ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora) z 22. októbra 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie- Hospodárska sútaz - Kartel - Trh s potravinovými obalmi pre maloobchodný predaj - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ - Nariadenie (ES) c. 1/2003 clánok 23 - Clánok 6 Európskeho dohovoru o ludských právach - Základné právo na spravodlivé súdne konanie - Zásada rovnosti zbraní - Právo na 'konfrontáciu` - Výsluch svedkov - Odôvodnenie - Jediné a pokracujúce porusenie - Horná hranica pokuty" Vo veci C-702/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 20. septembra 2019, Silver Plastics GmbH & Co. KG, so sídlom v Troisdorfe (Nemecko), v zastúpení: M. Wirtz, Rechtsanwalt, a S. Möller, Rechtsanwältin, Johannes Reifenhäuser Holding GmbH & Co. KG, so sídlom v Troisdorfe, v zastúpení: C. Karbaum, Rechtsanwalt, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: G. Meessen, I. Zaloguin a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (deviata komora), v zlození: predseda stvrtej komory M. Vilaras (spravodajca) vykonávajúci funkciu predsedu deviatej komory, sudcovia D. Sváby a S. Rodin, generálny advokát: H. Saugmandsgaard Ře, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Silver Plastics GmbH & Co. KG a Johannes Reifenhäuser Holding GmbH & Co. KG sa svojím odvolaním domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 11. júla 2019, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia (T-582/15, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2019:497), ktorým Vseobecný súd zamietol ich zalobu v prvom rade na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie C(2015) 4336 final z 24. júna 2015 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39563 - Potravinové obaly pre maloobchodný predaj) (dalej len "sporné rozhodnutie") a subsidiárne na znízenie výsky pokút ulozených odvolatelkám týmto rozhodnutím. Právny rámec 2 Clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 alebo 102 ZFEÚ] ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [, ktoré sa podielali na porusení, - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." Okolnosti predchádzajúce sporu 3 Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 az 10 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich mozno zhrnút takto. 4 Prvá odvolatelka, Silver Plastics, je spolocnost, ktorá vyrába a dodáva rôzne výrobky na balenie potravín, pricom 99,75 % podielu na jej základnom imaní vlastnila v case skutkových okolností, ktoré viedli k prijatiu sporného rozhodnutia, druhá odvolatelka, spolocnost Johannes Reifenhäuser Holding. 5 Z bodov 2 az 6 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v nadväznosti na ziadost o zhovievavost, ktorú 18. marca 2008 podal podnik tvorený skupinou, ktorej materskou spolocnostou je Linpac Group Ltd (dalej len "Linpac"), Európska komisia zacala konanie podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([4]Ú. v. EÚ L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) v odvetví potravinových obalov pre maloobchodný predaj. 6 Ako Vseobecný súd uviedol v bodoch 7 a 8 napadnutého rozsudku, Komisia týmto rozhodnutím konstatovala, ze spolocnosti pôsobiace v uvedenom odvetví sa pocas obdobia rokov 2000 az 2008 podielali na jedinom a pokracujúcom porusení pozostávajúcom z piatich odlisných porusení vymedzených podla príslusnej geografickej zóny, konkrétne Talianska, juhozápadnej Európy, severozápadnej Európy (dalej len "SZE"), strednej a východnej Európy a Francúzska (dalej len "predmetné porusenie"). Dotknutými výrobkami boli polystyrénové podnosy slúziace na balenie potravín urcených na maloobchodný predaj a, pokial ide o kartel na území SZE, pevné podnosy. 7 Konkrétnejsie, ako Vseobecný súd pripomenul v bode 10 napadnutého rozsudku, výrok sporného rozhodnutia stanovuje: "Clánok 1 ... 3. Nasledujúce podniky porusili clánok 101 [ZFEÚ] a clánok 53 Dohody o [Európskom hospodárskom priestore] tým, ze sa pocas uvedených období podielali na jedinom a pokracujúcom porusení pozostávajúcom z viacerých samostatných porusení týkajúcich sa polystyrénových a pevných podnosov urcených pre odvetvie potravinových obalov pre maloobchodný predaj na území [SZE]: ... d) Silver Plastics... a [Johannes Reifenhäuser Holding] od 13. júna 2002 do 29. októbra 2007. ... 5. Nasledujúce podniky porusili clánok 101 [ZFEÚ] tým, ze sa pocas uvedených období podielali na jedinom a pokracujúcom porusení pozostávajúcom z viacerých samostatných porusení týkajúcich sa polystyrénových podnosov urcených pre odvetvie potravinových obalov pre maloobchodný predaj na území Francúzska: ... e) Silver Plastics... a [Johannes Reifenhäuser Holding] od 29. júna 2005 do 5. októbra 2005. Clánok 2 ... 3. Za porusenie uvedené v clánku 1 ods. 3 sa ukladajú tieto pokuty: ... e) Silver Plastics... a [Johannes Reifenhäuser Holding] spolocne a nerozdielne:... 20317000 [eur] ... 5. Za porusenie uvedené v clánku 1 ods. 5 sa ukladajú tieto pokuty: ... e) Silver Plastics... a [Johannes Reifenhäuser Holding] spolocne a nerozdielne:... 893000 [eur] ..." Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 8 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 11. septembra 2015 podali odvolatelky zalobu, ktorou sa primárne domáhali ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia a subsidiárne znízenia pokút, ktoré im boli týmto rozhodnutím ulozené. Napadnutým rozsudkom bola táto zaloba zamietnutá. 9 Konkrétne v rámci analýzy prvej casti prvého zalobného dôvodu odvolateliek, ktorou tieto v podstate tvrdili, ze Komisia nepredlozila nijaký spolahlivý a postacujúci dôkaz o existencii dohody alebo zosúladeného postupu na území SZE, Vseobecný súd v bodoch 44 az 66 napadnutého rozsudku osobitne preskúmal tvrdenia uvedené odvolatelkami s cielom spochybnit úcast spolocnosti Silver Plastics na protisútaznom stretnutí, ktoré sa uskutocnilo 13. júna 2002. Po tomto preskúmaní Vseobecný súd v bode 67 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "aj ked nemozno vylúcit urcitú nejednoznacnost, pokial ide o presný cas zacatia [dalsieho stretnutia, ktoré sa konalo v ten istý den a ktorého predmet nebol protisútazný], existuje dostatok dôkazov preukazujúcich, ze konkurenti vrátane spolocnosti Silver Plastics sa stretli na okraj [tohto druhého] stretnutia s cielom prediskutovat stratégie týkajúce sa cien". 10 Okrem toho Vseobecný súd po preskúmaní druhej casti prvého zalobného dôvodu odvolateliek zalozenej na neexistencii jediného a pokracujúceho porusenia týkajúceho sa trhu polystyrénových a pevných podnosov v rámci SZE v bode 191 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia správne vychádzala z toho, ze Silver Plastics sa zúcastnila na tomto jedinom a pokracujúcom porusení. 11 V rámci preskúmania tretieho zalobného dôvodu odvolateliek zalozeného na porusení zásady rovnosti zbraní a práva na "konfrontáciu" Vseobecný súd v bodoch 226 az 236 napadnutého rozsudku preskúmal návrhy odvolateliek smerujúce k tomu, aby vykonal výsluch piatich svedkov a nariadil kontradiktórny výsluch jedného z týchto svedkov. V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodov 232 az 234 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na skutocnost, ze odvolatelky mu predlozili a pouzili písomné vyhlásenia svedkov, ktorých výsluch chceli dosiahnut, z tvrdení predlozených odvolatelkami na podporu ich ziadosti nevyplýva, ze by svedecké výpovede týchto osôb mohli predstavovat pridanú hodnotu k dôkazom uz obsiahnutým v spise, ktoré podla bodu 235 napadnutého rozsudku dostatocne objasnovali skutkový stav. Vseobecný súd preto v bode 236 napadnutého rozsudku rozhodol, ze nie je potrebné ani vhodné vyhoviet návrhu odvolateliek na výsluch svedkov. 12 V bodoch 255 az 279 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal piaty zalobný dôvod odvolateliek zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 prvého a druhého pododseku nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ tým, ze Komisia dospela k záveru, ze obe odvolatelky tvoria jednu hospodársku jednotku. 13 V tejto súvislosti Vseobecný súd najprv v bodoch 265 a 266 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelky nespochybnili, ze v období pokrývajúcom predmetné porusenie v rámci SZE vlastnila Johannes Reifenhäuser Holding 99,75 % základného imania spolocnosti Silver Plastics, a ze Komisia preto mohla vo vztahu k nim vychádzat z domnienky uznanej v judikatúre Súdneho dvora, ze prvá z nich vykonáva v druhej z nich rozhodujúci vplyv. Vseobecný súd dalej v bodoch 267 az 279 napadnutého rozsudku analyzoval jednotlivé tvrdenia odvolateliek a v bodoch 280 a 281 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze odvolatelky nepredlozili dôkazy, ktoré by mohli vyvrátit túto domnienku, takze piaty zalobný dôvod je potrebné zamietnut ako nedôvodný. 14 Napokon v bodoch 287 az 314 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal siesty zalobný dôvod odvolateliek, ktorým sa v podstate dovolávali porusenia clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003 z dôvodu, ze na úcely urcenia relevantného obratu na úcely výpoctu hornej hranice 10 % stanovenej v tomto ustanovení Komisia zohladnila obrat spolocnosti Reifenhäuser GmbH SharCo. KG Maschinenfabrik (dalej len "Maschinenfabrik"), aj ked v case prijatia napadnutého rozhodnutia uz Johannes Reifenhäuser Holding nevlastnila majetkový podiel v tejto spolocnosti. 15 Vseobecný súd osobitne v bodoch 307 az 310 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze vzhladom na to, ze sporné rozhodnutie bolo prijaté 24. júna 2015, Komisia vo vztahu ku spolocnosti Johannes Reifenhäuser Holding oprávnene stanovila hornú hranicu pokuty, ktorá jej bola ulozená sporným rozhodnutím na základe obchodného roku 2013/2014, ktorý bol posledným úplným obchodným rokom predchádzajúcim prijatiu sporného rozhodnutia. Skutocnost, ze prevod spolocnosti Maschinenfabrik spolocnostou Johannes Reifenhäuser Holding bol riadne zaregistrovaný 28. mája 2015 s retroaktívnym úcinkom k 30. septembru 2014, podla Vseobecného súdu nemohla mat ziadny vplyv na obrat spolocnosti Johannes Reifenhäuser Holding dosiahnutý v obchodnom roku 2013/2014, ktorý sa skoncil 30. júna 2014. Vseobecný súd po tom, co odmietol niektoré dalsie tvrdenia odvolateliek, dospel v bode 315 napadnutého rozsudku k záveru, ze siesty zalobný dôvod je potrebné zamietnut. Návrhy úcastníkov konania v konaní na Súdnom dvore 16 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné prejednanie, - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok a zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Johannes Reifenhäuser Holding, a znízil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Silver Plastics na sumu, ktorá nepresahuje 10 % obratu dosiahnutého touto spolocnostou v priebehu posledného skonceného obchodného roka, - subsidiárne v druhom rade zrusil napadnutý rozsudok a znízil výsku pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne odvolatelkám na sumu, ktorá nepresahuje 10 % ich dosiahnutého obratu bez zohladnenia obratu spolocnosti Maschinenfabrik, a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 17 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 18 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú sedem odvolacích dôvodov, z ktorých prvý je zalozený na porusení clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP") v spojení s clánkom 47 druhým odsekom a clánkom 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), ako aj na porusení zásady bezprostrednosti, druhý na porusení práva na "konfrontáciu", tretí na porusení zásady rovnosti zbraní, stvrtý na porusení povinnosti odôvodnenia, piaty na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, siesty na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o konstatovanie existencie jednej hospodárskej jednotky a siedmy na porusení rovnakého ustanovenia, pokial ide o hornú hranicu pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne odvolatelkám. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 6 EDLP v spojení s clánkom 47 druhým odsekom a clánkom 48 ods. 2 Charty, ako aj porusení zásady bezprostrednosti Argumentácia úcastníkov konania 19 Odvolatelky tvrdia, ze v rámci konaní vedených pred súdom Únie, vrátane konaní týkajúcich sa kartelov, sa musia zohladnit procesné záruky a právo na obhajobu zakotvené v clánku 6 ods. 1 a 3 EDLP, ako ich vykladá judikatúra Európskeho súdu pre ludské práva, ako aj clánok 47 druhý odsek a clánok 48 ods. 2 Charty, kedze takéto konania majú trestnoprávnu povahu. 20 Kedze sa vsak Vseobecný súd obmedzil len na zohladnenie zápisníc o vyhláseniach pána W. adresovaných advokátom spolocnosti Silver Plastics bez toho, aby ho predvolal na úcely jeho osobného výsluchu ako svedka, podla nich tým porusil zásadu spravodlivého súdneho konania zarucenú v clánku 6 EDLP, ako aj v clánku 47 druhom odseku a clánku 48 ods. 2 Charty a porusil zásadu bezprostrednosti vykonávania dôkazov. 21 Podla odvolateliek, ktoré sa v tejto súvislosti odvolávajú jednak na rozsudok ESLP zo 16. júla 2019, Júlíus ţór Sigurţórsson v. Island (CE:ECHR:2019:0716JUD003879717), a jednak na rozsudok Súdneho dvora z 29. júla 2019, Gambino a Hyka ([5]C-38/18, [6]EU:C:2019:628), ako aj na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, poziadavka spravodlivého konania zarucená v clánku 6 ods. 1 EDLP vyzaduje, aby súd pri preskúmaní rozhodnutia týkajúceho sa zodpovednosti urcitej osoby získal vsetky potrebné svedecké výpovede vlastným výsluchom svedka a aby nevychádzal iba z písomného vyhlásenia tohto svedka. 22 Z toho podla odvolateliek vyplýva, ze na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v bode 230 napadnutého rozsudku, nemohol platne rozhodnút spor, ktorý mu bol predlozený, bez toho, aby vykonal osobný výsluch pána W. Navyse na rozdiel od toho, co podla nich naznacuje bod 229 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd podla nich nebol oprávnený posúdit relevantnost takéhoto výsluchu bez toho, aby ho uskutocnil, pricom sa len obmedzil na konstatovanie, ze takýto výsluch v kazdom prípade nemôze ovplyvnit výsledok jeho rozhodnutia. 23 Komisia sa domnieva, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný, pretoze v skutocnosti smeruje k spochybneniu posúdenia skutkového stavu zo strany Vseobecného súdu, a v kazdom prípade je podla nej nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 24 Na úvod je potrebné pripomenút, ze hoci, ako to potvrdzuje clánok 6 ods. 3 ZEÚ, základné práva zakotvené v EDLP sú súcastou práva Únie ako vseobecné zásady, a hoci clánok 52 ods. 3 Charty stanovuje, ze práva obsiahnuté v tejto Charte, ktoré zodpovedajú právam zaruceným EDLP, majú rovnaký zmysel a rozsah ako práva, ktoré im priznáva uvedený dohovor, tento dohovor, pokial k nemu Únia nepristúpila, nepredstavuje právny nástroj formálne zaclenený do právneho poriadku Únie (rozsudok zo 16. júla 2020, Facebook Ireland a Schrems, [7]C-311/18, [8]EU:C:2020:559, bod [9]98, ako aj citovaná judikatúra). 25 V tejto súvislosti Súdny dvor tiez uviedol, ze vzhladom na skutocnost, ze Charta obsahuje práva zodpovedajúce právam zaruceným EDLP, cielom clánku 52 ods. 3 Charty je zabezpecit potrebnú súdrznost medzi právami obsiahnutými v Charte a zodpovedajúcimi právami zarucenými EDLP "bez toho, aby tým bola narusená autonómia práva Únie a Súdneho dvora Európskej únie" (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 2018, Menci, [10]C-524/15, [11]EU:C:2018:197, bod [12]23). Podla Vysvetliviek k Charte základných práv ([13]Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17) clánok 47 druhý odsek Charty zodpovedá clánku 6 ods. 1 EDLP a clánok 48 Charty je "rovnaký" ako clánok 6 ods. 2 a 3 EDLP. Súdny dvor musí teda dbat na to, aby jeho výklad clánku 47 druhého odseku a clánku 48 Charty zabezpecil takú úroven ochrany, ktorá neporusuje úroven zarucenú clánkom 6 EDLP, tak ako ho vykladá Európsky súd pre ludské práva [pozri analogicky rozsudok z 26. septembra 2018, Belastingdienst/Toeslagen (Odkladný úcinok odvolania), [14]C-175/17, [15]EU:C:2018:776, bod [16]35 a citovanú judikatúru]. 26 Po pripomenutí týchto skutocností je potrebné chápat prvý odvolací dôvod odvolateliek tak, ze v podstate smeruje k tvrdeniu, ze Vseobecný súd porusil ich právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené najmä v clánku 47 druhom odseku a v clánku 48 ods. 2 Charty tým, ze odmietol vykonat ústny výsluch pána W. ako svedka. 27 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, cielom takéhoto odvolacieho dôvodu nie je spochybnit posúdenie skutkového stavu zo strany Vseobecného súdu, ale vytýka mu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Je teda prípustný. 28 Pokial ide o meritórne preskúmanie tohto odvolacieho dôvodu, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veciach, o ktorých rozhoduje (rozsudok z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [17]C-125/07 P, C-133/07 P a C-137/07 P, [18]EU:C:2009:576, bod [19]319, ako aj citovaná judikatúra). 29 Ako uz Súdny dvor rozhodol, aj ked návrh na výsluch svedkov uvedený v zalobe presne oznacuje skutocnosti, s ohladom na ktoré má byt vypocutý svedok alebo svedkovia, a dôvody opodstatnujúce ich výsluch, Vseobecnému súdu prinálezí posúdit relevantnost návrhu vo vztahu k predmetu sporu a potrebe vykonat výsluch oznacených svedkov (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [20]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [21]EU:C:2013:866, bod [22]323 a citovaná judikatúra). 30 Táto právomoc volnej úvahy zo strany Vseobecného súdu je v súlade so základným právom na spravodlivé súdne konanie, osobitne s ustanoveniami clánku 47 druhého odseku a clánku 48 ods. 2 Charty v spojení s clánkom 6 ods. 3 písm. d) EDLP. Z judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze toto posledné uvedené ustanovenie nepriznáva obzalovanému absolútne právo dosiahnut dostavenie sa svedkov na súd a v zásade je vecou súdu rozhodnút o tom, ci je predvolanie svedka potrebné alebo úcelné. Clánok 6 ods. 3 EDLP nevyzaduje predvolanie kazdého svedka, ale jeho cielom je úplná rovnost zbraní, ktorá zarucí, ze sporové konanie ako celok poskytne obzalovanému primeranú a dostatocnú prílezitost bránit sa proti podozreniam vzneseným voci nemu (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [23]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [24]EU:C:2013:866, body [25]324 a [26]325, ako aj citovaná judikatúra). 31 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd po podrobnom preskúmaní vsetkých dôkazov, ktoré mohli odvolatelky v plnom rozsahu spochybnit, rozhodol v bode 153 napadnutého rozsudku jednak, ze Komisia v spornom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast spolocnosti Silver Plastics na protisútazných dohodách a zosúladených postupoch, a jednak v bode 191 tohto rozsudku dospel k záveru, ze Silver Plastics sa zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení na území SZE. 32 Okrem toho v bodoch 232 a 233 napadnutého rozsudku Vseobecný súd podotkol, ze odvolatelky mu predlozili vyhlásenia viacerých osôb, vrátane pána W., ktoré mohli pouzit na podporu svojich tvrdení. V bode 234 tohto rozsudku dodal, ze z odôvodnenia, ktoré uviedli odvolatelky, pokial ide o uzitocnost svedeckých výpovedí týchto osôb, nevyplýva, ze by ich výsluch ako svedkov zo strany Vseobecného súdu mohlo predstavovat pridanú hodnotu k dôkazom, ktoré sa uz nachádzajú v spise. 33 Ako teda vyplýva z bodu 236 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na predmet zaloby a skutocnosti uvedené v spise nie je potrebné ani vhodné vyhoviet návrhu odvolateliek na výsluch svedkov. Preto mohol zamietnut túto ziadost bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 34 Táto úvaha nie je spochybnená informáciami vyplývajúcimi z rozsudku ESLP zo 16. júla 2019, Júlíus ţór Sigurţórsson v. Island (CE:ECHR:2019:0716JUD003879717), na ktorý poukazujú odvolatelky. Ako v podstate vyplýva z bodov 39 az 44 uvedeného rozsudku, Európsky súd pre ludské práva konstatoval porusenie clánku 6 ods. 1 EDLP práve vzhladom na osobitné okolnosti veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok. Tieto okolnosti charakterizované skutocnostou, ze obvinený, oslobodený v prvostupnovom konaní, bol následne odsúdený odvolacím súdom, ktorý znízil dôkaznú hodnotu ústnych svedeckých výpovedí poskytnutých pred prvostupnovým súdom, hoci podla vnútrostátneho práva svedecké výpovede poskytnuté takémuto súdu nemohol prehodnotit bez opätovného výsluchu osôb, ktoré ich poskytli, pritom nie sú nijako porovnatelné s okolnostami veci, v ktorej bol vydaný napadnutý rozsudok. 35 Ani rozsudok z 29. júla 2019, Gambino a Hyka ([27]C-38/18, [28]EU:C:2019:628), na ktorý sa odvolatelky rovnako odvolávajú, nemôze viest k odlisnému záveru. 36 Tento rozsudok sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných cinov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV ([29]Ú. v. EÚ L 315, 2012, s. 57). Súdny dvor v nom rozhodol, ze clánky 16 a 18 smernice 2012/29 sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej ak bola obet trestného cinu vypocutá po prvýkrát pred rozhodovacím zlozením trestného súdu prvého stupna a toto rozhodovacie zlozenie bolo neskôr zmenené, táto obet musí byt v zásade znovu vypocutá týmto novým zlozením, ak jedna zo strán konania odmietne, aby uvedené rozhodovacie zlozenie vychádzalo zo zápisnice z prvého výsluchu uvedenej obete (rozsudok z 29. júla 2019, Gambino a Hyka, [30]C-38/18, [31]EU:C:2019:628, bod [32]59). 37 Práve do tohto kontextu je potrebné zasadit úvahu uvedenú v bodoch 42 a 43 rozsudku z 29. júla 2019, Gambino a Hyka ([33]C-38/18, [34]EU:C:2019:628), podla ktorej osoby, ktoré sú zodpovedné za rozhodnutie o vine alebo nevine obvineného, musia v zásade vykonat osobný výsluch svedkov a posúdit ich dôveryhodnost, pricom jedným z dôlezitých prvkov spravodlivého trestného konania je moznost obvineného, aby bol postavený tvárou v tvár svedkovi za prítomnosti sudcu, ktorý bude v konecnom dôsledku rozhodovat o výsledku konania. 38 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze konanie na Vseobecnom súde sa netýkalo "trestného konania" v zmysle smernice 2012/29, ale zaloby o neplatnost proti správnemu rozhodnutiu, ktorým bola odvolatelkám, dvom právnickým osobám, ulozená pokuta za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 39 Bez ohladu na otázku, ci za takýchto okolností mozno odvolatelky povazovat za obvinené v trestnom konaní, stací uviest, ze v prejednávanej veci nejde o nový výsluch svedka, ktorého uz vypoculo iné rozhodovacie zlozenie, ale o prípadnú povinnost Vseobecného súdu vykonat výsluch svedka, ktorého výsluch odvolatelky pozadovali. Z bodov 42 a 43 rozsudku z 29. júla 2019, Gambino a Hyka ([35]C-38/18, [36]EU:C:2019:628), pritom nemozno vyvodit ziadnu takúto povinnost. 40 Napokon je potrebné zamietnut aj argumentáciu odvolateliek, podla ktorej Vseobecný súd v podstate nemohol posúdit vierohodnost vyhlásení pána W. bez toho, aby vykonal jeho výsluch ako svedka. 41 Ústny výsluch totiz nie je jediným prostriedkom umoznujúcim posúdit dôveryhodnost vyhlásení urcitej osoby. Súd môze na tento úcel vychádzat okrem iného z iných dôkazov, ktoré potvrdzujú tieto vyhlásenia, alebo im naopak odporujú. 42 Práve z dôvodu, ze iné dôkazy predlozené Vseobecnému súdu spochybnovali niektoré vyhlásenia pána W., uvedený súd v bodoch 74, 102 a 107 napadnutého rozsudku, na ktoré poukazujú odvolatelky vo svojom odvolacom dôvode, rozhodol, ze tieto vyhlásenia sú málo dôveryhodné, ci dokonca úplne nedôveryhodné. 43 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné prvý odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na "konfrontáciu" Argumentácia úcastníkov konania 44 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil ich právo na "konfrontáciu" zakotvené v clánku 6 ods. 1 a clánku 6 ods. 3 písm. d) EDLP tým, ze zamietol ich návrh, aby bolo umoznené im samým vykonat výsluch pána W. ako svedka v ich neprospech. 45 Podla odvolateliek z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva vyplýva, ze ak súd pouzil dôkazné prostriedky a zalozil na nich svoje rozhodnutie, na úcely dodrzania práva na "konfrontáciu" sa musí obhajobe priznat moznost vyjadrit sa k záverom, ktoré z týchto dôkazných prostriedkov vyplývajú. 46 Odvolatelky v tejto súvislosti tvrdia, ze pán W. ako zásadný zdroj ziadosti spolocnosti Linpac o zhovievavost bol hlavným svedkom svedciacim v neprospech obhajoby v konaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia a následne napadnutého rozsudku. Vseobecný súd pritom podla odvolateliek v rozhodujúcej miere zalozil ich "odsúdenie" na vyhláseniach pána W. uvedených v tejto ziadosti bez toho, aby im umoznil konfrontáciu. Vseobecný súd tým podla názoru odvolateliek obmedzil ich právo na takúto konfrontáciu bez toho, aby bolo toto obmedzenie odôvodnené legitímnym dôvodom. 47 Zamestnanci Komisie sa totiz podla odvolateliek stretli s pánom W. ako svedkom svedciacim v neprospech obhajoby, pricom ich vylúcili z úcasti na tomto výsluchu, nespísali o nom zápisnicu a ani takúto zápisnicu nedorucili odvolatelkám. Na kompenzáciu tejto nerovnováhy bolo podla ich názoru potrebné poskytnút im moznost, aby samé vykonali výsluch pána W. pred Komisiou alebo prinajmensom pred Vseobecným súdom. 48 Komisia túto argumentáciu odmieta. Uvádza, ze tvrdenie odvolateliek zalozené na tom, ze nemali moznost samé vykonat výsluch pána W. pocas správneho konania, je neprípustné, kedze sa netýka napadnutého rozsudku. V kazdom prípade vsetky tvrdenia, ktoré odvolatelky uviedli v rámci druhého odvolacieho dôvodu, musia byt podla Komisie zamietnuté ako nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 49 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd bol podla clánku 47 druhého odseku a clánku 48 ods. 2 Charty v spojení s clánkom 6 EDLP povinný vyhoviet ich návrhu na výsluch pána W. ako svedka s cielom umoznit im, aby samé vykonali jeho výsluch, a to z dôvodu, ze pán W. bol v konaní, ktoré sa ich týka, "hlavným svedkom svedciacim v neprospech obhajoby" a Komisia vykonala jeho výsluch bez toho, aby sa na tomto výsluchu mohli zúcastnit ich zástupcovia. 50 Odvolatelky sa teda na výsluch pána W. Komisiou odvolávajú iba incidencne takze tvrdenie Komisie, podla ktorého je takéto tvrdenie uvedené v odvolaní neprípustné, musí byt zamietnuté. 51 Pokial ide o meritórne preskúmanie tohto odvolacieho dôvodu, je potrebné uviest, ze odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú práve to, ze nevykonal výsluch pána W. ako svedka, takze ho logicky nemozno oznacit za "svedka v neprospech obhajoby" v konaní na Vseobecnom súde. 52 Okrem toho z napadnutého rozsudku nevyplýva, ze Vseobecný súd zohladnil akékolvek písomné vyhlásenie pána W. predlozené Komisiou. Ako vyplýva z bodov 34 az 39 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd zohladnil ako jediné písomné vyhlásenia pána W. tie, ktoré predlozili samotné odvolatelky. 53 Hoci z bodu 36 napadnutého rozsudku vyplýva, ze pán W. bol jedným zo zdrojov vyhlásení urobených na základe zhovievavosti spolocnostou Linpac, jeho bývalým zamestnávatelom, z ktorých Komisia osobitne vychádzala v spornom rozhodnutí, nic to nemení na tom, ze vyhlásenia tohto podniku boli urobené na vlastnú zodpovednost s vedomím prípadných negatívnych dôsledkov predlozenia nepresných dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [37]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [38]EU:C:2013:866, bod [39]138). Preto skutocnost, ze pán W. bol jedným zo zdrojov týchto vyhlásení, ci dokonca ich hlavným zdrojom, nepostacuje na to, aby bol kvalifikovaný ako "svedok v neprospech obhajoby". 54 Ani tvrdenie odvolateliek, podla ktorého vzhladom na to, ze Komisia vykonala výsluch pána W. pred prijatím sporného rozhodnutia bez prítomnosti zástupcov odvolateliek, bol Vseobecný súd povinný predvolat pána W. ako svedka, aby mohli odvolatelky samé vykonat jeho výsluch, nemôze uspiet. Odvolatelky totiz mohli samé kontaktovat pána W. s cielom získat vyhlásenie z jeho strany, co aj urobili, kedze takto získané písomné vyhlásenia boli predlozené Vseobecnému súdu a tento súd ich zohladnil. 55 Z toho vyplýva, ze tvrdenia uvedené na podporu druhého odvolacieho dôvodu nemôzu preukázat, ze bez ohladu na zvrchovanú právomoc posúdenia Vseobecného súdu pripomenutú v bodoch 28 az 30 tohto rozsudku uvedený súd nemohol platne odmietnut vykonat výsluch pána W. ako svedka. Druhý odvolací dôvod musí byt preto zamietnutý ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zbraní Argumentácia úcastníkov konania 56 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zbraní, ktorá je súcastou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle clánku 6 ods. 1 a clánku 6 ods. 3 písm. d) EDLP. Z tejto zásady podla nich vyplýva, ze Vseobecný súd mal nariadit osobný výsluch pána W., ako aj ostatných svedkov, ktorých výsluch navrhli. 57 Odvolatelky pripomínajú, ze uviedli tak mená svedkov, ktorých výsluch Vseobecným súdom pozadovali, ako aj skutocnosti, ktoré chceli preukázat týmito svedeckými výpovedami. Vseobecný súd vsak podla nich zamietol návrh na výsluch svedkov na základe odôvodnenia, ktoré podla ich názoru nesplna poziadavky judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva pripomenuté okrem iného v bode 164 rozsudku z 18. decembra 2018, Murtazaliyeva v. Rusko (CE:ECHR:2018:1218JUD003665805). 58 Komisia sa domnieva, ze tretí odvolací dôvod je nedôvodný a musí byt zamietnutý. Posúdenie Súdnym dvorom 59 Pokial ide v prvom rade o porusenie zásady rovnosti zbraní, na ktorú sa odvolávajú odvolatelky, stací uviest, ze vzhladom na to, ze Vseobecný súd nevykonal výsluch svedkov navrhnutých Komisiou, nemozno mu vytýkat porusenie tejto zásady z dôvodu, ze rovnakým spôsobom rozhodol nevykonat výsluch svedkov navrhnutých odvolatelkami. 60 V druhom rade v rozsahu, v akom odvolatelky Vseobecnému súdu v podstate vytýkajú porusenie povinnosti odôvodnenia, pokial ide o zamietnutie ich návrhu na výsluch svedkov, je potrebné uviest, ze v bodoch 232 az 235 napadnutého rozsudku Vseobecný súd z právneho hladiska dostatocne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru, ze nie je potrebné ani vhodné vyhoviet návrhu odvolateliek na výsluch svedkov. Tým dodrzal povinnost odôvodnit svoje rozsudky. 61 Rozsudok ESLP z 18. decembra 2018, Murtazaliyeva v. Rusko (CE:ECHR:2018:1218JUD003665805), nemôze spochybnit predchádzajúce úvahy. Hoci uvedený súd v bode 164 tohto rozsudku uviedol, ze odôvodnenie súdov, na ktoré bol podaný návrh na výsluch svedkov, musí zodpovedat dôvodom uvedeným na podporu tohto návrhu, to znamená, ze musí byt rovnako rozvinuté a podrobné ako tieto dôvody, pricom v bode 165 uvedeného rozsudku dodal, ze vzhladom na to, ze EDLP nevyzaduje predvolanie alebo výsluch kazdého svedka v prospech obhajoby, vnútrostátne súdy nemajú povinnost poskytnút podrobnú odpoved na kazdý návrh podaný v tomto zmysle obhajobou, avsak musia primerane odôvodnit svoje rozhodnutia. 62 V prejednávanej veci pritom Vseobecný súd zohladnil dôvody uvedené odvolatelkami na podporu ich návrhu na výsluch svedkov, ktoré zhrnul v bodoch 221 az 225 napadnutého rozsudku a na ktoré odpovedal v bodoch 232 az 235 uvedeného rozsudku, spôsobom, ktorý nemozno povazovat za neprimeraný. 63 Z toho vyplýva, ze tretí odvolací dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Argumentácia úcastníkov konania 64 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnit svoje rozhodnutia. Jednak je podla nich nemozné pochopit, z akých nepriamych dôkazov vychádzal Vseobecný súd v bode 67 napadnutého rozsudku pri konstatovaní, ze Silver Plastics sa zúcastnila na údajnom protisútaznom stretnutí z 13. júna 2002. Vseobecný súd podla ich názoru nikdy nevysvetlil, preco podla neho rukou písané poznámky uvedené v bode 54 napadnutého rozsudku naznacujú porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Okrem toho sa Vseobecný súd v bode 63 napadnutého rozsudku podla nich snazil len preukázat, v com tvrdenia predlozené odvolatelkami nevyhnutne nepotvrdzujú, ze v ten istý den sa za úcasti zástupcov spolocnosti Silver Plastics zacalo o 9:00 hod. iné stretnutie, ktoré nemalo protisútazný predmet, v dôsledku coho sa zástupcovia tejto spolocnosti nemohli zúcastnit na protisútaznom stretnutí prebiehajúcom v tom istom case. Naopak, dôvody, pre ktoré Vseobecný súd dospel k záveru, ze stretnutie, ktoré nemalo protisútazný predmet, sa zacalo neskôr, sú podla nich neurcité. Odvolatelky zdôraznujú, ze nespochybnujú posúdenie dôkazov Vseobecným súdom, ale namietajú proti skutocnosti, ze Vseobecný súd pozitívne nepodlozil svoje domnienky. 65 Okrem toho odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa v napadnutom rozsudku opakovane obmedzil na to, ze bez dalsieho odôvodnenia uviedol, ze písomné vyhlásenia pána W. nie sú vierohodné. 66 Komisia sa domnieva, ze stvrtý odvolací dôvod je scasti neprípustný, kedze jeho cielom je v skutocnosti spochybnit posúdenie dôkazov Vseobecným súdom, a v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 67 Ako zdôraznili samotné odvolatelky, stvrtý odvolací dôvod sa týka preskúmania toho, ci Vseobecný súd dodrzal povinnost odôvodnenia svojich rozsudkov, a netýka sa nového posúdenia skutkového stavu, na ktoré Súdny dvor v stádiu odvolania nemá právomoc. Preto je potrebné zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého je tento odvolací dôvod ciastocne neprípustný. 68 V prvom rade, pokial ide o argumentáciu odvolateliek týkajúcu sa bodu 67 napadnutého rozsudku, je potrebné uviest, ze Vseobecný súd v tomto bode konstatoval, ze 13. júna 2002 sa na okraj stretnutia, ktoré sa konalo v ten istý den a nemalo protisútazný predmet, stretli viaceré konkurencné podniky na relevantnom trhu, vrátane spolocnosti Silver Plastics, aby diskutovali o cenových stratégiách. 69 Odvolatelky pred Vseobecným súdom v podstate tvrdili, ze stretnutie, ktoré nemalo protisútazný predmet, sa konalo súcasne ako stretnutie týkajúce sa cien, takze zástupcovia spolocnosti Silver Plastics, ktorí sa zúcastnili na prvom stretnutí, sa nemohli zúcastnit aj na druhom stretnutí. 70 V bodoch 47 az 66 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd vycerpávajúcim spôsobom uviedol vsetky skutocnosti, ktoré podla neho preukazujú, ze zástupcovia spolocnosti Silver Plastics sa zúcastnili na protisútaznom stretnutí týkajúcom sa cien. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, nebolo vôbec potrebné, aby Vseobecný súd v tejto súvislosti urcil presný cas zaciatku stretnutia, ktoré nemalo protisútazný predmet. Vseobecný súd mohol bez toho, aby porusil svoju povinnost odôvodnenia, dospiet v bode 67 napadnutého rozsudku k záveru, ze existuje nejednoznacnost, pokial ide o cas zaciatku tohto posledného stretnutia. 71 Pokial ide o rukou písané poznámky uvedené v bode 54 napadnutého rozsudku, na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, z bodu 56 tohto rozsudku jasne vyplýva, ze tieto poznámky sa týkajú cien uplatnovaných rôznymi konkurencnými podnikmi, vrátane spolocnosti Silver Plastics, a ze v dôsledku toho naznacujú porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 72 Preto na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky vo svojom odvolaní, z bodov 54, 63 a 67 napadnutého rozsudku nevyplýva ziadne porusenie povinnosti odôvodnenia Vseobecným súdom. 73 V druhom rade odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze neodôvodnil svoje tvrdenie, ze vyhlásenia pána W., ktoré mu odvolatelky predlozili, nie sú vierohodné. 74 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Vseobecný súd neposúdil vierohodnost vyhlásení pána W. v ich úplnosti. 75 Ako uz bolo uvedené v bode 42 tohto rozsudku, vo viacerých bodoch napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze iba niektoré tvrdenia pána W. uvedené v jeho vyhláseniach, ktoré mu predlozili odvolatelky, sú málo dôveryhodné, ci dokonca úplne nedôveryhodné, kedze sú v rozpore s inými dôkazmi, ktoré Vseobecný súd pomenoval. 76 Preto Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze porusil svoju povinnost odôvodnenia, pokial ide o dôveryhodnost alebo nedôveryhodnost tvrdení pána W. v ich úplnosti. 77 Stvrtý odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut ako nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 Argumentácia úcastníkov konania 78 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil clánok 101 ZFEÚ a clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ked rozhodol, ze predmetné porusenie na území SZE, ktorého sa týka sporné rozhodnutie, predstavuje jediné a pokracujúce porusenie týkajúce sa trhu s pevnými podnosmi, ktoré sa osobitne týka obdobia od 13. júna 2002 do 24. augusta 2004. Vseobecný súd podla nich nepreukázal, ze pocas tohto obdobia na dotknutom trhu existoval celkový plán presahujúci do jednotlivých navzájom potenciálne prepojených porusení. Naopak sám v bode 177 napadnutého rozsudku pripustil, ze stretnutie, ktorého predmetom bol uvedený trh, sa po prvýkrát konalo 24. augusta 2004. 79 Nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, malo podla odvolateliek dôsledky na výsku pokuty, ktorá im bola ulozená, kedze táto pokuta bola stanovená na základe východiskovej sumy zalozenej na obrate dosiahnutom v roku 2006, okrem iného na základe predajov pevných podnosov. Táto suma bola následne vynásobená poctom rokov predmetného porusenia, v dôsledku coho bol do výpoctu tejto pokuty zahrnutý obrat dosiahnutý predajmi pevných podnosov za obdobie pred septembrom 2004. 80 Komisia spochybnuje argumentáciu odvolateliek a domnieva sa, ze piaty odvolací dôvod je potrebné zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 81 Je potrebné pripomenút, ze pojem "jediné a pokracujúce porusenie", tak ako je uznaný v judikatúre Súdneho dvora, predpokladá existenciu "celkového plánu", do ktorého zapadajú rôzne úkony z dôvodu ich zhodného ciela skreslujúceho hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, a to bez ohladu na skutocnost, ze porusenie clánku 101 ZFEÚ by mohli predstavovat aj jeden alebo viaceré z týchto úkonov samy osebe a posudzované jednotlivo (rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy a Boch/Komisia, [40]C-644/13 P, [41]EU:C:2017:59, bod [42]47 a citovaná judikatúra). 82 Z tejto judikatúry vyplýva, ze úcast podniku na jedinom a pokracujúcom porusení nevyzaduje jeho priamu úcast na vsetkých protisútazných úkonoch, z ktorých pozostáva toto porusenie, a nevyzaduje sa ani to, aby boli vsetky podniky podielajúce sa na jedinom a pokracujúcom porusení aktívne na tom istom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy a Boch/Komisia, [43]C-644/13 P, [44]EU:C:2017:59, body [45]49 a [46]51, ako aj citovanú judikatúru). 83 V prejednávanej veci z bodu 177 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd v rámci svojho nezávislého posúdenia skutkových okolností konstatoval, ze predmetné porusenie na území SZE, na ktorom sa zúcastnili odvolatelky, sa týkalo tak polystyrénových podnosov, ako aj pevných podnosov. Z týchto dôvodov Vseobecný súd dospel k záveru, ze existoval "celkový plán", ktorý sa vztahoval tak na prvý, ako aj na druhý z týchto výrobkov. 84 Vzhladom na toto konstatovanie sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil konstatovanie uvedené v odôvodnení sporného rozhodnutia, podla ktorého sa odvolatelky podielali na jedinom a pokracujúcom porusení na území SZE týkajúcom sa tak polystyrénových podnosov, ako aj pevných podnosov v období od 13. júna 2002 do 29. októbra 2007. 85 Za predpokladu, ze by sa prvé stretnutie týkajúce sa trhu s pevnými podnosmi konalo az 24. augusta 2004, ako to tvrdia odvolatelky, táto skutocnost by bola irelevantná, pokial ide o ich úcast na jedinom a pokracujúcom porusení týkajúcom sa tak polystyrénových, ako aj pevných podnosov, kedze ako konstatoval Vseobecný súd, uskutocnovanie "celkového plánu" v zmysle judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 81 tohto rozsudku, do ktorého zapadajú aj ich úkony týkajúce sa pevných podnosov, sa zacalo 13. júna 2002. 86 Z toho vyplýva, ze piaty odvolací dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o konstatovanie existencie jednej hospodárskej jednotky Argumentácia úcastníkov konania 87 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil clánok 23 ods. 2 prvú a druhú vetu nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ tým, ze svoje odôvodnenie zalozil na predpoklade, ze ony dve tvoria jednu hospodársku jednotku, a to bez ohladu na skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré predlozili a ktoré mohli vyvrátit domnienku v tomto zmysle, zalozenú na vlastníctve takmer celého základného imania spolocnosti Silver Plastics spolocnostou Johannes Reifenhäuser Holding. Ako pritom vyplýva z viacerých skutocností uvádzaných pred Vseobecným súdom, Johannes Reifenhäuser Holding nikdy nevystupovala voci tretím osobám ako vlastník spolocnosti Silver Plastics. Johannes Reifenhäuser Holding je podla odvolateliek len jednoduchou administratívne zastresujúcou jednotkou a nemalo sa na nu prihliadat na úcely urcenia existencie jednej hospodárskej jednotky. Jej predmet cinnosti, ktorý je vo velkej miere vseobecný, nebráni takejto úvahe, na rozdiel od toho, co bolo uvedené v bode 269 napadnutého rozsudku. 88 Komisia spochybnuje argumentáciu odvolateliek. Posúdenie Súdnym dvorom 89 Je potrebné pripomenút, ze v bode 265 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze pocas obdobia dotknutého predmetným porusením Johannes Reifenhäuser Holding vlastnila takmer celé (99,75 %) základné imanie spolocnosti Silver Plastics. 90 Vseobecný súd teda v bode 266 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia sa mohla opierat o domnienku, podla ktorej v osobitnom prípade, ked materská spolocnost priamo alebo nepriamo vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, [47]107/82, [48]EU:C:1983:293, bod [49]50, a zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [50]C-155/14 P, [51]EU:C:2016:446, bod [52]28). 91 Vseobecný súd po tom, co v bodoch 267 az 279 napadnutého rozsudku vykonal analýzu tvrdení a dôkazov uvedených odvolatelkami, v bode 280 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze tieto tvrdenia a dôkazy nepostacujú na vyvrátenie domnienky uvedenej v predchádzajúcom bode. 92 Vo svojej argumentácii uvedenej na podporu tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky v podstate opakujú tvrdenia, ktoré uviedli pred Vseobecným súdom s cielom preukázat neexistenciu uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Johannes Reifenhäuser Holding na Silver Plastics, pricom nespresnujú, akého omylu sa podla nich dopustil Vseobecný súd v rámci tohto posúdenia. 93 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa pritom v odvolaní musí presne uviest, ktoré casti rozsudku alebo uznesenia, ktorého zrusenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú. Tejto poziadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k oznaceniu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré obsahuje napadnutý rozsudok alebo uznesenie, sa obmedzuje na opakovanie alebo reprodukovanie zalobných dôvodov a tvrdení uz uvedených pred Vseobecným súdom (uznesenie zo 4. júla 2012, Région Nord-Pas-de-Calais/Komisia, [53]C-389/11 P, neuverejnené, [54]EU:C:2012:408, bod [55]25 a citovaná judikatúra). 94 V dôsledku toho musí byt siesty odvolací dôvod zamietnutý ako neprípustný. O siedmom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o hornú hranicu pokuty Argumentácia úcastníkov konania 95 Odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu porusenie clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003 tým, ze do výpoctu pokuty, ktorá im bola spolocne a nerozdielne ulozená, nesprávne zahrnul obrat dosiahnutý z cinnosti, ktorá bola následne prevedená na spolocnost Maschinenfabrik, co viedlo k prekroceniu hornej hranice stanovenej v tomto ustanovení zodpovedajúcej 10 % obratu kazdého z podnikov, ktorých sa týka porusenie. Vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nerespektoval judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa uplatnovania uvedeného ustanovenia tým, ze v bode 311 napadnutého rozsudku povazoval obdobie porusenia za jediné relevantné kritérium na urcenie obratu, ktorý sa má zohladnit na úcely výpoctu hornej hranice pokuty. Podla odvolateliek bolo na úcely stanovenia tohto obratu potrebné zvolit vhodný obchodný rok vzhladom na hospodársku cinnost v priebehu obdobia porusenia a následne v rámci opravy zohladnit platobnú schopnost dotknutého podniku v case prijatia rozhodnutia o ulození pokuty. Dodávajú, ze v prejednávanej veci sa ich platobná schopnost v case prijatia sporného rozhodnutia citelne znízila, o com Komisia vedela. 96 Komisia spochybnuje argumentáciu odvolateliek a domnieva sa, ze siedmy odvolací dôvod musí byt zamietnutý. Posúdenie Súdnym dvorom 97 Podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení ustanovení clánku 101 alebo 102 ZFEÚ, nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. 98 V bode 307 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze sporné rozhodnutie bolo prijaté 24. júna 2015, a kedze obchodný rok spolocnosti Johannes Reifenhäuser Holding sa kazdý rok koncil 30. júna, "predchádzajúcim obchodným rokom" v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 bol v jej prípade obchodný rok 2013/2014, ktorý skoncil 30. júna 2014. 99 Z bodu 309 tohto rozsudku vyplýva, ze az 28. mája 2015, teda po skoncení obchodného roka 2013/2014, bolo riadne zaznamenané rozdelenie uskutocnené medzi spolocnostou Johannes Reifenhäuser Holding a budúcou spolocnostou Maschinenfabrik. Ako v tom istom bode uvedeného rozsudku uviedol Vseobecný súd, skutocnost, ze tento prevod mal retroaktívny úcinok k 30. septembru 2014, nemala ziadny vplyv, kedze aj tento posledný uvedený dátum bol neskorsí ako 30. jún 2014. 100 Vzhladom na tieto skutocnosti, ktoré odvolatelky nespochybnili, Vseobecný súd správne uplatnil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ked na úcely výpoctu hornej hranice pokuty, ktorá im bola ulozená, zohladnil obrat dosiahnutý spolocnostou Johannes Reifenhäuser Holding v obchodnom roku 2013/2014, vrátane obratu dosiahnutého v rámci cinnosti, ktorou je po rozdelení zaregistrovanom 28. mája 2015 cinnost spolocnosti Maschinenfabrik. 101 Argumentácia odvolateliek, podla ktorej sa ich platobná schopnost ku dnu prijatia sporného rozhodnutia citelne znízila v nadväznosti na rozdelenie spolocnosti Johannes Reifenhäuser Holding, na základe ktorého vznikla Maschinenfabrik, nemôze viest k odlisnému záveru. 102 Je nepochybne pravda, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze pri stanovení pojmu "predchádzajúci obchodný rok" musí Komisia v kazdom jednotlivom prípade a vzhladom na jeho kontext, ako aj vzhladom na ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením c. 1/2003, posúdit sledovaný dosah na dotknutý podnik, najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas doby, ked dochádzalo k poruseniu. V situáciách, ked obrat dosiahnutý dotknutým podnikom neposkytuje nijaký uzitocný ukazovatel o jeho skutocnej hospodárskej situácii a o primeranej výske pokuty, ktorá sa mu má ulozit, je Komisia oprávnená pouzit iný obchodný rok s cielom správne zhodnotit financné zdroje tohto podniku a zabezpecit, aby mala pokuta primerane odstrasujúcu a primeranú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2014, 1. garantovaná/Komisia, [56]C-90/13 P, neuverejnený, [57]EU:C:2014:326, body [58]15 az [59]17 a citovanú judikatúru). 103 Skutocnosti, ktoré uviedli odvolatelky na podporu svojho siesteho zalobného dôvodu pred Vseobecným súdom, a to rozdelenie spolocnosti Johannes Reifenhäuser Holding, na základe ktorého vznikla Maschinenfabrik, k dátumu výrazne neskorsiemu ako obdobie, pocas ktorého dochádzalo k predmetnému poruseniu, vsak ziadnym spôsobom nemohli spochybnit spôsobilost obratu dosiahnutého spolocnostou Johannes Reifenhäuser Holding v priebehu roka 2013/2014 pre poskytnutie uzitocnej informácie o skutocnej hospodárskej situácii tohto podniku v priebehu obdobia, ked dochádzalo k tomuto poruseniu a o primeranej úrovni pokuty, ktorá mu má byt ulozená. 104 Naopak, ak by sa pripustilo, ze podnik, ktorý sa dopustil porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, by mohol prostredníctvom prevodu casti svojich cinností na tretiu osobu niekolko dní pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá pokuta, citelne znízit hornú hranicu, ktorú táto pokuta nesmie v ziadnom prípade prekrocit, bola by vázne ohrozená úcinnost sankcií stanovených nariadením c. 1/2003. 105 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na úcely výpoctu hornej hranice pokuty, ktorá bola odvolatelkám ulozená spolocne a nerozdielne, zohladnil obrat spolocnosti Johannes Reifenhäuser Holding, ktorý táto spolocnost dosiahla v obchodnom roku 2013/2014. 106 Z toho vyplýva, ze siedmy odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 107 Z tohto dôvodu je potrebné odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 108 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 109 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní v súlade s jeho clánkom 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 110 Kedze odvolatelky nemali úspech vo svojich dôvodoch a Komisia navrhla ulozit im povinnost nahradit trovy konania, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Silver Plastics GmbH & Co. KG a Johannes Reifenhäuser Holding GmbH & Co. KG znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. Podpisy __________________________________________________________________ ( [60]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXaY1NxR/L85800-9123TMP.html#t-ECR_62019CJ0702_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A497 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628&locale=sk 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A559&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A559 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A559&anchor=#point98 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A197&anchor=#point23 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:303:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A776&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A776 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A776&anchor=#point35 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&anchor=#point319 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point323 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point324 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point325 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:315:TOC 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628&anchor=#point59 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A628 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point138 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&anchor=#point47 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&anchor=#point49 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&anchor=#point51 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&anchor=#point50 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&anchor=#point28 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A408&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A408 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A408&anchor=#point25 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A326&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A326 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A326&anchor=#point15 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A326&anchor=#point17 60. file:///tmp/lynxXXXXaY1NxR/L85800-9123TMP.html#c-ECR_62019CJ0702_SK_01-E0001