ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora) z 25. februára 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Elektronické komunikacné siete a sluzby - Smernica 2002/21/ES, zmenená smernicou 2009/140/ES - Konsolidácia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií - Clánok 7 ods. 3 a 7 - Navrhované opatrenie sprístupnené národným regulacným orgánom - Trh s velkoobchodným poskytovaním prístupu na pevnom mieste v Holandsku - Spolocný významný vplyv na trhu - Pripomienky Európskej komisie predlozené národnému regulacnému orgánu - Povinnost národného regulacného orgánu ich v co najväcsej miere zohladnit - Rozsah - Clánok 263 ZFEÚ - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Napadnutelný akt - Clánok 47 Charty základných práv Európskej únie" Vo veci C-689/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 18. septembra 2019, VodafoneZiggo Group BV, so sídlom v Utrechte (Holandsko), v zastúpení: W. Knibbeler, A. Pliego Selie a B. Verheijen, advocaten, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Nicolae a G. Braun, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (desiata komora), v zlození: sudca E. Juhász, vykonávajúci funkciu predsedu desiatej komory, sudcovia C. Lycourgos a I. Jarukaitis (spravodajca), generálny advokát: G. Pitruzzella, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost VodafoneZiggo Group BV (dalej len "VodafoneZiggo") sa svojím odvolaním domáha zrusenia uznesenia Vseobecného súdu Európskej únie z 9. júla 2019, VodafoneZiggo Group/Komisia ([2]T-660/18, dalej len napadnuté uznesenie, [3]EU:T:2019:546), ktorým Vseobecný súd zamietol ako neprípustnú zalobu tejto spolocnosti, ktorou sa domáhala zrusenia rozhodnutia, ktoré bolo údajne obsiahnuté v liste Európskej komisie z 30. augusta 2018 zaslanom Autoriteit Consument en Markt (Úrad pre spotrebitelov a trhy, Holandsko) (dalej len "ACM"), ktorý obsahoval jej pripomienky k dvom navrhovaným opatreniam, ktoré jej sprístupnil ACM, týkajúce sa trhu s velkoobchodným poskytovaním prístupu na pevnom mieste v Holandsku (veci NL/2018/2099 a NL/2018/2100) [C(2018) 5848 final, dalej len "sporný akt"]. Právny rámec 2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) ([4]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 ([5]Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37) (dalej len "rámcová smernica"), v odôvodnení 15 uvádza: "Je dôlezité, aby sa národné regulacné orgány pred prijatím konecného rozhodnutia poradili o navrhovaných rozhodnutiach so vsetkými zainteresovaným stranami a zohladnili ich pripomienky. Národné regulacné orgány by mali informovat Komisiu a ostatné národné regulacné orgány o konkrétnych návrhoch rozhodnutí a poskytnút im tak moznost pripomienkovania, aby sa predislo nepriaznivému vplyvu rozhodnutí na jednotný trh alebo na iné ciele Zmluvy [o FEÚ] na národnej úrovni. ... Prípady, kedy platia postupy uvedené v clánku 6 a 7 sú definované v tejto smernici... Komisia by mala mat moznost... vyzadovat od národného regulacného orgánu stiahnutie navrhovaného opatrenia, ak ide o definovanie relevantných trhov alebo mozného urcenia alebo neurcenia podnikov s významným vplyvom na trhu a ak by takéto rozhodnutie vytvorilo prekázky jednotnému trhu alebo by nebolo kompatibilné s právom spolocenstva..." 3 Odôvodnenie 19 smernice 2009/140, ktorá najmä zmenila clánky 6 a 7 pôvodného znenia smernice 2002/21, spresnuje: "Mechanizmus Spolocenstva, ktorý umoznuje Komisii pozadovat od národných regulacných orgánov, aby zrusili plánované opatrenia týkajúce sa definovania trhu a urcenia operátorov, ktorí majú významný vplyv na trhu, významne prispel k jednotnému prístupu k urcovaniu okolností, za ktorých mozno uplatnovat reguláciu ex ante a za ktorých sa takáto regulácia na operátorov vztahuje. Monitorovanie trhu Komisiou, a najmä skúsenosti s postupom podla clánku 7 smernice [2002/21] ukazujú, ze nejednotnost národných regulacných orgánov pri uplatnovaní nápravných opatrení, a to i v prípade podobných podmienok na trhu, by mohla oslabit vnútorný trh v oblasti elektronických komunikácií. Komisia sa preto môze podielat na zabezpecovaní vyssej úrovne jednotnosti pri uplatnovaní nápravných opatrení prijatím stanovísk k návrhom opatrení predkladaným národnými regulacnými orgánmi. Aby sa vyuzili odborné znalosti národných regulacných orgánov z analýz trhu, Komisia by sa mala pred prijatím rozhodnutia a/alebo stanoviska poradit s [Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)]." 4 Clánok 2 písm. g) rámcovej smernice na úcely tejto smernice definuje "národný regulacný orgán" (dalej len "NRO") ako "orgán alebo orgány, ktoré clenský stát poveril regulacnými úlohami stanovenými touto smernicou a specifickými smernicami..." 5 Clánok 4 uvedenej smernice s názvom "Právo odvolat sa" v odsekoch 1 a 2 stanovuje: "1. Clenské státy zabezpecia, aby na vnútrostátnej úrovni existovali úcinné mechanizmy, v rámci ktorých má kazdý uzívatel alebo podnik poskytujúci elektronické komunikacné siete a/alebo sluzby, ktorý je dotknutý rozhodnutím [NRO], právo podat odvolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolaciemu orgánu, ktorý je nezávislý od zúcastnených strán. Takýto orgán, ktorým môze byt súd, musí mat zodpovedajúce odborné znalosti na úcinné vykonávanie svojich funkcií. Clenské státy zabezpecia, aby sa skutková podstata prípadov riadne zohladnila a aby existoval úcinný odvolací mechanizmus. Clenské státy zabezpecia, aby sa skutková podstata prípadov riadne zohladnila a aby existoval úcinný odvolací mechanizmus. Do rozhodnutia o odvolaní zostáva v platnosti rozhodnutie [NRO], pokial sa v súlade s vnútrostátnym právom nenariadia predbezné opatrenia. 2. Ak odvolací orgán uvedený v odseku 1 nie je svojím charakterom súdny, musí vzdy predlozit dôvody svojho rozhodnutia v písomnej forme. V tomto prípade jeho rozhodnutie podlieha preskúmaniu súdom alebo tribunálom v zmysle clánku [267 ZFEÚ]." 6 Clánok 5 tej istej rámcovej smernice sa týka poskytovania informácií. V odseku 2 stanovuje: "Clenské státy zabezpecia, aby [NRO] na základe odôvodnenej ziadosti poskytovali Komisii informácie potrebné na vykonávanie jej úloh podla zmluvy [o FEÚ]. ... ... clenské státy zabezpecia, aby informácie predlozené jednému národnému regulacnému orgánu mohli byt prístupné na základe opodstatnenej ziadosti inému takémuto orgánu v tom istom alebo inom clenskom státe, ak je potrebné umoznit jednému alebo druhému orgánu splnit ich povinnosti podla práva spolocenstva." 7 Clánok 6 rámcovej smernice upravuje "Mechanizmus konzultácií a transparentnosti". Podla prvého a druhého odseku tohto clánku: "Okrem prípadov, na ktoré sa vztahujú clánky 7 ods. 9... clenské státy zabezpecia, aby v prípade, ze [NRO], majú v úmysle prijat opatrenia podla tejto smernice a... alebo ustanovit obmedzenia..., ktoré majú významný vplyv na relevantný trh, poskytli zainteresovaným stranám prílezitost predlozit k návrhu opatrení v primeranej lehote pripomienky. [NRO] uverejnia svoje vnútrostátne konzultacné postupy." 8 Clánok 7 tejto rámcovej smernice, nazvaný "Konsolidácia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií", znie: "1. Pri vykonávaní svojich úloh podla tejto smernice..., [NRO] zohladnujú ciele stanovené v clánku 8 do takej miery, v akej sa týkajú fungovania vnútorného trhu. 2. [NRO] vzájomnou transparentnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou a BEREC prispievajú k rozvoju vnútorného trhu, aby sa zabezpecilo jednotné uplatnovanie ustanovení tejto smernice... vo vsetkých clenských státoch. 3. Ak odporúcania alebo usmernenia prijaté podla clánku 7b neustanovujú inak a ak [NRO] po skoncení konzultácií uvedených v clánku 6 zamýsla prijat opatrenie: a) na ktoré sa vztahujú clánky 15 alebo 16 tejto smernice... a b) ktoré by malo vplyv na obchod medzi clenskými státmi, súcasne... sprístupní Komisii, BEREC a [NRO] v ostatných clenských státoch návrh opatrenia spolu s odôvodnením, z ktorého opatrenie vychádza, a oznámi to Komisii, BEREC a ostatným [NRO]. [NRO], BEREC a Komisia môzu dotknutému [NRO] predlozit pripomienky len do jedného mesiaca. Lehotu jedného mesiaca nemozno predlzit. 4. Ak je zamýslané opatrenie, na ktoré sa vztahuje odsek 3, zamerané na: a) urcenie relevantného trhu, ktorý sa odlisuje od trhov urcených v odporúcaní v súlade s clánkom 15 ods. 1, alebo b) rozhodnutie, ci daný podnik oznacit, alebo neoznacit ako podnik, ktorý má samostatne alebo spolocne s inými podnikmi významný vplyv na trhu podla clánku 16 ods. 3, 4 alebo 5, a pokial by malo vplyv na obchod medzi clenskými státmi a Komisia oznámila [NRO], ze sa domnieva, ze návrh opatrenia by vytvoril prekázku jednotného trhu, alebo ze má vázne pochybnosti o jeho zlucitelnosti s právom Spolocenstva, a najmä s cielmi uvedenými v clánku 8, navrhované opatrenie sa nesmie prijat pocas nasledujúcich dvoch mesiacov. Túto lehotu nemozno predlzit. Komisia v takomto prípade oznámi svoje výhrady ostatným [NRO]. 5. V lehote dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 Komisia môze: a) prijat rozhodnutie, ktorým dotknutému národnému regulacnému orgánu ulozí povinnost vziat daný návrh spät a/alebo b) prijat rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad k navrhovanému opatreniu uvedenému v odseku 4. Komisia pred prijatím rozhodnutia v co najväcsej miere zohladní stanovisko BEREC. K tomuto rozhodnutiu prilozí podrobnú a objektívnu analýzu, v ktorej uvedie dôvody, preco by sa návrh opatrenia nemal prijat, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia. 6. Ak Komisia prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 5, ktorým [NRO] poziada, aby vzal spät návrh opatrenia, [NRO] návrh opatrenia zmení alebo vezme spät do siestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie. V prípade zmeny návrhu opatrenia [NRO] uskutocní verejnú konzultáciu v súlade s postupmi uvedenými v clánku 6 a znovu oznámi Komisii zmenený návrh opatrenia v súlade s ustanoveniami odseku 3. 7. Dotknutý [NRO] v co najväcsej miere zohladní pripomienky ostatných [NRO], BEREC a Komisie a môze okrem prípadov, na ktoré sa vztahuje odsek 4 a odsek 5 písm. a), prijat výsledný návrh opatrenia, pricom ho v takom prípade oznámi Komisii. 8. [NRO] oznámi Komisii a BEREC vsetky prijaté konecné opatrenia, na ktoré sa vztahuje clánok 7 ods. 3 písm. a) a b). 9. Za výnimocných okolností, ked sa [NRO] domnieva, ze existuje naliehavá potreba konat s cielom chránit hospodársku sútaz a záujmy uzívatelov, môze odchylne od postupu uvedeného v odsekoch 3 a 4 ihned prijat primerané a predbezné opatrenia. Takéto opatrenia s úplným odôvodnením bezodkladne oznámi Komisii, ostatným [NRO] a BEREC. Na rozhodnutie [NRO], ktorým sa takéto opatrenia zmenia na trvalé alebo ktorým sa predlzi ich platnost, sa vztahujú ustanovenia odsekov 3 a 4." 9 Clánok 15 uvedenej rámcovej smernice stanovuje postup na identifikáciu a urcenie trhov, zatial co jej clánok 16 sa týka postupu analýzy trhu. 10 Clánok 19 tej istej smernice, nazvaný "Harmonizacné postupy", v odseku 1 a 2 stanovuje: "1. ... ak Komisia zistí, ze odlisnosti vo vykonávaní regulacných úloh uvedených v tejto smernici... jednotlivými [NRO] môzu tvorit prekázky vnútornému trhu, môze vydat odporúcanie alebo rozhodnutie týkajúce sa harmonizovaného uplatnovania ustanovení tejto smernice..., pricom v co najväcsej miere zohladnuje stanovisko BEREC. 2. ... Clenské státy zabezpecia, aby [NRO] pri plnení svojich úloh takéto odporúcania v co najväcsej miere zohladnovali. Ak sa [NRO] rozhodne nepostupovat podla odporúcania, informuje o tom Komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie." Okolnosti predchádzajúce sporu 11 Okolnosti predchádzajúce sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 a 10 az 18 napadnutého uznesenia, mozno zhrnút takto. 12 VodafoneZiggo Group BV je holandská spolocnost, ktorá vykonáva svoju cinnost v odvetví elektronických komunikácií v Holandsku a ponúka sluzby pevného pripojenia k internetu, televízneho prenosu a telefónne sluzby prostredníctvom káblovej siete. 13 Dna 27. februára 2018, ACM, holandský NRO v zmysle clánku 2 písm. g) rámcovej smernice, uverejnil v súlade s clánkom 6 tejto smernice návrh opatrení na úcely verejnej konzultácie. Tento návrh sa týkal najmä analýzy trhu s velkoobchodným poskytovaním prístupu na pevnom mieste v Holandsku. ACM v nom dospel k záveru, ze na tomto trhu mali niektorí prevádzkovatelia, vrátane zalobkyne, spolocne významný vplyv na trhu a navrhol, aby im boli v súlade s clánkom 16 rámcovej smernice ulozené specifické regulacné povinnosti. Zainteresované strany boli vyzvané, aby k návrhu opatrení predlozili do 10. apríla 2018 svoje pripomienky. VodafoneZiggo predlozila pripomienky v stanovenej lehote. 14 ACM sprístupnil 31. júla 2018 návrh opatrení Komisii, BEREC a NRO ostatných clenských státov v súlade s clánkom 7 ods. 3 rámcovej smernice. 15 V dnoch 6. a 9. augusta 2018 Komisia podla clánku 5 ods. 2 rámcovej smernice poziadala ACM o doplnujúce informácie, ktorý jej ich poskytol. 16 Dna 8. augusta 2018 VodafoneZiggo predlozila Komisii pripomienky týkajúce sa návrhu opatrení. 17 Dna 30. augusta 2018 Komisia na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice zaslala ACM sporný akt obsahujúci jej pripomienky k tomuto návrhu opatrení. 18 ACM prijal 27. septembra 2018 rozhodnutie, v ktorom oznacuje niektorých prevádzkovatelov, vrátane zalobkyne, za prevádzkovatelov, ktorí majú spolocne významný vplyv na trhu s velkoobchodným poskytovaním prístupu na pevnom mieste a ukladá im specifické regulacné povinnosti. V prílohe I tohto rozhodnutia ACM vysvetluje spôsob, akým zohladnil pripomienky Komisie. Konanie na Vseobecnom súde a napadnuté uznesenie 19 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. novembra 2018 podala VodafoneZiggo zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia sporného aktu. 20 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 23. januára 2019 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti proti tejto zalobe, pricom po prvé tvrdila, ze sporný akt nie je napadnutelným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ, kedze tento akt nemá záväzné právne úcinky a nanajvýs predstavuje prípravný akt, ktorý nepredstavuje konecné stanovisko tejto institúcie, a po druhé, ze VodafoneZiggo nemá aktívnu legitimáciu v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, kedze sporný akt sa jej priamo netýka. 21 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 1. a 27. februára 2019 Holandské královstvo a spolocnosti T-Mobile Netherlands Holding BV, T-Mobile Netherlands BV, T-Mobile Thuis BV, ako aj Tele2 Nederland BV poziadali o vstup do konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie. 22 Napadnutým uznesením Vseobecný súd konstatoval, ze sporný akt nemá záväzné právne úcinky a je prípravnej povahy, takze ho nemozno napadnút zalobou podla clánku 263 ZFEÚ. 23 V tejto súvislosti Vseobecný súd v prvom rade preskúmal kontext, v ktorom bol tento akt prijatý. Po prvé konstatoval, ze poziadavka, podla ktorej dotknutý NRO "zohladní v co najväcsej miere" pripomienky Komisie podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice, neznamená, ze by mal záväzné právne úcinky, po druhé, ze uvedený akt nie je povolením, ktoré by ACM umoznovalo prijat jeho návrh opatrení a z tohto dôvodu by vyvolávalo takéto úcinky, a po tretie, ze ten istý akt nemá ani vplyv na procesné práva spolocnosti VodafoneZiggo. Vseobecný súd následne preskúmal obsah sporného aktu a dospel k záveru, ze ani jeho znenie, ani predmet pripomienok, ktoré sú v nom uvedené, neumoznujú dospiet k záveru, ze Komisia sa tým, ze ho prijala, usilovala ulozit právne záväzné povinnosti. Napokon konstatoval, ze tento akt má prípravnú povahu a ze tvrdenia spolocnosti VodafoneZiggo zalozené na práve na úcinnú súdnu ochranu nemôzu vylúcit podmienky prípustnosti stanovené v clánku 263 ZFEÚ. 24 Vseobecný súd v dôsledku toho zamietol zalobu spolocnosti VodafoneZiggo ako neprípustnú, pricom usúdil, ze nie je potrebné skúmat aktívnu legitimáciu spolocnosti VodafoneZiggo, ani rozhodnút o návrhoch na vstup vedlajsích úcastníkov do konania. Návrhy úcastníkov konania na Súdnom dvore 25 VodafoneZiggo svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnuté uznesenie, vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie a rozhodol, ze o trovách odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. 26 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil spolocnosti VodafoneZiggo povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 27 Na podporu svojho odvolania VodafoneZiggo uvádza tri odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode 28 Vo svojom prvom odvolacom dôvode VodafoneZiggo tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze sporný akt nevyvoláva záväzné právne úcinky. Tento odvolací dôvod rozdeluje na pät castí. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 29 V prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu VodafoneZiggo tvrdí, ze na rozdiel od toho, k comu dospel Vseobecný súd v bode 54 napadnutého uznesenia, poziadavka, podla ktorej NRO "zohladní v co najväcsej miere" pripomienky Komisie podla clánku 7 ods. 7 rámcovej smernice, týmto NRO ukladá záväznú právnu povinnost. 30 Po prvé Vseobecný súd v bodoch 41 az 44 tohto uznesenia nesprávne vymedzil dosah rozsudku z 15. septembra 2016, Koninklijke KPN a i. ([6]C-28/15, [7]EU:C:2016:692), ktorého body 37 a 38 v skutocnosti stanovujú, ze z výrazu "zohladní v co najväcsej miere" vyplýva, ze NRO musia v zásade uplatnit to, co by mali v co najväcsej miere zohladnit. Navyse spôsob, akým NRO "zohladní v co najväcsej miere" rozhodnutia Komisie prijaté v súlade s clánkom 7 ods. 3 rámcovej smernice, je nesprávne uvedený, kedze táto povinnost sa vztahuje na vsetky pouzité pojmy, ako aj na akt ako celok. V prejednávanej veci Komisia tým, ze dala ACM pokyn zlepsit analýzu, aby bola dodrzaná poziadavka funkcnej rovnocennosti, mu nariadila urobit konkrétny úkon, cím sa snazila obmedzit jeho moznosti, a dat tak spornému aktu záväzný právny úcinok 31 Po druhé z bodu 41 rozsudku z 11. septembra 2003, Altair Chimica ([8]C-207/01, [9]EU:C:2003:451), a bodu 59 rozsudku z 20. novembra 2018, Komisia/Rada (Antarktická CHMO) ([10]C-626/15 a C-659/16, [11]EU:C:2018:925), vyplýva, ze právny úcinok mozno priznat aj vtedy, ked cielom tohto opatrenia nie je vyvolat takýto úcinok, a akýkolvek právny úcinok postacuje na to, aby bola zaloba prípustná. Body 45 az 50 napadnutého rozsudku teda obsahujú nesprávne právne posúdenie. 32 Sporný akt má totiz hmotnoprávny úcinok spocívajúci v tom, ze NRO "zohladn[ia] v co najväcsej miere" pripomienky Komisie. Vseobecný súd vsak v bode 47 napadnutého uznesenia uviedol, ze takýto úcinok treba odlisovat od záväzných právnych úcinkov v zmysle judikatúry týkajúcej sa prípustnosti zalôb o neplatnost v rozsahu, v akom toto slovné spojenie ukladá len povinnost odôvodnenia, a v bode 50 tohto uznesenia konstatoval, ze takáto povinnost nemôze ovplyvnit záujmy spolocnosti VodafoneZiggo. Ide tu o rozpor, kedze povinnost odôvodnenia má právny úcinok. Existenciu hmotnoprávneho úcinku potvrdzuje aj skutocnost, ze Komisia prijala v súlade s clánkom 19 rámcovej smernice odporúcanie, a to odporúcanie Komisie 2008/850/ES z 15. októbra 2008 o notifikáciách, lehotách a konzultáciách ustanovených v clánku 7 smernice 2002/21 ([12]Ú. v. EÚ L 301, 2008, s. 23), ktoré vyzaduje, aby NRO uviedli, akým spôsobom v co najväcsej miere zohladnili pripomienky vyjadrené Komisiou podla clánku 7 rámcovej smernice. 33 Po tretie Vseobecný súd v bode 52 napadnutého uznesenia nesprávne tvrdí, ze normotvorca Európskej únie výslovne urcil právne úcinky, ktoré chce priznat pripomienkam formulovaným podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice. Toto ustanovenie neobsahuje nijakú výslovnú zmienku v súvislosti správnymi úcinkami a za predpokladu, ze by Vseobecný súd chcel poukázat na odsek 7 tohto clánku, jeho odôvodnenie by bolo cyklické. Navyse rozsudok zo 16. apríla 2015, Prezes Urzedu Komunikacji Elektronicznej a Telefonia Dialog ([13]C-3/14, [14]EU:C:2015:232), ako aj odôvodnenie 15 rámcovej smernice uvádzajú, ze NRO nemôzu svojvolne ignorovat pripomienky formulované Komisiou, kedze majú za ciel zabezpecit dosiahnutie cielov Únie. Takéto pripomienky teda vyvolávajú záväzné právne úcinky. 34 Po stvrté na rozdiel od toho, co Vseobecný súd konstatoval v bode 53 napadnutého uznesenia, vnútrostátny rozsudok, na ktorý poukázala VodafoneZiggo, uvádza, ze poziadavka zohladnit pripomienky Komisie má za úcinok vopred vymedzit mieru volnej úvahy, ktorou NRO disponuje v prípade neexistencie týchto pripomienok. Uvádza tak skutocné úcinky aktu Komisie prijatého na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice. 35 Komisia tvrdí, ze táto prvá cast je scasti neprípustná a scasti nedôvodná. - Posúdenie Súdneho dvora 36 Pokial ide v prvom rade o výhradu uvedenú proti bodom 41 az 44 napadnutého uznesenia, treba uviest, ze v rozsudku z 15. septembra 2016, Koninklijke KPN a i. ([15]C-28/15, [16]EU:C:2016:692), Súdnemu dvoru bola v podstate polozená otázka týkajúca sa moznosti vnútrostátneho súdu rozhodujúceho o spore týkajúcom sa zákonnosti povinnosti cenotvorby, ktorú ulozil NRO, odchýlit sa od odporúcania Komisie v zmysle clánku 288 ZFEÚ, ked presadzoval uplatnenie urcitého modelu výpoctu výdavkov ako primeraného opatrenia na úpravu cien na trhu telefónnych prepojení. 37 V tomto rámci Súdny dvor po tom, co v bode 37 tohto rozsudku uviedol, ze clánok 19 ods. 2 rámcovej smernice vyzaduje, aby NRO pri plnení svojich úloh "v co najväcsej miere zohladnovali" odporúcania Komisie, v bode 38 uvedeného rozsudku z toho vyvodil, ze "prinálezí teda [NRO], aby pri ukladaní... povinností [v súlade s príslusným regulacným rámcom] v zásade sledovali informácie uvedené v [tomto] odporúcaní" a ze "[sa] môze... odchýlit od tohto odporúcania, len ked sa mu v rámci jeho posúdenia danej situácie javí, ze model [výpoctu výdavkov] presadzovaný [uvedeným] odporúcaním nie je za daných podmienok primeraný a svoj postoj odôvodní". V bode 34 uvedeného rozsudku Súdny dvor totiz pripomenul, ze v súlade s clánkom 288 ZFEÚ odporúcanie "nemá v zásade záväzný charakter" a ze "navyse podla clánku 19 ods. 2 druhého pododseku rámcovej smernice sa NRO výslovne povoluje, aby sa odchýlili od odporúcaní Komisie prijatých na základe clánku 19 ods. 1 rámcovej smernice, pod podmienkou, ze o tom informujú Komisiu a oznámia jej odôvodnenie svojho postoja". V bode 35 toho istého rozsudku na základe toho dospel k záveru, ze "NRO v rámci prijatia rozhodnutia, ktorým stanoví operátorom povinnosti cenotvorby... nie je viazaný [predmetným] odporúcaním". 38 Po prvé, ako vyplýva aj z predchádzajúceho bodu tohto rozsudku, z rozsudku z 15. septembra 2016, Koninklijke KPN a i. ([17]C-28/15, [18]EU:C:2016:692), vôbec nevyplýva, ako tvrdí VodafoneZiggo, ze Súdny dvor v nom rozhodol, ze skutocnost, ze sa "zohladní v co najväcsej miere" akt Komisie, ukladá NRO povinnost konat v súlade s týmto aktom, kedze bod 38 tohto rozsudku výslovne uvádza opak, ani z neho nevyplýva, ze pripomienky, ktoré zasle Komisia NRO na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice, majú pre NRO záväzný charakter. 39 Po druhé Vseobecný súd pripomenul práve tieto skutocnosti, uvedené v bode 37 tohto rozsudku, v sporných bodoch napadnutého uznesenia, a najmä v jeho bodoch 41 a 42, co tak odráza práve dosah rozsudku z 15. septembra 2016, Koninklijke KPN a i. ([19]C-28/15, [20]EU:C:2016:692). 40 Po tretie Vseobecný súd v bode 43 napadnutého uznesenia tiez pripomenul záver vyplývajúci z bodu 26 rozsudku z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia ([21]C-16/16 P, [22]EU:C:2018:79), podla ktorého clánok 288 ZFEÚ mal "zavedením odporúcaní ako osobitnej kategórie aktov Únie a výslovným stanovením, ze 'nie sú záväzné`, zverit institúciám, ktoré sú oprávnené na ich prijatie, motivacnú a presvedcovaciu právomoc, ktorá sa lísi od právomoci prijímat právne záväzné akty", a dospel k záveru, ze toto konstatovanie "platí analogicky aj pre pripomienky formulované Komisiou... podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice, ako sú pripomienky formulované v prejednávanej veci v [spornom] akte". VodafoneZiggo pritom nespochybnuje analogické uplatnenie tejto judikatúry týkajúcej sa odporúcania v zmysle clánku 288 ZFEÚ na sporný akt. 41 Za týchto podmienok nemozno prijat argumentáciu zalozenú na tom, ze Vseobecný súd nezohladnil dosah rozsudku z 15. septembra 2016, Koninklijke KPN a i. ([23]C-28/15, [24]EU:C:2016:692). 42 Okrem toho, pokial ide o skutocnost, ze VodafoneZiggo touto prvou výhradou spochybnuje body 41 az 44 napadnutého uznesenia z dôvodu, ze Vseobecný súd v nich údajne konstatoval, ze sporný akt obsahuje presné pokyny urcené ACM, ktoré preukazujú, ze Komisia mala v úmysle dat tomuto aktu záväzný právny úcinok, treba uviest, ze Vseobecný súd v týchto bodoch neanalyzoval obsah tohto aktu - pretoze táto analýza sa nachádza v bodoch 88 az 96 napadnutého uznesenia - ale len abstraktne a bez odkazu na jeho obsah uviedol, v com spojenie "zohladní v co najväcsej miere" obsiahnuté v clánku 7 ods. 7 rámcovej smernice zdôraznuje nezáväzný charakter pripomienok predlozených Komisiou podla clánku 7 ods. 3 tejto smernice. 43 VodafoneZiggo vsak okrem nesprávneho právneho posúdenia, ktoré uz bolo zamietnuté v bodoch 36 az 41 tohto rozsudku, neuvádza nijaké nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal Vseobecný súd v tejto súvislosti dopustit. Túto argumentáciu preto treba v kazdom prípade zamietnut z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v týchto bodoch, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o jej prípustnosti, ktorú Komisia spochybnuje. 44 Prvá výhrada tejto casti je preto nedôvodná. 45 V druhom rade, pokial ide o výhradu uvedenú proti bodom 45 az 50 napadnutého uznesenia, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 46 napadnutého uznesenia uviedol, ze "treba odlisovat... úcinky, o ktorých sa uvazuje v [rozsudku z 11. septembra 2003, Altair Chimica ([25]C-207/01, [26]EU:C:2003:451)] od záväzných právnych úcinkov uvádzaných [spolocnostou VodafoneZiggo], ktoré sú spôsobilé ovplyvnit jej záujmy tým, ze podstatným spôsobom zmenia jej právne postavenie". V bode 47 tohto uznesenia dodal, ze "poziadavka zohladnit 'v co najväcsej miere` má právny úcinok odlisný od úcinkov uvádzaných [spolocnostou VodafoneZiggo], pretoze táto poziadavka ukladá povinnost odôvodnenia", a v bode 50 tohto uznesenia uviedol, ze "v kazdom prípade povinnost odôvodnenia, ktorú majú NRO, nemôze ovplyvnit záujmy [VodafoneZiggo] tým, ze podstatným spôsobom zmenia jej právne postavenie". 46 V rozsahu, v akom VodafoneZiggo v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze takto rozhodol, nesprávne posúdil povahu právneho úcinku, ktorý umoznuje podat zalobu stanovenú v clánku 263 ZFEÚ, je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry rozvinutej v rámci zalôb o neplatnost podaných clenskými státmi alebo institúciami, ze za napadnutelné akty sa v zmysle clánku 263 ZFEÚ povazujú vsetky predpisy prijaté institúciami bez ohladu na ich formu, ktoré majú za ciel vyvolat právne záväzné úcinky (rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [27]C-463/10 P a C-475/10 P, [28]EU:C:2011:656, bod [29]36, ako aj citovaná judikatúra; z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia, [30]C-16/16 P, [31]EU:C:2018:79, bod [32]31, a z 9. júla 2020, Ceská republika/Komisia, [33]C-575/18 P, [34]EU:C:2020:530, bod [35]46). 47 Tieto úcinky treba posudzovat s prihliadnutím na objektívne kritériá, ako je obsah dotknutého aktu, prípadne zohladnit kontext, v ktorom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci institúcie, ktorá je jeho autorom (rozsudky z 13. februára 2014, Madarsko/Komisia, [36]C-31/13 P, [37]EU:C:2014:70, bod [38]55 a citovaná judikatúra; z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia, [39]C-16/16 P, [40]EU:C:2018:79, bod [41]32, ako aj z 9. júla 2020, Ceská republika/Komisia, [42]C-575/18 P, [43]EU:C:2020:530, bod [44]47). 48 Ak vsak zalobu o neplatnost podá fyzická alebo právnická osoba proti aktu prijatému institúciou, táto zaloba je prípustná len vtedy, ak záväzné právne úcinky napadnutého aktu môzu ovplyvnit záujmy zalobcu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (pozri najmä rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [45]60/81, [46]EU:C:1981:264, bod [47]9, a z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, [48]C-322/09 P, [49]EU:C:2010:701, bod [50]45, ako aj citovanú judikatúru). 49 V prejednávanej veci, ako vyplýva najmä z bodov 120 a 121 napadnutého uznesenia, Vseobecný súd vyhovel námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou tak, ze uznal prvý dôvod neprípustnosti, na ktorú sa odvolávala, a podla ktorého sporný akt nepredstavuje napadnutelný akt a je prípravným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ, kedze nemá záväzné právne úcinky. 50 Aj za predpokladu, ako tvrdí VodafoneZiggo, ze by sa Vseobecný súd musel v napadnutých bodoch napadnutého uznesenia obmedzit len na posúdenie toho, ci sporný akt vyvoláva záväzné právne úcinky, bez toho, aby skúmal otázku, ci by takéto úcinky mohli ovplyvnit jej záujmy tým, ze podstatným spôsobom zmenia jej právne postavenie, stací uviest, ze Vseobecný súd v kazdom prípade zalozil tento záver na judikatúre citovanej v bode 47 tohto rozsudku, ktorá bola okrem toho pripomenutá aj v bode 29 napadnutého uznesenia. V tejto súvislosti je nutné uviest, ze argumentácia, ktorú predlozila VodafoneZiggo, neumoznuje dospiet k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo ze si protirecí, ked v bode 54 napadnutého uznesenia konstatoval, ze poziadavka, podla ktorej dotknutý NRO "zohladní v co najväcsej miere" pripomienky predlozené Komisiou na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice, neznamená, ze sporný akt má záväzné právne úcinky. 51 Je pravda, ze v bode 41 rozsudku z 11. septembra 2003, Altair Chimica ([51]C-207/01, [52]EU:C:2003:451), Súdny dvor pripomenul svoju ustálenú judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 13. decembra 1989, Grimaldi ([53]C-322/88, [54]EU:C:1989:646), podla ktorej cielom odporúcaní síce nie je vyvolat záväzné právne úcinky a nemôzu zakladat práva, ktorých sa jednotlivci môzu dovolávat pred vnútrostátnym súdom, nie sú vsak úplne zbavené akéhokolvek právneho úcinku, kedze vnútrostátne súdy sú povinné ich zohladnit na úcely vyriesenia sporov, o ktorých rozhodujú, najmä v prípade, ked tieto odporúcania objasnujú výklad vnútrostátnych ustanovení prijatých s cielom zabezpecit ich vykonanie alebo ked majú doplnit predpisy Únie záväznej povahy. 52 Navyse, ako uvádza aj VodafoneZiggo, Súdny dvor v bode 59 rozsudku z 20. novembra 2018, Komisia/Rada (Antarktická CHMO) ([55]C-626/15 a C-659/16, [56]EU:C:2018:925), uviedol, ze "napadnutelným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ [je] akékolvek rozhodnutie prijaté institúciou, orgánom alebo organizáciou Únie, nezávisle od jeho povahy alebo formy, ktorého cielom je vyvolat právne úcinky". 53 Z týchto rozsudkov vsak nemozno vyvodit, ako to tvrdí VodafoneZiggo, ze akýkolvek právny úcinok aktu Únie, aj ked cielom tohto aktu nie je vyvolat právne úcinky a vzniknutý úcinok nie je záväzný, postacuje na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze ide o napadnutelný akt v zmysle clánku 263 ZFEÚ a ze Vseobecný súd sa v dôsledku toho dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze ho neuznal v sporných bodoch napadnutého uznesenia. 54 Na jednej strane, hoci sú vnútrostátne súdy v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 51 tohto rozsudku povinné zohladnit na úcely vyriesenia sporov, o ktorých rozhodujú, odporúcania v zmysle clánku 288 ZFEÚ, z tejto judikatúry nevyplýva, ako Vseobecný súd v podstate uviedol v bode 46 napadnutého uznesenia, ze Súdny dvor rozhodol, ze takéto úcinky sú úcinkami, ktoré umoznujú kvalifikovat akt ako "napadnutelný" v zmysle clánku 263 ZFEÚ. Naopak, ako uz bolo zdôraznené v bode 37 tohto rozsudku, z uvedenej ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze tento druh aktu v zásade nemá záväznú povahu. Nemozno teda z toho vyvodit nijaké uzitocné tvrdenie na podlozenie stanoviska spolocnosti VodafoneZiggo, pokial ide o právne úcinky, ktoré údajne vyvoláva sporný akt. 55 Okrem toho treba uviest, ze povinnost NRO odôvodnit svoje stanovisko v súvislosti s pripomienkami, ktoré im Komisia predlozila na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice, konstatovaná Vseobecným súdom najmä v bode 47 napadnutého uznesenia a ktorú VodafoneZiggo v tomto odvolaní nespochybnuje, poukazuje, na rozdiel od toho, co tvrdí táto spolocnost, na neexistenciu záväzného právneho úcinku vyvolaného takými pripomienkami v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 56 Na druhej strane, pokial ide o rozsudok z 20. novembra 2018, Komisia/Rada (Antarktická CHMO) ([57]C-626/15 a C-659/16, [58]EU:C:2018:925), nemozno dospiet k záveru, ze Súdny dvor v bode 59 tohto rozsudku rozhodol, ze poziadavka, podla ktorej daný akt na to, aby mohol byt predmetom zaloby na základe clánku 263 ZFEÚ, musí vyvolávat "právny úcinok", sa vztahuje na akýkolvek právny úcinok bez ohladu na jeho povahu a je tak v rozpore s jeho ustálenou judikatúrou týkajúcou sa pojmu "napadnutelný akt" v zmysle clánku 263 ZFEÚ pripomenutej v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku. 57 Súdny dvor v bode 63 tohto rozsudku totiz konstatoval, ze "rozhodnutie z roku 2015 [dotknuté vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok], bolo prijaté s cielom presvedcit [Komisiu pre ochranu zivých antarktických morských zdrojov (komisiu CAMLR)], aby bola vytvorená [chránená morská oblast] vo Weddellovom mori", v bode 64 tohto rozsudku uviedol, ze "[Výbor stálych predstavitelov (Coreper)], ked sa rozhodol predlozit [komisii CAMLR] dokument na rokovanie v mene Únie a jej clenských státov, zaviazal Komisiu, aby sa nevzdialila od tejto pozície pri výkone svojej právomoci vonkajsieho zastupovania Únie", a v bode 65 uvedeného rozsudku dodal, ze "zo zápisnice zo zasadnutia Coreperu... vyplýva, ze cielom [tohto] rozhodnutia... bolo definitívne stanovit pozíciu Rady a v dôsledku toho Únie, pokial ide o predlozenie dokumentu na rokovanie... v mene Únie a jej clenských státov, a nie v mene Únie samotnej". Na základe týchto skutocností Súdny dvor v bode 66 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze "cielom [uvedeného] rozhodnutia... bolo teda privodit právne úcinky, a preto predstavuje napadnutelný akt". 58 Treba vsak konstatovat, ze vsetky tieto úcinky, ktoré súvisia s kontextom, v ktorom bol akt dotknutý vo veci C-626/15 prijatý, s jeho obsahom a zámerom autora preukazujú záväzný charakter úcinkov vyvolaných rozhodnutím, ktorého zrusenie sa navrhovalo, pokial ide o hmotnoprávne stanovisko, ktoré má Komisia prijat. 59 Vzhladom na tieto skutocnosti treba výhradu spolocnosti VodafoneZiggo uvedenú v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku zamietnut. 60 Po tretie, pokial ide o výhradu spochybnujúcu bod 52 napadnutého uznesenia, treba uviest, ako tvrdí VodafoneZiggo, ze Vseobecný súd v tomto bode potvrdil, ze "kedze normotvorca Únie výslovne urcil právne úcinky, ktoré chcel priznat pripomienkam formulovaným podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice, povinnost lojálnej spolupráce nemôze mat sirsiu pôsobnost tým, ze by priznávala právne úcinky, ktoré normotvorca nezamýslal". Táto veta vsak zacína výrazom "okrem toho" a v tom istom bode Vseobecný súd predovsetkým konstatoval, ze povinnost lojálnej spolupráce nemôze viest k tomu, aby pripomienky formulované Komisiou na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice mali záväzné právne úcinky, pricom v tejto súvislosti odkázal na bod 40 rozsudku z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia ([59]C-16/16 P, [60]EU:C:2018:79). 61 Súdny dvor pritom v bode 40 tohto rozsudku skutocne rozhodol, ze zásada lojálnej spolupráce nemôze viest k vylúceniu podmienok prípustnosti, ktoré sú výslovne stanovené v clánku 263 ZFEÚ. Je nutné konstatovat, ze pripomenutie tejto judikatúry samo osebe postacuje na odôvodnenie zamietnutia argumentácie Vseobecným súdom, ktorú mu predlozila VodafoneZiggo a podla ktorej mal byt spornému aktu v podstate priznaný záväzný právny charakter, kedze podla tejto spolocnosti NRO nemôzu vzhladom na rozsudok zo 16. apríla 2015, Prezes Urzedu Komunikacji Elektronicznej a Telefonia Dialog ([61]C-3/14, [62]EU:C:2015:232), a na odôvodnenie 15 rámcovej dohody nezohladnit pripomienky formulované Komisiou na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice bez toho, aby hrozilo porusenie zásady lojálnej spolupráce stanovenej v clánku 4 ods. 3 ZEÚ. 62 Výhradu spolocnosti VodafoneZiggo uvedenú v bode 33 tohto rozsudku treba preto zamietnut, kedze výhrady predlozené proti dôvodom uvedeným len pre úplnost rozhodnutia Vseobecného súdu nemôzu viest k zruseniu tohto rozhodnutia a sú teda neúcinné (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [63]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [64]EU:C:2005:408, body [65]148, ako aj z 13. decembra 2018, Európska únia/Gascogne Sack Deutschland a Gascogne, [66]C-138/17 P a C-146/17 P, [67]EU:C:2018:1013, bod [68]45). 63 Pokial ide po stvrté o výhradu, podla ktorej vnútrostátna judikatúra, na ktorú sa pred Vseobecným súdom odvolávala VodafoneZiggo, mala tento súd viest ku konstatovaniu, ze akt, akým je sporný akt, vyvoláva záväzné právne úcinky, stací pripomenút, ako Vseobecný súd správne uviedol v bode 53 napadnutého uznesenia, ze z poziadaviek jednotného uplatnovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, ze znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo clenských státov s cielom urcit jeho zmysel a pôsobnost, si v zásade vyzaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohladnovat nielen jeho znenie, ale aj kontext ustanovenia a ciel sledovaný právnou úpravou, ktorej je súcastou (rozsudky z 8. septembra 2020, Recorded Artists Actors Performers, [69]C-265/19, [70]EU:C:2020:677, bod [71]46 a citovaná judikatúra, ako aj z 8. októbra 2020, Crown Van Gelder, [72]C-360/19, [73]EU:C:2020:805, bod [74]21). 64 VodafoneZiggo vsak nespochybnuje túto judikatúru, ale len napáda posúdenie, ktoré Vseobecný súd pre úplnost vykonal v bode 53 napadnutého uznesenia a podla ktorého "v kazdom prípade výnatok citovaný [spolocnostou VodafoneZiggo] neumoznuje dospiet k záveru, ze Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, [Nemecko]) sa domnieval, ze pripomienky Komisie mali záväzné právne úcinky v zmysle clánku 263 prvého odseku ZFEÚ". V dôsledku toho aj za predpokladu, ze by bola táto stvrtá výhrada prípustná, musí byt v kazdom prípade zamietnutá ako neúcinná v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 62 tohto rozsudku. 65 Z uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu sa musí v celom rozsahu zamietnut. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 66 V druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu VodafoneZiggo tvrdí, ze sporný akt predstavuje povolenie Komisie, a teda má záväzné právne úcinky. Kedze akty uvedené v odseku 3 a v odseku 4 clánku 7 rámcovej smernice sa navzájom vylucujú a Komisia tak celí dvojakej volbe, a to, ze prijme rozhodnutie podla tohto odseku 4, ktorým vetuje, alebo príjme rozhodnutie podla odseku 3 alebo uvedeného odseku 4, ktorým nevetuje oznámené navrhované opatrenie, pricom prijatie pripomienok v súlade s týmto odsekom 3 sa v podstate nevyhnutne rovná prijatiu rozhodnutia o nevznesení námietok. Z dôvodu tejto dvojakej volby preto rozhodnutie prijaté podla tohto odseku 3, akým je sporný akt, mozno vykladat len tak, ze predstavuje rozhodnutie, ktorým sa povoluje navrhované opatrenie. Vseobecný súd sa v tejto súvislosti v bodoch 57, 58 a 63 napadnutého uznesenia údajne dopustil nesprávneho posúdenia. 67 V prvom rade nemozno spochybnit na jednej strane skutocnost, ze NRO nemôze prijat opatrenie bez rozhodnutia Komisie prijatého v súlade s uvedeným odsekom 3 alebo tým istým odsekom 4, ktorým Komisia ukoncí konanie na úrovni Únie bez toho, aby rozhodla o vete, a na druhej strane, ze po prijatí takéhoto rozhodnutia Komisia uz nemôze zmenit svoje stanovisko. Preto Komisia tým, ze predlozí pripomienky podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice, odstráni akúkolvek prílezitost vetovat navrhované opatrenie, ktoré jej NRO oznámi, takze na tento návrh sa uz nevztahuje právny zákaz prijat oznámené opatrenie. Tento NRO je teda oprávnený prijat opatrenie. Aj ked v priebehu konania zacatého na základe clánku 7 rámcovej smernice existujú na úrovni Únie dva okamihy, kedy sa Komisia môze rozhodnút, ci uplatní, alebo neuplatní svoje právo veta, okamih, ked sa táto volba uskutocní, nie je relevantný, pretoze výsledok by bol v oboch prípadoch rovnaký, a to, ze Komisia dotknuté opatrenie povolí. Vseobecný súd nedospel k nijakej inej moznosti. 68 VodafoneZiggo vo svojej replike dodáva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého nie je povinná konat vo vztahu k návrhom opatrení, ktoré sú jej oznámené v súlade s clánkom 7 rámcovej smernice, a ze dobrovolne sa zúcastnuje na konzultacnom postupe upravenom v tomto clánku, je nesprávne. Podla odôvodnenia 15 rámcovej smernice jej clánok 7 ukladá tejto institúcii osobitnú zodpovednost, aby sa zabezpecilo, ze rozhodnutia prijaté na vnútrostátnej úrovni nebudú mat nepriaznivý vplyv na jednotný trh alebo iné ciele Zmluvy o FEÚ, co je úloha, ktorú zdôraznuje aj odôvodnenie 19 smernice 2009/140. Toto tvrdenie je teda nezlucitelné so systémom stanoveným rámcovou smernicou, a teda s povinnostou lojálnej spolupráce, ktorú má uvedená institúcia na základe clánku 4 ods. 3 ZEÚ. 69 V kazdom prípade akákolvek hypotetická necinnost Komisie vedie k rozhodnutiu nevykonat právo veta priznané rámcovou smernicou, ktoré je napadnutelné. Navyse vzhladom na to, ze prax, ktorá spocíva v uplynutí jednomesacnej lehoty stanovenej v clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice, je dalsím prostriedkom na zrusenie povinnosti standstill, ktorá prislúcha NRO, táto prax má tiez povahu a úcinok ako schválenie. Okrem toho je nesprávne tvrdit, ze NRO disponujú "úplnými právomocami" na prijatie svojich návrhov opatrení. Musia prinajmensom cakat na uplynutie tejto lehoty. Samotná existencia tohto clánku 7 a právomocí, ktoré stanovuje pre Komisiu, uz predstavuje obmedzenie právomocí NRO. 70 V druhom rade z hladiska NRO je zjavné, ze Komisia musí schválit opatrenia, kedze clánok 7 rámcovej smernice stanovuje, ze NRO nemajú právo prijímat opatrenia bez ich predchádzajúceho oznámenia Komisii a ze tieto opatrenia nemôzu byt prijaté dovtedy, kým sú predmetom vysetrovania vedeného touto institúciou. Existujú len dva prípady, ktoré dovolujú NRO prijat oznámené opatrenie, a kazdý výlucne závisí od skutocnosti, ci sa Komisia rozhodne neuplatnit svoje právo veta, ci uz sa toto rozhodnutie prijme na základe odseku 3, alebo dokonca na základe odseku 4 tohto clánku 7. Prax okrem iného potvrdzuje, ze vsetky rozhodnutia, ktoré NRO nakoniec príjmu, boli Komisii oznámené a neboli predmetom veta, zatial co vsetky oznámené rozhodnutia, ktoré boli predmetom veta, NRO zmenili alebo upustili od neho. To dokazuje, ze z hladiska NRO je povolenie Komisie potrebné. 71 Komisia tvrdí, ze táto cast nie je dôvodná. - Posúdenie Súdneho dvora 72 Pokial ide o prvú výhradu tejto casti, treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 57 napadnutého uznesenia uviedol, ze "hoci je pravda, ze odovzdanie pripomienok a zacatie druhej fázy európskeho konzultacného postupu predstavujú jednu alternatívu, na rozdiel od toho, co tvrdí [VodafoneZiggo], nejde o dvojakú volbu medzi nevetovaním alebo vetovaním návrhu opatrení, ktorý oznámil NRO". V bode 58 tohto rozsudku dodal, ze "skutocnost, ze Komisia toto svoje právo nevykoná, je rovnocenná neprijatiu rozhodnutia, takze tento jej postoj nevyvoláva ziadny záväzný právny úcinok". V bode 63 tohto uznesenia dospel k záveru, ze "[sporný] akt nie je povolením, ktoré by umoznovalo [ACM], aby prijal svoj návrh opatrení a z tohto dôvodu malo záväzné právne úcinky". 73 V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd podlozil tento záver aj konstatovaním, ktoré vykonal v bode 59 napadnutého uznesenia, ze "dotknutý NRO vyvodzuje svoje právomoci priamo z príslusných ustanovení rámcovej smernice" a ze "ich výkon nevyzaduje ziadne povolenie zo strany Komisie", ako aj na konstatovaní vykonanom v bode 62 tohto uznesenia, podla ktorého "je pravda, ze európsky konzultacný postup predstavuje povinnú etapu v procese prijímania opatrení, na ktoré sa vztahujú [najmä] clánky 15 alebo 16 rámcovej smernice... a ktoré majú vplyv na obchod medzi clenskými státmi", ale ze "toto konstatovanie vsak nestací na priznanie záväzných právnych úcinkov pripomienkam formulovaným podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice[,]... [kedze] prípadné nerespektovanie tejto povinnej etapy by totiz malo odlisné úcinky[, ako sú tie]... [pri podaní] zaloby o nesplnen[ie] povinnosti na súd Únie alebo zaloby proti opatreniam, ktoré prijal NRO, na vnútrostátny súd". 74 Touto prvou výhradou VodafoneZiggo v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa v týchto bodoch napadnutého uznesenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neuznal, ze oznámenie Komisie urcené NRO o pripomienkach podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice predstavuje neprijatie rozhodnutia o vetovaní oznámeného navrhovaného opatrenia, ako je stanovené v odseku 5 písm. a) tohto clánku, a preto predstavuje rozhodnutie o schválení navrhovaného opatrenia, ktoré vyvoláva záväzné právne úcinky, napriek tomu, ze Komisia musí nevyhnutne prijat akt podla odseku 3 alebo odseku 5 písm. a) uvedeného clánku 7, aby ukoncila konanie, ktoré pred nou prebieha, a tak umoznila NRO prijat dotknuté opatrenie. 75 Na úcely posúdenia dôvodnosti tejto výhrady je teda potrebné zacat preskúmaním, ci je správny predpoklad, na ktorom sa zakladá, t. j. predpoklad, podla ktorého NRO nemôze prijat návrh opatrenia, ktorý sprístupnil Komisii, BEREC a NRO ostatných clenských státov na základe postupu stanoveného v clánku 7 rámcovej smernice v prípade neexistencie povolenia Komisiou v tomto zmysle. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze z tohto výkladu rámcovej smernice, ktorý obhajuje VodafoneZiggo, vyplýva, ze Komisia musí nevyhnutne konat v nadväznosti na oznámenie uskutocnené na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice. Treba teda vychádzat z toho, co stanovuje tento clánok, ktorého cielom je konsolidácia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií. 76 V tejto súvislosti treba uviest, ze z ustanovení clánku 7 rámcovej smernice vyplýva, ze na jednej strane postup stanovený v tomto clánku nespocíva, ako tvrdí VodafoneZiggo, v kombinácii dvoch rôznych konaní, pricom jedno prebieha na vnútrostátnej úrovni a druhé na úrovni Únie, ale spocíva v jednom a jedinom konaní konzultácie a spolupráce, ktoré navyse neprebieha medzi jedným NRO, ktorý oznámil navrhované opatrenie, a Komisiou, ale prebieha medzi týmto NRO, Komisiou, ako aj NRO ostatných clenských státov a BEREC. Z toho navyse vyplýva, ze tento postup sa zacína tým, ze NRO sprístupní navrhované opatrenie, ktoré splna kritériá stanovené v odseku 3 písm. a) a b) tohto clánku, a ze sa koncí bud prijatím navrhovaného opatrenia, ktoré bolo pôvodne oznámené, alebo prijatím zmeneného navrhovaného opatrenia, ktoré bolo predtým opätovne predlozené vnútrostátnemu mechanizmu konzultácie a transparentnosti stanovenému v clánku 6 rámcovej smernice, potom sa pristúpi k jeho oznámeniu podla odseku 3 tohto clánku 7, alebo vzatím návrhu spät, pricom vsetky tieto rozhodnutia vyplývajú z výlucnej právomoci dotknutého NRO. 77 Z toho tiez a predovsetkým vyplýva, ako to správne konstatoval Vseobecný súd v bode 62 napadnutého uznesenia, ze ak NRO musí v prípade, ze zamýsla prijat opatrenie zodpovedajúce kritériám uvedeným v clánku 7 ods. 3 písm. a) a b) rámcovej smernice, konat podla postupu stanoveného v tomto clánku 7, výklad tohto odseku 3 v spojení s odsekom 7 uvedeného clánku 7 jednoznacne stanovuje, ze Komisia nie je povinná v kazdom prípade predlozit NRO pripomienky podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice a ze v prípade neexistencie pripomienok predlozených Komisiou po uplynutí jednomesacnej lehoty stanovenej v odseku 3, dotknutý NRO je oprávnený prijat dotknuté navrhované opatrenie. 78 Preto na rozdiel od toho, co tvrdí VodafoneZiggo, rámcová smernica nestanovuje, ze NRO nie sú oprávnené prijat oznámené navrhované opatrenie, pokým sa Komisia nevyjadrí na základe tohto posledného uvedeného ustanovenia, a ze Komisia je následne povinná reagovat na oznámenie, ktoré vykonal NRO v súlade s týmto posledným uvedeným ustanovením. 79 Navyse treba v prvom rade uviest, ze ani odôvodnenie 15 rámcovej smernice, ani odôvodnenie 19 smernice 2009/140 neumoznujú dospiet k záveru, ze bez ohladu na neexistenciu ustanovenia v tomto zmysle v rámcovej smernici je Komisia povinná konat na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice. 80 Z toho vyplýva, ze nebol zistený nijaký rozpor so zásadou lojálnej spolupráce. 81 Pokial ide dalej o tvrdenie, podla ktorého samotná skutocnost, ze Komisia nechala uplynút lehotu stanovenú v clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice bez predlozenia pripomienok, predstavuje pre NRO povolenie prijat dotknuté navrhované opatrenie, stací uviest, ze sa zakladá rovnako na predpoklade, podla ktorého je povolenie Komisie nevyhnutné na to, aby NRO mohol prijat dotknuté navrhované opatrenie, ktorý vsak nemá oporu v rámcovej smernici. 82 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého samotná existencia postupu stanoveného v clánku 7 rámcovej smernice obmedzuje právomoci NRO, stací konstatovat, ze v ziadnom prípade nemôze preukazovat existenciu nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd, pokial ide o jeho posúdenie jednotlivých úloh a právomocí, ktoré toto ustanovenie priznáva NRO a Komisii, a v dôsledku toho aj pokial ide o jeho záver, ze list s pripomienkami, ktorý Komisia zaslala NRO podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice, nepredstavuje povolenie dotknutého navrhovaného opatrenia. 83 Kedze prvá výhrada druhej casti prvého odvolacieho dôvodu vychádza teda z nesprávneho predpokladu, musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 84 V druhom rade v rozsahu, v akom VodafoneZiggo svojou výhradou uvedenou v bode 70 tohto rozsudku tvrdí, ze pokial ide o NRO, je zjavné, ze Komisia musí povolit navrhované opatrenia, takze pripomienky predlozené na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice v skutocnosti vyvolávajú záväzné právne úcinky rozhodnutia o povolení, treba uviest, ze táto výhrada, podobne ako prvá výhrada, je v rozpore s povahou postupu stanoveného v tomto clánku 7, ktorý, ako vyplýva z analýzy prvej výhrady tejto casti, nepredstavuje konanie o povolení. 85 Navyse prax, na ktorú sa VodafoneZiggo odvoláva, je len dôsledným dodrziavaním, zo strany NRO, lehôt a pravidiel stanovených v clánku 7 rámcovej smernice, a nepredstavuje teda nijakú povinnost Komisie konat podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice alebo povolit oznámené navrhované opatrenie. 86 Táto druhá výhrada je v dôsledku toho tiez nedôvodná a druhá cast prvého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnut. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 87 Tretou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu VodafoneZiggo tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sporný akt kvalifikoval ako "prípravný akt". V prvom rade na rozdiel od toho, co bolo rozhodnuté v bodoch 107 a 108 napadnutého uznesenia, existujú dve rozdielne správne konania, a to jedno na úrovni Únie, ktoré sa zacína oznámením v súlade s clánkom 7 ods. 3 rámcovej smernice a koncí prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s týmto odsekom 3 alebo odsekom 4 tohto istého clánku, a druhé na vnútrostátnej úrovni podla vnútrostátneho práva. Hoci skoncenie správneho konania na úrovni Únie je podla spolocnosti VodafoneZiggo z právneho hladiska nevyhnutné na úcely pokracovania vnútrostátneho konania, toto konanie na úrovni Únie predstavuje konanie odlisné od konania na vnútrostátnej úrovni. Tieto dve konania sú totiz upravené odlisnými právnymi úpravami, hlavní úcastníci sú odlisní a akt, ktorým sa konanie koncí na úrovni Únie, predstavuje konecné stanovisko Komisie ako hlavného úcastníka konania na úrovni Únie. V dôsledku toho je kritérium vyplývajúce z rozsudkov z 11. novembra 1981, IBM/Komisia ([75]60/81, [76]EU:C:1981:264), a z 22. júna 2000, Holandsko/Komisia ([77]C-147/96, [78]EU:C:2000:335), splnené, kedze Komisia tým, ze odmietla zacat vysetrovanie v druhej fáze v súlade s týmto odsekom 4, prijme konecné stanovisko, ktorým ukoncí konanie na úrovni Únie a povolí ACM pokracovat v postupe prijímania opatrenia. 88 Dalej body 109 a 111 napadnutého uznesenia sú z právneho hladiska nesprávne, kedze Vseobecný súd v nich uviedol, ze cielom uplatnitelného regulacného rámca nie je zaviest rozdelenie dvoch právomocí, ale zakotvuje výlucnú rozhodovaciu právomoc NRO, ktorá je obmedzená len právom veta Komisie. Toto právo veta zarucuje, ze Komisia môze vykonávat kontrolu nad kazdým vymedzením trhu a kazdým postupom analýzy trhu uvedenými v clánkoch 15 a 16 rámcovej smernice. NRO preto disponujú obmedzenou rozhodovacou právomocou, pricom musia vypracovat svoje opatrenia tak, aby neboli predmetom takéhoto veta. Otázka, ci Komisia v prejednávanej veci vyuzila svoju právomoc veta, nie je relevantná, pretoze samotná existencia tejto právomoci vedie k rozdeleniu dvoch právomocí a k oddeleniu dvoch správnych konaní. 89 Napokon v bode 112 napadnutého uznesenia Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze úcinnost rozhodovacieho procesu stanoveného rámcovou smernicou nevyhnutne predpokladá jediné súdne preskúmanie, ktoré sa vykonáva len vtedy, ked boli prijaté plánované návrhy opatrení NRO. Dôsledkom neprípustnosti zaloby o neplatnost podanej proti listu obsahujúcemu pripomienky podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice je zabránit akémukolvek súdnemu preskúmaniu. Ako je totiz ukázané v rámci tretieho odvolacieho dôvodu, tým, ze by sa rozhodnutie Komisie neuplatnit právo veta vylúcilo zo súdneho preskúmania, toto rozhodnutie by jednoducho nebolo mozné preskúmat, co by narusilo ciel sledovaný Vseobecným súdom, pretoze rozhodovací proces sa stane menej úcinnejsím. 90 Komisia tvrdí, ze táto cast je nedôvodná. - Posúdenie Súdneho dvora 91 Pokial ide o prvú a druhú výhradu tejto casti odvolacieho dôvodu uvedenú proti bodom 107 az 109 a 111 napadnutého uznesenia, treba konstatovat, ze VodafoneZiggo ich zakladá na predpoklade, podla ktorého sa postup stanovený v clánku 7 rámcovej smernice skladá z dvoch samostatných správnych konaní, z ktorých jeden je konaním o povolení oznámeného navrhovaného opatrenia, ktoré prebieha na úrovni Únie a podlieha kontrole Komisie. 92 Z analýzy druhej casti tohto odvolacieho dôvodu vsak vyplýva, ze tento predpoklad je nesprávny. 93 Pokial ide o tretiu výhradu tejto casti, ktorou VodafoneZiggo spochybnuje bod 112 napadnutého uznesenia, treba konstatovat, ze VodafoneZiggo na podporu tejto výhrady odkazuje na argumentáciu, ktorú uviedla v tretom odvolacom dôvode svojho odvolania. 94 Vzhladom na vyssie uvedené treba prvé dve výhrady tejto casti zamietnut ako nedôvodné a pokial ide o jej tretiu výhradu, odkázat na analýzu uvedenú v bodoch 136 az 154 tohto rozsudku. O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 95 Stvrtou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu VodafoneZiggo tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretoze v bode 88 napadnutého uznesenia sa odchýlil od kvalifikácie sporného aktu vykonanej Komisiou, ked uviedol, ze pouzitie pojmu "rozhodnutie" v názve predmetu sporného aktu je neprimerané. Tento akt je urcený, predlozený a formátovaný tak, aby predstavoval rozhodnutie, a teda vyvolával právne úcinky, ako to vyplýva z jeho názvu a kódu dokumentu "C". Vseobecný súd tým, ze zmenil kvalifikáciu, ktorú dala samotná institúcia na stanovisko prijaté touto institúciou, prekrocil svoju právomoc v oblasti súdneho preskúmania. Verejný register dokumentov, ktorý vedie Komisia, týkajúcich sa clánkov 7 a 7a rámcovej smernice, okrem toho ukazuje, ze Komisia sústavne kvalifikovala ako "rozhodnutia" listy zaslané podla clánku 7 ods. 3 tejto smernice. V kazdom prípade, kedze nic nenasvedcuje tomu, ze by sa Komisia domnievala, ze pouzitie pojmu "rozhodnutie" bolo nevhodné, iba táto skutocnost by mala byt relevantná na úcely posúdenia jej zámerov, pokial ide o právne úcinky sporného aktu. 96 Komisia tvrdí, ze túto cast treba zamietnut ako nedôvodnú. - Posúdenie Súdneho dvora 97 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri urcovaní, ci daný akt predstavuje "napadnutelný akt" v zmysle clánku 263 ZFEÚ, treba vychádzat zo samotnej podstaty tohto aktu, pricom forma, v akej bol prijatý, je v zásade irelevantná. Na kvalifikáciu dotknutého aktu teda v zásade nemá vplyv to, ci akt splna, alebo nesplna urcité formálne poziadavky, alebo ci je, alebo nie je oznacený ako "rozhodnutie" (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, [79]C-521/06 P, [80]EU:C:2008:422, body [81]43 a [82]44, ako aj citovanú judikatúru, a z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, [83]C-322/09 P, [84]EU:C:2010:701, bod [85]47). 98 Naproti tomu v súlade s judikatúrou uz uvedenou v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku sa za napadnutelné akty v zmysle clánku 263 ZFEÚ povazujú vsetky opatrenia prijaté institúciami Únie bez ohladu na ich formu, ktoré majú vyvolávat záväzné právne úcinky, pricom tieto úcinky treba posudzovat podla objektívnych kritérií, ako je obsah dotknutého aktu, prípadne s prihliadnutím na kontext jeho prijatia, ako aj na právomoci institúcie, ktorá ho prijala. 99 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 88 napadnutého uznesenia, ako uvádza VodafoneZiggo, skutocne uviedol, ze pojem "rozhodnutie" bol pouzitý v názve predmetu sporného aktu, pricom vsak konstatoval, ze ide o "nevhodné pouzitie tohto výrazu". Z judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku vsak vyplýva, ze tento názov, ktorý sa okrem iného nachádza, ako uviedol Vseobecný súd v tom istom bode, len v predmete sporného aktu, ktorý navyse spresnoval, ze ide o "pripomienky podla clánku 7 ods. 3 [rámcovej smernice]", nie je rozhodujúci pre posúdenie, ci sporný akt mozno kvalifikovat ako "napadnutelný akt" v zmysle clánku 263 ZFEÚ. Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vo svojej analýze obsahu sporného aktu vykonanej v bodoch 86 az 105 napadnutého uznesenia v podstate nezohladnil pojem pouzitý v názve predmetu tohto aktu a uprednostnil jeho podstatu, aby podlozil svoj záver, podla ktorého uvedený akt nevyvoláva záväzné právne úcinky. 100 Táto stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu sa teda musí zamietnut. O piatej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 101 Piatou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu VodafoneZiggo tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 104 napadnutého uznesenia neodôvodnil svoje tvrdenie, podla ktorého je predmet sporného aktu "irelevantný, pokial ide o právne úcinky". Na úcely urcenia, ci akt vyvoláva právne úcinky, je potrebné predovsetkým preskúmat jeho podstatu a obsah. Povolenie opatrenia, ktoré je nesporne v rozpore s uplatnitelným právnym rámcom, akým je opatrenie, ktoré plánuje ACM v prejednávanej veci, by malo pritom jasnejsie právne úcinky nez v prípade opatrenia, ktorého obsah je menej podstatný, o aké islo vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie Vseobecného súdu z 12. decembra 2007, Vodafone Espańa a Vodafone Group/Komisia ([86]T-109/06, [87]EU:T:2007:384). 102 Komisia tvrdí, ze táto cast je nedôvodná. - Posúdenie Súdneho dvora 103 V bode 104 napadnutého uznesenia Vseobecný súd uviedol, ze "v tretom rade a v kazdom prípade treba uviest, ze rozdiely v predmete vyjadrení formulovaných Komisiou a odchýlenie sa od usmernení, ktoré uvádza [VodafoneZiggo], sú irelevantné, pokial ide o právne úcinky pripomienok odovzdaných NRO podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice". 104 Tento bod patrí do casti napadnutého uznesenia, ktorá bola rozvinutá v jeho bodoch 97 az 105 a v ktorej Vseobecný súd rozhodol o tvrdeniach, ktoré predlozila VodafoneZiggo s cielom vylúcit uplatnenie záverov vyplývajúcich z uznesenia z 12. decembra 2007, Vodafone Espańa a Vodafone Group/Komisia ([88]T-109/06, [89]EU:T:2007:384), na prejednávanú vec. 105 Týmto posledným uznesením Vseobecný súd zamietol ako neprípustnú zalobu o neplatnost rozhodnutia, ktoré bolo údajne obsiahnuté v liste Komisie urcenom NRO podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21, teda podla ustanovenia, ktoré bolo v podstate prevzaté do clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice. Ako vyplýva z bodu 98 napadnutého uznesenia, VodafoneZiggo v tejto súvislosti najmä tvrdila, ze pripomienky obsiahnuté v tomto liste, ktoré sa týkali ekonomickej analýzy významného vplyvu na trhu, predstavovali menej zásadné výhrady, pokial ide o navrhované opatrenie, ktoré oznámil NRO dotknutý v tejto veci, nez pripomienky predlozené v prejednávanej veci a týkajúce sa definície trhu a nápravných opatrení, ktoré plánoval ACM. Podla spolocnosti VodafoneZiggo tieto rozdiely, pokial ide o predmet pripomienok formulovaných Komisiou v týchto príslusných aktoch, odôvodnujú odlísit prejednávanú vec od veci, v ktorej bolo vydané toto uznesenie z 12. decembra 2007, Vodafone Espańa a Vodafone Group/Komisia ([90]T-109/06, [91]EU:T:2007:384). 106 Zo znenia napadnutého uznesenia ako celku tak vyplýva, ze Vseobecný súd v bode 104 tohto uznesenia neuviedol, ze mozno neprihliadat na podstatu alebo obsah sporného aktu, pokial ide o posúdenie prípadných záväzných právnych úcinkov tohto aktu, ale len konstatoval, ze skutocnost, ze v nom uvedené pripomienky sa týkali iného predmetu, nez bol ten, ktorého sa týkali pripomienky obsiahnuté v liste, o ktorý islo vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie z 12. decembra 2007, Vodafone Espańa a Vodafone Group/Komisia ([92]T-109/06, [93]EU:T:2007:384), nebola na tieto úcely relevantná, pricom obsah a podstata sporného aktu boli okrem toho preskúmané v bodoch 88 az 105 napadnutého uznesenia. 107 Kedze sa teda táto piata cast zakladá na nesprávnom výklade napadnutého uznesenia, musí byt zamietnutá ako nedôvodná. V dôsledku toho treba prvý odvolací dôvod zamietnut v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 108 Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý VodafoneZiggo delí na dve casti, táto spolocnost tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil procesnej chyby, ked neodpovedal na tvrdenia rozhodujúce na úcely vyriesenia sporu, pretoze podla nej preukazujú, ze sporný akt je napadnutelný v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 109 Vseobecný súd po prvé neodpovedal na jej tvrdenie, podla ktorého bola VodafoneZiggo týmto aktom zbavená moznosti, aby BEREC predlozil pripomienky pocas vysetrovania podla clánku 7 ods. 4 rámcovej smernice, v ktorom tento orgán zohráva významnú úlohu, ktorá je dodatocná a odlisná od úlohy, ktorú zohráva v rámci odseku 3 tohto clánku, co predstavuje uplatnovanie procesných práv, ktoré musia byt chránené. V bode 75 napadnutého uznesenia Vseobecný súd len uviedol, ze takéto vysetrovanie nie je nevyhnutné na to, aby BEREC mohol vyjadrit svoje stanovisko. V konaní pred ním vsak bolo uvedené tvrdenie, ze hoci BEREC nie je povinný predlozit pripomienky podla tohto clánku 7 ods. 4, táto okolnost je irelevantná, pretoze predmetné procesné právo uz bolo porusené, kedze BEREC ab initio nemá ziadnu moznost predlozit pripomienky podla tohto ustanovenia, co je prípad, ked Komisia prijme akt podla odseku 3 uvedeného clánku. 110 Vseobecný súd po druhé neodpovedal na tvrdenie, podla ktorého skutocnost byt vypocutý na vnútrostátnej úrovni alebo v prvej fáze konania na úrovni Únie, nemôze napravit to, ze sporným aktom sa koncí moznost byt vypocutý pocas vysetrovania vykonaného v súlade s clánkom 7 ods. 4 rámcovej smernice. V bode 68 napadnutého uznesenia Vseobecný súd uviedol, ze sa uskutocnil vnútrostátny konzultacný postup a ze postup na úrovni Únie sa týka výlucne vztahov medzi dotknutým NRO na jednej strane a Komisiou, ostatnými NRO a BEREC na druhej strane. V bode 69 napadnutého uznesenia vsak uznal ustálenú prax Komisie, ktorá spocíva v tom, ze vyzve dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky, aj ked to rámcová smernica nestanovuje. Navyse kazdá z týchto mozností mohla viest k odlisnému výsledku konzultacného postupu na úrovni Únie. Napadnuté uznesenie v tejto súvislosti nic neuvádza. Vypocutie v dalsích etapách, ako je napríklad v rámci konania o odvolaní upraveného v clánku 4 rámcovej smernice alebo v rámci nového konzultacného postupu, ako to navrhuje Vseobecný súd v bodoch 70 a 71 napadnutého uznesenia, by nemuselo byt uskutocnené vcas na to, aby bolo mozné zabezpecit ochranu práv dotknutých osôb. 111 Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je nedôvodný. Posúdenie Súdneho dvora 112 Kedze VodafoneZiggo vytýka Vseobecnému súdu, ze neodpovedal na dve tvrdenia, ktoré mu boli predlozené, treba konstatovat, ze VodafoneZiggo týmto druhým odvolacím dôvodom vytýka Vseobecnému súdu, ze porusil svoju povinnost odôvodnit napadnuté uznesenie. 113 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora musia z odôvodnenia rozsudku alebo uznesenia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy Vseobecného súdu, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonat svoje súdne preskúmanie (rozsudky z 8. mája 2013, Eni/Komisia, [94]C-508/11 P, [95]EU:C:2013:289, bod [96]74 a citovaná judikatúra, ako aj z 13. decembra 2018, Európska únia/Kendrion, [97]C-150/17 P, [98]EU:C:2018:1014, bod [99]80). Povinnost odôvodnenia, ktorou je viazaný Vseobecný súd, vsak nevyzaduje, aby tento súd vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi konania, a toto odôvodnenie teda môze byt implicitné, a to pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [100]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [101]EU:C:2004:6, bod [102]372, a z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, [103]C-382/12 P, [104]EU:C:2014:2201, bod [105]189). 114 Pokial ide v prejednávanej veci po prvé o tvrdenie uvedené v bode 109 tohto rozsudku, Vseobecný súd v bode 75 napadnutého uznesenia uviedol, ze "po prvé... zacatie druhej fázy európskeho konzultacného postupu nie je nevyhnutné na to, aby mohol BEREC oznámit svoje stanovisko k navrhovaným opatreniam, kedze podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice môze uz v prvej fáze predlozit pripomienky dotknutému NRO v tej istej lehote jedného mesiaca, ktorá sa uplatnuje bez rozdielu na NRO a Komisiu". 115 Nejde vsak len o jeden bod napadnutého uznesenia, ktorý sa týka argumentácie, ktorú VodafoneZiggo predlozila Vseobecnému súdu v súvislosti s údajnou relevantnostou úlohy, ktorú zohráva BEREC v rámci clánku 7 rámcovej smernice na úcely posúdenia prípustnosti jej zaloby, ako to naznacuje pouzitie pojmu "po prvé" na zaciatku tohto bodu. Táto argumentácia bola totiz Vseobecným súdom preskúmaná v bodoch 74 az 79 napadnutého uznesenia. 116 V bode 74 napadnutého uznesenia tak Vseobecný súd konstatoval, ze "je pravda, ze BEREC sa... môze zúcastnit druhej fázy európskeho konzultacného postupu podla clánku 7 ods. 5... rámcovej smernice[;] táto okolnost vsak nemá za následok existenciu procesných práv [VodafoneZiggo], ktoré by museli byt chránené v rámci zaloby podla clánku 263 ZFEÚ". 117 Na podlozenie tejto úvahy Vseobecný súd okrem konstatovania vykonaného v bode 75 tohto uznesenia, v jeho v bode 76 uviedol, ze "po druhé rozdiel, ktorý robí [VodafoneZiggo] medzi pripomienkami, ktoré môze formulovat BEREC k návrhu opatrení v rámci prvej fázy európskeho konzultacného postupu, a stanoviskom, ktoré tento orgán môze vydat v rámci druhej fázy európskeho konzultacného postupu podla clánku 7 ods. 5 rámcovej smernice, nemá ziadny úcinok". 118 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 77 uvedeného uznesenia spresnil, ze "je pravda, ze stanovisko BEREC v druhej fáze európskeho konzultacného postupu sa týka skôr aktu Komisie, ktorým sa zacína druhá fáza európskeho konzultacného postupu a výhrad, ktoré sú v nom uvedené, ako iba návrhu opatrení, ako je to v prvej fáze[;] obe tieto vyjadrenia sa vsak v konecnom dôsledku týkajú návrhu opatrení sprístupneného dotknutým NRO". 119 V bode 78 tohto uznesenia dodal, ze "z rovnakého dôvodu nie je dôlezité, ze Komisia musí podla clánku 7 ods. 5 rámcovej smernice zohladnit 'v co najväcsej miere` stanovisko, ktoré vydá BEREC", a ze "táto poziadavka okrem toho nie je relevantná, kedze Komisia musí vo vseobecnosti zohladnit 'v najväcsej moznej miere kazdé stanovisko, odporúcanie, usmernenie, radu alebo najlepsí regulacný postup, ktoré BEREC prijme` v súlade s clánkom 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaduje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad ([106]Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 1)". V tom istom bode 78 z toho vyvodil, ze "pokial teda BEREC v rámci prvej fázy európskeho konzultacného postupu formuluje pripomienky skôr ako Komisia, musí ich Komisia v kazdom prípade v najväcsej moznej miere zohladnit". 120 Vseobecný súd napokon v bode 79 napadnutého uznesenia uviedol, ze "po tretie úcast BEREC, ktorý je orgánom odlisným od zainteresovaných strán, na druhej fáze európskeho konzultacného postupu, je irelevantná pre ochranu údajných procesných práv zalobkyne". 121 Vseobecný súd na základe toho a najmä úvahami uvedenými v bodoch 76 az 78 napadnutého uznesenia implicitne, ale nevyhnutne zamietol argumentáciu spolocnosti VodafoneZiggo, podla ktorej skutocnost, ze bola zbavená moznosti, aby BEREC predlozil pripomienky podla clánku 7 ods. 4 rámcovej smernice, by umoznovala dospiet k záveru o porusení existencie procesného práva, ktorého ochranu musí súd Únie zabezpecit. 122 Kedze táto prípadná úcast BEREC na fáze postupu stanovenej v clánku 7 ods. 4 rámcovej smernice sa podla týchto bodov napadnutého uznesenia neodlisuje od podstaty v porovnaní s prípadnou úcastou tohto orgánu, ktorá je predpokladaná v odseku 3 tohto clánku, nevyhnutne totiz z toho vyplýva, ze táto argumentácia bola odmietnutá, kedze podla Vseobecného súdu zainteresovaná strana nemôze z úcasti BEREC v prípadnej druhej fáze dosiahnut nijaký "dodatocný prospech", pretoze táto úcast v kazdom prípade nie je svojou podstatou alebo svojimi úcinkami odlisná od úcasti predpokladanej v clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice. 123 Namietané porusenie povinnosti odôvodnenia uvedené v bode 109 tohto rozsudku preto nie je preukázané. 124 Pokial ide po druhé o argumentáciu uvedenú v bode 110 tohto rozsudku, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 68 napadnutého uznesenia uviedol, ze "európsky konzultacný postup, tak ako je upravený rámcovou smernicou, ci uz ide o prvú alebo druhú fázu, sa týka výlucne vztahov medzi dotknutým NRO na jednej strane a Komisiou, ostatnými NRO a BEREC na druhej strane, pretoze rámcová smernica neupravuje prípadnú úcast zainteresovaných strán na úrovni Únie". 125 V bode 69 tohto uznesenia vsak Vseobecný súd neuznal, ako tvrdí VodafoneZiggo, ustálenú prax Komisie spocívajúcu vo výzve zainteresovaných strán, aby predlozili svoje pripomienky, ale uviedol, ze "aj keby totiz Komisia v praxi... vyzývala zainteresované strany, aby predlozili svoje pripomienky, ziadne ustanovenie rámcovej smernice jej neukladá povinnost uskutocnit konzultáciu so zainteresovanými stranami na úrovni Únie a [Komisia] je oprávnená oboznámit sa s pripomienkami zainteresovaných strán získanými na vnútrostátnej úrovni pocas verejnej konzultácie predchádzajúcej európskemu konzultacnému postupu". 126 V tejto súvislosti v bode 70 uvedeného uznesenia spresnil, ze "ked rámcová smernica uvazuje o dodatocnej úcasti zainteresovaných strán, je to práve NRO, ktorý podla clánku 7 ods. 6... rámcovej smernice uskutocnuje na vnútrostátnej úrovni novú verejnú konzultáciu a to v súlade s clánkom 6 rámcovej smernice". Navyse v bodoch 71 a 72 tohto uznesenia uviedol, ze "v právnom rámci stanovenom rámcovou smernicou prijímajú opatrenia ovplyvnujúce záujmy podnikov vykonávajúcich cinnost v sektore elektronických komunikácií NRO na vnútrostátnej úrovni, a nie Komisia, a... musia byt... napadnutelné úcinným opravným prostriedkom na vnútrostátnej úrovni", takze procesné práva zainteresovaných strán môzu tak byt chránené pred vnútrostátnymi súdmi. 127 Vzhladom na predchádzajúce skutocnosti nemozno konstatovat, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnit odmietnutie tvrdenia spolocnosti VodafoneZiggo, podla ktorého skutocnost byt vypocutý v rámci clánku 6, clánku 7 ods. 3 alebo clánku 4 rámcovej smernice, nemôze napravit neexistenciu moznosti byt vypocutý v rámci clánku 7 ods. 4 tejto smernice. 128 Kedze totiz Vseobecný súd neuznal, ze prax, na ktorú sa odvoláva VodafoneZiggo, je preukázaná, pretoze sa predpokladá len hypoteticky, a okrem toho konstatoval, ze rámcová smernica nestanovuje pre zainteresované strany moznost, aby boli vypocuté v rámci postupu konzultácie a spolupráce medzi NRO, Komisiou a BEREC stanoveným v jej clánku 7, odmietnutie tohto tvrdenia z toho nevyhnutne vyplývalo, pretoze v prípade neexistencie akéhokolvek práva stanoveného v tomto zmysle v tomto clánku 7 nemôze dôjst k poruseniu tohto práva prijatím sporného aktu. Nebolo preto potrebné, aby sa Vseobecný súd k nemu výslovne vyjadril. 129 Uvádzané porusenie povinnosti odôvodnenia uvedené v bode 110 tohto rozsudku preto nie je preukázané a kedze ani jedna z dvoch castí tohto odvolacieho dôvodu nie je dôvodná, tento odvolací dôvod sa musí zamietnut. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 130 Svojím tretím odvolacím dôvodom VodafoneZiggo tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze jej základné právo na úcinnú súdnu ochranu nebolo porusené tým, ze jej zaloba bola vyhlásená za neprípustnú, hoci výklad rámcovej smernice vykonaný Vseobecným súdom v napadnutom uznesení vytvára konflikt medzi týmto výkladom a clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 131 Po prvé podmienky prípustnosti stanovené Zmluvou o FEÚ sa majú podla judikatúry Súdneho dvora vykladat s prihliadnutím na základné právo na úcinnú súdnu ochranu. Vseobecný súd sa vsak v bode 114 napadnutého uznesenia obmedzil na tvrdenie, ze právo na úcinný prostriedok nápravy nemôze vylúcit podmienky prípustnosti stanovené v clánku 263 ZFEÚ, pricom nevysvetlil, ako sa má zosúladit jeho konstatovanie neprípustnosti s touto judikatúrou. 132 Po druhé na rozdiel od toho, co Vseobecný súd rozhodol v bodoch 115 a 116 napadnutého uznesenia, moznost spolocnosti VodafoneZiggo obrátit sa na vnútrostátny súd, ktorý sa sám môze obrátit na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania, nemôze v prejednávanej veci napravit neexistenciu úcinnej súdnej ochrany na úrovni Únie. Takýto súd nemá právomoc rozhodovat o spornom akte a tiez nie je zjavné, ci by polozil Súdnemu dvoru otázku vo veci platnosti takého aktu ani ci by takáto otázka bola prípustná. 133 Po tretie moznost, ktorú Vseobecný súd uviedol v bode 117 napadnutého uznesenia, podat zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým vetuje vnútrostátne opatrenie, neodpovedá na otázku, ci sú porusené základné práva spolocnosti VodafoneZiggo, ak akt Komisie prijatý na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice nemozno napadnút na základe clánku 263 ZFEÚ. 134 Po stvrté podanie zaloby proti rozhodnutiu ACM na vnútrostátny súd neumoznuje napravit nezákonnost sporného aktu. Ponechat vyriesenie tohto sporu len na vnútrostátne súdy by vsak váznejsie porusilo právo spolocnosti VodafoneZiggo na úcinný prostriedok nápravy. Vseobecný súd tým, ze v bodoch 118 a 119 napadnutého uznesenia uviedol, ze takýto súd by mohol podat na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania, nezohladnil tvrdenie spolocnosti VodafoneZiggo, podla ktorého podstatná váha priznaná aktu Komisie v rámci vnútrostátnych konaní môze ovplyvnit vyriesenie vnútrostátneho sporu, ako aj rozhodnutie tohto súdu obrátit sa ci neobrátit sa na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania. Navyse Vseobecný súd tým, ze v tom istom bode 118 uviedol, ze posúdenie vnútrostátnych súdov nemôze viest k priznaniu záväzných právnych úcinkov aktu prijatého institúciou Únie, ktoré mu právo Únie nepriznáva, opätovne nezohladnil skutocnost, ze podmienka týkajúca sa existencie záväzných právnych úcinkov sa má vykladat s prihliadnutím na základné práva spolocnosti VodafoneZiggo. 135 Komisia uvádza, ze tento dôvod je nedôvodný. Posúdenie Súdneho dvora 136 V rozsahu, v akom týmto tretím odvolacím dôvodom, ako aj tretou výhradou tretej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu VodafoneZigg po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd nepodal výklad rámcovej smernice a v dôsledku toho neposúdil prípustnost jej zaloby s prihliadnutím na jej základné právo na úcinnú súdnu ochranu zarucené clánkom 47 Charty, pricom tak porusil tento clánok, treba pripomenút, ze cielom uvedeného clánku 47 nie je zmenit systém súdneho preskúmania stanoveného Zmluvami, a najmä pravidlá týkajúce sa prípustnosti zaloby podanej priamo na súd Únie, ako to vyplýva aj z vysvetliviek k tomuto istému clánku 47, ktoré sa majú v súlade s clánkom 6 ods. 1 tretím pododsekom ZEÚ a clánkom 52 ods. 7 Charty zohladnit pri výklade tejto prípustnosti (rozsudky z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, [107]C-456/13 P, [108]EU:C:2015:284, bod [109]43, ako aj citovaná judikatúra, a z 25. októbra 2017, Roumanie/Komisia, [110]C-599/15 P, [111]EU:C:2017:801, bod [112]68, ako aj citovaná judikatúra). 137 Ako teda Vseobecný súd v bode 114 napadnutého uznesenia z právneho hladiska správne pripomenul, podmienky prípustnosti upravené v clánku 263 ZFEÚ síce treba vykladat s prihliadnutím na základné právo na úcinnú súdnu ochranu, tento výklad nemôze viest k vylúceniu podmienok, ktoré sú výslovne stanovené Zmluvou o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, [113]C-456/13 P, [114]EU:C:2015:284, bod [115]44, ako aj citovanú judikatúru, a z 13. marca 2018, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, [116]C-244/16 P, [117]EU:C:2018:177, bod [118]101). 138 Výklad pojmu "napadnutelný akt" v zmysle clánku 263 ZFEÚ preto nemôze s prihliadnutím na clánok 47 Charty viest k vylúceniu tejto podmienky bez toho, aby nedoslo k prekroceniu právomocí, ktoré súdom Únie zverila Zmluva o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 2017, Rumunsko/Komisia, [119]C-599/15 P, [120]EU:C:2017:801, bod [121]68 a citovanú judikatúru, ako aj z 9. júla 2020, Ceská republika/Komisia, [122]C-575/18 P, [123]EU:C:2020:530, bod [124]52). 139 Bolo by to tak konkrétne v prípade, ak by sa zalobcovi, ako je VodafoneZiggo, umoznilo podat zalobu o neplatnost proti aktu, ktorý nie je napadnutelným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ, kedze vzhladom na kontext, v ktorom bol prijatý, na jeho obsah a jeho prípravnú povahu nevyvoláva právne záväzné úcinky, ako to v podstate rozhodol Vseobecný súd v bodoch 28 az 112 napadnutého uznesenia, ktorých dôvodnost VodafoneZiggo v rámci tohto odvolania z právneho hladiska ani nespochybnila, ani v ich prípade nepreukázala nesprávne právne posúdenie. 140 Okrem toho z napadnutého uznesenia vyplýva, na rozdiel od toho, co tvrdí VodafoneZiggo, ze Vseobecný súd riadne vysvetlil, preco je jeho konstatovanie, podla ktorého sa zaloba tejto spolocnosti mala zamietnut ako neprípustná, zlucitelné s právom na úcinnú súdnu ochranu zaruceným clánkom 47 Charty. 141 V bode 115 tohto uznesenia Vseobecný súd totiz uviedol, ze clánok 4 rámcovej smernice ukladá clenským státom povinnost zaviest odvolací mechanizmus proti rozhodnutiam NRO, cím zavádza systém úplnej súdnej ochrany, co Súdny dvor okrem iného uz konstatoval (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2015, T-Mobile Austria, [125]C-282/13, [126]EU:C:2015:24, body [127]33 a [128]34, ako aj citovanú judikatúru). V tejto súvislosti na jednej strane v bode 116 uvedeného uznesenia spresnil, ze ked je, tak ako v prejednávanej veci, úloha Komisie obmedzená na predlozenie pripomienok podla clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice, ktoré v zásade vedú dotknutý NRO k prijatiu rozhodnutia, vzniká právo odvolat sa na dotknutý vnútrostátny súd, ktorý tak môze v súlade s clánkom 267 ZFEÚ polozit Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa regulacného rámca Únie, ktorý sa uplatnuje na danú situáciu, a na druhej strane v bode 117 tohto istého uznesenia uviedol, ze ak Komisia uplatní svoje právo veta podla clánku 7 ods. 5 písm. a) rámcovej smernice, postup tak podla neho vedie k prijatiu aktu Únie so záväznými právnymi úcinkami, a teda v tomto prípade vzniká právo podat opravný prostriedok na súd Únie podla clánku 263 ZFEÚ. 142 Prvú výhradu tohto odvolacieho dôvodu treba preto zamietnut. 143 VodafoneZiggo po druhé tvrdí, ze na rozdiel od toho, ako Vseobecný súd rozhodol v bodoch 115 a 116 napadnutého uznesenia, moznost vnútrostátneho súdu obrátit sa na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania neumoznuje tomuto súdu zarucit úcinnú súdnu ochranu na úrovni Únie, treba pripomenút, ze súdne preskúmanie dodrziavania právneho poriadku Únie zabezpecuje, ako vyplýva z clánku 19 ods. 1 ZEÚ, nielen Súdny dvor, ale aj súdy clenských státov. Zmluva o FEÚ totiz clánkami 263 a 277 na jednej strane a clánkom 267 na strane druhej zriadila ucelený systém právnych prostriedkov a konaní zarucujúcich preskúmanie zákonnosti aktov Únie, ktoré zverila súdu Únie (rozsudky z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, [129]C-456/13 P, [130]EU:C:2015:284, bod [131]45, ako aj citovaná judikatúra, a z 13. marca 2018, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, [132]C-244/16 P, [133]EU:C:2018:177, bod [134]102). Navyse návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa posúdenia platnosti predstavuje rovnako ako pri zalobách o neplatnost spôsob preskúmania zákonnosti aktov Únie (rozsudky z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, [135]C-456/13 P, [136]EU:C:2015:284, bod [137]47, ako aj citovaná judikatúra, a z 13. marca 2018, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, [138]C-244/16 P, [139]EU:C:2018:177, bod [140]104). 144 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze ak sa vnútrostátny súd domnieva, ze jeden alebo viaceré dôvody neplatnosti aktu Únie uvedené úcastníkmi konania, prípadne vznesené z úradnej moci, sú dôvodné, je povinný prerusit konanie a obrátit sa na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania na posúdenie platnosti, kedze jedine Súdny dvor má právomoc konstatovat neplatnost aktu Únie (rozsudky z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, [141]C-456/13 P, [142]EU:C:2015:284, bod [143]48, ako aj citovaná judikatúra, a z 13. marca 2018, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, [144]C-244/16 P, [145]EU:C:2018:177, bod [146]105), a ze clánok 267 ZFEÚ priznáva Súdnemu dvoru právomoc rozhodnút v prejudiciálnom konaní o platnosti a výklade aktov prijatých institúciami Únie, a to bez akejkolvek výnimky (rozsudky z 13. decembra 1989, Grimaldi, [147]C-322/88, [148]EU:C:1989:646, bod [149]8, a z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia, [150]C-16/16 P, [151]EU:C:2018:79, bod [152]44), pricom táto posledná uvedená judikatúra bola okrem toho pripomenutá Vseobecným súdom v bode 116 napadnutého uznesenia. 145 Okolnost, na ktorú poukazuje VodafoneZiggo, ze nie je isté, ci vnútrostátny súd rozhodujúci o zalobe proti rozhodnutiu NRO prijatému na konci konania upraveného v clánku 7 rámcovej smernice sa obráti na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania, nemôze úcinne podlozit jej stanovisko. 146 Je pravda, ze ak niektorý z úcastníkov konania tvrdí, ze zo sporu vyplýva otázka platnosti práva Únie, nestací to na to, aby bol dotknutý súd povinný dospiet k záveru, ze ide o otázku polozenú v zmysle clánku 267 ZFEÚ. Pokial ide konkrétne o súdy, ktorých rozhodnutia mozno napadnút opravnými prostriedkami podla vnútrostátneho práva, Súdny dvor rozhodol, ze tieto súdy môzu preskúmat platnost napadnutého aktu Únie, a ak povazujú za nedôvodné dôvody neplatnosti, ktoré úcastníci konania pred nimi uvádzajú, môzu tieto dôvody odmietnut s konstatovaním, ze akt je platný v celom rozsahu. Takýmto konaním totiz nespochybnujú existenciu aktu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, [153]C-344/04, [154]EU:C:2006:10, body [155]28 a [156]29, ako aj citovanú judikatúru). 147 Naproti tomu, ako vyplýva aj z judikatúry pripomenutej v bode 144 tohto rozsudku, kazdý úcastník konania má v kontexte vnútrostátneho konania právo odvolávat sa na neplatnost aktu Únie pred súdom, ktorý rozhoduje o spore, a navrhnút tomuto súdu, ktorý sám nemá právomoc konstatovat takúto neplatnost, aby sa v tejto súvislosti obrátil na Súdny dvor prostredníctvom prejudiciálnej otázky (rozsudok z 27. novembra 2012, Pringle, [157]C-370/12, [158]EU:C:2012:756, bod [159]39 a citovaná judikatúra). 148 Navyse okolnost, ze vnútrostátny súd má právomoc urcit otázky, ktoré predlozí Súdnemu dvoru, vyplýva zo systému opravných prostriedkov sledovaného Zmluvou o FEÚ a nepredstavuje tvrdenie, ktoré by mohlo odôvodnit extenzívny výklad podmienok prípustnosti stanovených v clánku 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 1987, Union Deutsche Lebensmittelwerke a i./Komisia, [160]97/85, [161]EU:C:1987:243, bod [162]12). 149 Treba este uviest, ze argumentácia spolocnosti VodafoneZiggo popiera schopnost vnútrostátnych súdov prispievat k dodrziavaniu právneho poriadku Únie, hoci je nesporné, ze súdne preskúmanie dodrziavania tohto právneho poriadku je zabezpecené, ako vyplýva z clánku 19 ods. 1 ZEÚ, a ako uz bolo pripomenuté v bode 143 tohto rozsudku, nielen Súdnym dvorom, ale aj súdmi clenských státov, a ze tieto súdy splnajú svoju funkciu v spolupráci so Súdnym dvorom, pricom táto úloha im bola zverená spolocne, aby sa zabezpecilo dodrziavanie práva pri uplatnovaní a výklade Zmlúv [pozri v tomto zmysle stanovisko 1/09 (Dohoda o vytvorení jednotného systému riesenia patentových sporov) z 8. marca 2011, [163]EU:C:2011:123, body [164]66 a [165]69, ako aj rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, [166]C-583/11 P, [167]EU:C:2013:625, bod [168]90, ako aj bod 99]. Túto argumentáciu preto nemozno prijat. 150 Vzhladom na tieto skutocnosti sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v uvedených bodoch 115 a 116 v podstate konstatoval, ze moznost spolocnosti VodafoneZiggo podat na vnútrostátny súd zalobu proti rozhodnutiu NRO prijatému v nadväznosti na oznámenie pripomienok Komisiou na základe clánku 7 ods. 3 rámcovej smernice zarucovala, ze jej právo na úcinnú súdnu ochranu bolo v zmysle clánku 47 Charty dodrzané, aj ked jej zaloba podaná na Vseobecnom súde, ktorou sa domáhala neplatnosti sporného aktu, bola neprípustná. 151 Pokial ide po tretie o výhradu uvedenú v bode 133 tohto rozsudku, stací uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí VodafoneZiggo, Vseobecný súd sa skutocne vyjadril k otázke, ci je právo tejto spolocnosti na úcinnú súdnu ochranu porusené z dôvodu neprípustnosti jej zaloby podanej na Vseobecný súd a ci, ako vyplýva z bodov 136 az 150 tohto rozsudku, z právneho hladiska správne rozhodol, ze nejde o taký prípad, kedze práve bod 117 napadnutého uznesenia, ktorý je spochybnený v rámci tejto tretej výhrady, to znázornuje v rozsahu, v akom tento bod, ktorého obsah je uvedený v bode 141 tohto rozsudku, doplna objasnenie systému úplnej súdnej ochrany zavedeného rámcovou smernicou. Táto výhrada je teda nedôvodná. 152 Pokial ide po stvrté o výhradu uvedenú v bode 134 tohto rozsudku, treba uviest, ze VodafoneZiggo spochybnuje bod 118 napadnutého uznesenia, pricom opätovne v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania stanovený v clánku 267 ZFEÚ prispieva k zabezpeceniu jej práva na úcinnú súdnu ochranu, hoci podanie takéhoto návrhu nie je zarucené. Ako pritom vyplýva aj z bodov 136 az 150 tohto rozsudku, Vseobecný súd sa v tejto súvislosti nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 153 Okrem toho v rozsahu, v akom VodafoneZiggo touto výhradou spochybnuje bod 119 napadnutého uznesenia, stací uviest, ze táto výhrada je nadbytocná, a preto v tomto rozsahu v kazdom prípade neúcinná v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 62 tohto rozsudku. 154 Preto sa musí zamietnut tretí odvolací dôvod v celom rozsahu, ako aj tretia výhrada tretej casti prvého odvolacieho dôvodu. 155 Kedze ani jednému z odvolacích dôvodov uvedených spolocnostou VodafoneZiggo nebolo vyhovené, je potrebné zamietnut odvolanie v celom rozsahu. O trovách 156 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 157 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 158 Kedze Komisia navrhla ulozit spolocnosti VodafoneZiggo povinnost nahradit trovy konania a VodafoneZiggo nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. VodafoneZiggo Group BV je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [169]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrbr497/L85525-9525TMP.html#t-ECR_62019CJ0689_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A546&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A546 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:337:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A692&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A692 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A451&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A451 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A925&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A925 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:301:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A232&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A232 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A692&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A692 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A692&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A692 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A692&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A692 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A692&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A692 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A451&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A451 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&anchor=#point36 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79&anchor=#point31 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530&anchor=#point46 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A70&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A70 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A70&anchor=#point55 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79&anchor=#point32 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530&anchor=#point47 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&anchor=#point9 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&anchor=#point45 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A451&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A451 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A646&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A646 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A925&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A925 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A925&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A925 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A232&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A232 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point148 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1013&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1013 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1013&anchor=#point45 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A677&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A677 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A677&anchor=#point46 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A805&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A805 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A805&anchor=#point21 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A335&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A335 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422&anchor=#point43 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422&anchor=#point44 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&anchor=#point47 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A384&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A384 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A384&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A384 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A384&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A384 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A384&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A384 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&anchor=#point74 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1014&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1014 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1014&anchor=#point80 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point372 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&anchor=#point189 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:337:TOC 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&anchor=#point43 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801&anchor=#point68 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&anchor=#point44 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177&anchor=#point101 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A801&anchor=#point68 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A530&anchor=#point52 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A24&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A24 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A24&anchor=#point33 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A24&anchor=#point34 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&anchor=#point45 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177&anchor=#point102 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&locale=sk 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&anchor=#point47 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177&anchor=#point104 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&locale=sk 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&anchor=#point48 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177&anchor=#point105 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A646&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A646 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A646&anchor=#point8 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A79&anchor=#point44 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A10&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A10 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A10&anchor=#point28 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A10&anchor=#point29 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A756&locale=sk 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A756 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A756&anchor=#point39 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A243&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A243 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A243&anchor=#point12 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A123 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A123&anchor=#point66 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A123&anchor=#point69 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&locale=sk 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&anchor=#point90 169. file:///tmp/lynxXXXXrbr497/L85525-9525TMP.html#c-ECR_62019CJ0689_SK_01-E0001