ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 16. marca 2021 ( [1]*1 ) [Znenie opravené uznesením z 13. apríla 2021] "Odvolanie - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Státna pomoc - Polská dan v oblasti maloobchodného predaja - Clánok 108 ods. 2 ZFEÚ - Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania - Prvky urcenia referencného systému - Progresívna struktúra sadzieb - Existencia selektívnej výhody - Dôkazné bremeno" Vo veci C-562/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. júla 2019, Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann, P.-J. Loewenthal a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: [Opravené uznesením z 13. apríla 2021] Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna, M. Rzotkiewicz a M. Szydl/o, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Madarsko, v zastúpení: M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda K. Lenaerts, podpredsednícka R. Silva de Lapuerta, predsedovia komôr J.-C. Bonichot (spravodajca), A. Arabadziev, E. Regan, A. Kumin a N. Wahl, sudcovia M. Safjan, D. Sváby, S. Rodin, F. Biltgen, K. Jürimäe, C. Lycourgos, P. G. Xuereb a N. Jääskinen, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. septembra 2020, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 15. októbra 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia svojím odvolaním podáva návrh na zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. mája 2019, Polsko/Komisia (T-836/16 a T-624/17, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2019:338), ktorým Vseobecný súd zrusil jednak rozhodnutie Komisie C(2016) 5596 final z 19. septembra 2016 týkajúce sa opatrenia SA.44351 (2016/C) (ex 2016/NN) - Polsko - Polská dan v oblasti maloobchodného predaja, ktorým sa zacalo konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ so zretelom na toto opatrenie a ktoré od Polskej republiky vyzaduje pozastavit progresívnu sadzbu v oblasti maloobchodného predaja (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania"), a jednak rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/160 z 30. júna 2017 o státnej pomoci SA.44351 (2016/C) (ex 2016/NN), ktorú poskytlo Polsko vo veci dane v maloobchodnom sektore ([3]Ú. v. EÚ L 29, 2018, s. 38, dalej len "záporné rozhodnutie") (dalej len spolocne "sporné rozhodnutia"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Okolnosti predchádzajúce sporu boli vymedzené Vseobecným súdom v bodoch 1 az 16 napadnutého rozsudku. Mozno ich zhrnút takto. 3 Na zaciatku roku 2016 polská vláda zvazovala zaviest novú dan v oblasti maloobchodného predaja tovaru, ktorej základom je obrat a ktorá je progresívna. 4 Komisia, ktorá bola informovaná o tomto zámere, zaslala polským orgánom ziadost o informácie, v ktorej uviedla, ze progresívne sadzby dane z obratu fakticky súvisia s velkostou podniku a nie s jeho ziskovostou, takze spôsobujú diskrimináciu medzi podnikmi a môzu spôsobit vázne narusenia trhu. Podla tejto institúcie tieto sadzby zavádzajú rozdielne zaobchádzanie medzi podnikmi, a preto by sa mali povazovat za selektívne. Kedze sa domnievala, ze vsetky podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ boli splnené, dospela k záveru, ze uvedené sadzby predstavujú "státnu pomoc" v zmysle tohto ustanovenia. 5 Dna 6. júla 2016 Polská republika prijala zákon o dani v oblasti maloobchodného predaja, ktorý sa týka maloobchodného predaja tovaru spotrebitelovi, fyzickej osobe, a ktorý nadobudol úcinnost 1. septembra 2016 (dalej len "predmetné danové opatrenie"). Osoby povinné platit túto dan sú vsetci maloobchodníci bez ohladu na ich právne postavenie a jej základ tvorí mesacný obrat prevysujúci 17 miliónov polských zlotých (PLN) (priblizne 3750 00 eur). Jej sadzba je nulová do výsky mesacného obratu rovnajúceho sa tejto sume, potom predstavuje 0,8 % za pásmo mesacného obratu medzi 17 a 170 miliónmi PLN (priblizne 37500000 eur) a 1,4 % v prípade pásma mesacného obratu presahujúceho túto poslednú uvedenú sumu. 6 Komisia prijala 19. septembra 2016 rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Týmto rozhodnutím nielen vyzvala polské orgány na predlozenie pripomienok, ale na základe clánku 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) im aj ulozila povinnost bezodkladne pozastavit "uplatnovanie progresívnej sadzby [predmetného danového opatrenia] do [prijatia] rozhodnutia o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom". Vzhladom na toto rozhodnutie Polská republika pozastavila uplatnovanie predmetného danového opatrenia. 7 Dna 30. júna 2017 Komisia ukoncila konanie vo veci formálneho zistovania prijatím záporného rozhodnutia. V podstate sa domnievala, ze predmetné danové opatrenie predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom a ze bolo vykonané protiprávne, takze polské orgány musia s konecnou platnostou zrusit vsetky pozastavené platby v nadväznosti na rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Vzhladom na to, ze predmetné danové opatrenie sa v skutocnosti nevykonávalo, nebolo potrebné pristúpit k akémukolvek vymáhaniu prvkov pomoci od príjemcov. 8 Komisia v sporných rozhodnutiach v podstate odôvodnila kvalifikáciu predmetného danového opatrenia ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nasledujúcim spôsobom. 9 Pokial ide o pripísatelnost tohto opatrenia státu a jeho financovanie zo státnych prostriedkov, Komisia sa domnievala, ze Polská republika sa tým, ze si zvolila progresívnu dan z obratu, vzdala casti danových príjmov, ktoré by získala, ak by vsetky podniky boli zdanené rovnakou priemernou efektívnou sadzbou. Predmetné danové opatrenie tak vedie k prevodu státnych prostriedkov v prospech urcitých podnikov. 10 Komisia v súvislosti s existenciou výhody pripomenula, ze opatrenia, ktoré zmiernujú zátaz, ktorú za bezných okolností znásajú podniky, poskytujú ako kazdé reálne príspevky výhodu. Uviedla, ze s podnikmi s nízkym obratom sa z dôvodu uplatnenia predmetného danového opatrenia zaobchádza z danového hladiska výhodnejsie nez s inými podnikmi, ktoré sú subjektmi povinnými platit túto dan. Priemerná sadzba dane podnikov s nízkym obratom, ktorá je nula alebo nizsia v porovnaní s vyssou priemernou sadzbou dane podnikov s vyssím obratom, totiz zvýhodnuje prvé uvedené podniky. 11 Na základe preskúmania podmienky týkajúcej sa selektivity, ktorá má urcit, ci predmetné danové opatrenie môze neoprávnene zvýhodnovat urcité podniky, sa Komisia domnievala, ze relevantný referencný danový systém tvorí dan v oblasti maloobchodného predaja, a to aj v prípade podnikov s obratom nizsím ako 17 miliónov PLN (priblizne 3750000 eur), ale bez uplatnenia progresívnej struktúry zdanenia. Kedze táto progresívna struktúra zdanenia vedie nielen k medzným danovým sadzbám dane, ale aj k rozdielnym priemerným sadzbám dane medzi podnikmi, predstavuje výnimku z tohto referencného systému, o ktorom sa predpokladá, ze má len jednu sadzbu dane. 12 Táto výnimka vsak nie je odôvodnená povahou alebo vseobecnou struktúrou uvedeného referencného systému. Podla názoru Komisie taký úcel prerozdelenia, ktorý uvádzajú polské orgány, nie je totiz koherentný s volbou dane zalozenej na obrate, ktorá podniky zatazuje iba podla objemu ich cinnosti, nie vsak podla ich nákladov, ziskovosti, platobnej schopnosti alebo mozností, z ktorých môzu mat podla týchto orgánov prospech iba velké podniky. 13 Napokon vzhladom na to, ze polské orgány uviedli, ze progresívna struktúra zdanenia umoznuje zachovanie malých obchodníkov voci obchodným retazcom, Komisia v tom videla dôkaz toho, ze sa tieto orgány snazia ovplyvnit struktúru hospodárskej sútaze na trhu. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 14 Dna 30. novembra 2016 Polská republika podala na Vseobecný súd zalobu o neplatnost rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (vec T-836/16). Rozhodnutím predsedu deviatej komory Vseobecného súdu z 27. apríla 2017 bol Madarsku povolený vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi konania na podporu návrhov Polskej republiky. 15 Dna 13. septembra 2017 Polská republika podala na Vseobecný súd druhú zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia záporného rozhodnutia (vec T-624/17). Rozhodnutím predsedu deviatej komory Vseobecného súdu z 12. januára 2018 bol Madarsku opät povolený vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi konania na podporu návrhov Polskej republiky v rámci tejto druhej zaloby. 16 Uznesením Vseobecného súdu zo 4. júla 2018 boli veci T-836/16 a T-624/17 v súlade s clánkom 68 jeho rokovacieho poriadku spojené na úcely ústnej casti konania. 17 Polská republika na podporu svojej zaloby proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (vec T-836/16) uviedla styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na tom, ze predmetné danové opatrenie bolo nesprávne kvalifikované ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, druhý a tretí zalobný dôvod na tom, ze príkaz na pozastavenie pomoci vydaný Komisiou porusuje clánok 13 ods. 1 nariadenia 2015/1589, ako aj zásadu proporcionality, a stvrtý zalobný dôvod zalozený na tom, ze odôvodnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania je nesprávne a zároven nedostatocné. 18 Polská republika na podporu svojej zaloby proti zápornému rozhodnutiu (vec T-624/17) uviedla dva zalobné dôvody zalozené po prvé na tom, ze predmetné danové opatrenie bolo nesprávne kvalifikované ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a po druhé na tom, ze odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla na odôvodnenie tohto rozhodnutia, je nesprávne a zároven nedostatocné. 19 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vyhovel prvému zalobnému dôvodu predlozenému Polskou republikou vo veci T-624/17, ked rozhodol, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze zavedenie progresívnej dane z obratu vytvorenej maloobchodným predajom tovaru vedie k selektívnej výhode. Vseobecný súd tiez vyhovel stvrtému zalobnému dôvodu, ktorý uviedla Polská republika vo veci T-836/16, pricom rozhodol, ze Komisia nemohla predbezne kvalifikovat predmetné danové opatrenie ako novú pomoc bez toho, aby vychádzala z existencie legitímnych pochybností vyplývajúcich v tejto súvislosti z informácií obsiahnutých v spise. V dôsledku toho zrusil sporné rozhodnutia, vrátane príkazu na pozastavenie predmetného danového opatrenia spolu s rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania bez toho, aby sa vyjadril k ostatným zalobným dôvodom, ktoré mu boli predlozené. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 20 Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - rozhodol s konecnou platnostou o spore a zamietol zalobné dôvody, ktoré Polská republika uviedla na prvom stupni proti sporným rozhodnutiam, a ulozil jej povinnost nahradit trovy konania a - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na rozhodnutie o zalobných dôvodoch, ktoré neboli preskúmané na prvom stupni. 21 Polská republika navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako nedôvodné a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 22 Madarsko, ktoré podporuje návrhy Polskej republiky, navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako nedôvodné. O odvolaní 23 Komisia na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 24 Svojím prvým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze rozhodol, ze progresívna struktúra predmetného danového opatrenia nevedie k selektívnej výhode v prospech podnikov dosahujúcich nízky obrat z maloobchodného predaja tovaru, porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. Podla tejto institúcie sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení kazdej z troch etáp analýzy selektívnosti tohto opatrenia. V tejto súvislosti sa Komisia na úvod domnieva, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze progresívna struktúra dane bola súcastou referencného systému, vzhladom na ktorý bolo potrebné posúdit selektívnost predmetného danového opatrenia. Dalej tvrdí, ze Vseobecný súd nemohol preskúmat porovnatelnost podnikov podliehajúcich uvedenému opatreniu s prihliadnutím na iný nez danový ciel tohto opatrenia. Komisia napokon tvrdí, ze v rámci analýzy odôvodnenia toho istého opatrenia Vseobecný súd nesprávne stanovil ciel, a to ciel prerozdelenia, ktorý nie je nevyhnutne spojený s uvedeným opatrením. 25 Polská republika a Madarsko túto argumentáciu odmietajú. 26 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásahy clenských státov v oblastiach, ktoré neboli harmonizované v práve Únie, nie sú vylúcené z pôsobnosti ustanovení Zmluvy týkajúcich sa kontroly státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [5]C-182/03 a C-217/03, [6]EU:C:2006:416, bod [7]81). Clenské státy sa teda musia zdrzat prijatia akéhokolvek danového opatrenia, ktoré by mohlo predstavovat státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. 27 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze kvalifikácia vnútrostátneho opatrenia ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah státu alebo o zásah zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri najmä rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [8]C-20/15 P a C-21/15 P, [9]EU:C:2016:981, bod [10]53 a citovanú judikatúru). 28 Pokial ide o podmienku selektívnosti výhody, ktorá je podstatou kvalifikácie opatrenia ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je ako jediná predmetom napadnutia zo strany Komisie v rámci prvého dôvodu tohto odvolania, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze táto podmienka predpokladá zistenie, ci v rámci danej právnej úpravy je dotknuté vnútrostátne opatrenie také, ze zvýhodnuje "urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru" pred inými, ktorí sa vzhladom na ciel sledovaný uvedenou úpravou nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii a sú tak vystavení odlisnému zaobchádzaniu, ktoré v podstate mozno kvalifikovat ako diskriminacné (rozsudok z 19. decembra 2018, A-Brauerei, [11]C-374/17, [12]EU:C:2018:1024, bod [13]35 a citovaná judikatúra). 29 Okrem toho, ak je predmetné opatrenie koncipované ako schéma pomoci, a nie ako individuálna pomoc, úlohou Komisie je preukázat, ze hoci toto opatrenie poskytuje výhodu so vseobecnou pôsobnostou, majú z neho prospech iba urcité podniky alebo urcité odvetvia cinností (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 30. júna 2016, Belgicko/Komisia, [14]C-270/15 P, [15]EU:C:2016:489, bod [16]49). 30 Pokial ide konkrétne o vnútrostátne opatrenia, ktoré poskytujú danovú výhodu, je potrebné pripomenút, ze opatrenie takejto povahy, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, môze príjemcom zabezpecovat selektívnu výhodu a predstavuje tak státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Za státnu pomoc sa tak povazuje najmä pomoc, ktorá znizuje náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktorá, hoci nie je subvenciou v úzkom zmysle slova, má z tohto dôvodu rovnakú povahu a rovnaké úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [17]C-387/92, [18]EU:C:1994:100, body [19]13 a [20]14, ako aj z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [21]C-106/09 P a C-107/09 P, [22]EU:C:2011:732, body [23]71 a [24]72). Naopak, danová výhoda, ktorá vyplýva zo vseobecného opatrenia, ktoré sa uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty bez rozdielu, nepredstavuje takúto pomoc v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2018, A-Brauerei, [25]C-374/17, [26]EU:C:2018:1024, bod [27]23 a citovanú judikatúru). 31 Komisia musí v tomto kontexte na úcely kvalifikácie vnútrostátneho danového opatrenia ako "selektívneho" v prvom rade identifikovat referencný systém, teda "obvyklý" danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe, a v druhom rade preukázat, ze predmetné danové opatrenie sa odchyluje od tohto referencného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2018, A-Brauerei, [28]C-374/17, [29]EU:C:2018:1024, bod [30]36 a citovanú judikatúru). 32 Pojem "státna pomoc" vsak nezahrna opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú vzhladom na ciel sledovaný dotknutým právnym rezimom v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii a preto sú a priori selektívne, ak sa clenskému státu podarí preukázat, ze toto rozlisovanie je odôvodnené v tom zmysle, ze vyplýva z povahy alebo struktúry systému, ktorého sú uvedené opatrenia súcastou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, [31]C-159/01, [32]EU:C:2004:246, body [33]42 a [34]43; z 29. marca 2012, 3M Italia, [35]C-417/10, [36]EU:C:2012:184, bod [37]40, ako aj z 19. decembra 2018, A-Brauerei, [38]C-374/17, [39]EU:C:2018:1024, bod [40]44). 33 Práve so zretelom na tieto úvahy je potrebné preskúmat, ci v prejednávanej veci Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, tak ako ho vykladá Súdny dvor, ked v podstate rozhodol, ze Komisia nepreukázala, ze progresívna struktúra predmetného danového opatrenia spôsobuje poskytnutie selektívnej výhody "urcitým podnikom alebo výrobe urcitých druhov tovaru". 34 V prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze jej vytýkal posúdenie prípadnej existencie selektívnej výhody z hladiska nesprávneho referencného systému, a tým, ze konstatoval, ze progresívne danové sadzby stanovené polským zákonodarcom tvoria neoddelitelnú súcast tohto referencného systému, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 35 Podla Komisie selektívna výhoda spôsobená predmetným danovým opatrením nespocíva v existencii oslobodenia na základe casti obratu dosiahnutého v urcitej výske, pretoze vsetky dotknuté podniky vyuzívajú toto oslobodenie pre cast ich obratu, ktorá nepresahuje strop zodpovedajúci pásmu obratu oslobodenému od dane, ale v rozdielnej priemernej sadzbe dane, ktorá je dôsledkom progresívnej struktúry sadzieb. Tento rozdiel zvýhodnuje podniky s nízkym obratom tým, ze neodôvodnene znizuje danové zatazenie týchto podnikov v porovnaní s danovým zatazením ostatných podnikov v rámci referencného systému, pricom tento systém podla Komisie spocíva v dani z obratu s jednotnou sadzbou dane. Zdanenie progresívnou sadzbou sa teda neodlisuje od situácie, v ktorej je skupina zdanitelných osôb zdanovaná jednou sadzbou, a iná skupina zdanitelných osôb druhou sadzbou, co sa rovná rozdielnemu zaobchádzaniu s porovnatelnými podnikmi. 36 Preto teda vzniká najprv otázka, ci, ako tvrdí Komisia, progresívna struktúra sadzieb stanovená predmetným danovým opatrením mala byt vylúcená z referencného systému, vzhladom na ktorý treba posúdit, ci mozno preukázat existenciu selektívnej výhody, alebo ci, ako rozhodol Vseobecný súd v bodoch 63 az 67 napadnutého rozsudku, je naopak jeho neoddelitelnou súcastou. 37 V oblasti základných slobôd vnútorného trhu Súdny dvor rozhodol, ze clenské státy môzu za súcasného stavu harmonizácie danového práva Únie zaviest danový systém, ktorý povazujú za najvhodnejsí, takze uplatnenie progresívneho zdanovania patrí do volnej úvahy kazdého clenského státu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, [41]C-75/18, [42]EU:C:2020:139, bod [43]49, a Tesco-Global Áruházak, [44]C-323/18, [45]EU:C:2020:140, bod [46]69, ako aj citovanú judikatúru). Toto tvrdenie platí aj v oblasti státnej pomoci (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED, [47]C-233/16, [48]EU:C:2018:280, bod [49]50 a citovanú judikatúru). 38 Z toho vyplýva, ze okrem oblastí, v ktorých je danové právo Únie predmetom harmonizácie, urcenie podstatných charakteristík kazdej dane patrí do volnej úvahy clenských státov pri dodrzaní ich danovej autonómie, pricom táto právomoc sa musí v kazdom prípade vykonávat v súlade s právom Únie. To platí najmä pre výber sadzby dane, ktorá môze byt proporcionálna alebo progresívna, ale aj pre stanovenie jej vymeriavacieho základu a zdanitelnej udalosti. 39 Tieto podstatné charakteristiky teda v zásade definujú referencný systém alebo "obvyklý" danový rezim, z hladiska ktorého treba v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 31 tohto rozsudku posudzovat podmienku týkajúcu sa selektívnosti. 40 V tejto súvislosti treba spresnit, ze právo Únie v oblasti státnej pomoci v zásade nebráni tomu, aby sa clenské státy rozhodli pre progresívne sadzby dane, ktoré majú zohladnit platobnú schopnost zdanitelných osôb. Skutocnost, ze uplatnenie progresívneho zdanenia je v praxi beznejsie v oblasti zdanovania fyzických osôb, neznamená, ze by bolo zakázané vyuzit tento spôsob zdanenia aj na úcely zohladnenia platobnej schopnosti právnických osôb, najmä podnikov. 41 Právo Únie teda nebráni tomu, aby progresívne zdanenie bolo zalozené na obrate, a to ani v prípade, ze nie je urcené na kompenzáciu nepriaznivých úcinkov, ktoré by mohli vzniknút v dôsledku cinnosti podliehajúcej dani. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, totiz výska obratu vo vseobecnosti predstavuje neutrálne rozlisovacie kritérium a zároven relevantný ukazovatel platobnej schopnosti zdanitelných osôb (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, [50]C-75/18, [51]EU:C:2020:139, bod [52]50, a Tesco-Global Áruházak, [53]C-323/18, [54]EU:C:2020:140, bod [55]70). Zo ziadneho pravidla ani zo ziadnej zásady práva Únie, a to aj vrátane oblasti státnej pomoci, nevyplýva, ze uplatnenie progresívnych sadzieb je vyhradené len pre zdanenie zisku. Okrem toho, rovnako ako obrat, aj samotný zisk je len relatívnym ukazovatelom týkajúcim sa platobnej schopnosti. Okolnost, ze predstavuje, ako sa domnieva Komisia, relevantnejsí alebo presnejsí ukazovatel nez obrat, je v oblasti státnej pomoci irelevantná, kedze cielom práva Únie v tejto oblasti je len zrusenie selektívnych výhod, z ktorých môzu mat prospech urcité podniky na úkor iných podnikov, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej situácii. To isté platí pre existenciu prípadnej situácie dvojitého ekonomického zdanenia, ktorá súvisí s kumuláciou zdanenia obratu a zdanenia zisku. 42 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze podstatné charakteristiky predstavujúce dan, ktorej súcastou sú progresívne danové sadzby, v zásade tvoria referencný systém alebo "obvyklý" danový systém na úcely analýzy podmienky selektívnosti. Napriek tomu nie je vylúcené, ze tieto charakteristiky môzu v urcitých prípadoch odhalit zjavne diskriminacný prvok, co vsak musí preukázat Komisia. 43 Rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([56]C-106/09 P a C-107/09 P, [57]EU:C:2011:732), nespochybnuje predchádzajúce úvahy. Naopak, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 40 az 45 svojich návrhov, vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, bol danový systém vytvorený na základe zjavne diskriminacných parametrov urcených na obchádzanie práva Únie v oblasti státnej pomoci. Práve táto skutocnost sa v tejto veci prejavila vo volbe danových kritérií zvýhodnujúcich niektoré offshores spolocnosti, ktorá sa javila ako nekoherentná vzhladom na ciel vytvorit vseobecné zdanenie, ktoré zatazuje vsetky podniky, na ktorý poukazoval dotknutý zákonodarca. 44 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 3 az 5 tohto rozsudku, polský zákonodarca prostredníctvom predmetného danového opatrenia zaviedol dan v oblasti maloobchodného predaja, a to na základe mesacného obratu z tejto cinnosti, ktorá má, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, povahu priamej dane. Jej sadzba je nulová do 17 miliónov PLN (priblizne 3750000 eur), potom predstavuje 0,8 % medzi 17 a 170 miliónmi PLN (priblizne 37500000 eur) a 1,4 % nad touto poslednou uvedenou sumou. Komisia nepreukázala, ze táto progresívna struktúra sadzieb prijatá polským zákonodarcom na základe volnej úvahy, ktorou disponuje v rámci svojej danovej autonómie, bola vytvorená zjavne diskriminacným spôsobom s cielom obíst poziadavky vyplývajúce z práva Únie v oblasti státnej pomoci. Za týchto podmienok sa progresívna struktúra sadzieb predmetného danového opatrenia mala povazovat za inherentnú referencnému systému alebo "obvyklému" danovému rezimu, vzhladom na ktorý sa mala posúdit existencia selektívnej výhody v prejednávanej veci. 45 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 63 az 67 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nesprávne vychádzala z neúplného a fiktívneho referencného systému, ked sa domnievala, ze progresívna sadzba predmetného danového opatrenia nebola súcastou referencného systému, vzhladom na ktorý treba posúdit selektívnu povahu tohto opatrenia. Z toho vyplýva, ze prvú cast prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 46 Vzhladom na to, ze pochybenie pri urcení referencného systému má nevyhnutne vplyv na celú analýzu podmienky týkajúcej sa selektívnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v likvidácii)/Komisia, [58]C-203/16 P, [59]EU:C:2018:505, bod [60]107], nie je potrebné rozhodnút o druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu. 47 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod musí byt teda v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 13 nariadenia 2015/1589 48 Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze zrusil rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, vrátane príkazu na pozastavenie pomoci, porusil clánok 108 ods. 2 ZFEÚ a clánok 13 nariadenia 2015/1589. Presnejsie, Komisia na jednej strane tvrdí, ze Vseobecný súd v súvislosti s týmto rozhodnutím postupoval nesprávne, ked ho preskúmal rovnako intenzívne ako záporné rozhodnutie, hoci mal preskúmat iba to, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ku ktorému v prejednávanej veci nedoslo. Na druhej strane Vseobecnému súdu vytýka, ze zrusil príkaz na pozastavenie pomoci vydaný Komisiou na základe clánku 13 ods. 1 nariadenia 2015/1589 v dôsledku zrusenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z dôvodu, ze jeho osud nemozno oddelit od osudu tohto rozhodnutia, hoci islo o rozhodnutie odlisné od posledného uvedeného rozhodnutia, ktorého zákonnost sa má posudzovat samostatne. 49 Polská republika a Madarsko túto argumentáciu odmietajú. 50 Treba pripomenút, ze Komisia je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak po predbeznom preskúmaní uvedenom v clánku 4 nariadenia 2015/1589 nenadobudne presvedcenie, ze oznámené opatrenie pomoci je zlucitelné s vnútorným trhom. To isté platí, ak má nadalej pochybnosti o samotnej kvalifikácii tohto opatrenia ako "pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [61]C-400/99, [62]EU:C:2005:275, bod [63]47; z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, [64]C-194/09 P, [65]EU:C:2011:497, bod [66]60, a z 24. januára 2013, 3F/Komisia, [67]C-646/11 P, neuverejnený, [68]EU:C:2013:36, bod [69]27). 51 Okrem toho podla clánku 13 ods. 1 nariadenia 2015/1589 má Komisia moznost, po tom, ako poskytla dotknutému clenskému státu prílezitost predlozit svoje pripomienky, nariadit mu, aby pozastavil vyplácanie akejkolvek neoprávnenej pomoci, az kým neprijme konecné rozhodnutie o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. Takéto rozhodnutie o ulození príkazu je odlisné od rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a navyse ho mozno vydat v rovnaký cas ako toto posledné uvedené rozhodnutie, ako aj neskôr (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [70]C-400/99, [71]EU:C:2001:528, bod [72]47, a zo 4. júna 2020, Madarsko/Komisia, [73]C-456/18 P, [74]EU:C:2020:421, bod [75]35). 52 S prihliadnutím na zásady pripomenuté v bode 50 tohto rozsudku preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré vykonáva súd Únie, sa v prípade, ze zalobca spochybnuje posúdenie Komisiou, pokial ide o kvalifikáciu dotknutého opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, obmedzuje na overenie toho, ci sa táto institúcia v stádiu predbezného preskúmania stanoveného v clánku 4 nariadenia 2015/1589 nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, [76]C-194/09 P, [77]EU:C:2011:497, bod [78]61, a z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [79]C-524/14 P, [80]EU:C:2016:971, bod [81]78). To isté platí aj pre preskúmanie zákonnosti príkazu na pozastavenie pomoci prijatého na základe clánku 13 ods. 1 tohto nariadenia vzhladom na docasnú povahu kvalifikácie opatrenia ako státnej pomoci, ktorú v tomto stádiu vykonala Komisia. 53 Treba vsak spresnit, ze vzhladom na právne dôsledky zacatia konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ na opatrenia posudzované ako nová pomoc, ktoré ukladajú povinnost okamzite pozastavit ich vykonávanie v prípade, ze dotknutý clenský stát tvrdí, ze tieto opatrenia nie sú pomocou v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí Komisia túto otázku dostatocne preskúmat na základe informácií, ktoré jej v tomto stádiu poskytol uvedený stát, aj ak takéto skúmanie nevyústi do definitívneho posúdenia (rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [82]C-400/99, [83]EU:C:2005:275, bod [84]48). Pokial teda s prihliadnutím na skutocnosti, ktoré uz mala Komisia k dispozícii v okamihu zacatia konania, vsetko nasvedcuje tomu, ze kvalifikácia dotknutého opatrenia ako novej pomoci musí byt od tohto stádia zjavne vylúcená, treba rozhodnutie o zacatí konania proti tomuto opatreniu zrusit. 54 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 108 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, ze Komisia zalozila predbeznú kvalifikáciu predmetného danového opatrenia ako novej pomoci na zjavne nesprávnej analýze. Presnejsie jej vytýkal, ze sa v zásade opierala o myslienku, podla ktorej zavedenie dane z obratu s progresívnymi sadzbami predstavuje v zásade státnu pomoc, hoci mala vykonat podrobnú analýzu, ktorej cielom by bolo preukázat existenciu legitímnych pochybností, ktoré mala, týkajúcich sa kvalifikácie predmetného danového opatrenia ako takého vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii. Z toho vyvodil, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a príkaz na pozastavenie pomoci, ktorý bol k nemu pripojený, sa musia zrusit. 55 Vseobecný súd sa týmto rozhodnutím po tom, co pripomenul zásady uvedené v bode 52 tohto rozsudku, obmedzil na preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia predbeznej kvalifikácie státnej pomoci, ktorú pouzila Komisia v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, co mu aj prinálezalo urobit. Z bodu 108 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze zrusenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania ako státnej pomoci Vseobecným súdom bolo odôvodnené tým, ze v prejednávanej veci neexistujú dôvodné okolnosti, ktoré opodstatnujú legitímne pochybnosti Komisie, pokial ide o kvalifikáciu predmetného danového opatrenia ako státnej pomoci, a v kazdom prípade nie tým, ze sa opätovne uviedli dôvody, na základe ktorých uz predtým rozhodol, ze treba zrusit záporné rozhodnutie, na ktoré odkazoval iba okrajovo. 56 Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Vseobecný súd nezrusil rozhodnutie o udelení príkazu na pozastavenie predmetného danového opatrenia len v dôsledku zrusenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V bode 109 napadnutého rozsudku len rozhodol, ze dôvody, ktoré odôvodnujú zrusenie tohto posledného uvedeného rozhodnutia, zalozené na zjavne nesprávnom posúdení Komisie, pokial ide o predbeznú kvalifikáciu predmetného danového opatrenia ako státnej pomoci, v prejednávanej veci odôvodnujú aj zrusenie rozhodnutia o udelení príkazu na pozastavenie tohto opatrenia, ktorého vydanie bolo tiez podmienené takouto predbeznou kvalifikáciou. 57 Za týchto podmienok musí byt druhý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný v celom rozsahu. 58 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie treba zamietnut v celom rozsahu. O trovách 59 Podla clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Polská republika navrhla ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania a Komisia nemala úspech vo svojich návrhoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. 60 Clánok 184 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze ak vedlajsí úcastník konania v prvom stupni, ktorý sa zúcastnil na písomnej alebo ústnej casti konania pred Súdnym dvorom, sám nepodal odvolanie, Súdny dvor môze rozhodnút, ze tento vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Madarsko, ktoré bolo prejednávanej veci vedlajsím úcastníkom prvostupnového konania a zúcastnilo sa na písomnej a ústnej casti konania pred Súdnym dvorom bez toho, aby bolo autorom odvolania, vsak nenavrhlo ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania. Za týchto podmienok treba rozhodnút, ze v odvolacom konaní znása svoje vlastné trovy konania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v likvidácii)/Komisia, [85]C-203/16 P, [86]EU:C:2018:505, body [87]113 a [88]114]. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. 3. Madarsko znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [89]*1 ) Jazyk konania: polstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXShQYPd/L85489-1843TMP.html#t-ECR_62019CJ0562_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A338 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:029:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&anchor=#point81 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point53 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&anchor=#point35 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&anchor=#point49 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&anchor=#point13 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&anchor=#point14 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point71 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point72 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&anchor=#point23 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&anchor=#point36 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&anchor=#point42 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&anchor=#point43 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&anchor=#point40 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&anchor=#point44 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&anchor=#point49 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140&anchor=#point69 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&anchor=#point50 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&anchor=#point50 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A140&anchor=#point70 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&anchor=#point107 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&anchor=#point47 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&locale=sk 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&anchor=#point60 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&anchor=#point27 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&anchor=#point47 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A421&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A421 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A421&anchor=#point35 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&anchor=#point61 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point78 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&anchor=#point48 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&anchor=#point113 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&anchor=#point114 89. file:///tmp/lynxXXXXShQYPd/L85489-1843TMP.html#c-ECR_62019CJ0562_SK_01-E0001