ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 11. novembra 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Koncesia na spoplatnenú dialnicu - Zákon stanovujúci oslobodenie od mýta pre urcité vozidlá - Náhrada poskytnutá drzitelovi koncesie zo strany clenského státu z dôvodu straty príjmov - Virtuálne mýto - Náhrada, ktorú Európska komisia povazuje za nadmernú a obsahujúcu pomoc - Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce státnu pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariadujúce jej vrátenie - Procesné práva príjemcu pomoci - Povinnost Komisie postupovat s mimoriadnou obozretnostou - Pojem 'státna pomoc` - Výhoda - Zlepsenie ocakávanej financnej situácie drzitela koncesie - Kritérium súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve - Skreslenie dôkazov - Nedostatok odôvodnenia - Skreslenie sporného rozhodnutia - Nahradenie odôvodnenia - Obrátenie dôkazného bremena - Porusenie zásady prednosti práva Únie - Súdne preskúmanie, ktoré má vykonat Vseobecný súd - Povinnosti a obmedzenia" Vo veci C-933/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 20. decembra 2019, Autostrada Wielkopolska S.A., so sídlom v Poznani (Polsko), v zastúpení: O. Geiss, Rechtsanwalt, a T. Siakka, dikigoros, zalobkyna, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Armati a K. Herrmann a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna a M. Rzotkiewicz, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Arabadziev (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu druhej komory, sudcovia I. Ziemele, T. von Danwitz, P. G. Xuereb a A. Kumin, generálny advokát: H. Saugmandsgaard Ře, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Wielkopolska S.A. (dalej len "AW") domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 24. októbra 2019, Wielkopolska/Komisia (T-778/17, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2019:756), ktorým tento súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie (EÚ) 2018/556 z 25. augusta 2017 o státnej pomoci SA.35356 (2013/C) (ex 2013/NN, ex 2012/N) poskytnutej Polskom v prospech spolocnosti Autostrada Wielkopolska ([3]Ú. v. EÚ L 92, 2018, s. 19, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Vseobecný súd opísal okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 1 az 37 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 3 V nadväznosti na výzvu na predkladanie ponúk udelila Polská republika 10. marca 1997 zalobkyni, spolocnosti AW, koncesiu na výstavbu a prevádzku úseku dialnice A 2 nachádzajúceho sa medzi mestami Nowy Tomysl (Polsko) a Konin (Polsko) (dalej len "dotknutý úsek dialnice A 2") na obdobie styridsiatich rokov. 4 V súlade s koncesnou zmluvou podpísanou 12. septembra 1997 (dalej len "koncesná zmluva") sa AW zaviazala na vlastné náklady a vlastnú zodpovednost zadovázit externé financné prostriedky na výstavbu a prevádzku dotknutého úseku dialnice A 2 a ako protihodnotu získala nárok na výber mýta plateného uzívatelmi tejto dialnice. Táto zmluva zalobkyni tiez umoznovala zvýsit sadzby mýta, aby tak maximalizovala svoje príjmy, a to v hraniciach maximálnych sadzieb stanovených podla kategórie vozidiel. 5 Po pristúpení k Európskej únii v roku 2004 Polská republika prebrala do polského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za pouzívanie urcitej dopravnej infrastruktúry tazkými nákladnými vozidlami ([4]Ú. v. EÚ L 187, 1999, s. 42; Mim. vyd. 07/004, s. 372). Clánok 7 ods. 3 tejto smernice stanovuje, ze mýto a uzívatelské poplatky nesmú byt ulozené súcasne za pouzitie jedného a toho istého úseku cesty. 6 V dôsledku toho polský parlament prijal ustawa o zmianie ustawy o autostradach pl/atnych oraz o Krajowym Funduszu Drogowym oraz ustawy o transporcie drogowym (zákon, ktorým sa mení zákon o spoplatnených dialniciach a o Národnom cestnom fonde, ako aj zákon o cestnej doprave) z 28. júla 2005 (Dz. U. c. 155, polozka 1297) (dalej len "zákon z 28. júla 2005"). Tento zákon odstránil dvojité spoplatnenie pouzívania jedného a toho istého úseku cesty tazkými nákladnými vozidlami. Tazké nákladné vozidlá, za ktoré bola zaplatená známka (mýtna karta) na pouzívanie vnútrostátnych ciest v Polsku, tak boli od 1. septembra 2005 oslobodené od mýta na dialniciach, ktoré boli predmetom koncesných zmlúv. 7 Podla zákona z 28. júla 2005 mala byt drzitelom koncesií z prostriedkov Národného cestného fondu nahradená strata príjmov spôsobená oslobodením od mýta. Tento zákon stanovoval, ze drzitelia koncesií majú nárok na náhradu vo výske 70 % sumy získanej vynásobením skutocného poctu ciest uskutocnených tazkými nákladnými vozidlami so zaplatenou známkou, sadzbami virtuálneho mýta, ktoré bolo dohodnuté s drzitelmi koncesií za jednotlivé kategórie tazkých nákladných vozidiel. Znízenie na 70 % stanovené uvedeným zákonom malo kompenzovat predpokladané zvýsenie objemu dopravy tazkých nákladných vozidiel na spoplatnených dialniciach v dôsledku oslobodenia od mýta. Ten istý zákon tiez stanovoval, ze sadzby virtuálneho mýta nemôzu presiahnut skutocné sadzby uplatnované na zodpovedajúce kategórie vozidiel. Napokon spresnil, ze metóda poskytnutia náhrady sa musí urcit v kazdej jednotlivej koncesnej zmluve. 8 Pokial ide o AW, metóda poskytnutia náhrady a sadzby virtuálneho mýta boli po rokovaniach s polskými orgánmi stanovené v prílohe 6 ku koncesnej zmluve (dalej len "príloha 6") uzatvorenej 14. októbra 2005. 9 Polská republika vysvetlila, ze spôsob poskytovania náhrad stanovený v prílohe 6 bol zalozený na zásade, ze predpokladaná financná situácia drzitela koncesie by sa nemala zmenit po zákone z 28. júla 2005. Spresnila, ze na dosiahnutie tohto ciela ocakávaná vnútorná miera návratnosti (dalej len "IRR") investícií spolocnosti AW v príslusnom úseku dialnice A2 musí ostat na rovnakej úrovni, aká by bola, ak by nedoslo k zmene zákona, t. j. bez straty príjmu vyplývajúcej zo zákona z 28. júla 2005. 10 Zmluvné strany prílohy 6 (dalej len "zmluvné strany") sa dohodli, ze výpocet náhrady sa uskutocní v rámci dvojetapového konania zalozeného na financných modeloch ukazujúcich skutocné a ocakávané financné toky, ktoré umoznujú vypocítat IRR. V priebehu prvej etapy bolo potrebné stanovit sadzby virtuálneho mýta, ktoré má Polská republika zaplatit spolocnosti AW. V priebehu druhej etapy sa uvedené sadzby mali overit najneskôr do 30. novembra 2007 a v prípade potreby revidovat. 11 Pocas prvej etapy boli sadzby virtuálneho mýta stanovené na základe týchto troch financných modelov, ktoré predlozila AW: - základný model predstavoval financnú situáciu spolocnosti AW v case úctovnej závierky v roku 2000 a predpokladal, ze mýto bude skutocne vyberané pocas celej doby platnosti koncesie. IRR bola 10,62 %, - model reálneho výberu mýta predstavoval financnú situáciu spolocnosti AW, ktorá by nastala po decembri 2004, keby tazké nákladné vozidlá neboli oslobodené od mýtnych poplatkov. IRR bola 10,77 %, a - model s pouzitím dialnicných známok predstavoval financnú situáciu spolocnosti AW, ktorá by nastala od júna 2005, keby tazké nákladné vozidlá boli oslobodené od mýtnych poplatkov. V tomto modeli sa príjmy skladali z náhrady vo forme virtuálneho mýta plateného za tazké nákladné vozidlá a reálneho výberu mýta za iné vozidlá. Sadzby virtuálneho mýta boli stanovené na najvyssiu úroven, ktorá je v rámci koncesnej zmluvy mozná. IRR bola 8,20 %. 12 Na základe týchto financných modelov AW preukázala, ze aj keby sa uplatnili maximálne sadzby virtuálneho mýta, IRR vo výske 10,77 % modelu reálneho výberu mýta by nebola dosiahnutá. Z tohto dôvodu stanovila sadzby virtuálneho mýta na najvyssiu úroven povolenú koncesnou zmluvou. 13 Od 1. septembra 2005 boli tazké nákladné vozidlá, ktoré uhradili dialnicný poplatok za známku, oslobodené od mýtnych poplatkov a AW dostala mesacnú náhradu vypocítanú na základe poctu dotknutých tazkých nákladných vozidiel pouzívajúcich dialnicu a dohodnutých sadzieb virtuálneho mýta. 14 V druhej etape mali zmluvné strany overit vývoj objemu dopravy tazkých nákladných vozidiel v dôsledku oslobodenia od mýtnych poplatkov a primerane upravit sadzby virtuálneho mýta, aby sa zabránilo preplatkom alebo nedoplatkom. AW mala predlozit aktualizovaný financný model (dalej len "model zalozený na overení"), ktorý preukazuje vplyv uvedených sadzieb na základné financné ukazovatele koncesnej zmluvy, vrátane IRR. Ak IRR v rámci modelu zalozeného na overení prevýsi IRR v modeli reálneho výberu mýta, sadzby virtuálneho mýta sa budú musiet znízit s cielom vyrovnat nadmernú mieru návratnosti. Naopak, ak je IRR v rámci modelu zalozeného na overení nizsia nez IRR v modeli reálneho mýta, predmetné sadzby sa budú musiet zvýsit. 15 AW v roku 2007 vypracovala model zalozený na overení. V tomto modeli bola IRR 9,20 % v júni 2006. Správa o overení pripojená k tomuto modelu a predlozená spolocnostou AW navrhovala zvýsenie sadzieb virtuálneho mýta. 16 Listom z 28. novembra 2007 Generalna Dyrekcja dróg krajowych i autostrad (Generálne riaditelstvo pre státne cesty a dialnice, Polsko) oznámilo spolocnosti AW, ze z dôvodu pochybností týkajúcich sa presnosti hypotéz formulovaných pre potreby prílohy 6 nesúhlasí s návrhom zmeny sadzieb virtuálneho mýta. Bez ohladu na tento list vsak AW nadalej poberala mesacné platby z titulu virtuálneho mýta v súlade s ustanoveniami uvedenej prílohy. Následne 13. novembra 2008 ministerstvo infrastruktúry Polska spochybnilo platnost tejto prílohy, pricom najmä uviedlo, ze bolo pri jej uzatvorení uvedené do omylu. 17 Polská republika sa domnieva, ze AW nadhodnotila IRR v modeli reálneho výberu mýta, ked pouzila zastarané prognózy objemu dopravy a príjmov. AW podla nej pouzila stúdiu o objeme dopravy a príjmoch vypracovanú poradenskou spolocnostou Wilbur Smith Associates (WSA) v roku 1999 (dalej len "stúdia WSA z roku 1999"), hoci bola k dispozícii aktuálnejsia stúdia z júna 2004 (dalej len "stúdia WSA z roku 2004"). Podla správy z 24. septembra 2010, ktorú si vyziadalo ministerstvo infrastruktúry Polska a ktorú vypracovala spolocnost PricewaterhouseCoopers (PwC) (dalej len "správa PwC"), by malo pouzitie prognóz objemu dopravy a príjmov zo stúdie WSA z roku 2004 namiesto zo stúdie WSA z roku 1999 za následok znízenie IRR v modeli reálneho mýta z 10,77 % na 7,42 %. 18 Podla názoru polského ministerstva infrastruktúry tak AW získala nadmernú náhradu z titulu virtuálneho mýta. Kedze AW odmietla vrátit preplatok pozadovaný Polskou republikou, uvedené ministerstvo poziadalo o zacatie súdneho konania na vymáhanie tohto preplatku. 19 Súcasne AW napadla odmietnutie riadit sa prílohou 6 a predlozila vec rozhodcovskému súdu. Rozsudkom z 20. marca 2013 (dalej len "rozsudok rozhodcovského súdu") tento súd vyhovel spolocnosti AW, pricom konstatoval, ze uvedená príloha je platná a ze Polská republika je povinná dodrziavat ustanovenia tejto prílohy. Rozsudkom z 26. januára 2018 Sad Okregowy w Warszawie, I Wydzial/ Cywilny (Krajský súd Varsava, prvý obcianskoprávny senát, Polsko) zamietol zalobu, ktorú podalo polské ministerstvo infrastruktúry proti rozsudku rozhodcovského súdu. Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním podaným na Sad Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varsava, Polsko). 20 Uplatnenie systému náhrady prostredníctvom virtuálneho mýta sa skoncilo 30. júna 2011, ked Polská republika zaviedla elektronický systém výberu mýta, ktorým doslo k nahradeniu systému dialnicných známok. 21 Dna 31. augusta 2012 oznámila Polská republika Európskej komisii opatrenie spocívajúce v tom, ze spolocnosti AW poskytla financnú náhradu vo forme virtuálneho mýta z dôvodu straty príjmov spôsobenej zákonom z 28. júla 2005. 22 Dna 20. septembra 2014 Komisia rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa oznámeného opatrenia (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie20. septembra 2014 ([5]Ú. v. EÚ C 328, 2014, s. 12). 23 Dna 25. augusta 2017 prijala Komisia sporné rozhodnutie. 24 Po prvé, pokial ide o existenciu státnej pomoci, Komisia sa domnievala, ze AW mala právo na náhradu skody z dôvodu zmien vykonaných zákonom z 28. júla 2005, ktoré ju zbavili moznosti vyberat mýto od tazkých nákladných vozidiel, ale ak by takáto náhrada zlepsila jej ocakávanú financnú situáciu tým, ze by bola vyssia ako náhrada spojená s priamymi následkami zmien vykonaných uvedeným zákonom, AW by získala neoprávnenú výhodu, ktorá predstavuje státnu pomoc. 25 Pokial ide o model reálneho výberu mýta, Komisia teda zastáva názor, ze AW mala pouzit dostupnú aktuálnu prognózu objemu dopravy a príjmov obsiahnutú v stúdii WSA z roku 2004. Konstatovala, ze v porovnaní so stúdiou WSA z roku 1999 obsahovala stúdia WSA z roku 2004 výrazne nizsí objem dopravy vozidiel patriacich do kategórií 2 a 3, ako aj výrazne nizsie plánované optimálne sadzby reálneho mýta pre vozidlá patriace do kategórií 2 az 4. Domnievala sa, ze pouzitie modelu reálneho výberu mýta zalozeného na stúdii WSA z roku 1999 vyústilo do IRR, ktorá je vyssia, nez akú bolo mozné primerane ocakávat v case zmeny vykonanej zákonom z 28. júla 2005, co viedlo k nadmernej náhrade v podobe vyssích platieb za virtuálne mýto. 26 Pokial ide o overenie sadzieb virtuálneho mýta, Komisia sa domnievala, ze Polská republika na seba prevzala riziká spojené s vývojom objemu dopravy v období od zavedenia systému virtuálneho mýta do uskutocnenia overenia v roku 2007. Tento mechanizmus overenia vsak akceptovala z dôvodu, ze umoznil stanovit sadzby virtuálneho mýta na úrovni, ktorá umoznuje vyhnút sa plateniu nadmernej náhrady. Komisia tiez uviedla, ze overenie sa uskutocnilo po uplynutí obmedzeného obdobia v porovnaní s celkovou dlzkou trvania koncesnej zmluvy, ale postacujúceho na to, aby zmluvné strany mohli zozbierat potrebné reálne údaje o doprave a vypracovat na tomto základe spolahlivé prognózy objemu dopravy. 27 Pokial ide o výpocet preplatku, Komisia sa domnievala, ze model reálneho výberu mýta aktualizovaný spolocnostou PwC a pouzitý touto spolocnostou vo svojej správe (dalej len "model PwC zalozený na reálnom výbere mýta") zahrna prognózy objemu dopravy a príjmov zo stúdie WSA z roku 2004 a správne odráza prognózy aktualizované ku dnu prijatia zákona z 28. júla 2005. Súhlasila s tým, ze IRR vo výske 7,42 % vyplývajúca z modelu PwC zalozeného na reálnom výbere mýta mozno povazovat za IRR, ktorú AW mohla ocakávat tesne pred zmenami vykonanými týmto zákonom. Domnievala sa, ze v porovnaní s IRR vo výske 7,42 % vyplývajúcej z modelu PwC zalozeného na reálnom výbere mýta bola IRR vo výske 10,77 % uplatnovaná spolocnostou AW v rámci rokovaní neprimeraná. Rovnako uviedla, ze IRR vo výske 8,20 % vyplývajúca z modelu s dialnicnou známkou prevysuje 7,42 %. 28 Komisia konstatovala, ze na urcenie preplatku za obdobie od septembra 2005 do októbra 2007, ktoré predchádzalo overeniu, PwC pouzila model s dialnicnou známkou na prepocet sadzieb virtuálneho mýta, ktorý bolo potrebné uplatnovat od septembra 2005 na úcely dosiahnutia IRR vo výske 7,42 %. Poznamenala, ze výska náhrady stanovená na základe prepocítaných sadzieb virtuálneho mýta bola porovnaná s uskutocnenými platbami v prospech spolocnosti AW. Odhadla, ze preplatok sa v tomto období pohyboval priblizne vo výske 64,7 milióna eur. 29 Komisia konstatovala, ze PwC na urcenie preplatku za obdobie po overení od novembra 2007 do júna 2011 uplatnila model zalozený na overení na úcely prepocítania sadzieb virtuálneho mýta na dosiahnutie IRR vo výske 7,42 %. Poznamenala, ze výska náhrady stanovená na základe prepocítaných sadzieb virtuálneho mýta bola porovnaná s uskutocnenými platbami v prospech spolocnosti AW. Domnievala sa, ze preplatok sa v tomto období pohyboval priblizne vo výske 159 miliónov eur. 30 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti AW, podla ktorého bolo kritérium súkromného investora pôsobiaceho v trhovom hospodárstve splnené, dospela Komisia k negatívnemu záveru. 31 V druhom rade sa Komisia domnievala, ze vzhladom na to, ze náhrada bola poskytnutá spolocnosti AW pred oznámením tohto opatrenia Komisii, Polská republika nedodrzala zákaz stanovený v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, a ze v dôsledku toho bola poskytnutá pomoc protiprávna. Okrem toho dospela k záveru, ze táto pomoc nie je zlucitelná s vnútorným trhom, takze musí byt vymáhaná s cielom obnovit situáciu, ktorá na trhu existovala pred jej poskytnutím. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 32 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 28. novembra 2017 podala AW zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 33 Na podporu tejto zaloby AW uviedla v podstate sest zalobných dôvodov, pricom prvý je zalozený na porusení práva zúcastnit sa na správnom konaní, druhý na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu pouzitia nesprávneho kritéria na úcely posúdenia existencie hospodárskej výhody a zjavne nesprávneho uplatnenia tohto kritéria, tretí na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho uplatnenia kritéria súkromného investora a neprimeraného odôvodnenia, stvrtý na skutocnosti, ze Komisia svoje závery týkajúce sa nezlucitelnosti pomoci zalozila na nesprávnych úvahách, piaty na zjavne nesprávnom posúdení pri výpocte výsky státnej pomoci a siesty na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia. 34 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania na Súdnom dvore 35 AW navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie alebo vrátil vec na prejednanie Vseobecnému súdu a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 36 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a ulozil spolocnosti AW povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 37 Na podporu svojho odvolania AW uvádza styri odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode 38 Prvý odvolací dôvod týkajúci sa procesných práv spolocnosti AW je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, skreslení dôkazov a nedostatocnom odôvodnení. Komisia odmieta argumentáciu spolocnosti AW a zároven navrhuje, aby Súdny dvor zamietol tento odvolací dôvod a zmenil odôvodnenie. Argumentácia úcastníkov konania - O argumentácii spolocnosti AW, ktorá je predmetom odvolania 39 AW sa domnieva, ze Vseobecný súd v bode 60 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze Komisia ju nezapojila do správneho konania v primeranom rozsahu, co predstavuje porusenie podstatnej formálnej nálezitosti, ktoré malo samo osebe viest k zruseniu sporného rozhodnutia. Naopak v bode 61 tohto rozsudku nesprávne uviedol, ze na úcely zrusenia tohto rozhodnutia bolo potrebné preukázat, ze v prípade neexistencie takéhoto opomenutia by právna analýza Komisie mohla byt odlisná. Vseobecný súd tak uplatnil nesprávne právne kritérium, a teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Okrem toho odôvodnenie Vseobecného súdu v bodoch 63, 64, 67 a 68 uvedeného rozsudku je neprimerané a rozporuplné a vychádza zo skreslenia dôkazov. 40 V tejto súvislosti AW najprv uvádza, ze odôvodnenia 76 az 78 rozhodnutia o zacatí konania stanovujú, ze virtuálne mýto sa má vypocítat podla najnovsích prognóz objemu dopravy a ze Komisia identifikovala stúdiu WSA z roku 2004 ako najnovsiu stúdiu. V pripomienkach týkajúcich sa rozhodnutia o zacatí konania AW za najnovsiu oznacila stúdiu uskutocnenú v roku 2005 spolocnostou Faber Maunsell (dalej len "stúdia FM z roku 2005"). Komisia a Polská republika diskutovali o relevantnosti tejto stúdie v období, v ktorom Vseobecný súd dospel k záveru, ze spolocnosti AW malo byt opät umoznené predlozit svoje pripomienky. Ak by AW mohla predlozit dôkazy preukazujúce, ze na rozdiel od toho, co Komisia usúdila po tejto komunikácii, bola uvedená stúdia pouzitelná, musela by ju Komisia zohladnit ako najnovsiu stúdiu a úroven IRR tesne pred zmenami vykonanými zákonom z 28. júla 2005 (dalej len "IRR reálneho mýta") preto mohla byt stanovená na 8,2 % alebo vyssie nez táto sadzba, takze by neexistovala výhoda ani státna pomoc a výsledok konania by bol odlisný. 41 Dalej v bode 67 napadnutého rozsudku Vseobecný súd skreslil argumentáciu spolocnosti AW, ktorá sa v skutocnosti týkala jej nemoznosti predlozit svoje pripomienky k tvrdeniam Polskej republiky. Okrem toho, ak by sa tento bod mal vykladat v tom zmysle, ze stúdia FM z roku 2005 nebola zohladnená v odôvodnení Komisie, bolo by potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd skreslil obsah sporného rozhodnutia a odporuje si vzhladom na svoje tvrdenie, podla ktorého Komisia zamýslala pouzit najaktuálnejsie údaje. Ak by sa naopak uvedený bod mal vykladat v tom zmysle, ze v rámci procesných práv spolocnosti AW sa musí stanovit vseobecné rozlisovanie medzi "kladnými vyhláseniami" (stúdia WSA z roku 2004 je "najnovsia stúdia") a "negatívnymi vyhláseniami" Komisie (stúdia FM z roku 2005 sa nemá zohladnit), bolo by potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. 42 Napokon výsledok konania by mohol byt tiez iný, ak by AW mala prílezitost predlozit svoje pripomienky k údajne krátkodobej povahe systému virtuálneho mýta stanoveného v prílohe 6, pricom by sa odvolávala najmä na rozpornú povahu tohto konstatovania s clánkom 4 tejto prílohy. Hoci sa totiz v spornom rozhodnutí uvedené konstatovanie nespomína, Komisia ho na prvom stupni uviedla, pricom zdôraznila, ze vzhladom na údajne krátkodobú povahu systému virtuálneho mýta stanoveného v prílohe 6 má akékolvek riziko inflácie alebo kurzového rizika obmedzený význam. Kedze vsak Komisia v tejto súvislosti neuviedla na pojednávaní pred Vseobecným súdom ziadnu inú okolnost, treba sa domnievat, ze tú istú okolnost uviedla uz pocas správneho konania. 43 Komisia na úvod odpovedá, ze z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku vychádza úvaha spolocnosti AW, podla ktorej skutocnost, ze bola zapojená do správneho konania, má povahu podstatnej formálnej nálezitosti. Okrem toho na rozdiel od podstatnej formálnej nálezitosti spocívajúcej vo výzve dotknutých osôb na predlozenie pripomienok uverejnením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, právo dotknutých osôb zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu nepredstavuje takúto podstatnú formálnu nálezitost, ale subjektívne právo, ktorého rozsah môze závisiet od samotnej situácie dotknutej osoby a od okolností prejednávanej veci. V dôsledku toho, ak by sa skutocnost, ze príjemcovi nebolo umoznené predlozit jeho pripomienky, mala povazovat za procesnú vadu, quod non, podla Komisie by kritérium uplatnené Vseobecným súdom v bode 61 a nasl. napadnutého rozsudku bolo správne. 44 Pokial ide o argumentáciu spolocnosti AW zhrnutú v bode 40 tohto rozsudku, Komisia uvádza, ze AW nenavrhuje odlisné právne odôvodnenie, ale len odlisný výsledok z dôvodu odlisných císelných údajov pouzitých na vykonanie tých istých výpoctov, co nemôze preukázat, ze Vseobecný súd zjavne skreslil dôkazy. AW teda tvrdí, ze ak by sa podielala na komunikácii s Polskou republikou, výsledok analýzy Komisie by bol odlisný. Podla Komisie toto tvrdenie v skutocnosti smeruje k spochybneniu posúdenia skutkového stavu, co nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v stádiu odvolania. 45 Pokial ide o argumentáciu spolocnosti AW zhrnutú v bodoch 41 a 42 tohto rozsudku, Komisia pripomína, ze nie je nevyhnutné, aby sa odôvodnenie napadnutého rozsudku zaoberalo kazdým tvrdením uvedeným pred Vseobecným súdom, ze výhrada, ze neuviedol skutocnost, na ktorú sa odvolatelka neodvolala, nepredstavuje platný dôvod a ze v dôsledku toho sú tvrdenia zhrnuté v bodoch 41 a 42 tohto rozsudku irelevantné. Okrem toho podla Komisie AW pripustila, ze sporné rozhodnutie neuvádza údajne krátkodobú povahu systému virtuálneho mýta stanoveného v prílohe 6. V tejto súvislosti Vseobecný súd jednoducho dospel k záveru, ze procesné tvrdenie spolocnosti AW bolo neúcinné z dôvodu, ze bod, na základe ktorého sa dovolávala práva byt vypocutý, nebol súcastou odôvodnenia sporného rozhodnutia. 46 Polská republika uviedla, ze na rozdiel od toho, co tvrdí AW, mohla predlozit písomné a ústne pripomienky po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania v rámci listu predlozeného Komisii 27. januára 2015 a stretnutí s touto institúciou, ktoré sa konali 24. novembra 2015 a 21. marca 2017. V tejto súvislosti zdôraznuje, ze vzhladom na skutocnost, ze príjemcovia pomoci sú len osobami dotknutými v konaní a nemôzu samostatne spochybnit konanie Komisie v priebehu správneho konania, ze rozhodnutie o zacatí konania neobsahuje chyby, ktoré by si vyzadovali opravu, a ze Polská republika nepredlozila nové dôkazy v priebehu konania vo veci formálneho zistovania, Komisia poskytla spolocnosti AW prílezitost predlozit pripomienky dokonca nad rámec povinností, ktoré jej prislúchajú. AW sa konkrétne mohla vyjadrit k relevantnosti a vplyvu stúdie FM z roku 2005 na metódu výpoctu IRR, ked ju predlozila Komisii, ale tak pred Komisiou, ako aj pred Vseobecným súdom uprednostnila odkaz na stúdiu WSA z roku 1999. - O návrhu na zmenu odôvodnenia predlozenom Komisiou 47 Komisia sa domnieva, ze odôvodnenie uvedené v bodoch 58 az 60 napadnutého rozsudku je z právneho hladiska nesprávne, kedze AW je ako príjemca predmetného opatrenia pomoci "príslusnou stranou" v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorá sa podla judikatúry nemôze dovolávat práva na obranu, nemôze sa, rovnako ako clenský stát, domáhat kontradiktórnej diskusie s Komisiou a má len právo zúcastnit sa na správnom konaní v rozsahu primeranom okolnostiam prejednávanej veci. Vseobecný súd vsak túto judikatúru porusil, ked rozhodol, ze Komisia mala opätovne umoznit spolocnosti AW predlozit svoje pripomienky. 48 Kedze Vseobecný súd v bode 63 napadnutého rozsudku konstatoval, ze rozhodnutie o zacatí konania umoznilo spolocnosti AW vykonat jej právo predlozit pripomienky, mal uznat, ze okolnosti prejednávanej veci neukladajú Komisii povinnost íst nad rámec toho. Konkrétne odlisné záujmy spolocnosti AW a Polskej republiky nemôzu odôvodnit priznanie spolocnosti AW práv podobných právam tohto clenského státu. Rovnako ani trvanie, ani intenzita komunikácie s Polskou republikou neboli neobvyklé a v kazdom prípade neodôvodnujú priznanie dodatocných práv spolocnosti AW. Vseobecný súd tým, ze sa domnieval, ze Komisia mala priznat spolocnosti AW právo vyjadrit sa k pripomienkam tohto clenského státu, jej v podstate priznal právo na kontradiktórne prejednanie a skreslil konanie, ktoré stanovuje, ze len clenskému státu sa poskytne moznost vyjadrit sa k informáciám poskytnutým ostatnými dotknutými osobami. 49 AW tvrdí, ze Komisia sa nedovoláva nesprávneho právneho posúdenia, ale bez toho, aby namietala skreslenie, sa obmedzuje na spochybnenie skutkového posúdenia Vseobecného súdu, podla ktorého okolnosti prejednávanej veci vyzadovali, aby AW mohla predlozit dodatocné pripomienky. Kedze toto posúdenie nepatrí do právomoci Súdneho dvora a zalovaná nenavrhla vrátit vec Vseobecnému súdu, návrh Komisie je neprípustný a viedol by Súdny dvor k rozhodnutiu ultra petita. Okrem toho sa Komisia jednotlivo zaoberala rozlicnými faktormi, zatial co Vseobecný súd sa v bode 58 napadnutého rozsudku zaoberal spolocne osobitnými okolnostami prejednávanej veci. Okrem toho Vseobecný súd netvrdil, ze spolocnosti AW mala byt ponúknutá moznost predlozit pripomienky ku vsetkým oznámeným informáciám a jednoduché predlozenie doplnujúcich pripomienok, najmä vzhladom na to, ze nebola úplne oboznámená so spisom, sa nerovná ani kontradiktórnej diskusii, ani nezodpovedá právam priznaným clenským státom v tejto oblasti. Posúdenie Súdnym dvorom 50 Po prvé, pokial ide o argumentáciu zhrnutú v bodoch 40 a 41 tohto rozsudku zalozenú na skreslení dôkazov a nedostatku odôvodnenia, treba pripomenút, ze v rámci odvolania je cielom preskúmania Súdnym dvorom najmä overit, ci Vseobecný súd právne dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia, ktoré uviedol odvolatel (rozsudok z 22. októbra 2014, British Telecommunication/Komisia, [6]C-620/13 P, neuverejnený, [7]EU:C:2014:2309, bod [8]55 a citovaná judikatúra). 51 V bode 60 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze za takých osobitných okolností veci, ako sú okolnosti uvedené v bode 58 tohto rozsudku, mala Komisia opätovne umoznit spolocnosti AW predlozit pripomienky. 52 Vseobecný súd v bode 61 napadnutého rozsudku konstatoval, ze skutocnost, ze Komisia opomenula zapojit AW do výmeny korespondencie s Polskou republikou po rozhodnutí o zacatí konania, nech je akokolvek polutovaniahodná, nemôze mat za následok zrusenie sporného rozhodnutia, kedze za okolností prejednávanej veci by v prípade, ak by k takémuto opomenutiu nedoslo, nemohlo byt právne posúdenie Komisie v tomto poslednom rozhodnutí odlisné. 53 Vseobecný súd v bode 67 uvedeného rozsudku v tejto súvislosti spresnil, ze "tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze v rozhodnutí o zacatí konania sa na rozdiel od [sporného] rozhodnutia nespomína stúdia [FM z roku 2005], [nebolo] mozné prijat, [pretoze] v odôvodnení 138 [sporného] rozhodnutia Komisia odkázala na túto stúdiu len preto, aby dospela k záveru, ze uvedená stúdia nemohla slúzit na výpocet IRR projektu". Dodal, ze Komisia sa tak "obmedzila na odmietnutie stúdie, ktorú uviedla samotná zalobkyna v rámci svojich pripomienok, ako irelevantnej, [a ze] za týchto podmienok nemozno Komisii vytýkat, ze v rozhodnutí o zacatí konania neuviedla stúdiu [FM z roku 2005]". 54 Tento bod 67 tak mal za ciel odpovedat na argumentáciu uvedenú v bode 39 zaloby na prvom stupni, ktorá znie: "... keby bola zalobkyna informovaná o názore Komisie, ze stúdia [FM] z roku 2005 nie je spolahlivá..., pretoze mala vychádzat výlucne z prognóz objemu dopravy a nie z prognóz príjmov, mohla by zalobkyna preukázat, ze toto tvrdenie je zjavne nesprávne. Nemozno vylúcit, ze by Komisia mala iný názor na význam stúdie [FM] z roku 2005, ktorá by ovplyvnila celé jej posúdenie. Rovnako, ak by zalobkyna vedela, ze Komisia súhlasila so zmenami financných modelov zo strany PwC (modely, ktoré Komisia nemohla otvorit pred rozhodnutím o zacatí konania), pokúsila by sa toto rozhodnutie vyvrátit. Kedze Komisia priznala správe PwC velký význam, tvrdenia, ktoré prispievajú k vierohodnosti tejto správy, môzu ovplyvnit výsledok vysetrovania Komisie." 55 Zo znenia bodu 67 napadnutého rozsudku v spojení s bodom 39 zaloby v prvostupnovom konaní, ako sú uvedené v bodoch 53 a 54 tohto rozsudku, pritom vyplýva, ze AW pred Súdnym dvorom správne tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil jej argumentáciu, ktorá sa týkala nemoznosti predlozit pripomienky k tvrdeniam Polskej republiky. AW konkrétne tvrdila, ze ak by mala túto moznost, mohla by preukázat, ze stúdia FM z roku 2005 je pouzitelná a relevantná. 56 Kedze vsak Vseobecný súd v bodoch 60 a 61 napadnutého rozsudku konstatoval, ze na jednej strane Komisia mala umoznit spolocnosti AW predlozit svoje pripomienky, a na druhej strane, ze právna analýza Komisie uplatnená v spornom rozhodnutí nemohla byt odlisná, nemohol nezaujat konkrétne stanovisko k tvrdeniu pripomenutému v bode 54 tohto rozsudku. Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Vseobecný súd vo svojom rozsudku v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnil svoje rozhodnutie. 57 Preto bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci odôvodnenie Vseobecného súdu v bode 67 napadnutého rozsudku vychádza zo skreslenia dôkazov, treba konstatovat, ze tento bod obsahuje nesprávne právne posúdenie. 58 Z toho vyplýva, ze v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ak odôvodnenie rozhodnutia Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porusenie nemôze viest k zruseniu tohto rozhodnutia a je potrebné vykonat zmenu odôvodnenia (rozsudky zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [9]C-622/16 P az C-624/16 P, [10]EU:C:2018:873, bod [11]48). 59 Za týchto podmienok je potrebné preskúmat návrh Komisie na zmenu odôvodnenia, ktorým táto institúcia na rozdiel od toho, co uvádza AW, tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze AW mala byt vypocutá druhýkrát v priebehu správneho konania. 60 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze konanie o preskúmaní státnej pomoci je vzhladom na svoju vseobecnú struktúru konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti podla práva Únie zodpovedný za poskytnutie pomoci. Z tohto dôvodu v prípade, ak clenský stát nemal moznost vyjadrit sa k urcitým informáciám, Komisia ich nesmie v záujme respektovania práva na obranu pouzit vo svojom rozhodnutí proti tomuto clenskému státu (rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, [12]C-56/18 P, [13]EU:C:2020:192, bod [14]73). 61 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze podniky, ktoré sú potenciálnymi príjemcami státnej pomoci, sa povazujú za dotknuté osoby, pricom Komisia je povinná vyzvat ich vo fáze preskúmania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ na predlozenie pripomienok (rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, [15]C-56/18 P, [16]EU:C:2020:192, bod [17]70). 62 Hoci sa tieto dotknuté osoby nemôzu dovolávat práva na obranu, majú naopak právo zúcastnit sa v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu na správnom konaní vedenom Komisiou (rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, [18]C-56/18 P, [19]EU:C:2020:192, bod [20]71). 63 Najmä z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ totiz vyplýva, ze ak Komisia rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s návrhom pomoci, musí umoznit úcastníkom, medzi ktorými je jeden alebo viac dotknutých podnikov, predlozit ich pripomienky. Toto pravidlo má charakter podstatnej formálnej nálezitosti (rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, [21]C-334/07 P, [22]EU:C:2008:709, bod [23]55). 64 Súdny dvor v tejto súvislosti v rámci uplatnenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ rozhodol, ze uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie predstavuje primeraný prostriedok na informovanie vsetkých dotknutých osôb o zacatí konania. Cielom tohto oznámenia je získat od nich vsetky informácie, ktoré majú Komisii pomôct pri jej budúcich úkonoch. Takýto postup zarucuje tiez clenským státom a dotknutým kruhom moznost byt vypocutý (rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, [24]C-56/18 P, [25]EU:C:2020:192, bod [26]72). 65 V konaní o preskúmaní státnej pomoci majú iné dotknuté osoby ako dotknutý clenský stát len úlohu pripomenutú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku a v tejto súvislosti nemôzu ziadat o kontradiktórnu diskusiu s Komisiou, na ktorú má nárok dotknutý clenský stát (rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, [27]C-56/18 P, [28]EU:C:2020:192, bod [29]74). 66 Súdny dvor navyse spresnil, ze ak sa právny rezim, za ktorého pôsobnosti clenský stát oznámil návrh pomoci, zmení pred prijatím rozhodnutia Komisiou, musí Komisia, ktorá je povinná rozhodnút podla nových pravidiel, vyzvat úcastníkov, aby sa vyjadrili k zlucitelnosti tejto pomoci s týmito pravidlami. Výnimkou je prípad, ked nový právny rezim neobsahuje podstatné zmeny oproti predtým úcinnému rezimu (rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, [30]C-334/07 P, [31]EU:C:2008:709, bod [32]56). 67 Vada konania vsak spôsobuje neplatnost rozhodnutia alebo jeho casti len v prípade, ak sa preukáze, ze pri neexistencii tejto vady by napadnuté rozhodnutie mohlo mat iný obsah (rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, [33]C-56/18 P, [34]EU:C:2020:192, bod [35]80). 68 Súdny dvor v tejto súvislosti uz rozhodol, ze pokial ide o procesné práva dotknutých osôb, ked dôjde k zmene právneho rezimu po tom, co Komisia umoznila dotknutým osobám predlozit svoje pripomienky, a pred prijatím rozhodnutia Komisie týkajúceho sa plánovanej pomoci, ktoré Komisia zalozí na novom právnom rezime bez toho, aby uvedené osoby vyzvala na predlozenie pripomienok k tomuto rezimu, samotná existencia rozdielov medzi právnym rezimom, ku ktorému mali dotknuté osoby moznost predlozit svoje pripomienky, a právnym rezimom, na ktorom je zalozené uvedené rozhodnutie, nemôze sama osebe spôsobit neplatnost tohto rozhodnutia. Hoci sa totiz predmetné právne rezimy zmenili, vzniká otázka, ci vzhladom na ustanovenia týchto rezimov, ktoré sú relevantné pre prejednávaný prípad, mohla uvedená zmena zmenit zmysel rozhodnutia Komisie (rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, [36]C-56/18 P, [37]EU:C:2020:192, bod [38]81). 69 Z tejto judikatúry najmä vyplýva, ze opomenutie Komisie vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky k takej zmene právneho rezimu, akou je nadobudnutie úcinnosti usmernenia pocas správneho konania v oblasti státnej pomoci, ktoré táto institúcia zamýsla uplatnit v rozhodnutí o ukoncení tohto konania, nepredstavuje porusenie podstatnej formálnej nálezitosti. 70 Ako správne tvrdí Komisia, toto odôvodnenie platí a fortiori v prejednávanej veci vzhladom na to, ze príjemcovi posudzovaného opatrenia sa neumoznilo zaujat stanovisko k pripomienkam dotknutého clenského státu týkajúcim sa informácií poskytnutých týmto príjemcom. 71 Okrem toho, hoci, ako pripústa Komisia, môzu existovat okolnosti, za ktorých zistenie nových alebo odlisných skutocností oproti tým, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o zacatí konania, alebo aj zásah podstatných zmien príslusného právneho rámca, si môzu vyzadovat viac zapojit dotknuté osoby, ci dokonca vyzadovat zverejnenie doplnujúceho alebo opraveného rozhodnutia o zacatí konania, táto vec nevykazuje ziadnu z týchto situácií. 72 Konkrétne okolnosti uvedené Vseobecným súdom v bodoch 58 a 59 napadnutého rozsudku nepostacujú na preukázanie povinnosti Komisie poskytnút spolocnosti AW moznost vyjadrit sa k pripomienkam Polskej republiky, co by sa podobalo na kontradiktórnu diskusiu s týmto clenským státom pred Komisiou. 73 V druhom rade z konstatovania uvedeného v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, podla ktorého okolnosti prejednávanej veci nepostacujú na preukázanie povinnosti Komisie poskytnút spolocnosti AW moznost vyjadrit sa k pripomienkam Polskej republiky, vyplýva, ze argumentáciu spolocnosti AW zhrnutú v bodoch 39 a 42 tohto rozsudku zalozenú na nesprávnom právnom posúdení treba zamietnut ako neúcinnú. 74 Ak totiz takáto povinnost nie je preukázaná, ako je to v prejednávanej veci, treba konstatovat, ze nevzniká otázka, ci by právna analýza prijatá Komisiou mohla byt odlisná, ak by sa poskytla moznost vyjadrit sa k pripomienkam dotknutého clenského státu. 75 Navyse z judikatúry pripomenutej v bode 67 tohto rozsudku vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí AW, toto právne kritérium pouzité Vseobecným súdom nie je ako také nesprávne. 76 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba návrhu Komisie na zmenu odôvodnenia vyhoviet a zamietnut prvý odvolací dôvod. O druhom a tretom odvolacom dôvode 77 Druhý odvolací dôvod týkajúci sa kritéria súkromného investora sa delí na styri casti. 78 Tretí odvolací dôvod týkajúci sa existencie hospodárskej výhody sa delí na dve casti. O prvých castiach druhého a tretieho odvolacieho dôvodu 79 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa rizika inflácie a kurzového rizika AW tvrdí, ze Vseobecný súd porusil kritérium súkromného investora, ze nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia vlastným odôvodnením a obrátil dôkazné bremeno. 80 V prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa relevantnosti prenosu týchto rizík sa AW odvoláva na nesprávne uplatnenie tohto kritéria na posúdenie existencie hospodárskej výhody, nahradenie odôvodnenia sporného rozhodnutia, obrátenie dôkazného bremena a nedostatocné odôvodnenie. - Argumentácia úcastníkov konania 81 V rámci prvej casti druhého odvolacieho dôvodu AW pripomína, ze Vseobecný súd v bodoch 110 az 112 a 170 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia sa správne domnievala, ze hypotetický súkromný investor by nezohladnil prenos kurzového rizika a rizika inflácie, na ktoré sa odvoláva AW pocas správneho konania, z dôvodu, ze neboli predmetom diskusií zmluvných strán a ze tazkosti, ktoré z toho vyplývajú pre AW, resp. výhody vyplývajúce pre Polskú republiku, neboli preukázané. 82 Vseobecný súd vsak tým, ze obmedzil preskúmanie len na moznosti zamýslané zmluvnými stranami v prílohe 6, neuznal, ze preskúmanie kritéria súkromného investora sa musí nevyhnutne týkat vsetkých mozností, ktoré by súkromný hospodársky subjekt v takejto situácii primerane zvazoval. Okrem toho hoci zmluva stanovuje konecné stanovisko jej zmluvných strán, v zásade neuvádza vsetky úvahy, ktoré ich viedli k jej uzavretiu. V prejednávanej veci dôkazy uvedené v spise preukazujú, ze zmluvné strany dostávali rady a boli podporované odborníkmi, ktorí sú schopní pochopit dopad hornej hranice sadzieb virtuálneho mýta, ako aj rozdiely medzi systémom virtuálneho mýta a systémom reálneho mýta. Zo spisu tiez vyplýva, ze táto horná hranica bola stanovená v prílohe 6 predposlednom odseku bodu 4 jej prílohy 1. Treba sa teda domnievat, ze Vseobecný súd skreslil tieto dôkazy, kedze zmluvné ustanovenie je v zásade predmetom diskusií medzi stranami predmetnej zmluvy. 83 Vseobecný súd tým, ze rozhodol, ze Komisia nebola povinná preskúmat prenos rizík z dôvodu, ze tieto riziká neboli preukázané, obrátil dôkazné bremeno, kedze Komisii prinálezí preukázat, ze príjemca by zjavne nezískal porovnatelné úlavy zo strany hypotetického súkromného investora a ze v tejto súvislosti musí zohladnit kazdú informáciu, ktorá môze nezanedbatelným spôsobom ovplyvnit rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného hospodárskeho subjektu, ktorý sa nachádza v situácii, ktorá je co najblizsia situácii dotknutého clenského státu. Komisia bola preto povinná preukázat, ze súkromný investor by a priori nepovazoval predmetnú informáciu za relevantnú. 84 Podla spolocnosti AW teda Vseobecnému súdu prinálezalo, aby urcil, ci Komisia zohladnila vsetky dostupné informácie a ci odôvodnenie sporného rozhodnutia zahrnalo preskúmanie prenosu kurzového rizika a rizika inflácie. Napadnutý rozsudok vsak namiesto toho, aby obsahoval takéto overenie, prostredníctvom nahradenia odôvodnenia vyplnil v tejto súvislosti medzeru v spornom rozhodnutí. Odôvodnenie uvedené v bodoch 110 az 112 napadnutého rozsudku totiz nesúviselo so ziadnym z posúdení uvedených v tomto rozhodnutí. 85 Okrem toho kedze kurzové riziko a riziko inflácie priamo ovplyvnujú výsku dlzných súm a schopnost financovat takéto sumy pocas celej dlzky trvania koncesie, ide zjavne o faktor, ktorý môze mat významný vplyv na rozhodovací proces súkromného hospodárskeho subjektu, takze Vseobecný súd nesprávne uplatnil kritérium súkromného investora, ked odkázal na investora, ktorý sa nezaujíma o vlastné zisky a vlastné riziko. 86 AW sa napokon domnieva, ze odôvodnenie je v bode 112 napadnutého rozsudku neprimerané, kedze z tohto bodu jasne nevyplýva, ci Vseobecný súd dospel k záveru, ze doslo k prenosu kurzového rizika a rizika inflácie na Polskú republiku nielen vtedy, ked výkyvy sú pod hornou hranicou stanovenej sadzby virtuálneho mýta, ale tiez nad nou, quod non, pricom v takom prípade Vseobecný súd jasne skreslil dôkazy v spise v rozsahu, v akom z neho jasne vyplýva existencia absolútnej hornej hranice. Ziadna iná skutocnost uvedená v tomto bode vsak nemôze podporit záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd. 87 V prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu AW tvrdí, ze pochybenia, ktorými sa vyznacuje posúdenie kritéria súkromného investora, ktoré je uplatnitelné v prejednávanej veci, Vseobecným súdom, sa v sirsom zmysle týkajú aj nesprávneho posúdenia existencie hospodárskej výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Pokial ide o pochybenia, ktorých sa Vseobecný súd dopustil v bodoch 110 az 112 napadnutého rozsudku, AW odkazuje na svoju argumentáciu zhrnutú v bodoch 81 az 86 tohto rozsudku, ktorá preukazuje nesprávne uplatnenie uvedeného kritéria, nedostatok odôvodnenia, nahradenie odôvodnenia a obrátenie dôkazného bremena. 88 Okrem toho v dvoch posledných vetách bodu 112 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vykonal komplexné ekonomické posúdenie, ktoré ide nad rámec jeho kontrolných právomocí a ktoré ho viedlo k tomu, ze svojím odôvodnením nahradil odôvodnenie Komisie, ktorá sa v spornom rozhodnutí nevenovala obsahu týchto dvoch posledných viet. Odôvodnenie uvedené v tomto bode okrem toho nemôze podporit záver Vseobecného súdu a skresluje dôkazy, kedze tazké nákladné vozidlá predstavujú 81 % príjmov spolocnosti AW a ze Vseobecný súd nevysvetluje, ako by nevýhoda systému virtuálneho mýta, ktorá má vplyv na tieto príjmy, mohla byt vyvázená skutocnostou, ze 19 % príjmov spolocnosti AW nie je touto nevýhodou dotknuté. 89 Kedze argumentácia spolocnosti AW v prvostupnovom konaní sa týkala nevýhod systému virtuálneho mýta, ktoré nie sú zahrnuté do výpoctu IRR, ktoré vsak majú vplyv na jej financnú situáciu, úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa nevýhod tohto systému, ktoré boli zahrnuté do tohto výpoctu, nie sú teda relevantné. Podla spolocnosti AW je relevantnou otázkou to, ci je z hladiska spolocnosti AW vyssia IRR, ktorá vsak obsahuje vyssie kurzové riziko a riziko inflácie, ekonomicky výhodnejsia nez IRR stanovená nizsie, ale ktorá obsahuje nizsie kurzové riziko a riziko inflácie. Na túto otázku vsak nie je mozné odpovedat bez toho, aby sa posúdila horná hranica sadzieb virtuálneho mýta. 90 Komisia a Polská republika túto argumentáciu spolocnosti AW odmietajú. Komisia sa predovsetkým domnieva, ze z bodov 110 a 111 napadnutého rozsudku vyplýva, ze príloha 6 neobsahuje ziadnu úvahu týkajúcu sa nárastu kurzového rizika a rizika inflácie, ze sa teda nepreukázalo, ze zmluvné strany mali v úmysle zohladnit takýto nárast a ze IRR vyplývajúca z modelu s dialnicnou známkou, ktorý oznámila AW v prvostupnovom konaní, nebola predstavená tak, ze zahrna kompenzacný prvok zodpovedajúci kurzovému riziku a riziku inflácie. Okrem toho tvrdenie, ze dôkazné bremeno bolo obrátené, je neprípustné, kedze nie je podlozené nijakým právnym tvrdením, ktoré by ho odôvodnovalo. Okrem toho Komisia a Polská republika tvrdia, ze prvé casti druhého a tretieho odvolacieho dôvodu sú nedôvodné. - Posúdenie Súdnym dvorom 91 V rámci prvých castí druhého a tretieho odvolacieho dôvodu AW vytýka Vseobecnému súdu, ze skreslil dôkazy a vychádzal z viacerých nesprávnych právnych posúdení vyplývajúcich z nesprávneho uplatnenia kritéria súkromného investora, nesprávneho rozdelenia dôkazného bremena, nahradenia odôvodnenia a nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozsudku. 92 Pokial ide po prvé o údajné skreslenie dôkazov, treba pripomenút, ze z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze len Vseobecný súd má ako jediný právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a jednak tento skutkový stav posúdit (rozsudok z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [39]C-486/15 P, [40]EU:C:2016:912, bod [41]97, ako aj citovaná judikatúra). 93 Posúdenie skutkového stavu teda s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených v konaní pred Vseobecným súdom nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [42]C-486/15 P, [43]EU:C:2016:912, bod [44]98, ako aj citovaná judikatúra). 94 Ak odvolatel tvrdí, ze ide o skreslenie dôkazov Vseobecným súdom, musí podla clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne oznacit dôkazy, ktoré Vseobecný súd skreslil, a preukázat pochybenia v rámci posudzovania. Navyse podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora skreslenie musí zjavne vyplývat z listín zalozených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [45]C-486/15 P, [46]EU:C:2016:912, bod [47]99, ako aj citovaná judikatúra). 95 V prejednávanej veci prvé skreslenie, na ktoré sa odvoláva AW, sa týka bodu 110 napadnutého rozsudku, podla ktorého "z prílohy 6 nevyplýva, ze zmluvné strany zamýslali zohladnit údajné nevýhody systému virtuálneho mýta, na ktorý sa [AW] odvoláva, a a fortiori ani to, ze v tejto súvislosti uzavreli dohodu. Táto príloha neobsahuje najmä ziadnu úvahu týkajúcu sa zvýsenia rizík uvádzaných spolocnostou [AW]". 96 Ked AW vytýka Vseobecnému súdu, ze nezohladnil, ze horná hranica sadzieb virtuálneho mýta je stanovená v prílohe 6 predposlednom odseku bodu 4 jej prílohy 1, a ze toto zmluvné ustanovenie bolo predmetom diskusie medzi zmluvnými stranami, netvrdí, ze doslo k skresleniu, ale v skutocnosti spochybnuje skutkové posúdenie Vseobecného súdu, podla ktorého sa samotná existencia tejto hornej hranice sama osebe a pri neexistencii iných skutocností potvrdzujúcich túto hranicu, nerovná zohladneniu prenosu kurzového rizika a rizika inflácie uvádzaných spolocnostou AW týmito stranami. 97 Preto, ako správne tvrdí Komisia, tvrdenia spolocnosti AW v tejto súvislosti sú v stádiu odvolania neprípustné. 98 Druhé skreslenie, na ktoré sa odvoláva AW, sa týka bodu 112 napadnutého rozsudku, ktorý znie najmä takto: "... podla prílohy 6 sadzby virtuálneho mýta boli indexované v závislosti od výkyvov miery inflácie a výmenného kurzu a navyse sa zvýsili kazdých sest mesiacov od 1. septembra 2007 o dodatocný faktor nazvaný 'WWR`. Prostredníctvom mechanizmu overovania Polská republika tiez na seba prevzala riziká spojené s vývojom objemu dopravy a príjmov a zarucila, ze IRR zostane na rovnakej úrovni, ako sa ocakávala pred zmenou zákona pocas obdobia od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2006. Za týchto podmienok samotnú existenciu hornej hranice sadzieb virtuálneho mýta, ktorá nebola indexovaná v závislosti od výkyvov miery inflácie a výmenného kurzu, nemozno povazovat za skutocnost, ktorá preniesla na zalobkynu riziko inflácie a kurzové riziko, a za skutocnost odôvodnujúcu zaplatenie 'prémie` zalobkyni." 99 V rozsahu, v akom AW vytýka Vseobecnému súdu, ze konstatoval, ze doslo k prenosu kurzového rizika a rizika inflácie na Polskú republiku nielen v prípade, ze výkyvy sa nachádzajú pod absolútnou hornou hranicou stanovenou sadzbou virtuálneho mýta, ale aj nad touto hranicou, treba konstatovat, ze v prvej vete citovanej v predchádzajúcom bode sa Vseobecný súd obmedzil na opis mechanizmu stanoveného v prílohe 6, ktorého druhá veta sa nevztahuje na kurzové riziko a riziko inflácie, ale na vývoj objemu dopravy a príjmov, a ze tretia veta obsahuje skutkové posúdenie zalozené na dôkazoch uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách. 100 Z tejto casti napadnutého rozsudku nevyplýva ziadne skreslenie dôkazov a AW sa opät obmedzuje na spochybnenie nezávislého skutkového posúdenia Vseobecného súdu, co je v stádiu odvolania neprípustné. 101 Tretie skreslenie, na ktoré sa odvoláva AW, sa týka aj bodu 112 napadnutého rozsudku, ktorý je formulovaný najmä takto: "... pokial ide o nemoznost stanovit mýto na optimálnej úrovni a nemoznost dosiahnut vyssiu výnosnost, nez aká bola pôvodne stanovená, je potrebné konstatovat, ze na jednej strane [AW] mohla volne stanovit sadzby mýta uplatnitelné na iné vozidlá nez tazké nákladné vozidlá vybavené dialnicnou známkou, takze mohla prispôsobit svoju obchodnú stratégiu vývojom trhu a na druhej strane, ze do 1. septembra 2005 vyuzila vsetky moznosti zvýsit reálne sadzby pre tazké nákladné vozidlá stanovením najvyssej moznej úrovne pre tieto vozidlá, ktorú povoluje [koncesná zmluva]. Nevýhody uvádzané zalobkynou teda nemohli citelne ovplyvnit jej ocakávanú financnú situáciu." 102 Ked AW uvádza, ze tazké nákladné vozidlá predstavujú 81 % jej príjmov, a tvrdí, ze Vseobecný súd nevysvetlil, ako by nevýhoda systému virtuálneho mýta, ktorá má vplyv na tieto príjmy, mohla byt vyvázená skutocnostou, ze 19 % jej príjmov nie je touto nevýhodou dotknutá, nesnazí sa preukázat, ze Vseobecný súd skreslil zmluvné podmienky v rámci prvej z viet uvedených v predchádzajúcom bode, ale preukázat, ze skutkové posúdenie Vseobecného súdu, podla ktorého uvádzané nevýhody systému virtuálneho mýta nemohli znacne zmenit jej ocakávanú financnú situáciu, je nesprávne. Túto argumentáciu treba preto tiez povazovat za neprípustnú. 103 Po druhé, pokial ide o nesprávne právne posúdenie, z ktorého údajne vychádzal Vseobecný súd, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ak sa má vnútrostátne opatrenie kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah státu alebo o zásah zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [48]C-160/19 P, [49]EU:C:2020:1012, bod [50]27 a citovaná judikatúra). 104 V rozsahu, v akom sa argumentácia, ktorú AW uvádza v rámci prvých castí druhého a tretieho odvolacieho dôvodu, týka výlucne tretej z týchto podmienok, treba uviest, ze v súlade s rovnako ustálenou judikatúrou Súdneho dvora sa za státnu pomoc povazujú aj zásahy, ktoré bez ohladu na ich podobu môzu priamo alebo nepriamo zvýhodnit niektoré podniky alebo ktoré treba povazovat za hospodársku výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nezískal (rozsudok zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [51]C-579/16 P, [52]EU:C:2018:159, bod [53]44). 105 Vzhladom teda na ciel clánku 107 ods. 1 ZFEÚ zabezpecit nerusenú hospodársku sútaz, a to vrátane medzi státnymi a súkromnými podnikmi, pojem "pomoc" v zmysle tohto ustanovenia sa nemôze vztahovat na opatrenie, ktoré bolo poskytnuté podniku zo státnych prostriedkov, ak by tento podnik mohol za okolností zodpovedajúcich normálnym trhovým podmienkam dosiahnut rovnakú výhodu. Podmienky, za ktorých je takáto výhoda poskytnutá, sa teda v podstate posudzujú podla zásady súkromného hospodárskeho subjektu (rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [54]C-160/19 P, [55]EU:C:2020:1012, bod [56]103 a citovaná judikatúra). 106 Ak v tejto súvislosti existujú pochybnosti o uplatnitelnosti uvedenej zásady, najmä z dôvodu, ze dotknutý clenský stát pri prijímaní predmetného opatrenia pouzíva svoje výsady verejnej moci, prinálezí clenskému státu, aby jednoznacne a na základe objektívnych a overitelných dôkazov preukázal, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia súkromného hospodárskeho subjektu (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [57]C-244/18 P, [58]EU:C:2020:238, bod [59]63 a citovaná judikatúra). 107 Naopak, ak je zásada súkromného hospodárskeho subjektu uplatnitelná, patrí ku skutocnostiam, ktoré je Komisia povinná vziat do úvahy na úcely preukázania existencie pomoci, a nejde teda o výnimku, ktorá by sa uplatnovala len na ziadost clenského státu, ak sa zistí, ze sú splnené prvky tvoriace pojem "státna pomoc" uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [60]C-160/19 P, [61]EU:C:2020:1012, bod [62]109 a citovaná judikatúra). 108 Dôkazné bremeno týkajúce sa toho, ze podmienky uplatnenia zásady súkromného hospodárskeho subjektu nie sú splnené najmä vzhladom na informácie poskytnuté clenským státom, teda v tomto prípade nesie Komisia, preto dotknutý zásah státu poskytuje výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [63]C-160/19 P, [64]EU:C:2020:1012, bod [65]110). 109 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na úcely posúdenia otázky, ci by rovnaké opatrenie za normálnych trhových podmienok prijal aj súkromný hospodársky subjekt, treba odkázat na takýto subjekt, ktorý sa nachádza v situácii velmi podobnej situácii dotknutého státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [66]C-244/18 P, [67]EU:C:2020:238, bod [68]30 a citovanú judikatúru). 110 Komisii v tomto rámci prinálezí uskutocnit celkové posúdenie zohladnením vsetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umoznia urcit, ci prijímajúci podnik zjavne nezískal úlavy porovnatelné s úlavami od takéhoto súkromného hospodárskeho subjektu (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [69]C-244/18 P, [70]EU:C:2020:238, bod [71]29 a citovaná judikatúra). 111 Z toho vyplýva, ze skúmanie, ktoré musí Komisia prípadne vykonat, sa nemôze obmedzit len na moznosti, ktoré príslusný orgán verejnej moci skutocne zohladnil, ale musí sa nevyhnutne týkat vsetkých mozností, ktoré by v takejto situácii primerane zvazoval súkromný veritel (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [72]C-300/16 P, [73]EU:C:2017:706, bod [74]29). 112 V tejto súvislosti sa na jednej strane za relevantnú musí povazovat akákolvek informácia, ktorá môze nezanedbatelným spôsobom ovplyvnit rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného starostlivého subjektu v trhovom hospodárstve nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najblizsia mozná situácii verejného hospodárskeho subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [75]C-300/16 P, [76]EU:C:2017:706, bod [77]60). 113 Na druhej strane sú v súvislosti s uplatnením kritéria súkromného podnikatela relevantné jedine dostupné skutocnosti a predvídatelný vývoj v okamihu prijatia rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [78]C-300/16 P, [79]EU:C:2017:706, bod [80]61). 114 Komisia je okrem toho povinná v záujme riadneho uplatnenia základných pravidiel Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa státnej pomoci uskutocnit konanie o preskúmaní inkriminovaných opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia mala k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [81]C-244/18 P, [82]EU:C:2020:238, bod [83]67 a citovaná judikatúra). 115 V rozsahu, v akom AW vytýka Vseobecnému súdu, ze prekrocil hranice svojho preskúmania, treba pripomenút, ze v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v clánku 263 ZFEÚ majú Súdny dvor a Vseobecný súd právomoc rozhodnút o zalobách podaných z dôvodu nedostatku právomoci, porusenia podstatných formálnych nálezitostí, porusenia Zmluvy o FEÚ alebo akejkolvek právnej normy týkajúcej sa jej uplatnovania alebo zneuzitia právomocí. Clánok 264 ZFEÚ stanovuje, ze ak je zaloba opodstatnená, vyhlási sa napadnutý akt za neplatný. Súdny dvor a Vseobecný súd teda v nijakom prípade nemôzu nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu vlastným odôvodnením (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [84]C-244/18 P, [85]EU:C:2020:238, bod [86]104 a citovaná judikatúra). 116 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze takéto preskúmanie, ktoré má vykonat Komisia pri uplatnení zásady súkromného investora, si vyzaduje vykonat komplexné ekonomické posúdenie a ze v rámci preskúmania, ktoré uskutocnujú súdy Európskej únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie v oblasti státnej pomoci, súdu Únie neprislúcha, aby nahradil ekonomické posúdenie Komisie vlastným posúdením (rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [87]C-160/19 P, [88]EU:C:2020:1012, bod [89]100). 117 Súd Únie vsak musí overit nielen hmotnoprávnu presnost uvádzaných dôkazov, ich spolahlivost a koherenciu, ale takisto preskúmat, ci tieto aspekty predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré sa musia zohladnit na posúdenie komplexnej situácie, a ci majú takú povahu, ze potvrdzujú z nich vyvodené závery (rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [90]C-300/16 P, [91]EU:C:2017:706, bod [92]64). 118 V tejto súvislosti zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci musí súd Únie posúdit v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala, a ktoré zahrnajú informácie, ktoré sa javili ako relevantné na posúdenie, ktoré sa má vykonat v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 110 az 113 tohto rozsudku a ktorých predlozenie mohla na základe jej ziadosti dosiahnut pocas správneho konania (rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [93]C-300/16 P, [94]EU:C:2017:706, body [95]70 a [96]71). 119 Argumentáciu spolocnosti AW je potrebné preskúmat so zretelom na úvahy uvedené v bodoch 103 az 118 tohto rozsudku. 120 Pokial ide po prvé o výhradu zalozenú na tom, ze Vseobecný súd obmedzil svoje preskúmanie len na moznosti zamýslané zmluvnými stranami a nezohladnil významný vplyv údajných rizík na rozhodovací proces súkromného investora, z judikatúry pripomenutej v bodoch 110 a 111 tohto rozsudku nepochybne vyplýva, ze preskúmanie, ktoré musí Komisia prípadne vykonat, sa nemôze obmedzit len na moznosti, ktoré príslusný orgán verejnej moci skutocne zohladnil, ale musí sa nevyhnutne týkat vsetkých mozností, ktoré by v takejto situácii primerane zvazoval súkromný hospodársky subjekt. 121 Z tejto judikatúry vsak tiez vyplýva, ze táto poziadavka neznamená, ze Komisia je povinná zohladnit okrem iného moznosti, ktoré by súkromný hospodársky subjekt v takejto situácii primerane nezohladnil. 122 Okrem toho vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice ([97]C-300/16 P, [98]EU:C:2017:706), islo o uplatnenie kritéria súkromného veritela na veritela, ktorého cielom bolo maximalizovat vymáhanie súm, ktoré mu dlhoval dlzník v konkurze. Práve v rámci takejto situácie Súdny dvor rozhodol, ze Komisii prinálezí, aby nad rámec mozností vymáhania, ktoré zamýsla príslusný verejný orgán, preskúmala aj akúkolvek inú moznost, ktorú by súkromný veritel primerane zohladnil. 123 Naopak z predmetnej situácie v prejednávanej veci vyplýva, ze Polská republika nebola vo vztahu k spolocnosti AW v situácii súkromného veritela, a napokon ani v situácii súkromného investora. Totiz vzhladom na to, ze tomuto clenskému státu bola ulozená povinnost poskytnút spolocnosti AW náhradu za skodu, ktorá jej bola spôsobená v rámci ich zmluvných vztahov, kritériom, ktoré treba uplatnit, bolo kritérium súkromného dlzníka, ktorý je v rámci zmluvného vztahu povinný zaplatit svojmu zmluvnému partnerovi penaznú sumu z dôvodu skody, ktorú mu spôsobil. 124 Treba vsak konstatovat, ze nie je v záujme súkromného dlzníka poskytnút svojmu veritelovi náhradu za kurzové riziko a riziko inflácie, ktoré tento veritel voci nemu neuplatnil. Kedze totiz vyssia náhrada by bola v zásade v rozpore so záujmami súkromného dlzníka, treba sa domnievat, ze takýto dlzník by takéto riziká nezohladnil, okrem prípadu, ak by bol na ziadost svojho zmluvného partnera povinný tak urobit alebo by to bolo v jeho sirsom záujme vzhladom na predmetný zmluvný vztah. 125 Vseobecný súd teda nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 152 az 154 a 165 az 171 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze súkromný hospodársky subjekt v situácii Polskej republiky by v zásade nesúhlasil s tým, ze zaplatí vyssiu sumu, nez je suma, ktorú mala spolocnosti AW zaplatit v dôsledku predmetnej skodovej udalosti, a konkrétnejsie v bodoch 110 az 112 tohto rozsudku, ze nebolo potrebné vziat do úvahy riziká, ktoré údajne znásala AW a ktoré sa nejavia byt predmetom ziadosti spolocnosti AW pri rokovaniach s týmto clenským státom alebo ktoré by inak boli predmetom ich komunikácie. 126 Po druhé z toho vyplýva, ze AW nesprávne vytýka Vseobecnému súdu, ze obrátil dôkazné bremeno, kedze riziká uvádzané spolocnostou AW sa musia v dôsledku toho povazovat za irelevantné informácie, ktoré nemôzu nezanedbatelným spôsobom ovplyvnit rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného hospodárskeho subjektu nachádzajúceho sa v situácii, ktorá by bola najblizsia mozná situácii verejného hospodárskeho subjektu. Za týchto podmienok na rozdiel od toho, co tvrdí AW, sa nemozno domnievat, ze Komisia bola povinná spresnit v spornom rozhodnutí dôvody, pre ktoré nezohladnila riziká uvádzané spolocnostou AW. 127 Po tretie vzhladom na vyssie uvedené úvahy AW nemôze úcinne tvrdit, ze Vseobecný súd nahradil odôvodnenie alebo ze prekrocil hranice svojho preskúmania, ked v bodoch 110 az 112 napadnutého rozsudku konstatoval, ze riziká, na ktoré sa odvoláva AW, neboli relevantné ani pre posúdenie, ktoré bola Komisia povinná vykonat, ani preukázané. Vseobecný súd sa totiz obmedzil na posúdenie tvrdení, ktoré mu boli predlozené, a overenie, ci sporné rozhodnutie bolo alebo nebolo protiprávne z hladiska tvrdení spolocnosti AW. 128 Napokon v rozsahu, v akom AW tvrdí, ze odôvodnenie nachádzajúce sa v uvedených bodoch napadnutého rozsudku nemôze podporit záver Vseobecného súdu uvedený v bode 113 tohto rozsudku, treba konstatovat, ze nevytýka nedostatocné odôvodnenie uvedeného rozsudku, ale kritizuje obsah posúdení Vseobecného súdu, v dôsledku coho vyzýva Súdny dvor k novému posúdeniu skutkového stavu, co nepatrí do jeho právomoci, a preto sa musí povazovat za neprípustné v stádiu odvolania. 129 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba prvé casti druhého a tretieho odvolacieho dôvodu zamietnut ako scasti neprípustné a scasti nedôvodné. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu 130 Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu týkajúca sa mozností, ktoré by hypotetický súkromný investor zvazoval, je zalozená na porusení kritéria súkromného investora, zásady prednosti práva Únie, povinnosti odôvodnenia, pravidiel dokazovania a hraníc preskúmania, ktoré má vykonat Vseobecný súd. - Argumentácia úcastníkov konania 131 AW tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze súkromný investor by bol pri vyjednávaní výsky virtuálneho mýta obmedzený ustanoveniami a cielmi zákona z 28. júla 2005, kedze by prijal nesprávny prístup Komisie spocívajúci v zohladnení len mozností zamýslaných dotknutým clenským státom. Okrem toho primeraná úroven náhrady pre AW nie je pre súkromného investora rozhodujúcou úvahou, kedze priamo nesúvisí ani s jej ziskovostou, ani s jej rizikom. 132 Okrem toho, ak by opatrenie, ktoré je v rozpore s vnútrostátnym zákonom, predstavovalo výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ len na základe skutocnosti, ze súkromný investor by nezaplatil viac, ako to vyzaduje tento zákon, obmedzil by tento zákon uplatnenie uvedeného ustanovenia vyssej právnej sily, co by viedlo k poruseniu zásady prednosti práva Únie. 133 Navyse Vseobecný súd tým, ze dospel k záveru, ze zákon z 28. júla 2005 ukladá zmluvným stranám obmedzenia týkajúce sa urcenia virtuálneho mýta, nedostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok, porusil pravidlá dokazovania a nahradil odôvodnenie odlisné od odôvodnenia sporného rozhodnutia. Ak by totiz tento zákon zakázal reálne mýto, odkázal by tiez na rokovania týkajúce sa spôsobu náhrady a lehôt splatnosti. Kedze tento zákon nespecifikuje ani IRR, ani ze by mal len nahradit stratu príjmov, ani úvahy, ktoré stát môze zohladnit, ani obchodné postavenie státu, ponecháva sirokú mieru volnej úvahy pri usporiadaní dohody o virtuálnom mýte. 134 AW okrem toho Vseobecnému súdu predlozila ako dôkaz rozsahu a obsahu zákona z 28. júla 2005 rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý spresnoval správny výklad zákona z 28. júla 2005 a ktorý Vseobecný súd nesprávne a prostredníctvom nedostatocného odôvodnenia zamietol ako irelevantný. Skutocnost, ze tento rozsudok nebol pre Komisiu záväzný a ze stúdiu WSA z roku 1999 v porovnaní so stúdiou WSA z roku 2004 nevyhlásil za rozhodujúcejsiu, je totiz irelevantná, pokial ide o dôkaznú hodnotu uvedeného rozsudku. Vseobecný súd tak vyvodil svoje závery z neúplných dôkazov a bez akéhokolvek základu, kedze ziadna skutocnost zo spisu nepodporuje tieto závery. Vseobecný súd tiez nezohladnil, ze preskúmanie rozsahu a obsahu zákona z 28. júla 2005 predpokladá technické znalosti a ze Komisia si nevyziadala pozadované odborné znalosti, co este zhorsuje skutocnost, ze rozsudok rozhodcovského súdu a znenie zákona z 28. júla 2005 naznacujú, ze o virtuálnom mýte sa malo rokovat medzi zmluvnými stranami. Napokon Sad Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varsava) zrusil rozsudok rozhodcovského súdu len z dôvodu, ze je v rozpore so sporným rozhodnutím, co nespochybnuje jeho dôkaznú hodnotu, pokial ide o výklad uvedeného zákona. 135 Okrem toho Vseobecný súd tým, ze v bode 153 napadnutého rozsudku potvrdil tvrdenie, ktoré neobsahuje presné, spolahlivé a konzistentné dôkazy uvedené v bode 152 sporného rozhodnutia, podla ktorého príloha 6 priznáva vyssiu náhradu, nez vyzaduje zákon z 28. júla 2005, a ze existuje rozpor medzi koncesnou zmluvou a touto prílohou, neoveril, ci boli splnené poziadavky na dokazovanie. Napadnutý rozsudok je teda postihnutý nedostatkom odôvodnenia, ktorý neumoznuje spolocnosti AW oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli Vseobecný súd k tomu, aby uplatnil výklad uvedeného zákona, ani poznat dôvody zamietnutia jej argumentácie, podla ktorej údajný rozpor neexistuje. 136 Komisia a Polská republika túto argumentáciu spolocnosti AW odmietajú. Komisia sa najmä domnieva, ze výhrada zalozená na tom, ze súkromný investor nie je obmedzený ustanoveniami a cielmi zákona z 28. júla 2005, je neprípustná, kedze povaha nesprávneho právneho posúdenia nie je spresnená a na podporu tejto výhrady nie je uvedené nijaké právne tvrdenie. Okrem toho, kedze rozsah a obsah tohto zákona predstavujú skutkové okolnosti, nezávislé posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa týchto okolností by mohlo byt spochybnené len vtedy, ak by sa namietalo skreslenie uvedených okolností, co nebolo ani uvedené, ani a fortiori preukázané. Komisia a Polská republika napokon tvrdia, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 137 Na úvod treba zamietnut neprípustnost, ktorú vzniesla Komisia, týkajúcu sa argumentácie uvedenej spolocnostou AW v rámci druhej casti druhého odvolacieho dôvodu, ktorá je dostatocne jasná a ktorej cielom je konstatovanie nesprávneho právneho posúdenia vyplývajúceho z obmedzenia skutocností zohladnených na úcely posúdenia na základe zásady súkromného hospodárskeho subjektu, z ktorého vychádzal Vseobecný súd, porusenia zásady prednosti práva Únie, porusenia pravidiel týkajúcich sa vykonávania dôkazov, nahradenia odôvodnenia a nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozsudku. 138 Tieto výhrady, ktoré formulovala AW, sa týkajú bodov 152 az 154 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd konstatoval najmä, ze Komisia sa správne domnievala, ze zákon z 28. júla 2005 a koncesná zmluva ukladali Polskej republike povinnost nahradit skodu spolocnosti AW za samotnú stratu príjmov spôsobenú zmenami vykonanými týmto zákonom a ze ziadny rozumný súkromný subjekt by nesúhlasil s tým, ze zaplatí vyssiu sumu, nez mu ukladá uvedený zákon a táto zmluva. 139 V bodoch 121 az 125 tohto rozsudku uz bolo uvedené, ze Vseobecný súd správne konstatoval, ze súkromný dlzník v situácii Polskej republiky nemá za ciel odskodnit AW nad rámec dôsledkov vyplývajúcich z dosahu zákona z 28. júla 2005 na ich zmluvný vztah. Kedze posúdenie Vseobecného súdu je teda v súlade so zásadou súkromného hospodárskeho subjektu, treba sa domnievat, ze neobsahuje nesprávne právne posúdenie ani neporusuje zásadu prednosti práva Únie. 140 Z toho tiez vyplýva, ze AW nemôze úcinne tvrdit, ze Vseobecný súd nahradil odôvodnenie alebo ze prekrocil hranice svojho preskúmania, ked v bodoch 152 az 154 napadnutého rozsudku vykonal konstatovania pripomenuté v bode 138 tohto rozsudku. Vseobecný súd sa totiz obmedzil na posúdenie tvrdení, ktoré mu boli predlozené, a overenie, ci sporné rozhodnutie bolo alebo nebolo protiprávne z hladiska tvrdení spolocnosti AW. 141 Pokial ide o údajné nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozsudku, najprv treba uviest, ze AW spochybnuje len dostatocnost odôvodnenia napadnutého rozsudku na podporu záverov Vseobecného súdu. 142 Táto argumentácia dalej ciastocne vychádza z nesprávneho výkladu bodov 152 a 153 napadnutého rozsudku, kedze tieto body neobsahujú ani konstatovanie, podla ktorého príloha 6 priznáva spolocnosti AW vyssiu náhradu, nez je náhrada vyzadovaná na základe zákona z 28. júla 2005, ani ze existuje rozpor medzi koncesnou zmluvou a touto prílohou, ale ze výska náhrady, na ktorú mala AW nárok, vyplýva z celkového posúdenia skutocnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu skody spôsobenej uvedeným zákonom a povinností, ktoré Polskej republike vyplývajú z uvedenej zmluvy. 143 V dôsledku toho, kedze Vseobecný súd v týchto bodoch napadnutého rozsudku takéto konstatovania nevykonal, je úplne nedôvodná argumentácia spolocnosti AW, podla ktorej Vseobecný súd tým, ze ich vykonal, porusil pravidlá týkajúce sa vykonávania dôkazov. 144 AW sa napokon snazí, ako správne uviedla Komisia, dosiahnut nové posúdenie skutkového stavu a najmä obsahu zákona z 28. júla 2005, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora. 145 Z toho vyplýva, ze druhú cast druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnut scasti ako neprípustnú a scasti ako nedôvodnú. O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu 146 V tretej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa rizika zlyhania rokovaní a rizika súdneho sporu AW uvádza skreslenie dôkazov, ako aj porusenie kritéria súkromného investora, zásady prednosti práva Únie, povinnosti odôvodnenia, pravidiel v oblasti dokazovania a hraníc preskúmania, ktoré má vykonat Vseobecný súd. - Argumentácia úcastníkov konania 147 AW tvrdí, ze rovnako ako poradcovia Polskej republiky, ktorí povazovali prílohu 6 za prijatelnú, by aj hypotetický súkromný investor zohladnil riziko, ze AW bude ziadat o ukoncenie koncesnej zmluvy alebo podá zalobu, ako aj o odborné stanovisko jej poradcov v tejto súvislosti, a ze Komisia bola teda povinná posúdit toto riziko, ako aj zohladnit toto stanovisko, co neurobila a co Vseobecný súd nespochybnil. 148 V bode 165 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd obmedzil uplatnenie kritéria súkromného investora iba na moznosti stanovené zákonom z 28. júla 2005, a tak v napadnutom rozsudku doslo k rovnakým chybám, aké uz boli zistené v rámci druhej casti druhého odvolacieho dôvodu. Odôvodnenie uvedené v bode 166 tohto rozsudku je vseobecné, neprimerané a obsahuje nahradenie odôvodnenia, pokial ide o riziká ukoncenia zmluvy a súdneho sporu uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. 149 V rozsahu, v akom sa Vseobecný súd v bode 167 uvedeného rozsudku domnieval, ze AW mala tiez záujem na predchádzaní súdnemu sporu, Vseobecný súd opätovne nahrádza odôvodnenie Komisie v spornom rozhodnutí svojím odôvodnením, neodpovedá na tvrdenie týkajúce sa bodu, od ktorého by AW uz nemohla pokracovat v obchodnom vztahu, ktoré sa vyznacuje vyhliadkou strát pre AW, a skresluje analýzy poradcov Polskej republiky. Posledná veta tohto bodu obsahuje okrem iného logický omyl, a teda neprimerané odôvodnenie, kedze obmedzuje zohladnenie rizík ukoncenia zmluvy a súdneho sporu na obdobie pred prijatím zákona z 28. júla 2005, hoci tieto riziká existovali aj neskôr. 150 Komisia a Polská republika túto argumentáciu spolocnosti AW odmietajú. - Posúdenie Súdnym dvorom 151 Svojou argumentáciou predlozenou v rámci tretej casti druhého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 165 az 167 napadnutého rozsudku, AW namieta nesprávne uplatnenie zásady súkromného hospodárskeho subjektu, neprimerané odôvodnenie, nahradenie odôvodnenia, ako aj skreslenie dôkazov. 152 Vseobecný súd v bode 165 napadnutého rozsudku zdôraznil, pokial ide o údajné riziká hroziace súkromným hospodárskym subjektom v prípade zlyhania rokovaní, ze takýto hospodársky subjekt by uzavrel dodatok k koncesionárskej zmluve len preto, aby v súlade so zákonom z 28. júla 2005 nahradil spolocnosti AW samotnú stratu príjmov spôsobenú týmto zákonom a ze v dôsledku toho by ani nezohladnil tieto údajné riziká, ani nesúhlasil so zaplatením vyssej náhrady. Dodal, ze zmluvné strany nediskutovali o týchto rizikách pocas rokovania o prílohe 6 a neboli ani zohladnené pri výpocte výsky náhrady vyplatenej spolocnosti AW. 153 Vseobecný súd v bode 166 napadnutého rozsudku pripomenul, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí v podstate obmedzila na spochybnenie údajov pouzitých vo financných modeloch stanovených v prílohe 6. Kedze riziká údajne znásané súkromným hospodárskym subjektom v prípade neexistencie dohody nijako nesúvisia s relevantnostou údajov pouzitých vo financných modeloch, Vseobecný súd dospel k záveru, ze na zohladnenie uvedených rizík by nic neumoznovalo domnievat sa, ze súkromný subjekt by súhlasil s pouzitím irelevantných údajov stúdie WSA z roku 1999 namiesto údajov stúdie WSA z roku 2004. 154 V bode 167 napadnutého rozsudku Vseobecný súd najprv dodal, ze riziko zlyhania rokovaní a riziko súdneho sporu neboli zohladnené súkromným subjektom v rámci rokovaní na úcely výpoctu výsky náhrady dlznej spolocnosti AW, pretoze tieto riziká nijako nesúvisia so stratou príjmov spôsobenou legislatívnou zmenou. Dalej sa domnieval, ze AW mala tiez záujem na tom, aby rokovania viedli k tomu, ze sa vyhne súdnemu sporu smerujúcemu k získaniu náhrady skody. Napokon uviedol, ze AW nepreukázala a dokonca ani netvrdila, ze poradcovia Polskej republiky sa domnievali, ze riziko zlyhania rokovaní, ako aj riziko súdneho sporu treba zohladnit na úcely urcenia IRR tesne pred zmenami vykonanými zákonom z 28. júla 2005. 155 Pokial ide o údajné skreslenie dôkazov, stací uviest, ze v rozpore s poziadavkami pripomenutými v bode 94 tohto rozsudku AW nespresnuje, ktorý dôkaz je skreslený konstatovaním Vseobecného súdu v poslednej vete bodu 167 napadnutého rozsudku. 156 Pokial ide o nesprávne uplatnenie zásady súkromného hospodárskeho subjektu, na ktorú sa odvoláva AW, treba najskôr pripomenút, ze kritériom posúdenia, ktoré treba uplatnit v prejednávanej veci, bolo kritérium súkromného dlzníka, ktorý bol v zmluvnom vztahu povinný zaplatit svojmu zmluvnému partnerovi penaznú sumu z dôvodu skody, ktorú mu spôsobil. Ako uz bolo opakovane konstatované v tomto rozsudku, posúdenie Vseobecného súdu, podla ktorého by taký dlzník v zásade neodskodnil AW nad rámec sumy dlznej z dôvodu skutocnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu skody, nie je teda nesprávnym právnym posúdením. 157 Dalej, aj keby sa pripustilo, ze táto platobná povinnost vyplývala zo sirsieho zmluvného vztahu medzi Polskou republikou a spolocnostou AW a súkromný dlzník v situácii tohto clenského státu by tak mohol zohladnit riziko zlyhania rokovaní a súdneho sporu, bolo by este potrebné, aby boli tieto riziká skutocné a mohli by mu spôsobit vyssie náklady, ako sú náklady spojené s náhradou skody spolocnosti AW z dôvodu dôsledkov zákona z 28. júla 2005. 158 Napokon zo skutkových posúdení Vseobecného súdu uvedených v bodoch 165 a 167 napadnutého rozsudku vyplýva, ze existencia takýchto rizík sa nepreukázala. Vseobecný súd totiz v tejto súvislosti uviedol, ze tento bod nebol predmetom diskusií medzi zmluvnými stranami a z napadnutého rozsudku navyse vyplýva, ze dohodnutý mechanizmus kompenzácie strát mal na jednej strane zabezpecit úplné nahradenie uslých príjmov a na druhej strane zabezpecit, aby AW bola schopná vrátit pôzicky poskytnuté na výstavbu dotknutého úseku dialnice. 159 Za týchto podmienok musí byt výhrada zalozená na nesprávnom uplatnení zásady súkromného hospodárskeho subjektu zamietnutá ako nedôvodná. 160 Pokial ide o údajné nahradenie odôvodnenia, treba uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 165 az 167 napadnutého rozsudku preskúmal argumentáciu spolocnosti AW, podla ktorej Komisia nesprávne nezohladnila riziká zlyhania rokovaní a súdneho sporu. V tejto súvislosti Vseobecný súd konstatoval, ze riziká uvádzané spolocnostou AW neboli preukázané. Komisia pritom v zásade nie je povinná vo svojich rozhodnutiach spresnit dôvody, pre ktoré nezohladnila nepreukázané skutocnosti. Vseobecný súd teda v uvedených bodoch napadnutého rozsudku neuviedol odôvodnenie, ktoré malo byt uvedené v spornom rozhodnutí, ale uviedol odôvodnenie, ktorým sa zamietla argumentácia, ktorá mu bola predlozená a ktoré smerovali k preukázaniu údajného nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia. 161 Napokon pod zámienkou údajného nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozsudku sa AW v skutocnosti snazí dosiahnut od Súdneho dvora nové posúdenie skutkového stavu, co nepatrí do jeho právomoci. 162 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut ako scasti neprípustnú a scasti nedôvodnú. O stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu 163 Stvrtá cast druhého odvolacieho dôvodu týkajúca sa analýzy objemu dopravy a príjmov, ktoré treba zohladnit, je zalozená na skreslení sporného rozhodnutia, nahradení iného odôvodnenia, nez je odôvodnenie uvedeného rozhodnutia Vseobecným súdom, nesprávnom uplatnení kritéria súkromného investora, porusení zásady prednosti práva Únie, porusení pravidiel v oblasti dokazovania a nedostatku odôvodnenia. - Argumentácia úcastníkov konania 164 AW uvádza, ze v bode 152 sporného rozhodnutia sa uvádza, ze "je velmi pochybné", aby súkromný investor súhlasil s výpoctom náhrady pre AW na základe stúdie WSA z roku 1999 namiesto stúdie WSA z roku 2004, a zdôraznuje, ze Komisia pri tomto konstatovaní nedisponovala dôkazom o tom, ze to tak je. Dôkazné bremeno prináleziace Komisii vsak nemôze podporit jej záver, podla ktorého kritérium súkromného investora nebolo splnené. Vseobecný súd preto tým, ze v bode 153 napadnutého rozsudku uviedol, ze sporné rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené, pokial ide o uplatnenie tohto kritéria, uplatnil nesprávne právne kritérium, skreslil zjavný význam sporného rozhodnutia a nahradil odôvodnenie tohto rozhodnutia svojím odôvodnením. 165 AW sa domnieva, ze výrazy pouzité Komisiou, rovnako ako celá struktúra sporného rozhodnutia, svedcia o tom, ze Komisia zaobchádzala s kritériom súkromného investora ako s výnimkou, ktorú mala preskúmat az na ziadost spolocnosti AW, takze bod 142 napadnutého rozsudku, ktorý konstatuje opak, nie je presvedcivý. 166 AW uvádza, ze bod 154 napadnutého rozsudku sa vyjadruje len k jednotlivým prínosom stúdie WSA z roku 2004 v porovnaní so stúdiou WSA z roku 1999 na úcely analýzy financnej situácie spolocnosti AW, ktorá predchádzala predmetnej legislatívnej zmene. Súkromný investor sa vsak neobmedzuje na konstatovanie, ze niektoré prvky vzorca by mohli byt zvolené odlisne, ale rozhoduje sa medzi moznostou tohto vzorca a inými dostupnými moznostami v závislosti od ich konecného výsledku. Odôvodnenie Vseobecného súdu nevysvetluje, preco sa príloha 6 nenachádza medzi týmito alternatívami, ktoré by takýto investor prípadne zohladnil, takze odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto bode neprimerané. 167 Okrem toho Vseobecný súd sa tým, ze do svojej analýzy zaclenil ciel zákona z 28. júla 2005, pri tom istom odôvodnení dopustil pochybení uvedených v bode 82 tohto rozsudku. Kedze z odôvodnenia uvedeného bodu 154 nevyplýva moznost, ktorú Vseobecný súd povazoval za moznost, ktorú by zvazoval súkromný investor, je toto odôvodnenie neprimerané. Predovsetkým nie je jasné, ci Vseobecný súd zvazoval dohodu dosiahnutú medzi stranami len so zmenou aktualizácie základného financného modelu s údajmi zo stúdie WSA z roku 2004 o objeme dopravy, teda s hornou hranicou sadzieb virtuálneho mýta, alebo dohodu zalozenú na aktualizovanom základnom financnom modeli, ale bez stanovenia hornej hranice. V prvom prípade je odôvodnenie Vseobecného súdu rozporuplné, pretoze podla Vseobecného súdu na úcely "zabezpecenia náhrady" takáto horná hranica nie je potrebná, pretoze IRR bola 7,42 %, a v druhom prípade je zrejmé, ze horná hranica sadzieb virtuálneho mýta mala byt preskúmaná. 168 V tejto súvislosti AW dalej uvádza, ze dalsia moznost poskytnutá súkromnému investorovi mohla spocívat v dohode bez aktualizácie prognózy objemu dopravy základného financného modelu, ale s hornou hranicou sadzieb virtuálneho mýta, ktorá mohla viest k IRR nizsej nez 7,42 %. Súkromný investor by vsak samozrejme neplatil len s jediným cielom pouzit "dobrú" stúdiu. "Dobrá" stúdia je teda sama osebe irelevantná. Kritérium súkromného investora totiz predpokladá analýzu "celého balíka", takze analýza Vseobecného súdu predstavuje nesprávne uplatnenie tohto kritéria. Vseobecný súd rovnako nezohladnil tvrdenie spolocnosti AW, podla ktorého sa súkromný investor domnieval, ze ziadna z dostupných stúdií nie je vhodná na dosiahnutie sledovaného ciela, co zodpovedá záverom financného poradcu Polskej republiky, co nemohol ziadny investor prehliadnut. 169 Komisia argumentáciu spolocnosti AW odmieta. - Posúdenie Súdnym dvorom 170 Stvrtou castou druhého odvolacieho dôvodu AW vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 142, 153 a 154 napadnutého rozsudku pouzil nesprávne právne kritériá, skreslil zmysel sporného rozhodnutia, nahradil odôvodnenie tohto rozhodnutia vlastným odôvodnením, nedostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok a neodpovedal na niektoré z jej tvrdení. 171 Najskôr, pokial ide o argumentáciu spolocnosti AW, podla ktorej Vseobecný súd v bode 142 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol jej argumentáciu, podla ktorej Komisia zaobchádzala s kritériom súkromného investora ako s výnimkou, treba pripomenút, ze Vseobecný súd sa v tomto bode domnieval, ze AW nedokázala v konaní pred ním túto istú argumentáciu podporit, kedze "ak Komisia skutocne preskúmala sumu preplatku, tak ako vyplývala zo správy PwC... pred zaoberaním sa kritériom súkromného investora, definitívne rozhodla o existencii hospodárskej výhody a výske preplatku az po preskúmaní tohto kritéria...". 172 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zo sporného rozhodnutia jednoznacne vyplýva, ze od bodov 125 a 126 tohto rozhodnutia Komisia vykonala celú svoju analýzu existencie hospodárskej výhody s vyhliadkou, ze na základe koncesnej zmluvy prinálezí Polskej republike nahradit spolocnosti AW skodu spôsobenú zákonom z 28. júla 2005 a ze náhrada presahujúca túto skodu predstavuje hospodársku výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Z toho vyplýva, ze táto analýza v podstate zodpovedá analýze, ktorú bola táto institúcia povinná vykonat podla zásady súkromného hospodárskeho subjektu. 173 Kedze tento súlad uvedenej analýzy s touto zásadou bol navyse zdôraznený Komisiou v bode 152 sporného rozhodnutia a spresnený Vseobecným súdom v bodoch 152 az 154 a 165 az 171 napadnutého rozsudku, argumentáciu spolocnosti AW treba zamietnut ako nedôvodnú. 174 Dalej, pokial ide o kritiku spolocnosti AW namierenú proti poslednej vete bodu 153 napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ze v tomto bode Vseobecný súd rozhodol, ze "vzhladom na to, ze bolo 'velmi pochybné`, ze by rozumný súkromný subjekt súhlasil s výpoctom náhrady na základe stúdie WSA z roku 1999, a nie na základe [neskorsej stúdie WSA z roku 2004], [Komisia] dostatocne jasne uviedla, ze z dokumentov v spise nevyplýva, ze by takýto hospodársky subjekt pouzil stúdiu WSA z roku 1999 a odôvodnila svoje posúdenie s odkazom na väcsiu aktuálnost stúdie WSA z roku 2004". 175 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze výklad rozhodnutia v oblasti státnej pomoci, ktorý prijala Komisia pri výkone svojich právomocí, patrí do rámca právneho posúdenia prináleziaceho Vseobecnému súdu a Súdnemu dvoru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [99]C-244/18 P, [100]EU:C:2020:238, body [101]102 a [102]105). 176 Okrem toho výklad konkrétneho bodu takéhoto rozhodnutia sa musí uskutocnit v kontexte celého dotknutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [103]C-244/18 P, [104]EU:C:2020:238, bod [105]111). 177 V prejednávanej veci treba tvrdenie Komisie v bode 152 sporného rozhodnutia, podla ktorého je "velmi pochybné", ze by súkromný subjekt vyuzil stúdiu WSA z roku 1999, vykladat v kontexte situácie v prejednávanej veci, ako to vyplýva najmä z bodu 135 sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia spresnila, ze je potrebné vychádzat zo súcasnej prognózy zákona z 28. júla 2005 o doprave a príjmoch. 178 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v bode 153 napadnutého rozsudku na rozdiel od toho, co tvrdí AW, ani nepouzil nesprávne právne kritérium, ani neskreslil zmysel sporného rozhodnutia. Vseobecný súd nenahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia vlastným odôvodnením, ale tým, ze odmietol argumentáciu, ktorú pred ním uviedla AW, potvrdil odôvodnenie tohto rozhodnutia. 179 Napokon, pokial ide o argumentáciu spolocnosti AW smerujúcu proti bodu 154 napadnutého rozsudku, treba na úvod uviest, ze táto argumentácia vychádza z nesprávneho pochopenia uplatnitelného kritéria. Ako totiz v podstate pripomenul Vseobecný súd v tomto bode napadnutého rozsudku, súkromný dlzník v situácii Polskej republiky, ktorý bol povinný zaplatit spolocnosti AW sumu v rámci svojho zmluvného vztahu s nou z dôvodu skody, ktorú jej spôsobil prijatím zákona z 28. júla 2005, mal za ciel zabezpecit odskodnenie spolocnosti AW len za nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z tohto zákona. 180 Úvaha Vseobecného súdu, podla ktorej vzhladom na tento ciel nic neumoznuje domnievat sa, ze súkromný hospodársky subjekt by skôr vychádzal z údajov stúdie WSA z roku 1999, nez z údajov stúdie WSA z roku 2004, vyzadoval dodatocné urcenie znalca alebo uprednostnil pouzitie údajov stúdie FM z roku 2005, teda umoznuje jasne pochopit, na rozdiel od toho, co tvrdí AW, ze takýto súkromný hospodársky subjekt by spomedzi vsetkých dostupných mozností zohladnil aj nedokonalé posúdenie, ktoré by umoznilo lepsie urcit nepriaznivé dôsledky uvedeného zákona s cielom zabezpecit, aby poskytnutá náhrada skody bola v súlade so zmluvnými povinnostami bez toho, aby ich prevysovala. 181 Z toho vyplýva, ze táto úvaha uplatnuje primerané kritérium a poskytuje jasnú a koherentnú odpoved na celú argumentáciu spolocnosti AW zhrnutú v bodoch 134, 136 a 147 az 150 napadnutého rozsudku. 182 V rozsahu, v akom AW tvrdí, ze uvedené odôvodnenie je nevhodné, kedze mali byt zohladnené iné moznosti ako tie, ktoré pouzila Komisia a potvrdil Vseobecný súd, stací uviest, ze AW tým v skutocnosti ziada Súdny dvor, aby vykonal nové posúdenie skutkového stavu, co nepatrí do jeho právomoci. 183 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba stvrtú cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut ako scasti neprípustnú a scasti nedôvodnú. O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu 184 Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu týkajúca sa úrovne IRR reálneho mýta je zalozená na nedostatku odôvodnenia, na porusení povinnosti preskúmania, ktorú má Vseobecný súd, a na porusení pravidiel v oblasti dokazovania. - Argumentácia úcastníkov konania 185 AW tvrdí, ze odôvodnenie uvedené v bodoch 120 az 127 napadnutého rozsudku nepostacuje na podporu zamietnutia jej tvrdení zhrnutých v bode 115 tohto rozsudku. Vseobecný súd sa na úvod uspokojil so zhrnutím svojho záveru bez toho, aby vykonal komplexné hospodárske posúdenie, a teda nesplnil svoju povinnost overit, ci sa sporné rozhodnutie zakladalo na presných, spolahlivých, koherentných a komplexných dôkazoch, ako ani svoju povinnost dodrziavat pravidlá dokazovania. 186 Bod 120 napadnutého rozsudku je totiz venovaný výlucne prínosom stúdií WSA z rokov 1999 a 2004 a neodpovedá na tvrdenie zhrnuté v bode 115 tohto rozsudku. Skutocnost, ze stúdia WSA z roku 1999 je menej relevantná ako stúdia WSA z roku 2004, neznamená, ze táto posledná uvedená stúdia je spolahlivá. Odôvodnenie uvedené v bode 121 uvedeného rozsudku nesúvisí s relevantnou otázkou, ci bola IRR vo výske 7,42 % primerane identifikovaná. Bod 122 napadnutého rozsudku spomína uvedené tvrdenie bez toho, aby akýmkolvek spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré by aktualizácia urcitých údajov týkajúcich sa dopravy a príjmov v rámci stúdie v oblasti iného úseku dialnice nebola relevantná. V bode 123 tohto rozsudku sa Vseobecný súd znovu venoval porovnaniu príslusného prínosu stúdií WSA z rokov 1999 a 2004 a potvrdil, ze urcenie znalca nebolo potrebné, co nebolo nijako odôvodnené a viedlo k neoprávnenému obráteniu dôkazného bremena. Odôvodnenie bodu 124 uvedeného rozsudku tiez nijako nesúvisí s uvedenou otázkou. Bod 125 napadnutého rozsudku sa týka výlucne druhého tvrdenia súvisiaceho so stúdiou FM z roku 2005 a jeho bod 126 odpovedá len na tretie tvrdenie týkajúce sa modelu PwC zalozeného na reálnom výbere mýta. 187 Okrem toho Vseobecný súd porusil svoju povinnost overit, ci sa sporné rozhodnutie zakladalo na presných, spolahlivých, koherentných a komplexných dôkazoch a nedodrzal pravidlá dokazovania, ked nesprávne rozhodol, ze Komisia nebola povinná hladat doplnujúce informácie týkajúce sa pouzitelnosti stúdie FM z roku 2005. V tejto súvislosti hoci Komisia má povinnost posúdit dôkazy nestranne a dôkladne, z bodu 138 sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pri vylúcení tejto stúdie ako nepouzitelnej vychádzala výlucne z informácií získaných od Polskej republiky. Vzhladom na konfliktný charakter vztahu medzi týmto clenským státom a spolocnostou AW a skutocnost, ze uvedený clenský stát opomenul spomenút stúdiu FM z roku 2005, mala byt Komisia obozretnejsia a poziadat Polskú republiku alebo tretie osoby o doplnujúce informácie. 188 Komisia sa domnieva, ze AW kritizuje dôkaznú hodnotu dôkazov, pricom tvrdí, ze neboli spolahlivé, spochybnuje ich úplnost a tvrdí, ze malo byt zadané vypracovanie dodatocnej správy. Touto argumentáciou sa AW v podstate snazí o opätovné preskúmanie posúdenia Vseobecného súdu, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora. Okrem toho Komisia a Polská republika odmietajú argumentáciu spolocnosti AW vo veci samej. - Posúdenie Súdnym dvorom 189 Svojou argumentáciou uvedenou v rámci druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 120 az 127 napadnutého rozsudku, AW tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatocné, ze Vseobecný súd vykonal nedostatocné súdne preskúmanie, porusil pravidlá dokazovania, ze neodpovedal na argumentáciu spolocnosti AW zhrnutú v bode 115 napadnutého rozsudku a obrátil dôkazné bremeno. 190 V prvom rade, pokial ide o údajné opomenutie Vseobecného súdu odpovedat na argumentáciu spolocnosti AW zhrnutú v bode 115 napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ze touto argumentáciou AW tvrdila, ze závery Komisie týkajúce sa stúdie WSA z roku 2004 boli zjavne nesprávne, kedze dôkazná hodnota stúdií o objeme dopravy bola obmedzená, a ze v prípade neexistencie spolahlivej stúdie objemu dopravy by sa zmluvné strany dohodli na metóde, podla ktorej boli pôvodné ocakávania spolocnosti AW z hladiska návratnosti pouzité ako základ, boli vsak znízené uplatnením hornej hranice sadzby virtuálneho mýta na úroven, ktorú Polská republika povazovala za prijatelnú. 191 Uvedenou argumentáciou AW teda tvrdila, ze stúdia WSA z roku 2004 mala nedostatocnú dôkaznú hodnotu v porovnaní so stúdiou WSA z roku 1999, ktorej AW v podstate priznala dostatocnú dôkaznú hodnotu, pricom sa opierala o metodológiu dohodnutú medzi zmluvnými stranami. 192 Na rozdiel od toho, co tvrdí AW, vsak Vseobecný súd v bodoch 122 az 124 napadnutého rozsudku túto argumentáciu výslovne odmietol. 193 Na jednej strane totiz v týchto bodoch uviedol, po prvé, ze WSA predlozila sled stúdií pripravených tým istým poradcom, pricom pouzil rovnakú metodológiu na úcely vypracovania prognóz objemu dopravy a príjmov týkajúcich sa dialnice A 2, po druhé, ze stúdia WSA z roku 2004, pripravená pre samotnú AW, mala za ciel aktualizovat prognózy objemu dopravy a príjmy, po tretie, ze táto stúdia umoznila aktualizovat prognózy objemu dopravy a príjmov, ktoré boli predlozené v stúdii WSA z roku 1999 s prihliadnutím na skutocný vývoj objemu dopravy a príjmov na dotknutom úseku dialnice A 2 a hospodársky vývoj Polska, po stvrté, ze stúdia WSA z roku 2004 v dôsledku toho obsahuje relevantnejsie prognózy objemu dopravy a príjmov nez prognózy obsiahnuté v stúdii WSA z roku 1999 a presnejsie odráza hospodársku realitu trhu v case zmien vykonaných zákonom z 28. júla 2005 a po piate, ze príloha 6 uvádza financný model, na ktorom sa zmluvné strany dohodli na úcely výpoctu IRR tesne pred zmenami vykonanými uvedeným zákonom s odkazom na "spis akcionárov [WSA] aktualizovaný k 31. decembru 2004". 194 Na druhej strane Vseobecný súd na základe toho v bode 124 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze "najnovsie prognózy, ktoré pripravila WSA, predstavovali v tomto kontexte relevantnejsie údaje nez údaje stúdie WSA z roku 1999". 195 Dalej otázka, ci za týchto podmienok dôkazy v spise preukazujú alebo nepreukazujú, ze dodatocné urcenie odborníka bolo alebo nebolo potrebné, patrí do skutkového posúdenia dôkaznej hodnoty týchto dôkazov a na rozdiel od toho, co tvrdí AW, nijako neobracia dôkazné bremeno. 196 Napokon treba konstatovat, ze body 120 az 127 napadnutého rozsudku obsahujú podrobnú analýzu skutocností uvedených v spise z hladiska argumentácie uvedenej spolocnostou AW pred Vseobecným súdom a poskytujú presné odôvodnenie vo vztahu k relevantnosti a dôkaznej hodnote kazdého z dôkazov uvedených v týchto bodoch. Vseobecný súd v uvedených bodoch preskúmal dôkaznú hodnotu stúdií WSA z rokov 1999 a 2004, skutocných údajov o objeme dopravy, ktoré AW poskytla Generálnemu riaditelstvu pre státne cesty a dialnice, stúdie vypracovanej v roku 2005 poradcom bánk v oblasti dopravy týkajúcej sa scenára virtuálneho mýta uvedeného v bode 125 napadnutého rozsudku, ako aj stúdie FM z roku 2005. Okrem toho analyzoval vhodnost modelu PwC zalozeného na reálnom výbere mýta pouzitého Komisiou na výpocet výsky predmetnej pomoci. 197 Argumentáciu spolocnosti AW zalozenú na nedostatocnom odôvodnení bodov 120 az 127 napadnutého rozsudku, nedostatocnom súdnom preskúmaní a porusení pravidiel dokazovania treba teda zamietnut ako nedôvodnú. 198 Z toho vyplýva, ze druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 199 V dôsledku toho treba druhý a tretí odvolací dôvod zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode 200 Vo stvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa výpoctu výsky predmetnej pomoci AW tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil jasný význam dôkazov a spôsobil, ze napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený. Argumentácia úcastníkov konania 201 AW uvádza, ze Vseobecný súd v bode 192 napadnutého rozsudku uviedol, ze virtuálne mýto bolo pred overením v roku 2007 zalozené na prílis vysokej IRR vo výske 10,77 %. Z prílohy 6, konkrétne z bodu 3 jej prílohy 1, pritom na úvod vyplýva, ze virtuálne mýto bolo stanovené na osobitnú sumu vyjadrenú v polských zlotých (PLN) bez akéhokolvek odkazu na IRR, dalej z prílohy 6, najmä z bodu 4 jej prílohy 1, vyplýva, ze táto sadzba podliehala indexácii podla vzorca bez akéhokolvek odkazu na IRR, a napokon z prílohy 6, konkrétne jej dolozky 4 písm. d), vyplýva, ze IRR je uplatnitelná az po overení virtuálneho mýta, teda po 1. novembri 2007. Tvrdenie, ze sadzby virtuálneho mýta pred októbrom 2007 boli urcené pouzitím IRR, by teda skreslovalo dôkazy uvedené v spise. 202 Bod 193 napadnutého rozsudku je tiez postihnutý skreslením dôkazov, kedze Vseobecný súd v nom konstatoval, ze cielom modelu zalozeného na overení nebolo vypocítat nadmernú náhradu, kedze Komisia spochybnila úroven IRR modelu reálneho výberu mýta, hoci pred overením v roku 2007 táto IRR nezohrávala ziadnu úlohu pri výpocte virtuálneho mýta. AW okrem toho tvrdí, ze z konstatovania, podla ktorého cielom modelu zalozeného na overení nebolo vypocítat nadmernú náhradu, nemozno vyvodit, ze pred overením doslo k nadmernej náhrade. 203 Komisia a Polská republika túto argumentáciu spolocnosti AW odmietajú. Posúdenie Súdnym dvorom 204 V bodoch 192 a 193 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval po prvé, ze výska nadmernej náhrady vycíslená Komisiou zodpovedá rozdielu medzi platbami skutocne vyplatenými spolocnosti AW a sumami, ktoré mala dostat na základe IRR stanovenej podla modelu PwC zalozeného na reálnom výbere mýta, a po druhé, ze za obdobie od septembra 2005 do októbra 2007 preplatok zodpovedá rozdielu medzi platbami, ktoré AW skutocne získala, a náhradou vypocítanou na základe IRR, ktorú mohla ocakávat tesne pred zmenami vykonanými zákonom z 28. júla 2005, po tretie, ze IRR vo výske 10,77 % modelu reálneho výberu mýta, ktorý AW pouzila na stanovenie virtuálnych sadzieb mýta v období pred októbrom 2007, bola uz prílis vysoká v porovnaní s IRR, ktorú mohla ocakávat, po stvrté, ze overovací mechanizmus stanovený v prílohe 6 len potvrdil chybu v IRR, po piate, ze za týchto okolností tento overovací mechanizmus nemohol spochybnit skutocnost, ze AW nemala v období od septembra 2005 do októbra 2007 vôbec získat tak vysoké sumy, a po sieste, ze overovací mechanizmus v prílohe 6 bol zalozený na porovnaní medzi IRR modelu zalozeného na overení a IRR modelu reálneho výberu mýta a umoznoval úpravu sadzieb virtuálneho mýta s prihliadnutím na skutocné údaje o objeme dopravy po zavedení systému virtuálneho mýta. 205 Vseobecný súd na základe toho v bode 193 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze "takýto mechanizmus nemá rovnaký ciel ako odôvodnenie Komisie pri výpocte nadmernej náhrady, kedze Komisia v tomto odôvodnení spochybnila úroven IRR modelu reálneho výberu mýta". 206 Z tohto odôvodnenia a tohto záveru vsak jednoznacne vyplýva, ze na rozdiel od toho, co predpokladá AW, cielom uvedeného odôvodnenia nie je opísat mechanizmus stanovený v prílohe 6, ale týka sa výpoctu vykonaného Komisiou na úcely urcenia výsky státnej pomoci. V týchto bodoch napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd chcel odpovedat na argumentáciu spolocnosti AW zhrnutú v bode 191 tohto rozsudku, ktorá smerovala k preukázaniu neexistencie nadmernej náhrady za obdobie od septembra 2005 do októbra 2007. 207 Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, a preto musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 208 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba odvolanie zamietnut. O trovách 209 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 210 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe jeho clánku 184 ods. 1 uplatní na odvolacie konanie, Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 211 Kedze AW nemala úspech vo svojich odvolacích dôvodoch a Komisia navrhla ulozit jej povinnost nahradit trovy konania, je namieste rozhodnút, ze AW znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. 212 Podla clánku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je mutatis mutandis uplatnitelný na konanie o odvolaní podla clánku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. Polská republika, ktorá sa zúcastnila konania pred Súdnym dvorom, preto znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Autostrada Wielkopolska S.A. znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. 3. Polská republika znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [106]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXoHsxXP/L85029-9808TMP.html#t-ECR_62019CJ0933_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A756 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:092:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:187:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:328:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2309&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2309 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2309&anchor=#point55 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point48 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point73 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point70 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point71 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&anchor=#point55 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point72 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point74 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&anchor=#point56 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point80 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point81 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&anchor=#point97 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&anchor=#point98 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&anchor=#point99 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point27 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point44 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point103 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point63 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point109 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point110 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point30 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point29 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point29 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point60 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point61 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point67 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point104 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point100 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point64 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point70 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point71 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point102 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point105 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point111 106. file:///tmp/lynxXXXXoHsxXP/L85029-9808TMP.html#c-ECR_62019CJ0933_SK_01-E0001