ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 16. marca 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Státna pomoc - Madarská dan z obratu súvisiaceho s reklamou - Prvky urcenia referencného systému - Progresívna struktúra sadzieb - Prechodné ustanovenie o ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát - Existencia selektívnej výhody - Dôkazné bremeno" Vo veci C-596/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 6. augusta 2019, Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka, P.-J. Loewenthal a K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Madarsko, v zastúpení: M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia, zalobca v prvostupnovom konaní, Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda K. Lenaerts, podpredsednícka R. Silva de Lapuerta, predsedovia komôr J.-C. Bonichot (spravodajca), A. Arabadziev, E. Regan, A. Kumin a N. Wahl, sudcovia M. Safjan, D. Sváby, S. Rodin, F. Biltgen, K. Jürimäe, C. Lycourgos, P. G. Xuereb a N. Jääskinen, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. septembra 2020, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 15. októbra 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia svojím odvolaním podáva návrh na zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 27. júna 2019, Madarsko/Komisia ([2]T-20/17, dalej len napadnutý rozsudok, [3]EU:T:2019:448), ktorým Vseobecný súd zrusil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/329 zo 4. novembra 2016 o státnej pomoci SA.39235 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú poskytla Madarská republika vo veci zdanenia obratu z reklamy ([4]Ú. v. EÚ L 49, 2017, s. 36, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Okolnosti predchádzajúce sporu boli vymedzené Vseobecným súdom v bodoch 1 az 32 napadnutého rozsudku. Mozno ich zhrnút takto. 3 Madarsko 11. júna 2014 prijalo zákon c. XXII z roku 2014 o dani z reklamy (dalej len "zákon o dani z reklamy"). Zákon, ktorý nadobudol úcinnost 15. augusta 2014, zaviedol novú osobitnú dan s progresívnymi danovými pásmami z príjmov spojených so sírením reklamy v Madarsku (dalej len "predmetné danové opatrenie"). Pocas preskúmania zákona o dani z reklamy, ktoré vykonala Komisia v rámci kontroly státnej pomoci, madarské orgány potvrdili, ze táto dan má za ciel podporit zásadu danovej proporcionality. 4 Podla tohto zákona ktokolvek, kto síri reklamu, podlieha predmetnému danovému opatreniu. Tejto poslednej uvedenej dani tak podliehajú hospodárske subjekty, ktoré uverejnujú reklamu, akými sú tlac, audiovizuálne médiá alebo prevádzkovatelia reklamných plôch, s výnimkou inzerentov, t. j. komplementárov reklamných oznamov, a reklamných agentúr, ktoré sú sprostredkovatelmi medzi inzerentmi a síritelmi. Základom predmetného danového opatrenia je cistý obrat za úctovný rok vytvorený sírením reklamy. Vyberá sa popri existujúcich daniach zatazujúcich podniky, najmä dani z príjmov právnických osôb. Jeho územná pôsobnost sa vztahuje na Madarsko. 5 Sadzobník predmetného danového opatrenia bol definovaný takto: - 0 % za cast obratu nizsieho ako 0,5 miliardy madarských forintov (HUF) (priblizne 1400000 eur), - 1 % za cast obratu od 0,5 do 5 miliárd HUF (priblizne 14 miliónov eur), - 10 % za cast obratu od 5 do 10 miliárd HUF (priblizne 28 miliónov eur), - 20 % za cast obratu od 10 do 15 miliárd HUF (priblizne 42 miliónov eur), - 30 % za cast obratu od 15 do 20 miliárd HUF (priblizne 56 miliónov eur) a - 40 % za cast obratu nad touto poslednou uvedenou sumou, pricom táto sadzba dane sa od 1. januára 2015 zvýsila na 50 %. 6 Zákon o dani z reklamy tiez stanovoval, ze zdanitelné osoby, ktorých zisk pred zdanením za zdanovacie obdobie 2013 bol nulový, alebo ktoré vykázali stratu, si môzu zo základu dane za rok 2014 odpocítat 50 % strát prenesených z predchádzajúcich zdanitelných období (dalej len "mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát"). 7 Rozhodnutím z 12. marca 2015 zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, kedze sa domnievala, ze progresívna struktúra predmetného danového opatrenia a mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát predstavujú státnu pomoc. V tomto rozhodnutí Komisia uviedla, ze progresívna struktúra dane zavádza rozlisovanie medzi podnikmi s vysokými príjmami z reklamy, teda väcsími podnikmi, a podnikmi s nizsími príjmami z reklamy, teda malými podnikmi. Podla tejto institúcie predmetné danové opatrenie poskytovalo selektívnu výhodu týmto posledným uvedeným podnikom. Komisia sa tiez domnievala, ze mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát obsahoval selektívnu výhodu predstavujúcu státnu pomoc. 8 Komisia tým istým rozhodnutím vydala madarským orgánom príkaz na pozastavenie predmetného danového opatrenia na základe clánku 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([5]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 9 V nadväznosti na to Madarsko zmenilo toto opatrenie zákonom c. LXII z roku 2015, prijatým 4. júna 2015 (dalej len "zákon z roku 2015"). Progresívny sadzobník predmetného danového opatrenia pozostávajúci zo siestich danových sadzieb s pásmami od 0 % do 50 % bol nahradený sadzobníkom, ktorý je uvedený nizsie, zlozeným z dvoch danových sadzieb: - 0 % za cast obratu nizsiu ako 100 miliónov HUF (priblizne 280000 eur), - 5,3 % za cast obratu nad touto poslednou uvedenou sumou. 10 Dna 4. novembra 2016 Komisia ukoncila konanie vo veci formálneho zistovania prijatím sporného rozhodnutia. 11 V clánku 1 tohto rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze progresívna struktúra predmetného danového opatrenia, a to aj v znení vyplývajúcom zo zákona z roku 2015, ako aj mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát, predstavovali státnu pomoc. Podla Komisie bola táto pomoc zavedená protiprávne v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ a navyse bola nezlucitelná s vnútorným trhom vzhladom na clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. Podla clánku 4 sporného rozhodnutia Komisia nariadila Madarsku vymáhat od príjemcov pomoc, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom. 12 Z tohto dôvodu mali madarské orgány od podnikov, ktoré mali pocas obdobia odo dna nadobudnutia úcinnosti zákona o dani z reklamy príjmy z reklamy, bud do okamihu zrusenia predmetného danového opatrenia, alebo do jeho nahradenia rezimom plne zlucitelným s právom Únie v oblasti státnej pomoci, vymáhat sumy zodpovedajúce rozdielu jednak medzi sumou dane, ktorú by tieto podniky mali zaplatit na základe uplatnovania referencného systému spocívajúceho v danovom rezime s jednotnou sadzbou vo výske 5,3 %, pokial by sa madarské orgány nerozhodli pre inú sadzbu, a jednak sumou dane, ktorú uz uvedené podniky zaplatili alebo mali zaplatit. V prípade kladného rozdielu medzi týmito dvomi sumami sa má príslusná ciastka vymáhat spolu s úrokmi vypocítanými odo dna splatnosti dane. 13 Komisia vsak uviedla, ze vymáhanie by nemuselo byt potrebné, keby Madarsko zrusilo predmetné danové opatrenie so spätnou úcinnostou odo dna nadobudnutia jeho úcinnosti. Neskôr, napr. od roku 2017, by Madarsko mohlo zaviest danový systém, ktorý nie je progresívny a nerozlisuje medzi hospodárskymi subjektmi podliehajúcimi dani. 14 Komisia sa v podstate domnievala, ze predmetné danové opatrenie treba kvalifikovat ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z nasledujúcich dôvodov. 15 Pokial ide o pripísatelnost predmetného danového opatrenia státu a jeho financovanie zo státnych prostriedkov, Komisia uviedla, ze z dôvodu prijatia zákona o dani z reklamy sa Madarsko vzdalo prostriedkov, ktoré by malo vybrat od podnikov, ktorých obrat súvisiaci s príjmami z reklamy je nízky, teda od malých podnikov, ak by podliehali rovnakej danovej povinnosti ako podniky, ktorých obrat súvisiaci s príjmami z reklamy je vyssí, teda od väcsích podnikov. 16 Komisia v súvislosti s existenciou výhody pripomenula, ze opatrenia, ktoré zmiernujú zátaz, ktorú za bezných okolností znásajú podniky, poskytujú ako kazdé reálne príspevky výhodu. V prejednávanej veci zdanenie podstatne nizsou sadzbou dane zmiernilo náklady, ktoré podniky s nizsím obratom znásajú v porovnaní s podnikmi s vyssím obratom, a preto predstavuje výhodu pre mensie podniky oproti väcsím podnikom. 17 Komisia dodala, ze mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát tiez predstavuje výhodu, pretoze vedie k znízeniu danového zatazenia podnikov disponujúcich prenesenými stratami, ktoré v roku 2013 nevytvorili zisk, v porovnaní s danovým zatazením ostatných podnikov, ktoré tento mechanizmus nemohli vyuzit. 18 V rámci preskúmania selektívnej povahy predmetného danového opatrenia Komisia najprv uviedla, ze referencný systém, z ktorého treba vychádzat, zodpovedá systému osobitnej dane z obratu pochádzajúceho zo sírenia reklamy. Podla Komisie vsak súcastou tohto referencného systému nemohla byt progresívna struktúra sadzieb dane z príjmov z reklamy. Na to, aby sa na tento systém mohlo prihliadat tak, ze sám osebe nepredstavuje státnu pomoc, uviedla, ze musí splnat dve podmienky, to znamená, ze musí byt zalozený na jednotnej sadzbe pre vsetky príjmy z reklamy a na druhej strane nesmie obsahovat prvok, ktorý by urcitým podnikom mohol poskytovat selektívnu výhodu. 19 Komisia dalej dospela k záveru, ze progresívna struktúra zdanovania tým, ze nemá za následok len medzné sadzby, ale aj priemerné sadzby dane, ktoré sa lísia medzi podnikmi, predstavuje v prejednávanej veci odchýlku z referencného systému, ktorý pozostáva z dane z reklamy s jednotnou sadzbou, ktorej podliehajú vsetky hospodárske subjekty síriace reklamu v Madarsku. 20 Okrem toho sa táto institúcia domnievala, ze mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát, ktorý bol vyhradený podnikom, ktoré v priebehu roka 2013 nedosiahli zisk, tiez predstavuje odchýlku od referencného systému vyznacujúceho sa zdanením na základe obratu. V tomto rámci nemôzu byt podla Komisie náklady zatazujúce podniky odpocítané zo základu dane, na rozdiel od toho, ako sa postupuje v oblasti zdanovania ziskov. Tento mechanizmus teda zavádza svojvolné rozlisovanie medzi dvomi skupinami podnikov, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii, a to na jednej strane medzi podnikmi, ktoré vykázali straty prenesené z predchádzajúcich zdanovacích období a v zdanovacom období 2013 nedosiahli zisk, a na druhej strane medzi podnikmi, ktoré boli v tomto zdanovacom období ziskové. Moznost ciastocného odpocítania strát existujúcich v case prijatia zákona o dani z reklamy je nevyhnutne selektívna, kedze zvýhodnuje podniky s výraznými prenásanými stratami, najmä z dôvodu ich nahromadenia za predchádzajúce roky. 21 Komisia sa napokon domnievala, ze zákon o dani z reklamy, zmenený zákonom z roku 2015, zaviedol zdanenie zalozené na rovnakých zásadách a vykazoval rovnaké znaky ako jeho pôvodné znenie. Na základe toho dospela k záveru, ze zdanenie vyplývajúce z takto zmeneného zákona má znaky zhodné s tými, ktoré pôvodne viedli k identifikácii státnej pomoci. 22 Dna 16. mája 2017 Madarsko prijalo zákon c. XLVII z roku 2017, ktorým sa mení zákon o dani z reklamy. Tento zákon v podstate retroaktívne zrusil predmetné danové opatrenie. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 23 Madarsko podalo 16. januára 2017 zalobu proti spornému rozhodnutiu. Samostatným podaním podaným v ten istý den podalo návrh na odklad výkonu rozhodnutia, ktorý bol zamietnutý uznesením predsedu Vseobecného súdu z 23. marca 2017, Madarsko/Komisia ([6]T-20/17 R, neuverejnené, [7]EU:T:2017:203). 24 Rozhodnutím z 30. mája 2017 predseda deviatej komory Vseobecného súdu povolil vstup Polskej republiky ako vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Madarska podaných proti spornému rozhodnutiu. 25 Madarsko na podporu svojej zaloby uviedlo tri zalobné dôvody zalozené po prvé na tom, ze predmetné danové opatrenie bolo nesprávne kvalifikované ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, po druhé na porusení povinnosti odôvodnenia a po tretie na zneuzití právomoci. 26 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vyhovel prvému z týchto zalobných dôvodov, ked rozhodol, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze predmetné danové opatrenie a mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát predstavovali selektívne výhody. Z tohto dôvodu zrusil sporné rozhodnutie bez toho, aby rozhodol o ostatných zalobných dôvodoch. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 27 Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - rozhodol s konecnou platnostou o spore a zamietol druhý a tretí zalobný dôvod, ktorý Madarsko uviedlo proti spornému rozhodnutiu, a ulozil mu povinnost nahradit trovy konania, a - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na rozhodnutie o zalobných dôvodoch, ktoré neboli preskúmané na prvom stupni. 28 Madarsko, ktoré vo svojich návrhoch podporuje Polská republika, navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako nedôvodné a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 29 Komisia na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol, ze progresívna struktúra predmetného danového opatrenia neviedla k selektívnej výhode 30 Svojím prvým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze rozhodol, ze progresívna struktúra predmetného danového opatrenia nevedie k selektívnej výhode v prospech podnikov dosahujúcich nízky obrat zo sírenia reklamy, porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. Podla tejto institúcie sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení kazdej z troch etáp analýzy selektívnosti tohto opatrenia. V tejto súvislosti sa Komisia na úvod domnieva, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze progresívna struktúra dane bola súcastou referencného systému, vzhladom na ktorý bolo potrebné posúdit selektívnost predmetného danového opatrenia. Dalej tvrdí, ze Vseobecný súd nemohol preskúmat porovnatelnost podnikov podliehajúcich uvedenému opatreniu s prihliadnutím na iný nez danový ciel tohto opatrenia. Komisia napokon tvrdí, ze v rámci analýzy odôvodnenia toho istého opatrenia Vseobecný súd nesprávne stanovil ciel, a to ciel prerozdelenia, ktorý nie je nevyhnutne spojený s uvedeným opatrením. 31 Madarsko a Polská republika túto argumentáciu odmietajú. 32 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásahy clenských státov v oblastiach, ktoré neboli harmonizované v práve Únie, nie sú vylúcené z pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa kontroly státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [8]C-182/03 a C-217/03, [9]EU:C:2006:416, bod [10]81). Clenské státy sa teda musia zdrzat prijatia akéhokolvek danového opatrenia, ktoré by mohlo predstavovat státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. 33 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze kvalifikácia vnútrostátneho opatrenia ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyzaduje, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah státu alebo o zásah zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri najmä rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [11]C-20/15 P a C-21/15 P, [12]EU:C:2016:981, bod [13]53 a citovanú judikatúru). 34 Pokial ide o podmienku selektívnosti výhody, ktorá je podstatou kvalifikácie opatrenia ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je ako jediná predmetom napadnutia zo strany Komisie v rámci tohto odvolania, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze táto podmienka predpokladá zistenie, ci v rámci danej právnej úpravy je dotknuté vnútrostátne opatrenie také, ze zvýhodnuje "urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru" pred inými, ktorí sa vzhladom na ciel sledovaný uvedenou úpravou nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii a sú tak vystavení odlisnému zaobchádzaniu, ktoré v podstate mozno kvalifikovat ako diskriminacné (rozsudok z 19. decembra 2018, A-Brauerei, [14]C-374/17, [15]EU:C:2018:1024, bod [16]35 a citovaná judikatúra). 35 Okrem toho, ak je predmetné opatrenie koncipované ako schéma pomoci, a nie ako individuálna pomoc, úlohou Komisie je preukázat, ze hoci toto opatrenie poskytuje výhodu so vseobecnou pôsobnostou, majú z neho prospech iba urcité podniky alebo urcité odvetvia cinností (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 30. júna 2016, Taliansko/Komisia, [17]C-270/15 P, [18]EU:C:2016:489, bod [19]49). 36 Pokial ide konkrétne o vnútrostátne opatrenia, ktoré poskytujú danovú výhodu, je potrebné pripomenút, ze opatrenie takejto povahy, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, môze príjemcom zabezpecovat selektívnu výhodu a predstavuje tak "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Za státnu pomoc sa tak povazuje najmä pomoc, ktorá znizuje náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktorá, hoci nie je subvenciou v úzkom zmysle slova, má z tohto dôvodu rovnakú povahu a rovnaké úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [20]C-387/92, [21]EU:C:1994:100, body [22]13 a [23]14, ako aj z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [24]C-106/09 P a C-107/09 P, [25]EU:C:2011:732, body [26]71 a [27]72). Naopak, danová výhoda, ktorá vyplýva zo vseobecného opatrenia, ktoré sa uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty bez rozdielu, nepredstavuje takúto pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2018, A-Brauerei, [28]C-374/17, [29]EU:C:2018:1024, bod [30]23 a citovanú judikatúru). 37 Komisia musí v tomto kontexte na úcely kvalifikácie vnútrostátneho danového opatrenia ako "selektívneho" v prvom rade identifikovat referencný systém, teda "obvyklý" danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe, a v druhom rade preukázat, ze predmetné danové opatrenie sa odchyluje od tohto referencného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2018, A-Brauerei, [31]C-374/17, [32]EU:C:2018:1024, bod [33]36 a citovanú judikatúru). 38 Pojem "státna pomoc" vsak nezahrna opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú vzhladom na ciel sledovaný dotknutou vnútrostátnou právnou úpravou v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, a preto sú a priori selektívne, ak sa clenskému státu podarí preukázat, ze toto rozlisovanie je odôvodnené v tom zmysle, ze vyplýva z povahy alebo struktúry systému, ktorého sú tieto opatrenia súcastou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, [34]C-159/01, [35]EU:C:2004:246, body [36]42 a [37]43; z 29. marca 2012, 3M Italia, [38]C-417/10, [39]EU:C:2012:184, bod [40]40, ako aj z 19. decembra 2018, A-Brauerei, [41]C-374/17, [42]EU:C:2018:1024, bod [43]44). 39 Práve so zretelom na tieto úvahy je potrebné preskúmat, ci v prejednávanej veci Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, tak ako ho vykladá Súdny dvor, ked v podstate rozhodol, ze Komisia nepreukázala, ze progresívna struktúra predmetného danového opatrenia spôsobuje poskytnutie selektívnej výhody "urcitým podnikom alebo výrobe urcitých druhov tovaru". 40 V prvej casti svojho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze jej vytýkal posúdenie prípadnej existencie selektívnej výhody z hladiska nesprávneho referencného systému, a tým, ze konstatoval, ze progresívne danové sadzby stanovené madarským zákonodarcom tvoria neoddelitelnú súcast tohto referencného systému, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 41 Podla Komisie selektívna výhoda spôsobená predmetným danovým opatrením nespocíva v existencii oslobodenia na základe casti obratu dosiahnutého v urcitej výske, pretoze vsetky dotknuté podniky vyuzívajú toto oslobodenie pre cast ich obratu, ktorá nepresahuje strop zodpovedajúci pásmu obratu oslobodenému od dane, ale v rozdielnej priemernej sadzbe dane, ktorá je dôsledkom progresívnej struktúry sadzieb. Tento rozdiel zvýhodnuje podniky s nízkym obratom tým, ze neodôvodnene znizuje danové zatazenie týchto podnikov v porovnaní s danovým zatazením ostatných podnikov v rámci referencného systému, pricom tento systém podla Komisie spocíva v dani z obratu s jednotnou sadzbou dane vo výske 5,3 %. Zdanenie progresívnou sadzbou sa teda neodlisuje od situácie, v ktorej je skupina zdanitelných osôb zdanovaná danou sadzbou, a iná skupina zdanitelných osôb druhou sadzbou, co sa rovná rozdielnemu zaobchádzaniu s porovnatelnými podnikmi. 42 Preto teda vzniká najprv otázka, ci, ako tvrdí Komisia, progresívna struktúra sadzieb stanovená predmetným danovým opatrením mala byt vylúcená z referencného systému, vzhladom na ktorý treba posúdit, ci mozno preukázat existenciu selektívnej výhody, alebo ci, ako rozhodol Vseobecný súd v bodoch 78 az 83 napadnutého rozsudku, je naopak jeho neoddelitelnou súcastou. 43 V oblasti základných slobôd vnútorného trhu Súdny dvor rozhodol, ze clenské státy môzu za súcasného stavu harmonizácie danového práva Únie zaviest danový systém, ktorý povazujú za najvhodnejsí, takze uplatnenie progresívneho zdanovania patrí do volnej úvahy kazdého clenského státu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, [44]C-75/18, [45]EU:C:2020:139, bod [46]49, a Tesco-Global Áruházak, [47]C-323/18, [48]EU:C:2020:140, bod [49]69, ako aj citovanú judikatúru). Toto tvrdenie platí aj v oblasti státnej pomoci (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED, [50]C-233/16, [51]EU:C:2018:280, bod [52]50 a citovanú judikatúru). 44 Z toho vyplýva, ze okrem oblastí, v ktorých je danové právo Únie predmetom harmonizácie, urcenie charakteristík kazdej dane patrí do volnej úvahy clenských státov pri dodrzaní ich danovej autonómie, pricom táto právomoc sa musí v kazdom prípade vykonávat v súlade s právom Únie. To platí najmä pre výber sadzby dane, ktorá môze byt proporcionálna alebo progresívna, ale aj pri urcení jej vymeriavacieho základu a zdanitelnej udalosti. 45 Tieto podstatné charakteristiky teda v zásade definujú referencný systém alebo "obvyklý" danový rezim, z hladiska ktorého treba v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 37 tohto rozsudku posudzovat podmienku týkajúcu sa selektívnosti. 46 V tejto súvislosti treba spresnit, ze právo Únie v oblasti státnej pomoci v zásade nebráni tomu, aby sa clenské státy rozhodli pre progresívne sadzby dane, ktoré majú zohladnit platobnú schopnost zdanitelných osôb. Skutocnost, ze uplatnenie progresívneho zdanenia je v praxi beznejsie v oblasti zdanovania fyzických osôb, neznamená, ze by bolo zakázané vyuzit tento spôsob zdanenia aj na úcely zohladnenia platobnej schopnosti právnických osôb, najmä podnikov. 47 Právo Únie teda nebráni tomu, aby progresívne zdanenie bolo zalozené na obrate, a to ani v prípade, ze nie je urcené na kompenzáciu nepriaznivých úcinkov, ktoré by mohli vzniknút v dôsledku cinnosti podliehajúcej dani. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, totiz výska obratu vo vseobecnosti predstavuje neutrálne rozlisovacie kritérium a zároven relevantný ukazovatel platobnej schopnosti zdanitelných osôb (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, [53]C-75/18, [54]EU:C:2020:139, bod [55]50, a Tesco-Global Áruházak, [56]C-323/18, [57]EU:C:2020:140, bod [58]70). Zo ziadneho pravidla ani zo ziadnej zásady práva Únie, a to aj vrátane oblasti státnej pomoci, nevyplýva, ze uplatnenie progresívnych sadzieb je vyhradené len pre zdanenie zisku. Okrem toho, rovnako ako obrat, samotný zisk je len ukazovatelom týkajúcim sa platobnej schopnosti. Okolnost, ze predstavuje, ako sa domnieva Komisia, relevantnejsí alebo presnejsí ukazovatel nez obrat, je v oblasti státnej pomoci irelevantná, kedze cielom práva Únie v tejto oblasti je len zrusenie selektívnych výhod, z ktorých môzu mat prospech urcité podniky na úkor iných podnikov, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej situácii. To isté platí pre existenciu prípadnej situácie dvojitého ekonomického zdanenia, ktorá súvisí s kumuláciou zdanenia obratu a zdanenia zisku. 48 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze charakteristiky predstavujúce dan, ktorej súcastou sú progresívne danové sadzby, v zásade tvoria referencný systém alebo "obvyklý" danový systém na úcely analýzy podmienky selektívnosti. Napriek tomu nie je vylúcené, ze tieto charakteristiky môzu v urcitých prípadoch odhalit zjavne diskriminacný prvok, co vsak musí preukázat Komisia. 49 Rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([59]C-106/09 P a C-107/09 P, [60]EU:C:2011:732), nespochybnuje predchádzajúce úvahy. Naopak, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 47 az 52 svojich návrhov, vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, bol danový systém vytvorený na základe zjavne diskriminacných parametrov urcených na obchádzanie práva Únie v oblasti státnej pomoci. Práve táto skutocnost sa v tejto veci prejavila vo volbe danových kritérií zvýhodnujúcich niektoré offshores spolocnosti, ktorá sa javila ako nekoherentná vzhladom na ciel vytvorit vseobecné zdanenie, ktoré zatazuje vsetky podniky, na ktorý poukazoval dotknutý zákonodarca. 50 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 3 az 6 a 9 tohto rozsudku, madarský zákonodarca zákonom o dani z reklamy zaviedol predmetné danové opatrenie spocívajúce v osobitnej dani s progresívnymi danovými pásmami, a to na základe príjmov spojených so sírením reklamy v Madarsku, ktorá sa uplatnuje na vsetky podniky. Sadzobník tejto dane, ktorý má na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, povahu priamej dane, bol zmenený zákonom z roku 2015, ale jej charakteristiky zostali nezmenené. Komisia nepreukázala, ze tieto charakteristiky prijaté madarským zákonodarcom na základe volnej úvahy, ktorou disponuje v rámci svojej danovej autonómie, boli vytvorené zjavne diskriminacným spôsobom s cielom obíst poziadavky vyplývajúce z práva Únie v oblasti státnej pomoci. Za týchto podmienok sa progresívna struktúra sadzieb predmetného danového opatrenia mala povazovat za inherentnú referencnému systému alebo "obvyklému" danovému rezimu, vzhladom na ktorý sa mala posúdit existencia selektívnej výhody v prejednávanej veci. 51 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 78 az 83 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nesprávne vychádzala z neúplného a fiktívneho referencného systému, ked sa domnievala, ze progresívna sadzba predmetného danového opatrenia nebola súcastou referencného systému, vzhladom na ktorý treba posúdit selektívnu povahu tohto opatrenia. Z toho vyplýva, ze prvú cast prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 52 Vzhladom na to, ze pochybenie pri urcení referencného systému má nevyhnutne vplyv na celú analýzu podmienky týkajúcej sa selektívnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v likvidácii)/Komisia, [61]C-203/16 P, [62]EU:C:2018:505, bod [63]107], nie je potrebné rozhodnút o druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu. 53 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod musí byt teda v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol, ze mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát nevedie k selektívnej výhode 54 Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát, ktorý umoznuje podnikom, ktorých zisk pred zdanením za zdanovacie obdobie 2013 bol nulový alebo ktoré vykázali stratu, odpocítat 50 % prenesených strát z vymeriavacieho základu predmetného danového opatrenia za rok 2014, nemá povahu selektívnej výhody. Tým, ze tak urobil, nezohladnil dosah rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([64]C-106/09 P a C-107/09 P, [65]EU:C:2011:732, bod [66]97). 55 Madarsko a Polská republika túto argumentáciu odmietajú. 56 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako v zásade vyplýva z bodu 36 tohto rozsudku, danová výhoda vyplývajúca zo vseobecného opatrenia, ktoré sa uplatnuje bez rozdielu na vsetky hospodárske subjekty, nemá povahu "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 57 Ako bolo uvedené v bodoch 34 az 38 tohto rozsudku, na úcely preukázania selektívnej povahy dotknutého opatrenia treba vzhladom na danový rezim identifikovaný ako referencný systém alebo "obvyklý" danový rezim overit, ci toto opatrenie rozlisuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný dotknutou vnútrostátnou právnou úpravou nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, pricom toto rozlisovanie je odôvodnené povahou a struktúrou tejto právnej úpravy. 58 Z toho najmä vyplýva, ze skutocnost, ze len zdanitelné osoby, ktoré splnajú podmienky uplatnenia opatrenia, môzu mat z neho prospech, sama osebe este nepreukazuje selektívnu povahu tohto opatrenia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [67]C-20/15 P a C-21/15 P, [68]EU:C:2016:981, bod [69]59). Selektívnu povahu opatrenia nemozno vyvodit ani zo samotnej skutocnosti, ze má prechodnú povahu, kedze rozhodnutie casovo obmedzit jeho uplatnovanie s cielom zabezpecit postupný prechod zo starej na novú danovú právnu úpravu patrí do volnej úvahy clenských státov pripomenutej v bode 44 tohto rozsudku. 59 V prejednávanej veci madarský zákonodarca tým, ze zaviedol mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát, zamýslal zmiernit danové zatazenie hospodársky najzranitelnejsích podnikov v prvom roku, v ktorom budú podliehat predmetnému danovému opatreniu, a to o to viac, ze toto opatrenie bolo zavedené v priebehu roka. Vzhladom na to, ze tento mechanizmus bol od zaciatku navrhovaný ako prechodný, nemozno ho povazovat za súcast referencného systému alebo "obvyklého" danového rezimu, vzhladom na ktorý treba posúdit jeho selektívnu povahu, aj keby predstavoval pravidlo na urcenie základu dane. 60 Treba teda preskúmat, ci mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát zavádza rozdielne zaobchádzanie medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný zákonom o dani z reklamy nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 61 V tejto súvislosti tento mechanizmus zavádza rozlisovanie jednak medzi podnikmi, ktoré mohli preniest straty z predchádzajúcich zdanovacích období, pokial v zdanovacom období 2013 nedosiahli zisk, a jednak podnikmi, ktoré dosiahli zisk za toto posledné uvedené obdobie, pricom iba prvé podniky si môzu odpocítat tieto straty prenesené na úcely výpoctu základu predmetného danového opatrenia za rok 2014. 62 Vzhladom na ciel prerozdelovania sledovaný madarským zákonodarcom prijatím zákona o dani z reklamy, o ktorom svedcí progresívna struktúra predmetného danového opatrenia, sa tieto dve kategórie podnikov nenachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Rozhodnutie, ze základ dane sa vyjadrí v závislosti od obratu, totiz neznamená, ze by prijatie prechodného opatrenia zohladnujúceho zisk bolo nekoherentné s týmto cielom, kedze tento ciel tiez predstavuje, ako to navyse tvrdí aj Komisia v inej casti svojej argumentácie, neutrálny a zároven relevantný, hoci relatívny ukazovatel platobnej schopnosti podnikov. 63 Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 109 svojich návrhov a ako rozhodol Vseobecný súd v bode 122 napadnutého rozsudku, kritérium týkajúce sa neexistencie ziskov za zdanovacie obdobie 2013 je v tejto súvislosti objektívne, pretoze dotknuté podniky majú ku dnu nadobudnutia úcinnosti zákona o dani z reklamy z tohto hladiska v priebehu roka 2014 nizsiu platobnú schopnost nez iné podniky. 64 Madarský zákonodarca preto mohol bez toho, aby porusil právo Únie v oblasti státnej pomoci, v prvom roku uplatnovania tohto zákona kombinovat mieru platobnej schopnosti vyplývajúcu zo sumy obratu s ustanovením umoznujúcim zohladnit straty prenesené podnikmi, ktoré v zdanovacom období 2013 nedosiahli zisk. 65 Okolnost, ze podniky, ktoré môzu vyuzit mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát, boli uz identifikovatelné v case, ked bolo predmetné danové opatrenie zavedené, nemôze sama osebe spochybnit tento záver. 66 Napokon nemozno prijat argumentáciu Komisie, podla ktorej Vseobecný súd v bodoch 119 az 122 napadnutého rozsudku nezohladnil dosah rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([70]C-106/09 P a C-107/09 P, [71]EU:C:2011:732), ked rozhodol, ze madarské orgány prijatím mechanizmu ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát zaviedli rozlisovanie zalozené na objektívnom a náhodnom kritériu, ktoré nevedie k ziadnej selektívnosti. 67 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bodoch 77 az 83 tohto posledného uvedeného rozsudku Súdny dvor najmä rozhodol, ze danové opatrenia stanovujúce podmienku spojenú so zohladnením zisku dosiahnutého zdanitelnou osobou nemozno len na základe tejto skutocnosti povazovat za selektívne, kedze takýto zisk je dôsledkom náhodnej udalosti, ci dotknutý subjekt je pocas zdanovacieho obdobia málo alebo naopak velmi ziskový. Ako v podstate Vseobecný súd rozhodol v bode 120 napadnutého rozsudku, pokial bolo toto odôvodnenie prijaté v kontexte veci, v ktorej bol vymeriavací základ predmetných danových opatrení zalozený na iných kritériách, nez je zisk, akými sú napríklad pocet zamestnancov a vyuzívanie obchodných priestorov, uplatní sa aj v situácii, ze je dotknutá danová výhoda rovnako ako v prejednávanej veci zalozená na znízení vymeriavacieho základu spocívajúceho v obrate, s prihliadnutím na neexistenciu zisku pocas daného zdanovacieho obdobia, ako aj na existenciu prenesených strát, a zodpovedá teda samotnému cielu prerozdelovania, ktorý sleduje právna úprava, v ktorej je táto výhoda uvedená a ktorá vychádza z platobnej schopnosti podnikov, ktoré sú zdanitelnými osobami. 68 Z toho vyplýva, ako Vseobecný súd správne rozhodol v bodoch 117 az 123 napadnutého rozsudku, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze mechanizmus ciastocnej odpocítatelnosti prenesených strát zavádza selektívnu výhodu predstavujúcu státnu pomoc v prospech podnikov, ktorých zisk pred zdanením za zdanovacie obdobie 2013 bol nulový alebo ktoré vykázali stratu a disponovali prenesenými stratami. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, v tejto súvislosti nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze rozhodol ultra petita. Druhý odvolací dôvod sa teda musí zamietnut ako nedôvodný. 69 Kedze oba odvolacie dôvody uvedené Komisiou na podporu jej odvolania musia byt zamietnuté, musí sa odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 70 Podla clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Madarsko navrhlo ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. 71 Clánok 184 ods. 4 rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak vedlajsí úcastník konania v prvom stupni, ktorý sa zúcastnil na písomnej alebo ústnej casti konania pred Súdnym dvorom, sám nepodal odvolanie, Súdny dvor môze rozhodnút, ze tento vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Polská republika, ktorá bola v prejednávanej veci vedlajsím úcastníkom prvostupnového konania, sa zúcastnila na písomnej a ústnej casti konania pred Súdnym dvorom. Kedze Polská republika vstúpila do konania na podporu návrhov Madarska a navrhla ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v likvidácii)/Komisia, [72]C-203/16 P, [73]EU:C:2018:505, body [74]113 a [75]114]. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania, vrátane trov konania, ktoré vynalozila Polská republika. Podpisy __________________________________________________________________ ( [76]*1 ) Jazyk konania: madarcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXIHNe9e/L85493-3803TMP.html#t-ECR_62019CJ0596_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A448&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A448 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:049:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A203&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A203 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&anchor=#point81 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point53 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&anchor=#point35 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&anchor=#point49 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&anchor=#point13 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&anchor=#point14 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point71 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point72 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&anchor=#point23 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&anchor=#point36 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&anchor=#point42 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&anchor=#point43 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&anchor=#point40 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&anchor=#point44 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&anchor=#point49 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140&anchor=#point69 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&anchor=#point50 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&anchor=#point50 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140&anchor=#point70 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&anchor=#point107 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point97 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point59 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&anchor=#point113 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&anchor=#point114 76. file:///tmp/lynxXXXXIHNe9e/L85493-3803TMP.html#c-ECR_62019CJ0596_SK_01-E0001