ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 1. októbra 2020 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Ochrana financných záujmov Európskej únie - Clánok 325 ZFEÚ - Trestné konanie týkajúce sa trestných cinov podvodu s príspevkami ciastocne financovanými z rozpoctu Európskej únie - Vnútrostátne právo, ktoré orgánom státu neumoznuje v rámci trestného konania dosiahnut vrátenie príspevkov z titulu náhrady skody spôsobenej trestnými cinmi" Vo veci C-603/19, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Specializovaného trestného súdu (Slovensko) z 24. júla 2019 a dorucený Súdnemu dvoru 9. augusta 2019, ktorý súvisí s trestným konaním proti: TG, UF, za úcasti: Úradu speciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kosice, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Toplou, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, SÚDNY DVOR (tretia komora) v zlození: predsednícka tretej komory A. Prechal, sudcovia L. S. Rossi, J. Malenovský, F. Biltgen a N. Wahl (spravodajca), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - TG a UF, v zastúpení: M. Král, advokát, - Úrad speciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v zastúpení: J. Palkovic, splnomocnený zástupca, - slovenská vláda, v zastúpení: B. Ricziová a M. Kianicka, splnomocnení zástupcovia, - ceská vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Pavlis a J. Vlácil, splnomocnení zástupcovia, - rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, splnomocnená zástupkyna, - Európska komisia, v zastúpení: J. Baquero Cruz, A. Bouchagiar a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 325 ZFEÚ, clánkov 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie, clánku 38 ods. 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) c. 1260/1999 z 21. júna 1999 o vseobecných ustanoveniach o strukturálnych fondoch ([2]Ú. v. ES L 161, 1999, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31) v spojení s nariadením Komisie (ES) c. 1681/94 z 11. júla 1994 o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených ciastok spät v súvislosti s financovaním strukturálnych politík a o organizácii informacného systému v tejto oblasti ([3]Ú. v. ES L 178, 1994, s. 43; Mim. vyd. 14/001, s. 23), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných cinov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV ([4]Ú. v. EÚ L 315, 2012, s. 57), clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatnovaní clánkov 92 a 93 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci ([5]Ú. v. ES L 142,1998, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 312) v spojení s clánkom 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 [ES] pri pomoci de minimis ([6]Ú. v. ES L 10, 2001, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 138), ako aj Dohovoru vypracovaného na základe clánku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane financných záujmov Európskych spolocenstiev, podpísaného v Bruseli 26. júla 1995 ([7]Ú. v. ES C 316, 1995, s. 49; Mim. vyd. 19/008, s. 57, dalej len "dohovor OFZ") a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poskodzujú financné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva ([8]Ú. v. EÚ L 198, 2017, s. 29). 2 Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania zacatého proti TG a UF (dalej len "obvinení") za skutky, ktoré môzu predstavovat podvod s príspevkami ciastocne financovanými z rozpoctu Európskej únie. Právny rámec Právo únie 3 Podla clánku 38 ods. 1 písm. h) nariadenia c. 1260/1999: "Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednost Komisie za vykonávanie vseobecného rozpoctu Európskych spolocenstiev, clenské státy prevezmú zodpovednost za financnú kontrolu pomoci v prvom stupni. Medzi opatrenia, ktoré na tento úcel prijmú, patria: ... h) spätné získanie vsetkých ciastok stratených následkom zistených nezrovnalostí, a ak je to vhodné, uplatnenie úroku z omeskania." 4 Clánok 1 ods. 1 smernice 2012/29 uvádza: "Úcelom tejto smernice je zaistit, aby sa obetiam trestných cinov poskytli nálezité informácie, podpora a ochrana a aby sa im umoznilo zúcastnit sa na trestnom konaní. ..." 5 Podla clánku 2 ods. 1 písm. a) tejto smernice: "Na úcely tejto smernice sa uplatnujú tieto vymedzenia pojmov: a) 'obet` je: i) fyzická osoba, ktorej bola v priamom dôsledku trestného cinu spôsobená ujma vrátane fyzickej, mentálnej alebo emocionálnej ujmy alebo majetkovej skody; ii) rodinní príslusníci osoby, ktorá v priamom dôsledku trestného cinu zomrela, ktorým bola v dôsledku smrti danej osoby spôsobená ujma". 6 Clánok 2 nariadenia c. 994/98 s názvom "De minimis" vo svojom odseku 1 uvádza: "Komisia môze prostredníctvom nariadenia prijatého v súlade s postupmi stanovenými v clánku 8 tohto nariadenia rozhodnút, ze majúc na zreteli rozvoj a fungovanie spolocného trhu, urcité pomoci nesplnajú vsetky kritériá clánku 92 ods. 1 zmluvy, a sú preto vynaté z postupu oznamovania stanoven[ého] v clánku 93 ods. 3 za predpokladu, ze pomoc poskytnutá tomu istému podniku za dané casové obdobie nepresiahne urcitú pevne stanovenú ciastku." 7 Clánok 2 ods. 2 nariadenia c. 69/2001 stanovoval: "Celková pomoc de minimis poskytnutá ktorémukolvek [tomu istému - neoficiálny preklad] podniku nepresiahne 100000 ECU v priebehu troch rokov. Toto maximum platí bez ohladu na form[u] pomoci alebo sledovan[ý] cie[l]." Slovenské právo 8 Zákon c. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok, v znení uplatnitelnom na spor vo veci samej (dalej len "Trestný poriadok") vo svojom § 46 stanovuje: "(1) Poskodený je osoba, ktorej bolo trestným cinom ublízené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná skoda alebo boli porusené ci ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poskodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadrit, ci súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatnit nárok na náhradu skody, robit návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladat dôkazy, nazerat do spisov a prestudovat ich, zúcastnit sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadrit sa k vykonaným dôkazom, má právo záverecnej reci a právo podávat opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poskodený má právo sa kedykolvek v priebehu trestného konania informovat o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán cinný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento úcel sa poskodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byt zmarený úcel trestného konania. ... (3) Poskodený, ktorý má podla zákona proti obvinenému nárok na náhradu skody, ktorá mu bola spôsobená trestným cinom, je tiez oprávnený navrhnút, aby súd v odsudzujúcom rozsudku ulozil obzalovanému povinnost nahradit túto skodu; návrh musí poskodený uplatnit najneskorsie do skoncenia vysetrovania alebo skráteného vysetrovania. Z návrhu musí byt zrejmé, z akých dôvodov a v akej výske sa nárok na náhradu skody uplatnuje. ..." 9 § 287 ods. 1 tohto poriadku stanovuje: "Ak súd odsudzuje obzalovaného pre trestný cin, ktorým spôsobil inému skodu uvedenú v § 46 ods. 1, ulozí mu spravidla v rozsudku, aby ju poskodenému nahradil, ak bol nárok riadne a vcas uplatnený. Súd ulozí obzalovanému vzdy povinnost nahradit neuhradenú skodu alebo jej neuhradenú cast, ak jej výska je súcastou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obzalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej skody spôsobenej úmyselným násilným trestným cinom podla osobitného zákona, ak skoda nebola dosial uhradená." 10 § 288 ods. 1 uvedeného poriadku znie: "Ak podla výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu skody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu skody vykonat dalsie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predlzilo by ho, súd odkáze poskodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslusným orgánom. ..." 11 Zákon c. 300/2005 Z. z., Trestný zákon, v znení uplatnitelnom na spor vo veci samej, vo svojom § 261 s názvom "Poskodzovanie financných záujmov Európskych spolocenstiev" stanovuje: "(1) Kto pouzije alebo predlozí falsovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo pouzije prostriedky zo vseobecného rozpoctu Európskych spolocenstiev, z rozpoctu spravovaného Európskymi spolocenstvami alebo v zastúpení Európskych spolocenstiev na iný úcel, ako boli pôvodne urcené, a tým umozní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadrzanie prostriedkov z uvedeného rozpoctu, potrestá sa odnatím slobody na sest mesiacov az tri roky. (2) Odnatím slobody na jeden rok az pät rokov sa páchatel potrestá, ak spácha cin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním väcsiu skodu, b) z osobitného motívu, alebo c) závaznejsím spôsobom konania. (3) Odnatím slobody na tri roky az osem rokov sa páchatel potrestá, ak spácha cin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním znacnú skodu. (4) Odnatím slobody na sedem rokov az dvanást rokov sa páchatel potrestá, ak spácha cin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním skodu velkého rozsahu, alebo b) ako clen nebezpecného zoskupenia." 12 Podla § 31 zákona c. 523/2004 Z. z. o rozpoctových pravidlách verejnej správy právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá porusila financnú disciplínu, je povinná vrátit financné prostriedky do rozpoctu, z ktorého boli poskytnuté alebo pouzité, a to vo výske porusenia financnej disciplíny; zároven je povinná zaplatit penále. 13 § 420 ods. 1 zákona c. 40/1964 Zb., Obciansky zákonník, v znení uplatnitelnom na spor vo veci samej, stanovuje: "Kazdý zodpovedá za skodu, ktorú spôsobil porusením právnej povinnosti." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 14 Konanie vo veci samej sa týka trestného konania proti obvineným, dvom fyzickým osobám, za skutky, ktoré môzu predstavovat podvod s príspevkami ciastocne financovanými z rozpoctu Únie. Trestný cin, ktorý je predmetom konania vo veci samej, mal byt spáchaný v rámci dvoch verejných obstarávaní vyhlásených v rokoch 2005 a 2006 Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (Slovensko) na úcely podania ziadostí o príspevky na podporu vytvorenia pracovných miest v mikropodnikoch a vytvorenia pracovných miest pre zdravotne postihnuté osoby v chránených dielnach a na chránených pracoviskách. Na základe prvého verejného obstarávania bol získaný nárok na jednorazový príspevok, zatial co na základe druhého bol získaný nárok na príspevok vo forme refundácie preukázaných nákladov. Tento posledný uvedený príspevok bol financovaný vo výske 75 % z Európskeho sociálneho fondu. 15 V období od mája 2005 do marca 2006 obvinení zalozili 19 obchodných spolocností, v ktorých prevzali úlohy spolocníkov a konatelov. Devät z týchto spolocností príspevky nezískalo. Zvysných desat naopak malo získat príspevky v celkovej výske 750613,79 eura, z ktorých 654588,34 eura bolo skutocne vyplatených, a z toho 279272,18 eura pochádzalo z rozpoctu Únie. 16 Po vyplatení predmetných príspevkov obvinení previedli svoje podiely v dotknutých spolocnostiach na tretiu osobu a uvedené spolocnosti následne skoncili akúkolvek cinnost. V case zacatia trestného konania proti nim sa majetok spolocnosti uz nenachádzal v priestoroch týchto spolocností, ktoré boli ex offo vymazané z obchodného registra. 17 Pocas obdobia vyplácania predmetných príspevkov dotknuté obchodné spolocnosti zamestnávali spolu 107 zdravotne postihnutých osôb, voci ktorým si riadne splnili svoje povinnosti v oblasti miezd a príspevkov na sociálne zabezpecenie. Práca týchto zamestnancov vsak neprispela k cielom uvedeným v ziadostiach o príspevky. Podla znaleckého posudku islo o fiktívnu prácu. 18 Obvinení spravovali dotknuté spolocnosti centralizovane z jednej z nich, ktorá mala sídlo v Kosiciach (Slovensko) na rovnakej adrese ako trvalé bydlisko obvinených. V kazdej z týchto spolocností si obvinení vymenovali jedného zamestnanca na pracovné miesto riaditela. 19 Vnútrostátny súd uvádza, ze predmetom obzaloby sú len spolocnosti, ktorým bol skutocne priznaný a vyplatený príspevok, teda spolu desat spolocností. 20 Trestné stíhanie bolo zacaté proti obvineným ako spolocníkom a konatelom týchto spolocností na základe obzaloby podanej Úradom speciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (dalej len "úrad speciálneho prokurátora"). Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré boli poskodené v konaní vo veci samej, pozadovali pocas vysetrovania od obvinených náhradu skody vo výske skutocne vyplatených príspevkov. 21 Vnútrostátny súd sa vsak domnieva, ze vzhladom na judikatúru Najvyssieho súdu Slovenskej republiky mu § 46 Trestného poriadku neumoznuje v rámci trestného konania rozhodnút o práve státnych orgánov na náhradu skody. Dna 29. novembra 2017 totiz trestnoprávne kolégium Najvyssieho súdu Slovenskej republiky vydalo stanovisko, v ktorom uviedlo, ze "[m]ajetkové nároky státu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslusný správny orgán postupom podla Danového poriadku vrátane nároku, ktorý vyplýva z danovníkom neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, majú administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu... Tieto nároky nie sú nárokom na náhradu skody, ktorý je mozné uplatnit v trestom konaní [v súlade s § 46 ods. 3 Trestného poriadku]... Je teda vylúcené prekrývanie, teda konflikt pôsobnosti orgánov (správneho orgánu a súdu), resp. duplicita v rozhodovaní o tom istom nároku". Najvyssí súd Slovenskej republiky tiez spresnil, ze tieto právne vety sa primerane pouzijú aj "na akýkolvek iný majetkový nárok, ktorý nie je podla svojho hmotnoprávneho podkladu (teda právneho predpisu upravujúceho taký nárok) nárokom na náhradu skody alebo tzv. morálnej skody". 22 Najvyssí súd Slovenskej republiky následne uplatnil túto judikatúru v trestných konaniach týkajúcich sa trestných cinov poskodzovania financných záujmov Únie a subvencného podvodu. Vnútrostátny súd teda predpokladá, ze ju uplatní aj v prípade odvolania proti svojmu rozsudku vo veci samej. 23 Vnútrostátny súd uvádza, ze uplatnenie tejto judikatúry vo veci samej by mohlo mat za následok, ze by sa stát nemohol domáhat náhrady skody spôsobenej podvodmi. Správne konanie spomínané v judikatúre Najvyssieho súdu Slovenskej republiky totiz môze smerovat len voci príjemcovi predmetného príspevku. Vo veci samej vsak ide o obchodné spolocnosti, ktoré uz nevlastnia ziadne aktíva a ktoré dokonca boli vymazané z obchodného registra. Takéto konanie teda nemôze umoznit vymáhanie neoprávnene vyplatených príspevkov. Naopak, podanie zaloby o náhradu skody v rámci trestného konania zacatého proti fyzickým osobám, v tomto prípade spolocníkom a konatelom týchto obchodných spolocností, by mohlo viest k náhrade skody, ktorej sa domáha stát. 24 Okrem tejto otázky sa vnútrostátny súd pýta, ci je potrebné posúdit pomoc de minimis poskytnutú vo forme príspevkov individuálne pre kazdú spolocnost, alebo celkovo z dôvodu ich centralizovaného riadenia. Napokon sa pýta, ci v prejednávanej veci treba za skodu povazovat celú sumu neoprávnene získaného príspevku alebo ci z nej treba odpocítat náklady, ktoré síce vznikli úplne zákonne, ale výlucne s cielom zatajit podvod, oddialit jeho odhalenie a získat tak celú priznanú sumu. 25 Za týchto okolností Specializovaný trestný súd (Slovensko), ktorý sa domnieval, ze vo veci samej je potrebný výklad práva Únie, rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Je smernica 2012/29... v rozsahu práv (najmä právo na aktívnu úcast poskodeného v trestnom konaní a právo na náhradu skody v trestnom konaní), ktoré zo svojej povahy nepatria iba fyzickej osobe ako cítiacej bytosti, aplikovatelná aj na právnické osoby a stát, resp. státne orgány, ak im vnútrostátne právne predpisy priznávajú postavenie poskodeného v trestnom konaní? 2. Je v súlade s clánkom 17 a clánkom 47 Charty základných práv, clánkom 325 [ZFEÚ] a clánkom 38 ods. 1 písm. h) nariadenia... c. 1260/1999... v spojení s nariadením... c. 1681/94... taká právna úprava a rozhodovacia prax, podla ktorej si stát nemôze v trestnom konaní uplatnovat náhradu skody spôsobenej mu podvodným konaním obvineného, ktoré má za následok spreneveru prostriedkov z rozpoctu... Únie a kedy podla § 256 odsek 3 Trestného poriadku nemôze ani podat opravný prostriedok proti uzneseniu, ktorým súd rozhodne, ze stát alebo príslusný státny orgán sa ako poskodený s nárokom na náhradu skody na hlavné pojednávanie nepripústa a nemá k dispozícii ani iný typ konania, v ktorom by sa mohol voci obvinenému domáhat svojho nároku, v dôsledku coho ani nemozno zaistit jeho nárok na náhradu skody na majetku a majetkových právach obvineného podla § 50 Trestného poriadku a nárok sa tak stáva de facto nevymozitelným? 3. Má sa pojem 'ten istý podnik` podla clánku 2 nariadenia c. 994/98... v spojení s clánkom 2 ods. 2 nariadenia... c. 69/2001... vykladat len formálne v tom zmysle, ze rozhodujúcim kritériom je, ci sa podla vnútrostátneho právneho poriadku jedná len o subjekty so samostatnou právnou subjektivitou, a teda státnu pomoc do výsky 100000 eur mozno poskytnút kazdej takejto spolocnosti, alebo je rozhodujúci faktický spôsob fungovania a riadenia týchto spolocností vzájomne prepojených tými istými osobami, akoby islo o systém pobociek riadených z jednej centrálnej spolocnosti, hoci podla vnútrostátnej právnej úpravy majú tieto spolocnosti samostatnú právnu subjektivitu, a takéto spolocnosti treba povazovat za 'ten istý podnik` a poskytnút mu státnu pomoc ako celku do výsky 100000 eur len raz? 4. Má sa pod pojmom 'skoda` na úcely [dohovoru OFZ alebo smernice 2017/1371] rozumiet len tá cast neoprávnene získaných financných prostriedkov, ktorá priamo súvisí s podvodným konaním, alebo aj skutocne realizované a pravdivo dokladované náklady a pouzitie príspevku, ak z dokazovania vyplynie, ze ich vynalozenie bolo nevyhnutné na úcely zamaskovania podvodného konania, oddialenia odhalenia podvodného konania a získania celého objemu priznanej státnej pomoci?" O prejudiciálnych otázkach O prípustnosti tretej a stvrtej otázky 26 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je konanie, ktoré upravuje clánok 267 ZFEÚ, nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriesenie sporu, ktorý tieto súdy prejednávajú (pozri najmä rozsudok z 27. novembra 2012, Pringle, [9]C-370/12, [10]EU:C:2012:756, bod [11]83 a citovanú judikatúru). 27 V rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi zakotvenej v clánku 267 ZFEÚ prinálezí výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorému bol spor predlozený a ktorý musí prevziat zodpovednost za vydávané súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnost prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby mohol vydat svoj rozsudok, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Súdny dvor je preto v zásade povinný rozhodnút, ked sa predlozené otázky týkajú výkladu práva Únie [rozsudok z 25. júla 2018, AY (Zatykac - Svedok), [12]C-268/17, [13]EU:C:2018:602, bod [14]24 a citovaná judikatúra]. 28 Z toho vyplýva, ze pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie polozených vnútrostátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednost a ktorých správnost Súdnemu dvoru neprinálezí preverovat, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môze odmietnut rozhodnút o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podanom vnútrostátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislost s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocné zodpovedanie polozených otázok [rozsudok z 25. júla 2018, AY (Zatykac - Svedok), [15]C-268/17, [16]EU:C:2018:602, bod [17]25 a citovaná judikatúra]. 29 Vzhladom na uvedené, kedze rozhodnutie vnútrostátneho súdu slúzi ako základ pre konanie na Súdnom dvore, je nevyhnutné, aby vnútrostátny súd v tomto rozhodnutí výslovne uviedol skutkový a právny rámec, do ktorého zapadá spor vo veci samej, a aby aspon v minimálnej miere objasnil dôvody výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad ziada, ako aj súvislost medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnou právnou úpravou, ktorá sa vztahuje na spor, o ktorom rozhoduje (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., [18]C-320/90 az C-322/90, [19]EU:C:1993:26, bod [20]6, ako aj z 9. marca 2017, Milkova, [21]C-406/15, [22]EU:C:2017:198, bod [23]73). 30 Tieto kumulatívne poziadavky týkajúce sa obsahu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v clánku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a tiez sa odzrkadlujú najmä v Odporúcaniach [Súdneho dvora Európskej únie] pre vnútrostátne súdy pri podávaní návrhov na zacatie prejudiciálnych konaní ([24]Ú. v. EÚ C 257, 2018, s. 1). Bod 15 tretia zarázka týchto odporúcaní uvádza, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania musí obsahovat "uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútrostátny súd rozhodol polozit otázku o výklade alebo platnosti urcitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútrostátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatnitelnou vo vnútrostátnom konaní". 31 Vo svetle týchto zásad musí Súdny dvor preskúmat prípustnost tretej a stvrtej otázky. O tretej otázke 32 Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ako vykladat pojem "ten istý podnik" uvedený v clánku 2 nariadenia c. 994/98 v spojení s clánkom 2 ods. 2 nariadenia c. 69/2001 s cielom posúdit existenciu prípadného obchádzania práva uplatnitelného na státnu pomoc v spore vo veci samej. 33 Slovenská vláda sa domnieva, ze tretia otázka je neprípustná, pretoze zjavne nesúvisí s predmetom konania vo veci samej. Úrad speciálneho prokurátora tvrdí, ze táto otázka je neprípustná z dôvodu, ze je hypotetická a nedôvodná. 34 V prejednávanej veci je cielom sporu vo veci samej rozhodnút o prípadnej trestnej zodpovednosti obvinených osôb za trestné ciny a prípadne o povinnosti týchto osôb nahradit skodu spôsobenú státu, ak sa uzná ich zodpovednost. 35 V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vsak nie sú uvedené dôvody, pre ktoré sa vnútrostátny súd domnieva, ze výklad pojmu "ten istý podnik" uvedeného v clánku 2 nariadenia c. 994/98 v spojení s clánkom 2 ods. 2 nariadenia c. 69/2001 je nevyhnutný na vyriesenie sporu, ktorý prejednáva. 36 Tretia otázka je v dôsledku toho neprípustná. O stvrtej otázke 37 Svojou stvrtou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci pojem "skoda" v zmysle dohovoru OFZ a smernice 2017/1371 musí zahrnat skutocne vynalozené a riadne odôvodnené náklady, ako aj pouzitie financného príspevku, ak sa preukáze, ze boli nevyhnutné na utajenie podvodného konania, oddialenie odhalenia podvodu a získanie celej dotknutej státnej pomoci. 38 Slovenská vláda tvrdí, ze táto otázka je neprípustná, kedze návrh na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje skutkové a právne okolnosti, ktoré by Súdnemu dvoru umoznili poskytnút uzitocnú odpoved na túto otázku. 39 Úrad speciálneho prokurátora, ako aj Komisia bez toho, aby výslovne vzniesli námietku neprípustnosti, zdôraznujú, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa netýka ziadneho konkrétneho ustanovenia dohovoru OFZ ani smernice 2017/1371. 40 V tejto súvislosti treba uviest, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu nespresnuje, ktoré vnútrostátne ustanovenia sú uplatnitelné na spor vo veci samej, neuvádza ani dôvody výberu noriem práva Únie, o ktorých výklad vnútrostátny súd ziada, ani dôvod, pre ktorý by odpoved na stvrtú otázku mohla mat vplyv na riesenie tohto sporu. 41 Vnútrostátny súd teda tým, ze v podstate poziadal Súdny dvor, aby definoval pojem "skoda" vzhladom na dohovor OFZ, v ktorom sa tento pojem nespomína, alebo vzhladom na smernicu 2017/1371, ktorá sa na spor vo veci samej neuplatnuje, pretoze bola prijatá az po tom, ako doslo k dotknutým skutkom, pricom neodkázal na nijaké vnútrostátne ustanovenie ani neposkytol informácie o spôsobe, akým chce pouzit túto odpoved, neposkytol Súdnemu dvoru potrebné skutkové a právne okolnosti, ktoré by mu umoznili uzitocne odpovedat na polozené otázky. 42 V dôsledku toho je stvrtá otázka neprípustná. O veci O prvej otázke 43 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 2 ods. 1 smernice 2012/29 vykladat v tom zmysle, ze táto smernica sa uplatnuje aj na právnické osoby a stát v rozsahu, v akom im vnútrostátne právo priznáva postavenie "poskodeného" v rámci trestného konania. 44 V tejto súvislosti treba uviest, ze v súlade s jej clánkom 1 ods. 1 je cielom smernice 2012/29 poskytnút urcité záruky obetiam trestných cinov. Clánok 2 ods. 1 tejto smernice definuje ako "obet" v zmysle uvedeného clánku 1 jednak fyzickú osobu, ktorej bola v priamom dôsledku trestného cinu spôsobená ujma vrátane fyzickej, mentálnej alebo emocionálnej ujmy alebo majetkovej skody, a jednak rodinných príslusníkov osoby, ktorá v priamom dôsledku trestného cinu zomrela, ktorým bola v dôsledku smrti danej osoby spôsobená ujma. 45 Takéto znenie zjavne neumoznuje zahrnút právnické osoby do pôsobnosti tejto smernice. 46 Na prvú otázku treba preto odpovedat tak, ze clánok 2 ods. 1 smernice 2012/29 sa má vykladat v tom zmysle, ze táto smernica sa neuplatnuje na právnické osoby ani na stát, aj ked im vnútrostátne právo priznáva postavenie poskodeného v rámci trestného konania. O druhej otázke 47 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 325 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze bráni ustanoveniam vnútrostátneho práva, ako sú vykladané vo vnútrostátnej judikatúre, podla ktorých si stát nemôze v trestnom konaní uplatnovat náhradu skody, ktorá mu bola spôsobená podvodným konaním obvinenej osoby, ktorého dôsledkom je sprenevera financných prostriedkov z rozpoctu Únie, a v rámci tohto trestného konania nemá k dispozícii nijaké iné konanie, ktoré by mu umoznovalo uplatnit si svoj nárok proti obvinenej osobe. 48 Na úvod treba pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora clánok 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ ukladá clenským státom povinnost bojovat proti protiprávnym konaniam poskodzujúcim financné záujmy Únie prostredníctvom odstrasujúcich a úcinných opatrení a osobitne im ukladá povinnost prijat rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poskodzujúcich financné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poskodzujúcich ich vlastné financné záujmy (rozsudok z 26. februára 2013, Ĺkerberg Fransson, [25]C-617/10, [26]EU:C:2013:105, bod [27]26 a citovaná judikatúra). 49 V tejto súvislosti Súdny dvor uz rozhodol, ze clenské státy majú slobodu výberu, pokial ide o uplatnitelné sankcie, ktoré môzu mat formu správnych sankcií, trestných sankcií alebo kombinácie oboch sankcií, pricom spresnil, ze v prípadoch závazného podvodu môzu byt trestné sankcie nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2015, Taricco a i., [28]C-105/14, [29]EU:C:2015:555, bod [30]39). 50 Clenské státy majú teda povinnost dosiahnut presne vymedzený výsledok, pricom táto povinnost nie je viazaná ziadnou podmienkou, pokial ide o uplatnenie pravidla, ktoré stanovuje clánok 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ. Tieto ustanovenia tak majú podla zásady prednosti práva Únie vo vztahu k vnútrostátnemu právu clenských státov za následok stratu uplatnitelnosti, z dôvodu samotného ich vstupu do platnosti, kazdého ustanovenia existujúcej vnútrostátnej právnej úpravy, ktoré je s nimi v rozpore (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2015, Taricco a i., [31]C-105/14, [32]EU:C:2015:555, body [33]51 a [34]52). 51 V prejednávanej veci sa vnútrostátny súd konkrétne pýta na zlucitelnost povinností vyplývajúcich z clánku 325 ZFEÚ s vnútrostátnymi pravidlami trestného konania, ako sú vykladané vo vnútrostátnej judikatúre, ktoré v takej veci, o akú ide vo veci samej, neumoznujú priznat státu právo na náhradu skody ako poskodenému v rámci trestného konania. 52 Vnútrostátny súd vsak uvádza, ze stát by mohol vymáhat neoprávnene vyplatené prostriedky tým, ze zacne správne konanie pre porusenie financnej disciplíny v zmysle § 31 zákona c. 523/2004 Z. z. o rozpoctových pravidlách verejnej správy. Vysvetluje, ze v súlade s týmto ustanovením udelenie alebo pouzitie verejných prostriedkov na iné úcely, ako sú tie, ktoré boli stanovené pre tieto fondy, predstavuje porusenie financnej disciplíny. Podla vnútrostátneho súdu vsak správne konanie umoznuje pozadovat vrátenie neoprávnene vyplateného financného príspevku len vo vztahu k formálnemu príjemcovi príspevku, teda v prejednávanej veci vo vztahu k právnickým osobám. 53 Slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach uvádza, ze podla vnútrostátneho práva má stát okrem toho moznost podat obcianskoprávnu zalobu, ktorá mu umoznuje nielen vyvodit obcianskoprávnu zodpovednost právnickej osoby, ktorá je príjemcom neoprávnene vyplatených príspevkov, ale tiez získat následne po odsúdení v trestnom konaní náhradu spôsobenej skody od takto odsúdenej fyzickej osoby. 54 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 325 ods. 1 ZFEÚ clenské státy na úcely boja proti protiprávnym konaniam poskodzujúcim financné záujmy Únie prijmú odstrasujúce, úcinné a rovnocenné opatrenia ako opatrenia prijaté na vnútrostátnej úrovni na boj proti podvodom poskodzujúcim záujmy dotknutého clenského státu. 55 Ako zdôraznila Komisia, clenské státy sú najmä povinné prijat úcinné opatrenia umoznujúce vymáhat sumy, ktoré boli neoprávnene vyplatené príjemcovi príspevku, ktorý bol ciastocne financovaný z rozpoctu Únie. Naopak, clánok 325 ZFEÚ neukladá clenským státom ziadnu inú povinnost nez tú, ktorá sa týka úcinnosti opatrení, pokial ide o postup, ktorý má umoznit dospiet k takému výsledku, takze clenské státy majú v tejto súvislosti urcitú mieru volnej úvahy s výhradou dodrzania zásady ekvivalencie. 56 V tejto súvislosti treba na úvod uviest, ze koexistencia odlisných prostriedkov nápravy, ktoré sledujú odlisné a vlastné ciele v správnom, obcianskom alebo trestnom práve, nemôze sama osebe ohrozit úcinnost boja proti podvodom, ktoré poskodzujú financné záujmy Únie, pokial vnútrostátna právna úprava ako celok umoznuje vymáhanie neoprávnene vyplatených príspevkov z rozpoctu Únie. 57 V prejednávanej veci sa vnútrostátny súd konkrétne pýta na dodrziavanie povinnosti efektivity stanovenej v clánku 325 ZFEÚ v prípade, ze státu nie je priznané právo na náhradu skody ako poskodenému v rámci trestného konania a správne konanie umoznuje vymáhat neoprávnene vyplatený financný príspevok len od právnickej osoby, ktorá je príjemcom tohto príspevku. 58 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze ako vyplýva z bodu 56 tohto rozsudku, nepriznanie práva na náhradu skody státu ako poskodenému v rámci trestného konania nemôze byt samo osebe v rozpore s povinnostami vyplývajúcimi z clánku 325 ZFEÚ. 59 Hoci totiz trestné sankcie môzu byt nevyhnutné na to, aby sa clenským státom umoznilo úcinným a odstrasujúcim spôsobom bojovat proti urcitým prípadom závazných podvodov (rozsudky z 8. septembra 2015, Taricco a i., [35]C-105/14, [36]EU:C:2015:555, bod [37]39, ako aj z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B., [38]C-42/17, [39]EU:C:2017:936, bod [40]34), takéto sankcie sa vyzadujú na zabezpecenie odstrasujúcej povahy vnútrostátneho práva a ich cielom nie je umoznit vrátenie neoprávnených platieb. 60 Na druhej strane z bodu 56 tohto rozsudku vyplýva, ze existencia úcinného prostriedku nápravy poskodenia financných záujmov Únie v právnom poriadku dotknutého clenského státu, ci uz v rámci trestného, správneho, alebo obcianskoprávneho konania, postacuje na splnenie povinnosti efektivity, ktorú ukladá clánok 325 ZFEÚ, pokial tento prostriedok umoznuje vymáhat neoprávnene vyplatené príspevky a trestné sankcie umoznujú bojovat proti prípadom závazných podvodov. 61 O taký prípad ide v prejednávanej veci, kedze - co musí overit vnútrostátny súd - stát má podla uplatnitelného vnútrostátneho práva moznost zacat jednak správne konanie, ktoré mu umoznuje dosiahnut vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov od právnickej osoby, ktorej boli poskytnuté, a jednak obcianskoprávne konanie smerujúce nielen k vyvodeniu obcianskoprávnej zodpovednosti právnickej osoby, ktorá je príjemcom neoprávnene vyplatených príspevkov, ale aj k získaniu náhrady spôsobenej skody od odsúdenej fyzickej osoby následne po odsúdení v trestnom konaní. 62 V dôsledku toho treba na druhú otázku odpovedat tak, ze clánok 325 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni ustanoveniam vnútrostátneho práva, ako sa vykladajú vo vnútrostátnej judikatúre, podla ktorých si stát nemôze v trestnom konaní uplatnovat náhradu skody, ktorá mu bola spôsobená podvodným konaním obvinenej osoby, ktoré má za následok spreneveru financných prostriedkov z rozpoctu Únie, a v rámci tohto trestného konania nemá k dispozícii nijaké iné konanie, ktoré by mu umoznovalo uplatnit si svoj nárok proti obvinenej osobe, pokial, co musí overit vnútrostátny súd, vnútrostátna právna úprava stanovuje úcinné konania umoznujúce vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov z rozpoctu Únie. O trovách 63 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol: 1. Clánok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných cinov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, sa má vykladat v tom zmysle, ze táto smernica sa neuplatnuje na právnické osoby ani na stát, aj ked im vnútrostátne právo priznáva postavenie poskodeného v rámci trestného konania. 2. Clánok 325 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni ustanoveniam vnútrostátneho práva, ako sa vykladajú vo vnútrostátnej judikatúre, podla ktorých si stát nemôze v trestnom konaní uplatnovat náhradu skody, ktorá mu bola spôsobená podvodným konaním obvinenej osoby, ktoré má za následok spreneveru financných prostriedkov z rozpoctu Európskej únie, a v rámci tohto trestného konania nemá k dispozícii nijaké iné konanie, ktoré by mu umoznovalo uplatnit si svoj nárok proti obvinenej osobe, pokial, co musí overit vnútrostátny súd, vnútrostátna právna úprava stanovuje úcinné konania umoznujúce vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov z rozpoctu Európskej únie. Podpisy __________________________________________________________________ ( [41]*1 ) Jazyk konania: slovencina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX0dd7j5/L85865-2204TMP.html#t-ECR_62019CJ0603_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:161:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:178:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:315:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:142:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:010:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:316:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:198:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A756&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A756 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A756&anchor=#point83 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A602&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A602 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A602&anchor=#point24 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A602&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A602 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A602&anchor=#point25 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A26&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A26 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A26&anchor=#point6 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A198&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A198 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A198&anchor=#point73 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2018:257:TOC 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&anchor=#point26 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555&anchor=#point39 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555&anchor=#point51 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555&anchor=#point52 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555&anchor=#point39 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936&anchor=#point34 41. file:///tmp/lynxXXXX0dd7j5/L85865-2204TMP.html#c-ECR_62019CJ0603_SK_01-E0001