ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozsírená komora) z 15. septembra 2021 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Talianske dialnice - Predlzenie platnosti koncesií na vykonanie prác - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu - Stanovenie hornej hranice nákladov na mýto - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Clánok 106 ods. 2 ZFEÚ - Zaloby podané konkurentmi príjemcu - Upustenie clenského státu od zámeru poskytnút státnu pomoc - Plán, ktorý nemozno vykonat tak, ako bol schválený - Zrusenie, ktoré zalobkyniam neprinesie ziaden prospech - Zánik záujmu na konaní - Zastavenie konania" Vo veci T-24/19, INC SpA, so sídlom v Turíne (Taliansko), Consorzio Stabile Sis SCpA, so sídlom v Turíne, v zastúpení: H.-G. Kamann, F. Louis a G. Tzifa, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Haasbeek, D. Recchia a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2018) 2435 final z 27. apríla 2018 o státnej pomoci poskytnutej na úcely investicného plánu týkajúceho sa talianskych dialnic [veci SA.49335 (2017/N) a SA.49336 (2017/N)], VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory M. J. Costeira, sudcovia D. Gratsias (spravodajca), M. Kanceva, B. Berke a T. Perisin, tajomník: P. Cullen, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. novembra 2020, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Dvoma listami z 13. októbra 2017 talianske orgány oznámili Európskej komisii viacero opatrení v súvislosti s investicným plánom týkajúcim sa talianskych dialnic. 2 Priblizne 5800 kilometrov talianskych dialnic je v súcasnosti spravovaných súkromnými prevádzkovatelmi na základe koncesií. Podla príslusných zmlúv sú koncesionári povinní vykonávat práce alebo poskytovat sluzby súvisiace s prevádzkou dialnic. Koncesionári znásajú riziká spojené s výstavbou, ako aj prevádzkou dialnic a musia dodrziavat rad povinností súvisiacich s významom tohto typu infrastruktúry pre verejnost. Okrem toho uplatnitelný regulacný rámec stanovuje viacero rezimov spoplatnovania, ktorých cielom je zabezpecit financnú rovnováhu medzi príjmami z koncesií a nákladmi na investície uskutocnené koncesionármi. 3 V tomto kontexte Talianska republika vypracovala plán spocívajúci predovsetkým v predlzení platnosti niektorých koncesií na úcely financovania dodatocných investícií. V následne revidovanom znení sa predmetný plán, tak ako bol oznámený, týkal dialnic priamo alebo nepriamo spravovaných, a to prostredníctvom úcasti v konzorciách, spolocnostami Autostrade per l'Italia SpA a Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi SpA. Napadnuté rozhodnutie 4 Rozhodnutím Komisie C(2018) 2435 final z 27. apríla 2018 o státnej pomoci poskytnutej na úcely investicného plánu týkajúceho sa talianskych dialnic [veci SA.49335 (2017/N) a SA.49336 (2017/N)] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia dospela k záveru, ze niektoré opatrenia prijaté v rámci uvedeného plánu predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ a ze tieto opatrenia sú zlucitelné s vnútorným trhom na základe clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Komisia tak bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania rozhodla o nevznesení námietok voci týmto opatreniam (kapitola 5 napadnutého rozhodnutia). 5 Plán oznámený talianskymi orgánmi Komisii sa konkrétne týka sestnástich dialnic spravovaných spolocnostou Autostrade per l'Italia a dvoch dialnic spravovaných spolocnostou Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi. Tento plán je v zásade zalozený na dvoch pilieroch. Prvý pilier sa týka realizácie dodatocných investícií, ktoré majú koncesionári uskutocnit. Druhý pilier sa týka predlzenia platnosti niektorých koncesií, spojeného s podmienkami, ktorých cielom je obmedzit sadzby mýta na prijatelné úrovne a vyhnút sa riziku nadmernej náhrady koncesionárov (body 12, 13 az 16, 18 az 21 a 34 napadnutého rozhodnutia). Dialnice spravované spolocnostou Autostrade per l'Italia 6 Koncesia na sestnást dialnic s celkovou dlzkou 2857,50 km spravovaných spolocnostou Autostrade per l'Italia má svoj pôvod v koncesiách udelených spolocnosti Autostrade-Concessioni e Costruzioni Autostrade SpA v roku 1968. Táto posledná spolocnost bola sprivatizovaná v roku 1999 a v roku 2003 previedla svoje cinnosti v oblasti dialnicných koncesií na Autostrade per l'Italia. Sporná koncesia bola zmenená najmä v roku 1997 a jej posledná verzia bola podpísaná vo forme "jednotnej dohody" (Convenzione Unica) v roku 2007, ktorá bola zmenená v roku 2013 prostredníctvom "dodatocného aktu" (Atto Aggiuntivo). V súlade s dodatkom podpísaným v roku 1997 bola sporná koncesia udelená na obdobie 40 rokov, ktoré malo skoncit 31. decembra 2038 (body 34, 35 a 136 napadnutého rozhodnutia). 7 Talianska republika vsak uviedla, ze Autostrade per l'Italia este mala investovat do siete, ktorú spravuje. V nadväznosti na rozhodnutia prijaté príslusnými orgánmi, pokial ide o charakteristiky predmetných investícií, odhadované náklady týchto investícií dosahujú priblizne 8 miliárd eur. Z tejto sumy je 4,908 miliardy eur urcených na práce povazované za "uz stanovené" v koncesnej zmluve platnej pred spornou zmenou a v rámci nich je na "Gronda di Genova" (obchvat Janova) urcených 4,32 miliardy eur. Zostávajúcich 3,03 miliardy eur je urcených na "dodatocné práce", teda nie na práce uz stanovené v koncesnej zmluve platnej pred spornou zmenou. Podla platnej koncesnej zmluvy si pritom uskutocnenie predmetných investícií vyzaduje zvýsenie nákladov na mýto na neprimeranú úroven pre uzívatelov. V tejto súvislosti Talianska republika po prvé navrhla predlzit dobu platnosti koncesie, po druhé stanovit hornú hranicu zvýsenia nákladov na mýto a po tretie stanovit "náhradu za prevzatie" (takeover value), ktorú má zaplatit koncesionárovi na konci platnosti koncesie prípadný nový koncesionár. Podla tohto plánu sa tak doba platnosti koncesie má predlzit o styri roky az do 31. decembra 2042 a maximálnu náhradu za prevzatie v rozmedzí 1,3 az 1,5-násobku hrubého prevádzkového zostatku zaplatí súcasnému koncesionárovi ktorýkolvek prípadný nasledujúci koncesionár po uplynutí tohto obdobia (body 36 az 43 napadnutého rozhodnutia). Dialnice spravované spolocnostou Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi 8 Dve dialnice spravované spolocnostou Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, sú dialnice SATAP A4 Torino - Milano a A33 Asti - Cuneo. Koncesia na výstavbu a prevádzku dialnice SATAP A4 Torino - Milano pochádza z roku 1989 a jej platnost po zmenách právnych nástrojov, ktoré ju upravujú, prijatých v rokoch 2007 a 2013, koncí k 31. decembru 2026. Koncesná zmluva na výstavbu a prevádzku dialnice A33 Asti - Cuneo bola podpísaná 1. augusta 2007 v nadväznosti na postup zadania zákazky a stanovuje, ze koncesia sa udelí na obdobie 27,5 rokov, z coho styri roky budú urcené na výkon prác a zostávajúcich 23,5 rokov, pocítaných od ich realizácie, na prevádzku koncesie. Vzhladom na toto posledné ustanovenie sa Komisia domnieva, ze platnost tejto koncesie sa skoncí v roku 2043 (body 19 a 20 napadnutého rozhodnutia). 9 Plánované práce na dialnici A33 Asti - Cuneo vsak neboli dokoncené vcas a súvisiace náklady sa podstatne zvýsili z dôvodov, za ktoré podla Talianskej republiky neniesla zodpovednost Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi, ktorá bola koncesionárom tejto dialnice. Súcasne by výstavba iba 55 kilometrov dialnice namiesto pôvodne plánovaných 90 kilometrov znízila príjmy z mýta na skromnú úroven. Výstavba chýbajúcich castí dialnice by tak viedla k zvýseniu nákladov na mýto na neprípustnú úroven. V tejto súvislosti Talianska republika navrhla, aby koncesionár vynalozil investície potrebné na vybudovanie funkcného spojenia medzi jednotlivými dokoncenými castami dialnice A33 Asti - Cuneo. Tieto investície spocívajú vo výstavbe priblizne 13 kilometrov dialnice s nákladmi 350 miliónov eur namiesto pôvodne plánovaných zvysných 35 kilometrov, ktoré by stáli 589 miliónov eur. Predmetné práce sa povazujú za uz stanovené v pôvodnej koncesnej zmluve. Okrem toho mali byt vynalozené investície v celkovej hodnote 153 miliónov eur na dialnicu SATAP A4 Torino - Milano. Z tejto sumy sa povazuje 109 miliónov eur za sumu za práce uz stanovené v pôvodnej koncesnej zmluve a 44 miliónov eur za sumu za dodatocné práce. Vsetky tieto práce mali byt ukoncené do konca roka 2022 (body 21 az 23 napadnutého rozhodnutia). 10 Pokial ide o pokrytie nákladov na predmetné práce, Talianska republika navrhla krízové financovanie prác na dialnici A33 Asti - Cuneo z príjmov z dialnice SATAP A4 Torino - Milano, a to s hornou hranicou sadzieb mýta pre obidve predmetné dialnice. Podla Talianskej republiky má vsak stanovenie tejto hornej hranice za následok stratu príjmov pre koncesionárov. Podobne ako to Talianska republika navrhla v prípade dialnic spravovaných spolocnostou Autostrade per l'Italia (pozri bod 7 vyssie), vyjadrila svoj zámer, po prvé predlzit dobu platnosti týchto dvoch koncesií a po druhé stanovit náhradu za prevzatie, ktorá sa ma zaplatit odchádzajúcemu koncesionárovi, v prípade neobnovenia koncesií po uplynutí ich platnosti prípadný nový koncesionár. Konkrétne, doba platnosti koncesie na dialnicu SATAP A4 Torino - Milano bola predlzená na styri roky az do 31. decembra 2030, zatial co v prípade dialnice A33 Asti - Cuneo bola skrátená a mala koncit takisto 31. decembra 2030 namiesto roka 2043 (pozri bod 8 vyssie). Táto dohoda umoznuje nové spolocné zadanie koncesie pre obe dialnice na obdobie od 1. januára 2031. Okrem toho náhrada za prevzatie je ohranicená na 1,4 násobok hrubého prevádzkového zostatku, ktorý zaplatí súcasnému koncesionárovi prípadný nasledujúci koncesionár od 1. januára 2031 (body 25 az 31 napadnutého rozhodnutia). 11 Vsetky opatrenia týkajúce sa dialnic, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, sa spájajú so záväzkami týkajúcimi sa zacatia niektorých plánovaných prác pred 1. januárom 2020. Boli tiez stanovené aj dalsie záväzky týkajúce sa zverejnenia koncesných zmlúv, zásadne stabilnej povahy rozpoctových nákladov na práce, dodrziavania pravidiel Európskej únie v oblasti zmeny koncesných zmlúv v prípade potreby vykonat dodatocné práce, ulozenia sankcií za porusenie povinností koncesionára, pomerného skrátenia predlzenia v prípade nevykonania prác, predlozenie výrocných správ a pätrocných plánov realizácie prác a kontroly zohladnených parametrov, a napokon preskúmania náhrady za prevzatie v prípade intenzívnejsej nez predpokladanej úrovne premávky alebo nevykonania prác (body 23, 44 a 47 az 53 napadnutého rozhodnutia). Posúdenie Komisiou 12 Podla Komisie priznanie práv na vyuzívanie verejného majetku môze znamenat vzdanie sa státnych prostriedkov a priznanie výhody príjemcom týchto práv. V prejednávanej veci by predlzenie doby platnosti koncesií na styri roky malo za následok, ze koncesionári vyberú pocas tohto obdobia výnos z mýta, cím sa vylúci moznost clenského státu, aby tieto prostriedky získal sám. Malo by byt teda konstatované, ze dôjde ku vzdaniu sa státnych prostriedkov v prospech niektorých súkromných subjektov (body 61 az 63 napadnutého rozhodnutia). 13 Pokial ide o existenciu výhody, Komisia zohladnila investicné záväzky a záväzky správy ulozené koncesionárom a dospela k záveru, ze oznámené opatrenia je potrebné analyzovat so zretelom na styri kumulatívne kritériá stanovené Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([2]C-280/00, [3]EU:C:2003:415), a to existencia záväzkov sluzby vo verejnom záujme, predbezné, objektívne a transparentné stanovenie parametrov náhrady, stanovenie náhrady na úrovni, ktorá pokrýva náklady plnenia záväzkov verejnej sluzby a primeraný zisk, a napokon analýza dotknutých nákladov a zisku. V prípade tohto posledného kritéria Komisia poznamenala, ze talianske orgány nepredlozili analýzu nákladov, ktoré by stredne velký, dobre riadený a primerane vybavený podnik pri plnení poziadaviek verejnej sluzby vynalozil na splnenie týchto záväzkov. Z toho podla Komisie v tejto súvislosti vyplýva, ze vzhladom na neexistenciu postupu zadania zákazky, ktorý by predchádzal sporným koncesiám, stvrté kritérium rozsudku Altmark nie je splnené. Okrem toho vzhladom na medzinárodný rozmer trhu výstavby a správy dialnic, ako aj exkluzivitu, ktorú priznávajú koncesné zmluvy, môzu priznané výhody ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Z toho podla Komisie vyplýva, ze sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (body 64 az 73 napadnutého rozhodnutia). 14 Komisia sa vsak domnievala, ze zlucitelnost státnej pomoci s vnútorným trhom treba posúdit s ohladom na clánok 106 ods. 2 ZFEÚ a zároven s ohladom na oznámenie Komisie týkajúce sa rámca Európskej únie pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme (2011) ([4]Ú. v. EÚ C 8, 2012, s. 15, dalej len "oznámenie o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme") (body 75 az 77 napadnutého rozhodnutia). 15 V tejto súvislosti sa Komisia domnievala: - po prvé, ze výstavba a poskytnutie dialnicnej infrastruktúry za náklady dostupné pre uzívatelov predstavuje skutocnú sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, takze boli splnené podmienky kapitoly 2.2 oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme, - po druhé, ze predmetné sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu boli zverené dotknutým koncesionárom na základe aktov, ktoré uvádzali trvanie a predmet povinností sluzby vo verejnom záujme, prijaté záväzky, povaha výhradných práv, opis mechanizmov náhrady a relevantné parametre, ako aj opatrenia stanovené na zamedzenie a vymáhanie akejkolvek prípadnej neprimeranej náhrady. V dôsledku toho boli splnené podmienky uvedené v kapitole 2.3 oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme (body 85 az 90 napadnutého rozhodnutia), - po tretie doba predlzení smeruje k dosiahnutiu financnej rovnováhy navrhovaného plánu, pricom sa nálezite zohladní horná hranica nákladov na mýto, náklady na práce, ktoré sa majú vykonat, odmena koncesionárov a náhrada za prevzatie. V dôsledku toho boli splnené podmienky uvedené v kapitole 2.4 oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme (body 92 az 95 napadnutého rozhodnutia), - po stvrté, ze oznámené opatrenia nie sú v rozpore so smernicou Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti financných vztahov clenských státov a verejných podnikov a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch ([5]Ú. v. EÚ L 318, 2006, s. 17), takze boli splnené podmienky uvedené v kapitole 2.5 oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme (body 96 az 99 napadnutého rozhodnutia), - po piate, ze oznámené opatrenia sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udelovaní koncesií ([6]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1) a konkrétne s clánkom 43 tejto smernice týkajúcim sa úpravy koncesných zmlúv pocas ich platnosti, - po sieste, ze zásady, ciele, parametre a metódy výpoctu náhrady vyplácanej koncesionárom neporusujú zásadu zákazu diskriminácie, takze podmienky kapitoly 2.7 oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme boli takisto splnené (body 142 a 143 napadnutého rozhodnutia), - po siedme, ze náhrada vyplývajúca zo zmeny koncesných zmlúv nepresahuje to, co je nevyhnutné na pokrytie cistých nákladov na plnenie záväzkov zo sluzby vo verejnom záujme s ohladom na primeraný zisk v súlade s kapitolou 2.8 oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme, - po ôsme, ze akákolvek obava týkajúca sa prípadných ostatných narusení hospodárskej sútaze bola rozptýlená v súlade s kapitolou 2.9 oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme (body 167 az 171 napadnutého rozhodnutia). 16 V tomto kontexte a po preskúmaní záväzkov Talianskej republiky v oblasti transparentnosti v súlade s kapitolou 2.10 oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme a tvrdení tretích osôb sa Komisia rozhodla nevzniest námietky a vyhlásila státnu pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ (body 178 az 186 a kapitola 5 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 11. januára 2019, zalobkyne, spolocnosti INC SpA a Consorzio Stabile Sis SCpA, podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Dna 29. apríla 2019 podala Komisia svoje vyjadrenie k zalobe. Replika bola podaná 18. júla 2019 a duplika bola podaná 18. októbra 2019. 18 Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu, v súlade s clánkom 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený k deviatej komore, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 19 Vseobecný súd na základe návrhu deviatej komory rozhodol podla clánku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 20 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 22 Vseobecný súd (deviata rozsírená komora) na návrh sudcu spravodajcu rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby predlozili urcité dokumenty, a písomne im polozil otázky, pricom ich vyzval, aby na ne odpovedali na pojednávaní. 23 Úcastníci konania odpovedali Vseobecnému súdu listami z 3. novembra 2020. 24 Na pojednávaní Komisia informovala Vseobecný súd o rozhodnutí talianskych orgánov nevykonat opatrenia, ktoré boli predmetom napadnutého rozhodnutia, prinajmensom pokial ide o Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi. 25 V tejto súvislosti Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby ho písomne informovala o prípadných rozhodnutiach talianskych orgánov týkajúcich sa vykonania sporných opatrení, a to tak pokial ide o Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi, ako aj pokial ide o Autostrade per l'Italia. Toto bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 26 Listom zo 14. decembra 2020 Komisia preposlala Vseobecnému súdu list z 10. decembra 2020, ktorý jej zaslalo talianske ministerstvo infrastruktúry a dopravy. K obsahu tohto listu Komisia poznamenala, ze opatrenia, voci ktorým nevzniesla námietky v zmysle napadnutého rozhodnutia, nemohli byt a neboli vykonané talianskymi orgánmi, takze zalobkyne uz nemôzu preukázat záujem na konaní. 27 Listom z 27. januára 2021 zalobkyne predlozili svoje pripomienky, pricom potvrdili, ze nadalej majú záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia. 28 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania prijatých 8. februára a 11. marca 2021 Vseobecný súd poziadal Komisiu o doplnujúce informácie, ktoré Komisia poskytla listami z 26. februára a 29. marca 2021. Na základe týchto informácií, ktoré pochádzajú od talianskych orgánov, Komisia zopakovala svoj záver, ze zalobkyne uz nemôzu preukázat záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia. 29 Listom z 28. apríla 2021 sa zalobkyne vyjadrili k uvedeným listom a zopakovali, ze majú nadalej záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v ich liste z 27. januára 2021 (pozri bod 27 vyssie). 30 Ústna cast konania sa skoncila 29. apríla 2021 a vec bola v tento den predlozená na poradu. 31 V nadväznosti na smrt pána sudcu Berkeho, ktorý skonal 1. augusta 2021, traja sudcovia podpísaný pod týmto rozsudkom pokracovali v prejednaní veci v súlade s clánkom 22 a clánkom 24 ods. 1 rokovacieho poriadku. Právny stav 32 Na podporu svojich zalôb zalobkyne, ktoré sú priamymi konkurentmi spolocností Autostrade per l'Italia a Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi v oblasti výstavby dialnic a dialnicných koncesií, uvádzajú dva zalobné dôvody. 33 Prvý zalobný dôvod sa týka opatrení v súvislosti s dialnicami spravovanými spolocnostou Autostrade per l'Italia. V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú, ze posúdenie Komisie, podla ktorého opatrenia týkajúce sa dialnic spravovaných spolocnostou Autostrade per l'Italia splnajú kritériá oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme, a sú teda zlucitelné s vnútorným trhom, je zalozené na troch predpokladoch, ktoré sú nesprávne. Prvým predpokladom je kvalifikovanie stavebných prác "Gronda di Genova" ako stanovených prác týkajúcich sa projektu udeleného v rámci koncesie spolocnosti Autostrade per l'Italia uz v roku 2002, hoci v skutocnosti ide o úplne nový projekt vo vztahu k existujúcim koncesiám, ktorý si vyzaduje nové zadávacie konanie. Druhým predpokladom je, ze Autostrade per l'Italia je koncesionárom s jedinou koncesiou, zatial co táto spolocnost je v skutocnosti adresátom rozlicných koncesií. Tretím predpokladom je, ze Autostrade per l'Italia a talianske orgány správne vypocítali náklady na vykonanie prác odôvodnujúce sporné predlzenie, hoci to tak nebolo. Okrem toho a nezávisle od analýzy predmetných predpokladov zalobkyne tvrdia, ze analýza Komisie týkajúca sa zlucitelnosti sporných opatrení s kapitolami 2.2 az 2.10 oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme (pozri bod 15 vyssie) sa vyznacovala chybami. 34 Druhý zalobný dôvod sa týka opatrení v súvislosti s dialnicami spravovanými spolocnostou Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi. V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú, ze posúdenie Komisie, podla ktorého opatrenia týkajúce sa dialnic A33 Asti - Cuneo a SATAP A4 Torino - Milano, ktoré spravuje Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi, splnajú kritériá oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme, a teda sú zlucitelné s vnútorným trhom, je zalozené na styroch predpokladoch, ktoré sú nesprávne. Prvým predpokladom je, ze omeskanie v trvaní jedenást rokov pri realizácii prác na dialnici A33 Asti - Cuneo a z toho vyplývajúce zvýsenie nákladov nemozno pripísat spolocnosti Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi, ktorá je koncesionárom uvedenej dialnice. Druhým predpokladom je, ze predmetné náklady boli spolocnostou Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi a talianskymi orgánmi správne vypocítané, hoci to tak nebolo. Tretím predpokladom je, ze zmeny, ku ktorým doslo v projekte výstavby uvedenej dialnice, nevyzadujú nové zadávacie konanie. Stvrtým predpokladom je, ze obmedzenie doby platnosti obnovených koncesií na dve dalsie dialnice, a to dialnicu SATAP A21, ktorá spája mestá Turín a Brescia, a dialnicu Torino - Ivrea - Valle d'Aosta, do roku 2030 na úcely spolocného zadania styroch dialnic, a to A33 Asti - Cuneo, SATAP A4 Torino - Milano, SATAP A21 a Torino - Ivrea - Valle d'Aosta, predstavuje záväzok, ktorý obmedzuje protisútazné úcinky spornej pomoci. Okrem toho a nezávisle od analýzy uvedených predpokladov zalobkyne tvrdia, ze analýza Komisie týkajúca sa zlucitelnosti sporných opatrení s kapitolami 2.2 az 2.10 oznámenia o náhradách za sluzbu vo verejnom záujme (pozri bod 15 vyssie) obsahovala chyby. 35 Týmito zalobnými dôvodmi zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala mat vázne pochybnosti o zlucitelnosti skúmaných opatrení s vnútorným trhom a v dôsledku toho zacat konanie vo veci formálneho zistovania v súlade s clánkom 4 ods. 4 a clánkom 6 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([7]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). Komisia tým porusila procesné práva, ktoré zalobkyniam vyplývajú z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589. 36 Podla ustálenej judikatúry je zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu, ktorý predstavuje podstatnú a prvú podmienku akejkolvek zaloby na súde, je, ze samotné zrusenie aktu musí byt spôsobilé vyvolat právne následky, a teda zaloba musí byt spôsobilá svojím výsledkom priniest prospech tomu, kto ju podal (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [8]C-33/14 P, [9]EU:C:2015:609, body [10]55 a [11]58 a citovanú judikatúru). 37 Záujem zalobkyne na konaní musí existovat a byt skutocný. Nemôze sa týkat budúcej a hypotetickej situácie (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [12]C-33/14 P, [13]EU:C:2015:609, bod [14]56). Ak sa záujem, ktorého sa domáha zalobca, týka budúcej právnej situácie, zalobkyna musí preukázat, ze dosah na túto situáciu sa zdá byt uz istým (rozsudok zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, [15]T-141/03, [16]EU:T:2005:129, bod [17]26, a uznesenie z 26. marca 2012, Cańas/Komisia, [18]T-508/09, neuverejnené, [19]EU:T:2012:152, bod [20]49). 38 Pokial ide konkrétne o pravidlá týkajúce sa státnej pomoci, tento záujem musí vzhladom na predmet zaloby existovat v okamihu jej podania, inak je neprípustná, a musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opacnom prípade musí byt konanie zastavené (rozsudok zo17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [21]C-33/14 P, [22]EU:C:2015:609, bod [23]57). Otázku zastavenia konania z dôvodu absencie pretrvávania záujmu na konaní môzu vzniest súdy Únie ex offo (rozsudok zo 6. septembra 2018, Bank Mellat/Rada, [24]C-430/16 P, [25]EU:C:2018:668, bod [26]49). 39 V tejto súvislosti majú konkurenti príjemcu státnej pomoci záujem domáhat sa zrusenia rozhodnutia, ktorým Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania vyhlási pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom v súlade s clánkom 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589. 40 Takýto záujem totiz existuje vtedy, ak by uvedené zrusenie ukladalo Komisii povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589 a umoznilo konkurentom príjemcu státnej pomoci predlozit ako "zainteresovaným stranám" v zmysle clánku 1 písm. h) uvedeného nariadenia pripomienky podla clánku 6 ods. 1 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, [27]T-388/03, [28]EU:T:2009:30, bod [29]62). 41 Treba vsak uviest, ze na to, aby sa tento záujem povazoval za pretrvávajúci az do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, je potrebné, aby v case prípadného rozhodnutia o zrusení rozhodnutia o nevznesení námietok vzdy existoval zámer poskytnút pomoc, ktorá môze byt poskytnutá oznamujúcim clenským státom, a teda byt predmetom konania vo veci formálneho zistovania. 42 Zo znenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ v spojení s clánkami 2, 4 a 9 nariadenia 2015/1589 totiz vyplýva, ze konanie vo veci formálneho zistovania sa týka zámeru poskytnutia pomoci. 43 Existenciu takéhoto zámeru nepochybne mozno predpokladat uz z dôvodu jeho oznámenia clenským státom s cielom jeho schválenia Komisiou v súlade s postupom stanoveným v nariadení 2015/1589, a to tým skôr, ze podla clánku 10 tohto nariadenia clenský stát môze vziat spät oznámenie pred prijatím rozhodnutia o ukoncení predbezného preskúmania podla clánku 4 tohto nariadenia. 44 Skutocnost, ze oznámenie nebolo spätvzaté, vsak nevylucuje moznost clenského státu definitívne upustit od zámeru po tom, ako Komisia prijme rozhodnutie o nevznesení námietok. Na jednej strane totiz, ako vyplýva z clánku 10 ods. 1 nariadenia 2015/1589, oznámenie mozno formálne vziat spät len dovtedy, kým Komisia neprijme rozhodnutie podla clánku 4 uvedeného nariadenia. Na druhej strane, hoci clánok 108 ods. 3 ZFEÚ ukladá clenským státom povinnost oznámit Komisii svoj zámer pomoci pred jej poskytnutím, neukladá im povinnost túto pomoc poskytnút, aj ked bola pomoc schválená rozhodnutím tejto institúcie. Takéto rozhodnutie má za ciel a za následok len povolenie zámeru poskytnutia pomoci tým, ze ho vyhlási za zlucitelný s vnútorným trhom, a nie ulozenie povinnosti dotknutému clenskému státu vykonat ho (pozri uznesenie zo 6. mája 2020, Blumar a i., [30]C-415/19 az C-417/19, [31]EU:C:2020:360, bod [32]23 a citovanú judikatúru). 45 Skutocnost, ze clenský stát definitívne upustil od zámeru, ktorý bol predmetom rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok, môze mat vplyv na pretrvávanie záujmu na konaní, ktorý je opísaný v bode 40 vyssie. 46 Konkrétne zrusenie rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok v takom prípade uz v zásade nie je spôsobilé poskytnút zalobcovi procesnú výhodu, ktorej sa domáha, a to zacatie konania vo veci formálneho zistovania a moznost uplatnit svoje pripomienky v rámci tohto konania, co má za následok zánik jeho záujmu na konaní a v závislosti od konkrétneho prípadu neprípustnost zaloby alebo zastavenie konania o tejto zalobe (pozri bod 38 vyssie) 47 V tejto súvislosti zo znenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ v spojení s clánkami 2, 4 a 9 nariadenia 2015/1589 predovsetkým vyplýva, ze konanie vo veci formálneho zistovania sa týka zámeru poskytnutia pomoci. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze oznamujúci clenský stát po prijatí rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok upustí od dotknutého zámeru, neutralizuje potrebný úcinok tohto rozhodnutia, a najmä zbavuje predmetu konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré by Komisia bola povinná zacat po zrusení uvedeného rozhodnutia. 48 V prípade neexistencie zámeru poskytnutia pomoci zároven uz neexistuje "príjemca" ani "konkurent" uvedeného príjemcu, a v dôsledku toho ani "zainteresovaná strana" v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, ktorá by mala predlozit svoje pripomienky v rámci prípadného konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 6 ods. 1 tohto nariadenia. Z toho vyplýva, ze za týchto okolností zrusenie rozhodnutia o nevznesení námietok v zásade nemôze priniest zalobcovi prospech spocívajúci v moznosti uplatnit pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 49 Napokon tento záver platí o to viac, ak z okolností prejednávanej veci vyplýva, ze oznamujúci clenský stát uz nemá moznost opierat sa o rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok v prípade, ked sa po svojom rozhodnutí upustit od sporného zámeru pomoci rozhodne zrusit toto rozhodnutie, a napokon predsa len uskutocnit predmetný zámer pomoci. V takom prípade totiz zrusenie uvedeného rozhodnutia nemôze priniest zalobcovi, ktorý je konkurentom príjemcu, samostatný prospech spocívajúci v zbavení uvedeného clenského státu tejto moznosti. 50 V prejednávanej veci z bodov 61 az 63 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia odôvodnila pouzitie státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ len odkazom na predlzenie platnosti sporných koncesií (pozri bod 12 vyssie). Okrem toho z bodov 64 az 73 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze analýza Komisie týkajúca sa existencie výhody v zmysle toho istého ustanovenia vychádza z predpokladu, ze predmetné predlzenie vytvára príjmy, ktoré vzhladom na informácie poskytnuté talianskymi orgánmi nebolo mozné porovnat s nákladmi, ktoré by priemernému, dobre riadenému a primerane vybavenému podniku na úcely uspokojovania poziadaviek sluzby vo verejnom záujme vznikli pri plnení predmetných povinností sluzby vo verejnom záujme (pozri bod 13 vyssie). 51 V liste z 10. decembra 2020 doruceným Komisii a predlozeným Komisiou 14. decembra 2020 (pozri body 25 a 26 vyssie), talianske ministerstvo infrastruktúry a dopravy okrem iného uviedlo: "... je potvrdené, ze hypotézy zmeny koncesných vztahov, ktoré sú predmetom rozhodnutia Komisie... sú dnes úplne prekonané a nahradené inými rieseniami, ktoré nestanovujú predlzenie doby platnosti koncesií. Konkrétne, pokial ide o [dialnice Asti - Cuneo a SATAP A4 Torino - Milano] bola pripravená nová hypotéza revízie financných plánov [a] schválená rozhodnutím [Comitato interministeriale per la programmazione economica (Medzirezortný výbor pre hospodárske plánovanie)] zo 14. mája 2020... Spolocnost Autostrade per l'Italia pripravila nový návrh na zmenu koncesie, ktorý nepredpokladá predlzenie jej platnosti a ktorý sa v súcasnosti nachádza vo fáze preskúmania." 52 V rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania prijatého 8. februára 2021 Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby prípadne po porade s talianskymi orgánmi spresnila, ci obsah listu z 10. decembra 2020 treba chápat tak, ze znamená, ze od predlzenia platnosti koncesie spolocnosti Autostrade per l'Italia sa definitívne upustilo napriek tomu, ze nový návrh uvedeného koncesionára bol stále predmetom skúmania. 53 Listom z 26. februára 2021 Komisia preposlala Vseobecnému súdu okrem iného e-mail z 10. februára 2021 pochádzajúci od talianskeho ministerstva infrastruktúry a dopravy (pozri bod 28 vyssie). V tomto e-maile sa uvádza: "Potvrdzujeme, ze zjavne bola prekonaná hypotéza predlzenia platnosti koncesie [Autostrade per l'Italia], pre ktorú sa v súcasnosti skúma nový návrh, ktorým sa opätovne potvrdzuje skoncenie platnosti pôvodne plánované na rok 2038." 54 Okrem toho v predmetnom e-maile sa potvrdzuje, ze bola podpísaná nová koncesná zmluva, pokial ide o dialnice A33 Asti - Cuneo a SATAP A4 Torino - Milano. 55 Napokon v nadväznosti na nové opatrenie na zabezpecenie priebehu konania Komisia listom z 29. marca 2021 preposlala Vseobecnému súdu list ministerstva infrastruktúry a mobility s dátumom 26. marca 2021 (pozri bod 28 vyssie). V tomto liste toto ministerstvo okrem iného uvádza, ze dodatocné akty týkajúce sa koncesií na dialnice SATAP A4 Torino - Milano a Asti - Cuneo boli dokoncené a ze ich ustanovenia majú za následok obsoletnost okolností, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia. Podla toho istého listu tieto dodatocné akty nestanovujú ziadne predlzenie platnosti koncesií na dve predmetné dialnice, ale naopak "potvrdzujú", ze platnost prvej skoncí 31. decembra 2026 a koniec platnosti druhej bol "obnovený" na 31. december 2031. 56 Pokial ide o dialnice spravované spolocnostou Autostrade per l'Italia, predmetný list vysvetluje, ze sluzby vykonávajú zosúladeným spôsobom návrh financného plánu potvrdzujúci skoncenie platnosti koncesie k 31. decembru 2038 a ze tento návrh vylucuje predlzenie platnosti koncesnej zmluvy po tomto dátume, v dôsledku coho je napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti obsoletné. 57 Zo skutocností uvedených v bodoch 51 az 56 vyssie vyplýva, ze Talianska republika definitívne upustila od plánu predlzenia platnosti sporných koncesií, ktoré bolo elementom, na základe ktorého Komisia kvalifikovala opatrenia, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri body 12 a 13 vyssie). 58 Podla informácií poskytnutých Talianskou republikou totiz, pokial ide o dialnice spravované spolocnostou Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi, uz bol podpísaný dodatocný akt, ktorý nestanovoval predlzenie platnosti a ktorý uz nadobudol úcinnost. Podla uvedeného dodatocného aktu platnost koncesie na dialnicu SATAP A4 Torino - Milano sa skoncí 31. decembra 2026, teda k pôvodne stanovenému dátumu. Podla tohto dodatocného aktu platnost koncesie na dialnicu Asti - Cuneo sa skoncí 31. decembra 2031, teda pred pôvodným termínom (pozri bod 8 vyssie). 59 Pokial ide o dialnice spravované spolocnostou Autostrade per l'Italia, Talianska republika uviedla, ze predlozenie návrhu na preskúmanie na základe skoncenia platnosti koncesie k 31. decembru 2038 vylucuje akékolvek predlzenie platnosti uvedenej koncesie po tomto dátume, ktorý bol pôvodne stanovený (pozri bod 6 vyssie). 60 V dôsledku toho, kedze talianska vláda definitívne upustila od sporného zámeru poskytnutia pomoci, prípadné zrusenie napadnutého rozhodnutia Vseobecným súdom by zaväzovalo Komisiu zacat iba také konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré by bolo od zaciatku zbavené svojho predmetu, co by tiez spôsobilo, ze by zalobkyne bezcielne predlozili pripomienky k plánu, ktorý uz nie je mozné vykonat (pozri body 47 a 48 vyssie). 61 Navyse treba zdôraznit, ze ako poznamenala Komisia vo svojom liste zo 14. decembra 2020, z bodov 23, 44 a 50 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze konstatovanie zlucitelnosti sporných opatrení s vnútorným trhom závisí od podmienky, ze urcité plánované práce sa zacínajú najneskôr 1. januára 2020. Podla poznámky pod ciarou 30 uvedenej v bode 50 napadnutého rozhodnutia totiz plánované dohody stanovovali, ze ak sa práce týkajúce sa dialnice A33 Asti - Cuneo nezacnú pred 1. januárom 2020, od plánu týkajúceho sa dialnic spravovaných spolocnostou Societŕ Iniziative Autostradali e Servizi sa úplne upustí. Podobne, podla tej istej poznámky pod ciarou, ak by stavebné práce "Gronda di Genova" a práce na prepojení dialnic A7/A10/A12 nezacali pred 1. januárom 2020, od rozsírenia koncesie spolocnosti Autostrade per l'Italia by sa upustilo v celom rozsahu. 62 Tieto ustanovenia mozno vysvetlit tým, ze ako vyplýva najmä z bodov 44, 147, 151 a 152 napadnutého rozhodnutia, financná rovnováha sporného projektu závisí najmä od výpoctu urcitých sadzieb návratnosti investícií a od zohladnenia súcasných makroekonomických podmienok. Tieto faktory sú zase zalozené na údajoch, ktoré sa môzu casom menit. Podla bodu 160 napadnutého rozhodnutia tak automatické upustenie od predlzenia platnosti sporných koncesií za podmienok stanovených v bode 50 tohto rozhodnutia (pozri bod 61 vyssie), predstavuje opatrenie, ktoré je potrebné, aby sa zabránilo neprimeraným náhradám koncesionárov. 63 Komisia, ktorá podla bodu 51 písm. a) druhej zarázky napadnutého rozhodnutia mala byt informovaná o postupe prác, pritom vo svojom liste zo 14. decembra 2020 tvrdí, ze práce, ktorých realizácia sa mala zacat najneskôr 1. januára 2020, neboli zacaté, co je skutocnost, ktorú zalobkyne nespochybnujú. 64 Z týchto zistení vyplýva, ze Talianska republika sa nemôze opierat o závery Komisie týkajúce sa najmä primeranosti zisku vyplývajúceho zo sporných opatrení a z neexistencie neprimeranej náhrady, ktoré sú uvedené v bodoch 151 az 165 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 15 siedmu zarázku vyssie) v prípade, ze sa v budúcnosti rozhodne realizovat sporný zámer napriek tomu, ze sama tvrdí, ze od neho upustila. Kedze podmienka týkajúca sa zacatia prác uvedených v bode 61 vyssie pred 1. januárom 2020 nie je splnená, takýto zámer nie je zámerom, voci ktorému Komisia nevzniesla námietky na základe napadnutého rozhodnutia. 65 V dôsledku toho, ak opatrenie, ktoré by Talianska republika zamýslala prijat neskôr, zahrna poskytnutie státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, bolo by nevyhnutné nové oznámenie Komisii v súlade s clánkom 2 nariadenia 2015/1589 a Komisia by na jeho základe mala vykonávat svoje právomoci podla clánku 4 tohto nariadenia. 66 Komisia teda vo svojom liste zo 14. decembra 2020 správne tvrdí, ze sporný zámer nemôze byt a nebude vykonaný Talianskou republikou, tak ako bol schválený. 67 Zalobkyne uvádzajú v podstate styri tvrdenia na podporu svojho záveru, ze nadalej majú záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia. 68 Konkrétne po prvé zalobkyne tvrdia, ze talianske orgány este neschválili nový návrh spolocnosti Autostrade per l'Italia. 69 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze vo vztahu ku skutocnostiam uvedeným v bodoch 51 az 56 vyssie Talianska republika tvrdí, ze to, ze Autostrade per l'Italia predlozila nový návrh zalozený na uplynutí platnosti svojej koncesie 31. decembra 2038, vylucuje predlzenie platnosti tejto koncesie po tomto dátume. V druhom rade vylúcenie tohto predlzenia v kazdom prípade vyplýva zo skutocnosti, ze práce týkajúce sa "Gronda di Genova" a dialnice A33 Asti - Cuneo nezacali 1. januára 2020 (pozri body 61 az 63 vyssie), co zalobkyne nespochybnujú. 70 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze talianske orgány neposkytli podrobné vysvetlenie týkajúce sa nových financných plánov, ktoré mali nahradit opatrenia schválené podla napadnutého rozhodnutia. Talianske orgány sa konkrétne odvolávali len na skutocnost, ze nové plány nestanovujú predlzenie platnosti sporných koncesií bez toho, aby poskytli vysvetlenia k financovaniu dialnice A33 Asti - Cuneo z príjmov z dialnice SATAP A4 Torino - Milano alebo vysvetlenia k prípadnej náhrade za prevzatie, ktorú má koncesionárom vyplatit prípadný nový koncesionár na konci platnosti koncesií, a bez toho, aby zarucili, ze tieto koncesie "neobnovia" predlzenie platnosti sporných koncesií v budúcnosti. Za týchto okolností by zrusenie napadnutého rozhodnutia bránilo Komisii, aby zopakovala chyby identifikované v sporných zalobách, ak by nové financné plány obsahovali opatrenia pomoci, ktorých zlucitelnost s vnútorným trhom by závisela od posúdení podobných tým, ktoré boli základom napadnutého rozhodnutia. 71 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze skutocnostou, o ktorú sa Komisia opierala pri kvalifikovaní predmetných opatrení ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, je predlzenie platnosti sporných koncesií. Konkrétne príjmy dosiahnuté pocas obdobia zodpovedajúceho uvedenému predlzeniu predstavujú podla Komisie státne prostriedky, ktoré poskytujú výhodu súcasným koncesionárom (pozri body 12, 13 a 50 vyssie). Okrem toho, pokial ide konkrétne o financovanie výstavby dialnice A33 Asti - Cuneo, práve z príjmov dosiahnutých predlzením koncesie na dialnicu SATAP A4 Torino - Milano je financovaná táto výstavba a práve na základe týchto príjmov bola vypocítaná náhrada za prevzatie (pozri body 10, 11 a 15 tretiu zarázku vyssie). 72 Z toho vyplýva, ze upustenie od predlzenia platnosti sporných koncesií automaticky spôsobuje obsolétnost analýzy uskutocnenej Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pokial ide tak o povahu dotknutých opatrení ako státnej pomoci, ako aj o ich zlucitelnost s vnútorným trhom na základe clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 73 V tomto kontexte otázka, ci nové financné plány predstavujú opatrenia zahrnajúce poskytnutie státnej pomoci v akejkolvek forme, mozno preskúmat len v rámci nového konania, ktoré by Komisia prípadne zacala po novom oznámení zo strany Talianskej republiky v súlade s clánkom 108 ZFEÚ a clánkom 4 nariadenia 2015/1589. Práve v rámci takého konania by Komisia skúmala zlucitelnost predmetných opatrení s vnútorným trhom s prihliadnutím na vsetky ich relevantné vlastnosti a posudzovala potrebu zacat konanie vo veci formálneho zistovania v súlade s clánkom 4 ods. 4 a clánkom 6 nariadenia 2015/1589. 74 Pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze Talianska republika mohla vyuzit napadnuté rozhodnutie tým, ze obnoví predlzenie platnosti sporných koncesií po skoncení prejednávanej veci, treba ho odmietnut z dôvodov uvedených v bodoch 61 az 65 vyssie. 75 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze zrusenie napadnutého rozhodnutia by zaväzovalo Komisiu zacat konanie vo veci formálneho zistovania a respektovat tak ich procesné práva. Toto tvrdenie vsak treba odmietnut z dôvodov uvedených v bodoch 47 az 60 vyssie. 76 Po stvrté zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie zostáva v platnosti a je záväzné vo vztahu ku vsetkým sporom týkajúcim sa "aktuálnych opatrení pomoci" alebo budúcich opatrení, pretoze zmeneným by bol len parameter týkajúci sa predlzenia platnosti sporných koncesií. 77 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z dôvodov uvedených v bodoch 71 a 72 vyssie predlzenie platnosti sporných koncesií nepredstavuje len jednoduchý parameter opatrení skúmaných napadnutým rozhodnutím, ale skutocnost, ktorá podla Komisie odôvodnuje kvalifikáciu týchto opatrení ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Upustenie od predmetného predlzenia má za následok zánik "aktuálnych opatrení pomoci", ako ich preskúmala Komisia. Navyse povaha napadnutého rozhodnutia, ktorá spocíva vo vyhlásení skúmaných opatrení za zlucitelné s vnútorným trhom, vylucuje, aby toto rozhodnutie vyvolalo akýkolvek záväzný úcinok vo vztahu k dalsím opatreniam pomoci, ktoré musia byt predmetom nového preskúmania (pozri bod 73 vyssie). 78 Z toho vyplýva, ze prejednávanú vec treba odlísit od vecí, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne a v ktorých Vseobecný súd potvrdil pretrvávanie záujmu na konaní za podstatne odlisných okolností. 79 V prvom rade ide o prípady, v ktorých konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré je Komisia povinná zacat po zrusení rozhodnutia prijatého po predbeznom preskúmaní, nie je na rozdiel od prejednávanej veci zbavené predmetu z dôvodu, ze od sporného opatrenia sa nijako neupustilo (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júna 2019, Ja zum Nürburgring/Komisia, [33]T-373/15, [34]EU:T:2019:432, body [35]15, [36]83 a [37]90 az [38]92, a z 19. júna 2019, NeXovation/Komisia, [39]T-353/15, [40]EU:T:2019:434, body [41]14, [42]67 a [43]72 az [44]74). Za týchto podmienok totiz zrusenie napadnutého aktu môze mat za následok povinnost Komisie vyzvat zainteresované strany, aby predlozili svoje pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania, ktoré na rozdiel od prejednávanej veci nie je zbavené svojho predmetu. 80 V druhom rade treba odlísit prejednávanú vec od prípadov, v ktorých zaloba o neplatnost rozhodnutia, ktoré sa stalo neplatným, spochybnuje zákonnost alebo výklad pravidiel, na základe ktorých bol prijatý napadnutý akt a ktoré sa môzu v budúcnosti uplatnit v rámci konaní, na ktorých sa bude pravdepodobne zúcastnovat zalobca. V takomto prípade si zalobca môze takisto zachovat záujem na domáhaní sa zrusenia aktu preto, aby sa mohlo zabránit v budúcnosti opakovaniu nezákonnosti, ktorou je tento akt údajne poznacený (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, [45]92/78, [46]EU:C:1979:53, bod [47]32, a zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [48]C-362/05 P, [49]EU:C:2007:322, body [50]45 az [51]60). 81 Tento záujem na konaní vsak môze existovat len za predpokladu, ze uvedená nezákonnost sa môze, ako to spresnuje judikatúra, v budúcnosti opakovat, a to "nezávisle od okolností prípadu, ktorý dal podnet na podanie zaloby [zalobcom]" (rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [52]C-362/05 P, [53]EU:C:2007:322, bod [54]52), alebo "nezávisle od okolnosti dotknutej veci" (rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, [55]C-57/16 P, [56]EU:C:2018:660, bod [57]48). 82 Vzhladom na aktuálnu a nie hypotetickú povahu, ktorú má mat záujem na konaní (pozri bod 37 vyssie), tento záujem mozno povazovat za preukázaný, ak zaloba spochybnuje platnost alebo výklad pravidiel uplatnených na úcely prijatia napadnutého aktu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, [58]92/78, [59]EU:C:1979:53, bod [60]32; zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [61]C-362/05 P, [62]EU:C:2007:322, body [63]54 az [64]59, a zo 4. septembre 2018, ClientEarth/Komisia, [65]C-57/16 P, [66]EU:C:2018:660, body [67]49 az [68]52). 83 V prejednávanej veci vsak zalobkyne poukazujú na pokracujúci záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia, aby sa zabránilo tomu, ze Komisia sa znovu nedopustí údajných nesprávnych posúdení, ktoré ju viedli k vyhláseniu sporných opatrení za zlucitelné s vnútorným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania. Vzhladom na rozsah dôvodov uvedených na podporu zaloby (pozri body 32 az 35 vyssie) sa údajné pochybenia týkajú posúdení vykonaných Komisiou, na ktorých je zalozené vyhlásenie sporných opatrení za zlucitelné s vnútorným trhom, pricom tieto posúdenia sa týkajú práve osobitných okolností prejednávanej veci. Z toho vyplýva, ze uvádzané pochybenia v posúdení sa zjavne nevztahujú na nezákonnost, ktorá sa môze zopakovat "bez ohladu na okolnosti veci, ktorá viedla k zalobe" v zmysle toho, co bolo uvedené v bodoch 81 a 82 vyssie. 84 Okrem toho, ak by sa toto tvrdenie povazovalo za primerané na odôvodnenie zachovania záujmu na konaní za takých okolností, o aké ide v prejednávanej veci, poziadavke týkajúcej sa aktuálnej a nie hypotetickej povahy uvedeného záujmu (pozri bod 37 vyssie), by bola odnatá jej podstata. V takom prípade by totiz záujem vyhnút sa opakovaniu akejkolvek údajnej nezákonnosti namietanej v rámci zaloby mohol byt úcinne uplatnený za kazdých okolností, vrátane prípadu, ak by zalobca nemal, tak ako v prejednávanej veci, nijaký prospech zo zrusenia napadnutého aktu (pozri bod 87 nizsie). 85 V tretom a poslednom rade treba od prejednávanej veci odlísit prípady, v ktorých napadnutý akt, ktorý sa zdaleka nestal neplatný, vyvolal záväzné úcinky, ktorým zalobca ako jeho adresát vyhovel a ktoré je zalovaná institúcia povinná odstránit v závislosti od dôvodov zrusenia uvedeného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, [69]T-102/96, [70]EU:T:1999:65, body [71]40 az [72]42; z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, [73]T-22/97, [74]EU:T:1999:327, body [75]55 az [76]64, a z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, [77]T-310/00, [78]EU:T:2004:275, body [79]44 az [80]55). 86 V prejednávanej veci vsak na jednej strane skutocnost, ze od sporných opatrení sa upustilo pred ich samotným uskutocnením, vylucuje, ze by vyvolali úcinky na konkurencné postavenie zalobkýn (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky z 27. apríla 1995, ASPEC a i./Komisia, [81]T-435/93, [82]EU:T:1995:79, body [83]29 a [84]30, a z 27. apríla 1995, Casillo Grani/Komisia, [85]T-443/93, [86]EU:T:1995:81, body [87]7 a [88]8). Na druhej strane, ako bolo vysvetlené v bodoch 39 a 40 vyssie, záujem zalobkýn na konaní nespocíva v odstránení záväzných úcinkov vyvolaných napadnutým rozhodnutím, ktoré im údajne vznikli, ale v zachovaní procesných práv, ktoré by mohli uplatnit po jeho zrusení. Z dôvodov uvedených v bodoch 50 az 66 vyssie vsak zrusenie napadnutého rozhodnutia nemôze priniest zalobkyniam prospech, ktorý sa snazia dosiahnut a prostredníctvom ktorého môzu uplatnit svoje pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 87 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zrusenie napadnutého rozhodnutia nemôze svojím výsledkom priniest zalobkyniam nijaký prospech. 88 Konanie o zalobe preto musí byt zastavené (pozri body 36 az 38 vyssie). O trovách 89 Podla clánku 137 rokovacieho poriadku, ak Vseobecný súd konanie vo veci zastavil, o náhrade trov konania rozhodne podla vlastného uvázenia. Vzhladom na skutocnost, ze Komisia predlozila hlavné informácie týkajúce sa upustenia od sporného plánu po prvýkrát na pojednávaní, hoci ich mala k dispozícii uz v skorsom stádiu konania, treba rozhodnút, ze táto institúcia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania vynalozených zalobkynami a ze zalobkyne znásajú polovicu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora), rozhodol takto: 1. Konanie o zalobe podanej spolocnostami INC SpA a Consorzio Stabile Sis SCpA sa zastavuje. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli spolocnostiam INC a Consorzio Stabile Sis. 3. INC a Consorzio Stabile Sis znásajú polovicu vlastných trov konania. Costeira Gratsias Kanceva Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. septembra 2021. Podpisy __________________________________________________________________ ( [89]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXQa65p9/L85190-8916TMP.html#t-ECR_62019TJ0024_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:008:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:318:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point55 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point58 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point56 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129&anchor=#point26 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A152&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A152 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A152&anchor=#point49 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point57 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A668&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A668 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A668&anchor=#point49 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&anchor=#point62 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A360&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A360 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A360&anchor=#point23 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A432&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A432 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A432&anchor=#point15 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A432&anchor=#point83 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A432&anchor=#point90 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A432&anchor=#point92 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A434&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A434 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A434&anchor=#point14 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A434&anchor=#point67 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A434&anchor=#point72 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A434&anchor=#point74 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A53&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A53 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A53&anchor=#point32 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&anchor=#point45 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&anchor=#point60 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&anchor=#point52 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A660&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A660 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A660&anchor=#point48 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A53&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A53 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A53&anchor=#point32 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&anchor=#point54 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&anchor=#point59 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A660&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A660 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A660&anchor=#point49 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A660&anchor=#point52 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A65&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A65 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A65&anchor=#point40 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A65&anchor=#point42 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&anchor=#point55 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A327&anchor=#point64 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&anchor=#point44 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&anchor=#point55 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A79&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A79 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A79&anchor=#point29 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A79&anchor=#point30 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A81&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A81 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A81&anchor=#point7 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A81&anchor=#point8 89. file:///tmp/lynxXXXXQa65p9/L85190-8916TMP.html#c-ECR_62019TJ0024_SK_01-E0001