plavidlách s miestom urcenia na území iného clenského státu ako Estónsko, ktoré neboli urcené na okamzitú konzumáciu, predstavoval státne prostriedky (odsek 42). 215 V dôsledku toho sa Komisia nielenze nemôze odvolávat na rozhodnutie uvedené v bode 206 vyssie, ale toto rozhodnutie mozno povazovat za precedens, ktorý je v rozpore s tvrdením uvedeným v napadnutom rozhodnutí. 216 V druhom rade návrh Komisie, podla ktorého najvhodnejsie riesenie na vyriesenie tazkostí spojených s koordináciou odlisných vnútrostátnych systémov zálohovania by v prípade neexistencie úplnej harmonizácie spocívalo v ciastocnej integrácii obchodov nachádzajúcich sa v pohranicnej oblasti jedného clenského státu do systému zálohovania susedného clenského státu, neumoznuje bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania dospiet k záveru, ze nevyberanie zálohy a neulozenie pokuty by nepredstavovali výhodu financovanú zo státnych prostriedkov. 217 Otázka, ci vnútrostátne opatrenie patrí alebo nepatrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, totiz nezávisí od úvah týkajúcich sa jeho vhodnosti (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v spojených veciach Belgicko a Forum 187/Komisia, [169]C-182/03 a C-217/03, [170]EU:C:2006:89, bod [171]401), kedze pojem státna pomoc, ako je definovaný v Zmluve o FEÚ, má právnu povahu a má sa vykladat na základe objektívnych skutocností (rozsudok zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [172]C-83/98 P, [173]EU:C:2000:248, bod [174]25). 218 V prejednávanej veci okolnost, aj keby sa preukázala, ze existuje vhodnejsie riesenie nez uplatnovanie systému zálohovania na prihranicné obchody, nemôze neulozeniu pokuty hned odnat povahu pomoci, ak sa preukáze, ze toto splna okrem iného vsetky podmienky stanovené clánkom 107 ods. 1 ZFEÚ. 219 Po tretie treba v kazdom prípade zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého podmienka týkajúca sa státnych prostriedkov nie je splnená, kedze zalobca nestanovil výsku pokút, ktoré by sa mali zaplatit, ak by boli ulozené prihranicným obchodom. 220 Podla ustálenej judikatúry totiz, ked Komisia nariaduje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, nie je povinná stanovit presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umoznujúce osobe, ktorej je urcené, túto výsku bez neprimeraných tazkostí urcit (pozri rozsudok z 13. februára 2014, Mediaset, [175]C-69/13, [176]EU:C:2014:71, bod [177]21 a citovanú judikatúru). 221 O to viac zalobcovi neprislúcha, aby v predbeznom stádiu konania, v ktorom bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, urcil presnú výsku pomoci, ktorú je prípadne potrebné vrátit, kedze preskúmanie predmetných opatrení vykonané v tomto stádiu je strucné (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [178]C-198/91, [179]EU:C:1993:197, bod [180]22; z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, [181]C-204/97, [182]EU:C:2001:233, bod [183]34, a z 13. júna 2013, Ryanair/Komisia, [184]C-287/12 P, neuverejnený, [185]EU:C:2013:395, bod [186]71). 222 Po stvrté IGG tvrdí, ze je potrebné zohladnit skutocnost, ze príslusné nemecké regionálne orgány nie sú povinné ulozit pokutu a môzu sa uspokojit s tým, ze podniku ulozia povinnost zmenit svoje správanie, ako to vyplýva z § 62 zákona o prepracovaní práva o odpadoch. Dodáva, ze príslusné nemecké regionálne orgány takto podla jeho názoru postupujú, ked ako v prejednávanej veci vznikajú tazkosti pri výklade uplatnitelnej právnej úpravy, pokial ide o povinnost uplatnit zálohu. 223 V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze táto argumentácia nie je uvedená v napadnutom rozhodnutí. 224 Existenciu váznych tazkostí treba posúdit práve na základe preskúmania Komisie, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, a nie tvrdení predlozených pred Vseobecným súdom. Existenciu pochybností totiz treba hladat v obsahu rozhodnutia porovnaním posúdení, z ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala, s dôkazmi, ktorými disponovala pri rozhodovaní (rozsudok z 24. januára 2013, 3F/Komisia, [187]C-646/11 P, neuverejnený, [188]EU:C:2013:36, bod [189]31). 225 Po druhé § 62 zákona o prepracovaní práva o odpadoch v kazdom prípade stanovuje, ze príslusné orgány môzu prijat individuálne donucovacie opatrenia na úcely uplatnenia ustanovení tohto zákona a nariadení prijatých na jeho vykonanie, medzi ktoré patrí VerpackV. Má teda velmi siroko vymedzenú pôsobnost. 226 Naopak, § 69 ods. 3 zákona o prepracovaní práva o odpadoch stanovuje ulozenie pokuty za urcité osobitné porusenia, ako je neuplatnenie systému zálohovania (pozri bod 4 vyssie). 227 Nezdá sa teda zjavne, ze by mal § 62 zákona o prepracovaní práva o odpadoch ako "vseobecný predpis" nahradit "osobitný predpis", ktorým je § 69 ods. 3 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2003, Mayer Parry Recycling, [190]C-444/00, [191]EU:C:2003:356, bod [192]57). 228 Po tretie mozno predpokladat, ze ak by sa podnik, po tom, co mu to bolo ulozené, nepodriadil prípadnému príkazu prijatému na základe § 62 zákona o prepracovaní práva o odpadoch, príslusný orgán by mu ulozil pokutu s cielom prinútit ho k uplatnovaniu systému zálohovania. 229 Ulozenie pokuty sa tak javí ako prinajmensom pravdepodobný výsledok za predpokladu, ze podnik trvalo odmieta uplatnovat systém zálohovania. 230 Tvrdenie IGG musí byt teda zamietnuté. 231 Po piate IGG sa odvoláva na rozsudok zo 14. decembra 2004, Radlberger Getränkegesellschaft a S. Spitz ([193]C-309/02, [194]EU:C:2004:799), a najmä na bod 46 tohto rozsudku, z ktorého vyplýva, ze clenský stát, ktorý zavádza systém zálohovania, musí dbat o to, aby existoval dostatocný pocet preberacích miest, na úcel, aby si spotrebitelia, ktorí kúpili tovary balené do jednorazových zálohovaných obalov, mohli vybrat sumu zálohy, dokonca ak by sa nevrátili do miesta prvotného nákupu. 232 Rozsudok zo 14. decembra 2004, Radlberger Getränkegesellschaft a S. Spitz ([195]C-309/02, [196]EU:C:2004:799), vsak nemôze viest k záveru, ze systematické uplatnovanie zálohovania na celom území clenského státu, vrátane pohranicných oblastí, je v rozpore so zásadou volného pohybu tovaru. 233 Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 14. decembra 2004, Radlberger Getränkegesellschaft a S. Spitz ([197]C-309/02, [198]EU:C:2004:799, bod [199]45), islo len o otázku, ci clenský stát mohol nahradit systém zberu obalov v blízkosti bydliska spotrebitelov alebo predajných miest systémom individuálneho zálohovania a spätného odberu bez toho, aby Súdny dvor vzal do úvahy otázku dôsledkov systému zálohovania pre pohranicné oblasti. 234 Okrem toho je nesporné, ze spotrebitelia v krajinách hraniciacich s Nemeckom, konkrétne v Dánsku, ktorí majú výhodu z neuplatnovania zálohy, si môzu, ak by sa na nich uplatnovala, vybrat zálohu od vsetkých nemeckých predajcov (pozri bod 2 vyssie), teda bez toho, aby sa nevyhnutne vrátili do miesta prvotného nákupu. 235 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze existencia váznych tazkostí je preukázaná. 3) Záver k tretej casti jediného zalobného dôvodu 236 Vseobecný súd konstatoval, ze pri preskúmaní Komisie uvedenom v napadnutom rozhodnutí doslo k viacerým pochybeniam a nedostatkom a ze existujú iné nepriame dôkazy umoznujúce dospiet k záveru o existencii váznych tazkostí. 237 V dôsledku toho treba vyhoviet tretej casti jediného zalobného dôvodu týkajúcej sa neulozenia pokuty. 238 Kedze nevyberanie DPH vyplýva z nevyberania zálohy, ktoré samotné je neoddelitelné od neulozenia pokuty podnikom, ktoré nevyberajú zálohu, je potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. decembra 2002, Komisia/Rada, [200]C-29/99, [201]EU:C:2002:734, bod [202]45, a zo 7. novembra 2012, CBI/Komisia, [203]T-137/10, [204]EU:T:2012:584, body [205]311 az [206]313). O trovách 239 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 240 Kedze Komisia nemala vo veci úspech, znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania zalobcu a DN, ktoré vstúpilo do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobcu, v súlade s návrhmi zalobcu a DN. 241 Pri neexistencii návrhov v tomto zmysle nemozno IGG zaviazat na náhradu trov konania iných úcastníkov konania. Kedze vsak IGG vstúpilo do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie, znása svoje vlastné trovy konania v súlade s clánkom 138 ods. 3 rokovacieho poriadku. 242 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré do konania vstúpili ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. Spolková republika Nemecko teda znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Rozhodnutie Komisie C(2018) 6315 final zo 4. októbra 2018 o státnej pomoci SA.44865 (2016/FC) - Nemecko - Údajná pomoc v prospech nemeckých pohranicných obchodov s nápojmi sa zrusuje. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli zdruzeniam Dansk Erhverv a Danmarks Naturfredningsforening. 3. Spolková republika Nemecko a Interessengemeinschaft der Grenzhändler (IGG) znásajú svoje vlastné trovy konania. Papasavvas Gervasoni Nihoul Frendo Martín y Pérez de Nanclares Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. júna 2021. Podpisy __________________________________________________________________ ( [207]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCPuu85/L85264-7925TMP.html#t-ECR_62019TJ0047_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:365:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 4. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point29 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197&anchor=#point23 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197&anchor=#point26 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point47 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&anchor=#point35 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A117&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A117 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A117&anchor=#point13 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&anchor=#point28 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point59 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A989&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A989 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A989&anchor=#point106 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&anchor=#point50 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&anchor=#point51 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&anchor=#point44 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&anchor=#point45 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point53 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point90 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point92 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&anchor=#point75 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&anchor=#point46 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&anchor=#point47 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&anchor=#point49 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&anchor=#point53 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&anchor=#point53 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&anchor=#point54 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A244&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A244 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A244&anchor=#point55 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A110&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A110 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A110&anchor=#point35 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&anchor=#point19 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point99 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:347:TOC 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point109 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&anchor=#point21 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&anchor=#point36 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&anchor=#point62 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&anchor=#point106 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&anchor=#point108 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&anchor=#point21 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&anchor=#point74 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&anchor=#point75 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A585&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A585 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A585&anchor=#point161 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A585&anchor=#point162 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&anchor=#point45 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&anchor=#point106 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&anchor=#point36 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&anchor=#point37 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&anchor=#point49 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&anchor=#point36 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2239&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2239 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295&anchor=#point38 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&anchor=#point40 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A702&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A702 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A702&anchor=#point24 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&anchor=#point39 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&anchor=#point40 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&anchor=#point41 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A603&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A603 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A603&anchor=#point83 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A603&anchor=#point86 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&locale=sk 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&anchor=#point109 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A437&locale=sk 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A437 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A437&anchor=#point59 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A437&anchor=#point67 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A437&anchor=#point99 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A604&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A604 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A604&anchor=#point46 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point55 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point58 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&locale=sk 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&anchor=#point401 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&locale=sk 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&anchor=#point25 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71&locale=sk 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71&anchor=#point21 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197&locale=sk 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197&anchor=#point22 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A233&locale=sk 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A233 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A233&anchor=#point34 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&locale=sk 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&anchor=#point71 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&anchor=#point31 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A356&locale=sk 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A356 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A356&anchor=#point57 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A799&locale=sk 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A799 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A799&locale=sk 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A799 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A799&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A799 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A799&anchor=#point45 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A734&locale=sk 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A734 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A734&anchor=#point45 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&locale=sk 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&anchor=#point311 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&anchor=#point313 207. file:///tmp/lynxXXXXCPuu85/L85264-7925TMP.html#c-ECR_62019TJ0047_SK_01-E0001