ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) zo 16. júna 2022 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Optické diskové mechaniky - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 - Jediné a pokracujúce porusenie - Pojem - Kartelové dohody týkajúce sa verejných sútazí na optické diskové mechaniky pre prenosné a stolové pocítace, vyhlásených dvoma výrobcami pocítacov" Vo veci C-697/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 20. septembra 2019, Sony Corporation, so sídlom v Tokiu (Japonsko), Sony Electronics Inc., so sídlom v San Diegu (Spojené státy), v zastúpení: E. Kelly, N. Levy a R. Snelders, avocats, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Dawes, M. Farley, F. van Schaik a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predsednícka tretej komory K. Jürimäe, (spravodajkyna), vykonávajúca funkciu predsedu stvrtej komory, sudcovia S. Rodin a N. Piçarra, generálny advokát: G. Pitruzzella, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. júna 2021, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Sony Corporation a Sony Electronics Inc. (dalej spolocne len "odvolatelky") sa svojím odvolaním domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 12. júla 2019, Sony a Sony Electronics/Komisia (T-762/15, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2019:515), ktorým Vseobecný súd zamietol ich zalobu v prvom rade na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie C(2015) 7135 final z 21. októbra 2015 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 - Optické diskové mechaniky) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom sa ich týka, a subsidiárne na znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená. Právny rámec 2 Podla znenia clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205): "2. [Európska k]omisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 alebo 102 ZFEÚ] alebo b) odporujú rozhodnutiu nariadenému predbeznými opatreniami podla clánku 8 alebo c) neplnia záväzky stanovené rozhodnutím podla clánku 9. ... Ked sa porusenie zdruzenia podnikov vztahuje k aktivitám jeho clenov, pokuta nepresiahne 10 % sumy celkového obratu kazdého clena pôsobiaceho na trhu dotknutom porusením zdruzenia. 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." 3 Clánok 27 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje: "Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevztahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Právo na prístup sa nevztahuje najmä na korespondenciu medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov alebo na vzájomnú korespondenciu medzi týmito orgánmi, vrátane dokumentov zhotovených podla clánkov 11 a 14. Nic v tomto odseku nebráni Komisii v tom, aby zverejnila a vyuzívala informácie potrebné na dokázanie porusovania." 4 Clánok 31 uvedeného nariadenia znie takto: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo ulozené pravidelné penále." 5 Pokial ide o výpocet pokút, body 6 a 13 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia k metóde stanovenia pokút") uvádzajú: "6. ... Kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení. Referencia na tieto ukazovatele je vhodnou informáciou o rádovej výske pokuty a nemala by slúzit ako základ na automatický alebo aritmetický výpocet. ... 13. Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci [Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)]. ..." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 6 Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 az 37 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 7 Skupina Sony, do ktorej patria odvolatelky, vyrába výrobky v oblastiach audio, video, komunikácií a informacných technológií pre spotrebitelské trhy a odberatelské trhy a je poskytovatelom obsahu, produktov a sluzieb v oblasti zábavy. 8 Prvá odvolatelka, Sony Corporation, je akciová spolocnost zalozená podla japonského práva a je na cele tejto skupiny. Druhá odvolatelka, Sony Electronics, je nepriamou dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve spolocnosti Sony Corporation a má sídlo v Spojených státoch. Sony Electronics je spolocnost, ktorá sa riadi právom státu Delaware (Spojené státy), vykonáva cinnosti výskumu a vývoja, koncepcie, inzinierstva, predaja, marketingu, distribúcie a sluzieb zákazníkom. 9 V období od mája 2003 do marca 2007 spolocnost Lite-On navrhovala a vyrábala optické diskové mechaniky (dalej len "ODM"), ktoré sa nakoniec predávali pod znackou Sony na základe dohôd o podiele na zisku. Na základe týchto dohôd boli odvolatelky vo vseobecnosti zodpovedné za predaj, zatial co Lite-On bola zodpovedná za otázky týkajúce sa kvality a inzinierstva. 10 Dotknuté porusenie sa týka ODM pouzívaných najmä v osobných pocítacoch (stolových a prenosných pocítacoch) vyrábaných spolocnostami Dell Inc. a Hewlett Packard (dalej len "HP"). 11 Dell a HP sú dvaja hlavní výrobcovia originálnych výrobkov na svetovom trhu s osobnými pocítacmi. Tieto dve spolocnosti vyuzívajú standardný postup verejnej sútaze na celosvetovej úrovni, ktorý zahrna najmä stvrtrocné rokovania o cenách na svetovej úrovni a objemoch celkových nákupov s malým poctom vopred vybratých dodávatelov ODM. 12 Postupy verejnej sútaze zahrnajú ziadosti o cenové ponuky, ziadosti o elektronické cenové ponuky, online rokovania, elektronické aukcie a dvojstranné rokovania (offline). Po skoncení verejnej sútaze zákazníci pridelujú zúcastneným dodávatelom ODM objemy podla cien, ktoré ponúkajú. 13 Sony Electronics bola spolu so spolocnostou Sony Corporation právnym subjektom, ktorý sa v mene skupiny Sony zúcastnoval na verejných sútaziach organizovaných spolocnostou Dell a v tejto cinnosti pokracoval az do 1. apríla 2007. 14 Dna 14. januára 2009 Komisia prijala ziadost o oslobodenie od pokút v zmysle jej oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17), ktorú podala spolocnost Koninklijke Philips NV. V dnoch 29. januára a 2. marca 2009 bola táto ziadost doplnená s cielom zahrnút do nej popri tejto spolocnosti spolocnost Lite-On IT Corporation a ich spolocný podnik Philips & Lite-On Digital Solutions Corporation. 15 Dna 30. júna 2009 Komisia priznala podmienecné oslobodenie od pokút spolocnostiam Koninklijke Philips, Lite-On IT a Philips & Lite-On Digital Solutions. 16 Dna 18. júla 2012 Komisia zaslala oznámenie o výhradách trinástim dodávatelom ODM, vrátane odvolateliek (dalej len "oznámenie o výhradách"), v ktorom uviedla, ze tieto spolocnosti porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([6]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3, dalej len "Dohoda o EHP") tým, ze sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa ODM v období od 5. februára 2004 do 29. júna 2009, ktorý spocíval v koordinovaní ich správania v súvislosti s verejnými sútazami, ktoré vyhlásili dvaja výrobcovia pocítacov, a to spolocnosti Dell a HP. 17 Dna 29. októbra 2012 v odpovedi na oznámenie o výhradách odvolatelky predlozili svoje písomné pripomienky. Ústne vypocutie sa konalo 29. a 30. novembra 2012 a zúcastnili sa na nom vsetci adresáti oznámenia o výhradách. 18 Dna 21. októbra 2015 prijala Komisia sporné rozhodnutie. 19 Komisia v tomto rozhodnutí usúdila, ze úcastníci kartelu koordinovali svoje sútazné správania prinajmensom od 23. júna 2004 do 25. novembra 2008. Spresnila, ze táto koordinácia sa uskutocnovala prostredníctvom siete paralelných dvojstranných kontaktov. Uviedla, ze úcastníci kartelu sa usilovali prispôsobit svoje objemy na trh a udrzat ceny na vyssích úrovniach, aké by boli v prípade neexistencie týchto dvojstranných kontaktov. 20 Komisia v spornom rozhodnutí vysvetlila, ze koordinácia medzi úcastníkmi kartelu sa týkala zákazníckych úctov spolocností Dell a HP. Podla Komisie okrem dvojstranných rokovaní so svojimi dodávatelmi ODM, Dell a HP uplatnovali standardizované postupy verejnej sútaze, ktoré sa konali minimálne kazdý stvrtrok. Zdôraznila, ze clenovia kartelu pouzívali siet dvojstranných kontaktov na manipuláciu týchto verejných sútazí, cím obchádzali snahu ich zákazníkov stimulovat cenovú hospodársku sútaz. 21 Podla Komisie pravidelná výmena informácií okrem iného umoznila clenom kartelu nadobudnút velmi podrobné znalosti o zámeroch ich konkurentov este predtým, nez sa zapojili do verejnej sútaze, co im umoznilo predvídat ich sútaznú stratégiu. 22 Komisia dalej uviedla, ze clenovia kartelu si v pravidelných intervaloch vymienali informácie o cenách týkajúce sa konkrétnych zákazníckych úctov, ako aj informácie nesúvisiace s cenou, ako je súcasná výrobná kapacita, kapacita dodávok, stav zásob, situácia s ohladom na kvalifikáciu a okamih uvedenia nových výrobkov alebo zlepsení. Navyse uviedla, ze dodávatelia ODM monitorovali konecné výsledky skoncených verejných sútazí, konkrétne poradie, dosiahnutú cenu a objem. 23 Komisia tiez uviedla, ze dodávatelia ODM s vedomím, ze musia svoje kontakty udrziavat v tajnosti pred svojimi zákazníkmi, pouzívali pre vzájomný kontakt také prostriedky, ktoré povazovali za dostatocne vhodné na dosiahnutie zelaných výsledkov. Dalej spresnila, ze pokus uskutocnit stretnutie na úcely organizovania pravidelných viacstranných stretnutí medzi týmito dodávatelmi v roku 2003 nebol úspesný po tom, co sa o nom dozvedel jeden zo zákazníkov. Podla Komisie namiesto týchto stretnutí dochádzalo k dvojstranným kontaktom, najmä vo forme telefonických hovorov a niekedy aj elektronických správ, aj na súkromné adresy elektronickej posty a prostredníctvom sluzieb okamzitých správ alebo na stretnutiach predovsetkým na úrovni manazérov zákazníckych úctov na svetovej úrovni. 24 Komisia konstatovala, ze úcastníci kartelu pravidelne udrziavali kontakt a ze ku kontaktom, najmä telefonickým, dochádzalo castejsie v case konania verejných sútazí, v priebehu ktorých dochádzalo k viacerým hovorom denne medzi niektorými dvojicami úcastníkov kartelu. Spresnila, ze vo vseobecnosti kontakty medzi niektorými dvojicami úcastníkov kartelu boli výrazne castejsie nez medzi inými. 25 Pokial ide o výpocet sumy pokuty ulozenej odvolatelkám, Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút. 26 Na úcely stanovenia základnej sumy pokuty sa Komisia najskôr domnievala, ze vzhladom na výrazné rozdiely v dlzke trvania úcasti dodávatelov ODM na karteli a s cielom lepsie odzrkadlit skutocný vplyv kartelu bolo vhodné pouzit rocný priemer vypocítaný na základe skutocnej hodnoty predajov dosiahnutých dotknutými podnikmi za celé kalendárne mesiace ich jednotlivej úcasti na porusení. 27 Komisia takto vysvetlila, ze hodnota predaja sa vypocítala na základe predajov ODM urcených pre osobné pocítace a vyfakturovaných spolocnostiam HP a Dell nachádzajúcim sa v EHP. 28 Okrem toho Komisia dospela k záveru, ze vzhladom na to, ze protisútazné správanie voci spolocnosti HP zacalo neskôr, a s cielom zohladnit vývoj kartelu by sa relevantná hodnota predaja mala vypocítat samostatne pre HP a Dell a mali by sa uplatnit dva násobné koeficienty v závislosti od dlzky trvania kartelu. 29 Pokial ide o odvolatelky, z dôvodu, ze ich úcast na kontaktoch so spolocnostou HP sa nepreukázala, Komisia konstatovala ich zodpovednost iba za koordináciu voci spolocnosti Dell. 30 Komisia dalej rozhodla, ze vzhladom na to, ze dohody o koordinácii cien patria svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP a ze islo o kartel s pôsobnostou minimálne na území EHP, percentuálny podiel uplatnený z dôvodu závaznosti v prejednávanej veci predstavoval 16 % pre vsetkých adresátov sporného rozhodnutia. 31 Dalej Komisia uviedla, ze vzhladom na okolnosti prejednávanej veci sa rozhodla pripocítat sumu pokuty na úcely odstrasenia vo výske 16 %. 32 Okrem toho Komisia znízila pokutu ulozenú odvolatelkám o 3 %, a to s cielom zohladnit skutocnost, ze nevedeli o casti jediného a pokracujúceho porusenia týkajúcej sa spolocnosti HP, aby sa primeraným a dostatocným spôsobom odzrkadlila mensia závaznost ich správania. 33 Napokon Komisia dospela k záveru, ze vzhladom na to, ze odvolatelky dosiahli celosvetový obrat 59252000000 eur v úctovnom období, ktoré predchádzalo prijatiu sporného rozhodnutia, bolo primerané uplatnit na základnú sumu pokuty násobný koeficient vo výske 1,2. 34 Výrok sporného rozhodnutia v casti, v ktorej sa týka odvolateliek, znie takto: "Clánok 1 Tieto podniky porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili v uvedených obdobiach na jedinom a pokracujúcom porusení, pozostávajúcom z viacerých samostatných porusení v odvetví [ODM] s pôsobnostou na celom území EHP, ktoré spocívalo v dohodách o koordinácii cien: ... f) [odvolatelky] od 23. augusta 2004 do 15. septembra 2006 za svoju koordináciu voci spolocnosti Dell. ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ... f) [odvolatelky], spolocne a nerozdielne zodpovedné: 21024000 eur ..." Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 35 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 31. decembra 2015 podali odvolatelky zalobu v prvom rade na zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, a subsidiárne na znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená. 36 Na podporu svojej zaloby odvolatelky uviedli dva zalobné dôvody, pricom prvý sa v podstate týkal existencie porusenia clánku 101 ZFEÚ a druhý, predlozený subsidiárne, výpoctu výsky tejto pokuty. 37 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol tieto dva zalobné dôvody a v dôsledku toho zamietol zalobu v celom jej rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 38 Odvolatelky vo svojom odvolaní navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vyhovel zalobným návrhom predlozeným v prvostupnovom konaní, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania vrátane trov prvostupnového konania a - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách prvostupnového a odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. 39 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelkám povinnost nahradit vsetky trovy tohto konania. O odvolaní 40 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú styri odvolacie dôvody, ktoré sa v podstate týkajú posúdenia Vseobecného súdu, po prvé existencie jediného a pokracujúceho porusenia, po druhé trvania tohto porusenia, po tretie konstatovania viacerých samostatných porusení a po stvrté výsky pokuty, ktorá im bola ulozená. 41 Súdny dvor povazuje za vhodné preskúmat tretí odvolací dôvod pred posúdením prvého, druhého a stvrtého odvolacieho dôvodu. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 42 Tretí odvolací dôvod predlozený odvolatelkami sa delí na dve casti. - O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu 43 V prvej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia neporusila ich právo na obhajobu tým, ze im v spornom rozhodnutí po prvýkrát vytkla úcast na viacerých samostatných poruseniach. 44 Oznámenie o výhradách poukázalo, najmä vo svojich odôvodneniach 310, 317 a 318, na existenciu jediného a pokracujúceho porusenia. Komisia sa domnievala, ze sa umelo rozdelilo údajné správanie na viacero samostatných porusení. V spornom rozhodnutí vsak Komisia po prvýkrát konstatovala, ze toto jediné a pokracujúce porusenie pozostávalo z viacerých samostatných porusení. Toto rozhodnutie sa preto podstatne odlisuje od kvalifikácie uvedenej v oznámení o výhradách, a preto odvolatelky nemali pred prijatím uvedeného rozhodnutia moznost namietat kvalifikáciu kazdého jednotlivého kontaktu ako samostatného a nezávislého porusenia. 45 V tejto súvislosti Vseobecný súd tým, ze v bodoch 238, 239 a 246 napadnutého rozsudku rozhodol, ze jediné a pokracujúce porusenie nutne pozostáva zo samostatných porusení, dospel k záveru, ktorý je v rozpore s judikatúrou Vseobecného súdu a Súdneho dvora, ktorá nepredpokladá nutnost, ale len moznost, ze jediné a pokracujúce porusenie sa skladá zo samostatných porusení. Vseobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré viedlo k tomu, ze neuznal, ze Komisia porusila právo odvolateliek na obhajobu. 46 Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza v prvom rade dve vseobecné pripomienky predtým, ako odpovie na tvrdenia uvedené v dvoch castiach tretieho odvolacieho dôvodu predlozeného odvolatelkami. 47 Po prvé tvrdenia odvolateliek týkajúce sa náhodného konstatovania Komisie v spornom rozhodnutí, ze ich protisútazné kontakty predstavovali tiez viacero samostatných porusení, sú neúcinné. Vseobecný súd totiz potvrdil hlavné konstatovanie Komisie týkajúce sa existencie jediného a pokracujúceho porusenia, ako aj úcasti odvolateliek na tomto porusení v období od 23. augusta 2004 do 15. septembra 2006. Uz len toto potvrdenie odôvodnuje záver uvedený v clánku 1 písm. f) sporného rozhodnutia, ako aj pokutu ulozenú odvolatelkám podla clánku 2 písm. f) tohto rozhodnutia. 48 Po druhé tvrdenia odvolateliek sú zalozené na nesprávnom predpoklade, podla ktorého Vseobecný súd rozhodol, ze jediné a pokracujúce porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nutne pozostáva z viacerých samostatných a nezávislých porusení tohto ustanovenia. Vseobecný súd vsak v bodoch 237 a 238 napadnutého rozsudku jednoducho uviedol, ze jediné a pokracujúce porusenie predpokladá "súbor správaní", ktoré samotné mozno kvalifikovat ako samostatné porusenia. Vseobecný súd v bodoch 235, 236 a 239 az 244 napadnutého rozsudku v podstate dodal, ze v prejednávanej veci jediné a pokracujúce porusenie skutocne pozostávalo zo samostatných porusení, v súvislosti s ktorými boli odvolatelky vypocuté. 49 Na druhej strane, pokial ide konkrétne o prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu, Komisia po prvé uvádza, ze táto cast je zalozená na nesprávnom skutkovom predpoklade. Z bodov 236 az 241 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze uz v oznámení o výhradách boli odvolatelky informované o predmetných samostatných poruseniach. 50 Po druhé konstatovania uvedené v bodoch 236, 241 a 242 tohto rozsudku sú skutkovými zisteniami, ktoré nemôzu byt v rámci odvolania spochybnené. 51 Po tretie tvrdenie odvolateliek, ze Komisia ich nevypocula v súvislosti s dotknutými samostatnými poruseniami, je v rozpore s jasným znením odôvodnení 353, 354 a 375 oznámenia o výhradách a je zalozené na nesprávnom výklade judikatúry, kedze Súdny dvor uz rozhodol, ze jeden alebo viacero prvkov zo skupiny aktov alebo pokracujúceho správania môzu sami osebe predstavovat porusenie clánku 101 ZFEÚ. 52 Po stvrté na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, konstatovanie jediného a pokracujúceho porusenia nie je podmienené existenciou viacerých samostatných porusení. Odvolatelky boli vypocuté tak v súvislosti s konstatovaním predmetného jediného a pokracujúceho porusenia, ako aj v súvislosti so samostatnými poruseniami, z ktorých sa toto porusenie skladalo, v dôsledku coho nebolo porusené ich právo na obhajobu. V priebehu správneho konania totiz odvolatelky mali moznost byt oboznámené s tým, ze im boli vytýkané aj správania tvoriace jediné a pokracujúce porusenie. - O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu 53 V druhej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené, pokial ide o existenciu viacerých samostatných porusení. 54 Komisia totiz v spornom rozhodnutí nevysvetlila v súvislosti s kazdým aspektom správania alebo skupinou alebo viacerými skupinami dvojstranných kontaktov, ktoré údajne predstavovali samostatné porusenie, po prvé povahu a rozsah tohto porusenia, po druhé jeho kvalifikáciu ako dohody alebo zosúladeného postupu v zmysle clánku 101 ZFEÚ, po tretie dôvody a dôkazy podporujúce takúto kvalifikáciu, po stvrté podniky, ktoré treba povazovat za zodpovedné za kazdé samostatné porusenie, a po piate dôvod, preco na rozdiel od stanoviska Komisie v oznámení o výhradách uz nebolo umelé identifikovat viaceré samostatné porusenia. 55 Vseobecný súd sa tým, ze neuznal, ze rozsah samostatných porusení nebol nikdy opísaný alebo vysvetlený, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. V bode 254 napadnutého rozsudku totiz rozhodol, ze Komisia sa správne domnievala, ze konstatovanie jediného a pokracujúceho porusenia nevyhnutne potvrdzuje jej závery o existencii viacerých samostatných porusení. 56 Komisia zastáva názor, ze druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 57 Vseobecný súd sa správne domnieval, ze hlavné konstatovanie jediného a pokracujúceho porusenia a vedlajsie konstatovanie samostatných porusení sú navzájom koherentné. Po prvé tvrdenie odvolateliek, podla ktorého Vseobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol ich tvrdenia, pretoze sa nesprávne domnieval, ze konstatovania týkajúce sa jediného a pokracujúceho porusenia nevyhnutne potvrdzujú konstatovania týkajúce sa existencie viacerých samostatných porusení, skresluje obsah bodu 254 napadnutého rozsudku. Po druhé odvolatelky mali moznost byt oboznámené s odôvodnením sporného rozhodnutia a mali moznost predlozit svoje tvrdenia ku kazdému z protisútazných kontaktov, ktoré im boli pripísané. Po tretie z rozsudku z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado ([7]C-238/05, [8]EU:C:2006:734, body [9]30 az [10]32), vyplýva, ze ak sa potvrdí existencia prvkov porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, nie je relevantné, ci sa predmetný kartel kvalifikuje ako dohoda alebo zosúladený postup. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 257 napadnutého rozsudku uznal, ze odvolatelky nesprávne tvrdili, ze sporné rozhodnutie malo individuálne oznacit samostatné porusenia ako "dohody" alebo "zosúladené postupy". Posúdenie Súdnym dvorom 58 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked dospel k záveru, ze jediné a pokracujúceho porusenie nutne pozostáva z viacerých samostatných porusení. To ho viedlo k nesprávnemu záveru po prvé, ze Komisia neporusila ich právo na obhajobu, a po druhé, ze táto institúcia dostatocne odôvodnila sporné rozhodnutie, pokial ide o samostatné porusenia pripisované odvolatelkám. 59 V tejto súvislosti treba uviest, ze v clánku 1 písm. f) sporného rozhodnutia Komisia v podstate konstatovala jednak existenciu jediného a pokracujúceho porusenia a jednak, ze toto porusenie pozostávalo z "viacerých samostatných porusení". 60 V tomto kontexte tretí odvolací dôvod smeruje len k spochybneniu posúdenia tohto druhého konstatovania Vseobecného súdu týkajúceho sa existencie viacerých samostatných porusení. Naopak tento odvolací dôvod sa netýka jeho posúdenia záveru uvedeného v tomto ustanovení, podla ktorého sa odvolatelky zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení. 61 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, kedze v prejednávanej veci táto zalozila sporné rozhodnutie na dvoch samostatných konstatovaniach porusenia, tretí odvolací dôvod nemozno bez dalsieho zamietnut ako neúcinný. - Úvodné pripomienky 62 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ môze vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak jednotlivé správania spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto správania v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [11]C-441/11 P, [12]EU:C:2012:778, bod [13]41 a citovanú judikatúru). 63 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a pokracujúcom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v "dohode" alebo "zosúladenom postupe" s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu v celom rozsahu, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci tohto porusenia pocas celej doby svojej úcasti na tomto porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [14]C-441/11 P, [15]EU:C:2012:778, bod [16]42 a citovanú judikatúru). 64 Ako uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, úcast podniku na jedinom a pokracujúcom porusení nevyzaduje jeho priamu úcast na vsetkých protisútazných správaniach, z ktorých pozostáva toto porusenie (rozsudok z 22. októbra 2020, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia, [17]C-702/19 P, [18]EU:C:2020:857, bod [19]82, ako aj citovaná judikatúra). 65 Tretí odvolací dôvod treba preskúmat v zmysle týchto úvah. - O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu 66 V prvej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol ich tvrdenie, podla ktorého Komisia porusila ich právo na obhajobu tým, ze im v spornom rozhodnutí prvýkrát vytkla okrem ich úcasti na jedinom a pokracujúcom porusení aj úcast na viacerých samostatných poruseniach zodpovedajúcich správaniam, ktoré spadajú pod toto jediné a pokracujúce porusenie. 67 Po prvé treba pripomenút, ze pojem "jediné a pokracujúce porusenie" predpokladá súbor správaní, ktoré môzu samy osebe predstavovat aj porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Hoci súbor správaní mozno za podmienok uvedených v bodoch 63 a 64 tohto rozsudku kvalifikovat ako jediné a pokracujúce porusenie, nemozno z toho vyvodit, ze kazdé z týchto správaní treba samo osebe a samostatne nevyhnutne kvalifikovat ako samostatné porusenie tohto ustanovenia. Na tento úcel musí totiz Komisia este identifikovat a ako také kvalifikovat kazdé z uvedených správaní a následne predlozit dôkaz o úcasti dotknutého podniku, ktorému sú pripísané. 68 V tejto súvislosti Súdny dvor uz rozhodol, ze takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a pokracujúce porusenie, je vhodné iba vtedy, ak na jednej strane uvedenému podniku bolo v správnom konaní umoznené oboznámit sa s tým, ze mu je rovnako vytýkané kazdé zo správaní tvoriacich porusenie, a teda bránit sa v tomto smere, a ak na druhej strane je toto rozhodnutie v tejto súvislosti dostatocne jasné (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [20]C-441/11 P, [21]EU:C:2012:778, bod [22]46). 69 Po druhé, pokial ide o právo na obhajobu, podla ustálenej judikatúry vyplýva, ze dodrzanie tohto práva v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Únie, ktorá musí byt Komisiou plne zachovaná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., [23]C-93/13 P a C-123/13 P, [24]EU:C:2015:150, bod [25]94, ako aj citovanú judikatúru). 70 Ako správne pripomenul Vseobecný súd v bode 230 napadnutého rozsudku, nariadenie c. 1/2003 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania, ktoré musí jasne uvádzat vsetky podstatné skutocnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Takéto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcie. Táto zásada predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách urcené podniku, ktorému Komisia zvazuje ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti svedciace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby uvedený podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voci nemu bolo zacaté (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [26]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, [27]EU:C:2009:500, body [28]35 a [29]36, ako aj citovanú judikatúru). 71 Je pravda, ako pripomenul generálny advokát v bode 88 svojich návrhov, ze Komisia môze vo svojom konecnom rozhodnutí spresnit právnu kvalifikáciu skutkových okolností, ktoré predbezne zohladnila v oznámení o výhradách, s prihliadnutím na skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania, bud aby upustila od výhrad, ktoré sa preukázali nedôvodné, alebo aby zo skutkového aj právneho hladiska upravila a doplnila svoje tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [30]C-448/11 P, neuverejnený, [31]EU:C:2013:801, body [32]42 az [33]44). To vsak znamená, ze Komisia musí v oznámení o výhradách uviest kazdú právnu kvalifikáciu skutkových okolností, ktoré zamýsla uviest vo svojom konecnom rozhodnutí. 72 Z toho vyplýva, ze právo dotknutého podniku na obhajobu je z dôvodu nesúladu medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím porusené len pod podmienkou, ze výhrada uvedená v tomto rozhodnutí nebola uvedená v oznámení o výhradách alebo ze v nom nebola uvedená takým spôsobom, ktorý by adresátom tohto oznámenia umoznil úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci konania zacatého voci nim. 73 V nadväznosti na to, pokial má Komisia v úmysle vytýkat adresátom oznámenia o výhradách nielen jediné a pokracujúce porusenie, ale aj kazdé zo správaní tvoriacich toto porusenie posudzované jednotlivo ako samostatné porusenia, respektovanie práva týchto adresátov na obhajobu vyzaduje, aby Komisia v tomto oznámení uviedla skutocnosti potrebné na to, aby im umoznila oboznámit sa s tým, ze Komisia im vytýka uvedené jediné a pokracujúce porusenie, ako aj kazdé z týchto samostatných porusení. 74 V prejednávanej veci treba poznamenat, ze Vseobecný súd v bodoch 229 az 234 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru týkajúcu sa dodrziavania práva na obhajobu v rámci konania, ktoré by mohlo viest ku konstatovaniu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, najmä judikatúru uvedenú v bodoch 70 a 71 tohto rozsudku. 75 Vseobecný súd dalej v bodoch 235 az 246 napadnutého rozsudku skúmal, ci boli odvolatelky v oznámení o výhradách informované o tom, ze Komisia sa domnieva, ze jediné a pokracujúce porusenie spocíva v rôznych dvojstranných dohodách. 76 V tejto súvislosti v bodoch 238 a 239 tohto rozsudku konstatoval, ze pojem "jediné a pokracujúce porusenie" predpokladá súbor správaní, a preto odvolatelky nemohli tvrdit, ze Komisia zmenila svoje závery tým, ze okrem jediného a pokracujúceho porusenia konstatovala aj viaceré dvojstranné kontakty, kedze práve tieto dvojstranné kontakty predstavovali toto jediné porusenie. 77 Ako teda vyplýva z bodu 246 uvedeného rozsudku, Vseobecný súd vychádzal z predpokladu, ze kazdé zo správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie treba nutne kvalifikovat ako samostatné porusenie. Rozhodol preto, ze odvolatelky museli byt oboznámené s mozným záverom Komisie, ze vsetky dvojstranné kontakty, ktoré im boli v oznámení o výhradách vytýkané, samy osebe predstavujú takéto samostatné porusenia. 78 Vseobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v bodoch 238, 239 a 246 napadnutého rozsudku, ked implicitne zamenil pojem "správanie" s pojmom "porusenie", odvolatelky nemohli vzhladom na neexistenciu akéhokolvek jasného údaja v oznámení o výhradách vediet, ze Komisia mala v úmysle vytýkat im nielen jediné a pokracujúce porusenie uvedené v tomto oznámení, ale aj viacero samostatných porusení, ktoré predstavovali rôzne dvojstranné kontakty uvedené v tomto oznámení. 79 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nemohol bez toho, aby sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnút, ze Komisia neporusila práva odvolateliek na obhajobu, hoci oznámenie o výhradách neobsahovalo podstatné skutocnosti, ktoré sa voci nim uvádzali v súvislosti s týmito samostatnými poruseniami, najmä zamýslanú kvalifikáciu správaní, ktoré sa im vytýkali. 80 Prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu preto treba vyhoviet. - O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu 81 V druhej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 254 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené, pokial ide o existenciu viacerých samostatných porusení. 82 V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenút, ako to urobil Vseobecný súd v bode 249 napadnutého rozsudku, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované v clánku 296 ZFEÚ prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá dotknutý akt prijala tak, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatého opatrenia a aby súd Európskej únie mohol vykonat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (rozsudok z 10. júla 2019, Komisia/Icap a i., [34]C-39/18 P, [35]EU:C:2019:584, bod [36]23, ako aj citovaná judikatúra). 83 Na druhej strane, ako vyplýva z bodov 62 az 64 a 67 tohto rozsudku, zo skutocnosti, ze Komisia kvalifikuje vsetky správania ako jediné a pokracujúce porusenie, nemozno vyvodit záver, ze kazdé z týchto správaní treba samo osebe a samostatne nevyhnutne kvalifikovat ako samostatné porusenie. Ak sa totiz Komisia rozhodne kvalifikovat dotknuté správania ako také a pripísat ich odvolatelkám, musí ich este individuálne preskúmat a preukázat ich protiprávnu povahu, ako aj úcast odvolateliek na kazdom z uvedených správaní. 84 Z toho vyplýva, ze ak má Komisia v úmysle vytknút odvolatelkám nielen úcast na "jedinom a pokracujúcom porusení", ale aj na viacerých samostatných poruseniach zodpovedajúcich správaniam tvoriacim toto porusenie, musí spresnit a odôvodnit právnu kvalifikáciu kazdého z týchto správaní ako samostatného porusenia. 85 V prejednávanej veci Vseobecný súd najmä v bode 251 napadnutého rozsudku pripomenul, ze odôvodnenie rozhodnutia prijatého Komisiou na zabezpecenie uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze musí byt logické a najmä bez vnútorných rozporov, ktoré by bránili správne porozumiet dôvodom, na ktorých sa toto rozhodnutie zakladá. 86 V tomto kontexte Vseobecný súd v bode 254 napadnutého rozsudku teda rozhodol, ze v odôvodnení 352 sporného rozhodnutia nedoslo k rozporu, kedze Komisia v nom uviedla, ze predmetné kontakty predstavujú individuálne porusenia a súcasne splnajú kritériá jediného a pokracujúceho porusenia. V bodoch 255 az 258 tohto rozsudku konstatoval, ze Komisia si splnila povinnost odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z clánku 296 ZFEÚ, kedze jasne vysvetlila rozsah a povahu správania odvolateliek, ktoré povazovala za porusenie clánku 101 ZFEÚ, a predlozila dôkazy na podporu týchto záverov. 87 Vseobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, odôvodnenie konstatovania viacerých samostatných porusení, ktorých sa mali odvolatelky dopustit, ako je uvedené v odôvodnení 352 tohto rozhodnutia, nie je dostatocné. Z tohto odôvodnenia teda vyplýva, ze na základe skutocností opísaných v oddiele 4 a prílohe I uvedeného rozhodnutia kazdý aspekt správania vo vztahu k akémukolvek dotknutému zákazníkovi alebo akémukolvek súboru (alebo viacerým súborom) dvojstranných kontaktov malo za ciel obmedzit hospodársku sútaz, a teda predstavuje porusenie clánku 101 ZFEÚ bez toho, aby Komisia uviedla dôvody, pre ktoré bolo podla nej potrebné pripísat odvolatelkám kazdé správanie, ktoré sa im vytýkalo, nielen ako "jediné a pokracujúce porusenie", ale aj ako niekolko samostatných porusení clánku 101 ZFEÚ. 88 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia si splnila svoju povinnost odôvodnit sporné rozhodnutie, ked konstatovala, ze odvolatelky sa okrem úcasti na jedinom a pokracujúcom porusení zúcastnili aj na viacerých samostatných poruseniach. 89 Preto treba druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho tomuto odvolaciemu dôvodu v celom rozsahu vyhoviet. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 90 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia svojím vlastným odôvodnením, pricom potvrdil záver tohto rozhodnutia, podla ktorého sa odvolatelky zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení. Vseobecný súd v podstate prijal tvrdenie odvolateliek, ze Komisia nepreukázala protisútaznú povahu viacerých kontaktov, ktoré im boli pripísané, konkrétne kontaktov c. 3, 8, 10 a 14. Vseobecný súd vsak namiesto toho, aby preskúmal, ci je z tohto dôvodu záver napadnutého rozhodnutia týkajúci sa existencie jediného a pokracujúceho porusenia pozostávajúceho z viacerých samostatných porusení neopodstatnený, usúdil, ze vsetky kontakty, ktoré sa týkali odvolateliek, mohli tvorit súcast súboru nepriamych dôkazov umoznujúcich preukázat charakter takéhoto jediného a pokracujúceho porusenia, aj ked nie vsetky kontakty predstavovali preukázané protisútazné kontakty. 91 Pri posudzovaní toho, ci Komisia predlozila dostatocné dôkazy na to, aby bolo mozné kvalifikovat urcité správanie ako jediné a pokracujúce porusenie, Vseobecný súd prijal výhradu odvolateliek voci spornému rozhodnutiu, podla ktorého Komisia nepreukázala protisútaznú povahu viacerých kontaktov, ktoré im boli pripísané. Podla odvolateliek pritom prinálezalo Vseobecnému súdu, aby preskúmal dôvodnost záveru sporného rozhodnutia, pokial ide o existenciu jediného a pokracujúceho porusenia pozostávajúceho z viacerých samostatných porusení. V spornom rozhodnutí totiz Komisia neprijala súbor nepriamych dôkazov, ale vychádzala z predpokladu, ze kazdý vytýkaný kontakt predstavoval samostatné porusenie a ze tieto samostatné porusenia sú súcastou spolocného zámeru, ktorý ako celok predstavuje jediné a pokracujúce porusenie. Naopak, Vseobecný súd rozhodol, ze vsetky kontakty týkajúce sa odvolateliek, aj ked nie vsetky predstavovali preukázané protisútazné kontakty, môzu predstavovat súbor nepriamych dôkazov umoznujúcich preukázat charakter jediného a pokracujúceho porusenia. 92 Vseobecný súd sa teda tým, ze odôvodnenie uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí nahradil svojím odôvodnením, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 93 Komisia spochybnuje dôvodnost prvého odvolacieho dôvodu. Posúdenie Súdnym dvorom 94 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nesprávne nahradil odôvodnenie Komisie v spornom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením, pokial ide o posúdenie existencie jediného a pokracujúceho porusenia. 95 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze súdy Únie nemôzu menit podstatné znaky porusenia, ktoré Komisia v súlade s právnymi predpismi konstatovala v spornom rozhodnutí, a to ani v rámci preskúmania zákonnosti, ani pri výkone ich neobmedzenej právomoci. Podla judikatúry Súdneho dvora totiz tieto súdy nemôzu v rámci preskúmania zákonnosti uvedeného v clánku 263 ZFEÚ nahradit odôvodnenie autora predmetného aktu svojím vlastným odôvodnením. Neobmedzená právomoc, ktorou disponuje Vseobecný súd na základe clánku 31 nariadenia c. 1/2003, sa týka len jeho posúdenia pokuty ulozenej Komisiou (rozsudok z 26. septembra 2018, Philips a Philips France/Komisia, [37]C-98/17 P, neuverejnený, [38]EU:C:2018:774, bod [39]50, ako aj citovaná judikatúra). 96 Treba teda overit, ci Vseobecný súd zmenil, ako tvrdia odvolatelky, podstatné znaky jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré Komisia v spornom rozhodnutí v súlade s právnymi predpismi konstatovala. 97 V prvom rade, pokial ide o kontakty c. 8 a 10, Vseobecný súd v bodoch 131 a 138 napadnutého rozsudku rozhodol, ze úcast odvolateliek na týchto kontaktoch mozno len predpokladat, ale ze tieto kontakty mohli napriek tomu prispiet k súboru nepriamych dôkazov umoznujúcich preukázat charakter jediného a pokracujúceho porusenia. Pokial ide o kontakt c. 3, Vseobecný súd v bode 187 tohto rozsudku rozhodol, ze hoci tento kontakt neposkytol priamo uzitocné informácie, prinajmensom preukázal vôlu odvolateliek informovat sa o svojich konkurentoch s cielom znízit neistotu v súvislosti s budúcou stratégiou a ako taký sa zdal byt spôsobilý prispiet k súboru nepriamych dôkazov. 98 Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, tak Vseobecný súd nespochybnil protisútaznú povahu kontaktov c. 3, 8 a 10. 99 Pokial ide o kontakt c. 14, Vseobecný súd v bode 141 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí nevyvodila ziadny záver týkajúci sa tohto kontaktu. 100 Treba vsak konstatovat, ze na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, Komisia skutocne zalozila sporné rozhodnutie na kontaktoch uvedených v prílohe I tohto rozhodnutia, ktorých súcastou bol kontakt c. 14. Toto pochybenie Vseobecného súdu vsak nemalo vplyv na potvrdenie úcasti odvolateliek na predmetnom jedinom a pokracujúcom porusení. 101 V druhom rade treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala zo súboru nepriamych dôkazov na preukázanie jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré im vytýkala. Ako príklad treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 322 sporného rozhodnutia výslovne pripomenula jednak, ze je potrebné, aby predlozila presné a zhodné dôkazy na podporu pevného presvedcenia, ze doslo k poruseniu, ale ze kazdý z predlozených dôkazov nemusí nutne splnat tieto kritériá vo vztahu ku kazdému prvku porusenia, a jednak, ze stací, aby súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, posudzovaný ako celok, splnal túto poziadavku. 102 V tejto súvislosti Komisia opät výslovne odkázala na tento súbor nepriamych dôkazov v odôvodneniach 92, 220, 325, 334 a 425 sporného rozhodnutia. 103 Nemozno teda tvrdit, ze Vseobecný súd tým, ze odkázal na súbor nepriamych dôkazov, nahradil odôvodnenie uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením. Naopak v podstate potvrdil, ze prístup Komisie, ktorá pri preukazovaní existencie jediného a pokracujúceho porusenia vychádzala zo súboru nepriamych dôkazov, je v súlade s judikatúrou týkajúcou sa preukazovania porusenia podla clánku 101 ZFEÚ. 104 Prvý odvolací dôvod preto treba zamietnut ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode 105 Druhý odvolací dôvod odvolateliek sa delí na dve casti. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 106 Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu je zalozená na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze odvolatelky sa v období od 23. augusta 2004 do 15. septembra 2006 zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení. 107 Odvolatelky po prvé tvrdia, ze vzhladom na judikatúru Vseobecného súdu je potrebné, aby boli protisútazné kontakty dostatocne casovo blízke na to, aby bolo mozné konstatovat jediné a pokracujúce porusenie. Rovnako v rozsudku z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia ([40]C-99/17 P, [41]EU:C:2018:773, body [42]50 az [43]52), Súdny dvor rozhodol, ze pokial ide o výrobky, pre ktoré sa ceny stanovovali kazdorocne, bolo vhodné overit, ci Komisia zistila, ze dotknuté podniky sa aspon raz rocne zúcastnili na karteli. 108 V napadnutom rozsudku vsak Vseobecný súd neposúdil, ci s prihliadnutím na nepreukázané kontakty bola úcast odvolateliek na porusení nepretrzitá. Vseobecný súd v bode 220 tohto rozsudku uviedol, ze niektoré z dvanástich kontaktov pripisovaných odvolatelkám neboli preukázané. Vseobecný súd konkrétne v bode 141 uvedeného rozsudku pripustil, ze Komisia nevyvodila nijaký záver týkajúci sa kontaktu c. 14, ktorý by ju mal viest ku konstatovaniu, ze odvolatelky pocas obdobia ôsmich mesiacov nemali nijaký protisútazný kontakt. 109 Vseobecný súd vsak neanalyzoval, ci vzhladom na skutocné fungovanie trhu casový interval priblizne ôsmich mesiacov bez preukázaného protisútazného kontaktu nespochybnuje úcast odvolateliek na predmetnom jedinom a pokracujúcom porusení. Vseobecný súd sa teda tým, ze nevyvodil dôsledky zo svojich vlastných konstatovaní, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 110 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. - Posúdenie Súdnym dvorom 111 V prvej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze sa v období od 23. augusta 2004 do 15. septembra 2006 zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení, pricom nezohladnil svoje vlastné konstatovania, ze medzi dvoma kontaktmi, na ktorých sa odvolatelky zúcastnili, existoval rozdiel priblizne ôsmich mesiacov. 112 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze podnik sa mohol priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, ale vedel o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný podstúpit z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie ako celok (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/VerhuizingenCoppens, [44]C-441/11 P, [45]EU:C:2012:778, bod [46]43 a citovaná judikatúra). 113 Z toho tiez vyplýva, ze v takom prípade sa skutocnost, ze sa podnik nezúcastnoval na vsetkých prvkoch zakladajúcich kartelovú dohodu alebo ze plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, môze zohladnit iba pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, [47]C-99/17 P, [48]EU:C:2018:773, bod [49]54). 114 Navyse v rámci porusenia trvajúceho viacero rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokial rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú ten istý ciel a patria do rámca jedného pokracujúceho porusenia (rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [50]C-113/04 P, [51]EU:C:2006:593, bod [52]169). 115 V prejednávanej veci treba poznamenat, ze Vseobecný súd v bodoch 197 az 222 napadnutého rozsudku preskúmal tvrdenie odvolateliek zalozené na nedostatku dôkazov o jedinom a pokracujúcom porusení, z ktorého vychádzala Komisia. 116 Vseobecný súd v bodoch 199 az 202 tohto rozsudku najprv pripomenul relevantnú judikatúru týkajúcu sa povinností Komisie v súvislosti s preukázaním jediného a pokracujúceho porusenia. Následne v bode 206 uvedeného rozsudku v súvislosti s otázkou, ci Komisia mala posúdit, ci boli obdobia medzi kontaktmi dostatocne krátke na preukázanie jediného a pokracujúceho porusenia, zdôraznil, ze skutocnost, ze v urcitých konkrétnych obdobiach nebol zistený dôkaz o existencii jediného a pokracujúceho porusenia, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za zistené v celkovo dlhsom období, ako sú tieto obdobia, za predpokladu, ze takéto konstatovanie je zalozené na objektívnych a zhodných nepriamych dôkazoch. 117 Napokon, pokial ide konkrétne o pocet údajných kontaktov odvolateliek, Vseobecný súd v bode 220 napadnutého rozsudku rozhodol, ze aj keby sa zohladnila skutocnost, ze kontaktov bolo len dvanást a niektoré z nich nie sú absolútne preukázané, pocet kontaktov odvolateliek nemozno povazovat za malý. 118 Vseobecnému súdu teda nemozno vytýkat, ze nezohladnil prípadný priblizne osemmesacný odstup medzi dvoma uvedenými kontaktmi. 119 Po prvé na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Vseobecný súd v bode 220 napadnutého rozsudku nekonstatoval, ze niektoré kontakty neboli preukázané. Uvazoval len o hypotéze, podla ktorej niektoré z dvanástich kontaktov pripisovaných odvolatelkám neboli absolútne preukázané, a v porovnaní so situáciou ostatných úcastníkov kartelu z toho vyvodil záver, ze ani pri tejto hypotéze nebola spochybnená úcast odvolateliek na jedinom a pokracujúcom porusení. 120 Po druhé, pokial ide konkrétne o kontakt c. 14, treba pripomenút, ze neexistencia dôkazu o protisútazných kontaktoch za urcité dané obdobie nebráni konstatovaniu jediného a pokracujúceho porusenia za predpokladu, ze sa takéto zistenie zakladá na objektívnych a zhodných nepriamych dôkazoch a ze rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú za podmienok uvedených v bode 114 tohto rozsudku jediný ciel. 121 Práve touto úvahou sa Vseobecný súd správne riadil. V bodoch 208 az 216 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia správne preukázala, ze odvolatelky vedeli o existencii spolocného ciela a ze úmyselne prispeli k hospodárskemu a protisútaznému cielu kartelu. 122 Za takýchto okolností nemôze byt interval priblizne ôsmich mesiacov medzi dvoma kontaktmi, na ktorých sa odvolatelky zúcastnili, aj za predpokladu, ze by bol preukázaný, taký, aby spochybnil ich úcast na dotknutom jedinom a pokracujúcom porusení. 123 V kazdom prípade sa odvolatelky nemôzu odvolávat na rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia ([53]C-99/17 P, [54]EU:C:2018:773), na podporu tvrdenia, ze Vseobecný súd mal overit, ci interval priblizne ôsmich mesiacov bez preukázaného protisútazného kontaktu nespochybnuje úcast odvolateliek na údajnom jedinom a pokracujúcom porusení. Zatial co sa totiz body 50 az 52 tohto rozsudku týkajú analýzy konkrétnych okolností dotknutej veci, Súdny dvor v bode 53 uvedeného rozsudku pripomenul, ze v rámci porusenia trvajúceho urcité casové obdobie, skutocnost, ze k prejavom kartelu dochádza v rôznych casových obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú jediný ciel a sú súcastou jediného a pokracujúceho porusenia. 124 Preto je potrebné zamietnut prvú cast druhého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 125 V druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze porusil svoju povinnost odôvodnenia, ked napadnutý rozsudok zalozil na rozporuplných dôvodoch. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je totiz vnútorne rozporuplné, pokial ide o ich úcast na jedinom a pokracujúcom porusení. Tvrdenie uvedené v bode 207 tohto rozsudku, podla ktorého intervaly medzi kontaktmi vo vseobecnosti nepresahovali dva alebo tri mesiace, je v rozpore s konstatovaním uvedeným v bode 141 uvedeného rozsudku, podla ktorého kontakt c. 14 nebol preukázaný. Ak by sa totiz tento kontakt nebral do úvahy, bolo by potrebné dospiet k záveru, ze doslo k preruseniu kontaktov na obdobie priblizne ôsmich mesiacov. 126 Komisia tvrdí, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 127 V druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze porusil svoju povinnost odôvodnenia, ked napadnutý rozsudok zalozil na rozporuplných dôvodoch. 128 V tejto súvislosti stací uviest, ze Vseobecný súd v bode 207 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "intervaly medzi kontaktmi nepresahovali vo vseobecnosti dva alebo tri mesiace [a zdá sa, ze odvolatelky] mali dokonca v tom istom mesiaci, apríli 2006, dva kontakty". 129 Je tak mozné, ze toto konstatovanie je vseobecné a nemozno ho chápat tak, ze vsetky intervaly medzi jednotlivými kontaktmi, na ktorých sa odvolatelky zúcastnili, neboli dlhsie ako tri mesiace. 130 Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je teda zalozená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, a preto musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 131 Druhý odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut v celom rozsahu ako nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode 132 Stvrtý odvolací dôvod odvolateliek sa delí na tri casti. Argumentácia úcastníkov konania - O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu 133 V prvej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze porusil zásadu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovenia pokút, podla ktorej hodnota predaja musí odrázat ekonomický význam porusenia a relatívny podiel kazdého podniku zúcastneného na porusení, a teda zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 134 Odvolatelky tvrdia, ze pocas trvania údajného porusenia Lite-On vyrábala ODM, ktoré sa následne predávali pod znackou Sony. V rámci dohôd o rozdelení príjmov uzavretých medzi odvolatelkami a spolocnostou Lite-On odovzdávali odvolatelky spolocnosti Lite-On príjmy z týchto výrobkov navrhnutých a vyrobených spolocnostou Lite-On. V spornom rozhodnutí vsak doslo k dvojitému zapocítaniu, kedze tieto príjmy boli súcasne pripísané odvolatelkám aj spolocnosti Lite-On. 135 Vseobecný súd vsak odmietol tvrdenie odvolateliek, podla ktorého sporné rozhodnutie zapocítalo tie isté príjmy dvakrát. Rovnako odmietol ich tvrdenie, ze toto dvojité zapocítanie porusilo zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality z dôvodu, ze viedlo k ulozeniu pokuty odvolatelkám, co neoprávnene zvýsilo ich podiel na hodnote predaja. 136 Usmernenia k metóde stanovenia pokút definujú hodnotu predaja ako vhodnú náhradu, ktorá odráza ekonomický význam porusenia a relatívny podiel kazdého podniku zúcastneného na porusení. Súdny dvor potvrdil tento výklad hodnoty predaja, ktorý je v súlade so zásadami uvedenými v predchádzajúcom bode, a v niektorých prípadoch sa Komisia snazila zabránit takémuto dvojitému zapocítaniu. 137 S cielom zamietnut tvrdenie odvolateliek Vseobecný súd v bode 271 napadnutého rozsudku konstatoval, ze metóda navrhovaná odvolatelkami, by oslabila úcinnost zákazu kartelov, kedze dotknutým podnikom by potom stacilo, aby sa spojili s úcastníkom kartelu, aby znízili výsku svojej pokuty. Táto úvaha viedla Vseobecný súd k potvrdeniu dvojitého zapocítania hodnoty predaja, co predstavuje nesprávne právne posúdenie a porusenie uvedených zásad. 138 Komisia povazuje prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu za neprípustnú. Z clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie musí presne uvádzat napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie odvolatelka navrhuje. Táto prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu vsak v skutocnosti predstavuje návrh na opätovné preskúmaniu zaloby podanej na Vseobecný súd bez uvedenia konkrétneho pochybenia v napadnutom rozsudku, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora. 139 V kazdom prípade prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná a neúcinná. - O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu 140 Druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom sa Vseobecný súd nezaoberal tvrdením odvolateliek, podla ktorého dvojité zapocítanie hodnoty predaja protiprávne zvýsilo ekonomický význam údajného porusenia a v dôsledku toho aj pokutu, ktorá im bola ulozená. 141 Na základe tejto povinnosti je Vseobecný súd povinný dostatocne právne odpovedat na vsetky tvrdenia odvolateliek. Odôvodnenie poskytnuté Vseobecným súdom môze byt implicitné len pod podmienkou, ze dotknutým osobám umozní oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd nevyhovel ich tvrdeniam. 142 Vseobecný súd vsak neodpovedal na tvrdenia odvolateliek a uspokojil sa so vseobecnými úvahami, ktoré priamo neodpovedali na tieto tvrdenia a najmä na tie týkajúce sa dvojitého zapocítania príjmov z predaja ODM. 143 Komisia zastáva názor, ze druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná a neúcinná. - O tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu 144 V tretej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked zamietol ich tvrdenie, podla ktorého Komisia v ich prípade neodôvodnila odklon od svojej praxe vyhýbat sa dvojitému zapocítaniu, zatial co vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach zohladnila hodnotu predaja na úcely výpoctu výsky pokuty, kedze táto hodnota odrázala ekonomický význam porusenia. 145 Komisia sa domnieva, ze tretiu cast stvrtého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú a neúcinnú. Posúdenie Súdnym dvorom 146 V troch castiach svojho stvrtého odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmat spolocne, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, porusil zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality a nesplnil svoju povinnost odôvodnenia, tým, ze potvrdil výsku pokuty ulozenej na základe tých istých príjmov, ktoré boli základom pre výpocet výsky pokuty ulozenej spolocnosti Lite-On, ktorá navrhovala a vyrábala ODM predávané pod znackou Sony na základe dohôd o rozdelení príjmov. 147 Na úvod treba uviest, ze z odvolania implicitne, ale jasne vyplýva, ze odvolatelky sa odvolávajú na body 263 az 276 napadnutého rozsudku, co navyse potvrdili aj vo svojej replike. Tento odvolací dôvod je teda prípustný. 148 Pokial ide o podstatu veci, treba uviest, ze Vseobecný súd najskôr v bode 264 napadnutého rozsudku konstatoval, ze tvrdenie odvolateliek, podla ktorého Komisia dvakrát zapocítala predaje spolocnosti Dell, je málo zrozumitelné, kedze príjmy od spolocnosti Dell získali len odvolatelky. 149 Dalej v bodoch 265 az 269 tohto rozsudku pripomenul judikatúru uplatnitelnú na urcenie výsky pokút za porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze Komisiou. 150 Vseobecný súd napokon v podstate dospel k záveru, ze Komisia v spornom rozhodnutí postupovala v súlade s metódou výpoctu stanovenou v usmerneniach k metóde stanovenia pokút. V tejto súvislosti v bode 270 uvedeného rozsudku konstatoval, ze ked sa Komisia snazila zistit hodnotu predaja tovaru, ktorého sa porusenie priamo alebo nepriamo týkalo, bolo logické, ze pouzila priame predaje odvolateliek spolocnosti Dell ako základ pre výpocet výsky pokuty. 151 Pokial ide konkrétne o tvrdenie zalozené na dvojitom zapocítaní príjmov, Vseobecný súd v bode 271 napadnutého rozsudku spresnil, ze metóda navrhovaná odvolatelkami spocívajúca v odpocítaní od príjmov, ktoré odvolatelky získali od spolocnosti Dell, príjmy, ktoré odovzdali spolocnosti Lite-On, oslabuje úcinnost zákazu kartelov, kedze podnikom zúcastneným na karteli by stacilo spojit sa na úcely znízenia výsky ich pokuty. 152 Pokial ide o zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, Vseobecný súd v bodoch 272 a 273 tohto rozsudku dodal, ze správanie odvolateliek sa zásadne neodlisovalo od správania ostatných adresátov sporného rozhodnutia, a to tak z hladiska výmeny informácií, vrátane informácií o cenách, ak aj z hladiska frekvencie týchto výmen. Dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie neporusilo ani tieto zásady, ani usmernenia k metóde stanovenia pokút. 153 Po prvé, pokial ide o tvrdenia odvolateliek týkajúce sa porusenia povinnosti odôvodnenia, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorú má Vseobecný súd podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, nevyzaduje, aby Vseobecný súd vypracoval také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok z 25. novembra 2020, Komisia/GEA Group, [55]C-823/18 P, [56]EU:C:2020:955, bod [57]42 a citovaná judikatúra). 154 Odôvodnenie uvedené v bodoch 263 az 276 napadnutého rozsudku je v súlade s poziadavkami judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode. Vseobecný súd totiz preskúmal vsetky výhrady formulované odvolatelkami, týkajúce sa výpoctu pokuty, a uviedol dôvody ich zamietnutia. Vseobecný súd konkrétne v bodoch 263 a 264 napadnutého rozsudku preskúmal tvrdenie o dvojitom zapocítaní, a teda uviedol dôvody, pre ktoré tieto výhrady zamietol. 155 Po druhé Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia sa neodchýlila od metódy stanovenej v usmerneniach k metóde stanovenia pokút. 156 Správne totiz uviedol, ze Komisia v súlade s touto metódou zalozila svoj výpocet pokuty ulozenej odvolatelkám najmä na hodnote predaja tovaru, ktorého sa porusenie priamo alebo nepriamo týkalo. 157 Vseobecný súd tiez správne rozhodol, ze metóda navrhovaná odvolatelkami, ktorá nie je zalozená na hodnote predaja, ale len na príjmoch pochádzajúcich z priameho predaja, by oslabila úcinnost zákazu kartelov, a preto ju nemozno povazovat za metódu umoznujúcu zohladnit ekonomický význam porusenia. 158 Po tretie, pokial ide o zásadu rovnosti zaobchádzania, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry táto zásada predstavuje základnú zásadu práva Únie zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Tato zásada vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (rozsudok z 25. novembra 2020, Komisia/GEA Group, [58]C-823/18 P, [59]EU:C:2020:955, bod [60]58 a citovaná judikatúra). 159 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 272 napadnutého rozsudku rozhodol, ze správanie odvolateliek sa zásadne neodlisovalo od správania ostatných adresátov sporného rozhodnutia, pokial ide o výmenu informácií o cenách, ako aj o frekvenciu týchto výmen. Za týchto okolností v bode 273 tohto rozsudku konstatoval, ze toto rozhodnutie neporusilo zásadu rovnosti zaobchádzania. 160 Na rozdiel od tvrdenia odvolateliek tento záver nie je poznacený ziadnym nesprávnym právnym posúdením. Z bodov 272 a 273 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd sa v podstate odôvodnene domnieval, ze Komisia správne uplatnila rovnakú metódu výpoctu pokuty pre vsetky dotknuté podniky, zalozenú na zohladnení hodnoty predaja, a ze skutocnosti uvedené odvolatelkami, ktoré podla nich odôvodnujú uplatnenie odlisnej metódy výpoctu, nemôzu ovplyvnit tento záver. 161 Po stvrté, pokial ide o zásadu proporcionality, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora neprinálezí tomuto súdu pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za to, ze porusili právo Únie. Preto len v prípade, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze úroven sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerne vysoká, ci dokonca disproporcná, treba konstatovat, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty (rozsudky z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia[61]C-70/12 P, neuverejnený, [62]EU:C:2013:351, bod [63]57, ako aj citovaná judikatúra a z 26. septembra 2018, Philips a Philips France/Komisia, [64]C-98/17 P, neuverejnený, [65]EU:C:2018:774, bod [66]107). 162 Odvolatelky vsak nepreukázali, preco je výska pokuty, ktorá im bola ulozená, nadmerne vysoká, ci dokonca disproporcná. 163 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod treba zamietnut v celom rozsahu ako nedôvodný. O zrusení napadnutého rozsudku 164 Ako vyplýva z analýzy tretieho odvolacieho dôvodu odvolateliek v bodoch 58 az 89 tohto rozsudku, Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 165 Za týchto podmienok treba napadnutý rozsudok zrusit. O zalobe na Vseobecnom súde 166 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. 167 V prejednávanej veci je namieste, aby sa vydal konecný rozsudok, kedze to stav konania dovoluje. 168 Ako bolo uvedené v bode 36 tohto rozsudku, na podporu svojho zaloby pred Vseobecným súdom odvolatelky uviedli dva zalobné dôvody. 169 V rámci svojho prvého zalobného dôvodu pred Vseobecným súdom odvolatelky tvrdia, pokial ide o ich úcast na samostatných poruseniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, ktoré sa im pripisuje, ze Komisia toto tvrdenie neuviedla v priebehu správneho konania a ze porusila ich právo na obhajobu tým, ze toto tvrdenie bolo po prvýkrát uvedené v spornom rozhodnutí. Toto rozhodnutie je tiez postihnuté nedostatkom odôvodnenia, pokial ide o zistenie týchto samostatných porusení. 170 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa porusenia povinnosti odôvodnenia, z dôvodov uvedených v bodoch 81 az 89 tohto rozsudku treba konstatovat, ze Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie, pokial ide o úcast odvolateliek na uvedených samostatných poruseniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, ktoré sa im pripisuje. 171 Preto bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné tvrdenia uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu, ktorý odvolatelky uviedli na podporu ich zaloby, treba tomuto zalobnému dôvodu vyhoviet v rozsahu, v akom vytýka Komisii nedostatocné odôvodnenie sporného rozhodnutia, pokial ide o úcast odvolateliek na tých istých samostatných poruseniach. 172 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti a na to, co bolo uvedené v bodoch 58 az 61 tohto rozsudku, treba clánok 1 písm. f) sporného rozhodnutia zrusit v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze odvolatelky porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na viacerých samostatných poruseniach. 173 Druhým zalobným dôvodom v zalobe podanej na Vseobecný súd odvolatelky v prvej casti tvrdia, ze Komisia im ulozila pokutu vypocítanú na základe príjmov získaných od spolocnosti Dell, ktoré boli odovzdané spolocnosti Lite-On na základe platných dohôd o rozdelení príjmov medzi odvolatelkami a spolocnostou Lite-On. V druhej casti tohto zalobného dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernenia k metóde stanovenia pokút v rozsahu, v akom sporné rozhodnutie nezohladnilo ich podstatne menej závazné správanie v porovnaní so správaním niektorých iných adresátov. V rámci tretej casti odvolatelky uvádzajú, ze Komisia tým, ze im ulozila 1,2-násobok výsky východiskovej sumy ich pokuty, aby zabezpecila odstrasujúci úcinok, porusila zásady rovnosti zaobchádzania, spravodlivosti a proporcionality. 174 V prejednávanej veci, pokial ide v prvom rade o prvú cast druhého zalobného dôvodu, treba konstatovat, ze z dôvodov uvedených v bodoch 146 az 163 tohto rozsudku sporné rozhodnutie neporusilo ani zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ani usmernenia k metóde stanovenia pokút. 175 Po druhé, pokial ide o druhú a tretiu cast druhého zalobného dôvodu, Súdny dvor sa stotoznuje s odôvodnením uvedeným v bodoch 279 az 288, ako aj v bodoch 292 az 298 napadnutého rozsudku. Z dôvodov uvedených v týchto bodoch, ako aj z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku je teda potrebné tento druhý zalobný dôvod zamietnut. 176 Na základe neobmedzenej právomoci priznanej Súdnemu dvoru clánkom 261 ZFEÚ a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 treba preto rozhodnút o sume pokuty, ktorá sa musí ulozit odvolatelkám (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [67]C-603/13 P, [68]EU:C:2016:38, bod [69]87, ako aj citovaná judikatúra). 177 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor, ktorý sám s konecnou platnostou rozhoduje o veci na základe clánku 61 prvého odseku druhej vety Statútu Súdneho dvora Európskej únie, môze v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [70]C-603/13 P, [71]EU:C:2016:38, bod [72]88, ako aj citovaná judikatúra). 178 Na úcely urcenia výsky ulozenej pokuty mu prinálezí, aby sám posudzoval okolnosti prejednávanej veci a dotknutý druh porusenia (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [73]C-603/13 P, [74]EU:C:2016:38, bod [75]89, ako aj citovaná judikatúra). 179 Tento výkon podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 predpokladá, ze pre kazdý sankcionovaný podnik bude zohladnená závaznost predmetného porusenia, ako aj jeho dlzka trvania, pricom je potrebné dodrzat najmä zásady odôvodnenia, proporcionality, individualizácie sankcií a rovnosti zaobchádzania a Súdny dvor nie je viazaný indikatívnym pravidlami, ktoré Komisia stanovila vo svojich usmerneniach, hoci tieto pravidlá môzu usmernit súdy Únie pri výkone ich neobmedzenej právomoci (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [76]C-603/13 P, [77]EU:C:2016:38, bod [78]90, ako aj citovaná judikatúra). 180 V prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, ze ziadna zo skutocností, na ktoré sa odvolatelky odvolávajú v rámci prejednávanej veci, ani nijaký dôvod verejného poriadku neodôvodnujú, aby vyuzil svoju neobmedzenú právomoc na znízenie pokuty uvedenej v clánku 2 písm. f) sporného rozhodnutia. 181 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba zrusit clánok 1 písm. f) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje, ze odvolatelky porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na viacerých samostatných poruseniach, a v zostávajúcej casti zalobu zamietnut. O trovách 182 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 183 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Clánok 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku spresnuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 184 V prejednávanej veci odvolatelky navrhli zaviazat Komisiu na náhradu trov prvostupnového a odvolacieho konania a Komisia nemala úspech vo svojich návrhoch v odvolacom konaní a ciastocne ani vo svojich návrhoch v prvostupnovom konaní. Odvolatelky nemali úspech v casti svojich návrhoch v prvostupnovom konaní. 185 Vzhladom na to sa Súdny dvor s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci domnieva, ze je opodstatnené ulozit Komisii povinnost znásat okrem svojich vlastných trov konania týkajúcich sa tak prvostupnového konania, ako aj odvolacieho konania, vsetky trovy konania, ktoré odvolatelky vynalozili v rámci tohto odvolania, ako aj polovicu trov konania, ktoré im vznikli v prvostupnovom konaní. Odvolatelky znásajú polovicu svojich vlastných trov konania, ktoré im vznikli v prvostupnovom konaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 12. júla 2019, Sony a Sony Electronics/Komisia ([79]T-762/15, [80]EU:T:2019:515), sa zrusuje. 2. Clánok 1 písm. f) rozhodnutia Komisie C(2015) 7135 final z 21. októbra 2015 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 - Optické diskové mechaniky) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje ze Sony Corporation a Sony Electronics Inc. porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 tým, ze sa od 23. augusta 2004 do 15. septembra 2006 zúcastnili na viacerých samostatných poruseniach. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania týkajúce sa tak prvostupnového konania, ako aj odvolacieho konania a je povinná nahradit vsetky trovy konania, ktoré spolocnosti Sony Corporation a Sony Electronics Inc. vynalozili v rámci tohto odvolania, ako aj polovicu trov konania, ktoré im vznikli v prvostupnovom konaní. 5. Sony Corporation a Sony Electronics Inc. znásajú polovicu svojich vlastných trov konania v prvostupnovom konaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [81]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXGuUjI/L84542-7128TMP.html#t-ECR_62019CJ0697_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&anchor=#point30 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&anchor=#point32 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point41 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point42 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A857&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A857 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A857&anchor=#point82 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point46 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&anchor=#point94 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&anchor=#point35 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&anchor=#point36 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point42 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point44 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584&anchor=#point23 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A774&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A774 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A774&anchor=#point50 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point50 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point52 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point43 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point54 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&anchor=#point169 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A955&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A955 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A955&anchor=#point42 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A955&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A955 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A955&anchor=#point58 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&anchor=#point57 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A774&locale=sk 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A774 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A774&anchor=#point107 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point87 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point88 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point89 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point90 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515 81. file:///tmp/lynxXXXXXGuUjI/L84542-7128TMP.html#c-ECR_62019CJ0697_SK_01-E0001