ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) zo 16. júna 2022 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Optické diskové mechaniky - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 - Jediné a pokracujúce porusenie - Pojem - Kartelové dohody týkajúce sa verejných sútazí na optické diskové mechaniky pre prenosné a stolové pocítace, vyhlásených dvoma výrobcami pocítacov" Vo veci C-700/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 20. septembra 2019, Toshiba Samsung Storage Technology Corp., so sídlom v Tokiu (Japonsko), Toshiba Samsung Storage Technology Korea Corp., so sídlom v Suwon-si (Juzná Kórea), v zastúpení: pôvodne A. Aresu, M. Bay, avvocati, a J. Ruiz Calzado, abogado, neskôr M. Bay, avvocato, a J. Ruiz Calzado, abogado, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, M. Farley, F. van Schaik a C. Zois, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predsednícka tretej komory K. Jürimäe (spravodajkyna), vykonávajúca funkciu predsedu stvrtej komory, sudcovia S. Rodin a N. Piçarra, generálny advokát: G. Pitruzzella, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. júna 2021, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Toshiba Samsung Storage Technology Corp. (dalej len "TSST Japonsko") a Toshiba Samsung Storage Technology Korea Corp. (dalej len "TSST KR") (dalej spolocne len "odvolatelky") sa svojím odvolaním domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 12. júla 2019, Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea/Komisia ([2]T-8/16, dalej len napadnutý rozsudok, [3]EU:T:2019:522), ktorým Vseobecný súd zamietol ich zalobu v prvom rade na úplné alebo ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie C(2015) 7135 final z 21. októbra 2015 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 - Optické diskové mechaniky) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom sa ich týka, a subsidiárne na znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená. I. Právny rámec 2 Podla znenia clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205): "2. [Európska k]omisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 alebo clánok 102 ZFEÚ] alebo b) odporujú rozhodnutiu nariadenému predbeznými opatreniami podla clánku 8 alebo c) neplnia záväzky stanovené rozhodnutím podla clánku 9. Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [, ktoré sa podielali na porusení, - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Ked sa porusenie zdruzenia podnikov vztahuje k aktivitám jeho clenov, pokuta nepresiahne 10 % sumy celkového obratu kazdého clena pôsobiaceho na trhu dotknutom porusením zdruzenia. 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." 3 Clánok 27 ods. 1 a 2 tohto nariadenia stanovuje: "1. Pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. Stazovatelia sú úzko zapojení do postupov. 2. Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevztahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Právo na prístup sa nevztahuje najmä na korespondenciu medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov alebo na vzájomnú korespondenciu medzi týmito orgánmi, vrátane dokumentov zhotovených podla clánkov 11 a 14. Nic v tomto odseku nebráni Komisii v tom, aby zverejnila a vyuzívala informácie potrebné na dokázanie porusovania." 4 Clánok 31 uvedeného nariadenia znie takto: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo ulozené pravidelné penále." 5 Pokial ide o výpocet pokút, body 6 a 13 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2) uvádzajú: "6. ... Kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení. Referencia na tieto ukazovatele je vhodnou informáciou o rádovej výske pokuty a nemala by slúzit ako základ na automatický alebo aritmetický výpocet. ... 13. Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci [Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)]. ..." II. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 6 Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 az 37 napadnutého rozsudku a pre potreby prejednávanej veci ich mozno zhrnút takto. 7 Odvolatelky TSST Japonsko a TSST KR sú výrobcovia a dodávatelia optických diskových mechaník (dalej len "ODM"). TSST Japonsko je konkrétne spolocným podnikom, ktorého vlastníkom je Toshiba Corporation so sídlom v Japonsku a Samsung Electronics Co., Ltd, so sídlom v Juznej Kórei. Pocas obdobia porusenia bola TSST Japonsko materskou spolocnostou spolocnosti TSST KR. 8 TSST Japonsko a TSST KR zacali svoju cinnost 1. apríla 2004 ako dve samostatné prevádzkové jednotky. V decembri 2005 TSST Japonsko opustila trh, pricom este uskutocnovala obmedzený predaj v rámci prechodného obdobia az do zaciatku roka 2008. TSST KR postupne prevzala predajné cinnosti TSST Japonsko a bola priamo zapojená do vývoja, uvádzania na trh, predaja a zárucného a pozárucného servisu ODM. 9 Dotknuté porusenie sa týka ODM pouzívaných najmä v osobných pocítacoch (stolových a prenosných pocítacoch) vyrábaných spolocnostami Dell Inc. a Hewlett Packard (dalej len "HP"). 10 Dell a HP sú dvaja hlavní výrobcovia originálnych výrobkov na svetovom trhu s osobnými pocítacmi. Tieto dve spolocnosti vyuzívajú standardný postup verejnej sútaze na celosvetovej úrovni, ktorý zahrna najmä stvrtrocné rokovania o cenách na svetovej úrovni a objemoch celkových nákupov s malým poctom vopred vybratých dodávatelov ODM. 11 Postupy verejnej sútaze zahrnajú ziadosti o cenové ponuky, ziadosti o elektronické cenové ponuky, online rokovania, elektronické aukcie a dvojstranné rokovania (offline). Po skoncení verejnej sútaze zákazníci pridelujú jednotlivým zúcastneným dodávatelom ODM objemy podla cien, ktoré ponúkajú. 12 Dna 14. januára 2009 Komisia prijala ziadost o oslobodenie od pokút v zmysle svojho oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([6]Ú. v. ES C 298, 2006, s. 17; Mim. vyd. 08/002, s. 155), ktorú podala spolocnost Koninklijke Philips NV. V dnoch 29. januára a 2. marca 2009 bola táto ziadost doplnená s cielom zahrnút do nej popri tejto spolocnosti spolocnost Lite-On IT Corporation a ich spolocný podnik Philips & Lite-On Digital Solutions Corporation. 13 Dna 30. júna 2009 Komisia priznala podmienecné oslobodenie od pokút spolocnostiam Koninklijke Philips, Lite-On IT a Philips & Lite-On Digital Solutions. 14 V dnoch 4. a 6. augusta 2009 predlozili spolocnosti Hitachi-LG Data Storage, Inc. a Hitachi-LG Data Storage Korea, Inc. Komisii ziadost o znízenie výsky pokuty v súlade s oznámením uvedeným v bode 12 tohto rozsudku. 15 Dna 18. júla 2012 Komisia zaslala oznámenie o výhradách trinástim dodávatelom ODM, vrátane odvolateliek (dalej len "oznámenie o výhradách"), v ktorom uviedla, ze tieto spolocnosti porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([7]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3, dalej len "Dohoda o EHP") tým, ze sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa ODM v období od 5. februára 2004 do 29. júna 2009, ktorý spocíval v koordinovaní ich správania v súvislosti s verejnými sútazami, ktoré vyhlásili dvaja výrobcovia pocítacov, a to spolocnosti Dell a HP. 16 Dna 29. októbra 2012 odvolatelky zaslali Komisii svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách. Ústne vypocutie sa konalo 29. a 30. novembra 2012 a zúcastnili sa na nom vsetci adresáti oznámenia o výhradách. 17 Dna 18. februára 2014 Komisia prijala dve doplnujúce oznámenia o výhradách na úcely, podla jej názoru, doplnenia, zmeny a vysvetlenia výhrad zaslaných niektorým adresátom oznámenia o výhradách v súvislosti s ich zodpovednostou za údajné porusenie. Dna 1. júna 2015 Komisia prijala dalsie dodatocné oznámenie o výhradách. Cielom tohto nového oznámenia bolo doplnit predchádzajúce dve oznámenia o výhradách zaslaním výhrad vznesených v týchto oznámeniach dalsím právnym subjektom patriacim do skupín podnikov (materským spolocnostiam alebo zlucovaným subjektom), ktoré uz boli adresátmi prvého oznámenia o výhradách. Adresáti oznámení o výhradách z 18. februára 2014 a z 1. júna 2015 písomne oznámili svoje stanoviská Komisii, avsak nepoziadali o uskutocnenie vypocutia. 18 Dna 21. októbra 2015 prijala Komisia sporné rozhodnutie. 19 Komisia sa v tomto rozhodnutí domnievala, ze úcastníci kartelu koordinovali svoje sútazné správanie prinajmensom od 23. júna 2004 do 25. novembra 2008. Spresnila, ze táto koordinácia sa uskutocnovala prostredníctvom siete paralelných dvojstranných kontaktov. Uviedla, ze úcastníci kartelu sa usilovali prispôsobit svoje objemy na trhu a zabezpecit, ze ceny zostanú na vyssích úrovniach, ako by boli v prípade neexistencie týchto dvojstranných kontaktov. 20 Komisia v spornom rozhodnutí spresnila, ze koordinácia medzi úcastníkmi kartelu sa týkala zákazníckych úctov spolocností Dell a HP. Podla Komisie okrem dvojstranných rokovaní so svojimi dodávatelmi ODM Dell a HP uplatnovali standardizované postupy verejnej sútaze, ktoré sa konali minimálne kazdý stvrtrok. Zdôraznila, ze clenovia kartelu pouzívali siet dvojstranných kontaktov na manipuláciu týchto verejných sútazí, cím obchádzali snahu ich zákazníkov stimulovat cenovú hospodársku sútaz. 21 Podla Komisie pravidelné výmeny informácií okrem iného umoznili clenom kartelu nadobudnút velmi podrobné znalosti o zámeroch ich konkurentov este predtým, nez sa zapojili do verejnej sútaze, co im umoznilo predvídat ich sútaznú stratégiu. 22 Komisia dalej uviedla, ze clenovia kartelu si v pravidelných intervaloch vymienali informácie o cenách týkajúce sa konkrétnych zákazníckych úctov, ako aj informácie nesúvisiace s cenou, ako je súcasná výrobná kapacita a kapacita dodávok, stav zásob, situácia s ohladom na kvalifikáciu, okamih uvedenia nových výrobkov alebo zlepsení. Navyse uviedla, ze dodávatelia ODM monitorovali konecné výsledky skoncených verejných sútazí, konkrétne poradie, dosiahnutú cenu a objem. 23 Komisia tiez uviedla, ze dodávatelia ODM s vedomím, ze musia svoje kontakty udrziavat v tajnosti pred svojimi zákazníkmi, pouzívali pre vzájomný kontakt také prostriedky, ktoré povazovali za dostatocne vhodné na dosiahnutie zelaných výsledkov. Dalej spresnila, ze snaha uskutocnit stretnutie na úcely organizácie pravidelných viacstranných stretnutí medzi týmito dodávatelmi v roku 2003 nebola úspesná po tom, co bol o nej informovaný jeden zo zákazníkov. Podla Komisie namiesto týchto stretnutí dochádzalo k dvojstranným kontaktom, najmä vo forme telefonických hovorov a niekedy aj elektronických správ, aj na súkromné adresy elektronickej posty a prostredníctvom sluzieb okamzitých správ alebo na stretnutiach predovsetkým na úrovni manazérov zákazníckych úctov na svetovej úrovni. 24 Komisia konstatovala, ze úcastníci kartelu pravidelne udrzovali kontakt a ze ku kontaktom, najmä telefonickým, dochádzalo castejsie v case konania verejných sútazí, v priebehu ktorých dochádzalo k viacerým hovorom denne medzi niektorými dvojicami úcastníkov kartelu. Spresnila, ze vo vseobecnosti kontakty medzi niektorými dvojicami úcastníkov kartelu boli výrazne vyssie nez medzi inými. 25 Zodpovednost odvolateliek bola konstatovaná jednak z dôvodu priamej úcasti spolocnosti TSST KR na karteli od 23. júna 2004 do 17. novembra 2008, najmä pokial ide o koordináciu s inými konkurentmi vo vztahu k spolocnostiam Dell a HP, a jednak z dôvodu uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou TSST Japonsko na jej dcérsku spolocnost pocas celého obdobia porusenia, ako to tvrdí Komisia. 26 Pokial ide o výpocet sumy pokuty ulozenej odvolatelkám, Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003. 27 Na úcely stanovenia základnej sumy pokuty sa Komisia najskôr domnievala, ze vzhladom na výrazné rozdiely v dlzke trvania úcasti dodávatelov ODM na karteli a s cielom lepsie odzrkadlit skutocný vplyv kartelu bolo vhodné pouzit rocný priemer vypocítaný na základe skutocnej hodnoty predajov dosiahnutých dotknutými podnikmi za celé kalendárne mesiace ich jednotlivej úcasti na porusení. 28 Komisia takto vysvetlila, ze hodnota predaja sa vypocítala na základe predaja ODM urcených pre prenosné a stolové pocítace a vyfakturovaných spolocnostiam HP a Dell nachádzajúcim sa v EHP. 29 Komisia sa okrem toho domnievala, ze vzhladom na to, ze protisútazné správanie voci spolocnosti HP zacalo neskôr, a s cielom zohladnit vývoj kartelu by sa relevantná hodnota predaja mala vypocítat samostatne pre HP a Dell a mali by sa uplatnit dva koeficienty násobenia v závislosti od dlzky trvania. 30 Komisia dalej rozhodla, ze vzhladom na to, ze dohody o cenovej koordinácii patria uz na základe svojej povahy medzi najzávaznejsie porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP a ze islo o kartel s pôsobnostou minimálne na území EHP, percentuálny podiel uplatnený z dôvodu závaznosti v tomto prípade predstavoval 16 % pre vsetkých adresátov sporného rozhodnutia. Okrem toho Komisia uviedla, ze vzhladom na okolnosti prejednávanej veci sa rozhodla pripocítat na úcely odstrasenia sumu vo výske 16 %. 31 Napokon kedze upravená základná suma pokuty ulozenej odvolatelkám dosiahla strop stanovený na 10 % ich obratu, Komisia musela pristúpit k novej úprave na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 32 Výrok sporného rozhodnutia v casti, v ktorej sa týka odvolateliek, znie takto: "Clánok 1 Tieto podniky porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili v uvedených obdobiach na jedinom a pokracujúcom porusovaní, zlozenom z viacerých samostatných porusení v odvetví optických diskových mechaník s pôsobnostou na celom území EHP, ktoré spocívalo dohodách o koordinácii cien: ... e) [odvolatelky] od 23. júna 2004 do 17. novembra 2008 za svoju koordináciu voci spolocnostiam Dell a HP; ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ... e) [odvolatelky], zodpovedné spolocne a nerozdielne: 41304000 eur; ..." III. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 33 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 5. januára 2016 podali odvolatelky zalobu v prvom rade na úplné alebo ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia, a subsidiárne na znízenie výsky pokuty, ktorá im bola ulozená. 34 Na podporu svojej zaloby odvolatelky uviedli devät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu, druhý na nedostatku právomoci Komisie uplatnit clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP, tretí na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení pri stanovení geografického rozsahu porusenia, stvrtý na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení pri konstatovaní jediného a pokracujúceho porusenia, piaty na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení, pokial ide o ich údajnú vedomost o celom porusení, siesty na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení v súvislosti s dátumom zaciatku ich úcasti na karteli, siedmy na nedostatku dôkazov, pokial ide o ich úcast na zosúladených postupoch alebo protisútazných dohodách, ôsmy na porusení práva na riadnu správu vecí verejných vzhladom na neprimeranú dlzku trvania vysetrovania a deviaty, predlozený subsidiárne, na nesprávnych posúdeniach, ktorých sa Komisia dopustila pri výpocte výsky pokuty. 35 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol tieto zalobné dôvody a v dôsledku toho zamietol zalobu v celom jej rozsahu. IV. Návrhy úcastníkov konania 36 Odvolatelky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, - zrusil alebo znízil výsku pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím ulozená, - ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy vynalozené v prvostupnovom konaní, ako aj v odvolacom konaní a - nariadil akékolvek primerané opatrenie s prihliadnutím na okolností veci. 37 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelkám povinnost nahradit vsetky trovy vynalozené v tomto konaní. V. O odvolaní 38 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú styri odvolacie dôvody, ktoré sa v podstate týkajú toho, ako Vseobecný súd posúdil po prvé konstatovanie Komisie, ze jediné a pokracujúce porusenie, ktoré im vytýkala, pozostávalo z viacerých samostatných porusení, po druhé existenciu jediného a pokracujúceho porusenia, po tretie právo na obhajobu a po stvrté právomoc Komisie. A. O prvom odvolacom dôvode 1. Argumentácia úcastníkov konania 39 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri preskúmaní prvých troch castí prvého zalobného dôvodu na zrusenie spocívajúceho v porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu tým, ze potvrdil, ze predmetné jediné a pokracujúce porusenie pozostáva z viacerých samostatných porusení, pricom táto "duálna" kvalifikácia sa v oznámení o výhradách neuvádza. 40 Tento odvolací dôvod pozostáva z dvoch castí. 41 Komisia na úvod tvrdí, ze Vseobecný súd potvrdil záver uvedený v spornom rozhodnutí, ze odvolatelky sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení. V dôsledku toho sa domnieva, ze tvrdenia uvádzané odvolatelkami v súvislosti so záverom, ktorý je formulovaný incidencne a podla ktorého toto porusenie pozostáva z viacerých samostatných porusení, sú neúcinné. a) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu 42 V prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorá obsahuje tri výhrady, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri analýze prvej casti prvého zalobného dôvodu, ktorý uplatnili v prvostupnovom konaní a ktorý sa týka porusenia práva na obhajobu. 43 Komisia vo vseobecnosti po prvé tvrdí, ze je nesprávne tvrdit, ze úvahy týkajúce sa samostatných porusení uviedla az vo fáze sporného rozhodnutia. Vseobecný súd v bode 60 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze Komisia v odôvodneniach 308, 353 a 354 oznámenia o výhradách odkázala na súbor porusení, dohôd alebo zosúladených postupov. Vseobecný súd tiez v bodoch 61 az 63 tohto rozsudku z odpovede odvolateliek na oznámenie o výhradách oprávnene vyvodil, ze odvolatelky pochopili, co sa im vytýka, a ze sa mohli bránit, pokial ide o vsetky dvojstranné kontakty uplatnené v ich neprospech. Vseobecný súd okrem toho v bodoch 56 a 57 tohto rozsudku správne vyhlásil, ze pojem "jediné a pokracujúce porusenie" predpokladá súbor správaní zúcastnených subjektov, ktoré sledujú ten istý protisútazný hospodársky ciel, a ze zo samotného pojmu "jediné a pokracujúce porusenie" vyplýva, ze takéto porusenie predpokladá súbor správaní alebo porusení. Odvolatelky boli teda vypocuté tak v súvislosti s dotknutým súborom porusení, ako aj v súvislosti s dodatocnými kritériami, ktoré je potrebné splnit, aby sa mohla konstatovat existencia jediného a pokracujúceho porusenia. 44 Po druhé, na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Komisia na Vseobecnom súde tvrdila, ze vypocula adresátov sporného rozhodnutia v súvislosti s predmetnými samostatnými poruseniami. Po tretie judikatúra vyplývajúca z rozsudku zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([8]C-441/11 P, [9]EU:C:2012:778), a z rozsudku Vseobecného súdu z 10. októbra 2014, Soliver/Komisia ([10]T-68/09, [11]EU:T:2014:867), je irelevantná, kedze odvolatelky boli pocas správneho konania schopné pochopit, ze im bolo vytýkané kazdé zo správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie. Po stvrté z rozsudku zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([12]C-441/11 P, [13]EU:C:2012:778), konkrétne vyplýva, ze adresáti rozhodnutia musia byt vypocutí v súvislosti s jediným a pokracujúcim porusením a v súvislosti so správaniami, ktoré ho tvoria. V prejednávanej veci ide o takýto prípad. Okrem toho z tohto posledného uvedeného rozsudku tiez vyplýva, ze hoci v oznámení o výhradách neboli vytýkané správania jasne kvalifikované ako obmedzenejsie porusenia v rozpore s ich právom na obhajobu, nie je to v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá takúto kvalifikáciu nevyzaduje, pokial úcastníci konania boli vypocutí v súvislosti s predmetnými správaniami. 1) Prvá výhrada prvej casti prvého odvolacieho dôvodu 45 Podla odvolateliek mal Vseobecný súd potom, ako v bodoch 55 a 56 napadnutého rozsudku správne uviedol judikatúru týkajúcu sa pojmu "jediné a pokracujúce porusenie", ked pripomenul, ze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ môze vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho konania a dalej, ze jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto správania by mohli samy osebe tiez predstavovat porusenie clánku 101 ZFEÚ, v bodoch 57 a 58 tohto rozsudku konstatovat, ze tento pojem nevyhnutne nepredpokladá existenciu porusení mensieho rozsahu. 46 Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neuznal, ze Komisia mala jasne analyzovat a kvalifikovat kazdé samostatné porusenie mensieho rozsahu. Kazdá dodatocná právna kvalifikácia aktu alebo skupiny aktov v spornom rozhodnutí musí byt pocas správneho konania jasne stanovená, aby mohli byt úcastníci konania vypocutí a mohli riadne uplatnit svoje právo na obhajobu. Samotná skutocnost, ze sporné rozhodnutie obsahuje dodatocné zistenie, ktoré nie je uvedené v oznámení o výhradách, mala viest Vseobecný súd k tomu, aby konstatoval porusenie práv odvolateliek na obhajobu, co vsak neurobil, a konal tak v rozpore s rozsudkom zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([14]C-441/11 P, [15]EU:C:2012:778), a rozsudkom Vseobecného súdu z 10. októbra 2014, Soliver/Komisia ([16]T-68/09, [17]EU:T:2014:867). 47 Komisia tvrdí, ze odvolatelky skreslujú napadnutý rozsudok tým, ze naznacujú, ze vychádzajú z predpokladu, ze pojem "jediné a pokracujúce porusenie" nevyhnutne predpokladá existenciu samostatných obmedzenejsích porusení. Vseobecný súd vsak v bodoch 55 az 57 tohto rozsudku nezmienil nevyhnutnost, ale moznost. Rovnako tak odvolatelky z rozsudku z 10. októbra 2014, Soliver/Komisia ([18]T-68/09, [19]EU:T:2014:867), nesprávne vyvodzujú, ze Vseobecný súd by nezrusil dotknuté sporné rozhodnutie vo veci, v ktorej bol vydaný tento posledný uvedený rozsudok, ak by tvrdenie o jedinom a pokracujúcom porusení predpokladalo aj tvrdenie o samostatných poruseniach mensieho rozsahu. V kazdom prípade bola úcast odvolateliek na jedinom a pokracujúcom porusení potvrdená a odvolatelky boli vypocuté v súvislosti so správaniami tvoriacimi toto porusenie. Vseobecný súd teda oprávnene dospel v bode 58 napadnutého rozsudku k záveru, ze medzi oznámením o výhradách a sporným rozhodnutím neexistuje nijaký nesúlad a ze právo na obhajobu bolo dodrzané. 2) Druhá výhrada prvej casti prvého odvolacieho dôvodu 48 Odvolatelky tvrdia, ze rozhodnutie síce môze doplnit a zmenit analýzu obsiahnutú v oznámení o výhradách, aby sa zohladnili odpovede úcastníkov konania, nemôze vsak uviest dalsie zistenia týkajúce sa samostatných porusení. 49 Vseobecný súd sa vsak v bode 59 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zastával opacný názor. Vseobecný súd namiesto toho, aby uplatnil judikatúru správne uvedenú v bode 51 tohto rozsudku, jednoducho konstatoval, ze konecné závery rozhodnutia nemusia nevyhnutne vo vsetkých bodoch zodpovedat predbeznej kvalifikácii v oznámení o výhradách, a odkázal na judikatúru citovanú v bode 53 uvedeného rozsudku. Vseobecný súd pritom opomenul, ze volnost Komisie je odôvodnená len na úcely zohladnenia pripomienok úcastníkov konania a nie na úcely uvedenia dalsích zistení. 50 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd správne uplatnil judikatúru týkajúcu sa práva byt vypocutý. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Vseobecný súd nebol povinný uplatnit v bode 59 napadnutého rozsudku judikatúru citovanú v bode 51 tohto rozsudku. Po prvé ich argumentácia je neúcinná, pretoze tento bod 59 obsahuje dôvod, ktorý nie je nevyhnutný na podporu záveru uvedeného v bodoch 64 az 66 uvedeného rozsudku. Po druhé úvahy odvolateliek spocívajú na údajnom významnom rozdiele medzi oznámením o výhradách a sporným rozhodnutím, ktorý neexistuje. Po tretie body 51 a 53 napadnutého rozsudku neodkazujú na odlisnú judikatúru. Po stvrté kedze odvolatelky v odpovedi na oznámenie o výhradách popreli, ze by sa zúcastnili na akomkolvek protiprávnom kontakte, a tvrdili, ze kritériá potrebné na konstatovanie jediného a pokracujúceho porusenia neboli splnené, Komisia bola oprávnená zohladnit tieto tvrdenia a vlozit odôvodnenie 352 do sporného rozhodnutia. 3) Tretia výhrada prvej casti prvého odvolacieho dôvodu 51 Odvolatelky tvrdia, ze na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v bodoch 60 az 64 napadnutého rozsudku, Komisia v oznámení o výhradách nekonstatovala iné porusenia ako jediné a pokracujúce porusenie. Nijaký iný akt, skupina aktov ani nijaký druh správania nie je v tomto oznámení predmetom dodatocnej právnej kvalifikácie, ktorá by sa odlisovala od právnej kvalifikácie jediného a pokracujúceho porusenia. 52 Vseobecný súd dospel v bodoch 60 az 63 napadnutého rozsudku k nesprávnemu záveru, ze oznámenie o výhradách umoznilo odvolatelkám vyjadrit sa k iným poruseniam nez k predmetnému jedinému a pokracujúcemu poruseniu. Jediné dva odkazy na samostatné porusenia uvedené v oznámení o výhradách nemajú stupen jasnosti pozadovaný judikatúrou citovanou v bode 52 tohto rozsudku a toto oznámenie neobsahuje nijakú kvalifikáciu ani jasný opis porusení odlisných od jediného a pokracujúceho porusenia. Samotné vecné opisy nemôzu byt v tomto ohlade postacujúce. 53 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí Vseobecný súd, odpoved odvolateliek na oznámenie o výhradách nepodporuje tvrdenie, ze odvolatelky mali moznost úcinne odpovedat na samostatné porusenia. Táto odpoved sa vztahuje len na dôkazy týkajúce sa jediného a pokracujúceho porusenia a netýka sa nijakého samostatného porusenia. 54 Komisia tvrdí, ze oznámenie o výhradách obsahuje tvrdenie o samostatných poruseniach, co Vseobecný súd správne uznal. Po prvé tvrdenie, ze oznámenie o výhradách neobsahuje inú právnu kvalifikáciu ako kvalifikáciu jediného a pokracujúceho porusenia, je neúcinné, lebo napadnutý rozsudok vychádza z predpokladu, ze jedinou právnou kvalifikáciou predmetného porusenia je právna kvalifikácia jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré samo osebe predpokladá súbor správaní alebo porusení. Po druhé Vseobecný súd oprávnene dospel k záveru, ze z oznámenia o výhradách vyplýva, ze toto porusenie pozostáva z viacerých samostatných porusení. Toto oznámenie vymedzilo dosah a povahu správania odvolateliek, konkrétne sériu dvojstranných dohôd o koordinácii cien, ktoré Komisia povazovala za porusenie clánku 101 ZFEÚ. Vseobecný súd teda v bodoch 61 az 63 napadnutého rozsudku správne tvrdil, ze odvolatelky boli schopné pochopit tvrdenia Komisie. Po tretie na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, odkaz na "právnu kvalifikáciu" vykonaný v bode 61 tohto rozsudku nemôze znamenat právnu kvalifikáciu, ktorá presahuje rámec záveru týkajúceho sa jediného a pokracujúceho porusenia. Po stvrté odvolatelky umelo rozlisujú medzi jediným a pokracujúcim porusením a samostatnými poruseniami, ktoré ho tvoria. Judikatúra Súdneho dvora navyse oprávnuje Komisiu kvalifikovat urcité skutkové okolnosti az vo fáze jej rozhodnutia, pokial mali úcastníci konania prílezitost vyjadrit sa ku skutkovým zisteniam Komisie, a v rozsahu, v akom boli v oznámení o výhradách uvedené relevantné právne zásady a skutkové okolnosti. b) Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu 55 V druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý obsahuje tri výhrady, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení v odôvodnení napadnutého rozsudku tým, ze zamietol druhú a tretiu cast prvého zalobného dôvodu, ktorý uplatnili v prvostupnovom konaní. 56 Odvolatelky na Vseobecnom súde tvrdili, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia týkajúce sa právnej kvalifikácie údajných samostatných porusení je nedostatocné alebo rozporuplné, kedze táto kvalifikácia nebola uvedená ani odôvodnená. Toto odôvodnenie preto neumoznilo odvolatelkám pochopit povahu a rozsah porusenia, ktoré im bolo vytýkané, neobsahovalo relevantné úvahy a vykazovalo vnútorné rozpory. 1) Prvá výhrada druhej casti prvého odvolacieho dôvodu 57 Odvolatelky po prvé tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdená tým, ze v bodoch 76 az 78, ako aj 81 a 82 napadnutého rozsudku predpokladal, ze jediné a pokracujúce porusenie pozostáva z individuálnych porusení. 58 Po druhé Vseobecný súd tým, ze v bodoch 78, 80 a 82 tohto rozsudku konstatoval, ze jednotlivé individuálne kontakty predstavujú samostatné porusenia, sám vykonal kvalifikáciu skutkových okolností, co zasahuje do právomocí, ktoré Komisii priznáva clánok 101 ZFEÚ. Komisia pritom v spornom rozhodnutí len raz odkázala - v odôvodnení 352 sporného rozhodnutia - na iné porusenia, nez je jediné a pokracujúce porusenie, bez toho, aby uviedla individuálne a dvojstranné kontakty. 59 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd správne dospel k záveru, ze odôvodnenia sú v súlade s výrokom sporného rozhodnutia. Tvrdenia odvolateliek vychádzajú z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Po prvé Vseobecný súd nedospel v bode 78 tohto rozsudku k záveru, ze kazdý dvojstranný kontakt predstavuje samostatné porusenie. Vseobecný súd v bode 80 rozsudku iba pripomenul, ze príloha I sporného rozhodnutia obsahuje zoznam kontaktov, ktoré môzu predstavovat porusenia. Vseobecný súd vsak v bodoch 70 az 87 toho istého rozsudku nezaujal stanovisko ani k návrhom Komisie, ani k otázke, ci dvojstranné kontakty skutocne predstavovali samostatné porusenia. Po druhé Komisia subsidiárne tvrdí, ze nijaký zo záverov uvedených v bodoch 80 az 84 napadnutého rozsudku nevychádza z predpokladu, ze zistené jednotlivé individuálne kontakty predstavujú samostatné porusenia. Tvrdenia odvolateliek sú teda neúcinné. 2) Druhá výhrada druhej casti prvého odvolacieho dôvodu 60 Podla odvolateliek sa Vseobecný súd dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení aj v bodoch 76 az 79 napadnutého rozsudku. Po prvé neodpovedal na tvrdenie odvolateliek, ze odôvodnenie 352 sporného rozhodnutia nepostacuje na odôvodnenie clánku 1 tohto rozhodnutia. Vseobecný súd v bode 76 tohto rozsudku len konstatuje, ze medzi týmto odôvodnením a týmto clánkom 1 neexistuje nijaký nesúlad. Po druhé bod 77 uvedeného rozsudku predpokladá, ze jediné a pokracujúce porusenie nevyhnutne zahrna samostatné porusenia. Po tretie rovnaká domnienka sa vztahuje na bod 78 toho istého rozsudku. Bolo by totiz nesprávne tvrdit, ze Komisia v odôvodneniach 303 a 346 sporného rozhodnutia konstatovala, ze individuálne kontakty porusujú aj clánok 101 ZFEÚ. Po stvrté Vseobecný súd opomenul vlastnú judikatúru týkajúcu sa velmi podobných tvrdení. 61 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd oprávnene dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie neobsahuje nijaký rozpor. Odpovedal na tvrdenia, na ktorých sú zalozené výhrady odvolateliek, a nebol teda povinný odpovedat na tvrdenia o nesúlade po tom, co konstatoval neexistenciu akéhokolvek nesúladu. 3) Tretia výhrada druhej casti prvého odvolacieho dôvodu 62 Na úcely odmietnutia tvrdenia uvedeného v prvostupnovom konaní, ktoré je zalozené na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia, sa Vseobecný súd dopustil v bodoch 80 az 82 a 85 napadnutého rozsudku viacerých nesprávnych právnych posúdení. 63 V bode 80 tohto rozsudku Vseobecný súd neodpovedal na výhrady odvolateliek. Sporné rozhodnutie ani jeho príloha I totiz neobsahujú závery o samostatných poruseniach uvedených v clánku 1 tohto rozhodnutia. Skutocnost, ze Vseobecný súd tvrdí, ze "Komisia opisuje jasne a jednoznacne fungovanie kartelu, uplatnenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ na uvádzané správania a osoby zodpovedné za kartel", je irelevantné, kedze toto tvrdenie sa netýka týchto samostatných porusení, ale jediného a pokracujúceho porusenia. Vseobecný súd tak neodpovedá na tvrdenie, ze odôvodnenie 352 a clánok 1 uvedeného rozhodnutia, aj keby sa vykladali spolocne, nie sú jasné, pokial ide o rozsah uvedených samostatných porusení. 64 Navyse tvrdenie uvedené v bode 81 napadnutého rozsudku, podla ktorého skutocnost, ze tie isté samostatné porusenia nezahrnajú dodatocnú právnu kvalifikáciu, ktorá môze byt podrobne vysvetlená, nepredstavuje nedostatocné odôvodnenie uvedeného rozhodnutia odporujúce judikatúre, vychádza z nesprávneho predpokladu, ze kvalifikácia jediného a pokracujúceho porusenia sama osebe predpokladá súbor správaní alebo porusení. 65 V bode 82 tohto rozsudku sa Vseobecný súd dopustil dalsieho pochybenia, ked tvrdil, ze samostatné porusenia zodpovedajú v spornom rozhodnutí jednotlivým údajným dvojstranným kontaktom, hoci toto rozhodnutie tieto kontakty nekvalifikuje. 66 V bode 85 uvedeného rozsudku Vseobecný súd nesprávne pochopil zalobu, ktorú vykladal v tom zmysle, ze uvádza podrobné tvrdenia týkajúce sa jednotlivých kontaktov, co potvrdzuje, ze sporné rozhodnutie obsahuje dostatocné odôvodnenie a ze odvolatelkám bolo umoznené sa úcinne bránit. 67 Komisia zastáva názor, ze Vseobecný súd oprávnene dospel k záveru, ze splnila povinnost odôvodnenia. Po prvé Komisia nie je povinná vyjadrit sa ku skutocnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé. Vseobecný súd dospel v bodoch 80 az 84 napadnutého rozsudku správne k záveru, ze sporné rozhodnutie dostatocne podrobne opisuje relevantné skutocnosti a jasne uvádza povahu a rozsah správania vytýkaného odvolatelkám, spôsob, akým sa na toto správanie uplatnuje clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, a podporné dôkazy. Po druhé medzi zistením jednoduchých porusení a zistením jediného a pokracujúceho porusenia existuje rozdiel len v miere. Komisia tak nebola povinná poskytnút podrobnejsie odôvodnenie, kedze zistenie samostatných porusení je len vedlajsím záverom, ktorý má druhoradý význam vo vztahu k hlavnému zisteniu jediného a pokracujúceho porusenia. Po tretie odvolatelky umelo rozlisujú medzi jediným a pokracujúcim porusením a samostatnými poruseniami, ktoré ho tvoria. Kedze tieto porusenia sa týkajú úplne tých istých skutkových okolností a dôkazov, argumentácia odvolateliek týkajúca sa jednotlivých individuálnych kontaktov slúzi na spochybnenie zistenia jediného a pokracujúceho porusenia, ako aj zistenia samostatných porusení. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 68 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked potvrdil, ze jediné a pokracujúce porusenie pozostáva z viacerých samostatných porusení a ze táto duálna kvalifikácia pouzitá v spornom rozhodnutí bola skutocne uvedená v oznámení o výhradách a bola v tomto rozhodnutí skutocne odôvodnená. 69 V tejto súvislosti treba uviest, ze v clánku 1 písm. e) sporného rozhodnutia Komisia v podstate konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia a existenciu "viacerých samostatných porusení" tvoriacich toto jediné a pokracujúce porusenie. 70 V tomto kontexte treba tiez uviest, ze cielom prvého odvolacieho dôvodu je spochybnit len spôsob, akým Vseobecný súd posúdil toto posledné uvedené konstatovanie, ktoré sa týka existencie viacerých samostatných porusení. Tento odvolací dôvod sa naopak netýka toho, ako Vseobecný súd posúdil záver uvedený v tomto ustanovení, podla ktorého sa odvolatelky zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení. 71 Z toho vyplýva - na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia - ze kedze Komisia v prejednávanej veci zalozila sporné rozhodnutie na dvoch samostatných konstatovaniach porusenia, uvedený odvolací dôvod nemozno bez dalsieho zamietnut ako neúcinný. a) Úvodné pripomienky 72 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ môze vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho konania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho konania by mohli samy osebe a posudzované samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak sú teda jednotlivé konania súcastou "celkového plánu" z dôvodu ich zhodného ciela narúsajúceho hospodársku sútaz na vnútornom trhu, je Komisia oprávnená pripísat zodpovednost za tieto konania v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens,[20]C-441/11 P, [21]EU:C:2012:778, bod [22]41 a citovanú judikatúru). 73 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a pokracujúcom porusení vlastným správaním, ktoré patrí pod pojmy "dohoda" alebo "zosúladený postup" s protisútazným cielom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom bolo prispiet k poruseniu v celom rozsahu, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci tohto porusenia pocas celej doby svojej úcasti na uvedenom porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens,[23]C-441/11 P, [24]EU:C:2012:778, bod [25]42 a citovanú judikatúru). 74 Ako uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, úcast podniku na jedinom a pokracujúcom porusení nevyzaduje jeho priamu úcast na vsetkých protisútazných úkonoch, z ktorých pozostáva toto porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2020, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia, [26]C-702/19 P, [27]EU:C:2020:857, bod [28]82 ako aj citovanú judikatúru). 75 Prvý odvolací dôvod je potrebné preskúmat so zretelom na tieto skutocnosti. b) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu 76 V prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, ze Komisia neporusila ich právo na obhajobu. Po prvé Vseobecný súd v bodoch 57 a 58 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze pojem "jediné a pokracujúce porusenie" predpokladá existenciu samostatných porusení mensieho významu. Po druhé Vseobecný súd v bode 59 napadnutého rozsudku konstatoval, ze konecné závery rozhodnutia nemusia nevyhnutne vo vsetkých bodoch zodpovedat predbeznej kvalifikácii v oznámení o výhradách, a opomenul spresnit, ze táto volnost kvalifikácie Komisie je odôvodnená len na úcely zohladnenia pripomienok úcastníkov konania, a nie na úcely predlozenia dodatocných zistení. Po tretie Vseobecný súd v bodoch 60 az 64 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze Komisia v oznámení o výhradách konstatovala aj iné porusenia nez jediné a pokracujúce porusenie. 77 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze pojem "jediné a pokracujúce porusenie" predpokladá súbor konaní, ktoré môzu tiez samy osebe predstavovat porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Hoci súbor konaní mozno za podmienok uvedených v bodoch 72 a 73 tohto rozsudku kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie, nemozno z toho vyvodit, ze kazdé z týchto konaní treba samo osebe a izolovane vzaté nevyhnutne kvalifikovat ako samostatné porusenie tohto ustanovenia. Na tento úcel musí totiz Komisia este identifikovat a ako také kvalifikovat kazdé z uvedených konaní a následne predlozit dôkaz o zapojení dotknutého podniku, ktorému sú pripísané. 78 V tomto zmysle Súdny dvor vsak uz rozhodol, ze takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a pokracujúce porusenie, je vhodné iba vtedy, ak na jednej strane uvedenému podniku bolo v správnom konaní umoznené oboznámit sa s tým, ze mu je rovnako vytýkané kazdé zo správaní tvoriacich porusenie, a teda bránit sa v tomto smere, a ak na druhej strane je toto rozhodnutie v tejto súvislosti dostatocne jasné (pozri analogicky rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens,[29]C-441/11 P, [30]EU:C:2012:778, bod [31]46). 79 Po druhé, pokial ide o právo na obhajobu, podla ustálenej judikatúry vyplýva, ze dodrzanie tohto práva v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Únie, ktorá musí byt Komisiou plne zachovaná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., [32]C-93/13 P a C-123/13 P, [33]EU:C:2015:150, bod [34]94, ako aj citovanú judikatúru). 80 Nariadenie c. 1/2003 stanovuje, ze úcastníkom konania ja zaslané oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uvádzat vsetky základné údaje, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Takéto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcie. Táto zásada najmä vyzaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému Komisia zvazuje ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti svedciace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby uvedený podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voci nemu bolo zacaté (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [35]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, [36]EU:C:2009:500, body [37]35 a [38]36, ako aj citovanú judikatúru). 81 Je pravda, ako pripomenul generálny advokát v bode 88 svojich návrhov, ze Komisia môze vo svojom konecnom rozhodnutí spresnit právnu kvalifikáciu skutkových okolností, ktoré predbezne zohladnila v oznámení o výhradách, s prihliadnutím na skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania, bud aby upustila od výhrad alebo námietok, ktoré sa preukázali ako nedôvodné, alebo aby zo skutkového aj právneho hladiska vystavala a doplnila svoje tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uvádza (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [39]C-448/11 P, neuverejnený, [40]EU:C:2013:801, body [41]42 az [42]44). To vsak znamená, ze Komisia musí v oznámení o výhradách uviest akúkolvek právnu kvalifikáciu skutocností, ktoré zamýsla uviest vo svojom konecnom rozhodnutí. 82 Z toho vyplýva, ze právo dotknutého podniku na obhajobu je z dôvodu nesúladu medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím porusené len pod podmienkou, ze výhrada uvedená v konecnom rozhodnutí nebola uvedená v oznámení o výhradách alebo ze v nom nebola uvedená takým spôsobom, ktorý by adresátom oznámenia o výhradách umoznil úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci konania zacatého voci nim. 83 V nadväznosti na to, pokial má Komisia v úmysle vytýkat adresátom oznámenia o výhradách nielen jediné a pokracujúce porusenie, ale aj kazdé zo správaní tvoriacich toto porusenie oddelene ako samostatné porusenia, respektovanie práva týchto adresátov na obhajobu vyzaduje, aby Komisia v tomto oznámení uviedla skutocnosti potrebné na to, aby im umoznila pochopit, ze ich Komisia stíha za uvedené jediné a pokracujúce porusenie, ako aj za kazdé z týchto samostatných porusení. 84 Vseobecný súd v bodoch 50 az 53 napadnutého rozsudku oprávnene pripomenul zásady týkajúce sa dodrziavania práva na obhajobu v rámci konania, ktorého cielom je konstatovat porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Dalej v bodoch 55 a 56 tohto rozsudku pripomenul niektoré aspekty pojmu "jediné a pokracujúce porusenie", a najmä to, ze tento pojem predpokladá súbor správaní rôznych zúcastnených subjektov, ktoré sledujú ten istý protisútazný hospodársky ciel. 85 Vzhladom vsak na to, co bolo uvedené v bode 83 tohto rozsudku, Vseobecný súd nemohol z bodu 57 napadnutého rozsudku vyvodit, ze samotný pojem "jediné a pokracujúce porusenie" predpokladá "súbor správaní alebo porusení" a ze odvolatelky nemôzu tvrdit, ze Komisia zahrnula dodatocnú právnu kvalifikáciu do clánku 1 sporného rozhodnutia, ked okrem jediného a pokracujúceho porusenia uviedla, ze toto jediné a pokracujúce porusenie pozostáva z viacerých "samostatných porusení". Takýto záver totiz vychádza z nesprávneho predpokladu, ze kazdé zo správaní spadajúcich pod jediné a pokracujúce porusenie predstavuje samostatné porusenie, co tak nevyhnutne nemusí byt. 86 Rovnako treba uviest, ze hoci Vseobecný súd v bode 53 napadnutého rozsudku správne pripomenul zásady týkajúce sa dodrziavania práva na obhajobu v rámci konania, ktorého cielom je konstatovat porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ako to v podstate urobil aj v bode 59 tohto rozsudku, nemohol z toho vyvodit, ze samotná zmienka v oznámení o výhradách o moznosti kvalifikovat uvedené správania ako "samostatné porusenia" je postacujúca z hladiska poziadaviek pripomenutých v bodoch 77 az 83 tohto rozsudku. 87 Konkrétne samotná zmienka v oznámení o výhradách o moznosti takejto klasifikácie "samostatných porusení" v rámci analýzy týkajúcej sa jediného a pokracujúceho porusenia nemôze postacovat na to, aby dotknutý podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré bolo voci nemu zacaté v súvislosti s týmito samostatnými poruseniami. 88 Vseobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Odvolatelky totiz nemohli vzhladom na neexistenciu akejkolvek jasnej informácie v oznámení o výhradách pochopit, ze Komisia ich zamýslala stíhat nielen za jediné a pokracujúce porusenie vytýkané im v tomto oznámení, ale aj za viacero samostatných porusení spocívajúcich v rôznych dvojstranných kontaktoch uvedených v oznámení o výhradách. 89 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nemohol bez toho, aby sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnút, ze Komisia neporusila právo odvolateliek na obhajobu, hoci oznámenie o výhradách neobsahovalo podstatné skutocnosti, ktoré sa voci nim uvádzali v súvislosti s týmito samostatnými poruseniami, najmä zamýslanú kvalifikáciu správaní, ktoré sa im vytýkali. 90 Prvej casti prvého odvolacieho dôvodu je preto potrebné vyhoviet. c) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu 91 V druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, ze Komisia v spornom rozhodnutí neuviedla rozporuplné a nedostatocné odôvodnenie. Vseobecný súd v bodoch 76 az 85 napadnutého rozsudku po prvé vychádzal z toho, ze jediné a pokracujúce porusenie nevyhnutne pozostáva z individuálnych porusení. Po druhé tiez nahradil odôvodnenie Komisie svojím vlastným odôvodnením, ked konstatoval, ze jednotlivé individuálne kontakty, o ktoré ide v tejto veci, predstavujú samostatné porusenia. Po tretie nedostatocne odôvodnil svoje rozhodnutie odmietnut tvrdenie odvolateliek, podla ktorého odôvodnenie 352 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia nie sú jasné, pokial ide o rozsah týchto samostatných porusení. 92 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie pozadované clánkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá dotknutý akt prijala tak, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatého opatrenia a aby súd Európskej únie mohol vykonat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky stanovené v clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (rozsudok z 10. júla 2019, Komisia/Icap a i., [43]C-39/18 P, [44]EU:C:2019:584, bod [45]23, ako aj citovaná judikatúra). 93 Po druhé treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, ze povinnost odôvodnenia neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého rozhodnutia, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie jeho súdneho preskúmania (pozri najmä rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Austria/Komisia, [46]C-626/13 P, [47]EU:C:2017:54, bod [48]42, ako aj citovanú judikatúru). 94 Po tretie, ako bolo pripomenuté v rámci preskúmania prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, zo skutocnosti, ze Komisia kvalifikuje vsetky správania ako jediné a pokracujúce porusenie, nemozno vyvodit záver, ze kazdé z týchto správaní samo osebe a samostatne treba nevyhnutne kvalifikovat ako samostatné porusenie. Ak sa totiz Komisia rozhodne kvalifikovat dotknuté správania ako také a pripísat ich odvolatelkám, musí ich este individuálne preskúmat a preukázat ich protiprávnu povahu, ako aj úcast odvolateliek na kazdom z uvedených správaní. 95 Z toho vyplýva, ze ak má Komisia v úmysle vytknút odvolatelkám nielen úcast na "jedinom a pokracujúcom porusení", ale aj na viacerých samostatných poruseniach zodpovedajúcich správaniam tvoriacim toto porusenie, musí spresnit a odôvodnit právnu kvalifikáciu kazdého z týchto správaní ako samostatného porusenia. 96 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bodoch 76 az 78, 81 a 82 napadnutého rozsudku implicitne rozhodol, ze jediné a pokracujúce porusenie nevyhnutne pozostáva z individuálnych porusení. Vseobecný súd totiz v bode 76 tohto rozsudku tvrdil, ze samotný pojem "jediné a pokracujúce porusenie" predpokladá súbor správaní alebo porusení a bez dalsieho objasnenia z toho teda vyvodil, ze samostatné porusenia uvedené v clánku 1 sporného rozhodnutia nepredstavujú dodatocnú právnu kvalifikáciu. K tejto zámene medzi pojmami "porusenie" a "správanie" doslo aj v bodoch 78, 81 a 82 uvedeného rozsudku. 97 Uvedená zámena viedla Vseobecný súd k tomu, ze v bodoch 82 az 84 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia dostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie, hoci zo sporného rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia kvalifikovala kazdý z predmetných dvojstranných kontaktov ako samostatné porusenia. 98 Vseobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, totiz odôvodnenie záveru týkajúceho sa viacerých samostatných porusení, ktorých sa mali odvolatelky dopustit, ako je uvedené v odôvodnení 352 tohto rozhodnutia, nie je dostatocné. Z tohto odôvodnenia teda vyplýva, ze na základe skutocností opísaných v oddiele 4 a prílohe I uvedeného rozhodnutia, kazdý prejav prijatého správania alebo celého súboru (ci viacerých súborov) dvojstranných kontaktov mal za ciel obmedzit hospodársku sútaz, a teda predstavuje porusenie clánku 101 ZFEÚ avsak bez toho, aby Komisia uviedla dôvody, pre ktoré bolo podla nej potrebné pripísat odvolatelkám kazdé správanie, ktoré sa im vytýkalo, nielen ako "jediné a pokracujúce porusenie", ale aj ako niekolko samostatných porusení clánku 101 ZFEÚ. 99 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia splnila svoju povinnost odôvodnit sporné rozhodnutie tým, ze konstatovala, ze odvolatelky sa okrem úcasti na jedinom a pokracujúcom porusení zúcastnili aj na viacerých samostatných poruseniach. 100 Druhej casti prvého odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho aj celému tomuto odvolaciemu dôvodu sa teda musí vyhoviet. B. O druhom odvolacom dôvode 101 Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil viacerých nesprávnych posúdení, ked urcil právne kritérium uplatnitelné na preukázanie existencie jediného a pokracujúceho porusenia. Tento odvolací dôvod pozostáva z dvoch castí. 1. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 102 V prvej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze v bodoch 123, 205 a 206 napadnutého rozsudku doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu týkajúcemu sa právneho kritéria uplatnitelného na preukázanie existencie jediného a pokracujúceho porusenia. 103 Vseobecný súd v týchto bodoch nesprávne tvrdí, ze na úcely kvalifikácie údajných porusení ako jediného a pokracujúceho porusenia nie je potrebné overit, ci medzi týmito správaniami existuje vztah komplementárnosti. Takéto tvrdenie je pritom v rozpore s judikatúrou Vseobecného súdu, podla ktorej je vztah komplementárnosti nevyhnutnou podmienkou na preukázanie existencie takéhoto porusenia vzdy, ked neexistuje priamy dôkaz o formálnom pláne spájajúcom rôzne zlozky porusenia. Rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia ([49]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [50]EU:C:2013:866), o ktorý sa Vseobecný súd opiera, sa týka iných skutkových okolností, nez sú tie, o ktoré ide v prejednávanej veci, kedze úcastníci kartelu, o ktorý ide vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, vopred písomne podpísali formálny plán. Rovnako rozsudky z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Belgium/Komisia ([51]C-642/13 P, [52]EU:C:2017:58), a z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia ([53]C-644/13 P, [54]EU:C:2017:59), spadajú do iného skutkového rámca ako prejednávaná vec. 104 Podla judikatúry, na ktorú poukazujú odvolatelky, samotné podobnosti medzi rôznymi súbormi konaní nie sú postacujúce na preukázanie jediného a pokracujúceho porusenia. Treba este preukázat ich komplementárnost a vzájomnú interakciu. 105 Komisia sa domnieva, ze prvá cast druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. b) Posúdenie Súdnym dvorom 106 V prvej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu v podstate vytýkajú, ze rozhodol, ze samotné podobnosti medzi rôznymi súbormi konaní sú postacujúce na preukázanie jediného a pokracujúceho porusenia bez toho, aby bolo potrebné preukázat ich komplementárnost a vzájomnú interakciu. 107 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na úcely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokracujúceho porusenia nie je potrebné overit, ci sa tieto konania vzájomne doplnajú v tom zmysle, ze kazdé z nich sa má vysporiadat s jedným alebo viacerými dôsledkami riadnej hospodárskej sútaze a ze vsetky na základe vzájomnej interakcie prispievajú k dosiahnutiu súhrnu protisútazných úcinkov zamýslaných zúcastnenými subjektmi v rámci celkového plánu sledujúceho jednotný ciel. Naopak podmienka týkajúca sa pojmu "jednotného ciela" predpokladá, ze musí byt overené, ci neexistujú znaky charakterizujúce rôzne správania, ktoré sú súcastou porusenia, ktoré by mohli naznacovat, ze faktické správania ostatných zúcastnených podnikov nemajú ten istý protisútazný ciel alebo následok, a teda nespadajú do "celkového plánu" z dôvodu ich zhodného ciela narúsajúceho hospodársku sútaz na vnútornom trhu (rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [55]C-644/13 P, [56]EU:C:2017:59, bod [57]50, ako aj citovaná judikatúra). 108 Z tejto judikatúry Súdneho dvora nemozno vyvodit, ze sa uplatnuje len na situácie, ked existuje priamy dôkaz o formálnom pláne spájajúcom jednotlivé zlozky porusenia, a ze v prípade neexistencie takýchto dôkazov by bol takýto vztah komplementárnosti nevyhnutnou podmienkou na preukázanie existencie takéhoto porusenia. V rozsudkoch uvedených v bode 103 tohto rozsudku totiz Súdny dvor naopak poskytol spresnenia vseobecnej povahy, ktoré sa vztahujú na vsetky jediné a pokracujúce porusenia, a to bez ohladu na faktické podmienky ich vykonania. 109 Tvrdenie odvolateliek sa teda zakladá na nesprávnom výklade judikatúry Súdneho dvora. 110 Vseobecný súd v bodoch 205 a 206 napadnutého rozsudku oprávnene rozhodol, ze rozhodujúcim kritériom pre existenciu jediného a pokracujúceho porusenia je kritérium, podla ktorého jednotlivé správania, ktoré sú súcastou porusenia, spadajú do "celkového plánu", ktorý sleduje jednotný ciel. V tejto súvislosti spresnil, ze na úcely kvalifikácie uvedených správaní ako jediného a pokracujúceho porusenia nie je nevyhnutné overit, ci medzi nimi existuje vztah komplementárnosti. Vseobecnému súdu teda nemozno vytýkat, ze sa neriadil judikatúrou Súdneho dvora. 111 Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. 2. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 112 V druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú nesprávne právne posúdenia týkajúce sa existencie celkového plánu alebo jediného a pokracujúceho porusenia. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nesprávne uplatnil relevantné právne kritérium stanovené v rozsudkoch z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia ([58]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnené, [59]EU:C:2013:866); z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Belgium/Komisia ([60]C-642/13 P, [61]EU:C:2017:58), a z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia ([62]C-644/13 P, [63]EU:C:2017:59). 113 Vseobecný súd sa v bodoch 209 az 213 napadnutého rozsudku neoprávnene domnieval, ze podobnosti medzi údajnými konaniami predstavujú relevantné a dostatocné kritériá pre urcenie jediného a pokracujúceho porusenia a ze existencia vztahu komplementárnosti nie je v tomto ohlade nevyhnutnou podmienkou. Odvolatelky pritom tvrdia, ze podobnost konaní je síce relevantným kritériom, nie je vsak postacujúca, a ze pri neexistencii priameho dôkazu o interakcii alebo vopred stanovenom formálnom pláne môze len existencia takéhoto vztahu preukázat existenciu takéhoto porusenia. 114 Komisia zastáva názor, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnut ako nedôvodná. b) Posúdenie Súdnym dvorom 115 V druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze v bodoch 209 az 213 napadnutého rozsudku rozhodol, ze podobnosti medzi konaniami sú relevantnými a dostatocnými kritériami pre urcenie jediného a pokracujúceho porusenia a ze existencia vztahu komplementárnosti medzi týmito konaniami nie je v tomto ohlade nevyhnutnou podmienkou. 116 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze na preukázanie existencie ciela spolocného pre rôzne správania, ktoré mozno spolocne kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie, môze Komisia zohladnit rôzne objektívne prvky, ako je podobnost zavedenia tajných dohôd a materiálne, geografické a casové prekrývanie sa medzi predmetnými praktikami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Belgium/Komisia, [64]C-642/13 P, [65]EU:C:2017:58, bod [66]62). 117 Vseobecný súd vsak v bode 209 napadnutého rozsudku v podstate uviedol, ze Komisia zdôraznila, ze rôzne tajné kontakty sa týkali toho istého výrobku, mali podobný obsah, týkali sa do znacnej miery tých istých úcastníkov, mali rovnaký geografický rozsah a sledovali rovnaký ciel, a ze z toho vyvodila záver, ze tieto rôzne objektívne prvky predstavujú relevantné indície na preukázanie existencie celkového plánu. 118 Vseobecný súd následne v bode 212 napadnutého rozsudku pripomenul, ze podobnosti medzi vytýkanými správaniami sú relevantnými kritériami na preukázanie existencie jediného a pokracujúceho porusenia. Spresnil, ze relevantné sú aj dalsie kritériá, ako napríklad zhodnost zapojených fyzických osôb alebo zhodnost geografického rozsahu pôsobnosti predmetných praktík. 119 Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Vseobecný súd tak nerozhodol, ze podobnosti medzi predmetnými správaniami postacujú na preukázanie existencie jediného a pokracujúceho porusenia, ale rozhodol, ze tieto podobnosti predstavujú len jedno z viacerých kritérií na preukázanie existencie celkového plánu, ktorý je jednou z podmienok na urcenie takéhoto porusenia. 120 Vseobecný súd preto v bode 213 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze podobnosti uvádzané odvolatelkami predstavujú relevantné kritériá na úcely urcenia, ci sú rôzne správania, z ktorých pozostáva jediné a pokracujúce porusenie, súcastou celkového plánu sledujúceho jednotný ciel bez toho, aby bolo potrebné preukázat akúkolvek "súcinnost medzi vytýkanými konaniami". 121 Druhú cast druhého odvolacieho dôvodu je teda potrebné zamietnut ako nedôvodnú a v dôsledku toho treba tento odvolací dôvod v celom rozsahu zamietnut ako tiez nedôvodný. C. O tretom odvolacom dôvode 1. Argumentácia úcastníkov konania 122 Vo svojom tretom odvolacom dôvode odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze v bodoch 120 az 130 napadnutého rozsudku zamietol ich tvrdenie, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu tým, ze na úcely preukázania existencie jediného a pokracujúceho porusenia zaviedla v spornom rozhodnutí nové základné kritérium, a to kritérium vztahu komplementárnosti medzi vytýkanými správaniami, hoci toto kritérium nebolo uvedené v oznámení o výhradách a nemali moznost sa k nemu pred prijatím tohto rozhodnutia vyjadrit. 123 Vseobecný súd vsak v bodoch 120 az 125 tohto rozsudku po prvé konstatoval, ze takýto vztah nepredstavuje základné kritérium na preukázanie existencie jediného a pokracujúceho porusenia, a po druhé v bodoch 126 az 130 tohto rozsudku konstatoval, ze zavedenie tohto nového prvku do sporného rozhodnutia neporusuje právo odvolateliek na obhajobu, kedze konecné rozhodnutie Komisie nemusí byt nevyhnutne presnou kópiou oznámenia o výhradách. 124 Pokial ide o túto poslednú úvahu, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil relevantné právne kritérium na posúdenie existencie porusenia práva na obhajobu. Podla ich názoru sa totiz rozdiely medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím Komisie môzu týkat len tvrdení, ktoré pocas správneho konania uviedli adresáti tohto oznámenia. Vseobecný súd sa dopustil pochybenia, ked rozhodol, ze rozhodujúca analýza a zásadná zmena prístupu pouzitého v oznámení o výhradách mohli byt legitímne zaclenené do sporného rozhodnutia na úcely preukázania existencie jediného a pokracujúceho porusenia. 125 Komisia tvrdí, ze tretí odvolací dôvod sa musí zamietnut bud ako neúcinný alebo ako nedôvodný. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 126 Vo svojom tretom odvolacom dôvode odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa v bodoch 120 az 130 napadnutého rozhodnutia dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol ich výhradu, ze Komisia porusila ich práva na obhajobu tým, ze vo fáze sporného rozhodnutia po prvýkrát pouzila kritérium vztahu komplementárnosti medzi údajnými správaniami. 127 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasiela oznámenie o výhradách. Podla ustálenej judikatúry toto oznámenie musí jasne uvádzat vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Toto oznámenie vsak môze byt strucné a následne prijaté rozhodnutie Komisie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretoze toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba cisto predbeznú povahu (rozsudok z 25. marca 2021, Slovak Telekom/Komisia, [67]C-165/19 P, [68]EU:C:2021:239, bod [69]82 a citovaná judikatúra). 128 Z toho vyplýva, ze kedze právna kvalifikácia skutkového stavu uvedená v oznámení o výhradách môze byt uz zo svojej podstaty len predbezná, neskorsie rozhodnutie Komisie nemôze byt zrusené len z dôvodu, ze konecné závery vyvodené z tohto skutkového stavu presne nezodpovedajú tejto predbeznej kvalifikácii. Komisia totiz musí vypocut osoby, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, a prípadne zohladnit ich pripomienky, ktorými odpovedajú na uvádzané výhrady, tak, ze svoju analýzu zmení, a to práve preto, aby sa dodrzalo ich právo na obhajobu. Komisii sa tak musí umoznit, aby túto kvalifikáciu spresnila vo svojom konecnom rozhodnutí, pricom zohladní okolnosti vyplývajúce zo správneho konania, a to bud tak, ze upustí od výhrad, ktoré sa ukázali ako nedôvodné, alebo tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke upraví ci doplní svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad, ale iba pod podmienkou, ze vezme do úvahy iba tie skutkové okolnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit, a ze v priebehu správneho konania poskytla informácie potrebné na obhajobu ich záujmov (rozsudok z 25. marca 2021, Slovak Telekom/Komisia, [70]C-165/19 P, [71]EU:C:2021:239, bod [72]83 a citovaná judikatúra). 129 Vseobecný súd v bodoch 120 az 130 napadnutého rozsudku zamietol výhradu odvolateliek, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu tým, ze existenciu jediného a pokracujúceho porusenia preukázala na základe nového základného kritéria, a to kritéria vztahu komplementárnosti medzi údajnými správaniami, bez toho, aby toto kritérium uviedla v oznámení o výhradách. 130 Vseobecný súd dospel k tomuto záveru tak, ze pripomenul judikatúru Súdneho dvora uvedenú v bode 107 tohto rozsudku, podla ktorej na to, aby bolo mozné predmetné správania kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie, nie je potrebné overit, ci medzi nimi existuje vztah komplementárnosti. V bodoch 124 a 125 napadnutého rozsudku z toho vyvodil, ze takýto vztah komplementárnosti nepredstavuje podstatnú okolnost v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 127 tohto rozsudku, a ze teda Komisia nebola povinná analyzovat tento vztah v oznámení o výhradách. 131 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd tak postupoval v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a ze mu nemozno vytýkat, ze sa dopustil údajného nesprávneho právneho posúdenia. 132 Tretí odvolací dôvod sa teda musí zamietnut ako nedôvodný. D. O stvrtom odvolacom dôvode 133 Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú porusenie podstatných procesných nálezitostí, nedostatok odôvodnenia, pokial ide o zamietnutie druhého zalobného dôvodu, ktorý uplatnili v prvostupnovom konaní, zalozeného na nedostatku právomoci Komisie uplatnit clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP, ako aj nesprávne posúdenie podmienok prípustnosti dôkazov. 134 V tomto druhom zalobnom dôvode odvolatelky v podstate tvrdili, ze Komisia nepreukázala svoju "vnútornú právomoc" z dôvodu, ze v spornom rozhodnutí nepreukázala, ze ich správanie ovplyvnilo obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, takze nemala právomoc ulozit im pokutu na základe tohto ustanovenia a clánku 53 Dohody o EHP. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, najmä v jeho bodoch 169, 173 a 177, zamietol uvedený zalobný dôvod a konstatoval, ze Komisia preukázala svoju "vonkajsiu právomoc" na základe kritéria "vykonávania" z dôvodu, ze ODM sa predávali v EHP. 135 Stvrtý odvolací dôvod pozostáva z troch castí. 1. O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 136 Prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je zalozená na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku, pokial ide o druhý zalobný dôvod, ktorý odvolatelky uplatnili v prvostupnovom konaní, týkajúci sa nedostatku právomoci Komisie uplatnit clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP. Pokial ide o prvú cast tohto druhého zalobného dôvodu, ktorá sa týka tvrdenia o absencii dôkazu o vplyve kartelu na obchod medzi clenskými státmi, Vseobecný súd neodpovedal na tvrdenia odvolateliek a na úcely ich zamietnutia sa zameral na nesprávne kritérium právomoci, t. j. na kritérium vykonávania. 137 Kritérium vonkajsej právomoci a kritérium vnútornej právomoci sa pritom navzájom nevylucujú. Kritérium vonkajsej právomoci je nevyhnutným predpokladom na uplatnenie clánku 101 ZFEÚ, ak k zavrhnutiahodnému správaniu dochádza mimo Únie alebo EHP. Aj keby vsak bolo toto kritérium splnené, prislúchalo by Komisii, aby urcila, ci predmetné správanie môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 138 Odvolatelky v prvostupnovom konaní tvrdili, ze vzhladom na nedostatocné dôkazy o obchode s ODM medzi clenskými státmi Komisia nepreukázala, ze obchod medzi clenskými státmi bol ovplyvnený v zmysle clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. Vseobecný súd na tieto tvrdenia neodpovedal a uspokojil sa s nelogickými alebo nepodlozenými dôvodmi, ked nezohladnil absenciu dôkazu poskytnutého Komisiou a v bode 174 napadnutého rozsudku zamenil existenciu predaja spolocnostiam Dell a HP v EHP s prípadnými predajmi ODM v rámci EHP. 139 Komisia zastáva názor, ze prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. b) Posúdenie Súdnym dvorom 140 V prvej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze v odpovedi na zalobný dôvod, ktorý uplatnili v prvostupnovom konaní, zalozený na nedostatku právomoci Komisie, neposkytol dostatocné odôvodnenie. Vseobecný súd neodpovedal na ich tvrdenia a na úcely ich odmietnutia sa zameral na nesprávne kritérium právomoci. 141 Ako bolo teda pripomenuté v bode 93 tohto rozsudku, povinnost odôvodnenia Vseobecnému súdu neukladá povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie jeho súdneho preskúmania. 142 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na splnenie podmienky, podla ktorej musí byt dohoda v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, je nevyhnutné, aby táto dohoda na základe objektívnych právnych alebo skutkových okolností umoznila s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohla mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze bude bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi. Okrem iného je vsak potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (rozsudok zo 16. júla 2015, ING Pensii, [73]C-172/14, [74]EU:C:2015:484, bod [75]48 a citovaná judikatúra). 143 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecný súd v bodoch 170 az 172 napadnutého rozsudku okrem iného konstatoval, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze adresáti sporného rozhodnutia dodávali ODM svojim zákazníkom spolocnostiam Dell a HP, ktorí boli usadení vo viacerých clenských státoch. Aj ked tieto skutocnosti boli uplatnené v rámci posúdenia tzv. kritéria "vykonávania", odvolatelky boli úplne schopné pochopit, ze tieto skutocnosti postacujú ako dôkaz o tom, ze Komisia preukázala, ze obchod medzi clenskými státmi mohol byt ovplyvnený, a to tým skôr, ze Vseobecný súd následne v bodoch 179 az 191 tohto rozsudku analyzoval výhradu odvolateliek zalozenú na tom, ze nebol posúdený citelný vplyv predmetného kartelu na obchod medzi clenskými státmi. Vseobecný súd pri zamietnutí tejto výhrady v bode 187 napadnutého rozsudku výslovne rozhodol, ze Komisia splnila kritérium, podla ktorého musí byt mozné ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ktoré je uvedené v bode 53 Usmernení k pojmu ovplyvnenie obchodu podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] [neoficiálny preklad] ([76]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81). 144 Z toho vyplýva, ze odôvodnenie Vseobecného súdu, hoci implicitné, umoznilo odvolatelkám oboznámit sa dôvodmi, pre ktoré nevyhovel prvej casti druhého zalobného dôvodu uplatneného v prvostupnovom konaní. 145 Prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. 2. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 146 V druhej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze dôkazy týkajúce sa podmienky, podla ktorej musí byt mozné ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ktoré Komisia po prvýkrát uviedla v prvostupnovom konaní v rámci svojho vyjadrenia k zalobe, sú prípustné okrem iného z dôvodu, ze tieto dôkazy boli uvedené v oznámení o výhradách. 147 Vseobecný súd sa v bode 176 napadnutého rozsudku domnieval, ze dôkazy, ktoré Komisia po prvýkrát uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe v rámci prvostupnového konania na podporu svojich návrhov týkajúcich sa uvedenej podmienky, sú prípustné. Tieto dôkazy boli podla Vseobecného súdu uvedené v oznámení o výhradách. 148 Po prvé toto oznámenie o výhradách neobsahuje nijaký záver o otázke ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdí Vseobecný súd, niektoré dokumenty, na ktoré sa Komisia odvolávala v prvostupnovom konaní, nie sú citované v oznámení o výhradách na podporu jej záveru o jej právomoci. Niektoré z nich sa neuvádzajú. Iné sú uvedené v oznámení o výhradách, ale nie v spornom rozhodnutí, co znamená, ze ich Komisia uz nepovazovala za relevantné. Dalsie sú uvedené v oznámení o výhradách a v spornom rozhodnutí, ale v úvahách nesúvisiacich s posúdením podmienky, podla ktorej musí byt mozné ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 149 Súdny dvor pritom rozhodol, ze ani dokumenty, s ktorými je stíhaný podnik oboznámený, nemôzu byt platne uvedené v rozhodnutí, ak neboli predtým uvedené a preskúmané v oznámení o výhradách. 150 Komisia tvrdí, ze druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná a v kazdom prípade neúcinná. b) Posúdenie Súdnym dvorom 151 V druhej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze v bode 176 napadnutého rozsudku rozhodol, ze dôkazy, ktoré Komisia v prvostupnovom konaní uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe na podporu svojich návrhov týkajúcich sa podmienky, podla ktorej musí byt mozné ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, sú prípustné, hoci tieto dôkazy boli uvedené Komisiou po prvýkrát. 152 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze z bodu 170 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd na základe odôvodnení 53, 270 a 464 az 468 sporného rozhodnutia potvrdil posúdenie Komisie týkajúce sa tejto podmienky. Kedze dôkazy uvedené Komisiou a odvolatelkami, sú tie, ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 171 a 172 tohto rozsudku, treba konstatovat, ze sú nadbytocné vo vztahu k odôvodneniu uvedenému v bode 170, a ze teda druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu sa musí povazovat za neúcinnú. 3. O tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu a) Argumentácia úcastníkov konania 153 V tretej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze "dôkazy", ktoré Komisia uviedla v prvostupnovom konaní, sú neprípustné, irelevantné a nepostacujúce. Táto tretia cast sa týka tvrdení uvedených Komisiou a je úcinná len za predpokladu, ze by Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok. 154 Po prvé dôkazy týkajúce sa spolocnosti Dell sú irelevantné z dôvodov uvedených v bode 46 repliky predlozenej Vseobecnému súdu. Po druhé skutocnost, ze HP mala predajné kancelárie v Spojenom královstve, je irelevantná z dôvodov uvedených v bode 47 tejto repliky. Po tretie dôkazy citované v poznámkach pod ciarou 74 a 75 vyjadrenia k zalobe na Vseobecnom súde len potvrdzujú nespornú skutocnost, a to, ze dotknuté podniky dodávali v EHP spolocnostiam Dell a HP optické diskové mechaniky pochádzajúce z územia mimo EHP. Po stvrté v poznámke pod ciarou 25 dupliky predlozenej Vseobecnému súdu Komisia cituje inú cast dokumentu ID 1412/4, ktorý je citovaný v poznámke pod ciarou 74 vyjadrenia k zalobe. Tento dokument sa uvádza v duplike na úcely preukázania záveru, ktorý nie je obsiahnutý v oznámení o výhradách ani v spornom rozhodnutí. Tento nový záver na podporu zákonnosti sporného rozhodnutia je teda vo fáze zaloby neprípustný, a preto treba uvedený dokument povazovat tiez za neprípustný. Po piate dôkazy citované v poznámke pod ciarou 76 vyjadrenia k zalobe sú úplne irelevantné. Týkajú sa predajov v inom segmente trhu týkajúcom sa iných zákazníkov, ako sú Dell a HP, ktorí nespadajú do rozsahu predmetného správania. 155 Pokial ide o dôkazy citované po prvýkrát v poznámke pod ciarou 26 dupliky, Komisia vynala zo spisu dokument, v ktorom sa podla nej uvádza, ze niektorí dodávatelia ODM zásobujúci HP boli usadení v EHP, co preukazuje existenciu obchodu v rámci EHP. Tento dokument nie je prípustný najmä preto, ze nie je uvedený ani preskúmaný v oznámení o výhradách alebo v spornom rozhodnutí na úcely preukázania vplyvu na obchod v rámci EHP. 156 Komisia sa domnieva, ze tretia cast stvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. b) Posúdenie Súdnym dvorom 157 V tretej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze "dôkazy", ktoré Komisia uviedla v prvostupnovom konaní, sú neprípustné, irelevantné a nepostacujúce. Táto tretia cast sa týka tvrdení uvedených Komisiou a je úcinná len za predpokladu, ze by Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok. 158 Stací vsak pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry treba dôvod predlozený po prvýkrát v rámci odvolania na Súdnom dvore zamietnut ako neprípustný. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie toho, ako Vseobecný súd posúdil zalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané. Ak by totiz úcastníkovi konania bolo umoznené predlozit po prvýkrát az v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom, bolo by mu umoznené predlozit Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, sirsiu vec, ako bola tá, ktorou sa zaoberal Vseobecný súd (rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [77]C-295/12 P, [78]EU:C:2014:2062, bod [79]99, ako aj citovaná judikatúra). 159 Tretia cast stvrtého odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnut ako neprípustná. Tento odvolací dôvod sa preto musí zamietnut v celom rozsahu scasti ako neprípustný, scasti ako neúcinný a scasti ako nedôvodný. VI. O zrusení napadnutého rozsudku 160 Z bodov 76 az 100 tohto rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil neprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze Komisia neporusila právo odvolateliek na obhajobu a splnila svoju povinnost odôvodnit sporné rozhodnutie, ked konstatovala, ze odvolatelky sa zúcastnili nielen na jedinom a pokracujúcom porusení, ale aj na viacerých samostatných poruseniach. 161 Za týchto podmienok treba napadnutý rozsudok zrusit. VII. O zalobe podanej na Vseobecný súd 162 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. 163 V prejednávanej veci je namieste, aby sa vydal konecný rozsudok, kedze to stav konania dovoluje. 164 Ako vyplýva z bodu 34 tohto rozsudku, odvolatelky uplatnili na Vseobecnom súde devät zalobných dôvodov. 165 V prvom zalobnom dôvode ich zaloby podanej na Vseobecný súd odvolatelky tvrdia, ze Komisia tým, ze v spornom rozhodnutí po prvýkrát uviedla, ze sa zúcastnili na viacerých samostatných poruseniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, ktoré im bolo pripísané, bez toho, aby to tvrdila v priebehu správneho konania, porusila ich právo na obhajobu. Toto rozhodnutie má vadu spocívajúcu v nedostatku odôvodnenia, lebo Komisia v nom neuviedla dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze sa odvolatelky zúcastnili na týchto samostatných poruseniach. 166 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa porusenia povinnosti odôvodnenia, z dôvodov uvedených v bodoch 91 az 99 tohto rozsudku treba konstatovat, ze Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie, pokial ide o úcast odvolateliek na uvedených samostatných poruseniach. 167 Prvému zalobnému dôvodu, ktorý odvolatelky uviedli na podporu svojej zaloby, preto treba vyhoviet v rozsahu, v akom vytýka Komisii nedostatocné odôvodnenie sporného rozhodnutia, pokial ide o úcast odvolateliek na tých istých samostatných poruseniach. 168 Vzhladom na vyssie uvedené a na to, co bolo spresnené v bodoch 68 az 71 tohto rozsudku, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné tvrdenia uvedené v rámci tohto prvého zalobného dôvodu, treba clánok 1 písm. e) tohto rozhodnutia zrusit v rozsahu, v akom konstatuje, ze odvolatelky porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na viacerých samostatných poruseniach. 169 V druhom zalobnom dôvode svojej zaloby podanej na Vseobecný súd odvolatelky tvrdia, ze Komisia nemá právomoc uplatnit clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP. V podstate tvrdia, ze Komisia v spornom rozhodnutí nepreukazuje, ze obchod medzi clenskými státmi bol ovplyvnený správaním, ktoré sa im vytýka, a ze v dôsledku toho nemá právomoc ulozit im pokutu na základe clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. Súdny dvor sa stotoznuje s odôvodnením uvedeným v bodoch 165 az 177 a 181 az 190 napadnutého rozsudku. Z dôvodov uvedených v týchto bodoch sa tak tento druhý zalobný dôvod musí zamietnut. 170 V tretom zalobnom dôvode svojej zaloby podanej na Vseobecný súd odvolatelky spochybnujú, ze by sa údajné porusenie týkalo celého územia EHP, na rozdiel od toho, co bolo uvedené v clánku 1 sporného rozhodnutia. Tvrdia, ze úcastníci kartelu predávali ODM len spolocnostiam Dell a HP, z ktorých prvá je usadená v Holandsku a druhá v Nemecku. Uvádzajú, ze miesto, kde zákazníci dotknuté výrobky nakupujú, je rozhodujúce na overenie toho, ci doslo k poruseniu. Súdny dvor sa stotoznuje s odôvodnením uvedeným v bodoch 194 az 199 napadnutého rozsudku. Z dôvodov uvedených v týchto bodoch sa tak tento tretí dôvod musí zamietnut. 171 Vo stvrtom zalobnom dôvode svojej zaloby podanej na Vseobecný súd odvolatelky spochybnujú závery Komisie, pokial ide o existenciu jediného a pokracujúceho porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. V rámci prvej casti tvrdia, ze preukázanie vztahu komplementárnosti medzi rôznymi individuálnymi protisútaznými správaniami je zásadným kritériom na preukázanie takéhoto porusenia a ze Komisia v spornom rozhodnutí tento vztah z právneho hladiska dostatocne nepreukázala. V rámci druhej casti odvolatelky spochybnujú záver Komisie, ze správanie súvisiace so spolocnostami Dell a HP viedlo k jedinému poruseniu. Po prvé tvrdia, ze správania súvisiace so spolocnostami Dell a HP nesledovali jediný protisútazný ciel, kedze posledné uvedené spolocnosti sú dvoma odlisnými zákazníkmi. Po druhé uvádzajú, ze správanie súvisiace so spolocnostou Dell nebolo komplementárne k správaniu súvisiacemu so spolocnostou HP, kedze medzi týmito dvomi spolocnostami nedoslo ku vzájomnej interakcii. Po tretie sa domnievajú, ze podobnosti vymenované v tomto rozhodnutí a týkajúce sa výrobkov, spôsobov fungovania, obsahu a geografického rozsahu pôsobnosti nepostacujú na preukázanie existencie takéhoto vztahu. Po stvrté tvrdia, ze správania súvisiace so spolocnostami Dell a HP a týkajúce sa doby, úcastníkov, zákazníkov, zúcastnených fyzických osôb a zemepisných oblastí boli na rozdiel od toho, co bolo uvedené v danom rozhodnutí, podstatne odlisné. Po piate odvolatelky tvrdia, ze dôkazy uplatnené v tom istom rozhodnutí sú nedostatocné a nie sú relevantné na úcely preukázania komplementárnosti dotknutých správaní. 172 Pokial ide o prvú cast stvrtého zalobného dôvodu, Súdny dvor sa stotoznuje s odôvodnením uvedeným v bodoch 204 az 216 napadnutého rozsudku vykladaným v spojení s bodmi 107 az 110 a 116 az 120 tohto rozsudku. Z dôvodov uvedených v týchto bodoch sa tak prvá cast tohto zalobného dôvodu musí zamietnut. Pokial ide druhú cast tohto zalobného dôvodu, Súdny dvor sa stotoznuje s odôvodnením uvedeným v bodoch 220 az 240 napadnutého rozsudku. Z dôvodov uvedených v týchto posledných uvedených bodoch sa tak druhá cast tohto zalobného dôvodu musí zamietnut. Stvrtý zalobný dôvod je teda potrebné v celom rozsahu zamietnut. 173 V piatom zalobnom dôvode svojej zaloby podanej na Vseobecný súd odvolatelky tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze vedeli alebo mali vediet o celom jedinom a pokracujúcom porusení konstatovanom v spornom rozhodnutí, ako aj o zapojení vsetkých ostatných úcastníkov. Podla odvolateliek im preto Komisia nemôze pripísat úcast na tomto porusení a toto rozhodnutie musí byt v rozsahu, v akom sa ich týka, v celom rozsahu zrusené. Súdny dvor sa stotoznuje s odôvodnením v bodoch 246 az 277, 280 az 345 a 349 az 358 napadnutého rozsudku. Z dôvodov uvedených v týchto bodoch sa tak tento piaty zalobný dôvod musí zamietnut. 174 V siestom zalobnom dôvode svojej zaloby podanej na Vseobecný súd odvolatelky tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze vedeli o vsetkých prvkoch zakladajúcich údajný kartel alebo o správaní ostatných úcastníkov tohto kartelu od 23. júna 2004. V tejto súvislosti uvádzajú, ze o jednotnom cieli uvedeného kartelu mohli vediet az od 20. júna 2006, co je dátum, od ktorého im bola pripísaná zodpovednost za kontakty súvisiace so spolocnostou HP, a ze v dôsledku toho sa musí sporné rozhodnutie v celom rozsahu zrusit. Súdny dvor sa stotoznuje s odôvodnením uvedeným v bodoch 362 az 373 napadnutého rozsudku. Z dôvodov uvedených v týchto bodoch sa tak tento siesty zalobný dôvod musí zamietnut. 175 V siedmom zalobnom dôvode svojej zaloby podanej na Vseobecný súd odvolatelky najprv tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze dvojstranné kontakty, prostredníctvom ktorých sa údajne zapojili do zisteného jediného a pokracujúceho porusenia, predstavovali protiprávne dohody v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Následne uvádzajú, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu akejkolvek zhody protisútazných úmyslov, pokial ide o kazdý z ôsmych údajných dvojstranných kontaktov. Okrem toho spochybnujú skutocnost, ze Komisia vychádzala z vyhlásení podnikov ziadajúcich o zhovievavost, a spochybnujú dôkaznú hodnotu týchto vyhlásení a dôkazy z obdobia, kedy doslo k predmetným skutkovým okolnostiam, najmä záznamy telefónnych hovorov. Napokon sa domnievajú, ze tieto kontakty zahrnajú len výmeny informácií a ze pokuta, ktorá im bola ulozená, sa im musí v dôsledku toho znízit. Táto zmena kvalifikácie ich správania by podla ich názoru mohla viest k následnej zalobe o náhradu skody. Súdny dvor sa stotoznuje s odôvodnením uvedeným v bodoch 377 az 463 napadnutého rozsudku. Z dôvodov uvedených v týchto bodoch sa tak tento siedmy zalobný dôvod musí zamietnut. 176 V ôsmom zalobnom dôvode svojej zaloby podanej na Vseobecný súd odvolatelky tvrdia, ze dlzka vysetrovania bola neprimeraná vzhladom na rozsah spisu, pocet zúcastnených strán, úcast len dvoch zákazníkov, relatívne krátke trvanie jediného a pokracujúceho porusenia uvádzaného Komisiou a na absenciu akýchkolvek výnimocných okolností, ktoré by mohli odôvodnit dlhé vysetrovanie. Odvolatelky sa domnievajú, ze konstatovanie tohto neprimeraného trvania musí viest k znízeniu výsky ulozenej pokuty, a to aspon o 5 %. Súdny dvor sa stotoznuje s odôvodnením uvedeným v bodoch 467 az 472 napadnutého rozsudku. Z dôvodov uvedených v týchto bodoch sa tak tento ôsmy zalobný dôvod musí zamietnut. 177 V deviatom zalobnom dôvode svojej zaloby podanej na Vseobecný súd odvolatelky tvrdia, ze Komisia nesprávne urcila výsku pokuty, ktorá im bola ulozená. Tento zalobný dôvod sa delí na tri casti, z ktorých prvá je zalozená na tom, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze odvolatelky sú podniky vyrábajúce jeden výrobok, druhá je zalozená na tom, ze Komisia nezohladnila ostatné okolnosti, ktoré obmedzujú závaznost individuálneho správania spolocnosti TSST KR, a tretia na tom, ze Komisia správne neposúdila osobitné okolnosti dotknutého porusenia na úcely urcenia koeficientu vseobecnej závaznosti. Súdny dvor sa stotoznuje s odôvodnením uvedeným v bodoch 477 az 485, 489 az 497 a 501 az 507 napadnutého rozsudku. Z dôvodov uvedených v týchto bodoch sa tak tento deviaty zalobný dôvod musí zamietnut. 178 Pokial ide o výsku pokuty uvedenej v clánku 2 písm. e) sporného rozhodnutia, Súdny dvor sa domnieva, ze ziadna zo skutocností, na ktoré sa odvolatelky odvolávajú v rámci prejednávanej veci, ani nijaký dôvod verejného poriadku ho neodôvodnujú, aby podla clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 vyuzil svoju neobmedzenú právomoc na znízenie výsky tejto pokuty. 179 Za týchto podmienok treba zrusit clánok 1 písm. e) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje, ze odvolatelky porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na viacerých samostatných poruseniach, a v zostávajúcej casti zalobu zamietnut. O trovách 180 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 181 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Clánok 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 182 V prejednávanej veci odvolatelky navrhli ulozit Komisii povinnost nahradit vsetky trovy konania v prvostupnovom aj odvolacom konaní a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch v rámci tohto odvolania, ako aj ciastocne v prvostupnovom konaní. Odvolatelky nemali úspech v casti svojich dôvodov v prvostupnovom konaní. Vzhladom na to sa Súdny dvor s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci domnieva, ze je opodstatnené ulozit Komisii povinnost znásat okrem svojich vlastných trov konania týkajúcich sa tak prvostupnového konania, ako aj odvolacieho konania, vsetky trovy konania, ktoré odvolatelky vynalozili v rámci tohto odvolania, ako aj polovicu trov konania, ktoré im vznikli v prvostupnovom konaní. Odvolatelky znásajú polovicu svojich vlastných trov konania, ktoré im vznikli v prvostupnovom konaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súd Európskej únie z 12. júla 2019, Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea/Komisia ([80]T-8/16, [81]EU:T:2019:522), sa zrusuje. 2. Clánok 1 písm. e) rozhodnutia Komisie C (2015) 7135 final z 21. októbra 2015 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 -- Optické diskové mechaniky) sa zrusuje v rozsahu, v akom konstatuje ze spolocnosti Toshiba Samsung Storage Technology Corp. a Toshiba Samsung Storage Technology Korea Corp. porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 tým, ze sa od 23. júna 2004 do 17. novembra 2008 zúcastnili na viacerých samostatných poruseniach. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania týkajúce sa tak prvostupnového konania, ako aj odvolacieho konania a je povinná nahradit vsetky trovy konania, ktoré Toshiba Samsung Storage Technology Corp. a Toshiba Samsung Storage Technology Korea Corp. vynalozili v rámci tohto odvolania, ako aj polovicu trov konania, ktoré im vznikli v prvostupnovom konaní. 5. Toshiba Samsung Storage Technology Corp. a Toshiba Samsung Storage Technology Korea Corp. znásajú polovicu svojich vlastných trov konania, ktoré im vznikli v prvostupnovom konaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [82]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXGHr37f/L84550-4985TMP.html#t-ECR_62019CJ0700_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A522&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A522 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point41 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point42 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A857&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A857 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A857&anchor=#point82 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point46 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&anchor=#point94 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&anchor=#point35 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&anchor=#point36 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point42 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point44 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584&anchor=#point23 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&anchor=#point42 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A58&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A58 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&anchor=#point50 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A58&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A58 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A58&locale=sk 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A58 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A58&anchor=#point62 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A239&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A239 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A239&anchor=#point82 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A239&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A239 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A239&anchor=#point83 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&anchor=#point48 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point99 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A522&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A522 82. file:///tmp/lynxXXXXGHr37f/L84550-4985TMP.html#c-ECR_62019CJ0700_SK_01-E0001