ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 25. januára 2022 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Clánky 107 a 108 ZFEÚ - Bilaterálna investicná zmluva - Rozhodcovská dolozka - Rumunsko - Pristúpenie k Európskej únii - Zrusenie schémy danových stimulov pred pristúpením - Rozhodcovský rozsudok priznávajúci platbu náhrady skody po pristúpení - Rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa táto platba vyhlasuje za státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie - Právomoc Komisie - Uplatnenie práva Únie ratione temporis - Urcenie dátumu, ku ktorému sa príjemcovi priznáva právo na získanie pomoci - Clánok 19 ZEÚ - Clánky 267 a 344 ZFEÚ - Autonómia práva Únie" Vo veci C-638/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. augusta 2019, Európska komisia, v zastúpení: T. Maxian Rusche a P.-J. Loewenthal, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, ktorú v konaní podporujú: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: D. Klebs, R. Kanitz a J. Möller, splnomocnení zástupcovia, Lotysská republika, v zastúpení: K. Pommere, splnomocnená zástupkyna, Polská republika, v zastúpení: D. Lutostanska, B. Majczyna a M. Rzotkiewicz, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci v odvolacom konaní, dalsí úcastníci konania: European Food SA, so sídlom v Draganesti (Rumunsko), Starmill SRL, so sídlom v Draganesti, Multipack SRL, so sídlom v Draganesti, Scandic Distilleries SA, so sídlom v Oradei (Rumunsko), Ioan Micula, s bydliskom v Oradei, v zastúpení: K. Struckmann, Rechtsanwalt, G. Forwood, advokát, a A. Kadri, solicitor, Viorel Micula, s bydliskom v Oradei, European Drinks SA, so sídlom v Steii (Rumunsko), Rieni Drinks SA, so sídlom v Rienii (Rumunsko), Transilvania General Import-Export SRL, so sídlom v Oradei, West Leasing SRL, predtým West Leasing International SRL, so sídlom v Pantasesti (Rumunsko), v zastúpení: J. Derenne, D. Vallindas a O. Popescu, advokáti, zalobcovia v prvostupnovom konaní, Spanielske královstvo, v zastúpení: pôvodne S. Centeno Huerta, splnomocnená zástupkyna, neskôr A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyna, Madarsko, vedlajsí úcastníci v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Arabadziev, A. Prechal, K. Jürimäe, C. Lycourgos, E. Regan (spravodajca), S. Rodin a I. Jarukaitis, sudcovia M. Ilesic, F. Biltgen, N. Piçarra, L. S. Rossi a A. Kumin, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: M. Longar, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. apríla 2021, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 1. júla 2021, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 18. júna 2019, European Food a i./Komisia (T-624/15, T-694/15 a T-704/15, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2019:423), ktorým Vseobecný súd zrusil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1470 z 30. marca 2015 o státnej pomoci SA.38517 (2014/C) (ex 2014/NN), ktorú poskytlo Rumunsko - Rozhodcovský rozsudok z 11. decembra 2013, Micula/Rumunsko ([3]Ú. v. EÚ L 232, 2015, s. 43) (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2 Spanielske královstvo sa svojím vzájomným odvolaním tiez domáha zrusenia napadnutého rozsudku. Právny rámec Dohovor ICSID 3 Dohovor o riesení sporov z investícií medzi státmi a obcanmi druhých státov, uzatvorený vo Washingtone 18. marca 1965 (dalej len "dohovor ICSID"), ktorý nadobudol platnost vo vztahu k Rumunsku 12. októbra 1975, v clánku 53 ods. 1 stanovuje: "Rozhodcovský nález bude pre strany záväzný a nebude predmetom odvolania alebo akéhokolvek iného opravného prostriedku, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v tomto Dohovore. Kazdá strana bude dodrziavat a plnit podmienky rozhodcovského nálezu..." 4 Clánok 54 ods. 1 dohovoru ICSID stanovuje: "Kazdý zmluvný stát uzná rozhodcovský nález vydaný podla tohto Dohovoru ako záväzný a bude na svojom území vymáhat plnenie penazných záväzkov ulozených v rozhodcovskom náleze, akoby to bolo konecné rozhodnutie súdu v tomto státe. ..." Európska dohoda 5 Európska dohoda o pridruzení medzi Európskymi spolocenstvami a ich clenskými státmi na jednej strane a Rumunskom na strane druhej, uzavretá a schválená v mene Spolocenstva rozhodnutím Rady a Komisie 94/907/ESUO/ES, Euratom z 19. decembra 1994 ([4]Ú. v. ES L 357, 1994, s. 2; Mim. vyd. 11/021, s. 528, dalej len "Európska dohoda"), ktorá nadobudla úcinnost 1. februára 1995, v clánku 64 ods. 1 a 2 stanovovala: "1. Nezlucitelné so správnym fungovaním tejto dohody, pokial môzu ovplyvnit obchod medzi Spolocenstvom a Rumunskom, sú tieto prípady: ... iii) akákolvek verejná pomoc, ktorá narusuje hospodársku sútaz alebo hrozí, ze túto sútaz narusí v dôsledku zvýhodnovania niektorých podnikov alebo výroby urcitého tovaru. 2. Akékolvek postupy, ktoré sú v rozpore s týmto clánkom, sa posudzujú na základe kritérií vyplývajúcich z uplatnovania pravidiel clánkov [101, 102 a 107 ZFEÚ]". 6 Clánky 69 a 71 Európskej dohody ukladali Rumunsku povinnost postupne zosúladit svoju vnútrostátnu právnu úpravu s acquis communautaire. BIZ 7 Bilaterálna investicná zmluva uzavretá 29. mája 2002 medzi vládou Svédskeho královstva a rumunskou vládou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (dalej len "BIZ"), ktorá nadobudla platnost 1. júla 2003, v clánku 2 ods. 3 stanovuje: "Kazdá zmluvná strana zabezpecí investíciám investorov druhej zmluvnej strany nestranné a spravodlivé zaobchádzanie a nebude neprimeranými alebo diskriminacnými opatreniami poskodzovat správu, riadenie, udrziavanie, pouzívanie, vyuzitie alebo dispozíciu s investíciami týchto investorov". 8 Clánok 7 BIZ stanovuje, ze spory medzi investormi a signatárskymi krajinami sa riesia najmä rozhodcovským súdom, ktorý uplatnuje dohovor ICSID (dalej len "rozhodcovská dolozka"). Zmluva o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii a akt o pristúpení 9 Podla Zmluvy o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii ([5]Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 11), podpísanej 25. apríla 2005, Rumunsko pristúpilo k Európskej únii od 1. januára 2007. 10 Clánok 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia ([6]Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203, dalej len "akt o pristúpení"), stanovuje: "Odo dna pristúpenia sú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých institúciami... záväzné pre... Rumunsko a uplatnujú sa v [tomto státe] za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte." 11 Príloha V aktu o pristúpení obsahuje hlavu 2, nazvanú "Politika hospodárskej sútaze", ktorá vo svojich bodoch 1 a 5 obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa schém pomoci a individuálnej pomoci, ktoré boli zavedené v Rumunsku predo dnom pristúpenia k Únii a ktoré sa nadalej uplatnujú aj po tomto dni. Nariadenie c. 659/1999 12 Clánok 6 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([7]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného nariadením Rady (EÚ) c. 734/2013 z 22. júla 2013 ([8]Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15) (dalej len "nariadenie c. 659/1999"), nazvaný "Konanie vo veci formálneho zistovania", v odseku 1 stanovoval: "Rozhodnutie zacat konat [o zacatí konania - neoficiálny preklad] vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva [relevantné skutkové a právne okolnosti - neoficiálny preklad], bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia, a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti [s vnútorným] trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany [dotknuté osoby - neoficiálny preklad], aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac [v stanovenej lehote, ktorá obvykle nie je dlhsia ako jeden mesiac - neoficiálny preklad]. ..." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 13 Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z bodov 1 az 42 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 14 Rumunské orgány prijali 2. októbra 1998 mimoriadny výnos vlády c. 24/1998 (dalej len "EGO 24"), ktorý poskytol urcitým investorom v znevýhodnených regiónoch, ktorí získali certifikát stáleho investora, rad investicných stimulov, medzi ktoré patria najmä také výhody, akými sú oslobodenie od platenia ciel a dane z pridanej hodnoty na stroje, vrátenie ciel zo surovín alebo aj oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, a ktoré boli uplatnitelné dovtedy, kým bola investicná oblast kvalifikovaná ako "znevýhodnený región". 15 Rozhodnutím z 25. marca 1999, uplatnitelným od 1. apríla 1999, rumunská vláda kvalifikovala banskú oblast Stei-Nucett v okrese Bihor (Rumunsko) ako "znevýhodnený región" na obdobie desiatich rokov. 16 S cielom splnit záväzok postupnej aproximácie rumunských právnych predpisov s právnou úpravou Únie, ako je stanovený v Európskej dohode, Rumunsko prijalo v roku 1999 zákon c. 143/1999 o státnej pomoci, ktorý nadobudol úcinnost 1. januára 2000. Tento zákon definoval státnu pomoc rovnakým spôsobom ako clánok 64 Európskej dohody a clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. Tento zákon oznacil Consiliul Concurentei (Rada pre hospodársku sútaz, Rumunsko) a Oficiul Concurentei (Úrad pre hospodársku sútaz, Rumunsko), ktoré sú vnútrostátnymi orgánmi poverenými dohladom nad státnou pomocou, tiez ako príslusné na posudzovanie zlucitelnosti státnej pomoci, ktorú Rumunsko poskytlo podnikom. 17 Rozhodnutím c. 244/2000 z 15. mája 2000 Rada pre hospodársku sútaz dospela k záveru, ze viaceré danové stimuly poskytnuté podla EGO 24 predstavovali státnu pomoc, a preto mali byt zrusené. 18 Dna 1. júla 2000 bol mimoriadnym výnosom vlády c. 75/2000 (dalej len "EGO 75") zmenený EGO 24, pricom predmetné danové stimuly (dalej spolocne len "predmetná schéma danových stimulov") boli zachované. 19 Rada pre hospodársku sútaz podala na Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest, Rumunsko) zalobu, na podporu ktorej uviedla, ze napriek prijatiu EGO 75 nebolo jej rozhodnutie c. 244/2000 vykonané. Táto zaloba bola 26. januára 2001 zamietnutá z dôvodu, ze EGO 75 sa malo povazovat za legislatívne opatrenie, a preto Rada pre hospodársku sútaz nemohla napadnút jeho zákonnost podla zákona c. 143/1999. Rozsudkom z 19. februára 2002 Înalta Curte de Casatie si Justitie (Najvyssí kasacný súd, Rumunsko) toto rozhodnutie potvrdil. 20 Páni Ioan a Viorel Miculovci, svédski státni príslusníci s bydliskom v Rumunsku, sú väcsinovými akcionármi spolocnosti European Food and Drinks Group, ktorej cinnost sa týka výroby potravín a nápojov v oblasti Stei-Nucet v okrese Bihor. European Food and Drinks Group vlastní spolocnosti European Food SA, Starmill SRL, Multipack SRL, Scandic Distilleries SA, European Drinks SA, Rieni Drinks SA, Transilvania General Import-Export SRL a West Leasing International SRL. 21 Na základe certifikátov stálych investorov, ktoré získala European Food 1. júna 2000 a Starmill a Multipack 17. mája 2002, tieto tri spolocnosti investovali do banskej oblasti Stei-Nucet. 22 Vo februári 2000 sa zacali rokovania o pristúpení Rumunska k Únii. V tejto súvislosti Únia v spolocnej pozícii z 21. novembra 2001 uviedla, ze v Rumunsku existuje "niekolko existujúcich schém pomoci, ako aj nových nezlucitelných schém pomoci, ktoré neboli zosúladené s acquis", vrátane "výhod poskytnutých v rámci [predmetnej schémy danových stimulov]". 23 Dna 26. augusta 2004 Rumunsko zrusilo vsetky opatrenia priznané na základe predmetnej schémy danových stimulov okrem oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb, pricom spresnilo, ze "s cielom splnit kritériá v pravidlách Spolocenstva o státnej pomoci a tiez s cielom dokoncit rokovania v kapitole c. 6 (Politika hospodárskej sútaze) [bolo] potrebné, aby sa vo vnútrostátnych predpisoch eliminovali vsetky formy státnej pomoci, ktoré [neboli] zlucitelné s acquis communautaire v tejto oblasti". Toto zrusenie nadobudlo úcinnost 22. februára 2005. 24 Dna 28. júla 2005 páni Ioan a Viorel Miculovci, ako aj spolocnosti European Food, Starmill a Multipack (dalej len "zalobcovia v rozhodcovskom konaní") poziadali o zriadenie rozhodcovského súdu v súlade s clánkom 7 BIZ s cielom získat náhradu skody spôsobenej zrusením predmetnej schémy danových stimulov. 25 Dna 1. januára 2007 Rumunsko pristúpilo k Únii. 26 Rozhodcovský súd rozhodnutím z 24. septembra 2008 vyhlásil návrh na zacatie rozhodcovského konania za prípustný. 27 Rozhodcovský súd vo svojom rozhodcovskom rozsudku z 11. decembra 2013 (dalej len "rozhodcovský rozsudok") dospel k záveru, ze zrusením predmetnej schémy danových stimulov pred 1. aprílom 2009 Rumunsko porusilo legitímnu dôveru zalobcov v rozhodcovskom konaní, ktorí sa domnievali, ze tieto stimuly boli dostupné v podstate v rovnakej forme do 31. marca 2009 vrátane, nekonalo transparentným spôsobom, kedze vcas neupozornilo týchto zalobcov, a nezabezpecilo nestranné a spravodlivé zaobchádzanie s investíciami, ktoré uskutocnili uvedení zalobcovia, v zmysle clánku 2 ods. 3 BIZ. Rozhodcovský súd preto ulozil Rumunsku povinnost zaplatit zalobcom v rozhodcovskom konaní sumu 791882452 rumunských lei (RON) (priblizne 178 miliónov eur) ako náhradu skody, pricom táto suma bola stanovená predovsetkým s prihliadnutím na ujmu, ktorá bola týmto zalobcom údajne spôsobená v období od 22. februára 2005 do 31. marca 2009. 28 Dna 31. januára 2014 útvary Komisie informovali rumunské orgány, ze akékolvek vykonanie alebo výkon rozhodcovského rozsudku by sa povazovalo za novú pomoc a muselo by byt predmetom oznámenia Komisii. 29 Dna 20. februára 2014 rumunské orgány informovali útvary Komisie o zaplatení casti sumy, ktorú rozhodcovský súd priznal zalobcom v rozhodcovskom konaní ako náhradu skody, a to zapocítaním na úhradu daní a poplatkov, ktoré European Food dlhovala rumunským orgánom. 30 Dna 26. mája 2014 Komisia prijala rozhodnutie C(2014) 3192 final, ktorým sa Rumunsku ukladá povinnost okamzite pozastavit akékolvek opatrenie, ktoré by mohlo viest k vykonaniu alebo výkonu rozhodcovského rozsudku, z dôvodu, ze takéto opatrenie by pravdepodobne predstavovalo neoprávnenú státnu pomoc, a to dovtedy, kým Komisia neprijme konecné rozhodnutie o zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. 31 Dna 1. októbra 2014 Komisia informovala Rumunsko o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s ciastocným vykonaním rozhodcovského rozsudku Rumunskom, ku ktorému doslo zaciatkom roka 2014, ako aj v súvislosti s akýmkolvek dalsím vykonaním alebo výkonom rozhodcovského rozsudku. 32 Dna 29. mája 2015 rumunské orgány previedli zostatok sumy dlznej na základe rozhodcovského rozsudku, v dôsledku coho dospeli k záveru, ze uvedený rozsudok vykonali v celom rozsahu. 33 Komisia prijala 30. marca 2015 sporné rozhodnutie. Clánok 1 tohto rozhodnutia stanovuje, ze zaplatenie náhrady skody, ktorá bola priznaná rozhodcovským rozsudkom, jednej hospodárskej jednotke, ktorú tvoria páni Ioan a Viorel Miculovci, ako aj spolocnosti European Food, Starmill, Multipack, European Drinks, Rieni Drinks, Scandic Distilleries, Transilvania General Import-Export a West Leasing International, predstavuje "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je nezlucitelná z vnútorným trhom. Podla clánku 2 tohto rozhodnutia je Rumunsko povinné nevyplatit ziadnu nezlucitelnú pomoc uvedenú v clánku 1 uvedeného rozhodnutia a vymôct pomoc, ktorá uz bola vyplatená subjektom, ktoré tvoria túto hospodársku jednotku, ako aj kazdú pomoc vyplatenú týmto subjektom, ktorá nebola Komisii oznámená na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, alebo kazdú pomoc, ktorá bola vyplatená po dátume prijatia toho istého rozhodnutia. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 34 Návrhmi dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 6., 30. a 28. novembra 2015 European Food, Starmill, Multipack a Scandic Distilleries vo veci T-624/15, Ioan Micula vo veci T-694/15 a Viorel Micula, European Drinks, Rieni Drinks, Transilvania General Import-Export, ako aj West Leasing International vo veci T-704/15 podali zalobu podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie sporného rozhodnutia. Vseobecný súd vyhovel návrhu Spanielskeho královstva a Madarska na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Podla clánku 68 svojho rokovacieho poriadku Vseobecný súd tieto tri veci spojil na úcely konecného rozhodnutia. 35 Vseobecný súd usúdil, ze títo zalobcovia na podporu svojej zaloby uviedli sedem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na nedostatku právomoci Komisie prijat sporné rozhodnutie a na zneuzití právomoci, ako aj na porusení clánku 351 ZFEÚ a vseobecných právnych zásad. Druhý zalobný dôvod sa týkal porusenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tretí zalobný dôvod sa týkal porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery. Stvrtý zalobný dôvod bol zalozený na nesprávnom posúdení zlucitelnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom. Piaty zalobný dôvod vychádzal z nesprávneho urcenia príjemcov pomoci a z nedostatocného odôvodnenia. Siesty zalobný dôvod sa týkal nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o vymáhanie pomoci. Napokon siedmy zalobný dôvod bol zalozený na porusení práva byt vypocutý, clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 36 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vyhovel prvej casti prvého zalobného dôvodu vo veci T-704/15 a prvej casti druhého zalobného dôvodu vo veciach T-624/15 a T-694/15, ktoré sa zakladali jednak na neexistencii právomoci Komisie prijat sporné rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ a jednak na neexistencii výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá bola poskytnutá vyplatením náhrady skody, a to najmä z toho dôvodu, ze údajná výhoda bola poskytnutá pred pristúpením Rumunska k Únii. V bodoch 59 az 93 tohto rozsudku v podstate rozhodol, ze Komisia tým, ze prijala sporné rozhodnutie, retroaktívne uplatnila právomoci, ktoré mala na základe clánku 108 ZFEÚ a nariadenia c. 659/1999, na skutkové okolnosti, ktoré predchádzali tomuto pristúpeniu, a ze v dôsledku toho Komisia nemohla kvalifikovat predmetné opatrenie, konkrétne podla tohto rozhodnutia zaplatenie náhrady skody priznanej rozhodcovským súdom ako nápravu ujmy, ktorú zalobcovia v rozhodcovskom konaní údajne utrpeli z dôvodu zrusenia predmetnej schémy danových stimulov týmto státom, ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 37 Okrem toho Vseobecný súd vyhovel druhej casti druhého zalobného dôvodu vo veciach T-624/15 a T-694/15 a prvej casti druhého zalobného dôvodu vo veci T-704/15, ktoré sa v podstate týkali nesprávnej právnej kvalifikácie rozhodcovského rozsudku z hladiska pojmov "výhoda" a "pomoc" v zmysle clánku 107 ZFEÚ. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 98 az 111 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, ze vzhladom na to, ze právo Únie nebolo uplatnitelné ratione temporis a Komisia nemala právomoc podla clánku 108 ZFEÚ a nariadenia c. 659/1999, sporné rozhodnutie bolo nezákonné v rozsahu, v akom kvalifikovalo poskytnutie tejto náhrady skody, a to prinajmensom za obdobie pred nadobudnutím úcinnosti práva Únie v Rumunsku, ako "výhodu" a "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 38 V dôsledku toho Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu bez toho, aby preskúmal dalsie casti týchto zalobných dôvodov alebo dalsie zalobné dôvody. Návrhy úcastníkov konania a konanie na Súdnom dvore 39 Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zamietol prvú cast prvého zalobného dôvodu a prvú cast druhého zalobného dôvodu vo veci T-704/15, ako aj prvú a druhú cast druhého zalobného dôvodu vo veciach T-624/15 a T-694/15, - vrátil spojené veci T-624/15, T-694/15 a T-704/15 Vseobecnému súdu, aby rozhodol o ostatných zalobných dôvodoch, a - rozhodol o trovách konania neskôr. 40 European Food, Starmill, Multipack a Scandic Distilleries, ako aj Ioan Micula (dalej spolocne len "European Food a i.") navrhujú, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - subsidiárne zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne v druhom rade vrátil vec Vseobecnému súdu a - rozhodol, ze Komisia a vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania, ktoré vznikli European Food a i. v prvostupnovom a odvolacom konaní. 41 Viorel Micula, European Drinks, Rieni Drinks, Transilvania General Import-Export a West Leasing (dalej spolocne len "Viorel Micula a i.") navrhujú, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - subsidiárne vyhovel druhému zalobnému dôvodu vo veci T-704/15 a v dôsledku toho zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne v druhom rade vrátil vec Vseobecnému súdu a - rozhodol, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Viorelovi Miculovi a i. v prvostupnovom a odvolacom konaním, a - rozhodol, ze Spanielske královstvo a Madarsko znásajú svoje vlastné trovy konania, ktoré vznikli v prvostupnovom a odvolacom konaní. 42 Spanielske královstvo navrhuje, aby Súdny dvor: - vyhovel odvolaniu, zrusil napadnutý rozsudok a zamietol zalobu v prvostupnovom konaní ako neprípustnú a - subsidiárne vyhovel odvolaniu, zrusil napadnutý rozsudok a zamietol zalobu v prvostupnovom konaní ako nedôvodnú. 43 Spanielske královstvo vo svojom vzájomnom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zamietol zalobu podanú v prvostupnovom konaní ako neprípustnú a - ulozil European Food a i., ako aj Viorelovi Miculovi a i. povinnost nahradit trovy konania. 44 Komisia navrhuje, aby sa vzájomnému odvolaniu vyhovelo. 45 European Food a i., ako aj Viorel Micula a i. navrhujú, aby bolo vzájomné odvolanie zamietnuté a rozhodlo sa, ze jednak Spanielske královstvo, Komisia a vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania súvisiace so vzájomným odvolaním a jednak Spanielske královstvo je povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli European Food a i. a Viorelovi Miculovi a i. v rámci tohto odvolania. 46 Polská republika listom z 25. novembra 2019 a Lotysská republika listom z 5. decembra 2019 poziadali o vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie podla clánku 40 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 47 Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora zo 6. a z 9. januára 2020 sa Polskej republike a Lotysskej republike povolil vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom konania, pricom poslednému uvedenému clenskému státu bolo v súlade s clánkom 129 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora povolené vstúpit do konania len na úcely predlozenia jeho pripomienok na pojednávaní, ak by sa malo uskutocnit, kedze jeho návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania bol podaný po uplynutí lehoty stanovenej v clánku 190 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku. 48 Listami zo 17. marca 2020 European Food a i. a Viorel Micula a i. poziadali Súdny dvor, aby Spanielske královstvo vylúcil ako úcastníka tohto konania, a v dôsledku toho zamietol vyjadrenie k hlavnému odvolaniu predlozené týmto clenským státom. Na podporu tohto návrhu títo úcastníci konania uvádzajú, ze Spanielske královstvo ako clenský stát nepochybne nebolo povinné preukázat záujem na tom, aby mohlo vstúpit do konania pred Vseobecným súdom na základe clánku 40 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie. V súlade s clánkom 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vsak kazdý úcastník konania v predmetnej veci pred Vseobecným súdom, vrátane clenského státu, musí preukázat záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, aby mal postavenie úcastníka odvolacieho konania. Táto podmienka, ktorá bola zavedená pri prepracovaní uvedeného rokovacieho poriadku v roku 2012, by sa mala uplatnovat aj na clenské státy. 49 Listami z 29. marca 2020 kancelária Súdneho dvora v nadväznosti na rozhodnutie predsedu Súdneho dvora po vypocutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta informovala týchto úcastníkov konania o zamietnutí ich návrhu z dôvodu, ze Spanielske královstvo, kedze mu bolo ako clenskému státu povolené vstúpit do prvostupnového konania ako vedlajsiemu úcastníkovi podla clánku 40 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, je plnoprávnym úcastníkom odvolacieho konania. 50 Listom zo 16. decembra 2020 Spolková republika Nemecko podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie na základe clánku 40 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 51 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 12. januára 2021 sa tomuto clenskému státu povolil vstup do konania v súlade s clánkom 129 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora na úcely predlozenia jeho pripomienok na pojednávaní, ak by sa malo uskutocnit, kedze jeho návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania bol podaný po uplynutí lehoty stanovenej v clánku 190 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku. O návrhu na opätovné zacatie ústnej casti konania 52 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdneho dvora 12. a 14. júla 2021 European Food a i., ako aj Viorel Micula a i. poziadali o opätovné zacatie ústnej casti konania. Na podporu svojho návrhu v podstate uvádzajú, ze nesúhlasia s návrhmi generálneho advokáta v dvoch bodoch. 53 V prvom rade generálny advokát v bode 138 svojich návrhov nesprávne posúdil dôsledky nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa podla jeho názoru dopustil Vseobecný súd, ked rozhodol, ze údajná státna pomoc bola poskytnutá ku dnu zrusenia predmetnej schémy danových stimulov v rozpore s BIZ, na odpoved, ktorá sa mala poskytnút na prvú cast druhého zalobného dôvodu vo veciach T-624/15 a T-694/15. Je pravda, ze toto nesprávne právne posúdenie odôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku, kedze právo na získanie tejto pomoci nevyplývalo zo zrusenia danej schémy, ale z rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný po pristúpení Rumunska k Únii. Na rozdiel od toho, co navrhuje generálny advokát, sa vsak malo prvej casti tohto druhého zalobného dôvodu vyhoviet, kedze v tejto casti sa Komisii vytýka, ze v spornom rozhodnutí dospela k záveru, ze predmetná státna pomoc nevyplýva z rozhodcovského rozsudku, ale zo samotného zaplatenia náhrady skody priznanej týmto rozsudkom, hoci zaplatenie sumy priznanej z tohto titulu neposkytuje ziadnu dodatocnú výhodu v porovnaní s uvedeným rozsudkom. Presná identifikácia predmetného opatrenia státnej pomoci je tiez rozhodujúcou otázkou skúmanou v rámci druhého zalobného dôvodu vo veci T-704/15, takze ak by sa Súdny dvor riadil úvahami, ktoré uviedol generálny advokát vo svojich návrhoch, musel by vrátit preskúmanie tejto otázky Vseobecnému súdu. 54 V druhom rade sa generálny advokát v bode 135 svojich návrhov nesprávne domnieval, ze akékolvek opatrenie prijaté po vyhlásení rozhodcovského rozsudku v case jeho vykonania Rumunskom môze predstavovat státnu pomoc. Iba tento rozhodcovský rozsudok by totiz mohol viest k poskytnutiu takejto pomoci, kedze v súlade s clánkom 53 dohovoru ICSID povinnost Rumunska zaplatit náhradu skody vyplýva z uvedeného rozsudku bez toho, aby bolo potrebné, aby rumunské orgány podnikli dodatocné správne alebo súdne kroky. Konkrétne konanie o uznaní rozhodcovského rozsudku predstavuje jednoduchú administratívnu formalitu iba v prípade, ze tento stát nerespektuje daný rozsudok. 55 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze na jednej strane ani podla Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ani podla Rokovacieho poriadku Súdneho dvora úcastníci konania nemajú moznost podat pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom [rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Polsko (Disciplinárny rezim sudcov), [9]C-791/19, [10]EU:C:2021:596, bod [11]41 a citovaná judikatúra]. 56 Na druhej strane podla clánku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát predkladá verejne, nestranne a nezávisle odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Statútom Súdneho dvora Európskej únie vyzadujú jeho úcast. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého k nim generálny advokát dospeje. V dôsledku toho nesúhlas úcastníka konania s návrhmi generálneho advokáta bez ohladu na otázky, ktoré v nich skúmal, nemôze byt sám osebe dôvodom na opätovné zacatie ústnej casti konania [rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Polsko (Disciplinárny rezim sudcov), [12]C-791/19, [13]EU:C:2021:596, bod [14]42 a citovaná judikatúra]. 57 Súdny dvor vsak môze po vypocutí generálneho advokáta kedykolvek v súlade s clánkom 83 svojho rokovacieho poriadku nariadit opätovné zacatie ústnej casti konania, najmä ak usúdi, ze nemá dostatok informácií, alebo ak úcastník konania uvedie po skoncení tejto casti konania novú skutocnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora. 58 V prejednávanej veci vsak Súdny dvor po vypocutí generálneho advokáta zastáva názor, ze po skoncení písomnej casti konania a po uskutocnenom pojednávaní má dostatok informácií potrebných na rozhodnutie v prejednávanej veci. Okrem toho uvádza, ze z návrhov na opätovné zacatie ústnej casti konania podaných European Food a i., ako aj Viorelom Miculom a i. nevyplýva ziadna nová skutocnost, ktorá by mohla mat vplyv na rozhodnutie, ktoré má prijat v uvedenej veci. 59 Za týchto okolností nie je opodstatnené nariadit opätovné zacatie ústnej casti konania. O hlavnom odvolaní 60 Na podporu svojho odvolania Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a vedlajsími úcastníkmi konania uvádza tri odvolacie dôvody. 61 V prvom odvolacom dôvode, ktorý sa skladá z dvoch castí, tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia nemala právomoc prijat sporné rozhodnutie. Prvá cast tohto odvolacieho dôvodu, uvedená ako hlavná, sa týka porusenia clánku 108 ZFEÚ Vseobecným súdom, zatial co druhá cast uvedeného odvolacieho dôvodu, uvedená subsidiárne, sa týka porusenia prílohy V kapitoly 2 aktu o pristúpení. 62 V druhom odvolacom dôvode, ktorý sa skladá z dvoch castí, tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze právo Únie sa neuplatnuje na náhradu skody priznanú rozhodcovským rozsudkom. Prvá cast tohto odvolacieho dôvodu, uvedená ako hlavná, sa týka porusenia clánku 2 aktu o pristúpení a pravidiel uplatnovania práva Únie ratione temporis Vseobecným súdom, zatial co druhá cast uvedeného odvolacieho dôvodu, uvedená subsidiárne, sa týka porusenia Európskej dohody. 63 V tretom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil pojem výhoda a nepreskúmal vsetky dôvody sporného rozhodnutia, ked konstatoval, ze predmetná náhrada skody nepredstavuje takúto výhodu. 64 Najskôr treba preskúmat spolocne prvú cast prvého odvolacieho dôvodu a druhý odvolací dôvod. O prípustnosti Argumentácia úcastníkov konania 65 European Food a i., ako aj Viorel Micula a i. tvrdia, ze argumentácia uvedená najmä na podporu prvej casti prvého odvolacieho dôvodu a oboch castí druhého odvolacieho dôvodu je neprípustná, ba dokonca neúcinná z viacerých dôvodov. 66 V prvom rade urcenie dátumu poskytnutia dotknutej státnej pomoci, ktoré je v podstate predmetom prvých castí prvého a druhého odvolacieho dôvodu, vychádza zo skutkového zistenia. Preto nemôze byt predmetom odvolania. Vseobecný súd totiz sám konstatoval, ze cielom rozhodcovského rozsudku bolo odskodnit zalobcov v rozhodcovskom konaní z dôvodu udalosti, ku ktorej doslo pred pristúpením Rumunska k Únii, konkrétne v dôsledku zrusenia predmetnej schémy danových stimulov týmto státom v rozpore s BIZ, a ze tento rozsudok nevyvolával po tomto pristúpení ziadne úcinky. Kedze Vseobecný súd v skutocnosti konstatoval, ze zaplatenie náhrady skody predstavuje len vykonanie skorsieho práva, toto zaplatenie nemôze predstavovat výhodu, na ktorú sa vztahuje clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, co stací na odôvodnenie zrusenia sporného rozhodnutia. 67 Navyse podla European Food a i. argumentácia Komisie týkajúca sa dátumu, ku ktorému bola predmetná státna pomoc poskytnutá, nie je dostatocne presná. Konkrétne v odvolaní nie sú spresnené dôvody napadnutého rozsudku, ktoré by obsahovali nesprávne právne posúdenie. Nie je v nom vysvetlené ani to, v akom rozsahu tento rozsudok nesprávne vykladá alebo uplatnuje judikatúru Súdneho dvora, a neuvádzajú sa v nom ani skutocnosti, ktoré boli údajne nesprávne kvalifikované. 68 V druhom rade, kedze státnu pomoc identifikovanú v spornom rozhodnutí nepredstavuje právo na predmetnú náhradu skody, ani rozhodcovský rozsudok, ale vyplatenie tejto náhrady po pristúpení Rumunska k Únii, tvrdenia, ktorými Komisia najmä na podporu druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu uvádza, ze má právomoc preskúmat opatrenie, ktoré môze predstavovat státnu pomoc poskytnutú pred týmto pristúpením, treba zamietnut ako neúcinné. To isté platí pre argumentáciu, ktorou Komisia na podporu prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, ze predmetná státna pomoc vyplýva zo zmeny tohto rozsudku na exekucný titul alebo z vyhlásenia uvedeného rozsudku. Ak by sa týmto tvrdeniam vyhovelo, znamenalo by to, ze Komisia v tomto rozhodnutí nesprávne konstatovala, ze táto pomoc bola poskytnutá zaplatením náhrady skody. Akákolvek snaha Komisie zmenit alebo doplnit odôvodnenie uvedeného rozhodnutia ex post je vsak neprípustná. 69 V tretom rade argumentáciu, ktorou Komisia na podporu druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu poukazuje na porusenie Európskej dohody, treba zamietnut ako neprípustnú alebo neúcinnú. Na jednej strane Komisia prostredníctvom tejto argumentácie totiz nevyhnutne pripústa, ze Vseobecný súd správne usúdil, ze k akémukolvek prípadnému poskytnutiu státnej pomoci v prejednávanej veci doslo pred pristúpením Rumunska k Únii, co by bolo v rozpore so znením sporného rozhodnutia. Na druhej strane, kedze toto rozhodnutie bolo prijaté na základe clánkov 107 a 108 ZFEÚ, Komisia sa v stádiu prejednávaného odvolania nemôze opierat o Európsku dohodu. Súd Únie totiz nemôze nahradit právny základ uplatnený v uvedenom rozhodnutí iným právnym základom. 70 Komisia sa domnieva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu a obe casti druhého odvolacieho dôvodu sú prípustné. Posúdenie Súdnym dvorom 71 V prvom rade treba pripomenút, ze z clánku 256 ods. 1 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze odvolanie sa obmedzuje len na právne otázky a ze len Vseobecný súd má preto právomoc zistit a posúdit relevantné skutocnosti, ako aj dôkazy. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie skutkových okolností a dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 2. marca 2021, Komisia/Taliansko a i., [15]C-425/19 P, [16]EU:C:2021:154, bod [17]52, ako aj citovaná judikatúra). 72 Naproti tomu, ak Vseobecný súd konstatoval alebo posudzoval skutkový stav, Súdny dvor má právomoc vykonat svoje preskúmanie v rozsahu, v akom Vseobecný súd kvalifikoval právnu povahu tohto stavu a vyvodil z nej právne dôsledky. Právomoc preskúmania Súdneho dvora sa vztahuje najmä na otázku, ci Vseobecný súd uplatnil správne právne kritériá pri svojom posúdení skutkového stavu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2021, Komisia/Taliansko a i., [18]C-425/19 P, [19]EU:C:2021:154, bod [20]53, ako aj citovanú judikatúru). 73 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze prvé casti prvého a druhého odvolacieho dôvodu nastolujú otázku, ci za predpokladu, ze - tak ako v prejednávanej veci - rozhodcovským rozsudkom bola priznaná náhrada skody, ktorá bola údajne spôsobená z dôvodu zrusenia schémy danových stimulov v rozpore s BIZ, bola v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ "poskytnutá" státna pomoc ku dnu skutocného zaplatenia tejto náhrady v rámci výkonu tohto rozsudku, ako tvrdí Komisia, a to z dôvodu, ze právo na náhradu skody s konecnou platnostou vzniklo ku dnu, ked sa uvedený rozsudok stal vykonatelným podla vnútrostátneho práva, alebo ku dnu zrusenia danej schémy, ako tvrdia European Food a i., ako aj Viorel Micula a i., a to z dôvodu, ze ako rozhodol Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, právo na náhradu skody vzniklo v tento posledný uvedený den. 74 Takáto otázka vsak zjavne predstavuje právnu otázku, kedze zahrna urcenie dátumu, ku ktorému bola pomoc "poskytnutá" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a overenie toho, ci Vseobecný súd správne vylozil a uplatnil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, a zároven poskytol správnu právnu kvalifikáciu skutkového stavu na úcely urcenia dátumu, ku ktorému bola pomoc "poskytnutá" v zmysle tohto ustanovenia. 75 Navyse, pokial ide o tvrdenie zalozené na nepresnosti argumentácie, ktorú v tejto súvislosti uplatnila Komisia, treba pripomenút, ze z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a z clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie musí presne oznacovat napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, inak je odvolanie neprípustné alebo dotknutý odvolací dôvod neprípustný (rozsudok z 2. marca 2021, Komisia/Taliansko a i., [21]C-425/19 P, [22]EU:C:2021:154, bod [23]55, ako aj citovaná judikatúra). 76 V prejednávanej veci vsak stací v tejto súvislosti uviest, ze Komisia vo svojom odvolaní spresnila, ze svojím prvým a druhým odvolacím dôvodom spochybnuje body 66 az 80 a 83 az 88 napadnutého rozsudku a na tento úcel rozvinula jasnú a podrobnú argumentáciu uvádzajúcu dôvody, pre ktoré boli podla nej tieto body poznacené nesprávnym právnym posúdením. 77 V druhom rade, pokial ide o výhradu, podla ktorej sa Komisia svojím odvolaním pokúsa zmenit alebo doplnit sporné rozhodnutie v súvislosti s povahou státnej pomoci, ktorej sa toto rozhodnutie týka, treba pripomenút, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora citovanou v bode 75 tohto rozsudku sa odvolací dôvod musí pod hrozbou neprípustnosti zamerat nie na zrusenie rozhodnutia napadnutého v prvostupnovom konaní, ale rozsudku Vseobecného súdu, ktorého zrusenie sa navrhuje, pricom musí obsahovat argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je poznacený rozsudok. Odvolatel má tak právo podat odvolanie, v rámci ktorého uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hladiska spochybnit jeho dôvodnost (rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [24]C-362/19 P, [25]EU:C:2021:169, bod [26]47 a citovaná judikatúra). 78 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 73 tohto rozsudku, Komisia chce svojím odvolaním, najmä prvými castami svojho prvého a druhého odvolacieho dôvodu, spochybnit dôvody, na základe ktorých Vseobecný súd v napadnutom rozsudku konstatoval, ze státna pomoc, ktorej sa týka sporné rozhodnutie, bola poskytnutá v case, ked Rumunsko údajne v rozpore s BIZ zrusilo predmetnú schému danových stimulov pred pristúpením tohto státu k Únii, takze táto institúcia nemala právomoc prijat toto rozhodnutie podla clánku 108 ZFEÚ. 79 Takáto argumentácia, ktorá sa týka odôvodnenia tohto rozsudku, je v stádiu odvolania prípustná bez ohladu na odôvodnenie sporného rozhodnutia a konkrétne presné charakteristiky opatrenia, ktoré Komisia v tomto rozhodnutí povazovala za "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 80 Naproti tomu treba v tejto súvislosti zdôraznit, ze kedze právomoc Súdneho dvora je v rámci odvolania obmedzená na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov prejednávaných na prvom stupni (rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [27]C-362/19 P, [28]EU:C:2021:169, bod [29]47 a citovaná judikatúra), Súdny dvor nemôze v rámci prejednávaného odvolania rozhodovat o dôvodoch a tvrdeniach, ktoré Vseobecný súd nepreskúmal, najmä tie, ktoré sa týkajú otázky, ci predmetné opatrenie predstavuje z hmotnoprávneho hladiska "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 81 Napokon v tretom rade, pokial ide o argumentáciu zalozenú na porusení Európskej dohody, ktorá je predmetom druhej casti druhého odvolacieho dôvodu, treba ju v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 77 tohto rozsudku povazovat za prípustnú. Komisia totiz v rámci tejto argumentácie tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bode 87 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v rozpore s clánkami 267 a 344 ZFEÚ odmietol relevantnost rozsudku zo 6. marca 2018, Achmea ([30]C-284/16, [31]EU:C:2018:158), z dôvodu, ze rozhodcovský súd nebol povinný uplatnit právo Únie na skutkové okolnosti, ku ktorým doslo pred pristúpením Rumunska k Únii a ktoré prejednával. V tejto súvislosti je irelevantné, ze táto argumentácia prípadne nesúvisí s konstatovaniami Komisie uvedenými v spornom rozhodnutí, kedze toto rozhodnutie nie je, ako bolo pripomenuté v bode 77 tohto rozsudku, predmetom odvolania. 82 V dôsledku toho sú prvá cast prvého odvolacieho dôvodu a obe casti druhého odvolacieho dôvodu prípustné. O veci samej Argumentácia úcastníkov konania - O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu 83 V prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 68 az 80 a 86 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, ze zalobcom v rozhodcovskom konaní bolo priznané právo na náhradu skody na základe rozhodcovského rozsudku 22. februára 2005, t. j. pred pristúpením Rumunska k Únii, ked tento stát zrusil dotknutú schému danových stimulov, a ze v dôsledku toho zrusenie tejto schémy predstavuje predmetné opatrenie státnej pomoci, hoci táto pomoc spocíva v zaplatení tejto náhrady po tomto pristúpení. 84 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spocíva v nesprávnom výklade a uplatnení judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa dátumu, ku ktorému je státna pomoc poskytnutá na úcely výkonu právomoci, ktorú má na základe clánku 108 ZFEÚ. Z tohto nesprávneho posúdenia vyplýva dalsie nesprávne právne posúdenie spocívajúce v nesprávnej právnej kvalifikácii skutkových okolností týkajúcich sa opatrenia, ktorým Rumunsko poskytlo údajnú predmetnú státnu pomoc. 85 Otázka, ci Komisia mala právomoc prijat sporné rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ, závisí od dátumu, ku ktorému Rumunsko prijalo opatrenie, ktoré môze predstavovat státnu pomoc. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudku z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke ([32]C-129/12, [33]EU:C:2013:200, body [34]40 a [35]41), vyplýva, ze existencia právneho titulu, na základe ktorého mozno ziadat okamzité vyplatenie pomoci, predstavuje právne kritérium kvalifikácie státnej pomoci. 86 V prejednávanej veci vsak zalobcovia v rozhodcovskom konaní získali právo na predmetnú náhradu skody az vtedy, ked sa rozhodcovský rozsudok stal vykonatelným podla vnútrostátneho práva. Bezpodmienecné právo na zaplatenie náhrady skody priznanej z dôvodu zrusenia predmetnej schémy danových stimulov totiz vyplýva z uvedeného rozsudku v spojení s vnútrostátnym právom, ktoré ukladá Rumunsku povinnost vykonat tento rozsudok. V dôsledku toho bolo správne, ze zaplatenie tejto náhrady zo strany Rumunska, ci uz dobrovolne alebo na základe núteného výkonu, bolo v spornom rozhodnutí kvalifikované ako státna pomoc. Vzhladom na to, ze táto státna pomoc bola poskytnutá po pristúpení Rumunska k Únii, Komisia mala právomoc prijat toto rozhodnutie. 87 V kazdom prípade treba zohladnit potrebu zabezpecit, aby zákaz státnej pomoci stanovený v clánku 64 ods. 1 bode iii) Európskej dohody a clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nebol obchádzaný prostredníctvom rozhodcovskej dolozky obsiahnutej v BIZ, ktorá je pre clenské státy záväzná. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku k tomuto kontextu neprihliadol. 88 European Food a i., ako aj Viorel Micula a i. sa domnievajú, ze Vseobecný súd správne uplatnil zásady týkajúce sa dátumu, ku ktorému je státna pomoc poskytnutá, tak ako vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora. 89 Z rozsudku z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke ([36]C-129/12, [37]EU:C:2013:200, body [38]40 a [39]41), totiz vyplýva, ze státnu pomoc treba povazovat za poskytnutú k dátumu, ku ktorému sa príjemcovi priznáva právo na jej získanie na základe uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy. Pokial ide o náhradu skody, treba prijat záver, ze právo na náhradu skody vzniká v case, ked nastala udalost, ktorá viedla k vzniku tejto skody, pricom kazdá neskorsia udalost je vedlajsia a nemení povahu alebo hodnotu práv stanovených v case, ked nastala udalost, ktorá viedla k vzniku skody. 90 Vseobecný súd teda v bode 75 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze právo na náhradu skody potvrdené rozhodcovským rozsudkom vzniklo 22. februára 2005, ked Rumunsko v rozpore s BIZ zrusilo dotknutú schému danových stimulov, a preto Komisia nemala právomoc prijat sporné rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ. Vseobecný súd preto správne usúdil, ze Komisia dospela nesprávne k záveru, ze údajná státna pomoc bola poskytnutá zaplatením náhrady skody priznanej týmto rozhodcovským rozsudkom. 91 Konkrétne dátum, ku ktorému bol rozhodcovský rozsudok zaclenený do vnútrostátneho právneho poriadku, nie je relevantný. Týmto rozsudkom totiz nevznikli práva, ktoré neexistovali pred pristúpením Rumunska k Únii, kedze rozhodnutie, ci uz súdne alebo rozhodcovské, priznávajúce náhradu skody spôsobenej protiprávnym aktom nemá konstitutívnu, ale deklaratórnu povahu vo vztahu k právam a povinnostiam, ktoré vznikli v case, ked doslo k tomuto protiprávnemu aktu. Okrem toho podla clánku 54 dohovoru ICSID je Rumunsko povinné uznat a vykonat rozhodcovský rozsudok nezávisle od postavenia tohto rozsudku v rumunskom procesnom práve. 92 Vseobecný súd preto správne usúdil, ze vykonanie rozhodcovského rozsudku predstavuje len výkon práva, ktoré vzniklo 22. februára 2005, kedze ani tento rozsudok, ani jeho registrácia v Rumunsku a ani jeho následný výkon vo vztahu k Rumunsku nepriznáva zalobcom v rozhodcovskom konaní ziadnu dodatocnú výhodu v porovnaní s právami, ktoré uz mali k tomuto dnu. 93 Okrem toho nie zrusením predmetnej schémy danových stimulov, ale porusením BIZ Rumunskom vzniklo zalobcom v rozhodcovskom konaní právo na náhradu skody, ktorej zaplatenie bolo sporným rozhodnutím kvalifikované ako státna pomoc. Rozhodcovský súd tak mohol právoplatne konstatovat zodpovednost Rumunska z dôvodu tohto porusenia pred pristúpením tohto státu k Únii. Ani rozhodcovský rozsudok, ani výpocet presnej výsky priznanej náhrady skody teda nie sú relevantné na úcely urcenia dátumu, ku ktorému je príjemcom státnej pomoci priznané právo na jej získanie. - O druhom odvolacom dôvode 94 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze v bodoch 66, 67 a 80 az 88 napadnutého rozsudku rozhodol, ze právo Únie nebolo uplatnitelné ratione temporis na náhradu skody priznanú rozhodcovským rozsudkom z dôvodu, ze vsetky udalosti, ktoré viedli k tejto náhrade skody, nastali pred pristúpením Rumunska k Únii, porusil clánok 2 aktu o pristúpení vykladaný vzhladom na judikatúru Súdneho dvora, tak ako vyplýva najmä z rozsudku z 12. septembra 2013, Kuso ([40]C-614/11, [41]EU:C:2013:544, bod [42]25), podla ktorej sa právo Únie uplatnuje na budúce úcinky situácie, ktorá vznikla za úcinnosti predchádzajúceho pravidla. Konkrétne odo dna pristúpenia nového clenského státu sa právo Únie uplatnuje na vsetky existujúce situácie. 95 Kedze v prejednávanej veci nebolo rozhodcovské konanie ku dnu pristúpenia Rumunska k Únii este skoncené, proces prijímania rozhodnutia rozhodcovského súdu predstavoval situáciu, ktorá k danému dnu trvala. Okrem toho podla zistení tohto súdu zalobcom v rozhodcovskom konaní bola postupne v období rokov 2005 az 2011 spôsobená skoda, ktorej náhradu ziadajú. 96 Z toho vyplýva, ze vyhlásenie rozhodcovského rozsudku viedlo k uplatneniu práva Únie, kedze v dôsledku tohto rozsudku vznikli práva, ktoré neexistovali pred pristúpením Rumunska k Únii, a prostredníctvom komplexného ekonomického hodnotenia sa urcila výska náhrady skody. Úcinky tohto rozsudku sú teda budúcimi úcinkami situácie, ktorá vznikla pred týmto pristúpením. Uvedený rozsudok teda nemozno povazovat za uznanie práva, ktoré vzniklo v case, ked Rumunsko zrusilo predmetnú schému danových stimulov. 97 Práve naopak, zrusenie tejto schémy a rozhodcovský rozsudok predstavujú dva samostatné právne akty, pricom prvý z nich zarucuje dodrzanie clánku 64 ods. 1 bodu iii) Európskej dohody a druhý zarucuje náhradu skody z dôvodu zrusenia schémy státnej pomoci, ktorá je nezlucitelná s týmto ustanovením. Táto situácia je porovnatelná so situáciou skúmanou vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada ([43]C-110/02, [44]EU:C:2004:395), ktorým Súdny dvor rozhodol, ze právo Únie zakazuje obchádzat rozhodnutie Komisie, ktorým sa vyhlasuje státna pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom, prostredníctvom druhého právneho aktu, ktorým sa priznáva náhrada urcená na kompenzáciu súm, ktoré musia vrátit príjemcovia tejto státnej pomoci na základe tohto rozhodnutia. 98 V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v kazdom prípade tým, ze rozhodol, ze právo Únie nie je uplatnitelné ratione temporis na náhradu skody priznanú rozhodcovským rozsudkom, porusil Európsku dohodu, kedze táto dohoda, ktorá je súcastou práva Únie, je uplatnitelná na vsetky udalosti predchádzajúce pristúpeniu, ktoré viedli k tejto náhrade skody. Clánok 64 ods. 1 bod iii) tejto dohody Rumunsku zakazuje poskytovat nepovolenú státnu pomoc pocas obdobia pred jeho pristúpením k Únii. 99 Toto nesprávne posúdenie viedlo Vseobecný súd v bode 87 napadnutého rozsudku k inému nesprávnemu právnemu posúdeniu, kedze rozhodol, ze situácia, o ktorú ide v prejednávanej veci, bola z tohto dôvodu odlisná od situácie, v súvislosti s ktorou bol vydaný rozsudok zo 6. marca 2018, Achmea ([45]C-284/16, [46]EU:C:2018:158). Rozhodcovský súd totiz sám uznal, ze Európska dohoda spadá do práva, ktoré musel uplatnit na spor, ktorý mu bol predlozený. Prejednávaná vec teda predstavuje prípad súkromnej arbitráze, ktorá nahrádza súdny systém Únie na úcely riesenia sporov v oblasti práva Únie. V dôsledku toho Vseobecný súd porusil clánky 267 a 344 ZFEÚ. 100 European Food a i., ako aj Viorel Micula a i. tvrdia, ze prvá cast druhého odvolacieho dôvodu sa v celom rozsahu zakladá na nesprávnom tvrdení, ze právo na náhradu skody, ktoré vzniklo v dôsledku porusenia BIZ, vyvoláva budúce úcinky po pristúpení Rumunska k Únii. 101 Z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudkov z 15. júna 1999, Andersson a Wĺkerĺs-Andersson ([47]C-321/97, [48]EU:C:1999:307, bod [49]31), ako aj z 10. januára 2006, Ynos ([50]C-302/04, [51]EU:C:2006:9, bod [52]36), vyplýva, ze právo Únie, najmä clánky 107 a 108 ZFEÚ, sa neuplatnuje na opatrenia pomoci poskytnuté pred pristúpením Rumunska k Únii. Obmedzené okolnosti, za ktorých Komisia môze preskúmat takéto opatrenia pomoci, totiz vyplývajú z príslusných ustanovení aktov o pristúpení a nie zo vseobecnej zásady práva Únie. 102 V prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok pritom nevytvoril práva, ktoré neexistovali pred pristúpením Rumunska k Únii, ale mal by sa chápat ako vyhlásenie, ze boli porusené práva, ktoré existovali pred týmto pristúpením. Ani zaplatenie náhrady skody nevyvolávalo budúce úcinky, ale predstavovalo len výkon práva na náhradu skody, ktoré bolo potvrdené a vycíslené rozhodcovským rozsudkom. 103 Právo na predmetnú náhradu skody totiz vzniklo v dôsledku porusenia BIZ Rumunskom z dôvodu spôsobu, akým Rumunsko pred svojím pristúpením k Únii zrusilo predmetnú schému danových stimulov. Vsetky udalosti potrebné na zalozenie zodpovednosti Rumunska tak nastali pred pristúpením. V tejto súvislosti je irelevantné, ze výpocet výsky náhrady skody si vyzadoval komplexnú ekonomickú analýzu. 104 Porusenie BIZ a priznanie náhrady skody teda nepredstavujú dva samostatné právne akty. V dôsledku toho nemozno vykonat ziadnu analógiu s vecou, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada ([53]C-110/02, [54]EU:C:2004:395), v ktorom dotknutý clenský stát jednak stanovil schému pomoci, ktorá bola zrusená v nadväznosti na rozhodnutie Komisie, ktorým sa vyhlasuje táto schéma za nezlucitelnú s vnútorným trhom a ukladá tomuto clenskému státu povinnost vymáhat individuálnu pomoc poskytnutú na základe uvedenej schémy, a jednak príjemcom tejto schémy pomoci poskytol novú pomoc v rovnocennej výske, ktorá mala vyrovnat dôsledky vrátenia pomoci ulozeného týmto príjemcom. Naproti tomu cielom náhrady skody priznanej rozhodcovským rozsudkom je napravit skodu, ktorá vznikla z dôvodu porusenia BIZ. Okrem toho tento rozsudok, kedze bol prijatý nezávislým rozhodcovským súdom, nie je aktom, ktorý mozno pripísat Rumunsku. 105 V kazdom prípade Komisia nemá právomoc pozadovat vrátenie náhrady skody priznanej rozhodcovským rozsudkom, kedze jeho cielom je nahradit skodu, ktorá vznikla pred pristúpením Rumunska k Únii. Ak by totiz predmetná schéma danových stimulov nebola zrusená, pomoc poskytnutá na základe tejto schémy pocas tohto obdobia by unikla kontrolnej právomoci, ktorú má Komisia na základe clánku 108 ZFEÚ. 106 Pokial ide o druhú cast druhého odvolacieho dôvodu, Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho výkladu alebo uplatnenia Európskej dohody. Je pravda, ze táto dohoda, kedze predstavuje medzinárodnú dohodu uzatvorenú Úniou, jej clenskými státmi a Rumunskom, je neoddelitelnou súcastou právneho poriadku Únie. Pred pristúpením Rumunska k Únii vsak takáto dohoda nebola v prípade tohto státu súcastou práva Únie. Patrí do práva Únie len vo vztahu k samotnej Únii a clenským státom. 107 Okrem toho Vseobecný súd neporusil clánky 267 a 344 ZFEÚ, ked v bode 87 napadnutého rozsudku usúdil, ze konstatovania, ktoré vykonal Súdny dvor v rozsudku zo 6. marca 2018, Achmea ([55]C-284/16, [56]EU:C:2018:158), sa v prejednávanej veci neuplatnujú. Tento rozsudok sa totiz týkal situácie, ked clenský stát súhlasí s tým, ze zo súdneho systému Únie budú vylúcené spory týkajúce sa výkladu a uplatnovania práva Únie. O takýto prípad vsak v prejednávanej veci nejde, kedze na jednej strane Rumunsko nemalo postavenie clenského státu, ked bola podaná zaloba na rozhodcovský súd, a na druhej strane Európska dohoda nebola v prípade Rumunska súcastou práva Únie. Posúdenie Súdnym dvorom 108 V prvých castiach svojho prvého a druhého odvolacieho dôvodu Komisia v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze nemala právomoc prijat sporné rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ. Komisia sa v tomto rozhodnutí domnievala, ze zaplatenie náhrady skody priznanej rozhodcovským súdom na základe jeho rozsudku vydaného po pristúpení Rumunska k Únii v rámci nápravy ujmy, ktorá zalobcom v rozhodcovskom konaní údajne vznikla z dôvodu, ze tento stát pred týmto pristúpením zrusil predmetnú schému danových stimulov údajne v rozpore s BIZ, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je protiprávna a nezlucitelná s vnútorným trhom. 109 Treba pripomenút, ze clánok 108 ZFEÚ zavádza konanie o preskúmaní opatrení, ktoré môzu predstavovat "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétne clánok 108 ods. 3 ZFEÚ stanovuje preventívnu kontrolu zámerov poskytnutia novej pomoci. Takto koncipovaná prevencia sa zameriava na to, aby bola poskytnutá len státna pomoc zlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2020, Tesco-Global Áruházak, [57]C-323/18, [58]EU:C:2020:140, bod [59]31 a citovanú judikatúru). 110 Oznamovacia povinnost je jedným zo základných aspektov tohto postupu preskúmania. V rámci tohto postupu majú clenské státy povinnost jednak oznámit Komisii akékolvek opatrenie smerujúce k zavedeniu alebo zmene "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a jednak nevykonat takéto opatrenie v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, pokial táto institúcia nerozhodla o uvedenom opatrení s konecnou platnostou (rozsudok z 24. novembra 2020, Viasat Broadcasting UK, [60]C-445/19, [61]EU:C:2020:952, bod [62]19 a citovaná judikatúra). 111 Táto posledná uvedená povinnost má priamy úcinok, ktorý sa vztahuje na vsetky orgány clenských státov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [63]C-349/17, [64]EU:C:2019:172, body [65]88 a [66]90). 112 Ako Vseobecný súd správne pripomenul v bodoch 66, 67 a 79 napadnutého rozsudku, právo Únie - a najmä clánok 108 ZFEÚ - sa v Rumunsku v súlade s clánkom 2 aktu o pristúpení zacalo uplatnovat od 1. januára 2007, teda odo dna pristúpenia tohto státu k Únii, a to za podmienok stanovených týmto aktom (pozri analogicky rozsudok z 29. novembra 2012, Kremikovtzi, [67]C-262/11, [68]EU:C:2012:760, bod [69]50). 113 Z toho vyplýva, ako tiez uviedol Vseobecný súd v bodoch 67 a 79 napadnutého rozsudku, ze od tohto dátumu Komisia nadobudla právomoc preskúmat na základe clánku 108 ZFEÚ opatrenia prijaté týmto clenským státom, ktoré môzu predstavovat "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 114 Vseobecný súd z toho v bode 68 uvedeného rozsudku v podstate správne vyvodil, ze na úcely urcenia, ci Komisia mala právomoc prijat sporné rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ, bolo potrebné urcit dátum prijatia opatrenia, z ktorého podla tohto rozhodnutia vyplynula "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 115 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, na ktorú odkazuje Vseobecný súd v bode 69 toho istého rozsudku, státnu pomoc treba povazovat za "poskytnutú" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ k dátumu, ku ktorému sa príjemcovi priznáva právo na jej získanie na základe uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke, [70]C-129/12, [71]EU:C:2013:200, bod [72]40; zo 6. júla 2017, Nerea, [73]C-245/16, [74]EU:C:2017:521, bod [75]32, ako aj z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i., [76]C-385/18, [77]EU:C:2019:1121, bod [78]36). 116 V prejednávanej veci, ako vyplýva z napadnutého rozsudku, najmä z jeho bodov 74 az 78 a 80, Vseobecný súd dospel k záveru, ze právo na získanie náhrady skody priznanej rozhodcovským rozsudkom, ktorej zaplatenie podla sporného rozhodnutia viedlo k poskytnutiu státnej pomoci, vzniklo a zacalo mat úcinky, ked Rumunsko údajne v rozpore s BIZ zrusilo predmetnú schému danových stimulov. Podla Vseobecného súdu je tento rozsudok len vedlajsím prvkom tejto náhrady skody, kedze vzhladom na to, ze sa obmedzuje na urcenie presnej skody, ktorú zalobcovia v rozhodcovskom konaní utrpeli z dôvodu tohto zrusenia, predstavuje len uznanie práva, ktoré vzniklo v case tohto zrusenia, zatial co platby uskutocnené neskôr predstavujú len výkon uvedeného práva. 117 V tejto súvislosti treba uviest, ze je pravda - ako konstatoval Vseobecný súd v bodoch 72 a 73 napadnutého rozsudku -, ze náhrada skody priznaná rozhodcovským rozsudkom, kedze jej cielom je napravit ujmu, ktorá bola údajne spôsobená zalobcom v rozhodcovskom konaní z dôvodu zrusenia predmetnej schémy danových stimulov Rumunskom údajne v rozpore s BIZ, má svoj pôvod v tomto zrusení, ktoré predstavuje skutocnost, ktorá viedla k vzniku skody, v prípade ktorej bola priznaná táto náhrada. 118 Je pravda, ze nemozno tiez vylúcit, ze podla zásad vyplývajúcich z vnútrostátnych právnych poriadkov v oblasti obcianskoprávnej zodpovednosti by takéto právo na náhradu vzniklo ku dnu zrusenia tejto schémy, ako to Vseobecný súd konstatoval v bodoch 74 a 75 napadnutého rozsudku. 119 Treba vsak pripomenút, ze cielom pravidiel zavedených Zmluvou o FEÚ v oblasti státnej pomoci je ochrana hospodárskej sútaze na vnútornom trhu (rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [79]C-622/16 P az C-624/16 P, [80]EU:C:2018:873, bod [81]43 a citovaná judikatúra). 120 Na tento úcel Zmluva o FEÚ, najmä clánok 108 ZFEÚ, zverila Komisii, ako bolo pripomenuté v bodoch 109 a 110 tohto rozsudku, právomoc urcit, ci opatrenie predstavuje "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto jej zverila právomoc zabezpecit, aby opatrenia splnajúce podmienky stanovené v tomto ustanovení clenské státy nevykonávali alebo ich vykonávali az po tom, co boli vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom. 121 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze kvalifikácia opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá, aby boli splnené styri podmienky, a to ze existuje zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, ze tento zásah je schopný ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze priznáva selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a ze narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením. Navyse táto výhoda musí byt pripísatelná státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2021, Poste Italiane a Agenzia delle entrate - Riscossione, [82]C-434/19 a C-435/19, [83]EU:C:2021:162, body [84]37 a [85]39, ako aj citovanú judikatúru). 122 Treba tiez pripomenút, ze pojem "výhoda", ktorý je vlastný kvalifikácii opatrenia ako státnej pomoci, má objektívnu povahu nezávisle od zámeru autorov predmetného opatrenia. Povaha cielov, ktoré sledujú státne opatrenia, a ich odôvodnenie nemajú teda nijaký vplyv na ich kvalifikáciu ako státnej pomoci. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ totiz nerozlisuje medzi státnymi zásahmi podla ich prícin alebo cielov, ale definuje ich podla ich úcinkov (rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [86]C-362/19 P, [87]EU:C:2021:169, bod [88]61 a citovaná judikatúra). 123 Vzhladom na tieto úvahy sa zdá, ako uviedol generálny advokát v bode 125 svojich návrhov, ze rozhodujúci aspekt na úcely stanovenia dátumu, ku ktorému bolo právo na získanie státnej pomoci priznané jej príjemcom prostredníctvom urcitého opatrenia, spocíva v tom, ze títo príjemcovia nadobudli urcité právo na získanie tejto pomoci, a v súvisiacom záväzku státu poskytnút uvedenú pomoc. Práve k tomuto dátumu totiz takéto opatrenie môze spôsobit narusenie hospodárskej sútaze, ktoré môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 124 V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze právo na náhradu skody priznanú ako nápravu ujmy, ktorá bola zalobcom v rozhodcovskom konaní údajne spôsobená z dôvodu zrusenia predmetnej schémy danových stimulov v rozpore s BIZ, bolo priznané len rozhodcovským rozsudkom. Zalobcovia v rozhodcovskom konaní, ktoré na tento úcel zacali na základe rozhodcovskej dolozky obsiahnutej v clánku 7 BIZ, totiz mohli dosiahnut skutocné zaplatenie tejto náhrady az po skoncení rozhodcovského konania. 125 Z toho vyplýva, ze - ako opakovane uviedol Vseobecný súd v napadnutom rozsudku - hoci zrusenie predmetnej schémy danových stimulov, údajne v rozpore s BIZ, predstavuje skutocnost, ktorá viedla k vzniku skody, predmetné právo na náhradu skody bolo priznané iba rozhodcovským rozsudkom, v ktorom sa, kedze bolo vyhovené návrhu podanému zalobcami v rozhodcovskom konaní, nielenze konstatovala existencia tohto práva, ale bola tiez vycíslená jeho výska. 126 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 75 a 78 napadnutého rozsudku rozhodol, ze státna pomoc, ktorej sa týka sporné rozhodnutie, bola poskytnutá ku dnu zrusenia predmetnej schémy danových stimulov. 127 V dôsledku toho sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, ze v bodoch 79 a 92 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nemala právomoc prijat sporné rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ. 128 Ziadne z tvrdení uvádzaných European Food a i., ako aj Viorelom Miculom a i. nemôze spochybnit toto posúdenie. 129 V prvom rade tvrdenie, podla ktorého rozhodcovský súd, ktorý zacal konat pred pristúpením Rumunska k Únii, mohol rozhodnút pred týmto pristúpením, je cisto spekulatívne, a preto ho treba zamietnut. 130 V druhom rade tvrdenie, podla ktorého cielom rozhodcovského rozsudku nie je, na rozdiel od situácie, o ktorú islo v rozsudku z 29. júna 2004, Komisia/Rada ([89]C-110/02, [90]EU:C:2004:395), obnovit schému státnej pomoci, ktorá bola predtým vyhlásená Komisiou za nezlucitelnú s vnútorným trhom na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ale priznat náhradu skody spôsobenej z dôvodu údajného porusenia BIZ, pricom tento rozhodcovský rozsudok nebol navyse pripísatelný státu, takze nespadal do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, treba zamietnut ako irelevantné na úcely posúdenia tohto odvolania. 131 Ako totiz vyplýva z bodu 80 tohto rozsudku, otázka, ci náhrada priznaná uvedeným rozsudkom môze predstavovat "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, najmä s prihliadnutím na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 27. septembra 1988, Asteris a i. ([91]106/87 az 120/87, [92]EU:C:1988:457, body [93]23 a [94]24), podla ktorej takáto pomoc má v podstate odlisnú právnu povahu od náhrady skody, ktorú by prípadne museli vnútrostátne orgány vyplatit jednotlivcom ako nápravu ujmy, ktorú im spôsobili, nie je predmetom tohto odvolania, v dôsledku coho nepatrí do právomoci Súdneho dvora, pokial ide o toto odvolanie. 132 Navyse právomoc, ktorú má Komisia na základe clánku 108 ZFEÚ, nemôze v ziadnom prípade závisiet od výsledku preskúmania otázky, ci predmetná náhrada môze predstavovat "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze cielom preventívnej kontroly vykonávanej Komisiou na základe clánku 108 ZFEÚ je - ako vyplýva z bodov 109 a 120 tohto rozsudku - najmä urcit, ci ide o takýto prípad. 133 V tretom rade tvrdenie zalozené na tom, ze cielom náhrady skody priznanej rozhodcovským rozsudkom je, ako uviedol Vseobecný súd v bodoch 89 a 90 napadnutého rozsudku, ciastocne nahradit skodu, ktorá bola zalobcom v rozhodcovskom konaní údajne spôsobená v období pred pristúpením Rumunska k Únii, treba tiez zamietnut ako irelevantné. 134 Na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bode 91 tohto rozsudku, takáto okolnost totiz nemôze spochybnit právomoc Komisie prijat sporné rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ, kedze ako vyplýva z bodov 124 az 127 tohto rozsudku, právo na túto náhradu bolo skutocne priznané az po tomto pristúpení tým, ze bol vydaný rozhodcovský rozsudok. 135 V tejto súvislosti je irelevantné, ze Komisia pred pristúpením Rumunska k Únii podla tohto ustanovenia nemala právomoc preskúmat predmetnú schému danových stimulov, ak by ju tento stát nezrusil. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze Komisia sporným rozhodnutím preskúmala vzhladom na pravidlá Zmluvy o FEÚ v oblasti státnej pomoci nie túto schému danových stimulov, ktorá kedze bola zrusená pred týmto pristúpením, uz nebola platná, ako to sami uvádzajú European Food a i., ako aj Viorel Micula a i., ale zaplatenie náhrady skody uskutocnené v rámci výkonu rozhodcovského rozsudku vyhláseného po uvedenom pristúpení. 136 Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide jednak o urcenie dátumu, ku ktorému bola státna pomoc, ktorej sa týka sporné rozhodnutie, poskytnutá, a jednak o urcenie právomoci Komisie prijat toto rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ. 137 Navyse Vseobecný súd sa tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 87 napadnutého rozsudku rozhodol, ze rozsudok zo 6. marca 2018, Achmea ([95]C-284/16, [96]EU:C:2018:158), je v prejednávanej veci irelevantný. 138 Treba pripomenút, ze v tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze clánky 267 a 344 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze im odporuje ustanovenie obsiahnuté v medzinárodnej dohode uzavretej medzi dvomi clenskými státmi, na základe ktorého investor jedného z týchto clenských státov môze v prípade sporu týkajúceho sa investícií v druhom clenskom státe zacat konanie proti tomuto druhému clenskému státu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc sa tento clenský stát zaviazal akceptovat (rozsudok zo 6. marca 2018, Achmea, [97]C-284/16, [98]EU:C:2018:158, bod [99]60). 139 Uzavretím takejto dohody totiz clenské státy, ktoré sú jej stranami, súhlasia s tým, ze z právomoci vlastných súdov, a teda zo systému súdnych opravných prostriedkov, ktoré majú podla clánku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ ustanovit v oblastiach, na ktoré sa vztahuje právo Únie, budú vynaté spory, ktoré by sa mohli týkat uplatnovania alebo výkladu tohto práva. Takáto dohoda teda môze viest k situácii, v ktorej by sa tieto spory neriesili spôsobom zabezpecujúcim plnú úcinnost uvedeného práva (rozsudok z 26. októbra 2021, PL Holdings, [100]C-109/20, [101]EU:C:2021:875, bod [102]45 a citovaná judikatúra). 140 V prejednávanej veci sa právo Únie, najmä clánky 107 a 108 ZFEÚ, uplatnuje na Rumunsko odo dna jeho pristúpenia k Únii. Ako vyplýva zo skutocností uvedených v spise pripomenutých v bode 27 tohto rozsudku, je nesporné, ze náhrada skody pozadovaná zalobcami v rozhodcovskom konaní sa netýkala výlucne skôd, ktoré im boli údajne spôsobené pred týmto dnom pristúpenia, takze spor predlozený rozhodcovskému súdu nemozno povazovat za spor, ktorý sa vo vsetkých jeho aspektoch obmedzuje na obdobie, pocas ktorého Rumunsko, ktoré este nepristúpilo k Únii, nebolo zatial viazané pravidlami a zásadami pripomenutými v bodoch 138 a 139 tohto rozsudku. 141 Je vsak nesporné, ze rozhodcovský súd, ktorému bol predlozený tento spor, nepatrí do súdneho systému Únie, ktorý musia podla clánku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ clenské státy zriadit v oblastiach, na ktoré sa vztahuje právo Únie, a ktorý odo dna pristúpenia Rumunska k Únii nahradil mechanizmus riesenia sporov, ktoré sa môzu týkat výkladu alebo uplatnovania práva Únie. 142 Na jednej strane totiz tento rozhodcovský súd nepredstavuje "súdny orgán clenských státov" v zmysle clánku 267 ZFEÚ a na druhej strane rozhodcovský rozsudok vydaný týmto súdom nepodlieha podla clánkov 53 a 54 dohovoru ICSID ziadnemu preskúmaniu súdom clenského státu, pokial ide o jeho súlad s právom Únie. 143 Na rozdiel od toho, co European Food a i., ako aj Viorel Micula a i. tvrdili na pojednávaní, toto posúdenie nemozno spochybnit skutocnostou, ze Rumunsko súhlasilo s moznostou, ze bude proti nemu v rámci rozhodcovského konania upraveného BIZ zacatý spor. 144 Takýto súhlas totiz nemá na rozdiel od súhlasu, ktorý by bol poskytnutý v rámci obchodného rozhodcovského konania, svoj pôvod v osobitnej dohode, ktorá odráza autonómiu vôle dotknutých strán, ale vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi dvoma státmi, v rámci ktorej tieto státy vo vseobecnosti a vopred súhlasili s tým, ze z právomoci ich vlastných súdov budú vynaté spory, ktoré by sa mohli týkat výkladu alebo uplatnovania práva Únie, v prospech rozhodcovského konania (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 2018, Achmea, [103]C-284/16, [104]EU:C:2018:158, body [105]55 a [106]56, ako aj z 2. septembra 2021, Moldavská republika, [107]C-741/19, [108]EU:C:2021:655, body [109]59 a [110]60). 145 Za týchto podmienok, kedze od pristúpenia Rumunska k Únii systém súdnych opravných prostriedkov stanovený v Zmluvách o EÚ a FEÚ nahradil toto rozhodcovské konanie, súhlas poskytnutý na tento úcel týmto státom je od toho okamihu bezpredmetný. 146 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba prvej casti prvého odvolacieho dôvodu a obom castiam druhého odvolacieho dôvodu vyhoviet bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o ostatných tvrdeniach uvedených v tomto rámci alebo o druhej casti prvého odvolacieho dôvodu. 147 Vzhladom na to, ze Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zrusil sporné rozhodnutie, ako vyplýva z bodov 36 az 38 tohto rozsudku, v podstate len z toho dôvodu, ze Komisia nemala právomoc prijat toto rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ, kedze právo Únie nebolo uplatnitelné ratione temporis na náhradu skody priznanú rozhodcovským rozsudkom, samotné nesprávne právne posúdenia, ktoré sú uvedené v bodoch 126, 127 a 136 tohto rozsudku a ktoré sú v týchto úvahách obsiahnuté, odôvodnujú zrusenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu. 148 Za týchto podmienok treba zrusit napadnutý rozsudok bez toho, aby bolo potrebné preskúmat tretí dôvod hlavného odvolania alebo vzájomné odvolanie, pricom toto vzájomné odvolanie, ktorým Spanielske královstvo poukazuje jednak na porusenie clánku 19 ZEÚ a clánkov 267 a 344 ZFEÚ a jednak na neprípustnost zaloby v prvostupnovom konaní, je bezpredmetné (pozri analogicky rozsudok z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, [111]C-408/04 P, [112]EU:C:2008:236, bod [113]17). O zalobe podanej na Vseobecný súd 149 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom druhou vetou Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze tento súd v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. 150 Tak je to v prejednávanej veci v prípade prvej casti prvého zalobného dôvodu vo veci T-704/15, zalozenej na neexistencii právomoci Komisie prijat sporné rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ, ako aj prvej casti druhého zalobného dôvodu vo veciach T-624/15 a T-694/15, zalozenej na neexistencii výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá bola poskytnutá zaplatením náhrady skody, kedze táto cast smeruje ciastocne k spochybneniu tejto právomoci z dôvodu, ze údajná výhoda bola poskytnutá pred pristúpením Rumunska k Únii. 151 Z dôvodov uvedených v bodoch 123 az 127 tohto rozsudku má totiz Komisia právomoc prijat sporné rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ, kedze právo na státnu pomoc, ktorej sa týka toto rozhodnutie, bolo priznané rozhodcovským rozsudkom po pristúpení Rumunska k Únii. 152 V tejto súvislosti je irelevantné, ze clánok 1 sporného rozhodnutia, ako zdôraznili European Food a i. a Viorel Micula a i., kvalifikuje ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nie právo na náhradu skody vyplývajúce z vyhlásenia rozhodcovského rozsudku, ako by to podla nich mohli naznacovat odôvodnenia 137 a 144 tohto rozhodnutia, ale zaplatenie tejto náhrady. Tieto dôvody totiz nemajú vplyv na dátum vyhlásenia tohto rozsudku, a preto nemôzu spochybnit právomoc Komisie prijat uvedené rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ. 153 Prvú cast prvého zalobného dôvodu vo veci T-704/15, ako aj prvú cast druhého zalobného dôvodu vo veciach T-624/15 a T-694/15 treba preto zamietnut v rozsahu, v akom sa týkajú spochybnenia právomoci Komisie prijat sporné rozhodnutie na základe clánku 108 ZFEÚ. 154 Naopak Vseobecný súd nepreskúmal ostatné tvrdenia, casti a zalobné dôvody, ktoré uviedli European Food a i., ako aj Viorel Micula a i. na podporu svojich zalôb a ktoré sa týkajú dôvodnosti sporného rozhodnutia, a najmä otázku, ci opatrenie, ktorého sa toto rozhodnutie týka, splna z hmotnoprávneho hladiska podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Preskúmanie tejto casti zaloby vsak predpokladá vykonanie komplexných posúdení skutkového stavu, v prípade ktorých Súdny dvor nedisponuje vsetkými potrebnými skutkovými okolnostami (pozri analogicky rozsudok zo 16. septembra 2021, Komisia/Belgicko a Magnetrol International, [114]C-337/19 P, [115]EU:C:2021:741, bod [116]170). 155 V dôsledku toho Súdny dvor konstatuje, ze pokial ide o tieto ostatné tvrdenia, casti a zalobné dôvody, stav konania nedovoluje rozhodnút vo veci, a preto je potrebné vrátit vec Vseobecnému súdu, aby o nich rozhodol. O trovách 156 Vzhladom na to, ze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 18. júna 2019, European Food a i./Komisia ([117]T-624/15, T-694/15 a T-704/15, [118]EU:T:2019:423), sa zrusuje. 2. Konanie o vzájomnom odvolaní sa zastavuje. 3. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o zalobných dôvodoch a tvrdeniach, ktoré mu boli predlozené a o ktorých Súdny dvor Európskej únie nerozhodol. 4. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [119]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYvHYTj/L84935-881TMP.html#t-ECR_62019CJ0638_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A423 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:232:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:357:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:157:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:157:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:204:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A596&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A596 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A596&anchor=#point41 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A596&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A596 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A596&anchor=#point42 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&anchor=#point52 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&anchor=#point53 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&anchor=#point55 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point47 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point47 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&anchor=#point40 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&anchor=#point41 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&anchor=#point40 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&anchor=#point41 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A544&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A544 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A544&anchor=#point25 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A395&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A395 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A307&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A307 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A307&anchor=#point31 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9&anchor=#point36 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A395&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A395 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140&anchor=#point31 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A952&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A952 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A952&anchor=#point19 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point88 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point90 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A760&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A760 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A760&anchor=#point50 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&anchor=#point40 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A521&anchor=#point32 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point36 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point43 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A162&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A162 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A162&anchor=#point37 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A162&anchor=#point39 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point61 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A395&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A395 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&anchor=#point23 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&anchor=#point24 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&anchor=#point60 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A875&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A875 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A875&anchor=#point45 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&anchor=#point55 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&anchor=#point56 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A655&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A655 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A655&anchor=#point59 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A655&anchor=#point60 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&locale=sk 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&anchor=#point17 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&anchor=#point170 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A423&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A423 119. file:///tmp/lynxXXXXYvHYTj/L84935-881TMP.html#c-ECR_62019CJ0638_SK_01-E0001